Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62013CC0043

    Návrhy generálneho advokáta - Jääskinen - 12. decembra 2013.
    Hauptzollamt Köln proti Kronos Titan GmbH (C-43/13) a Hauptzollamt Krefeld proti Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service GmbH (C-44/13).
    Návrhy na začatie prejudiciálneho konania: Bundesfinanzhof - Nemecko.
    Smernica 2003/96/ES - Zdanenie energetických výrobkov - Výrobky neuvedené v smernici 2003/96/ES - Pojem ,ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo‘.
    Spojené veci C-43/13 a C-44/13.

    Court reports – general

    ECLI identifier: ECLI:EU:C:2013:839

    NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

    NIILO JÄÄSKINEN

    prednesené 12. decembra 2013 ( 1 )

    Spojené veci C‑43/13 a C‑44/13

    Hauptzollamt Köln

    proti

    Kronos Titan GmbH

    a

    Hauptzollamt Krefeld

    proti

    Rhein-Ruhr Beschichtungs‑Service GmbH

    [návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Bundesfinanzhof (Nemecko)]

    „Smernica 2003/96/ES — Článok 2 ods. 3 — Zdaňovanie iných energetických výrobkov než sú tie, pre ktoré úroveň zdaňovania spresňuje uvedená smernica — Pojem ekvivalentného vykurovacieho paliva alebo motorového paliva — Posúdenie ekvivalentnosti — Zastupiteľnosť“

    I – Úvod

    1.

    Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ( 2 ) má za cieľ zaviesť jednotnú štruktúru spotrebných daní z energetických výrobkov a určiť minimálne daňové sadzby pre energetické výrobky uvedené v prílohách uvedenej smernice. Výrobky, ktorých sa smernica týka, boli označené podľa ich kódu v kombinovanej nomenklatúre (ďalej len „KN“) ( 3 ).

    2.

    Smernica 2003/96 sa však vzťahuje aj na iné energetické výrobky. Podľa jej článku 2 ods. 3 prvého pododseku „energetické výrobky určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako motorové palivo [alebo vykurovacie palivo – neoficiálny preklad] iné ako tie, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v tejto smernici, sa zdaňujú podľa používania pri sadzbe pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo“ ( 4 ).

    3.

    Dvomi návrhmi na začatie prejudiciálneho konania však Bundesfinanzhof (Nemecko) požaduje práve výklad tohto ustanovenia, aby mohol určiť, ktorá z úrovní zdanenia stanovených pre „iné prípady“ v nemeckej právnej úprave, sa má uplatniť na takéto výrobky. Výrobkami, o ktoré ide, sú jednak toluén (vec C‑43/13) a jednak white spirit a ľahký palivový olej Exxsol D 60 (vec C‑44/13).

    4.

    Vnútroštátny súd teda požaduje výklad uvedeného ustanovenia, aby určil, aká je sadzba dane, ktorá sa uplatňuje na uvedené výrobky, najmä vzhľadom na to, že ide o energetické výrobky, ktoré podniky – žalobcovia vo veci samej, v rámci týchto vecí používajú ako vykurovacie palivá.

    II – Právny rámec, spory vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore

    A – Právo Únie

    5.

    Článok 2 smernice 2003/96 stanovuje:

    „1.   Na účely tejto smernice sa termín ‚energetické výrobky‘ uplatňuje na výrobky:

    b)

    na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN… 2704 až 2715;

    c)

    na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2901 a 2902;

    3.   Energetické výrobky určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako motorové palivo [alebo vykurovacie palivo – neoficiálny preklad] iné ako tie, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v tejto smernici, sa zdaňujú podľa používania pri sadzbe pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo.

    …“

    6.

    Z článku 7 smernice 2003/96 vyplýva, že minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na motorové palivá sú stanovené v súlade s tabuľkou A prílohy I tejto smernice. Podľa článku 8 uvedenej smernice sú minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na výrobky používané ako motorové palivá stanovené v súlade s tabuľkou B prílohy I tejto istej smernice. Napokon podľa článku 9 uvedenej smernice sa minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na vykurovacie palivá nachádzajú v tabuľke C uvedenej prílohy I.

    B – Nemecké právo

    7.

    Nemecký zákon o energetickej dani z 15. júla 2006 (Energiesteuergesetz, ďalej len „EnergieStG“) ( 5 ) zabezpečuje prevzatie smernice 2003/96. Paragraf 2 EnergieStG v znení účinnom v rokoch 2007 a 2008 stanovuje, že:

    „1.   Výška dane je

    (1)

    na 1000 l benzínu podpoložiek 2710 11 41 až 2710 11 49 [KN]

    b)

    s obsahom síry maximálne 10 mg/kg, 654,50 [eura]

    3.   Odchylne od odsekov 1 a 2 je výška dane… [nasleduje podrobný zoznam piatich položiek, z ktorých časť obsahuje podpoložku, a oveľa nižších sadzieb dane, ktoré sú k nim priradené, kde sa okrem iného uvádzajú plynové oleje podpoložky 2710 19 41 až 2710 19 49 KN ako aj vykurovacie oleje podpoložky 2710 19 61 až 2710 19 69 KN],

    pokiaľ sú použité ako vykurovacie palivo alebo deklarované na tieto účely. …

    4.   Iné než v odsekoch 1 až 3 uvedené energetické výrobky podliehajú tej istej dani ako energetické výrobky, ktorým sú im podľa svojich vlastností a ich účelu použitia najbližšie. …“

    C – Spory vo veci samej a prejudiciálna otázka

    8.

    V jadre veci C‑43/13 sa nachádza výroba práškového oxidu titaničitého (takzvaného „bieleho pigmentu“) spoločnosťou Kronos Titan GmbH (ďalej len „Kronos Titan“), na účely ktorej si uvedená spoločnosť z dôvodov hospodárnosti zvolila aplikovaný chemický postup, pri ktorom sa toluén rozpráši do kyslíka vháňaného do plynového horáka, teda toluén sa používa ako vykurovacie palivo. ( 6 )

    9.

    Vec C‑44/13 sa týka výroby povrchových úprav spoločnosťou Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service GmbH (ďalej len „Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service“), pri ktorej sa pri používanom tepelnom postupe využíva white spirit a ľahký palivový olej Exxsol D 60, ktoré sa spaľujú počas procesu výroby. White spirit a ľahký palivový olej Exxsol D 60 sú teda používané ako vykurovacie palivá.

    10.

    Kronos Titan a Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service zaplatili energetickú daň vo výške 1,1 milióna eur, resp. 134747,70 eura. Daňové priznania vyhotovili v súlade s pokynmi, ktoré im dali Hauptzollamt Köln (colný úrad v Kolíne) a Hauptzollamt Krefeld (colný úrad v Krefelde) (ďalej spolu len „Hauptzollämter“).

    11.

    Colné úrady určili uplatniteľnú sadzbu dane na základe § 2 EnergieStG. Keďže ani toluén, ani white spirit či ľahký palivový olej Exxsol D 60 nie sú priamo uvedené v EnergieStG, Hauptzollämter sa domnievali, že bolo potrebné použiť referenčnú sadzu stanovenú pre benzín s obsahom síry maximálne 10 mg/kg v súlade s § 2 ods. 4 EnergieStG z dôvodu, že išlo o výrobok, ktorý je svojou povahou a svojim účelom použitia najbližší, a to napriek tomu, že benzín je motorovým palivom.

    12.

    Kronos Titan a Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service následne podali žalobu proti svojim daňovým priznaniam, a navrhovali použitie niektorej z oveľa nižších daňových sadzieb uplatniteľných podľa článku 2 ods. 3 smernice 2003/96 na energetické výrobky používané ako vykurovacie palivá.

    13.

    Finanzgericht Düsseldorf vyhovel týmto žalobám z dôvodu, že tieto výrobky boli použité ako vykurovacie palivá na základe toho, že § 2 EnergieStG vyložil v súlade s článkom 2 ods. 3 prvým pododsekom smernice 2003/96. Tento súd skonštatoval, že sadzbu dane nebolo možné vyvodiť z § 2 ods. 1 EnergieStG, ale iba z § 2 ods. 3 tohto zákona, pretože iba toto ustanovenie stanovuje sadzbu dane pre vykurovacie palivá.

    14.

    Hauptzollämter podali na Bundesfinanzhof opravné prostriedky „Revision“ proti rozsudkom, ktoré vyhlásil Fianzgericht Düsseldorf.

    15.

    Keďže Bundesfinanzhof sa domnieval, že riešenie sporov, ktoré mu boli predložené, závisí od výkladu článku 2 ods. 3 prvého pododseku smernice 2003/96, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru v oboch konaniach vo veci samej rovnakú prejudiciálnu otázku:

    „Požaduje článok 2 ods. 3 [smernice 2003/96], aby sa pri zdaňovaní energetických výrobkov iných ako tie, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v [uvedenej] smernici, uplatnila daňová sadzba, ktorá je stanovená vo vnútroštátnom práve pre energetické výrobky používané ako vykurovacie palivo, pokiaľ sa tento iný energetický výrobok používa tiež ako vykurovacie palivo? Alebo sa môže, ak je iný energetický výrobok pri použití ako vykurovacie palivo rovnocenný s určitým energetickým výrobkom, uplatniť daňová sadzba stanovená vo vnútroštátnom práve pre tento energetický výrobok, aj keď ide o jednotnú daňovú sadzbu, ktorá nezohľadňuje, či sa výrobok používa ako motorové alebo vykurovacie palivo?“

    D – Konanie pred Súdnym dvorom

    16.

    Rozhodnutia vnútroštátneho súdu zo 14. novembra 2012 boli doručené na Súdny dvor 28. januára 2013. Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 7. februára 2013 boli veci C‑43/13 a C‑44/13 spojené. Písomné pripomienky predložili Hauptzollämter, Kronos Titan, Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service, ako aj Európska komisia. Portugalská vláda predložila pripomienky iba vo veci C‑43/13. Vo veciach sa nekonalo pojednávanie.

    III – Právne posúdenie

    A – Úvodné pripomienky

    17.

    Treba pripomenúť, že článok 93 ES (teraz článok 113 ZFEÚ) zveruje Európskej únii právomoc prijímať najmä ustanovenia týkajúce sa harmonizácie právnych úprav spotrebných daní v rozsahu, v akom je táto harmonizácia nevyhnutná na zabezpečenie vytvorenia a fungovania vnútorného trhu. Právna úprava Únie v oblasti spotrebných daní sa od roku 1992 vzťahuje najmä na tabak, alkohol a minerálne oleje. V prípade každého výrobku nástroje Únie harmonizovali štruktúru spotrebnej dane a aproximovali sadzby. Smernica 2003/96 reštrukturalizovala európsky rámec zdaňovania energetických výrobkov, pričom stanovila minimálne sadzby dane pre ropu, uhlie, zemný plyn a elektrinu v prípade, keď sa tieto výrobky používajú ako motorové alebo vykurovacie palivo.

    18.

    V týchto konaniach vo veci samej kladie vnútroštátny súd v podstate otázku výkladu pojmu „ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo“ nachádzajúceho sa v článku 2 ods. 3 prvom pododseku smernice 2003/96. Inými slovami, Súdny dvor je vyzvaný, aby určil kritérium, ktoré umožňuje považovať dva výrobky za ekvivalentné v zmysle tohto ustanovenia. Pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry treba pri určení významu ustanovenia práva Únie zohľadniť súčasne jeho znenie, kontext a jeho ciele. ( 7 )

    19.

    Žiadny z účastníkov konania, ktorí predložili písomné pripomienky, nepopiera skutočnosť, že toluén, ako aj white spirit a ľahký palivový olej Exxsol D 60, možno v zásade používať tak ako motorové palivo, ako aj vykurovacie palivo. Uznávajú tiež, že uvedené výrobky boli v konaniach vo veci samej používané ako vykurovacie palivo. Tieto výrobky nie sú výslovne uvedené ani v smernici 2003/96, ani v § 2 ods. 3 prvej vete EnergieStG. Pôsobnosť smernice 2003/96 však napriek tomu zahŕňa všetky energetické výrobky okrem niektorých použití, ktoré sú oslobodené. Účastníci konania vo veci samej majú odlišný názor na to, ako treba vykladať podmienku, ktorej cieľom je zdaniť výrobok podľa jeho použitia v sadzbe stanovenej pre „ekvivalentné“ vykurovacie palivo alebo motorové palivo.

    20.

    Hauptzollämter sa domnievajú, že prístup smernice 2003/96 je založený na povahe daných energetických výrobkov, takže príslušnú úroveň zdanenia treba v prvom rade určiť pomocou zaradenia energetického výrobku do kódu v KN. Až následne treba overiť, či existuje iná minimálna úroveň zdanenia – stanovená nezáväzne – pre použitie ako vykurovacie palivo. Colné úrady chcú teda používať kritérium ekvivalentnosti povahy. Portugalská vláda sa tiež domnieva, že na energetický výrobok, pre ktorý smernica nešpecifikuje žiadnu úroveň zdanenia, treba hľadieť ako na špecifický energetický výrobok podľa zásady ekvivalentnosti povahy.

    21.

    Spoločnosti Kronos Titan a Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service naopak tvrdia, že otázku, ktoré energetické výrobky uvedené v tabuľkách A až C prílohy I smernice 2003/96 sú „ekvivalentné“„iným“ energetickým výrobkom v zmysle článku 2 ods. 3 uvedenej smernice, treba posúdiť so zreteľom na pravidlo, ktoré vyžaduje, aby zdanenie prebiehalo podľa použitia. Sadzba dane, ktorá sa má uplatniť, je tak sadzba, ktorú právna úprava stanovila pre použitie ako vykurovacie pravidlo v prípade ekvivalentného vykurovacieho paliva, alebo pre použitie ako motorové palivo v prípade ekvivalentného motorového paliva. Inými slovami, títo účastníci konania uplatňujú kritérium použitia.

    22.

    Komisia v podstate súhlasí s názorom, ktorý vyslovili spoločnosti Kronos Titan a Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service, keďže sa domnieva, že pojmy ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo nepredpokladajú porovnanie podľa čisto chemických alebo fyzikálnych kritérií (inými slovami podľa ekvivalentnosti povahy), ale že ide naopak o to, či sa určitý energetický výrobok, ktorý nie je uvedený v prílohe I smernice 2003/96, používa na rovnaké špecifické účely ako výrobok, ktorý tam je uvedený, a či je s týmto výrobkom v súťažnom vzťahu. Komisia teda zohľadňuje kritérium použitia, ale napriek tomu zavádza dodatočný jemný rozdiel, keď odkazuje na zastupiteľnosť „iného“ energetického výrobku vo vzťahu k energetickému výrobku priamo uvedenému v smernici 2003/96.

    B – O výklade pojmu ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo

    1. Doslovný výklad

    23.

    V rozhodnutiach vnútroštátneho súdu tento súd pripúšťa, že pojem „podľa používania“ možno spojiť s výrazom „ekvivalentné“, čo by nanajvýš znamenalo, že je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že možnosti energetického výrobku sa môžu v závislosti od okolností javiť odlišne podľa toho, či sa má tento výrobok používať ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo.

    24.

    Hauptzollämter sa domnievajú, že v článku 2 ods. 3 prvom pododseku smernice 2003/96 je rozhodujúcim kritériom ekvivalentnosť vo vzťahu k energetickému výrobku, pre ktorý smernica stanovila úroveň zdaňovania. Podľa ich názoru stojí formulácia „podľa používania“ v pozadí hlavného vyhlásenia, podľa ktorého sa výrobky „zdaňujú… pri sadzbe pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo“.

    25.

    Kronos Titan, Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service a Komisia naopak tvrdia, že z viacerých jazykových verzií vyplýva, že rozhodujúcim kritériom je „používanie“.

    26.

    Súhlasím s týmto posledným uvedeným názorom a to z viacerých dôvodov.

    27.

    V prvom rade viaceré jazykové verzie uvádzajú na účely určenia príslušnej úrovne zdanenia „používanie“ ako prvé kritérium, zatiaľ čo kritérium „ekvivalentného“ výrobku je uvedené až za ním. ( 8 ) Zaradenie výrobku ako „ekvivalentného“ sa teda neposudzuje nezávisle od toho, či sa výrobok používa ako motorové palivo alebo ako vykurovacie palivo.

    28.

    Kritérium „používania“ je napokon vo viacerých jazykových verziách zvlášť zdôraznené použitím čiarky, čo znamená, že ho treba preskúmať ako prvé a až potom treba určiť, ktorý referenčný výrobok je „ekvivalentný“. ( 9 )

    29.

    Z týchto dôvodov sa mi zdá zrejmé, že doslovný výklad tohto ustanovenia hovorí v prospech prevahy kritéria používania. Tento záver potvrdzuje štruktúra smernice 2003/96.

    2. Systematický výklad

    30.

    Vnútroštátny súd sa domnieva, že smernica 2003/96 ponecháva členským štátom širokú mieru voľnej úvahy pri určení sadzieb a že z tohto dôvodu stačí na to, aby bola smernica dodržaná, zabezpečiť, aby „iné“ energetické výrobky boli vo všetkých prípadoch zdanené vyššou daňou ako výrobky uvedené v uvedenej smernici, bez ohľadu na formálny odkaz na skupinu výrobkov.

    31.

    Spoločnosti Kronos Titan a Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service uvádzajú, že základná zásada oddelenia dvoch spôsobov použitia (buď ako motorové palivo alebo ako vykurovacie palivo) sa uplatňuje v smernici 2003/96 niekoľkokrát.

    32.

    Toto tvrdenie nepopierajú Hauptzollämter, podľa ktorých, hoci normotvorca skutočne stanovil rôzne úrovne zdaňovania podľa toho, či sa energetický výrobok používa ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo, smernica 2003/96 záväzne neprikazuje, aby bola zavedená dvojaká úprava zdaňovania, ktorá by obsahovala rôzne sadzby v závislosti od použitia ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo.

    33.

    Skutočne sa mi zdá sotva sporné, že normotvorca mal v úmysle zaviesť jasný rozdiel medzi motorovými palivami a vykurovacími palivami. Vyplýva to z odôvodnení 17 a 18 smernice 2003/96, ktoré uvádzajú, že „[na úrovni Spoločenstva – neoficiálny preklad] je potrebné stanoviť rozdielne minimálne úrovne zdaňovania podľa používania energetických výrobkov a elektriny“ ( 10 ) a že „energetické výrobky používané ako motorové palivo na určité [priemyselné a – neoficiálny preklad] komerčné účely a energetické výrobky používané ako vykurovacie palivo sa bežne zdaňujú pri nižších úrovniach, ako sú úrovne uplatňované na energetické výrobky používané ako pohonná hmota [motorové palivo – neoficiálny preklad]“. Tento rozdiel stojí rovnako v pozadí článkov 7 až 9 smernice 2003/96, z ktorých každý je venovaný skupine špecifických výrobkov. ( 11 )

    34.

    Myslím si, že kritérium používania používa samotný európsky normotvorca, pretože v článku 2 ods. 3 druhom pododseku smernice 2003/96 uvádza, že „akýkoľvek výrobok určený na používanie, ponúkaný na predaj alebo používaný ako prísada alebo extender v motorových palivách [motorové palivo – neoficiálny preklad], [sa] zdaňuje pri sadzbe pre ekvivalentné motorové palivo.“ Inými slovami, výrobok používaný ako motorové palivo musí podliehať výhradne sadzbe, ktorá sa uplatňuje na motorové palivo a vnútroštátnemu zákonodarcovi nie je dovolené, aby na neho použil sadzbu stanovenú pre vykurovacie palivo.

    35.

    Teleologický výklad smernice 2003/96 potvrdzuje doslovný a systematický výklad, ktoré vyžadujú, aby zákonodarca uplatnil kritérium použitia.

    3. Teleologický výklad

    36.

    Hauptzollämter tvrdia, že zámerom smernice 2003/96 je stanoviť minimálne úrovne zdaňovania, ako to vyplýva najmä z článkov 7 a 9 tejto smernice, ale že nepredstavuje podrobnú harmonizáciu v zmysle zavedenia jednotných úrovní zdaňovania. Podľa colných úradov „náležité fungovanie vnútorného trhu“, cieľ uvedený v odôvodnení 3 smernice 2003/96, nebráni tomu, aby vnútroštátny zákonodarca uplatňoval na energetický výrobok používaný ako vykurovacie palivo úroveň zdanenia, ktorá sa obvykle uplatňuje na výrobky používané hlavne ako motorové palivo, pokiaľ táto úroveň presahuje stanovené minimá.

    37.

    Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service uvádza, že právnym základom smernice 2003/96 je článok 93 ES (teraz článok 113 ZFEÚ), ktorý počíta s harmonizáciou právnych úprav spotrebných a iných nepriamych daní, pokiaľ je táto harmonizácia nevyhnutná na to, aby sa zabezpečilo vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabránilo narušovaniu hospodárskej súťaže. Z toho vyvodzuje, že táto harmonizácia je možná iba vtedy, ak sú pre všetky členské štáty stanovené jasné a záväzné kritériá. Tento cieľ však môže dosiahnuť iba zjavné systematické rozlišovanie medzi vykurovacími palivami a motorovými palivami. Spoločnosť Kronos Titan zdôrazňuje, že zdanenie „iných“ energetických výrobkov používaných ako vykurovacie palivo daňou, ktorú vnútroštátna právna úprava ukladá v prípade použitia ako motorové palivo, by naopak viedlo k narušeniam hospodárskej súťaže.

    38.

    Zdôrazňujem, že odôvodnenie 9 smernice 2003/96 uvádza, že „členským štátom by sa mala poskytnúť pružnosť potrebná na vymedzenie a vykonávanie politík prispôsobených ich vnútroštátnym podmienkam“ a že Hauptzollämter teda správne tvrdia, že smernica 2003/96 nestanovuje úplnú harmonizáciu. Potvrdzuje to samotný názov uvedenej smernice, ktorý spomína iba reštrukturalizáciu právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie. Inými slovami, členské štáty majú voľnosť pri určení úrovní zdaňovania, ktoré považujú za potrebné pod podmienkou, že rešpektujú minimálne úrovne stanovené v smernici 2003/96, ako aj oslobodenia a rozdiely upravené normotvorcom. ( 12 )

    39.

    To podľa môjho názoru znamená, že vnútroštátna právna úprava musí rešpektovať rozdiel medzi motorovými palivami a vykurovacími palivami. Nevyžaduje sa však, aby daň uplatniteľná na daný energetický výrobok závisela od jeho použitia. Oba typy použitia daného energetického výrobku tak môžu mať za následok uloženie rovnakej sadzby, ak to členský štát považuje za vhodné a ak táto sadzba rešpektuje minimálne sadzby stanovené smernicou 2003/96.

    40.

    Zároveň však predsa platí, že cieľom harmonizácie stanovenej smernicou 2003/96 je umožniť „náležité fungovanie vnútorného trhu“, pretože veľké rozdiely medzi vnútroštátnymi úrovňami zdaňovania energie v členských štátoch by sa mohli ukázať ako škodlivé pre jeho náležité fungovanie ( 13 ). Uloženie povinnosti členským štátom uplatniť na každý výrobok používaný ako vykurovacie palivo sadzbu dane stanovenú pre iné vykurovacie palivo, umožňuje obmedziť takéto rozdiely, pričom zároveň rešpektuje voľnú úvahu, ktorou disponujú členské štáty.

    41.

    Komisia rovnako správne uvádza, že zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže je cieľ, ktorý nemožno dosiahnuť iba prostredníctvom existencie takých minimálnych úrovní, aké sú definované v prílohe I smernice 2003/96 a že je zároveň potrebné, aby sa všetky členské štáty riadili rovnakým systémom určovania vnútroštátnych úrovní zdaňovania, a to tým, ktorý je uvedený v článku 2 ods. 3 smernice 2003/96. Podľa tohto systému možno zaviesť rozdiely iba v závislosti od skupín výrobkov uvedených v prílohe I smernice 2003/96. Dvomi hlavnými skupinami výrobkov sú však skupina vykurovacích palív a skupina motorových palív. Kritérium použitia teda skutočne umožňuje priradiť „iné“ energetické výrobky k dvom vyššie uvedeným hlavným skupinám.

    42.

    Nevyhnutnosť, aby všetky členské štáty rovnako uplatňovali systém zdaňovania energetických výrobkov vyplýva do určitej miery aj z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa legislatívnych aktov predchádzajúcich smernici 2003/96.

    43.

    Treba totiž pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že cieľom týchto troch smerníc, teda smerníc 92/81/EHS ( 14 ), 92/82/EHS ( 15 ) a 94/74/EHS ( 16 )„je… zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré by mohli vyplynúť z rôznych štruktúr spotrebných daní“ ( 17 ). Súdny dvor zdôraznil, že hoci je harmonizácia iba čiastočná, normotvorca na úrovni Spoločenstva a jednotne určil použitia minerálnych olejov, ktoré majú za následok výber spotrebnej dane, čím vylúčil, aby sa prípady, v ktorých minerálne oleje podliehajú spotrebnej dani, líšili v členských štátoch v závislosti od ich použitia. ( 18 )

    44.

    Vo svojich návrhoch k tejto veci generálny advokát Geelhoed zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že vykonaná harmonizácia je iba čiastočná nemôže zbaviť ustanovenia smernice potrebného účinku, a následne dospel k záveru, že „keďže cieľom smerníc je predísť narušeniam hospodárskej súťaže… treba základ zdanenia vykladať čo najjednotnejšie“. ( 19 )

    45.

    Členské štáty sú podľa môjho názoru analogicky povinné rešpektovať systém zdaňovania definovaný európskym normotvorcom, ktorý jasne rozlišuje medzi vykurovacími palivami a motorovými palivami.

    46.

    Rovnako ako spoločnosti Kronos Titan, Rhein-Ruhr Beschichtungs-Service a Komisia si teda myslím, že pojem ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo v zmysle článku 2 ods. 3 prvého pododseku smernice 2003/96 treba posudzovať v závislosti od kritéria použitia v súlade s vyššie uvedenými dôvodmi. ( 20 ) Myslím si však, že toto kritérium treba spresniť, keďže ho skutočne možno chápať funkčne alebo ako odkaz na zastupiteľnosť. Z dôvodov, ktoré uvediem ďalej, sa mi zdá najrelevantnejší tento posledný prípad.

    C – O definícii kritéria „používania“

    47.

    Cieľom systému zavedeného európskym normotvorcom je zabrániť tomu, aby veľmi veľký počet výrobkov, ktoré môžu slúžiť na dané použitie, podliehal rôznym sadzbám na vnútroštátnej úrovni. Vychádzajúc z tohto konštatovania je na to, aby sa zabránilo narušeniam hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, nevyhnutné obmedziť rozdiely, ktoré môžu existovať medzi rôznymi vnútroštátnymi úrovňami zdaňovania, ktoré sa konkrétne uplatňujú na energetické výrobky, vrátane tých, ktoré sa používajú ako vykurovacie palivá.

    48.

    Inými slovami, ide o to, či sa daný energetický výrobok, ktorý nie je uvedený v prílohe I smernice 2003/96, používa na rovnaké špecifické účely ako výrobok, ktorý tam je uvedený a či je s týmto výrobkom v súťažnom vzťahu. Rovnako ako Komisia sa domnievam, že pojem „ekvivalentnosti“ výrobku treba v dôsledku toho vykladať z pohľadu zastupiteľnosti alebo vzájomnej zameniteľnosti daných energetických výrobkov. Tento prístup navyše umožní zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže medzi výrobcami konkurenčných výrobkov vyplývajúcim z toho, keď sa z priemyselných alebo ekonomických dôvodov používa ako vykurovacie palivo „iný“ energetický výrobok, a nie energetický výrobok, ktorý sa nachádza v tabuľke C prílohy I smernice 2003/96.

    49.

    Pri uplatnení týchto úvah v konaniach vo veci samej si teda treba položiť otázku, či sú dané výrobky používané ako zastupiteľné výrobky niektorého z výrobkov nachádzajúcich sa v tabuľke C prílohy I smernice 2003/96. Ak je to tak, potom existuje priamy súťažný vzťah medzi referenčným výrobkom a skutočne použitým výrobkom, takže skutočne použitý výrobok je „ekvivalentný“ referenčnému výrobku v zmysle smernice 2003/96. Z tohto dôvodu musí byť takýto výrobok zdanený na zodpovedajúcej úrovni.

    50.

    Rovnako ako Komisia si však myslím, že to nebol prípad v konaniach vo veci samej v dôsledku veľmi špecifickej povahy sporných výrobkov a ich konkrétneho priemyselného použitia. Smernica 2003/96 teda neumožňuje určiť, ktorý spomedzi výrobkov, ktorých úroveň zdanenia prichádza do úvahy ako referenčná úroveň, treba konkrétne považovať za „ekvivalentný“. Smernica 2003/96 sa v takýchto situáciách uspokojuje s tým, že ponúka súbor potenciálne ekvivalentných výrobkov.

    51.

    V takýchto prípadoch smernica 2003/96 ponecháva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, čo znamená, že im prináleží, aby pri dodržaní uvedenej smernice stanovili objektívne kritériá umožňujúce určiť, ktorý výrobok spomedzi vykurovacích palív vymenovaných v tabuľke C prílohy I smernice treba považovať za ekvivalentný výrobku skutočne použitému v každom jednotlivom prípade. V tejto súvislosti sa členské štáty môžu inšpirovať odôvodnením 14 smernice 2003/96, ktoré stanovuje, že „minimálne úrovne zdaňovania by mali odrážať konkurenčné postavenie rozdielnych energetických výrobkov a elektriny; v tejto súvislosti sa odporúča, aby výpočet týchto minimálnych úrovní bol čo najviac založený na energetickom obsahu výrobkov; napriek tomu by sa táto metóda nemala uplatňovať na motorové palivá“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

    52.

    Úvahu, ktorou sa treba riadiť, možno teda zhrnúť tak, že najprv je potrebné určiť, či sa „iný“ energetický výrobok používa ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo. V prípade, ak sa výrobok používa ako vykurovacie palivo, treba v každom jednotlivom prípade overiť, či je energetický výrobok substitútom niektorého z energetických výrobkov výslovne uvedených v smernici 2003/96 alebo či jeho vlastné vlastnosti a konkrétne použitie, ktoré z toho vyplýva, vylučujú akúkoľvek zastupiteľnosť. Ak netreba zohľadniť zastupiteľnosť, prináleží členskému štátu, aby pri dodržaní uvedenej smernice stanovil objektívne kritériá umožňujúce určiť, ktorý výrobok spomedzi vykurovacích palív vymenovaných v tabuľke C uvedenej prílohy I možno považovať za ekvivalentný skutočne použitému výrobku.

    IV – Návrh

    53.

    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Bundesfinanzhof (Nemecko) vo veciach C‑43/13 a C‑44/13, odpovedal takto:

    Ak sa energetický výrobok v zmysle článku 2 ods. 1 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, ktorý sa nenachádza v tabuľke C prílohy 1 tejto smernice, používa ako vykurovacie palivo, je potrebné zdaniť ho v súlade s článkom 2 ods. 3 prvým pododsekom uvedenej smernice v sadzbe, ktorá sa podľa vnútroštátneho práva uplatňuje na niektorý z výrobkov vymenovaných v tejto tabuľke v prípade, keď je použitý ako vykurovacie palivo. Spomedzi výrobkov vymenovaných v uvedenej tabuľke treba za ekvivalentný považovať ten, s ktorým je skutočne použitý výrobok zastupiteľný pri jeho konkrétnom použití. Ak z dôvodu osobitných vlastností daného výrobku a jeho konkrétneho použitia nemožno zohľadniť takúto zastupiteľnosť, prináleží každému členskému štátu, aby pri dodržaní smernice 2003/96 stanovil objektívne kritériá umožňujúce určiť, ktorý výrobok spomedzi vykurovacích palív vymenovaných v tabuľke C uvedenej prílohy I možno považovať za ekvivalentný skutočne použitému výrobku.


    ( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

    ( 2 ) Ú. v. ES L 283, s. 51; Mim. vyd. 03/023, s. 235.

    ( 3 ) Pozri prílohu I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1549/2006 zo 17. októbra 2006 (Ú. v. EÚ L 301, s. 1, ďalej len „nariadenie (EHS) č. 2658/87“.

    ( 4 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

    ( 5 ) BGBl. 2006 I, s. 1534.

    ( 6 ) Kronos Titan vo svojich písomných pripomienkach spresňuje, že ide o čistý toluén uvedený v podpoložke 2902 30 00 NC a nie o toluén uvedený v podpoložke 2707 20 NC, keďže tento je zmesou. Konkurenčné podniky používajú palivový olej ako vykurovacie palivo na rovnaké technické účely, teda na spustenie želanej chemickej reakcie, čo vyžaduje teplotu 1650 stupňov Celzia.

    ( 7 ) Pozri najmä rozsudok z 9. apríla 2013, Komisia/Írsko (C‑85/11, bod 35 a citovanú judikatúru).

    ( 8 ) Pozri článok 2 ods. 3 prvý pododsek smernice 2003/96 v španielskej, nemeckej, anglickej, francúzskej a talianskej verzii.

    ( 9 ) Tamže.

    ( 10 ) Znenie smernice 2003/96 preukazuje, že uvedené odôvodnenie 17 nebráni používaniu energetických výrobkov na energetické použitie, ale umožňuje rozlišovanie podľa typu používania, ktoré stanovuje uvedená smernica.

    ( 11 ) Články 7 a 8 sa vzťahujú na „[minimálne – neoficiálny preklad] úrovne zdaňovania uplatňované na motorové palivá“ a „minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na výrobky používané ako motorové palivo“, zatiaľ čo článok 9 sa vzťahuje na „minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na vykurovacie palivá“.

    ( 12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2007, Jan De Nul (C-391/05, Zb. s. I-1793, body 18 až 23).

    ( 13 ) Pozri odôvodnenie 4 smernice 2003/96.

    ( 14 ) Smernica Rady z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúr spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 316, s. 12).

    ( 15 ) Smernica Rady z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 316, s. 19).

    ( 16 ) Smernica Rady z 22. decembra 1994, ktorá mení a dopĺňa smernicu 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takých výrobkov, smernicu 92/81 a smernicu 92/82 (Ú. v. ES L 365, s. 46; Mim. vyd. 09/001, s. 264).

    ( 17 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/Nemecko (C-240/01, Zb. s. I-4733, bod 39).

    ( 18 ) Rozsudok Komisia/Nemecko (už citovaný, body 40 a 44).

    ( 19 ) Pozri v tomto zmysle body 52 a 53 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci, v ktorej bol vyhlásený už citovaný rozsudok Komisia/Nemecko.

    ( 20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Plantanol (C-201/08, Zb. s. I-8343, bod 39).

    Top