Vec C‑474/10

Department of the Environment for Northern Ireland

proti

Seaport (NI) Ltd a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Court of Appeal in Northern Ireland)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2001/42/ES – Článok 6 – Určenie orgánu, ktorého sa môžu týkať vplyvy na životné prostredie vyplývajúce z vykonávania plánov a programov, na účely konzultácie – Možnosť konzultačného orgánu vypracovať plány alebo programy – Povinnosť určiť odlišný orgán – Podrobnosti týkajúce sa informovanosti a konzultácie s orgánmi a verejnosťou“

Abstrakt rozsudku

1.        Životné prostredie – Posudzovanie vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie – Smernica 2001/42 – Konzultácie – Konzultačný orgán

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42, článok 6 ods. 3)

2.        Životné prostredie – Posudzovanie vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie – Smernica 2001/42 – Konzultácie – Povinnosť členského štátu poskytnúť orgánom a dotknutej verejnosti dostatočnú lehotu na vyjadrenie svojho stanoviska – Rozsah

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42, článok 6 ods. 2, 3 a 4)

1.        Za okolností, keď je pre časť územia členského štátu, ktorá má decentralizované právomoci, určený jediný orgán na základe článku 6 ods. 3 smernice 2001/42 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, toto ustanovenie neukladá povinnosť, aby bol zriadený alebo určený iný konzultačný orgán v zmysle tohto ustanovenia, ak sa v rámci orgánu spravidla povereného konzultáciou v oblasti životného prostredia, ktorý bol takto určený, uskutočnilo oddelenie funkcií tak, aby interný administratívny útvar tohto orgánu mal skutočnú autonómiu, ktorá najmä znamená, že sú mu poskytnuté vlastné administratívne a ľudské prostriedky, a teda je schopný plniť úlohy zverené konzultačným orgánom v zmysle článku 6 ods. 3 tejto smernice, a predovšetkým objektívnym spôsobom poskytovať svoje stanovisko k plánu alebo programu pripravovanému orgánom, s ktorým je spojený.

(pozri body 41, 43, bod 1 výroku)

2.        Článok 6 ods. 2 smernice 2001/42 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby lehoty, v ktorých určené orgány a dotknutá alebo potenciálne dotknutá verejnosť v zmysle odsekov 3 a 4 tohto článku musia mať príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k návrhu daného plánu alebo programu, ako aj k správe o vplyvoch na životné prostredie, boli presne stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa preberá táto smernica, a v dôsledku toho uvedený odsek 2 nebráni tomu, aby takéto lehoty boli stanovené v každom jednotlivom prípade orgánom, ktorý plán alebo program vypracúva. V takom prípade však ten istý odsek 2 vyžaduje, aby na účely konzultácie s týmito orgánmi alebo s touto verejnosťou o návrhu daného plánu alebo programu bola skutočne stanovená postačujúca lehota, ktorá by týmto subjektom poskytla skutočnú príležitosť v primeranej lehote vyjadriť svoje stanovisko k tomuto návrhu plánu alebo programu, ako aj k správe o vplyvoch uvedeného plánu alebo programu na životné prostredie.

(pozri bod 50, bod 2 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 20. októbra 2011 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2001/42/ES – Článok 6 – Určenie orgánu, ktorého sa môžu týkať vplyvy na životné prostredie vyplývajúce z vykonávania plánov a programov, na účely konzultácie – Možnosť konzultačného orgánu vypracovať plány alebo programy – Povinnosť určiť odlišný orgán – Podrobnosti týkajúce sa informovanosti a konzultácie s orgánmi a verejnosťou“

Vo veci C‑474/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Court of Appeal in Northern Ireland (Spojené kráľovstvo) z 27. septembra 2010 a doručený Súdnemu dvoru 29. septembra 2010, ktorý súvisí s konaním:

Department of the Environment for Northern Ireland

proti

Seaport (NI) Ltd,

Magherafelt District Council,

F P McCann (Developments) Ltd,

Younger Homes Ltd,

Heron Brothers Ltd,

G Small Contracts,

Creagh Concrete Products Ltd,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia K. Schiemann, L. Bay Larsen, C. Toader (spravodajkyňa) a E. Jarašiūnas,

generálny advokát: Y. Bot,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Ossowski, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Maurici, barrister,

–        dánska vláda, v zastúpení: S. Juul Jørgensen, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: P. Oliver a A. Marghelis, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. júla 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporov medzi na jednej strane Department of the Environment for Northern Ireland (Ministerstvo životného prostredia Severného Írska, ďalej len „Department of the Environment“) a na druhej strane Seaport (NI) Ltd (ďalej len „Seaport“), ako aj Magherafelt District Council, F P McCann (Developments) Ltd, Younger Homes Ltd, Heron Brothers Ltd, G Small Contracts a Creagh Concrete Products Ltd vo veci platnosti návrhov plánov na území Severného Írska nazvaných „Draft Northern Area Plan 2016“ a „Draft Magherafelt Area Plan 2015“.

 Právny rámec

 Smernica 2001/42

3        Odôvodnenia č. 14, 15, 17 a 18 smernice 2001/42 stanovujú:

„(14) V prípade, že sa vyžaduje posudzovanie podľa tejto smernice, by sa mala vypracovať environmentálna správa [mala by sa vypracovať správa o vplyvoch na životné prostredie – neoficiálny preklad] obsahujúca relevantné informácie, ako ustanovuje táto smernica, a ktorá popisuje a hodnotí pravdepodobné významné environmentálne účinky vykonávania [významné vplyvy na životné prostredie pri vykonávaní – neoficiálny preklad] plánu alebo programu a primerané alternatívy, s ohľadom na ciele a geografický rozsah [územnú pôsobnosť – neoficiálny preklad] plánu alebo programu. ...

(15)      Aby sa prispelo k transparentnejšiemu rozhodovaniu s cieľom zaistiť komplexnosť a spoľahlivosť informácií poskytovaných pre posudzovanie, je potrebné zabezpečiť, aby sa počas posudzovania plánov a programov uskutočnili porady s orgánmi s príslušnou environmentálnou zodpovednosťou [konzultácie s orgánmi poverenými v záležitostiach životného prostredia – neoficiálny preklad] a s verejnosťou a aby sa stanovili vhodné časové rámce [primerané lehoty – neoficiálny preklad], ktoré by poskytovali dostatočný čas na porady [konzultácie – neoficiálny preklad], vrátane vyjadrenia stanovísk.

...

(17)      Environmentálna správa [Správa o vplyvoch na životné prostredie – neoficiálny preklad] a stanoviská relevantných orgánov a verejnosti, ako aj výsledky každej cezhraničnej porady [konzultácie – neoficiálny preklad] by sa mali vziať do úvahy počas prípravy [pri vypracúvaní – neoficiálny preklad] plánu alebo programu a pred jeho schválením [prijatím – neoficiálny preklad] alebo postúpením na legislatívne konanie.

(18)      Členské štáty by mali zabezpečiť, že pri schválení [pri prijatí – neoficiálny preklad] plánu alebo programu sú príslušné orgány a verejnosť informovaní a že sú im sprístupnené relevantné informácie.“

4        Jeden zo základných cieľov uvedenej smernice, ako vyplýva z jej článku 1, spočíva v tom, aby plány a programy, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, podliehali pri ich vypracovávaní a pred ich prijatím posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

5        Článok 2 písm. a) smernice 2001/42 stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

a)      ,plány a programy‘ sú plány a programy vrátane tých, na ktorých financovaní sa podieľa Európske spoločenstvo, ako aj ich akékoľvek modifikácie:

–        ktoré sú predmetom prípravy a/alebo schvaľovania úradom na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ktoré úrad pripravuje na schválenie prostredníctvom parlamentného alebo vládneho legislatívneho postupu [ktoré vypracúva alebo prijíma orgán na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ktoré orgán vypracúva prostredníctvom legislatívneho procesu tak, aby ich mohol prijať parlament alebo vláda, – neoficiálny preklad] a

–        ktoré vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy [ktoré sú vyžadované zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami – neoficiálny preklad]“.

6        Článok 5 tej istej smernice s názvom „Environmentálna správa [Správa o vplyvoch na životné prostredie – neoficiálny preklad]“ stanovuje:

„1.      Tam, kde sa podľa článku 3 ods. 1 požaduje environmentálne posudzovanie [posudzovanie vplyvov na životné prostredie – neoficiálny preklad], vypracuje sa environmentálna správa [správa o vplyvoch na životné prostredie – neoficiálny preklad], v ktorej sa určia, popíšu a zhodnotia pravdepodobne významné účinky vykonávania plánu alebo programu na životné prostredie a primerané alternatívy, ktoré zohľadňujú ciele a geografický rozmer [územnú pôsobnosť – neoficiálny preklad] plánu alebo programu. Informácie, ktoré sa na tento účel poskytujú, sú uvedené v prílohe I.

2.      Environmentálna správa [Správa o vplyvoch na životné prostredie – neoficiálny preklad] vypracovaná podľa odseku 1 musí obsahovať informácie, ktoré možno odôvodnene požadovať pri zohľadnení súčasných poznatkov a metód posudzovania, obsah a úroveň podrobnosti plánu alebo programu, v akom štádiu rozhodovacieho procesu sa nachádza a rozsah v akom sú určité záležitosti vhodnejšie posudzované na rozličných úrovniach procesu, aby sa predišlo zdvojovaniu posudzovania.

3.      Dostupné relevantné informácie o environmentálnych účinkoch plánov a programov [o vplyvoch plánov a programov na životné prostredie – neoficiálny preklad] získané na inej úrovni rozhodovania alebo prostredníctvom iných právnych predpisov spoločenstva môžu byť použité na poskytovanie informácií uvedených v prílohe I.

4.      Keď sa rozhoduje o rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré musí environmentálna správa [správa o vplyvoch na životné prostredie – neoficiálny preklad] obsahovať, uskutočnia sa porady [konzultácie – neoficiálny preklad] s orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 3.“

7        Článok 6 smernice 2001/42 s názvom „Porady [Konzultácie – neoficiálny preklad]“ stanovuje:

„1.      Návrh plánu alebo programu a environmentálna správa [správa o vplyvoch na životné prostredie – neoficiálny preklad] vypracovaná v súlade s článkom 5 sa sprístupní orgánom uvedeným v odseku 3 tohto článku a verejnosti.

2.      Orgány uvedené v odseku 3 a verejnosť uvedená v odseku 4 dostanú včasnú a účinnú príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k návrhu plánu alebo programu a k sprievodnej environmentálnej správe vo vhodnom čase pred schválením plánu alebo programu alebo ich postúpeniu na legislatívne konanie [Orgánom uvedeným v odseku 3 a verejnosti uvedenej v odseku 4 sa včas poskytne skutočná príležitosť, aby v primeraných lehotách vyjadrili svoje stanovisko k návrhu plánu alebo programu a k sprievodnej správe o vplyvoch na životné prostredie pred prijatím plánu alebo programu alebo jeho postúpením na legislatívne konanie – neoficiálny preklad].

3.      Členské štáty určia orgány pre porady, ktoré sú z dôvodu svojej špecifickej environmentálnej zodpovednosti pravdepodobne zainteresované v environmentálnych účinkoch vykonávania plánov a programov [Členské štáty určia orgány, s ktorými treba konzultovať a ktorých sa z dôvodu ich osobitnej zodpovednosti v oblasti životného prostredia môžu týkať vplyvy na životné prostredie vyplývajúce z vykonávania plánov a programov – neoficiálny preklad].

4.      Členské štáty identifikujú verejnosť na účely odseku 2, vrátane zainteresovanej verejnosti, alebo pravdepodobne zainteresovanej verejnosti porady [dotknutej alebo potenciálne dotknutej verejnosti – neoficiálny preklad] alebo verejnosti majúcej záujem na veci rozhodovanej podľa tejto smernice, vrátane relevantných mimovládnych organizácií, akými sú organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a ďalšie zainteresované [dotknuté – neoficiálny preklad] organizácie.

5.      O podrobnostiach zabezpečenia informovanosti úradov a verejnosti a porád s nimi rozhodnú členské štáty [Podrobnosti týkajúce sa informovanosti a konzultácií s orgánmi a verejnosťou stanovia členské štáty – neoficiálny preklad].“

8        Článok 8 tej istej smernice s názvom „Rozhodovanie“ stanovuje:

„Environmentálna správa [Správa o vplyvoch na životné prostredie – neoficiálny preklad] vypracovaná podľa článku 5, stanoviská vyjadrené podľa článku 6 a výsledky každej cezhraničnej porady [konzultácie – neoficiálny preklad] uskutočnenej podľa článku 7 sa zohľadnia pri príprave [pri vypracúvaní – neoficiálny preklad] plánu alebo programu a pred jeho schválením [prijatím – neoficiálny preklad] alebo postúpením na legislatívne konanie.“

9        Podľa článku 9 ods. 1 uvedenej smernice pri prijímaní plánu alebo programu musia byť o tom informované orgány uvedené v článku 6 ods. 3 tejto smernice, ako aj najmä verejnosť a musí sa im najmä sprístupniť prijatý plán alebo program, ako aj vyhlásenie zhrnujúce, akým spôsobom boli úvahy o životnom prostredí začlenené do plánu alebo programu. Podľa článku 10 ods. 1 tej istej smernice členské štáty musia zabezpečiť sledovanie vplyvov na životné prostredie pri vykonávaní plánu alebo programu, aby včas zistili nepredvídané negatívne vplyvy a prípadne uskutočnili vhodné nápravné opatrenia.

10      Podľa článku 13 ods. 1 smernice 2001/42 mali členské štáty do 21. júla 2004 prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

 Vnútroštátne právo

11      Smernica bola do severoírskeho práva prebratá nariadením o posudzovaní vplyvov určitých plánov a programov v Severnom Írsku na životné prostredie z roku 2004 [Environmental Assessment of Plans and Programmes (Northern Ireland) Regulations 2004, ďalej len „nariadenie z roku 2004“].

12      Článok 6 od. 3 smernice 2001/42 bol prebratý článkom 4 nariadenia z roku 2004. Tento článok vo svojej časti relevantnej pre spor vo veci samej stanovuje:

„Konzultačný orgán

1.      S výhradou odseku 2 je Department of the Environment na účely tohto nariadenia konzultačným orgánom.

2.      Ak je Department of the Environment v určitom okamihu orgánom zodpovedným za plán alebo program, nesmie v tomto istom čase vykonávať funkcie konzultačného orgánu stanovené v [nariadení z roku 2004], pokiaľ ide o tento plán alebo tento program; odkazy na konzultačný orgán uvedené v nasledujúcich ustanoveniach tohto nariadenia sa budú vykladať so zreteľom na uvedenú skutočnosť.“

13      Článok 11 ods. 1 a 5 nariadenia z roku 2004 stanovuje, že ak sa má vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie, „zodpovedný orgán“ vypracuje alebo zabezpečí vypracovanie správy o vplyvoch na životné prostredie, a „ak zodpovedný orgán rozhoduje o rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré musí správa o vplyvoch na životné prostredie obsahovať, konzultuje s konzultačným orgánom“.

14      Článok 6 ods. 2 smernice 2001/42 bol prebratý článkom 12 nariadenia z roku 2004, ktorý stanovuje:

„1.      Každý návrh plánu alebo programu, ku ktorému bola vypracovaná správa o vplyvoch na životné prostredie v súlade s článkom 11 a sprievodná správa o vplyvoch na životné prostredie (ďalej len ,relevantné dokumenty‘), sú sprístupnené konzultačnému orgánu a verejnosti v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami tohto článku.

2.      Zodpovedný orgán zašle kópiu relevantných dokumentov konzultačnému orgánu v čo najkratšej lehote po ich vypracovaní a vyzve ho, aby v stanovenej lehote vyjadril k relevantným dokumentom svoje stanovisko.

3.      Zodpovedný orgán musí tiež:

a)      v lehote štrnástich dní po vypracovaní relevantných dokumentov v súlade s odsekom 5 uverejniť alebo zabezpečiť uverejnenie oznámenia s uvedením:

i)      názvu plánu, programu alebo zmeny;

ii)      adresy (ktorá môže obsahovať internetovú stránku), na ktorej sa možno oboznámiť s kópiou relevantných dokumentov alebo na ktorej možno túto kópiu získať;

iii)      výzvy na vyjadrenie stanovísk k relevantným dokumentom;

iv)      adresy, na ktorú môžu byť zaslané stanoviská, a lehoty na zaslanie týchto stanovísk;

b)      uchovávať kópiu relevantných dokumentov, ktorá je verejnosti prístupná k nahliadnutiu v jeho sídle, a to v bežných úradných hodinách a bezplatne, a

c)      uverejniť kópiu relevantných dokumentov na internetovej stránke orgánu.

4.      Lehoty uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) bode iv) musia byť stanovené tak, aby zaručili, že adresáti výzvy budú mať skutočnú príležitosť včas vyjadriť svoje stanovisko k relevantným dokumentom.

5.      Uverejnenie oznámenia na základe odseku 3 písm. a) sa musí vykonať spôsobom, ktorý umožní zabezpečiť, že s obsahom oznámenia sa bude môcť oboznámiť verejnosť dotknutá návrhom plánu alebo programu, potenciálne dotknutá verejnosť alebo verejnosť, ktorá má na tomto návrhu záujem.

...“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15      V čase skutkových okolností vo veci samej bolo Department of the Environment zložené zo štyroch výkonných agentúr, ktoré boli jeho súčasťou a podliehali jeho kontrole, poverených výkonom určitých právomocí súvisiacich s vydávaním právnych predpisov a právomocí zverených tomuto Department of the Environment. Ani jedna z týchto štyroch agentúr nemala vlastnú právnu subjektivitu, avšak každá z nich mala naopak svojich vlastných zamestnancov, ako aj administratívne zdroje a vlastné priestory. Týmito agentúrami boli Planning Service (útvar pre plánovanie), Environment and Heritage Service [útvar pre životné prostredie a národné dedičstvo, ďalej len „EHS“, v súčasnosti nazývaný Northern Ireland Environnement Agency (NIEA)], Driver and Vehicle Testing Agency (agentúra pre kontrolu vodičov a vozidiel) a Driver and Vehicle Licensing Northern Ireland (útvar pre vodičské preukazy a povolenia na prevádzkovanie vozidiel v Severnom Írsku).

16      Útvar pre plánovanie vykonával právomoci Department of the Environment súvisiace s vydávaním právnych predpisov v oblasti prípravy plánov regionálneho rozvoja, ako aj preskúmaním individuálnych žiadostí o povolenie v oblasti plánovania. EHS bol agentúrou poverenou výkonom väčšiny právomocí, ktorými disponoval Department v oblasti právnej úpravy týkajúcej sa životného prostredia okrem plánovania, teda agentúrou, ktorej zamestnanci mali znalosti a boli odborníkmi v záležitostiach životného prostredia.

17      Útvar pre plánovanie začal v súlade s vnútroštátnymi postupmi platnými v tomto čase konanie týkajúce sa vypracúvania návrhov s názvom „Northern Area Plan 2016“ a „Magherafelt Area Plan 2015“, ktoré sa konalo pred dátumom, keď boli členské štáty povinné prebrať smernicu 2001/42. Oba návrhy plánov však boli nakoniec uverejnené po uvedenom dátume.

18      Počas prípravy každého z návrhov regionálnych plánov tento útvar Department of the Environment veľmi úzko spolupracoval s EHS s cieľom získať relevantné informácie o životnom prostredí, ako aj poradenstvo v súvislosti s obsahom navrhovaných plánov.

19      Útvar pre plánovanie zriadený pri Department of the Environment uverejnil 11. mája 2005 návrh týkajúci sa Northern Area Plan 2016, ku ktorému bola pripojená správa o vplyvoch na životné prostredie. V deň uverejnenia Department of the Environment vyzvalo verejnosť, aby predložila komentáre a pripomienky. Rovnako zaslalo návrh plánu a správu o vplyvoch na životné prostredie EHS a ďalším verejným orgánom na účely konzultácie a vyzvalo ich, aby predložili pripomienky alebo komentáre. Požadovalo, aby mu boli všetky odpovede doručené v lehote ôsmich týždňov. Department of the Environment dostalo od verejnosti 5 250 pripomienok k návrhu plánu a štyri pripomienky k správe o vplyvoch na životné prostredie. Spoločnosť Seaport vyhotovila 49 z týchto pripomienok, z ktorých jedna súvisela s obsahom správy o vplyvoch na životné prostredie a s vedením posudzovania vplyvov na životné prostredie.

20      Department of the Environment uverejnilo 24. apríla 2004 návrh týkajúci sa Magherafelt Area Plan 2015, ako aj posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo vypracované v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva platnými v tom čase. Department of the Environment následne vykonalo posudzovanie vplyvov návrhu regionálneho plánu na životné prostredie a 24. mája 2005 uverejnilo správu o vplyvoch na životné prostredie, ktorú k tomuto dátumu považovalo za zlučiteľnú s podmienkami smernice 2001/42. Kópia správy o vplyvoch na životné prostredie bola zaslaná EHS a ďalším dotknutým subjektom. Department of the Environment vyzvalo všetky posledné uvedené subjekty, aby k správe vyjadrili svoje stanovisko v lehote šiestich týždňov. Od verejnosti dostalo približne 5 300 pripomienok k návrhu plánu a päť pripomienok k novej správe o vplyvoch na životné prostredie.

21      V priebehu novembra 2005 spoločnosť Seaport začala konanie na High Court of Justice in Northern Ireland, Queen’s Bench Division (Spojené kráľovstvo) s cieľom spochybniť platnosť opatrení Department of the Environment, keď uverejnilo návrh týkajúci sa Northern Area Plan 2016. V podstate tvrdila, že smernica 2001/42 nebola do vnútroštátneho práva správne prebratá a že posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ako aj správa o vplyvoch na životné prostredie, ktoré uskutočnilo Department of the Environment, neboli v súlade s požiadavkami tejto smernice.

22      Magherafelt District Council, F P McCann (Developments) Ltd, Younger Homes Ltd, Heron Brothers Ltd, G Small Contracts a Creagh Concrete Products Ltd začali 13. decembra 2005 na tom istom súde konanie smerujúce k spochybneniu uverejnenia návrhu týkajúceho sa Magherafelt Area Plan 2015, vedenia posudzovania vplyvov na životné prostredie a obsahu správy o vplyvoch na životné prostredie. Výhrady uvedené na podporu tejto žaloby boli analogické s tými, ktoré spoločnosť Seaport uviedla na podporu jej vlastnej žaloby.

23      Treba uviesť, že spoločnosť Seaport následne začala ďalšie konanie smerujúce k spochybneniu vyhlásenia o nevykonateľnosti vzťahujúceho sa na návrh, ktorý sa týka Northern Area Plan 2016. Spoločnosť Seaport však návrh na začatie posledného uvedeného konania vzala späť a návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice in Northern Ireland, Queen’s Bench Division, bol uznesením tohto posledného uvedeného súdu z 23. apríla 2010 zrušený, takže uznesením predsedu prvej komory Súdneho dvora z 3. júna 2010, Seaport/Department of the Environment for Northern Ireland, bola vec C‑182/09 z registru Súdneho dvora vymazaná.

24      Vo svojom rozsudku zo 7. septembra 2007 High Court of Justice in Northern Ireland konštatoval, že články 4 a 12 nariadenia z roku 2004 náležite neprebrali požiadavky stanovené v článku 6 ods. 2 a 3 smernice 2001/42. Zastával názor, že tento článok 4 náležite neprebral požiadavku stanovenú v článku 6 ods. 3 tejto smernice, na základe ktorej sú členské štáty povinné určiť iný konzultačný orgán, pokiaľ je Department of the Environment orgánom zodpovedným za vypracovanie návrhu plánu. Rovnako konštatoval, že ani článok 12 náležite neprebral ustanovenia článku 6 ods. 2 tejto smernice, lebo tento článok 12 nestanovuje presnú lehotu, v akej sa musí konzultácia uskutočniť.

25      Department of the Environment prijalo 6. novembra 2007 toto rozhodnutie:

„Department of the Environment opätovne preskúmalo svoje rozhodnutie o vykonaní posudzovania vplyvov návrhu plánu na životné prostredie s ohľadom na požiadavky stanovené v smernici [2001/42] a v [nariadení z roku 2004] a s prihliadnutím na nedávno vyhlásený rozsudok High Court. Po tomto preskúmaní Department of the Environment rozhodlo, že nie je možné vykonať posudzovanie vplyvu návrhu plánu pre región Nord 2016 na životné prostredie, ktoré by bolo v súlade so smernicou [2001/42] a s [nariadením z roku 2004], a týmto oznámením informuje verejnosť o svojom rozhodnutí v tomto smere v súlade s článkom 6 ods. 2 [nariadenia z roku 2004]“.

26      V rozsudku z 13. novembra 2007 High Court of Justice in Northern Ireland rozhodol o opatreniach, ktoré treba prijať, aby sa odstránili nedostatky zistené v jeho rozsudku zo 7. septembra 2007. Návrh plánu zamietol vyhlásiť za neplatný, pričom ponechal otvorenú možnosť opätovne preskúmať otázku po tom, ako sa rozhodne o platnosti uvedeného rozhodnutia zo 6. novembra 2007.

27      Department of the Environment podalo na vnútroštátny súd odvolanie proti záverom High Court of Justice in Northern Ireland, podľa ktorých nariadenie z roku 2004 náležite neprebralo požiadavky stanovené v článku 6 ods. 2 a 3 smernice 2001/42.

28      V tejto súvislosti Department of the Environment najmä tvrdí, že ak koná ako orgán zodpovedný za plán alebo program, neexistuje nijaká povinnosť vykonať konzultáciu podľa smernice 2001/42, pretože má všetky odborné znalosti a relevantnú zodpovednosť, že žiaden iný špecializovaný orgán životného prostredia takúto zodpovednosť nenesie ani pre Severné Írsko nebol určený a že táto smernica nestanovuje povinnosť zriadiť ani určiť nový subjekt, s ktorým by Department of the Environment muselo konzultovať.

29      Ďalej tvrdí, že „na rozdiel od toho, čo sa uvádza v rozsudku High Court, [Department of the Environment] netvrdilo, že smernica ukladá povinnosť vykonať vnútorné oddelenie právomocí medzi útvarom pre plánovanie a [EHS], ak je Department orgánom zodpovedným za plán alebo program. Department však uviedlo spôsob, akým útvar pre plánovanie a [EHS] v skutočnosti spolupracovali, pokiaľ ide o návrhy sporných plánov“.

30      Vnútroštátny súd rozhodnutím z 8. septembra 2008, doručeným Súdnemu dvoru 16. októbra 2008, položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, ktoré sú totožné s otázkami, o aké ide v tejto veci. Uznesením z 20. mája 2009, Seaport Investments (C‑454/08), bol tento návrh vyhlásený za zjavne neprípustný najmä z dôvodu, že vnútroštátne rozhodnutie neobsahovalo nijaký opis právneho a skutkového rámca sporu vo veci samej a dostatočne jasne a presne nevysvetlilo dôvody, ktoré tento súd viedli k tomu, aby Súdnemu dvoru položil otázky týkajúce sa výkladu článkov 3, 5 a 6 smernice 2001/42.

31      Za týchto podmienok Court of Appeal in Northern Ireland opätovne rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa smernica 2001/42/ES vykladať tak, že v prípade, ak vnútroštátny orgán, ktorý vypracúva plán, na ktorý sa vzťahuje článok 3 [tejto smernice], je sám osebe orgánom so všeobecnou pôsobnosťou v oblasti životného prostredia v členskom štáte, môže členský štát odmietnuť určiť na základe článku 6 ods. 3 [tej istej smernice] orgán, s ktorým treba konzultovať na účely článkov 5 a 6 [tejto smernice]?

2.      Má sa smernica vykladať tak, že v prípade, ak orgán, ktorý vypracúva plán, na ktorý sa vzťahuje článok 3, je sám osebe tiež orgánom so všeobecnou pôsobnosťou v oblasti životného prostredia v členskom štáte, je tento členský štát povinný zabezpečiť existenciu konzultačného orgánu, ktorý musí byť určený a ktorý je odlišný od tohto orgánu?

3.      Má sa smernica [2001/42] vykladať v tom zmysle, že požiadavku stanovenú v článku 6 ods. 2 [tejto smernice], aby bola orgánom uvedeným v článku 6 ods. 3 a verejnosti uvedenej v článku 6 ods. 4 včas poskytnutá skutočná príležitosť, aby ,vo vhodnom čase [v primeranej lehote – neoficiálny preklad]‘ vyjadrili svoje stanovisko, možno prebrať prostredníctvom pravidiel, ktoré stanovujú, že orgán zodpovedný za vypracovanie plánu stanoví lehotu v každom jednotlivom prípade, kedy sa majú vyjadriť stanoviská, alebo musia pravidlá preberajúce smernicu samy osebe vymedziť lehotu alebo rôzne lehoty pre rôzne okolnosti, v priebehu ktorých možno takéto stanoviská vyjadriť?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej a druhej otázke

32      Svojimi prvými dvoma otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či za takých okolností, o aké ide vo veci samej, keď orgán, ktorý je určený ako orgán, s ktorým treba konzultovať v zmysle článku 6 ods. 3 smernice 2001/42, je sám zodpovedný za vypracovanie plánu v zmysle tejto smernice, sa toto ustanovenie musí vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby bol určený iný orgán, s ktorým treba konzultovať v rámci vypracovania správy o vplyvoch na životné prostredie, ako aj prijatia tohto plánu.

33      Vláda Spojeného kráľovstva a dánska vláda, ako aj Európska komisia v tejto súvislosti tvrdia, že za takých okolností článok 6 ods. 3 smernice 2001/42 členským štátom neukladá povinnosť, aby určili alebo na tento účel zriadili iný orgán, ktorý musí niesť zodpovednosť a mať výsadné práva obvykle priznané orgánu, ktorý bol určený ako orgán, s ktorým treba spravidla konzultovať. Tvrdia najmä, že určenie a/alebo zriadenie takéhoto iného orgánu je nadbytočné, lebo orgánmi pôsobiacimi v oblasti životného prostredia, ktoré teda majú know‑how a odborné znalosti v danej oblasti, sú zo svojej podstaty práve tie orgány, ktoré musia byť, čiže sú členskými štátmi určené ako konzultačné orgány v zmysle tejto smernice.

34      Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 6 ods. 3 uvedenej smernice členské štáty musia určiť orgány, s ktorými treba konzultovať najmä na účely vypracovania správy o vplyvoch na životné prostredie, ako aj prijatia plánu alebo programu v zmysle tejto smernice. Toto rozhodnutie sa musí týkať subjektov, ktoré plnia osobitnú pôsobnosť v oblasti životného prostredia a ktoré majú v tejto súvislosti preukázateľné právomoci.

35      Ako to vyplýva z odôvodnenia č. 15 smernice 2001/42, povinnosť stanovená v článku 6 ods. 3 tejto smernice určiť takéto orgány, aby sa s nimi konzultovalo v rámci prijatia plánu alebo programu, ktorý môže mať vplyv na životné prostredie v zmysle tejto smernice, má prispieť k väčšej transparentnosti rozhodovacieho procesu a najmä zabezpečiť, že v prípade, ak určitý orgán, ktorý nevyhnutne nemá odborné znalosti alebo nenesie zodpovednosť v oblasti životného prostredia, zamýšľa prijať takýto plán alebo program, tak správa o vplyvoch na životné prostredie, ktorá musí byť pripojená k tomuto plánu alebo programu, ako aj uvedený plán alebo program náležite zohľadnia takéto vplyvy, pričom budú objektívne vymedzené primerané alternatívy k tomuto plánu alebo programu.

36      Orgán určený na základe článku 6 ods. 3 uvedenej smernice tak vždy, keď s ním treba konzultovať počas jednotlivých fáz procesu vypracúvania, prijímania alebo vykonávania plánu alebo programu alebo ho treba informovať, napomáha tomu, aby orgán, ktorý vypracúva tento plán alebo program, správne pochopil vplyvy uvedeného plánu alebo programu na životné prostredie na základe spoľahlivých a úplných informácií.

37      Je nepochybné, že taký verejný orgán, ako je vo veci samej ministerstvo zodpovedné za životné prostredie na časti územia členského štátu, preberá osobitnú zodpovednosť v oblasti životného prostredia, a môže tak byť „dotknutý“ vplyvmi na životné prostredie vyplývajúcimi z vykonávania plánov a programov v zmysle smernice 2001/42, lebo má odborné znalosti v oblasti životného prostredia v tejto časti členského štátu.

38      V dôsledku toho za takých okolností, o aké ide vo veci samej, keď je verejný orgán na úrovni ministerstva poverený v záležitostiach životného prostredia, treba uviesť, že ak bol takýto orgán z dôvodu osobitnej zodpovednosti v oblasti životného prostredia, ktorá je mu priznaná, ako aj odborných znalostí, ktoré má v danej oblasti, určený podľa článku 6 ods. 3 uvedenej smernice, je v zásade dotknutý a je schopný chápať vplyvy plánu alebo programu na životné prostredie.

39      Ustanovenia smernice 2001/42 by však boli zbavené potrebného účinku, ak by v prípade, že by orgán určený podľa článku 6 ods. 3 tejto smernice musel tiež sám vypracovať či prijať plán alebo program, v administratívnej štruktúre predmetného členského štátu neexistoval nijaký iný orgán, ktorý by bol oprávnený vykonávať túto konzultačnú funkciu.

40      V tejto súvislosti z informácií poskytnutých v písomných pripomienkach vlády Spojeného kráľovstva vyplýva, že na rozdiel od situácií existujúcich v Anglicku, Škótsku a vo Walese, kde boli v rámci právnych predpisov, ktorými sa preberá smernica 2001/42, viaceré orgány určené ako konzultačné orgány v zmysle článku 6 ods. 3 tejto smernice, sa situácia v Severnom Írsku vyznačuje tým, že bol určený jediný orgán, a to v prejednávanej veci Department of the Environment, a že tento orgán zahŕňal štyri výkonné agentúry. Navyše z týchto informácií vyplýva, že tento Department má vlastnú územnú právomoc zodpovedajúcu priznaniu právomocí v oblasti životného prostredia stanovenému v rámci politického usporiadania Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a že v rámci tohto usporiadania nie je stanovené, že by s orgánom určeným v inej časti tohto členského štátu bolo možné konzultovať o plánoch alebo programoch týkajúcich sa Severného Írska.

41      Za takýchto okolností, keď je pre časť územia členského štátu, ktorá má decentralizované právomoci, určený jediný orgán na základe článku 6 ods. 3 smernice 2001/42 a tento orgán je v konkrétnom prípade poverený vypracovaním plánu alebo programu, toto ustanovenie neukladá povinnosť, aby bol zriadený alebo určený iný orgán nachádzajúci sa v tomto členskom štáte alebo v tejto časti členského štátu na to, aby mohol vykonávať konzultácie stanovené v uvedenom ustanovení.

42      V takom prípade však uvedený článok 6 vyžaduje, aby sa v rámci orgánu spravidla povereného konzultáciou v oblasti životného prostredia uskutočnilo oddelenie funkcií tak, aby interný administratívny útvar tohto orgánu mal skutočnú autonómiu, ktorá najmä znamená, že sú mu poskytnuté vlastné administratívne a ľudské prostriedky, a je tak schopný plniť úlohy zverené konzultačným orgánom v zmysle tejto smernice, a najmä objektívnym spôsobom poskytovať svoje stanovisko k plánu alebo programu zamýšľanému orgánom, s ktorým je spojený, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

43      Vzhľadom na uvedené treba na prvé dve otázky odpovedať tak, že za okolností, o aké ide vo veci samej, článok 6 ods. 3 smernice 2001/42 neukladá povinnosť, aby bol zriadený alebo určený iný konzultačný orgán v zmysle tohto ustanovenia, ak sa v rámci orgánu spravidla povereného konzultáciou v oblasti životného prostredia, ktorý bol takto určený, uskutočnilo oddelenie funkcií tak, aby interný administratívny útvar tohto orgánu mal skutočnú autonómiu, ktorá najmä znamená, že sú mu poskytnuté vlastné administratívne a ľudské prostriedky, a teda je schopný plniť úlohy zverené konzultačným orgánom v zmysle tohto článku 6 ods. 3, a predovšetkým objektívnym spôsobom poskytovať svoje stanovisko k plánu alebo programu pripravovanému orgánom, s ktorým je spojený.

 O tretej otázke

44      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 6 ods. 2 smernice 2001/42 musí vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby „vhodný čas [primerané lehoty – neoficiálny preklad]“, v rámci ktorých určené orgány a dotknutá alebo potenciálne dotknutá verejnosť v zmysle odsekov 3 a 4 tohto článku musia mať príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k návrhu plánu alebo programu, ako aj k správe o vplyvoch takéhoto plánu alebo programu na životné prostredie, boli presne stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa preberá táto smernica.

45      V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 6 ods. 2 uvedenej smernice vyžaduje, aby sa týmto orgánom a dotknutej alebo potenciálne dotknutej verejnosti „včas“ poskytla „účinná [skutočná – neoficiálny preklad] príležitosť“ vyjadriť svoje stanovisko k návrhu dotknutého plánu alebo programu, ako aj k správe o vplyvoch na životné prostredie.

46      Na to, aby toto stanovisko mohol orgán, ktorý má v úmysle prijať takýto plán alebo program, náležite zohľadniť, uvedený odsek 2 spresňuje, že takéto stanovisko musí byť získané pred prijatím tohto plánu alebo programu, a ďalej, že konzultačným orgánom a dotknutej alebo potenciálne dotknutej verejnosti sa musia poskytnúť postačujúce lehoty na posúdenie zamýšľaných programov alebo plánov, ako aj správy o vplyvoch na životné prostredie týkajúcej sa tohto plánu alebo programu a na to, aby mohli v tejto súvislosti vyjadriť svoje stanovisko.

47      Okrem toho je dôležité pripomenúť, že článok 6 ods. 5 smernice 2001/42 uvádza, že podrobnosti týkajúce sa informovanosti a konzultácií s orgánmi a verejnosťou stanovia členské štáty.

48      V dôsledku toho článok 6 ods. 2 uvedenej smernice nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, ktorou sa preberá táto smernica, stanovovala, že je na orgáne, ktorý má v úmysle prijať plán alebo program, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie, aby sám stanovil lehotu uloženú konzultačnému orgánu a relevantnej verejnosti na vyjadrenie ich stanoviska k relevantným dokumentom, pokiaľ, ako to zrejme bolo vo veci samej, lehota skutočne stanovená pre každú vykonanú konzultáciu bude takej povahy, že im poskytne skutočnú príležitosť, aby takéto stanovisko včas vyjadrili.

49      Navyše stanovenie lehoty, v ktorej môžu byť tieto stanoviská vyjadrené, v každom jednotlivom prípade môže v určitých prípadoch umožniť širšie zohľadnenie komplexnosti zamýšľaného plánu alebo programu a prípadne sa prejaviť poskytnutím dlhších lehôt, než sú tie, ktoré môžu byť stanovené prostredníctvom legislatívnych alebo správnych aktov.

50      Vzhľadom na uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 2 smernice 2001/42 sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby lehoty, v ktorých určené orgány a dotknutá alebo potenciálne dotknutá verejnosť v zmysle odsekov 3 a 4 tohto článku musia mať príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k návrhu daného plánu alebo programu, ako aj k správe o vplyvoch na životné prostredie, boli presne stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa preberá táto smernica, a v dôsledku toho uvedený odsek 2 nebráni tomu, aby takéto lehoty boli stanovené v každom jednotlivom prípade orgánom, ktorý plán alebo program vypracúva. V takom prípade však ten istý odsek 2 vyžaduje, aby na účely konzultácie s týmito orgánmi alebo s touto verejnosťou o návrhu daného plánu alebo programu bola skutočne stanovená postačujúca lehota, ktorá by týmto subjektom poskytla skutočnú príležitosť v primeranej lehote vyjadriť svoje stanovisko k tomuto návrhu plánu alebo programu, ako aj k správe o vplyvoch uvedeného plánu alebo programu na životné prostredie.

 O trovách

51      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.      Za okolností, o aké ide vo veci samej, článok 6 ods. 3 smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie neukladá povinnosť, aby bol zriadený alebo určený iný konzultačný orgán v zmysle tohto ustanovenia, ak sa v rámci orgánu spravidla povereného konzultáciou v oblasti životného prostredia, ktorý bol takto určený, uskutočnilo oddelenie funkcií tak, aby interný administratívny útvar tohto orgánu mal skutočnú autonómiu, ktorá najmä znamená, že sú mu poskytnuté vlastné administratívne a ľudské prostriedky, a teda je schopný plniť úlohy zverené konzultačným orgánom v zmysle tohto článku 6 ods. 3, a predovšetkým objektívnym spôsobom poskytovať svoje stanovisko k plánu alebo programu pripravovanému orgánom, s ktorým je spojený.

2.      Článok 6 ods. 2 smernice 2001/42 sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby lehoty, v ktorých určené orgány a dotknutá alebo potenciálne dotknutá verejnosť v zmysle odsekov 3 a 4 tohto článku musia mať príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k návrhu daného plánu alebo programu, ako aj k správe o vplyvoch na životné prostredie, boli presne stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa preberá táto smernica, a v dôsledku toho uvedený odsek 2 nebráni tomu, aby takéto lehoty boli stanovené v každom jednotlivom prípade orgánom, ktorý plán alebo program vypracúva. V takom prípade však ten istý odsek 2 vyžaduje, aby na účely konzultácie s týmito orgánmi alebo s touto verejnosťou o návrhu daného plánu alebo programu bola skutočne stanovená postačujúca lehota, ktorá by týmto subjektom poskytla skutočnú príležitosť v primeranej lehote vyjadriť svoje stanovisko k tomuto návrhu plánu alebo programu, ako aj k správe o vplyvoch uvedeného plánu alebo programu na životné prostredie.

Podpisy

---

* Jazyk konania: angličtina.