Vec C‑153/10

Staatssecretaris van Financiën

proti

Sony Supply Chain Solutions (Europe) BV, predtým Sony Logistics Europe BV

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden)

„Nariadenie (EHS) č. 2913/92 – Colný kódex Spoločenstva – Článok 12 ods. 2 a 5, článok 217 ods. 1 a článok 243 – Nariadenie (EHS) č. 2454/93 – Vykonávacie ustanovenia k nariadeniu (EHS) č. 2913/92 – Články 10 a 11 – Zaradenie tovarov – Záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení tovaru – Odvolávanie sa iným subjektom než držiteľom tejto informácie na účely nomenklatúrneho zaradenia rovnakého tovaru – Pokyny vnútroštátneho colného orgánu – Legitímna dôvera“

Abstrakt rozsudku

1.        Spoločný colný sadzobník – Zaradenie tovarov – Záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení tovaru

(Nariadenie Rady č. 2913/92, zmenené a doplnené nariadením č. 82/97, článok 5 ods. 4 a článok 12 ods. 2; nariadenie Komisie č. 2454/93, zmenené a doplnené nariadením č. 12/97, články 10 a 11)

2.        Spoločný colný sadzobník – Zaradenie tovarov – Záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení tovaru – Namietanie dotknutého účastníka proti vyrubeniu cla – Dôkazné prostriedky

(Nariadenie Rady č. 2913/92, zmenené a doplnené nariadením č. 82/97, článok 12 ods. 2 a 5, článok 217 ods. 1 a článok 243; nariadenie Komisie č. 2454/93, zmenené a doplnené nariadením č. 12/97, článok 11)

3.        Spoločný colný sadzobník – Zaradenie tovarov – Záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení tovaru

(Nariadenie Rady č. 2913/92, zmenené a doplnené nariadením č. 82/97, článok 12; nariadenie Komisie č. 2454/93, zmenené a doplnené nariadením č. 12/97, článok 10 ods. 1)

1.        Článok 12 ods. 2 nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97, ako aj články 10 a 11 nariadenia č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 12/97, treba vykladať tak, že deklarant, ktorý vo vlastnom mene a na vlastný účet uskutoční colné vyhlásenia, sa nemôže odvolávať na záväznú informáciu o nomenklatúrnom zaradení tovaru, ktorej držiteľom nie je tento deklarant, ale prepojená spoločnosť, na ktorej žiadosť uskutočnil tieto vyhlásenia.

Na jednej strane článok 5 ods. 4 druhý pododsek uvedeného kódexu totiž spresňuje, že osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo nemá plnú moc, sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet. Z toho vyplýva, že zastúpenie musí byť výslovné a neplatí preň domnienka. Na druhej strane okolnosť, že dve spoločnosti patria do rovnakej skupiny alebo že jedna z nich je daňovým zástupcom druhej v členskom štáte dovozu, nepriznáva tejto osobe postavenie zástupcu v zmysle článku 5 colného kódexu.

(pozri body 31, 34, 35, bod 1 výroku)

2.        Článok 12 ods. 2 a 5 a článok 217 ods. 1 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97, ako aj článok 11 nariadenia č. 2454/93, zmeneného a doplneného nariadením č. 12/97, vykladané v spojení s článkom 243 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97, treba vykladať tak, že v rámci konania týkajúceho sa vyrubenia ciel dotknutá strana môže namietať proti takému vyrubeniu tým, že predloží ako dôkaz záväznú informáciu o nomenklatúrnom zaradení tovaru vydanú pre rovnaký tovar v inom členskom štáte bez toho, aby táto záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení tovaru vyvolávala právne účinky, ktoré sú s ňou spojené. Vnútroštátnemu súdu však prináleží určiť, či príslušné procesné predpisy dotknutého členského štátu umožňujú predložiť takéto dôkazné prostriedky.

(pozri bod 44, bod 2 výroku)

3.        Článok 12 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97, a článok 10 ods. 1 nariadenia č. 2454/93, zmeneného a doplneného nariadením č. 12/97, treba vykladať tak, že vnútroštátny pokyn, ktorý priznáva vnútroštátnym orgánom možnosť odvolávať sa na účely nomenklatúrneho zaradenia deklarovaného tovaru na záväznú informáciu o nomenklatúrnom zaradení tovaru vydanú tretej osobe pre ten istý tovar, nemôže vyvolať u dovozcov legitímnu dôveru týkajúcu sa možnosti odvolávať sa na tento pokyn, pokiaľ pri uplatnení práva Únie tieto orgány konali v rozpore s týmto právom.

(pozri body 47, 49, 50, bod 3 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

zo 7. apríla 2011 (*)

„Nariadenie (EHS) č. 2913/92 – Colný kódex Spoločenstva – Článok 12 ods. 2 a 5, článok 217 ods. 1 a článok 243 – Nariadenie (EHS) č. 2454/93 – Vykonávacie ustanovenia k nariadeniu (EHS) č. 2913/92 – Články 10 a 11 – Zaradenie tovarov – Záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení tovaru – Odvolávanie sa iným subjektom než držiteľom tejto informácie na účely nomenklatúrneho zaradenia rovnakého tovaru – Pokyny vnútroštátneho colného orgánu – Legitímna dôvera“

Vo veci C‑153/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) z 12. marca 2010 a doručený Súdnemu dvoru 1. apríla 2010, ktorý súvisí s konaním:

Staatssecretaris van Financiën

proti

Sony Supply Chain Solutions (Europe) BV, predtým Sony Logistics Europe BV,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predseda šiestej komory A. Arabadjiev, sudcovia A. Rosas a P. Lindh (spravodajkyňa),

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: A. Impellizzeri, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. februára 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Sony Supply Chain Solutions (Europe) BV, predtým Sony Logistics Europe BV, v zastúpení: P. De Baere, advocaat,

–        holandská vláda, v zastúpení: C. M. Wissels a B. Koopman, splnomocnené zástupkyne,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a K. Havlíčková, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ods. 2 a 5, článku 217 ods. 1 a článku 243 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996 (Ú. v. ES L 17, 1997, s. 1; Mim. vyd. 02/008, s. 179, a korigendum v Ú. v. ES L 179, 1997, s. 11, ďalej len „colný kódex“), ako aj článkov 10 a 11 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 12/97 z 18. decembra 1996 (Ú. v. ES L 9, 1997, s. 1; Mim. vyd. 02/008, s. 3, ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Staatssecretaris van Financiën a Sony Logitics Europe BV, teraz Sony Supply Chain Solutions (Europe) BV (ďalej len „SLE“), v súvislosti s clom na videoherné konzoly.

 Právny rámec

 Colný kódex

3        Článok 4 colného kódexu znie:

„Na účely tohto kódexu sa rozumie:

...

5.      ‚rozhodnutím‘ akýkoľvek správny akt vydaný colným orgánom, týkajúci sa colných predpisov, ktorým sa rozhoduje v konkrétnom prípade a ktorý má právne účinky na jednu alebo viacej určitých alebo určiteľných osôb; tento výraz sa okrem iného vzťahuje aj na záväzné informácie v zmysle článku 12.

...“

4        Článok 5 tohto colného kódexu stanovuje:

„1.      Za podmienok ustanovených v článku 64 odsek 2 s výnimkou predpisov prijatých na základe článku 243 odsek 2 písmeno b), si môže každá osoba v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi.

2.      Zastúpenie môže byť:

–        priame, pri ktorom zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, alebo

–        nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

...

4.      Zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech inej osoby, uvedie, či ide o zastúpenie priame alebo nepriame, a preukáže sa plnou mocou.

Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnej moci, sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet.

...“

5        Článok 12 uvedeného kódexu stanovuje:

„...

2.      Záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení alebo záväzná informácia o pôvode sú pre colné úrady záväzné len vo vzťahu k držiteľovi týchto informácií, čo sa týka nomenklatúrneho zaradenia alebo určenia pôvodu tovaru.

Záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení a záväzná informácia o pôvode sú pre colné úrady záväzné len pokiaľ ide o tovar, pre ktorý boli colné formality splnené po dátume poskytnutia týchto informácií.

...

5.      Záväzná informácia stráca platnosť:

a)      v prípade informácií o nomenklatúrnom zaradení:

...

iii)      ak je zrušená alebo zmenená a doplnená v súlade s článkom 9 za predpokladu, že zrušenie alebo jej zmena a doplnenie sú oznámené osobe, ktorej bola vydaná (držiteľovi).

...

6.      Ak je záväzná informácia neplatná z dôvodov uvedených v odseku 5 a) i) alebo iii) alebo b ii) alebo iii), môže osoba, ktorej bola záväzná informácia vydaná, záväznú informáciu použiť ešte šesť mesiacov odo dňa uverejnenia alebo oznámenia jej neplatnosti za predpokladu, že uzatvorila záväzné nákupné alebo predajné zmluvy na príslušný tovar na základe tejto záväznej informácie ešte skôr, ako bolo opatrenie o jej zrušení prijaté. Avšak v prípade výrobkov, pri ktorých sa pri vybavovaní colných formalít predloží dovozné alebo vývozné povolenie alebo potvrdenie o stanovení náhrady vopred, sa doba šiestich mesiacov nahrádza dobou platnosti povolenia resp. potvrdenia.

...“

6        Článok 64 ods. 1 rovnakého kódexu stanovuje:

„S výnimkou článku 5 môže colné vyhlásenie podať každá osoba, ktorá môže príslušnému colnému orgánu predložiť predmetný tovar alebo zabezpečiť jeho predloženie so všetkými dokladmi, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.“

7        Článok 217 colného kódexu spresňuje:

„1.      Colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcu z colného dlhu, ďalej len ‚sumu cla‘, akonáhle majú potrebné údaje, a zapíšu ju do účtovnej evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií (zápis).

Prvý pododsek sa nepoužije:

...

b)      ak je výška cla, ktorá je dlžná v súlade s colnými predpismi vyššia, ako výška určená na základe záväznej informácie;

...“

8        Článok 243 tohto kódexu znie:

„1.      Každá osoba má právo podať odvolanie proti rozhodnuti[am] colných orgánov, ktoré sa týka[jú] uplatňovania colných predpisov, ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú [a ktoré sa jej priamo a osobne dotýkajú – neoficiálny preklad].

Právo podať odvolanie má taktiež každá osoba, ktorá požiadala colné orgány o rozhodnutie týkajúce sa colných predpisov a v lehote podľa článku 6, odsek 2 ho neobdržala.

...

2.      Odvolanie môže byť podané:

a)      na prvom stupni colným orgánom určeným na tento účel členskými štátmi;

b)      na druhom stupni nezávislému orgánu, ktorým môže byť s súlade s platnými právnymi predpismi členských štátov súd alebo rovnocenný zvláštny orgán.“

 Vykonávacie nariadenie

9        Článok 5 vykonávacieho nariadenia spresňuje:

„Na účely tejto hlavy:

1.      záväzná informácia: znamená tarifnú informáciu alebo informáciu o pôvode, ktorá je záväzná pre orgány všetkých členských štátov spoločenstva, keď sú splnené podmienky ustanovené článkoch 6 a 7;

...“

10      Článok 10 ods. 1 a článok 10 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia znejú:

„1.      Bez toho aby boli dotknuté články 5 a 64 [colného] kódexu, záväznú tarifnú informáciu môže požadovať len držiteľ [na záväznú tarifnú informáciu sa môže odvolávať len držiteľ – neoficiálny preklad].

2.      a)      Záležitosti o pôvode: orgány zodpovedajúce za kontrolu uplatniteľnosti záväzných informácií o pôvode môžu požadovať, aby držiteľ pri vyplňovaní dokladov informoval uvedené orgány, že vlastní záväznú informáciu o pôvode týkajúcu sa výrobkov, kvôli ktorým sa tieto doklady vypĺňajú.

...“

11      Článok 11 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Záväzné tarifné informácie poskytnuté colnými orgánmi členského štátu od 1. januára 1991 sa stanú záväznými pre príslušné orgány všetkých členských štátov za rovnakých podmienok.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12      Sony Computer Entertainment Europe Ltd. (ďalej len „SCEE“), spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve, je zodpovedná za uvádzanie na trh, predaj a distribúciu herných zariadení, periferných jednotiek a softvéru v celej Európskej únii. Medzi týmito hernými zariadeniami sa nachádzajú konzoly nazvané Playstation 2 Computer Entertainment System (ďalej len „PS2“).

13      SCEE a SLE sú súčasťou rovnakej skupiny spoločností, v rámci ktorej SLE poskytuje logistické služby ostatným podnikom zo skupiny. Dňa 1. apríla 1997 SCEE a SLE uzavreli dohodu, ktorá stanovuje, že SLE pomáha SCEE pri dovoze a skladovaní európskych zásob herného zariadenia, teda aj PS2. SLE je poverená podávaním colných vyhlásení týkajúcich sa uvedených zariadení.

14      Od novembra 2000 do mája 2001 SLE doviezla do Holandska a pre SCEE podala, ale vo vlastnom mene a na vlastný účet, colné vyhlásenia týkajúce sa tohto tovaru. Uviedla, že PS2 majú byť zaradené do podpoložky sadzobníka 9504 10 00 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382, ďalej len „KN“), v znení vyplývajúcom z nariadenia Komisie (ES) č. 2204/1999 z 12. októbra 1999 (Ú. v. ES L 278, s. 1), pokiaľ ide o dovozy uskutočnené v roku 2000, a nariadenia Komisie (ES) č. 2263/2000 z 13. októbra 2000 (Ú. v. ES L 264, s. 1), pokiaľ ide o dovozy uskutočnené v roku 2001. Podpoložka sadzobníka 9504 10 00 zodpovedala colnej sadzbe vo výške 2,2 % v roku 2000 a sadzbe vo výške 1,7 % v roku 2001. Holandské colné orgány vyzvali SLE, aby uhradila príslušné clo vo výške zodpovedajúcej príslušným sadzbám.

15      SLE podala sťažnosť proti tejto výzve z dôvodu, že herné konzoly mali byť v skutočnosti zaradené do podpoložky 8471 49 90 KN. Treba spresniť, že tovar zaradený do tejto podpoložky je oslobodený od cla.

16      V rámci tejto sťažnosti poukázala SLE na konanie medzi SCEE a colnými orgánmi Spojeného kráľovstva. Dňa 19. októbra 2000 colné orgány Spojeného kráľovstva poskytli SCEE záväznú informáciu o nomenklatúrnom zaradení tovaru (ďalej len „ZINZT“), ktorá sa týkala PS2, a zaradili tieto konzoly do podpoložky sadzobníka 9504 10 00 KN.

17      SCEE podala proti tomuto zaradeniu žalobu na súd Spojeného kráľovstva. Po tomto konaní vydali colné orgány Spojeného kráľovstva 12. júna 2001 SCEE zmenenú ZINZT a zaradili PS2 do podpoložky sadzobníka 8471 49 90 KN s účinnosťou od 19. októbra 2000.

18      SLE sa pred holandskými colnými orgánmi odvolala na zmenené ZINZT vydané spoločnosti SCEE.

19      Rozhodnutím z 11. decembra 2007 Gerechtshof te Amsterdam dospel k záveru, že SLE sa mohla v konaní pred holandskými colnými orgánmi iných členských štátov odvolávať na zmenenú ZINZT colnými orgánmi Spojeného kráľovstva, a to aj v prípade colných vyhlásení uskutočnených od 19. októbra 2000 do 12. júna 2001. Preto tento súd rozhodol, že PS2 majú byť zaradené do podpoložky 8471 49 90 KN.

20      Staatssecretaris van Financiën podal proti tomuto rozhodnutiu z 11. decembra 2007odvolanie na Hoge Raad der Nederlanden.

21      Tento súd má pochybnosti, pokiaľ ide o význam zmenených ZINZT vo vzťahu k obdobiu od 19. októbra 2000 do 12. júna 2001, pokiaľ ide o možnosť SLE odvolávať sa na tieto ZINZT a pokiaľ ide o legitímnu dôveru, ktorú môže dovozca zakladať na skutočnosti, že holandské colné orgány majú podľa svojich vlastných pravidiel zohľadniť ZINZT vydané tretej osobe pre rovnaký tovar.

22      Hoge Raad der Nederlanden preto rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa právo Spoločenstva a osobitne článok 12 ods. 2 a 5 a článok 217 ods. 1 colného kódexu..., ako aj článok 11 jeho vykonávacieho nariadenia... v spojení s článkom 243 [colného] kódexu vykladať v tom zmysle, že v rámci konania týkajúceho sa vyrubených ciel dotknutá strana môže namietať proti takému vyrubeniu predložením záväzných informácií o nomenklatúrnom zaradení tovaru vydaných pre rovnaký tovar v inom členskom štáte, ktoré boli v danom čase ešte sporné, ale napokon boli zmenené?

2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku môže sa deklarant, ktorý vo vlastnom mene a na vlastný účet uskutoční colné vyhlásenia s návrhom na prepustenie tovaru do voľného obehu, v takom prípade ako vo veci, ktorá je predmetom konania vo veci samej, odvolávať na záväzné informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru, vo vzťahu ku ktorým nie je oprávneným subjektom tento deklarant, ale prepojená spoločnosť, na ktorej žiadosť uskutočnil tieto vyhlásenia?

3.      V prípade zápornej odpovede na druhú otázku bráni právo Spoločenstva tomu, aby v prípade ako vo veci, ktorá je predmetom konania vo veci samej, sa oprávnená osoba odvolávala na vnútroštátny pokyn, v ktorom vnútroštátne orgány vyvolávajú legitímnu dôveru týkajúcu sa možnosti odvolať sa na účely nomenklatúrneho zaradenia deklarovaného tovaru na záväzné informácie o nomenklatúrnom zaradení vydané tretej osobe pre rovnaký tovar?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O druhej otázke

23      Svojou druhou otázkou, ktorú je vhodné riešiť najskôr, sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či sa má colný kódex a vykonávacie nariadenie vykladať tak, že deklarant, ktorý vo vlastnom mene a na vlastný účet uskutoční colné vyhlásenia, sa môže odvolávať na ZINZT, vo vzťahu ku ktorej nie je držiteľom tento deklarant, ale prepojená spoločnosť, na ktorej žiadosť uskutočnil tieto vyhlásenia.

24      Na úvod treba pripomenúť, že systém ZINZT má za cieľ poskytnúť hospodárskemu subjektu právnu istotu, ak existuje pochybnosť o colnom zaradení tovaru (pozri rozsudok z 2. decembra 2010, Schenker, C‑199/09, Zb. s. I‑12311, bod 16), a chrániť ho tak proti akejkoľvek neskoršej zmene postoja zaujatého colnými orgánmi v otázke zaradenia tohto tovaru (pozri rozsudok z 29. januára 1998, Lopex Export, C‑315/96, Zb. s. I‑317, bod 28).

25      Z ustanovenia článku 12 ods. 2 colného kódexu v spojení s článkami 10 a 11 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že na ZINZT sa môže odvolávať len ich držiteľ, a to vo vzťahu k colným orgánom, ktoré ju vydali, a vo vzťahu k colným orgánom ostatných členských štátov.

26      V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že ZINZT vytvára práva len pre jej držiteľa (rozsudok z 15. septembra 2005, Intermodal Transports, C‑495/03, Zb. s. I‑8151, bod 27).

27      Článok 10 vykonávacieho nariadenia však spresňuje, že bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 64 [colného] kódexu, sa na ZINZT môže odvolávať len ich držiteľ. Tieto ustanovenia uvedené ako posledné upravujú podanie colného vyhlásenia inou osobou než dovozcom. Z toho vyplýva, že pravidlo, podľa ktorého sa na ZINZT môže odvolávať len jeho držiteľ, držiteľovi nezakazuje, aby podal daňové vyhlásenie prostredníctvom tretej osoby.

28      Pokiaľ ide o článok 64 colného kódexu, tento článok len uvádza, že písomné colné vyhlásenie môže podať každá osoba, ktorá môže príslušnému colnému orgánu predložiť predmetný tovar alebo zabezpečiť jeho predloženie so všetkými dokladmi, ktorých predloženie je nevyhnutné, za predpokladu dodržania ustanovení článku 5 colného kódexu.

29      Článok 5 colného kódexu stanovuje pravidlá týkajúce sa zastupovania pred colnými orgánmi na účely vykonania všetkých úkonov a formalít ustanovených colnými predpismi. Subjekt, na ktorého účet zástupca konal, sa môže neskôr odvolávať na ZINZT, ktorá bola vydaná zástupcovi. Takisto zástupca, ktorý konaná na účet držiteľa ZINZT, sa môže na ňu odvolávať vo vzťahu k iným colným orgánom členských štátov, než je colný orgán, ktorý ju vydal.

30      Colný kódex upravuje právo na colné zastúpenie taxatívnym spôsobom. Článok 5 spresňuje, že toto zastúpenie môže byť priame alebo nepriame. V prípade priameho zastúpenia koná zástupca v mene a v prospech inej osoby. V prípade nepriameho zastúpenia koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby. Okrem toho môžu členské štáty rozhodnúť, že na ich území musí byť zástupca colným zástupcom.

31      Okrem toho článok 5 ods. 4 druhý pododsek uvedeného kódexu spresňuje, že osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo nemá plnú moc, sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet. Z toho vyplýva, že zastúpenie musí byť výslovné a neplatí preň domnienka.

32      Tak z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ako aj z pripomienok predložených Súdnemu dvoru SLE vyplýva, že SLE doviezla PS2 vo vlastnom mene a na vlastný účet, lebo v čase tohto dovozu, teda od novembra 2000 do mája 2001, Spojené kráľovstvo povoľovalo colné zastúpenie, len ak toto zastúpenie uskutočnili colní zástupcovia.

33      Z toho vyplýva, že keďže SLE nekonala ako zástupca SCEE, nemôže sa vo vzťahu k holandským colným orgánom odvolávať na ZINZT, ktorej držiteľom bola SCEE.

34      V tejto súvislosti okolnosť, že SCEE a SLE patrili do rovnakej skupiny alebo že spoločnosť SLE bola daňovým zástupcom SCEE v Holandsku, nepriznáva SLE postavenie zástupcu v zmysle článku 5 colného kódexu.

35      Z týchto úvah vyplýva, že na druhú položenú otázku treba odpovedať, že článok 12 ods. 2 colného kódexu, ako aj články 10 a 11 vykonávacieho nariadenia treba vykladať tak, že deklarant, ktorý vo vlastnom mene a na vlastný účet uskutoční colné vyhlásenia, sa nemôže odvolávať na ZINZT, ktorej držiteľom nie je tento deklarant, ale prepojená spoločnosť, na ktorej žiadosť uskutočnil tieto vyhlásenia.

 O prvej otázke

36      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či sa má článok 12 ods. 2 a 5 a článok 217 ods. 1 colného kódexu, ako aj článok 11 jeho vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 243 colného kódexu vykladať v tom zmysle, že v rámci konania týkajúceho sa vyrubených ciel dotknutá strana môže namietať proti takému vyrubeniu predložením ZINZT vydanej pre rovnaký tovar v inom členskom štáte. Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či sa má táto ZINZT zohľadniť, ak bola v čase dovozu ešte sporná a bola zmenená až po tomto dovoze.

37      Podľa článku 243 colného kódexu má každá osoba právo podať odvolanie proti rozhodnutiam colných orgánov, ktoré sa týkajú uplatňovania colných predpisov a ktoré sa jej priamo a osobne dotýkajú. Z článku 4 bodu 5 colného kódexu vyplýva, že ZINZT je rozhodnutím v zmysle uvedeného článku 243.

38      Spor vo veci samej sa týka colného zaradenia tovaru a následného zaplatenia cla. Na podporu svojich návrhov sa SLE odvoláva na ZINZT vydané SCEE colnými orgánmi iného členského štátu. Preto treba tento spor považovať za odvolanie v zmysle článku 243 colného kódexu.

39      Ako vyplýva z bodov 33 a 35 tohto rozsudku, osoba sa môže odvolávať na ZINZT, ktorej nie je držiteľom, len ak táto osoba koná ako zástupca.

40      Podľa článku 12 ods. 2 colného kódexu a článku 11 vykonávacieho nariadenia ZINZT zaväzuje colné orgány, len ak sa na ňu odvoláva jej držiteľ alebo zástupca držiteľa. S výnimkou tohto prípadu nemôže orgán, ktorý je príslušný na preskúmanie podľa článku 243 ods. 2 colného kódexu a ktorému bola predložená ZINZT, priznať tejto ZINZT právne účinky, ktoré sú s ňou spojené.

41      Na ZINZT sa však môže ako na dôkazný prostriedok odvolávať aj iná osoba ako jej držiteľ. Keďže neexistuje právna úprava Únie, ktorá by sa týkala dôkazných prostriedkov, sú v zásade prípustné všetky dôkazné prostriedky, ktoré členské štáty pripúšťajú v konaniach podobných konaniu stanovenému v článku 243 colného kódexu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2000, Met‑Trans a Sagpol, C‑310/98 a C‑406/98, Zb. s. I‑1797, bod 29).

42      Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že skutočnosť, že colné orgány iného členského štátu vydali tretej osobe v spore, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nemožno podať podľa vnútroštátneho práva opravný prostriedok, na určitý tovar ZINZT, ktorá obsahuje iný výklad položiek KN ako ten, ktorý uvedený súd mieni prijať pre predmetný podobný výrobok v uvedenom spore, musí istotne tento súd viesť k tomu, aby bol zvlášť pozorný pri svojom posúdení týkajúcom sa prípadnej neexistencie primeranej pochybnosti o správnom uplatnení KN (pozri rozsudok Intermodal Transports, už citovaný, bod 34).

43      Z tejto judikatúry vyplýva, že súd, ktorý rozhoduje o spore týkajúcom sa colného zaradenia tovaru a následného zaplatenia cla, môže vziať do úvahy ako dôkazný prostriedok ZINZT vydanú tretej osobe.

44      Vzhľadom na tieto úvahy treba odpovedať na prvú položenú otázku, že článok 12 ods. 2 a 5 a článok 217 ods. 1 colného kódexu, ako aj článok 11 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 243 colného kódexu treba vykladať v tom zmysle, že v rámci konania týkajúceho sa vyrubenia ciel dotknutá strana môže namietať proti takému vyrubeniu tým, že predloží ako dôkaz ZINZT vydanú pre rovnaký tovar v inom členskom štáte bez toho, aby táto ZINZT vyvolávala právne účinky, ktoré sú s ňou spojené. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či príslušné procesné predpisy dotknutého členského štátu umožňujú predložiť takéto dôkazné prostriedky.

 O tretej otázke

45      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či treba colný kódex a vykonávacie nariadenie vykladať tak, že vnútroštátny pokyn, ktorý priznáva vnútroštátnym orgánom možnosť odvolávať sa na účely nomenklatúrneho zaradenia deklarovaného tovaru na ZINZT vydanú tretej osobe pre rovnaký tovar, mohol vyvolávať u dovozcov legitímnu dôveru týkajúcu sa možnosti odvolávať sa na tento pokyn.

46      Je potrebné spresniť, že podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu stanovovala holandská colná príručka, že „na ZINZT sa môže dovolávať iba oprávnený subjekt, [a že] v každom prípade sa vyžaduje, aby prezentovaný tovar zodpovedal po každej stránke opisu tovaru v ZINZT. Ak sa dovozca odvoláva na platnú ZINZT, vo vzťahu ku ktorej nie je oprávneným subjektom, ale uskutočňuje vyhlásenie, ktoré sa týka rovnakého tovaru, ako je tovar opísaný v ZINZT, zaradenie musí zodpovedať zaradeniu uvedenému v ZINZT“.

47      V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že na zásadu ochrany legitímnej dôvery sa totiž nemožno odvolávať proti určitému ustanoveniu práva Únie a konanie vnútroštátneho orgánu povereného uplatňovaním práva Únie, ktoré je v rozpore s týmto právom, nemôže vyvolať v hospodárskom subjekte legitímnu dôveru, že môže získať priaznivejšie zaobchádzanie odporujúce právu Spoločenstva (rozsudky z 26. apríla 1988, Krücken, 316/86, Zb. s. 2213, bod 24; z 1. apríla 1993, Lageder a i., C‑31/91 až C‑44/91, Zb. s. I‑1761, bod 35, ako aj zo 16. marca 2006, Emsland‑Stärke, C‑94/05, Zb. s. I‑2619, bod 31).

48      Článok 12 colného kódexu však detailne upravuje podmienky udelenia, právnu silu, ako aj dobu platnosti ZINZT. Okrem toho článok 10 ods. 1 vykonávacieho nariadenia jasne uvádza, že na ZINZT sa môže odvolávať len jej držiteľ alebo zástupca, ktorý koná na účet tohto držiteľa.

49      Zdá sa, že holandské colné orgány poverené uplatnením práva Únie priznali ZINZT rovnakú právnu silu bez ohľadu na to, či sa na ňu odvolávala tretia osoba, alebo jej držiteľ. Uvedené orgány tak tým, že uplatnili colnú príručku, konali v rozpore s právom Únie a toto konanie nemohlo vyvolať u hospodárskych subjektov legitímnu dôveru.

50      Preto treba na tretiu položenú otázku odpovedať, že článok 12 colného kódexu a článok 10 ods. 1 vykonávacieho nariadenia treba vykladať tak, že vnútroštátny pokyn, ktorý priznáva vnútroštátnym orgánom možnosť odvolávať sa na účely nomenklatúrneho zaradenia deklarovaného tovaru na ZINZT vydanú tretej osobe pre ten istý tovar, nemohol vyvolať u dovozcov legitímnu dôveru týkajúcu sa možnosti odvolávať sa na tento pokyn.

 O trovách

51      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

1.      Článok 12 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996, ako aj články 10 a 11 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 12/97 z 18. decembra 1996, treba vykladať tak, že deklarant, ktorý vo vlastnom mene a na vlastný účet uskutoční colné vyhlásenia, sa nemôže odvolávať na záväznú informáciu o nomenklatúrnom zaradení tovaru, ktorej držiteľom nie je tento deklarant, ale prepojená spoločnosť, na ktorej žiadosť uskutočnil tieto vyhlásenia.

2.      Článok 12 ods. 2 a 5 a článok 217 ods. 1 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97, ako aj článok 11 nariadenia č. 2454/93, zmeneného a doplneného nariadením č. 12/97, vykladané v spojení s článkom 243 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97, treba vykladať tak, že v rámci konania týkajúceho sa vyrubenia ciel dotknutá strana môže namietať proti takému vyrubeniu tým, že predloží ako dôkaz záväznú informáciu o nomenklatúrnom zaradení tovaru vydanú pre rovnaký tovar v inom členskom štáte bez toho, aby táto záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení tovaru vyvolávala právne účinky, ktoré sú s ňou spojené. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či príslušné procesné predpisy dotknutého členského štátu umožňujú predložiť takéto dôkazné prostriedky.

3.      Článok 12 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97, a článok 10 ods. 1 nariadenia č. 2454/93, zmeneného a doplneného nariadením č. 12/97, treba vykladať tak, že vnútroštátny pokyn, ktorý priznáva vnútroštátnym orgánom možnosť odvolávať sa na účely nomenklatúrneho zaradenia deklarovaného tovaru na záväznú informáciu o nomenklatúrnom zaradení tovaru vydanú tretej osobe pre ten istý tovar, nemohol vyvolať u dovozcov legitímnu dôveru týkajúcu sa možnosti odvolávať sa na tento pokyn.

Podpisy

---

* Jazyk konania: holandčina.