EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62009FO0005

Uznesenie Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 25. novembra 2009.
Ayo Soerensen Ferraresi proti Komisii Európskych spoločenstiev.
Verejná služba - Úradníci - Žaloba o náhradu škody - Prípustnosť - Akt s negatívnymi účinkami.
Vec F-5/09.

European Court Reports – Staff Cases 2009 I-A-1-00453; II-A-1-02461

ECLI identifier: ECLI:EU:F:2009:156

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 25. novembra 2009

Vec F‑5/09

Ayo Soerensen Ferraresi

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o náhradu škody – Prípustnosť – Sťažnosť – Akt spôsobujúci ujmu“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou A. Soerensen Ferraresi navrhuje zaviazať Komisiu na náhradu ujmy na zdraví, nemajetkovej a finančnej ujmy, ktorú utrpela a ktorej výšku možno určiť na základe znaleckého posudku alebo podľa zásady spravodlivosti

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Prípustnosť žalôb – Podanie námietky neprípustnosti

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 76 a 78)

2.      Úradníci – Žaloba – Návrh na náhradu škody zameraný na odškodnenie ujmy spôsobenej konaním, ktoré nemalo charakter rozhodnutia

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Žaloba – Lehoty – Žiadosť o náhradu škody adresovaná inštitúcii – Dodržanie primeranej lehoty

(Štatút Súdneho dvora, článok 46; služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)

4.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o neplatnosť nepodaná v stanovených lehotách – Žaloba o náhradu škody – Nové plynutie lehôt stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

5.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Aj keď žalovaný účastník konania vzniesol námietku neprípustnosti formou samostatného podania na základe článku 78 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu a žalobca podal k tejto námietke pripomienky, Súd pre verejnú službu môže, ak považuje žalobu za zjavne neprípustnú, vydať uznesenie na základe článku 76 uvedeného rokovacieho poriadku.

(pozri bod 14)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 30. októbra 2008, Ortega Serrano/Komisia, F‑48/08 a F‑48/08 AJ, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 23, ktorý je predmetom odvolania na Súde prvého stupňa, vec T‑583/08 P

2.      Psychické obťažovanie predstavuje konanie, ktoré nemá charakter rozhodnutia. Úradník, ktorý chce získať náhradu ujmy vyplývajúcej z tohto konania nemajúceho charakter rozhodnutia, je preto povinný podať žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku. Len výslovné alebo implicitné zamietnutie tejto žiadosti je rozhodnutím spôsobujúcim ujmu, proti ktorému možno podať sťažnosť, a až po výslovnom alebo implicitnom zamietnutí tejto sťažnosti možno podať žalobu o náhradu ujmy na Súd pre verejnú službu.

(pozri body 22, 26 a 27)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 25. septembra 1991, Marcato/Komisia, T‑5/90, Zb. s. II‑731, body 49 a 50; 28. júna 1996, Y/Súdny dvor, T‑500/93, Zb. VS s. I‑A‑335, II‑977, body 64 a 66

Súd pre verejnú službu: 1. februára 2007, Rossi Ferreras/Komisia, F‑42/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑39, II‑A‑1‑211, body 58 až 61

3.      Žiadosť o náhradu ujmy vyplývajúcej z konania, ktoré nemá charakter rozhodnutia, treba podať v primeranej lehote od okamihu, keď sa žalobca dozvedel o situácii, na ktorú sa sťažuje, a to napriek tomu, že článok 90 ods. 1 služobného poriadku nestanovuje žiadnu lehotu na podanie žiadosti o náhradu škody. Dodržanie primeranej lehoty sa totiž vyžaduje vo všetkých prípadoch, keď pri chýbajúcej právnej úprave bránia zásady právnej istoty alebo ochrany legitímnej dôvery inštitúciám Spoločenstva a fyzickým alebo právnickým osobám konať bez akéhokoľvek časového obmedzenia, čo by ohrozovalo najmä stabilitu nadobudnutého právneho postavenia. Pri žalobách o náhradu škody, ktoré môžu viesť k uloženiu peňažnej povinnosti Spoločenstvu, je dodržanie primeranej lehoty na podanie žiadosti o náhradu škody motivované aj snahou chrániť finančné záujmy, ktorá v prípade žalôb vyplývajúcich z mimozmluvnej zodpovednosti nachádza svoj osobitný výraz v päťročnej premlčacej dobe stanovenej v článku 46 Štatútu Súdneho dvora.

Primeranosť lehoty treba posudzovať v závislosti od okolností každej veci, a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci a správania zúčastnených účastníkov konania.

(pozri body 35, 37 a 38)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 5. októbra 2004, Sanders a i./Komisia, T‑45/01, Zb. s. II‑3315, body 59 a 67 in fine; 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, Zb. s. II‑3381, body 65 a 66

Súd pre verejnú službu: 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia, F‑87/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 27, ktorý je predmetom odvolania na Súde prvého stupňa, vec T‑16/09 P

4.      Úradník, ktorý v lehotách stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku nepodal žalobu o neplatnosť proti aktu, ktorý mu údajne spôsobuje ujmu, nemôže prostredníctvom žiadosti o odškodnenie ujmy spôsobenej týmto aktom napraviť toto opomenutie, a zabezpečiť si tak nové lehoty na podanie žaloby.

(pozri bod 27)

5.      Vzhľadom na nezávislosť žaloby o náhradu škody od žaloby o neplatnosť je prípustné, aby úradník podal samostatne žalobu smerujúcu k náhrade ujmy vyplývajúcej z protiprávnosti aktu spôsobujúceho ujmu, pokiaľ podal proti tomuto aktu žalobu o neplatnosť v stanovených lehotách. Ak si úradník vyberie tento postup, takú žalobu o náhradu škody musí v každom prípade podať v primeranej lehote.

(pozri bod 36)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 1. februára 2007, Tsarnavas/Komisia, F‑125/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑43, II‑A‑1‑231, body 76 až 78

Top