12.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 220/25

—

zrušiť napadnutý rozsudok,

—

zaviazať pána Fiorucci na náhradu trov konania, ktoré odvolateľovi vznikli v prvostupňovom a odvolacom konaní, alebo v prípade, že by odvolaniu nebolo vyhovené, rozdeliť trovy konania.

1.

Po prvé napadnutý rozsudok porušuje alebo nesprávne uplatňuje článok 52 ods. 2 písm. a) NOZS. (1) Relatívny dôvod zamietnutia, ktorý na základe uvedeného ustanovenia vedie k neplatnosti zápisu ochrannej známky spočívajúcej v mene inej osoby, ako je zapisovateľ, spočíva v tom, že navrhovateľ takéhoto vyhlásenia o neplatnosti ochrannej známky má na základe vnútroštátneho práva výlučné právo používať toto meno. Podľa článku 8 ods. 3 CPI (2), na ktorý sa odvoláva druhý účastník konania, však pán Fiorucci takéto právo nemá. Článok 8 ods. 3 CPI mu totiž priznáva len prípadné právo na zápis označenia „Elio Fiorucci“, ktoré by však nikdy nemohol používať, pretože takto zapísaná ochranná známka by bola v rozpore s právami spoločnosti Edwin na označenie „Fiorucci“. Súd prvého stupňa však v rozpore s touto skutočnosťou vyhlásil ochrannú známku spoločnosti Edwin „Elio Fiorucci“ za neplatnú na základe dôvodu zamietnutia, ktorý neexistuje a ani nikdy nemohol existovať. Týmto došlo k porušeniu alebo nesprávnemu uplatneniu článku 52 ods. 2 písm. a) NOZS, ktorý by sa v prípade správneho výkladu mohol uplatniť len vtedy, ak by navrhovateľ vyhlásenia neplatnosti súčasne mal (alebo by prinajmenšom mal možnosť získať) výlučné právo na používanie svojho vlastného mena ako ochrannej známky.

2.

Napadnutý rozsudok porušuje alebo nesprávne uplatňuje článok 8 ods. 3 NOZS. Na rozdiel od zistenia Súdu prvého stupňa sa toto ustanovenie uplatňuje len na mená osôb, ktoré sa stali všeobecne známymi v neobchodnej oblasti: preto ho nemožno uplatniť na meno „Elio Fiorucci“, ktoré sa na základe posúdenia skutkových okolností nepopierateľne stalo známym najskôr v obchodnej oblasti.

Takýto výklad článku 8 ods. 3 CPI vyplýva najskôr zo samotného znenia dotknutého ustanovenia, ktoré výslovne stanovuje, že jeho účelom je zúžiť ochranu, ktorú poskytuje menám osôb, ktoré sa stali všeobecne známymi „v umeleckej, literárnej, vedeckej, politickej oblasti alebo v oblasti športu“. Tento záver potvrdzuje aj systematická analýza talianskeho práva ochranných známok, z ktorej vyplýva, že ak sa meno stalo všeobecne známym v obchodnej oblasti, je chránené na základe článku 12 ods. 1 písm. b) a f) CPI, kým článok 8 ods. 3 CPI sa vzťahuje len na mená, ktoré sa stali všeobecne známymi v neobchodnej oblasti. Nie je možné, aby sa obe tieto ustanovenia uplatňovali zároveň na to isté označenie, pretože by to viedlo k zrodu dvoch výlučných práv z ochrannej známky, ktoré by boli vzájomne nezlučiteľné. Zaregistrovaním svojho vlastného priezviska ako ochrannej známky (následne postúpenej spoločnosti Edwin) sa pán Fiorucci vzdal všetkých nárokov na zhodnotenie všeobecnej známosti svojho mena na obchodné účely. Nemôže sa preto odvolávať na článok 8 ods. 3 CPI na účely vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky „Elio Fiorucci“ spoločnosti Edwin.

Výklad článku 8 ods. 3 CPI navrhovaný spoločnosťou Edwin a následné neuplatnenie uvedeného článku na tento spor sú v súlade s ratiom tohto ustanovenia, ktorého cieľom je zabrániť parazitickému využívaniu označenia osobou, ktorá si nechá zaregistrovať označenie, ktoré získalo prestížnu povesť na základe zásluh inej osoby. Spoločnosti Edwin nemožno pripísať žiadne parazitovanie, pretože kúpou ochranných známok „Fiorucci“ za značnú sumu odvolateľ draho zaplatil za právo využívania všeobecnej známosti spájajúcej sa s menom známeho milánskeho módneho návrhára.

Tvrdenie Súdu prvého stupňa, že ochrana poskytnutá článkom 8 ods. 3 CPI je širšia a že sa neprekrýva s ochranou priznávanou všeobecnej známosti, ktorú rozlišovacie označenie získalo v obchodnom odvetví, nie je presvedčivé. Podľa talianskej doktríny požívajúcej najvyššiu autoritu, súvisiace právo na zápis označení, ktoré sú všeobecne známe v neobchodnej oblasti, na základe článku 8 ods. 3 CPI, nie je absolútnym právom. Hlavné tvrdenie však spočíva v tom, že uvedená ochrana nie je širšia ako ochrana priznávaná článkom 12 ods. 1 písm. b) a f) CPI označeniam, ktoré získali všeobecnú známosť alebo renomé v obchodnej oblasti. Skutočnosť, že oblasti pôsobnosti týchto ustanovení sa prekrývajú, opätovne potvrdzuje požiadavku ich alternatívneho uplatnenia.

Na rozdiel od povrchného záveru Súdu prvého stupňa je z pozornej a podrobnej analýzy talianskej doktríny komentujúcej článok 8 ods. 3 CPI [pôvodne článok 21 ods. 3 písm. m)] zjavné, že prevažuje názor, že uvedené ustanovenie sa uplatňuje len na označenia, ktoré svoju všeobecnú známosť získali v neobchodnej oblasti. To potvrdzuje aj malý počet rozsudkov, ktoré talianske súdy k dnešnému dňu vyhlásili v súvislosti s článkom 8 ods. 3 CPI.

Presvedčivejším nie je ani tvrdenie Súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to, že pán Fiorucci sa stal všeobecne známym aj v neobchodnej oblasti (osobitne v umeleckej, kultúrnej, ekologickej oblasti a v oblasti ochrany detí), mohol sa v každom prípade opierať o ochranu priznávanú článkom 8 ods. 3 CPI. Podľa talianskej judikatúry požívajúcej najvyššiu autoritu je tomu skôr tak, že v prípade, že meno osoby, ktoré je už registrované inou osobou a stalo sa všeobecne známym, nadobudne všeobecne známosť aj v neobchodnej oblasti, jeho majiteľ (v tomto prípade Elio Fiorucci) sa nemôže odvolávať na článok 8 ods. 3 CPI, keďže musí prevážiť potreba ochrany majiteľa (v tomto prípade spoločnosti Edwin) všeobecne známej ochrannej známky (v tomto prípade označenia „Fiorucci“), ktorá už predtým bola registrovaná.

3.

Napadnutý rozsudok je protiprávny, pretože je nedostatočne odôvodnené v tom zmysle, že Súd prvého stupňa nepreskúmal tvrdenia a dôkazy spoločnosti Edwin, podľa ktorých získala od pána Elio Fiorucci súhlas na zápis jeho mena ako ochrannej známky. Alternatívne Edwin navrhuje, aby Súdny dvor v prípade, že by dospel k záveru, že ani on sám ani Súd prvého stupňa nemajú právomoc preskúmať dotknuté tvrdenie, výslovne postúpil vec odvolaciemu senátu (alebo inému orgánu či oddeleniu) ÚHVT (čo Súd prvého stupňa opomenul uskutočniť), aby o veci rozhodol na základe článku 63 ods. 6 NOZS a článku 1d nariadenia č. 216/96. (3)

4.

Napadnutý rozsudok je tiež protiprávny z dôvodu, že porušuje alebo nesprávne uplatňuje článok 63 NOZS a popiera spravodlivosť tým, že Súd prvého stupňa neoprávnene odmietol zohľadniť tvrdenie Edwin založené na skutočnosti, že odvolateľ kúpil od Fiorucci SpA de facto ochrannú známku na meno „Elio Fiorucci“ (alebo v každom prípade akékoľvek iné právo na využívanie všeobecnej známosti, ktorá sa k nemu viaže). Alternatívne Edwin navrhuje, aby Súdny dvor v prípade, že by dospel k záveru, že ani on sám ani Súd prvého stupňa nemajú právomoc preskúmať dotknuté tvrdenie, výslovne postúpil vec odvolaciemu senátu (alebo inému orgánu či oddeleniu) ÚHVT (čo Súd prvého stupňa opomenul uskutočniť), aby o veci rozhodol na základe článku 63 ods. 6 NOZS a článku 1d nariadenia č. 216/96.