—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

—

grécka vláda, v zastúpení: M. Michelogiannaki, splnomocnená zástupkyňa,

—

maďarská vláda, v zastúpení: R. Somssich, J. Fazekas a K. Borvölgyi, splnomocnené zástupkyne,

—

holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, splnomocnená zástupkyňa,

—

rakúska vláda, v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Dowgielewicz, splnomocnený zástupca,

—

fínska vláda, v zastúpení: A. Guimaraes-Purokoski, splnomocnená zástupkyňa,

—

nórska vláda, v zastúpení: M. Emberland a S. Gudbrandsen, splnomocnení zástupcovia,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Condou-Durande a J. Enegren, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 20 ods. 1 písm. d) a ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 50, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 109).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi pánom a pani Petrosian a ich tromi deťmi (ďalej len spolu „členovia rodiny Petrosian“), arménskymi štátnymi príslušníkmi (s výnimkou slečny Nelli Petrosian, ukrajinskej štátnej príslušníčky), a Migrationsverket (národný úrad pre migráciu), zodpovedným za otázky imigrácie a povereným posúdením žiadosti o azyl dotknutých osôb vo veci rozhodnutia tohto úradu nariaďujúceho ich odovzdanie do iného členského štátu, v ktorom im bola zamietnutá prvá žiadosť o azyl.

3

Odôvodnenie č. 4 nariadenia č. 343/2003 stanovuje:

„[Jasná a uplatniteľná metóda na určenie štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl] by mala byť založená na objektívnych, spravodlivých kritériách pre členské štáty aj pre dotknuté osoby. Mala by umožniť najmä rýchle určenie zodpovedného členského štátu, aby bol zaručený efektívny prístup na konania o určení postavenia utečenca a aby nebolo ohrozené rýchle vybavovanie žiadostí o azyl.“

4

Odôvodnenie č. 15 tohto nariadenia znie:

„Nariadenie dodržiava základné práva a zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie [vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, s. 1)]. Snaží sa zabezpečiť najmä plné dodržiavanie práva na azyl zaručené článkom 18.“

5

Článok 1 nariadenia č. 343/2003 stanovuje:

„Toto nariadenie ustanovuje kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov.“

6

Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia znie:

„Členské štáty posúdia žiadosť každého príslušníka tretej krajiny, ktorý podá žiadosť na hranici alebo na ich území ktorémukoľvek z nich. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole II [kapitole III — neoficiálny preklad] označený ako zodpovedný.“

7

Článok 4 tohto nariadenia uvádza:

„1.   Postup určovania členského štátu zodpovedného podľa tohto nariadenia sa začne čo najskôr po tom, ako je členskému štátu prvýkrát podaná žiadosť o azyl.

…

5.   Žiadateľa o azyl, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte a tam podá žiadosť o azyl po tom, ako stiahol svoju žiadosť počas konania o určenie zodpovedného štátu, vráti [prijme späť — neoficiálny preklad] za podmienok ustanovených v článku 20 členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl s cieľom ukončiť konanie o určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl.

…“

8

V rámci kapitoly V nariadenia č. 343/2003, ktorá sa venuje prevzatiu a prijatiu žiadateľa o azyl späť, článok 16 tohto nariadenia znie:

„1.   Členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podľa tohto nariadenia je povinný:

…

…“

9

Článok 20 nariadenia č. 343/2003 stanovuje:

„1.   Žiadateľ o azyl sa vráti [prijme späť — neoficiálny preklad] v súlade s článkom 4 ods. 5 a článkom 16 ods. 1 písm. c), d) a e) takto:

Ak to je potrebné, žiadajúci členský štát zabezpečí žiadateľovi o azyl laissez-passer (priepustku) v podobe prijatej v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 2.

Zodpovedný členský štát podľa potreby informuje žiadajúci členský štát o bezpečnom príchode žiadateľa o azyl alebo o skutočnosti, že sa nedostavil v stanovenej lehote.

2.   Ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, zodpovednosť pripadne členskému štátu, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak sa žiadateľ o azyl skrýva.

…“

10

Kapitola 1 § 9 zákona 2005:716 o cudzincoch [utlänningslagen (2005:716)] stanovuje, že ustanovenia o odsune žiadateľov o azyl upravené týmto zákonom sa uplatnia tiež mutatis mutandis na rozhodnutia o odovzdaní podľa nariadenia č. 343/2003.

11

Kapitola 4 § 6, ako aj kapitola 8 § 4 a § 7 tohto zákona stanovujú, že rozhodnutia o uznaní postavenia politického utečenca a odsune žiadateľov o azyl prijíma Migrationsverket.

12

Podľa kapitoly 14 § 3 uvedeného zákona proti rozhodnutiu Migrationsverket možno podať opravný prostriedok na prvom stupni na migrationsdomstol (okresný správny súd rozhodujúci vo veciach imigrácie), najmä ak toto rozhodnutie upravuje odsun žiadateľa o azyl.

13

Kapitola 16 § 9 prvý a tretí odsek toho istého zákona stanovujú, že proti rozsudkom migrationsdomstol možno podať odvolanie na Migrationsöverdomstol (odvolací správny súd rozhodujúci vo veciach imigrácie), ktorého rozsudky už nemožno napadnúť žiadnym riadnym opravným prostriedkom.

14

§ 28 zákona č. 1971:291 o správnom konaní [förvaltningsprocesslagen (1971:291)] stanovuje, že súd, ktorý preskúmava odvolanie, môže na jednej strane rozhodnúť, že napadnuté rozhodnutie, ktoré by inak bolo okamžite vykonateľné, nie je účinné dovtedy, kým v danej veci nie je vydané ďalšie stanovisko, a na druhej strane môže prijať iné dočasné opatrenia týkajúce sa veci.

15

Členovia rodiny Petrosian podali 22. marca 2006 žiadosti o azyl vo Švédsku, kde sa v tom čase nachádzali.

16

Posúdenie týchto žiadostí odhalilo, že dotknuté osoby už podali iné žiadosti, najmä vo Francúzsku. Migrationsverket teda požiadal francúzske úrady podľa článku 16 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 343/2003 o prijatie členov rodiny Petrosian späť.

17

Tieto úrady v lehote stanovenej v článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 343/2003 Migrationsverket neodpovedali. Migrationsverket im preto oznámil, že v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia sa predpokladá, že Francúzska republika súhlasila s tým, že prijme späť členov rodiny Petrosian.

18

Francúzske úrady neskôr potvrdili Migrationsverket, že súhlasia s prijatím späť dotknutých osôb. Za týchto podmienok Migrationsverket rozhodol 1. augusta 2006 o odovzdaní členov rodiny Petrosian do Francúzska na základe článku 20 ods. 1 písm. d) a e) nariadenia č. 343/2003.

19

Členovia rodiny Petrosian podali proti rozhodnutiu z 1. augusta 2006 nariaďujúcemu ich odovzdanie opravný prostriedok na länsrätten i Skåne län, migrationsdomstolen (Okresný správny súd v Skåne rozhodujúci vo veciach imigrácie) a žiadali, aby ich žiadosti boli posúdené vo Švédsku.

20

Dňa 23. augusta 2006 tento súdny orgán rozhodol o prerušení výkonu odovzdania členov rodiny Petrosian do Francúzska, čakajúc na konečné rozhodnutie vo veci alebo do vydania iného rozhodnutia. Uvedený súdny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej, ktorým zamietol opravný prostriedok členov rodiny Petrosian a z tohto dôvodu ukončil prerušenie ich odovzdania do Francúzska.

21

Členovia rodiny Petrosian podali odvolanie proti rozsudku länsrätten i Skåne län, migrationsdomstolen, na Kammarrätten i Stockholm, Migrationsöverdomstolen (Odvolací správny súd v Štokholme rozhodujúci vo veciach imigrácie) z dôvodu vady konania a žiadali zrušenie rozhodnutia nariaďujúceho ich odovzdanie do Francúzska a subsidiárne vrátenie veci länsrätten i Skåne län.

22

Kammarrätten i Stockholm, Migrationsöverdomstolen, 10. mája 2007 rozhodol o prerušení odovzdania členov rodiny Petrosian do Francúzska, čakajúc na konečné rozhodnutie vo veci alebo do vydania iného rozhodnutia.

23

Tento súdny orgán 16. mája 2007 vydal konečný rozsudok zrušujúci rozsudok länsrätten i Skåne län, migrationsdomstolen, a vrátil vec tomuto súdu s poukázaním na procesný dôvod založený na nezákonnosti rozhodovacieho zloženia, ktoré rozhodovalo vo veci. Kammarrätten i Stockholm, Migrationsöverdomstolen, tiež nariadil odklad výkonu rozhodnutia nariaďujúceho odovzdanie rodiny Petrosian do Francúzska až do vydania rozsudku länsrätten i Skåne län, migrationsdomstolen, vo veci samej alebo do vydania iného rozhodnutia.

24

Tento posledný uvedený súdny orgán opätovne preskúmal vec 29. júna 2007 a zrušil rozhodnutie Migrationsverket nariaďujúce odovzdanie členov rodiny Petrosian do Francúzska. Vrátil vec na Migrationsverket na opätovné posúdenie. V dôvodoch svojho rozsudku länsrätten i Skåne län, migrationsdomstolen, odkázal na hlavný rozsudok Kammarrätten i Stockholm, Migrationsöverdomstolen, zo , v ktorom tento súdny orgán rozhodol, že článok 20 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 343/2003, podľa ktorého sa odovzdanie uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania žiadosti o prijatie späť iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak sa pripúšťa odkladný účinok, sa má vykladať v tom zmysle, že lehota na výkon odovzdania musí plynúť od dočasného rozhodnutia prerušujúceho výkon odovzdania.

25

Keďže länsrätten i Skåne län, migrationsdomstolen, rozhodol o tomto prerušení 23. augusta 2006, lehota na výkon odovzdania podľa neho uplynula , odkedy na jednej strane právomoc posúdiť žiadosti o azyl členov rodiny Petrosian patrila podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 343/2003 Švédskemu kráľovstvu a na druhej strane dotknuté osoby už nemohli byť odovzdané do Francúzska.

26

Migrationsverket podal odvolanie proti rozsudku länsrätten i Skåne län, migrationsdomstolen, na Kammarrätten i Stockholm, Migrationsöverdomstolen, 9. júla 2007. Na tomto súde tvrdil, že po prijatí prerušujúceho rozhodnutia lehota na výkon odovzdania bola prerušená tak, že plynula počas šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo prerušené rozhodnutie opätovne vykonateľné.

27

Za týchto podmienok Kammarrätten i Stockholm, Migrationsöverdomstolen, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 20 ods. 1 písm. d) a ods. 2 nariadenia… č. 343/2003… vykladať v tom zmysle, že zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl má členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť, ak sa odovzdanie nevykoná v lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia dočasného rozhodnutia o odklade odovzdania a bez ohľadu na to, kedy sa prijme konečné rozhodnutie o tom, či sa odovzdanie uskutoční?“

28

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 20 ods. 1 písm. d) a ods. 2 nariadenia č. 343/2003 treba vykladať v tom zmysle, že ak v rámci konania o odovzdaní žiadateľa o azyl právna úprava žiadajúceho členského štátu upravuje odkladný účinok odvolania, lehota na výkon odovzdania plynie už od dočasného súdneho rozhodnutia prerušujúceho výkon konania o odovzdaní, alebo až od súdneho rozhodnutia, ktoré rozhoduje o dôvodnosti konania a ktoré už nemôže brániť tomuto výkonu.

29

Osem vlád, ktoré predložili písomné pripomienky v predmetnej veci, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev sa domnievajú, že článok 20 ods. 1 písm. d) a ods. 2 nariadenia č. 343/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade odkladného účinku odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní lehota šiestich mesiacov, v ktorej sa musí toto odovzdanie vykonať, plynie až od rozhodnutia o tomto odvolaní, a nie od rozhodnutia nariaďujúceho odklad tohto odovzdania.

30

Podľa týchto vlád a Komisie z prípravných prác k nariadeniu č. 343/2003 vyplýva, že normotvorca Spoločenstva zamýšľal zaviesť režim, v ktorom sa odovzdanie nemusí vykonať predtým, ako sa rozhodne o odvolaní. Opačné riešenie by totiž ukladalo súdom a príslušným orgánom maximálnu lehotu na rozhodnutie o odvolaniach týkajúcich sa rozhodnutí o odovzdaní, čo normotvorca Spoločenstva nemôže upravovať, pričom posúdenie jednotlivých situácií vyplývajúcich z tohto nariadenia vyžaduje zložité preskúmanie, ktoré by len ťažko mohlo byť ukončené v lehote šiestich mesiacov.

31

Niektoré z týchto vlád okrem toho tvrdia, že z pragmatického hľadiska ukladanie povinnosti vnútroštátnym súdom rozhodnúť v lehote šiestich mesiacov by podporovalo zneužívajúce podávanie odvolania žiadateľmi o azyl, keďže v členských štátoch, v ktorých sú tieto súdy preťažené, by bola uvedená lehota často prekročená a z tohto dôvodu by bol žiadajúci členský štát systematicky štátom zodpovedným za žiadosť o azyl.

32

Podľa článku 20 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 343/2003 odovzdanie žiadateľa o azyl do členského štátu, ktorý je povinný ho opätovne prijať, sa uskutoční, hneď ako to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania žiadosti o prijatie späť iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak sa pripúšťa odkladný účinok. Podľa odseku 2 toho istého článku, ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, zodpovednosť pripadne členskému štátu, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl.

33

Znenie týchto ustanovení neumožňuje samo osebe určiť, či lehota na výkon odovzdania plynie už od dočasného súdneho rozhodnutia prerušujúceho výkon konania o odovzdaní, alebo až od súdneho rozhodnutia, ktoré rozhoduje o dôvodnosti tohto konania.

34

Treba však pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pre výklad ustanovenia práva Spoločenstva je potrebné zohľadniť nielen jeho pojmy, ale aj jeho kontext a ciele sledujúce právne predpisy, ktorých je súčasťou (pozri najmä rozsudky z 18. mája 2000, KVS International, C-301/98, Zb. s. I-3583, bod 21, a z , ZVK, C-300/05, Zb. s. I-11169, bod 15).

35

Podľa článku 20 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 343/2003 v spojení s odsekom 1 písm. c) toho istého článku môžu tri skutočnosti podľa okolností viesť k začatiu plynutia lehoty šiestich mesiacov, ktorou disponuje žiadajúci členský štát na uskutočnenie odovzdania žiadateľa o azyl. V prvom rade môže ísť o rozhodnutie dožiadaného členského štátu súhlasiť s prijatím žiadateľa o azyl späť, v druhom rade o márne uplynutie lehoty jedného mesiaca priznanej požiadanému členskému štátu na vyjadrenie o žiadosti žiadajúceho členského štátu na účely prijatia žiadateľa o azyl späť, v treťom rade o odvolanie alebo preskúmanie, ak sa pripúšťa odkladný účinok v žiadajúcom členskom štáte.

36

Tieto tri skutočnosti treba analyzovať v závislosti od existencie odvolania spôsobilého mať odkladný účinok v právnej úprave žiadajúceho členského štátu s prihliadnutím na cieľ, pre ktorý nariadenie č. 343/2003 stanovuje lehotu na výkon odovzdania.

37

V tejto súvislosti treba rozlišovať dve situácie.

38

Ako vyplýva zo znenia článku 20 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 343/2003, v prvej situácii, ak nie je upravené žiadne odvolanie s odkladným účinkom, plynie lehota na výkon odovzdania od výslovného alebo predpokladaného rozhodnutia, ktorým požiadaný členský štát súhlasí s prijatím dotknutej osoby späť, bez ohľadu na to, aké sú riziká spojené s odvolaním, ktoré žiadateľ o azyl prípadne podal proti rozhodnutiu nariaďujúcemu jeho odovzdanie na súdy žiadajúceho členského štátu.

39

Zostáva iba upraviť spôsob vykonania odovzdania a najmä stanoviť jeho dátum.

40

V tomto kontexte článok 20 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 343/2003 priznáva žiadajúcemu členskému štátu lehotu šiestich mesiacov na výkon odovzdania. Cieľom tejto lehoty je, vzhľadom na praktickú zložitosť a organizačné ťažkosti súvisiace s výkonom odovzdania, umožniť dvom dotknutým členským štátom dohodnúť sa vo veci jeho uskutočnenia a konkrétnejšie žiadajúcemu členskému štátu umožniť prijať spôsob uskutočnenia odovzdania, ktoré sa vykonáva podľa vnútroštátneho práva tohto posledného uvedeného štátu.

41

Z dôvodovej správy pripojenej k návrhu nariadenia Rady ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, predloženej Komisiou 26. júla 2001 [KOM(2001) 447 v konečnom znení, s. 5, 19 a 20], okrem toho vyplýva, že práve z dôvodu prihliadnutia na praktické ťažkosti členských štátov pri uskutočňovaní odovzdávania Komisia navrhla predĺžiť lehotu na výkon odovzdania. Táto lehota stanovená na jeden mesiac v Dohovore určujúcom štát zodpovedný za posúdenie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev, podpísanom v Dubline (Ú. v. ES C 254, 1997, s. 1), ktorý bol nahradený nariadením č. 343/2003, bola neskôr predĺžená v súlade s uvedeným návrhom nariadenia na šesť mesiacov v článku 20 ods. 1 písm. d) toho istého nariadenia.

42

V druhej situácii, ak žiadajúci členský štát upravuje odvolanie s odkladným účinkom a súd tohto členského štátu prizná takýto účinok svojmu rozhodnutiu, článok 20 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 343/2003 stanovuje, že lehota na výkon odovzdania plynie od „rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní“.

43

V tejto druhej situácii, ak je začiatok plynutia lehoty na výkon odovzdania rozdielny oproti začiatku, ktorý je stanovený v prvej uvedenej situácii, platí, že každý z dvoch dotknutých členských štátov musí čeliť pri organizácii odovzdania rovnakým praktickým ťažkostiam a v dôsledku toho musí mať k dispozícii rovnakú lehotu šiestich mesiacov na jeho uskutočnenie. Žiadny údaj v článku 20 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 343/2003 totiž nenaznačuje, že normotvorca Spoločenstva mal v úmysle rozdielne zaobchádzať s týmito dvoma situáciami.

44

Z toho vyplýva, že v tejto druhej situácii vzhľadom na cieľ sledovaný určením lehoty pre členské štáty musí byť jej začiatok určený tak, aby členské štáty mali k dispozícii, ako v prvej situácii, lehotu šiestich mesiacov, ktorú majú plne využiť na úpravu technického spôsobu výkonu odovzdania.

45

Lehota na výkon odovzdania preto môže začať plynúť až vtedy, ak budúce uskutočnenie odovzdania je v zásade dohodnuté a zabezpečené a zostáva iba upraviť jeho podrobnosti. Toto uskutočnenie nemožno považovať za zabezpečené, ak súd žiadajúceho členského štátu, ktorý rozhoduje o odvolaní, nerozhodol vo veci, ale obmedzil sa na rozhodnutie o žiadosti o odklad výkonu napadnutého rozhodnutia.

46

Z toho vyplýva, že v druhej uvedenej situácii s cieľom zachovania potrebného účinku ustanovení článku 20 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 343/2003 upravujúcich lehotu na výkon odovzdania musí táto lehota plynúť nie od dočasného súdneho rozhodnutia prerušujúceho výkon konania o odovzdaní, ale až od súdneho rozhodnutia, ktoré rozhoduje o dôvodnosti konania a ktoré už nemôže brániť tomuto výkonu.

47

Takýto záver je potvrdený dvoma ďalšími sériami úvah založených v prvom rade na dodržaní súdnej ochrany zabezpečenej členským štátom a v druhom rade na dodržaní zásady procesnej autonómie členských štátov.

48

V prvom rade je nutné konštatovať, že normotvorca Spoločenstva nemal v úmysle obetovať súdnu ochranu zabezpečenú členskými štátmi, ktorých súdy môžu prerušiť výkon rozhodnutia o odovzdaní, umožňujúc tak žiadateľovi o azyl užitočne spochybniť rozhodnutia, ktorých je predmetom, požiadavke rýchlosti pri zaobchádzaní so žiadosťami o azyl.

49

Členské štáty, ktoré chceli zaviesť opravné prostriedky spôsobilé viesť k vydaniu rozhodnutí s odkladným účinkom v rámci konania o odovzdaní, totiž nemôžu byť v mene dodržiavania požiadavky rýchlosti postavené do nepriaznivejšej situácie ako tej, v ktorej sa nachádzajú tie členské štáty, ktoré to nepovažovali za potrebné.

50

Členský štát, ktorý tak v rámci konania o odovzdaní rozhodol o zavedení opravných prostriedkov prípadne spojených s odkladným účinkom a ktorý z tohto dôvodu skrátil lehotu, ktorou disponuje na odsun žiadateľa o azyl, o čas nevyhnutný pre vnútroštátne súdy na rozhodnutie vo veci samej, sa tak nachádza v nepriaznivej situácii, keďže mu v prípade neodovzdania žiadateľa o azyl vo veľmi krátkej lehote oddeľujúcej rozhodnutie súdu vo veci samej od uplynutia lehoty na výkon odovzdania hrozí podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 343/2003, podľa ktorého ak uplynie lehota na výkon odovzdania, akceptácia vlastnej zodpovednosti zo strany požiadaného členského štátu sa potvrdí, riziko, že bude s konečnou platnosťou označený za zodpovedný za zaobchádzanie so žiadosťou o azyl.

51

Z toho vyplýva, že výklad ustanovení článku 20 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 343/2003 stanovujúcich začiatok plynutia lehoty priznanej žiadajúcemu členskému štátu na výkon odovzdania žiadateľa o azyl nemôže viesť k záveru, že v mene dodržania práva Spoločenstva musí žiadajúci členský štát porušiť odkladný účinok dočasného súdneho rozhodnutia prijatého v rámci odvolania spôsobilého mať takýto účinok, ktorý napriek tomu mal v úmysle zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve.

52

Pokiaľ ide v druhom rade o dodržanie zásady procesnej autonómie členských štátov, treba uviesť, že ak by sa prijal výklad článku 20 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 343/2003, podľa ktorého lehota na výkon odovzdania plynie už od dočasného rozhodnutia s odkladným účinkom, vnútroštátny súd, ktorý by chcel zlúčiť dodržanie tejto lehoty s dodržaním dočasného súdneho rozhodnutia s odkladným účinkom, by musel rozhodnúť o dôvodnosti konania o odovzdaní pred uplynutím tejto lehoty rozhodnutím, ktoré by prípadne z dôvodu nedostatku nevyhnutného času priznaného súdu nemohlo dostatočne prihliadnuť na zložitú povahu sporu. Ako správne zdôrazňujú niektoré vlády a Komisia vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, takýto výklad by bol v rozpore s touto zásadou tak, ako je upravená judikatúrou Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2003, Safalero, C-13/01, Zb. s. I-8679, bod 49, a z , Unibet, C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 39).

53

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na prejudiciálnu otázku tak, že článok 20 ods. 1 písm. d) a ods. 2 nariadenia č. 343/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že ak právna úprava žiadajúceho členského štátu upravuje odkladný účinok odvolania, lehota na výkon odovzdania neplynie od dočasného súdneho rozhodnutia prerušujúceho výkon konania o odovzdaní, ale až od súdneho rozhodnutia, ktoré rozhoduje o dôvodnosti konania a ktoré už nemôže brániť tomuto výkonu.

54

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 20 ods. 1 písm. d) a ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov sa má vykladať v tom zmysle, že ak právna úprava žiadajúceho členského štátu upravuje odkladný účinok odvolania, lehota na výkon odovzdania neplynie od dočasného súdneho rozhodnutia prerušujúceho výkon konania o odovzdaní, ale až od súdneho rozhodnutia, ktoré rozhoduje o dôvodnosti konania a ktoré už nemôže brániť tomuto výkonu.