—

AOB Reuter & Co., v zastúpení: H.-J. Prieß a M. Niestedt, Rechtsanwälte,

—

Hauptzollamt Hamburg-Jonas, v zastúpení: G. Seber, splnomocnená zástupkyňa,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: F. Erlbacher a Z. Maršálková, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 11 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá na uplatňovanie systému vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 351, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2945/94 z 2. decembra 1994 (Ú. v. ES L 310, s. 57, ďalej len „nariadenie č. 3665/87“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi AOB Reuter & Co. (ďalej len „AOB Reuter“) a Hauptzollamt Hamburg-Jonas (colné riaditeľstvo Hamburg-Jonas, ďalej len „Hauptzollamt“), ktorého predmetom je uplatnenie sankcií v nadväznosti na vyplatenie náhrady udelenej na základe dokumentov sfalšovaných tretími osobami.

3

Prvé až tretie a piate odôvodnenie nariadenia č. 2945/94 stanovuje:

„keďže pravidlá Spoločenstva, ktoré sú v platnosti, ustanovujú poskytovanie vývozných náhrad výlučne na základe objektívnych kritérií, najmä pokiaľ ide o množstvo, povahu a vlastnosti vyvážaného výrobku a geografické miesto určenia; keďže na základe skúseností by bolo potrebné zintenzívniť opatrenia na boj proti nepresnostiam a najmä podvodom škodiacim rozpočtu Spoločenstva; keďže za týmto účelom by bolo potrebné prijať ustanovenia na opätovné získanie súm vyplatených neoprávnene a sankcie, ktoré by viedli vývozcov k tomu, aby dodržiavali pravidlá Spoločenstva;

keďže na zabezpečenie správneho fungovania systému vývozných náhrad by sa mali sankcie uplatňovať bez ohľadu na subjektívnu povahu zavinenia; keďže je však aj napriek tomu vhodné v určitých prípadoch upustiť od sankcií, najmä ak ide o zjavný omyl uznaný príslušným orgánom, a ustanoviť prísnejšie sankcie v prípadoch, kde sa preukáže úmysel;

keďže v prípade poskytnutia vývozcom nesprávnych informácií tie môžu viesť k vyplateniu neoprávnených náhrad, pokiaľ sa chyba nezistí; keďže v prípade zistenia chyby je obvyklé uložiť vývozcovi sankciu vo výške sumy primeranej sume, ktorú mal prijať neoprávnene, ak by chyba nebola zistená, a v prípade úmyselného poskytnutia nesprávnych informácií je rovnako obvyklé uložiť vyššiu sankciu,

…

keďže nadobudnuté skúsenosti, ako aj nepresnosti a najmä už zistené podvody v tomto kontexte poukazujú na to, že toto opatrenie je nevyhnutné a úmerné, dostatočne odrádzajúce a má byť jednotne uplatňované vo všetkých členských štátoch“. [neoficiálny preklad]

4

Podľa znenia článku 4 ods. 1 nariadenia č. 3665/87:

„Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 16, je platba náhrady podmienená predložením dôkazu, že výrobky, na ktoré sa vzťahujú prijaté vývozné colné vyhlásenia, opustili colné územie Spoločenstva v nezmenenom stave do 60 dní od prijatia colného vyhlásenia.“ [neoficiálny preklad]

5

Článok 11 predmetného nariadenia stanovuje:

„1.   Ak sa zistí, že vývozca s cieľom získať vývoznú náhradu požiadal o náhradu, ktorá bola vyššia ako skutočne uplatniteľná náhrada, náhrada splatná pre príslušný vývoz sa rovná náhrade uplatniteľnej na výrobky skutočne vyvezené, zníženej o:

Za požadovanú náhradu sa považuje čiastka vypočítaná na základe informácií poskytnutých podľa ustanovení článku 3 alebo článku 25 ods. 2. Keď sa sadzba náhrady mení podľa miesta určenia, diferencovaná časť náhrady sa vypočíta na základe informácií poskytnutých podľa článku 47.

Sankcia uvedená v bode a) sa neuplatní:

…

Ak zníženie uvedené v písm. a) alebo b) vedie k tomu, že suma náhrady je záporné číslo, zaplatí túto sumu vývozca.

Ak príslušné orgány skonštatovali, že výška požadovanej náhrady je neprimeraná, že vývoz sa neuskutočnil a že preto zníženie náhrady je nemožné, vývozca zaplatí sumu zodpovedajúcu sankcii uvedenej v bodoch a) alebo b). …

…

Sankcie sa uplatnia bez toho, aby boli dotknuté dodatočné sankcie ustanovené na vnútroštátnej úrovni.

…

3.   Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť zaplatiť zápornú sumu podľa ods. 1 štvrtého pododseku, v prípade neoprávneného vyplatenia náhrady je príjemca povinný vrátiť neoprávnene získané sumy — po zohľadnení sankcií uplatniteľných podľa odseku 1 prvého pododseku — zvýšené o úroky vypočítané za čas, ktorý uplynul od vyplatenia náhrad po ich vrátenie. …“

6

V období od 18. októbra do 12. decembra 1995 oznámila AOB Reuter na Hauptzollamt Landshut spolu v 24 prípadoch vývoz bieleho cukru na Maltu a požiadala o vyplatenie zodpovedajúcich vývozných náhrad. Tieto vývozné náhrady jej boli vyplatené v celkovej sume 230102,37 eur po predložení potvrdení o vývoze tovaru.

7

AOB Reuter samotná nevykonávala vývoz, ale tento vývoz bol vykonávaný prostredníctvom jej talianskych zmluvných partnerov, ktorí využili sprostredkovateľské spoločnosti. Uvedená spoločnosť zabezpečila splnenie hlavnej zmluvnej povinnosti, teda vývoz cukru z colného územia Spoločenstva, bankovou zárukou. AOB Reuter uvoľnila tieto záruky 27. júna 1996, po tom, čo dostala dôkazy vo forme riadne opečiatkovaných colných dokladov o riadne uskutočnenom vývoze, a po tom, čo Hauptzollamt tieto dôkazy uznal.

8

Dňa 5. novembra 1996 Zollkriminalamt Köln (Colný kriminálny úrad Kolín) zistil, že potvrdenia o vývoze na colných dokladoch boli sfalšované. V dôsledku toho Hauptzollamt požiadal opravnými rozhodnutiami zo 7. júla 1997 o vrátenie poskytnutých vývozných náhrad, ktoré získala AOB Reuter a tá ich sumy vrátila.

9

Dňa 19. januára 1998 Hauptzollamt prijal 24 rozhodnutí o uložení sankcií AOB Reuter, ktorá proti týmto rozhodnutiam 5. februára 1998 podala námietku. Keďže táto námietka bola zamietnutá, AOB Reuter podala 10. apríla 2003 žalobu pred Finanzgericht Hamburg s cieľom dosiahnuť zrušenie predmetných rozhodnutí o sankcii.

10

Uvedený súd zastáva názor, že AOB Reuter vo svojom vývoznom colnom vyhlásení neuviedla žiadne nepravdivé informácie, keďže uvedená spoločnosť sa obmedzila na vyhlásenie svojho úmyslu vyviezť na Maltu tovar, ktorý zakladá právo na náhradu. K vývozu nedošlo z dôvodu podvodného konania zmluvného partnera AOB Reuter. Na AOB Reuter sa teda podľa názoru vnútroštátneho súdu môže uplatňovať sankcia uvádzaná v článku 11 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 iba vtedy, ak na odôvodnenie uplatnenia tejto sankcie postačuje nedodržanie podmienky týkajúcej sa vývozu tovaru z colného územia Spoločenstva.

11

Zastávajúc názor, že uplatnenie takejto sankcie závisí od výkladu predmetného článku 11 ods. 1 Finanzgericht Hamburg rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Ukladá sa sankcia výhradne za nepravdivé informácie vývozcu vo vývoznom colnom vyhlásení podľa článku 11 ods. 1 nariadenia… č. 3665/87 alebo je predmetom uloženia sankcie iba samotné nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nároku na náhradu?“

12

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 11 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 má vykladať tak, že sankcia, ktorú uvádza, je uplatniteľná voči vývozcovi, ktorý žiadal o vývoznú náhradu za tovar, ak tento tovar v nadväznosti na podvodné konanie jeho zmluvného partnera nebol vyvezený.

13

Na úvod je potrebné pripomenúť, že pre systém vývozných náhrad je charakteristická jednak skutočnosť, že pomoc Spoločenstva sa prizná len vtedy, ak o to vývozca požiada, a jednak, že je systém financovaný z rozpočtu Spoločenstva (rozsudok z 1. decembra 2005, Fleisch-Winter, C-309/04, Zb. s. I-10349, bod 31).

14

Vo vzťahu k vývozcovi Súdny dvor v kontexte nariadenia č. 3665/87 a jeho systému sankcií už rozhodol, že pokiaľ ide o režim pomoci Spoločenstva, je priznanie pomoci nevyhnutne podriadené podmienke, aby jej príjemca poskytol všetky záruky poctivosti a spoľahlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2002, Käserei Champignon Hofmeister, C-210/00, Zb. s. I-6453, bod 41, a Fleisch-Winter, už citovaný, bod 31).

15

Pokiaľ ide o rozpočet Spoločenstva, prvé odôvodnenie nariadenia č. 2945/94 stanovuje, že „na základe skúseností by bolo potrebné zintenzívniť opatrenia na boj proti nepresnostiam a najmä podvodom škodiacim rozpočtu Spoločenstva [a že] za týmto účelom by bolo potrebné prijať… sankcie, ktoré by viedli vývozcov k tomu, aby dodržiavali pravidlá Spoločenstva“.

16

Povaha sankcie uvedenej v článku 11 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 jasne vyplýva z jeho znenia, ako aj z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa tohto ustanovenia.

17

Podľa znenia druhého odôvodnenia nariadenia č. 2945/94 „sankcie [by sa mali] uplatňovať bez ohľadu na subjektívnu povahu zavinenia“. V skutočnosti je to iba výška sankcie, ktorá sa zvyšuje, ak ide o úmyselné konanie podľa článku 11 ods. 1 prvého pododseku písm. b) nariadenia č. 3665/87, ale sankcia uvedená v tomto pododseku v písm. a) je uplatniteľná aj vtedy, ak sa vývozca nedopustil chyby. Za predpokladu uvádzaného na poslednom mieste sa sankcia uvádzaná v prvom pododseku predmetného článku 11 ods. 1 neuplatňuje iba v prípadoch vymenovaných taxatívne v jeho treťom pododseku.

18

V už citovanom rozsudku Käserei Champignon Hofmeister Súdny dvor v bode 41 konštatoval, že sankcia predstavuje osobitný administratívny nástroj, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou systému pomoci a je určený na zabezpečenie stabilného finančného riadenia verejných fondov Spoločenstva a v bode 44 predmetného rozsudku konštatoval, že jej nie je možné priznať trestnú povahu.

19

Z dvoch vyššie uvedených bodov vyplýva, že zodpovednosť, na ktorej je založená sankcia uvedená v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. a) nariadenia č. 3665/87, má najmä objektívnu povahu.

20

S cieľom určiť podmienky týkajúce sa uplatniteľnosti tejto sankcie je potrebné skúmať celý súhrn ustanovení predmetného článku 11.

21

Odsek 1 prvý pododsek tohto článku stanovuje uplatnenie sankcie na vývozcu, ktorý požiadal o náhradu, ktorá bola vyššia ako náhrada uplatniteľná na skutočne vyvezený tovar.

22

Súdny dvor v kontexte nariadenia Komisie (ES) č. 800/1999 z 15. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 102, s. 11, a korigendum Ú. v. ES L 180, 1999, s. 53; Mim. vyd. 03/025, s. 129), ktoré nahradilo a zrušilo nariadenie č. 3665/87, ale nezmenilo jeho obsah v tejto súvislosti, že formuláciu, podľa ktorej „vývozca požiadal o náhradu prevyšujúcu skutočne uplatniteľnú náhradu“, treba vykladať v tom zmysle, že vývozca žiadal náhradu prevyšujúcu skutočne uplatniteľnú náhradu nielen v prípade rozdielu vyplývajúceho zo zohľadnenia údajov, ktoré poskytol, ale aj v prípade, keď sa zdá, že jeho nárok na náhradu je neoprávnený, to jest výška náhrady sa rovná nule (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2006, Elfering Export, C-27/05, Zb. s. I-3681, bod 27).

23

Z tejto judikatúry vyplýva, že s cieľom určiť, či vývozca požiadal o náhradu, ktorá bola vyššia ako náhrada uplatniteľná na skutočne vyvezený tovar, nepostačuje zobrať do úvahy skutočnosti známe príslušným orgánom v čase skúmania žiadosti o náhradu, ale je tiež potrebné zobrať do úvahy skutočnosti, ktoré nasledovali po tejto žiadosti, najmä skutočnosti zistené pri kontrolách vykonaných týmito orgánmi.

24

Navyše, ak by tak nebolo, dôvod existencie a účinnosť kontrol príslušných orgánov by mohli byť spochybnené.

25

Pokiaľ sa preukáže, že vývoz tovaru, za ktorý bola priznaná náhrada, nebol vykonaný, je zrejmé, že vývozca požiadal o náhradu, ktorá bola vyššia ako uplatniteľná náhrada, berúc do úvahy, že za neexistencie skutočného vývozu nevzniká nárok na žiadnu náhradu.

26

V takom prípade môže byť teda uplatniteľná sankcia založená na samotnom článku 11 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 3665/87.

27

Ďalšie explicitné ustanovenia tohto článku si však tiež vyžadujú, aby sankcia bola vývozcovi uložená na základe zistení, ktoré nasledovali po prijatí vývozného colného vyhlásenia.

28

Takto podľa článku 11 ods. 1 piateho pododseku nariadenia č. 3665/87, pokiaľ príslušné orgány konštatovali, že vývoz nebol vykonaný a že zníženie náhrady je nemožné, vývozca platí sumu zodpovedajúcu sankcii uvedenej v tom istom odseku 1 prvom pododseku písm. a) alebo b). Odsek 3 toho istého článku stanovuje, že v prípade neoprávneného vyplatenia náhrady je príjemca povinný vrátiť neoprávnene získané sumy vrátane akejkoľvek sankcie uplatniteľnej podľa predmetného článku 11 ods. 1 prvého pododseku.

29

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vnútroštátnym súdom vyplýva, že vývoz, na základe ktorého AOB Reuter získal náhradu, nebol vykonaný a za týchto podmienok bolo vyplatenie vykonané neoprávnene, pričom táto spoločnosť ani nepopiera, že takúto náhradu získala neoprávnene.

30

Za takýchto okolností je namieste uplatnenie sankcie uvedenej v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. a) nariadenia č. 3665/87, pokiaľ nie je splnená ani jedna z podmienok oslobodenia, ktoré sú taxatívne vymenované v treťom pododseku toho istého odseku.

31

Preto nemôže byť prijatá téza, podľa ktorej iba nepravdivé informácie uvedené vývozcom v jeho vývoznom colnom vyhlásení môžu odôvodňovať uplatnenie tejto sankcie.

32

Pokiaľ ide o podmienky oslobodenia uvedené v článku 11 ods. 1 treťom pododseku nariadenia č. 3665/87 zo spisu nevyplýva, že v konaní vo veci samej bola jedna z týchto podmienok splnená.

33

Vnútroštátny súd sa však pýta na uplatniteľnosť sankcie v situáciách, akou je situácia v konaní vo veci samej, vzhľadom na zásadu zákonnosti, právnej istoty a proporcionality. Pokiaľ ide o AOB Reuter, ktorá sa dovoláva tých istých zásad, uvádza, že v danom prípade zriadením bankovej záruky sa obozretne zabezpečila proti prípadným zlyhaniam jej zmluvných partnerov.

34

Po prvé, pokiaľ ide o zásady zákonnosti a právnej istoty, je potrebné dodať, že článok 11 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 predstavuje jasný a postačujúci právny základ na uplatnenie sankcie.

35

Po druhé, pokiaľ ide o zásadu proporcionality, je potrebné poznamenať, že v piatom odôvodnení nariadenia č. 2945/94 sa zákonodarca odvoláva na nadobudnuté skúsenosti a najmä na nepresnosti a už zistené podvody v kontexte vývozných náhrad. Súdny dvor už konštatoval proporcionalitu sankcie uvedenej v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. a) nariadenia č. 3665/87, keď rozhodol, že predmetná sankcia neporušuje zásadu proporcionality, keďže ju nemožno považovať za nespôsobilú na dosiahnutie cieľa sledovaného právnou úpravou Spoločenstva, a teda boj s neregulárnosťami a podvodmi, a ani za presahujúcu medze toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa (rozsudky Käserei Champignon Hofmeister, už citovaný, bod 68, a zo 14. apríla 2005, Käserei Champignon Hofmeister, C-385/03, Zb. s. I-2997, bod 31).

36

Po tretie, pokiaľ ide o odôvodnenie uvádzané zo strany AOB Reuter, postačuje pripomenúť, že na jednej strane k taxatívnemu zoznamu, ktorý obsahuje článok 11 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 3665/87, nemôže byť pridaný nový prípad oslobodenia založený najmä na neexistencii zavineného konania vývozcu a že, na druhej strane, Súdny dvor už konštatoval, že chyba alebo omyl zmluvného partnera patria k obvyklému obchodnému riziku a nemôžu byť považované za nepredvídateľné v rámci obchodných transakcií. Vývozca nie je obmedzený pri výbere svojich zmluvných partnerov a prislúcha mu vynaložiť primeranú obozretnosť, buď zahrnutím zmluvných dojednaní v tomto zmysle do zmlúv, ktoré s nimi uzatvára, alebo dojednaním osobitného poistenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2002, Käserei Champignon Hofmeister, už citovaný, bod 80 a citovanú judikatúru).

37

Vzhľadom na vyššie uvedené je na položenú otázku potrebné odpovedať, že článok 11 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 sa má vykladať tak, že sankcia, ktorú uvádza, je uplatniteľná voči vývozcovi, ktorý žiadal o vývoznú náhradu za tovar, ak tento tovar v nadväznosti na podvodné konanie jeho zmluvného partnera nebol vyvezený.

38

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 11 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá na uplatňovanie systému vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2945/94 z 2. decembra 1994, sa má vykladať tak, že sankcia, ktorú uvádza, je uplatniteľná voči vývozcovi, ktorý žiadal o vývoznú náhradu za tovar, ak tento tovar v nadväznosti na podvodné konanie jeho zmluvného partnera nebol vyvezený.