ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 8. novembra 2007

Vec F‑40/05

Marta Andreasen

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Postih odvolanie z funkcie – Disciplinárna komisia – Zloženie – Časová pôsobnosť nových ustanovení – Článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach – Dodržanie lehôt disciplinárneho konania – Ne bis in idem – Proporcionalita – Odôvodnenie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou M. Andreasen navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie Komisie z 13. októbra 2004 o jej odvolaní z funkcie bez zníženia práv na dôchodok

Rozhodnutie:         Žaloba sa zamieta. Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Zákonnosť – Súdne preskúmanie – Limity

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)

2.      Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

3.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Neúčinná povaha dôvodu založeného na článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)

4.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Nadobudnutie účinnosti nových pravidiel disciplinárnej komisie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 5 ods. 1 a 4 a článok 6 ods. 5)

5.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Zásada ne bis in idem – Pozastavenie výkonu funkcie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 9 ods. 3, článok 23 ods. 1 a článok 24 ods. 2)

6.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Lehota stanovená pre rozhodnutie o situácii úradníka, ktorému bol pozastavený výkon funkcie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 24 ods. 2)

7.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 18 a článok 22 ods. 1)

8.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Postih – Odvolanie z funkcie

9.      Úradníci – Práva a povinnosti – Sloboda prejavu – Výkon – Obmedzenia – Dôstojnosť funkcie – Povinnosť zachovávať lojálnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 11, článok 12 prvý odsek a článok 21)

10.    Úradníci – Práva a povinnosti – Oficiálna účasť na vedeckých podujatiach

11.    Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Sloboda prejavu – Obmedzenia odôvodnené všeobecným záujmom

(Služobný poriadok úradníkov, článok 17 druhý odsek)

12.    Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Disciplinárne opatrenie – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)

1.      Služobný poriadok priznáva menovaciemu orgánu a disciplinárnej komisii výlučnú právomoc na výkon disciplinárneho konania. Medzi ustanoveniami týkajúcimi sa tohto konania nie je upravené nijaké pravidlo, na základe ktorého by bolo možné opätovne vykonať také konanie ex offo Súdom pre verejnú službu a bez ohľadu na dôvody platne predložené žalobkyňou. Aj v disciplinárnych veciach sa preskúmanie zákonnosti súdom Spoločenstva v sporoch o neplatnosť rozhodnutia teda obmedzuje, výlučne na základe predložených žalobných dôvodov, len na preskúmanie zákonnosti priebehu disciplinárneho konania, ako aj existencie, rozsahu a závažnosti skutočností, na základe ktorých menovací orgán uložil napadnuté disciplinárne opatrenie.

(pozri bod 111)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 4. mája 1999, Z/Parlament, T‑242/97, Zb. VS s. I‑A‑77, II‑401, bod 19

2.      Základné práva tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečuje súd Spoločenstva. Na tieto účely sa daný súd inšpiruje ústavnými tradíciami spoločnými pre členské štáty, ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd o ochrane ľudských práv, na ktorých tvorbe členské štáty spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili. Európsky dohovor o ľudských právach má v tejto súvislosti osobitný význam.

Právo na nezávislý a nestranný súd je takýmto základným právom. Jednotlivci totiž musia mať nárok na účinnú súdnu ochranu svojich práv, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku Spoločenstva. Toto právo je tiež zakotvené v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach a potvrdené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

(pozri body 122 a 124)

Odkaz:

Súdny dvor: 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 18; 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, bod 39; 12. júna 2003, Schmidberger, C‑112/00, Zb. s. 5659, bod 71; 1. apríla 2004, Komisia/Jégo‑Quéré, C‑263/02 P, Zb. s. I‑3425, bod 29; 27. júna 2006, Parlament/Rada, C‑540/03, Zb. s. I‑5769, bod 35; 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C‑229/05 P, Zb. s. I‑439, bod 76; 13. mája 2007, Unibet, C‑432/05, Zb. s. I‑2271, bod 37

3.      Podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, každý má právo na to, aby bola jeho záležitosť spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Žalobný dôvod založený na článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv proti disciplinárnemu postihu prijatom v disciplinárnom konaní proti úradníkovi musí byť zamietnutý.

Po prvé taký postih zjavne nevykazuje vlastnosti rozhodnutia o obvinení zo spáchania trestného činu v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Po druhé z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že disciplinárne rozhodnutie prijaté správnym orgánom nepodlieha nevyhnutne požiadavkám uvedeným v tomto ustanovení, ktoré vyžaduje iba existenciu možnosti predložiť také rozhodnutie na preskúmanie súdu, ktorý spĺňa podmienky stanovené v tomto ustanovení.

(pozri body 125 – 127)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 17. októbra 1991, De Compte/Parlament, T‑26/89, Zb. s. II‑781, bod 94

4.      V článkoch 5 až 8 prílohy IX služobného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004, boli upravené určité zmeny pri zriaďovaní a v zložení disciplinárnej komisie. Ich použitie na disciplinárnu komisiu ustanovenú pred týmto dátumom pre rozhodnutie vo veci úradníka, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, sa netýka len budúcich účinkov situácie, ktorá vznikla za účinnosti starého zákona, ale nevyhnutne spôsobuje, že majú retroaktívny účinok.

Vzhľadom na princípy, ktoré v súlade s ustálenou judikatúrou upravujú časovú pôsobnosť ustanovení práva Spoločenstva, a vzhľadom na to, že neexistuje nijaká, ani implicitná informácia v nových ustanoveniach, na základe ktorej by bolo možné predpokladať, že sa majú uplatniť so spätnou účinnosťou, treba dospieť k záveru, že sa nevyžaduje preskúmanie vymenovania a zloženia disciplinárnej komisie vymenovanej pred nadobudnutím ich účinnosti.

(pozri body 159 a 171)

5.      Pozastavenie výkonu funkcie uplatniteľné na úradníka, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, má vo svojej podstate dočasnú povahu, a nie je ako také disciplinárnym opatrením, takže nemá nič spoločné s uplatnením zásady ne bis in idem, ktorá je výslovne zakotvená v ustanoveniach služobného poriadku upravujúcich disciplinárne opatrenia pre úradníkov.

(pozri body 181 – 183)

Odkaz:

Súdny dvor: 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C‑308/04 P, Zb. s. I‑5977, bod 26

Súd prvého stupňa: 18. októbra 2001, X/BCE, T‑333/99, Zb. s. II‑3021, body 149 a 151

6.      Stanovením toho, že situácia úradníka, ktorému bol pozastavený výkon funkcie, musí byť s konečnou platnosťou vyriešená do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie, a že ak sa v tejto lehote neprijme nijaké rozhodnutie, dotknutému úradníkovi bude opätovne poskytnutá odmena v plnej výške, odsek 2 článku 24 prílohy IX služobného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004, sa snaží zabrániť tomu, aby úradník, proti ktorému je vedené disciplinárne konanie viac ako šesť mesiacov bez prijatia rozhodnutia v jeho veci, neprišiel o svoju odmenu. Z toho vyplýva, že takto stanovená lehota je prekluzívna len v tom zmysle, že po jej uplynutí je úradníkovi poskytnutá odmena v plnej výške. Ak menovací orgán nerozhodne v uvedenej lehote s konečnou platnosťou vo veci dotknutého úradníka, nemôže to samé osebe však viesť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia, ktorým sa končí disciplinárne konanie proti nemu.

(pozri body 189 a 190)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 26. januára 1995, D/Komisia, T‑549/93, Zb. VS s. I‑A‑13, II‑43, body 32 a 33; 16. mája 2000, Irving/Komisia, T‑121/99, Zb. VS s. I‑A‑85, II‑357, bod 49

7.      Hoci lehoty stanovené pre vedenie disciplinárneho konania nie sú prekluzívne, predstavujú pravidlo riadnej správy vecí verejných, ktorého cieľom je tak v záujme administratívy, ako aj úradníkov odstrániť zbytočný odklad prijatia rozhodnutia na konci disciplinárneho konania. Disciplinárne orgány sú teda povinné viesť disciplinárne konanie s náležitou starostlivosťou a konať tak, že každý nasledujúci úkon sa vykoná v primeranej lehote po predchádzajúcom úkone. Nedodržanie uvedenej lehoty, ktoré sa má posúdiť len s ohľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu, môže mať za následok zrušenie aktu prijatého po jej uplynutí, a to tak podľa starého služobného poriadku, ako aj toho, ktorý je účinný od 1. mája 2004.

(pozri body 194 a 195)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. februára 1970, Van Eick/Komisia, 13/69, Zb. s. 3, bod 4; 29. januára 1985, F./Komisia, 228/83, Zb. s. 275, bod 30; 19. apríla 1988, M/Rada, 175/86 a 209/86, Zb. s. 1891, bod 16

Súd prvého stupňa: De Compte/Parlament, už citovaný, bod 88; D/Komisia, už citovaný, bod 25; 30. mája 2002, Onidi/Komisia, T‑197/00, Zb. VS s. I‑A‑69, II‑325, bod 91; 10. júna 2004, François/Komisia, T‑307/01, Zb. s. II‑1669, bod 47

8.      Rozhodnutie o odvolaní z funkcie nevyhnutne vyžaduje pozorné posúdenie zo strany inštitúcie vzhľadom na vážne a nezvratné následky, ktoré z neho vyplývajú. Inštitúcia má v tejto súvislosti širokú mieru voľnej úvahy a súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie vecnej správnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu.

(pozri bod 220)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 28. septembra 1999, Yasse/EIB, T‑141/97, Zb. VS s. I‑A‑177, II‑929, bod 63

9.      Článok 12 prvý odsek služobného poriadku (v znení účinnom do 30. apríla 2004) sa snaží zabezpečiť, aby úradníci Spoločenstva svojím správaním prejavovali dôstojnosť v súlade s mimoriadne slušným a úctyhodným správaním, ktoré je možné očakávať od osôb činných v medzinárodnej verejnej službe. Z toho predovšetkým vyplýva, že úradníkom verejne vyjadrené urážky na cti osôb, ktorých sa týkajú, sú samé osebe urážkou dôstojnosti funkcie v zmysle tohto ustanovenia. Článok 12 prvý odsek uvedeného služobného poriadku predstavuje, tak isto ako články 11 a 21, jedno z konkrétnych vyjadrení povinnosti zachovávať lojálnosť, podľa ktorého sa od úradníka vyžaduje nielen zdržať sa konania spôsobilého narušiť dôstojnosť funkcie a preukazovať úctu voči inštitúcii a jej orgánom, ale tiež správať sa tak, najmä ak má vysokú platovú triedu, aby jeho správanie nemohlo vyvolať nijaké podozrenie o zachovaní vzájomnej dôvery medzi inštitúciou a týmto úradníkom. Uvedený článok 12 nepredstavuje prekážku slobody prejavu, ktorá je základným právom úradníkov Spoločenstva, stanovuje len primerané obmedzenia výkonu tohto práva v záujme služby.

Podľa článku 12 prvého odseku daného služobného poriadku sa považujú za hrubé urážky na cti osôb, ktorých sa týkajú, nielen obvinenia, ktoré môžu poškodiť dôstojnosť týchto osôb ako takých, ale aj také tvrdenia, ktoré môžu diskreditovať ich profesijnú bezúhonnosť. Forma týchto tvrdení nie je dôležitá: vzťahuje sa tak na priame slovné útoky, ako aj obvinenia v pochybnej forme, nepriamo, skryto, prostredníctvom naznačenia alebo vzťahujúce sa na osobu, ktorá nie je výslovne uvedená, ale jej identitu je možné zistiť.

V tejto súvislosti zaslanie poznámok úradníkom, ktoré svojou povahou môžu narušiť dôstojnosť jeho funkcie, je samé osebe porušením povinnosti podľa článku 12 prvého odseku služobného poriadku, bez ohľadu na verejnú či neverejnú povahu týchto poznámok.

(pozri body 233 – 235)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 26. novembra 1991, Williams/Dvor audítorov, T‑146/89, Zb. s. II‑1293, bod 76; 15. mája 1997, N/Komisia, T‑273/94, Zb. VS s. I‑A‑97, II‑289, body 126 až 129; 17. februára 1998, E/EHSV, T‑183/96, Zb. VS s. I‑A‑67, II‑159, body 38, 39 a 41; 19. mája 1999, Connolly/Komisia, T‑34/96 a T‑163/96, Zb. VS s. I‑A‑87, II‑463, body 123, 124 a 129; 12. septembra 2000, Teixeira Neves/Súdny dvor, T‑259/97, Zb. VS s. I‑A‑169, II‑773, body 29, 30 a 47

10.    Len nadriadenému orgánu prináleží úplne slobodne rozhodnúť o možnosti povoliť úradníkom oficiálne sa zúčastniť na vedeckých podujatiach.

(pozri bod 250)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. mája 1984, Albertini a Montagnani/Komisia, 338/82, Zb. s. 2123, bod 32

11.    Právo na slobodu prejavu zakotvené v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach je základným právom, ktorého dodržiavanie zaručuje súd Spoločenstva a na ktoré majú nárok predovšetkým úradníci Spoločenstva. Právo na slobodu prejavu však nepôsobí ako absolútna výsada, ale môže zahŕňať obmedzenia, pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu sledovaných Spoločenstvom a nepredstavujú v súvislosti so sledovanými cieľmi neprimeraný a neprípustný zásah do samotnej podstaty takto zaručených práv. Po preskúmaní v spojení s týmito zásadami článku 17 druhého odseku (v znení účinnom do 30. apríla 2004) týkajúceho sa zverejňovania záležitostí súvisiacich s prácou Spoločenstiev úradníkmi, nemožno tento článok považovať za neodôvodnené obmedzenie slobody prejavu úradníkov.

Po prvé, povinnosť stanovená v tomto článku o vyžiadanie si predchádzajúceho povolenia na zverejnenie zodpovedá legitímnemu cieľu, že text o záležitosti, ktorá súvisí s prácou Spoločenstiev nemôže poškodzovať ich záujmy, a najmä dobré meno a povesť niektorej inštitúcie. Po druhé, článok 17 druhý odsek nepredstavuje opatrenie neprimerané sledovanému cieľu všeobecného záujmu, ktorý sa snaží chrániť. Predchádzajúce povolenie na zverejnenie sa vyžaduje len vtedy, keď záležitosť, ktorú úradník chce zverejniť alebo umožniť jej zverejnenie súvisí s prácou Spoločenstiev. Taktiež nie je právne stanovený nijaký absolútny zákaz zverejnenia. Článok 17 druhý odsek posledná veta naopak jasne upravuje spôsob udeľovania povolenia na zverejnenie a stanovuje, že takéto povolenie môže byť zamietnuté len vtedy, ak by dotknuté zverejnenie mohlo ohroziť záujmy Spoločenstiev.

(pozri body 251 a 252)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Connolly/Komisia, už citovaný, body 148 až 152

12.    Účelom odôvodnenia rozhodnutia spôsobujúceho ujmu je poskytnúť dotknutej osobe potrebné údaje na určenie, či je alebo nie je rozhodnutie dôvodné, a umožniť jeho súdne preskúmanie.

Otázka, či odôvodnenie rozhodnutia menovacieho orgánu ukladajúce úradníkovi postih spĺňa tieto požiadavky, musí byť posúdená nielen vzhľadom na jeho znenie, ale aj kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť. Hoci menovací orgán musí v tejto súvislosti presne uviesť skutočnosti použité v neprospech úradníka, ako aj úvahy, ktoré ho viedli k prijatiu zvoleného postihu, nie je povinný prediskutovať všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré dotknutý predložil v priebehu konania. Ak menovací orgán uloží rovnaký postih ako ten, ktorý navrhla disciplinárna komisia, nie je povinný podrobne odôvodniť vhodnosť postihu.

(pozri body 259 a 260)

Odkaz:

Súdny dvor: 20. novembra 1997, Komisia/V, C‑188/96 P, Zb. s. I‑6561, body 26 až 29

Súd prvého stupňa: 28. marca 1995, Daffix/Komisia, T‑12/94, Zb. VS s. I‑A‑71, II‑233, bod 33; 16. júla 1998, Y/Parlament, T‑144/96, Zb. VS s. I‑A‑405, II‑1153, bod 27; Connolly/Komisia, už citovaný, bod 93; Onidi/Komisia, už citovaný, bod 156; 5. decembra 2002, Stevens/Komisia, T‑277/01, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1273, body 70 a 71