EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu19. 5. 2026

COM(2026) 310 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Akčný plán pre hnojivá: Partnerstvo pre zabezpečenie dostupnosti, cenovej dostupnosti a strategickej autonómie miestne vyrábaných únijných hnojív

1.Úvod: Prečo Európska únia potrebuje Akčný plán pre hnojivá?

Hnojivá sú nevyhnutné pre poľnohospodársku produktivitu, životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov a potravinovú bezpečnosť. Poskytujú rastlinám kľúčové živiny – dusík (N), fosfor (P) a draslík (K) – kriticky významné pre rast plodín, zdravie rastlín, výnosy a kvalitu výrobkov. Svetová výroba potravín je vo veľkej miere závislá od hnojív.

Za menej ako päť rokov svet a Európa už druhýkrát zaznamenávajú prudký nárast cien minerálnych hnojív. V roku 2022 Komisia predložila oznámenie o zabezpečení dostupnosti a cenovej dostupnosti hnojív 1 (ďalej len „oznámenie z roku 2022“), v ktorom sa stanovujú okamžité opatrenia na zabezpečenie dostupnosti a cenovej dostupnosti. Vysoké ceny a štrukturálne ťažkosti, ktoré odvtedy pretrvávajú, viedli Komisiu k tomu, aby v oznámení RESourceEU 2 informovala o Akčnom pláne pre hnojivá s cieľom zabezpečiť dostupnosť a cenovú dostupnosť domácich hnojív a navrhnúť opatrenia umožňujúce prechod na recyklované živiny a iné alternatívy. Kríza na Blízkom východe ešte viac odhalila štrukturálnu zraniteľnosť EÚ v oblasti dodávok hnojív.

V súčasnosti závisia dodávky hnojív v EÚ od dovozu, pokiaľ ide o veľký podiel anorganických hnojív a ich surovín (zemného plynu, amoniaku, fosforitu) 3 . Domáca výroba je zároveň výrazne ovplyvnená cenami energie, najmä cenami dusíkatých hnojív, v prípade ktorých zemný plyn slúži ako východisková surovina aj ako hlavný zdroj energie. Okrem toho veľké množstvo emisií skleníkových plynov počas výroby a vysoká závislosť od dovážaných fosílnych palív znamenajú, že výroba hnojív sa musí dekarbonizovať bez toho, aby bola ohrozená potravinová bezpečnosť a finančná kapacita poľnohospodárov.

Úspešná stratégia hnojenia v EÚ si vyžaduje, aby priemysel a poľnohospodári spolupracovali ako partneri v transparentnom hodnotovom reťazci: čím sa má zabezpečiť konkurencieschopnosť ako poľnohospodárov, tak aj odvetvia hnojív, ako aj strategická autonómia EÚ, a zároveň sa má pomôcť pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a životného prostredia. Nedávnym oznámením AccelerateEU 4 sa usmerňujú opatrenia EÚ a členských štátov tak, aby riešili vplyv cien energie na hnojivá a poľnohospodárstvo so zameraním sa na okamžité účinky v strednodobom horizonte. Tento akčný plán poskytne širší súbor opatrení, ktoré sa majú vykonať v partnerstve s výrobcami hnojív a poľnohospodármi s cieľom dosiahnuť viaceré posilňujúce ciele týkajúce sa dostupnosti a cenovej dostupnosti, strategickej autonómie a odolnosti, ako aj transparentnosti a dialógu.

2.Súvislosti a výzvy

2.1. Zvyšujúce sa náklady ovplyvňujúce konkurencieschopnosť poľnohospodárstva EÚ

Náklady na hnojivá priamo ovplyvňujú výrobu potravín, pretože hnojenie predstavuje jeden z najvyšších nákladov poľnohospodárov 5 . Váha hnojív v poľnohospodárskych účtoch je obzvlášť vysoká v prípade poľnohospodárov pestujúcich plodiny na ornej pôde 6 . V poslednom štvrťroku 2025 boli náklady poľnohospodárov v EÚ na hnojivá stále o 62 % vyššie ako v roku 2020 (pred predchádzajúcou najvyššou cenou). V prvých mesiacoch roku 2026 sa ceny domácich hnojív v EÚ výrazne zvýšili, a to najmä ceny dusíkatých hnojív, ktoré poháňa celosvetový dopyt, obchod a geopolitické faktory. V apríli 2026 sa celkové ceny dusíkatých hnojív v EÚ ďalej zvýšili o 40 % nad úroveň z decembra 2025.

Rastúce náklady na hnojivá môžu prinútiť poľnohospodárov, aby obmedzili ich používanie, čo predstavuje riziko zníženia kvality a výnosov. Mohli by zmenšiť aj plochu, ktorú obrábajú, čo by ovplyvnilo výrobu v EÚ. Okrem toho to môže viesť poľnohospodárov k tomu, aby uprednostnili krátkodobú produkciu uprednostňovaním vstupov dusíka pred vstupmi fosforu a draslíka, čo môže mať dlhodobé dôsledky pre úrodnosť pôdy.

2.2. Výzvy, ktorým čelí odvetvie

V štruktúre nákladov odvetvia hnojív v EÚ dominuje energia, pričom podiel zemného plynu na nákladoch na výrobu dusíkatých hnojív predstavuje 70 – 80 %. EÚ je závislá od dovozu zemného plynu a miestna výroba dusíkatých hnojív nezabezpečuje sebestačnosť. S nástupom energetickej krízy sa znížila aj úroveň sebestačnosti. Je to dôsledok toho, že amoniak vyrábaný v Európe je na vrchole celosvetovej nákladovej krivky produkcie. Fosfátové a potašové hnojivá sú väčšinou závislé od vyťažených východiskových surovín.

Vzhľadom na pretrvávajúce vysoké ceny vstupov existuje v EÚ riziko deindustrializácie, avšak domáca výrobná kapacita má pre EÚ strategický význam: V posledných rokoch sa zrýchlil pokles výroby amoniaku v EÚ, o čom svedčí aj to, že od roku 2023 sa trvalo zatvorili prevádzky, ktoré predstavujú 9 % kapacity EÚ. Viacero zariadení na výrobu hnojív v celej Európe bolo pozastavených alebo zatvorených. Tieto výzvy ešte zhoršuje skutočnosť, že toto odvetvie významne prispieva k emisiám skleníkových plynov 7 a prechod na nízkouhlíkovú výrobu si vyžaduje veľké investície, ktoré spoločnosti EÚ ťažko mobilizujú, keď vysoké vstupné náklady a celosvetová volatilita a absencia rovnakých podmienok oslabujú ich ziskovosť.

Cieľom stratégie EÚ pre dekarbonizáciu a lepšiu obehovosť živín v poľnohospodárskych systémoch je znížiť emisie, ale tento posun musí prekonať významné prekážky. Zelený amoniak, ktorý sa vyrába s použitím vodíka vyrábaného elektrolýzou poháňanou energiou z obnoviteľných zdrojov, si stále vyžaduje značné investície. Zelený amoniak čelí vyšším výrobným nákladom ako alternatívy založené na fosílnych palivách vrátane modrého amoniaku – so zachytávaním a ukladaním oxidu uhličitého (CCS) – a dusíkatých biohnojív. Na druhej strane biohnojivá čelia regulačným prekážkam a prekážkam vstupu na trh vrátane zdĺhavých schvaľovacích procesov, regulačných prekážok spojených so vstupmi pochádzajúcimi z odpadu a nerovnomerného využívania medzi členskými štátmi.

2.3. Volatilita trhu s hnojivami

·Svetové trhy s hnojivami zaznamenali značnú volatilitu

Nezákonná útočná vojna Ruska proti Ukrajine viedla k narušeniu dodávok hnojív, čo prispelo k tlaku na zvyšovanie cien. Komisia 20. júna 2025 prijala vhodné sadzobné opatrenia s cieľom riešiť hospodársku závislosť Únie od dovozu všetkých dusíkatých hnojív z Ruskej federácie a Bieloruska. Toto opatrenie bolo potrebné na zníženie strategickej závislosti EÚ od Ruska.

Okrem toho nedávne rozšírenie konečných antidumpingových ciel na dovoz roztoku zmesi močoviny a dusičnanu amónneho z Ruskej federácie, USA a Trinidadu a Tobaga ďalej obmedzuje dodávky, hoci odvetvie hnojív EÚ bolo potrebné chrániť pred pokračujúcou nekalou hospodárskou súťažou. V decembri 2025 v rámci príprav na zavedenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) 8 prispeli očakávania trhu týkajúce sa budúcich dovozných podmienok spolu s ďalšími faktormi k nárastu cien dusíkatých hnojív.

Vojenská eskalácia na Blízkom východe od 28. februára 2026 zasiahla región, ktorý zohráva dôležitú úlohu v globálnych dodávkach a predstavuje 20 – 30 % celosvetového vývozu, najmä amoniaku a močoviny, a prostredníctvom dodávok síry používanej na výrobu fosforečných hnojív. V apríli 2026 prudko vzrástli priemerné ceny dusíkatých hnojív, a to približne o 40 percentuálnych bodov v porovnaní s februárom 2026 (a sú približne na úrovni 70 % nad priemerom za rok 2024). Ceny fosforečných hnojív sú takisto ovplyvnené.

Graf 1: Vývoj cien hnojív a pomer k cenám obilnín. Vyšší pomer cien hnojív a obilnín poukazuje na nižšiu cenovú dostupnosť hnojív.

Na celom svete sú najviac postihnuté krajiny s nízkymi a strednými príjmami, ktoré sú závislé od svetového trhu pri získavaní hnojív, najmä krajiny Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky, ktoré tradične nakupujú dusíkaté hnojivá z Blízkeho východu. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) očakáva, že ak narušenie Hormuzského prielivu bude pretrvávať, riziká sa výrazne zvýšia, čo ovplyvní rozhodnutia o výsadbe na rok 2026 a ďalšie roky 9 . Viacero krajín (Čína, India, Mexiko, Rusko, Spojené štáty americké) začalo prijímať opatrenia na riešenie súčasnej situácie: siahajú do strategických rezerv, zavádzajú vývozné obmedzenia, stanovujú cenové stropy pre poľnohospodárov alebo odstraňujú prekážky dovozu. Ohrozená je celosvetová rovnováha na trhu a potravinová bezpečnosť.

·Potreba transparentného, dobre fungujúceho a rozvinutejšieho dodávateľského reťazca EÚ

Trh EÚ s hnojivami sa v porovnaní s inými trhmi vyznačuje asymetriou, fragmentáciou, nedostatočnou transparentnosťou a relatívne koncentrovanou výrobou. Aj keď poľnohospodári spoločne obstarávajú vstupy v rámci organizácií výrobcov, pretrváva asymetria vyjednávacej sily a prístupu k informáciám v reťazci. Chýbajú najmä verejne dostupné údaje o cenách v reálnom čase, ako aj všeobecné trhové informácie o stave ponuky a dopytu.

V EÚ neexistuje jednotný trh s hnojivami. Podľa nariadenia o produktoch na hnojenie (FPR 10 ) sa hnojivá v EÚ voľne pohybujú ako výrobky s označením CE. Nariadenie o produktoch na hnojenie sa však riadi modelom voliteľnej harmonizácie, výsledkom čoho je koexistencia vnútroštátnych trhov s hnojivami s jednotným trhom. Tento prístup, ktorý existuje od roku 2003 a bol obnovený v roku 2019, výrobcovia vnímajú pozitívne, pretože umožňuje, aby sa vnútroštátnymi právnymi predpismi vykonávali vnútroštátne pravidlá týkajúce sa stavu konca odpadu a vnútroštátne opatrenia na používanie vedľajších živočíšnych produktov, a poľnohospodárom prináša viac produktov na hnojenie. Obmedzuje však aj schopnosť nakupovať produkty na hnojenie cezhranične na jednotnom trhu. Jednotný trh je ešte roztrieštenejší, pokiaľ ide o nízkouhlíkové minerálne hnojivá a biohnojivá (organické hnojivá), kde je ďalšou prekážkou nižšia úroveň štandardizácie výrobkov spolu so zložitým regulačným prostredím.

V roku 2022 Komisia zriadila observatórium pre trhy s hnojivami 11 , ktoré zvýšilo transparentnosť trhu, najmä zverejňovaním najnovších a aktuálnych údajov o cenách minerálnych hnojív a obchode s nimi v EÚ. Dosiahnutý pokrok však nie je dostatočný na to, aby poľnohospodárom pri nákupe priniesol úplnú jasnosť a predvídateľnosť.

3.Ciele

Týmto akčným plánom sa pokračuje v predchádzajúcej práci v naliehavejšom geopolitickom a obchodnom kontexte a v kontexte politiky obehového hospodárstva. V rámci širších cieľov EÚ v oblasti konkurencieschopnosti, strategickej autonómie, potravinovej bezpečnosti, udržateľnosti a klimatickej neutrality sa Akčný plán pre hnojivá zaoberá všetkými fázami hodnotového reťazca: od výroby v odvetví hnojív v EÚ až po konečné použitie poľnohospodármi v EÚ, keďže obe podliehajú dynamike medzinárodných trhov so vstupmi. Reakcie sa musia vzťahovať na celý hodnotový reťazec, od ponuky po dopyt.

Cieľom akčného plánu je vytvoriť partnerstvo medzi výrobcami hnojív a poľnohospodármi mobilizovaním všetkých aktérov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, aby vykonávali krátkodobé opatrenia zamerané na podporu cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok. Formuje sa v rámci širšieho strednodobého až dlhodobého prístupu navrhnutého na podporu domácej výroby, efektívnejšieho a udržateľnejšieho využívania živín a na podporu prechodu na nízkouhlíkové a obehové hnojivá.

Akčný plán pre hnojivá má tri vzájomne sa posilňujúce ciele:

1.zvýšenie dostupnosti a cenovej dostupnosti hnojív v krátkodobom horizonte;

2.posilnenie otvorenej strategickej autonómie a odolnosti EÚ posilnením domácej výroby, diverzifikáciou dodávok, zabezpečením udržateľného hospodárenia so živinami a urýchlením prechodu na dekarbonizáciu; a

3.posilnenie transparentnosti a dialógu v celom dodávateľskom reťazci hnojív.

4.Hlavné oblasti činnosti

Akčný plán plní tieto ciele prostredníctvom dvoch druhov opatrení: krátkodobé opatrenia na riešenie náhleho geopolitického narušenia, ktoré ovplyvňuje dostupnosť a cenovú dostupnosť hnojív pre európskych poľnohospodárov, a dlhodobejšie opatrenia, ktoré sú hnacou silou štrukturálnej transformácie európskeho hodnotového reťazca hnojív a využívania živín.

Opatrenia zamerané na zvýšenie krátkodobej cenovej dostupnosti a prístupnosti budú odrazovým mostíkom k dlhodobejšiemu úsiliu.

4.1. Zlepšenie prístupu poľnohospodárov k cenovo dostupným hnojivám: krátkodobé opatrenia

V nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch budú európski poľnohospodári čeliť náročným rozhodnutiam o ďalšom období sejby určenom na zber v roku 2027 v zložitých hospodárskych podmienkach. Preto sú potrebné okamžité opatrenia. S cieľom znížiť tlak na výrobné náklady na hnojivá a ceny hnojív a zabezpečiť dodávky pre poľnohospodárov a domáce odvetvie hnojív sa navrhujú tieto krátkodobé opatrenia:

Na zabezpečenie okamžitej likvidity a udržanie poľnohospodárskej výroby je potrebné poskytnúť najviac postihnutým európskym poľnohospodárom cielenú mimoriadnu podporu prostredníctvom existujúcich krízových nástrojov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Komisia urýchlene navrhne mobilizáciu rozpočtu EÚ s cieľom zvýšiť poľnohospodársku rezervu o značnú sumu, aby sa poľnohospodárom poskytla rýchla pomoc.

S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a stabilitu a uľahčiť spoluprácu v celom hodnotovom reťazci Komisia spustí partnerstvo EÚ pre hodnotový reťazec hnojív medzi výrobcami hnojív, poľnohospodármi, inými dotknutými zainteresovanými stranami a členskými štátmi. Cieľom takéhoto partnerstva by bolo: i) zabezpečiť dostupnosť a cenovú dostupnosť domácich hnojív pre poľnohospodárov v EÚ; ii) zlepšiť predvídateľnosť pre výrobcov, ako aj používateľov; a iii) podporovať dekarbonizáciu odvetvia hnojív v EÚ s prihliadnutím na ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy. Po spustení bude mať partnerstvo formu stretnutí v rámci politického dialógu. Na zabezpečenie súladu s pravidlami EÚ počas takýchto stretnutí, ako v oblasti hospodárskej súťaže, tak aj pokiaľ ide o akékoľvek výsledky, sa zavedú primerané záruky.

S cieľom riešiť účinky krízy na Blízkom východe na najviac postihnuté odvetvia prijala Komisia 29. apríla 2026 dočasný rámec štátnej pomoci 12 , ktorý dopĺňa existujúce pravidlá štátnej pomoci. Členské štáty sa budú môcť spoľahnúť na tento dočasný krízový rámec na podporu podnikov pôsobiacich v poľnohospodárskej prvovýrobe, ktorú priamo alebo nepriamo zasiahla kríza na Blízkom východe, s cieľom zmierniť dôsledky mimoriadne prudkého zvýšenia cien palív a hnojív.

S cieľom poskytnúť dodatočnú krátkodobú pomoc Komisia predloží cielený balík SPP, ktorý členským štátom umožní maximálne využiť podporu dostupnú v rámci súčasných strategických plánov SPP. Komisia:

·v rámci existujúceho finančného krytia SPP navrhne opatrenie, ktorým sa podľa potreby vytvorí podpora likvidity pre poľnohospodárov, a navrhne, aby sa zálohové platby prijímateľom stali flexibilnejšími s cieľom umožniť poľnohospodárom, aby mohli za týchto výnimočných okolností naďalej plniť svoje finančné záväzky voči bankám a dodávateľom vstupov,

·odporučí, aby členské štáty v rámci svojich strategických plánov SPP vypracovali a financovali nový alebo prispôsobili existujúci ekologický režim alebo agroenvironmentálno-klimatické opatrenie s cieľom zlepšiť efektívnosť hnojenia, stimulovať udržateľné využívanie recyklovaných živín a posilniť odolnosť poľnohospodárskych podnikov, v prípade potreby aj preprogramovaním a vypracovaním špecializovaných intervencií,

·odporučí členským štátom, aby v rámci existujúceho finančného krytia SPP zvýšili financovanie investičných opatrení, ktoré podporujú efektívnejšie a udržateľnejšie používanie hnojív (ako je ekologické poľnohospodárstvo, presné poľnohospodárstvo atď.).

Tieto návrhy by členským štátom umožnili poskytnúť rýchlu mimoriadnu pomoc do konca súčasného obdobia (2027) a zabezpečiť, aby finančné prostriedky SPP účinne podporovali poľnohospodárov v súčasnej kríze.

Komisia takisto skonsoliduje a rozšíri informačný balík pre členské štáty o nástrojoch, ktoré majú poľnohospodári k dispozícii, a príslušných zdrojoch poznatkov prostredníctvom siete SPP EÚ 13 a osobitnej publikácie o výsledkoch výskumu a inovácií z programu Horizont Európa v súvislosti s biohnojivami.

Členské štáty majú v rámci existujúcich fondov, najmä kohéznych fondov, možnosť podporovať udržateľnú výrobu bioplynu a biometánu v súlade s oznámením „AccelerateEU – energetická únia – Cenovo dostupná a bezpečná energia vďaka urýchleným opatreniam“ 14 a zároveň urýchliť vykonávanie príslušných opatrení, ktoré sú už zahrnuté v ich plánoch obnovy a odolnosti. Podpora sa môže vzťahovať na projekty v poľnohospodárskych podnikoch a projekty spolupráce, na dodatočnú modernizáciu existujúcich zariadení, riešenie zostávajúcich prekážok pri udeľovaní povolení na nové zariadenia, riadenie digestátu a prepravu udržateľných východiskových surovín medzi regiónmi. Bioplyn môže znížiť energetickú a výživovú závislosť, vytvoriť dodatočný príjem pre poľnohospodárov, vytvoriť miestnu hodnotu vo vidieckych oblastiach a zvýšiť odolnosť prostredníctvom obehových riešení pre energiu a recyklované živiny.

Okrem toho majú členské štáty v súlade s oznámením AccelerateEU možnosť navrhnúť cielené, včasné a dočasné opatrenia vrátane cenových intervencií, systémov podpory príjmu a daňových stimulov zamerané na podporu energeticky náročných priemyselných odvetví a zároveň zachovať stimul na úsporu energie a zníženie závislosti od dovážaných fosílnych palív. To by mohlo pomôcť stabilizovať náklady výrobcov hnojív na energiu. Umožnilo by im to pokračovať vo výrobe cenovo dostupných domácich hnojív, zvýšiť konkurencieschopnosť odvetvia a ďalej zavádzať obehové materiály a biologické materiály ako alternatívne východiskové suroviny. Je to v súlade s plánovanými opatreniami Komisie na zmapovanie európskych kapacít a spoluprácu s odvetvím na riešení krátkodobých prekážok zavádzania.

S cieľom pripraviť sa na štrukturálnejšie opatrenia opísané ďalej Komisia preskúma krátkodobé opatrenia na uľahčenie používania digestátov vrátane návrhu a zriadenia regulačného sandboxu.

Komisia bude pravidelne monitorovať vývoj na európskych a svetových trhoch s hnojivami a je pripravená zvážiť dodatočné obchodné opatrenia, ak sú právne a hospodársky odôvodnené a opodstatnené vzhľadom na trhové podmienky, s cieľom zlepšiť prístup k hnojivám od širšej škály dodávateľov, a zároveň zohľadniť situáciu domácich výrobcov, ako aj nestabilných krajín závislých od dovozu hnojív. Mohlo by to zahŕňať rozšírenie rozsahu hnojív, na ktoré by sa vzťahovalo dočasné pozastavenie ciel podľa doložky najvyšších výhod, ktoré už navrhla Komisia 15 .

Komisia môže požiadať Radu o aktiváciu aktu o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti 16 (IMERA) v režime obozretného dohľadu alebo núdzovej situácie v závislosti od vývoja na trhu. To by si vyžadovalo označenie hnojív a surovín potrebných na ich výrobu ako tovaru dôležitého v krízovej situácii, čo by umožnilo napríklad posilnené monitorovanie, verejné obstarávanie Komisiou v mene členských štátov, cielené žiadosti o informácie, prioritné žiadosti, rýchlejšie schvaľovanie a opatrenia na rozšírenie výrobnej kapacity pri súčasnom zachovaní voľného pohybu hnojív na jednotnom trhu.

Ak by sa situácia ďalej zhoršovala, pokiaľ ide o dostupnosť a cenovú dostupnosť hnojív, Komisia by zvážila iné opatrenia, ktoré by mohli mať dočasný charakter.

Okrem toho Komisia v rámci svojej okamžitej reakcie už prijala alebo oznámila množstvo cielených krokov.

·Pokiaľ ide o obchodné opatrenia, Komisia 20. februára 2026 prijala návrh nariadenia Rady 17 , ktorým sa na jeden rok pozastavujú clá Spoločného colného sadzobníka na amoniak, močovinu a určité iné dusíkaté a zmiešané hnojivá z krajín iných ako Rusko a Bielorusko prostredníctvom bezcolných kvót. Prijatím opatrenia sa posilní agropotravinársky sektor EÚ, čím sa znížia náklady pre poľnohospodárov a odvetvie hnojív tým, že sa ušetrí približne 60 miliónov EUR na dovozných clách.

·Zatiaľ čo mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) sa zavádza postupne, Komisia zaviedla výnimku zo štandardných pravidiel výpočtu štandardných hodnôt: paušálne 1 % navýšenie uplatňované na štandardné hodnoty CBAM pre hnojivá, ktoré je oveľa nižšie ako navýšenia používané pre iný tovar CBAM (10 % v roku 2026, 20 % v roku 2027 a 30 % v roku 2028). Komisia vykoná revíziu štandardných hodnôt najneskôr do decembra 2027. Komisia uverejnila aj vykonávací akt o úprave súvisiacej s bezodplatným prideľovaním kvót. Tento a ďalšie vykonávacie a delegované akty potrebné na začiatok konečného obdobia CBAM boli uverejnené na konci roku 2025. Tieto pravidlá poskytujú dovozcom potrebnú jasnosť, aby mohli odhadnúť svoje vystavenie v rámci mechanizmu CBAM 18 . Komisia podporuje aj dostupnosť overovateľov na uľahčenie deklarovania skutočných hodnôt, čo pravdepodobne povedie k nižšej povinnosti v rámci mechanizmu CBAM v porovnaní s používaním štandardných hodnôt.

·Komisia 22. apríla 2026 predložila oznámenie o energetike s názvom „AccelerateEU – energetická únia – Cenovo dostupná a bezpečná energia vďaka urýchleným opatreniam“, ktorého cieľom je okamžite chrániť zraniteľné odvetvia pred vysokými cenami energie a v dlhodobejšom horizonte štrukturálne znížiť ceny energie a poskytnúť pomoc podnikom. V oznámení sa uznáva osobitná situácia, pokiaľ ide o hnojivá, a poukazuje sa na význam obehových riešení, recyklovaných živín a nevyužitého potenciálu bioplynu a biometánu.

·Komisia podporuje výzvy na koordináciu na medzinárodnej úrovni, a to aj na fórach G7 a G20, s cieľom uľahčiť presmerovanie dodávok, a to aj prostredníctvom alternatívnych obchodných koridorov, zvýšiť transparentnosť trhu a zabezpečiť riadne fungovanie dodávateľských reťazcov, zachovať otvorený obchod a zabrániť neodôvodneným obmedzeniam vývozu potravín a kľúčových poľnohospodárskych vstupov, ako sú hnojivá, a zároveň posilniť celosvetovú potravinovú bezpečnosť.

4.2. Posilnenie strategickej autonómie a odolnosti v strednodobom horizonte: posilnenie domácej výroby, zníženie závislosti a urýchlenie prechodu na dekarbonizované, nízkouhlíkové a obehové hnojivá

Dlhodobejšie štrukturálne opatrenia vychádzajú z prístupu, ktorý sa už zohľadnil v oznámení z roku 2022 a ktorým sa zabezpečuje, že bezpečnosť dodávok, potravinová bezpečnosť, strategická autonómia, konkurencieschopnosť priemyslu a udržateľnosť sa musia presadzovať spoločne.

Akcie na podporu dostupnosti a cenovej dostupnosti

Zníženie závislosti od vstupov fosílnych palív, zvýšenie odolnosti voči vonkajším otrasom a rozvoj domáceho odvetvia EÚ si vyžadujú dostatočnú výrobnú kapacitu, udržateľnejšiu výrobu minerálnych hnojív a rozšírenie alternatív založených na nízkouhlíkových, obehových, recyklovaných a biologických zdrojoch živín.

4.2.1. Odvetvie, dodávky a pripravenosť

Prostredníctvom partnerstva EÚ pre hodnotový reťazec hnojív Komisia zintenzívni dialóg s cieľom identifikovať príležitosti na posilnenie a rozšírenie výrobnej kapacity, riešenie obmedzení súvisiacich s energetikou, zabezpečenie prístupu ku kľúčovým východiskovým a iným surovinám, odstránenie prevádzkových úzkych miest a zlepšenie konkurencieschopnosti.

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť budú pri spolupráci s partnerskými krajinami venovať osobitnú pozornosť podpore diverzifikácie dodávok amoniaku, močoviny a iných relevantných hnojív a vstupov pre EÚ aj jej partnerské krajiny v súlade s obchodnou politikou a sankčným režimom Únie, pričom sa zachová odolná domáca výrobná základňa. S cieľom diverzifikovať dodávky Komisia preskúma investície v partnerských krajinách prostredníctvom vzájomne prospešných partnerstiev, okrem iného v rámci stratégie Global Gateway 19 a prístupu „Tím Európa“ 20 , ktoré zahŕňajú výrobu amoniaku a organických hnojív na biologickej báze s cieľom slúžiť miestnym a regionálnym trhom, ako aj trhom EÚ pozdĺž určených koridorov so spoľahlivými dopravnými, logistickými a skladovacími zariadeniami. V prípade zeleného amoniaku sú dobrými príkladmi potenciálne alebo prebiehajúce investičné projekty Tímu Európa v oblasti výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov v tretích krajinách, napríklad v Namíbii alebo Paraguaji, ako aj potenciál spolupráce s Ukrajinou v oblasti biometánu. Preto je kľúčová posilnená spolupráca s našimi partnermi s využitím všetkých dostupných pracovných okruhov, ako sú komplexné partnerstvá, ako aj regionálne a multilaterálne fóra. Najmä s južným susedstvom a partnermi z Perzského zálivu môže pakt pre Stredozemie vytvoriť aj hmatateľné krátkodobé príležitosti. 

Komisia posúdi riziká týkajúce sa prístupu EÚ k potašovým a fosfátovým hnojivám, ako aj fosforečným a draselným hnojivám a na základe tohto posúdenia ich bude riešiť a znižovať, a to aj prostredníctvom zachovania alebo zvýšenia domácej výrobnej kapacity, zabezpečenia diverzifikácie dovozu, riešenia potrieb modernizácie a environmentálnych aspektov, a v prípade potreby vykoná vhodné regulačné zmeny.

Komisia posúdi vytváranie zásob a iné možnosti pripravenosti, pokiaľ ide o kľúčové hnojivá a vstupy vrátane sezónnych alebo minimálnych zásob a v prípade potreby spoločné obstarávanie alebo iné nástroje na zvýšenie odolnosti voči vonkajším otrasom a na stabilizáciu volatility cien. Táto práca prispeje k príslušným výmenám informácií o materiálnej pripravenosti EÚ v rámci siete EÚ na vytváranie zásob vytvorenej v rámci Stratégie EÚ pre vytváranie zásob 21 , k iným kľúčovým opatreniam Únie v oblasti pripravenosti, k súboru nástrojov IMERA a k zberu údajov o zásobách v rámci ďalej navrhovaných opatrení v oblasti transparentnosti trhu. V plnej miere zohľadní subsidiaritu, obmedzenia týkajúce sa skladovania a bezpečnosti, možné účinky na ceny a na nestabilné tretie krajiny závislé od dovozu a súlad s horizontálnymi nástrojmi pripravenosti.

4.2.2. Obehovosť, trhová integrácia a dekarbonizácia

Existuje jasný potenciál na zlepšenie efektívnosti využívania živín a posilnenie obehovosti v poľnohospodárstve EÚ. Uzavretie cyklu využívania živín pri súčasnom zachovaní domácej výroby je dosiahnuteľné aj prospešné a ponúka úspory nákladov, znížené riziká znečistenia, lepšiu efektívnosť využívania zdrojov a bezpečnosť dodávok.

Komisia bude podporovať vývoj a zavádzanie organických hnojív a alternatív ku konvenčným anorganickým hnojivám, najmä biohnojív, prostredníctvom recyklácie živín, zhodnocovania fosforu a dusíka, rôznych spôsobov výroby biometánu a bioplynu, zhodnocovania digestátu, zhodnocovania biomasy rias, mikrobiálnych riešení a iných inovatívnych technológií. Táto práca bude vychádzať zo stratégie pre biohospodárstvo 22 , z vykonávania smernice o čistení komunálnych odpadových vôd 23 a príslušných iniciatív obehového hospodárstva zameraných na uľahčenie výroby a bezpečného používania zhodnotených živín a na zhodnotenie zvyškov, odpadu a vedľajších produktov v hodnotových reťazcoch vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, akvakultúry a rybolovu. Príslušné opatrenia sa posudzujú aj vzhľadom na pripravovaný akt o obehovom hospodárstve.

Biohnojivá boli v nedávnej stratégii pre biohospodárstvo označené za jeden z vedúcich trhov ako náhrada tradičných minerálnych hnojív. Komisia preskúma možnosti ich jasného vymedzenia. Spolu s odstránením regulačných alebo trhových prekážok bude stanovenie takéhoto vymedzenia nevyhnutným prvým krokom pre opatrenia opísané ďalej, ktorých cieľom je vytvoriť vedúce trhy pre takéto výrobky. S cieľom urýchliť prechod z produktov na hnojenie na báze fosílnych palív na obehové alternatívy a bioalternatívy Komisia navrhne opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti a zavádzanie bioproduktov na hnojenie vrátane rastlinných biostimulátorov, pričom zohľadní odporúčania Aliancie pre kritické chemikálie.

V návrhu aktu o biotechnológiách II Komisia pripraví opatrenia na vytvorenie vedúcich trhov pre bioprodukty na hnojenie. Účelom vytvorenia vedúcich trhov tohto typu je posilniť obchodné zdôvodnenie takýchto výrobných procesov a zabezpečiť, aby boli príslušné výrobky v priebehu času cenovo dostupnejšie. To bude zahŕňať minimálne požiadavky na zmiešavanie nízkouhlíkového obsahu a/alebo bioobsahu a/alebo iné mechanizmy na strane dopytu, ako sú dobrovoľné a povinné systémy označovania.

Pokiaľ ide o biohnojivá živočíšneho pôvodu, Komisia preskúma prekážky vytvárania takýchto vedúcich trhov, ktoré by mohli byť spôsobené právnymi predpismi EÚ. V kontexte hodnotenia rámcovej smernice o odpade 24 Komisia posúdi opatrenia na zjednodušenie nakladania so živočíšnymi a inými vedľajšími produktmi vrátane tých, ktoré sú určené na použitie v bioplynovom alebo kompostovacom zariadení, a na zjednodušenie poľnohospodárskeho využívania anaeróbne digestovaného alebo kompostovaného hnoja, najmä či by sa mohli vylúčiť z rozsahu jej pôsobnosti. Komisia takisto preskúma, ako by sa mohli ďalej zlepšiť ustanovenia nariadenia o vedľajších živočíšnych produktoch s cieľom uľahčiť uvádzanie biohnojív živočíšneho pôvodu na trh a ich používanie. Komisia bude takisto pokračovať vo svojej práci na ďalšom rozvoji nariadenia (EÚ) 2019/1009 (nariadenie o únijných produktoch na hnojenie) s cieľom umožniť používanie širšej škály materiálov z biologických zdrojov v únijných produktoch na hnojenie, a podporiť tak inováciu a obehovosť produktov pre jednotný trh.

Komisia pracuje na podpore zavádzania nízkouhlíkových výrobkov. Aliancia pre kritické chemikálie v tejto súvislosti posudzuje možnosti politiky na vytvorenie vedúcich trhov s nízkouhlíkovými výrobkami vrátane dusíkatých hnojív s cieľom posilniť obchodné zdôvodnenie investovania do nízkouhlíkovej výroby. Komisia zváži odporúčania aliancie týkajúce sa opatrení na posilnenie dopytu po nízkouhlíkových výrobkoch vrátane hnojív.

Komisia takisto umožní členským štátom, aby v prípade potreby využívali nástroje štátnej pomoci na podporu poľnohospodárov pri používaní a zavádzaní biohnojív (organických hnojív) a nízkouhlíkových hnojív, ako sú existujúce možnosti podľa usmernení o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach 25 a podľa nariadenia o skupinovej výnimke v poľnohospodárstve 26 .

Trh EÚ s produktmi na hnojenie existuje súbežne s vnútroštátnymi režimami hnojív. Nariadenie o únijných produktoch na hnojenie sa opiera o zásadu nepovinnej harmonizácie, ktorou sa poskytuje stimul na voľný obeh produktov na hnojenie s označením CE, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení, v celej EÚ. Hoci výrobky, ktoré sú v súlade s nariadením o únijných produktoch na hnojenie, môžu mať označenie CE a voľne sa pohybovať na jednotnom trhu, výrobcovia sa môžu takisto rozhodnúť, že namiesto toho budú svoje produkty na hnojenie uvádzať na trh podľa vnútroštátnych pravidiel. Vzhľadom na dlhodobý rámec EÚ pre anorganické hnojivá by sa mala preskúmať úplná harmonizácia pravidiel týkajúcich sa anorganických hnojív s cieľom v plnej miere využiť výhody jednotného trhu a umožniť výrobcom umiestňovať svoje výrobky na trh viacerých členských štátov v rámci jedného režimu, čím sa zvýši obeh týchto výrobkov v celej Únii. Komisia posúdi uskutočniteľnosť plne integrovaného jednotného trhu s anorganickými hnojivami, prípadne prostredníctvom zmeny nariadenia o produktoch na hnojenie.

V prípade výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú harmonizované pravidlá, sa výrobcovia pri ich sprístupňovaní na trhoch iných členských štátov spoliehajú na zásadu vzájomného uznávania. Komisia hodnotí nariadenie (EÚ) 2019/515 27 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, čo zahŕňa posúdenie účinnosti nariadenia pri posilňovaní fungovania vnútorného trhu s neharmonizovaným a čiastočne harmonizovaným tovarom, ako sú vnútroštátne produkty na hnojenie. Na základe zistení tohto hodnotenia Komisia zváži následné opatrenia.

Pokiaľ ide o fosforečné hnojivá, hodnotenie nariadenia (EÚ) 2019/1009 Komisiou bude zahŕňať preskúmanie limitných hodnôt kadmia stanovených v nariadení. V tomto preskúmaní sa zváži uskutočniteľnosť zníženia týchto limitných hodnôt na nižšiu primeranú úroveň, pričom sa zohľadnia dostupné technológie a vedecké dôkazy o vplyvoch na zdravie a životné prostredie, ako aj dostupnosť a cenová dostupnosť hnojív a bezpečnosť dodávok.

Komisia podporí aj ďalšiu prácu v oblasti zhodnocovania fosforu a dusíka z tokov organického odpadu vrátane odpadových vôd a kalov priemyselného a mestského pôvodu, biologického odpadu, digestátu a iného odpadu. Komisia posúdi potrebu stanoviť ciele recyklácie živín, pričom zostane realistická, pokiaľ ide o to, čo možno dosiahnuť.

4.2.3. Stanovovanie cien uhlíka a podpora odvetvia

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami 28 znížil emisie a podporil investície do dekarbonizácie priemyslu. Na doplnenie systému mechanizmus CBAM zabezpečuje, aby priemysel EÚ nebol vystavený riziku úniku uhlíka. Je nevyhnutné zachovať tento prístup, keďže sa ním zabezpečilo, že politika v oblasti klímy a priemyselná politika idú ruka v ruke. Komisia bude tento mechanizmus ďalej zlepšovať, a to aj spoluprácou s Európskym parlamentom a Radou na jej návrhoch na riešenie možných rizík obchádzania mechanizmu CBAM, aby účinne podporoval aj odvetvie hnojív v EÚ, a tým znížil závislosť poľnohospodárskeho odvetvia EÚ ako celku od dovozu.

Tým, že sa poľnohospodári EÚ stanú súčasťou obchodného prípadu, pokiaľ ide o domácu výrobu hnojív, a to poskytovaním organických surovín na zvýšenú výrobu biohnojív (organických hnojív), zníži sa závislosť a zraniteľnosť, stimuluje dopyt a zároveň sa zvýši cenová dostupnosť, dostupnosť a predvídateľnosť.

Do júla 2026 Komisia prijme legislatívny návrh na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). V rámci preskúmania ETS Komisia zváži najlepšie možné spôsoby podpory obchodného zdôvodnenia dekarbonizácie priemyslu vo všetkých odvetviach ETS, pričom zohľadní aj osobitnú situáciu hodnotového reťazca hnojív. Bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie, sa posúdia možnosti, ako zabezpečiť, aby akákoľvek dodatočná flexibilita odvetvia bola podmienená zvýšenou dekarbonizovanou domácou výrobou a okrem toho podporou výroby biohnojív (organických hnojív) a obehových hnojív a zabezpečením dostupnosti a cenovej dostupnosti domácich hnojív v Európe. V tejto súvislosti sa zohľadnia osobitné výzvy a dodatočné náklady, ktorým čelia poľnohospodári v najvzdialenejších regiónoch pri nákupe hnojív z kontinentálnej EÚ a pri dovoze z tretích krajín.

Okrem toho podľa oznámenia AccelerateEU bude Komisia pomáhať členským štátom, ktoré chcú preskúmať využívanie príjmov z EU ETS na cielené opatrenia, ktoré mobilizujú a urýchľujú investície okrem iného do dekarbonizácie priemyslu a obehových nadväzujúcich aplikácií. Mohlo by to zahŕňať investície zamerané na dekarbonizáciu výroby hnojív, ako aj obehové riešenia, ako je zvýšené využívanie recyklovaných živín. Komisia naďalej nabáda členské štáty, aby preskúmali takéto rozdelenie príjmov zo systému ETS.

4.2.4. Financovanie výskumu, inovácií a modernizácie

Investovanie do inovácií a priemyselného rozšírenia procesov výroby dekarbonizovaných hnojív je nevyhnutné. Takéto investície by mali byť naďalej oprávnené na podporu v rámci Inovačného fondu 29 a Európskej vodíkovej banky a mali by byť oprávnené aj na podporu v rámci navrhovanej banky pre dekarbonizáciu priemyslu v súlade s podmienkami budúcich možností financovania. Projekty v oblasti hnojív však nie sú medzi udelenými projektmi dostatočne zastúpené v porovnaní s inými energeticky náročnými odvetviami. Komisia bude naďalej spolupracovať s odvetvím hnojív, poskytovať informácie o príslušných možnostiach financovania, a to aj v prípade vysokokvalitných projektov dekarbonizácie, s cieľom zlepšiť prístup tohto odvetvia k financovaniu projektov dekarbonizácie.

Komisia sa bude opierať o existujúce programy vrátane programu Horizont Európa a spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály 30 a zároveň preskúma prínos nástroja na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti 31 a budúcich programov financovania navrhnutých v rámci budúceho viacročného finančného rámca. V rámci spoločného podniku CBE Komisia spolupracuje s týmto odvetvím prostredníctvom financovania hlavných projektov na zavádzanie biohnojív. V rámci verejno-súkromného partnerstva Komisia zriaďuje európsku skupinu pre zavádzanie investícií do biohospodárstva 32 ohlásenú v stratégii pre biohospodárstvo s cieľom mobilizovať koordinované investície na rozšírenie napríklad biohnojív.

V kontexte nadchádzajúceho preskúmania ETS a revízie balíkom opatrení pre energetickú úniu Komisia posúdi možnosť mobilizovať od roku 2028 Inovačný fond a širší rámec dekarbonizácie priemyslu na podporu projektov s jasnou európskou pridanou hodnotou. K tomuto cieľu môže prispieť aj budúci Európsky fond pre konkurencieschopnosť 33 , najmä prostredníctvom svojho segmentu dekarbonizácie. Komisia pracuje na dvoch možných pilotných projektoch nástroja na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti zameraných na modernejšie a nízkouhlíkové spôsoby výroby amoniaku a biohnojív.

Komisia je pripravená podporiť členské štáty, aby v prípade potreby využívali nástroje štátnej pomoci vrátane rámca štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle (CISAF) 34 , dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu (IPCEI), usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky (CEEAG) 35 , všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a rámca pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie 36 . Komisia priebežne monitoruje vývoj na trhu s cieľom zabezpečiť, aby jej pravidlá štátnej pomoci spĺňali svoj účel, a to aj pokiaľ ide o vytváranie vedúcich trhov s biohnojivami (organickými hnojivami) a nízkouhlíkovými hnojivami a prepravu živín.

Opatrenia na podporu poľnohospodárov

4.2.5. Lepšie hospodárenie so živinami

Pre poľnohospodárov je dostupnosť a cenová dostupnosť hnojív kľúčová. Transformácia si vyžaduje aj lepšie zosúladenie medzi dodávkami živín a potrebami živín, a to v rámci EÚ aj na úrovni poľnohospodárskych podnikov, prostredníctvom efektívnejšieho využívania živín v poľnohospodárskych podnikoch. Komisia bude preto podporovať presun živín z regiónov so štrukturálnymi prebytkami do regiónov s potrebami živín v rámci jednotného trhu, pričom zohľadní environmentálne obmedzenia, a vyzve členské štáty, aby urobili to isté. Odrazí sa to v stratégii chovu hospodárskych zvierat v súlade s Víziou pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo 38 , pričom sa zohľadní spracovateľská kapacita, regionálne potreby živín a rôzne relevantné opatrenia v rámci uvedeného plánu na podporu dopravy alebo zníženie regulačných prekážok. Môže to zahŕňať existujúce expertné skupiny, siete a platformy na uľahčenie zosúlaďovania medzi prevádzkovateľmi v regiónoch s prebytkom a regiónoch s nedostatkom.

4.2.6. Podpora poľnohospodárskych postupov efektívne využívajúcich živiny

Musia sa posilňovať a vo väčšom rozsahu zavádzať poľnohospodárske postupy efektívne využívajúce živiny, ktoré zvyšujú efektívnosť využívania živín a odolnosť poľnohospodárskych podnikov. To zahŕňa účinné hnojenie, presné hnojenie vrátane používania digitálnych nástrojov, satelitných údajov a dronov, plánovanie hospodárenia so živinami, agronomické inovácie a riešenia blízke prírode vrátane ekologického poľnohospodárstva a agroekologických postupov.

Na úrovni poľnohospodárskych podnikov sa v rámci súčasnej SPP už podporujú investície do precízneho poľnohospodárstva a zlepšenia hospodárenia so živinami. V tomto úsilí by sa malo pokračovať v rámci budúcej SPP 39 ako súčasti plánov národného a regionálneho partnerstva 40 . Z programu Horizont Európa 41 , misie Pôda a jej siete živých laboratórií a budúceho ECF sa budú podporovať aj opatrenia, zamerané na konkurencieschopnosť, výskum a inovácie v oblasti poľnohospodárstva. Vývoj nástrojov a rámcov, ako je Kompas udržateľnosti v poľnohospodárskych podnikoch 42 alebo súbor nástrojov pomoci pre živiny 43 , poskytne poľnohospodárom užitočné referencie na zvýšenie efektívnosti využívania živín a zníženie ich strát.

S cieľom pomôcť poľnohospodárom využívať živiny udržateľnejším a nákladovo efektívnejším spôsobom Komisia vyzýva členské štáty, aby rozšírili svoje poľnohospodárske poradenské služby tak, aby sa týkali aj udržateľného hospodárenia so živinami a aby zahŕňali rozsiahle zavádzanie systémov riadenia a monitorovania živín v poľnohospodárskych podnikoch, napr. nástroja udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku (FaST) pre živiny.

Komisia vydá národné odporúčania SPP (ako aj iné relevantné dokumenty) s cieľom podporiť členské štáty pri príprave ich budúcich plánov národného a regionálneho partnerstva na roky 2028 – 2034, ako to navrhuje Komisia. Tieto odporúčania sa môžu vzťahovať na podporu zlepšenia efektívnosti živín a na podporu poľnohospodárskych postupov, ktorými sa zachováva a zlepšuje prirodzená úrodnosť pôdy a znižuje závislosť od minerálnych hnojív, ako sú ekologické poľnohospodárstvo, striedanie a diverzifikácia plodín, plodiny viažuce dusík, zelená pokrývka pôdy atď. Cieľom pomoci bude podporiť tieto postupy a zároveň uľahčiť zabezpečenie cenovej dostupnosti potravín pre spotrebiteľov.

Komisia bude podľa návrhu podporovať členské štáty v tom, aby v rámci budúcej SPP navrhli relevantné opatrenia na zlepšenie hospodárenia so živinami. Členské štáty by napríklad mohli v rámci agroenvironmentálnych opatrení a opatrení v oblasti klímy navrhnúť osobitný systém transformácie smerom k vyššej efektivite zameraný na živiny. Tento systém transformácie by mohol zahŕňať napríklad: i) vypracovanie bilancie živín; ii) ciele týkajúce sa nadbytku dusíka a/alebo náhrady priemyselných hnojív; iii) odbornú prípravu; iv) zmenu plodín/diverzifikáciu plodín a v) investície do snímačov a strojov pre precízne poľnohospodárstvo.

Komisia bude podporovať aj pestovanie plodín viažucich dusík, ako súčasť nadchádzajúceho bielkovinového plánu oznámeného vo Vízii pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

4.2.7. Regulačné predpoklady a možnosti doplnkového príjmu

Materiály RENURE [REcovered Nitrogen from manURE (zhodnotený dusík z hnoja)] umožňujú poľnohospodárom v pásmach ohrozených dusičnanmi vďaka nedávnej zmene smernice EÚ o dusičnanoch 44 nahradiť viac minerálnych hnojív bez toho, aby sa narušila ochrana vody. Členské štáty už môžu túto novú možnosť začleniť do svojich príslušných akčných programov podľa smernice o dusičnanoch.

Komisia pracuje na rozšírení tejto možnosti na digestáty vzhľadom na ich vyššiu účinnosť v porovnaní so surovým hnojom (ako sú určité druhy tekutých digestátov, v prípade ktorých je potenciál splniť kritériá kvality sľubný), a to rozšírením aktu RENURE o primerané environmentálne záruky. Prípravné práce v tomto smere už prebiehajú s cieľom poskytnúť riešenia na mieste do nasledujúceho vegetačného obdobia.

Komisia čoskoro uverejní aj hodnotenie smernice o dusičnanoch, ktoré sa zameriava na identifikáciu účinných najlepších postupov a potenciálu na zjednodušenie. Nadviaže na toto hodnotenie tým, že objasní, ako vykonávať pravidlá ovplyvňujúce životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov, ako je „kalendárne poľnohospodárstvo“, vedenie záznamov a plánovanie hnojenia pre malé poľnohospodárske podniky, s cieľom pomôcť členským štátom vykonávať smernicu primeranejšie a v súlade s klimatickými podmienkami.

Komisia okrem toho uverejní svoju štvorročnú správu o vykonávaní smernice o dusičnanoch.

Okrem toho spomínaný súbor nástrojov v rámci stratégie EÚ pre odolnosť v oblasti vody čoskoro pomôže členským štátom prijať súdržný a účinný prístup k hospodáreniu so živinami, v ktorom sa zohľadnia všetky vstupy a výstupy živín na úrovni povodia.

Poľnohospodárske postupy, ktoré zvyšujú obsah organickej hmoty v pôde a znižujú pôdne emisie, sú z dlhodobého hľadiska prospešné pre úrodnosť pôdy a pomáhajú znižovať používanie hnojív. Stanovením kritérií kvality EÚ a postupov monitorovania a podávania správ je cieľom nariadenia o odstraňovaní uhlíka a uhlíkovom pôdohospodárstve (CRCF) 45 uľahčiť dobrovoľné investície do uhlíkového pôdohospodárstva a poskytnúť poľnohospodárom dodatočný príjem. Komisia v súčasnosti pripravuje metodiky certifikácie odstraňovania uhlíka a znižovania pôdnych emisií v poľnohospodárstve a agrolesníctve.

Komisia preskúma, ako zabezpečiť užšiu konvergenciu medzi rámcom CRCF a plánom pre hnojivá vytvorením spôsobov, ktoré by umožnili, aby sa príjmami z ETS a uhlíkového poľnohospodárstva odmeňovali poľnohospodári za efektívnejšie používanie hnojív vrátane recyklovaných živín a nízkouhlíkových hnojív. Vytvoril by sa tým obchodný model pre uhlíkové pôdohospodárstvo so stabilnými a spoľahlivými trhovými vyhliadkami pre poľnohospodárske uhlíkové kredity, čo by mohlo vytvoriť štrukturálny a dlhodobý dopyt na trhu a predstavovať významný dodatočný tok príjmov pre poľnohospodárov.

S cieľom urýchliť rozširovanie Komisia zváži spustenie celoeurópskej výzvy na predkladanie projektov v oblasti CRCF, v rámci ktorých by sa poľnohospodári odmeňovali za efektívnejšie používanie hnojív a kompenzovali by sa im dodatočné náklady na biohnojivá (organické hnojivá) a nízkouhlíkové hnojivá. S cieľom posilniť prístup verejno-súkromného partnerstva a prilákať investície súkromných spoločností do projektov CRCF by sa mohla zvážiť ďalšia podpora zo strany členských štátov alebo príspevok z budúceho ECF.  S cieľom zvýšiť atraktívnosť CRCF by sa v nadchádzajúcej revízii metodiky CRCF mal upraviť rozsah pôsobnosti a doplnkovosť, aby trh s uhlíkovými kreditmi mohol účinne podporovať lepšie hospodárenie so živinami a rozšírené používanie biohnojív (organických hnojív) a nízkouhlíkových hnojív.

OPATRENIA NA PODPORU PREDVÍDATEĽNOSTI

4.3. Posilnenie transparentnosti, dialógu a dôkazov v danej oblasti politiky v celom dodávateľskom reťazci hnojív

Dobre fungujúci trh s hnojivami si vyžaduje lepšiu informovanosť, podrobnejšie informácie o trhu a štruktúrovaný dialóg medzi tvorcami politík a zainteresovanými stranami v celom hodnotovom reťazci. Postupné otrasy na trhu s hnojivami ukázali hodnotu aktuálnych údajov o cenách, preprave, nákladoch na energiu, dovoze, výpadkoch výroby, zásobách a využívaní kapacity. Zdôraznili aj potrebu jasnejších dôkazov o tom, ako sa náklady – spolu s politikami EÚ, ktoré ich ovplyvňujú – prenášajú na poľnohospodárov. Zvýšením transparentnosti trhu v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, posilnením dialógu so zainteresovanými stranami a vývojom analytických nástrojov sa môže podporiť okamžitá reakcia, ako aj lepšia dlhodobá tvorba politiky.

Z týchto dôvodov Komisia 13. apríla 2026 zorganizovala dialóg na vysokej úrovni o hnojivách, na ktorom sa zišlo odvetvie hnojív, poľnohospodári a ďalšie príslušné zainteresované strany v reťazci. Takéto politické dialógy rozšírené na členské štáty sa budú naďalej organizovať na podporu partnerstva s cieľom diskutovať o regulačných a finančných obmedzeniach ovplyvňujúcich dodávky, výrobu, uvádzanie na trh a používanie hnojív s osobitným zameraním na bioprodukty a recyklované produkty na hnojenie, nízkouhlíkové hnojivá a prekážky, ktoré poľnohospodárom bránia v prijímaní rozhodnutí.

Komisia bude pracovať aj na zvýšení transparentnosti trhu s hnojivami a kapacity včasného varovania. Bude to zahŕňať prácu členských štátov na zabezpečení dostupnosti aktuálnych a spoľahlivých informácií, pokiaľ ide o hlavné produkty na hnojenie, a to o objemoch výroby a výrobnej kapacite, predajných cenách a zásobách s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu pri plnom rešpektovaní pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, obchodného tajomstva a potreby minimalizovať administratívne zaťaženie spoločností aj verejných orgánov. Najmä ak sú informácie zhromaždené inými prostriedkami nedostatočné, Komisia navrhne zahrnúť do nariadenia o produktoch na hnojenie alebo akéhokoľvek iného vhodného aktu primeraný rámec pre systematický zber informácií o trhu. Zvýšená transparentnosť trhu, prípadne prostredníctvom nezávislých referenčných cien, poskytne pevnejší základ pre trhy s futures a iné zabezpečovacie nástroje, čo pomôže zainteresovaným stranám v celom dodávateľskom reťazci hnojív zvládať vystavenie cenovej volatilite.

Observatórium pre trhy s hnojivami bude slúžiť ako hlavná platforma pre získavanie informácií o trhu, výmenu údajov o cenách a pre zhromažďovanie dôkazov. Jej úloha sa posilní zlepšením zberu údajov o fungovaní trhu, cenách a zásobách. Bude podkladom pre opatrenia v oblasti pripravenosti, pre vykonávanie a následné opatrenia v rámci tohto akčného plánu.

Komisia bude naďalej monitorovať hospodársku súťaž na trhu EÚ s hnojivami a v prípade potreby uplatňovať nástroje práva hospodárskej súťaže. Bude naďalej ostražitá, pokiaľ ide o akékoľvek náznaky protisúťažných dohôd alebo postupov v odvetví výroby hnojív.

Pokiaľ ide o vplyv regulačného rámca pre hnojivá na poľnohospodárov, je potrebná aj silnejšia dôkazová základňa. Komisia preto vykoná hĺbkové hodnotenie toho, ako sa náklady súvisiace s CBAM a ETS premietajú do cien hnojív, ktoré platia poľnohospodári, a v konečnom dôsledku do cien potravín. Zlepší sa tým dôkazová základňa týkajúca sa vývoja cien na úrovni poľnohospodárskych podnikov v širšom zmysle.

Na svetovej úrovni sa bude EÚ naďalej zapájať do rámcov medzinárodnej spolupráce, ako napríklad Informačný systém pre poľnohospodárske trhy (AMIS), čím sa podporí transparentnosť a koordináciu na svetových agropotravinárskych trhoch. Komisia je naďalej odhodlaná poskytovať sekretariátu AMIS všetky údaje a podporu potrebnú na monitorovanie trhov s hnojivami.

Záver

V tomto oznámení sa uvádzajú účinné opatrenia na riešenie súčasnej eskalácie cien hnojív a na zabezpečenie dodávok na nasledujúce roky. Jeho cieľom je podporiť poľnohospodárov a potravinovú bezpečnosť v krátkodobom horizonte a stanovujú sa v ňom strednodobé opatrenia na urýchlenie vzniku trhu s dekarbonizovanými a cenovo dostupnými domácimi biohnojivami a na zabezpečenie domácej výrobnej kapacity. Na tento účel využíva rôzne nástroje: regulačné, finančné a trhové stimuly a stanovovanie cien uhlíka. Účelom je posilniť hodnotový reťazec hnojív a hospodárenia so živinami, v rámci ktorého európski výrobcovia produktov na hnojenie a európski poľnohospodári spolupracujú v partnerstve, aby dosiahli väčšiu odolnosť, predvídateľnosť a v konečnom dôsledku aj väčšiu hodnotu vytvorenú v Európe.

Opatrenia uvedené v tomto oznámení sa budú realizovať tak, ako sa uvádza v harmonograme, a Komisia sa pri vykonávaní opatrení v praxi bude spoliehať na Parlament a Radu, členské štáty, odvetvie a zainteresované strany z oblasti poľnohospodárstva. Bude využívať observatórium pre trhy s hnojivami, nepretržitý dialóg a príslušné analytické a odvetvové procesy na podporu vykonávania, pripravenosti, zhromažďovania dôkazov a monitorovania.

Vykonávaním tohto akčného plánu sa EÚ lepšie pripraví na budúce otrasy a posilní sa jej pozícia, pokiaľ ide o príspevok ku globálnym agropotravinárskym systémom.

(1)

     Oznámenie Komisie – Zabezpečenie dostupnosti a cenovej dostupnosti hnojív, COM(2022) 590 final/2 z 9. novembra 2022,  EUR-Lex - 52022DC0590(01) – SK – EUR-Lex .

(2)

     Akčný plán RESourceEU – Urýchlenie vykonávania našej stratégie v oblasti kritických surovín s cieľom prispôsobiť sa novej realite, COM(2025) 945 final z 3. decembra 2025,  EUR-Lex – 52025DC0945 – SK – EUR-Lex .

(3)

     25 % až 30 % spotreby dusíkatých hnojív v EÚ, približne 35 – 45 % spotreby potaše (uhličitanu draselného) v EÚ a približne 70 % spotreby fosforečných hnojív v EÚ pochádza z dovozu; zdroj: oznámenie Komisie – Zabezpečenie dostupnosti a cenovej dostupnosti hnojív.

(4)

      https://energy.ec.europa.eu/publications/accelerateeu-energy-union-affordable-and-secure-energy-through-accelerated-action_sk .

(5)

     V rokoch 2024 a 2025 predstavujú o niečo viac ako 7 % vstupných nákladov pre odvetvie poľnohospodárstva EÚ, pričom v roku 2022 išlo o rekord vo výške takmer 9 %; Údaje z hospodárskych účtov Eurostatu pre poľnohospodárstvo (EAA).

(6)

     Informačná sieť poľnohospodárskej udržateľnosti (ISPU): hnojivá stoja v roku 2023 poľnohospodárov pestujúcich plodiny na ornej pôde 24 % medzivstupov a 16 % celkových vstupov.

(7)

     Viazanie dusíka je zodpovedné za približne 1,5 % emisií CO₂ v EÚ (približne 50 – 60 Mt CO₂/rok).

(8)

      Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach – dane a colná únia ; vykonávanie mechanizmu CBAM v jeho konečnom období sa začalo v roku 2026. Mechanizmus sa preskúma v správe v roku 2027.

(9)

      https://www.fao.org/newsroom/detail/fao-chief-economist-warns-of-severe-global-food-security-risks-from-disruption-to-strait-of-hormuz-trade-corridor/en .

(10)

     Nariadenie (EÚ) 2019/1009.

(11)

      Hnojivá – poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka – Európska komisia .

(12)

      https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_26_894 .

(13)

      Sieť SPP EÚ .

(14)

     Oznámenie Komisie – AccelerateEU – energetická únia – Cenovo dostupná a bezpečná energia vďaka urýchleným opatreniam, COM(2026) 370 final.

(15)

      Register dokumentov Komisie – COM(2026) 99 .

(16)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2747 z 9. októbra 2024, ktorým sa stanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Text s významom pre EHP), Nariadenie – EÚ – 2024/2747 – SK – EUR-Lex , uplatniteľné od 29. mája 2026.

(17)

      Register dokumentov Komisie – COM(2026) 99 .

(18)

      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/2620 . Štvrťročné ceny za rok 2026 sa uverejňujú na webovom portáli CBAM .

(19)

      Global Gateway – Európska komisia .

(20)

      Iniciatívy Tímu Európa – medzinárodné partnerstvá – Európska komisia .

(21)

      Vytváranie zásob – Európska civilná ochrana a operácie humanitárnej pomoci .

(22)

     Strategický rámec pre konkurencieschopné a udržateľné biohospodárstvo EÚ, COM(2025) 960 final, EUR-Lex – 52025DC0960 – SK – EUR-Lex .

(23)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3019 z 27. novembra 2024 o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP), Smernica – EÚ – 2024/3019 – SK– EUR-Lex .

(24)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Text s významom pre EHP), EUR-Lex – 02008L0098-20251016 – EN – EUR-Lex .

(25)

     Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach (Ú. v. EÚ C 485, 21.12.2022, s. 1), EUR-Lex – 02022XC1221(01)-20240305 – SK – EUR-Lex ).

(26)

     Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2472 zo 14. decembra 2022, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 327, 21.12.2022, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2472/oj ).

(27)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/515 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a o zrušení nariadenia (ES) č. 764/2008 (Text s významom pre EHP).

(28)

      Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) – Opatrenia v oblasti klímy – Európska komisia .

(29)

      Inovačný fond – Opatrenia v oblasti klímy – Európska komisia .

(30)

      Domov | Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály (spoločný podnik CBE) .

(31)

      Kompas konkurencieschopnosti – Európska komisia .

(32)

      Európska skupina pre zavádzanie investícií do biohospodárstva: budovanie finančnej opory budúcnosti Európy v oblasti biologických materiálov | Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály (spoločný podnik CBE) .

(33)

      Rast – Európsky fond pre konkurencieschopnosť: pomoc Európe pri inteligentnejších investíciách, silnejšej konkurencieschopnosti a rýchlejšej reakcii na geopolitické výzvy .

(34)

     Oznámenie Komisie – Rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu Dohody o čistom priemysle (rámec štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle), C(2025) 3602.

(35)

     Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022, C(2022) 481, EUR-Lex – 52022XC0218(03) – SK – EUR-Lex .

(36)

     Oznámenie Komisie – Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, 2022/C 414/01, C(2022) 7388, EUR-Lex – 52022XC1028(03) – SK – EUR-Lex .

(37)

     Napríklad komunita praxe v oblasti súdržnosti pri transformáciách (C4T) alebo Európska sieť environmentálnych a riadiacich orgánov (ENEA-MA).

(38)

     Vízia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo – Spoločné formovanie atraktívneho poľnohospodárstva a potravinárstva EÚ pre budúce generácie, COM(2025) 75 final z 19. februára 2025, EUR-Lex - 52025DC0075 – SK – EUR-Lex .

(39)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú podmienky implementácie podpory Únie pre spoločnú poľnohospodársku politiku na roky 2028 až 2034, COM(2025) 560 final, EUR-Lex – 52025PC0560 – SK.

(40)

      Európsky fond pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, poľnohospodárstvo a vidiek, rybárstvo a námorné záležitosti, prosperitu a bezpečnosť – Európska komisia .

(41)

      Horizont Európa – program EÚ na financovanie výskumu a inovácií .

(42)

     Cieľom Kompasu udržateľnosti v poľnohospodárskych podnikoch, ako sa uvádza vo Vízii pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, je znížiť zložitosť dodržiavania predpisov tým, že sa poľnohospodárom, ktorí sa rozhodnú zapojiť sa, umožní monitorovať a zaznamenávať údaje o udržateľnosti len raz a uľahčí sa im výmena údajov s verejnými orgánmi a súkromnými spoločnosťami. Pomohlo by to aj pri rozhodovaní o prijatí opatrení v oblasti životného prostredia a klímy s cieľom zlepšiť výkonnosť na úrovni poľnohospodárskeho podniku.

(43)

     Komisia vo svojej stratégii pre odolnosť v oblasti vody oznámila, že v rokoch 2026 – 2027 spustí súbor nástrojov pomoci pre členské štáty na podporu opatrení na zníženie znečistenia živinami, a to aj prostredníctvom lepšieho modelovania, interaktívnych máp a výmeny najlepších postupov.

(44)

     Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov Smernica – 91/676 – SK – EUR-Lex .

(45)

     Nariadenie (EÚ) 2024/3012.

EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu19. 5. 2026

COM(2026) 310 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Akčný plán pre hnojivá: Partnerstvo pre zabezpečenie dostupnosti, cenovej dostupnosti a strategickej autonómie miestne vyrábaných únijných hnojív

Kľúčové opatrenia

Zlepšenie prístupu poľnohospodárov k cenovo dostupným hnojivám: krátkodobé opatrenia

1.Poskytnúť cielenú výnimočnú podporu najviac postihnutým poľnohospodárom prostredníctvom existujúcich nástrojov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a navrhnúť cielený balík SPP, ktorý členským štátom umožní maximálne využiť podporu dostupnú v rámci súčasných strategických plánov SPP vrátane nového systému likvidity, zálohových platieb, novej alebo upravenej ekoschémy alebo agroenvironmentálno-klimatického opatrenia na zvýšenie efektívnosti hnojenia a investičných opatrení na podporu efektívneho používania hnojív atď.) [2. štvrťrok 2026].

2.Preskúmať krátkodobé opatrenia na uľahčenie používania digestátov, ako je rozšírenie aktu RENURE [3. štvrťrok 2026].

3.Spustiť partnerstvo EÚ pre hodnotový reťazec hnojív medzi výrobcami hnojív, poľnohospodármi a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a stabilitu a uľahčiť spoluprácu v celom hodnotovom reťazci prostredníctvom pravidelných politických dialógov [od 3. štvrťroka 2026].

4.Využívať dočasný rámec štátnej pomoci pre poľnohospodárskych prvovýrobcov postihnutých krízou na Blízkom východe, ktorý dopĺňa existujúce nástroje štátnej pomoci [prijaté 29. apríla].

5.Podporovať projekty v oblasti bioplynu a biometánu a riešiť prekážky týkajúce sa financovania, rozširovania, povoľovania a dopravy v súlade s oznámením AccelerateEU [od 2. štvrťroka 2026].

6.Ak je to právne a hospodársky odôvodnené a opodstatnené trhovými podmienkami, zvážiť dodatočné obchodné opatrenia na zlepšenie prístupu k hnojivám od širšej škály dodávateľov, a zároveň zohľadniť situáciu domácich výrobcov, ako aj nestabilných krajín závislých od dovozu hnojív [od 2. štvrťroka 2026].

7.V prípade potreby zvážiť navrhnutie aktivácie režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s aktom o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti [od 2. štvrťroka 2026].

Akcie na podporu dostupnosti hnojív: štrukturálne opatrenia

8.Podporovať diverzifikáciu zdrojov amoniaku, močoviny a iných hnojív a vstupov v kontexte medzinárodných záväzkov, preskúmať investície prostredníctvom vzájomne prospešných partnerstiev, okrem iného v rámci stratégie Global Gateway a v rámci prístupu „Tím Európa“, posúdiť riziká dodávateľského reťazca v prístupe EÚ k potaši, fosforitu a súvisiacim hnojivám a v prípade potreby určiť opatrenia na posilnenie odolnosti dodávok [od roku 2026].

9.Posúdiť vytváranie zásob a iné možnosti pripravenosti, pokiaľ ide o kľúčové hnojivá a vstupy vrátane odporúčaní na úrovni poľnohospodárskych podnikov [od roku 2026].

10.Posúdiť uskutočniteľnosť plne integrovaného jednotného trhu s anorganickými hnojivami zmenou nariadenia o produktoch na hnojenie a v prípade potreby preskúmať vzájomné uznávanie iných výrobkov [2. štvrťrok 2027].

11.Pripraviť pôdu pre vedúce trhy s bioproduktmi na hnojenie a nízkouhlíkovými produktmi, preskúmať možnosti vymedzenia biohnojív (organických hnojív) a nízkouhlíkových minerálnych hnojív, preskúmať požiadavky na zmiešavanie a mechanizmy označovania, preskúmať regulačné prekážky v rámcovej smernici o odpade, v nariadení o produktoch na hnojenie, v nariadení o vedľajších živočíšnych produktoch a v akte o obehovom hospodárstve [od 3./4. štvrťroka 2026].

12.Pripraviť správu o limitných hodnotách kadmia pre fosforečné hnojivá pri zohľadnení zdravotných aj environmentálnych rizík a o technickej uskutočniteľnosti, cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok [3. štvrťrok 2026].

13.Podporiť ďalšiu prácu na kombinovanej minimálnej miere opätovného použitia a recyklácie fosforu z čistiarenského kalu a z komunálnych odpadových vôd a posúdiť potrebu cieľov v oblasti dusíka [1. štvrťrok 2028].

14.Preskúmať smernicu o ETS s cieľom podporiť obchodné zdôvodnenie dekarbonizácie priemyslu so zohľadním okrem iného osobitnej situácie hodnotového reťazca hnojív, pokračovať v spolupráci s odvetvím hnojív, aby malo prínos z lepšieho prístupu k financovaniu projektov výroby dekarbonizovaných hnojív, posilniť výskum a inovácie a rozšíriť podporu pre rôzne spôsoby výroby biohnojív a zeleného amoniaku [od júla 2026].

15.Nadviazať s Parlamentom a Radou na opatrenia CBAM proti obchádzaniu [od roku 2026].

Opatrenia na podporu poľnohospodárov

16.Vydať národné odporúčania SPP, ktoré by sa podľa možnosti mali vzťahovať na osobitný režim prechodu na efektívne využívanie zamerané na živiny [1. štvrťrok 2027]. Následne podporovať členské štáty pri navrhovaní prechodných opatrení v oblasti hospodárenia so živinami, ktoré by sa mohli podporiť v rámci plánov národného a regionálneho partnerstva s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania živín, znížiť závislosť od minerálnych hnojív a/alebo priamo podporovať poľnohospodárov pri prechode napr. na biohnojivá a nízkouhlíkové hnojivá, a spolupracovať s členskými štátmi na posilnení poľnohospodárskych poradenských služieb na podporu praktických operačných riešení špecifických pre poľnohospodárske podniky [od roku 2028].

17.Uľahčiť primerané vykonávanie smernice o dusičnanoch, pokiaľ ide o kalendárne poľnohospodárske postupy, ktoré sú lepšie prispôsobené meniacim sa klimatickým podmienkam, aby sa umožnilo najvhodnejšie rozmetávanie hnoja, digestátu a hnojív [4. štvrťrok 2026].

18.Prijať metodiky certifikácie uhlíkového pôdohospodárstva, ktoré uprednostňujú projekty založené na efektívnom používaní hnojív a zavádzaní biohnojív a nízkouhlíkových hnojív prostredníctvom rozšíreného rozsahu pôsobnosti a doplnkovosti [3. štvrťrok 2026].

19.Podporovať pestovanie plodín viažucich dusík v bielkovinovom pláne [3. štvrťrok 2026].

20.Podporovať v rámci jednotného trhu presun živín z regiónov so štrukturálnymi prebytkami do regiónov s potrebami živín, ako sa uvádza v stratégii chovu hospodárskych zvierat [3. štvrťrok 2026].

Posilnenie transparentnosti, dialógu a dôkazov v danej oblasti politiky v celom dodávateľskom reťazci hnojív

21.Pracovať na zvýšení transparentnosti trhu s hnojivami a dostupnosti aktuálnych a spoľahlivých informácií o hlavných produktoch na hnojenie zo strany členských štátov, o objemoch výroby a výrobnej kapacite, a o predajných cenách a zásobách. Ak sa to bude považovať za nevyhnutné, Komisia navrhne zahrnúť do nariadenia o produktoch na hnojenie alebo akéhokoľvek iného vhodného aktu primeraný rámec pre systematický zber informácií o trhu [4. štvrťrok 2026].

22.Posilniť monitorovanie prostredníctvom observatória pre trhy s hnojivami, ako platformy na získavanie informácií o trhu, cenách a zásobách [trvalé opatrenie].

23.Vyhodnotiť prenesenie nákladov súvisiacich s mechanizmom CBAM a ETS do cien hnojív, ktoré platia poľnohospodári, a posilniť dôkazy o vývoji cien na úrovni poľnohospodárskych podnikov [1. štvrťrok 2027].

24.Monitorovať hospodársku súťaž na trhu EÚ s hnojivami a v prípade potreby uplatňovať nástroje v oblasti práva hospodárskej súťaže [trvalé opatrenie].

25.Angažovať sa v medzinárodnej spolupráci, najmä v informačnom systéme pre poľnohospodárske trhy (AMIS) [trvalé opatrenie].