EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 5. 2026

COM(2026) 191 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Preskúmanie na účely zjednodušenia nariadenia (EÚ) 2023/1115 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie (EUDR)

Zhrnutie

V decembri 2025 Európsky parlament a Rada prijali zmenu nariadenia (EÚ) 2023/1115 (ďalej len „nariadenie“ alebo „nariadenie EUDR“). V revidovanom právnom rámci spoluzákonodarcovia poverili Komisiu, aby do 30. apríla 2026 vykonala preskúmanie nariadenia na účely zjednodušenia a predložila Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej vo vhodnom prípade pripojí legislatívny návrh.

Touto správou Komisia plní svoj mandát podľa článku 34 ods. 1a nariadenia. V správe sa uvádza prehľad zjednodušujúcich opatrení zavedených od nadobudnutia účinnosti nariadenia EUDR v júni 2023 a posudzuje sa ich vplyv na administratívnu záťaž a celkové fungovanie nariadenia s osobitným dôrazom na hospodárske mikrosubjekty a malé hospodárske subjekty, ako sú poľnohospodári a lesníci. Okrem toho sa v správe predstavujú ďalšie uľahčujúce opatrenia, ktoré sú k nej pripojené, ako aj pokrok v kľúčových pracovných okruhoch vykonávania, najmä pokiaľ ide o informačný systém, s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie nariadenia od konca roka 2026.

Nariadenie EUDR ako priekopnícky nástroj na zníženie príspevku Únie ku globálnemu odlesňovaniu a degradácii lesov už bolo predmetom dvoch cielených legislatívnych revízií v rokoch 2024 a 2025 a v týchto rokoch boli prijaté aj dva komplexné súbory opatrení ( 1 ) s cieľom uľahčiť jeho vykonávanie.

V rámci preskúmania sa dospelo k záveru, že opatrenia zavedené v rokoch 2024 a 2025 spolu so zmenami z decembra 2025 a novými zjednodušujúcimi opatreniami pripojenými k tejto správe vedú k podstatnému zníženiu administratívnej záťaže a výraznému zjednodušeniu pre spoločnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia. Toto zníženie je zvlášť významné pre hospodárske subjekty, ktoré získavajú zdroje z nízkorizikových krajín, pre primárne hospodárske mikrosubjekty a malé primárne hospodárske subjekty a pre subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca, a to najmä prostredníctvom zavedenia zjednodušených postupov. Nové opatrenia uvedené nižšie zahŕňajú navrhované zmeny vymedzenia výrobkov v rozsahu pôsobnosti nariadenia, objasnenia a zjednodušenia niektorých ustanovení, ako aj aktualizácie informačného systému, ktorými sa zavádzajú nedávne legislatívne zmeny a zabezpečuje sa, aby sa čo najľahšie používal. V záujme zachovania právnej istoty a zabezpečenia stabilného a predvídateľného regulačného rámca pre hospodárske subjekty a vzhľadom na pokrok dosiahnutý pri znižovaní nákladov na dodržiavanie predpisov Komisia nepovažuje za vhodné navrhovať ďalšie zmeny základného právneho textu.

Správa obsahuje niekoľko nových zjednodušujúcich opatrení:

Po prvé, Komisia aktualizovala usmernenie a najčastejšie otázky s cieľom riešiť hlavné obavy zainteresovaných strán. V týchto dokumentoch sa najmä objasňuje možnosť zahrnúť viacero zásielok do jedného vyhlásenia o náležitej starostlivosti a vysvetľuje sa v nich napríklad, ako môžu združenia lesného hospodárstva predkladať informácie v mene jednotlivých vlastníkov lesa. Komisia poskytuje aj ďalšie praktické usmernenia týkajúce sa povinností hospodárskych subjektov na nižšej úrovni dodávateľského reťazca vrátane identifikácie ich postavenia v dodávateľských reťazcoch a možnosti, aby spoločnosť pôsobila zároveň ako dovozca aj výrobca. Okrem toho potvrdzuje, že ich úlohou je iba pasívne zhromažďovanie a uchovávanie príslušných informácií. Vysvetľujú sa záležitosti, ako je elektronický obchod, alternatívy geolokalizácie a určenie prahových hodnôt veľkosti pre primárne hospodárske mikrosubjekty a malé primárne hospodárske subjekty. Okrem toho sa v dokumentoch s usmerneniami a najčastejšími otázkami objasňuje, že zhromažďovanie informácií týkajúcich sa zákonnosti by malo byť primerané úrovni rizika, pričom podrobnejšie dôkazy sa vyžadujú len v dodávateľských reťazcoch s vyšším rizikom. Okrem toho sú v aktualizovanom dokumente EUDR Supply Chain Infographics (Infografiky dodávateľských reťazcov podľa nariadenia EUDR) uvedené zrozumiteľné a praktické príklady znázorňujúce rôzne scenáre dodávateľských reťazcov. Komisia bude podľa potreby ďalej aktualizovať usmernenie a najčastejšie otázky, pričom zohľadní spätnú väzbu od zainteresovaných strán.

Po druhé, v návrhu delegovaného aktu ( 2 ), ktorý bol uverejnený na účely spätnej väzby od verejnosti, sa spresnilo vymedzenie výrobkov s cieľom zabezpečiť jednotnejšie uplatňovanie nariadenia, pričom sa navrhli doplniť vybrané nadväzujúce výrobky, ako je rozpustná káva a niektoré deriváty palmového oleja (vrátane mydla vyrobeného z palmového oleja), a vyňať z vymedzenia niektoré výrobky, ako je koža, vzorky a protektorované pneumatiky.

Po tretie, v správe je načrtnutý aj ďalší vývoj informačného systému. Jeho súčasťou sú aktualizácie vyžadované revíziou textu nariadenia EUDR, ako je zahrnutie zjednodušených vyhlásení, ako aj ďalšie funkcie požadované zainteresovanými stranami vrátane dobrovoľného zoskupovania referenčných čísel vyhlásení o náležitej starostlivosti. Celkovo tieto zlepšenia zabezpečia, že systém bude spoľahlivý a pripravený podporovať bezproblémové uplatňovanie nariadenia od prvého dňa začatia jeho uplatňovania.

Po štvrté, v správe sa uvádza plánované vytvorenie nových nástrojov na uľahčenie obchodu, ako sú registre právnych predpisov krajín vyrábajúcich príslušné výrobky v pôsobnosti nariadenia EUDR a certifikácie alebo iných systémov overených treťou stranou, ktoré sa vzťahujú na komodity v pôsobnosti nariadenia EUDR, s cieľom uľahčiť posudzovanie súladu a zákonnosti.

Na základe kvantitatívneho posúdenia sa očakáva, že uvedené zjednodušujúce opatrenia spolu znížia ročné náklady na dodržiavanie predpisov pre spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú povinnosti podľa nariadenia EUDR, približne o 75 % v porovnaní s pôvodnými nákladmi na dodržiavanie predpisov.

Zároveň sa očakáva, že nariadenie prinesie významné environmentálne a hospodárske prínosy ( 3 ). Z prvých dôkazov vyplýva, že nariadenie EUDR prispieva k štrukturálnym zmenám v globálnych dodávateľských reťazcoch stimulovaným synergiami verejného a súkromného sektora vrátane vyšších investícií do vysledovateľnosti, zvýšenej transparentnosti a širšieho využívania digitálnych riešení, čím sa podporujú udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie výrobné postupy.

1. Úvod

1.1. Zdôvodnenie politiky

Európska únia (EÚ) zohráva vedúcu úlohu v celosvetovom úsilí o ochranu kritických ekosystémov a v boji proti zmene klímy v súlade s Parížskou dohodou ( 4 ), Dohovorom o biologickej diverzite ( 5 ), Glasgowskou deklaráciou svetových lídrov o lesoch a využívaní pôdy ( 6 ) a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja ( 7 ). Patrí sem aj boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov, čo je priorita, ktorá bola potvrdená nedávno na 30. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP 30) v Beléme, kde predsedníctvo COP 30 navrhlo plán na zastavenie a zvrátenie odlesňovania a degradácie lesov do roku 2030 ( 8 ).

Z najnovších údajov globálneho hodnotenia lesných zdrojov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 2025 ( 9 ) vyplýva, že po spomalení v období 2010 – 2020 sa celosvetová ročná miera čistého úbytku lesov opäť zvýšila a v súčasnosti prekračuje 5 miliónov hektárov ročne v porovnaní s 3,6 milióna hektárov ročne v období 2010 – 2020 ( 10 ).

Hlavnou príčinou odlesňovania je stále rozširovanie poľnohospodárskej pôdy ( 11 ). EÚ ako veľká svetová ekonomika je výrobcom a významným spotrebiteľom komodít súvisiacich s úbytkom lesov, čím prispieva k tomuto problému ( 12 ). Preto EÚ v máji 2023 prijala nariadenie EUDR ( 13 ) s cieľom znížiť príspevok EÚ ku globálnemu odlesňovaniu a degradácii lesov. Cieľom nariadenia je prostredníctvom riešenia problému rozširovania poľnohospodárstva do lesných plôch zachovať lesy, a tým znížiť súvisiace emisie skleníkových plynov a chrániť ekosystémy a druhy, ktoré sú od nich závislé. Nariadenie nadobudlo účinnosť v júni 2023 a bolo dvakrát revidované, na konci roka 2024 a znova na konci roka 2025, pričom sa zaviedli cielené zjednodušenia a predĺžilo sa obdobie pre začatím jeho uplatňovania.

Do rozsahu pôsobnosti nariadenia EUDR patrí sedem komodít – dobytok, kakao, káva, palmový olej, sója, drevo a kaučuk. Z výskumu ( 14 ) vyplýva, že týchto sedem komodít zodpovedalo v rokoch 2015 až 2020 celosvetovo za viac ako 4 milióny hektárov odlesňovania ročne, čo predstavuje približne 70 % odlesňovania spôsobeného poľnohospodárstvom (graf 1).

Graf 1: Globálne odlesňovanie v tisícoch hektárov ročne spôsobené siedmimi komoditami v rozsahu pôsobnosti nariadenia EUDR v rokoch 2015 až 2020 (Singh a Persson, 2026).

1.2. Najnovšie trendy a vývoj

Krajiny na celom svete sa už pripravujú na vykonávanie nariadenia EÚ o odlesňovaní a často ho využívajú ako katalyzátor na posilnenie systémov vysledovateľnosti a iniciatív udržateľnosti v rámci dodávateľských reťazcov komodít a na zlepšenie monitorovania a riadenia lesov a poľnohospodárstva. Tieto pozitívne účinky boli zdokumentované v nedávnom výskume ( 15 ), v ktorom sa preukázali rastúce synergie medzi iniciatívami vládneho a súkromného sektora na celom svete. Napríklad v správe organizácie Forest Trends sa uvádza, že od februára 2026 najmenej 25 producentských krajín realizuje viac ako 60 vládnych iniciatív spojených s dodržiavaním nariadenia EUDR, z ktorých mnohé sa zaoberajú širšími otázkami správy, ako je držba pôdy, vysledovateľnosť a právna zrozumiteľnosť, nad rámec jednotlivých dodávateľských reťazcov ( 16 ).

Podstatnú časť tohto úsilia umožnilo financovanie zo strany EÚ a členských štátov prostredníctvom technickej podpory a programov ( 17 ), ktoré posilňujú postavenie drobných poľnohospodárov, stimulujú ochranu lesov a posilňujú miestne kapacity v oblasti udržateľného využívania pôdy a poľnohospodárstva, ako aj vytvárania pracovných miest.

Zo skúseností z prebiehajúcich programov a iniciatív vyplývajú tri hlavné trendy, ktoré sa prejavujú v prípadových štúdiách v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike:

·rýchly vývoj a sústavné zlepšovanie vysledovateľnosti dodávateľských reťazcov a geolokalizačných systémov,

·posilňovanie národných rámcov pre údaje a certifikáciu a

·vznik inovačných digitálnych systémov.

Napríklad digitálny systém vysledovateľnosti kávy zavedený v Etiópii zaznamenáva dodávateľský reťazec od farmy až po vývoz a zbiera geopriestorové údaje prostredníctvom mobilných aplikácií s cieľom overiť, či káva nespôsobuje odlesňovanie. Podobne Ghana zaviedla systém vysledovateľnosti kakaa (Ghana Cocoa Traceability System), ktorý mapuje tisíce fariem a spája registráciu poľnohospodárov s údajmi o vývoze, čo umožňuje vypracovanie správ o náležitej starostlivosti pre potreby odberateľov. Keňa takisto využíva technológie diaľkového snímania v rámci príprav na vykonávanie nariadenia EUDR ( 18 ). Na Pobreží Slonoviny boli v úzkej spolupráci so Spoločným výskumným centrom Komisie (JRC) vypracované veľmi presné národné mapy využívania pôdy. Inovačné digitálne platformy, ako je argentínska platforma VISEC, umožňujú vysledovateľnosť vývozu sóje. Brazílsky inovačný vládny systém „Selo Verde“ integruje environmentálne údaje a registre fariem s cieľom monitorovať dodržiavanie právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva. Honduras už dodal do EÚ kávu s plne vysledovateľným pôvodom pomocou otvorenej digitálnej infraštruktúry, ktorá zahŕňa aj drobných poľnohospodárov, čo dokazuje potenciál takýchto systémov pri podpore dodávateľských reťazcov, ktoré nespôsobujú odlesňovanie. Thajsko vytvorilo platformu vysledovateľnosti EUDR THAI Traceability Platform – systém vysledovateľnosti, ktorý funguje ako jednotná centrálna databáza údajov o odlesňovaní a zákonnosti pre všetkých sedem komodít. V Malajzii boli vnútroštátne normy udržateľnosti pre palmový olej, kaučuk a drevo aktualizované a zosúladené s požiadavkami na informácie podľa nariadenia EUDR. Podobne Indonézia aj Malajzia prispôsobujú svoje vnútroštátne normy udržateľnosti a vyvíjajú integrované systémy vysledovateľnosti ( 19 ).

EÚ je naďalej odhodlaná vykonávať nariadenie EUDR prostredníctvom spolupráce, transparentnosti a otvoreného dialógu so svojimi obchodnými partnermi, a to aj prostredníctvom obchodných dohôd, súvisiacich platforiem a Svetovej obchodnej organizácie. V rámci zjednodušujúcich opatrení uvedených v tejto správe sa vysvetľujú platné pravidlá a poskytujú sa objasnenia pre tretie krajiny vyvážajúce do EÚ. Komisia bude pokračovať vo svojej komunikácii a bude podporovať tretie krajiny pri riešení problémov súvisiacich so zabezpečením dodávateľských reťazcov, ktoré nespôsobujú odlesňovanie.

Členské štáty EÚ takisto dosahujú stabilný pokrok pri vykonávaní nariadenia EUDR vrátane prijímania vnútroštátnych zákonov, ktorými sa toto nariadenie vykonáva. Príslušné orgány členských štátov aktívne spolupracujú s vnútroštátnymi zainteresovanými stranami prostredníctvom špecializovaných seminárov a informačných kampaní, ako aj prispôsobovaním a rozširovaním svojej IT infraštruktúry na podporu súladu s nariadením. Členské štáty sa s podporou Komisie zameriavajú aj na jeho harmonizované presadzovanie. Napríklad v rámci cvičenia pripravenosti na nariadenie EUDR financovaného zo strany EÚ členské štáty v spolupráci s vybranými spoločnosťami v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EUDR, vykonali niekoľkomesačné dobrovoľné kontroly súladu s nariadením (bežne označované ako „skúšobná prevádzka“). ( 20 ) Komisia koncom novembra 2025 zorganizovala v rámci svojho nástroja technickej pomoci a výmeny informácií aj hlavný seminár pre viaceré krajiny o vykonávaní a presadzovaní nariadenia EÚ o odlesňovaní, na ktorom si členské štáty vymieňali informácie, osvedčené postupy a získané poznatky.

Významný pokrok sa dosiahol aj v mapovaní celosvetového lesného porastu a krajinnej pokrývky pomocou nástrojov diaľkového snímania. V rámci práce Komisie na stredisku EÚ pre monitorovanie odlesňovania a degradácie lesov vytvorilo Spoločné výskumné centrum novú celosvetovú vrstvu lesov na podporu posudzovania rizík podľa nariadenia EUDR. Globálna mapa lesného porastu na rok 2020 poskytuje harmonizované, celosvetovo jednotné zobrazenie lesov v priestorovom rozlíšení 10 m, ktoré zodpovedá vymedzeniu lesa stanovenému v nariadení EUDR ( 21 ). Bola vytvorená integráciou viacerých satelitných súborov údajov ( 22 ). Mapa sa priebežne aktualizuje, keď sú k dispozícii nové údaje a spätná väzba od používateľov, čím sa zvyšuje presnosť a zobrazenie lesov na celom svete. Výrazný nárast zaznamenal aj vývoj nových komerčných nástrojov na spracovanie geopriestorových informácií v súkromnom sektore. Komisia pravidelne predstavuje osvedčené postupy a uľahčuje ich výmenu medzi členskými štátmi EÚ, tretími krajinami a súkromnými zainteresovanými stranami prostredníctvom multilaterálnej platformy expertnej skupiny pre ochranu a obnovu svetových lesov (viac informácií nájdete v kapitole 2.1).

1.3. Kontext zjednodušujúcich opatrení k nariadeniu EUDR

Dve revízie právneho textu nariadenia EUDR sa začali na základe pripomienok rôznych zainteresovaných strán, aby sa všetkým krajinám a zainteresovaným stranám poskytlo viac času na jeho vykonávanie a aby sa zabezpečili zmysluplné zjednodušenia.

V decembri 2024 Európsky parlament a Rada na základe návrhu Komisie odložili začiatok uplatňovania o ďalší rok. V decembri 2025 prijali ďalšiu zmenu nariadenia EUDR ( 23 ), ktorá vychádza z druhého návrhu Komisie ( 24 ), predlžuje sa ňou začiatok uplatňovania o ďalší rok (december 2026) a zavádzajú sa niektoré vecné zmeny s cieľom zjednodušiť praktické vykonávanie a znížiť množstvo požiadaviek na predkladanie údajov.

Rada a Európsky parlament do nariadenia (EÚ) 2025/2650 zahrnuli aj ustanovenie (článok 34 ods. 1a), v ktorom sa pre Komisiu stanovuje povinnosť, že vykoná „preskúmanie tohto nariadenia na účely zjednodušenia a na jeho základe predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej vo vhodnom prípade pripojí legislatívny návrh“, a to do 30. apríla 2026.

V odôvodnení 14 pozmeňujúceho nariadenia sa ďalej uvádza, že „[v] správe by sa malo vyhodnotiť administratívnu záťaž a vplyv uvedeného nariadenia, najmä na hospodárske mikrosubjekty alebo malé hospodárske subjekty. Okrem toho by Komisia mala v správe uviesť možné spôsoby riešenia zistených problémov, a to aj prostredníctvom technických usmernení, zlepšení informačného systému a delegovaných alebo vykonávacích aktov.“

Ako už bolo uvedené, v správe sa uvádzajú zjednodušujúce opatrenia zavedené v rámci nariadenia EUDR od jeho nadobudnutia účinnosti v júni 2023 a poskytuje sa v nej posúdenie výslednej administratívnej záťaže a celkového vplyvu nariadenia, a to najmä na hospodárske mikrosubjekty alebo malé hospodárske subjekty. Takisto sa v nej hodnotí, do akej miery tieto zjednodušenia prispeli k zníženiu administratívnej záťaže hospodárskych subjektov a obchodníkov. Okrem toho sa v správe uvádzajú ďalšie uľahčujúce opatrenia, ktoré Komisia navrhla po revízii nariadenia EUDR z decembra 2025, vrátane aktualizácie dokumentov s najčastejšími otázkami a usmerneniami, návrhu delegovaného aktu o vymedzení výrobkov, ako aj vývoja informačného systému, ktorého cieľom je zabezpečiť účinné uplatňovanie nariadenia ku koncu roka 2026.

V kapitole 2 správy sa uvádzajú zjednodušujúce opatrenia, ktoré už boli zavedené od nadobudnutia účinnosti. V kapitole 3 sa uvádza spätná väzba od zainteresovaných strán, podnety a dôkazová základňa, z ktorých vychádzajú nové zjednodušujúce opatrenia zavedené v rámci súčasného balíka zjednodušujúcich opatrení. Tieto opatrenia sú zhrnuté v kapitole 4, zatiaľ čo v kapitole 5 sa uvádzajú odhadované kvantitatívne vplyvy predchádzajúceho aj nového balíka zjednodušujúcich opatrení.

2. Zjednodušujúce opatrenia zavedené do konca roka 2025

2.1. Spolupráca so zainteresovanými stranami

Od nadobudnutia účinnosti nariadenia EUDR v júni 2023 Komisia prijala celý rad opatrení na podporu jeho vykonávania na základe podnetov a dôkazov získaných od zainteresovaných strán a členských štátov.

Komisia po celý čas zbierala spätnú väzbu od zainteresovaných strán prostredníctvom konzultácií, seminárov, štúdií, dvojstranných zasadnutí a diskusií v rámci expertnej platformy.

V rokoch 2024 a 2025 zorganizovalo Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie približne 700 dvojstranných zasadnutí so zainteresovanými stranami s cieľom získať podnety a riešiť otázky. Polovica týchto zasadnutí sa konala so zapojením subjektov súkromného sektora vrátane podnikateľských združení, spoločností, mimovládnych organizácií, ako aj poskytovateľov IT služieb a výskumných inštitúcií. Väčšina ostatných zasadnutí sa uskutočnila so zástupcami tretích krajín (vládnymi úradníkmi, podnikmi a podnikateľskými združeniami, subjektmi občianskej spoločnosti atď.) v Bruseli, počas zasadnutí v partnerských krajinách a online.

Dôležitým zdrojom podnetov a spätnej väzby je aj špecializovaná multilaterálna platforma pre ochranu a obnovu svetových lesov, ktorá je expertnou skupinou Komisie. Platforma poskytuje Komisii usmernenie a podporu pri vykonávaní nariadenia EUDR, príprave delegovaných a vykonávacích aktov a presadzovaní právnych predpisov, programov a politík EÚ týkajúcich sa ochrany a obnovy svetových lesov vrátane boja proti nezákonnej ťažbe dreva. Okrem toho uľahčuje koordináciu s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami. Platforma má v súčasnosti 89 členov: 62 zainteresovaných strán a 27 členských štátov. Tretie krajiny, medzinárodné organizácie a vybrané zainteresované strany sa zúčastňujú ako pozorovatelia. Medzi zúčastnené zainteresované strany patria podnikateľské združenia, mimovládne organizácie a iné zainteresované strany, ktoré zastupujú všetkých sedem komodít, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EUDR. V budúcnosti Komisia vyhlási výzvu na výber nových členov multilaterálnej platformy vzhľadom na revidované nariadenie EUDR a zmenené vymedzenie výrobkov.

V priebehu rokov 2024 a 2025 sa uskutočnilo 14 takýchto zasadnutí platformy. Zvyčajne zahŕňali valné zhromaždenie aj zasadnutie venované len členským štátom, prezentácie Komisie a zainteresovaných strán, ako aj vyhradený čas, počas ktorého mohli zainteresované strany klásť otázky a vyjadriť prípadné obavy. Na valnom zhromaždení sa zvyčajne zúčastňuje približne 150 účastníkov. S cieľom posilniť zastúpenie odvetví bol v roku 2025 udelený štatút pozorovateľa ďalším 12 združeniam a mimovládnym organizáciám.

Okrem platformy sa Komisia aktívne zapája do činnosti neformálnej pracovnej skupiny pre presadzovanie nariadenia EUDR, neformálnej expertnej skupiny organizovanej a vedenej členskými štátmi s cieľom diskutovať o politických otázkach a harmonizovať presadzovanie nariadenia.

Spätná väzba poskytnutá počas všetkých týchto výmen tvorila podklad pre prácu Komisie zameranú na uľahčenie vykonávania, harmonizovaného uplatňovania a presadzovania nariadenia, ako sa uvádza ďalej.

Komisia bude naďalej zabezpečovať štruktúrovanú, zmysluplnú a inkluzívnu spoluprácu so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami s cieľom podporiť účinné, jednotné a včasné vykonávanie nariadenia.

2.2. Opatrenia týkajúce sa informačného systému

V nariadení sa Komisia poveruje zriadením a správou informačného systému podľa článku 33 nariadenia EUDR. Informačný systém je potrebný na to, aby hospodárske subjekty mohli dodržiavať nariadenie EUDR a aby príslušné orgány mohli jeho dodržiavanie presadzovať. Zabezpečenie funkčnosti informačného systému je preto veľmi dôležité, keďže systém musí byť schopný spracovať všetky IT transakcie, ktoré iniciujú hospodárske subjekty v rozsahu pôsobnosti nariadenia.

Po výmene názorov so zainteresovanými stranami a členskými štátmi Komisia v decembri 2024 prijala vykonávací akt o informačnom systéme ( 25 ), v ktorom sa stanovujú pravidlá jeho fungovania. Informačný systém bol sprístupnený na registráciu 6. novembra 2024 a spustený 4. decembra 2024, pričom umožňuje hospodárskym subjektom a ich splnomocneným zástupcom predkladať vyhlásenia o náležitej starostlivosti. V ten istý deň bol spustený aj paralelný server odbornej prípravy, ktorý zainteresovaným stranám poskytol možnosť oboznámiť sa s funkciami systému.

Komisia odvtedy podporuje zainteresované strany príslušnou vysvetľujúcou dokumentáciou o používaní systému vrátane príručiek pre používateľov a videí odbornej prípravy, ktoré sú k dispozícii na špecializovanom webovom sídle Europa ( 26 ). Na online odbornej príprave sa od jej spustenia v októbri 2024 zúčastnilo viac ako 33 000 zainteresovaných strán v rámci 85 školení.

Na žiadosť odvetvia a členských štátov bolo vyvinuté aplikačné programovacie rozhranie (API), ktoré bolo zverejnené v druhom štvrťroku 2024. Toto rozhranie bolo navrhnuté tak, aby umožnilo spoločnostiam pripojiť svoje interné systémy priamo k platforme EÚ prostredníctvom pripojenia stroj-stroj, čo umožňuje hospodárskym subjektom hromadne predkladať a spravovať vyhlásenia o náležitej starostlivosti namiesto ich manuálneho zadávania prostredníctvom webového sídla (grafického používateľského rozhrania). Ďalšie funkcie zavedené v systéme zjednodušujú predkladanie údajov zainteresovanými stranami, napríklad opätovné použitie existujúceho obsahu údajov, nahrávanie geolokalizácií ako dátových súborov, poskytnutie mapy s možnosťou vyhľadávania na identifikáciu a potvrdenie správneho vloženia geolokalizácie a možnosti zmeny alebo odstránenia nesprávne zadaných údajov na opravu chýb.

2.3. Dokumenty s usmerneniami a najčastejšími otázkami

Zrozumiteľné a komplexné usmernenia predstavujú dôležité prepojenie medzi legislatívnym zámerom a jeho praktickým vykonávaním, pričom zabezpečujú, aby podniky a orgány verejnej správy rozumeli svojim povinnostiam.

Na tento účel a ako výsledok úzkej spolupráce so zainteresovanými stranami a členskými štátmi Komisia v priebehu rokov 2024 a 2025 uverejnila dve verzie usmerňovacieho dokumentu ( 27 ) a štyri verzie najčastejších otázok ( 28 ) týkajúcich sa vykonávania nariadenia EUDR. Okrem toho bolo uverejnených niekoľko infografík podrobne vysvetľujúcich relevantné scenáre dodávateľských reťazcov ( 29 ). Tieto materiály poskytli bližšie objasnenia, vďaka čomu sa zlepšila právna zrozumiteľnosť, uľahčil sa jednotný výklad a znížila sa administratívna záťaž v členských štátoch a dodávateľských reťazcoch, pričom sa zjednodušilo fungovanie.

Cieľom týchto usmernení a najčastejších otázok je poskytnúť vysvetlenia a podporiť jasný a harmonizovaný prístup k vykonávaniu právnych predpisov. V najčastejších otázkach sa napríklad zdôraznila možnosť zahrnúť viacero zásielok/šarží do jedného vyhlásenia o náležitej starostlivosti a takzvané hlásenie nad rámec, ktoré umožňuje hospodárskym subjektom obchodujúcim s veľkoobjemovými komoditami deklarovať viac plôch pozemkov, ako sú konkrétne plochy skutočne použité na produkciu príslušných komodít. Tieto objasnenia výrazne znížili logistickú zložitosť a administratívne úsilie. Okrem toho sa v prípade zložených výrobkov objasnilo, že hospodársky subjekt musí uplatňovať náležitú starostlivosť len pokiaľ ide o hlavnú komoditu, ktorá sa považuje za príslušnú podľa nariadenia EUDR.

Vzhľadom na najnovšie zmeny nariadenia EUDR sa niektoré časti usmernení a najčastejších otázok (napríklad výklad povinností „zisťovania“, zjednodušené postupy spätného dovozu pre MSP alebo vysvetlenia týkajúce sa dvojitého predkladania vyhlásení o náležitej starostlivosti) medzičasom stali zastaranými a boli odstránené.

2.4. Legislatívne zmeny

Koncom roka 2024 bol prijatý revidovaný text nariadenia EUDR ( 30 ), ktorý poskytol všetkým hospodárskym subjektom a verejným orgánom ďalší rok na prípravu na začatie uplatňovania nariadenia EUDR.

V máji 2025 bol prijatý vykonávací akt, ktorým sa stanovil zoznam krajín klasifikovaných podľa rizika odlesňovania. Na základe tohto aktu je viac krajín klasifikovaných ako „nízkorizikové“, než sa predpokladalo v pôvodnom posúdení vplyvu, čo umožňuje hospodárskym subjektom, ktoré získavajú zdroje z nízkorizikových krajín, využívať výhody zjednodušenej náležitej starostlivosti a zároveň zamerať úsilie príslušných orgánov pri presadzovaní nariadenia na rizikovejšie oblasti, ktoré spolu zodpovedajú za 95 % celosvetového úbytku lesov ( 31 ).

Počas roka 2025 prognózy počtu očakávaných operácií a interakcií v informačnom systéme viedli k podstatnému prehodnoteniu zaťaženia systému, z ktorého vyplynula oveľa vyššia návštevnosť v informačnom systéme, než sa predpokladalo. Na vyriešenie týchto rizík a zabránenie zlyhaniu informačného systému Komisia v októbri 2025 navrhla cielené zmeny, ktoré majú znížiť zaťaženie informačného systému a zároveň zmierniť administratívnu záťaž hospodárskych subjektov.

Európsky parlament a Rada prijali 19. decembra 2025 revidované nariadenie EUDR, v ktorom sa pridáva dodatočné obdobie pred začatím uplatňovania a zavádzajú sa niektoré vecné zmeny. Všetky spoločnosti, či už v EÚ alebo inde, získali ďalší rok na prípravu na začatie uplatňovania. Presnejšie, nariadenie EUDR sa začne uplatňovať 30. decembra 2026 pre všetky spoločnosti s výnimkou väčšiny hospodárskych mikrosubjektov alebo malých hospodárskych subjektov, pre ktoré sa začne uplatňovať 30. júna 2027. Pre hospodárske mikrosubjekty alebo malé hospodárske subjekty, na ktoré sa už vzťahuje nariadenie EÚ o dreve ( 32 ), je dátum začiatku uplatňovania 30. december 2026.

Podľa revidovaného právneho textu sa model náležitej starostlivosti zmenil zo systému, v ktorom každý subjekt, ktorý umiestňuje príslušné výrobky na trh, transformuje ich alebo s nimi obchoduje (s výnimkou MSP), musel predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti, na jednoduchší systém, v ktorom túto zodpovednosť teraz nesie prvý subjekt, ktorý príslušný výrobok umiestňuje na trh EÚ alebo ho vyváža. Od hospodárskych subjektov na nižšej úrovni dodávateľského reťazca a obchodníkov sa už nevyžaduje, aby v informačnom systéme predložili vlastné vyhlásenie o náležitej starostlivosti, ani aby zisťovali, či sa náležitá starostlivosť uplatňovala v rámci dodávateľských reťazcov. Namiesto toho sa ich povinnosti obmedzujú najmä na registráciu v informačnom systéme podľa nariadenia EUDR (pre iné subjekty ako MSP) a len v prípadoch, keď sú v dodávateľských reťazcoch zaradené hneď za hospodárskym subjektom, na zhromažďovanie prijatých referenčných čísel vyhlásení o náležitej starostlivosti.

Aby sa čo najviac znížila administratívna záťaž, bola zavedená aj nová kategória primárnych hospodárskych mikrosubjektov alebo malých primárnych hospodárskych subjektov. Táto kategória sa vzťahuje na primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty so sídlom v krajinách klasifikovaných ako nízkorizikové, ktoré v rámci svojej obchodnej činnosti umiestňujú na trh alebo vyvážajú príslušné výrobky, ktoré sami vypestovali, vyťažili, získali alebo chovali na konkrétnych plochách pozemku. Tieto hospodárske subjekty, v podstate poľnohospodári a lesníci, už nemusia predkladať vyhlásenia o náležitej starostlivosti vždy, keď výrobok umiestňujú na trh alebo ho vyvážajú. Namiesto toho musia predložiť iba jednorazové zjednodušené vyhlásenie a odovzdať príslušný identifikačný kód vyhlásenia hospodárskym subjektom na nižšej úrovni dodávateľského reťazca alebo obchodníkom.

3. Spätná väzba od zainteresovaných strán ako podklad pre nové zjednodušujúce opatrenia

V tejto kapitole sú uvedené dôkazy získané od zainteresovaných strán po revízii textu nariadenia EUDR v roku 2025. Tieto poznatky tvoria dôležitú súčasť dôkazovej základne na podporu nového balíka opatrení.

3.1. Činnosti so zapojením zainteresovaných strán

3.1.1. Konzultácie so zainteresovanými stranami

V záujme zistenia najrelevantnejších tém pre nové dokumenty s najčastejšími otázkami a usmerneniami a možnosti ich analýzy Komisia pozvala zainteresované strany na 38. multilaterálnu platformu ( 33 ) v decembri 2025, aby predložili otázky a spätnú väzbu v nadväznosti na nový právny text. Do konca februára 2026 bolo doručených viac ako 110 príspevkov. Z nich sa vybralo a analyzovalo viac ako 750 otázok a pripomienok. Medzi prispievateľmi boli obchodné a podnikateľské združenia (35 %), jednotlivé spoločnosti (20 %), orgány členských štátov EÚ (12 %), orgány tretích krajín (12 %), obchodné a priemyselné združenia tretích krajín (5 %) a mimovládne organizácie a iné organizácie, ako sú poskytovatelia služieb a certifikačné orgány (16 %). Navyše sa uskutočnilo 48 stretnutí so zástupcami súkromného sektora, členských štátov a tretích krajín. Okrem toho sa multilaterálna platforma v roku 2026 stretla už dvakrát (vo februári a v marci).

3.1.2. Verejná konzultácia v roku 2025 o návrhu delegovaného aktu o rozsahu pôsobnosti nariadenia EUDR

Návrh delegovaného aktu, ktorým sa má zmeniť nariadenie EUDR, pokiaľ ide o zoznam príslušných komodít a výrobkov, bol uverejnený na účely verejnej konzultácie v apríli až máji 2025 ( 34 ). Od občanov, podnikateľských združení, mimovládnych organizácií, výskumných inštitúcií, advokátskych kancelárií, spoločností a verejných orgánov v EÚ aj mimo nej prišlo 291 odpovedí. Návrh textu sa stretol so širokým súhlasom zainteresovaných strán. Obdobie získavania spätnej väzby využilo 40 % respondentov aj na to, aby sa vyjadrili k odporúčanému doplneniu alebo vyňatiu určitých výrobkov.

3.1.3. Verejná konzultácia o súhrnnom balíku opatrení v oblasti životného prostredia

Počas verejnej konzultácie o súhrnnom balíku opatrení v oblasti životného prostredia v roku 2025 ( 35 ) sa veľa respondentov vyjadrilo k nariadeniu EUDR napriek tomu, že nebolo zahrnuté do rozsahu pôsobnosti súhrnného balíka. Podnety poskytlo viac ako 550 zainteresovaných strán, a to vo forme všeobecných pripomienok aj podrobných pozičných dokumentov, ako aj približne 1 800 občanov. Táto rozsiahla spätná väzba ponúka cenné poznatky o očakávaniach zainteresovaných strán, ich podpore a obavách týkajúcich sa vykonávania.

3.1.4. Konzultácie týkajúce sa informačného systému

V záujme lepšieho vyhodnotenia objemu údajov, ktoré má informačný systém spracúvať, pochopenia interakcie používateľov a získania spätnej väzby týkajúcej sa ich skúseností so systémom sa v januári 2026 začal cielený prieskum, po ktorom nasledoval obmedzený počet nadväzujúcich rozhovorov. Prostredníctvom obchodných združení bolo na účasť vyzvaných 155 spoločností v rámci všetkých komodít, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EUDR, od malých domácich výrobcov až po nadnárodné hospodárske subjekty pracujúce s viacerými komoditami. Na prieskume sa zúčastnilo 140 spoločností. Komisia zorganizovala aj dva semináre, aby lepšie pochopila problémy, s ktorými sa hospodárske subjekty stretávajú pri používaní grafického používateľského rozhrania informačného systému. Prvý seminár bol zameraný na primárne hospodárske mikrosubjekty a malé primárne hospodárske subjekty a druhý na dovážajúce hospodárske subjekty.

3.2. Kľúčové perspektívy a spätná väzba zainteresovaných strán: päť oblastí, ktoré je potrebné bližšie objasniť a zjednodušiť

Spätná väzba od zainteresovaných strán získaná v rámci aktivít uvedených v predchádzajúcom texte bola starostlivo analyzovaná. Bolo identifikovaných päť oblastí, v ktorých zainteresované strany žiadajú bližšie objasnenie alebo zjednodušenie: primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty, povinnosti na nižšej úrovni dodávateľského reťazca, povinnosti náležitej starostlivosti (zákonnosť a kategória s nulovým rizikom), vymedzenie výrobkov a informačný systém.

3.2.1. Primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty

Značná časť spätnej väzby sa zameriavala na metodiku výpočtu odhadovaného ročného množstva príslušných výrobkov, zatiaľ čo iní respondenti spochybňovali okolnosti, za ktorých by poštová adresa mohla nahradiť geolokalizačné údaje. Zainteresované strany žiadali aj objasnenie spôsobu určovania veľkosti spoločnosti, a to aj vzhľadom na medziročné výkyvy. Väčšie spoločnosti, ktoré sa len čiastočne podieľajú na produkcii príslušných komodít, požiadali o objasnenie kritérií týkajúcich sa možnosti kvalifikácie ako primárneho hospodárskeho mikrosubjektu alebo malého primárneho hospodárskeho subjektu, ako aj identifikácie a posúdenia príslušných obchodných segmentov na účely kvalifikácie. Okrem toho boli vznesené požiadavky na usmernenie k tomu, či primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty musia aktualizovať jednorazové zjednodušené vyhlásenia a čo predstavuje „významnú zmenu“, ktorá je dôvodom na takúto aktualizáciu. Niektoré lesnícke družstvá požiadali o možnosť predkladať zjednodušené vyhlásenia v mene svojich členov. Napokon chovatelia dobytka zdôraznili potrebu objasniť úlohy v rámci dodávateľského reťazca, konkrétne kto by sa mal považovať za hospodársky subjekt, hospodársky subjekt na nižšej úrovni dodávateľského reťazca alebo za obchodníka – najmä v prípadoch, ktoré sa týkajú živých zvierat.

3.2.2. Povinnosti na nižšej úrovni dodávateľského reťazca

Zainteresované strany poskytli podrobnú spätnú väzbu k povinnostiam v dodávateľských reťazcoch s dôrazom na objasnenie úloh a procedurálnych požiadaviek. Tvrdili, že prvé subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca by mali mať skôr pasívnu ako proaktívnu povinnosť zhromažďovať referenčné čísla alebo identifikačné kódy vyhlásení, pričom zdôraznili, že len prvý hospodársky subjekt, ktorý je jedinou stranou schopnou vlastnej identifikácie, by mal niesť zodpovednosť za odovzdanie týchto informácií subjektom na nižšej úrovni. Vo veľkej miere sa požadovalo objasnenie praktického významu povinnosti prvých hospodárskych subjektov na nižšej úrovni dodávateľského reťazca „zhromažďovať a uchovávať“ vrátane prijateľných formátov prenosu a uchovávania, toho, či musia zodpovedať jednotlivým zásielkam alebo výrobkom a či sa od subjektov na nižšej úrovni dodávateľského reťazca očakáva, že budú pravidelne overovať ich platnosť. Zainteresované strany takisto zdôraznili potrebu flexibility a žiadali, aby jeden subjekt mohol zastávať viacero úloh. Vyskytli sa otázky týkajúce sa požiadaviek na colné vyhlásenia pre vývoz zo strany hospodárskych subjektov na nižšej úrovni dodávateľského reťazca, najmä toho, či postačuje všeobecný kód, alebo sa musia použiť pôvodné referenčné čísla. Ďalšie neistoty sa týkali zaobchádzania so spätným dovozom. Nakoniec zainteresované strany žiadali praktické usmernenie k povinnostiam overovania pre subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca, ktoré nepatria medzi MSP.

3.2.3. Povinnosti náležitej starostlivosti

Zainteresované strany poukázali na medzery v súčasnom usmernení, pokiaľ ide o posudzovanie a preukazovanie súladu s požiadavkami zákonnosti, a naliehavo žiadali o ďalšie objasnenie toho, ako vyhodnotiť dodržiavanie obchodného práva, pracovných noriem, ochrany ľudských práv a zákazov detskej práce. V záujme zefektívnenia úsilia o dodržiavanie predpisov vyzvali na lepšiu dostupnosť centralizovaného registra príslušných vnútroštátnych právnych predpisov v krajinách produkcie a zdôraznili, že je potrebné, aby Komisia uľahčila transparentný prístup k týmto právnym rámcom. Okrem toho sa navrhlo zaviesť „zelené jazdné pruhy“ pre certifikované výrobky a lepšie prepojiť existujúce systémy certifikácie s povinnosťami náležitej starostlivosti.

Niektoré zainteresované strany navrhli aj zavedenie klasifikácie „s nulovým rizikom“ pre krajiny so zanedbateľným rizikom odlesňovania s cieľom zredukovať alebo zrušiť povinnosti náležitej starostlivosti pre hospodárske subjekty, ktoré získavajú zdroje z týchto krajín.

3.2.4. Vymedzenie výrobkov

Zainteresované strany vzniesli otázky týkajúce sa vymedzenia a kategorizácie výrobkov, najmä po tom, ako spoluzákonodarcovia koncom roka 2025 vypustili z prílohy I číselný znak HS 49 (knihy a tlačené materiály), čo viedlo k nejednoznačnosti v tom, ktoré tlačené výrobky zostávajú v rozsahu pôsobnosti nariadenia. Vo veľkej miere sa požadovalo objasnenie výnimiek pre použité výrobky, výrobky z druhej ruky, odpad a vedľajšie produkty, ako aj vzorky, pretože ich vymedzenie sa považovalo za nejasné. Ďalšie nejasnosti boli zaznamenané v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa obalových materiálov, paliet a vystavovaných výrobkov, pričom zainteresované strany spochybňovali ich zahrnutie. V záujme zabezpečenia jednotného prístupu v celom dodávateľskom reťazci boli vznesené opačné požiadavky v zmysle rozšírenia rozsahu pôsobnosti o ďalšie odvodené výrobky, ako sú mydlo, mydlové granule, balóny a iné hotové výrobky z prírodného latexového kaučuku, rozpustná káva a niekoľko derivátov palmového oleja (vrátane biopalív a krmiva pre zvieratá). Naopak niektoré výrobky vrátane kožiek z hovädzích zvierat, protektorovaných pneumatík a vybraných derivátov palmového oleja boli navrhnuté na vyňatie z operačných alebo technických dôvodov, pričom niektoré zainteresované strany boli proti takémuto vyňatiu. Napokon sa malé hospodárske subjekty vyslovili za zavedenie pravidla de minimis, ktoré by oslobodilo malé množstvá od povinností podľa nariadenia EUDR.

3.2.5. Informačný systém

Zainteresované strany zdôraznili kritické technické a prevádzkové priority informačného systému podľa nariadenia EUDR a vyzvali na urýchlenie harmonogramu pre API, aby sa umožnil včasný vývoj IT. Podporili zoskupovanie referenčných čísel a identifikačných kódov pre subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca a zároveň požadovali ich registráciu a dobrovoľné predkladanie vyhlásení o náležitej starostlivosti týmito subjektmi s cieľom zvýšiť flexibilitu. Ďalšou kľúčovou požiadavkou bolo zavedenie plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí, napríklad vydávanie čísel vyhlásení o náležitej starostlivosti bežným postupom v prípade výpadku systému. Operačná efektívnosť sa zdôrazňovala v súvislosti s požiadavkami na zvýšenie obmedzenia veľkosti súborov (v súčasnosti 25 MB). Zainteresované strany naliehavo žiadali rozšírené oznamovanie chýb s podrobnou dokumentáciou, ako aj transparentné spracúvanie geolokalizačných údajov vrátane zosúladenia kontrol medzi používateľským rozhraním a odosielaním prostredníctvom API. V záujme zníženia zaťaženia systému zainteresované strany navrhli zavedenie webhookov, ktoré by hospodárskym subjektom oznamovali zmeny stavu ich podaní. Hospodárske subjekty žiadali aj zavedenie servisných účtov, ktoré by umožnili prístup do systému viacerým oprávneným osobám. Zainteresované strany z tretích krajín sa zaujímali o prístup do informačného systému pre hospodárske subjekty z krajín mimo EÚ. Príslušné orgány požadovali primeranú technickú podporu a čas na zavedenie integrácie systému.

4. Identifikované opatrenia

S prihliadnutím na spätnú väzbu opísanú v kapitolách 2 a 3 Komisia určila súbor opatrení, ktorými sa do značnej miery riešia vznesené obavy a uľahčuje a zefektívňuje sa vykonávanie.

V ďalšom texte sú uvedené kľúčové aktualizácie v rámci dokumentov s usmerneniami a najčastejšími otázkami (oddiel 4.1), informačného systému (oddiel 4.2) a vymedzenia výrobkov (oddiel 4.3). Okrem toho sa v tejto kapitole predstavuje nová iniciatíva zameraná na vytvorenie registrov právnych predpisov a certifikácií (oddiel 4.4).

4.1. Dokumenty s usmerneniami a najčastejšími otázkami na zabezpečenie harmonizovaného vykonávania a presadzovania

Cieľom dokumentov Komisie s usmerneniami a najčastejšími otázkami je podporiť jednotné a primerané vykonávanie nariadenia vo všetkých členských štátoch a zabezpečiť zrozumiteľnosť pre hospodárske subjekty a príslušné orgány. Členské štáty sa vyzývajú, aby ich zohľadnili vo svojich politikách presadzovania a sankcionovania, aby sa predišlo neprimeranému zaťaženiu, najmä pokiaľ ide o primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty. V súlade s prístupom založeným na riziku, ktorý sa stanovuje v nariadení EUDR, sa členské štáty predovšetkým vyzývajú, aby zamerali kontroly a opatrenia na presadzovanie na subjekty, ktoré majú najviac povinností v oblasti náležitej starostlivosti podľa nariadenia EUDR, napríklad subjekty, ktoré prvýkrát umiestňujú výrobky na trh. V prípade hospodárskych subjektov na nižšej úrovni dodávateľského reťazca a obchodníkov by tieto opatrenia mali byť primerané ich povinnostiam, ktoré boli v revidovanom nariadení EUDR zmenené. Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi na zaistení zbližovania postupov presadzovania, v prípade potreby aj prostredníctvom vzorov a nástrojov.

V nadväznosti na zmenu nariadenia EUDR v roku 2025 boli aktualizované najčastejšie otázky a usmerňovací dokument. Okrem potrebných úprav Komisia využila príležitosť analyzovať príspevky zainteresovaných strán, na základe ktorých bolo zavedených niekoľko ďalších objasnení týkajúcich sa fungovania. Tie sú rozdelené do troch kategórií: objasnenia týkajúce sa zjednodušenia pre nižšiu úroveň dodávateľského reťazca, primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty a pre všetky hospodárske subjekty v súvislosti so zákonnosťou. Podrobné vysvetlenia sú uvedené v aktualizovaných dokumentoch; príklady scenárov sú uvedené v dokumente EUDR Supply Chain Infographics (Infografiky dodávateľských reťazcov podľa nariadenia EUDR) ( 36 ).

4.1.1. Ďalšie úľavy pre nižšiu úroveň dodávateľského reťazca

Prvý súbor objasnení týkajúcich sa fungovania obsahuje jasnejšie určenie úloh na nižšej úrovni dodávateľského reťazca a vysvetlenia týkajúce sa dovozu a vývozu.

Podľa revidovaného nariadenia EUDR musí subjekt na nižšej úrovni dodávateľského reťazca zhromažďovať a uchovávať informácie o svojich priamych obchodných partneroch (najmä názov, poštovú a e-mailovú adresu). Tieto informácie sú obvykle zahrnuté v štandardných obchodných údajoch, ako sú faktúry, ktoré už väčšina hospodárskych subjektov na nižšej úrovni dodávateľského reťazca a obchodníkov má ako súčasť bežných transakcií. Informácie sa majú vymieňať mimo systému podľa nariadenia EUDR.

Iba v prípade, že priamym dodávateľom subjektu na nižšej úrovni dodávateľského reťazca je hospodársky subjekt (na vyššej úrovni dodávateľského reťazca), čím sa tento subjekt alebo obchodník stáva tzv. prvým hospodárskym subjektom alebo obchodníkom na nižšej úrovni dodávateľského reťazca, musia požadované informácie obsahovať aj referenčné čísla vyhlásení o náležitej starostlivosti alebo identifikačné kódy vyhlásení pre príslušné výrobky.

V záujme zabezpečenia praktického zjednodušenia pre subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca sa v nových dokumentoch s usmerneniami a najčastejšími otázkami uvádza pragmatický prístup, na základe ktorého môžu tieto subjekty určiť, či sú prvým hospodárskym subjektom na nižšej úrovni dodávateľského reťazca alebo nie. Objasňuje sa, že povinnosť prvého subjektu na nižšej úrovni dodávateľského reťazca zhromažďovať a uchovávať referenčné čísla alebo identifikačné kódy vyhlásení je pasívna – tento subjekt nemusí skúmať alebo aktívne žiadať svojho dodávateľa o referenčné číslo alebo identifikačný kód vyhlásenia. Hospodársky subjekt na nižšej úrovni dodávateľského reťazca alebo obchodník, ktorý koná v dobrej viere, môže predpokladať, že jeho dodávatelia nie sú subjektmi na vyššej úrovni dodávateľského reťazca, ak od nich nedostane referenčné čísla alebo identifikačné kódy vyhlásení. V typickej situácii v maloobchode, t. j. keď subjekt na nižšej úrovni dodávateľského reťazca predáva svoj výrobok konečnému používateľovi, nemá povinnosť zhromažďovať alebo uchovávať uvedené informácie od konečného používateľa. Napokon, hoci subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca majú povinnosť informovať orgány v prípade, že informácie poukazujú na nedodržiavanie predpisov, aj to v prípade opodstatnených obáv, ide o čisto reaktívnu povinnosť, ktorá neznamená aktívnu povinnosť zisťovať takéto informácie v dodávateľskom reťazci. Okrem toho je potrebné zohľadniť situáciu subjektov na nižšej úrovni dodávateľského reťazca aj v politike presadzovania práva členských štátov (pozri úvod k oddielu 4.1).

Pokiaľ ide o spätný dovoz, v najčastejších otázkach sa objasňuje, že spätný dovoz výrobkov predstavuje činnosť na nižšej úrovni dodávateľského reťazca. Ak dovozca môže poskytnúť dôkaz, že výrobky, ktoré umiestňuje na trh EÚ, už boli predtým umiestnené na trh EÚ alebo sú odvodené od výrobkov, ktoré boli predtým umiestnené na trh EÚ, dovozca sa považuje za subjekt na nižšej úrovni dodávateľského reťazca. Pri colnom konaní môže „spätný dovozca“ použiť bežné referenčné číslo.

Subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca, ktoré nepatria medzi MSP, majú povinnosť konať na základe informácií naznačujúcich možné nedodržiavanie predpisov, a to aj v prípade opodstatnených obáv. V dokumentoch s najčastejšími otázkami a usmerneniami sa objasňuje, ako môžu tieto subjekty v prípade opodstatnených obáv overiť, či sa uplatnila náležitá starostlivosť, pričom ponúkajú rôzne možnosti v závislosti od získaných informácií.

V najčastejších otázkach sa ďalej objasňujú prípady, v ktorých má jedna a tá istá spoločnosť „dvojakú úlohu“, napríklad keď spoločnosť dováža príslušný výrobok a potom ho pred predajom na trhu EÚ transformuje. Takáto spoločnosť by bola hospodárskym subjektom aj (prvým) hospodárskym subjektom na nižšej úrovni dodávateľského reťazca.

Okrem toho sa v najčastejších otázkach vysvetľuje, že hospodárske subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca vyvážajúce výrobky, na ktoré sa vzťahuje existujúca náležitá starostlivosť alebo zjednodušené vyhlásenie, sú oslobodené od povinnosti predložiť colným orgánom pri vývoze referenčné číslo alebo identifikačný kód vyhlásenia. Namiesto toho sa môže použiť osobitný kód certifikátu TARIC.

Nakoniec sa objasňuje, že v dodávateľskom reťazci dobytka je prvá fyzická alebo právnická osoba, ktorá umiestňuje živé hovädzie zvieratá na trh EÚ, hospodárskym subjektom (na vyššej úrovni dodávateľského reťazca). Všetci následní predajcovia živých hovädzích zvierat sú obchodníci a nemusia uplatňovať náležitú starostlivosť ani predkladať vyhlásenie o náležitej starostlivosti alebo zjednodušené vyhlásenie.

4.1.2. Ďalšie úľavy pre primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty a vyhlásenia splnomocnených zástupcov

Na primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty sa vzťahuje veľmi zjednodušený režim. Konkrétne namiesto povinnosti predkladať vyhlásenie o náležitej starostlivosti do informačného systému sa od nich vyžaduje len jednorazové zjednodušené vyhlásenie do informačného systému podľa nariadenia EUDR. Takisto namiesto geolokalizácie môžu použiť poštovú adresu, ak jednoznačne zodpovedá geografickej polohe plôch pozemku alebo v prípade dobytka príslušnému zariadeniu.

V súbore objasnení týkajúcich sa fungovania pre primárne hospodárske mikrosubjekty a malé primárne hospodárske subjekty sa vysvetľuje, ktoré spoločnosti spĺňajú podmienky a môžu využívať zjednodušené vyhlásenie. V najčastejších otázkach sa vysvetľuje, že aj väčšia spoločnosť sa môže považovať za primárny hospodársky mikrosubjekt alebo malý primárny hospodársky subjekt, ak môže preukázať, že obchodný segment, ktorý sa zaoberá činnosťami súvisiacimi s príslušnými komoditami a výrobkami, spĺňa kritériá primárneho hospodárskeho mikrosubjektu alebo malého primárneho hospodárskeho subjektu. V objasneniach sa takisto vysvetľuje používanie poštovej adresy ako alternatívy ku geolokalizácii. Vysvetľuje sa najmä, že okrem priamej poštovej adresy sa ako ďalšia jednoduchá možnosť namiesto geolokalizácie môžu použiť katastrálne informácie alebo rovnocenné informácie umožňujúce identifikovať plochu pozemku alebo zariadenie.

Okrem toho sa v najčastejších otázkach uvádza, že nie je potrebné aktualizovať zjednodušené vyhlásenie, ak sa zmení ročné množstvo výroby príslušného výrobku. Ak sa ťažba a umiestňovanie na trh uskutočňuje nepravidelne (napríklad len raz za desať rokov), môžu primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty vo svojich zjednodušených vyhláseniach započítať do odhadu len roky, v ktorých sa výrobky skutočne umiestňujú na trh. V prípade viacročného plánu ťažby môže byť ročným odhadom aj najvyšší ročný odhad, ktorý sa má podľa plánu vyťažiť. 

Primárne hospodárske mikrosubjekty a malé primárne hospodárske subjekty majú možnosť na predkladanie údajov v ich mene využiť splnomocnených zástupcov (napríklad národné alebo regionálne orgány verejnej správy, združenia alebo družstvá/skupiny pre výrobky). Ak družstvo samo vyrába príslušné výrobky, ktoré umiestňuje na trh EÚ (napríklad v prípade predaja dreva na pni), môže sa považovať za hospodársky subjekt podľa nariadenia EUDR. V takýchto prípadoch môže družstvo namiesto svojich členov predložiť jedno vyhlásenie o náležitej starostlivosti alebo v prípade, že spĺňa vymedzenie primárneho hospodárskeho mikrosubjektu alebo malého primárneho hospodárskeho subjektu, jedno zjednodušené vyhlásenie.

Komisia navyše podporuje predkladanie údajov dostupných vo vnútroštátnych databázach v mene primárnych hospodárskych mikrosubjektov a malých primárnych hospodárskych subjektov a pomáha členským štátom naplno využívať zjednodušenia zavedené podľa článku 4a ods. 4. Poľnohospodárske a lesnícke družstvá a iné združenia možno považovať za hospodárske subjekty alebo za primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty v závislosti od ich skutočnej úlohy v dodávateľských reťazcoch, najmä keď sami umiestňujú príslušné výrobky na trh. Závisí to od dohôd medzi poľnohospodármi, lesníkmi a združeniami a od vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré tieto dohody upravujú.

4.1.3. Zjednodušenia povinností náležitej starostlivosti, najmä v prípade obchodu s nízkorizikovými krajinami

V reakcii na žiadosti o objasnenie povinností náležitej starostlivosti obsahuje revidovaný usmerňovací dokument zrozumiteľnejšie vysvetlenie povinností hospodárskych subjektov, pokiaľ ide o zjednodušenú náležitú starostlivosť a zhromažďovanie informácií o príslušných právnych predpisoch podľa článku 2 ods. 40 a článku 9 ods. 1 písm. h). Vysvetľuje sa v ňom najmä, že hospodárske subjekty, ktoré získavajú zdroje z nízkorizikových krajín a využívajú zjednodušenú náležitú starostlivosť, nemajú povinnosť vykonať posúdenie rizika a prijať opatrenia na zmiernenie rizika, pokiaľ nezískajú alebo sa nedozvedia informácie, ktoré by poukazovali na riziko, že príslušné výrobky nie sú v súlade s nariadením EUDR. Takisto sa v ňom zdôrazňuje, že primárne hospodárske mikrosubjekty a malé primárne hospodárske subjekty na základe ich vymedzenia získavajú zdroje z nízkorizikových krajín, a preto sa od nich nikdy nevyžaduje, aby vykonali posúdenie rizika alebo zmiernenie rizika, pokiaľ sa nezistí riziko nesúladu.

Okrem toho sa v usmernení zavádza objasnenie spôsobu preukazovania súladu s príslušnými právnymi predpismi krajiny produkcie (tzv. kritérium zákonnosti). Na podporu hospodárskych subjektov pri preukazovaní splnenia kritéria zákonnosti Komisia vytvorí registre príslušných právnych predpisov krajiny produkcie a systémov certifikácie (pozri oddiel 4.4). V usmernení sa zdôrazňuje, že hospodárske subjekty sa môžu na základe prvého preskúmania dostupných informácií, ako sú verejne dostupné správy, ukazovatele a klasifikácie krajín a regiónov produkcie, rozhodnúť, či je potrebné hĺbkové zhromažďovanie informácií. Na tieto účely môžu vychádzať z registra Komisie. Ak z tohto počiatočného preskúmania vyplýva zanedbateľné riziko nesúladu, od hospodárskych subjektov by sa nemalo vyžadovať, aby vykonávali hĺbkové zhromažďovanie údajov. Iba v prípade dodávateľských reťazcov, oblastí a krajín produkcie, pre ktoré z počiatočných informácií, ktoré má hospodársky subjekt k dispozícii, vyplýva vyššie riziko nesúladu, by sa malo uprednostniť hĺbkové zhromažďovanie dôkazov o súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny produkcie.

4.2. Informačný systém

Na zabezpečenie toho, aby informačný systém zvládol zvýšený objem a rozmanitosť transakcií vyplývajúcich z revidovaného nariadenia, Komisia vykonala komplexné technické preskúmanie architektúry systému. Výsledkom bolo vykonanie cielených vylepšení na zvýšenie jeho kapacity spracovania, nakladania s údajmi a prevádzkovej odolnosti. Do týchto vylepšení je zapracovaná spätná väzba od zainteresovaných strán a príslušných orgánov týkajúca sa výkonnosti a dostupnosti systému, ako aj interné prognózy objemu transakcií. Pred opätovným otvorením systému sa overí jeho pripravenosť pomocou špecializovaného testovacieho programu.

Po dočasnom uzavretí informačného systému s cieľom zapracovať potrebné úpravy vyvolané revíziou nariadenia Komisia informačný systém znova postupne obnoví. Opätovné otvorenie je plánované na jún 2026 (pre skúšobné aj produkčné prostredie). Následné aktualizácie budú zahŕňať ďalšie funkcie a vylepšenia, ktoré budú zavedené neskôr v lete ešte pred dátumom začatia uplatňovania nariadenia.

Informačný systém bude obsahovať funkcie na uľahčenie vykonávania, napríklad mechanizmy na podporu orgánov členských štátov pri analýze geolokalizačných údajov. V nadväznosti na zmenu nariadenia EUDR v decembri 2025 bude informačný systém obsahovať aj nové funkcie. Zodpovedajúcim spôsobom sa mení aj vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/3084 zo 4. decembra 2024. Hlavné funkcie a zmeny, ktoré sa zavádzajú v informačnom systéme a vykonávacom akte a prinesú prevádzkové zjednodušenia:

·umožnenie predkladania zjednodušených vyhlásení v súlade s existujúcim formátom vyhlásenia o náležitej starostlivosti a s revidovaným textom nariadenia EUDR, ktoré bude podporované aj prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (API),

·registrácia nových rolí (primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty, hospodárske subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca alebo obchodníci, ktorí nepatria medzi MSP),

·aktualizácia špecifikácií webových služieb tak, aby odrážali existujúce funkcie systému a núdzové opatrenia,

·funkcie dobrovoľného zoskupovania, ktoré budú takisto pridané na základe požiadaviek podnikateľského sektora.

Komisia zároveň nabáda na zadávanie informácií z vnútroštátnych databáz a bude podporovať členské štáty pri využívaní zjednodušenia zavedeného článkom 4a ods. 4 s cieľom zabezpečiť, aby administratívna záťaž primárnych hospodárskych mikrosubjektov a malých primárnych hospodárskych subjektov bola zanedbateľná. Komisia vytvorí potrebnú technickú infraštruktúru na uľahčenie tohto procesu (najmä prostredníctvom API).

V záujme ďalšej podpory hospodárskych subjektov pri používaní systému bude Komisia pokračovať v priebežnom zdokonaľovaní systému a príslušnej dokumentácie. Súčasťou toho sú aj plánované aktualizácie pokynov pre používateľov, usmernenie k spracúvaniu geolokalizačných údajov a opis kódov chýb. Osobitná pozornosť sa bude venovať uľahčeniu predkladania údajov pre primárne hospodárske mikrosubjekty a malé primárne hospodárske subjekty, a to aj prostredníctvom ich organizácií alebo združení výrobcov, ktoré konajú v ich mene ako splnomocnení zástupcovia.

4.3. Vymedzenie výrobkov

Spolu s touto správou Komisia uverejnila na účely spätnej väzby od verejnosti aj návrh delegovaného aktu ( 37 ) s úpravami vymedzenia výrobkov v pôsobnosti nariadenia EUDR podľa prílohy I. V tejto prílohe sa uvádza zoznam príslušných výrobkov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti podľa nariadenia EUDR, keď sa umiestňujú na trh, sprístupňujú na ňom alebo sa z neho vyvážajú. Komisia je splnomocnená zmeniť prílohu prostredníctvom delegovaného aktu.

Komisia žiada zainteresované strany o názory na zavedenie horizontálnych výnimiek a objasnení, na zjednodušenie uplatňovania ustanovení nariadenia EUDR na konkrétne kategórie výrobkov a prípady použitia, ako aj na cielené zmeny konkrétnych číselných znakov KN s cieľom zabezpečiť jednotný prístup a účinné vykonávanie nariadenia EUDR.

Konkrétne horizontálne výnimky sa navrhujú na zistenie toho, aby sa nariadenie EUDR zameriavalo na výrobky, ktoré sú spojené s rizikami odlesňovania, a zároveň sa zabránilo zbytočnej administratívnej záťaži. V návrhu textu sa navrhuje najmä vyňať vzorky a výrobky používané na skúmanie, analýzu a testovanie; jednorazové obalové materiály a obalové schránky; opakovane použiteľné obalové materiály a schránky; marketingové a informačné materiály; odpad a použité výrobky; ako aj listové zásielky. Väčšina týchto objasnení už bola súčasťou návrhu delegovaného aktu, ktorý Komisia uverejnila na účely spätnej väzby od verejnosti v roku 2025.

Ďalšie horizontálne objasnenia sa zavádzajú vysvetlením toho, že na výrobky uvedené v prílohe I k nariadeniu EUDR sa vzťahujú povinnosti podľa tohto nariadenia, len pokiaľ sú vyrobené z príslušnej komodity. Na tento účel sa v návrhu delegovaného aktu zavádza predpona „ex“ k viacerým položkám v prílohe I, aby sa zabezpečilo, že výrobky vyrobené z iných ako príslušných komodít, napríklad z kokosového oleja alebo bambusu, nebudú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti nariadenia. Na zabezpečenie jasného a jednotného výkladu vymedzenia výrobkov sú upresnené aj príslušné druhy.

Okrem toho sa v návrhu delegovaného aktu zavádzajú zmeny vo vymedzení výrobkov v pôsobnosti nariadenia EUDR, aby sa zabezpečil bezproblémový a účinný začiatok uplatňovania, pričom sa vychádza z jednotného a súdržného prístupu ku všetkým komoditám a predchádza sa premiestňovaniu rizika odlesňovania. V návrhu aktu sa navrhuje vyňať z rozsahu pôsobnosti nariadenia EUDR protektorované pneumatiky ( 38 ), ako aj kožky a kože z hovädzieho dobytka ( 39 ).

Zároveň sa na základe spätnej väzby od zainteresovaných strán navrhuje, aby sa do rozsahu pôsobnosti nariadenia EUDR zahrnuli niektoré nadväzujúce výrobky, aby sa predišlo medzerám v povinnostiach platných v dodávateľskom reťazci a zabránilo sa riziku, že odlesňovanie sa premiestni namiesto toho, aby sa odstránilo – rozpustná káva, niektoré deriváty palmového oleja vrátane mydla vyrobeného z palmového oleja a mrazené jazyky hovädzieho dobytka.

Návrh delegovaného aktu sa uverejňuje na štvortýždňové obdobie získavania spätnej väzby od verejnosti spolu s pracovným dokumentom útvarov Komisie, v ktorom sa predstavuje metodika použitá na posúdenie výrobkov z hľadiska ich možného zahrnutia do rozsahu pôsobnosti nariadenia EUDR alebo vyňatia z neho.

4.4. Nové nástroje na uľahčenie obchodu: registre právnych predpisov a systémov certifikácie

Vykonávanie nariadenia EUDR si v niektorých prípadoch vyžaduje, aby sa hospodárske subjekty a príslušné orgány v rámci procesu náležitej starostlivosti orientovali v odlišnom prostredí vnútroštátnych právnych predpisov. Hospodárske subjekty môžu v rámci posudzovania rizika podľa článku 10 ods. 2 využívať systémy certifikácie.

Na podporu zainteresovaných strán v tomto úsilí Komisia zriadi dva registre:

·jeden register, v ktorom budú uložené príslušné právne predpisy krajiny produkcie podľa článku 2 ods. 40 nariadenia EUDR, a

·jeden register systémov certifikácie, ktoré sa vzťahujú na príslušné komodity podľa nariadenia EUDR.

Tieto registre budú prínosom pre hospodárske subjekty a príslušné orgány, pretože im uľahčia prístup k relevantným informáciám potrebným v procese náležitej starostlivosti a pomôžu im preukázať súlad s článkom 9 ods. 1 písm. h). Existencia jedného centralizovaného zdroja informácií takisto podporí transparentnosť a zabráni duplicite úsilia medzi členskými štátmi, čím sa znížia súvisiace administratívne náklady. Prostredníctvom týchto dvoch registrov sa uľahčí výmena osvedčených postupov a zabezpečí sa konzistentnosť pri uplatňovaní nariadenia vo všetkých členských štátoch.

Registre budú umiestnené na špecializovaných webových sídlach. Komisia poskytne vzory, v ktorých budú uvedené konkrétne informácie požadované pre každý register, aby sa zabezpečila ich relevantnosť pre nariadenie EUDR a súlad s právnym textom. Informácie poskytnú tretie krajiny a vlastníci systémov certifikácie. Registre budú podporovať úsilie o dodržiavanie predpisov tým, že uľahčia prístup k relevantným informáciám, najmä pokiaľ ide o požiadavku zákonnosti a príslušné právne predpisy krajiny produkcie.

Komisia plánuje spustiť register príslušných právnych predpisov a register systémov certifikácie pred začatím uplatňovania nariadenia EUDR v decembri 2026. Tretie krajiny a príslušné zainteresované strany budú vyzvané, aby poskytli relevantné informácie s cieľom zabezpečiť úplnosť registrov.

5. Kvantitatívne hodnotenie úsilia o zjednodušenie

Na základe zjednodušení vysvetlených v kapitolách 2 a 4 sa v tejto kapitole uvádza ekonomické vyčíslenie opakujúcich sa ročných nákladov na dodržiavanie predpisov pre hospodárske subjekty a obchodníkov (oddiel 5.1) a súvisiacich ročných environmentálnych prínosov nariadenia EUDR (oddiel 5.2). Poskytuje sa tým konzistentné východisko pre porovnanie na ročnom základe.

5.1. Ekonomické vyčíslenie administratívnej záťaže

Odhaduje sa, že legislatívne a nelegislatívne zjednodušujúce opatrenia opísané v predchádzajúcich kapitolách spolu znížia ročné náklady na dodržiavanie predpisov pre spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú povinnosti podľa nariadenia EUDR, približne o 75 % – z odhadovaných 8,1 miliardy EUR ročne podľa nariadenia v podobe, v ktorej nadobudlo účinnosť v roku 2023, na 2,0 miliardy EUR ročne po zohľadnení všetkých zjednodušujúcich opatrení ( 40 ).

Tento výrazný pokles je spôsobený kombináciou cielených úprav, ktoré spoločne zjednodušujú regulačný rámec. Medzi vyčíslené minulé opatrenia na úsporu nákladov patrí klasifikácia rizika (máj 2025), podľa ktorej sa viac krajín považuje za „nízkorizikové“, než sa predpokladalo v pôvodnom posúdení vplyvu, možnosť ročného predkladania vyhlásení o náležitej starostlivosti (objasnenie v dokumentoch s najčastejšími otázkami a usmerneniami z apríla 2025) a zjednodušený režim pre primárne hospodárske mikrosubjekty a malé primárne hospodárske subjekty (revízia nariadenia EUDR z roku 2025).

Vyčíslenie obsahuje aj najnovšie zjednodušenia uverejnené spolu s touto správou. Zohľadňujú sa zmeny uvedené v návrhu delegovaného aktu uverejneného na účely spätnej väzby od verejnosti, ako napríklad zahrnutie nadväzujúcich výrobkov z palmového oleja a vyňatie kože, a horizontálne výnimky. Navyše ďalšie zníženie nákladov vyplýva z jasnejšieho výkladu spôsobu overovania náležitej starostlivosti, ako aj z výkladu zhromažďovania identifikačných kódov alebo referenčných čísel ako pasívnej povinnosti pre subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca.

Prehľad úspor v jednotlivých krokoch je znázornený na grafe 2. Celkovo najväčšie zníženie nákladov bolo vyvolané zavedením zjednodušeného režimu a zmenami v rozsahu pôsobnosti nariadenia EUDR. Prvý dôvod mal zvlášť veľký vplyv vzhľadom na veľký počet primárnych hospodárskych mikrosubjektov a malých primárnych hospodárskych subjektov. Zatiaľ čo úspory nákladov veľkých hospodárskych subjektov na nižšej úrovni dodávateľského reťazca sú na úrovni jednotlivých subjektov značné, ich príspevok k celkovému zníženiu nákladov na dodržiavanie nariadenia EUDR je obmedzený vzhľadom na ich relatívne malý podiel na celej skupine hospodárskych subjektov.

Graf 2: Rozdelenie úspor nákladov od nadobudnutia účinnosti v júni 2023 podľa balíkov zjednodušujúcich opatrení zavedených od apríla 2025 do apríla 2026 v miliardách eur ročne

Metodika ekonomického vyčíslenia

V metodike ( 41 ) sa použil štandardný prístup odhadu nákladov, pričom ročné opakujúce sa náklady sa vypočítali vynásobením počtu hospodárskych subjektov a obchodníkov, na ktorých sa vzťahuje nariadenie EUDR, pevnými priemernými nákladmi na jeden subjekt.

Opakujúce sa náklady v súlade s vymedzením v pôvodnom posúdení vplyvu zahŕňajú náklady na zamestnancov vyčlenených na danú úlohu, na údržbu systémov a náklady súvisiace s porovnávaním, agregáciou a analýzou údajov, v niektorých prípadoch vrátane nákladov na odborné služby v oblasti auditu tretích strán a prieskumy.

Výpočty vychádzajú z ekonomických vyčíslení z pôvodného posúdenia vplyvu, ale základ bol rozšírený o segmenty subjektov, ktoré boli predtým vynechané. Výpočty nákladov na dodržiavanie predpisov teraz zahŕňajú všetky dovážajúce hospodárske subjekty namiesto pôvodného predpokladu, že dodatočné náklady na náležitú starostlivosť vzniknú len polovici z nich. Zahrnuté sú aj hospodárske subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca, obchodníci a domáci výrobcovia, čím sa zohľadňujú opakujúce sa náklady na dodržiavanie predpisov, ktoré boli predtým vylúčené z dôvodu chýbajúcich údajov alebo predpokladov o zanedbateľnom vplyve.

V prípade dovážajúcich hospodárskych subjektov a hospodárskych subjektov na nižšej úrovni dodávateľského reťazca, stredných a veľkých domácich prvovýrobcov a obchodníkov sa uplatňujú rovnaké jednotné odhady nákladov na náležitú starostlivosť ako v pôvodnom posúdení vplyvu. V tomto hodnotení sa predpokladali náklady na dodržiavanie predpisov pre jednu spoločnosť vo výške 1 000 EUR v prípade malého rozsahu, 10 000 EUR v prípade stredného rozsahu a 15 000 EUR v prípade veľkého rozsahu pri získavaní zdrojov zo štandardných alebo vysokorizikových krajín. Táto analýza sa zameriava na strednú hodnotu 10 000 EUR na spoločnosť. Predpokladá sa, že hospodársky subjekt, ktorý získava zdroje z nízkorizikových krajín, vynaloží polovicu štandardných nákladov. V prípade primárnych hospodárskych mikrosubjektov a malých primárnych hospodárskych subjektov sa predpokladajú náklady na náležitú starostlivosť vo výške 500 EUR na hospodársky subjekt ročne, čo zodpovedá ich nižším výdavkom na sledovanie dodávateľského reťazca a vypracovanie dokumentácie o súlade.

V nadväznosti na zjednodušenia uvedené v dokumentoch s najčastejšími otázkami a usmerneniami z apríla 2025 sa zavádza zníženie nákladov na jeden hospodársky subjekt o 10,7 %, predovšetkým v súvislosti s možnosťou zahrnúť viacero zásielok alebo šarží do jedného ročného vyhlásenia o náležitej starostlivosti. Tento odhad vychádza z predpokladu, že náklady na vykazovanie predstavujú približne 11 % celkových nákladov na náležitú starostlivosť ( 42 ), v kombinácii s údajmi o frekvencii zásielok, podľa ktorých podniky spracujú priemerne 42 zásielok ročne (okrem vzoriek).

Na zohľadnenie účinku klasifikácie rizika z mája 2025, podľa ktorej sa viac krajín považuje za „nízkorizikové“, sa väčšej časti dovážajúcich hospodárskych subjektov, 51 % namiesto predchádzajúcich 20 %, priradila polovica štandardných nákladov na dodržiavanie predpisov.

Na vyčíslenie zjednodušení zavedených zmenou z decembra 2025 sa výrazne znížili náklady na hospodársky subjekt pre primárne hospodárske mikrosubjekty alebo malé primárne hospodárske subjekty, keďže povinnosť pravidelne predkladať vyhlásenia o náležitej starostlivosti sa nahradila jednorazovým vyhlásením, ktoré stačí aktualizovať v prípade významných zmien. Pri týchto výpočtoch sa predpokladá, že výkaz sa aktualizuje v priemere raz za 20 rokov, čím sa ročné opakujúce sa náklady znížia o 95 %. Podobne sa predpokladá, že hospodárske subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca a obchodníci, ktorí už nemusia odovzdávať referenčné čísla, vynaložia len 5 % pôvodných nákladov na dodržiavanie predpisov na pasívne zhromažďovanie a uchovávanie referenčných čísel prijatých od hospodárskych subjektov na vyššej úrovni dodávateľského reťazca.

Zmeny vo vymedzení výrobkov, ktoré vyplývajú zo zmeny z roku 2025 a z návrhu delegovaného aktu z roku 2026, sú zahrnuté vo forme úpravy veľkosti skupiny dovážajúcich hospodárskych subjektov na základe počtu jedinečných hospodárskych subjektov pre všetky príslušné výrobky podľa nariadenia EUDR odvodeného z databázy dohľadu Generálneho riaditeľstva pre dane a colnú úniu. Počiatočný odhadovaný počet 352 tisíc hospodárskych subjektov sa po vyňatí kníh, kože a protektorovaných pneumatík a zahrnutí odvodených výrobkov z palmového oleja, kávy a mrazených jazykov hovädzieho dobytka zníži na 275 tisíc jedinečných dovážajúcich hospodárskych subjektov. V nadväznosti na aktualizované dokumenty s usmerneniami a najčastejšími otázkami sa uplatňujú ďalšie zníženia nákladov pre hospodárske subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca a obchodníkov, ktoré odrážajú pragmatický prístup k spôsobu overovania náležitej starostlivosti, ako aj skutočnosť, že zber identifikačných kódov alebo referenčných čísel je pre subjekty na nižšej úrovni dodávateľského reťazca jednoznačne pasívnou povinnosťou. Okrem toho sa uplatňuje zníženie nákladov o 6,8 % s cieľom zohľadniť horizontálne zjednodušenia zavedené v návrhu delegovaného aktu. Toto zníženie je spôsobené najmä výnimkami pre odpad a použité výrobky (4,6 %), za ktorými nasledujú obalové materiály (1,95 %), pričom výrobky z bambusu majú menší podiel (0,25 %) a vzorky majú zanedbateľný vplyv (0,004 %). Podiel odpadu a použitých výrobkov sa odhadol pomocou náhradných ukazovateľov, zvyčajne odvodených z iných kategórií výrobkov, pre ktoré boli dostupné údaje, prostredníctvom dovozných hodnôt spojených s konkrétnymi číselnými znakmi KN. Hodnota vzoriek bola odvodená z colných obchodných údajov použitím prahovej hodnoty 150 EUR na identifikáciu zásielok s nízkou hodnotou ako vzoriek. Výnimky súvisiace s bambusom sa vypočítali pomocou číselných znakov KN, ktoré umožnili jasné rozlíšenie medzi výrobkami z bambusu a z dreva. Nakoniec sa odhadli úspory súvisiace s obalovými materiálmi na základe príslušných číselných znakov KN, ktoré sa vzťahujú na položky, ako sú drevené debny, prepravky, palety, sudy, kade, kartóny a škatule. Analýza nezahŕňa širšie náklady na presadzovanie predpisov alebo vykonávanie, ktoré každoročne vznikajú verejným orgánom v členských štátoch EÚ v súvislosti s nariadením ako celkom. Očakáva sa, že tieto náklady, ktoré sa v pôvodnom posúdení vplyvu odhadovali na približne 18 miliónov EUR ročne, sa budú meniť len nepatrne, a vzhľadom na to, že sú približne o dva rády nižšie ako odhadované opakujúce sa náklady na dodržiavanie predpisov pre hospodárske subjekty a obchodníkov, nemali by ovplyvniť celkovú proporcionalitu nariadenia. To isté platí aj pre očakávané náklady, ktoré vzniknú Európskej komisii a ktoré sa odhadujú na 16,5 milióna EUR počas prvých šiestich rokov vykonávania.

V tejto analýze sa nezohľadňujú jednorazové náklady, ktoré vzniknú hospodárskym subjektom, napríklad na vypracovanie a zavedenie politiky náležitej starostlivosti, obstaranie a nainštalovanie potrebných IT systémov, informovanie a zaškolenie zamestnancov a partnerov v rámci dodávateľského reťazca, pretože tieto náklady nie sú porovnateľné na ročnom základe. Očakáva sa, že tieto náklady sa znížia úmerne k zníženiu počtu jedinečných hospodárskych subjektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EUDR, v dôsledku zmien vo vymedzení výrobkov.

5.2. Proporcionalita nákladov a environmentálnych prínosov

Na základe údajov z rokov 2015 – 2020 ( 43 ) sa odhaduje, že nariadenie EUDR po vypustení číselného znaku HS49 a zapracovaní zmien navrhovaných v delegovanom akte prinesie hospodárske prínosy vo výške približne 7 miliárd EUR ročne peňažným vyjadrením zabránenia odlesňovaniu na ploche 208 tisíc hektárov a emisiám skleníkových plynov v objeme 49 miliónov ton, a to tak v EÚ, ako aj v rámci emisií obsiahnutých v dovoze. Prínosy tak výrazne prevyšujú odhadované náklady na dodržiavanie predpisov po zjednodušení. Graf 3 znázorňuje rozdelenie environmentálnych prínosov podľa komodít po úpravách obsiahnutých v návrhu delegovaného aktu.

Graf 3: Environmentálne prínosy vyplývajúce z nového rozsahu pôsobnosti v EÚ aj v rámci emisií obsiahnutých v dovoze za rok rozdelené podľa komodít ( 44 ) 

Metodika výpočtu environmentálnych prínosov

Environmentálne prínosy sú vyčíslené na základe stopy odlesňovania a emisnej stopy v súvislosti s dovozom tovaru, na ktorý sa vzťahuje nariadenie EUDR, a odlesňovania a emisií spojených s výrobou príslušných komodít v EÚ. Stopa odlesňovania predstavuje plochu pozemku, ktorá sa zmenila z lesa na poľnohospodársky využívanú na výrobu príslušnej komodity. Emisná stopa odráža čistý rozdiel v zásobách uhlíka spojený s touto zmenou využívania pôdy. Táto metodika nezohľadňuje environmentálne prínosy zníženia degradácie lesov. Ukazovatele odlesňovania a emisií sa peňažne vyjadrujú samostatne a následne sa sčítajú, aby sa odhadli celkové environmentálne prínosy. Vplyvy odlesňovania sa oceňujú pomocou prístupu založeného na ekosystémových službách a emisie sa oceňujú pomocou ceny uhlíka odvodenej zo systému obchodovania s emisiami (ETS). Hodnota ekosystémových služieb ( 45 ) vo výške 10 000 EUR na hektár ročne je prevzatá zo štúdie autorov Brander a kol. (2024) ( 46 ) ako reprezentatívna hodnota pre tropické lesy, subtropické lesy a lesy mierneho pásma, zatiaľ čo cena uhlíka vo výške 100 EUR za tonu CO₂ je prijatá v súlade s pôvodným posúdením vplyvu ( 47 ).

Stopa odlesňovania a súvisiace emisie spojené s dovozom, na ktorý sa vzťahuje nariadenie EUDR, sa odhadujú na základe viacerých odborných publikácií. Po prvé, odhady celkového odlesňovania na úrovni krajín v súvislosti s produkciou siedmich komodít v rozsahu pôsobnosti nariadenia EUDR sú prevzaté z práce Singha a Perssona (2026) ( 48 ). Na základe údajov o výrobe z databázy FAOSTAT sa pre každú kombináciu krajiny a komodity vypočítala intenzita odlesňovania definovaná ako pomer odlesňovania k národnej produkcii danej komodity.

Odlesňovanie obsiahnuté v dovoze odvodených výrobkov sa potom vypočíta vynásobením intenzity odlesňovania objemom odvodeného výrobku dovezeného do EÚ (COMEXT, COMTRADE) a hmotnostným zlomkom primárnej komodity obsiahnutej v konečnom výrobku.

Aby sa zohľadnili rozdiely medzi krajinou produkcie a krajinou pôvodu, pre surové komodity a odvodené výrobky sa uplatňuje odlišná intenzita odlesňovania. V prípade surových komodít je intenzita odlesňovania založená výlučne na odlesňovaní a produkcii v krajine pôvodu, ako je opísané vyššie. V prípade odvodených výrobkov sa intenzita odlesňovania vypočíta ako vážený priemer, ktorý odráža toky produkcie, dovozu a vývozu príslušnej surovej komodity, čím sa aproximuje geografický mix zdrojov na vyššej úrovni dodávateľského reťazca.

Stopa odlesňovania a súvisiace emisie spojené s produkciou príslušných komodít podľa nariadenia EUDR v rámci EÚ je stanovená na úrovni priemerného odlesňovania a emisií z premeny pôdy v období 2015 – 2020, čím sa implicitne predpokladá, že odlesňovanie spojené s produkciou príslušných komodít v rámci EÚ sa úplne zastaví, keď sa začne uplatňovať nariadenie EUDR.

Na základe opísanej metodiky sa odhaduje, že aktualizované vymedzenie výrobkov v pôsobnosti nariadenia EUDR zabráni odlesňovaniu na ploche 208 tisíc hektárov, a tým aj emisiám skleníkových plynov v objeme 49 miliónov ton v rámci produkcie v EÚ a obsiahnutých v dovoze.

(1) ()    Súbory dokumentov obsahujúce usmernenie, najčastejšie otázky a vykonávacie a delegované akty s účinkom zjednodušenia boli uverejnené na jeseň 2024 a v  apríli 2025 .

(2) ()    Uverejnené na účely spätnej väzby od verejnosti na stránke Uverejnené iniciatívy .

(3) ()    Odhadované na úrovni približne 7 miliárd EUR ročne peňažným vyjadrením zabránenia odlesňovaniu na ploche 208 tisíc hektárov a emisiám skleníkových plynov v objeme 49 miliónov ton ročne.

(4) ()    Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, Parížska dohoda, FCCC/CP/2015/L.9/Rev/1 (12. decembra 2015), https://unfccc.int/sites/default/files/english_paris_agreement.pdf .

(5) ()    Organizácia Spojených národov, Dohovor o biologickej diverzite (otvorený na podpis 5. júna 1992, nadobudol platnosť 29. decembra 1993), 1760 UNTS 79, https://www.cbd.int/convention/text/ .

(6) ()    Vláda Spojeného kráľovstva (predsedníctvo COP 26), Glasgow Leaders’ Declaration on Forests and Land Use (Glasgowská deklarácia svetových lídrov o lesoch a využívaní pôdy) (2. novembra 2021), https://ukcop26.org/glasgow-leaders-declaration-on-forests-and-land-use/ .

(7) ()    Organizácia Spojených národov, Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, dokument OSN A/RES/70/1 (25. septembra 2015), https://sdgs.un.org/2030agenda .

(8) ()     Vláda Brazílie (predsedníctvo COP 30), Roadmap to Halting and Reversing Deforestation and Forest Degradation by 2030 (Plán na zastavenie a zvrátenie odlesňovania a degradácie lesov do roku 2030) (máj 2024), https://www.cop30.br/en/forests-roadmap .

(9) ()     Global Forest Resources Assessment 2025 (Globálne hodnotenie lesných zdrojov 2025).

(10) ()    Existujú však rozdiely medzi regiónmi, pričom v niektorých zemepisných oblastiach dochádza k čistému nárastu lesnej plochy.

(11) ()    FAO, 2022. The State of the World’s Forests 2022. Forest pathways for green recovery and building inclusive, resilient and sustainable economies (Stav svetových lesov 2022. Možnosti lesov v oblasti zelenej obnovy a budovania inkluzívnych, odolných a udržateľných hospodárstiev), k dispozícii na stránke https://doi.org/10.4060/cb9360en .

(12) ()    Kastner, T. a kol. (2013), Analysis of the Impacts of EU Consumption on Deforestation: Comprehensive Analysis of the Impact of EU Consumption on Deforestation (Analýza vplyvov spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie). Medzinárodný inštitút pre aplikovanú systémovú analýzu (IIASA), Laxenburg, Rakúsko, https://pure.iiasa.ac.at/id/eprint/14868/1/1.%20Report%20analysis%20of%20impact.pdf .

(13) ()    Európska únia, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32023R1115 .

(14) ()    Singh, C., Persson, U.M., Global patterns of commodity-driven deforestation and associated carbon emissions (Globálna štruktúra odlesňovania spôsobeného komoditami a súvisiace emisie uhlíka). Nat Food 7, 138 – 151 (2026), https://doi.org/10.1038/s43016-026-01305-4.

(15) ()    Brack, D., How the EUDR Is Already Driving Forest Governance Reform: From Market Signal to Systemic Impact (Ako nariadenie EUDR už podporuje reformu správy lesov: Od trhového signálu k systémovému vplyvu), Iniciatíva v oblasti lesnej politiky, obchodu a financií, apríl 2026, k dispozícii na stránke How the EUDR Is Already Driving Forest Governance Reform - Forest Trends , apríl 2026.

(16) ()    Medzi nedávne štúdie patria napríklad Brack, D., How the EUDR Is Already Driving Forest Governance Reform: From Market Signal to Systemic Impact (Ako nariadenie EUDR už podporuje reformu správy lesov: Od trhového signálu k systémovému vplyvu), Iniciatíva v oblasti lesnej politiky, obchodu a financií, apríl 2026, k dispozícii na stránke How the EUDR Is Already Driving Forest Governance Reform - Forest Trends , apríl 2026; Sotirov, M., Policy Brief - The EU Deforestation Regulation Is Already Delivering Results (Politický prehľad – Nariadenie EÚ o odlesňovaní už prináša výsledky), Deutsche Umwelthilfe, apríl 2026, k dispozícii na stránke Policy_Brief__Dr._Metodi_Sotirov__-_The_EU_Deforestation_Regulation_Is_Already_Delivering_Results_-_Why_further_weakening_during_the_Simplification_Review_risks_undermining_progress_in_global_forest_governance.pdf .

(17) ()    Napríklad špecializovaný technický nástroj pre hodnotové reťazce bez odlesňovania, ktorý financuje EÚ a členské štáty v rámci iniciatívy Tímu Európa pre hodnotové reťazce bez odlesňovania. Medzi ďalšie hlavné projekty iniciatívy Tímu Európa patrí program Udržateľné poľnohospodárstvo pre lesné ekosystémy (SAFE), ktorý podporuje pripravenosť drobných poľnohospodárov v desiatich prioritných krajinách na nariadenie EUDR, program AL INVEST Verde, ktorý podporuje úsilie o vysledovateľnosť v Latinskej Amerike, a program na zlepšenie prístupu na trh (MARKUP II) zameraný na podporu budovania kapacít súvisiacich s nariadením EUDR v Afrike.

(18) ()    Sotirov, M., Policy Brief - The EU Deforestation Regulation Is Already Delivering Results (Politický prehľad – Nariadenie EÚ o odlesňovaní už prináša výsledky), Deutsche Umwelthilfe, apríl 2026.

(19) ()    Sotirov, M., Policy Brief - The EU Deforestation Regulation Is Already Delivering Results (Politický prehľad – Nariadenie EÚ o odlesňovaní už prináša výsledky), Deutsche Umwelthilfe, apríl 2026.

(20) ()    Správa o skúšobnej prevádzke v odvetví kávy je k dispozícii tu: Insights_EUDR-exercise_Coffee.pdf .

(21) ()    Bourgoin, C., Verhegghen, A., Carboni, S., Ameztoy, I., Degreve, L., Fritz, S., Herold, M., Tsendbazar, N., Lesiv, M., Achard, F. a Colditz, R.: GFC2020: a global map of forest land use for year 2020 to support the EU Deforestation Regulation (GFC2020: globálna mapa využívania lesnej pôdy na rok 2020 na podporu nariadenia EÚ o odlesňovaní), Earth Syst. Sci. Data, 18, 1331 – 1365, https://doi.org/10.5194/essd-18-1331-2026, 2026.

(22) ()    Napríklad Copernicus Global Land Cover and Tropical Forest Mapping and Monitoring Service, ESA World Cover, WRI Tropical Tree Cover, UMd Global Land Cover, Global Mangrove Watch a JRC Tropical Moist Forests.

(23) ()    Nariadenie (EÚ) 2025/2650, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2023/1115, pokiaľ ide o určité povinnosti hospodárskych subjektov a obchodníkov (Ú. v. EÚ L, 2025/2650, 23.12.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2025/2650/oj).

(24) ()    COM(2025) 652 final.

(25) ()    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/3084 o fungovaní informačného systému podľa nariadenia (EÚ) 2023/1115 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/3084, 6.12.2024, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/3084/oj ).

(26) ()    K dispozícii na stránke Deforestation - Environment - European Commission (Odlesňovanie – Životné prostredie – Európska komisia).

(27) ()    Usmerňovací dokument k nariadeniu (EÚ) 2023/1115 o výrobkoch, ktoré nespôsobujú odlesňovanie (Ú. v. EÚ C, C/2024/6789, 13.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6789/oj ).

(28) ()    https://circabc.europa.eu/ui/group/34861680-e799-4d7c-bbad-da83c45da458/library/e126f816-844b-41a9-89ef-cb2a33b6aa56/details.

(29) ()    https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/693156f0-5d3b-11f0-a9d0-01aa75ed71a1/language-sk.

(30) ()    Nariadenie (EÚ) 2024/3234, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2023/1115, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa dátumu začatia uplatňovania (Ú. v. EÚ L, 2024/3234, 23.12.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/3234/oj).

(31) () Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/1093 z 22. mája 2025, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115, pokiaľ ide o zoznam krajín, ktoré predstavujú nízke alebo vysoké riziko výroby príslušných komodít, v prípade ktorých príslušné výrobky nie sú v súlade s článkom 3 písm. a), C/2025/3279 (Ú. v. EÚ L, 2025/1093, 23.5.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/1093/oj).

(32) ()    Nariadenie (EÚ) č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23 – 34).

(33) ()     Summary Record of the 38th Meeting of the “Multi-Stakeholder Platform on Protecting and Restoring the World’s Forests” with a focus on Deforestation and Forest Degradation (Súhrnný záznam z 38. zasadnutia „multilaterálnej platformy pre ochranu a obnovu svetových lesov“ so zameraním na odlesňovanie a degradáciu lesov), 11.12.25.

(34) ()     Pravidlá EÚ na minimalizáciu odlesňovania a degradácie lesov – zmena prílohy I k nariadeniu o odlesňovaní .

(35) ()     Zjednodušenie administratívnej záťaže v právnych predpisoch v oblasti životného prostredia .

(36) ()     EUDR supply chain infographics (3rd edition) - Environment [Infografiky dodávateľských reťazcov podľa nariadenia EUDR (3. vydanie) – Životné prostredie].

(37) ()     Uverejnené iniciatívy .

(38) ()    Výrobky, ktoré sa navrhujú vyňať z rozsahu pôsobnosti nariadenia EUDR, sú protektorované pneumatiky z kaučuku pre osobné motorové vozidlá (HS 40121100), protektorované pneumatiky z kaučuku pre autobusy (HS 40121200), protektorované pneumatiky z kaučuku pre lietadlá (HS 40121300), ostatné protektorované pneumatiky z kaučuku (HS 40121900), plné alebo komorové obruče (40129020) a ochranné vložky do ráfika kaučukových pneumatík (HS 40129090).

(39) ()    Kódy výrobkov z koží a kožiek z hovädzieho dobytka, ktoré sa navrhujú vyňať z rozsahu pôsobnosti nariadenia EUDR, sú surové kože a kožky z hovädzích zvierat (HS 4101), činené alebo krustované kože a kožky z hovädzích zvierat (HS 4104) a usne z hovädzích zvierat ďalej upravené po činení alebo krustovaní (HS 4107).

(40) ()    Toto vyčíslenie obsahuje opakujúce sa ročné prevádzkové náklady na dodržiavanie predpisov, ale nezahŕňa kapitálové výdavky súvisiace s vývojom systému.

(41) ()    Táto metodika vychádza zo štúdie „Assessment of environmental reporting and the potential for simplification“ (Posúdenie podávania environmentálnych správ a možnosti jeho zjednodušenia), ktorú zadala Komisia a ktorej uverejnenie sa očakáva koncom roka 2026. Výpočtové kroky sú aktualizované tak, aby zahŕňali zjednodušenia uvedené v delegovanom akte, najčastejších otázkach a usmerneniach uverejnených spolu s touto správou.

(42) ()    Európska komisia (2020), Study on due diligence requirements through the supply chain (Štúdia o požiadavkách na náležitú starostlivosť v dodávateľských reťazcoch).

(43) ()    Keďže súbor údajov DeDuCE od Singha a Perssona (2026), ktorý poskytuje odhady odlesňovania podľa krajín a komodít, je k dispozícii len do roku 2022 a vykazuje obmedzenia pre roky 2021 – 2022, analýza sa zameriava na obdobie 2015 – 2020. Hlavné obmedzenia súvisia s oneskorením vykazovania vnútroštátnych údajov o využívaní poľnohospodárskej pôdy a zberovej ploche, ktoré slúžia ako vstupy do modelu DeDuCE, čo môže skresliť signály týkajúce sa odlesňovania v rokoch 2021 – 2022.

(44) ()    Environmentálne prínosy v prípade dreva sú podhodnotené, pretože do výpočtov nie je zahrnutá degradácia lesov, premena prirodzených lesov na obhospodarované alebo na lesné plantáže.

(45) ()    Hodnota ekosystémovej služby je vyčíslený prínos, ktorý ľudia získavajú z prírodných ekosystémov, napríklad čistá voda, výroba potravín, regulácia klímy, rekreácia a zachovanie genetických zdrojov, ktoré podporujú zlepšovanie plodín, vývoj liekov a odolnosť ekosystémov.

(46) ()    Brander, L. M., De Groot, R., Schägner, J. P., Guisado-Goñi, V., Van't Hoff, V., Solomonides, S., … a Thomas, R. (2024), Economic values for ecosystem services: A global synthesis and way forward (Ekonomické hodnoty ekosystémových služieb: globálny súhrn a ďalší postup). Ecosystem Services, 66, 101606.

(47) ()     Pracovný dokument útvarov Komisie – Posúdenie vplyvu (2021) .

(48) ()    Singh, C. a Persson, U. M. (2026), Global patterns of commodity-driven deforestation and associated carbon emissions (Globálna štruktúra odlesňovania spôsobeného komoditami a súvisiace emisie uhlíka). Nature Food, 7(2), 138 – 151.