EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 7. 2025
COM(2025) 403 final
2025/0218(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať vo Výbore ministrov Rady Európy k predĺženiu lehoty na pristúpenie Kazachstanu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.Predmet návrhu
Tento návrh sa týka rozhodnutia, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať na zasadnutí Výboru ministrov Rady Európy v septembri 2025 v súvislosti s plánovaným prijatím rozhodnutia, ktorým sa Kazachstanu poskytuje dvojročné predĺženie lehoty na pristúpenie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“ alebo „dohovor“).
1.1.Istanbulský dohovor
Istanbulským dohovorom sa vytvára komplexný a harmonizovaný súbor pravidiel na predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu a boj proti nemu v Európe aj mimo nej. Dohovor nadobudol platnosť 1. augusta 2014.
EÚ podpísala dohovor v júni 2017 a postup pristúpenia ukončila 28. júna 2023, čím dohovor nadobudol pre EÚ platnosť 1. októbra 2023. EÚ pristúpila k dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, konkrétne záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie a záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, Írsko a Dánsko nie sú viazané výkonom právomoci Únie. Dohovor má v súčasnosti 39 zmluvných strán vrátane EÚ a jej 22 členských štátov.
1.2.Výbor ministrov Rady Európy
Výbor ministrov je rozhodovacím orgánom Rady Európy. Pozostáva z ministrov zahraničných vecí 46 členských štátov Rady Európy, ktorých v Štrasburgu zastupujú stáli predstavitelia. Úloha a funkcie Výboru ministrov sú opísané v kapitole IV Štatútu Rady Európy (ďalej len „štatút“). Podľa článku 14 štatútu má každý člen Rady Európy vo Výbore ministrov jedného zástupcu a každý zástupca má jeden hlas. Všetky členské štáty EÚ sú členmi Rady Európy, a teda sú zastúpené vo Výbore ministrov. Výbor ministrov sa stretáva raz za rok na ministerskej úrovni a raz za týždeň na úrovni zástupcov.
1.3.Pripravované rozhodnutie Výboru ministrov Rady Európy
V článku 75 ods. 1 Istanbulského dohovoru sa stanovuje, že dohovor je otvorený na pristúpenie členským štátom Rady Európy, nečlenským štátom Rady Európy, ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní, a Európskej únii. V článku 76 ods. 1 sa ďalej stanovuje, že dohovor je otvorený na pristúpenie aj nečlenským štátom, ktoré sa nezúčastnili na jeho vypracovaní, pokiaľ ich k pristúpeniu formálne vyzve Výbor ministrov. V tejto súvislosti môže Výbor ministrov po konzultácii so zmluvnými stranami Istanbulského dohovoru a po získaní ich jednomyseľného súhlasu vyzvať ktorýkoľvek nečlenský štát Rady Európy, aby pristúpil k dohovoru, rozhodnutím prijatým dvojtretinovou väčšinou Výboru ministrov a jednomyseľným hlasovaním zástupcov zmluvných strán dohovoru, ktorí sú oprávnení zasadať vo Výbore ministrov.
Dňa 22. apríla 2020 sa Výbor ministrov rozhodol vyzvať Kazachstan, aby pristúpil k Istanbulskému dohovoru. V súlade s rozhodnutím bola táto výzva platná päť rokov od prijatia rozhodnutia, t. j. do 23. apríla 2025.
Kazachstan listom z 3. apríla 2025 požiadal o predĺženie svojej lehoty na pristúpenie k dohovoru o dva roky, aby mohol dokončiť svoje vnútorné postupy. Členské štáty Rady Európy a zmluvné strany Istanbulského dohovoru boli listom zo 7. apríla 2025 informované o tejto žiadosti, ako aj o tom, že je nutné, aby Výbor ministrov prijal nové rozhodnutie. Predpokladá sa, že skupina spravodajcov pre právnu spoluprácu (GR-J) Výboru ministrov preskúma žiadosť na svojom zasadnutí 11. septembra 2025, po ktorom by mal Výbor ministrov prijať rozhodnutie o predĺžení lehoty na pristúpenie Kazachstanu k Istanbulskému dohovoru o dva roky, ako sa uvádza v žiadosti (ďalej len „pripravované rozhodnutie“).
2.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie
Navrhuje sa, aby sa pozíciou, ktorá sa má zaujať v mene EÚ na zasadnutí Výboru ministrov v septembri 2025, podporilo predĺženie lehoty na pristúpenie Kazachstanu k Istanbulskému dohovoru o dva roky, a tým sa poskytol Kazachstanu čas potrebný na dokončenie jeho vnútorných postupov. Pristúpenie Kazachstanu by bolo pre Úniu prospešné, pretože by rozšírilo uplatňovanie ambicióznych noriem dohovoru týkajúcich sa boja proti násiliu na ženách a domácemu násiliu aj na túto krajinu.
3.Právny základ
3.1.Procesnoprávny základ
3.1.1.Zásady
V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“
Článok 218 ods. 9 ZFEÚ sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je Únia členom predmetného orgánu alebo zmluvnou stranou dohody.
Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Pojem „akty s právnymi účinkami“ ďalej zahŕňa akty organizačnej povahy, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým sa prijímajú rozhodnutia v rámci orgánu, napríklad ak orgán s rozhodovacími právomocami príjme za člena novú krajinu.
3.1.2.Uplatnenie na tento prípad
Výbor ministrov je orgán zriadený dohodou, konkrétne štatútom. Rozhodnutie predĺžiť lehotu na pristúpenie Kazachstanu k Istanbulskému dohovoru, ktoré má Výbor ministrov prijať, predstavuje akt s právnymi účinkami. Predĺženie lehoty na pristúpenie k dohovoru predstavuje „obnovenie“ výzvy, keďže platnosť pôvodnej výzvy uplynula 23. apríla 2025. Ak sa lehota predĺži a Kazachstan pristúpi k dohovoru v obnovenej lehote, medzi EÚ a Kazachstanom sa v rámci Istanbulského dohovoru nadviažu zmluvné vzťahy. Rozhodnutie, ktoré prijme Výbor ministrov, môže mať právne účinky aj pre Úniu, pretože pristúpenie Kazachstanu ovplyvní spôsob, akým sa prijímajú rozhodnutia vo Výbore zmluvných strán Istanbulského dohovoru. Pripravovaným aktom sa nedopĺňa ani nemení inštitucionálny rámec dohody. Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.
3.2.Hmotnoprávny základ
3.2.1.Zásady
Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie. Ak pripravovaný akt sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka je len vedľajšia, rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ musí byť založené na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.
Ak pripravovaný akt sleduje viacero cieľov zároveň alebo obsahuje viacero zložiek, ktoré sú nerozlučne spojené bez toho, aby jeden cieľ alebo zložka boli oproti ostatným vedľajšie, hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ bude musieť výnimočne zahŕňať viaceré zodpovedajúce právne základy.
3.2.2.Uplatnenie na tento prípad
Pokiaľ ide o hmotnoprávny základ, EÚ pristúpila k Istanbulskému dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, konkrétne záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie a záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru bolo rozdelené na dve samostatné rozhodnutia Rady, aby sa zohľadnilo osobitné postavenie Dánska a Írska, pokiaľ ide o hlavu V ZFEÚ. Z tohto dôvodu sa rozhodnutie, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať vo Výbore ministrov, rozdelí na dve paralelné rozhodnutia, keďže zmluvné vzťahy s Kazachstanom sa nadviažu s ohľadom na všetky aspekty dohovoru. Toto rozhodnutie sa týka záležitostí súvisiacich s inštitúciami a verejnou správou Únie. Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 336 ZFEÚ.
3.3.Záver
Právnym základom navrhovaného rozhodnutia je článok 336 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.
2025/0218 (NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať vo Výbore ministrov Rady Európy k predĺženiu lehoty na pristúpenie Kazachstanu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 336 v spojení s článkom 218 ods. 9,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Únia uzavrela Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“ alebo „dohovor“) rozhodnutím Rady (EÚ) 2023/1075, pokiaľ ide o inštitúcie a verejnú správu Únie, a rozhodnutím Rady (EÚ) 2023/1076, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a dohovor nadobudol pre Úniu platnosť 1. októbra 2023. Dohovor má v súčasnosti 39 zmluvných strán vrátane EÚ a jej 22 členských štátov.
(2)Výbor ministrov Rady Európy (ďalej len „Výbor ministrov“) je rozhodovacím orgánom Rady Európy. Pozostáva z ministrov zahraničných vecí 46 členských štátov Rady Európy, ktorých v Štrasburgu zastupujú stáli predstavitelia. Úloha a funkcie Výboru ministrov sú opísané v kapitole IV Štatútu Rady Európy. Podľa článku 14 štatútu má každý člen Rady Európy vo Výbore ministrov jedného zástupcu a každý zástupca má jeden hlas. Všetky členské štáty EÚ sú členmi Rady Európy, a teda sú zastúpené vo Výbore ministrov.
(3)Podľa článku 76 ods. 1 Istanbulského dohovoru môže Výbor ministrov po konzultácii so zmluvnými stranami Istanbulského dohovoru a po získaní ich jednomyseľného súhlasu vyzvať nečlenský štát Rady Európy, aby pristúpil k Istanbulskému dohovoru. Takéto rozhodnutie si vyžaduje prijatie väčšinou stanovenou v článku 20 písm. d) štatútu (dvojtretinová väčšina Výboru ministrov) a jednomyseľné hlasovanie zástupcov zmluvných strán dohovoru oprávnených zasadať vo Výbore ministrov.
(4)Dňa 22. apríla 2020 sa Výbor ministrov rozhodol vyzvať k pristúpeniu k Istanbulskému dohovoru Kazachstan. V súlade s rozhodnutím bola táto výzva platná päť rokov od prijatia rozhodnutia, t. j. do 23. apríla 2025.
(5)Kazachstan listom z 3. apríla 2025 požiadal o predĺženie lehoty na pristúpenie k Istanbulskému dohovoru o dva roky, aby mohol dokončiť svoje vnútorné postupy.
(6)Očakáva sa, že Výbor ministrov na svojom zasadnutí v septembri 2025 prijme rozhodnutie, ktorým sa Kazachstanu poskytne predĺženie lehoty na pristúpenie k Istanbulskému dohovoru o dva roky.
(7)Keďže predĺženie lehoty na pristúpenie Kazachstanu k Istanbulskému dohovoru môže mať pre Úniu právne účinky, je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať vo Výbore ministrov. Predĺžením sa obnovuje výzva Kazachstanu na pristúpenie k dohovoru, ktorá stratila platnosť, a môže to teda znamenať nadviazanie zmluvných vzťahov medzi Úniou a Kazachstanom v rámci Istanbulského dohovoru. Rozhodnutie môže ovplyvniť aj spôsob, akým sa prijímajú rozhodnutia vo Výbore zmluvných strán Istanbulského dohovoru.
(8)Pristúpenie Kazachstanu by bolo pre Úniu prospešné, pretože by rozšírilo uplatňovanie ambicióznych noriem dohovoru aj na túto krajinu. Pozíciou Únie by preto malo byť, aby sa Kazachstanu poskytli ďalšie dva roky na dokončenie jeho vnútorných postupov.
(9)Keďže Únia nie je členom Rady Európy, ale všetky jej členské štáty členmi sú, pozíciu Únie vyjadria členské štáty Únie konajúc spoločne,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať na zasadnutí Výboru ministrov Rady Európy v septembri 2025, je podporiť predĺženie lehoty na pristúpenie Kazachstanu k Istanbulskému dohovoru o dva roky.
Článok 2
Pozíciu uvedenú v článku 1 vyjadria členské štáty Únie, ktoré sú členmi Výboru ministrov Rady Európy, konajúc spoločne.
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka