EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52022XC0817(01)

Uverejnenie jednotného dokumentu zmeneného na základe schválenia nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 2022/C 312/05

C/2022/5886

Ú. v. EÚ C 312, 17.8.2022, p. 5–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

17.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 312/5


Uverejnenie jednotného dokumentu zmeneného na základe schválenia nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

(2022/C 312/05)

Európska komisia schválila túto nepodstatnú zmenu v súlade s článkom 6 ods. 2 tretím pododsekom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 (1)

Žiadosť o schválenie tejto nepodstatnej zmeny je uverejnená v databáze Komisie eAmbrosia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„RIGOTTE DE CONDRIEU“

EÚ č.: PDO-FR-0782-AM02 – 11. 5. 2022

CHOP (X) CHZO ( )

1.   Názov (názvy)

„Rigotte de Condrieu“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.3 Syry

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Rigotte de Condrieu“ je malý syr zo surového plnotučného neegalizovaného kozieho mlieka. Vyrába sa zo syreniny mliečneho typu. Ide o mäkký nelisovaný syr.

Na konci minimálneho obdobia zretia (8 dní odo dňa vyklopenia z formy) nadobúda tvar okrúhleho kotúčika s priemerom od 4,2 do 5 cm a s výškou od 1,9 do 2,4 cm. Pri dlhodobom zrení jeho hmotnosť nesmie klesnúť pod 30 gramov.

Pokrýva ho povrchová flóra zložená z plesní smotanovej, bielej alebo modrej farby. Syr má pevné a hladké cesto bielej až smotanovej farby. Po úplnom vysušení obsahuje aspoň 40 g tuku na 100 g syra a celková hmotnosť sušiny nesmie byť nižšia než 40 g na 100 g syra.

Pri degustácii sa zo syra uvoľňuje vôňa orieškov, lesa a srvátky a chuť je stredne slaná.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Základná ročná dávka kôz pozostáva predovšetkým z objemových krmív pochádzajúcich z vymedzenej zemepisnej oblasti.

Objemové krmivá zahŕňajú čerstvú trávu a seno z trvalého alebo dočasného trávneho porastu, a vo všeobecnosti rastliny, ktoré zvieratá spasú vo výbehu, sušenú lucernu s obsahom bielkovín nižším než 20 % a ďalšie nefermentované krmoviny, ktoré nedodávajú mlieku nepríjemnú chuť: nezrelé obilniny, bielkovinové plodiny, olejniny, hľuzy a strukoviny, ktoré sa primiešavajú do krmiva.

Okrem toho sa na výkrm kôz povoľuje aj používanie valcovaného sena, a to pod podmienkou, že obsahuje aspoň 55 % suchého materiálu a pochádza z jediného kosenia každého trávneho porastu patriaceho k poľnohospodárskemu podniku.

Krmivo, ktoré kozy samy spásajú alebo dostávajú v rámci dávok, pochádza z vymedzenej zemepisnej oblasti, ak to umožňujú klimatické podmienky, a to minimálne 120 dní v roku.

Ročný objem podávaného doplnkového krmiva nesmie presiahnuť 350 kg suroviny na jednu kozu. Stanovuje sa zoznam povolených zložiek doplnkového krmiva. Vo výžive zvierat sa povoľujú len rastlinné krmivá, vedľajšie produkty a doplnkové krmivá, ktoré pochádzajú z netransgénnych produktov.

Uprednostňuje sa podávanie krmiva a doplnkového krmiva z vymedzenej zemepisnej oblasti.

Objem krmiva a doplnkového krmiva pochádzajúceho spoza hraníc vymedzenej zemepisnej oblasti v strave kôz nesmie prekročiť 20 % suchého materiálu.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Výroba mlieka, jeho spracovanie a zrenie syrov sa musia uskutočňovať v uvedenej zemepisnej oblasti.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Okrem povinných údajov stanovených v pravidlách označovania a obchodnej úpravy potravín sa každý syr s označením pôvodu „Rigotte de Condrieu“ alebo aspoň každá predajná jednotka určená spotrebiteľovi predáva s etiketou, na ktorej sa uvádza názov označenia pôvodu, a to písmom, ktorého veľkosť zodpovedá najmenej dvom tretinám veľkosti najväčšieho písma na etikete, a symbol CHOP Európskej únie v tom istom zornom poli.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Syr „Rigotte de Condrieu“ sa vyrába v oblasti Pilatského masívu juhozápadne od mesta Lyon. Tento masív sa nachádza na rozmedzí dvoch departementov – Rhône a Loire. Patrí do regiónu Rhône-Alpes. Výroba mlieka, jeho spracovanie a zretie syra sa musia uskutočňovať na území týchto obcí: Obce departementu Rhône:

Obce, ktoré sa zahŕňajú vcelku: Ampuis, Condrieu, Echalas, Les Haies, Loire-sur-Rhône, Longes, Sainte- Colombe, Saint-Cyr-sur-Rhône, Saint-Romain-en-Gal, Trèves, Tupin-et-Semons.

Obce, ktoré sa zahŕňajú čiastočne (bez urbanizovanej zóny): Givors, Saint-Romain-en-Gier.

Obce departementu Loire:

Obce zahrnuté vcelku: Le Bessat, Bessey, Bourg-Argental, Burdignes, La Chapelle-Villars, Châteauneuf, Chavanay, Chuyer, Colombier, Doizieux, Farnay, Graix, Lupe, Maclas, Malleval, Pavezin, Pelussin, Planfoy, Roisey, Saint-Appolinard, Sainte-Croix-en-Jarez, Saint-Julien-Molin-Molette, Saint- Michel-Sur-Rhône, Saint-Paul-en-Jarez, Saint-Pierre-de-Boeuf, Saint-Sauveur-en-Rue, Tarentaise, La Terrasse-sur-Dorlay, Thélis-la-Combe, La Valla-en-Gier, Veranne, Verin, La Versanne.

Obce zahrnuté čiastočne (bez urbanizovanej zóny): Saint-Chamond, Saint-Étienne.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Prírodné vlastnosti Pilatského masívu v kombinácii s veľkým podielom miestnych krmív vo výžive zvierat a tradičnými metódami spracovania majú vplyv na osobitý charakter a arómu tohto malého kozieho syra „Rigotte de Condrieu“, ktorý sa teší výbornej povesti už viac ako sto rokov.

Zemepisnú oblasť výroby syra „Rigotte de Condrieu“ charakterizujú určujúce prírodné a ľudské činitele. Vďaka hornatému povrchu sa územie vyznačuje rôznorodými klimatickými vplyvmi, svahovitým terénom, plytkou kyslou hnedou pôdou a výraznou biodiverzitou.

Výsledkom je rôznorodá poľnohospodárska výroba, v ktorej chov kôz zastáva významné miesto. Ten si dodnes zachoval pozoruhodnú dynamiku.

Pilatský masív je stredne vysoký horský útvar, ktorý na severozápade a na východe ohraničujú viaceré údolia (údolia riek Gier, Ondaine a Rhôna) a na juhu vrch Eteize. V porovnaní s celkovým charakterom Centrálneho masívu ide o veľmi nezvyčajný útvar so zložitou geológiou, kyslými a ľahkými pôdami a mimoriadne hornatým povrchom so značne strmými svahmi. Pre tento masív sú typické staré vyvreliny a premenené horniny. Nachádzajú sa tu aj vzácne geologické útvary nazývané „chirats“, ktoré tvorí charakteristický spevnený štrkový násyp. Chemické zloženie miestnych pôd je pomerne rovnomerné: sú bohaté na kremeň a chudobné na železo. Tieto parametre sú priaznivé pre tvorbu kyslých pôd.

Pilatský masív je klimatická križovatka, kde sa stretávajú oceánske, stredomorské a vnútrozemské podnebné vplyvy. Teplotu a zrážky v tejto oblasti veľmi ovplyvňuje členitý povrch. Územie zavlažujú len mierne zrážky. Ich úhrn sa pohybuje od 580 do 1000 mm a počas roka sú rozložené nerovnomerne, pričom letá sú tradične suché. Pre podnebie v Pilatskom masíve je typický častý, silný vietor.

Prirodzený zelený porast zodpovedá vrchovinovému a montánnemu stupňu. Napriek nižším nadmorským výškam a vnútrozemsko-stredomorskej polohe má vegetácia Pilatského masívu rozhodne montánny charakter.

Vzhľad miestnej krajiny určuje rozloženie v závislosti od polohy voči vrcholu. Dediny sa sústreďujú na skalnatých výbežkoch (bralách) medzi vrcholkami známymi ako „crêts“, ktoré pokrývajú vysokohorské krovinaté porasty a ihličnaté lesy, a hlbokými údoliami.

Polovica územia je zalesnená a využívanú poľnohospodársku pôdu, ktorá predstavuje iba 36 % územia, z takmer 80 % tvoria kŕmne plochy. Dve tretiny z nich tvoria trvalé trávne porasty.

Vďaka značnej rozmanitosti flóry v Pilatskom masíve (40 až 60 druhov rastlín podľa typu trávneho porastu) tu vzniklo veľké množstvo lúčnych biotopov, ktorých význam na úrovni Spoločenstva sa uznáva v smernici o ochrane prirodzených biotopov.

Flóru tvoria prevažne rastliny, ktoré obľubujú kyslé a mierne kyslé pôdy. Najtypickejšími druhmi sú trávy ako ovsík obyčajný, strukoviny ako ľadenec alebo iné rastliny ako čertkus či chrastavec roľný.

Pilatský masív zjednocuje tradícia chovu kôz, ktorý sa začleňuje do širšieho systému polykultúry a chovu dobytka. Sprvu bol doménou žien a dodal miestnemu poľnohospodárstvu rozmanitejší charakter.

Chov kôz sa už od 18. storočia rozvíjal najmä v najsuchších oblastiach Pilatského masívu, ktoré sú menej vhodné na chov hovädzieho dobytka. Na miestnych hospodárstvach sa tradične vyrábal kravský aj kozí syr. Kravský syr slúžil predovšetkým na vlastnú spotrebu domácností, aby sa kozí syr, ktorý bol cennejší, mohol predávať.

V týchto systémoch s obmedzenou produktivitou chov kôz predstavoval doplnkový spôsob, ako čo najhospodárnejšie využiť dostupné zdroje, keďže kozy sa mohli chovať aj na miestach nevhodných pre hovädzí dobytok. Vďaka tomu sa na rovnakej ploche mohlo vyrobiť viac mlieka.

Vďaka tomu sa na rovnakej ploche mohlo vyrobiť viac mlieka. Malé rozmery syra vysvetľuje blízkosť viacerých odbytísk (Lyon a Saint-Étienne) – po vysušení totiž rýchlo zrie. Vďaka menším kotúčikom s priemerom zhruba 7 cm sa kozí syr dal odlíšiť od kravského, ktorý sa nakladal do väčších foriem. Táto voľba súvisí aj s tým, že na hospodárstvach sa chovali malé stáda kôz, a tak sa kozieho mlieka vyrábalo len obmedzené množstvo.

V súlade s tradíciou sa používa surové plnotučné neegalizované kozie mlieko. Postupy spracovania sú upravené tak, aby zretím a kysnutím mlieka vznikla syrenina mliečneho typu. Pri očkovaní mlieka sa uprednostňujú mliečne baktérie zo srvátky, ktorá vznikla pri predošlom syrení. Pri napĺňaní foriem sa musí zachovať štruktúra syreniny, ktorá sa nesmie krájať, predčasne odvodňovať ani miesiť. Dvanásť hodín po naplnení foriem sa syr prevráti a obe strany sa nasucho posolia.

Po ôsmich dňoch od vyklopenia z formy syr Rigotte de Condrieu nadobúda svoje charakteristické črty.

Syr „Rigotte de Condrieu“ sa vyznačuje:

malými rozmermi (kotúčik s hmotnosťou trocha vyššou než 30 g),

jemnou povrchovou flórou bielej, smotanovej alebo modrej farby,

textúrou cesta, ktoré je pevné, hladké, bez otvorov a na jazyku musí pôsobiť vláčne,

vôňou orieškov, lesa a srvátky a stredne slanou chuťou.

Kyslé, piesočnaté a plytké pôdy typické pre danú oblasť, ako aj osobité miestne klimatické podmienky a chovné postupy prispeli k vzniku a udržaniu trávnych porastov s veľmi rozmanitou flórou špecifickou pre kyslé prostredie.

Rozmanitosť flóry v trávnych porastoch vymedzenej zemepisnej oblasti a ich botanické zloženie vplývajú na povahu a zloženie mlieka, ktoré obsahuje rôzne zložky rozpustné v tuku. Okrem iného prispievajú k tvorbe mikroflóry, ktorá sa neskôr nachádza aj v srvátke používanej na očkovanie mlieka pred syrením, aby syry mohli zrieť a nadobudnúť žiaduce vône.

Chovné metódy používané pri výrobe syra „Rigotte de Condrieu“ uprednostňujú miestne zdroje, výrobu miestnych krmív, pasenie alebo výkrm zeleným krmivom a voľný výbeh zvierat, čím sa dosahuje optimálne zúročenie charakteristických čŕt oblasti.

Mliečna flóra sa okrem iného udržiava aj vďaka tomu, že na spracovanie sa používa surové a plnotučné mlieko a pri očkovaní sa uprednostňuje srvátka z predchádzajúceho syrenia.

Vďaka tomu, že postup spracovania má mliečny charakter a pri ukladaní do foriem sa zachováva štruktúra syreniny, nadobúda cesto syra „Rigotte de Condrieu“ jednoliatu a hladkú textúru. Keďže po naložení do foriem sa syr prevráti a obe strany sa nasucho posolia, soľ sa rovnomerne vstrebe. Tieto techniky spracovania vedú k vzniku syra s pevným a jednoliatym cestom, ktoré na jazyku pôsobí vláčne.

Malé rozmery syra sú výsledkom zemepisnej polohy Pilatského masívu, ktorý sa nachádza v blízkosti významných odbytísk, veterného charakteru oblasti (v minulosti sa „Rigotte de Condrieu“ sušil na vzduchu v skrinke s mriežkami nazývanej „chasière“), ako aj spôsobu, akým prebiehal chov v miestnych hospodárstvach. Keďže syr je malý, schne pomerne rýchlo. Pred konzumáciou ešte istú dobu zrie.

Vďaka vlastnostiam prirodzeného prostredia, ktoré súvisia s významným podielom miestnych krmív v strave zvierat a s osvedčenými postupmi spracovania navrhnutými tak, aby uľahčovali odvodňovanie a zachovávali mliečnu flóru, sa na povrchu týchto malých syrov (s priemerom od 4,2 do 5 cm) tvorí jemná rôznofarebná povrchová flóra, čo je v súlade s tradíciou predávať tento druh syra v rôznych stupňoch zrelosti. Rovnaké dôvody vedú k tomu, že syr vonia po orieškoch, lese a srvátke a má stredne slanú chuť.

Práve vďaka spomínaným osobitostiam si tento malý syr, ktorého tradícia v Pilatskom masíve siaha až do konca 18. storočia, postupne získal povesť v celom regióne. Sprvu sa nazýval „Rigotte“, a neskôr „Rigotte de Condrieu“ podľa kantónu Condrieu, ktorý bol vďaka blízkosti Rhôny až do vynájdenia parníkov v polovici 19. storočia mimoriadne živým obchodným strediskom. „Rigotte de Condrieu“ spomínajú dokonca už Guicherd a Ponsart vo svojej štúdii z roku 1927 „Poľnohospodárstvo v okolí Rhôny v roku 1926“ a označujú ho za jeden z dvoch výnimočných kozích syrov departementu Rhône.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-423d5444-b239-4166-96ee-327fe057d3a2


(1)  Ú. v. ES L 179, 19.6.2014, s. 17.


Top