EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 3. 2022

COM(2022) 144 final

2022/0094(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1020 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 305/2011

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2022) 167 final} - {SWD(2022) 87 final} - {SWD(2022) 88 final} - {SWD(2022) 89 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 (ďalej len „nariadenie o stavebných výrobkoch“) sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh. 1 Nariadenie o stavebných výrobkoch zabezpečuje hladké fungovanie jednotného trhu a voľný pohyb stavebných výrobkov v EÚ. Robí tak prostredníctvom harmonizovaných technických špecifikácií, ktoré poskytujú spoločný technický jazyk na skúšanie a oznamovanie parametrov stavebných výrobkov (napr. reakcia na oheň, tepelná vodivosť alebo zvuková izolácia). Používanie noriem je povinné, ak sú citované v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ). Stavebné výrobky, na ktoré sa vzťahujú takéto normy, musia byť označené označením CE, ktoré potvrdzuje, že sú v súlade s ich deklarovanými parametrami. Takéto výrobky sa potom môžu voľne pohybovať v rámci jednotného trhu. Členské štáty EÚ nesmú vyžadovať žiadne ďalšie značky, certifikáty ani skúšky. V nariadení o stavebných výrobkoch sa nestanovujú požiadavky na výrobok. Členské štáty EÚ sú zodpovedné za bezpečnostné, environmentálne a energetické požiadavky uplatniteľné na budovy a inžinierske stavby.

V správe Komisie o vykonávaní nariadenia o stavebných výrobkoch z roku 2016 2 boli identifikované určité nedostatky pri jeho vykonávaní a značný počet výziev súvisiacich okrem iného so štandardizáciou, zjednodušením pre mikropodniky, s dohľadom nad trhom a presadzovaním, ktoré si vyžadujú ďalšie preskúmanie a diskusiu. Hodnotenie nariadenia o stavebných výrobkoch 3 , stanoviská platformy REFIT, ako aj spätná väzba členských štátov a zainteresovaných strán jasne poukázali na nedostatky rámca, ktoré bránia fungovaniu jednotného trhu so stavebnými výrobkami, a preto sa nepodarilo dosiahnuť ciele nariadenia o stavebných výrobkoch.

V oznámení s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov z novembra 2016 4 sa zdôraznila potreba uvoľniť potenciál rastu a zamestnanosti zlepšením fungovania stále roztriešteného jednotného trhu so stavebnými výrobkami. V oznámení o Európskej zelenej dohode 5 , o akčnom pláne pre obehové hospodárstvo 6 a v oznámení o vlne obnovy 7 sa zdôraznila úloha nariadenia o stavebných výrobkoch ako súčasti úsilia o energeticky a zdrojovo efektívne budovy a renovácie a pri riešení udržateľnosti stavebných výrobkov. V návrhu revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov 8 sa zdôraznil význam emisií skleníkových plynov počas životného cyklu budov a stavebných materiálov pre výpočet potenciálu globálneho otepľovania nových budov od roku 2030. V oznámení o stratégii EÚ v oblasti lesného hospodárstva 9 a v oznámení o udržateľnom kolobehu uhlíka 10 sa v súvislosti s revíziou nariadenia o stavebných výrobkoch oznámilo vypracovanie štandardnej, spoľahlivej a transparentnej metodiky na kvantifikáciu prínosov stavebných výrobkov v oblasti klímy a zachytávania a využívania uhlíka. Európsky parlament aj Rada takisto vyzvali na prijatie opatrení na podporu obehovosti stavebných výrobkov, na odstránenie prekážok na jednotnom trhu so stavebnými výrobkami a na prispievanie k cieľom Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo 11 .

Dva všeobecné ciele revízie nariadenia o stavebných výrobkoch sú preto: 1. dosiahnuť dobre fungujúci jednotný trh so stavebnými výrobkami a 2. prispieť k cieľom zelenej a digitálnej transformácie, najmä k modernému, konkurencieschopnému hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje.

Ide o iniciatívu v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), keďže návrh je v súlade s cieľmi programu REFIT, ktorými sú zjednodušenie, väčšie cielenie a výraznejšie uľahčenie dodržiavania právnych predpisov EÚ 12 .

Cieľom tohto návrhu je riešiť tieto problémy:

Problém č. 1: Jednotný trh so stavebnými výrobkami sa nedosiahol.

Proces normalizácie, ktorý je základom nariadenia o stavebných výrobkoch, nebol dostatočne účinný. V posledných rokoch sa návrhy harmonizovaných noriem vypracované európskymi normalizačnými organizáciami (ESO) mohli len zriedkavo citovať v Úradnom vestníku Európskej únie, najmä z dôvodu právnych nedostatkov. Skutočnosť, že chýbajú citácie aktuálnych harmonizovaných noriem pre stavebné výrobky, predstavuje kľúčový faktor, ktorý narúša hladké fungovanie jednotného trhu, vytvára prekážky obchodu a dodatočné náklady a administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov. Zastarané harmonizované normy znamenajú aj to, že nie sú vždy relevantné pre trh, pretože daný proces nemôže držať krok s vývojom v odvetví. Súčasná situácia navyše neumožňuje naplniť regulačné potreby členských štátov. Vzhľadom na tieto nedostatky členské štáty uplatňujú vnútroštátne značky, osvedčenia a schválenia. Je to v rozpore s nariadením o stavebných výrobkoch a nie je to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Okrem toho sa vzhľadom na nedostatočnú výkonnosť konvenčnej cesty normalizácie postupne zvyšovala pracovná záťaž pri alternatívnej ceste k získaniu označenia CE formou európskych hodnotiacich dokumentov. Toto zvýšenie pracovného zaťaženia preto viedlo k tomu, že Komisia potrebovala viac času na vykonanie svojich posúdení a mohlo dokonca dôjsť k ochromeniu systému.

Problém č. 2: Výzvy pri vykonávaní na vnútroštátnej úrovni.

Tieto problémy takisto zvyšujú zložitosť právneho rámca a prispievajú k tomu, že činnosti dohľadu nad trhom sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia (z hľadiska kvality a účinnosti). Neúčinný dohľad nad trhom a presadzovanie práva vo všeobecnosti obmedzuje dôveru v regulačný rámec, a preto odrádza spoločnosti od dodržiavania právnych predpisov.

V správe o vykonávaní nariadenia boli identifikované nedostatky súvisiace s fungovaním notifikovaných osôb, ktoré naznačujú, že by bolo vhodné spresniť príslušné ustanovenia nariadenia o stavebných výrobkoch, napr. v súvislosti s požiadavkami, ktoré sa ich týkajú (článok 43 nariadenia o stavebných výrobkoch), ich povinnosťami, pokiaľ ide o výkon ich činností (článok 52), a ich koordináciou (článok 55).

Problém č. 3: Zložitosť právneho rámca/zjednodušenie sa nedosiahlo.

Harmonizované technické špecifikácie poskytujú spoločný technický jazyk na skúšanie a oznamovanie parametrov stavebných výrobkov (napr. reakcia na oheň, tepelná vodivosť alebo zvuková izolácia). Označenie CE podľa nariadenia o stavebných výrobkoch je spojené s posúdením parametrov stavebného výrobku, a nie s jeho zhodou s požiadavkami na výrobok, pretože tie nie sú v nariadení o stavebných výrobkoch stanovené. Vzhľadom na to, že ide o pomerne výnimočnú situáciu v porovnaní s inými právnymi predpismi v rámci nového legislatívneho rámca, význam označenia CE sa často nesprávne chápe a interpretuje.

Iné ustanovenia nariadenia o stavebných výrobkoch nie sú dostatočne jasné alebo sa prekrývajú buď v rámci samotného rámca (napr. prekrývanie informácií vyžadovaných na účely vyhlásenia o parametroch a označenia CE), alebo medzi nariadením o stavebných výrobkoch a inými právnymi predpismi EÚ (potenciálne paralelné cesty k označeniu CE pri niektorých stavebných výrobkoch podľa nariadenia o stavebných výrobkoch a smernice o ekodizajne 13 ). Okrem toho sa zjednodušujúce ustanovenia nariadenia o stavebných výrobkoch, ktoré sú určené najmä pre MSP 14 , využívajú len v obmedzenej miere, a to z dôvodu nedostatočnej informovanosti a nejasnosti ustanovení. Najväčšie administratívne zaťaženie znášajú najmenšie spoločnosti. Prekrývanie a nekonzistentnosť spôsobujú neefektívnosť.

Okrem toho neexistujú žiadne osobitné ustanovenia o poskytovaní informácií v digitálnej podobe. To sa stane výzvou najmä preto, že v súvislosti s elektronickými stavebnými denníkmi 15 , nástrojom Level(s) 16 alebo inými nástrojmi na posudzovanie parametrov udržateľnosti budov a podávanie správ o nich budú potrebné spoľahlivé informácie o výrobkoch od výroby až po montáž v budove a demoláciu.

Problém č. 4: Nariadenie o stavebných výrobkoch nie je schopné plniť širšie politické priority, ako je zelená a digitálna transformácia a bezpečnosť výrobkov.

Dostupné harmonizované metódy posudzovania parametrov stavebných výrobkov sa vzťahujú len na niektoré prvky súvisiace s environmentálnymi vplyvmi, ako je napríklad znečistenie, ale neboli zavedené v súvislosti s udržateľným využívaním prírodných zdrojov. Nariadenie o stavebných výrobkoch navyše neumožňuje stanoviť environmentálne, funkčné a bezpečnostné požiadavky na stavebné výrobky, čo bráni riešeniu problémov, ktoré nesúvisia s parametrami. Na podnietenie stimulov a dopytu po nízkouhlíkových stavebných výrobkoch a stavebných výrobkoch, ktoré ukladajú uhlík, sú však potrebné koherentné a transparentné informácie o klimatických, environmentálnych parametroch a parametroch udržateľnosti stavebných výrobkov, ako aj možnosť regulovať inherentné vlastnosti výrobkov, ako je trvanlivosť alebo opraviteľnosť. Zlepšením obehovosti stavebných výrobkov sa posilní aj odolnosť EÚ, pokiaľ ide o prístup k stavebným materiálom 17 . Okrem toho nie sú dostatočne dostupné digitálne informácie o stavebných výrobkoch na riešenie cieľov obehovosti a udržateľnosti a na poskytovanie informácií, ktoré sa vyžadujú v iných súvisiacich právnych predpisoch (napr. v smernici o energetickej hospodárnosti budov alebo v nariadení o ekodizajne udržateľných výrobkov).

Nariadenie o stavebných výrobkoch výrazne obmedzuje možnosti odvetvia dôsledne a harmonizovane deklarovať parametre svojich výrobkov a rozlišovať výrobky z hľadiska klímy, životného prostredia a udržateľnosti. Takisto výrazne obmedzuje možnosti členských štátov definovať vnútroštátne požiadavky na budovy alebo zahrnúť do verejného obstarávania kritériá týkajúce sa cieľov udržateľnosti bez ohrozenia fungovania jednotného trhu.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Iniciatíva je v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“, pretože prispieva k cieľom zelenej transformácie v rámci Európskej zelenej dohody (najmä vlny obnovy) a akčného plánu pre obehové hospodárstvo. Podporuje ekologickejšiu výrobu, opätovné použitie, repasáciu a recykláciu stavebných výrobkov. Zabezpečuje adaptáciu na zmenu klímy. Podporuje revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov poskytovaním informácií o environmentálnych vlastnostiach stavebných výrobkov, a tým uľahčuje výpočet energetickej hospodárnosti budov, ich potenciálu globálneho otepľovania a odstraňovania uhlíka spojeného s ukladaním uhlíka.

V akčnom pláne pre obehové hospodárstvo bola oznámená iniciatíva zameraná na udržateľné výrobky, ktorej cieľom je vytvoriť výrobky vhodné pre klimaticky neutrálne, zdrojovo efektívne a obehové hospodárstvo, najmä prijatím nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov. Ak právne predpisy EÚ týkajúce sa konkrétnych výrobkov, ako je tento návrh, upravujú aspekty environmentálnej a klimatickej udržateľnosti výrobkov, ďalší rozvoj politiky a legislatívy by mal zostať v špecializovanom nástroji s rovnakou úrovňou prísnosti ako nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov. Prispieva to k lepšej koherentnosti pravidiel EÚ týkajúcich sa konkrétnych výrobkov a zabraňuje administratívnemu zaťaženiu hospodárskych subjektov, ktoré by inak museli spĺňať požiadavky stanovené v rôznych právnych predpisoch EÚ.

Vzhľadom na silné prepojenie medzi environmentálnymi a konštrukčnými parametrami stavebných výrobkov vrátane zdravotných a bezpečnostných aspektov sa preto v tomto návrhu stanovujú požiadavky na udržateľnosť stavebných výrobkov. Osobitné okolnosti však môžu odôvodniť cielenú intervenciu v oblasti stavebných výrobkov v rámci nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov. Bude sa to týkať napríklad stavebných výrobkov súvisiacich s energiou, ktoré sú už regulované existujúcou smernicou o ekodizajne, ako napríklad kotly na tuhé palivo.

V oznámení „Nová priemyselná stratégia pre Európu“ 18 z marca 2020 sa stanovuje plán pre priemysel EÚ, aby bol lídrom dvojakej transformácie a využil silu svojich tradícií, podnikov a svojich ľudí na zvýšenie konkurencieschopnosti. Na dosiahnutie týchto cieľov bol definovaný prístup založený na priemyselnom ekosystéme s cieľom lepšie prepojiť potreby a podporiť kľúčových hráčov v každom hodnotovom reťazci. V oznámení, ktorým sa aktualizuje nová priemyselná stratégia na rok 2020 19 , bolo stavebníctvo označené za jeden z prioritných ekosystémov, ktoré čelia najdôležitejším výzvam pri plnení cieľov v oblasti klímy a udržateľnosti a pri zavádzaní digitálnej transformácie a ktorých konkurencieschopnosť od toho závisí. V rámci aktualizovanej priemyselnej stratégie Komisia v procese spolutvorby s priemyslom, so zainteresovanými stranami a s členskými štátmi vypracovala postup transformácie pre ekosystém stavebného priemyslu. V kontexte tohto úsilia Komisia 15. decembra 2021 uverejnila pracovný dokument útvarov Komisie 20 , v ktorom navrhuje scenáre pre výstavbu, ktorá sa má stať ekologickejšou, digitálnejšou a odolnejšou. Podporný regulačný rámec vhodný pre budúcnosť, ktorý slúži na podporu investícií a budovanie dôvery, je kľúčom k odolnosti ekosystému a predpokladom dvojakej transformácie.

V stratégii pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu 21 sa zdôraznila dôležitá úloha MSP pri presadzovaní zelenej transformácie a zopakovala sa potreba vybaviť ich nástrojmi na pochopenie a zmiernenie environmentálnych rizík, a to aj v stavebníctve.

V oznámení „Stratégia EÚ v oblasti normalizácie: Stanovenie globálnych noriem na podporu odolného, zeleného a digitálneho jednotného trhu EÚ“ 22 sa stavebníctvo označilo za jednu z najrelevantnejších oblastí, v ktorej by mohli harmonizované normy zlepšiť konkurencieschopnosť a znížiť prekážky na trhu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh vychádza z článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pretože hlavným cieľom nariadenia je odstrániť prekážky pohybu stavebných výrobkov na jednotnom trhu.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Bez nariadenia EÚ nemožno nedostatky nariadenia o stavebných výrobkoch napraviť vnútroštátnymi právnymi predpismi, keďže členské štáty nemajú žiadne právomoci na zmenu rámca nariadenia o stavebných výrobkoch ani na nápravu jeho nedostatkov formou vnútroštátnych opatrení. Keďže v EÚ v súčasnosti neexistuje náležitá normalizácia, environmentálne a bezpečnostné parametre stavebných výrobkov sa na vnútroštátnej úrovni riešia rôznymi spôsobmi, čo vedie k rozdielom v požiadavkách na hospodárske subjekty. Opatrenia na úrovni EÚ sú teda opodstatnené a potrebné. Len na úrovni EÚ možno stanoviť podmienky na zabezpečenie voľného obehu stavebných výrobkov a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky a sledovať ciele udržateľnosti.

Pokiaľ ide o pridanú hodnotu opatrení na úrovni EÚ, návrh prispeje k zlepšeniu celkového fungovania jednotného trhu so stavebnými výrobkami zvýšením právnej istoty, ako aj predvídateľnosti, zlepšením rovnakých podmienok pre stavebný ekosystém a riešením aspektov klimatických a environmentálnych vlastností a obehovosti stavebných výrobkov, ktoré možno riešiť len na úrovni EÚ.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie dobre fungujúceho jednotného trhu so stavebnými výrobkami, a je primeraný na dosiahnutie zamýšľaného cieľa.

Cieľom návrhu je riešiť zistené nedostatky nariadenia o stavebných výrobkoch a ciele Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo v súvislosti so stavebnými výrobkami, pričom sa vychádza zo základných zásad nariadenia o stavebných výrobkoch (vrátane harmonizovaných noriem vypracovaných európskymi normalizačnými organizáciami). Pri dosahovaní cieľov politiky je nevyhnutné riešiť a zlepšiť základné fungovanie rámca nariadenia o stavebných výrobkoch, najmä proces normalizácie. Niektoré nové prvky, ako napríklad požiadavky na výrobok alebo akty Komisie obsahujúce technické špecifikácie, sa budú v prípade konkrétnych výrobkov uplatňovať len v prípade potreby.

V návrhu sa riešia všetky zistené problémy čo najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom. Navrhuje sa v ňom komplexný regulačný rámec odolný voči budúcim zmenám, zahŕňa núdzové riešenia a nové regulačné nástroje, ktoré možno aktivovať, ak si to konkrétna kategória alebo súbor výrobkov na základe podrobnej analýzy vyžaduje. Vzhľadom na širokú škálu stavebných výrobkov sa môže účinné sledovanie cieľov návrhu zabezpečiť len týmto prístupom, a to bez zbytočného zaťaženia hospodárskych subjektov.

•Výber nástroja

Návrh má formu nariadenia, ktorým sa zrušuje v súčasnosti účinné nariadenie o stavebných výrobkoch. Zabezpečuje sa ním spoločné vykonávanie navrhovaných právnych predpisov v celej EÚ.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Komisia v roku 2016 uverejnila podpornú štúdiu na účely kontroly vhodnosti v stavebníctve 23 . V štúdii sa posúdila koherentnosť vybraných právnych aktov EÚ, ktoré sa vzťahujú na odvetvie stavebníctva, a posúdili sa právne prekrývania medzi nariadením o stavebných výrobkoch, smernicou o ekodizajne (2009) a smernicou o energetickom označovaní. Potvrdili sa v nej aj nezrovnalosti vo vymedzení pojmov, nedostatok krížových odkazov a prekrývanie medzi tromi právnymi predpismi.

V roku 2019 Komisia uverejnila hodnotenie 24 nariadenia o stavebných výrobkoch. Hlavnými problémami zistenými v tomto hodnotení, zoradenými podľa dôležitosti, boli i) nedostatočne fungujúci systém normalizácie, ktorý je jadrom nariadenia o stavebných výrobkoch; ii) neúčinný a značne rozdielny (v jednotlivých členských štátoch) dohľad nad trhom a iii) menšie zjednodušenie dosiahnuté nariadením o stavebných výrobkoch, ako sa očakávalo.

Závery oboch dokumentov boli v návrhu zohľadnené.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Počas prípravy návrhu sa uskutočnili konzultácie s rôznymi zainteresovanými stranami: členské štáty, európske technické orgány a združenia, vnútroštátne orgány, spoločnosti/výrobcovia, dovozcovia a distribútori, spotrebiteľské združenia, orgány dohľadu nad trhom, európske/medzinárodné organizácie (priemyselné združenia), notifikované osoby, združenia pracovníkov/odborníkov a iné subjekty, napríklad jednotlivci a iné mimovládne organizácie.

V súlade s usmerneniami EÚ o lepšej právnej regulácii sa uskutočnilo niekoľko konzultačných činností. Stručný opis je uvedený v bodoch ďalej.

·Horizontálny online prieskum (prieskum o horizontálnych problémoch) 25

Horizontálny prieskum bol zameraný na vybraných expertov a jeho cieľom bolo zistiť, ako riešiť rôzne horizontálne problémy zistené počas hodnotenia nariadenia o stavebných výrobkoch s cieľom zhromaždiť podnety, ktoré sa použijú na ďalšie spresnenie možností politiky.

·V marci a septembri 2020 sa uskutočnili dve špecializované stretnutia s expertmi členských štátov o preskúmaní nariadenia o stavebných výrobkoch.

Cieľom stretnutí bolo diskutovať o postupe a dokumente o spresnených orientačných možnostiach 26 , ako aj zhromaždiť názory členských štátov na tieto témy: rozsah pôsobnosti a vzťah k iným právnym predpisom EÚ, harmonizovaná oblasť, vnútroštátne právne predpisy a informačné potreby, príloha I (základné požiadavky na stavby) a environmentálne požiadavky.

·Prieskum podnikov 27

Cieľom prieskumu podnikov bolo posúdiť, aký vplyv by mali mať spresnené orientačné možnosti politiky na spoločnosti v európskom odvetví stavebných výrobkov. Prieskum bol zameraný na hospodárske subjekty v tomto odvetví.

·Verejná konzultácia 28

Z verejnej konzultácie vyplynulo, že všetky skupiny zainteresovaných strán dôrazne odmietli možnosť zrušenia nariadenia o stavebných výrobkoch (možnosť politiky E). Vo väčšine skupín zainteresovaných strán boli najväčšie skupiny za zachovanie súčasného nariadenia o stavebných výrobkoch (t. j. základná možnosť politiky A). Podstatná časť skupín zainteresovaných strán uprednostňovala revíziu nariadenia o stavebných výrobkoch (t. j. možnosti politiky B, C alebo D) 29 .

Prieskum podnikov navyše ukázal, že hoci hospodárske subjekty vo všeobecnosti podporujú súčasné nariadenie o stavebných výrobkoch, poukázali na niekoľko problémov, ktoré je potrebné riešiť a ktoré si vyžadujú revíziu. Týkalo sa to predovšetkým procesu normalizácie.

•Získavanie a využívanie expertízy

Kvantitatívna a kvalitatívna analýza vplyvov rôznych možností bola podporená osobitnou zmluvou o technickej podpore 30 .

V štúdii sa zhromaždili a doplnili dostupné dôkazy s cieľom analyzovať možnosti politiky a posúdiť ich možné vplyvy. Možnosti politiky boli preskúmané s cieľom posúdiť preferencie a vplyvy najmä formou výsledkov prieskumov a verejných konzultácií.

Ďalšia expertíza sa okrem toho zistila formou príslušných správ, štúdií a stretnutí so zástupcami členských štátov, obchodných združení, spoločností, technických a skúšobných orgánov.

•Posúdenie vplyvu

Komisia vykonala posúdenie vplyvu týkajúce sa revízie nariadenia o stavebných výrobkoch. Po vyriešení pripomienok obsiahnutých v prvom zápornom stanovisku výboru pre kontrolu regulácie vydanom 26. júla 2021 bolo 26. januára 2022 k danému posúdeniu vplyvu vydané kladné stanovisko s výhradami. Stanoviská výboru, ako aj záverečné posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie, sa uverejňujú spolu s týmto návrhom.

V posúdení vplyvu sa preskúmalo a porovnalo päť možností politiky na riešenie problémov súvisiacich s nariadením o stavebných výrobkoch:

Možnosť A – základný scenár (bez revízie)

Základný scenár nepredpokladal revíziu nariadenia, ale zlepšenie jeho vykonávania prostredníctvom usmernení a iných právne nezáväzných opatrení. Základný scenár teda znamenal pokračovanie systému harmonizácie a jeho vykonávania.

Možnosť B – úprava nariadenia o stavebných výrobkoch

Cieľom možnosti B bolo riešiť problémy zdôraznené v hodnotení prostredníctvom týchto opatrení:

·riešiť problémy systému technickej harmonizácie, možnosťou B sa zavádza oprávnenie Komisie spoliehať sa na „záložné“ riešenie v prípade, že systém normalizácie neposkytuje normy včas a v dostatočnej kvalite,

·pretrvávajúca existencia vnútroštátnych požiadaviek a značiek sa zmierni jasným vymedzením oblasti regulovanej na úrovni EÚ,

·umožniť harmonizovaný rámec na posudzovanie a oznamovanie environmentálnych vlastností stavebných výrobkov,

·zriadiť digitálnu štruktúru kompatibilnú s digitálnym pasom výrobku,

·podporovať opätovné použitie stavebných výrobkov,

·zlepšiť dohľad nad trhom posilnením právomocí v oblasti presadzovania práva a zosúladením výkonnosti rôznych orgánov dohľadu nad trhom a prípadne aj stanovením minimálneho počtu kontrol a minimálnej úrovne ľudských zdrojov, ktoré sa majú nasadiť pri dohľade nad trhom so stavebnými výrobkami,

·zlepšiť spoločné rozhodovanie všetkých orgánov a notifikovaných osôb,

·zmierniť prekrývanie s inými právnymi predpismi EÚ zavedením kolíznych pravidiel a zabezpečením koherentnosti,

·zaviesť osobitné označenie pre stavebné výrobky (európsky stavebný výrobok – ESV) s cieľom objasniť, že označenie sa vzťahuje na vyhlásenie o parametroch, a nie na zhodu,

·cielené ustanovenia a oprávnenie členských štátov podmienečne oslobodiť určité mikropodniky od povinností vyplývajúcich z nariadenia o stavebných výrobkoch.

Možnosť C – zameranie nariadenia o stavebných výrobkoch

Táto možnosť vychádza z prvkov opísaných v možnosti B. V možnosti C je však rozsah pôsobnosti nariadenia o stavebných výrobkoch obmedzený na určité oblasti v závislosti od týchto troch čiastkových možností, ktoré možno kombinovať:

·Čiastková možnosť C1: harmonizované normy a akty Komisie obsahujúce technické špecifikácie by zahŕňali len metódy posudzovania na výpočet parametrov bez prahových úrovní parametrov, tried alebo iných požiadaviek, ktoré by sa stanovili na úrovni EÚ.

·Čiastková možnosť C2: rozsah pôsobnosti nariadenia o stavebných výrobkoch by sa zameral len na základné oblasti podľa regulačných potrieb členských štátov, významu pre životné prostredie alebo bezpečnosť výrobkov a významu pre trh.

·Čiastková možnosť C3: členské štáty by mali možnosť ponúknuť alternatívnu cestu k prístupu na trh založenú na vnútroštátnych predpisoch a nespoliehajúcu sa na harmonizované normy a akty Komisie obsahujúce technické špecifikácie.

Možnosť D – zlepšenie nariadenia o stavebných výrobkoch

Na základe možnosti B sa môžu zaviesť aj požiadavky týkajúce sa inherentných vlastností výrobku s cieľom chrániť verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie. Takéto požiadavky špecifické pre výrobok možno formulovať prostredníctvom troch čiastkových možností/prístupov (čiastkové možnosti D1 a D2 by sa mohli skombinovať):

·Čiastková možnosť D1: prístup založený na novom legislatívnom rámci pre požiadavky na výrobok (opierajúci sa o normalizáciu vypracovanú európskymi normalizačnými organizáciami),

·Čiastková možnosť D2: prístup založený na spoločných technických špecifikáciách (vypracovaných Komisiou alebo pod jej dohľadom),

·Čiastková možnosť D3: hybrid medzi D1 a D2.

Možnosť E – zrušenie nariadenia o stavebných výrobkoch

Nariadenie o stavebných výrobkoch by sa zrušilo. Obchod so stavebnými výrobkami by sa zakladal na vzájomnom uznávaní.

Uprednostňovaná možnosť

Zistilo sa, že uprednostňovanou možnosťou je možnosť D, pretože umožňuje riešiť ciele a hlavné nedostatky rámca nariadenia o stavebných výrobkoch s najvyššou mierou účinnosti a koherentnosti. Tým sa zabezpečuje voľný pohyb stavebných výrobkov v rámci jednotného trhu a plne sa reaguje na ambície vyplývajúce z Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo. Prehľad hlavných zmien: 31

·poskytnúť jasnejšie vymedzenie rozsahu pôsobnosti a zahrnutie opätovne použitých a pomocou 3D tlače vyrobených stavebných výrobkov a montovaných domov,

·zaviesť nové oprávnenie pre Komisiu 1. prijímať technické špecifikácie prostredníctvom aktov Komisie v prípadoch, keď systém normalizácie neprináša včasné a dostatočne kvalitné výsledky, 2. stanoviť požiadavky na výrobky,

·zaviesť environmentálne, funkčné a bezpečnostné požiadavky na stavebné výrobky,

·zriadiť „oblasť harmonizácie“ s jasnejším rozdelením úloh členských štátov a s mechanizmom na zhromažďovanie informácií v záujme proaktívnej výmeny informácií o regulačných potrebách alebo opatreniach členských štátov a riešiť ich v súlade s cieľmi jednotného trhu,

·zaviesť novú povinnosť pre výrobcov poskytovať okrem vyhlásenia o parametroch aj vyhlásenie o zhode (súlad s požiadavkami na výrobok); možnosť poskytovať informácie elektronickými prostriedkami,

·poskytnúť zoznam všeobecných požiadaviek na udržateľnosť (ktoré budú ďalej definované pre jednotlivé skupiny výrobkov v aktoch Komisie/harmonizovaných normách),

·zaviesť a zlepšiť ustanovenia o zjednodušení a oslobodení pre mikropodniky,

·posilniť právomoci orgánov dohľadu nad trhom v oblasti presadzovania práva,

·rozšírenie úlohy kontaktných miest pre stavebné výrobky s cieľom podporiť hospodárske subjekty,

·zriadiť nový systém Komisie, ktorý umožní každej fyzickej alebo právnickej osobe podávať sťažnosti alebo správy týkajúce sa možného porušenia nariadenia,

·zosúladenie s nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov v oblasti udržateľnosti klímy a životného prostredia a s digitálnym pasom výrobku.

Možnosť D predpokladala nahradenie označenia CE novým označením (označenie „európsky stavebný výrobok“ alebo „ESV“). Existuje však aj riziko, že takáto zmena by mohla zvýšiť nejednoznačnosť pre hospodárske subjekty namiesto jej zníženia, najmä počas prechodného obdobia, keď by boli potrebné dve označenia. Preto bude označenie CE zachované a výrobcovia ho budú musieť umiestniť na výrobky, pre ktoré vypracovali vyhlásenie o parametroch alebo zhode.

Hoci sa v štúdii podporujúcej posúdenie vplyvu dospelo k záveru, že možnosť D môže viesť k dodatočným nákladom pre hospodárske subjekty, najmä v dôsledku zavedenia vyhlásenia o environmentálnych vlastnostiach, existovali určité obmedzenia súvisiace s použitými údajmi. Vzhľadom na dodatočné zjednodušenie vyplývajúce z možnosti D môže v skutočnosti priniesť čisté zníženie administratívneho zaťaženia približne o 180 miliónov EUR (pozri prílohu III k správe o posúdení vplyvu).

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Návrh minimalizuje náklady na dodržiavanie predpisov prostredníctvom dobre fungujúceho procesu normalizácie, jasnejších ustanovení, stimulácie opätovného používania výrobkov, menšieho počtu dodatočných vnútroštátnych požiadaviek a vytvorenia rovnakých podmienok pre všetkých výrobcov, najmä MSP, vo všetkých členských štátoch. Plánovaným rozdelením práce a technickým doladením s nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov sa navyše zabráni zbytočným nákladom pre podniky, najmä pre MSP.

Návrh v maximálnej miere využíva potenciál digitalizácie na zníženie administratívneho zaťaženia vzhľadom na to, že v nariadení o stavebných výrobkoch sa nestanovuje používanie digitálnych nástrojov. Všetky súvisiace informácie a dokumentácia podľa návrhu môžu byť spracované v digitálnej forme (napr. digitálny pas výrobku) a uložené, poskytované a trvalo prístupné v informačnom systéme. To povedie k väčšej transparentnosti v dodávateľských reťazcoch, umožní uchovávať údaje o stavebných výrobkoch v stavebných denníkoch a využívať ich na výpočty vyžadované podľa iných právnych predpisov (napr. smernice o energetickej hospodárnosti budov). Uľahčí sa tým aj dohľad nad trhom.

Ďalšie zníženie administratívneho zaťaženia výrobcov sa dosiahne odstránením prekrývania medzi označením CE a vyhlásením o parametroch. Členské štáty budú môcť od týchto povinností oslobodiť aj mikropodniky, ktoré neobchodujú cezhranične.

Zavedením nového splnomocnenia Komisie zaviesť minimálny počet kontrol, ktoré majú vykonávať orgány dohľadu nad trhom, sa návrh zameriava na zlepšenie nerovnomerného uplatňovania pravidiel nariadenia o stavebných výrobkoch na trhu. To si môže vyžadovať väčšie kapacity orgánov dohľadu nad trhom, ale umožní to lepšiu podporu členských štátov pri výkone ich zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti a udržateľnosti stavieb.

•Základné práva

Návrh nemá žiaden vplyv na ochranu základných práv.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh si bude vyžadovať dodatočné zdroje na účinné riadenie rámca nariadenia o stavebných výrobkoch. Požadované zvýšenie počtu zamestnancov o 7 ekvivalentov plného pracovného času 32 je primerané cieľom. Zamestnanci Komisie budú vykonávať tieto hlavné činnosti:

·vypracovať a vykonávať nariadenie o stavebných výrobkoch,

·vypracovať sekundárne právne predpisy (vykonávacie a delegované akty),

·vypracovať a spravovať normalizačné žiadosti a akty Komisie,

·posudzovať a citovať harmonizované technické špecifikácie,

·vypracovať spoločné technické špecifikácie,

·spolupracovať s európskymi normalizačnými organizáciami v oblasti prednormalizačných prác a normalizácie,

·spolupracovať so zainteresovanými stranami pri technických problémoch,

·poskytovať podporu orgánom členských štátov,

·poskytovať odbornú prípravu orgánom členských štátov, notifikovaným osobám a iným subjektom,

·poskytovať usmernenia členským štátom a podnikom.

Tieto činnosti sú právnej, technickej a administratívnej povahy a musia sa vykonávať v rámci útvarov Komisie (alebo v niektorých prípadoch pod ich dohľadom). V tejto súvislosti by bolo potrebné zvýšiť počet zamestnancov zodpovedných za riadenie súčasného rámca nariadenia o stavebných výrobkoch a podporiť ich prostredníctvom iných útvarov Komisie (t. j. Spoločného výskumného centra) alebo využitím externých služieb. Najmä na vedeckú a technickú podporu prípravy delegovaných a vykonávacích aktov a horizontálnych úloh. Miera, do akej bude návrh schopný reagovať na ciele, bude vo veľkej miere závisieť od dostupných zdrojov Komisie.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia bude monitorovať vykonávanie, uplatňovanie a dodržiavanie týchto nových ustanovení s cieľom posúdiť ich účinnosť. Monitorovanie a hodnotenie politiky v súvislosti s návrhom by sa sústredilo na hlavné otázky, ktoré má revízia riešiť: fungovanie procesu normalizácie, dostupnosť informácií súvisiacich so životným prostredím a s bezpečnosťou výrobkov, environmentálne a bezpečnostné požiadavky na výrobky zahrnuté do technických špecifikácií, vplyvy na fungovanie dohľadu nad trhom.

Navrhuje sa, aby sa hodnotenie návrhu uskutočnilo najskôr po ôsmich rokoch odo dňa začatia uplatňovania, vďaka čomu bude možné získať reálnu predstavu o výsledkoch a vplyvoch nových pravidiel.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Keďže právnym nástrojom je nariadenie, ktoré je v členských štátoch priamo uplatniteľné, vysvetľujúci dokument nie je potrebný.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Kapitola I tohto nariadenia obsahuje všeobecné ustanovenia.

V článku 1 sa opisuje predmet úpravy, pričom sa výslovne odkazuje na environmentálne, klimatické a bezpečnostné parametre stavebných výrobkov vo vzťahu k ich podstatným vlastnostiam, ako aj na environmentálne, klimatické, funkčné a bezpečnostné požiadavky na výrobok.

V článku 2 sa vymedzuje rozsah pôsobnosti vrátane stavebných výrobkov, výrobkov a služieb súvisiacich s 3D tlačou, kľúčových dielov, dielov alebo materiálov, ak o ne výrobca požiada, zostáv alebo súprav, na ktoré sa vzťahujú harmonizované technické špecifikácie alebo európske hodnotiace dokumenty, montovaných rodinných domov. Nariadenie sa v určitých prípadoch vzťahuje aj na použité výrobky. V porovnaní s nariadením o stavebných výrobkoch je rozsah pôsobnosti zmenený tak, aby sa zabránilo prekrývaniu napr. so smernicou o pitnej vode 33 a smernicou o komunálnych odpadových vodách 34 .

V článku 3 sa stanovuje vymedzenie pojmov.

V článku 4 sa definujú základné pracovné požiadavky a spôsoby stanovenia podstatných vlastností (na základe parametrov, napr. recyklovaného obsahu) stavebných výrobkov. Bude sa pri tom vychádzať zo základných požiadaviek na stavby uvedených v časti A prílohy I, ktoré budú spolu s metódami posudzovania tvoriť súčasť noriem, ktoré sa stanú záväznými na účely uplatňovania tohto nariadenia. Komisia je takisto splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa vymedzujú prahové hodnoty a triedy parametrov súvisiacich s podstatnými vlastnosťami. Okrem toho je Komisia v prípade oneskorenia alebo nedostatkov v procese normalizácie splnomocnená prijímať delegované akty obsahujúce technické špecifikácie. Komisia je navyše splnomocnená prostredníctvom delegovaných aktov meniť časť A prílohy I vzhľadom na technický pokrok alebo s cieľom zahrnúť nové riziká a environmentálne aspekty.

V článku 5 sa uvádza, že všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, musia spĺňať všeobecné, priamo uplatniteľné požiadavky a príslušné požiadavky na skupinu alebo kategóriu výrobkov stanovené v časti D prílohy I. Komisia sa takisto splnomocňuje prijímať delegované akty, ktorými sa presnejšie vymedzujú požiadavky na výrobok podľa častí B, C a D prílohy I. Tieto delegované akty sa môžu ďalej doplniť dobrovoľnými harmonizovanými normami vypracovanými na základe normalizačnej žiadosti. Komisia je navyše splnomocnená prostredníctvom delegovaných aktov meniť časti B, C a D prílohy I vzhľadom na technický pokrok alebo s cieľom zahrnúť nové riziká a environmentálne aspekty.

V článku 6 sa Komisia splnomocňuje, aby určila uplatniteľný systém posudzovania a overovania vrátane ďalších krokov potrebných na boj proti systematickému nesúladu.

V článku 7 sa vymedzuje „oblasť harmonizácie“ na rozdiel od oblastí, za ktoré sú zodpovedné členské štáty. Okrem toho sa v ňom zavádza mechanizmus na riešenie naliehavých regulačných potrieb členských štátov v oblasti zdravia, bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia vrátane klímy.

V článku 8 sa stanovuje splnomocnenie na prijímanie delegovaných aktov, ktorými sa zabráni dvojitému posudzovaniu výrobkov podľa tohto nariadenia a iných právnych predpisov Únie.

V kapitole II (články 9 až 18) sa stanovuje postup, vyhlásenia a označovanie.

Články 9 až 12 sa vzťahujú na vyhlásenie o parametroch a uplatniteľné výnimky (vrátane mikropodnikov, ktoré neobchodujú cezhranične, a to za určitých podmienok: pre repasované výrobky alebo pre časti stavieb pripravené na opätovné použitie alebo repasáciu).

V článkoch 13 a 14 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa vyhlásenia o zhode (vyhlásenie o zhode, zhoda s požiadavkami na výrobok podľa článku 5). S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie sa vyhlásenie o zhode kombinuje s vyhlásením o parametroch.

Podľa článku 15 sa vyhlásenie o parametroch a vyhlásenie o zhode môžu poskytnúť v elektronickej podobe alebo prostredníctvom permalinku. Dodávajú sa v jazykoch požadovaných členskými štátmi, v ktorých výrobca zamýšľa výrobok sprístupniť na trhu.

V článkoch 16 až 18 sa stanovujú všeobecné zásady a podmienky pre označenie CE a pre používanie iných označení.

V kapitole III (články 19 až 33) sa vymedzujú práva a povinnosti hospodárskych subjektov. Stanovujú sa v nej všeobecné a podrobné povinnosti výrobcov vrátane toho, ako používať príslušné harmonizované technické špecifikácie (harmonizované normy a delegované akty) na posúdenie a deklarovanie parametrov výrobku.

V článku 22 sa vymedzujú najmä environmentálne povinnosti výrobcov vrátane povinnosti deklarovať povinné charakteristiky udržateľnosti stanovené v časti A oddiele 2 prílohy I, potenciál globálneho otepľovania a požiadavky na základe parametrov alebo minimálny recyklovaný obsah. Po prijatí delegovaných aktov pre danú skupinu výrobkov sa od výrobcov takisto vyžaduje, aby

–navrhovali a vyrábali výrobky a ich obaly tak, aby ich celková environmentálna a klimatická udržateľnosť dosahovala najvyššiu možnú úroveň,

–uprednostňovali recyklovateľné materiály a materiály vyrobené recykláciou,

–dodržiavali povinnosti týkajúce sa minimálneho obsahu recyklovaného materiálu a iné limitné hodnoty týkajúce sa environmentálnej udržateľnosti obsiahnuté v harmonizovaných technických špecifikáciách,

–predchádzali predčasnému zastarávaniu výrobkov, používali spoľahlivé diely a navrhovali výrobky tak, aby sa ich trvanlivosť neodchyľovala od priemernej trvanlivosti výrobkov v príslušnej kategórii,

–navrhovali výrobky tak, aby sa dali ľahko opravovať, renovovať a modernizovať.

V ďalších článkoch sa vymedzujú osobitné povinnosti splnomocnených zástupcov (článok 23), dovozcov (článok 24), napríklad zabezpečiť, aby výrobky zostali pod ich kontrolou bezpečné, skontrolovať, či výrobca splnil svoje všeobecné povinnosti, distribútorov (článok 25), povinnosti poskytovateľov logistických služieb, sprostredkovateľov, online trhov, online predajcov a internetových obchodov (čím sa začleňujú do štruktúry zabezpečovania súladu) (článok 27) a poskytovateľov 3D tlače (článok 28). Zavádzajú sa v nich teda ustanovenia, ktoré umožňujú, aby sa rámec zaoberal aj novými obchodnými modelmi. Zavádzajú sa v nich aj nové osobitné povinnosti hospodárskych subjektov, ktoré demontujú použité výrobky alebo s nimi nakladajú na účely opätovného použitia alebo repasácie (článok 29), a povinnosti týkajúce sa výrobkov s dvojakým použitím a pseudovýrobkov (článok 31). Upravuje sa aj predaj stavebných výrobkov online alebo na diaľku (článok 32).

Kapitola IV (články 34 až 42) obsahuje pravidlá týkajúce sa noriem pre stavebné výrobky a európskych hodnotiacich dokumentov. Zahŕňa povinné uplatňovanie pre všetky požiadavky na základe parametrov a dobrovoľné pre inherentné požiadavky na výrobok. Stanovujú sa v nej pravidlá pre európske hodnotiace dokumenty a ich vzťah k vyhláseniu o parametroch a vyhláseniu o zhode (článok 35), vývoj, prijímanie (článok 36) a zverejňovanie európskych hodnotiacich dokumentov (článok 38), požiadavky na obsah európskych hodnotiacich dokumentov (článok 40) a riešenie neodôvodneného šírenia európskych hodnotiacich dokumentov (článok 36). Upravujú sa v nej aj pravidlá riešenia sporov v prípade nezhody medzi orgánmi technického posudzovania (OTP) (článok 39).

V kapitole V (články 43 až 46) sa stanovujú požiadavky na určujúce orgány zodpovedné za orgány technického posudzovania a pravidlá ich určovania, monitorovania a hodnotenia. Zavádza sa v nej aj splnomocnenie pre Komisiu, aby stanovila požiadavky na orgány technického posudzovania, pokiaľ ide o personálne obsadenie, a aby stanovila koordinačné úlohy orgánov technického posudzovania.

V kapitole VI (články 47 až 63) sa opisuje úloha notifikujúcich orgánov (článok 48), požiadavky uplatniteľné na tieto orgány (článok 49) vrátane najdôležitejších prevádzkových a informačných povinností. Stanovujú sa v nej požiadavky na notifikované osoby (článok 50), ich prevádzkové povinnosti (článok 60) a informačné povinnosti (článok 61) a uvádza povinnosti notifikovanej osoby vo vzťahu k jej subdodávateľovi alebo dcérskej spoločnosti (článok 53). Stanovujú sa v nej aj pravidlá používania iných zariadení ako skúšobné laboratórium notifikovanej osoby (článok 54). Predpokladá sa postup pre členské štáty a Komisiu, ktoré vznesú formálne námietky voči harmonizovaným normám na účely akreditácie (článok 52).

V kapitole VII (články 64 až 67) sa stanovujú zjednodušené postupy. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie, najmä pre MSP a mikropodniky, sa v tejto kapitole stanovujú zjednodušujúce postupy vrátane článku 64 o používaní vhodnej technickej dokumentácie, článku 65, ktorý umožňuje mikropodnikom používať miernejší systém overovania, článku 66, ktorým sa znižujú požiadavky na nesériové výrobky zhotovované mieru a montované v rámci jedinej určenej stavby, článku 67 o uznávaní posúdenia a overenia inou notifikovanou osobou.

V kapitole VIII (články 68 až 76) sa stanovujú pravidlá dohľadu nad trhom a ochranné postupy. V článku 68 sa Komisia splnomocňuje na vytvorenie systému, ktorý umožní ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe podávať sťažnosti alebo správy o možnom nesúlade s týmto nariadením.

V článku 70 sa stanovuje, ako postupovať v prípade nesúladu, v článku 71 sa stanovuje ochranný postup EÚ pre prípady, v ktorých sa členské štáty môžu oprávnene odvolávať na naliehavé dôvody týkajúce sa zdravia, bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia. V článku 72 sa stanovujú pravidlá na zaobchádzanie s výrobkami, ktoré spĺňajú požiadavky a predstavujú riziko. Článok 73 obsahuje splnomocnenie Komisie na stanovenie minimálneho počtu kontrol, ktoré sa majú vykonávať v rámci dohľadu nad trhom, ako aj na stanovenie minimálneho počtu ľudských zdrojov, ktoré majú orgány dohľadu nad trhom nasadiť na stavebné výrobky. V článku 74 sa stanovuje koordinácia dohľadu nad trhom a skupina pre administratívnu spoluprácu (ADCO). S cieľom posilniť kapacity orgánov dohľadu nad trhom majú orgány dohľadu nad trhom právo získať od hospodárskych subjektov späť náklady na kontroly a skúšky (článok 75). Orgány dohľadu nad trhom sú povinné každoročne podávať Komisii správy o svojej činnosti (článok 76).

V kapitole IX (články 77 až 81) sa definujú zásady v oblasti informácií a administratívnej spolupráce. Zavádza sa s cieľom posilniť celkový systém a uplatňovanie nariadenia a zabrániť rozdielnym rozhodnutiam, ktoré by mohli vytvoriť nerovnaké podmienky.

V súlade s týmito cieľmi sa článkom 77 zriaďuje a udržiava informačný a komunikačný systém na zabezpečenie harmonizovaného výkladu a uplatňovania tohto nariadenia.

V článku 78 sa Komisia splnomocňuje na zriadenie databázy alebo systému stavebných výrobkov EÚ na uľahčenie prístupu k informáciám o výrobkoch (najmä k vyhláseniu o parametroch, vyhláseniu o zhode a návodu na použitie). V článku 79 sa revidujú pravidlá týkajúce sa kontaktných miest pre stavebné výrobky s cieľom lepšie podporiť hospodárske subjekty. V článku 80 sa vyžaduje, aby orgány dohľadu nad trhom, kontaktné miesta pre stavebné výrobky, určujúce orgány, orgány technického posudzovania, notifikujúce orgány a notifikované osoby disponovali aktuálnymi informáciami v oblasti svojej činnosti a absolvovali odbornú prípravu o spoločnom výklade a uplatňovaní pravidiel. Od Komisie sa v ňom takisto vyžaduje, aby organizovala odbornú prípravu aspoň raz ročne. Článok 81 umožňuje členským štátom spoločne určovať orgány na plnenie ich povinností podľa nariadenia, spoločne využívať zdroje a prijať spoločnú zodpovednosť.

V kapitole X (článok 82) sa stanovujú podmienky spolupráce s krajinami mimo EÚ, a to aj s cieľom obmedziť negatívne účinky nesúladu hospodárskych subjektov so sídlom v týchto krajinách na jednotný trh.

Kapitola XI (články 83 a 84) sa zaoberá stimulmi členských štátov a zeleným verejným obstarávaním. V článku 83 sa stanovuje prístup členských štátov k stimulovaniu používania udržateľnejších stavebných výrobkov. V článku 84 sa Komisia splnomocňuje, aby vypracovala požiadavky na udržateľnosť pre zelené verejné obstarávanie stavebných výrobkov.

Kapitola XII (článok 85) oprávňuje Komisiu určiť, či je určitá položka stavebným výrobkom.

Kapitolou XIII (článok 86) sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1020 tak, aby sa nariadenie (EÚ) 2019/1020 vzťahovalo aj na stavebné výrobky.

V kapitole XIV (články 87 až 94) sa stanovujú záverečné ustanovenia. V článku 87 sa stanovujú podmienky prijímania delegovaných aktov v nariadení. V článku 88 sa poveruje úlohou Stály výbor pre stavebníctvo. Podľa článku 91 členské štáty stanovia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na sankcie za porušenie tohto nariadenia. V článku 91 sa vyžaduje hodnotenie nariadenia najskôr po ôsmich rokoch od dátumu začatia uplatňovania nariadenia. V článku 93 sa stanovujú prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú postupný presun všetkých harmonizovaných noriem z nariadenia o stavebných výrobkoch do nového nariadenia, a teda jeho hladké zavedenie pre hospodárske subjekty. V článku 94 sa stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti a dátum začatia uplatňovania nariadenia.

Podobne ako v prípade nariadenia o stavebných výrobkoch je k normatívnym ustanoveniam návrhu pripojených niekoľko príloh, a to:

–príloha I o základných požiadavkách na stavby (časť A) ako v nariadení o stavebných výrobkoch a o nových prvkoch: požiadavky na výrobok na základe parametrov (časť B), inherentné požiadavky na výrobok, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a životné prostredie (časť C) a požiadavky na informácie (časť D),

–príloha II o obsahu vyhlásenia o parametroch a vyhlásenia o zhode,

–príloha III o postupe prijímania európskeho hodnotiaceho dokumentu,

–príloha IV o výrobkových oblastiach a požiadavkách na orgány technického posudzovania,

–príloha V o systémoch posudzovania a overovania,

–príloha VI o podstatných vlastnostiach, pre ktoré sa v súvislosti s notifikáciou notifikovaných osôb nevyžaduje odkaz na príslušnú harmonizovanú technickú špecifikáciu,

–príloha VII o tabuľke zhody.

2022/0094 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1020 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 305/2011

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru  ( 1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom  ( 2),

keďže:

(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 bolo prijaté v súvislosti s vnútorným trhom s cieľom harmonizovať podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a odstrániť prekážky obchodu so stavebnými výrobkami medzi členskými štátmi.

(2)Na to, aby mohol byť stavebný výrobok uvedený na trh, je výrobca povinný vypracovať vyhlásenie o parametroch takéhoto výrobku. Výrobca preberá zodpovednosť za zhodu výrobku s týmito deklarovanými parametrami. Z tejto povinnosti sú stanovené určité výnimky.

(3)Zo skúseností s vykonávaním nariadenia č. 305/2011, hodnotenie vykonané Komisiou v roku 2019, ako aj správa o Európskej organizácii pre technické posudzovanie vyplynula nedostatočná výkonnosť rámca v rôznych ohľadoch, a to aj pokiaľ ide o vývoj noriem a dohľad nad trhom. Spätná väzba získaná v priebehu hodnotenia navyše poukázala na potrebu znížiť prekrývanie, rozpory a opakujúce sa požiadavky, a to aj vo vzťahu k iným právnym predpisom Únie, s cieľom zabezpečiť väčšiu právnu zrozumiteľnosť a obmedziť administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov. Preto je potrebné stanoviť konkrétnejšie a podrobnejšie právne povinnosti pre hospodárske subjekty, ako aj nové ustanovenia vrátane tých, ktoré sa týkajú technických špecifikácií a dohľadu nad trhom, aby sa zvýšila právna istota a aby sa zabránilo rozdielnym výkladom.

(4)Je potrebné vytvoriť dobre fungujúce informačné toky, a to aj prostredníctvom elektronických prostriedkov, s cieľom zabezpečiť, aby boli v celom dodávateľskom reťazci k dispozícii koherentné a transparentné informácie o parametroch stavebných výrobkov. Očakáva sa, že sa tým zvýši transparentnosť a efektívnosť v súvislosti s prenosom informácií. Zabezpečenie digitálneho prístupu ku komplexným informáciám o stavebných výrobkoch by prispelo k celkovej digitalizácii stavebného odvetvia, čím by sa tento rámec prispôsobil digitálnemu veku. Prístup k spoľahlivým a trvalým informáciám by znamenal aj to, že hospodárske subjekty a iní aktéri nebudú prispievať k vzájomnému nesúladu.

(5)V uznesení Európskeho parlamentu z 10. marca 2021 o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 305/2011 35 sa uvítal cieľ Komisie zvýšiť udržateľnosť stavebného odvetvia tým, že sa v revízii nariadenia č. 305/2011 budú riešiť parametre udržateľnosti stavebných výrobkov, ako bolo oznámené v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. V záveroch Rady o obehovom hospodárstve v stavebníctve z 28. novembra 2019 36 bola Komisia adresovaná naliehavá výzva, aby pri revízii nariadenia (EÚ) č. 305/2011 o stavebných výrobkoch uľahčila obehovosť stavebných výrobkov. V oznámení Komisie s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu 37 sa zdôraznila potreba zaoberať sa udržateľnosťou stavebných výrobkov a zdôraznilo sa, že udržateľnejšie zastavané prostredie je nevyhnutné pre transformáciu Európy na klimaticky neutrálne hospodárstvo. V oznámení Komisie „Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy“ 38 , bolo stavebníctvo označené za jeden z prioritných ekosystémov, ktoré čelia najdôležitejším výzvam pri plnení cieľov v oblasti klímy a udržateľnosti a pri zavádzaní digitálnej transformácie a od ktorých závisí konkurencieschopnosť stavebného odvetvia. Je preto vhodné stanoviť pravidlá pre deklarovanie environmentálnych parametrov a parametrov udržateľnosti stavebných výrobkov vrátane možnosti stanoviť príslušné prahové hodnoty a triedy.

(6)Podobne sa aj v stratégii EÚ v oblasti normalizácie na rok 2022 39 stavebníctvo označilo za jednu z najrelevantnejších oblastí, v ktorej by mohli harmonizované normy zlepšiť konkurencieschopnosť a znížiť prekážky na trhu.

(7)Sledovanie environmentálnych cieľov vrátane boja proti zmene klímy si vyžaduje stanovenie nových environmentálnych povinností a položenie základu pre vývoj a uplatňovanie metódy posudzovania na výpočet environmentálnej udržateľnosti stavebných výrobkov. Z rovnakého dôvodu je potrebné rozšíriť okruh regulovaných hospodárskych subjektov, keďže distribútori, dodávatelia a výrobcovia zohrávajú úlohu pri výpočte environmentálnej udržateľnosti v stavebníctve. Tento okruh by sa preto mal rozšíriť do dvoch smerov, od distribútorov smerom nadol k hospodárskym subjektom, ktoré pripravujú opätovné použitie a repasáciu stavebných výrobkov, a od výrobcu smerom nahor k dodávateľom medziproduktov a/alebo surovín. Okrem toho musia niektoré hospodárske subjekty, ktoré vstupujú do hry v súvislosti s demontážou použitých výrobkov alebo iných častí stavieb, alebo ich repasovaním a opätovným použitím, prispieť k bezpečnému druhému životu stavebných výrobkov.

(8)V záujme zaistenia bezpečnosti a funkčnosti stavebných výrobkov, a tým aj stavieb, je potrebné zabrániť tomu, aby sa ako stavebné výrobky uvádzali na trh položky, ktoré ich výrobcami nie sú určené na používanie ako stavebné výrobky. Dovozcovia, distribútori a iné nadväzujúce hospodárske subjekty by preto mali zabezpečiť, aby sa tieto pseudostavebné výrobky nepredávali ako stavebné výrobky. Niektorí poskytovatelia služieb, ako sú poskytovatelia logistických služieb alebo poskytovatelia služieb 3D tlače, by navyše nemali prispievať k nesúladu iných hospodárskych subjektov. Preto je potrebné zabezpečiť, aby boli príslušné ustanovenia uplatniteľné aj na tieto služby a ich poskytovateľov.

(9)Je možné, že rôzne hospodárske subjekty poskytnú dátový súbor na 3D tlač, 3D tlačiareň alebo formu a materiál, ktorý sa v nich má použiť, čo vedie k situácii, keď žiadny z týchto subjektov nebude zodpovedný za bezpečnosť a primerané parametre výrobku vyrobeného pomocou 3D tlače. Aby sa v tejto súvislosti predišlo možným bezpečnostným rizikám, je preto potrebné stanoviť ustanovenia pre dátové súbory na 3D tlač, materiály určené na 3D tlač a pre služby 3D tlače, ktoré umožňujú 3D tlač stavebných výrobkov, aby hospodárske subjekty dodržiavaním týchto ustanovení spoločne dosiahli podobnú úroveň bezpečnosti, aká je zabezpečená pri bežných stavebných výrobkoch.

(10)V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia a odstránenia medzery v právnych predpisoch, ktorá by inak existovala, je potrebné objasniť, že stavebné výrobky vyrobené na stavenisku na okamžité zabudovanie do stavby podliehajú rovnakým pravidlám ako ostatné stavebné výrobky. Mikropodniky však výrobky často individuálne vyrábajú a montujú na mieste. Podriadiť tieto mikropodniky za každých okolností rovnakým pravidlám ako ostatné podniky by malo na tieto mikropodniky neprimeraný vplyv. Preto je potrebné umožniť členským štátom, aby oslobodili mikropodniky od povinnosti vypracovať vyhlásenie o parametroch v osobitných situáciách, keď nie sú dotknuté záujmy iných členských štátov.

(11)Zabezpečenie voľného pohybu zostáv alebo súprav stavebných výrobkov na vnútornom trhu prinesie hmatateľné výhody najmä pre občanov, spotrebiteľov a podniky. Z dôvodu právnej istoty by však ich zloženie malo byť presne definované v harmonizovaných technických špecifikáciách alebo európskych hodnotiacich dokumentoch.

(12)Vytvorenie trhu Únie s malými montovanými rodinnými domami má potenciál znížiť cenu bývania a mať pozitívne sociálne a hospodárske účinky. Prioritou zostáva spravodlivosť voči spotrebiteľom, a to okrem iného aj konkrétne v súvislosti so zabezpečovaním cenovej dostupnosti bývania v kontexte zelenej transformácie v súlade s návrhom odporúčania Rady týkajúceho sa zabezpečenia spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo 40 , najmä s odporúčaniami 7 písm. a) až c). Preto je potrebné stanoviť harmonizované pravidlá pre takéto malé domy. Malé domy sú však takisto stavbami, za ktoré sú zodpovedné členské štáty. Keďže nemusí byť možné kumulatívne začleniť do budúcich harmonizovaných technických špecifikácií všetky vnútroštátne požiadavky na malé montované rodinné domy, členské štáty by mali mať právo neuplatňovať pravidlá, ktoré sa majú vzťahovať na tieto montované rodinné domy.

(13)Súlad stavebných výrobkov s právnymi predpismi Únie často závisí od súladu ich kľúčových dielov s týmito právnymi predpismi. Keďže sú však kľúčové diely často integrované do rôznych stavebných výrobkov, ochrana bezpečnosti a životného prostredia vrátane klímy sa lepšie dosiahne, ak sa tieto kľúčové diely posudzujú vo vyšších častiach dodávateľského reťazca, t. j. ak sa parametre a zhoda kľúčových dielov posudzuje vopred a nezávisle od posudzovania konečného stavebného výrobku, do ktorého sú zabudované. Podobne aj dohľad nad trhom je účinnejší, keď je možné identifikovať nevyhovujúce kľúčové diely a zamerať sa na ne. Preto je potrebné stanoviť pravidlá uplatniteľné na kľúčové diely stavebných výrobkov.

(14)Na stavebné výrobky, ktoré už boli posúdené a sú opätovne použité, by sa nemali vzťahovať pravidlá, ktoré sa vzťahujú na nové stavebné výrobky. Na použité stavebné výrobky, ktoré ešte nikdy neboli uvedené na trh Únie, by sa však mali vzťahovať rovnaké pravidlá ako na nové stavebné výrobky, keďže tieto výrobky neboli nikdy posudzované.

(15)Na zaistenie bezpečnosti a funkčnosti stavebných výrobkov by sa pravidlá uplatniteľné na nové stavebné výrobky mali uplatňovať aj na použité stavebné výrobky, ktorých zamýšľané použitie sa zmenilo, s výnimkou použitia na dekoratívne účely, na použité stavebné výrobky s nejasným pôvodným zamýšľaným použitím, na použité stavebné výrobky, ktoré prešli významným transformačným procesom, a na použité stavebné výrobky, v prípade ktorých hospodársky subjekt tvrdí, že majú dodatočné vlastnosti alebo spĺňajú požiadavky na výrobok.

(16)Skutočnosť, že použité stavebné výrobky by sa v zásade nemali podrobovať novému posúdeniu, by nemala brániť hospodárskemu subjektu, aby tieto stavebné výrobky posúdil, ak to pomôže zatraktívniť používanie týchto použitých stavebných výrobkov tým, že sa preukáže, že tieto stavebné výrobky majú stále určité vlastnosti alebo spĺňajú uplatniteľné požiadavky na výrobok.

(17)Stavebné výrobky uvádzané na trh v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie sa často dovážajú zo susedných krajín, a preto sa na ne nevzťahujú požiadavky stanovené v právnych predpisoch Únie. Podriadiť tieto stavebné výrobky takýmto požiadavkám by bolo neúmerne nákladné. Zároveň sa stavebné výrobky vyrobené v najvzdialenejších regiónoch takmer vôbec nedostávajú do obehu v iných členských štátoch. Členské štáty by preto mali mať možnosť vyňať z týchto požiadaviek stavebné výrobky uvádzané na trh alebo priamo montované v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie.

(18)S cieľom dosiahnuť maximálnu regulačnú koherentnosť by toto nariadenie malo v čo najväčšej miere vychádzať z horizontálneho právneho rámca, v tomto prípade konkrétne z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012. Nadväzuje na nedávny trend v oblasti právnych predpisov o výrobkoch, ktorý spočíva vo vytvorení náhradného riešenia v prípadoch, keď európske normalizačné organizácie neposkytujú harmonizované normy, ktoré by bolo možné citovať v úradnom vestníku. Keďže od konca roka 2019 nebolo možné v úradnom vestníku citovať žiadne harmonizované normy pre stavebné výrobky a od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 305/2011 ich bolo len niekoľko desiatok, nové záložné právomoci pre Komisiu by mali byť ešte komplexnejšie a mali by umožniť optimalizovať celkový výstup technických špecifikácií, aby sa dobehlo oneskorenie v prispôsobovaní sa technickému pokroku.

(19)Ak sa v harmonizovaných normách stanovujú pravidlá posudzovania parametrov vzhľadom na podstatné vlastnosti, ktoré sú relevantné pre stavebné predpisy členských štátov, harmonizované normy by sa mali stať záväznými na účely uplatňovania tohto nariadenia, pretože len takéto normy umožňujú voľný obeh výrobkov a zároveň zabezpečujú členským štátom možnosť požadovať bezpečnostné a environmentálne vlastnosti výrobkov vrátane klimatických vlastností s prihliadnutím na ich špecifickú vnútroštátnu situáciu. Vzhľadom na tieto dva ciele (ak sa sledujú spoločne) sa vyžaduje, aby sa výrobky posudzovali jedinou metódou posudzovania, a preto musí byť táto metóda povinná. Na konkretizáciu požiadaviek na výrobky, ktoré sú pre príslušnú skupinu alebo kategóriu výrobkov stanovené v delegovaných aktoch, sa však môžu použiť dobrovoľné normy, a to v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008. V súlade s rozhodnutím č. 768/2008 by tieto normy mali poskytovať predpoklad zhody s požiadavkami, na ktoré sa vzťahujú.

(20)S cieľom prispieť k cieľom Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo a zaistiť bezpečné stavebné výrobky, pričom bezpečnosť je jedným z cieľov, ktoré sa majú sledovať v právnych predpisoch založených na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), sú potrebné inherentné požiadavky na výrobky týkajúce sa bezpečnosti, funkčnosti a ochrany životného prostredia vrátane klímy. Pri stanovovaní týchto požiadaviek by Komisia mala zohľadniť ich potenciálny prínos k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy, životného prostredia a energetickej efektívnosti. Tieto požiadavky sa netýkajú len parametrov stavebných výrobkov. Na rozdiel od predchádzajúcej smernice 89/106/ES sa v nariadení (EÚ) č. 305/2011 nestanovuje možnosť určiť takéto inherentné požiadavky na výrobky. Niektoré harmonizované normy pre stavebné výrobky však obsahujú také inherentné požiadavky na výrobok, ktoré sa môžu týkať životného prostredia, bezpečnosti alebo jednoducho dobrého fungovania výrobku. Tieto normy dokazujú, že existujú praktické potreby takýchto požiadaviek na bezpečnosť, životné prostredie alebo jednoducho na fungovanie výrobkov. V článku 114 ZFEÚ ako právneho základu tohto nariadenia sa ukladá aj snaha o vysokú úroveň ochrany životného prostredia, zdravia a bezpečnosti ľudí. Týmto nariadením by sa teda mali (opätovne) zaviesť alebo potvrdiť inherentné požiadavky na výrobky. Hoci tieto požiadavky musí stanoviť zákonodarca, je potrebné ich špecifikovať pre viac ako 30 skupín výrobkov, z ktorých každá má niekoľko kategórií. Preto by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom spresniť požiadavky na príslušnú skupinu alebo kategóriu stavebných výrobkov.

(21)Výroba a distribúcia stavebných výrobkov je čoraz zložitejšia, čo vedie k vzniku nových špecializovaných subjektov, ako sú poskytovatelia logistických služieb. V záujme jasnosti by sa určité všeobecné povinnosti vrátane spolupráce s orgánmi mali vzťahovať na všetky subjekty zapojené do dodávateľského reťazca, výroby, distribúcie, označovania vlastnou značkou, opätovného balenia alebo sekundárneho obchodu, montáže, demontáže na účely opätovného použitia alebo repasácie a samotnej repasácie. Dodávatelia by okrem toho mali byť povinní spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom na účely posúdenia environmentálnej udržateľnosti. Z týchto dôvodov a s cieľom vyhnúť sa opakovaniu povinností by mal byť pojem „hospodársky subjekt“ vymedzený široko a mal by zahŕňať všetky tieto subjekty, aby bolo možné jedným zásahom stanoviť základné všeobecné povinnosti pre všetkých.

(22)S cieľom podporiť harmonizované postupy medzi členskými štátmi aj v prípadoch, keď sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus o týchto postupoch, by Komisia mala byť splnomocnená prijímať v súvislosti s obmedzeným okruhom problémov vykonávacie akty o vykonávaní tohto nariadenia. Príslušné splnomocnenia sa týkajú vymedzení, povinností a práv hospodárskych subjektov a povinností a práv notifikovaných osôb.

(23)Na zlepšenie právnej istoty a zmiernenie roztrieštenosti trhu EÚ so stavebnými výrobkami v dôsledku existencie vnútroštátnych požiadaviek a značiek je potrebné jasne vymedziť oblasť regulovanú na úrovni EÚ, tzv. oblasť harmonizácie, na rozdiel od prvkov, ktoré zostávajú v pôsobnosti vnútroštátnej regulačnej sféry členských štátov.

(24)V záujme dosiahnutia rovnováhy medzi zmiernením roztrieštenosti trhu a oprávnenými záujmami členských štátov regulovať stavby je zároveň potrebné stanoviť mechanizmus na lepšie začlenenie potrieb členských štátov do vývoja harmonizovaných technických špecifikácií. Z rovnakého dôvodu by sa mal zaviesť mechanizmus, ktorý by členským štátom umožnil stanoviť na základe naliehavých dôvodov ochrany zdravia, bezpečnosti alebo životného prostredia dodatočné požiadavky na stavebné výrobky.

(25)Obehové hospodárstvo, ktoré je kľúčovým prvkom akčného plánu pre obehové hospodárstvo, možno podporiť prostredníctvom povinných systémov zálohovania a vrátenia nepoužívaných výrobkov. Členské štáty by preto mali mať možnosť prijať takéto opatrenia.

(26)V záujme zvýšenia právnej zrozumiteľnosti a zníženia administratívneho zaťaženia hospodárskych subjektov je potrebné zabrániť tomu, aby stavebné výrobky podliehali viacerým posúdeniam týkajúcim sa toho istého aspektu zdravia, bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia vrátane klímy podľa rôznych právnych predpisov Únie. Potvrdila to aj platforma REFIT, ktorá odporúča, aby Komisia prednostne riešila problémy prekrývajúcich sa a opakujúcich sa požiadaviek. Komisia by tak mala mať možnosť určiť podmienky, za ktorých sa pri plnení povinností podľa iných právnych predpisov Únie spĺňajú aj určité povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia, ak by sa inak ten istý aspekt zdravia, bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia vrátane klímy posudzoval súbežne podľa tohto nariadenia a iného právneho predpisu Únie.

(27)Okrem toho, aby sa predišlo rozdielnym postupom členských štátov a hospodárskych subjektov, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom určiť, či určité stavebné výrobky patria do vymedzenia pojmu „stavebný výrobok“.

(28)Najmä v prípade energeticky významných výrobkov zahrnutých do pracovných plánov v oblasti ekodizajnu, ktoré sú zároveň stavebnými výrobkami, a v prípade medziproduktov, s výnimkou cementu, sa pri stanovovaní požiadaviek na udržateľnosť uprednostní [nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov]. Malo by to platiť napríklad pre ohrievače, kotly, tepelné čerpadlá, zariadenia na ohrev vody a vykurovanie priestorov, ventilátory, chladiace a vetracie systémy a fotovoltické výrobky okrem fotovoltických panelov integrovaných do budov. Toto nariadenie môže v prípade potreby stále zasahovať doplnkovým spôsobom, najmä v súvislosti s bezpečnostnými aspektmi, pričom zohľadňuje aj iné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov, ako sú plynové spotrebiče, nízke napätie a strojové zariadenia. V prípade iných výrobkov môže v budúcnosti vzniknúť potreba určiť podmienky, za ktorých sa pri plnení povinností podľa iných právnych predpisov Únie spĺňajú aj určité povinnosti podľa tohto nariadenia, aby sa zabránilo zbytočnému zaťaženiu hospodárskych subjektov. Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom určiť takéto podmienky.

(29)Na vytvorenie motivácie na dosiahnutie súladu by mal výrobca stavebných výrobkov niesť zodpovednosť za nesprávne vyhlásenia o parametroch a zhode.

(30)Zvýšené používanie repasovaných výrobkov je súčasťou prechodu na obehové hospodárstvo a znižovania environmentálnej a uhlíkovej stopy stavebných výrobkov. Trh s repasovanými výrobkami nie je okrem toho v súčasnosti veľmi rozvinutý a požiadavky na takéto výrobky sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Preto a v záujme dodržiavania zásady subsidiarity by členské štáty mali mať možnosť oslobodiť repasované výrobky od povinnosti vypracovať vyhlásenie o parametroch. Takáto výnimka by však nemala byť možná v prípade výrobkov, ktoré nie sú vhodné na repasáciu, alebo ak sú ohrozené záujmy iných členských štátov.

(31)S cieľom zlepšiť prístup k ľahko dostupným a komplexným informáciám o stavebných výrobkoch, a tým prispieť k ich bezpečnosti, funkčnosti a udržateľnosti, by sa malo zabezpečiť, aby vyhlásenie o parametroch poskytovalo všetky informácie potrebné pre používateľov a orgány. Vzhľadom na jeho užitočnosť pre používateľov by výrobcovia mali mať možnosť zahrnúť do tohto vyhlásenia ďalšie informácie za predpokladu, že vyhlásenia o parametroch zostanú jednotné a ľahko čitateľné a že sa nezneužijú ako reklama.

(32)Na umožnenie opätovného použitia a repasovania stavebných výrobkov a použitia nadbytočných stavebných výrobkov vo veľkom rozsahu by sa mal pre tieto stavebné výrobky stanoviť zjednodušený postup vypracovania vyhlásenia o parametroch. V prípade nadbytočných stavebných výrobkov, pri ktorých je zmena používaním vylúčená, by sa mal zmiernený postup obmedziť na prípady, keď pôvodný výrobca odmietne prevziať zodpovednosť za nadbytočný stavebný výrobok, pretože je vždy vhodnejšie, aby za stavebné výrobky, ktoré neboli zmenené, naďalej zodpovedal pôvodný kompetentný výrobca.

(33)S cieľom znížiť zaťaženie hospodárskych subjektov, a najmä výrobcov, by hospodárske subjekty vydávajúce vyhlásenia o parametroch a vyhlásenia o zhode mali poskytovať tieto vyhlásenia elektronickými prostriedkami, mali by byť oprávnené poskytovať tieto vyhlásenia prostredníctvom permalinku na nezmeniteľný dokument alebo by mali v týchto vyhláseniach uvádzať permalinky na nezmeniteľné dokumenty.

(34)Aby výrobcovia mohli preukázať, že stavebné výrobky, na ktoré sa vzťahuje voľný pohyb tovaru, spĺňajú príslušné požiadavky Únie, je potrebné vyžadovať vyhlásenie o zhode, ktoré slúži na doplnenie vyhlásenia o parametroch, čím sa regulačný systém pre stavebné výrobky priblíži nariadeniu (ES) č. 765/2008. S cieľom minimalizovať potenciálne administratívne zaťaženie by sa však vyhlásenie o zhode a vyhlásenie o parametroch mali skombinovať a poskytovať elektronicky. Administratívne zaťaženie MSP by sa malo ďalej minimalizovať cielenými zjednodušujúcimi ustanoveniami, a to aj pokiaľ ide o používanie náležitej technickej dokumentácie, ktorá nahrádza typové skúšky, umožňuje mikropodnikom používať miernejší systém overovania a znižuje požiadavky na nesériové výrobky zhotovované na mieru, ktoré sa montujú v rámci jedinej určenej stavby. Členské štáty by mali mať aj možnosť oslobodiť mikropodniky, ktoré neobchodujú cezhranične, od povinnosti vypracovať vyhlásenie o parametroch.

(35)S cieľom dosiahnuť súlad s ostatnými právnymi predpismi o výrobkoch a v súlade so všeobecnými zásadami nariadenia (ES) č. 765/2008 by sa označenie CE malo umiestňovať na stavebné výrobky, pre ktoré výrobca vypracoval vyhlásenie o parametroch alebo zhode. Výrobca tým preberá zodpovednosť za zhodu výrobku s deklarovanými parametrami a uplatniteľnými požiadavkami na výrobok.

(36)Na zaistenie bezpečnosti, funkčnosti a udržateľnosti stavebných výrobkov, a tým aj stavieb, by všetky hospodárske subjekty, ktoré zasahujú do dodávateľského a distribučného reťazca, mali prijať primerané opatrenia, aby zabezpečili, že uvedú na trh alebo sprístupnia na trhu len stavebné výrobky, ktoré sú v súlade so záväznými požiadavkami Únie. S cieľom zlepšiť právnu zrozumiteľnosť je potrebné výslovne stanoviť povinnosti hospodárskych subjektov.

(37)Je potrebné, aby výrobcovia stavebných výrobkov presne a jednoznačne určili typ výrobku a zabezpečili tak presný základ na posúdenie súladu takéhoto výrobku s požiadavkami Únie. Zároveň, aby sa zabránilo obchádzaniu uplatniteľných požiadaviek, by sa výrobcom malo zakázať vytvárať stále nové typy výrobkov, ak sú príslušné výrobky z hľadiska rozhodujúcich vlastností identické.

(38)Aby sa predišlo zavádzajúcim tvrdeniam, všetky tvrdenia výrobcov stavebných výrobkov by mali byť založené buď na metóde posudzovania uvedenej v harmonizovaných technických špecifikáciách, alebo ak takáto metóda posudzovania neexistuje, na metódach predstavujúcich najlepšie dostupné techniky, ak takáto metóda posudzovania uvedená v harmonizovanej technickej špecifikácii neexistuje.

(39)Technická dokumentácia stavebných výrobkov vypracovaná výrobcom uľahčuje orgánom a notifikovaným osobám overovanie týchto výrobkov na základe požiadaviek Únie. Na zlepšenie prístupu ku komplexným informáciám by táto technická dokumentácia mala obsahovať posúdenie environmentálnej udržateľnosti stavebného výrobku.

(40)S cieľom zabezpečiť transparentnosť pre používateľov stavebných výrobkov a zabrániť ich nevhodnému používaniu by mal výrobca stavebné výrobky a ich zamýšľané použitie presne identifikovať. Z rovnakého dôvodu by mal výrobca jasne uviesť, či sú stavebné výrobky určené len na profesionálne použitie alebo aj na použitie spotrebiteľmi. Aby sa zabezpečila spätná vysledovateľnosť stavebných výrobkov, výrobcovia by mali byť uvedení na výrobku, alebo ak to nie je možné, napr. z dôvodu veľkosti alebo povrchu výrobku, na jeho obale, alebo ak ani to nie je možné, v sprievodnom dokumente.

(41)Na zabezpečenie splnenia požiadaviek tohto nariadenia by výrobcovia mali aktívne vyhľadávať, uchovávať a vyhodnocovať informácie a prijať vhodné opatrenia v prípade, že sa potvrdí nesúlad alebo nedostatočná funkčnosť, alebo ak existuje riziko.

(42)V záujme optimalizácie plnenia cieľov Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo by výrobcovia mali byť povinní dosiahnuť primeranú úroveň environmentálnej udržateľnosti svojich výrobkov, ako aj ich výroby. Táto povinnosť si vyžaduje kompromisné rozhodnutia medzi rôznymi environmentálnymi aspektmi a medzi environmentálnymi a bezpečnostnými aspektmi, pričom environmentálne aj bezpečnostné aspekty sa môžu týkať výrobku ako takého alebo stavieb. S cieľom poskytnúť výrobcom istotu pri rozhodovaní o týchto kompromisoch by sa v tomto nariadení mali stanoviť jasné pravidlá týkajúce sa kompromisov.

(43)Na zabezpečenie udržateľnosti a trvanlivosti stavebných výrobkov by výrobcovia mali zabezpečiť, aby sa výrobky mohli používať veľmi dlho. Takéto dlhodobé používanie si vyžaduje primeraný dizajn, používanie spoľahlivých dielov, opraviteľnosť výrobkov, dostupnosť informácií o opravách a prístup k náhradným dielom.

(44) Na posilnenie obehového charakteru stavebných výrobkov v súlade s cieľmi akčného plánu pre obehové hospodárstvo by výrobcovia mali uprednostňovať opätovné použitie, repasáciu a recykláciu svojich výrobkov. Opätovné použitie, repasácia a recyklácia (resp. príprava na ne) si vyžadujú určitú koncepciu, a to konkrétne v záujme uľahčenia separácie komponentov a materiálov v neskoršej fáze recyklácie a zabránenia zmiešaným, kompozitným alebo zložitým materiálom. Keďže obvyklé návody na použitie sa nemusia dostať k hospodárskym subjektom zodpovedným za (prípravu na) opätovné použitie, repasáciu a recykláciu, potrebné informácie v tomto smere by mali byť okrem návodov na použitie k dispozícii v databázach alebo systémoch výrobkov a na webových sídlach výrobcu.

(45)Aby bolo možné dodávať bezpečné, funkčné a environmentálne udržateľné stavebné výrobky, je potrebné stanoviť pre výrobcov komplexné povinnosti v oblasti udržateľnosti a bezpečnosti. Vzhľadom na dôležitosť týchto povinností a dosiahnutie správnej rovnováhy medzi funkčnosťou, bezpečnosťou a udržateľnosťou by Komisia mala byť splnomocnená formou delegovaných aktov určiť podmienky, za ktorých sa v prípade konkrétnej skupiny alebo kategórie výrobkov tieto povinnosti plnia alebo sa predpokladá ich plnenie.

(46)Niektoré stavebné výrobky sa stávajú odpadom, hoci sa nikdy nepoužili. Aby sa predišlo takémuto plytvaniu zdrojmi, výrobcovia by mali priamo alebo prostredníctvom svojich dovozcov a distribútorov súhlasiť s opätovným nadobudnutím vlastníctva výrobkov, ktoré sa po dodaní na stavenisko alebo používateľovi nepoužili a sú v stave, ktorý zodpovedá stavu, v akom boli uvedené na trh.

(47)Aby sa používatelia stavebných výrobkov mohli rozhodovať na základe informácií, mali by byť dostatočne informovaní o environmentálnych vlastnostiach výrobkov, o ich zhode s environmentálnymi požiadavkami a o stupni plnenia environmentálnych povinností výrobcu v tomto kontexte. Komisia je preto splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom stanoviť osobitné požiadavky na označovanie, ktoré by mohli zahŕňať ľahko zrozumiteľné semaforové označovanie.

(48)Niektoré povinnosti výrobcu, ako napríklad posudzovanie environmentálnej udržateľnosti alebo uprednostňovanie recyklovateľných materiálov, možno len ťažko splniť v prípade použitých, repasovaných alebo nadbytočných výrobkov. Hospodárske subjekty, ktoré umožňujú opätovné použitie alebo repasovanie, by preto mali byť oslobodené od týchto povinností, a to o to viac, že opätovné použitie a repasovanie sú prospešné pre životné prostredie.

(49)Splnomocnení zástupcovia sú často jedinými kontaktovateľnými osobami v prípade dovážaných výrobkov, zatiaľ čo výrobcovia im často prideľujú veľmi obmedzené úlohy a neposkytujú im všetky potrebné informácie na účinné zastupovanie výrobcov. Preto by sa mala objasniť a posilniť úloha a povinnosti splnomocnených zástupcov.

(50)Hospodársky subjekt, ktorý upraví výrobok takým spôsobom, že to môže ovplyvniť jeho parametre alebo bezpečnosť, by mal podliehať povinnostiam výrobcov, aby sa zabezpečilo overenie, či sú parametre alebo bezpečnosť výrobku stále rovnaké. Táto povinnosť by sa však nemala uložiť hospodárskemu subjektu, ktorý prebaľuje výrobky s cieľom sprístupniť ich v inom členskom štáte, pretože inak by sa bránilo sekundárnemu obchodu, a teda voľnému obehu výrobkov, a opätovné balenie by v zásade nemalo ovplyvniť parametre ani bezpečnosť stavebného výrobku. Napriek tomu a s cieľom zachovať parametre a bezpečnosť výrobkov by mal byť hospodársky subjekt, ktorý vykonáva opätovné balenie, zodpovedný za správne vykonanie týchto operácií, aby sa zabezpečilo, že výrobok nebude poškodený a že používatelia budú stále správne informovaní v jazyku stanovenom členským štátom, v ktorom sú výrobky sprístupnené na trhu.

(51)S cieľom zvýšiť mieru dodržiavania povinností zo strany výrobcov podľa tohto nariadenia a prispieť k riešeniu zistených nedostatkov a zlepšiť dohľad nad trhom by poskytovatelia služieb, online trhy a sprostredkovatelia mali byť oprávnení a povinní overovať určité ľahko overiteľné vlastnosti výrobkov a ich výrobcov, ako je určenie typu výrobku a vypracovanie komplexnej technickej dokumentácie, a mali by aktívne prispievať k tomu, aby sa k používateľom dostali len výrobky, ktoré sú v súlade s predpismi.

(52)Na zabránenie situácii, aby sa 3D tlač využívala na obchádzanie povinností podľa tohto nariadenia, by poskytovatelia služieb 3D tlače mali mať určité informačné povinnosti.

(53)Bezpečné používanie použitých a repasovaných výrobkov často závisí od presných informácií o ich prvom použití. Hospodársky subjekt, ktorý demontuje použité výrobky na účely opätovného použitia alebo repasovania, by preto mal vyhotoviť protokoly o mieste, podmienkach a predpokladanej dĺžke používania demontovaného výrobku.

(54)Parametre a bezpečnosť výrobkov závisia aj od použitých komponentov a od služieb, ktoré poskytujú subjekty vykonávajúce kalibráciu alebo iní poskytovatelia služieb pri ich dizajne a výrobe. Preto by sa mali stanoviť určité povinnosti pre dodávateľov komponentov a poskytovateľov služieb zapojených do výroby výrobkov. Ak nesúlad alebo riziko mohlo byť spôsobené dodaným komponentom alebo službou určitého hospodárskeho subjektu, dodávateľ alebo poskytovateľ služieb by o tom mal informovať ostatných svojich zákazníkov, ktorí dostali ten istý komponent alebo službu, aby sa mohli prípady nesúladu a riziká účinne riešiť aj v prípade ostatných výrobkov.

(55)Niektoré položky používané v stavebníctve majú viacero potenciálnych účelov. Ich výrobcovia by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, či sú tieto položky určené na stavebné účely alebo nie, a to aj preto, aby sa zabránilo tomu, že sa budú musieť podrobiť posudzovaniu parametrov a zhody tam, kde to nie je potrebné. Ak však rozhodnú, že určitá položka nie je určená na stavebné účely, hoci by sa na ne mohla použiť (ďalej len „pseudovýrobok“), výrobcovia a iné hospodárske subjekty by mali zabezpečiť, aby sa nepoužívala v stavbách. V opačnom prípade by niektoré položky skončili v stavbách, pričom by nespĺňali požiadavky tohto nariadenia.

(56)Z toho istého dôvodu, ak výrobcovia výrobkov, ktoré sa svojou povahou môžu používať na stavebné a iné účely (ďalej len „výrobky s dvojakým použitím“), výslovne nevylúčia použitie na stavebné účely, mali by v prípade všetkých výrobkov príslušného typu splniť povinnosti podľa tohto nariadenia.

(57)Na objasnenie uplatniteľnosti tohto nariadenia na online predaj a iný predaj na diaľku by sa malo vymedziť, za akých podmienok sa určitý výrobok považuje za ponúkaný klientom v Únii. Keďže je pri online obchodovaní vyššia pravdepodobnosť nesúladu, členské štáty by mali vyvinúť osobitné úsilie a určiť jeden centralizovaný orgán dohľadu nad trhom na odhaľovanie ponúk predaja na diaľku zameraných na klientov na ich území, aby zodpovedné orgány dohľadu nad trhom mohli prijať primerané opatrenia. Keďže odhaľovanie takýchto ponúk si vyžaduje znalosti výskumných odborníkov alebo špecializovaný softvér umelej inteligencie, úloha súvisiaca s odhaľovaním takýchto prípadov by sa mala centralizovať a zveriť jedinému orgánu dohľadu nad trhom.

(58)Digitálne technológie, ktoré poskytujú významný potenciál na zníženie administratívneho zaťaženia a nákladov pre hospodárske subjekty a verejné orgány a zároveň podporujú inovatívne a nové obchodné príležitosti a modely, sa vyvíjajú rýchlym tempom. Zavádzanie digitálnych technológií takisto významne prispeje k dosiahnutiu cieľov vlny obnovy vrátane energetickej efektívnosti, posudzovania životného cyklu a monitorovania a fondu budov. Komisia by preto mala byť splnomocnená prostredníctvom vykonávacích aktov zabezpečiť využívanie ďalších príležitostí súvisiacich s digitalizáciou.

(59)Keďže harmonizované normy vypracované pre stavebné výrobky (ďalej len „normy pre stavebné výrobky“) sú väčšinou povinné, v záujme vytvorenia právnej istoty by tieto normy mali byť nielen v súlade s príslušnými normalizačnými žiadosťami a s týmto nariadením, ale aj so všeobecnými zásadami právnych predpisov Únie.

(60)S cieľom zabezpečiť včasné citovanie odkazov na normy pre stavebné výrobky v Úradnom vestníku Európskej únie by Európska komisia mala byť splnomocnená obmedziť rozsah pôsobnosti alebo zrušiť nedostatočné normy na účely právnych účinkov podľa tohto nariadenia prostredníctvom delegovaných aktov namiesto toho, aby zamietla citovanie odkazov na ne v úradnom vestníku.

(61)V záujme koherentnosti systému by toto nariadenie malo vychádzať z horizontálneho právneho rámca pre normalizáciu. Nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 by sa preto malo v možnom rozsahu uplatňovať aj na normy, ktoré sa v súlade s týmto nariadením stali povinnými. V nariadení (EÚ) č. 1025/2012 sa má teda okrem iného stanoviť postup pre námietky voči harmonizovaným normám pre stavebné výrobky, ak tieto normy úplne nespĺňajú požiadavky stanovené v príslušnej normalizačnej žiadosti alebo iné požiadavky tohto nariadenia.

(62)Keďže nejde o akty so všeobecnou uplatniteľnosťou, ale o prvý krok dvojstupňového administratívneho postupu vedúceho k označeniu CE, európske hodnotiace dokumenty by sa nemali považovať za harmonizované technické špecifikácie. Základné zásady vypracovania harmonizovaných noriem, ako je transparentnosť pre konkurentov, sa však môžu a mali by sa uplatňovať aj na európske hodnotiace dokumenty. Okrem toho by sa na európske hodnotiace dokumenty malo odkazovať v postupoch posudzovania parametrov a zhody rovnako ako na harmonizované normy. Preto, aby sa predišlo zdĺhavému opakovaniu ustanovení, by sa hlavné pravidlá týkajúce sa harmonizovaných noriem mali uplatňovať aj na európske hodnotiace dokumenty. V záujme transparentnosti pre konkurentov by mali byť európske hodnotiace dokumenty verejne prístupné a odkazy na všetky európske hodnotiace dokumenty by sa mali uverejňovať v úradnom vestníku.

(63)V súčasnosti hrozí, že rastúci počet ťažko rozlíšiteľných európskych hodnotiacich dokumentov, ktoré majú často len malú pridanú hodnotu v porovnaní s inými alebo existujúcimi harmonizovanými normami, spomalí ich zverejňovanie. V záujme nákladovo efektívneho riešenia tohto rizika by sa mali stanoviť alebo konkretizovať určité zásady vypracovania a prijatia európskych hodnotiacich dokumentov. Okrem toho by sa mala posilniť kontrola zo strany Komisie.

(64)Požiadavky uplatniteľné na určujúce orgány orgánov technického posudzovania by nemali zaostávať za požiadavkami vzťahujúcimi sa na notifikujúce orgány vzhľadom na podobnosť ich príslušných úloh. Z rovnakého dôvodu by orgány technického posudzovania mali mať rovnakú mieru nezávislosti a kontroly rozhodovania ako notifikované osoby.

(65)S cieľom reagovať na pozoruhodný percentuálny podiel notifikácií, ktoré boli založené na neúplných alebo chybných posúdeniach, najmä v prípadoch, keď notifikované právne subjekty nedisponovali internou technickou spôsobilosťou, je potrebné posilniť kapacitu zdrojov notifikujúcich orgánov, a to konkrétne stanovením minimálnych požiadaviek; spresniť požiadavky na notifikované osoby, najmä pokiaľ ide o ich nezávislosť, delegovanie právomocí na iné právnické osoby a vlastnú spôsobilosť na výkon činnosti; vyžadovať primerané kvalifikované personálne obsadenie notifikovaných osôb a overovať primeranosť personálneho obsadenia, na čo sa ako najefektívnejší ukázal nástroj kvalifikačnej matice; zabezpečiť a overiť, že notifikovaná osoba má skutočnú kontrolu nad personálnym obsadením, prideľovaním externých odborníkov, postupmi, kritériami a rozhodovaním, a že túto kontrolu nemá subdodávateľ, dcérska spoločnosť ani iná spoločnosť, ktorá patrí do tej istej skupiny spoločností, a rozšíriť dokumentáciu, ktorú majú orgány predložiť pri podávaní žiadosti o určenie za notifikovanú osobu, aby sa notifikujúcim orgánom poskytol hlbší a porovnateľne spravodlivejší základ pre rozhodovanie.

(66)Aby sa zabránilo bežnej neuspokojivej praxi akreditačných orgánov, je potrebné zabezpečiť, aby akreditačné orgány pri akreditácii vychádzali z tohto nariadenia, a nie z noriem, ktoré sa často od neho odchyľujú. Je rovnako dôležité zabezpečiť, aby akreditačné orgány posudzovali schopnosť žiadajúceho orgánu, a nie skupiny spoločností, pretože budúcu certifikáciu musí mať pod kontrolou samotný žiadajúci orgán.

(67)V záujme dosiahnutia rovnakých podmienok a zabránenia právnej neistote by mali byť povinnosti notifikovaných osôb jasnejšie vymedzené a jednoznačné, a to tak pre ich činnosti posudzovania a overovania, ako aj pre súvisiace aspekty.

(68)Aby sa predišlo zapojeniu zamestnancov notifikovaných osôb a výrobcov, notifikované osoby by mali zabezpečiť rotáciu medzi zamestnancami vykonávajúcimi rôzne úlohy posudzovania zhody.

(69)Orgány členských štátov môžu mať otázky, na ktoré môže odpovedať len určitá notifikovaná osoba. Notifikované osoby by preto mali odpovedať aj na otázky, ktoré môžu mať orgány iných členských štátov.

(70)S cieľom umožniť všetkým orgánom ľahšie identifikovať nesúlad notifikovaných osôb, výrobcov a výrobkov a zabezpečiť rovnaké podmienky by notifikované osoby mali byť oprávnené, a ak možno nesúlad jasne preukázať, dokonca povinné proaktívne zasielať informácie o prípadoch nesúladu príslušným orgánom dohľadu nad trhom alebo notifikujúcim orgánom. Notifikované osoby by však nemali porušovať informačnú povinnosť tým, že budú vyšetrovať iné hospodárske subjekty ako svojich vlastných klientov alebo partnerov.

(71)Na vytvorenie rovnakých podmienok pre notifikované osoby a výrobcov by sa mala posilniť koordinácia medzi notifikovanými osobami. Keďže len polovica súčasných notifikovaných osôb sa z vlastnej iniciatívy zúčastňuje na činnosti už existujúcej koordinačnej skupiny notifikovaných osôb, účasť v nej by sa mala stať povinnou.

(72)Pokusy zaviesť zjednodušené postupy pre malé a stredné podniky v nariadení (EÚ) č. 305/2011, a tak znížiť zaťaženie a náklady MSP a mikropodnikov, neboli úplne účinné a často zostali nepochopené alebo sa nevyužívali z dôvodu nedostatočnej informovanosti alebo nejasností týkajúcich sa ich uplatňovania. vďaka vyriešeniu zistených nedostatkov a súčasnému nadviazaniu na predtým stanovené pravidlá sa zabezpečí nevyhnutné objasnenie a uľahčenie ich uplatňovania, vďaka čomu sa dosiahne cieľ podpory MSP, ako aj zabezpečenie parametrov, bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti stavebných výrobkov.

(73)Uznávanie výsledkov skúšok získaných iným výrobcom stanovené v článku 36 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 305/2011 by sa malo zovšeobecniť, aby sa všeobecne znížilo zaťaženie hospodárskych subjektov a konkrétne výrobcov. Takýto mechanizmus uznávania je potrebný najmä preto, aby sa zabránilo viacnásobnému posudzovaniu environmentálnej udržateľnosti surovín, medziproduktov a konečných výrobkov.

(74)Na zabezpečenie právnej istoty v prípade problémov s bezpečnosťou alebo parametrami by sa takéto uznávanie malo povoliť len vtedy, ak sa obidva zúčastnené hospodárske subjekty a obidve zúčastnené notifikované osoby zaviažu spolupracovať a ak hospodársky subjekt, ktorý získava certifikáciu, má technické znalosti o výrobku.

(75)Hodnotenie nariadenia (EÚ) č. 305/2011 ukázalo, že činnosti dohľadu nad trhom vykonávané na vnútroštátnej úrovni sa značne líšia, pokiaľ ide o ich kvalitu a účinnosť. Okrem opatrení stanovených v tomto nariadení v prospech lepšieho dohľadu nad trhom by sa dodržiavanie tohto nariadenia v prípade hospodárskych subjektov, osôb a výrobkov malo uľahčiť aj zapojením tretích strán, napríklad tým, že každá fyzická alebo právnická osoba bude môcť predložiť informácie o prípadnom nesúlade cez portál na podávanie sťažností.

(76)V záujme odstránenia zistených nedostatkov v súvislosti s dohľadom nad trhom podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 by toto nariadenie malo obsahovať viac právomocí pre orgány členských štátov a Komisiu, ktoré by orgánom umožnili konať za všetkých možných problematických okolností.

(77)Prax dohľadu nad trhom ukázala, že pri hodnotení výrobkov v určitom časovom okamihu existuje riziko nesúladu, ale nedochádza k výskytu nesúladu, zatiaľ čo v neskoršom časovom okamihu je potrebné konštatovať opak. Okrem toho existujú situácie, keď existuje iný ako formálny nesúlad, ktorý nespôsobuje riziko. Preto by členské štáty mali byť oprávnené konať vo všetkých prípadoch podozrenia na nesúlad alebo riziko, pričom vymedzenie pojmu „výrobok predstavujúci riziko“ sa musí rozšíriť tak, aby zahŕňalo riziko pre životné prostredie. Je potrebné poskytnúť členským štátom dostatočnú procesnú flexibilitu, aby bolo možné rozlišovať medzi prípadmi nesúladu s vysokou a nízkou prioritou, pričom všetky členské štáty by mali byť informované aj o menej dôležitých prípadoch.

(78)Na zabezpečenie účinného presadzovania požiadaviek a posilnenie dohľadu nad trhom v členských štátoch, ako aj zabezpečenie súladu s nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom stanoviť minimálny počet kontrol, ktoré majú vykonávať orgány dohľadu nad trhom v prípade konkrétneho súboru alebo skupiny výrobkov alebo v súvislosti s konkrétnymi požiadavkami, a stanoviť minimálne požiadavky na zdroje.

(79)Okrem toho je na posilnenie v priemere slabých kapacít orgánov dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o dohľad nad trhom, a na ďalšie zosúladenie s nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov potrebné poskytnúť podrobnejšiu administratívnu koordinačnú podporu a poskytnúť im právo vymáhať od hospodárskych subjektov náklady na kontroly a skúšky.

(80)S cieľom vytvoriť stimul na zvýšenie kapacít orgánov dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o dohľad nad trhom, a dosiahnuť súlad s nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov by členské štáty mali podávať správy o svojich činnostiach dohľadu nad trhom týkajúcich sa výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to aj pokiaľ ide o uložené sankcie.

(81)Aby mohli kontaktné miesta pre stavebné výrobky lepšie slúžiť hospodárskym subjektom, mali by byť efektívnejšie, a preto by mali získať viac zdrojov. Na uľahčenie práce hospodárskych subjektov by sa mali úlohy kontaktných miest pre stavebné výrobky doladiť a rozšíriť tak, aby zahŕňali informácie o ustanoveniach tohto nariadenia týkajúcich sa výrobkov a o aktoch prijatých v súlade s týmto nariadením.

(82)Je potrebné vytvoriť vhodný, účinný a nákladovo efektívny koordinačný mechanizmus, aby sa zabezpečilo dôsledné uplatňovanie stanovených povinností a požiadaviek a posilnil sa celkový systém, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že sa môžu objaviť nové interpretačné otázky týkajúce sa bezpečnosti a udržateľnosti výrobkov a stavieb. Keďže odlišné rozhodnutia vytvárajú nerovnaké podmienky, prispievajú k zložitejšiemu právnemu rámcu, vytvárajú prekážky voľného pohybu na vnútornom trhu a dodatočné administratívne zaťaženie a náklady pre hospodárske subjekty, takýmto rozdielnym rozhodnutiam by sa malo zabrániť pomocou uvedeného koordinačného mechanizmu.

(83)Preto by sa mal vytvoriť najmä európsky informačný systém na zhromažďovanie interpretačných otázok, hľadanie vhodných spoločných riešení a zlepšenie výmeny informácií v tejto oblasti. Na uľahčenie výmeny informácií by sa takýto systém mal opierať o vnútroštátne systémy. Tieto vnútroštátne systémy by mali takisto identifikovať prípady nerovnomerného uplatňovania tohto nariadenia, aby sa zabezpečilo, že sa rôznorodé postupy nestanú bežnou a trvalou praxou.

(84)Centralizovaná registrácia informácií o výrobkoch zvyšuje transparentnosť v prospech bezpečnosti výrobkov a ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zároveň znižuje administratívne zaťaženie a náklady hospodárskych subjektov. Na Komisiu by sa preto mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 291 ZFEÚ s cieľom vytvoriť centralizovanú databázu alebo systém stavebných výrobkov Únie. V tejto chvíli nie je možné posúdiť výhody a nevýhody možných riešení, Komisia by preto mala byť oprávnená sa podľa potreby vydať ktoroukoľvek z týchto ciest.

(85)V záujme zlepšenia úrovne ich kompetencií, harmonizácie ich rozhodovania a vytvorenia rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty by sa mala organizovať odborná príprava pre orgány dohľadu nad trhom, kontaktné miesta pre stavebné výrobky, určujúce orgány, orgány technického posudzovania, notifikujúce orgány a notifikované osoby. Rovnaké ciele by sa mali sledovať aj výmenou zamestnancov medzi orgánmi dohľadu nad trhom, notifikujúcimi orgánmi a notifikovanými osobami dvoch alebo viacerých členských štátov.

(86)Členské štáty nie sú vždy technicky spôsobilé plniť všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov Únie kumulatívne pre všetky výrobné odvetvia. Preto získavajú neformálnu podporu od iných väčších členských štátov. Keďže takáto podpora je v niektorých prípadoch nevyhnutná a v iných odporúčaná, v tomto nariadení by sa mali stanoviť základné pravidlá pre takúto podporu, a to konkrétne v súvislosti s objasnením povinností. Pre členské štáty je navyše výzvou rastúca technická zložitosť výrobkov a právnych predpisov uplatniteľných vzhľadom na všetky aspekty a sektory výrobkov kumulatívne, čo naznačuje potenciál lepších výsledkov vďaka špecializácii a rozdeleniu práce medzi členskými štátmi. V tomto nariadení by sa preto mala odrážať konkrétna situácia členských štátov a zároveň by sa malo umožniť preskúmanie potenciálnej pridanej hodnoty špecializácie a rozdelenia práce medzi všetkými členskými štátmi.

(87)Podnikanie so stavebnými výrobkami pomaly, ale isto nadobúda čoraz viac medzinárodný charakter. Preto vznikajú situácie, keď je potrebné čeliť aj nesúladu hospodárskych subjektov so sídlom mimo Únie. Keďže tretie krajiny sú len ťažko pripravené podporovať presadzovanie právnych predpisov Únie na svojom území, ak im Únia spätne neposkytuje možnosť pomoci, mali by sa v tomto nariadení stanoviť určité právomoci pre medzinárodnú spoluprácu.

(88)Určitý počet tretích krajín uplatňuje právne predpisy Únie o výrobkoch alebo aspoň uznáva certifikáty vydané v súlade s nimi, či už na základe medzinárodných dohôd, alebo jednostranne, pričom oboje je v záujme Únie. S cieľom motivovať tieto tretie krajiny, aby pokračovali v tejto praxi, a ostatné tretie krajiny, aby robili to isté, by sa mali tretím krajinám, ktoré uplatňujú právne predpisy Únie o výrobkoch alebo uznávajú certifikáty vydané v súlade s nimi, poskytnúť určité dodatočné možnosti. Preto by malo byť možné podporiť tieto obzvlášť spolupracujúce tretie krajiny tým, že sa im umožní účasť na určitej odbornej príprave a účasť na databáze alebo systéme stavebných výrobkov EÚ, na informačnom systéme pre harmonizované rozhodovanie a na výmene informácií medzi orgánmi. Okrem toho by z rovnakého dôvodu malo byť možné informovať tieto obzvlášť spolupracujúce tretie krajiny o nevyhovujúcich alebo rizikových výrobkoch.

(89)Na stimulovanie používania udržateľných stavebných výrobkov a zároveň zabránenie narušeniu trhu a udržanie súladu s nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov by sa stimuly na používanie udržateľných stavebných výrobkov poskytované členskými štátmi mali zamerať na najudržateľnejšie výrobky a mali by byť zakotvené vo výmene informácií medzi členskými štátmi.

(90)S cieľom zvýšiť mieru používania udržateľných stavebných výrobkov a zároveň zabrániť narušeniu trhu a dosiahnuť súlad s nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov by sa postupy verejného obstarávania v členských štátoch mali zamerať na najudržateľnejšie výrobky spomedzi tých, ktoré sú v súlade s predpismi. Požiadavky uplatniteľné na verejné obstarávanie stanovené vo vykonávacích aktoch by sa mali stanoviť podľa objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.

(91)Verejné obstarávanie predstavuje 14 % HDP Únie. S cieľom prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality, zvýšeniu energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov a prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré chráni verejné zdravie a biodiverzitu, by sa od verejných obstarávateľov a subjektov malo v náležitých prípadoch vyžadovať, aby svoje obstarávanie zosúladili s osobitnými kritériami alebo cieľmi zeleného verejného obstarávania, ktoré sa stanovia v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia. Kritériá alebo ciele stanovené delegovanými aktmi pre konkrétne súbory výrobkov by sa mali dodržiavať nielen pri priamom obstarávaní týchto výrobkov vo verejných zákazkách na dodanie tovaru, ale aj vo verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ak sa tieto výrobky budú používať na činnosti, ktoré sú predmetom týchto zákaziek. Povinné kritériá alebo ciele v porovnaní s dobrovoľným prístupom zabezpečia, aby sa maximalizoval vplyv verejných výdavkov na zvýšenie dopytu po výrobkoch s lepšími parametrami. Kritériá by mali byť transparentné, objektívne a nediskriminačné.

(92)S cieľom zohľadniť technický pokrok a poznatky o nových vedeckých dôkazoch, zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu, uľahčiť prístup k informáciám a zabezpečiť homogénne vykonávanie pravidiel by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovenie a zmenu technických ustanovení a požiadaviek týkajúcich sa konkrétnych výrobkov; vymedzenie uplatniteľných systémov posudzovania a overovania; určenie podmienok, za ktorých povinnosti vyplývajúce z iných právnych predpisov Únie plnia určité povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia; zmenu vzoru vyhlásenia o parametroch a vyhlásenia o zhode; stanovenie ďalších povinností pre výrobcov; revíziu a doplnenie procesných pravidiel na vypracovanie európskych hodnotiacich dokumentov; stanovenie minimálnych požiadaviek na orgány dohľadu nad trhom; vytvorenie databázy alebo systému stavebných výrobkov Únie; stanovenie požiadaviek na zelené verejné obstarávanie a vymedzenie minimálnych sankcií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 41 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(93)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, ktorými sa stanovia prostriedky na prenos informácií; v ktorých sa stanoví podrobný spôsob vykonávania povinností a práv hospodárskych subjektov; ktorými sa prijme formát európskeho technického posúdenia; ktorými sa stanovia minimálne zdroje požadované notifikovanými osobami a ktorými sa orgánom tretích krajín umožní prístup do informačných systémov na účely harmonizovaného rozhodovania, do databázy alebo systému stavebných výrobkov EÚ a na odbornú prípravu v súvislosti s týmto nariadením. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 42 .

(94)Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak si to v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa zdravia alebo bezpečnosti ľudí alebo ochrany životného prostredia vyžadujú naliehavé dôvody.

(95)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 sa stanovujú pravidlá horizontálneho rámca pre dohľad nad trhom a kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie. S cieľom zabezpečiť, aby výrobky podľa tohto nariadenia, na ktoré sa vzťahuje voľný pohyb tovaru v rámci Únie, spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, ako je ochrana zdravia a bezpečnosti ľudí a ochrana životného prostredia, by sa uvedené nariadenie malo uplatňovať aj na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pokiaľ v tomto nariadení neexistujú osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou alebo účinkom. Nariadenie (EÚ) 2019/1020 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(96)Na zefektívnenie vykonávania tohto nariadenia a zníženie zaťaženia hospodárskych subjektov by malo byť možné podávať žiadosti a rozhodnutia v tlačenej forme alebo v bežne používanom elektronickom formáte. V záujme dosiahnutia právnej istoty by žiadosti a rozhodnutia mali byť platné len vtedy, ak elektronický podpis spĺňa požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 a ak je podpisujúca osoba poverená zastupovaním orgánu alebo hospodárskeho subjektu podľa práva členských štátov, resp. právnych predpisov Únie.

(97)V záujme ďalšieho zníženia zaťaženia hospodárskych subjektov by malo byť možné poskytovať dokumentáciu v bežne používanom elektronickom formáte a štandardne plniť požiadavky týkajúce sa poskytovania informácií, a to v elektronickej podobe.

(98)S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dodržiavania tohto nariadenia by členské štáty mali stanoviť pravidlá uplatniteľné na sankcie za nesúlad a zabezpečiť, aby sa tieto pravidlá presadzovali. Stanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. Na zabezpečenie týchto cieľov a harmonizovaných sankcií by Komisia mala byť splnomocnená stanoviť minimálne sankcie formou aktov prijatých v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(99)V záujme vytvorenia právnej istoty by sa malo spresniť, či a ako dlho si určenia kontaktných miest pre stavebné výrobky, orgánov technického posudzovania alebo notifikovaných osôb a harmonizované normy, európske hodnotiace dokumenty, európske technické posúdenia a certifikáty alebo protokoly o skúškach notifikovaných osôb prijaté alebo vydané podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 zachovávajú právne účinky podľa tohto nariadenia. Príslušné prechodné obdobia by mali byť dostatočne dlhé na to, aby sa predišlo prekážkam pri určovaní notifikovaných osôb a orgánov technického posudzovania a pri prijímaní alebo vydávaní európskych hodnotiacich dokumentov, európskych technických posúdení a certifikátov alebo protokolov o skúškach notifikovaných osôb.

(100)V záujme vytvorenia právnej istoty by sa malo objasniť, ako dlho môžu výrobky uvedené na trh na základe európskych hodnotiacich dokumentov prijatých podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 zostať v distribučnom reťazci, a teda byť ďalej dostupné na trhu. Podobne ako v prípade iných právnych predpisov týkajúcich sa výrobkov sa za primerané obdobie považuje päť rokov po uplynutí platnosti európskeho technického posúdenia, na základe ktorého boli uvedené na trh. Takto budú šesť rokov po nadobudnutí účinnosti harmonizovanej technickej špecifikácie prijatej podľa tohto nariadenia všetky výrobky predávané používateľom spĺňať danú harmonizovanú technickú špecifikáciu a toto nariadenie.

(101)Podstatné vlastnosti stavebných výrobkov, ako aj metódy ich posudzovania možno určiť len prostredníctvom harmonizovaných technických špecifikácií, ktoré sa vypracujú pre rôzne súbory a skupiny výrobkov. Preto by sa požiadavky a povinnosti hospodárskych subjektov týkajúce sa určitého súboru alebo skupiny výrobkov mali povinne uplatňovať až od šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti harmonizovanej technickej špecifikácie vzťahujúcej sa na príslušnú skupinu výrobkov.

(102)S cieľom uľahčiť plynulé zavádzanie budúcich harmonizovaných technických špecifikácií a s prihliadnutím na čas potrebný na vypracovanie vyhlásenia o parametroch alebo zhode by sa malo hospodárskym subjektom umožniť, aby sa rozhodli pre dobrovoľné uplatňovanie tohto nariadenia od nadobudnutia účinnosti týchto harmonizovaných technických špecifikácií.

(103)Je potrebné zabrániť tomu, aby hospodárske subjekty mohli trvalo obchádzať uplatňovanie tohto nariadenia uplatňovaním harmonizovaných technických špecifikácií prijatých podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011. Z tohto dôvodu by Komisia mala vypustiť z úradného vestníka odkazy na harmonizované normy a európske hodnotiace dokumenty uverejnené na podporu nariadenia (EÚ) č. 305/2011, ktoré sa vzťahujú na určitú skupinu výrobkov, a to do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti harmonizovanej technickej špecifikácie prijatej podľa tohto nariadenia, ktorá sa vzťahuje na daný súbor alebo skupinu výrobkov.

(104)V záujme úplného pokrytia environmentálneho posudzovania stavebných výrobkov a náležitého pokrytia požiadaviek na výrobky, ktoré existujú aj v súčasných harmonizovaných technických špecifikáciách, by sa mala vypracovať komplexnejšia príloha I, ktorá by obsahovala aj podrobný zoznam podstatných vlastností súvisiacich s posudzovaním životného cyklu a úplný rámec požiadaviek na výrobky. Pri tejto príležitosti by sa mali odstrániť prekrývania základných požiadaviek na stavby a mali by sa predložiť objasnenia.

(105)S cieľom dosiahnuť minimálnu intenzitu kontroly posudzovania a overovania výrobcov notifikovanými osobami a vytvoriť rovnaké podmienky pre výrobcov aj notifikované osoby by sa v prílohe V o systémoch posudzovania a overovania mali presnejšie a komplexnejšie určiť úlohy výrobcov a notifikovaných osôb v rámci rôznych možných systémov posudzovania a overovania. Okrem toho by sa v tejto prílohe mali určiť posúdenia a overovania, ktoré sa majú vykonať na overenie environmentálnej udržateľnosti výrobkov, pokiaľ ide o parametre výrobkov a požiadavky na výrobok.

(106)Ciele tohto nariadenia, a to voľný pohyb stavebných výrobkov na vnútornom trhu, ochrana zdravia a bezpečnosti ľudí a ochrana životného prostredia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože členské štáty majú tendenciu stanovovať veľmi rozdielne požiadavky na stavebné výrobky s nerovnakou úrovňou ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí a životného prostredia. Tieto ciele možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie vytvorením harmonizovaného rámca posudzovania parametrov stavebných výrobkov a určitých požiadaviek na výrobky z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí a životného prostredia. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú harmonizované pravidlá sprístupňovania stavebných výrobkov na trhu a ich priamej montáže bez ohľadu na to, či sa uskutočňuje v rámci služby alebo nie, a to stanovením:

a)pravidiel, ako vyjadriť environmentálne parametre (vrátane klimatických parametrov) a bezpečnostné parametre stavebných výrobkov vo vzťahu k ich podstatným vlastnostiam;

b)environmentálnych, vrátane klimatických, funkčných a bezpečnostných požiadaviek na stavebné výrobky.

Týmto nariadením sa stanovujú aj povinnosti hospodárskych subjektov, ktoré obchodujú so stavebnými výrobkami alebo ich komponentmi alebo s výrobkami, ktoré by sa mohli považovať za stavebné výrobky, hoci podľa ich výrobcu nie sú určené na používanie ako stavebné výrobky.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa uplatňuje na stavebné výrobky a na tieto položky:

a)dátové súbory na 3D tlač uvedené na trh s cieľom umožniť 3D tlač stavebných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a stavebné výrobky a formy vyrobené pomocou 3D tlače;

b)materiály určené na použitie pri 3D tlači stavebných výrobkov na stavenisku alebo v jeho blízkosti, alebo na výrobu pomocou foriem na stavenisku alebo v jeho blízkosti;

c)stavebné výrobky vyrobené na stavenisku na okamžité zabudovanie do stavby bez samostatnej obchodnej akcie na uvedenie na trh;

d)kľúčové diely výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

e)diely alebo materiály určené na použitie vo výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ak o to požiada výrobca týchto dielov alebo materiálov;

f)zostavy alebo súpravy, ak je ich zloženie zahrnuté a špecifikované v harmonizovaných technických špecifikáciách alebo európskych hodnotiacich dokumentoch;

g)montované rodinné domy s podlahovou plochou menšou ako 180 m2 s jedným podlažím alebo s podlahovou plochou menšou ako 100 m2 na dvoch podlažiach.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať toto nariadenie na domy uvedené v písmene g) oznámením Komisii.

2.Toto nariadenie sa uplatňuje aj na použité stavebné výrobky a použité položky uvedené v odseku 1 v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)tieto použité stavebné výrobky alebo položky sa dovážajú z tretích krajín bez toho, aby boli predtým uvedené na trh Únie;

b)hospodársky subjekt zmenil zamýšľané použitie týchto použitých stavebných výrobkov alebo položiek oproti zamýšľanému použitiu, ktoré týmto stavebným výrobkom alebo položkám určil pôvodný výrobca, a to iným spôsobom ako znížením parametrov alebo obmedzením zamýšľaných spôsobov použitia, prípadne zmenou zamýšľaného použitia „len na dekoratívne účely“, pričom uvedené účely sú vymedzené absenciou akejkoľvek konštrukčnej funkcie v rámci stavby;

c)hospodársky subjekt, ktorý sprístupňuje použité stavebné výrobky alebo položky na trhu, tvrdí, že majú vlastnosti alebo spĺňajú požiadavky na výrobok stanovené v prílohe I, ktoré sú dodatočné alebo odlišné od vlastností a požiadaviek deklarovaných podľa tohto nariadenia alebo nariadenia (EÚ) č. 305/2011 pri prvom uvedení použitého stavebného výrobku alebo položky na trh;

d)použité stavebné výrobky alebo položky boli podrobené transformačnému procesu nad rámec opravy, čistenia a pravidelnej údržby (ďalej len „repasovaný výrobok“);

e)hospodársky subjekt, ktorý sprístupňuje použité stavebné výrobky alebo položky na trhu, sa rozhodne pre uplatňovanie tohto nariadenia.

3.Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)výťahy podliehajúce smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ 43 , eskalátory a ich komponenty;

b)kotly, potrubia, zásobníky a ostatné príslušenstvo prichádzajúce do styku s vodou určenou na ľudskú spotrebu;

c)systémy na spracúvanie odpadovej vody;

d)hygienické zariadenia;

e)dopravné signalizačné výrobky.

4.Toto nariadenie sa uplatňuje aj na služby 3D tlače stavebných výrobkov a položiek, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Služby 3D tlače zahŕňajú prenájom 3D tlačiarní, ktoré by sa mohli použiť na tlač stavebných výrobkov a položiek, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

Toto nariadenie sa uplatňuje aj na služby spojené s:

–výrobou a komercializáciou stavebných výrobkov a/alebo položiek, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a

–demontážou použitých stavebných výrobkov alebo položiek, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, prípravou na ich opätovné použitie, ich repasovaním a manipuláciou s nimi.

5.Členské štáty môžu z uplatňovania tohto nariadenia vyňať stavebné výrobky a položky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré sú uvádzané na trh alebo priamo montované v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Členské štáty oznámia Európskej komisii a ostatným členským štátom predpisy, ktorými sa stanovujú takéto výnimky. Zabezpečia, aby stavebné výrobky alebo položky, na ktoré sa vzťahuje výnimka, neboli označené označením CE v súlade s článkom 16. Stavebné výrobky alebo položky uvádzané na trh alebo priamo montované na základe takejto výnimky sa nepovažujú za uvádzané na trh, resp. priamo montované v Únii v zmysle tohto nariadenia.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„stavebný výrobok“ je akákoľvek tvarovaná alebo beztvará fyzická položka vrátane jej obalu a návodu na použitie alebo zostava či súprava predstavujúca kombináciu takýchto položiek, ktorá sa uvádza na trh alebo sa vyrába na trvalé zabudovanie v stavbách alebo ich častiach v rámci Únie, s výnimkou položiek, ktoré sú nevyhnutne najprv začlenené do súpravy, zostavy alebo iného stavebného výrobku a až potom trvalo zabudované do stavieb;

2.„trvalo“ je v trvaní najmenej dvoch rokov;

3.„výrobok“ je stavebný výrobok alebo iná položka, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, v súlade s článkom 2 ods. 1 až 3;

4.„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka výrobku na distribúciu alebo použitie na trhu Únie v priebehu obchodnej činnosti, či už za úhradu alebo bezodplatne, bez ohľadu na to, či ide o súčasť poskytovania služby alebo nie;

5.„priama montáž“ je montáž výrobku do stavby klienta bez predchádzajúceho sprístupnenia na trhu alebo montáže rodinného domu, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, bez ohľadu na to, či ide o súčasť poskytovania služby alebo nie;

6.„parametre“ sú miera, v akej výrobok dosahuje určité škálovateľné podstatné vlastnosti;

7.„podstatné vlastnosti“ sú vlastnosti výrobku, ktoré súvisia so základnými požiadavkami na stavby, ako sa stanovuje v časti A bode 1 prílohy I, alebo ktoré sú uvedené v časti A bode 2 prílohy I;

8.„požiadavky na výrobok“ sú prahová úroveň alebo iná vlastnosť, ktorú musí výrobok spĺňať predtým, ako sa môže uviesť na trh alebo priamo montovať, vrátane požiadaviek týkajúcich sa označovania a návodu na použitie alebo iných informácií, ktoré sa majú poskytnúť;

9.„hospodársky subjekt“ je výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca, distribútor, poskytovateľ logistických služieb, poskytovateľ služieb 3D tlače, výrobca, dovozca alebo distribútor materiálov určených na 3D tlač výrobkov, online predajca, sprostredkovateľ, dodávateľ, poskytovateľ služieb, výrobca označujúci vlastnou značkou alebo akákoľvek iná fyzická či právnická osoba okrem orgánov, notifikovaných osôb, orgánov technického posudzovania a kontaktných miest pre stavebné výrobky, na ktorých/ktoré sa vzťahuje toto nariadenie v súvislosti s výrobou výrobkov, ich demontážou na opätovné použitie, repasovaním alebo opätovným balením, alebo v súvislosti so sprístupňovaním týchto výrobkov na trhu, resp. s ich priamou montážou v súlade s týmto nariadením, a hospodársky subjekt, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 44 ;

10.„poskytovateľ služieb 3D tlače“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti ponúka jednu z týchto služieb: prenájom alebo lízing 3D tlačiarní, tlač pomocou dátových súborov na 3D tlač alebo sprostredkovanie jednej z týchto služieb bez ohľadu na to, či daná osoba poskytuje predmetný materiál na tlač alebo nie;

11.„materiály určené na 3D tlač výrobkov“ sú akýkoľvek materiál určený na 3D tlač výrobkov, ktorý príslušné hospodárske subjekty výslovne a dôsledne nevylúčili z použitia ako materiál na 3D tlač;

12.„výrobca“ je výrobca, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 8 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

13.„dátové súbory na 3D tlač“ sú súbory číselných údajov opisujúcich tvar predmetu na základe jeho vonkajších rozmerov a dutín s cieľom umožniť 3D tlač daného predmetu;

14.„stavby“ sú budovy a inžinierske stavby, ktoré sa môžu nachádzať nad zemou alebo na zemi/pod zemou, resp. nad vodou alebo vo vode, vrátane mostov, tunelov, stožiarov a iných zariadení na prepravu elektriny, komunikačných káblov, potrubí, akvaduktov, priehrad, letísk, prístavov, vodných ciest a zariadení, ktoré sú základom železničných koľajníc, ale s výnimkou veterných mlynov, ropných plošín alebo chemických závodov, priemyselných výrobných zariadení, poľnohospodárskych zariadení, zariadení na výrobu elektriny, vojenských zariadení, pričom ich prístrešky môžu byť budovami;

15.„budovy“ sú zariadenia iné ako kontajnery, ktoré slúžia ako prístrešok pre ľudí, zvieratá alebo predmety a ktoré sú buď trvalo pripevnené k zemi, alebo sa môžu prepravovať len pomocou špeciálneho vybavenia, pričom majú podlahovú plochu najmenej 20 m2 na jednom alebo viacerých podlažiach;

16.„úroveň“ je číselne vyjadrený výsledok posúdenia parametrov podstatných vlastností výrobku;

17.„trieda“ je rozsah úrovní parametrov výrobku ohraničený minimálnou a maximálnou hodnotou;

18.„prahová úroveň“ je povinná minimálna alebo maximálna úroveň parametrov výrobku vzhľadom na jeho určitú podstatnú vlastnosť;

19.„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie alebo prvé sprístupnenie použitého výrobku, ak je splnená ktorákoľvek z podmienok článku 2 ods. 2, alebo repasovaného výrobku;

20.„kľúčový diel“ je diel, ktorý je výrobcom výrobku alebo iným hospodárskym subjektom určený na použitie ako komponent alebo náhradný diel výrobku a ktorý je špecifikovaný v harmonizovaných technických špecifikáciách ako podstatný pre charakterizáciu, bezpečnosť alebo parametre výrobku;

21.„zostava“ je výrobok uvedený na trh jedným hospodárskym subjektom ako súbor aspoň dvoch oddelených položiek, z ktorých ani jedna nemusí byť samostatným výrobkom a ktoré sú určené na zabudovanie do stavby;

22.„súprava“ je súbor najmenej dvoch samostatných položiek, z ktorých jedna je výrobkom;

23.„európsky hodnotiaci dokument“ je dokument prijatý organizáciou orgánov technického posudzovania na účely vypracúvania európskych technických posúdení;

24.„použitý výrobok“ je výrobok, ktorý nie je odpadom, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES, a ktorý bol aspoň raz namontovaný v stavbe, pričom:

a)nebol podrobený procesu nad rámec opravy, čistenia alebo pravidelnej údržby podľa návodu na jeho použitie vypracovaného pôvodným výrobcom, alebo podľa toho, čo sa považuje za nevyhnutné v súlade s bežnými poznatkami stavebného inžinierstva;

b)po demontáži nebol podrobený procesu nad rámec opravy, čistenia a pravidelnej údržby alebo „prípravy na opätovné použitie“ v zmysle článku 3 bodu 16 smernice 2008/98/ES;

25.„zamýšľané použitie“ je použitie určené výrobcom vrátane podmienok používania stanovených v technickej dokumentácii, na etiketách, v návode na použitie alebo v propagačných materiáloch, pričom použitie uvedené len v jednom z uvedených dokumentov je už súčasťou „zamýšľaného použitia“;

26.„oprava“ je proces navrátenia chybného výrobku do stavu, v ktorom môže plniť zamýšľané použitie;

27.„údržba“ je činnosť vykonávaná s cieľom udržať výrobok v stave, v ktorom je schopný fungovať tak, ako sa vyžaduje;

28.„repasovaný výrobok“ je výrobok, ktorý nie je odpadom, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 1 smernice 2008/98/ES, ale ktorý bol aspoň raz namontovaný v stavbe a bol podrobený transformačnému procesu nad rámec opravy, čistenia a pravidelnej údržby;

29.„riziko“ je riziko, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 18 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

30.„príprava na opätovné použitie“ sú operácie zahŕňajúce ich kontrolu, čistenie alebo opravu, pri ktorých sa výrobky alebo komponenty výrobkov pripravujú tak, aby sa mohli opätovne použiť bez akéhokoľvek ďalšieho predbežného spracovania;

31.„typ výrobku“ je abstraktný model jednotlivých výrobkov určený zamýšľaným použitím a súborom vlastností, ktoré vylučujú akékoľvek odchýlky, pokiaľ ide o parametre alebo splnenie požiadaviek na výrobok stanovených v tomto nariadení alebo v súlade s ním, ktoré sú vyrobené špecifickým výrobným procesom s použitím danej kombinácie surovín alebo komponentov, pričom identické položky rôznych výrobcov takisto patria k rôznym typom výrobkov;

32.„aktuálny stav vývoja“ je spôsob dosiahnutia určitého cieľa, ktorý je buď najúčinnejší a najpokročilejší, alebo sa k tomu približuje, a teda prevyšuje priemer spôsobov, ktoré si možno zvoliť;

33.„recyklácia“ je recyklácia, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 17 smernice 2008/98/ES;

34.„poskytovateľ logistických služieb“ je poskytovateľ logistických služieb, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 11 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

35.„skupina výrobkov“ sú všetky druhy výrobkov, ktoré patria do oblastí výrobkov uvedených v tabuľke 1 prílohy IV;

36.„kategória výrobkov“ je podskupina typov výrobkov z určitej skupiny výrobkov, ktorá zahŕňa typy výrobkov, ktoré majú spoločné určité zamýšľané použitie, ako sa uvádza v harmonizovaných technických špecifikáciách alebo európskych hodnotiacich dokumentoch;

37.„systém riadenia výroby“ je zdokumentovaná nepretržitá vnútorná kontrola výroby vo výrobnom závode zameraná na určité parametre alebo aspekty kvality, ktorá odráža osobitosti príslušného súboru alebo skupiny či kategórie výrobkov a výrobných procesov, jej cieľom je nemennosť parametrov alebo nepretržité plnenie požiadaviek na výrobky a vykonáva sa v súlade s prílohou V;

38.„oblasť harmonizácie“ je oblasť, na ktorú sa spoločne vzťahuje toto nariadenie, harmonizované technické špecifikácie a všeobecne uplatniteľné akty Komisie prijaté podľa tohto nariadenia;

39.„právne predpisy Únie“ sú ZEÚ, ZFEÚ, všeobecné zásady práva, všeobecne uplatniteľné akty uvedené v článku 288 druhom, treťom a štvrtom odseku ZFEÚ a všetky medzinárodné dohody, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo Únia a jej členské štáty;

40.„dovozca“ je dovozca, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 9 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

41.„distribútor“ je distribútor, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 10 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

42.„individuálne vyrobené“ sú výrobky, ktoré sa v dôsledku špecifikácií klienta odchyľujú z hľadiska výrobnej metódy od všetkých ostatných výrobkov, ktoré dotknutý hospodársky subjekt vyrába pre iných klientov;

43.„mikropodnik“ je mikropodnik, ako sa uvádza v prílohe k odporúčaniu Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov;

44.„zhotovované na mieru“ sú výrobky, ktoré sa v dôsledku špecifikácií klienta odchyľujú z hľadiska veľkosti alebo materiálu od všetkých ostatných výrobkov, ktoré dotknutý hospodársky subjekt vyrába pre iných klientov;

45.„permalink“ je internetový odkaz na webové sídlo, ktorý je stabilný z hľadiska obsahu aj adresy (ďalej len „URL“);

46.„harmonizované technické špecifikácie“ sú normy pre stavebné výrobky stanovené v súlade s článkom 4 ods. 2, na ktoré je uverejnený odkaz v úradnom vestníku v súlade s článkom 34, na základe čoho sa stali povinnými na účely uplatňovania tohto nariadenia, a delegované akty prijaté v súlade s článkom 4 ods. 3 a 4, článkom 5 ods. 2 alebo článkom 22 ods. 4, ktoré obsahujú technické predpisy;

47.„norma pre stavebné výrobky“ je norma prijatá európskou normalizačnou organizáciou na základe žiadosti Komisie na uplatňovanie tohto nariadenia, na ktorú je uverejnený odkaz v úradnom vestníku v súlade s článkom 34, bez ohľadu na to, či sa používanie takejto normy stalo povinným na účely uplatňovania podľa tohto nariadenia v súlade s článkom 4 ods. 2 a článkom 34 ods. 2 alebo či jej používanie zostáva dobrovoľné v súlade s článkom 5 ods. 2, článkom 22 ods. 4 a článkom 34 ods. 3;

48.„výrobok s dvojakým použitím“ je výrobok, ktorý je výrobcom určený na použitie ako výrobok a ako položka s iným zamýšľaným použitím, ktorý by nepatril do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak by mal len uvedené iné zamýšľané použitie;

49.„európska normalizačná organizácia“ je európska normalizačná organizácia, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) 1025/2012;

50.„európske technické posúdenie“ je zdokumentované posúdenie parametrov podstatných vlastností výrobku v súlade s príslušným európskym hodnotiacim dokumentom;

51.„ekvivalent plného pracovného času“ je pracovná sila jednej osoby zamestnanej na plný úväzok, ako ju vymedzuje dotknutý členský štát, alebo pracovná sila viacerých osôb zamestnaných na čiastočný úväzok, ktoré spoločne pracujú rovnaký počet hodín za deň alebo týždeň;

52.„nesériový proces“ je proces, ktorý nie je prevažne automatizovaný, neprebieha s použitím techník montážnej linky, ani nie je dotknutým hospodárskym subjektom alebo hospodárskymi subjektmi patriacimi do rovnakej skupiny spoločností vymedzenej spoločnou kontrolujúcou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. do rovnakej organizačnej štruktúry, opakovaný viac ako 100-krát ročne;

53.„stiahnutie“ je stiahnutie, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 23 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

54.„spätné prevzatie“ je spätné prevzatie, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 22 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

55.„online trh“ je poskytovateľ sprostredkovateľskej služby využívajúci softvér vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie, ktorý zákazníkom umožňuje uzatvárať s hospodárskymi subjektmi zmluvy o predaji výrobkov na diaľku;

56.„online rozhranie“ je online rozhranie, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 15 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

57.„sprostredkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje sprostredkovateľskú službu pri uvádzaní výrobkov na trh alebo ich priamej montáži;

58.„výrobca označujúci vlastnou značkou“ je každá fyzická alebo právnická osoba iná ako výrobca, ktorá chce predávať výrobok ako svoj vlastný, a preto naň popri povinných nápisoch iných hospodárskych subjektov umiestňuje svoje meno/názov, ochrannú známku alebo etiketu;

59.„dodávateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba poskytujúca suroviny alebo medziprodukty výrobcom alebo iným osobám, ktoré poskytujú suroviny alebo medziprodukty výrobcom;

60.„poskytovateľ služieb“ je každá fyzická alebo právnická osoba poskytujúca službu výrobcovi alebo dodávateľovi kľúčového dielu za predpokladu, že táto služba je relevantná pre výrobu výrobkov vrátane ich návrhu;

61.„akreditácia“ je akreditácia, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 10 nariadenia (ES) č. 765/2008;

62.„orgán dohľadu nad trhom“ je orgán, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

63.„životný cyklus“ sú po sebe nasledujúce a vzájomne prepojené fázy životnosti výrobku, od zaobstarania surovín alebo ich získania z prírodných zdrojov cez výrobu, demontáž, prípadne aj opätovné použitie s predchádzajúcim repasovaním alebo bez neho, až po konečné zneškodnenie;

64.„opätovné použitie“ je každá operácia, ktorou sa výrobok alebo jeho komponenty po skončení ich prvého použitia používajú na ten istý účel, na ktorý boli vytvorené;

65.„príslušný orgán“ je orgán dohľadu nad trhom určený v súlade s článkom 69 ods. 1;

66.„príslušný vnútroštátny orgán“ je orgán dohľadu nad trhom určený v súlade s článkom 69 ods. 2;

67.„notifikujúci orgán“ je jediný orgán verejnej správy zodpovedný za určovanie notifikovaných osôb a dohľad nad nimi, ktorý je určený v súlade s článkom 48, pokiaľ sa v príslušnom ustanovení neuvádza inak: iba v členskom štáte, v ktorom sa nachádza príslušná notifikovaná osoba;

68.„určujúci orgán“ je jediný orgán verejnej správy zodpovedný za určovanie orgánov technického posudzovania a dohľad nad nimi, ktorý je určený v súlade s článkom 43, pokiaľ sa v príslušnom ustanovení neuvádza inak: iba v členskom štáte, v ktorom sa nachádza príslušný orgán technického posudzovania;

69.„orgán“ je Európska komisia, jej agentúry a akýkoľvek notifikujúci orgán, určujúci orgán alebo orgán dohľadu nad trhom, pokiaľ sa v príslušnom ustanovení neuvádza inak: bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa nachádza;

70.„výrobok predstavujúci riziko“ je výrobok, ktorý má počas celého svojho životného cyklu, a dokonca aj vtedy, ak je vyrobený nepriamo, inherentný potenciál nepriaznivo ovplyvniť zdravie a bezpečnosť ľudí, životné prostredie alebo plnenie základných požiadaviek na stavby, ak je do týchto stavieb zabudovaný, a to v rozsahu, ktorý s ohľadom na aktuálny stav vývoja prekračuje rámec rizika považovaného za primerané a prijateľné vzhľadom na jeho zamýšľaný účel a za bežných a racionálne predvídateľných podmienok používania;

71.„výrobok predstavujúci vážne riziko“ je výrobok predstavujúci vážne riziko, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 20 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

Článok 4

Podstatné vlastnosti výrobkov

1.Základné požiadavky na stavby stanovené v časti A bode 1 prílohy I predstavujú základ na prípravu normalizačných žiadostí a harmonizovaných technických špecifikácií.

2.Podstatné vlastnosti špecifikované v súlade s odsekom 1 alebo uvedené v časti A bode 2 prílohy I a metódy ich posudzovania sa stanovia v normách, ktoré sa stanú povinnými na účely uplatňovania tohto nariadenia. Podstatné vlastnosti výrobkov sa určia vzhľadom na základné požiadavky na stavby, pričom sa zohľadnia regulačné potreby členských štátov.

Komisia môže predkladať normalizačné žiadosti v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, v ktorých určí hlavné zásady a základné body na stanovenie týchto podstatných vlastností a metód ich posudzovania.

Príslušné normalizačné žiadosti môžu zahŕňať aj žiadosť, aby európska normalizačná organizácia v normách uvedených v prvom pododseku určila dobrovoľné alebo povinné prahové úrovne a triedy parametrov súvisiacich s podstatnými vlastnosťami a to, ktoré z podstatných vlastností výrobcovia môžu alebo musia deklarovať. V takom prípade Komisia v normalizačnej žiadosti určí hlavné zásady a základné body na stanovenie prahových úrovní, tried a povinných vlastností.

Komisia pred uverejnením odkazu na tieto normy v súlade s článkom 34 overí, či sa v normách prihliada na hlavné zásady a základné body, ako aj právne predpisy Únie.

3.Odchylne od odseku 2 a s cieľom pokryť regulačné potreby členských štátov a sledovať ciele článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je Komisia splnomocnená dopĺňať toto nariadenie prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 87 stanovením dobrovoľných alebo povinných podstatných vlastností a metód ich posudzovania pre konkrétne skupiny a kategórie výrobkov v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)európske normalizačné organizácie neodôvodnene meškajú s prijímaním určitých noriem uvedených v článku 4 ods. 2 prvom pododseku, pričom k neodôvodnenému meškaniu dochádza vtedy, keď európska normalizačná organizácia nepredloží normu v lehote stanovenej v normalizačnej žiadosti;

b)je naliehavo potrebné prijať harmonizovanejšie technické špecifikácie, ktoré nemožno zosúladiť len s normami uvedenými v článku 4 ods. 2 prvom pododseku;

c)normy uvedené v článku 4 ods. 2 prvom pododseku, na ktoré sa už uverejnili odkazy v úradnom vestníku, sa nevzťahujú na jednu alebo viaceré podstatné vlastnosti týkajúce sa základných požiadaviek na stavby stanovených v časti A bode 1 prílohy I alebo uvedených v časti A bode 2 prílohy I;

d)normy uvedené v článku 4 ods. 2 prvom pododseku sa z iných dôvodov nepovažujú za dostatočné na pokrytie regulačných potrieb členských štátov alebo potrieb hospodárskych subjektov;

e)normy uvedené v článku 4 ods. 2 prvom pododseku nie sú v súlade s právnymi predpismi a ambíciami EÚ v oblasti klímy a životného prostredia;

f)odkazy na normy uvedené v článku 4 ods. 2 prvom pododseku nemožno uverejniť v úradnom vestníku z dôvodov uvedených v článku 34 ods. 4 alebo z iných právnych dôvodov;

g)odkazy na normy uvedené v článku 4 ods. 2 prvom pododseku boli z úradného vestníka vypustené alebo boli uverejnené s obmedzením.

4.S cieľom pokryť regulačné potreby členských štátov a sledovať environmentálne, bezpečnostné a harmonizačné ciele článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je Komisia splnomocnená dopĺňať toto nariadenie prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 87 stanovením týchto aspektov pre konkrétne skupiny a kategórie výrobkov:

a)prahové úrovne a triedy parametrov súvisiacich s podstatnými vlastnosťami a to, ktoré z podstatných vlastností výrobcovia môžu alebo musia deklarovať;

b)podmienky, za ktorých sa výrobok považuje za výrobok dosahujúci určitú prahovú úroveň parametrov alebo patriaci do určitej triedy parametrov bez toho, aby sa skúšal alebo ďalej skúšal.

5.Komisia je splnomocnená meniť časť A prílohy I prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 87 s cieľom prispôsobiť ju technickému pokroku a pokryť nové riziká a environmentálne aspekty.

Článok 5

Požiadavky na výrobok

1.Všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, musia pred uvedením na trh alebo priamou montážou spĺňať všeobecné, priamo uplatniteľné požiadavky na výrobok stanovené v časti D prílohy I a požiadavky na výrobok stanovené v častiach B a C prílohy I, ako sa špecifikuje pre príslušnú skupinu alebo kategóriu výrobkov v súlade s odsekom 2. Požiadavky na výrobok stanovené v častiach B a C prílohy I sú uplatniteľné len vtedy, ak sú špecifikované v súlade s odsekom 2.

2.S cieľom spresniť požiadavky na výrobok stanovené v častiach B, C a D prílohy I je Komisia splnomocnená dopĺňať toto nariadenie prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 87 špecifikovaním týchto požiadaviek na výrobok pre konkrétne skupiny a kategórie výrobkov a stanovením zodpovedajúcich metód posudzovania. Keď Komisia prostredníctvom delegovaných aktov stanoví tieto požiadavky na výrobok, môže predkladať normalizačné žiadosti, ktorých cieľom je vypracovanie dobrovoľných harmonizovaných noriem poskytujúcich predpoklad zhody s týmito povinnými požiadavkami na výrobok, ako sa uvádza v daných delegovaných aktoch.

3.Komisia je splnomocnená meniť časti B, C a D prílohy I prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 87 s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku, a najmä pokryť nové riziká a environmentálne aspekty.

Článok 6

Systémy posudzovania a overovania a spôsoby ich uplatňovania špecifické pre jednotlivé výrobky

1.S cieľom uplatňovať individuálny prístup a minimalizovať potenciálne zaťaženie výrobcov a zároveň zaistiť vysokú úroveň ochrany zdravia, bezpečnosti a životného prostredia je Komisia splnomocnená dopĺňať toto nariadenie prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 87 určením uplatniteľného systému posudzovania a overovania spomedzi systémov stanovených v prílohe V pre každú skupinu alebo kategóriu výrobkov. Môže takisto určiť odlišné systémy posudzovania a overovania pre tú istú skupinu alebo kategóriu výrobkov, ak sa uplatňuje rozlišovanie podľa podstatných vlastností alebo požiadaviek na výrobok.

2.S cieľom uľahčiť a harmonizovať uplatňovanie požiadaviek alebo povinností obsiahnutých v prílohe V je Komisia splnomocnená dopĺňať toto nariadenie prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 87 špecifikovaním týchto požiadaviek a povinností pre danú skupinu alebo kategóriu výrobkov.

3.S cieľom bojovať proti systematickému nesúladu notifikovaných osôb alebo výrobcov alebo s cieľom prispôsobiť sa technickému pokroku je Komisia splnomocnená meniť toto nariadenie prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 87 zavedením dodatočných krokov posudzovania alebo overovania do systémov uvedených v prílohe V.

Článok 7

Oblasť harmonizácie a vnútroštátne opatrenia

1.Oblasť harmonizácie sa považuje za komplexnú a pokrývajúcu všetky potenciálne požiadavky na iné výrobky než výrobky podliehajúce ostatným právnym predpisom Únie.

2.Členské štáty rešpektujú oblasť harmonizácie vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch, v iných predpisoch alebo správnych opatreniach a nestanovujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje, dodatočné požiadavky. Uplatňujú najmä tieto zásady:

a)nestanovia sa žiadne iné požiadavky na informácie, registráciu ani ďalšie požiadavky než tie, ktoré sú stanovené v oblasti harmonizácie;

b)nestanovia sa žiadne iné povinné posúdenia než tie, ktoré sú stanovené v oblasti harmonizácie;

c)pokiaľ nie je v súlade s článkom 5 ods. 3 stanovené inak, vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v iných predpisoch ani správnych opatreniach sa nesmú duplikovať požiadavky na výrobok stanovené v súlade s článkom 5 ani prahové úrovne stanovené v súlade s článkom 4 ods. 4, ani sa nesmie prekračovať rámec uvedených požiadaviek, resp. prahových úrovní;

d)v rámci vnútroštátnych právnych predpisov, iných predpisov ani správnych opatrení sa nevyžaduje viac posúdení a overení, než sa stanovuje v prílohe V, a nerozširuje sa rozsah posudzovania a overovania podľa prílohy V;

e)vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v iných predpisoch alebo správnych opatreniach sa preberajú požiadavky na základe prahových úrovní stanovených v súlade s článkom 4 ods. 4 a nesmú sa požadovať vyššie ani nižšie úrovne;

f)vnútroštátne právne predpisy, iné predpisy ani správne opatrenia nesmú byť založené na iných triedach, podtriedach alebo ďalších triedach než na tých, ktoré sú stanovené v súlade s článkom 4 ods. 4;

g)ak sa stanovili metódy posudzovania v súlade s článkom 4 ods. 2 alebo článkom 5 ods. 2, vnútroštátne právne predpisy, iné predpisy ani správne opatrenia sa v prípade stavieb ani v súvislosti s vlastnosťami výrobkov či požiadavkami na ne neodvolávajú na iné metódy posudzovania, neupravujú ani nedopĺňajú tieto metódy posudzovania, ani sa v nich nevyberá len časť daných metód.

Tento odsek sa uplatňuje aj na verejné obstarávanie alebo priame zadávanie zákaziek, ak sa uvedené verejné obstarávanie alebo priame zadávanie zákaziek vykonávajú pod priamym alebo nepriamym riadením subjektov verejného sektora alebo ak sa vykonávajú s odkazom na ustanovenia o verejnom obstarávaní alebo priamom zadávaní zákaziek. Tento odsek sa uplatňuje aj na granty alebo iné pozitívne stimuly s výnimkou fiškálnych stimulov. V harmonizovaných technických špecifikáciách sa však môže členským štátom povoliť alebo odporučiť, aby rozhodnutia o výsledkoch verejných obstarávaní, zadávaní zákaziek alebo udeľovaní grantov, alebo o iných pozitívnych stimuloch prepojili s inými podtriedami alebo ďalšími triedami, než sú tie, ktoré sú stanovené v súlade s článkom 4 ods. 4, ak sa stále týkajú environmentálnych vlastností posudzovaných v súlade s týmito harmonizovanými technickými špecifikáciami.

3.Členské štáty sú povinné ostatným členským štátom a Komisii oznámiť podstatné vlastnosti, ktoré požadujú pri každej skupine alebo kategórii výrobkov, príslušné požiadavky na výrobok a metódy posudzovania, ktoré uplatňujú. Na tieto podstatné vlastnosti, požiadavky a metódy posudzovania musia proaktívne odkazovať na všetkých fórach a pri všetkých príležitostiach relevantných pre vypracovanie harmonizovaných technických špecifikácií. Fóra, v ktorých sa vypracúvajú harmonizované technické špecifikácie, tieto podstatné vlastnosti, požiadavky a metódy posudzovania zohľadnia. V harmonizovaných technických špecifikáciách sú podstatné vlastnosti zahrnuté v čo najväčšej miere.

4.Ak členský štát z vážnych dôvodov týkajúcich sa zdravia, bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia vrátane klímy považuje za potrebné stanoviť požiadavky prostredníctvom právneho predpisu alebo prijať správne opatrenia odchylne od odseku 2, oznámi to Komisii, pričom odôvodní potrebu stanovených procesných povinností, vysvetlí regulačnú potrebu, ktorú chce riešiť, a poskytne dôkazy o existencii regulačnej potreby, ako aj o jej nedostatočnom pokrytí v oblasti harmonizácie a v ostatných právnych predpisoch Únie. Členské štáty v prípade potreby použijú na tento účel postup oznamovania podľa smernice (EÚ) 2015/1535.

5.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov povolí vnútroštátne opatrenie oznámené podľa odseku 4, ak:

a)zistí, že právny predpis alebo správne opatrenie sa zdá riadne odôvodnené vzhľadom na vážne dôvody týkajúce sa zdravia, bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia uvedené v odseku 4;

b)regulačná potreba nie je pokrytá v oblasti harmonizácie ani v ostatných právnych predpisoch Únie;

c)oznámený právny predpis alebo správne opatrenie nediskriminuje hospodárske subjekty z iných členských štátov;

d)prostredníctvom oznámeného právneho predpisu alebo správneho opatrenia možno pokryť príslušnú regulačnú potrebu;

e)oznámený právny predpis alebo správne opatrenie nepredstavuje neprimerane veľkú prekážku fungovania trhu Únie a

f)Komisia vo vyhlásení o zámere adresovanom členským štátom neuvedie svoj zámer uverejniť alebo citovať harmonizovanú technickú špecifikáciu v úradnom vestníku do jedného roka odo dňa oznámenia v súlade s odsekom 4 alebo prijať všeobecne uplatniteľný akt týkajúci sa príslušnej potreby.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 88 ods. 2.

Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti ľudí alebo ochrany životného prostredia okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 88 ods. 3.

6.Členské štáty zaregistrujú všetky svoje vnútroštátne právne predpisy a správne opatrenia, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú použiteľnosť výrobkov na ich území, do jednotnej digitálnej brány.

7.Toto nariadenie nebráni členským štátom, aby zaviedli povinné systémy vratných záloh, zaväzovali výrobcov, aby priamo alebo prostredníctvom svojich dovozcov a distribútorov spätne preberali použité alebo nepoužité výrobky, a stanovili povinnosti týkajúce sa zberu výrobkov a ich spracovania na odpad za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)vlastník výrobku, ktorý si môže vybrať, či má byť adresátom výrobca, dovozca alebo distribútor, je zodpovedný za prepravu späť distribútorovi, dovozcovi alebo výrobcovi;

b)hospodárske subjekty v iných členských štátoch nie sú inak priamo ani nepriamo diskriminované.

8.Členské štáty môžu zakázať zničenie výrobkov, ktoré boli spätne prevzaté v súlade s článkom 22 ods. 2 písm. j) a článkom 26, alebo podmieniť zničenie týchto výrobkov ich predchádzajúcim sprístupnením na vnútroštátnej sprostredkovateľskej platforme na nekomerčné použitie výrobkov.

Článok 8

Vzťah k ostatným právnym predpisom Únie

S cieľom zabrániť dvojitému posudzovaniu výrobkov je Komisia splnomocnená dopĺňať toto nariadenie delegovanými aktmi prijatými v súlade s článkom 87 stanovením podmienok, za ktorých sú splnením povinností podľa ostatných právnych predpisov Únie takisto splnené určité povinnosti podľa tohto nariadenia v situáciách, keď by sa inak posudzoval rovnaký aspekt zdravia, bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia súbežne podľa tohto nariadenia a podľa ostatných právnych predpisov Únie.

KAPITOLA II

POSTUP, VYHLÁSENIA A OZNAČENIA

Článok 9

Vyhlásenie o parametroch

1.Ak sa na výrobok vzťahuje harmonizovaná technická špecifikácia prijatá v súlade s článkom 4 ods. 2 alebo 3, výrobca sa podrobí uplatniteľnému systému posudzovania a overovania stanovenému v prílohe V a pred uvedením takéhoto výrobku na trh vypracuje vyhlásenie o parametroch. Výrobca výrobku, na ktorý sa nevzťahuje žiadna harmonizovaná technická špecifikácia, môže vydať vyhlásenie o parametroch v súlade s príslušným európskym hodnotiacim dokumentom a európskym technickým posúdením.

2.Ak sa na výrobok vzťahuje harmonizovaná technická špecifikácia, informácie o jeho parametroch súvisiacich s podstatnými vlastnosťami, ktoré sú stanovené v uplatniteľnej harmonizovanej technickej špecifikácii, sa môžu poskytnúť inde ako vo vyhlásení o parametroch, len ak sú súčasne uvedené aj vo vyhlásení o parametroch. Táto povinnosť sa nevzťahuje na situácie, keď v súlade s článkom 10 nebolo vypracované vyhlásenie o parametroch.

3.Vypracovaním vyhlásenia o parametroch výrobca preberá zodpovednosť za zhodu výrobku s takýmito deklarovanými parametrami a stáva sa zodpovedným v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti, a to aj v prípade, že nekonal z nedbanlivosti. Ak z objektívnych informácií nevyplýva opak, členské štáty považujú vyhlásenie o parametroch vypracované výrobcom za presné a spoľahlivé.

Článok 10

Výnimky z vypracovania vyhlásenia o parametroch

1.Odchylne od článku 9 ods. 1 sa výrobca môže pri uvádzaní výrobku, na ktorý sa vzťahuje harmonizovaná technická špecifikácia, na trh zdržať vypracovania vyhlásenia o parametroch, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)výrobok sa vyrába individuálne alebo zhotovuje na mieru v rámci nesériového procesu na základe konkrétnej objednávky, pričom sa nepoužíva 3D tlač ani už existujúce formy, a výrobca, ktorý je zároveň zodpovedný za bezpečné zabudovanie výrobku do stavby, ho montuje do jedinej určenej stavby, a to v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi predpismi a pod dohľadom určených osôb, ktoré sú podľa platných vnútroštátnych predpisov zodpovedné za bezpečné vykonanie stavby;

b)výrobok sa vyrába na stavenisku pomocou nesériového procesu, pričom sa nepoužíva 3D tlač ani už existujúce formy, s cieľom zabudovať ho do príslušnej stavby, a to v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi predpismi a pod dohľadom určených osôb, ktoré sú podľa platných vnútroštátnych predpisov zodpovedné za bezpečné vykonanie stavby, alebo

c)výrobok sa vyrába spôsobom, ktorý výlučne zodpovedá ochrane pamiatok, a pomocou nesériového procesu na účely adekvátnej renovácie stavieb, ktoré sú úradne chránené ako súčasť chráneného prostredia alebo z dôvodu ich osobitnej architektonickej alebo historickej hodnoty.

2.Členský štát môže z článku 9 ods. 1 vyňať repasované výrobky na základe výrobkov, ktoré sú po repasovaní naďalej bezpečné, za predpokladu, že zaistí, aby výrobok nebol v obehu mimo územia daného členského štátu.

3.Členský štát môže z článku 9 ods. 1 vyňať časti stavieb iné než výrobky, ktoré sú pripravené na opätovné použitie alebo repasované, za predpokladu, že predmetné časti nebudú v obehu mimo územia daného členského štátu.

4.Členský štát môže vyňať výrobky z článku 9 ods. 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)výrobca je mikropodnik, ktorý nepatrí k skupine spoločností ani inej obchodnej organizácii vrátane sietí, ktorá môže určovať alebo organizovať činnosti výrobcu;

b)výrobca používa výlučne alebo v zásade komponenty alebo materiály so všeobecne známymi stabilnými vlastnosťami, alebo výrobky, ktoré na dobrovoľnom základe podliehajú tomuto nariadeniu, a vo všetkých prípadoch vlastnosti výrobku v podstate závisia od vlastností týchto komponentov alebo materiálov;

c)výrobok nie je v obehu mimo územia daného členského štátu.

Článok 11

Obsah vyhlásenia o parametroch

1.Vo vyhlásení o parametroch sa uvádzajú parametre výrobkov vo vzťahu k podstatným vlastnostiam týchto výrobkov v súlade s príslušnými harmonizovanými technickými špecifikáciami alebo európskym hodnotiacim dokumentom.

2.Vyhlásenie o parametroch sa vypracuje podľa vzoru uvedeného v prílohe II s vylúčením oddielu týkajúceho sa zhody. Vyhlásenie o parametroch sa vzťahuje najmenej na parametre v súvislosti s povinnými podstatnými vlastnosťami, ktoré sú uvedené v časti A bode 2 prílohy I, podstatných vlastností, ktoré sú povinné na základe harmonizovaných technických špecifikácií alebo delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 4 ods. 3, a na posudzovanie environmentálnej udržateľnosti, ako sa uvádza v článku 22 ods. 1.

3.Komisia je splnomocnená meniť vzor stanovený v prílohe II prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 87 s cieľom umožniť zahrnutie ďalších informácií, aby mohli hospodárske subjekty pokryť nové informačné potreby.

4.Informácie uvedené v článku 31 alebo prípadne článku 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 45 sa poskytujú spolu s vyhlásením o parametroch.

Článok 12

Zmenené vyhlásenie o parametroch použitých, repasovaných a nadbytočných výrobkov

1.Ak je v prípade použitého výrobku k dispozícii vyhlásenie o parametroch vydané pôvodným výrobcom alebo iným hospodárskym subjektom podľa tohto nariadenia alebo nariadenia (EÚ) č. 305/2011, nové vyhlásenie o parametroch môže odchylne od článku 11 ods. 1 odkazovať na pôvodné vyhlásenie o parametroch súvisiacich s vlastnosťami, ktoré sú v ňom deklarované, ak:

a)sa zamýšľané použitie nemení inak ako znížením parametrov alebo obmedzením zamýšľaných spôsobov použitia, prípadne sa mení len na dekoratívne účely;

b)životnosť pôvodného výrobku alebo príslušné parametre životnosti sú uvedené v pôvodnom vyhlásení o parametroch, harmonizovanej technickej špecifikácii, z ktorej vychádzalo počiatočné vyhlásenie o parametroch, alebo sú všeobecne známe v súlade s bežnými poznatkami stavebného inžinierstva;

c)čas, ktorý uplynul po prvom zabudovaní výrobku do stavby, nepresahuje životnosť výrobku, resp. príslušné parametre životnosti, bez ohľadu na to, ktorý z parametrov je kratší.

Hospodársky subjekt pripojí počiatočné vyhlásenie o parametroch k vlastnému vyhláseniu o parametroch, pričom jeho vlastné vyhlásenie o parametroch je označené ako „vyhlásenie o parametroch použitého výrobku“.

2.Ak nie je v prípade použitého výrobku k dispozícii vyhlásenie o parametroch vydané pôvodným výrobcom alebo iným hospodárskym subjektom podľa tohto nariadenia alebo nariadenia (EÚ) č. 305/2011, hospodársky subjekt môže vydať nové vyhlásenie o parametroch bez toho, aby vykonal úplný postup v súlade s týmto nariadením, ak obmedzí zamýšľané použitie na „dekoratívne účely“. Ak hospodársky subjekt využije túto odchýlku, vyhlásenie o parametroch sa označí ako „vyhlásenie o parametroch použitého výrobku“.

3.Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, keď:

a)mechanické a chemické vlastnosti použitého výrobku už nemožno považovať za dostatočne stabilné na účely nového zamýšľaného použitia;

b)v dôsledku vlastností výrobku by vzniklo riziko pre zdravie a bezpečnosť ľudí;

c)výrobok bol vystavený namáhaniu, v dôsledku ktorého nie je vhodný na nové zamýšľané použitie, alebo

d)podľa protokolu, ktorý vypracovala osoba vykonávajúca demontáž v súlade s článkom 29, a dokumentácie o podmienkach určitej budovy (ďalej len „stavebný denník“) nie je takéto namáhanie veľmi nepravdepodobné.

Členské štáty stanovia požiadavky na osoby vykonávajúce demontáž a na osvedčenia, ktoré sa majú predkladať v súlade s poslednou vetou, vrátane vymedzenia namáhania, v dôsledku ktorého sa výrobok stáva nevhodným.

4.Odseky 1 až 3 sa uplatňujú aj na repasované výrobky, ak daný transformačný proces, ktorý presahuje rámec opravy, čistenia alebo pravidelnej údržby, prípadne prípravy na opätovné použitie vymedzenej v článku 3 bode 16 smernice 2008/98/ES, po demontáži takýchto výrobkov neohrozuje súlad s týmto nariadením alebo parametre daného výrobku vzhľadom na jeho príslušné vlastnosti, pretože vďaka koncepcii týchto vlastností nemôžu byť predmetné parametre a súlad negatívne ovplyvnené uvedeným transformačným procesom, alebo pretože použitý náhradný diel bol posúdený ako rovnocenný z hľadiska parametrov a vyhovujúci z hľadiska súladu. Ak hospodársky subjekt využije túto odchýlku, vyhlásenie o parametroch sa označí ako „vyhlásenie o parametroch repasovaného výrobku“.

5.Odseky 1 až 4 sa uplatňujú na všetky tieto výrobky:

a)výrobky, ktoré sa dostali k používateľovi alebo opustili distribučný reťazec, ale nikdy neboli namontované, a za ktoré pôvodný výrobca už nepreberá žiadnu zodpovednosť ako za nový výrobok (ďalej len „nadbytočné výrobky“);

b)výrobky, za ktoré pôvodný výrobca odmietol potvrdiť svoju zodpovednosť do jedného mesiaca od doručenia príslušnej žiadosti hospodárskeho subjektu, ktorý chce na trhu sprístupniť nadbytočný výrobok.

Ak hospodársky subjekt využije túto odchýlku, vyhlásenie o parametroch sa označí ako „vyhlásenie o parametroch nadbytočného výrobku“.

6.Článok 21 ods. 3 a článok 22 ods. 1 sa uplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahujú odchýlky uvedené v odsekoch 1 až 5, len ak hospodársky subjekt, ktorý ich sprístupňuje na trhu, vyžaduje ich uplatňovanie.

Článok 21 ods. 2 sa neuplatňuje na výrobky, na ktoré sa vzťahujú odchýlky uvedené v odsekoch 1 až 5. Hospodárske subjekty však poskytnú informácie stanovené v časti D prílohy I.

7.Pokiaľ sa hospodársky subjekt nerozhodne pre uplatňovanie harmonizovaných technických špecifikácií, výrobky, na ktoré sa vzťahujú odchýlky uvedené v odsekoch 1 až 5, sú vyňaté z prahových úrovní, požiadaviek na výrobok a uplatniteľných harmonizovaných technických špecifikácií.

8.Vydaním vyhlásenia o parametroch hospodársky subjekt preberá zodpovednosť za zhodu výrobku s takýmito deklarovanými parametrami a stáva sa zodpovedným v súlade s právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti. Ak z objektívnych informácií nevyplýva opak, členské štáty považujú vyhlásenie o parametroch za presné a spoľahlivé.

9.Tento článok sa neuplatňuje na použité, repasované alebo nadbytočné výrobky, ktoré neboli nikdy uvedené na trh Únie alebo ktoré neboli nikdy namontované v Únii.

Článok 13

Vyhlásenie o zhode

1.Pred uvedením výrobku na trh výrobca, ktorý nie je oslobodený od povinnosti predložiť vyhlásenie o parametroch:

a)overí súlad výrobku s požiadavkami na výrobok uvedenými v častiach B a C prílohy I, pokiaľ sú špecifikované v delegovaných aktoch v súlade s článkom 5 ods. 2, a s požiadavkami na výrobok uvedenými v časti D prílohy I;

b)podrobí sa príslušnému systému posudzovania a overovania stanovenému v prílohe V a

c)vypracuje vyhlásenie o zhode.

2.Výrobca sa môže rozhodnúť vydať vyhlásenie o zhode v súlade s odsekom 1, aj keď je oslobodený od povinnosti predložiť vyhlásenie o parametroch.

3.Na základe vyhlásenia o zhode výrobca preberá zodpovednosť za zhodu výrobku s požiadavkami na výrobok a stáva sa zodpovedným v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti, a to aj v prípade, že nekonal z nedbanlivosti. V prípade nesúladu alebo neexistencie vyhlásenia o zhode sa výrobok nesmie sprístupniť na trhu. Ak z objektívnych informácií nevyplýva opak, členské štáty považujú vyhlásenie o zhode vypracované výrobcom za presné a spoľahlivé.

Článok 14

Obsah vyhlásenia o zhode

1.Vo vyhlásení o zhode sa uvádza zhoda výrobku s požiadavkami na výrobok uvedenými v článku 5 ods. 1 a 2.

2.Výrobca spojí vyhlásenie o zhode s vyhlásením o parametroch do jedného vyhlásenia, ktoré označí ako „vyhlásenie o parametroch a zhode“, ako sa uvádza v prílohe II.

3.V súvislosti s vyhlásením o zhode sa uplatňuje článok 11 ods. 2 až 4 a článok 12.

4.Výrobca plní povinnosti vyplývajúce z tohto článku od prvej revízie vyhlásenia o parametroch vykonanej výrobcom po dátume uplatňovania harmonizovanej technickej špecifikácie pre príslušnú skupinu alebo kategóriu výrobkov, najneskôr však tri roky po uvedenom dátume.

Článok 15

Poskytnutie vyhlásenia o parametroch a vyhlásenia o zhode

1.Výrobca poskytne elektronickými prostriedkami kópiu vyhlásenia o parametroch a vyhlásenia o zhode každého výrobku, ktorý je sprístupnený na trhu.

Ak sa však výrobná dávka toho istého výrobku dodáva jedinému používateľovi, môže ju sprevádzať len jedna kópia vyhlásení.

2.Ak sa vyhlásenie poskytuje elektronickými prostriedkami, výrobca vydá toto vyhlásenie v bežne čitateľnom, ale nezmeniteľnom elektronickom formáte. Alternatívne môže výrobca použiť permalink za predpokladu, že permalink a dokument prístupný prostredníctvom permalinku sú nezmeniteľné. V kontexte tohto nariadenia sa uplatňuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 157/2014 46 .

Výrobca poskytne tlačenú kópiu vyhlásení, ak o takúto kópiu príjemca požiada.

3.Vyhlásenia môžu obsahovať permalinky na nezmeniteľné vyhlásenia o environmentálnych vlastnostiach výrobku alebo iné nezmeniteľné dokumenty obsahujúce požadované informácie, ak sa dané dokumenty riadia usporiadaním a štruktúrou vyhlásení alebo ak sa spolu s permalinkom poskytne tabuľka zhody medzi usporiadaním vyhlásení a usporiadaním týchto dokumentov.

4.Výrobca dodá vyhlásenie o parametroch a vyhlásenie o zhode v jazyku alebo jazykoch požadovaných členskými štátmi, v ktorých má výrobca v úmysle výrobok sprístupniť na trhu. Iný hospodársky subjekt, ktorý sprístupňuje výrobok na trhu v inom členskom štáte, sprístupní preklad vyhlásenia o parametroch a vyhlásenia o zhode v jazykoch požadovaných daným členským štátom spolu s originálom a dodržiava odseky 1 a 2.

Článok 16

Všeobecné zásady a používanie označenia CE

1.Označenie CE sa riadi všeobecnými zásadami stanovenými v článku 30 nariadenia (ES) č. 765/2008.

2.Označenie CE sa umiestni na tie výrobky, pre ktoré výrobca v súlade s článkom 9 a článkami 11 až 14 vypracoval vyhlásenie o parametroch alebo zhode. Označenie CE sa umiestni na kľúčové diely. Označenie CE nesmie byť umiestnené na diely, ktoré nie sú kľúčovými dielmi.

3.Ak výrobca nevypracoval vyhlásenie o parametroch ani vyhlásenie o zhode, označenie CE sa neumiestni.

4.Umiestnením označenia CE alebo zabezpečením jeho umiestnenia hospodársky subjekt oznamuje, že preberá zodpovednosť za zhodu výrobku s deklarovanými parametrami a uplatniteľnými požiadavkami na výrobok podľa tohto nariadenia alebo stanovenými v súlade s týmto nariadením. Umiestnením označenia CE sa hospodársky subjekt stáva zodpovedným za deklarované parametre a za splnenie týchto požiadaviek v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti.

5.Označenie CE je jediné označenie, ktoré potvrdzuje parametre výrobku vzhľadom na jeho posudzované podstatné vlastnosti a jeho zhodu s týmto nariadením.

Členské štáty nezavedú do vnútroštátnych opatrení žiadne odkazy, resp. z vnútroštátnych opatrení odstránia všetky odkazy na iné označenia preukazujúce zhodu s požiadavkami alebo deklarovanými parametrami súvisiacimi s podstatnými vlastnosťami, na ktoré sa vzťahuje oblasť harmonizácie.

6. Členský štát na svojom území alebo v oblasti svojej zodpovednosti nezakáže ani nezabráni sprístupneniu na trhu alebo používaniu výrobkov s označením CE, ak deklarované parametre zodpovedajú požiadavkám na takéto používanie v danom členskom štáte.

Členský štát na svojom území alebo v oblasti svojej zodpovednosti nezakáže ani nezabráni sprístupneniu na trhu alebo používaniu výrobkov s označením CE ak sú dané výrobky v súlade s požiadavkami na výrobok stanovenými v tomto nariadení alebo prostredníctvom tohto nariadenia, pokiaľ sa v príslušnej harmonizovanej technickej špecifikácii neuvádza, že príslušné požiadavky predstavujú len minimálne požiadavky.

7.Členský štát zabezpečí, aby používaniu výrobkov s označením CE nebránili predpisy ani podmienky uložené verejnými orgánmi alebo súkromnými subjektmi, ktoré pôsobia ako verejný podnik alebo ako verejný orgán na základe monopolného postavenia alebo v rámci verejného mandátu.

Článok 17

Pravidlá a podmienky umiestňovania označenia CE

1.Označenie CE sa umiestni viditeľne, čitateľne a nezmazateľne na výrobok alebo na etiketu, ktorá je k nemu pripevnená. Ak to povaha výrobku neumožňuje alebo nezaručuje, toto označenie sa umiestni na obal alebo sprievodnú dokumentáciu.

2.Za označením CE sa uvádzajú:

a)posledné dve číslice roku, v ktorom bolo prvýkrát umiestnené;

b)meno/názov a registrovaná adresa výrobcu alebo identifikačná značka umožňujúca ľahkú a jednoznačnú identifikáciu mena/názvu a adresy výrobcu;

c)meno/názov a registrovaná adresa splnomocneného zástupcu alebo identifikačná značka umožňujúca ľahkú a jednoznačnú identifikáciu mena/názvu a adresy splnomocneného zástupcu, ak výrobca nemá miesto podnikania v Únii alebo ak sa výrobca rozhodne mať splnomocneného zástupcu;

d)jedinečný identifikačný kód typu výrobku, permalink na registráciu (registrácie) výrobkov výrobcu v databázach Únie a presné miesto, kde v nich možno výrobok nájsť;

e)permalink na vlastné webové sídlo výrobcu na prezentáciu výrobku, ak existuje;

f)referenčné číslo vyhlásenia o parametroch a

g)v uplatniteľných prípadoch identifikačné číslo notifikovanej osoby.

Položky uvedené v písmenách d) až f) sa môžu nahradiť permalinkom na kombinované vyhlásenie o parametroch a zhode (elektronické označenie CE).

3.Označenie CE sa na výrobok umiestni pred jeho uvedením na trh alebo priamou montážou do stavby. Za označením môže ďalej nasledovať piktogram alebo akákoľvek iná značka poukazujúca na osobitné riziko alebo použitie.

Článok 18

Iné označenia

Iné označenia ako označenie CE vrátane súkromných označení sa môžu na výrobok umiestniť len vtedy, ak sa nevzťahujú ani neodkazujú na harmonizované technické špecifikácie, požiadavky na výrobok, podstatné vlastnosti ani metódy posudzovania zahrnuté v oblasti harmonizácie.

Na výrobok sa nesmie umiestniť žiadne iné označenie ako označenie stanovené v právnych predpisoch Únie vo vzdialenosti menšej, ako je dvojnásobok dĺžky označenia CE meranej z ktoréhokoľvek jeho bodu a iného označenia stanoveného v právnych predpisoch Únie.

Vo vyhlásení o parametroch ani vo vyhlásení o zhode sa nesmie uvádzať žiadne iné označenie než označenie CE.

KAPITOLA III

POVINNOSTI A PRÁVA HOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOV

Článok 19

Povinnosti všetkých hospodárskych subjektov

1.Hospodársky subjekt prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie nepretržitého súladu s týmto nariadením, a to aj pokiaľ ide o súlad výrobkov. Ak bol zistený nesúlad hospodárskeho subjektu alebo výrobku a orgán dohľadu nad trhom požiadal o nápravné opatrenie v súlade s článkom 70 ods. 1, hospodársky subjekt musí danému orgánu predkladať správy o pokroku dovtedy, kým uvedený orgán nerozhodne, že nápravné opatrenie možno uzavrieť.

2.Ak orgány rôznych členských štátov vydajú rozdielne vyhlásenia o nesúlade hospodárskeho subjektu alebo výrobku a žiadosti o nápravné opatrenia, hospodársky subjekt prijme rozličné opatrenia, pokiaľ sú dané výrobky určené na sprístupnenie na trhu alebo na priamu montáž. Ak to nie je možné alebo ak prísnejšie opatrenie uložené jedným členským štátom zahŕňa menej prísne opatrenie uložené iným členským štátom, prijme sa predmetné prísnejšie opatrenie. Ak tieto pravidlá nevedú k jasnému výsledku, dotknuté členské štáty a Komisia a na ich žiadosť iné členské štáty sa pokúsia nájsť spoločné riešenie a v prípade potreby prijmú vykonávací akt v súlade s článkom 33.

3.Hospodársky subjekt na žiadosť orgánu informuje daný orgán o každom hospodárskom subjekte alebo inom subjekte:

a)ktorý mu dodal výrobok vrátane komponentov alebo náhradných dielov výrobkov, alebo služby, ktoré sú pre výrobok relevantné, ako aj dodané množstvo;

b)ktorému dodal výrobok vrátane komponentov alebo náhradných dielov výrobkov, alebo služby, ktoré sú pre výrobok relevantné, ako aj dodané množstvo;

c)ktorý sa podieľa na finančných službách a iných sprievodných službách spojených so sprístupnením výrobkov na trhu alebo ich priamou montážou.

Hospodársky subjekt pri identifikácii subjektov uvedených v prvom pododseku informuje orgán o všetkých súvisiacich údajoch vrátane:

i)adries subjektov uvedených v prvom pododseku;

ii)kontaktných údajov týchto subjektov;

iii)e-mailových adries týchto subjektov, ich webových sídiel a profilov v sociálnych médiách;

iv)    daňového identifikačného čísla a registračného čísla spoločnosti týchto subjektov;

v)bankových účtov týchto subjektov a

vi)    mien/názvov, adries, kontaktných údajov fyzických alebo právnických osôb konajúcich v mene týchto subjektov.

4.Hospodársky subjekt je schopný predložiť orgánom všetku dokumentáciu a informácie uvedené v tejto kapitole počas obdobia desiatich rokov po tom, ako mal dotknutý výrobok naposledy v držbe alebo s ním naposledy manipuloval, pokiaľ nie sú trvalo dostupné prostredníctvom registračnej databázy výrobkov alebo systému zriadeného v súlade s článkom 78. Dokumentáciu a informácie predloží do desiatich dní od doručenia žiadosti príslušného orgánu.

5.Hospodársky subjekt poskytne všetky požadované údaje do databázy alebo systému zriadeného v súlade s článkom 78 do dvoch mesiacov po tom, ako bola v úradnom vestníku uverejnená informácia o dostupnosti danej databázy alebo systému, a znáša súvisiace poplatky za súvisiacu registráciu. Najmenej raz za pol roka overuje správnosť poskytnutých údajov.

Hospodársky subjekt sa zaregistruje do príslušného vnútroštátneho systému zriadeného v súlade s článkom 77 ods. 5.

Hospodársky subjekt sprístupní spotrebiteľom a používateľom komunikačné kanály vrátane telefónnych čísel, e-mailu alebo na daný účel vyhradených častí svojho webového sídla a stránky v sociálnych médiách, pomocou ktorých môže informovať o akýchkoľvek nehodách, iných incidentoch alebo bezpečnostných problémoch, ktoré zaznamenal v súvislosti s výrobkom.

6.Hospodársky subjekt môže informovať orgány o akomkoľvek pravdepodobnom porušení tohto nariadenia, o ktorom sa dozvie. Ak sa tento hospodársky subjekt domnieva, že nevyhovujúci výrobok predstavuje riziko pre bezpečnosť ľudí alebo pre životné prostredie, bezodkladne o tom informuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých výrobok sprístupnil na trhu, pričom uvedie podrobné údaje, najmä o nesúlade výrobku a všetkých prijatých nápravných opatreniach.

7.Hospodársky subjekt, ktorý podlieha osvedčovaniu zo strany notifikovanej osoby alebo ktorý poskytuje služby alebo diely výrobcom, umožní notifikovaným osobám prístup k svojej dokumentácii a do svojich priestorov, pokiaľ je to potrebné na činnosti notifikovaných osôb. Poskytne notifikovaným osobám správne informácie a opraví všetky nesprávne informácie. Okrem toho tento hospodársky subjekt do jedného mesiaca informuje notifikovanú osobu o všetkých zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť súlad s týmto nariadením.

Článok 20

Procesné práva hospodárskych subjektov

1.V každom konečnom alebo dočasnom opatrení, rozhodnutí alebo príkaze, ktoré prijali alebo vydali orgány podľa tohto nariadenia voči hospodárskemu subjektu a fyzickým alebo právnickým osobám konajúcim v jeho mene, sa uvedú presné dôvody, na ktorých sa zakladá.

2.Akékoľvek takéto opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie sa bezodkladne oznámi príslušnému hospodárskemu subjektu a fyzickej alebo právnickej osobe konajúcej v jeho mene a zároveň sa im poskytnú informácie o opravných prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii podľa práva daného členského štátu, a o lehotách, ktoré sa na takéto opravné prostriedky vzťahujú.

3.Pred prijatím alebo vydaním opatrenia, rozhodnutia alebo príkazu uvedeného v odseku 1 sa dotknutému hospodárskemu subjektu poskytne možnosť byť v primeranom čase nie kratšom ako desať pracovných dní vypočutý, pokiaľ dané opatrenie, rozhodnutie alebo príkaz nemajú naliehavý charakter vzhľadom na dôvody týkajúce sa zdravia alebo bezpečnosti alebo iné dôvody súvisiace s verejnými záujmami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

4.Ak sa opatrenie, rozhodnutie alebo príkaz prijme alebo vydá bez toho, aby hospodársky subjekt dostal možnosť byť vypočutý, túto možnosť dostane hospodársky subjekt čo najskôr potom, pričom orgán dohľadu nad trhom dané opatrenie, rozhodnutie alebo príkaz môže ihneď preskúmať.

5.Členské štáty zabezpečia, aby proti akémukoľvek opatreniu, na ktoré sa vzťahuje tento článok, bolo možné podať odvolanie na príslušnom súde s predchádzajúcim správnym odvolacím konaním alebo bez neho. Daný súd má takisto právomoc rozhodovať o odkladnom účinku odvolania alebo predbežných opatrení, ktoré má súd uložiť vzhľadom na verejný záujem, ako aj na záujmy hospodárskeho subjektu.

Článok 21

Povinnosti výrobcov

1.Výrobca určí typ výrobku, pričom dodrží hranice stanovené na základe vymedzenia uvedeného v článku 3 bode 31. Typ výrobku sa spracuje v súlade s uplatniteľným systémom posudzovania a overovania stanoveným v prílohe V. Výrobca vypracuje vyhlásenie o parametroch a vyhlásenie o zhode v súlade s článkom 9 a článkami 11 až 15 a umiestni označenie CE v súlade s článkami 16 a 17.

2.Výrobca sa zdrží akéhokoľvek tvrdenia o vlastnostiach výrobku, ktoré sa nezakladá na:

a)metóde posudzovania obsiahnutej v harmonizovanej technickej špecifikácii, ak sa na príslušnú vlastnosť takáto špecifikácia vzťahuje, alebo

b)ak takáto metóda posudzovania neexistuje, na metóde posudzovania, ktorá predstavuje najúčinnejšiu a najpokročilejšiu metódu na dosiahnutie presného posúdenia.

3.Výrobca ako základ pre vyhlásenia uvedené v odseku 1 vypracuje technickú dokumentáciu opisujúcu zamýšľané použitie vrátane presných podmienok použitia a všetkých prvkov potrebných na preukázanie parametrov a zhody.

Uvedená technická dokumentácia obsahuje povinný alebo fakultatívny výpočet environmentálnej udržateľnosti vrátane udržateľnosti z hľadiska klímy posudzovanej v súlade s harmonizovanými technickými špecifikáciami prijatými podľa tohto nariadenia alebo s aktmi Komisie prijatými podľa tohto nariadenia.

Druhý pododsek sa neuplatňuje v prípade použitých, repasovaných alebo nadbytočných výrobkov, pokiaľ sa hospodársky subjekt, na ktorý sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z tohto článku na základe článku 26, nerozhodne uplatňovať toto nariadenie na nové výrobky.

4.Výrobca zabezpečí, aby boli v prípade sériovej výroby zavedené postupy na zachovanie deklarovaných parametrov a zhody. Zmeny vo výrobnom procese, v návrhu výrobku alebo vo vlastnostiach a zmeny v harmonizovaných technických špecifikáciách, na základe ktorých sa deklarujú parametre, resp. zhoda výrobku, alebo na základe ktorých sa overujú jeho parametre, resp. zhoda, sa náležite zohľadnia, a ak majú vplyv na parametre alebo zhodu výrobku, začne sa na základe nich opätovné posúdenie v súlade s príslušným postupom posudzovania.

Ak sa to považuje za vhodné v súvislosti so zabezpečením presnosti, spoľahlivosti a stability deklarovaných parametrov a zhody výrobku, výrobca vykonáva skúšky na vzorkách výrobkov, ktoré sa uvádzajú na trh alebo sprístupňujú na trhu, a v prípade potreby vedie záznamy o sťažnostiach, nevyhovujúcich výrobkoch a spätne prevzatých výrobkoch a o každom takomto monitorovaní informuje dovozcov a distribútorov.

Postupy uvedené v prvom pododseku, skúšky na vzorkách uvedené v druhom pododseku a uplatňovanie uplatniteľného systému podľa prílohy V sa opíšu v technickej dokumentácii uvedenej v odseku 3.

5.Výrobca zabezpečí, aby bolo na jeho výrobku uvedené typové číslo špecifické pre výrobcu a číslo výrobnej dávky alebo sériové číslo. Ak to nie je možné, požadované informácie sa uvedú na obale, na pripevnenom štítku alebo ako posledná možnosť v dokumente pripojenom k výrobku.

Ak výrobok nie je určený pre spotrebiteľov ani iných neprofesionálnych používateľov, výrobca na ňom rovnakým spôsobom, ako sa stanovuje v prvom pododseku, uvedie označenie „Len na profesionálne použitie“. Výrobky bez označenia „Len na profesionálne použitie“ sa považujú za výrobky určené aj pre neprofesionálnych používateľov a spotrebiteľov v zmysle tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) … [nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov].

Výrobca zákazníkom pred tým, než sa zaviažu kúpnou zmluvou, viditeľne sprístupní informácie, ktoré sú označené podľa tohto nariadenia alebo harmonizovaných technických špecifikácií, a to aj v prípade predaja na diaľku.

6.Pri sprístupňovaní výrobku na trhu v určitom členskom štáte výrobca zabezpečí, aby boli k výrobku pripojené informácie stanovené v harmonizovaných technických špecifikáciách a v časti D prílohy I v jazyku, ktorý určí dotknutý členský štát, alebo ak takéto určenie neexistuje, v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný používateľom.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť formát a spôsob prenosu informácií, ktoré má výrobca poskytnúť v súlade s prvým pododsekom.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 88 ods. 2.

7.Výrobca nahrá údaje z vyhlásenia o parametroch, vyhlásenia o zhode, informácie uvedené v odseku 6 a údaje z technickej dokumentácie do databázy alebo systému EÚ týkajúceho sa výrobkov zriadeného v súlade s článkom 78.

8.Výrobca, ktorý má dôvod domnievať sa, že výrobok, ktorý uviedol na trh, nie je v zhode s požiadavkami uvedenými v tomto nariadení alebo prijatými podľa tohto nariadenia, bezodkladne prijme nevyhnutné nápravné opatrenia na zabezpečenie zhody daného výrobku alebo v prípade potreby jeho stiahnutie alebo spätné prevzatie. Ak je problém spojený s dodaným komponentom alebo externe poskytovanou službou, výrobca o tom informuje dodávateľa alebo poskytovateľa služieb a príslušný vnútroštátny orgán výrobcu; uvedený orgán postúpi príslušné informácie príslušnému vnútroštátnemu orgánu zodpovednému za dodávateľa alebo poskytovateľa služieb a navrhne vhodné opatrenia.

9.Ak výrobok predstavuje riziko alebo je pravdepodobné, že predstavuje riziko, výrobca o tom do dvoch pracovných dní informuje splnomocneného zástupcu, dovozcov, distribútorov, poskytovateľov logistických služieb a online trhy zapojené do distribúcie, ako aj príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých výrobca alebo – podľa jeho znalosti – iné hospodárske subjekty sprístupnili daný výrobok na trhu. Výrobca na tento účel poskytne všetky užitočné podrobnosti a predovšetkým uvedie druh nesúladu, frekvenciu nehôd alebo incidentov a prijaté alebo odporúčané nápravné opatrenia. V prípade rizík spôsobených výrobkami, ktoré sa už dostali ku konečnému používateľovi alebo spotrebiteľovi, výrobca upozorní aj médiá a informuje ich o vhodných opatreniach na odstránenie rizík, alebo ak to nie je možné, na ich zníženie. V prípade „vážneho rizika“ v zmysle článku 3 bodu 71 výrobca výrobok stiahne a spätne prevezme od používateľa na vlastné náklady.

10.Výrobca nesie zodpovednosť za porušenie tohto článku a článku 19 v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti.

Článok 22

Dodatočné environmentálne povinnosti výrobcov

1.Pokiaľ ide o vlastnosti výrobku uvedené v časti A bode 2 prílohy I, výrobca posúdi environmentálne vlastnosti výrobku v súlade s harmonizovanými technickými špecifikáciami alebo s aktmi Komisie prijatými podľa tohto nariadenia a použije najnovšiu verziu voľne dostupného softvéru, len čo bude sprístupnený na webovom sídle Európskej komisie. Neuplatňuje sa to však v prípade použitých, repasovaných alebo nadbytočných výrobkov, pokiaľ sa hospodársky subjekt, na ktorý sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z tohto článku na základe článku 26, nerozhodne uplatňovať toto nariadenie na nové výrobky.

2.Pokiaľ tým nie je nepriaznivo ovplyvnená bezpečnosť výrobku alebo bezpečnosť stavby, výrobca má tieto povinnosti:

a)navrhovať a vyrábať výrobky a ich obaly tak, aby ich celková environmentálna udržateľnosť vrátane udržateľnosti z hľadiska klímy dosahovala úroveň aktuálneho stavu vývoja, pokiaľ nižšia úroveň:

i)nie je primeraná v porovnaní so zlepšením environmentálnej udržateľnosti, ktoré z výrobkov a ich obalov vyplýva na úrovni stavieb, a

ii)nie je takisto nevyhnutná na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti na úrovni stavieb;

b)za podmienok stanovených v písmene a) bodoch i) a ii) uprednostňovať recyklovateľné materiály a materiály získané recykláciou;

c)dodržiavať povinnosti týkajúce sa minimálneho recyklovaného obsahu a iné limitné hodnoty týkajúce sa aspektov životného prostredia vrátane udržateľnosti z hľadiska klímy, ktoré sú obsiahnuté v harmonizovaných technických špecifikáciách;

d)zabrániť predčasnému zastarávaniu výrobkov, používať spoľahlivé diely a navrhovať výrobky tak, aby sa ich trvanlivosť neodchyľovala od priemernej trvanlivosti výrobkov v príslušnej kategórii;

e)navrhovať výrobky tak, aby ich bolo možné ľahko opraviť, renovovať a modernizovať, pokiaľ takýto návrh nevedie k nesúladu s inými požiadavkami tohto nariadenia alebo ostatných právnych predpisov Únie, alebo pokiaľ oprava, obnova či modernizácia nepredstavuje riziko pre bezpečnosť ľudí alebo životné prostredie, pričom v takom prípade sa výrobca zdrží navrhovania opraviteľných, renovovateľných alebo modernizovateľných výrobkov a uvedie v súvislosti s opravou príslušné upozornenia v súlade s písmenom f);

f)sprístupňovať v databázach výrobkov, návodoch na použitie a prostredníctvom permalinkov na vlastných webových sídlach informácie o tom, ako možno výrobky opraviť, a akékoľvek ďalšie informácie potrebné na opravu vrátane príslušných upozornení;

g)samostatne alebo prostredníctvom osobitne určených distribútorov alebo prostredníctvom výrobcov náhradných dielov sprístupňovať na trhu náhradné diely k svojim výrobkom, a to s primerane krátkou dodacou lehotou, počas desiatich rokov od uvedenia posledného výrobku príslušného typu na trh alebo jeho priamej montáže a proaktívne informovať o dostupnosti náhradných dielov;

h)navrhovať výrobky tak, aby sa uľahčilo opätovné použitie, repasovanie a recyklácia, najmä uľahčením separovania komponentov a materiálov v neskoršej fáze recyklácie a zabránením používania zmiešaných, kompozitných alebo zložitých materiálov, pokiaľ repasovanie a recyklácia nepredstavujú riziko pre bezpečnosť ľudí ani životné prostredie. V takom prípade sa výrobca zdrží takéhoto spôsobu navrhovania a uvedie v súvislosti s repasovaním a recykláciou príslušné upozornenia v súlade s nasledujúcim písmenom;

i)sprístupňovať v databázach výrobkov, návodoch na použitie a na vlastných webových sídlach informácie o tom, ako možno výrobky repasovať alebo recyklovať, a akékoľvek ďalšie informácie potrebné na opätovné použitie, repasovanie alebo recykláciu vrátane príslušných upozornení;

j)priamo alebo prostredníctvom svojich dovozcov a distribútorov opätovne nadobúdať vlastníctvo nadbytočných a nepredaných výrobkov, ktoré sú v rovnocennom stave, ako keď boli uvedené na trh.

Ak povinnosti podľa tohto odseku nemožno kumulatívne splniť z dôvodu rozporu medzi rôznymi povinnosťami, výrobca si zvolí kompromisné riešenie, ktoré v prípade výrobkov aj stavieb poskytne najvyššie a nákladovo najefektívnejšie prínosy z hľadiska environmentálnej udržateľnosti. Vo všetkých prípadoch sa však dodržiava zásada „bezpečnosti na prvom mieste“, ktorú možno uplatniť na stavebný výrobok, ako aj na stavbu, a zahŕňa aj ochranu zdravia.

3.Odsek 2 písm. a) až c) a písm. j) sa neuplatňujú v prípade použitých, repasovaných alebo nadbytočných výrobkov, pokiaľ sa hospodársky subjekt, na ktorý sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z tohto článku na základe článku 26, nerozhodne uplatňovať toto nariadenie na nové výrobky.

4.S cieľom spresniť povinnosti stanovené v odseku 2 je Komisia splnomocnená dopĺňať toto nariadenie prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 87 špecifikovaním týchto povinností pre konkrétne skupiny a kategórie výrobkov. Alternatívne môže Komisia predkladať normalizačné žiadosti, ktorých cieľom je vypracovanie harmonizovaných noriem, ktoré v prípade konkrétnej skupiny alebo kategórie výrobkov poskytujú predpoklad zhody s povinnosťami uvedenými v odseku 2. Povinnosti uvedené v odseku 2 sa uplatňujú až po začatí uplatňovania takéhoto delegovaného aktu alebo harmonizovanej normy.

5.V záujme zabezpečenia transparentnosti pre používateľov a podporovania udržateľných výrobkov je Komisia splnomocnená dopĺňať toto nariadenie delegovanými aktmi prijatými v súlade s článkom 87 s cieľom stanoviť osobitné požiadavky na označovanie environmentálnej udržateľnosti vrátane „semaforového označovania“ v súvislosti s environmentálnymi povinnosťami stanovenými v odseku 1, inherentnými environmentálnymi požiadavkami na výrobky stanovenými v časti C bode 2 prílohy I a triedami environmentálnych vlastností stanovenými v súlade s článkom 4 ods. 4 písm. a).

6.Výrobca umiestni semaforové označenie spôsobom stanoveným v delegovaných aktoch prijatých v súlade s odsekom 5.

Článok 23

Povinnosti splnomocnených zástupcov

1.Výrobca môže na základe písomného splnomocnenia vymenovať akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu usadenú v Únii za jediného splnomocneného zástupcu. Výrobca, ktorý nie je usadený v Únii, vymenuje jediného splnomocneného zástupcu.

2.Splnomocnení zástupcovia konajú v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z tohto nariadenia s náležitou starostlivosťou. Nesú zodpovednosť za hrubú nedbanlivosť alebo vedomé porušenie tohto článku a článku 19 v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti.

3.Splnomocnený zástupca vykonáva úlohy uvedené v splnomocnení. Splnomocnenie umožňuje splnomocnenému zástupcovi vykonávať aspoň tieto úlohy a poskytuje splnomocnenému zástupcovi tieto práva:

a)uchovávať vyhlásenie o parametroch a technickú dokumentáciu k dispozícii pre vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom;

b)na odôvodnenú žiadosť orgánov dohľadu nad trhom poskytovať týmto orgánom všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody výrobku s vyhlásením o parametroch a súladu s ďalšími uplatniteľnými požiadavkami podľa tohto nariadenia;

c)vypovedať zmluvu, ak výrobca porušuje toto nariadenie, a informovať o tom príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých sa výrobok uvádza na trh, a príslušný vnútroštátny orgán v mieste svojho podnikania;

d)ak existuje dôvod domnievať sa, že dotknutý výrobok je nevyhovujúci alebo predstavuje riziko, informovať o tom príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých sa výrobok uvádza na trh, a príslušný vnútroštátny orgán v mieste svojho podnikania a

e)spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom na ich žiadosť pri každom prijatom opatrení

–na odstránenie rizík, ktoré predstavujú výrobky, na ktoré sa vzťahuje splnomocnenie splnomocneného zástupcu, alebo

–na nápravu nesúladu.

Vypracovanie technickej dokumentácie nie je súčasťou splnomocnenia splnomocneného zástupcu, ale môže byť predmetom samostatnej zmluvy medzi výrobcom a splnomocneným zástupcom.

4.Splnomocnený zástupca overí, či výrobok spĺňa požiadavky týkajúce sa označovania značkami, označovania etiketami, návodu na použitie, vyhlásenia o parametroch a zhody. Splnomocnený zástupca takisto overí na úrovni dokumentácie, či výrobca spĺňa povinnosti stanovené v článku 19 ods. 4 až 6, článku 21 ods. 1 až 3 a ods. 5 až 7, článku 22 ods. 1 a ods. 2 písm. f) a i) a článku 27 ods. 6.

5.Ak sa splnomocnený zástupca domnieva, že existuje nesúlad uvedený v odseku 4, splnomocnený zástupca požiada výrobcu, aby nesúlad odstránil. Výrobca v tejto súvislosti preruší uvádzanie na trh a požiada ostatné hospodárske subjekty zapojené do distribúcie, aby prerušili svoju obchodnú činnosť, kým splnomocnený zástupca nedospeje k záveru, že dané porušenia sú napravené. Ak sa nesúlad neodstráni do jedného mesiaca, pričom je možné, že výrobky sa naďalej sprístupňujú na trhu, splnomocnenému zástupcovi sa umožní, aby vypovedal zmluvu s výrobcom a informoval o tom príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých sa výrobky uvádzajú na trh, a príslušný vnútroštátny orgán v mieste svojho podnikania. Uvedený orgán koordinuje spoločné opatrenia všetkých príslušných orgánov, pokiaľ sa príslušné vnútroštátne orgány nedohodnú, že koordinátorom bude iný príslušný vnútroštátny orgán.

Článok 24

Povinnosti dovozcov

1.Dovozca uvádza na trh Únie iba výrobky, ktoré sú v súlade s týmto nariadením. Pred uvedením výrobku na trh dovozca overí na úrovni dokumentácie, či výrobca splnil povinnosti stanovené v článku 21 ods. 1, 3 a ods. 5 až 7 a v článku 22 ods. 2 písm. f) a i). Nesie zodpovednosť za porušenie tohto článku a článku 19 v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti.

2.Dovozca overí, či výrobca presne a správne určil zamýšľané použitie výrobku, a zabezpečí, aby bol výrobok sprevádzaný jasným označením informácií stanovených v harmonizovaných technických špecifikáciách a v časti D prílohy I v jazyku určenom príslušným členským štátom, ktorý je ľahko zrozumiteľný používateľom. Dovozca zákazníkom pred tým, než sa zaviažu kúpnou zmluvou, viditeľne sprístupní informácie, ktoré sú označené podľa tohto nariadenia alebo harmonizovaných technických špecifikácií, a to aj v prípade predaja na diaľku.

3.Dovozca zabezpečí, aby podmienky skladovania alebo prepravy výrobku, za ktorý zodpovedá, neohrozovali jeho zhodu s vyhlásením o parametroch a súlad s ďalšími uplatniteľnými požiadavkami tohto nariadenia.

4.Po zhromaždení všetkých dostupných informácií o výrobku od výrobcu a osoby vykonávajúcej demontáž dovozca predovšetkým preskúma použité a repasované výrobky, najmä pokiaľ ide o poškodenia alebo znaky straty parametrov, alebo znaky nesúladu a zmeny mechanických alebo chemických vlastností, a posúdi všetky riziká; ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia, dovozca obmedzí zamýšľané použitie alebo sa zdrží predaja. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na použité a repasované výrobky, pri ktorých nie je povinné vyhlásenie o parametroch.

5.Ak sa dovozca domnieva alebo má dôvod sa domnievať, že výrobok nie je v zhode s vyhlásením o parametroch alebo nie je v súlade s inými uplatniteľnými požiadavkami tohto nariadenia, neuvedie výrobok na trh, pokým nebude v zhode so sprievodným vyhlásením o parametroch alebo v súlade s inými uplatniteľnými požiadavkami tohto nariadenia, alebo pokým sa neopraví vyhlásenie o parametroch. Navyše ak výrobok predstavuje riziko, dovozca o tom informuje výrobcu a územne zodpovedný príslušný vnútroštátny orgán.

6.Dovozca na výrobku, alebo ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku uvedie svoje meno/názov, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku, miesto podnikania, kontaktnú adresu a elektronický prostriedok komunikácie, ak je k dispozícii.

7.Dovozca vyšetruje sťažnosti a v prípade potreby vedie záznamy o sťažnostiach, nevyhovujúcich výrobkoch a prípadoch stiahnutia alebo spätného prevzatia výrobkov a o každom takomto monitorovaní informuje výrobcov a distribútorov.

8.Dovozca predávajúci výrobok konečným používateľom zároveň plní povinnosti distribútorov.

Článok 25

Povinnosti distribútorov

1.Pri sprístupňovaní výrobku na trhu koná distribútor v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z tohto nariadenia s náležitou starostlivosťou. Nesie zodpovednosť za porušenie tohto článku a článku 19 v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti.

2.Pri sprístupňovaní výrobku na trhu distribútor plní povinnosti dovozcov v súlade s článkom 24 ods. 1 až 5, pričom odkazy na „uvedenie na trh“ sa chápu ako „ďalšie sprístupnenie na trhu“.

3.Distribútor zabezpečí, aby sa spotrebiteľom ani iným neprofesionálnym používateľom nepredávali žiadne výrobky s označením „Len na profesionálne použitie“. Tieto výrobky sa v jeho priestoroch, online a v tlačených propagačných materiáloch prezentujú ako výrobky len na profesionálne použitie.

Článok 26

Prípady uplatňovania povinností výrobcov na dovozcov a distribútorov

1.Dovozca alebo distribútor sa na účely tohto nariadenia považuje za výrobcu a podlieha povinnostiam výrobcu podľa článkov 21 a 22, ak:

a)neexistuje žiadny výrobca v zmysle tohto nariadenia;

b)uvádza výrobok na trh ako výrobca pod vlastným menom/názvom alebo ochrannou známkou;

c)upravuje výrobok takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad s vyhlásením o parametroch a zhode alebo s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a v súlade s ním;

d)zaobchádza s výrobkom spôsobom, ktorý mení nebezpečnosť alebo zvyšuje úroveň rizika, ktoré výrobok predstavuje počas svojho životného cyklu;

e)sprístupňuje výrobok na trhu so zamýšľaným použitím, ktoré sa líši od zamýšľaného použitia určeného výrobcom v postupe posudzovania parametrov a zhody, alebo

f)uvádza, že výrobok má vlastnosti, ktoré sa odchyľujú od vlastností uvádzaných výrobcom.

2.Odsek 1 sa uplatňuje aj na:

a)dovozcu použitých alebo repasovaných výrobkov, pokiaľ použitý alebo repasovaný výrobok nebol pred použitím uvedený na trh Únie;

b)dovozcu alebo distribútora použitých výrobkov, ktorý vykonáva niektorú z týchto činností:

i)po demontáži použitých výrobkov ich podrobuje transformačnému procesu nad rámec opravy, čistenia a pravidelnej údržby;

ii)rozhodne sa prevziať úlohu výrobcu.

3.Odsek 1 sa neuplatňuje, ak hospodársky subjekt len:

a)dopĺňa preklady informácií poskytnutých výrobcom;

b)nahrádza vonkajší obal výrobku, ktorý už bol uvedený na trh, a to aj pri zmene veľkosti balenia, ak sa opätovné balenie vykonáva spôsobom, ktorý nemôže ovplyvniť pôvodný stav výrobku, a tak, aby boli naďalej správne poskytované informácie, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s týmto nariadením.

4.Hospodársky subjekt poskytujúci činnosti uvedené v odseku 3 o tom informuje výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu bez ohľadu na to, či vlastní výrobky alebo poskytuje služby. Opätovné balenie vykonáva spôsobom, ktorý nemôže ovplyvniť pôvodný stav výrobku, a tak, aby boli naďalej správne poskytované informácie, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s týmto nariadením. Hospodársky subjekt koná v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z tohto nariadenia s náležitou starostlivosťou. Nesie zodpovednosť za porušenie tohto nariadenia.

Článok 27

Povinnosti poskytovateľov logistických služieb, sprostredkovateľov, online trhov, online predajcov, internetových obchodov a internetových vyhľadávačov

1.Poskytovateľ logistických služieb alebo sprostredkovateľ koná pri účasti na sprístupnení výrobku na trhu alebo priamej montáži výrobku v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z tohto nariadenia s náležitou starostlivosťou. Nesie zodpovednosť za porušenie tohto článku a článku 19 v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti.

2.Poskytovateľ logistických služieb, online predajca alebo sprostredkovateľ:

a)pred tým, než sa zákazníci zaviažu kúpnou zmluvou, im viditeľne sprístupní informácie, ktoré sú označené podľa tohto nariadenia alebo harmonizovaných technických špecifikácií, a to aj v prípade predaja na diaľku;

b)overí, či výrobca splnil povinnosti stanovené v článku 21 ods. 1, 3 a ods. 5 až 7 a v článku 22 ods. 2 písm. f) a i);

c)plní povinnosti stanovené v článku 24 ods. 5, pričom odkazy na „uvedenie na trh“ sa chápu ako „podpora sprístupňovania na trhu“;

d)z vlastnej iniciatívy alebo do dvoch pracovných dní v nadväznosti na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom odstráni všetky ponuky na nevyhovujúce výrobky alebo výrobky, ktoré môžu predstavovať riziko v zmysle článku 21 ods. 9 poslednej vety;

e)informuje dotknuté orgány o opatreniach prijatých v súlade s písmenami b), c) a d);

f)podporuje stiahnutia alebo spätné prevzatia výrobkov bez ohľadu na to, či ich iniciovali orgány, výrobca, splnomocnený zástupca alebo dovozca. Poskytovateľ logistických služieb alebo sprostredkovateľ v spolupráci s dotknutým hospodárskym subjektom priamo informuje spotrebiteľov o stiahnutí alebo spätnom prevzatí výrobkov. Informuje dotknuté orgány o každom prijatom opatrení.

3.Online trh:

a)navrhuje a organizuje svoje online rozhranie tak, aby umožnil obchodníkom tretích strán poskytovať svojim zákazníkom všetky informácie uvedené v odseku 2 písm. a);

b)zriadi jednotné kontaktné miesto na priamu komunikáciu s orgánmi členských štátov v súvislosti s nevyhovujúcim výrobkom, výrobkom nedosahujúcim príslušné parametre alebo výrobkom, ktorý nie je bezpečný. Toto kontaktné miesto môže byť rovnaké ako kontaktné miesto uvedené v [článku 20 ods. 1] nariadenia (EÚ) …/… [nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov] alebo [článku 10 ods. 1] nariadenia (EÚ) …/… [akt o digitálnych službách];

c)poskytne v členskom štáte, v ktorom pôsobí, bez zbytočného odkladu a v každom prípade do piatich pracovných dní primeranú odpoveď na oznámenia týkajúce sa oznámených nehôd a iných incidentov spojených s výrobkami doručené v súlade s [článkom 14] nariadenia (EÚ) […/…] o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách), ktorým sa mení smernica 2000/31/ES;

d)spolupracuje s cieľom zabezpečiť účinné opatrenia dohľadu nad trhom, a to aj tým, že nebude vytvárať prekážky brániace takýmto opatreniam;

e)informuje orgány dohľadu nad trhom o každom prijatom opatrení;

f)zavedie pravidelnú a štruktúrovanú výmenu informácií o ponukách, ktoré online trhy odstránili na základe tohto článku;

g)umožní prístup k svojim rozhraniam prostredníctvom online nástrojov, ktoré prevádzkujú orgány dohľadu nad trhom, s cieľom identifikovať nevyhovujúce výrobky;

h)umožní na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom v prípade, že online trh alebo jeho online predajcovia zaviedli technické prekážky extrakcie údajov zo svojich online rozhraní, získať takéto údaje na účely zaistenia súladu výrobkov na základe identifikačných parametrov poskytnutých žiadajúcimi orgánmi dohľadu nad trhom.

4.Pokiaľ ide o právomoci udelené členskými štátmi v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2019/1020, členské štáty udelia svojim orgánom dohľadu nad trhom právomoc prikázať online trhu, aby v prípade všetkých výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, odstránil zo svojho online rozhrania konkrétny nezákonný obsah, ktorý sa týka nevyhovujúceho výrobku, aby k nemu znemožnil prístup alebo aby zobrazoval výslovné upozornenie pre koncových používateľov, keď k nemu realizujú prístup. Takéto príkazy sú v súlade s [článkom 8 ods. 1] nariadenia (EÚ) …/… [akt o digitálnych službách].

5.Online trh prijme opatrenia potrebné na doručovanie a spracovanie príkazov uvedených v odseku 4 v súlade s [článkom 8] nariadenia (EÚ) …/… [akt o digitálnych službách].

6.Odseky 1 a 2, odsek 3 písm. b) až i) a odseky 4 a 5 sa uplatňujú aj na výrobcov, dovozcov, distribútorov alebo iné hospodárske subjekty ponúkajúce výrobky online bez účasti online trhu (ďalej len „internetové obchody“).

7.Odsek 3 písm. d) až h) sa uplatňujú aj na internetové vyhľadávače.

8.Poskytovateľ logistických služieb zabezpečí, aby podmienky počas skladovania, balenia, zasielania alebo expedovania neohrozovali súlad výrobkov s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

Článok 28

Povinnosti poskytovateľov služieb 3D tlače a poskytovateľov foriem, dátových súborov na 3D tlač a materiálov na 3D tlač

1.Poskytovateľ služieb 3D tlače:

a)sa zdrží uvádzania na trh alebo priamej montáže výrobkov pre klientov, pokiaľ neplní povinnosti, ktoré sa vzťahujú na výrobcov;

b)informuje svojich klientov, že služby 3D tlače môžu využívať len na výrobu výrobkov na vlastné použitie, pokiaľ neplnia povinnosti výrobcov;

c)informuje svojich klientov, že dátové súbory a materiály na 3D tlač, ktoré sa majú použiť, prešli postupmi uplatniteľnými na výrobky podľa tohto nariadenia, a

d)informuje svojich klientov, že informácie poskytnuté výrobcom dátového súboru na 3D tlač, ako aj informácie poskytnuté výrobcom materiálu na tlač sa zhodujú a potvrdzujú použiteľnosť daného materiálu pri predmetnom type dátového súboru na 3D tlač a danej technológii 3D tlače.

2.Poskytovatelia foriem a dátových súborov na 3D tlač určených na výrobu položiek, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na požiadanie vyhotovia desať takýchto položiek a sprístupnia ich notifikovanej osobe, orgánu technického posudzovania a orgánom. Poskytovatelia foriem a dátových súborov na 3D tlač určených na výrobu položiek, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, posúdia a zdokumentujú splnenie požiadaviek podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o vyrobené položky.

3.Poskytovatelia materiálov určených na použitie pri 3D tlači položiek, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na stavenisku alebo v blízkosti staveniska na požiadanie vyhotovia desať takýchto položiek pre každé zamýšľané použitie a sprístupnia ich notifikovanej osobe, orgánu technického posudzovania a orgánom. Poskytovatelia materiálov určených na použitie pri 3D tlači položiek, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na stavenisku alebo v blízkosti staveniska posúdia a zdokumentujú splnenie požiadaviek podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o vyrobené položky.

Článok 29

Povinnosti hospodárskych subjektov, ktoré vykonávajú demontáž použitých výrobkov alebo manipulujú s použitými výrobkami na účely opätovného použitia alebo repasovania

1.Hospodársky subjekt, ktorý vykonáva demontáž použitých výrobkov na účely opätovného použitia alebo repasovania, vypracuje protokoly o mieste, podmienkach a predpokladanej dĺžke používania demontovaného výrobku a sprístupní ich spolu s výrobkami bez ohľadu na to, či svoju činnosť vykonáva vo vlastnom mene alebo pre inú osobu. Hospodársky subjekt takisto na požiadanie sprístupní protokoly orgánom, neskorším používateľom týchto výrobkov a vlastníkom stavieb, v ktorých boli opätovne namontované.

2.Ak hospodársky subjekt sprostredkúva, predáva alebo inak sprístupňuje demontované použité výrobky vo vlastnom mene alebo pre inú osobu, plní aj povinnosti dovozcov alebo distribútorov týkajúce sa použitých výrobkov.

Článok 30

Povinnosti dodávateľov a poskytovateľov služieb zapojených do výroby výrobkov

1.Dodávateľ alebo poskytovateľ služieb zapojený do výroby výrobkov:

a)poskytne výrobcom, notifikovaným osobám a orgánom všetky dostupné informácie o environmentálnej udržateľnosti dodaného komponentu alebo služby;

b)zabezpečí správnosť takýchto informácií, najmä dodržiavaním tohto nariadenia, a opraví všetky vzniknuté chyby oznámením všetkým svojim klientom, a ak to môže byť užitočné, aj notifikovaným osobám a orgánom;

c)ak takéto informácie nie sú k dispozícii, umožní svojim zákazníkom posúdiť túto environmentálnu udržateľnosť na vlastné náklady a potvrdí toto posúdenie, najmä poskytnutím prístupu ku všetkým dokumentom vrátane dokumentov obchodného charakteru, ktoré sú relevantné pre toto posúdenie;

d)umožní notifikovaným osobám overiť správnosť každého výpočtu environmentálnej udržateľnosti a potvrdí toto overenie;

e)umožní notifikovaným osobám overiť parametre a súlad dodaného komponentu alebo služby a potvrdí toto overenie.

2.Ak bol dodávateľ alebo poskytovateľ služieb informovaný v súlade s článkom 21 ods. 8 poslednou vetou, postúpi uvedené informácie ostatným svojim klientom, ktorí za posledných päť rokov dostali komponenty alebo služby, ktoré sú vzhľadom na daný problém identické. Dodávateľ alebo poskytovateľ služieb v prípade vážneho rizika, ako je vymedzené v článku 3 bode 71, alebo rizika podľa článku 21 ods. 9 poslednej vety informuje aj príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých boli výrobky s daným komponentom alebo výrobnou službou sprístupnené na trhu alebo priamo montované; ak nemôže identifikovať tieto členské štáty, informuje všetky príslušné vnútroštátne orgány.

Článok 31

Výrobky s dvojakým použitím a pseudovýrobky

1.Výrobca výrobkov s dvojakým použitím plní povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia v prípade všetkých položiek príslušného typu, pokiaľ nemajú konkrétne označenie „Nie je určené na stavebné účely“.

2.Ostatné hospodárske subjekty, ktoré sa zaoberajú výrobkami s dvojakým použitím, plnia povinnosti, ktoré im vyplývajú v súlade s týmto nariadením. Vo svojich obchodných zmluvách stanovujú svojim klientom povinnosť urobiť to isté a nepredávať ani nepoužívať na stavebné účely položky s označením „Nie je určené na stavebné účely“.

3.V prípade položiek vhodných na stavebné účely, pre ktoré výrobca nikdy nezamýšľal takéto použitie a ktoré preto nemajú označenie CE („pseudovýrobky“), ostatné hospodárske subjekty:

a)ich nesmú nadobúdať ani predávať ako položky určené na stavebné účely bez vykonania postupov stanovených v tomto nariadení, ktorým sa majú podrobiť výrobcovia;

b)ich prezentáciou zabezpečia, aby ich nebolo možné chápať ako položky určené na stavebné účely, a

c)zmluvne zaviažu svojich klientov urobiť to isté a nepoužívať tieto položky na stavebné účely.

Článok 32

Online a iný predaj na diaľku

1.Výrobky ponúkané na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku sa považujú za sprístupnené na trhu, ak je ponuka cielená na klientov v Únii. Ponuka na predaj sa považuje za cielenú na klientov v Únii, ak príslušný hospodársky subjekt akýmkoľvek spôsobom smeruje svoje činnosti do členského štátu. Ponuka sa okrem iného považuje za cielenú na klientov v Únii, ak:

a)hospodársky subjekt používa úradný jazyk členského štátu, pokiaľ predaj do Únie nie je výslovne vylúčený účinnými prostriedkami;

b)hospodársky subjekt používa menu členských štátov alebo kryptomenu, na ktorú sa vzťahuje nariadenie (EÚ) […] 47 , pokiaľ v druhom prípade nie je predaj do Únie výslovne vylúčený účinnými prostriedkami;

c)hospodársky subjekt používa názov internetovej domény zaregistrovaný v jednom z členských štátov alebo používa internetovú doménu, ktorá sa vzťahuje na Úniu alebo jeden z členských štátov, alebo

d)medzi zemepisné oblasti, do ktorých je dostupné expedovanie, patrí členský štát.

2.Členské štáty určia jeden centralizovaný orgán dohľadu nad trhom zodpovedný za odhaľovanie výrobkov, ktoré ponúkajú hospodárske subjekty mimo Únie klientom na ich území online a prostredníctvom iných metód predaja na diaľku.

Článok 33

Vykonávacie akty o povinnostiach a právach hospodárskych subjektov

Ak je to potrebné na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania tohto nariadenia a len v rozsahu potrebnom na to, aby sa predchádzalo odlišným postupom, ktoré vytvárajú nerovnaké podmienky pre hospodárske subjekty, Komisia môže prijímať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú podrobnosti o tom, ako vykonávať povinnosti a práva hospodárskych subjektov obsiahnuté v tejto kapitole.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 88 ods. 2.

KAPITOLA IV

NORMY PRE STAVEBNÉ VÝROBKY A EURÓPSKE HODNOTIACE DOKUMENTY

Článok 34

Normy pre stavebné výrobky

1.Normy pre stavebné výrobky stanovujú európske normalizačné organizácie na základe normalizačnej žiadosti, ktorú vydáva Komisia.

2.Normy pre stavebné výrobky vyvinuté podľa článku 4 ods. 2 sa na účely tohto nariadenia uplatňujú povinne po šiestich mesiacoch od uverejnenia odkazu na ne v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s odsekom 4, ale možno ich dobrovoľne uplatňovať na žiadosť výrobcu od dátumu uverejnenia. V harmonizovaných normách sa stanovujú metódy a kritériá na posudzovanie parametrov výrobkov vo vzťahu k podstatným vlastnostiam výrobkov. V harmonizovaných normách sa v náležitých prípadoch a bez toho, aby sa ohrozila presnosť, spoľahlivosť alebo stabilita výsledkov, stanovia metódy na posudzovanie parametrov podstatných vlastností, tried, prahových úrovní výrobkov alebo požiadaviek na výrobok, ktoré sú menej náročné ako skúšky.