EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 5. 2022

JOIN(2022) 23 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Vonkajšia energetická angažovanosť EÚ v meniacom sa svete

{SWD(2022) 152 final}

1.Úvod

Európska únia a svet čelia existenčnej hrozbe zmeny klímy a narastajúcej energetickej kríze. Ak neurýchlime boj proti zmene klímy a strate biodiverzity, ciele dohodnuté v Paríži nebude možné dosiahnuť, čím sa príde o možnosť predísť úplnej klimatickej kríze s ničivými následkami pre ľudí a životné prostredie na celom svete.

V šiestej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy sa dospelo k záveru, že globálne emisie skleníkových plynov sa musia do roku 2030 znížiť o 43 % s cieľom neodchýliť sa od plnenia cieľa, ktorým je obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C. Keďže energetický sektor je ústredným prvkom znižovania emisií skleníkových plynov, bude pre tento prechod kľúčový.

Rusko zároveň opovrhlo medzinárodnými pravidlami svojou nevyprovokovanou a neodôvodnenou vojenskou agresiou voči Ukrajine. V dôsledku toho sa narušili trhy s energiou a potravinami, čo vyvolalo zvýšenú cenovú volatilitu a energetickú neistotu a to malo vplyv nielen na bezprostredné susedstvo Ruska, ale na celý svet. Táto situácia si vyžaduje reakciu, ktorou sa budú riešiť krátkodobé potreby i dlhodobé dôsledky pre EÚ a jej partnerov. EÚ vyjadruje plnú solidaritu s Ukrajinou a aj naďalej podporuje jej energetický systém.

Prechod na zelenú energiu je jediný spôsob, ako súčasne zabezpečiť udržateľnú, bezpečnú a cenovo dostupnú energiu na celom svete. EÚ je preto odhodlaná udržať tento kurz a spolupracovať s partnermi na celom svete s cieľom povzbudiť partnerské krajiny, aby posilnili svoje ambície v oblasti klímy a definovali svoje cesty ku klimatickej neutralite, ale aj aby nadviazali dlhodobé vzťahy, ktoré sú vzájomne prospešné, a to najmä v oblasti energetiky.

EÚ bude aj naďalej prostredníctvom osobitných partnerstiev zvyšovať svoju angažovanosť vo svete. Je to možné dosiahnuť finančnou podporou, pomocou, transferom technológií a/alebo posilnenými obchodnými vzťahmi.

Je aj v európskom záujme vydať sa týmto smerom. Európa aj napriek diverzifikácii a opatreniam v oblasti vnútornej energetickej bezpečnosti, ktoré boli prijaté od plynovej krízy v roku 2009, zostáva príliš závislá od dodávateľa, ktorý je ochotný využívať energiu ako zbraň. Európska komisia s cieľom prekonať túto zraniteľnosť predložila 8. marca 2022 oznámenie REPowerEU, čím poskytla plán, ako ukončiť dovoz fosílnej energie z Ruska ešte pred rokom 2030. Vyžaduje si to diverzifikáciu dodávok energie v EÚ, zvýšenie úspor energie a energetickej efektívnosti a urýchlenie prechodu na zelenú energiu.

To všetko predstavuje reakciu na výzvy rýchlo sa meniaceho sveta a energetického prostredia. V nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach sa objavia nové príležitosti na výrobu energie spolu s novou štruktúrou obchodu a prepravnými potrebami. Hoci obchod s konvenčnými energetickými komoditami bude postupne upadať, s novými komoditami, ako je vodík a amoniak, sa začne obchodovať na medzinárodnej úrovni, pričom bude rásť dopyt po technológiách s nízkymi emisiami. Na vybudovanie spoľahlivejších a vzájomne prospešných partnerstiev prostredníctvom prístupu založeného na pravidlách budú potrebné nové normy a opatrenia týkajúce sa riadenia.

Európska únia musí byť pripravená konať a formovať toto nové, meniace sa prostredie. Európa bude mať nové príležitosti stavať na svojom vedúcom postavení v oblasti zelených technológií a podporovať spravodlivejší a udržateľnejší rozvoj na celom svete. Zároveň ju však ju čakajú aj nové výzvy v oblasti energetickej bezpečnosti a odolnosti jej dodávateľských reťazcov, a to najmä dodávateľských reťazcov kritických surovín, ktoré sú kľúčové pre energetickú transformáciu.

Podobne je táto kríza pre mnohé krajiny príležitosťou preskočiť uhlíkovo náročný rozvoj a profitovať z ekologickejšieho, rovnocennejšieho hospodárstva, ktoré miliónom ľudí poskytuje prístup k energii. EÚ bude v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 7 pracovať na zabezpečení spravodlivej a inkluzívnej transformácie energetiky. Európska komisia a vysoký predstaviteľ sa spoja a budú podporovať tých, ktorí sa vydajú na cestu zelenej transformácie, pričom uľahčia dlhodobé udržateľné investície, a to aj prostredníctvom stratégie Global Gateway – plánu Európskej únie a návrhu zakladajúceho sa na hodnote v prípade veľkých investícií do rozvoja infraštruktúry na celom svete.

V dôsledku všetkých týchto aspektov musí EÚ aktualizovať svoju vonkajšiu energetickú stratégiu, a to viac ako desať rokov po prijatí predchádzajúcej stratégie, aby zintenzívnila svoju angažovanosť s partnermi a posilnila svoju diplomaciu v oblasti klímy a energetiky v súlade so závermi Rady pre zahraničné veci z 25. januára 2021.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa vonkajšia energetická politika EÚ zameria na:

·posilnenie svojej energetickej bezpečnosti, odolnosti a otvorenej strategickej autonómie diverzifikáciou dodávok energie EÚ a zvýšením úspor energie a energetickej efektívnosti,

·urýchlenie globálnej zelenej a spravodlivej energetickej transformácie s cieľom zabezpečiť udržateľnú, bezpečnú a cenovo dostupnú energiu pre EÚ a celý svet,

·podporu Ukrajiny a ďalších krajín, ktoré sú priamo alebo nepriamo zasiahnuté agresiou Ruska,

·budovanie dlhodobých medzinárodných partnerstiev a podporu odvetví čistej energie EÚ po celom svete.

2.Vonkajšia energetická politika EÚ pre REPowerEU

Ako sa stanovuje v pláne REPowerEU z 18. mája 2022, ktorý bol zverejnený zároveň s touto stratégiou, energetický systém Európy zvýši svoju efektívnosť a prejde na ekologické zdroje energie rýchlejšie, ako sa očakávalo pred začiatkom agresie Ruska proti Ukrajine. Hoci je prechod na zelenú energiu jadrom úsilia EÚ o energetickú nezávislosť, prechod od ruských fosílnych palív si bude vyžadovať nahradenie niektorých z nich fosílnymi palivami od iných medzinárodných dodávateľov, keďže domáca produkcia ropy a plynu v EÚ je výrazne nižšia: dovážame 90 % našej spotreby plynu, 97 % našich potrieb v prípade ropy a 70 % v prípade uhlia. Keďže dopyt EÚ po plyne bude klesať rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo, a s cieľom minimalizovať riziko uviaznutých investícií a aktív, EÚ uprednostní stratégie diverzifikácie, ktoré zahŕňajú investície do plynu, ako aj do čistého vodíka.

2.1.Diverzifikácia dodávok plynu EÚ

V súčasnosti je Rusko najväčším dodávateľom plynu do Európy 1 . Cieľom plánu REPowerEU je čo najskôr ukončiť našu závislosť od ruského plynu. Tento dopyt po plyne sa v prevažnej miere nahradí obnoviteľnými zdrojmi energie, nízkouhlíkovými zdrojmi energie, energetickou efektívnosťou a energetickými úsporami. Zvyšná potreba zemného plynu sa pokryje diverzifikáciou dodávateľov.

Aby EÚ v nadchádzajúcich rokoch pokryla dodávky plynu, musí zvýšiť dovoz plynu zo zdrojov mimo Ruska: väčšinou skvapalneného zemného plynu (LNG) [+ 50 miliárd kubických metrov (mld. m³)], ale aj plynu dodávaného plynovodmi (+ 10 mld. m³ alebo viac). EÚ na tento účel zriadila energetickú platformu EÚ – s cieľom zlúčiť dopyt, koordinovať využívanie infraštruktúry a rokovať s medzinárodnými partnermi v snahe uľahčiť spoločné nákupy plynu a vodíka, ako sa stanovuje v úvodnom oznámení REPowerEU.

Vychádza to z práce, ktorú Európska komisia vykonala od minulej jesene a prostredníctvom ktorej oslovuje našich hlavných dodávateľov LNG a potrubného plynu. Výsledkom tohto úsilia boli rekordné mesačné dodávky LNG vo výške 12,5 mld. m³ v apríli 2022 a 42 mld. m³ od januára do apríla 2022. Táto platforma prepojí prebiehajúce snahy členských štátov EÚ o diverzifikáciu a bude otvorená pre Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko, ako aj pre partnerov zo západného Balkánu.

Európska komisia a USA sa s cieľom uľahčiť snahy o diverzifikáciu dohodli 2 , že budú pracovať na dodaní dodatočného LNG do EÚ (aspoň 15 mld. m³ v roku 2022 a približne 50 mld. m³ ročne prinajmenšom do roku 2030), a to prostredníctvom vývozu z USA, ale aj v spolupráci s inými medzinárodnými partnermi. Komisia takisto zriadila osobitnú pracovnú skupinu s Kanadou s cieľom preskúmať možnosť dodávok LNG a vodíka v nadchádzajúcich rokoch 3 .

Cieľom EÚ je do leta uzavrieť trojstrannú dohodu s Egyptom a Izraelom o dodávkach LNG do Európy. Japonsko a Kórea už presmerovali viacero dodávok LNG do Európy a prebiehajú práce na využívaní tejto možnosti aj v budúcnosti. Katar je pripravený uľahčiť výmeny s ázijskými krajinami. Pokiaľ ide o plyn dodávaný plynovodmi, Nórsko už zvýšilo dodávky do Európy a rovnakú ochotu vyjadrilo Alžírsko a Azerbajdžan. Cieľom EÚ bude obnoviť dialóg s Alžírskom v oblasti energetiky a zintenzívniť spoluprácu s Azerbajdžanom so zreteľom na strategický význam južného koridoru zemného plynu. Rozšírením kapacity Transjadranského plynovodu sa zvýšia dodávky plynu do EÚ a západného Balkánu.

Aj krajiny v subsaharskej Afrike, konkrétne v západnej Afrike, ako je Nigéria (ktorá už v roku 2021 dodávala 15 % dovozu do EÚ), Senegal a Angola, ponúkajú nevyužitý potenciál v oblasti LNG. Úplné a účinné vykonávanie spoločného komplexného akčného plánu by uľahčilo osobitné úvahy o potenciáli Iránu stať sa spoľahlivým dodávateľom plynu do Európy.

Cieľom EÚ bude zabezpečiť, aby boli dodatočné dodávky plynu od existujúcich a nových dodávateľov plynu spojené s cielenými opatreniami na boj proti únikom metánu a na riešenie odplyňovania a spaľovania, čím sa vytvorí dodatočná likvidita na globálnych trhoch a zároveň sa zaistia významné klimatické prínosy. Na tento účel bude EÚ spolupracovať s partnermi v oblasti zásobovania fosílnymi palivami na znížení emisií metánu. V dôsledku odplyňovania a spaľovania dochádza k strate prinajmenšom 46 miliárd m³ zemného plynu ročne 4 v krajinách, ktoré by ho mohli dodávať do EÚ. Technológia na zachytávanie väčšiny tohto metánu (ktorý je hlavnou zložkou zemného plynu) udržateľným a ekonomickým spôsobom existuje. EÚ je pripravená poskytnúť technickú pomoc partnerom pri zriaďovaní vzájomne prospešných systémov „Vy zbierate/my kupujeme“.

EÚ takisto zvolá partnerov, ako sú Európska investičná banka (EIB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Svetová banka, s cieľom vytvoriť stimuly pre rýchly zber odpadových fosílnych plynov vrátane metánu a zároveň spojiť tieto odpadové straty do zmysluplných produktov, ktoré je možné predať medzinárodným odberateľom.

Snaha EÚ o diverzifikáciu prebieha na pozadí rastúceho globálneho dopytu a vysokých cien LNG. Tieto opatrenia musia zohľadňovať záujmy globálnych partnerov.

Vzhľadom na strednodobý vývoj energetického mixu v EÚ a v partnerských krajinách bude EÚ podporovať širšie partnerstvá v oblasti energetiky, a to kombinovaním spolupráce v oblasti plynu s dlhodobou spoluprácou v oblasti energetiky, pokiaľ ide o vodík, obnoviteľné plyny (vrátane biometánu) a iné ekologické zdroje energie s cieľom vyhnúť sa uviaznutým aktívam a zabezpečiť zelenú transformáciu.

Energetická politika EÚ bude mať takisto za cieľ zabezpečiť otvorené, flexibilné, likvidné a dobre fungujúce globálne trhy s LNG so zapojením krajín, ktoré sú hlavnými výrobcami (USA, Austrália, Katar, Nigéria, Egypt atď.), ako aj spotrebiteľmi (Čína, Japonsko, Kórea), pričom na to poskytuje príležitosti G7, G20, Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), či iné medzinárodné fóra.

Kľúčové opatrenia

·zabezpečiť rýchle sprevádzkovanie energetickej platformy EÚ a jej regionálnych platforiem,

·úplne vykonávať spoločné vyhlásenia s USA a Kanadou,

·rokovať o politických záväzkoch s existujúcimi alebo novými dodávateľmi plynu na zvýšenie dodávok plynu do Európy,

·zriadiť systémy na zachytávanie zemného plynu a metánu a na obchodovanie s nimi „Vy zbierate/my nakupujeme“.

2.2.Príprava EÚ na obchod s čistým vodíkom

V pláne REPowerEU sa stanovuje, že dodatočných 15 miliónov ton (mt) čistého vodíka – navyše k 5,6 mt, ktoré boli naplánované už v rámci balíka návrhov Fit for 55 – môže nahradiť približne 27 miliárd m3 dovážaného ruského plynu do roku 2030. V tomto množstve je zahrnutých 10 mt dovážaného vodíka.

Kapacita vyrábať čistý vodík je na celom svete rozložená oveľa rovnomernejšie ako zásoby ropy a plynu vzhľadom na celosvetové zdroje veternej a slnečnej energie. Tento trh sa však ešte len rozvíja, pričom si z globálneho hľadiska vyžaduje značný rozmach výroby z obnoviteľných zdrojov a dostupnosť vody.

V snahe umožniť dovoz 10 miliónov ton vodíka do EÚ sa Európska komisia usiluje o uzavretie partnerstiev v oblasti vodíka so spoľahlivými partnerskými krajinami, aby zabezpečila otvorené a nenarušené obchodné a investičné vzťahy v oblasti obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív. Hneď ako to podmienky umožnia, plánuje tri hlavné koridory na dovoz vodíka z regiónu Severného mora (Nórsko a Spojené kráľovstvo), južného Stredozemia a Ukrajiny.

Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA): Technický potenciál výroby čistého vodíka za cenu menej ako 1,5 USD/kg do roku 2050 v exajouloch (EJ).

Regiónom s mimoriadne vysokým potenciálom na výrobu čistého vodíka je južné Stredozemie. Európska komisia s cieľom vytvoriť vzájomne prospešné príležitosti pre región, ako aj pre EÚ, pracuje na stredozemskom partnerstve pre zelený vodík medzi EÚ a krajinami v južnom Stredozemí. Táto práca vychádza z existujúceho nového programu pre Stredozemie a jeho hospodárskeho a investičného plánu a začne sa partnerstvom medzi EÚ a Egyptom v oblasti vodíka. Išlo by o prvý odrazový mostík pre širšiu spoluprácu v oblasti čistého vodíka medzi Európou, Afrikou a Perzským zálivom, ktorý je ďalšou oblasťou s bohatými zdrojmi na výrobu vodíka.

Spolupráca v tejto oblasti, pri ktorej sa zohľadňujú miestne sociálne, hospodárske a environmentálne potreby, by podporila miestnu výrobu a spotrebu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a čistého vodíka, ako aj rozvoj hodnotových reťazcov ekologického priemyslu v partnerských krajinách. Regulačný rámec EÚ pre vodík by mal zabezpečiť rovnaké podmienky pre dovážaný vodík a vodík vyrábaný na domácom trhu.

V subsaharskej Afrike, Južnej Afrike a Namíbii už napredujú v rozvoji odvetvia čistého vodíka, čo pritiahlo záujem priemyslu EÚ. Posilnená spolupráca v oblasti čistého vodíka je takisto súčasťou dvojstrannej spolupráce s krajinami, ako je Egypt a Maroko, kde už Európska komisia začala pracovať na zelenom partnerstve medzi EÚ a Marokom.

Pokračuje aj práca na strategickom partnerstve s Ukrajinou v oblasti plynov z obnoviteľných zdrojov vrátane vodíka a biometánu s cieľom výrazne ho rozšíriť, až to podmienky dovolia.

V našom bezprostrednom susedstve je EÚ pripravená podporiť rozvoj siete prostredníctvom revidovaného nariadenia o transeurópskej energetickej sieti (TEN-E) 5 . Projekty s krajinami mimo EÚ, ktoré značne prispievajú k cieľom TEN-E, môžu získať status projektov vzájomného záujmu, čo je značka označujúca spoločné projekty v oblasti prenosu elektrickej energie, prepravy vodíka a siete a zariadení na ukladanie CO2, ktoré spĺňajú prísne bezpečnostné normy EÚ. Súčasne s tým budú na prepravu tejto komodity potrebné aj investície na zabezpečenie prepravnej kapacity a logistiky.

Vznikajúci globálny trh s vodíkom musí byť založený na spoločných pravidlách, najmä pokiaľ ide o normy, certifikáciu a osvedčené regulačné postupy z hľadiska prístupu k infraštruktúre a obchodu. Regulačný rámec EÚ pre vodík je najpokročilejší na svete. Na základe týchto skúseností by EÚ mala viesť snahy o vytvorenie pevného rámca pre globálny transparentný trh s vodíkom založený na pravidlách. Tento proces by mal zohľadňovať skúsenosti získané na trhoch s plynom a ropou, aby mohol tento nový energetický tovar voľne prúdiť cez hranice, a tak posilňovať našu energetickú bezpečnosť pri odklone od fosílnych palív. EÚ s cieľom naštartovať globálny trh s čistým vodíkom zvažuje rozvoj globálneho európskeho mechanizmu pre vodík, ako sa uvádza v úvodnom oznámení REPowerEU.

Kľúčové opatrenia:

·uzavrieť partnerstvá pre vodík, najmä v susedstve EÚ a v Afrike, s cieľom uľahčiť dovoz 10 miliónov ton vodíka do roku 2030 a rozvoj miestnych trhov s vodíkom,

·podpísať memorandum o spolupráci v oblasti vodíka s Japonskom do konca roka 2022,

·podporovať globálny a transparentný trh s vodíkom založený na pravidlách, ktorý bude vychádzať zo skúseností EÚ, 

·iniciovať prvé centrá na obchodovanie s čistým vodíkom v Európe a stanoviť ho ako referenčnú hodnotu pre transakcie s vodíkom v eurách,

·založiť strategické partnerstvo s Ukrajinou v oblasti plynov z obnoviteľných zdrojov v roku 2022,

·vytvoriť globálny európsky mechanizmus pre vodík.

2.3.Zníženie závislosti od dovozu ruskej energie inej ako plyn

Rusko je najväčším vývozcom ropy na svete, pričom vyváža až osem miliónov barelov ropy denne. Ruská invázia na Ukrajinu preto spôsobila chaos a neistotu na globálnom trhu s ropou, pričom ceny sa občas približujú k historickému maximu 150 USD za barel.

V dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu je pravdepodobné, že volatilita a uzavretosť trhu bude pokračovať, čo ovplyvní nielen EÚ, ale všetkých spotrebiteľov ropy na celom svete, najmä tých najzraniteľnejších. EÚ spolupracuje so svojimi medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť dostupnosť dostatočných zásob ropy na celom svete a za dostupné ceny. EÚ spolu s ministrami energetiky krajín skupiny G7 vyzýva krajiny produkujúce ropu, aby zvážili zvýšenie dodávok na globálny trh a v plnej miere využili dostupnú voľnú kapacitu.

V tejto súvislosti by úplné a účinné vykonávanie spoločného komplexného akčného plánu uľahčilo vstup dostupných zásob iránskej ropy na trh, čím by sa zmiernil tlak na ponuky a cenovú volatilitu. V oznámení o strategickom partnerstve s Perzským zálivom, uverejnenom zároveň s touto stratégiou, sa stanovuje prístup EÚ k posilneniu jej vzťahu s krajinami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktoré majú bohaté zásoby ropy.

Členovia IEA zároveň jednomyseľne odsúhlasili využitie núdzových zásob s cieľom uvoľniť 120 miliónov barelov, čo je najväčšie uvoľnenie zásob v histórii IEA. To ukázalo, aké dôležité sú núdzové zásoby ako absorbér otrasov. Hoci rozhodnutia o uvoľnení zásob sú v kompetencii členských štátov, skúsenosti s kolektívnym procesom IEA preukazujú, aké je prospešné, keď EÚ na seba prevezme koordinačnú úlohu v prípade, že je potrebné dodatočné uvoľnenie.

EÚ sa rozhodla zastaviť všetok dovoz uhlia z Ruska v rámci svojho piateho balíka sankcií v apríli 2022. Na zvládnutie krízy z krátkodobého hľadiska to znamená nahradiť 44 až 56 miliónov ton uhlia ročne, a to vo veľkej miere dovozom. Z dlhodobejšieho hľadiska bude uhlie vo väčšine krajín EÚ postupne vyradené do roku 2030. S prijatím embarga EÚ na ruské uhlie ceny v EÚ vzrástli približne o 15 % na 325 EUR za tonu, no neočakávajú sa veľké problémy s dodávkami uhlia, keďže ceny sa koncom apríla vrátili na úroveň pred embargom.

Diverzifikácia dodávok paliva pre jadrové elektrárne je dôležitou oblasťou činnosti, keďže niektoré členské štáty EÚ sú stále v plnej miere závislé od ruského jadrového paliva. EÚ bude pomáhať jadrovým zariadeniam pri urýchľovaní procesu udeľovania licencie pre alternatívne palivo do ruských reaktorov typu VVER 6 a bude spolupracovať s medzinárodnými jadrovými organizáciami, ako je Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Agentúra pre jadrovú energiu (NEA) v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), s cieľom vybudovať spoluprácu v oblasti bezpečnosti dodávok energie. Už prebiehajú práce s partnermi, ako je Kanada.

Kľúčové opatrenia:

·pracovať s krajinami G7, G20 a inými medzinárodnými fórami, ako aj na dvojstrannej úrovni s príslušnými krajinami s cieľom zaistiť dobre zásobované a dobre fungujúce trhy s ropou,

·pokračovať v dialógu s krajinami Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) s cieľom zaistiť stabilitu a cenovú dostupnosť na trhoch s ropou,

·koordinovať reakciu EÚ, pokiaľ ide o tlak na trhoch s ropou vrátane potenciálneho uvoľnenia zásob ropy v rámci spoločnej akcie IEA alebo reakcie EÚ na prerušenia dodávok,

·urýchliť diverzifikáciu dodávok paliva pre jadrové elektrárne, a to aj v spolupráci s Euratomom 7 .

2.4.Uprednostňovanie úspor energie a efektívnosti

Keďže EÚ upúšťa od ruských dodávok energie, bude uprednostňovať úspory energie a energetickú efektívnosť, pričom v krátkodobom horizonte má za cieľ dosiahnuť 5 % zníženie dopytu po rope a zemnom plyne. Tým sa zníži tlak cien a dopytu na globálnych trhoch. EÚ bude takisto spolupracovať s medzinárodnými partnermi s cieľom stanoviť úspory energie a efektívnosť za globálnu prioritu. EÚ sa spolu s ostatnými rozvinutými hospodárstvami zameria najmä na zníženie spotreby energie, a to okrem iného aj na základe kampane IEA s názvom Playing My Part (Plním svoju úlohu).

Energetická efektívnosť má viacero environmentálnych, sociálnych a hospodárskych prínosov. Podľa scenára IEA, ktorý predpokladá nulovú bilanciu emisií, vzrastie globálne hospodárstvo do roku 2030 o 40 %, no spotrebuje o 7 % menej primárnej energie, pričom riešenia na to sú už dnes technicky pripravené, nákladovo efektívne a dostupné pre všetky odvetvia. Najvyšší potenciál úspor je možné realizovať v oblasti vykurovania a chladenia verejných a súkromných budov. Ďalšie veľké úspory energie je možné dosiahnuť efektívnejšími procesmi, transformáciou na obehové hospodárstvo a dopravou, ako aj efektívnejšími spotrebičmi v domácnostiach (ako sú tepelné čerpadlá) a v priemysle.

  IEA: Zdvojnásobenie miery zlepšovania energetickej náročnosti v nasledujúcom desaťročí pomôže znížiť dopyt po energii o 95 exajoulov (EJ).

EÚ nadobudla skúsenosti v oblasti regulácie, právnych predpisov, stanovovania noriem a označovania, ktoré môžu byť zdrojom inšpirácie pre mnohé krajiny. EÚ bude podporovať tieto normy a postupy na medzinárodnej úrovni a súčasne uznávať osobitné okolnosti svojich partnerov. Takisto je nevyhnutné mobilizovať rozsiahle kapitálové investície verejného, ako aj súkromného sektora. Najlepšie postupy EÚ v oblasti financovania energetickej efektívnosti možno spoločne využívať a rozširovať v úzkej spolupráci s finančnými inštitúciami a medzinárodnými partnermi.

Prípad zastavenia úniku metánu ukazuje, že opatrenia na úsporu energie môžu mať aj záporné náklady na znižovanie emisií: až 70 % emisií metánu v odvetviach ropy, zemného plynu a uhlia je možné zabrániť pomocou súčasných technológií a takmer polovici z nich so ziskom alebo bez nákladov 8 .

Európska komisia už prijala stratégiu EÚ na zníženie emisií metánu 9 a legislatívny návrh na boj proti emisiám metánu, ktoré majú jasný medzinárodný rozmer. Na medzinárodnej úrovni EÚ spolu s USA zriadili globálny záväzok o metáne 10 . Zúčastnené krajiny sa zaviazali, že do roku 2030 znížia svoje spoločné emisie metánu aspoň o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2020. K tomuto záväzku sa už pripojilo viac ako 110 krajín, čo predstavuje asi polovicu celosvetových emisií metánu spôsobených človekom.

·Kľúčové opatrenia: spolupracovať s partnermi s cieľom stanoviť energetickú efektívnosť a úspory ako globálnu prioritu,

·podporovať globálny prechod na obehovejšie hospodárstvo s cieľom znížiť spotrebu energie,

·uľahčiť dostupnosť financovania a prístup k nemu v prípade investícií do energetickej efektívnosti a úspor,

·vykonávať globálny záväzok o metáne a vonkajší rozmer stratégie EÚ na zníženie emisií metánu.

3.Podpora partnerov zasiahnutých inváziou Ruska na Ukrajine

Ruská vojenská agresia má vo všetkých svojich rozmeroch alarmujúci systémový, dominový efekt na globálne hospodárstvo, ktoré je už teraz doráňané v dôsledku pandémie COVID-19 a zmeny klímy, s obzvlášť dramatickým vplyvom na rozvojové krajiny.

Podľa nedávnych prognóz UNCTAD 11 bude rast HDP svetového hospodárstva o celý percentuálny bod nižší, ako sa očakávalo, a to v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine, ktorá závažne narúša už aj tak napätú situáciu na trhoch s potravinami a energiou a na finančných trhoch 12 . Ceny komodít dosahujú rekordné maximá: ceny ropy sa zvýšili približne o 60 %, ceny plynu a hnojív sa viac ako zdvojnásobili a ceny potravín sú o 34 % vyššie ako v tomto období minulého roka.

Z nedávneho posúdenia Organizácie Spojených národov vyplýva, že jedna tretina z 1,7 miliardy osôb, ktoré už žijú v chudobe, bude vystavená narušeniam v oblasti potravín, energie a finančných systémov 13 . Mnohé rozvojové krajiny začnú z tohto dôvodu hospodársky zaostávať, pričom ich zraniteľnosť sa v dôsledku rastúceho geopolitického napätia a prehlbujúcej sa hospodárskej neistoty ešte zvýši.

Európska únia uznáva tento vplyv, a preto využije všetky existujúce nástroje na to, aby aj naďalej podporovala rozvojové ekonomiky, najmä v Afrike a susedstve EÚ, aby sa zotavili z pandémie ochorenia COVID-19 a dosiahli inkluzívny a udržateľný rast pri budovaní odolnosti hospodárstva, ktorá je potrebná na riešenie týchto otrasov a krízy v oblasti zmeny klímy. Snahy EÚ o podporu globálnej spravodlivej a zelenej energetickej transformácie, načrtnuté v kapitole 4, sú kľúčovým bodom tejto práce. EÚ bude monitorovať a riešiť vplyv agresie Ruska na partnerov prostredníctvom dvojstrannej a mnohostrannej angažovanosti a bude pracovať na jednotnej globálnej reakcii.

3.1.Modernizácia energetického systému Ukrajiny a spolupráca s blízkym susedstvom

Od začiatku vojenskej agresie Ruska sa pomoc Ukrajine a ostatným národom, ktoré sú priamo zasiahnuté touto vojnou, stala stredobodom energetickej politiky EÚ. Práca EÚ sa sústreďuje na zaistenie neprerušených dodávok energie a na jadrovú bezpečnosť na Ukrajine. Núdzová synchronizácia elektrizačnej sústavy s Ukrajinou a Moldavskom je hlavným krokom k zaisteniu bezpečnosti dodávok energie. Ďalšou politickou prioritou je umožniť obchod s elektrickou energiou s EÚ na základe postupného zvyšovania obchodovateľnej kapacity.

Spätné toky už dnes umožňujú dovážať plyn zo Slovenska a Maďarska na Ukrajinu. Otvorenie platformy EÚ pre spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka pre Ukrajinu, Moldavsko, Gruzínsko a západný Balkán je takisto jasným signálom podpory. Poškodené energetické zariadenia na Ukrajine sa opravujú vytváraním ciest pre špecializované energetické zariadenia z členských štátov na Ukrajinu prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Položky, ktoré členské štáty nemôžu doručiť, sa obstarávajú prostredníctvom fondu na podporu energetiky Ukrajiny, ktorý bol vytvorený Energetickým spoločenstvom.

EÚ s cieľom umožniť budúcu úplnú integráciu trhu Ukrajiny s energiou poskytuje technickú pomoc na zabezpečenie trhových reforiem. Reformy takisto umožnia lepšie začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov a zosúladenie s ambíciami EÚ v oblasti klímy. K tejto činnosti dochádza v rámci dohody o pridružení a v rámci strategického partnerstva medzi EÚ a Ukrajinou. Energetické spoločenstvo a novozaložená osobitná skupina pre energetiku na Ukrajine zohrávajú v tomto smere dôležitú úlohu.

Jadrová bezpečnosť zostáva hlavnou prioritou, najmä po bezohľadnom správaní Ruska v ukrajinských jadrových areáloch. EÚ koná v úplnom súlade s úsilím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu za každých okolností zaistiť bezpečnosť ukrajinských jadrových zariadení. EÚ mobilizuje svoj Európsky nástroj pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti s cieľom riešiť naliehavé potreby a obnoviť jadrovú bezpečnosť, aby bola v súlade s medzinárodným právnym rámcom, pričom dlhodobo podporuje ukrajinský regulačný orgán. Je pripravená pomôcť pri obnove potrebnej kapacity jadrovej bezpečnosti.

S výhľadom do budúcnosti EÚ uviedla svoj prístup k dlhodobejšiemu rámcu obnovy v oznámení o podpore a obnove Ukrajiny 14 . EÚ bude spolupracovať s Ukrajinou na príprave iniciatívy REPowerUkraine na „lepšiu obnovu“ ukrajinského energetického systému s cieľom dekarbonizovať ho, a tak zabezpečiť energetickú nezávislosť Ukrajiny. Dôraz by sa mal klásť na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, čistý vodík, biometán a infraštruktúru odolnú voči budúcim zmenám. EÚ podporí tento proces finančne aj technicky.

Spolu so západným Balkánom bude EÚ aj naďalej podporovať zelenú agendu a energetickú nezávislosť tohto regiónu, ako aj presadzovať reformy, ktoré posúvajú tento región na ich európskej ceste. Energetické spoločenstvo s podporou Európskej komisie pracuje na stanovení energetických a klimatických cieľov na rok 2030. To vyšle tie správne investičné signály a zabezpečí sa tým politický záväzok k postupnému vyradeniu uhlia a k energetickej transformácii vo všeobecnosti. Vykonávanie kľúčových právnych aktov, ktoré prijalo Energetické spoločenstvo v novembri 2021, umožní lepšiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie, skladovania a reakciu na strane spotreby.

EÚ navrhne úplnú integráciu západného Balkánu do vnútorného trhu EÚ s elektrinou s cieľom umožniť zmenu na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a na dekarbonizáciu dodávok energie v juhovýchodnej Európe. Postupné zavádzanie stanovovania cien uhlíka by mohlo prispieť k väčšiemu zosúladeniu s EÚ.

Kľúčové opatrenia:

·podporiť opravu a obnovu energetickej infraštruktúry na Ukrajine,

·zvýšiť cezhraničnú kapacitu s cieľom umožniť obchodovanie s elektrickou energiou,

·umožniť spätný tok plynu na Ukrajinu cez Slovensko, Maďarsko a Poľsko a do Moldavska a na Ukrajinu cez Rumunsko (transbalkánsky plynovod),

·pozvať Ukrajinu, Moldavsko, Gruzínsko a krajiny západného Balkánu na účasť na dobrovoľnom systéme nakupovania plynu EÚ,

·urýchliť domáce reformy a hlavné energetické projekty hospodárskych a investičných plánov pre západný Balkán a Východné partnerstvo, prispôsobené súčasnej situácii, s cieľom urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, zabezpečiť prechod na zelenú energiu a pomôcť znížiť závislosť od ruského plynu,

·využiť rámec Energetického spoločenstva s cieľom podporiť ambiciózne ciele v oblasti energetiky a klímy a trhové reformy, ako aj posilniť obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť,

·začať iniciatívu REPowerUkraine s cieľom zabezpečiť dodávky energie a obnovu ukrajinského energetického sektora po skončení vojny.

4.Udávanie trendu a akcelerácia globálnej zelenej a spravodlivej energetickej transformácie

Prechod na zelenú energiu je rozhodujúci na zníženie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa, podporu rastu, poskytovanie príležitostí a zlepšenie životných podmienok na celom svete, ako aj na zmiernenie rizík súvisiacich s cenou a energetickou bezpečnosťou. Dodržanie scenára 1,5 stupňa by v porovnaní so scenárom nezmeneného prístupu znamenalo o 2,3 % vyšší rast HDP do roku 2030, ako aj 85 miliónov nových pracovných miest súvisiacich s energetickou transformáciou 15 . 

EÚ je odhodlaná viesť a urýchliť globálnu zelenú transformáciu a v tomto procese podporovať svojich medzinárodných partnerov. To zahŕňa spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a úspor, obehového hospodárstva, zeleného rastu, ochrany prírodných zdrojov, kritických surovín, čistých technológií a infraštruktúry odolnej voči budúcim zmenám.

Európska komisia a vysoký predstaviteľ EÚ zaviedli Global Gateway, čo je nová európska stratégia na podporu inteligentných, čistých a bezpečných prepojení v digitálnom, energetickom a dopravnom sektore a na posilnenie systémov zdravotníctva, vzdelávania a výskumu na celom svete v súlade s Agendou OSN do roku 2030 a Parížskou dohodou. Stratégia Global Gateway – vrátane silného tlaku na prechod na zelenú energiu – sa zabezpečí prostredníctvom prístupu Tím Európa, ktorý spája EÚ a jej členské štáty s ich finančnými a rozvojovými inštitúciami vrátane EIB a EBOR s cieľom získať investície až do výšky 300 miliárd EUR v období 2021 – 2027.

EÚ podporuje globálnu zelenú transformáciu aj prostredníctvom svojho financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. Až 30 % balíka prostriedkov EÚ na rozvojovú pomoc je určených na boj proti zmene klímy, a to aj v odvetví energetiky. EÚ je zrejme tým najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o globálny záväzok najrozvinutejších krajín poskytnúť 100 miliárd USD ročne na financovanie v oblasti zmeny klímy, pričom sa bude aj naďalej angažovať, aby jej príklad nasledovali aj ďalší partneri.

Aby zelená transformácia uspela, musí byť primeraná a sociálne spravodlivá. Najmä v kontexte pomalého oživenia, hospodárskych turbulencií a globálnych dôsledkov ruskej agresie proti Ukrajine musia byť sociálne aspekty pretvárania energetických systémov stredobodom tejto transformácie. Ide o prioritu EÚ a tvorí to neoddeliteľnú časť našej vonkajšej energetickej politiky. Na jednej strane to znamená zníženie sociálneho a hospodárskeho vplyvu postupného ukončenia využívania fosílnych palív (najmä uhlia) a na druhej strane to poskytuje nové príležitosti prostredníctvom zelených technológií (kapitola 4.1), a to pri riešení problémov, ako je prístup k energii, dotácie na fosílne palivá, rozvoj zručností a distribučné účinky transformácie.

Hoci uhlie nie je jediným fosílnym palivom, je tým najviac znečisťujúcim palivom, ktoré je zodpovedné za 40 % svetových emisií skleníkových plynov. Preto uhlie stojí v centre úsilia EÚ o spravodlivú transformáciu, ktoré sa zameriava najmä na krajiny, ktoré sú najväčšími spotrebiteľmi uhlia.

EÚ v súlade s COP26 vykonáva spolu so svojimi členskými štátmi Francúzskom a Nemeckom, ako aj s medzinárodnými partnermi USA a Spojeným kráľovstvom partnerstvo v oblasti spravodlivej transformácie s Južnou Afrikou s rozpočtom 8,5 miliardy USD s cieľom urýchliť dekarbonizáciu hospodárstva s dôrazom na postupné ukončenie využívania uhlia a na minimalizáciu sociálnych nákladov krajiny na adaptáciu. EÚ skúma možnosti uzatvorenia partnerstiev v oblasti spravodlivej transformácie s ďalšími partnermi, ako je Vietnam, Indonézia a India.

V súlade s vyjadrenými ambíciami Číny znížiť svoju závislosť od uhlia a dosiahnuť pokrok smerom k dosiahnutiu cieľa stať sa do roku 2060 uhlíkovo neutrálnou, sa platforma pre energetickú spoluprácu medzi EÚ a Čínou (ECECP) a každoročný dialóg o energetike na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou zameriavajú na trhy s uhlíkom, energetické systémy, energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť a obchodnú spoluprácu. EÚ takisto začala dialógy o pracovnej a sociálnej politike s Indiou, Čínou a krajinami južného susedstva v rámci regionálnej platformy Únie pre Stredozemie o zamestnanosti a práci. EÚ poskytuje aj podporu na postupné ukončenie využívania uhlia na západnom Balkáne a Ukrajine prostredníctvom svojej iniciatívy Transformujúce sa uhoľné regióny.

Kľúčové opatrenia:

·urýchliť globálny prechod na zelenú energiu vďaka uľahčeniu udržateľných investícií a prepojenosti prostredníctvom stratégie Global Gateway,

·spolupracovať v oblasti spravodlivej transformácie a postupného ukončenia využívania uhlia s partnerskými krajinami EÚ vrátane susedstva EÚ,

·pracovať na zabezpečení globálneho záväzku venovať 100 miliárd USD ročne na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a využiť príspevok EÚ na podporu zelenej, spravodlivej transformácie,

·vykonávať spoločné partnerstvo v oblasti energetickej transformácie s Južnou Afrikou a preskúmať možnosti vytvorenia ďalších globálnych partnerstiev podľa tohto modelu,

·vykonávať iniciatívu Transformujúce sa uhoľné regióny na Ukrajine a západnom Balkáne,

·zosúladiť a vykonávať globálne iniciatívy na ukončenie dotácií na fosílne palivá a v záujme dosiahnutia tohto cieľa spolupracovať s krajinami, ktoré sú výrazne závislé od uhoľnej energie,

·pracovať s IEA, IRENA a MOP v záujme rozvoja spravodlivej a inkluzívnej transformácie na celom svete.

4.1.Podpora obnoviteľných technológií a energetickej efektívnosti v partnerských krajinách

Elektrina založená na veternej a slnečnej energii je vo väčšine regiónov sveta v súčasnosti tou najlacnejšou možnosťou, ako vyrobiť energiu. Vo svete, kde by došlo k zníženiu teploty o 1,5 stupňa, by obnoviteľné zdroje energie mohli do roku 2050 tvoriť 90 % globálnej výroby energie. Odhaduje sa, že globálne trhy budú mať do roku 2050 16 hodnotu 24 biliónov EUR v prípade energie z obnoviteľných zdrojov a 33 biliónov EUR v prípade energetickej efektívnosti. To predstavuje veľkú príležitosť pre svetové hospodárstvo.

Vzostup energie z obnoviteľných zdrojov zmení dynamiku globálneho energetického systému. Zatiaľ čo zásoby uhľovodíkov boli sústredené len v niekoľkých krajinách, každý národ má potenciál rozvíjať obnoviteľné zdroje a zúčastňovať sa na obchode s energiou. V súčasnosti približne 80 % svetovej populácie žije v krajinách, ktoré sú čistými dovozcami energií. To sa má zmeniť.

EÚ, ktorá predstavuje 9 % globálnych emisií, má veľký záujem na podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšovaní energetickej efektívnosti na celom svete. Európska komisia s cieľom urýchliť zavádzanie fotovoltiky uverejňuje spolu s touto stratégiou aj európsku stratégiu v oblasti slnečnej energie 17 .

Efektívne zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti si vyžadujú širší „systémový prístup“, v ktorom sa zohľadňuje výroba, prenos a spotreba elektrickej energie ako celok. Inštalovanie kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov je najúčinnejšie tam, kde je začlenená do otvorených a flexibilných regionálnych trhov. EÚ bola priekopníkom pri vytváraní rozsiahleho integrovaného trhu s energiou a naše skúsenosti môžu pomôcť medzinárodným partnerom s urýchlením transformácie.

Mnohé krajiny na západnom Balkáne, v rámci Východného partnerstva a južného susedstva postupne zvyšujú využívanie energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom regióne. Krajiny ako India a Maroko si už stanovili ambiciózne ciele v súvislosti so zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie, ktoré vykonávajú a naďalej posilňujú v rámci partnerstva EÚ a Indie pre čistú energiu a klímu a v rámci ekologického partnerstva medzi EÚ a Marokom. Podobné práce prebiehajú v rámci nášho partnerstva s Čínou (vrátane systémov obchodovania s emisiami založených na systéme EÚ).

Spravodlivá a recipročná spolupráca v oblasti energetiky s Afrikou je dôležitou prioritou, a to jednak na zaistenie prístupu k energii pre 570 miliónov ľudí, ktorí v súčasnosti v subsaharskej Afrike žijú bez elektriny, ale aj na podporu investícií do udržateľných energetických systémov a obchodu s čistým vodíkom po pokrytí miestnych potrieb. Do roku 2030 je cieľom Africkej iniciatívy v oblasti zelenej energie podpora zavedenia najmenej 50 GW elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, čím sa zabezpečí prístup k elektrickej energii aspoň pre 100 miliónov ľudí. Na dosiahnutie tohto cieľa bude kľúčové využiť investície súkromného sektora.

EÚ v rámci iniciatívy Global Gateway zmobilizuje 2,4 miliardy EUR vo forme grantov pre subsaharskú Afriku a 1,08 miliardy EUR pre severnú Afriku s cieľom podporiť energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť, spravodlivú transformáciu a ekologizáciu miestnych hodnotových reťazcov. Podporí sa tým aj Akčný plán zelenej obnovy Africkej únie, ktorého cieľom je do roku 2030 zvýšiť kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov najmenej o ďalších 300 GW.

Zrýchlenie využívania obnoviteľných zdrojov energie na celom svete predstavuje aj príležitosť na posilnenie obchodných vzťahov. Väčšina krajín na svete potrebuje na rozvoj potenciálu domácich obnoviteľných zdrojov energie prístup k inovatívnym technológiám, znalostiam a kapitálu, pričom odvetvie zelených technológií v EÚ má dobrú pozíciu na to, aby sa v tomto úsilí stalo ich partnerom. Polovica svetovej veternej energie pochádza z turbín vyrobených v Európe. Spoločnosti EÚ majú popredné postavenie v dôležitých segmentoch odvetvia fotovoltiky, vodíka a tepelných čerpadiel, pričom vďaka Európskej aliancii pre batérie dobiehajú Áziu v batériových technológiách.

Aby mohlo odvetvie zelených technológií prosperovať a ďalej rásť, musí mať možnosť spoliehať sa na stabilný regulačný rámec, spravodlivú hospodársku súťaž, dostatočné investície a rovnaké fiškálne podmienky, čo je rovnako dôležité a prospešné pre EÚ a miestnych aktérov. Vonkajšia energetická politika musí ísť ruka v ruke s priemyselnou a obchodnou politikou EÚ a súčasne zabezpečiť prístup na trh pre náš priemysel a riešiť výzvy prostredníctvom dohôd o voľnom obchode a opatrení na presadzovanie práva.

Rozvíjanie medzipodnikových vzťahov si vyžaduje neustálu pozornosť: modelom, ktorý treba opakovať, sú podujatia na vytváranie sietí podnikov organizované v rámci Rady pre energetiku EÚ – USA, pričom posledné podujatie bolo zamerané na veternú energiu na mori. Vytvárajú sa v celej Ázii (napríklad v Kórejskej republike a na Taiwane) s cieľom ponúknuť nové obchodné príležitosti spoločnostiam EÚ pôsobiacim v oblasti zelených technológií.

Nástroje na znižovanie rizika a vývozné úvery sú takisto kľúčové pre vstup na nové trhy. Spoločnosti EÚ v oblasti čistých technológií čoraz viac konkurujú zahraničným spoločnostiam, ktoré dostávajú priamu finančnú podporu od svojich vlád. Komisia vypracuje stratégiu EÚ pre vývozné úvery, z ktorých budú mať prospech spoločnosti v oblasti zelených technológií s cieľom zlepšiť rovnaké podmienky pre podniky EÚ na trhoch krajín mimo EÚ. Komisia sa takisto snaží zmeniť pravidlá OECD s cieľom poskytnúť ďalší stimul na podporu vývozných úverov pre technológie šetrné ku klíme.

Kľúčové opatrenia:

·urýchliť využívanie obnoviteľných zdrojov a energeticky efektívnych postupov na celom svete vrátane západného Balkánu, Afriky, Stredozemia a indicko-tichomorského regiónu,

·vykonávať vzájomne prospešnú iniciatívu v oblasti zelenej energie medzi Afrikou a EÚ,

·podporovať zelenú transformáciu v strednej Ázii prostredníctvom regionálnej iniciatívy Tímu Európa v oblasti životného prostredia/energetiky/vody,

·zvýšiť zavádzanie obnoviteľnej energie v mestách a obciach, napríklad prostredníctvom misie Mestská transformácia v rámci Inovačnej misie,

·napredovať v oblasti čistých technológií v kontexte Rady EÚ – USA pre obchod a technológie (TTC),

·rozvíjať stratégiu EÚ v oblasti vývozných úverov.

4.2.Spolupráca v oblasti výskumu a technológii

Mnohé z technológií, ktoré sú potrebné na dosiahnutie úplnej dekarbonizácie globálneho hospodárstva, ešte nie sú vyspelé alebo nedokážu konkurovať teplu a energii z fosílnych palív. Medzinárodná spolupráca je nevyhnutná na zrýchlenie inovácií v oblasti zelenej energie a jej zavádzania pri súčasnom znížení nákladov na ne, najmä pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov a čistý vodík. Medzi ďalšie kľúčové oblasti výskumu zameraného na transformáciu motivovanú inováciami patrí vývoj inteligentných, kyberneticky bezpečných a flexibilných elektrizačných sústav, dlhodobé uskladňovanie energie, udržateľné suroviny, malé modulárne reaktory a udržateľné palivá pre priemysel a dopravu.

Keďže energia z obnoviteľných zdrojov a čistý vodík nebudú schopné nahradiť všetky fosílne palivá v energetickom mixe, bude potrebné aj odstraňovanie uhlíka, najmä v priemyselných odvetviach, kde elektrifikácia ani možnosti na báze vodíka nie sú nákladovo efektívne. EÚ bude spolupracovať so svojimi susedmi a s ďalšími krajinami s cieľom priniesť na svetové trhy inovatívne riešenia energetickej efektívnosti s nulovou spotrebou, ako aj technológie, ako je zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCUS).

EÚ bude naďalej podporovať medzinárodnú spoluprácu a mnohostranné iniciatívy v súlade so svojím globálnym prístupom k výskumu a inováciám 18 . Komisia poskytne zdroje na medzinárodnú spoluprácu z programu verejného financovania EÚ pre výskum a inovácie – Horizont Európa. EÚ posilní aj svoje zapojenie do hlavných medzinárodných iniciatív, ako je Inovačná misia a Ministerská skupina pre čistú energiu, s cieľom spoločne vypracovať riešenia pre zelenú energiu budúcnosti.

Kľúčové opatrenia:

·rozvíjať techniky sekvestrácie a ukladania CO2 až do vyspelosti trhu, a to aj v spolupráci s Nórskom,

·pokračovať v dlhodobom spoločnom výskumnom a inovačnom partnerstve medzi EÚ a Africkou úniou v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a rozšíriť jeho rozsah na čistý vodík.

4.3.Zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám

Hoci je EÚ odhodlaná ukončiť svoju závislosť od ruskej energie, je rovnako odhodlaná vyhnúť sa novým závislostiam v budúcnosti. Keďže dopyt po fosílnych palivách klesá, zvýšený dopyt po surovinách vrátane vzácnych zemín a kovov by mohol viesť k novým problémom v oblasti dodávok počas energetickej transformácie. Podľa výhľadovej štúdie Kritické suroviny pre strategické technológie a sektory v EÚ sa dopyt po kritických surovinách potrebných v nízkouhlíkovom energetickom sektore a ich náklady do roku 2050 výrazne zvýšia. EÚ je v tomto sektore závislá predovšetkým od vzácnych zemín, lítia, horčíka, nióbu, germánia, boritanov a skandia, pričom niektoré z nich nie je možné získať na domácom trhu 19 .

Aby mohli spoločnosti EÚ naďalej napredovať vo svojej energetickej transformácii, budú musieť získavať tieto materiály na napätých komoditných trhoch alebo ich z dlhodobého hľadiska nahradiť novými priemyselnými procesmi. Možné riešenia na minimalizáciu budúcej závislosti EÚ v tejto strategickej oblasti zahŕňajú ďalšiu diverzifikáciu globálnych dodávateľských reťazcov, uprednostňovanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, stimulovanie dlhodobých investícií do nových ťažobných a rafinačných činností v rámci EÚ, ako aj zintenzívnenie úsilia o obehovosť s cieľom zabezpečiť čo najdlhšie udržanie v hospodárstve a recykláciu odpadu.

Komisia zintenzívni činnosť týkajúcu sa dodávok kritických surovín a vypracuje legislatívny návrh. Cieľom tejto iniciatívy bude posilniť európsky hodnotový reťazec prostredníctvom identifikácie nerastných zdrojov a projektov v oblasti surovín v európskom strategickom záujme a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia 20 .

EÚ už založila partnerstvá pre hodnotový reťazec udržateľných surovín s Kanadou a Ukrajinou. Komisia pracuje s cieľom ešte viac diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce na vytvorení ďalších vzájomne prospešných partnerstiev pre hodnotový reťazec surovín v Afrike (napr. Namíbia), Latinskej Amerike, na západnom Balkáne a s Austráliou prostredníctvom obchodných dohôd alebo memoránd o porozumení.

Prinajmenšom zo strednodobého hľadiska bude kľúčom k zaisteniu odolnosti prístup k dobre diverzifikovaným dodávkam z medzinárodných trhov. Obchodná politika EÚ zohráva v tomto ohľade kľúčovú úlohu, keďže zabezpečuje otvorený prístup k dodávkam a predchádza narušeniam trhu prostredníctvom rozvoja a vykonávania obchodných dohôd. Ústrednú úlohu v tom zohrávajú kapitoly dohôd o voľnom obchode EÚ týkajúce sa energie a surovín.

Kľúčové opatrenia:

·vytvoriť okrem partnerstiev s Ukrajinou a Kanadou aj ďalšie vzájomne výhodné partnerstvá pre hodnotový reťazec surovín,

·posilniť spoluprácu s Nórskom v oblasti hodnotových reťazcov surovín v rámci ekologickej aliancie EÚ a Nórska,

·posilniť používanie nástrojov hospodárskej a obchodnej politiky EÚ s cieľom zabezpečiť nerušený prístup na medzinárodné trhy,

·podporovať globálnu efektívnosť využívania a obehovosť zdrojov, najmä prostredníctvom opatrení týkajúcich sa dizajnu produktov 21 ,

·spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, ako je OECD, IEA a IRENA na dodávateľských reťazcoch kritických surovín používaných pri energetickej transformácii.

5.Položenie základov nového globálneho energetického systému

5.1.Posilnenie vytvorených aliancií, budovanie nových partnerstiev

Nový globálny energetický systém neznamená len nahradenie fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi, ale bude sa zásadne a štrukturálne líšiť od súčasného energetického systému, pričom kľúčom k jeho fungovaniu bude spolupráca a partnerstvá. Keďže EÚ sa snaží o to, aby sa globálna zelená transformácia stala realitou, nadviaže kontakt s celým svetom, bude ho počúvať a spolupracovať s ním.

IRENA: Zmeny hodnoty obchodu s energetickými komoditami, 2020 až 2050.

EÚ bude naďalej pracovať spoločne s USA, s ktorými má dobre zosúladené priority v rámci celého spektra energetickej politiky. EÚ sa bude prostredníctvom Rady pre energetiku EÚ – USA a na medzinárodných fórach snažiť ovplyvniť pozitívnu zmenu v globálnom energetickom kontexte. Vzťah s Kanadou v oblasti energetiky sa výrazne urýchlili, pričom vychádzali z existujúceho dialógu o energetike na vysokej úrovni.

Východné i južné susedstvo bude pre EÚ aj naďalej kľúčové. Bude potrebné posilniť a preskúmať vzťahy v oblasti energetiky s krajinami Východného partnerstva a zároveň sa aj naďalej zameriavať na udržateľnú energetickú bezpečnosť a prechod na zelenú energiu v súlade so záväzkami prijatými na šiestom samite Východného partnerstva v decembri 2021. Odolnosť, energetická bezpečnosť a zelená transformácia Ukrajiny, Moldavska a západného Balkánu sú prepojené s odolnosťou, energetickou bezpečnosťou a zelenou transformáciou EÚ, a preto ide o ústredné priority. Spolupráca s Tureckom by mala pokračovať v oblasti dekarbonizácie, aby sa zabezpečilo zosúladenie tureckého právneho rámca s acquis Únie, a to aj prostredníctvom tureckej investičnej platformy.

V južnom susedstve by sa mala vypracovať spoločná stredozemská energetická politika na základe ministerského vyhlásenia Únie pre Stredozemie prijatého v júni 2021. EÚ bude podporovať regionálnu spoluprácu vo východnom a v južnom Stredozemí v oblasti energetickej transformácie a uvoľnenia potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov. EÚ bude naďalej pokračovať v spolupráci v oblasti dekarbonizácie vrátane emisií metánu so všetkými dodávateľmi fosílnych palív v regióne, ako sú Egypt, Izrael a Alžírsko.

Afrika je pre EÚ kľúčovým partnerom. Okrem cieľov politiky v oblasti spolupráce sa očakáva výraznejšie zapojenie z hľadiska obchodu a investícií s africkými krajinami, keďže sa čoraz častejšie stávajú rýchlo rastúcimi trhmi pre technológie zelenej energie. Africké krajiny môžu takisto prispieť k energetickej bezpečnosti EÚ, v súčasnosti dodávkami ropy a LNG a v budúcnosti prostredníctvom čistého vodíka a palív z obnoviteľných zdrojov, ako aj surovín, ktoré sú dôležité pre prechod na zelenú energiu.

EÚ bude pokračovať v spolupráci na energetickej transformácii a vzájomne relevantných prioritách s partnermi, ako sú Nórsko, Japonsko, Austrália, Čile, Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny. EÚ v súčasnosti rokuje o dohode o voľnom obchode s Austráliou ako významným budúcim výrobcom čistého vodíka, takže prioritou by sa malo stať posilnenie energetických prepojení. Takisto sa očakáva, že Čile sa v budúcnosti stane veľkým výrobcom čistého vodíka a zároveň bude dodávať kritické suroviny, ako je lítium.

V rámci partnerstva EÚ a Indie pre čistú energiu a klímu EÚ zintenzívni spoluprácu v oblasti energetiky s Indiou na podporu urýchlenia miestneho zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a rýchlej dekarbonizácie jej priemyslu. EÚ bude podporovať spoločné činnosti v oblasti veternej energie na mori a solárnej energie a ich integráciu prostredníctvom inteligentných sústav.

EÚ pokračuje v ďalšej spolupráci s Čínou na dekarbonizácii, reforme trhu s energiou a na efektívnejšom a účinnejšom energetickom systéme. Táto spolupráca sa zameria na systémy obchodovania s emisiami, elektrické sústavy, modelovanie sietí, financovanie energetickej efektívnosti a obchodnú spoluprácu.

Ako sa uvádza v spoločnom oznámení o Perzskom zálive 22 , EÚ bude úzko spolupracovať s krajinami Perzského zálivu s cieľom podporiť prechod na zelenú energiu vrátane investícií v južnom susedstve. Komisia v záujme lepšej štruktúry svojej spolupráce s Perzským zálivom navrhla zorganizovať výročné ministerské stretnutia o zelenej transformácií, ktoré budú doplnené o súvisiace iniciatívy súkromného sektora.

Stredná Ázia je kľúčovým regiónom bohatým na zdroje. Na základe potenciálu regiónu v oblasti solárnej, veternej a vodnej energie bude EÚ podporovať reformy energetického sektora v strednej Ázii a transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ako aj spoluprácu v oblasti kritických surovín s krajinami, ako je Kazachstan.

5.2.Geopolitika a globálna energetická architektúra

Ruská invázia na Ukrajinu je tvrdou pripomienkou, že svet je poznačený veľkými geopolitickými a ekonomickými mocenskými rivalitami. Ak sa vzťahy medzi hlavnými mocnosťami nedostanú do rovnováhy, mohli by sa stať čoraz konfrontačnejšie a jednostranné, čo by viedlo ku konkurenčným víziám a programom.

Globálny prechod na zelenú energiu môže podporiť EÚ pri dosahovaní jej širších geopolitických cieľov týkajúcich sa posilnenia odolnosti a otvorenej strategickej autonómie. Európska komisia a vysoký predstaviteľ budú presadzovať energetické ciele EÚ posilnením úlohy diplomacie v oblasti energetiky v zahraničnej a bezpečnostnej politike. To si vyžiada posilnenie mechanizmov monitorovania, predvídania a posudzovania strategických dôsledkov globálnej energetickej transformácie na partnerské krajiny.

Efektívne riešenie výziev spojených s globálnou energetickou transformáciou si vyžaduje dôveru a spoluprácu v rámci medzinárodného spoločenstva. EÚ zintenzívni svoje multilaterálne opatrenia na podporu cieľov a globálnych záväzkov EÚ na základe zásad účinného multilateralizmu založeného na pravidlách, ktoré boli stanovené v spoločnom oznámení z roku 2021 o posilnení príspevku EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách 23 . Posilnené partnerstvo v rámci OSN, G20 a G7, ako aj užšia spolupráca s medzinárodnými finančnými inštitúciami sú nevyhnutné.

Mnohostranné energetické organizácie a fóra, ako sú IRENA, IEA, Energetické spoločenstvo, Medzinárodná aliancia pre solárnu energetiku, Ministerská skupina pre čistú energiu a Inovačná misia, Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, majú všetky kľúčovú zodpovednosť za presadzovanie energetickej transformácie na celosvetovej úrovni. Niektoré organizácie, ako je napríklad energetická charta, je naliehavo potrebné hĺbkovo modernizovať v záujme ich zosúladenia s cieľmi do roku 2050, pričom EÚ to aktívne rieši. Ak sa nedosiahne dostatočná reforma Zmluvy o energetickej charte, EÚ zváži, že sa vzdá svojho členstva.

EÚ bude naďalej podporovať inkluzívnejšie zastúpenie rozvíjajúcich sa a rozvojových hospodárstiev v medzinárodných inštitúciách. EÚ spolu so svojimi členskými štátmi bude ako súčasť prístupu Tím Európa čoraz viac prispievať k vedúcemu postaveniu a formovaniu inkluzívneho rozhodovania prostredníctvom väčšej účasti v riadiacich orgánoch príslušných organizácií. EÚ by mala takisto zvážiť výhody posilnenia svojej kolektívnej prítomnosti v podobe plného členstva v energetických fórach, ktoré sa považujú za kľúčové a strategické na presadzovanie Európskej zelenej dohody a tejto stratégie.

EÚ okrem toho posilní spoluprácu v rámci mnohostranných a regionálnych organizácií a bude sa usilovať o užšiu spoluprácu s Úniou pre Stredozemie, Africkou úniou a jej agentúrami, Latinskoamerickou organizáciou pre energiu (OLADE) alebo Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), a to s cieľom riešiť spoločné výzvy a spolupracovať na medzinárodnej úrovni.

Kľúčové opatrenia:

·pravidelne monitorovať geopolitický vplyv zelenej transformácie,

·iniciovať preskúmanie zapojenia EÚ do medzinárodných energetických fór, ktoré sú kľúčové pre globálnu energetickú transformáciu,

·posilniť diplomaciu v oblasti energetiky v rámci zahraničnej politiky EÚ a členských štátov.

6.Záver

Toto je kritický čas pre globálnu energetickú politiku. Zmena klímy, geopolitické zmeny, technologický rozvoj a zvýšený globálny dopyt po energii vytvárajú náročné a rýchlo sa meniace prostredie, ktoré si vyžaduje prispôsobenie našich energetických systémov a vzťahov.

Okrem toho má invázia Ruska na Ukrajinu ďalekosiahle dôsledky pre energetickú bezpečnosť nielen EÚ, ale aj celého sveta. Kroky Ruska vyvolali nebývalú cenovú volatilitu na energetických trhoch a zdôraznili potrebu partnerstiev založených na dôvere a spoločných dlhodobých cieľoch.

Prechod na zelenú energiu je jediný spôsob, ako súčasne zabezpečiť udržateľnú, bezpečnú a cenovo dostupnú energiu na celom svete. Aby bola táto transformácia úspešná, musí byť sociálne primeraná a spravodlivá, pričom sa pri nej nesmie na nikoho zabudnúť. Znamená to nielen postupné ukončenie využívania fosílnych palív a zastaraných postupov, ale aj postupné zavádzanie zelenej energie, inovatívnych technológií, lepších trhov a obehového hospodárstva. Preto je už teraz treba riešiť potenciálne budúce riziká a závislosti.

Transformácia predstavuje pre EÚ a jej partnerov príležitosť vybudovať spolu nový energetický systém, ktorý je udržateľnejší, spravodlivejší a kooperatívnejší. V tomto oznámení sa stanovuje stratégia EÚ na dosiahnutie tohto cieľa.

(1)

     V roku 2021 viac ako 40 % celkovej spotreby plynu EÚ pokrýval plyn z Ruska: to sa rovná približne 155 miliardám kubických metrov (mld. m³), z čoho 15 mld. m³ je vo forme skvapalneného zemného plynu (LNG).

(2)

      Spoločné vyhlásenie Európskej komisie a Spojených štátov o európskej energetickej bezpečnosti .

(3)

      Spoločné vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej a premiéra Trudeaua .

(4)

     46 miliárd m³ ročne je základný odhad IEA založený na predpokladoch v oblasti najlepších postupov.

(5)

      Nariadenie o transeurópskej energetickej sieti .

(6)

     Ruská skratka VVER znamená „vodo-vodný energetický reaktor“.

(7)

     Do zmeny pracovného programu Euratomu na obdobie 2021 – 2022 bude zahrnuté nové opatrenie s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie pre EÚ prostredníctvom výskumu alternatívneho paliva pochádzajúceho z krajín mimo Ruska pre reaktory ruskej konštrukcie v EÚ a na Ukrajine.

(8)

      IEA odhaduje , že „technicky je možné vyhnúť sa približne trom štvrtinám súčasných emisií metánu z globálnych operácií v oblasti ropy a zemného plynu. Ešte dôležitejšie je, že približne 40 % súčasných emisií metánu by sa dalo vyhnúť bez čistých nákladov.“

(9)

      Stratégia EÚ na zníženie emisií metánu [COM(2020) 663] .

(10)

      Globálny záväzok o metáne .

(11)

      Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (2022), Správa o obchode a rozvoji 2021, aktualizované v marci .

(12)

      OSN – Globálny vplyv vojny na Ukrajine na potraviny, energiu a finančné systémy , apríl 2022.

(13)

      OSN – Skupina globálnej reakcie na krízy .

(14)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Podpora a obnova Ukrajiny [COM(2022) 233].

(15)

      World Energy Transitions Outlook: 1.5°C Pathway (Výhľad svetových energetických transformácií: cesta k dosiahnutiu limitu 1,5 °C).

(16)

      IRENA, Globálna energetická transformácia:   plán postupu do roku 2050, 2019.

(17)

     Stratégia EÚ v oblasti slnečnej energie [COM(2022) 221].

(18)

      Oznámenie o globálnom prístupe k výskumu a inováciám [COM(2021) 252 final].

(19)

      Critical Raw Materials in Technologies and Sectors foresight (Kritické suroviny pre strategické technológie a sektory – výhľadová štúdia), 2020.

(20)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Plán REPowerEU [COM(2022) 230].

(21)

      Prehľad opatrení EÚ, vďaka ktorým sa udržateľné výrobky majú stať v EÚ štandardom.

(22)

     Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o strategickom partnerstve s Perzským zálivom, (JOIN/13/2/2022).

(23)

      Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o posilnení príspevku EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách [ JOIN(2021) 3 final].