EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52022IE1057

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha technológií na odstraňovanie uhlíka pri dekarbonizácii európskeho priemyslu (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

EESC 2022/01057

Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, p. 53–58 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

21.12.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 486/53


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha technológií na odstraňovanie uhlíka pri dekarbonizácii európskeho priemyslu

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 486/08)

Spravodajca:

Andrés BARCELÓ DELGADO

Spoluspravodajkyňa:

Monika SITÁROVÁ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

18. 1. 2022

Právny základ

článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

Príslušná sekcia

poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)

Prijaté v sekcii

24. 6. 2022

Prijaté v pléne

21. 9. 2022

Plenárne zasadnutie č.

572

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

229/0/7

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV opakuje, že jednoznačne podporuje záväzky stanovené v Európskej zelenej dohode a posilnenie strategickej autonómie energetického zásobovania a vedúceho postavenia v oblasti priemyslu.

1.2

Nemôžu zostať nepovšimnuté účinky prebiehajúcej vojny na Ukrajine na dostupnosť energií a surovín a táto situácia sa musí monitorovať v rámci európskeho semestra.

1.3

Zelená transformácia v priemysle si ako základ vyžaduje dostatočný a adekvátny podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe na elektrifikáciu a na úspešnosť ekologickej výroby vodíka. Technológie odstraňovania oxidu uhličitého (CDR), zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) a zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého (CCU) pomôžu priemyslu dosiahnuť klimatickú neutralitu. Na dosiahnutie cieľov Zelenej dohody je potrebné zaviesť energiu z obnoviteľných zdrojov v celej Európe.

1.4

Dekarbonizácia si bude vyžadovať hĺbkovú transformáciu priemyselných činností (v nasledujúcich 30 rokoch). Hoci mnohé technológie s nízkymi emisiami už existujú, ich úroveň technologickej pripravenosti (TRL (1)) je nízka. Na rozšírenie a rozsiahle zavádzanie týchto prelomových technológií budú potrebné ambiciózne technologické plány a EÚ musí podporovať inovácie prostredníctvom fondov v oblasti klímy a inovácie.

1.5

Na zelenú transformáciu v priemysle je preto nevyhnutný rozvoj technológií a vzdelávanie a rekvalifikácia pracovnej sily. Sociálny dialóg na všetkých úrovniach: európskej, národnej aj regionálnej by mal podporovať zvyšovanie povedomia, akceptácie a podpory pre zelenú a spravodlivú transformáciu tohto odvetvia. Budovanie kapacít a projekty na vymedzenie kľúčových zručností budú nevyhnutné na zabezpečenie účinnej transformácie priemyslu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne.

1.6

Rozšírenie využívania alternatívnych surovín – najmä udržateľnej biomasy – má potenciál prispieť k udržateľnému odstraňovaniu uhlíka z atmosféry prostredníctvom podpory udržateľného obhospodarovania produktívnej pôdy (poľnohospodárska a lesná pôda) a využívania biomasy v produktoch s dlhou životnosťou, ktoré ďalej predlžujú prínos pri odstraňovaní. Okrem toho by to pomohlo znížiť závislosť EÚ od dovážaných surovín a zdrojov.

1.7

EHSV žiada zachovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, keďže EÚ je síce priekopníčkou v znižovaní emisií CO2, ale potrebuje aj iných aktérov, aby naplnili svoje klimatické ambície. Keďže klimatická kríza je globálna, Európska únia musí vo svojej diplomacii zintenzívniť úsilie a účinnejšie nabádať tretie krajiny, aby tie zasa zintenzívnili svoje úsilie o prekonanie krízy. Bez ohľadu na svoje ambiciózne politické ciele bude EÚ čoraz viac rozvíjať svoje priekopnícke činnosti zamerané na dekarbonizáciu priemyselných odvetví vďaka svojej politickej podpore a praktickým poznatkom podnikov a ich pracovníkov v oblasti priemyselných kapacít, potrebných technológií a predvídania zmien, čo umožní prijať príslušné praktické opatrenia.

1.8

Zachovanie zdravej priemyselnej základne v EÚ zabezpečí európskej spoločnosti prosperitu, kvalitné pracovné miesta a odhodlanosť bojovať proti zmene klímy. Európske priemyselné podniky musia investovať v Európe s riadnym regulačným rámcom, a to do výskumu, vývoja a inovácií, ako aj do strojov a zariadení, aby si udržali svoje konkurenčné postavenie.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

V európskom klimatickom predpise sa stanovil ambiciózny cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 a potvrdil cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Na dosiahnutie cieľa Európskej únie je potrebné analyzovať všetky činnosti produkujúce emisie skleníkových plynov a určiť spôsoby dosiahnutia čistých nulových emisií približne do roku 2050.

2.2

Z výrobných odvetví pochádza 20 % európskych emisií (2). Výrobné odvetvia s vysokými emisiami oxidu uhličitého v Európe sú: železiarsky a oceliarsky, cementársky, chemický a petrochemický, celulózo-papierenský, sklársky a keramický priemysel, ropné rafinérie a odvetvia výroby hnojív a neželezných kovov (najmä hliníka). Emisie skleníkových plynov v priemysle zahŕňajú oxid uhličitý pochádzajúci z využívania energie, z neenergetického využitia fosílnych palív a z nefosílnych zdrojov palív, a takisto iné plyny.

2.3

Zelená transformácia priemyslu je nevyhnutná na dosiahnutie súladu s európskym klimatickým predpisom. V priemyselných odvetviach dôjde k transformácii technológií a následne k zmenám v pracovných postupoch, zručnostiach a kompetenciách. Budú však potrebné aj opatrenia na strane dopytu na podporu zavádzania nízkouhlíkových výrobkov a nových obchodných modelov (priemyselná symbióza, obehovosť, reakcia na dopyt).

3.   Priemysel na ceste ku klimatickej neutralite

3.1

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy je zamerané na priemyselné odvetvia zahrnuté do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ (EU ETS). Dodávky energií, doprava a budovy preto doň nie sú zahrnuté.

3.2

Okrem zvládnutia výzvy v oblasti dekarbonizácie je pre každé priemyselné odvetvie nevyhnutné zlepšenie energetickej efektívnosti. Aj keď to nebude postačovať na dekarbonizáciu európskeho priemyslu, vďaka energetickej efektívnosti sa môžu výrazne znížiť emisie zo spotreby energie. Dôjde k presunu z využívania fosílnych palív na využívanie technológií, ktoré neprodukujú skleníkové plyny, najmä na energiu z obnoviteľných zdrojov. Dodávatelia energií a vody a verejné orgány sú zodpovedné za energetickú transformáciu z fosílnych palív na bezemisné technológie.

3.3

V súvislosti s výzvou v oblasti dekarbonizácie by sa odvetvia mohli klasifikovať takto:

odvetvia, v ktorých sa musia radikálne zmeniť výrobné procesy: oceliarstvo (integrované hutné prevádzky), odvetvie výroby hnojív a chemický priemysel;

odvetvia, v ktorých treba zmeniť zdroj energie vo výrobných procesoch: oceliarstvo (elektrické oblúkové pece), sklárske, keramické, papierenské a iné odvetvia;

„odvetvia s komplikovaným znižovaním emisií“, napr. cementársky priemysel, v ktorom sa CO2 emitovaný vo výrobe musí zachytávať, ukladať alebo využívať;

odvetvia, v ktorých sa môžu uplatniť technológie na zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého (CCU) na vývoj produktov s vysokou pridanou hodnotou, ako sú ropné rafinérie a chemický a petrochemický priemysel.

3.4

K vyššej energetickej efektívnosti určite prispeje mimoriadne účinná priemyselná kogenerácia (3), ktorou však nie je možné dekarbonizovať priemysel. Používanie priemyselného odpadového tepla s nízkou entalpiou na diaľkové vykurovanie by bolo ďalším spôsobom, ako zvýšiť celkovú energetickú efektívnosť, a mohlo by sa zohľadňovať počas prechodu na úplnú dekarbonizáciu.

3.5

Technológie CDR odstraňujú z atmosféry CO2, ktorý už bol emitovaný, výsledkom čoho sú „negatívne“ emisie. Technológie CCS, ako sú technológie na získavanie bioenergie so zachytávaním a ukladaním oxidu uhličitého (BECCS) a technológie na priame zachytávanie oxidu uhličitého zo vzduchu s jeho ukladaním (DACCS), sú dôležitou súčasťou portfólia technológií na dosahovanie negatívnych emisií. Napriek ich potenciálu z hľadiska zmierňovania zmeny klímy sú však v súčasnosti len v demonštračnej fáze. Ostatné technológie CDR zahŕňajú činnosti na podporu prirodzených úložísk CO2, ako je prvotné a opätovné zalesňovanie, a nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto stanoviska.

Výzvou z hľadiska budúcnosti technológií CDR vo výrobnom priemysle je nájsť rovnováhu tam, kde zachytávanie oxidu uhličitého je spolu s inými technológiami na znižovanie a odstraňovanie oxidu uhličitého zmierňovacou možnosťou. Znižovanie a odstraňovanie emisií skleníkových plynov musí byť v súlade s Parížskou dohodou a európskym právnym predpisom v oblasti klímy. Technológie CCS môžu EÚ pomôcť postupovať pri odstraňovaní skleníkových plynov potrebným tempom, ale dlhodobým cieľom musí byť zabránenie ukladaniu oxidu uhličitého.

3.6

Vodík vyrábaný pomocou energie z obnoviteľných zdrojov (ekologicky získavaný vodík) sa zdá byť medziodvetvovou odpoveďou na procesy dekarbonizácie. Vo Švédsku napríklad existuje projekt zameraný na zabránenie emisiám skleníkových plynov z výroby ocele použitím vodíka vyrobeného pomocou obnoviteľných zdrojov energie. Projekt vo Fínsku ukáže viaceré spôsoby výroby vodíka zo zemného plynu a neskôr ekologickej výroby vodíka so zachytávaním CO2 a jeho trvalým ukladaním v Baltskom mori.

4.   Priemysel na ceste k dekarbonizácii

4.1

Zo všetkých európskych priemyselných odvetví sa zameriavame na odvetvia s veľkým potenciálom zlepšenia a veľkým vplyvom na znižovanie európskych emisií CO2. Vo výrobnom priemysle sa dôraz kladie na odvetvia, ktoré čelia pri úsilí o dekarbonizáciu viacerým výzvam. Stanovisko je zamerané na oceliarsky, cementársky, chemický a petrochemický priemysel, ropné rafinérie, celulózo-papierenský priemysel, priemysel výroby hnojív, sklársky a keramický priemysel.

4.2

Pred opísaním technológií, ktoré by mohli mať vplyv na znižovanie a odstraňovanie emisií oxidu uhličitého, musíme zvážiť prechod od zdrojov energie z fosílnych palív k iným bezemisným a iným obnoviteľným zdrojom energie. Týmito zdrojmi by mohli byť zdroje veternej, fotovoltickej a termosolárnej, vodnej a geotermálnej energie, biomasa a biopalivá.

4.3

V niektorých odvetviach by sa na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov museli vo výrobe zaviesť niektoré existujúce alebo nové technológie, aby sa dosiahol prechod na klimaticky neutrálnu spoločnosť. V závislosti od odvetvia a jeho súčasných emisií skleníkových plynov môže byť potrebné podniknúť jeden alebo viacero krokov.

4.4

Tento prvý krok by sa mohol javiť „len“ ako zmena časti procesu výroby/obstarávania. V mnohých iných situáciách môže byť potrebný ďalší výskum a vývoj týkajúci sa napríklad prispôsobenia súčasných horákov na zemný plyn na používanie vodíka, alebo možností využívania tepelných čerpadiel. Okrem toho by sa mali zohľadniť aj úvahy o vzájomnom pôsobení vodíka a materiálov alebo výrobkov.

4.5

Oceliarsky priemysel:

Výzvou pre tradičný oceliarsky priemysel sú integrované hutné prevádzky s redukciou železnej rudy, v ktorých sa už zavádza niekoľko nových technologických postupov, teraz so zameraním na nahradenie vysokých pecí elektrickými oblúkovými pecami plnenými priamo redukovaným železom vyrobeným s použitím ekologicky získaného vodíka. Iné alternatívy, ktoré už boli preskúmané, sa opierajú o technológie CCS, nemôžu však splniť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov. Pri elektrolýze železnej rudy by sa mohlo emitovať až o 87 % menej CO2 ako v súčasnej integrovanej hutnej prevádzke (ak je dodávaná elektrická energia vyrábaná bez emisií CO2). Vodíková plazmová redukcia má slúžiť na dosiahnutie nulových emisií CO2. Pri výrobe ocele s využívaním vodíka by sa v skutočnosti mohlo emitovať až o 95 % menej CO2 ako v súčasnej integrovanej výrobnej prevádzke (ak sa využíva úplne dekarbonizovaná elektrická energia), avšak v dôsledku strát energie počas výroby vodíka by to zvýšilo spotrebu energie v priemysle.

Pri výrobe ocele v elektrických oblúkových peciach sa v porovnaní s integrovanou výrobnou prevádzkou emituje len 14 % emisií skleníkových plynov a hlavnou výzvou je nahradiť zemný plyn vo valcovacích peciach ekologicky získavaným vodíkom alebo elektrickou indukciou.

Technológie CCU (využívajúce odpadové plyny vysokých pecí) môžu znížiť emisie až o 65 %, ak sa zavedú v plnom rozsahu (zníženie emisií CO2 závisí aj od celkového životného cyklu výsledných chemických výrobkov). Niektoré sú v pokročilejšom štádiu vývoja. Napr. v ukážkovom závode Steelanol (v súčasnosti vo výstavbe – technologická úroveň pripravenosti TRL 9) sa odpadový plyn bude využívať na výrobu bioetanolu a cieľom projektu Carbon2Chem (TRL 7 – 8) je využívať odpadový plyn ako surovinu na výrobu chemických látok.

4.6

Cementársky priemysel:

Len 37 % emisií v cementárenskom priemysle pochádza z palív, zatiaľ čo zvyšných 63 % je výsledkom chemických reakcií surovín (emisie z procesov). Používaním palív odvodených z obnoviteľných zdrojov (biomasa alebo vodík) sa preto emisivita tohto odvetvia zníži najviac o 35 %. V súčasnosti sa testujú technológie, ktoré môžu v budúcnosti zabezpečiť zachytávanie a spracovanie alebo ukladanie oxidu uhličitého (vytváranie amínov a vápnikový kolobeh). Ďalším spôsobom zníženia emisií je vyvinúť tzv. nízkoslinkové cementy, ktoré sú v súčasnosti na úrovni pripravenosti TRL 5 – 7. Tie majú v porovnaní s bežným portlandským cementom až o 30 % nižšiu emisivitu.

4.7

Chemický priemysel:

V chemickom priemysle je cieľom elektrifikácie výrobných procesov, napr. elektrifikácie parného krakovania, znížiť emisie CO2 na krakovaciu jednotku o 90 %. Tento priemysel významne prispieva k obnove udržateľných uhlíkových cyklov. Chemické výrobky sú obrovskou zásobárňou uhlíka a môžu ho viazať 10 – 40 rokov. V súčasnosti je objem uhlíka obsiahnutého v chemických výrobkoch porovnateľný s celkovými emisiami tohto odvetvia vznikajúcimi pri ich výrobe. Dokonca väčšina tohto uhlíka končí v atmosfére, keď sa výrobky po skončení používania spaľujú, a stanovenie ambicióznej stratégie obehového hospodárstva je predpokladom vytvorenia klimaticky vhodných udržateľných uhlíkových cyklov tým, že sa uhlík udrží „v obehu“. Chemický priemysel môže prispieť k zníženiu emisií v iných odvetviach „absorpciou“ uhlíka a jeho uložením vo výrobkoch.

4.8

Celulózo-papierenský priemysel:

Očakáva sa, že v celulózo-papierenskom priemysle sa do roku 2050 kombináciou zlepšení procesov vrátane prechodu na Priemysel 4.0 spolu s investíciami do najmodernejších výrobných technológií zabezpečí zníženie emisií CO2 o 7 miliónov ton. Využitím svojich zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny (KVET) na mieste je priemysel schopný zapojiť sa do trhu s energiou využitím prebytkov nestálej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Súvisiace dekarbonizačné prínosy by mohli dosiahnuť až 2 milióny ton. Predpokladá sa, že ďalšou konverziou priemyselných zariadení na nízkoemisné alebo bezemisné zdroje energie sa dosiahne zníženie emisií CO2 o 8 miliónov ton. Popri niektorých prelomových koncepciách identifikovaných v projekte nazvanom Two Team Project (4), akou je technológia hĺbkových eutektických rozpúšťadiel, ktorá sa v súčasnosti vyvíja, by ďalšie inovačné a prevratné riešenia mohli doplniť úsilie o zníženie emisií CO2 približne o 5 miliónov ton.

4.9

Ropné rafinérie:

Ropné rafinérie majú potenciál prispieť k energetickej a klimatickej transformácii hospodárstva EÚ dvomi spôsobmi: a) podstatným znížením emisií CO2 vo výrobe; b) postupným nahradením palív a iných produktov fosílneho pôvodu palivami a inými výrobkami založenými na biogénnom alebo recyklovanom CO2. Postupné nahrádzanie energie z fosílnych zdrojov bioenergiou spolu s technológiami CCU a CCS bude mať dokonca za následok negatívne emisie skleníkových plynov. Čisté emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú počas používania palív a iných rafinérskych výrobkov, možno radikálne znížiť postupným prechodom z ropných surovín na udržateľne získavanú biomasu a recyklovaný CO2. Výsledné palivá spaľovaním nepridávajú do atmosféry žiadne alebo pridávajú len veľmi málo čistých emisií CO2, čím prispievajú k dekarbonizácii dopravy, najmä tých jej druhov, ktoré je ťažšie elektrifikovať. V týchto oblastiach sa investuje a realizujú sa nové projekty. Napríklad tri z približne 80 veľkých rafinérií v EÚ sa transformovali na biorafinérie, čím úplne nahradili surovú ropu udržateľnou biomasou (5). Stratégia klimatickej transformácie si vyžaduje menej finančných zdrojov ako iné riešenia, keďže možno do veľkej miery upraviť a použiť existujúce rafinérie a ich logistický systém distribúcie výrobkov.

4.10

Výroba hnojív:

V priemysle výroby hnojív sa v súčasnosti skúma nahradenie zemného plynu ako suroviny ekologicky získavaným vodíkom. V celej EÚ sa pracuje na niekoľkých pilotných projektoch (6), a keď bude k dispozícii ekologicky získavaný vodík a náklady naň sa ustália, odvetvie sa posunie smerom k úplnej dekarbonizácii.

4.11

V priemysle je teda možné dosiahnuť dekarbonizáciu energetickou efektívnosťou, optimalizáciou procesov a prechodom na obnoviteľné zdroje energie. Na dosiahnutie cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2030 budú potrebné ďalšie investície do výskumu, vývoja a inovácií. Technológie CDR a CCUS majú význam aj pre také výrobné odvetvia, ako je cementársky priemysel, a tiež tam, kde je zdrojom energie biomasa.

5.   Zručnosti a kompetencie vo výrobných odvetviach budúcnosti

5.1

Nové priemyselné procesy si nepochybne budú vyžadovať nové pracovné postupy. Priemysel a jeho pracovníci budú musieť zmeniť spôsob plnenia svojich povinností a zamerať sa na znižovanie emisií CO2 už od počiatku každého výrobného procesu.

5.2

Zelená transformácia priemyslu zmení výrobu mnohorako tým, že sa v plnej miere zavedú nové výrobné technológie a využije digitalizácia. Na dosiahnutie spravodlivej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne, budú potrebné nové zručnosti, rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie. Osobitná pozornosť sa musí venovať tomu, aby boli občania a pracovníci, MSP, sociálne podniky a regionálni odborníci v EÚ vyzývaní, aby sa aktívne zapojili do nevyhnutnej zmeny na miestach, kde žijú.

5.3

EÚ musí zabezpečiť, aby sa poznatky o nových technológiách a ich uplatňovaní v súčasných odvetviach dostali k pracovníkom v priemysle. Verejné orgány a podniky musia v rámci sociálneho dialógu vynaložiť úsilie, aby využili už existujúce zručnosti a splnili ciele v oblasti dekarbonizácie.

5.4

Úplné rozšírenie využívania ekologicky získavaného vodíka v priemysle bude kľúčové pre mnohé jeho odvetvia. Zručnosti a kompetencie vo výrobnom priemysle a vo veľkej miere aj v dodávateľskom reťazci však ovplyvní aj zavádzanie technológií CDR.

6.   Opatrenia EÚ a rámcové podmienky

6.1

Právny rámec EÚ a právne predpisy členských štátov musia pomôcť dekarbonizovať priemysel. Malo by sa v nich zohľadniť, že budú existovať rôzne možnosti a/alebo zdroje, ktoré sa majú investovať do transformácie a ktoré sa budú značne líšiť v jednotlivých členských štátoch a regiónoch Európy.

6.2

Pozitívnym prvým krokom je Fond na spravodlivú transformáciu určený na podporu regiónov, ktoré sú vo veľkej miere závislé od odvetví produkujúcich veľa emisií oxidu uhličitého. Nedostatočný je však jeho rozsah pôsobnosti, ktorý je obmedzený na regióny veľmi závislé od čierneho uhlia, lignitu, rašeliny, roponosnej bridlice a emisne intenzívnych priemyselných odvetví. EHSV rovnako ako Európsky parlament navrhuje výrazne zvýšiť rozpočet Fondu na spravodlivú transformáciu s cieľom poskytnúť podporu iným odvetviam, ktoré budú ovplyvnené dekarbonizáciou priemyslu. Mali by sa vyčleniť dodatočné rozpočtové zdroje na zabezpečenie transformácie pracovných miest, alternatívne vytváranie kvalitných pracovných miest v tých istých regiónoch a riadnu odbornú prípravu, rekvalifikáciu a zvyšovania úrovne zručností pracovníkov.

6.3

Zelená transformácia v priemysle si bude vyžadovať dostatok uhlíkovo neutrálne získanej energie a surovín, ktorých ceny budú prijateľné, stabilné a konkurenčné. V Európe sa bude musieť značne investovať, a to aj do energetickej infraštruktúry, aby sa uspokojil dopyt priemyslu po veľkých množstvách energie získavanej z obnoviteľných zdrojov.

6.4

Regulačný rámec EÚ musí viesť hospodárstvo EÚ k tomu, aby splnil cieľ čistej klimatickej neutrality do roku 2050 vytvorením podmienok na uvoľnenie obrovských zdrojov – finančných, technologických a intelektuálnych – na rýchle zavádzanie nízkouhlíkových technológií vrátane technológií na odstraňovanie oxidu uhličitého z ovzdušia.

6.5

Sú potrebné pravidelné stimuly na podporu zavádzania technológií zachytávania oxidu uhličitého vo výrobných odvetviach, a to na európskej úrovni – prostredníctvom inovačného fondu – a v každom členskom štáte, ale bez toho, aby sa narušil jednotný trh, ktorý je jedným zo základných kameňov EÚ. Na prilákanie a mobilizáciu súkromných investícií budú potrebné ďalšie iniciatívy EÚ.

6.6

Na európskej úrovni je potrebné vytvoriť strategické spojenectvá, aby sa urýchlil rozvoj tohto priemyslu, čo by EÚ umožnilo prevziať vedúcu úlohu v tejto oblasti. Súčasné pravidlá štátnej pomoci by sa mohli prispôsobiť tak, aby to bolo možné.

6.7

Osobitnú pozornosť treba venovať výskumno-vývojovým činnostiam a zodpovedajúcemu celoeurópskym dialógom. Inovačný fond musí byť uprednostňovaným nástrojom na usmerňovanie týchto činností.

6.8

Pravidlá verejného obstarávania by sa mali využívať na podporu trhov s ekologickými výrobkami, pri ktorých výrobcovia znižujú emisie skleníkových plynov v porovnaní s bežnými výrobkami.

6.9

Zistené oneskorenie riešenia klimatických problémov a časový tlak znamená, že odporúčania pre jednotlivé členské štáty musia obsahovať niektoré kľúčové ukazovatele výkonnosti, aby sa pomohlo pri potrebnej dekarbonizáciu priemyslu.

6.10

V správe o strategickom výhľade by sa mal pravidelne skúmať pokrok, najsľubnejšie scenáre a možnosti a slabé stránky pokusov o dosiahnutie klimatických cieľov. Je to veľmi dôležité aj preto, že to môže poskytnúť usmernenia týkajúce sa naliehavých a mimoriadne rizikových investícií, ale rovnako dôležité to môže byť pri primeranom vertikálnom aj horizontálnom združovaní zdrojov.

6.11

Z viacerých varovných signálov vyplýva, že rozdielne podmienky činnosti a riziko presunov emisií oxidu uhličitého do tretích krajín bráni transformácii na nízkouhlíkové hospodárstvo. Opäť to vyzdvihuje význam zavedenia kontroly konkurencieschopnosti ako nástroja na filtrovanie rizík a orientáciu.

6.12

Jednoznačne je možné merať rozdiely v celkových emisiách členských štátov, ich emisiách na obyvateľa, hospodárske odvetvia alebo regióny. Vzhľadom na časovú tieseň je potrebné uprednostniť predkladanie najrýchlejšie dosiahnuteľných a najlepších výsledkov, ktorými sa zabezpečia dekarbonizačné kroky. Preto by sa mal veľký dôraz klásť na metalurgiu, nerastné suroviny a chemické látky a na odvetvie palív z obnoviteľných zdrojov.

Pri inováciách v počiatočnej fáze a snahách používať a predávať ich badať rozdiely v závislosti od veľkosti spoločností. Veľmi veľké skupiny podnikov sú vo výhode, pokiaľ ide o inovácie v počiatočnej fáze, a MSP zasa majú výhodu, pokiaľ ide o ich používanie a predaj. Preto by sa mal podporovať a uľahčovať medziodvetvový aj vertikálny prenos poznatkov vytvorením priaznivého podnikateľského prostredia.

V Bruseli 21. septembra 2022

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG


(1)  TRL: stupnica úrovní technologickej pripravenosti používaná na vyjadrenie dosiahnutého pokroku alebo úrovne vyspelosti určitej technológie.

(2)  Európska environmentálna agentúra

(3)  Kogenerácia je kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla.

(4)  https://www.cepi.org/two-team-project-report/.

(5)  Biorafinérie Gela a Benátky (eni.com) a La Mède (TotalEnergies.com).

(6)  Spoločnosť Fertiberia spustila zariadenie na výrobu hnojív s nulovými emisiami v Puertollano, Španielsko.


Top