Spravodajca:

Andrés BARCELÓ DELGADO

Spoluspravodajkyňa:

Monika SITÁROVÁ

1.1

1.2

1.3

1.4

1.5

1.6

1.7

1.8

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

3.3

3.4

3.5

3.6

4.1

4.2

4.3

4.4

4.5

Výzvou pre tradičný oceliarsky priemysel sú integrované hutné prevádzky s redukciou železnej rudy, v ktorých sa už zavádza niekoľko nových technologických postupov, teraz so zameraním na nahradenie vysokých pecí elektrickými oblúkovými pecami plnenými priamo redukovaným železom vyrobeným s použitím ekologicky získaného vodíka. Iné alternatívy, ktoré už boli preskúmané, sa opierajú o technológie CCS, nemôžu však splniť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov. Pri elektrolýze železnej rudy by sa mohlo emitovať až o 87 % menej CO2 ako v súčasnej integrovanej hutnej prevádzke (ak je dodávaná elektrická energia vyrábaná bez emisií CO2). Vodíková plazmová redukcia má slúžiť na dosiahnutie nulových emisií CO2. Pri výrobe ocele s využívaním vodíka by sa v skutočnosti mohlo emitovať až o 95 % menej CO2 ako v súčasnej integrovanej výrobnej prevádzke (ak sa využíva úplne dekarbonizovaná elektrická energia), avšak v dôsledku strát energie počas výroby vodíka by to zvýšilo spotrebu energie v priemysle.

Pri výrobe ocele v elektrických oblúkových peciach sa v porovnaní s integrovanou výrobnou prevádzkou emituje len 14 % emisií skleníkových plynov a hlavnou výzvou je nahradiť zemný plyn vo valcovacích peciach ekologicky získavaným vodíkom alebo elektrickou indukciou.

Technológie CCU (využívajúce odpadové plyny vysokých pecí) môžu znížiť emisie až o 65 %, ak sa zavedú v plnom rozsahu (zníženie emisií CO2 závisí aj od celkového životného cyklu výsledných chemických výrobkov). Niektoré sú v pokročilejšom štádiu vývoja. Napr. v ukážkovom závode Steelanol (v súčasnosti vo výstavbe – technologická úroveň pripravenosti TRL 9) sa odpadový plyn bude využívať na výrobu bioetanolu a cieľom projektu Carbon2Chem (TRL 7 – 8) je využívať odpadový plyn ako surovinu na výrobu chemických látok.

4.6

Len 37 % emisií v cementárenskom priemysle pochádza z palív, zatiaľ čo zvyšných 63 % je výsledkom chemických reakcií surovín (emisie z procesov). Používaním palív odvodených z obnoviteľných zdrojov (biomasa alebo vodík) sa preto emisivita tohto odvetvia zníži najviac o 35 %. V súčasnosti sa testujú technológie, ktoré môžu v budúcnosti zabezpečiť zachytávanie a spracovanie alebo ukladanie oxidu uhličitého (vytváranie amínov a vápnikový kolobeh). Ďalším spôsobom zníženia emisií je vyvinúť tzv. nízkoslinkové cementy, ktoré sú v súčasnosti na úrovni pripravenosti TRL 5 – 7. Tie majú v porovnaní s bežným portlandským cementom až o 30 % nižšiu emisivitu.

4.7

V chemickom priemysle je cieľom elektrifikácie výrobných procesov, napr. elektrifikácie parného krakovania, znížiť emisie CO2 na krakovaciu jednotku o 90 %. Tento priemysel významne prispieva k obnove udržateľných uhlíkových cyklov. Chemické výrobky sú obrovskou zásobárňou uhlíka a môžu ho viazať 10 – 40 rokov. V súčasnosti je objem uhlíka obsiahnutého v chemických výrobkoch porovnateľný s celkovými emisiami tohto odvetvia vznikajúcimi pri ich výrobe. Dokonca väčšina tohto uhlíka končí v atmosfére, keď sa výrobky po skončení používania spaľujú, a stanovenie ambicióznej stratégie obehového hospodárstva je predpokladom vytvorenia klimaticky vhodných udržateľných uhlíkových cyklov tým, že sa uhlík udrží „v obehu“. Chemický priemysel môže prispieť k zníženiu emisií v iných odvetviach „absorpciou“ uhlíka a jeho uložením vo výrobkoch.

4.8

Očakáva sa, že v celulózo-papierenskom priemysle sa do roku 2050 kombináciou zlepšení procesov vrátane prechodu na Priemysel 4.0 spolu s investíciami do najmodernejších výrobných technológií zabezpečí zníženie emisií CO2 o 7 miliónov ton. Využitím svojich zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny (KVET) na mieste je priemysel schopný zapojiť sa do trhu s energiou využitím prebytkov nestálej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Súvisiace dekarbonizačné prínosy by mohli dosiahnuť až 2 milióny ton. Predpokladá sa, že ďalšou konverziou priemyselných zariadení na nízkoemisné alebo bezemisné zdroje energie sa dosiahne zníženie emisií CO2 o 8 miliónov ton. Popri niektorých prelomových koncepciách identifikovaných v projekte nazvanom Two Team Project (4), akou je technológia hĺbkových eutektických rozpúšťadiel, ktorá sa v súčasnosti vyvíja, by ďalšie inovačné a prevratné riešenia mohli doplniť úsilie o zníženie emisií CO2 približne o 5 miliónov ton.

4.9

Ropné rafinérie majú potenciál prispieť k energetickej a klimatickej transformácii hospodárstva EÚ dvomi spôsobmi: a) podstatným znížením emisií CO2 vo výrobe; b) postupným nahradením palív a iných produktov fosílneho pôvodu palivami a inými výrobkami založenými na biogénnom alebo recyklovanom CO2. Postupné nahrádzanie energie z fosílnych zdrojov bioenergiou spolu s technológiami CCU a CCS bude mať dokonca za následok negatívne emisie skleníkových plynov. Čisté emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú počas používania palív a iných rafinérskych výrobkov, možno radikálne znížiť postupným prechodom z ropných surovín na udržateľne získavanú biomasu a recyklovaný CO2. Výsledné palivá spaľovaním nepridávajú do atmosféry žiadne alebo pridávajú len veľmi málo čistých emisií CO2, čím prispievajú k dekarbonizácii dopravy, najmä tých jej druhov, ktoré je ťažšie elektrifikovať. V týchto oblastiach sa investuje a realizujú sa nové projekty. Napríklad tri z približne 80 veľkých rafinérií v EÚ sa transformovali na biorafinérie, čím úplne nahradili surovú ropu udržateľnou biomasou (5). Stratégia klimatickej transformácie si vyžaduje menej finančných zdrojov ako iné riešenia, keďže možno do veľkej miery upraviť a použiť existujúce rafinérie a ich logistický systém distribúcie výrobkov.

4.10

V priemysle výroby hnojív sa v súčasnosti skúma nahradenie zemného plynu ako suroviny ekologicky získavaným vodíkom. V celej EÚ sa pracuje na niekoľkých pilotných projektoch (6), a keď bude k dispozícii ekologicky získavaný vodík a náklady naň sa ustália, odvetvie sa posunie smerom k úplnej dekarbonizácii.

4.11

5.1

5.2

5.3

5.4

6.1

6.2

6.3

6.4

6.5

6.6

6.7

6.8

6.9

6.10

6.11

6.12

Pri inováciách v počiatočnej fáze a snahách používať a predávať ich badať rozdiely v závislosti od veľkosti spoločností. Veľmi veľké skupiny podnikov sú vo výhode, pokiaľ ide o inovácie v počiatočnej fáze, a MSP zasa majú výhodu, pokiaľ ide o ich používanie a predaj. Preto by sa mal podporovať a uľahčovať medziodvetvový aj vertikálny prenos poznatkov vytvorením priaznivého podnikateľského prostredia.