EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 3. 2022

COM(2022) 138 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Bezpečnosť dodávok a dostupné ceny energie:








možnosti okamžitých opatrení a príprava na nasledujúcu zimu

ÚVOD

Za posledných 12 mesiacov vzrástli maloobchodné ceny zemného plynu o 65 % a elektriny o 30 %. Túto neľahkú situáciu umocnila invázia Ruska na Ukrajinu, keďže priniesla obavy o bezpečnosť dodávok a prispela k väčšej volatilite cien. Vysoké ceny energie prispievajú k rastu inflácie, poškodzujú európske hospodárstvo a ovplyvňujú jeho zotavenie z krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

V reakcii na túto výnimočnú situáciu prijala Európska komisia v októbri 2021 súbor nástrojov pre opatrenia a podporu 1 v snahe zmierniť dosah na odberateľov a podniky na úrovni EÚ a členských štátov. Vďaka cieleným podporným opatreniam, ktoré majú odberateľom, domácnostiam a priemyslu pomôcť znížiť náklady na energiu, sa tento tlak darí zmierňovať.

Komisia vo svojom oznámení REPowerEU 2 z 8. marca 2022 poskytla členským štátom ďalšie usmernenie, ako zmierniť nárast cien elektriny pre domácnosti a podniky a ako možno na financovanie týchto opatrení použiť vysoké zisky, ktoré dosiahli niektorí výrobcovia elektriny. S cieľom zabezpečiť väčšiu udržateľnosť energetického systému navrhne Komisia v máji plán postupného ukončovania závislosti Európy od fosílnych palív z Ruska a zvyšovania odolnosti energetického systému v celej EÚ.

Vedúci predstavitelia EÚ sa vo Versailles v dňoch 10. – 11. marca 2022 dohodli 3 na čo najrýchlejšom ukončení závislosti EÚ od dovozu ruského plynu, ropy a uhlia a vyzvali Komisiu, aby do konca marca predložila plán na zaistenie bezpečnosti dodávok a dostupných cien energie počas nasledujúcej zimnej sezóny. Lídri EÚ sa zároveň zaviazali k tomu, že v nadväznosti na oznámenie z 8. marca 2022 naliehavo zvážia konkrétne možnosti riešenia dosahu zvýšených cien energie na našich občanov a podniky, najmä na zraniteľných občanov a MSP, a že sa tejto problematike budú venovať aj na ďalšom zasadnutí Európskej rady 24. – 25. marca 2022.

Toto oznámenie je reakciou na uvedenú výzvu vedúcich predstaviteľov. Sú v ňom predstavené výhody a nevýhody konkrétnych výnimočných krátkodobých možností zmiernenia prudkého nárastu cien. Zároveň sú v ňom navrhnuté spoločné európske opatrenia na riešenie základných príčin problému na trhu s plynom, ktorých cieľom je zaistiť na nasledujúcu zimu a ďalšie obdobie bezpečnosť dodávok za rozumné ceny. Na tento účel by partnerstvá EÚ s tretími krajinami umožnili spoločný nákup plynu a vodíka. Napokon sa v ňom navrhuje európska politika uskladňovania plynu, ktorej cieľom je zvýšiť odolnosť energetického systému v celej EÚ.

MOŽNOSTI RIEŠENIA DOSAHU VYSOKÝCH CIEN ELEKTRINY NA OBČANOV A PODNIKY

Členské štáty, zainteresované strany a akademická obec navrhli viacero možných núdzových opatrení na obmedzenie dosahu vysokých cien elektriny. Ich zámerom je poskytnúť koncovým odberateľom úľavu a nenarušiť pritom dlhodobejšie základné ciele Zelenej dohody, a to aj v oblasti dekarbonizácie a energetickej efektívnosti. Aby mohli byť tieto dočasné a cielené výnimočné opatrenia úspešné, musia byť fiškálne zvládnuteľné a nemali by ohrozovať bezpečnosť dodávok ani rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

Krátkodobé možnosti zamerané na ceny elektriny možno vo všeobecnosti rozdeliť do dvoch kategórií:

Možnosti intervencie zahŕňajúce finančnú kompenzáciu

Tieto opatrenia sú zamerané na zníženie cien elektriny, a to buď priamo na strane maloobchodu alebo nepriamo na veľkoobchodnom trhu.

Maloobchod

Cieľom týchto opatrení je tlmiť dosah vysokých cien na koncových odberateľov a zároveň umožniť, aby európske trhy s elektrinou a plynom určovali cenu na veľkoobchodnej úrovni. V súlade so súborom nástrojov Komisie z vlaňajšieho októbra 4 zaviedlo takéto krízové opatrenia 26 členských štátov.

V rámci týchto opatrení je priama podpora pre zraniteľných koncových používateľov zameraná na tých, ktorí to najviac potrebujú, a štátna pomoc môže pomôcť podnikom, ktoré čelia enormným cenám energie. Štátna pomoc sa bude opierať o nový dočasný krízový rámec štátnej pomoci 5 , ktorý bol prijatý 22. marca a ktorý umožňuje podporovať priamo alebo nepriamo zasiahnuté podniky formou obmedzených priamych grantov, podpory likvidity a pomoci na pokrytie zvýšených nákladov na plyn a elektrinu.

Väčšina členských štátov zaviedla znížené sadzby DPH na plyn, elektrinu a/alebo diaľkové vykurovanie. Avšak mnoho z možností, ponúkaných najmä v rámci smernice o zdaňovaní energie 6 , vrátane znížených sadzieb alebo výnimiek pre domácnosti, nebolo dosiaľ využitých v plnom rozsahu.

V snahe predísť narušeniu vnútorného trhu má Komisia v úmysle poskytnúť členským štátom usmernenie o tom, ako možno tento právny rámec využiť čo najlepšie, ako aj o cielených odchýlkach pre jednotlivé krajiny podľa smernice o zdaňovaní energie 7 .

Všetky opatrenia na strane maloobchodu sú zamerané na to, aby poskytli občanom a podnikom priamu úľavu. Na financovanie takýchto cielených a dočasných opatrení zameraných na podporu zraniteľných domácností a podnikov možno využiť vyššie príjmy z dane z energie a stanovovania cien uhlíka či z nadmerných ziskov niektorých energetických spoločností 8 .

Veľkoobchod

Členské štáty môžu zvážiť zavedenie modelu agregátora, podľa ktorého by určitý subjekt nakupoval elektrinu za výhodných obchodných podmienok a poskytoval by ju niektorým kategóriám spotrebiteľov za nižšiu ako trhovú cenu, čim by sa výhody preniesli na odberateľov a v podstate by sa tak dotoval rozdiel medzi nižšími maloobchodnými cenami a vyššími veľkoobchodnými cenami.

Ďalšie možnosti by zahŕňali priame intervencie do fungovania veľkoobchodných trhov s elektrinou. Môže ísť buď o finančné kompenzácie pre výrobcov elektriny z fosílnych palív za časť ich mimoriadne vysokých nákladov na palivo, aby mohli znížiť svoju cenu, ktorú ponúkajú na veľkoobchodnom trhu, alebo o priame obmedzenie ceny elektriny na veľkoobchodnom trhu stanovením referenčnej hodnoty a kompenzovaním rozdielu oproti ponúkanej cene.

Takéto opatrenia by boli zamerané na obmedzenie negatívneho dosahu veľmi vysokých cien plynu na veľkoobchodný trh s elektrinou. Ich hlavné nevýhody súvisia s ich fiškálnymi nákladmi, možným narušením hospodárskej súťaže, rizikami pre cezhraničný obchod, a teda pre bezpečnosť dodávok elektriny, pričom ich rozsah závisí od koncepcie samotných opatrení.

Možnosti regulácie bez fiškálnej kompenzácie

Tieto opatrenia spočívajú v stanovení regulačného stropu pre maximálnu cenu, ktorú môžu účtovať niektorí výrobcovia elektriny pre základný odber. Hoci v dlhodobom horizonte by takéto opatrenia znížili náklady, ich pridaná hodnota v krátkodobom horizonte spočíva v riešení nadmerných ziskov pri niektorých technológiách.

Hlavné nevýhody týchto opatrení súvisia s výzvami pri ich realizácii, keďže by bol potrebný prístup k informáciám o nákladoch a príjmoch výrobcov, ktoré nemusia byť prístupné pre verejné subjekty, ako aj možnými právnymi komplikáciami. Zároveň by vyvolali regulačnú neistotu, pretože takéto opatrenia by mohli odstrániť určité stimuly pre súkromné investície do obnoviteľných zdrojov energie, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní našich dlhodobých cieľov odolného, udržateľného a bezpečného energetického systému.

Všetky možnosti sú podrobnejšie predstavené a analyzované v prílohe.

Na základe tohto posúdenia sa Komisia domnieva, že vzhľadom na rôznorodú situáciu v členských štátoch neexistuje na riešenie vysokých cien elektriny žiadna jednoduchá odpoveď. Niektoré z možností sú vhodné len pre špecifické situácie v členských štátoch. Pri niektorých intervenciách by zase boli potrebné právne predpisy EÚ a/alebo spoločný prístup na úrovni EÚ, aby sa zabezpečila ich účinnosť a aby neohrozovali vnútorný trh či bezpečnosť dodávok. Pri všetkých z nich treba počítať s istými nákladmi a nevýhodami, a to aj z hľadiska fungovania vnútorného trhu.

ZABEZPEČENIE DODÁVOK PLYNU ZA PRIMERANÉ CENY NA NAJBLIŽŠIU ZIMU A NÁSLEDNÉ OBDOBIE

Mnohé z možností nastolených vo verejnej diskusii sa zameriavajú na symptómy, no hlavnou príčinou súčasných vysokých cien elektriny je trh s plynom. Vysoké ceny elektriny dnes tlačí nahor drahý plyn, keďže výrobcovia elektriny z plynu sú často tými poskytovateľmi energie, ktorí prichádzajú na trh s elektrinou ako poslední, aby reagovali na aktuálny dopyt. Na spotovom trhu s plynom je volatilita vysoká a nie je úplne spojená s fundamentmi.

Jednou z možností na zváženie je stanovenie stropu alebo modulácia ceny plynu regulačnými prostriedkami, keďže by to malo okamžitý vplyv na cenové úrovne. Možno tak vyslať dôležitý signál, že EÚ nebude platiť za plyn akúkoľvek cenu, ale takáto intervencia by sa mala považovať iba za poslednú možnosť, pretože má určité nedostatky z hľadiska bezpečnosti dodávok plynu.

Sezóna napĺňania zásobníkov plynu sa začína teraz, takže sa treba urgentne dohodnúť na spoločnej stratégii. Súčasný kontext vysokých cien a napätých trhov s plynom spôsobuje, že dopĺňanie zásobníkov na ďalšiu zimu je náročnejšie než v bežných rokoch. Využitie kolektívneho vplyvu Únie na zaistenie dovozu plynu za čo najlepších podmienok je nevyhnutné, aby si členské štáty vzájomne nekonkurovali v súťaži o rovnaké dodávky.

EÚ je silnejšia, keď koná jednotne. EÚ by mala konať spoločne a využiť svoju trhovú silu prostredníctvom dohodnutých partnerstiev s dodávateľmi.

Komisia je pripravená zriadiť pracovnú skupinu pre spoločný nákup plynu na úrovni EÚ. Združovaním dopytu by pracovná skupina uľahčila a posilnila medzinárodný styk EÚ s dodávateľmi LNG a plynu s cieľom zabezpečiť dovoz LNG a plynu za dobrú cenu ešte pred budúcou zimou. EÚ môže v krátkodobom horizonte lepšie zabezpečiť LNG, plyn a vodík z tretích krajín za prijateľné ceny, ak s týmito krajinami nadviaže dlhodobú spoluprácu a vytvorí dlhodobé partnerstvá v oblasti obnoviteľného plynu, ktoré by zároveň vytvorili základ pre budúci dovoz vodíka.

Pracovná skupina tak pripraví pôdu pre energetické partnerstvá s kľúčovými dodávateľmi LNG, plynu a vodíka v stredomorskom regióne, s našimi partnermi v Afrike, ale aj na Blízkom východe a v USA.

Pracovnú skupinu budú podporovať zástupcovia členských štátov v riadiacom výbore. Diskusie s dodávateľmi plynu by viedol spoločný rokovací tím pod vedením Komisie. Využili by sa skúsenosti z pandémie COVID-19, kde boli opatrenia na úrovni EÚ kľúčové na zaručenie dostatočných dodávok vakcín pre všetkých.

Pracovná skupina by tiež podporovala efektívne využívanie plynárenskej infraštruktúry EÚ, najmä terminálov LNG, ale aj zásobníkov a plynovodov.

Vytvorením dostatočných zásob plynu sa európskym odberateľom poskytne určitá ochrana pred rizikami nedostatku a prípadných výpadkov dodávok, keďže sa zabezpečí určitá stabilita. Komisia preto navrhuje spoločnú a strategickú európsku politiku uskladňovania plynu, ktorá sa bude vykonávať formou koordinovaných spoločných opatrení a rozloženia záťaže medzi 27 členských štátov EÚ. V najbližších mesiacoch bude pracovná skupina v úzkej spolupráci s Koordinačnou skupinou pre plyn pomáhať pri podpore plnenia zásobníkov pred zimou.

Spoločne sa treba pozrieť aj na optimalizáciu využívania existujúcej skladovacej infraštruktúry. Ak sa miesto individuálnych prijmú spoločné opatrenia v oblasti skladovania, predíde sa nadmerným investíciám, keďže plyn je prechodným zdrojom energie a každá nová infraštruktúra by mala byť z dlhodobého hľadiska využiteľná pre čistejšie zdroje energie – najmä vodík.

Na zaistenie dostatočnej úrovne naplnenia Komisia predložila legislatívny návrh o skladovaní energie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa do 1. novembra každého roka naplnila existujúca skladovacia infraštruktúra aspoň na 90 % svojej kapacity; tento cieľ možno časom upraviť, ak sa zmenia hospodárske a geopolitické okolnosti, ako aj bezpečnosť dodávok energie. Vzhľadom na osobitnú situáciu v tomto roku sa poskytne znížený cieľ 80 %, ako aj flexibilná cesta na zabezpečenie hladkého postupného zavedenia. Členské štáty by už mali prijímať opatrenia na zaistenie primeraného plnenia zásobníkov na ďalšiu zimu, pričom by mali s týmto legislatívnym návrhom počítať.

Kľúčová je solidarita. Spoločné uskladňovanie plynu je poistka, z ktorej majú prospech všetci a ku ktorej by mal každý spravodlivo prispieť. Preto by členské štáty bez zásobníkov mali prispievať k plneniu zásobníkov v iných členských štátoch, a výmenou za to ťažiť zo zvýšenej bezpečnosti dodávok. Mechanizmus rozdelenia záťaže, ktorý je súčasťou návrhu, zabezpečuje spravodlivé rozdelenie nákladov na bezpečnosť dodávok medzi všetky členské štáty, keďže vďaka energetickému trhu EÚ môžu všetky profitovať z nižšieho rizika výpadku dodávok – bez ohľadu na to, kde v EÚ sa zásobníky nachádzajú. Tento mechanizmus vychádza z dohôd o solidarite, ktoré by sa mali bezodkladne uzavrieť, aby sa umožnilo účinné zdieľanie plynu v prípade núdze, ako sa navrhlo v decembri 2021 9 . Rovnako dôležitá je aj transparentnosť a monitorovanie pokroku v dosahovaní cieľa plnenia. Koordinačná skupina pre plyn bude tento pokrok monitorovať a v prípade potreby zváži vhodné opatrenia na udržanie úsilia o plnenie zásobníkov.

A napokon, keďže infraštruktúra na uskladňovanie plynu má pre bezpečnosť EÚ zásadný význam, certifikácia prevádzkovateľov zásobníkov poskytne potrebné záruky proti rizikám spojeným s vlastníckymi väzbami prevádzkovateľov z tretích krajín z hľadiska bezpečnosti dodávok.

ZÁVERY

Možnosti na riešenie vplyvu zvýšených cien energie na našich občanov a podniky, ktoré sú uvedené v tomto dokumente, zahŕňajú núdzové a časovo ohraničené intervencie, ktorých cieľom je obmedziť rast cien energie; nemali by však ohrozovať dosahovanie dlhodobých cieľov Zelenej dohody ani fungovanie vnútorného trhu. Žiadna z nich nie je všeliek, všetky majú svoje výhody a nevýhody.

Urgentne však treba obmedziť rast cien energie a zaistiť primerané dodávky plynu na nasledujúcu zimu a následné obdobie. Najlepšou možnosťou je pracovať koordinovane ako EÚ27 – aby sme ušetrili náklady a využili vplyv, ktorý spoločne máme.

V strednodobom horizonte budú potrebné štrukturálnejšie riešenia vrátane prepojení na úplnú integráciu energetického trhu, oveľa väčšieho objemu energie z obnoviteľných zdrojov, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a diverzifikácie dodávok energie, aby sme sa vyhli závislosti. Plán REPowerEU urýchli zavedenie opatrení na všetkých týchto frontoch. Komisia predloží svoj podrobný plán REPowerEU v máji. V tejto súvislosti je Komisia zároveň pripravená navrhnúť plán úspor energie pre celú Úniu.

Vzhľadom na zavedenie REPowerEU sa regulačný rámec EÚ musí prispôsobiť podstatne väčšiemu podielu energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, v súlade s ambicióznymi cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie. Komisia do mája posúdi možnosti optimalizácie koncepcie trhu s elektrinou. Pri tom sa zohľadní záverečné hodnotenie Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zamerané na prínosy a slabé stránky koncepcie trhu s elektrinou v EÚ, ako aj ďalšie príspevky k fungovaniu trhu s elektrinou 10 .

Postupné urýchľovanie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a podpora efektívnejšej spotreby energie spolu s európskou politikou uskladňovania a diverzifikáciou dodávok v rámci koordinovanejšej spolupráce so spoľahlivými dodávateľmi poskytnú štrukturálne riešenia na zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej energii.

Možnosti a návrhy načrtnuté v tomto dokumente si vyžadujú, aby všetky členské štáty využili najsilnejšiu stránku Európy: jednotu a solidaritu.

Vedúci predstavitelia sa vyzývajú, aby na marcovom zasadnutí Európskej rady v roku 2022 usmernili pokračovanie tejto práce na úrovni Komisie a na legislatívnej úrovni s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a dostupné ceny energie teraz, na nasledujúcu zimu, ako aj na obdobie po nej.

(1)

   Oznámenie o boji s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu, COM(2021) 660 final, (13. 10. 2021).

(2)

   Oznámenie o REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu, COM(2022) 108 final, (8. 3. 2022).

(3)

    20220311-versailles-declaration-en.pdf .

(4)

     COM(2021) 660 final, (13. 10. 2021)

(5)

   Oznámenie o dočasnom krízovom rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v nadväznosti na agresiu Ruska voči Ukrajine, C(2022) 1890 final, (23. 3. 2022).

(6)

   Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(7)

   V súlade s jej článkom 19 ods. 1.

(8)

   Niektorí (inframarginálni) výrobcovia elektriny dosahujú v dôsledku veľmi vysokých cien elektriny nadmerné zisky. Tieto nadmerné zisky možno dočasne zdaniť alebo získať späť v súlade s usmernením, ktoré Komisia predložila 8. marca [pozri COM(2022) 108 final, (8. 3. 2022)].

(9)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom (prepracované znenie), COM(2021) 804 final, (15. 12. 2021).

(10)

   Niektoré prvky predpokladaných možností krátkodobej intervencie, ako je obstarávanie novej kapacity prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo využívanie modelu agregátora, by mohli pomôcť pripraviť pôdu pre budúce zmeny dlhodobej koncepcie európskeho trhu, čo pomôže chrániť odberateľov pred vysokou volatilitou cien a posilní odolnosť európskeho energetického trhu. 

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 3. 2022

COM(2022) 138 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Bezpečnosť dodávok a dostupné ceny energie:





možnosti okamžitých opatrení a príprava na nasledujúcu zimu

PRÍLOHA

Prehľad možností

Členské štáty, zainteresované strany a akademická obec navrhli viacero možných núdzových opatrení na obmedzenie dosahu vysokých cien elektriny. Ich zámerom je poskytnúť koncovým odberateľom úľavu a nenarušiť pritom dlhodobejšie základné ciele Zelenej dohody, a to aj v oblasti dekarbonizácie a energetickej efektívnosti. Aby mohli byť tieto dočasné a cielené výnimočné opatrenia úspešné, musia byť fiškálne zvládnuteľné a nemali by ohrozovať bezpečnosť dodávok ani rovnaké podmienky na vnútornom trhu. Rozsah výhod a nevýhod opísaných v rámci jednotlivých možností závisí od koncepcie takýchto možností. I – Intervencie na trhu s elektrinou zahŕňajúce finančnú kompenzáciu pre odberateľov

A.Intervencie na maloobchodnej úrovni: priama podpora odberateľov prostredníctvom poukážok, daňových úľav alebo „modelu agregátora“

V oznámení o spoločných európskych pravidlách pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu (ďalej len „oznámenie o REPowerEU“) sa spomína dočasný krízový rámec štátnej pomoci. Tento rámec umožní poskytovať všetkým podnikom, ktoré boli priamo alebo nepriamo zasiahnuté ruskou agresiou voči Ukrajine, uloženými sankciami alebo odvetnými protiopatreniami, obmedzené priame granty a podporu likvidity, ako aj poskytovať pomoc podnikom, predovšetkým tým s vysokou spotrebou energie, s cieľom kompenzovať časť ich nákladov na energiu. V oznámení sa takisto objasňuje, že členské štáty môžu za súčasných okolností regulovať maloobchodné ceny pre všetky domácnosti a mikropodniky.

Ďalším spôsobom, ako by členské štáty mohli ochrániť odberateľov v domácnostiach, hlavne tých chudobných a zraniteľných, (ale aj podniky) by bolo využívanie „modelu agregátora“, v rámci ktorého štátom kontrolovaný subjekt nakupuje elektrinu na trhu a sprístupňuje ju určitým kategóriám odberateľov – priamo alebo prostredníctvom dodávateľov – za ceny nižšie než trhové, založené napríklad na realizačnej cene. Akékoľvek rozšírenie tohto prístupu nad rámec toho, čo sa predpokladá v existujúcom článku 5 smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a v pravidlách štátnej pomoci, by sa malo dôkladne posúdiť, aby sa predišlo narušeniu jednotného trhu.

Väčšina z týchto opatrení by sa mohla prijať na vnútroštátnej úrovni.

Výhody

Keďže sú tieto možnosti priamo zamerané na odberateľov, sú obzvlášť účinné pri zmierňovaní vplyvu vysokých cien na koncových odberateľov. Ponechávajú členským štátom flexibilitu, pokiaľ ide o kategórie odberateľov z radov domácností a podnikov, ktoré budú podporovať, s prihliadnutím na vnútroštátne okolnosti a pravidlá hospodárskej súťaže. Členské štáty, ktoré by chceli zaviesť model agregátora, by museli rozhodnúť o jednotlivých prvkoch tohto modelu vrátane predávaných objemov a konkrétnych kategórií odberateľov/dodávateľov, ktorí by mohli túto možnosť využívať. Komisia by mohla poskytnúť usmernenia k tomu, ako takýto model zaviesť, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu.

Nevýhody

Táto možnosť by mohla obmedziť hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch, čo by bolo potrebné zmierniť zabezpečením spravodlivého a nediskriminačného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi. . Usmernenie o regulovaných cenách, ktoré tvorí prílohu k oznámeniu o REPowerEU, ilustruje, ako by sa to dalo v prípade modelu agregátora dosiahnuť.

Ak veľká časť odberateľov získa podporu, ktorou sa vykompenzuje celý nárast cien, motivácia znížiť spotrebu bude menšia. Mohlo by dôjsť k väčšiemu používaniu fosílnych palív, zvýšeniu závislosti EÚ od dovozu a nárastu obáv o bezpečnosť dodávok, rovnako ako v prípade všetkých možností, ktoré vedú k zníženiu nákladov pre odberateľov. Dostupnosť tejto možnosti závisí od rozpočtových prostriedkov členských štátov.

Náklady

Náklady a spôsob ich pokrytia by záviseli od rozhodnutí jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o pokrytie určitých kategórií odberateľov a rozsah, v akom sa zmierni finančná záťaž odberateľov. Takéto rozhodnutia budú závisieť aj od fiškálneho priestoru, ktorý majú členské štáty k dispozícii.

II – Intervencia na trhu s elektrinou na veľkoobchodnej úrovni: stanovenie cien v spojení s finančnou kompenzáciou pre výrobcov

B. Veľkoobchodná intervencia, pokiaľ ide o cenu paliva pre výrobcov elektriny z fosílnych palív

Táto možnosť by zahŕňala zavedenie kompenzácie za cenu, ktorú výrobcovia elektriny z fosílnych palív platia za palivo (uhlie, plyn, ropa, nafta). Keďže títo výrobcovia by tak boli chránení pred vplyvom súčasného prudkého nárastu cien na medzinárodných komoditných trhoch, mohli by ponúkať vyrábanú elektrinu lacnejšie ako teraz. Pri tejto možnosti by sa výrobcom elektriny zaplatil rozdiel medzi skutočnými nákladmi na získavanie paliva (plyn, uhlie) a vopred stanovenou referenčnou cenou týchto komodít.

Výhody

Očakáva sa, že táto možnosť ovplyvní ponukové správanie elektrární na fosílne palivá v EÚ a pravdepodobne povedie k zníženiu nákladov na elektrickú energiu, ktorú tieto elektrárne predávajú, a tým aj marginálnej ceny na veľkoobchodnom trhu. To by následne malo viesť k nižším maloobchodným cenám.

V závislosti od konkrétnych prvkov by táto možnosť nemala vplyv na prednostné poradie elektrární, a preto by nenarušila fungovanie trhu.

Nevýhody

Ak sa takáto možnosť zavedie na úrovni jednotlivých členských štátov, mohla by narušiť tok elektriny v susedných krajinách (v EÚ, ako aj mimo nej) a spustiť toky z krajín s referenčnou cenou do krajín bez nej – bez ohľadu na prípadný nedostatok elektriny, bezpečnosť dodávok alebo relatívne náklady.

Rovnako ako všetky možnosti, ktoré ovplyvňujú relatívnu cenovú konkurencieschopnosť fosílnych palív, aj táto možnosť by mohla ísť proti úsiliu o zníženie využívania fosílnych palív.

Náklady

Náklady a spôsob ich pokrytia by záviseli od prijatých rozhodnutí. Náklady by sa mohli financovať z príspevkov platených odberateľmi elektriny. Hoci by tieto náklady mohli byť v zásade vykompenzované znížením veľkoobchodných cien elektriny vyplývajúcim z tohto opatrenia, čistý vplyv na odberateľov bude závisieť od zmien cien fosílnych palív, dovezených množstiev fosílnych palív a objemov elektriny vyvážaných do susedných krajín. Zavedením takýchto opatrení by sa znížili príjmy zo zdaňovania nadmerného zisku.

C.Veľkoobchodná intervencia spočívajúca v zavedení cenového stropu na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou

Táto možnosť by zahŕňala zavedenie stropu pre ceny elektriny na vopred určenej úrovni.

Aby sa zabezpečila ďalšia prevádzka výrobcov elektriny využívajúcich palivá, ktoré sú momentálne spojené s nákladmi znemožňujúcimi ziskovú výrobu na úrovni stropu (napr. plyn, uhlie), bolo by potrebné poskytovať finančnú kompenzáciu na pokrytie rozdielu medzi trhovou cenou vyrobenej elektriny a stanoveným stropom. Na zabezpečenie „primeranosti“ ponúk výroby elektriny za ceny presahujúce strop (na základe ktorých vzniká nárok na finančnú kompenzáciu) môže byť potrebná prísna regulácia. Regulácia môže byť takisto potrebná, aby sa zabezpečilo, že výrobcovia elektriny, ktorých náklady sú nižšie ako cenový strop, nebudú ponukovať nad strop (aby získali vyššiu cenu). To si v konečnom dôsledku môže vyžadovať dôkladnú reguláciu ponúk, čo by mohlo viesť k vytvoreniu zložitého regulačného rámca.

Výhody

V rámci tejto možnosti by sa stanovil strop pre veľkoobchodné ceny, čo by následne malo viesť k nižším maloobchodným cenám. Viedlo by to k zníženiu inframarginálneho zisku pre výrobcov elektriny, ktorých by sa strop priamo netýkal.

Nevýhody

Táto možnosť si vyžaduje, aby správne orgány mali podrobné znalosti o štruktúrach nákladov a spôsobe fungovania jednotlivých elektrární.

Pokiaľ ide o možnosť B, ak sa táto možnosť nezavedie na úrovni EÚ, mohla by narušiť tok elektriny na vnútornom trhu a spustiť toky z krajín, ktoré zaviedli cenový strop, do krajín bez takéhoto stropu, a to bez ohľadu na prípadný nedostatok elektriny.

Možnosť B by priniesla neprimeraný prospech susedom EÚ, ktorí by dostávali elektrinu dotovanú členskými štátmi.

Táto možnosť by v neposlednom rade mohla narušiť tok elektriny na vnútornom trhu v dôsledku nedostatku cenových signálov a spôsobiť riziká v oblasti bezpečnosti dodávok.

Rovnako ako všetky možnosti, ktoré vedú k zníženiu nákladov pre odberateľov, by mohla viesť k väčšiemu používaniu fosílnych palív, zvýšeniu závislosti EÚ od dovozu a nárastu obáv o bezpečnosť dodávok.

Náklady

Na kompenzáciu rozdielu medzi trhovou cenou a cenovým stropom by boli potrebné finančné prostriedky. Pre členské štáty s obmedzenejším fiškálnym priestorom by bolo náročnejšie pokrývať tieto náklady.

Táto možnosť by časom mohla viesť k vzniku rizík v oblasti bezpečnosti dodávok spojených s nedostatkom diferencovaných cenových signálov na trhu EÚ a k následnej regulačnej neistote. Zároveň by bola slabšia motivácia uskutočňovať nesubvencované projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, keďže trhové príjmy by boli nižšie (aj preto, že odberatelia by mali menšiu motiváciu podpisovať dlhodobé zmluvy o nákupe elektriny s výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov, pretože cenový strop by znižoval ich potrebu hedžovať vysoké ceny).

D.Regulačný zásah na trhu s elektrickou energiou: obmedzenie výnosov určitých účastníkov trhu

Na veľkoobchodných trhoch s elektrickou energiou určuje cenu posledný zdroj potrebný na uspokojenie celého dopytu. Výrobcovia elektriny z fosílnych palív v súčasnosti čelia mimoriadne vysokým nákladom na fosílne palivá, ako aj zvýšeným cenám emisií CO2. To znamená, že marginálne ceny elektriny sú vysoké. Výrobcovia pokrývajúci základný odber, ktorí nie sú závislí od fosílnych palív, nemajú v tejto situácii podobnú nákladovú štruktúru a zarábajú ďalšie výnosy výrazne nad rámec očakávaní, s ktorými sa rozhodli investovať.

V prílohe 2 k oznámeniu o REPowerEU sa stanovuje, že členské štáty môžu výnimočne zaviesť daňové opatrenia, ktoré zachytia časť týchto vysokých výnosov.

Rovnaký cieľ, ako je ten, ktorý sa sleduje takýmito daňovými opatreniami, možno dosiahnuť aj regulačnými zásahmi. V rámci takýchto zásahov možno napríklad členským štátom dočasne povoliť, aby stanovili realizačnú cenu alebo mechanizmus spätného získavania prostriedkov na obmedzenie nadmerných výnosov výrobcov elektriny. Môže byť pritom potrebné, aby sa príslušná realizačná cena stanovila na rôznej úrovni v závislosti od charakteristík jednotlivých účastníkov trhu, pričom by ju museli stanoviť národné regulačné orgány. Táto možnosť v podstate funguje ako jednosmerná rozdielová zmluva, v rámci ktorej sa platby stanú splatnými až vtedy, keď je referenčná cena (trhová cena) vyššia ako realizačná cena. Na prerozdelenie príjmov z takéhoto regulačného zásahu medzi odberateľov by bol, podobne ako v prípade dane z nadmerného zisku, o ktorej sa hovorí v oznámení o REPowerEU, potrebný osobitný mechanizmus.

Členské štáty by mohli svoje systémy podpory nových zariadení na výrobu elektriny zmeniť na systémy obojsmerných rozdielových zmlúv. Tým, že by sa od výrobcov elektriny požadovalo, aby v čase vysokých cien splácali poskytnutú investičnú podporu, by tento mechanizmus zabránil situácii, v ktorej by dnes vybudované nové zariadenia na výrobu elektriny čerpali výhody plynúce zo subvencií aj v situáciách, keď sú trhové ceny veľmi vysoké a nestále.

Ak účastníci na trhoch so zemným plynom zarábajú v dôsledku súčasnej krízovej situácie nadmerné výnosy, napr. preto, že dlhodobo zazmluvnené objemy môžu na spotovom trhu predávať za výrazne vyššie ceny, mohli by sa na dané výnosy vzťahovať podobné daňové intervencie.

Výhody

Ak bude táto možnosť dobre navrhnutá, nebude narúšať cenotvorbu na veľkoobchodných trhoch s elektrinou, zachová signály pre obchod v rámci EÚ a mimo nej, ako aj bezpečnosť dodávok. Táto možnosť nebude mať vplyv na obchodovanie s elektrinou v rámci celej EÚ.

Zmena koncepcie systémov podpory pre nové investície by mohla pripraviť pôdu pre prípadné dlhodobejšie zmeny koncepcie trhu.

Nevýhody

Táto možnosť sama osebe nezníži ceny pre odberateľov, no vytvorené príjmy sa môžu použiť na poskytnutie priamej úľavy pre odberateľov energie, ktorým vysoké ceny spôsobujú najväčšie problémy, napríklad prostredníctvom poukazov pre domácnosti a finančnej podpory pre podniky v súlade s pravidlami štátnej pomoci a hospodárskej súťaže.

Na presné určenie existencie nadmerných inframarginálnych ziskov by vnútroštátne orgány potrebovali podrobné informácie o nákladoch výrobcov, ku ktorým nemusia mať prístup. Rýchle zavedenie tejto možnosti môže viesť k právnym problémom, keďže bude mať na jednotlivých účastníkov trhu rôzny vplyv.

Bolo by potrebné dôkladne posúdiť otázky hospodárskej súťaže a riešiť ich v súlade s usmerneniami Komisie o regulovaných maloobchodných cenách a usmerneniami k uplatňovaniu fiškálnych opatrení v oblasti inframarginálneho zisku, ako aj dodržiavaním pravidiel štátnej pomoci.

Zavedenie daní z neočakávaných ziskov pravdepodobne ovplyvní istotu investorov, čo môže znamenať, že pre celú budúcu výrobu elektriny môže byť potrebná podpora. Toto regulačné riziko sa premietne do vyšších kapitálových nákladov a menšieho zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v budúcnosti.

III- Intervencie na trhoch s plynom

E.Cenové limity pre obchodovanie s plynom v EÚ

Táto možnosť sa opiera o stanovenie maximálnej ceny pre celú EÚ, za ktorú môžu hospodárske subjekty vo všetkých členských štátoch EÚ vzájomne obchodovať s plynom, alebo prípadne o stanovenie cenových limitov, v rámci ktorých sa cena plynu môže vyvíjať. Takýto cenový strop/pásma by obmedzili ponuky na európskych burzách. Stanovená maximálna cena plynu by sa stala novou zmluvnou referenčnou cenou pre dlhodobé a derivátové zmluvy.

Aby bola táto možnosť účinná, musela by sa uplatňovať vo všetkých členských štátoch.

Výhody

Cenový strop pre obchodovanie s plynom v celej Európe by viedol k zníženiu nadmernej volatility a priamo prispel k nižším cenám plynu. To by následne viedlo k zníženiu nákladov na elektrinu vyrábanú plynovými elektrárňami a odberateľských cien plynu aj elektriny.

Nevýhody

Bolo by potrebné určiť správnu úroveň stropu. Ak by sa strop ceny plynu stanovil prinízko, bolo by ťažké dostať do Európy viac plynu. Zároveň by takýto strop mohol dokonca motivovať európske spoločnosti k tomu, aby plyn vyvážali do krajín s vyššími cenami. Nižšia cena by prispela k väčšej spotrebe plynu, a tým aj k zvýšenému dopytu po plyne v Európe. V záujme zmiernenia tohto rizika by táto možnosť musela byť spojená s dôkladným riadením dopytu. Kombinácia týchto faktorov by mohla viesť ďalšiemu nedostatku na trhu s plynom a ohroziť bezpečnosť dodávok plynu.

Ak by sa v celej EÚ uplatňoval rovnaký cenový strop, bolo by ťažké zabezpečiť, aby plyn prúdil tam, kde je potrebný, a aby mohla sieť bezpečne fungovať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou a dopytom.

Odberatelia, ktorí si kúpili plyn na základe dlhodobých zmlúv za cenu presahujúcu strop, by nemohli využívať výhody plynúce z cenového stropu až do skončenia platnosti svojich zmlúv.

V závislosti od úrovne stropu a obdobia, počas ktorého by sa uplatňoval, môže táto možnosť prilákať dodávky od našich obchodných partnerov. Nie je však isté, ako budú na administratívne stanovenú cenu reagovať, a túto reakciu ani nie je možné predvídať. Mohli by túto možnosť napadnúť na súdoch a/alebo obmedziť či pozastaviť dodávky.

Náklady

Náklady súvisia s možným prerušením dodávok v závislosti od toho, ako budú dodávatelia reagovať na strop.

F.Objem a cena dohodnuté s medzinárodnými dodávateľmi

Jednou z možností by bolo stanoviť konkrétnejšie ciele týkajúce sa objemu plynu a ceny pre rôzne dodávateľské trasy/dodávateľov a pracovať na dosiahnutí týchto cieľov na základe spoločnej rokovacej stratégie, ktorá by sa vo vzťahu k obchodným partnerom EÚ koordinovala na úrovni EÚ. Príslušné cieľové ceny by sa týkali zmlúv o dodávkach s tretími krajinami, nemali by však vplyv na transakcie uskutočňované v rámci EÚ (napr. v záujme vyvažovania na vnútornom trhu).

S cieľom zabezpečiť dovoz LNG a plynu za dobrú cenu by EÚ mala pristupovať k partnerstvám s dodávateľmi v oblasti plynu z dlhodobejšieho hľadiska a mala by rozšíriť rozsah rokovaní tak, aby bol zabezpečený dlhodobý dovoz vodíka.

Takéto partnerstvá by mohli zahŕňať:

·dlhodobé zmluvy o vyšších dodávkach v podobe LNG a cez plynovody,

·investície EÚ do dodatočnej dovoznej kapacity LNG kompatibilnej s vodíkom,

·partnerstvo v oblasti vodíka na obdobie 5 – 10 rokov s cieľom vytvoriť infraštruktúru a pevný rámec pre investície, ako aj partnerstvo v oblasti investícií (spoločný rámec, ktorý by zabezpečil predvídateľnosť a stabilitu investícií a dopytu v EÚ, ako aj stabilné investičné podmienky v partnerských krajinách).

Vyhliadky takejto rokovacej stratégie na úspech by záviseli od spoločného prístupu na európskej úrovni.

Výhody

V prípade úspechu by dohodnutá nižšia cena v celej Európe viedla k značne nižším cenám plynu v spojení s dohodnutými objemami dovozu plynu. To by následne viedlo k zníženiu nákladov na elektrickú energiu vyrábanú plynovými elektrárňami a odberateľských cien plynu aj elektriny.

Keďže táto možnosť by bola založená na rokovaniach a nespočívala by v zavedení obmedzení na obchodovanie s plynom v rámci EÚ (napr. v záujme vyvažovania), predišlo by sa narušeniam tokov plynu v rámci EÚ.

Nevýhody

Úspech tejto možnosti v konečnom dôsledku závisí od výsledku príslušných rokovaní s dodávateľmi z tretích krajín.

Náklady

Ak by sa túto možnosť podarilo zrealizovať, viedla by k trvalému zníženiu nákladov na získavanie zemného plynu.