EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 1. 2022

COM(2022) 19 final

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Záverečná správa – odvetvový prieskum v oblasti spotrebiteľského internetu vecí

{SWD(2022) 10 final}

1Úvod a hlavné kroky odvetvového prieskumu

1.Komisia začala 16. júla 2020 odvetvový prieskum v oblasti spotrebiteľského internetu vecí v EÚ. Cieľom bolo lepšie pochopiť odvetvie spotrebiteľského internetu vecí 1 , jeho konkurenčné prostredie, nové trendy a potenciálne problémy v oblasti hospodárskej súťaže. Hoci sa odvetvie spotrebiteľského internetu vecí ešte len vyvíja, podnetom na uskutočnenie odvetvového prieskumu boli náznaky v správaní sa spoločností, ktoré by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže v tomto odvetví.

2.Používanie produktov spotrebiteľského internetu vecí sa čoraz častejšie stáva súčasťou každodenného života Európanov a v nasledujúcich rokoch sa očakáva výrazný nárast odvetvia spotrebiteľského internetu vecí. Predpokladá sa, že celkové príjmy spotrebiteľského internetu vecí na celom svete sa zvýšia zo 105,7 miliardy EUR v roku 2019 približne na 404,6 miliardy EUR do roku 2030 2 . Príjmy z inteligentných domácností v Európe sa v rokoch 2020 až 2025 takisto viac ako zdvojnásobia (približne zo 17 miliárd EUR približne na 38,1 miliardy EUR) 3 .

3.Žiadosti o informácie (dotazníky) sa na účely odvetvového prieskumu zaslali zainteresovaným stranám v júli 2020. Rôzne dotazníky boli určené spoločnostiam pôsobiacim v štyroch segmentoch spotrebiteľského internetu vecí v EÚ: i) výroba zariadení pre inteligentné domácnosti; ii) poskytovanie hlasových asistentov; iii) poskytovanie služieb spotrebiteľského internetu vecí a iv) výroba nositeľných zariadení. Piaty dotazník sa zaslal normalizačným a priemyselným organizáciám.

4.Druh a počet otázok sa v uvedených piatich dotazníkoch líšil, ale zameriavali sa na tieto témy osobitného záujmu v súvislosti so skúmaním možných problémov hospodárskej súťaže v odvetví spotrebiteľského internetu vecí:

a)charakteristiky produktov a služieb respondentov, pokiaľ ide o spotrebiteľský internet vecí;

b)hlavné charakteristiky hospodárskej súťaže v odvetví spotrebiteľského internetu vecí vrátane potenciálnych prekážok vstupu a úlohy rôznych obchodných stratégií;

c)úloha noriem v odvetví spotrebiteľského internetu vecí vrátane dôležitosti noriem a normalizačných organizácií (podmienky prístupu a konkurencia medzi normami);

d)interakcia medzi zariadeniami, službami a hlasovými asistentmi v odvetví spotrebiteľského internetu vecí vrátane otázok týkajúcich sa interoperability, predinštalácie a predvolených nastavení, exkluzivity a iného prednostného zaobchádzania;

e)úloha údajov v odvetví spotrebiteľského internetu vecí vrátane otázok týkajúcich sa zberu údajov, ich toku medzi stranami, spôsobe ich používania a potenciálneho speňažovania spoločnosťami, ako aj interoperability a prenosnosti údajov.

5.Hoci výber adresátov nemal zodpovedať štatisticky reprezentatívnej vzorke odvetvia spotrebiteľského internetu vecí EÚ, zahŕňal rôzne produkty a služby spotrebiteľského internetu vecí a reprezentoval rôzne typy spoločností z hľadiska veľkosti, činností a škály ponúkaných produktov.

6.Komisia dostala vyplnené dotazníky od viac ako 200 spoločností pôsobiacich v oblasti výroby inteligentných zariadení, poskytovania hlasových asistentov a/alebo poskytovania služieb spotrebiteľského internetu vecí, ako aj od 14 normalizačných a priemyselných organizácií. Tieto odpovede boli hlavným zdrojom informácií pre predbežnú správu o odvetvovom prieskume, ktorá bola zverejnená 9. júna 2021 4 a v ktorej sa uviedli predbežné zistenia Komisie.

7. Po zverejnení predbežnej správy nasledovala verejná konzultácia otvorená všetkým zainteresovaným stranám. Ukončila sa 1. septembra 2021, pričom bolo prijatých 26 príspevkov 5 .

8.Túto správu dopĺňa pracovný dokument, v ktorom sú zhrnuté hlavné zistenia odvetvového prieskumu v oblasti spotrebiteľského internetu vecí a ktorý obsahuje pripomienky predložené zainteresovanými stranami počas verejnej konzultácie.

2Charakteristiky produktov a služieb spotrebiteľského internetu vecí

9.Zistenia odvetvového prieskumu potvrdzujú, že celkovo sa čoraz viac zariadení a služieb stáva „inteligentnými“ 6 . Používatelia tak môžu vo svojich domácnostiach a mimo nich pristupovať k čoraz širšej škále prepojených zariadení a služieb. Odpovede respondentov takisto svedčia o trende ďalšieho zvyšovania celkového počtu služieb spotrebiteľského internetu vecí dostupných v inteligentných domácnostiach a v nositeľných zariadeniach a prostredníctvom hlasových asistentov. Respondenti okrem toho poukazujú na trend smerujúci k väčšej dostupnosti hlasových asistentov ako používateľského rozhrania, ktoré umožňuje interakciu s inteligentnými zariadeniami a službami spotrebiteľského internetu vecí.

10.Poprednými hlasovými asistentmi v EÚ sú Alexa od spoločnosti Amazon, Google Assistant od spoločnosti Google a Siri od spoločnosti Apple. Ide o univerzálnych hlasových asistentov, keďže umožňujú používateľom prístup k širokej škále funkcií, ako je prehrávanie hudby, počúvanie rádia, správ alebo podcastov, ovládanie zariadení inteligentnej domácnosti, poskytovanie informácií alebo pomoci pri plánovaní a vykonávaní každodenných činností.

11.Ostatní hlasoví asistenti sa považujú za špecializovaných hlasových asistentov, keďže majú obmedzenejšie funkcie. Väčšinou umožňujú prístup k vlastným inteligentným zariadeniam a/alebo službám poskytovateľa a interakciu s nimi.

12.Napriek rastúcej popularite hlasových asistentov inteligentné mobilné aplikácie alebo sprievodné aplikácie zostávajú naďalej najobľúbenejšími používateľskými rozhraniami na prístup k inteligentným zariadeniam a službám spotrebiteľského internetu vecí. V tomto zmysle zohrávajú v odvetví spotrebiteľského internetu vecí dôležitú úlohu aj inteligentné mobilné zariadenia a ich operačné systémy. Android od spoločnosti Google a iOS od spoločnosti Apple sú vedúcimi operačnými systémami pre inteligentné mobilné zariadenia.

3Hlavné charakteristiky hospodárskej súťaže

13.Väčšina respondentov poukazuje na to, že popri rôznych problémoch interoperability, nedostatočnom prístupe k údajom, ako aj regulačných prekážkach sú hlavnými prekážkami vstupu do odvetvia spotrebiteľského internetu vecí alebo expanzie v tomto odvetví náklady spojené s investíciami do technológií a konkurenčná situácia.

14.Náklady spojené s investíciami do technológií sa považujú za mimoriadne závažnú prekážku vstupu na trh s hlasovými asistentmi a/alebo expanzie na tomto trhu. Respondenti v skutočnosti považujú za nepravdepodobné, že by na trh s univerzálnymi hlasovými asistentmi v krátkodobom horizonte vstúpili noví účastníci vzhľadom na to, že náklady spojené s vývojom a prevádzkou nových univerzálnych hlasových asistentov sa považujú za takmer neúnosne vysoké.

15.Výsledkom je, že väčšina respondentov sa v rámci svojich obchodných stratégií pre blízku budúcnosť zameriava na rozšírenie svojej ponuky spotrebiteľského internetu vecí, najmä dostupnosti svojich inteligentných zariadení a služieb spotrebiteľského internetu vecí, prostredníctvom popredných univerzálnych hlasových asistentov 7 . Všeobecne sa očakáva pokračujúci alebo zvyšujúci sa rast v segmentoch služieb spotrebiteľského internetu vecí, zariadení inteligentných domácností a nositeľných zariadení.

16.Pokiaľ ide o situáciu týkajúcu sa hospodárskej súťaže, veľký počet respondentov považuje neschopnosť účinne konkurovať popredným poskytovateľom operačných systémov pre inteligentné (mobilné) zariadenia a hlasových asistentov za hlavnú prekážku vývoja nových produktov a služieb. Je to dané tým, že tieto spoločnosti sú vertikálne integrované a vybudovali si vlastné ekosystémy v rámci odvetvia spotrebiteľského internetu vecí a mimo neho kombináciou vlastných produktov a služieb a integráciou produktov a služieb tretích strán do ponuky s veľkým počtom používateľov.

4Interoperabilita v ekosystémoch spotrebiteľského internetu vecí

17.Schopnosť vzájomného prepojenia a komunikácie s rôznymi zložkami ekosystému, t. j. interoperabilita medzi inteligentnými zariadeniami, hlasovými asistentmi a službami spotrebiteľského internetu vecí, je zásadná pre úplné uplatnenie funkcií, ktoré ekosystém spotrebiteľského internetu vecí môže používateľom ponúknuť. Interoperabilita medzi jednotlivými značkami je rovnako dôležitá, pretože umožňuje používateľom vytvárať ekosystémy spotrebiteľského internetu vecí s heterogénnymi produktmi, čím sa zlepší výber pre spotrebiteľa a zabráni sa viazanosti na produkty určitého poskytovateľa.

18.Dva dôležité uzly na prepojenie jednotlivých hardvérových a softvérových zložiek ekosystému spotrebiteľského internetu vecí sú a) operačný systém, ktorý využívajú inteligentné zariadenia alebo ich užívateľské rozhrania, a b) hlasoví asistenti, prostredníctvom ktorých môžu mať používatelia prístup k jednotlivým službám a zariadeniam spotrebiteľského internetu vecí. V obidvoch prípadoch ide o technologické platformy spotrebiteľského internetu vecí 8 , ktoré umožňujú komunikáciu medzi týmito hardvérovými a softvérovými komponentmi a zvyšujú ich komplementárnosť. Keďže tieto technologické platformy spotrebiteľského internetu vecí takisto umožňujú centralizovaný prístup k produktom a službám, ktoré integrujú, a kontrolu nad nimi, majú pri dosahovaní pokroku v súvislosti s integráciou technológií veľký význam.

19.Prístup k popredným technologickým platformám spotrebiteľského internetu vecí a ich dobrá výkonnosť sa považujú za základný predpoklad konkurencieschopnosti. Zo zistení odvetvového prieskumu vyplýva, že v praxi sú integračné procesy, ktoré umožňujú interoperabilitu medzi jednotlivými zložkami ekosystému spotrebiteľského internetu vecí, do veľkej miery riadené poprednými poskytovateľmi operačných systémov inteligentných (mobilných) zariadení a hlasových asistentov, konkrétne spoločnosťami Amazon, Google a Apple. Títo poskytovatelia riadia integráciu v rámci svojich produktov uplatňovaním certifikačných postupov, ktoré vo väčšine prípadov určujú jednostranne. Rôzne špecifikácie a typy softvéru 9 , ktoré umožňujú interoperabilitu s poprednými operačnými systémami a/alebo hlasovými asistentmi, sa zvyčajne sprístupňujú tretím stranám na základe uzavretia dohôd. Takéto dohody majú zvyčajne štandardizované zmluvné podmienky a vo všeobecnosti neposkytujú priestor na rokovania s protistranami, s výnimkou významných aktérov so silnou vyjednávacou silou.

5Normy a proces tvorby noriem

20.Normy v odvetví spotrebiteľského internetu vecí zahŕňajú normy potrebné na integráciu a prepojenie zariadení a aplikácií, ako aj normy, ktorými sa zaisťuje kvalita a bezpečnosť komunikácií internetu vecí.

21.Významný počet formálnych normalizačných organizácií, ako napríklad Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) 10 , Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI) 11 , ako aj súkromné partnerstvá/nezávislé aliancie sa v súčasnosti aktívne podieľajú na vývoji technológií, z ktorých môžu zariadenia a služby spotrebiteľského internetu vecí vychádzať pri zabezpečovaní interoperability v tomto odvetví. Poprední aktéri v odvetví spotrebiteľského internetu vecí sa zvyčajne angažujú v rámci formálnych normalizačných organizácií, ako aj súkromných partnerstiev/nezávislých aliancií, ako sú Matter 12 alebo Voice Interoperability Initiative (Iniciatíva pre hlasovú interoperabilitu).

22.Tieto normalizačné organizácie a súkromné partnerstvá/nezávislé aliancie uplatňujú v prípade udeľovania licencií na špecifikácie, ktoré vyvíjajú, rôzne politiky práv duševného vlastníctva. Zatiaľ čo mnohé organizácie vrátane formálnych normalizačných organizácií sa držia definícií na vysokej úrovni, ktoré sa zvyčajne obmedzujú na všeobecný záväzok udeľovania licencií spravodlivým, primeraným a nediskriminačným spôsobom (fair, reasonable, and non-discriminatory – FRAND) 13 , viaceré organizácie svoje politiky v oblasti práv duševného vlastníctva ďalej rozvinuli. Niektoré z nich sa zaväzujú k dosiahnutiu výsledku (napríklad zaručujú výsledok bez licenčných poplatkov), zatiaľ čo iné zavádzajú rôzne pravidlá bez toho, aby sa zaviazali k určitému výsledku, napríklad tým, že ponúkajú voliteľnú možnosť [typicky záväzok (F)RAND alebo dohodu bez licenčných poplatkov alebo o neuplatnení práva 14 ] 15 .

23. Zo zistení odvetvového prieskumu vyplýva, že odvetvie spotrebiteľského internetu vecí je mimoriadne heterogénnym prostredím, pokiaľ ide o normy: zariadenia a služby využívajú kombináciu otvorených noriem, protokolov a proprietárnych 16 technológií a technológií s otvoreným zdrojovým kódom. Kombinácia noriem, proprietárnych technológií a technológií s otvoreným zdrojovým kódom sa vo veľkej miere líši v závislosti od jednotlivých technologických vrstiev začlenených do zariadení a softvérových programov.

24.Normalizované technológie v odvetví spotrebiteľského internetu vecí vo všeobecnosti stále prevládajú na úrovni základných podporných technológií (napríklad normy pripojenia ako WiFi alebo Bluetooth), zatiaľ čo formálne normy v súčasnosti nie sú schopné účinne konkurovať proprietárnym technológiám popredných poskytovateľov operačných systémov a hlasových asistentov pre iné typy technológií, ako sú definície zariadení, aplikačné vrstvy a používateľské rozhrania. Okrem toho boli niektoré proprietárne technológie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje odvetvový prieskum, označené za de facto normy, a to vrátane určitých hlasových asistentov, zariadení inteligentných domácností a nositeľných zariadení. Takmer všetci respondenti považujú plnú interoperabilitu s týmito technológiami a ekosystémami za nevyhnutnú na dosiahnutie konkurencieschopnosti.

25.Vlastníci týchto „povinných“ technológií však vo všeobecnosti zdôrazňujú, že ich vlastnícky charakter neznamená, že by akékoľvek práva duševného vlastníctva bránili tretím stranám vo vývoji a/alebo implementácii technológií s porovnateľnými funkciami.

26.Pokiaľ ide o budúci vývoj noriem v odvetví spotrebiteľského internetu vecí, názory zainteresovaných strán sa líšia. Niektoré vyzývajú na ďalšiu normalizáciu, zatiaľ čo iné argumentujú, že normalizácia nie je nevyhnutne najlepším riešením na dosiahnutie interoperability v tomto odvetví 17 .

6Údaje v oblasti spotrebiteľského internetu vecí: aspekty súvisiace s používateľmi a obchodné aspekty

27.Výrobcovia a poskytovatelia produktov a služieb spotrebiteľského internetu vecí zbierajú širokú škálu údajov, a to prostredníctvom manuálneho vkladania informácií zo strany používateľa v kontexte používania konkrétneho zariadenia alebo konkrétnej služby, resp. automaticky, napríklad ako súčasť ich fungovania na pozadí.

28.Druh zbieraných údajov sa líši v závislosti od segmentu spotrebiteľského internetu vecí. Tieto údaje môžu zahŕňať osobné alebo iné údaje používateľa, a to buď vo forme informácií zadaných používateľmi, alebo vo forme informácií o správaní sa používateľa získaných pri prevádzke zariadenia, alebo pri pristupovaní k službe. Inteligentné zariadenia a služby spotrebiteľského internetu vecí okrem toho zbierajú údaje o svojom vlastnom fungovaní a o svojom okolí. Inteligentný termostat alebo vykurovací systém môžu napríklad zbierať údaje o teplote a kvalite vzduchu v domácnosti, o pohybe, o zapnutí a vypnutí vykurovacieho systému a môžu zaznamenať, kedy používatelia odchádzajú z domu a kedy prichádzajú domov. V mnohých prípadoch sa na zbierané údaje vzťahuje vymedzenie pojmu osobných údajov na účely všeobecného nariadenia EÚ o ochrane údajov 18 . Na zber údajov z koncového zariadenia, ktoré je zariadením pripojeným k verejnej komunikačnej sieti, sa vzťahujú pravidlá uvedené v článku 5 ods. 3 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách 19 . 

29.Zo zistení odvetvového prieskumu vyplýva, že spoločnosti udeľujú používateľom prístup k ich údajom rôznymi spôsobmi (napríklad prostredníctvom používateľských kont, používateľských rozhraní alebo prostredníctvom špecifických nástrojov či technológií), a to v závislosti od faktorov, ako je druh inteligentného zariadenia alebo služby spotrebiteľského internetu vecí, ktoré spoločnosť poskytuje, a ich zamýšľané použitie. Väčšina opýtaných poskytovateľov služieb spotrebiteľského internetu vecí a výrobcov inteligentných zariadení uvádza, že používateľom umožňuje prístup k ich osobným údajom a ich stiahnutie, aby ich v súlade s článkom 20 všeobecného nariadenia o ochrane údajov mohli preniesť k iným poskytovateľom služieb a výrobcom zariadení.

30.Niekoľko poskytovateľov služieb spotrebiteľského internetu vecí takisto uvádza, že ich údaje by sa v súlade s článkom 20 ods. 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov mohli preniesť priamo od jedného poskytovateľa služby k druhému poskytovateľovi prostredníctvom automatického prenosu údajov medzi aplikáciami týchto dvoch poskytovateľov služieb. Takýto priamy prenos údajov medzi rôznymi spoločnosťami (alebo prevádzkovateľmi údajov) však nie je bežný.

31.Zdá sa, že možnosti prenosnosti údajov sú obmedzenejšie najmä v prípade údajov zbieraných prostredníctvom hlasových asistentov. Jedným z uvádzaných dôvodov je, že hlasové príkazy sa nedajú ľahko importovať do iných hlasových asistentov. Viacerí respondenti vysvetlili, že poskytovatelia hlasových asistentov sú súčasťou svojho vlastného ekosystému a obmedzujú prenos a prenosnosť údajov mimo tohto ekosystému.

32.Pokiaľ ide o obchodné aspekty 20 údajov v oblasti spotrebiteľského internetu vecí, zo zistení odvetvového prieskumu vyplýva, že toky údajov medzi jednotlivými časťami ekosystému spotrebiteľského internetu vecí majú zvyčajne veľmi funkčný charakter. Sú navrhnuté tak, aby systém správne fungoval pre používateľa, napríklad spracovaním a vykonaním hlasového príkazu.

33.Medzi ďalšie typy údajov, ktoré si spoločnosti môžu vymieňať, patria neagregované údaje týkajúce sa chýb a agregované údaje o výkonnosti. Ak má k údajom zozbieraným jednou spoločnosťou prístup tretia strana, tieto údaje sa zvyčajne sprístupňujú prostredníctvom centrálnych prehľadov. Pri zdieľaní osobných údajov, napríklad prepojením viacerých používateľských kont, je potrebný súhlas daného používateľa.

34.Aj v prípade, že nedochádza k aktívnemu zdieľaniu údajov, majú niektorí aktéri v oblasti spotrebiteľského internetu vecí prístup k údajom v súvislosti s činnosťami tretej strany. Ide zvyčajne o poskytovateľov operačného systému pre inteligentné zariadenia a/alebo poskytovateľov hlasových asistentov, ktorí sú schopní zbierať určité informácie o interakcii používateľa napríklad so službou spotrebiteľského internetu vecí na základe jeho postavenia v ekosystéme spotrebiteľského internetu vecí.

35.Na zbieranie a zdieľanie údajov medzi spoločnosťami spotrebiteľského internetu vecí neexistujú žiadne štandardizované formáty pre celé odvetvie. Údaje sa zvyčajne spracúvajú buď v špecifickom proprietárnom formáte spoločnosti, alebo v neštandardizovanom, ale bežne používanom neproprietárnom formáte súborov. Aplikačné programovacie rozhrania 21 a/alebo súbory nástrojov pre vývoj softvéru 22 jednej spoločnosti (napríklad poskytovateľa hlasového asistenta) často určujú, ktoré formáty údajov by sa mali používať, a môžu obsahovať aj príslušné ustanovenia o spracovaní a zdieľaní údajov.

36.Zdá sa, že viaceré zmluvné ustanovenia upravujú obchodné aspekty údajov v oblasti spotrebiteľského internetu vecí. Takéto dohody môžu obsahovať doložky týkajúce sa ochrany, spracúvania, uchovávania a používania osobných údajov. Pre riadenie (toku) údajov je takisto dôležitá politika každej spoločnosti v oblasti ochrany osobných údajov. Zo zistení odvetvového prieskumu celkovo vyplýva, že niektorí aktéri v oblasti spotrebiteľského internetu vecí, najmä poprední poskytovatelia hlasových asistentov, môžu zavádzať štandardné podmienky, ktorými obmedzujú prístup tretích strán k údajom a používanie týchto údajov tretími stranami, pričom sami majú rozsiahly prístup k údajom a disponujú súvisiacimi možnosťami ich používania.

37.Pokiaľ ide o prípady používania údajov v rámci spoločností v oblasti spotrebiteľského internetu vecí, respondenti uvádzajú, že zbierané údaje používajú na: i) normálne fungovanie produktov a služieb spotrebiteľského internetu vecí; ii) personalizáciu používateľských skúseností; iii) obchodnú analýzu; iv) údržbu a vývoj produktov a v) viaceré ďalšie prípady použitia (napríklad marketingová komunikácia, bezpečnosť a predchádzanie podvodom).

38.Respondenti uvádzajú, že tretím stranám za sprístupnenie údajov neúčtujú poplatky. Digitálnu reklamu a profilovanie používateľov však označujú ako možnosti speňažovania. Využívanie údajov spotrebiteľského internetu vecí na účely digitálnej reklamy môže mať osobitný význam pre tých popredných aktérov spotrebiteľského internetu vecí, ktorí už podnikajú v oblasti digitálnej reklamy. Rozšírenosť inteligentných zariadení a služieb spotrebiteľského internetu vecí v domácnostiach a osobných životoch používateľov môže viesť k zvýšeniu hodnoty údajov na účely profilovania používateľov. Respondenti však uvádzajú, že táto obchodná príležitosť ešte nie je veľmi rozvinutá a musela by byť v súlade s pravidlami ochrany údajov.

7Hlavné zistené obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže a iné obavy

39.Odpovede v rámci odvetvového prieskumu poukazujú na rôzne obavy týkajúce sa postupov, ktoré by mohli mať potenciálne negatívny vplyv na hospodársku súťaž, inovácie a voľbu spotrebiteľov v odvetví spotrebiteľského internetu vecí v EÚ.

40.Po prvé, respondenti vyjadrili v súvislosti s interoperabilitou konkrétne obavy týkajúce sa dvoch hlavných otázok. V prvom rade sú integračné procesy do veľkej miery podmienené prítomnosťou niekoľkých poskytovateľov popredných proprietárnych hlasových asistentov a operačných systémov, ktoré sú relevantné pre odvetvie spotrebiteľského internetu vecí. Tieto spoločnosti sú schopné nezávisle určovať požiadavky potrebné na dosiahnutie interoperability s ich proprietárnou technológiou prostredníctvom jednostranne regulovaných podmienok, technických požiadaviek a certifikačných postupov. V druhom rade a v súvislosti s uvedeným môžu jednostranným riadením procesov interoperability a integrácie aj obmedziť funkcie inteligentných zariadení tretích strán a služieb spotrebiteľského internetu vecí v porovnaní so svojimi vlastnými, a to zavedením technických obmedzení, ako sú limitované aplikačné programovacie rozhrania.

41.Po druhé, respondenti jednotlivých dotazníkov vyjadrili obavy v súvislosti s normalizáciou. Týkajú sa najmä procesu normalizácie, pravidiel členstva a účasti v normalizačných organizáciách, vyhlásení o patentoch nevyhnutných pre normy 23 , politík v oblasti práv duševného vlastníctva a licenčných podmienok. Hoci tieto obavy nie sú špecifické pre segmenty, na ktoré sa vzťahuje odvetvový prieskum, uvádza sa, že komplexné normalizačné prostredie spolu s podobne roztriešteným prostredím proprietárnych technológií má nepriaznivý vplyv na potenciál rastu segmentov spotrebiteľského internetu vecí. Respondenti vo všeobecnosti vyjadrili názor, že veľké technologické spoločnosti väčšinou preberajú vedúce postavenie, pokiaľ ide o technologické riešenia. To im môže umožniť využiť ich trhovú silu ako majiteľov patentov na dolných trhoch a môže používateľov uzamknúť do proprietárnych ekosystémov. Môže to viesť k zachovávaniu fragmentovaného technologického prostredia a k nárastu prekážok v komunikácii medzi systémami. Mnohí respondenti okrem toho naznačujú, že takéto zachovávanie paralelných ekosystémov by poskytlo veľkým ekosystémom značnú mieru kontroly nad úrovňou a kvalitou medzisystémovej interoperability.

42.Po tretie, pokiaľ ide o údaje, výrobcovia inteligentných zariadení a poskytovatelia služieb spotrebiteľského internetu vecí vyjadrujú obavy, že hlasoví asistenti sú stredobodom zberu údajov v rámci spotrebiteľského internetu vecí. Jednou z konkrétnych obáv je, že poskytovatelia hlasových asistentov môžu kontrolovať nielen toky údajov a vzťahy s používateľmi, ale sú schopní využiť tieto výhody aj na priľahlých trhoch, t. j. pri poskytovaní iných produktov a služieb spotrebiteľského internetu vecí. Výrobcovia a poskytovatelia služieb, ktorí sú tretími stranami, sa okrem toho domnievajú, že obmedzenia týkajúce sa údajov, ktoré im poskytujú poprední poskytovatelia hlasových asistentov, im bránia v rozvoji ich vlastného podnikania.

43.Pokiaľ ide o zdieľanie údajov, je potrebné zohľadniť ochranu súkromia ako prostriedok na zachovanie dôvery spotrebiteľov, dôvernosti, prístupu k údajom a ich integrity. Tvrdenia týkajúce sa ochrany súkromia však môžu využiť aj účastníci trhu na odôvodnenie „uzamknutia“ určitých údajov pre seba samých.

44.Okrem toho by poprední poskytovatelia hlasových asistentov mohli vďaka tomuto privilegovanému prístupu k obrovským objemom údajov jednoduchším spôsobom prostredníctvom algoritmického a strojového učenia zlepšovať kvalitu svojich technológií hlasových asistentov/rozpoznávania hlasu. Absencia prístupu k takýmto údajom môže predstavovať prekážky pre nových účastníkov na trhu s hlasovými asistentmi a môže to brániť rozvoju menších konkurentov na tomto trhu. Ako poslednú obavu súvisiacu s údajmi viacerí respondenti uviedli, že sa očakáva, že z identifikovaných príležitostí na speňažovanie údajov budú mať prospech poprední poskytovatelia technologických platforiem spotrebiteľského internetu vecí, a najmä niekoľko aktérov v oblasti spotrebiteľského internetu vecí, ktorí už pôsobia na trhu s digitálnou reklamou. Podľa niektorých respondentov údaje zozbierané v súvislosti s produktmi a službami spotrebiteľského internetu vecí umožňujú týmto spoločnostiam presnejším spôsobom priraďovať reklamný priestor inzerentom, ktorí sú tretími stranami, s prihliadnutím na preferencie používateľa.

45.Po štvrté, niektorí respondenti vyjadrili viacero potenciálnych obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže v súvislosti s funkciami na priame použitie, ktoré majú používatelia k dispozícii. Zo zistení odvetvového prieskumu vyplýva, že existujú praktiky týkajúce sa predinštalácie, predvoleného nastavenia a prominentného umiestnenia služieb spotrebiteľského internetu vecí v inteligentných zariadeniach alebo v súvislosti s hlasovými asistentmi. Hoci takéto praktiky môžu mať pre používateľov potenciálne výhody (napríklad z hľadiska pohodlia), takisto môžu do veľkej miery ovplyvňovať objaviteľnosť, viditeľnosť a vyhľadateľnosť služby spotrebiteľského internetu vecí a poskytovať konkurenčné výhody poskytovateľovi služby, ktorá je predinštalovaná, nastavená ako predvolená alebo inak prominentne umiestnená. Služby, ktoré sú údajne takto zvýhodňované, sú často proprietárnymi službami popredných poskytovateľov technologických platforiem spotrebiteľského internetu vecí alebo veľkých medzinárodných poskytovateľov služieb kreatívneho obsahu na úkor menších a/alebo miestnych aktérov.

46.Po piate, boli vyjadrené obavy v súvislosti s pokusmi popredných poskytovateľov hlasových asistentov zabezpečiť si exkluzivitu svojich hlasových asistentov na určitých inteligentných zariadeniach alebo zabrániť súbežnému používaniu hlasových asistentov. Niektorí výrobcovia inteligentných zariadení takisto uvádzajú, že poskytovatelia hlasových asistentov udeľujú licencie na svojich hlasových asistentov len spolu s inými druhmi softvéru, technológií alebo aplikácií, a nie samostatne.

47.Po šieste, respondenti vyjadrili viaceré obavy v súvislosti s úlohou popredných poskytovateľov hlasových asistentov a operačných systémov inteligentných zariadení ako sprostredkovateľov medzi používateľom a inteligentnými zariadeniami alebo službami spotrebiteľského internetu vecí, ktoré sú kontrolovateľné a prístupné prostredníctvom hlasového asistenta a/alebo operačného systému. Prvý súbor obáv súvisí s kontrolou, ktorú majú títo poskytovatelia nad vzťahom s používateľom a používateľskými skúsenosťami. V dôsledku toho sa respondenti obávajú, že prídu o rozpoznateľnosť svojej značky a o svoj priamy vzťah s používateľmi. Druhý súbor obáv súvisí s tým, ako títo poskytovatelia kontrolujú prístup k službám spotrebiteľského internetu vecí a súvisiacim údajom. Tretí súbor obáv sa týka technickej výkonnosti a postupov. Respondenti napríklad uvádzajú, že sú závislí od technickej podpory poskytovateľov hlasových asistentov a operačných systémov, ako aj od včasných upozornení na aktualizácie softvéru a iné aktualizácie. Naproti tomu poprední poskytovatelia technologických platforiem spotrebiteľského internetu vecí plne kontrolujú skúsenosti súvisiace s ich produktami a službami prvej strany od samotného začiatku interakcie s používateľom, zbierajú relevantné údaje o používateľoch a vo väčšine prípadov nie sú pri riešení technických problémov závislí od tretej strany.

48.Výsledky odvetvového prieskumu okrem toho poukazujú na to, že príslušné dohody v oblasti spotrebiteľského internetu vecí obsahujú rôzne doložky, napríklad v súvislosti s vypovedaním zmluvy. Podľa respondentov sa tým zvyšuje obchodná nerovnováha medzi menšími aktérmi a poprednými poskytovateľmi technologických platforiem spotrebiteľského internetu vecí.

8Politické závery odvetvového prieskumu v oblasti spotrebiteľského internetu vecí

49.Zistenia odvetvového prieskumu potvrdzujú rýchly rast trhov spotrebiteľského internetu vecí, ale zároveň poukazujú na potenciálne obavy, ktoré vyjadrili respondenti v dotazníkoch, ako aj v príspevkoch predložených v rámci verejnej konzultácie.

50.Pokiaľ ide o prípadné nadväzné opatrenia na riešenie týchto obáv, vo viacerých príspevkoch sa zdôraznila potreba presadzovania, ako aj regulácie práva v oblasti hospodárskej súťaže vo vzťahu k identifikovaným obavám.

51.Ak sa zistené obavy zdajú byť výsledkom potenciálne protisúťažných praktík, Komisia môže rozhodnúť, že v súlade s článkami 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie začne v konkrétnom prípade vyšetrovanie. Akékoľvek opatrenie na presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v nadväznosti na odvetvový prieskum musí byť založené na individuálnom posúdení.

52.Výsledky odvetvového prieskumu sú takisto podkladom pre ďalšiu prácu Komisie v súvislosti s vykonávaním jej digitálnej stratégie 24 . Prispejú najmä k stratégii Komisie v oblasti normalizácie 25 a k nadchádzajúcim legislatívnym a nelegislatívnym iniciatívam zameraným na objasnenie a zlepšenie rámca patentov nevyhnutných pre normy 26 . Zistenia odvetvového prieskumu budú takisto slúžiť ako podklad pre prebiehajúcu legislatívnu rozpravu o rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych trhoch 27 a konkrétne pre niektoré z navrhovaných povinností.

(1)

     Tento odvetvový prieskum sa netýka priemyselného internetu vecí. Jednou z osobitných charakteristík spotrebiteľského internetu vecí je skutočnosť, že údaje zozbierané inteligentnými zariadeniami zvyčajne zahŕňajú osobné údaje. Očakáva sa teda, že vývoj v tomto odvetví bude mať mimoriadne významný vplyv tak priamo na spotrebiteľov, ako aj na spoločnosť ako celok. Tento odvetvový prieskum sa netýka ani prepojených automobilov, vzhľadom na ich odlišné regulačné a vecné charakteristiky.

(2)

     Transforma Insights (22. decembra 2020), „Internet of Things (IoT) revenue worldwide from 2019 to 2030 (in billion U.S. dollars), by vertical“ [Celosvetové príjmy z internetu vecí v rokoch 2019 až 2030 (v miliardách amerických dolárov), podľa vertikál] [Graf], Statista, údaje získané 23. marca 2021 z  https://www.statista.com/statistics/1183471/iot-revenue-worldwide-by-vertical/ .

(3)

     Statista (11. septembra 2020), „Smart Home – revenue forecast in Europe from 2017 to 2025 (in million U.S. Dollars)“ [Inteligentná domácnosť – prognóza príjmov v Európe od roku 2017 do roku 2025 (v miliónoch amerických dolárov)] [Graf], Statista, údaje získané 23. marca 2021 z  https://www.statista.com/forecasts/528116/revenue-in-the-smart-home-market-in-europe .

(4)

     Európska komisia, Pracovný dokument útvarov Komisie: Predbežná správa – odvetvový prieskum v oblasti spotrebiteľského internetu vecí [SWD(2021) 144 final], Európska komisia, Brusel, 9. júna 2021, k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition-policy/system/files/2021-06/internet_of_things_preliminary_report.pdf.

(5)

     Európska komisia, Verejná konzultácia – Pracovný dokument útvarov Komisie – Predbežná správa – Odvetvový prieskum v oblasti spotrebiteľského internetu vecí, k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition-policy/public-consultations/2021-internet-things_en.

(6)

     „Inteligentné zariadenia“ boli napríklad na účely tohto odvetvového prieskumu vymedzené ako bezdrôtové elektronické spotrebné zariadenia internetu vecí, ako sú nositeľné zariadenia, inteligentné reproduktory a iné zariadenia inteligentnej domácnosti, ktoré sú schopné pripojiť sa k iným zariadeniam alebo sieťam, zdieľať s nimi údaje a fungovať do určitej miery interaktívne a autonómne. Toto vymedzenie nezahŕňa inteligentné mobilné zariadenia (t. j. smartfóny a tablety).

(7)

     Univerzálni hlasoví asistenti umožňujú používateľom pristupovať k širokej škále funkcií, ako je napríklad počúvanie hudby, ovládanie zariadení inteligentnej domácnosti, poskytovanie informácií alebo pomoc pri plánovaní a vykonávaní každodenných činností.

(8)

     Na účely tohto odvetvového prieskumu je technologická platforma spotrebiteľského internetu vecí základným technologickým riešením na integráciu služieb spotrebiteľského internetu vecí a inteligentných zariadení do prepojeného systému a zahŕňa najmä hlasových asistentov a operačné systémy inteligentných zariadení. Aktéri v oblasti spotrebiteľského internetu vecí vyvíjajú špecifické aplikácie, aby boli ich služby a zariadenia s týmito technologickými platformami spotrebiteľského internetu vecí kompatibilné.

(9)

     Hoci neexistuje spoločný prístup k integrácii, interoperabilita je z technického hľadiska vo všeobecnosti založená na aplikačných programovacích rozhraniach, ktoré vyvinula alebo sprístupnila jedna zo strán a ktoré umožňujú výmenu údajov a funkcií prostredníctvom softvérových rozhraní. Strany často sprístupňujú súbory nástrojov na vývoj softvéru (software development kit – SDK) a technické špecifikácie hardvéru s cieľom uľahčiť implementáciu.

(10)

     Výbory CEN a CENELEC sú dve rôzne súkromné neziskové medzinárodné organizácie. Sú aj oficiálnymi európskymi organizáciami pre normalizáciu, pričom EÚ a Európske združenie voľného obchodu (EFTA) uznáva ich zodpovednosť za vypracúvanie a vymedzovanie dobrovoľných noriem na európskej úrovni. Členmi výborov CEN a CENELEC sú vnútroštátne normalizačné orgány a národné elektrotechnické výbory krajín EÚ, EFTA a oficiálnych kandidátskych krajín uchádzajúcich sa o vstup do EÚ.

(11)

     ETSI je poprednou normalizačnou organizáciou pre normy v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT). Ide o oficiálne uznávanú európsku normalizačnú organizáciu. ETSI tvorí viac ako 900 členských organizácií z celého sveta, ktoré pochádzajú zo 65 krajín a piatich kontinentov. Členmi sú rôzne malé a veľké súkromné spoločnosti, výskumné orgány, akademická obec a vládne a verejné organizácie.

(12)

     Predtým známy ako projekt CHIP.

(13)

     Udeľovanie licencií spravodlivým, primeraným a nediskriminačným spôsobom. Licencie sa bežne udeľujú aj za podmienok RAND (primeraných a nediskriminačných podmienok).

(14)

     Dohoda o nevymáhaní patentu ani iného práva duševného vlastníctva voči inej strane alebo stranám.

(15)

     Najtypickejšie prístupy normalizačných organizácií sú i) záväzok FRAND/RAND alebo iný záväzok udeľovania licencií primeraným nediskriminačným spôsobom; ii) len bezplatné licencie, pričom ostatné podmienky sú zvyčajne (F)RAND; iii) bezplatné licencie s možnosťou odstúpenia a iv) záväzok FRAND/RAND alebo bezplatné licencie, či dohoda o neuplatnení práva.

(16)

     Na účely tejto správy je proprietárna technológia technológiou, ktorú vlastní daná spoločnosť a na ktorú sa nevzťahuje licencia s otvoreným zdrojovým kódom. Proprietárna technológia môže byť vo vzťahu k tretím stranám licencovateľná alebo nelicencovateľná.

(17)

     Približne 60 % respondentov jednotlivých dotazníkov vyjadrilo potrebu ďalšej normalizácie v oblasti spotrebiteľského internetu vecí (ako sú spravidla poskytovatelia telekomunikačných služieb, ale aj rôzni výrobcovia inteligentných zariadení a poskytovatelia služieb v oblasti internetu vecí), zatiaľ čo 40 % by neuprednostnilo ďalšiu normalizáciu pred proprietárnym vývojom (ako sú spravidla vlastníci hlavných proprietárnych technológií ale aj viacerí ďalší respondenti).

(18)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).

(19)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11).

(20)

     Medzi takéto obchodné aspekty patria i) okolnosti, za ktorých dochádza k toku údajov medzi zariadeniami, službami a/alebo hlasovými asistentmi tretích strán; ii) spôsob spracúvania údajov a ich formát; iii) účely, na ktoré spoločnosti, ktoré poskytli odpovede, používajú údaje, a iv) to, či a do akej miery respondenti speňažujú údaje, ktoré zbierajú.

(21)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(22)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(23)

     Patenty nevyhnutné pre normy sú patenty, ktoré sa vzťahujú na technológiu, na ktorú norma odkazuje a ktorej používaniu sa používatelia normy nemôžu vyhnúť.

(24)

     Odvetvový prieskum bol oznámený v oznámení Komisie o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, Luxemburg, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020, ktoré je k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/communication-shaping-europes-digital-future-feb2020_en_4.pdf.

(25)

     Komisia zverejnila v júni 2021 svoj plán týkajúci sa nadchádzajúcej stratégie v oblasti normalizácie, ktorý je k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13099-Standardisation-strategy_sk.

(26)

 Viac informácií o týchto iniciatívach možno nájsť tu: https://ec.europa.eu/growth/industry/policy/intellectual-property/patents/standards_en .

(27)

     Európska komisia. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora (akt o digitálnych trhoch) [COM(2020) 842 final]. Európska komisia, Brusel, 15. decembra 2020, k dispozícii na adrese https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=COM%3A2020%3A842%3AFIN.