Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52021PC0291

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU podľa článku 294 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o pozícii Rady k prijatiu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na financovanie podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku

COM/2021/291 final

V Bruseli3. 6. 2021

COM(2021) 291 final

2018/0196(COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU

podľa článku 294 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

o

pozícii Rady k prijatiu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na financovanie podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku


2018/0196 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU

podľa článku 294 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie


o

pozícii Rady k prijatiu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na financovanie podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku

1.Chronológia

Dátum predloženia návrhu Európskemu parlamentu a Rade:
[dokument COM(2018) 375 final – 2018/0196 (COD)]

29. mája 2018

Dátum stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru:

17. októbra 2018

Dátum stanoviska Európskeho dvora audítorov:

31. októbra 2018

Dátum stanoviska Výboru regiónov:

6. decembra 2018

Dátum pozície Európskeho parlamentu v prvom čítaní:

27. marca 2019

Dátum predloženia zmenených návrhov:    
[dokument COM(2020) 23 final – 2018/0196 (COD)]
   
[dokument COM(2020) 450 final – 2018/0196 (COD)]

 
14. januára 2020 28. mája 2020

Dátum stanoviska Európskeho dvora audítorov:

14. júna 2020

Konzultácie s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, ktorý sa rozhodol nevydať stanovisko:

/

Konzultácie s Výborom regiónov, ktorý sa rozhodol nevydať stanovisko:

/

Dátum prijatia pozície Rady:

27. mája 2021

2.Cieľ návrhu Komisie

Cieľom návrhu všeobecného nariadenia (VN) je vymedzenie všeobecných ustanovení pre osem fondov zdieľaného riadenia. Týmto návrhom sa zníži roztrieštenosť pravidiel, a to zavedením spoločného súboru základných pravidiel pre tieto fondy:

·EFRR:        Európsky fond regionálneho rozvoja

·KF:        Kohézny fond

·ESF+:        Európsky sociálny fond plus

·FST:        Fond na spravodlivú transformáciu

·ENRAF:    Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond

·AMIF:        Fond pre azyl, migráciu a integráciu

·BMVI:        Nástroj na financovanie podpory na riadenie hraníc a        vízovú politiku

·ISF:        Fond pre vnútornú bezpečnosť

Hlavné ciele štruktúry a ustanovení navrhovaného všeobecného nariadenia:

1.Podstatne znížiť zbytočnú administratívnu záťaž pre prijímateľov a riadiace orgány a zachovať pritom vysoký stupeň uistenia o zákonnosti a správnosti. To je kľúčovou smerodajnou zásadou prístupu na obdobie 2021 – 2027 a patrí sem veľké množstvo zjednodušení a zosúladení vo všetkých nariadeniach, ale najmä:

i)neexistuje žiadna požiadavka na proces určovania pre časť systémov riadenia a kontroly zo strany orgánov (a ostatných opatrení, ktoré uľahčujú začatie programu); väčšie využitie „proporčných opatrení“, pri ktorých sa programy s nižším rizikom môžu viac opierať o vnútroštátne systémy;

ii)ďalšia podpora zjednodušeného vykazovania nákladov a využitie platieb na základe plnenia podmienok alebo dosahovania výsledkov;

iii)finančné nástroje.

2.Zvýšiť flexibilitu pri prispôsobovaní cieľov a zdrojov programu na základe meniacich sa okolností, ako aj z hľadiska dobrovoľných príspevkov do priamo alebo nepriamo riadených nástrojov na úrovni EÚ.

3.Viac zosúladiť programy s prioritami EÚ a zvýšiť ich účinnosť. To zahŕňa:

i)zosúladenie intervenčnej logiky a podávania správ s okruhmi VFR a požiadavky na zvýšenú koncentráciu fondov politiky súdržnosti na päť cieľov politiky: 1. konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa; 2. ekologickejší, nízkouhlíkový prechod na hospodárstvo s nulovým čistým obsahom uhlíka a odolná Európa; 3. prepojenejšia Európa; 4. sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa; 5. Európa bližšie k občanom;

ii)silnejšiu previazanosť s procesom európskeho semestra a v prípade fondov GR HOME s ostatnými odporúčaniami EÚ (napr. odporúčaniami vyplývajúcimi zo schengenského hodnotenia);

iii)stanovenie zmysluplnejších umožňujúcich podmienok, ktoré musia byť splnené počas celého obdobia implementácie.

Potvrdzuje sa aj celková finančná alokácia a rovnováha medzi fondmi politiky súdržnosti, kategóriami regiónov a cieľmi.

3.Pripomienky k pozícii Rady

Pozícia Rady v plnej miere odzrkadľuje dohodu dosiahnutú v trialógoch. Medzi najzásadnejšie zmeny v porovnaní s návrhom Komisie patria:

Programovanie, prenosy, preskúmanie v polovici obdobia a umožňujúce podmienky

·Doplnil sa nový článok zahŕňajúci cieľové hodnoty príspevku na opatrenia v oblasti klímy pre EFRR (30 %) a Kohézny fond (37 %) spolu s mechanizmom úpravy v oblasti klímy v prípade, že sa pri monitorovaní nepreukáže dostatočný pokrok pri dosahovaní cieľovej hodnoty. Klimatické koeficienty sú stanovené pre každú oblasť intervencie v prílohe I.

·Ustanovenia o partnerstve sa posilňujú začlenením možnosti alokovať príslušnú percentuálnu hodnotu zdrojov pochádzajúcich z fondov na budovanie administratívnej kapacity sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti a zdôraznením úlohy európskeho kódexu správania pre partnerstvo [delegované nariadenie (EÚ) č. 240/2014] vo všetkých fázach programovania a implementácie. Rada prijala doplnenie článku o horizontálnych zásadách, ako to požadoval Parlament a v plnom rozsahu v súlade so znením Zmluvy. Ciele fondov by okrem iného mali zohľadňovať zásadu „nespôsobovať významnú škodu“.

·Partnerská dohoda zostáva aj naďalej hlavným dokumentom, ktorým sa stanovuje strategické smerovanie pre programovanie a opatrenia na implementáciu fondov. AMIF, ISF a BMVI boli z partnerskej dohody vylúčené. Partnerská dohoda sa však bude naďalej vzťahovať na koordináciu medzi ôsmimi fondmi, na ktoré sa vzťahuje VN, vrátane fondov AMIF, ISF a BMVI, ako aj na komplementárnosť s ostatnými nástrojmi Únie. Partnerská dohoda sa môže zmeniť len jedenkrát, a to po preskúmaní v polovici obdobia.

·Umožňuje sa väčšia flexibilita pri prevode zdrojov, ako napríklad:

·stropy príspevkov do InvestEU z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRAF sa diferencovali v dvoch fázach (do výšky 2 % každého fondu na začiatku programového obdobia a následne do výšky 3 % po 1. januári 2023),

·zaviedlo sa ustanovenie o spätnom prevode v prípade nevyužitých zdrojov pre prevody medzi fondmi, na ktoré sa vzťahuje VN, – do výšky 5 % (s výnimkou prevodov medzi tromi fondmi politiky súdržnosti – pozri ďalej) a pre prevody z fondov, na ktoré sa vzťahuje VN, na akýkoľvek nástroj v rámci priameho alebo nepriameho riadenia – do výšky 5 %,

·stropy pre prevody medzi fondmi politiky súdržnosti sa zvýšili – na 20 % (25 % v prípade Česka),

·prevody z EFRR a ESF+ do FST sa stali dobrovoľnými,

·upravila sa možnosť prevodu zdrojov medzi kategóriami regiónov podľa úrovne rozvoja členských štátov [5 %, až do 15 % v prípade krajín, ktorých HND na obyvateľa (v štandarde kúpnej sily za obdobie 2015 – 2017) je nižší ako 90 % priemeru EÚ].

·Pokiaľ ide o umožňujúce podmienky, členské štáty budú môcť predložiť žiadosti o platbu zodpovedajúce špecifickým cieľom, v prípade ktorých nie sú splnené podmienky. Komisia neuhradí platby, kým nebudú tieto podmienky splnené.

·Výkonnostný rámec a preskúmanie programov politiky súdržnosti v polovici obdobia – zaviedla sa suma flexibility zodpovedajúca 50 % alokácií za posledné dva roky programového obdobia, ktorá sa v programoch definitívne alokuje až po preskúmaní v polovici obdobia v roku 2025.

·Obdobie, počas ktorého môže Komisia navrhnúť dočasné opatrenia ako reakciu na mimoriadne a nezvyčajné okolnosti, sa obmedzuje na 18 mesiacov. Nové ustanovenia o štruktúrovanom dialógu vyvolali obavy a Komisia v tejto súvislosti vydala vyhlásenie.

·Zaviedli sa niektoré obmedzenia týkajúce sa uplatňovania, pokiaľ ide o čas a rozsah, opatrení spojených s riadnou správou hospodárskych záležitostí a zaviedlo sa aj niekoľko zmien v zodpovedajúcom postupe (makroekonomická podmienenosť). Všetky programy ESF+ boli vylúčené z uplatňovania týchto ustanovení.

·Vykonávať cieľ politiky 5 je možné len pod podmienkou využívania jedného z troch typov územných nástrojov: integrované územné investície, miestny rozvoj vedený komunitou a iné územné nástroje. V prípade miestneho rozvoja vedeného komunitou sa objasnila úloha možnosti hlavného fondu s možným zapojením podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

·Zaviedla sa možnosť naplánovať technickú pomoc ako alternatívu k prístupu založenému na paušálnej sadzbe pomocou rôznych percentuálnych hodnôt stanovených pre každý fond s výnimkou fondov GR HOME a Interreg.

Monitorovanie, hodnotenie, komunikácia a viditeľnosť

·Potvrdili sa hlasovacie práva každého člena monitorovacieho výboru.

·Úloha monitorovacieho výboru podľa ENRAF sa obmedzila na konzultáciu týkajúcu sa schválenia zmien programu.

·V prípade ENRAF sa už nevyžaduje výročná správa o výkonnosti.

·Frekvencia elektronického zasielania finančných údajov sa znížila zo šesť na päťkrát ročne a na dvakrát ročne v prípade údajov o ukazovateľoch, čo je stále nárast zo súčasných dva až trikrát ročne v prípade fondov politiky súdržnosti a jedenkrát ročne v prípade AMIF, ISF a BMVI (údaje, ktoré sa majú zasielať, sa uvádzajú v prílohe VII).

·Frekvencia zverejňovania aktualizovaných zoznamov vybraných operácií sa znížila z navrhovaných každých troch mesiacov na každé štyri mesiace, čo je však stále častejšie, ako je to v súčasnosti.

·Uviedli sa ďalšie podrobnosti o zachovaných povinnostiach fyzických osôb a konečných príjemcov informovať verejnosť o podpore z EÚ. Úroveň finančných opráv sa okrem toho znížila z 5 % na 3 % v prípadoch, keď prijímatelia nesplnia svoju povinnosť informovať verejnosť o prijatej podpore z EÚ.

·Zaviedlo sa nové ustanovenie, ktorým sa vyžaduje, aby členské štáty zverejňovali informácie, s výnimkou prípadov, keď právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy vylučujú takéto zverejnenie z dôvodu bezpečnosti, verejného poriadku, trestného vyšetrovania alebo ochrany osobných údajov.

Finančná podpora z fondov vrátane ustanovení o finančných nástrojoch a pravidlách oprávnenosti

·Zaviedli sa ustanovenia o podmienených grantoch s dodatočnými zárukami týkajúcimi sa opätovného použitia vyplatených súm v porovnaní s obdobím 2014 – 2020.

·Zaviedla sa možnosť priamo zadať zákazku na riadenie finančného nástroja EIB, medzinárodným finančným inštitúciám a bankám vo verejnom vlastníctve.

·V záujme zabezpečenia právnej zrozumiteľnosti sa zaviedli dodatočné ustanovenia o finančných nástrojoch implementovaných počas programových období nasledujúcich za sebou.

·Zaviedla sa možnosť oprávnenosti DPH v prípade operácií, ktorých celkové náklady predstavujú najmenej 5 000 000 EUR (vrátane DPH), ak je nenávratná podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH. Zaviedli sa takisto osobitné pravidlá týkajúce sa operácií na kombinovanie finančných nástrojov s formou grantov.

·Náklady a poplatky súvisiace s riadením v rámci finančných nástrojov s priamym zadaním zákazky sa zvýšili a diferencovali, pričom v prípade holdingového fondu na 5 % a 7 %, v prípade osobitných fondov 7 % a 15 %.

Systém riadenia a kontroly

·Akcie nevyhnutné na to, aby členské štáty predchádzali nezrovnalostiam vrátane podvodov, odhaľovali ich a podávali o nich správy, boli rozšírené tak, aby zahŕňali zber informácií o skutočných vlastníkoch príjemcov finančných prostriedkov v súlade s novou prílohou XVII. Použitie jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov zostáva dobrovoľné aj napriek Medziinštitucionálnej dohode. Komisia v tejto súvislosti vydala vyhlásenie.

·Keďže členské štáty zabezpečujú, aby sa všetky výmeny informácií medzi prijímateľmi a orgánmi zodpovednými za program vykonávali prostredníctvom systémov elektronickej výmeny údajov (ako sa vyžaduje v prípade fondov GR HOME a ENRAF od 1. januára 2023), zaviedla sa výnimka, prostredníctvom ktorej môže riadiaci orgán na výslovnú žiadosť prijímateľa výnimočne akceptovať výmenu informácií v papierovej podobe.

·Formát správy o nezrovnalostiach, ktorú majú členské štáty podávať v súlade s kritériami na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré treba oznámiť, sa uvádza v novej prílohe XII namiesto pôvodne navrhovaného vykonávacieho aktu.

·Objasnili sa niektoré pravidlá o výbere operácií, najmä pokiaľ ide o prepojenie so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu v prípade niektorých špecifických cieľov v rámci CP1, a zmenila sa úloha Komisie, pokiaľ ide o pravidlá výberu operácií (žiadna konzultácia, len pre informáciu, 15 dní pred predložením monitorovaciemu výboru).

·Zaviedla sa lehota na úhradu platby riadiacim orgánom 80 dní odo dňa, keď prijímateľ predložil žiadosť o platbu (na rozdiel od 90 dní, ako navrhovala Komisia).

·Pri overovaní zo strany riadiaceho orgánu bola požadovaná stratégia riadenia rizík nahradená jednoduchším písomným opisom rizík. Okrem toho sa v prípade AMIF, ISF a BMVI zaviedla možnosť stanoviť osobitné pravidlá overovania zo strany riadiaceho orgánu v prípade, že prijímateľom je medzinárodná organizácia.

Finančné riadenie

·Miera zadržania zo žiadostí o priebežnú platbu sa znížila z 10 % na 5 %, čo vzbudzuje obavy, a Komisia v tejto súvislosti vydala vyhlásenie.

·Počet ročne zaslaných žiadostí o platbu sa zvýšil z navrhovaných štyroch na šesť.

·Zaviedla sa možnosť zahrnúť do žiadostí o platbu preddavky, ktoré sa vyplácajú prijímateľom štátnej pomoci.

·V prípade finančných nástrojov sa suma povolená na zahrnutie do prvej žiadosti o platbu zvýšila z 25 % na 30 %.

·Pravidlá zrušenia viazanosti: na obdobie 2021 – 2026 sa zaviedlo pravidlo N + 3 pri súčasnom zachovaní posledného dňa oprávnenosti na konci roka 2029.

·Pravidlá predbežného financovania: na roky 2021 a 2022 sa zaviedlo ročné zúčtovanie predbežného financovania (prvý účtovný rok sa končí 30. júna 2022), pričom v ostatných rokoch sa zachováva zúčtovanie v záverečnom účtovnom roku. V prípade fondov AMIF, ISF a BMVI sa zahrnula odchýlka v prípade mier predbežného financovania, ktoré sa majú stanoviť v nariadení o príslušnom fonde a zúčtovať najneskôr v záverečnom účtovnom roku. Obmedzené využívanie ročného zúčtovania vzbudzuje obavy a Komisia v súlade s tým vydala vyhlásenie.

Finančný rámec vrátane ustanovení o zdrojoch, mierach spolufinancovania (len politika súdržnosti)

·Objem a distribúcia zdrojov boli mierne upravené v súlade s VFR.

·Aktualizoval sa odkaz na spoločnú nomenklatúru územných jednotiek na štatistické účely („regióny úrovne NUTS 2“) s odkazom na nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2066. Aktualizoval sa základ výpočtu alokácií v súlade so základom údajov Únie za obdobie 2015 – 2017.

·Miery spolufinancovania sa zvýšili a ďalej diferencovali: menej rozvinuté regióny – 85 %, prechodné regióny – 60 %, rozvinutejšie regióny – 40 %, prechodné regióny, ktoré boli zatriedené ako menej rozvinuté regióny v programovom období 2014 – 2020 – 70 %; rozvinutejšie regióny, ktoré boli prechodnými regiónmi alebo ktorých HDP na obyvateľa bol v období 2014 – 2020 nižší ako 100 % – 50 %; Kohézny fond – 85 %; Interreg – 80 %; najvzdialenejšie regióny – 85 %. Pri FST budú miery vyššie v prípade prechodných a menej rozvinutých regiónov: a) 85 % v prípade menej rozvinutých regiónov; b) 70 % v prípade prechodných regiónov; c) 50 % v prípade rozvinutejších regiónov.

·Potvrdil sa prevod 10 miliárd EUR z Kohézneho fondu na NPE, ako aj rozdelenie 70 %/30 % na národnú alokáciu do 1. januára 2024 a výzvy na súťaž, stanovili sa však osobitné pravidlá pre členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa meraný v štandarde kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2015 – 2017 je nižší ako 60 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ27 – do 1. januára 2025 sa im zaručí 70 % zo 70 % sumy, ktorú previedli do NPE.

Predmet úpravy/vymedzenie pojmov: delegovanie právomoci, vykonávacie, prechodné a záverečné ustanovenia

·Spracúvanie a ochrana osobných údajov – zaviedol sa nový článok s právnym základom na spracúvanie osobných údajov vo forme povinnosti, pokiaľ ide o využívanie osobných údajov orgánmi zodpovednými za program.

·Zaviedli sa revidované alebo nové vymedzenia pojmov hospodársky subjekt, prijímateľ, umožňujúca podmienka, priorita v kontexte ENRAF a zostatková miera chybovosti.

·Zaviedlo sa nové ustanovenie s cieľom potvrdiť, že Parlament a Rada preskúmajú VN do 31. decembra 2027 v súlade s článkom 177 ZFEÚ.

4.Záver

Komisia podporuje výsledky medziinštitucionálnych rokovaní, a preto prijíma pozíciu Rady.

Na druhej strane, pokiaľ ide o niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sa považovali za problematickejšie, Komisia vydala štyri vyhlásenia k týmto otázkam:

1. „zúčtovanie predbežného financovania“;

2. „štruktúrovaný dialóg v rámci dočasných opatrení týkajúcich sa využívania fondov prijatých v reakcii na mimoriadne a nezvyčajné okolnosti“;

3. ďalšie opatrenia na ochranu rozpočtu EÚ a zdrojov nástroja Next Generation EU (NGEU) proti podvodom a nezrovnalostiam vyžadovaním povinného používania jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov poskytnutého Komisiou“ a

4. „ochrana rozpočtu EÚ prostredníctvom využitia percentuálneho zadržania platieb na programy v rámci zdieľaného riadenia“.

Vyhlásenia sa uverejnia v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.



1. Zúčtovanie predbežného financovania

Vyhlásenie Komisie k zúčtovaniu predbežného financovania

Pri stropoch platieb v nariadení o VFR sa zohľadňoval predpoklad, že zúčtovanie celého predbežného financovania bude prebiehať každý rok. Komisia sa domnieva, že dohoda dosiahnutá spoluzákonodarcami o VN by mohla viesť k prekročeniu platných stropov VFR pre platobné rozpočtové prostriedky, a to s ohľadom na očakávané platobné profily. To môže mať za následok oneskorenie platieb v druhej polovici nasledujúceho obdobia.

2. Štruktúrovaný dialóg v rámci dočasných opatrení týkajúcich sa využívania fondov prijatých v reakcii na mimoriadne a nezvyčajné okolnosti

Vyhlásenie Komisie o štruktúrovanom dialógu v rámci dočasných opatrení týkajúcich sa využívania fondov prijatých v reakcii na mimoriadne a nezvyčajné okolnosti

V ustanoveniach prijatých spoluzákonodarcami sa vyžaduje, aby Komisia bezodkladne informovala Parlament a Radu o posúdení situácie týkajúcej sa mimoriadnych a nezvyčajných okolností. Spoluzákonodarcovia takisto požadujú, aby ich Komisia bezodkladne informovala o plánovaných následných opatreniach prostredníctvom dočasných opatrení na použitie fondov a aby náležite zohľadnila pozície zaujaté a názory vyjadrené v rámci štruktúrovaného dialógu, na ktorý Komisiu môže pozvať Parlament alebo Rada.

Tieto požiadavky nie sú v súlade s článkom 291 ods. 2 a 3 ZFEÚ a s nariadením o komitológii (EÚ) č. 182/2011, v ktorých sa nestanovuje žiadna účasť Parlamentu a Rady na kontrole vykonávania vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu. Môžu viesť k situáciám, v ktorých by boli vykonávacie právomoci Komisie obmedzené. Komisia preto môže vyhovieť týmto požiadavkám, len pokiaľ nezasahujú do jej vykonávacích právomocí, ako sú upravené v článku 291 ZFEÚ a v nariadení o komitológii (EÚ) č. 182/2011.

Tieto ustanovenia sa v žiadnom prípade nemôžu opakovať v inom právnom rámci, ak nie sú stanovené žiadne mimoriadne a nezvyčajné okolnosti.



3. Ďalšie opatrenia na ochranu rozpočtu EÚ a zdrojov nástroja Next Generation EU (NGEU) proti podvodom a nezrovnalostiam vyžadovaním povinného používania jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov poskytnutého Komisiou 

Vyhlásenie Komisie o ďalších opatreniach na ochranu rozpočtu EÚ a nástroja Next Generation EU proti podvodom a nezrovnalostiam vyžadovaním povinného používania jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov poskytnutého Komisiou

V medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov sa v bodoch 30 až 33 vyžaduje, aby Komisia sprístupnila integrovaný a interoperabilný informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika s cieľom posúdiť a analyzovať požadované údaje a na účely všeobecného používania zo strany členských štátov. Okrem toho sa uvedené tri inštitúcie v priebehu legislatívneho postupu týkajúceho sa príslušných základných aktov zaviazali lojálne spolupracovať v záujme zabezpečenia opatrení nadväzujúcich na závery Európskej rady z júla 2020 v súvislosti s týmto prvkom.

Komisia sa domnieva, že dohoda dosiahnutá spoluzákonodarcami podľa článku 69 ods. 2 (povinnosti členských štátov) o povinnom používaní jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a zbere a analýze údajov o skutočných vlastníkoch príjemcov finančných prostriedkov nepostačuje na posilnenie ochrany rozpočtu Únie a nástroja Next Generation EU proti podvodom a nezrovnalostiam a na zabezpečenie efektívnych kontrol konfliktov záujmov, nezrovnalostí, otázok dvojitého financovania a zneužívania finančných prostriedkov na trestnú činnosť. Prístup dohodnutý spoluzákonodarcami vo všeobecnom nariadení teda primerane neodráža želané ambície a ducha medziinštitucionálnej dohody.

4. Ochrana rozpočtu EÚ prostredníctvom využitia percentuálneho zadržania platieb na programy v rámci zdieľaného riadenia

Vyhlásenie Komisie o ochrane rozpočtu EÚ prostredníctvom využitia percentuálneho zadržania platieb na programy v rámci zdieľaného riadenia

Komisia sa domnieva, že dohoda spoluzákonodarcov o znížení miery zadržania platieb v rámci zdieľaného riadenia z 10 % na 5 % zvyšuje riziko, že sa z rozpočtu EÚ budú vyplácať sumy, ktoré budú ovplyvnené nezrovnalosťami.

Komisia na minimalizáciu tohto rizika primerane využije prerušenia a pozastavenia platieb na programy vždy, keď usúdi, že miera zadržania vo výške 5 % nestačí na pokrytie výšky akýchkoľvek prípadných nezrovnalostí.

Top