—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (1) (smernica o službách),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (2) (smernica o odborných kvalifikáciách),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/958 z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní (5) (smernica o teste proporcionality),

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (nariadenie o jednotnej digitálnej bráne) (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (7) (smernica o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o balíku pre jednotný trh (8),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Príspevok k rastu: Jednotný trh so službami – Poskytovanie ekonomických výhod občanom a podnikom, ktorej vypracovanie vo februári 2019 zadal Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2018 s názvom Európsky maloobchodný sektor pripravený na 21. storočie (COM(2018)0219),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 o identifikácii a odstraňovaní prekážok jednotného trhu (COM(2020)0093),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 o dlhodobom akčnom pláne na lepšie vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu (COM(2020)0094),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2020 s názvom COVID-19: Smerom k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach (C(2020)3250),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 26. novembra 2018 týkajúcim sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí (9),

—

so zreteľom na list predsedov vlád členských štátov predsedovi Európskej rady z 26. februára 2019 o budúcom rozvoji jednotného trhu,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov zo 14. marca 2016 s názvom Zabezpečila Komisia účinné vykonávanie smernice o službách?,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0250/2020),

A.

keďže smernica o službách a smernica o uznávaní odborných kvalifikácií sú kľúčovými nástrojmi na zabezpečenie voľného pohybu služieb v rámci Európskej únie, ale časť potenciálu jednotného trhu so službami ostáva nevyužitá;

B.

keďže služby vytvárajú 73 % HDP EÚ a prispievajú k 74 % (10) zamestnanosti, na čo upozorňuje skutočnosť, že v Európskej únii vzniká v tomto odvetví až 9 z 10 nových pracovných príležitostí, pričom služby v obchode v rámci EÚ predstavujú len približne 20 % a vytvárajú len 6,5 % HDP EÚ; keďže podľa štúdií by potenciálne prínosy spojené s prehĺbením jednotného trhu so službami účinným vykonávaním a lepšou harmonizáciou právnych predpisov mohli byť až 297 miliárd EUR, čo zodpovedá 2 % HDP EÚ; keďže 27 % (11) pridanej hodnoty tovarov vyrobených v EÚ vytvárajú služby a 14 miliónov pracovných príležitostí na podporu výroby sa nachádza v sektore služieb; keďže viacero služieb má zložité dodávateľské reťazce, a preto sú menej vystavené obchodu;

C.

keďže pre rámec jednotného trhu je nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi hospodárskymi slobodami, sociálnymi právami, záujmami spotrebiteľov, pracujúcich a podnikov a všeobecným záujmom; keďže pre hodnotenie rozvoja jednotného trhu má zosúladenie hospodárskeho rastu s kvalitatívnymi aspektmi rozvoja, akými sú zvyšovanie kvality a bezpečnosti ľudského života a kvalitných služieb, zásadný význam a malo by priniesť ďalšie zlepšenia z hľadiska práv spotrebiteľov a pracujúcich;

D.

keďže kvalitné služby sú v záujme spotrebiteľov a keďže fragmentácia jednotného trhu neopodstatnenou vnútroštátnou reguláciou a určitými obchodnými praktikami, ktoré okrem iného vedú k slabšej hospodárskej súťaži, brzdí nielen podniky, ale aj spotrebiteľov, ktorí majú menší výber a vyššie ceny;

E.

keďže z pôsobnosti smernice o službách, ktorá sa vzťahuje na približne dve tretiny činností v oblasti služieb, sú v súlade s osobitnými regulačnými rámcami vo verejnom záujme, článkom 2 Protokolu č. 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článkom 14 ZFEÚ úplne alebo čiastočne vyňaté sociálne služby, služby zdravotnej starostlivosti a ďalšie verejné služby; keďže je možné, že členské štáty budú musieť poskytovať, obstarávať a organizovať služby všeobecného záujmu podľa miestnych požiadaviek a okolností s cieľom uspokojiť potreby používateľov na čo najnižšej miestnej úrovni;

F.

keďže EÚ je v súčasnosti v recesii a jej nezamestnanosť vyvolaná pandémiou COVID-19 rastie, a keďže prehlbovanie jednotného trhu so službami je významným postupom na zvýšenie obchodných tokov EÚ a skvalitnenie hodnotových reťazcov, čím sa prispieva k hospodárskemu rastu;

G.

keďže zamestnanci v sektore služieb, ktorí neúnavne pracujú počas celej pandémie COVID-19 v Európskej únii, sú nepriaznivo ovplyvnení, a to buď z dôvodu vážnej hospodárskej neistoty alebo expozície v prvej línii; keďže túto otázku treba riešiť na úrovni EÚ;

H.

keďže členské štáty by mali správne a včas implementovať a monitorovali revidovanú smernicu o vysielaní pracovníkov (12) na ochranu vyslaných pracovníkov počas ich vyslania a vyvarovať sa akýchkoľvek nadmerných obmedzení slobody poskytovať služby z hľadiska pracovných podmienok a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;

I.

keďže na realizáciu európskeho piliera sociálnych práv, riešenie zmeny klímy, vybudovanie udržateľného hospodárstva vrátane digitálneho obchodu a plné využitie potenciálu Európskej zelenej dohody je potrebný integrovanejší a lepšie prepojený trh so službami;

J.

keďže odlišné regulačné rozhodnutia na úrovni EÚ a členských štátov a nedokonalá a neprimeraná transpozícia a vykonávanie súčasných právnych predpisov spôsobujú rozdiely v presadzovaní právnych predpisov, pretože ustanovenia, ktoré nie sú vykonávané riadne, nie je možné presadzovať účinne; keďže koherentné a jednoznačné právne predpisy sú predpokladom odstránenia prekážok voľného pohybu služieb; keďže porušovanie právnych predpisov v oblasti služieb môže byť ťažké zistiť a riešiť súčasnými mechanizmami presadzovania, najmä na miestnej úrovni;

K.

keďže administratívne postupy, rozdielne vnútroštátne predpisy, a najmä prekážky prístupu k potrebným informáciám skomplikovali cezhraničný obchod, najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP); keďže by sa mali viac propagovať súčasné nástroje na podporu potrieb menších podnikov, ako je portál Vaša Európa – podnikanie, centrá pre vybavovanie prípadov SOLVIT, portály elektronickej verejnej správy s miestami jednotného kontaktu, jednotná digitálna brána a ďalšie nástroje s cieľom posilniť cezhraničný obchod so službami;

L.

keďže neexistuje celoeurópske systematické zhromažďovania údajov s cieľom poskytovať adekvátne údaje o mobilných pracovníkoch alebo umožniť im zistiť si stav vlastného sociálneho zabezpečenia a uplatniť si jednotlivé nadobudnuté nároky; keďže prístup k informáciám o príslušných pravidlách, ako aj účinné dodržiavanie, monitorovanie a presadzovanie sú nevyhnutnými predpokladmi spravodlivej mobility a boja proti zneužívaniu systému; keďže digitálne technológie, ktoré môžu uľahčiť dohľad nad právnymi predpismi na zabezpečenie práv mobilných pracovníkov a ich presadzovanie, by sa preto mali podporovať a používať v súlade s pravidlami ochrany údajov;

M.

keďže chýbajúce nástroje automatického uznávania dosiahnutého vzdelania, kvalifikácií, zručností a kompetencií medzi členskými štátmi brzdia mobilitu študentov, učňov, absolventov a kvalifikovaných pracovníkov, čo prekáža toku myšlienok v rámci EÚ, a inovačnému potenciálu hospodárstva EÚ a skutočne integrovanému európskemu jednotnému trhu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.