EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 12. 2021

COM(2021) 819 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ochrana základných práv v digitálnom veku –





výročná správa o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2021

Ochrana základných práv v digitálnom veku – 

výročná správa o uplatňovaní 
Charty základných práv EÚ v roku 2021

Obsah

1.    Úvod    

2.    Vykonávanie novej stratégie posilnenia uplatňovania Charty základných práv v EÚ    

3.    Z charty sa stáva kompas EÚ pre digitálny vek    

4.    Riešenie problémov v oblasti moderovania online obsahu    

5.    Ochrana základných práv pri využívaní umelej inteligencie    

6.    Riešenie digitálnej priepasti    

7.    Ochrana ľudí pracujúcich prostredníctvom platforiem    

8.    Monitorovanie digitálneho dohľadu    

9.    Spojiť sily, aby sa digitálny vek stal pre základné práva príležitosťou    

1.Úvod

Charta základných práv EÚ 1 je silný nástroj používaný na ochranu, podporovanie a ďalšie posilňovanie práv ľudí v Európskej únii. Základné práva nielen chránia ľudí pred neoprávneným zasahovaním, ako je cenzúra alebo hromadné sledovanie, ale takisto posilňujú ich postavenie, aby plne využívali svoje práva a životné príležitosti. Stále je možné zlepšovať podmienky a rozsah, v akom ľudia môžu využívať svoje práva. Charta môže slúžiť ako usmernenie pre činnosti v oblasti politiky v celej EÚ. Čím viac ľudia vedia o právach, ktoré sú zaručené v charte, a o tom, ako sa o ne oprieť, tým silnejšími sa stávajú.

Pandémia COVID-19 vystavuje ochranu a záruky našich základných práv a slobôd skúške. Akékoľvek obmedzenia základných práv musia byť nevyhnutné a primerané. Vyžaduje sa to v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je záväzným právnym predpisom EÚ. Chráni a podporuje širokú škálu práv súvisiacich s ľudskou dôstojnosťou, slobodou, rovnosťou a solidaritou a všetky vnútroštátne súdy ju môžu uplatňovať vo veciach, kde sa právo EÚ vykonáva a je relevantné pre rozsudok, ktorým sa konanie o veci končí.

S cieľom zlepšiť povedomie všetkých občanov o charte vydáva Európska komisia od roku 2010 správy o jej uplatňovaní. Toto je prvé vydanie vypracované v súlade s novým prístupom oznámeným v Stratégii posilnenia uplatňovania Charty základných práv v EÚ (ďalej len „stratégia charty“) 2 . Výročná správa sa zameria na konkrétnu tému, ktorá sa riadi právom EÚ, a bude sa podrobnejšie venovať osvedčeným postupom a výzvam v členských štátoch v tejto oblasti. To umožní preskúmanie systémových vývojových trendov, aby sa ukázalo, ako sa rozličné práva môžu navzájom posilňovať a ako môže politický, sociálny a hospodársky vývoj zároveň ovplyvňovať viaceré práva.

Témou vydania z roku 2021 je ochrana základných práv v digitálnom veku, v súlade so strategickým zameraním Európskej komisie na digitálnu transformáciu.

2.Vykonávanie novej stratégie posilnenia uplatňovania Charty základných práv v EÚ

Cieľom stratégie charty, ktorú prijala Komisia v roku 2020, je zabezpečiť, aby sa charta uplatňovala v plnej miere a aby sa základné práva stali skutočnosťou pre všetkých. V stratégii charty je stanovený rámec pre spoluprácu v oblasti základných práv v celej EÚ na nasledujúcich desať rokov a členské štáty ju plne podporujú 5 . Plnenie cieľov stanovených v stratégii charty sa riadi štyrmi prioritami, ktoré sa vysvetľujú v ďalšom texte:

2.1Podpora a monitorovanie účinného uplatňovania charty v členských štátoch

Kľúčovú úlohu pri podpore a ochrane práv stanovených v charte a pri vytváraní priaznivého prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov práv zohrávajú vnútroštátne a miestne správne orgány, parlamenty a orgány presadzovania práva. Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi s cieľom pomôcť im pri účinnom vykonávaní práva a politík EÚ v plnom súlade s chartou.

Komisia pomáha členským štátom aj pri vykonávaní programov financovaných EÚ v súlade s chartou. V nariadení o spoločných ustanoveniach 6 sú stanovené pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať pri používaní viacerých fondov EÚ 7 . Od členských štátov sa vyžaduje zavedenie a používanie účinných mechanizmov na zabezpečenie súladu programov financovaných EÚ s chartou, ako sú napríklad mechanizmy podávania správ monitorovaciemu výboru o prípadoch sťažností týkajúcich sa charty alebo nesúladu operácií podporovaných z fondov s chartou. Komisia bude pokračovať v poskytovaní technickej podpory členským štátom, aby im pomohla zabezpečiť, že programy podporované z fondov EÚ sú navrhnuté a vykonávané v súlade s chartou.

V rámci jedného konkrétneho systému financovania, programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty, Komisia vytvorila nové možnosti pre vnútroštátne, regionálne a miestne orgány na získanie finančných prostriedkov na projekty podporujúce kultúru hodnôt a zvyšujúce informovanosť o charte 8 . Dôležitú úlohu pri presadzovaní takej kultúry a ochrane základných práv zohrávajú mestá. Niektoré mestá sa zapojili do siete „miest ľudských práv“ a zahrnuli základné práva do tvorby svojich politík 9 . Agentúra FRA predstavila na svojom fóre o základných právach v októbri 2021 správu s názvom Ľudské práva v EÚ: rámec na posilnenie práv na miestnej úrovni 10 . Rámec obsahuje nástroje, ktoré majú starostom, miestnym samosprávam a správnym orgánom a organizáciám na miestnej úrovni pomôcť začleňovať normy v oblasti ľudských práv do ich činnosti. Ako pokračovanie akčného plánu EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 11 Komisia v novembri 2021 zaviedla ocenenie „Európske hlavné mesto (mestá) začlenenia a rozmanitosti“ 12 . Bude udeľovať ocenenia za osvedčené postupy, ktoré môžu byť zdrojom inšpirácie pre ďalšie európske mestá a regióny pri vytváraní rozmanitejších a inkluzívnejších prostredí pre svojich obyvateľov.

V stratégii charty Komisia vyzvala členské štáty, aby určili kontaktné miesto pre chartu, ktoré uľahčí spoluprácu a výmenu informácií o uplatňovaní charty. K dnešnému dňu určilo takéto kontaktné miesto pre chartu 17 členských štátov. Ich úloha má zásadný význam pre šírenie informácií a najlepších postupov týkajúcich sa informovanosti o charte a pre koordináciu úsilia v oblasti budovania kapacít v krajine. Ich činnosť prispieva k novej stránke venovanej osvedčeným postupom členských štátov týkajúcim sa charty, ktorá bola spustená na Európskom portáli elektronickej justície v decembri 2021 13 .

Komisia ako strážkyňa zmlúv prijala konkrétne kroky na zabezpečenie dodržiavania práv zakotvených v charte v prípadoch, keď vnútroštátne právne predpisy alebo postupy vykonávania práva EÚ tieto práva porušujú, napríklad začatím konania o nesplnení povinnosti. Komisia konala predovšetkým s cieľom zabezpečiť dodržiavanie:

·slobody združovania mimovládnych organizácií a práv na ochranu osobných údajov ich darcov,

·akademickej slobody,

·slobody prejavu a plurality médií,

·ľudskej dôstojnosti,

·práva na rešpektovanie súkromného života,

·práva každého človeka vrátane LGBTIQ osôb na nediskrimináciu z dôvodu pohlavia a sexuálnej orientácie.

Komisia monitoruje vo všetkých členských štátoch núdzové opatrenia prijaté počas pandémie COVID-19 a ich vplyv predovšetkým na právny štát, základné práva a súlad s ďalšími ustanoveniami práva EÚ, ako sa uvádza v správe o právnom štáte 2021 a kapitolách o jednotlivých krajinách 14 .

2.2Posilnenie organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov práv a odborníkov pracujúcich v oblasti justície

Organizácie občianskej spoločnosti a nezávislé vnútroštátne orgány pre ľudské práva sú kľúčovými partnermi pre inštitúcie EÚ a pre členské štáty pri podpore a ochrane základných práv, demokracie a právneho štátu. Slúžia ako nástroj na zvyšovanie informovanosti ľudí o ich právach a pomáhajú im získať účinnú právnu ochranu. Tieto organizácie musia mať možnosť pracovať v priaznivom prostredí, bez neprimeraných regulačných obmedzení, prekážok vo financovaní alebo dokonca očierňujúcich kampaní 15 a musia byť takisto schopné budovať svoje kapacity. Niektoré členské štáty stále nemajú plne fungujúce vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva, ktoré sú dôležitým spojivom medzi verejnou správou a občianskou spoločnosťou 16 . Členské štáty sa vyzývajú, aby takéto inštitúcie zriadili a zabezpečili pre nich prostriedky na úplne nezávislú činnosť.

Komisia dôsledne monitoruje situáciu organizácií občianskej spoločnosti a vo svojej výročnej správe o právnom štáte podáva informácie o vývoji v súvislosti s rámcom pre občiansku spoločnosť. V správe o právnom štáte 2021 sa uvádza, že organizácie občianskej spoločnosti boli postihnuté pandémiou COVID-19 nielen v dôsledku obmedzení slobody pohybu a zhromažďovania, ale aj z hľadiska financovania. Podľa správy má občianska spoločnosť vo všeobecnosti obmedzenú účasť na navrhovaní a vykonávaní opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19 17 . V správe o právnom štáte 2020 sú uvedené opatrenia, ktoré obmedzovali slobodu prejavu organizácií občianskej spoločnosti 18 . Údaje zhromaždené agentúrou FRA 19 totiž ukazujú, že podľa mnohých organizácií občianskej spoločnosti mali vnútroštátne pandemické opatrenia od marca 2020 negatívny vplyv na ich činnosť. Hoci uvádzali rastúci dopyt, väčšina z nich čelila problémom z hľadiska možnosti naďalej poskytovať svoje služby. K praktickým problémom patrí zrušenie činností, psychologický vplyv na zamestnancov a nižší pracovný príspevok dobrovoľníkov.

Komisia ďalej podporuje obhajcov práv a organizácie občianskej spoločnosti prostredníctvom účelového financovania, ako je výzva na predkladanie návrhov na ochranu a podporu hodnôt EÚ, ktorá je zameraná výlučne na malé a miestne organizácie občianskej spoločnosti a v rámci ktorej sa v rokoch 2021 až 2022 vyplatí 51 miliónov EUR 20 . Začala sa osobitná výzva v hodnote 2 milióny EUR na podporu právnych sporov a budovania kapacity v súvislosti s uplatňovaním charty 21 .

Komisia podporuje aj budovanie kapacít a informovanosť o charte pre sudcov a ďalších odborníkov v oblasti justície. V decembri 2020 Komisia prijala novú stratégiu európskej odbornej justičnej prípravy na roky 2021 – 2024 22 a v marci 2021 Komisia vydala výzvu na predkladanie návrhov na podporu projektov odbornej justičnej prípravy, v ktorej oblasť základných práv predstavovala jednu z kľúčových priorít 23 . Zrealizovali sa viaceré projekty odbornej justičnej prípravy týkajúce sa charty, spolufinancované Komisiou v rámci programu Spravodlivosť na roky 2014 – 2020 24 . Materiál odbornej justičnej prípravy týkajúci sa základných práv je pre odborníkov v oblasti justície dostupný na platforme, ktorá bola spustená v decembri 2020 25 .

2.3Plné využívanie Charty základných práv pri rozhodovaní na úrovni EÚ

Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ musia dodržiavať chartu pri všetkých svojich činnostiach. Komisia zväčšuje svoju vnútornú kapacitu na zabezpečenie súladu s chartou a aktualizuje svoj súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 26 vrátane usmernenia z roku 2011 o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu 27 . Pripravuje aj osobitnú odbornú prípravu týkajúcu sa charty a nástroj na elektronické učenie sa s cieľom pomôcť zamestnancom hodnotiť dosah politík a legislatívnych návrhov Komisie v oblasti základných práv. Nástroj na elektronické učenie sa bude verejne dostupný a spoločne s aktualizovaným súborom nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu a s usmernením by mohol byť užitočným zdrojom pre ostatné inštitúcie EÚ a pre tvorcov práva a politík v členských štátoch. Komisia je pripravená podporiť Európsky parlament a Radu a zabezpečiť tak, aby chartu účinne uplatňovali pri svojej činnosti.

2.4Zvyšovanie informovanosti občanov

Spolu s prijatím tejto správy Komisia začína kampaň na zvyšovanie informovanosti o charte s cieľom informovať ľudí o ich právach a o tom, kam sa majú obrátiť, ak sú ich práva porušované. Kampaň bude prebiehať online, prostredníctvom podujatí pre médiá a sociálnych médií, s využitím hashtagu #RightHereRightNow. Zameraná bude na viaceré konkrétne práva, ako je nediskriminácia a rovnosť, práva dieťaťa, sloboda prejavu a právo na informácie, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces. Do zvyšovania informovanosti budú zapojení kľúčoví partneri, ako sú organizácie občianskej spoločnosti, vnútroštátne inštitúcie a orgány pre ľudské práva, agentúra FRA a ďalšie orgány a agentúry EÚ. Vytvorené budú prepojenia s ďalšími informačnými kampaňami o právach a s Konferenciou o budúcnosti Európy. Komisia zároveň preložila svoju webovú stránku o charte na webovom sídle Europa do všetkých úradných jazykov EÚ 28 a spustila novú verziu Európskeho portálu elektronickej justície, ktorá obsahuje informácie o uplatňovaní charty a o tom, na koho sa obrátiť so žiadosťou o pomoc 29 .

3.Z charty sa stáva kompas EÚ pre digitálny vek

Európska komisia to určila ako prioritu pre formovanie digitálnej transformácie spôsobom, ktorý bude prínosom pre každého a na nikoho nezabudne. Čo sa kedysi opisovalo ako „offline svet“ a „online svet“ sa dnes stáva nerozoznateľným. Prináša to však viaceré výzvy týkajúce sa zabezpečenia dodržiavania základných práv v tomto rýchlo sa meniacom digitálnom prostredí.

Digitálna technológia stále viac preniká do všetkých oblastí našej spoločnosti a môže sa využívať mnohými rôznymi a často prospešnými spôsobmi. Digitálne riešenia podporujú vedecký výskum, zvyšujú priemyselnú výrobu, uľahčujú prechod k udržateľnosti, podporujú rozličné služby a sú dnes hlavným kanálom pre súkromnú a verejnú komunikáciu. Rozširujú možnosti ľudí podieľať sa na demokratickej diskusii a získavať informácie o akejkoľvek téme. Najmä systémy umelej inteligencie môžu slúžiť na podporu inovácie a blahobytu a jednotlivci ich môžu používať ako nástroje vo všetkých oblastiach života, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, na preklady alebo na podporu prijímania rozhodnutí. Digitálna automatizácia pomáha efektívnejšie organizovať prácu a umožňuje dosahovať bezprecedentné úrovne koordinácie. Zber údajov o ľudských činnostiach a ich výsledkoch pomáha ľuďom chápať a formovať svet.

Určité použitia technológie zároveň prinášajú riziko obmedzenia účinnosti ochrany zaručovanej základnými právami. Šírenie nezákonného obsahu, ako sú nenávistné prejavy a detská pornografia, ohrozuje právo obete na dôstojnosť a šírenie dezinformácií spochybňuje demokratickú diskusiu a naše právo na prístup k informáciám. Ak sú procesy alebo dokonca rozhodnutia automatizované, môže byť ťažké zabezpečiť transparentnosť výsledkov a zodpovednosť za tieto výsledky, napríklad keď sa na rozhodovanie o prideľovaní práce používa zložitý softvér. Ak chýbajú informácie alebo je ťažké ich získať, môže byť posúdenie a riešenie prípadov porušenia základných práv zložité.

Čím viac automatizovaný nástroj využíva vonkajšie faktory, ako sú údaje, vstupy od ľudí alebo iných systémov na dosiahnutie výsledku, tým ťažšie je zabezpečiť, aby taký nástroj od začiatku neporušoval práva, napríklad v dôsledku určitých zabudovaných predsudkov, ktoré môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť rozhodovanie v pracovnom prostredí. Čím viac údajov o ľuďoch sa zaznamená, tým jednoduchšie je monitorovať ich a zasahovať do ich súkromia. Sieťové účinky môžu oslabiť postavenie jednotlivcov voči veľkým organizáciám, napríklad na online trhoch alebo pracovných platformách, kde majú jednotlivci malú vyjednávaciu silu alebo možnosti sa organizovať. Zároveň sa platformy sociálnych médií využívajú aj na šírenie nenávisti a nezákonného obsahu, napr. keď šíria nezákonné nenávistné prejavy, detskú pornografiu alebo teroristický obsah. Okrem toho treba vynaložiť ešte veľké úsilie na pomoc pri využívaní nových a užitočných nástrojov na miestach, kde je nedostatočný prístup k internetu, chýba vybavenie alebo znalosti o tom, ako tieto nástroje používať.

Tieto problémy sa môžu v závislosti od kontextu vyskytovať jednotlivo alebo kombinovane. Navzájom sa môžu posilňovať a ovplyvňovať viaceré základné práva súčasne, čo treba pri riešení týchto výziev zohľadňovať. V tejto správe sú uvedené niektoré kľúčové aspekty, keď vznikajú problémy týkajúce sa základných práv v dôsledku používania digitálnej technológie. Uvádza sa v nej, ktoré práva sú v týchto súvislostiach ovplyvňované, ako sa vyvíja situácia v členských štátoch EÚ a ako členské štáty a Európska komisia využívajú chartu na prekonávanie rôznych problémov a na ochranu a podporu ľudských práv.

4.Riešenie problémov v oblasti moderovania online obsahu

Online sprostredkovatelia, ako sú platformy sociálnych médií, zohrávajú dôležitú úlohu v živote každého človeka a podporujú nové formy interakcií medzi jednotlivcami, orgánmi verejnej správy a podnikmi. Ich využívanie vedie k výraznému nárastu množstva informácií, ktoré majú ľudia k dispozícii, a poskytuje im viac možností na uplatňovanie ich práva na slobodu prejavu a na prístup k informáciám, pričom zároveň vytvára široký priestor na online aktivizmus a zhromažďovanie jednotlivcov a občianskej spoločnosti.

Využívanie online platforiem zároveň zosilňuje spoločenské problémy, ako je polarizácia 31 alebo šírenie nezákonného obsahu, často so značne negatívnymi vplyvmi na základné práva, ako je ochrana práv dieťaťa, ochrana spotrebiteľa, sloboda prijímať a šíriť informácie a ochrana duševného vlastníctva.

Rozsah a rýchlosť šírenia online obsahu, ktorý sám osebe nie je nezákonný, napríklad dezinformácií a konšpiračných teórií, môže ovplyvniť demokratickú diskusiu, dôveru v inštitúcie, a ako ukazujú dôsledky pandémie COVID-19, aj zdravie, bezpečnosť a rovnaké zaobchádzanie.

Demokracia v EÚ čelí mnohým výzvam vrátane populizmu, zvyšovania polarizácie politickej diskusie a narušenia dôvery verejnosti v demokratické procesy v dôsledku dezinformácií 32 . Tieto javy sa zhoršujú koordinovanými zásahmi tretích krajín alebo súkromných záujmov do volieb, šírením dezinformácií a nedostatočnou transparentnosťou a zodpovednosťou cielených politických reklám. Zaznievajú aj obavy týkajúce sa nedostatočného začlenenia alebo zapájania určitých skupín ľudí, ako sú mladí ľudia, starší ľudia alebo osoby so zdravotným postihnutím. Etnické menšiny vrátane rómskych komunít, LGBTIQ osôb a žien váhajú v rôznej miere a v závislosti od kontextu zapojiť sa ako politickí kandidáti z dôvodu obáv zo zastrašovania, vyhrážok, obťažovania a nenávistných prejavov. Za týchto okolností opatrenia na ochranu základných práv priamo prispievajú k podpore hodnôt EÚ týkajúcich sa udržateľnej, rovnoprávnej, demokratickej a participatívnej spoločnosti, v ktorej vládne tolerancia, nediskriminácia a pluralizmus.

Sloboda prejavu vrátane prejavu na internete predstavuje jadro každej demokracie. Všetky legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia týkajúce sa moderovania obsahu a zodpovednosti online sprostredkovateľov za obsah ich služieb musia zohľadňovať, že právo na slobodu slova zahŕňa právo na vyjadrovanie názorov, ktoré sa môžu považovať za kritické, útočné, urážlivé alebo kontroverzné, a že právo na slobodu slova môže byť obmedzované iba za veľmi prísnych podmienok, napríklad pokiaľ ide o šírenie nezákonného obsahu, ako sú nenávistné prejavy. Európsky súd pre ľudské práva však objasnil, že štáty majú povolené a dokonca môžu mať pozitívnu povinnosť brániť všetkým formám vyjadrení, ktoré šíria, vyvolávajú, podporujú alebo odôvodňujú nenávisť namierenú voči osobám alebo skupinám patriacim k určitému etniku alebo náboženstvu 33 .

Dezinformácie a neúmyselne nepravdivé informácie často nie sú nezákonné, aj keď môžu byť rušivé či urážlivé. Hoci v prípade vyjadrení chránených slobodou prejavu je základnou povinnosťou štátu zdržať sa zasahovania a cenzúry, štát má aj pozitívnu povinnosť zabezpečiť vhodné prostredie pre inkluzívnu a pluralitnú verejnú diskusiu, predovšetkým v súvislosti s voľbami, a pre uplatňovanie slobody médií. Takéto opatrenia presahujú rámec moderovania obsahu a sú spojené so základnejšími vzdelávacími a informačnými činnosťami.

Súkromné subjekty, akú sú online platformy, vymedzujú svoje vlastné podmienky a obchodné modely, čím uplatňujú svoje právo zmluvnej slobody a právo podnikať bez pokynov štátu, pokiaľ ide o druh obsahu, ktorý by mali povinnosť uchovávať. V tejto súvislosti by mohli prijímať opatrenia, ktoré výrazne ovplyvňujú používateľov a ich práva. Nie vždy je k dispozícii právny prostriedok nápravy proti takýmto súkromným rozhodnutiam, ktorý by umožnil ich vyváženie právami a oprávnenými záujmami jednotlivcov a zabezpečil by určitú mieru predvídateľnosti. Ak online platformy nadmerne odstraňujú zákonný obsah, môžu výrazne obmedzovať slobodu prejavu a právo na informácie.

4.1Situácia na úrovni členských štátov

V rámci cielených konzultácií na účely tejto správy subjekty občianskej spoločnosti informovali o problémoch v členských štátoch, ktoré spôsobuje určitý nezákonný obsah online, ako sú napríklad očierňujúce kampane a útoky na ľudí, ktorí sa venujú ochrane práv iných. Podľa týchto informácií sú najčastejším cieľom ženy, najmä inej farby pleti alebo tie, ktoré patria do zraniteľných skupín, ako sú migranti a Rómovia, ako aj LGBTIQ osoby. Deti využívajúce online platformy sú vystavené nevhodnému, škodlivému a násilnému obsahu a online predátorom, čo zvyšuje aj riziko ich groomingu a verbovania do extrémistického prostredia. Podľa poskytnutých informácií sa prostredníctvom internetu zintenzívňuje sexuálne násilie voči deťom, napríklad v dôsledku zvýšeného dopytu po detskej pornografii.

Organizácie občianskej spoločnosti vo viacerých členských štátoch takisto uviedli dezinformácie ako problém ovplyvňujúci zdravie a bezpečnosť, ako aj demokratickú diskusiu. V súvislosti s nepravdivým alebo so zavádzajúcim obsahom boli rozšírené obavy z nedostatočnej transparentnosti (označenia, upozornenia o zdieľaní, oznámenia o kontakte) a nedostatočnej mediálnej gramotnosti.

Zatiaľ čo sa šírenie nezákonného obsahu a dezinformácií považovalo za hrozbu, organizácie občianskej spoločnosti diskutovali o vplyvoch na slobodu prejavu, ak sa na boj proti takým hrozbám používajú zle nastavené politiky moderovania, a takisto pred takýmito vplyvmi varovali. Organizácie občianskej spoločnosti uvádzali, že ochrana autorských práv sa zneužíva na utlmenie hlasov na internete a že zákony týkajúce sa ohovárania a glorifikovania teroristických činov sa využívajú na trestanie osôb. Nízka presnosť automatizovaných systémov moderovania obsahu, najmä ak sa uplatňujú na obsah, ktorého posúdenie zákonnosti závisí od vysokej úrovne zasadenia do kontextu, vzbudila obavy týkajúce sa neodôvodnených zásahov do slobody prejavu prostredníctvom nadmerného odstraňovania obsahu a potláčania určitých vyjadrení a názorov vrátane tých, ktoré poskytujú menšiny. Podľa vyjadrení zástupcov akademickej obce a respondentov cielených konzultácií môže používanie algoritmov na prispôsobenie zobrazovania obsahu pre používateľov deformovať aj demokratickú diskusiu, keďže je zamerané na zvyšovanie príjmov z reklamy, a nie na cieľ poskytovať spoľahlivé informácie verejnosti vo verejnom záujme. Podobné tvrdenia, že algoritmy používané na prispôsobenie obsahu, ktorý vidia používatelia, spôsobujú škody, vyjadrili prostredníctvom tlače aj oznamovatelia 34 . Okrem toho, že používanie takých systémov má vplyv na základné práva, podľa respondentov cielených konzultácií sa často používajú netransparentne alebo nie úplne transparentne a s malou zodpovednosťou za ich výsledky.

Viaceré členské štáty EÚ regulujú digitálne služby poskytované na svojich územiach. Cieľom týchto zákonov je zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb dodržiavali určité procesné pravidlá, keď používatelia alebo orgány oznámia nezákonný obsah. Niekedy ide o osobitné kategórie nezákonného obsahu, ako sú porušenia autorských práv alebo nezákonné nenávistné prejavy. Presné požiadavky týchto zákonov sa však často v mnohých otázkach líšia, ako napr.:

·požadované informácie pri oznámení nezákonného obsahu,

·možnosť reagovať pre subjekty, ktoré tento obsah uverejnili,

·časový rámec na reakciu poskytovateľov služieb,

·potenciálne povinné opatrenia proti urážlivým správam alebo

·možnosť predložiť sporné prípady nezávislej tretej strane.

V poslednom čase vzhľadom na rastúce obavy týkajúce sa šírenia nenávistných prejavov a teroristického obsahu viaceré členské štáty prijali, navrhli alebo plánujú prijať ďalšie pravidlá zamerané najmä na určité kategórie nezákonného obsahu a niekedy aj týkajúce sa poskytovateľov služieb so sídlom mimo ich územia. V tejto oblasti však panuje značná právna fragmentácia, ktorá je dôsledkom individuálneho úsilia členských štátov bojovať proti nezákonnému obsahu online a poskytovať rôzne druhy ochrany slobody prejavu. Viaceré členské štáty 35 , ako aj Rada 36 a Európsky parlament 37 vyzvali na riešenie týchto spoločných obáv na úrovni EÚ. Niektoré členské štáty okrem toho uviedli, že nedostatočná cezhraničná spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi bráni účinnému dohľadu nad online platformami s cezhraničnou prevádzkou 38 .

4.2Politická reakcia EÚ

Na základe výziev členských štátov boli na úrovni EÚ prijaté viaceré odvetvové iniciatívy na riešenie problému konkrétnych druhov nezákonného obsahu, týkajúceho sa napríklad terorizmu, detskej pornografie, podnecovania k nenávisti a násiliu, obchodovania s ľuďmi, nebezpečných výrobkov a porušovania autorských práv, a zároveň na zaručenie ochrany základných práv.

Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách

Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách bola prijatá v roku 2018. Zahŕňa opatrenia na ochranu maloletých osôb pred audiovizuálnym obsahom a komerčnou komunikáciou, ktoré by im mohli spôsobiť fyzickú, mentálnu alebo morálnu ujmu. Členské štáty musia zabezpečiť aj to, aby audiovizuálne mediálne služby neobsahovali žiadne podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči ľuďom na základe dôvodov uvedených v článku 21 Charty základných práv Európskej únie. Termín na transpozíciu tejto smernice bol 19. septembra 2020. V novembri 2020 Komisia začala postupy v prípadoch nesplnenia povinnosti (formálne výzvy) proti 23 členským štátom, ktoré netransponovali smernicu, a mnohé ju transponovali v nasledujúcom roku. V septembri 2021 Komisia poslala druhé varovanie (odôvodnené stanoviská) deviatim členským štátom, ktoré neoznámili úplnú transpozíciu. Vykonávanie revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách je dôležité nielen pre účastníkov trhu, ale aj pre jednotlivcov (vrátane divákov a maloletých osôb).

Smernica o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu

Smernica o autorskom práve 39 bola prijatá v apríli 2019 a jej cieľom je zaistiť, aby nositelia práv dostali za používanie ich diel primeranú náhradu odmeny. Vytvára sa tým rovnováha medzi konkurenčnými základnými právami, ako sú právo duševného vlastníctva, sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda vedeckého bádania a právo na vzdelanie a kultúrnu rozmanitosť. V smernici sú zavedené povinné výnimky týkajúce sa autorského práva, ktoré chránia slobodu prejavu používateľov pri vytváraní a nahrávaní obsahu v rámci online služieb zdieľania obsahu. V smernici sa od Komisie požadovalo, aby zorganizovala dialóg zainteresovaných strán s cieľom prediskutovať osvedčené postupy spolupráce medzi poskytovateľmi online služieb zdieľania obsahu a nositeľmi práv, pričom je potrebné osobitne prihliadať na rovnováhu medzi základnými právami a využívaním výnimiek a obmedzení. V nadväznosti na tento dialóg Komisia prijala v júni 2021 usmernenia na podporu jednotného uplatňovania článku 17 smernice, v ktorých sa stanovujú nové pravidlá použitia chráneného obsahu online službami zdieľania obsahu 40 . Usmernenia obsahujú praktické informácie o hlavným ustanoveniach článku 17 a pomáhajú účastníkom trhu lepšie dodržiavať súlad s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré vychádzajú zo smernice, ako aj zohľadňujú názory získané od členských štátov a zainteresovaných strán.

Kódex správania pre boj proti nezákonným rasistickým a xenofóbnym nenávistným prejavom

Komisia v roku 2016 podpísala s hlavnými online platformami dobrovoľný kódex správania s cieľom zabezpečiť, aby sa oznámenia o nezákonných rasistických a xenofóbnych nenávistných prejavoch rýchlo posudzovali, a to nielen v súvislosti s podmienkami poskytovania služieb spoločností, ale aj v súvislosti so zákonmi členského štátu používanými na vykonávanie práva EÚ pri postihovaní rasistických a xenofóbnych nenávistných prejavov 41 . Dodržiavanie kódexu správania sa pravidelne monitoruje 42 . Prináša to dobré výsledky a posilnil sa tým aj prístup k spolupráci medzi online platformami, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou pri zabezpečovaní vysokej kvality moderovania obsahu v prípadoch, keď je potrebné dôkladné pochopenie kultúrneho, jazykového a historického kontextu sporného obsahu.

Odporúčania týkajúce sa bezpečnosti novinárov a ďalších pracovníkov médií

Bezpečnosť sa stala hlavným problémom novinárov, ktorí na internete čelia podnecovaniu k nenávisti, hrozbám fyzického násilia, ale aj kybernetickobezpečnostným rizikám a nezákonnému sledovaniu. Európska komisia vydala 16. septembra 2021 odporúčanie týkajúce sa ochrany, bezpečnosti a posilnenia postavenia novinárov 43 . V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú podporovať spoluprácu medzi online platformami a organizáciami, ktoré majú odborné skúsenosti s bojom proti hrozbám adresovaným novinárom, napríklad podporovaním ich potenciálnej úlohy ako dôveryhodných oznamovateľov. Novinári a iní pracovníci médií nie sú iba terčom online podnecovania k nenávisti a hrozieb fyzického násilia, ale môžu byť aj nezákonne sledovaní, pričom v odporúčaní sa uvádza, že príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za kybernetickú bezpečnosť by mali na požiadanie novinárom, ktorí sa snažia zistiť, či ich zariadenia alebo online účty neboli ohrozené, pomáhať pri získavaní služieb forenzných vyšetrovateľov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Členské štáty by rovnako mali podporovať pravidelný dialóg medzi orgánmi zodpovednými za kybernetickú bezpečnosť, médiami a odvetvím, aby sa zlepšila najmä osveta v kybernetickej oblasti, ale aj digitálne zručnosti medzi novinármi.

Nariadenie o riešení šírenia teroristického obsahu online

Bezpečnosť a dodržiavanie základných práv nie sú protichodnými, ale konzistentnými a navzájom sa dopĺňajúcimi cieľmi. Zaistenie bezpečnosti online priestoru aj fyzického priestoru si vyžaduje bojovať proti nezákonnému obsahu online. Aby sa zabezpečilo odstraňovanie teroristického obsahu, Európsky parlament a Rada prijali v roku 2021 nariadenie o riešení šírenia teroristického obsahu online 44 . Nariadenie obsahuje viaceré ustanovenia na ochranu základných práv, predovšetkým slobody prejavu. Napríklad vnútroštátne orgány môžu vydávať iba príkazy na odstránenie teroristického obsahu, ako je vymedzený v nariadení, a v takom príkaze musí byť odôvodnené, prečo sa obsah materiálu považuje za teroristický. Toto nariadenie sa nevzťahuje na obsah šírený na vzdelávacie, novinárske, umelecké či výskumné účely alebo na účely predchádzania terorizmu či boja proti nemu na účely zvyšovania povedomia v záujme boja proti teroristickej činnosti. Online platformy nie sú povinné používať automatizované nástroje na aktívnu identifikáciu alebo odstraňovanie teroristického obsahu, ak sa však využívajú technické opatrenia, na zabezpečenie presnosti by sa mali uplatňovať záruky, najmä ľudský dohľad a overovanie. Od marca 2023 budú členské štáty a online platformy musieť vydávať aj výročné správy o opatreniach prijatých na odstraňovanie teroristického obsahu a o fungovaní akýchkoľvek používaných automatizovaných nástrojov.

Právne predpisy týkajúce sa riešenia online sexuálneho zneužívania detí

Zatiaľ čo regulačné opatrenia na boj proti nezákonnému obsahu sa vo veľkej miere zameriavajú na verejne dostupný obsah, ako je obsah uverejnený na sociálnych médiách alebo webových sídlach, je potrebné riešiť aj problém boja proti detskej pornografii, ktorý sa zdieľa prostredníctvom interpersonálnej komunikácie, a to aj pomocou nástrojov interpersonálnej komunikácie v rámci služieb sociálnych médií. Dočasným právnym predpisom 45  prijatým v auguste 2021 sa zabezpečuje, že určité online komunikačné služby, ako sú webmailové služby a služby na odosielanie správ, môžu naďalej využívať osobitné technológie – v rozsahu nevyhnutne potrebnom – na odhaľovanie detskej pornografie, na jej oznamovanie a odstraňovanie, pričom sa zabezpečia viaceré záruky na ochranu súkromia a osobných údajov v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Mechanizmy na odhaľovanie sexuálneho zneužívania detí v interpersonálnej komunikácii sú spojené s rizikom porušenia viacerých základných práv, predovšetkým dôvernosti komunikácie, ochrany osobných údajov alebo slobody prejavu. Cieľom dočasného nariadenia je zmierniť tento vplyv obmedzením používania technológií tak, aby sa používali iba technológie najmenej zasahujúce do ochrany súkromia v súlade s najmodernejšou technikou v tomto odvetví. V nariadení sa požaduje aj zavedenie mechanizmov uplatňovania nárokov na nápravu s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivci mohli podať sťažnosti poskytovateľom, ak sa ich obsah neoprávnene odstráni. Komisia takisto pripravuje návrh právneho predpisu s cieľom nahradiť toto dočasné opatrenie a zabezpečiť právnu istotu poskytovateľom služieb a jednotný prístup k odhaľovaniu, odstraňovaniu a oznamovaniu detskej pornografie pri súčasnom zaisťovaní správnej rovnováhy medzi právami dieťaťa a potrebou chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním, ako aj právom na súkromný život a komunikáciu všetkých používateľov online služieb.

Stratégia EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025

Boj proti digitálnemu obchodnému modelu obchodníkov s ľuďmi je jednou z priorít stratégie EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025 46 , ktorú Komisia predstavila v apríli 2021. Poskytovatelia internetových služieb a súvisiace spoločnosti sú súčasťou riešenia na podporu úsilia zameraného na boj proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom aktívnej identifikácie a odstránenia online materiálu spojeného s vykorisťovaním a zneužívaním obetí obchodovania s ľuďmi. Komisia bude viesť dialóg s príslušnými internetovými a technologickými spoločnosťami s cieľom obmedziť využívanie online platforiem na nábor obetí a ich vykorisťovanie. Komisia uľahčí aj možné podobné dialógy, ktoré majú členské štáty viesť na vnútroštátnej úrovni.

Návrh nariadenia o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách)

Návrhom aktu o digitálnych službách 47 , ktorý Komisia prijala v decembri 2020 a o ktorom v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia, sa vytvára rámec zodpovednosti online sprostredkovateľov. Bez toho, aby boli dotknuté odvetvové pravidlá EÚ, ako sú pravidlá týkajúce sa autorského práva alebo teroristického obsahu online, návrh poskytuje v EÚ jednotný horizontálny súbor pravidiel na vyvážené riadenie moderovania obsahu online.

Návrhom sa zabezpečuje primeraná ochrana všetkých základných práv vrátane slobody prejavu používateľov a ich práva na súkromný život, slobody podnikania platforiem a zmluvnej slobody a práv duševného vlastníctva. Jeho cieľom je aj zmierniť riziká pre ľudí v zraniteľných situáciách a zraniteľné skupiny, aby boli chránení pred vyhrážkami, zastrašovaním alebo diskriminačným zaobchádzaním, ako aj chrániť právo na ľudskú dôstojnosť všetkých používateľov online služieb.

Návrh nariadenia je zameraný na dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom:

·zachovania, do veľkej miery, existujúceho režimu zodpovednosti online sprostredkovateľov vrátane zákazu všeobecného monitorovania alebo zisťovania skutočností. Tento prístup vychádza z existujúcej smernice o elektronickom obchode. 48 Cieľom je zabezpečiť: i) primeranú a vhodnú ochranu práva na slobodu prejavu obmedzením podnetov na odstránenie zákonného obsahu a práva na podnikanie zabezpečením primeranosti úsilia vyžadovaného od online sprostredkovateľov a ochranou ich legitímnych komerčných používateľov a ii) záujmy verejnej politiky v súvislosti so šírením rôznych druhov nezákonného obsahu, a to zaistením jeho rýchleho odstránenia sprostredkovateľmi za podmienok stanovených v právnych predpisoch,

·stanovenia jednoznačného a primeraného súboru povinností náležitej starostlivosti pre online sprostredkovateľov, aby sa zabezpečil vhodný a transparentný boj proti nezákonnému obsahu a aby používatelia mohli uplatňovať svoje práva. V návrhu je uvedený aj pevne stanovený súbor záruk týkajúci sa procesov moderovania obsahu vrátane tých, ktoré sú založené na súkromne stanovených podmienkach,

·zavedenia povinnosti pre veľmi veľké online platformy, ktoré vďaka svojmu dosahu získali ústrednú, systémovú pozíciu pri uľahčovaní verejnej diskusie, posudzovať a zmierňovať riziká, ktoré predstavujú ich služby, vrátane určitých základných práv: rešpektovania súkromného a rodinného života, slobody prejavu a práva na informácie, nediskriminácie a práv dieťaťa. Stratégie zmierňovania rizík musia zohľadňovať aj potenciálne negatívne vplyvy algoritmov rozširovania obsahu platforiem, ako sú odporúčacie alebo reklamné systémy. Na veľmi veľké online platformy sa vzťahuje aj zvýšená zodpovednosť, keďže poskytujú používateľom viac možností výberu v online interakciách a umožňujú nezávislým audítorom a prevereným výskumníkom kontrolovať svoje systémy.

Boj proti dezinformáciám a regulácia politickej reklamy online

Šírenie dezinformácií, neúmyselne nepravdivých informácií a konšpiračných mýtov môže viesť k polarizácii diskusií a vystavovať riziku zdravie, bezpečnosť a životné prostredie. Dezinformácie môžu obmedzovať aj schopnosť ľudí na základe správnych skutočností prijímať informované rozhodnutia. V niektorých prípadoch dezinformácie predstavujú prejav, ktorý môže štát oprávnene obmedziť (napríklad rasistické a xenofóbne podnecovanie k násiliu a nenávisti). Veľmi často sú však dezinformácie chránené právom na slobodu prejavu, aj keď nie sú podložené akýmikoľvek vedeckými dôkazmi, alebo nevychádzajú z reálnych udalostí. Ak ide o chránený prejav, štáty sa musia zdržať cenzúry. Aby boli opatrenia na obmedzenie dosahu dezinformácií a konšpiračných mýtov účinné, musia byť sprevádzané podporovaním priaznivého prostredia pre inkluzívnu a pluralitnú verejnú diskusiu. Osobitne dôležité je to v súvislosti s voľbami.

Za týchto okolností Komisia v rokoch 2020 – 2021 pokračovala vo vypracúvaní viacerých opatrení s cieľom zvýšiť transparentnosť online prostredia a zodpovednosť jeho aktérov, posilniť postavenie používateľov a podporovať otvorenú demokratickú online diskusiu. Tieto opatrenia zahŕňali i) podporu nezávislých overovateľov faktov a akademických výskumníkov, najmä prostredníctvom Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií 49 ; ii) opatrenia na zvyšovanie mediálnej gramotnosti a iii) monitorovanie samoregulačného Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií 50 . Na základe výstupov z týchto monitorovacích aktivít Komisia vydala aj usmernenie o tom, ako by súčasní a noví signatári kódexu postupov vrátane súkromných aplikácií na posielanie správ, oblasti reklamy a ďalších relevantných zainteresovaných strán mohli posilniť rozsah a uplatňovanie kódexu a zabezpečiť širší rámec monitorovania 51 .

Opatrenia na presadzovanie slobodných a spravodlivých volieb, posilnenie slobody médií a boj proti dezinformáciám sú v záujme podpory demokratickej diskusie stanovené v akčnom pláne pre európsku demokraciu 52 . Zahŕňa to aj návrh týkajúci sa transparentnosti a cielenia politickej reklamy, ktorý bol prijatý v novembri 2021 53 ako súčasť opatrení zameraných na ochranu integrity volieb a otvorenej demokratickej diskusie. Tieto navrhované pravidlá by si vyžadovali, aby každá politická reklama bola ako taká jasne označená a obsahovala informácie, ako napríklad kto za ňu zaplatil a koľko. Techniky cielenia a zosilňovania politického obsahu by mali byť verejne vysvetlené tak podrobne, ako nikdy doposiaľ, a v prípade využitia citlivých osobných údajov bez výslovného súhlasu danej osoby by boli zakázané. Napokon, v novom akčnom pláne digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) 54 sa navrhuje vypracovanie usmernení pre učiteľov a pedagógov, ktoré by sa týkali boja proti dezinformáciám a podpory digitálnej gramotnosti.

Návrh nového nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov

Okrem toho Komisia v rámci uspokojovania ďalších požiadaviek odvetvia a ako súčasť preskúmania rámca EÚ pre bezpečnosť výrobkov v júni 2021 prijala a zverejnila návrh nového nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 55 . Týmto návrhom vychádzajúcim z aktu o digitálnych službách by sa zaviedli ďalšie požiadavky na online trhy týkajúce sa nebezpečných výrobkov ako osobitnej kategórie nezákonného obsahu. O predmetnom návrhu v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia.

5.Ochrana základných práv pri využívaní umelej inteligencie

Využívanie technológií umelej inteligencie môže mať na našu spoločnosť výrazný pozitívny vplyv. Môže to viesť k zefektívneniu procesov alebo podporovaniu inovácií a výskumu. Takisto môže pomôcť pri uplatňovaní širokej škály základných práv, ako je právo na slobodu prejavu a na informácie alebo na zdravotnú starostlivosť, a pri podpore dôležitých otázok verejného záujmu, ako je verejná bezpečnosť alebo verejné zdravie.

Na druhej strane, ak sa umelá inteligencia využíva bez primeraných záruk a kontrol kvality na automatizáciu alebo na podporu rozhodovacích procesov, prípadne na činnosti, ako je sledovanie, môže dochádzať aj k porušovaniu práv jednotlivcov. K takýmto porušeniam môže dochádzať vo veľkom rozsahu, v závislosti od toho, do akej miery sa systém využíva, a môže byť ťažké im predchádzať alebo ich odhaľovať, ak je systém umelej inteligencie nedostatočne transparentný, alebo ho ľudia naďalej nevedia využívať. Napríklad využívanie umelej inteligencie na vyvodzovanie záverov z informácií o ľuďoch môže ovplyvniť ochranu údajov a súkromie. Skresľujúce algoritmy alebo trénovacie údaje, ako je rodové vychýlenie alebo zaujatosť týkajúca sa etnického alebo rasového pôvodu, môžu viesť k nespravodlivým a diskriminačným výsledkom. Ak je systém odhadovania potenciálneho úspechu v práci trénovaný najmä údajmi o mužoch, je pravdepodobné, že bude fungovať horšie, keď sa bude využívať na analyzovanie údajov o ženách, čo zrejme povedie k ich diskriminácii. Využívanie umelej inteligencie môže navyše ovplyvniť aj práva na ľudskú dôstojnosť, na dobrú správu vecí verejných, ochranu spotrebiteľa, sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc, slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, vzdelanie, azyl, kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, spravodlivé a primerané pracovné podmienky, prístup k preventívnej starostlivosti, kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, práva na ochranu údajov a rešpektovanie súkromného života, ako aj práva zraniteľných skupín, ako sú deti. Ak sa tieto systémy využívajú v súvislosti s presadzovaním práva alebo súdnictvom, môžu ovplyvňovať aj prezumpciu neviny a právo na spravodlivý proces a na obhajobu. Okrem toho nedostupnosť alebo neexistencia relevantných informácií o automatizovaných systémoch bráni účinnému presadzovaniu povinností týkajúcich sa základných práv a prístupu jednotlivcov k právnym prostriedkom nápravy.

5.1Situácia a opatrenia na úrovni členských štátov

Členské štáty EÚ v uplynulých rokoch hľadali riešenia problémov, ktoré spôsobuje používanie technológií umelej inteligencie. Mnohé z nich vypracovali vnútroštátne stratégie pre umelú inteligenciu 56 , v ktorých zdôrazňujú potrebu zabezpečiť dodržiavanie základných práv. Okrem toho členské štáty vypracovali alebo plánujú vypracovať usmernenia a etické normy, ktoré pomáhajú subjektom uplatňujúcim nástroje umelej inteligencie zabezpečiť ich transparentnosť, vysledovateľnosť a spoľahlivosť, riešiť prípadné skreslenia a nájsť účinné spôsoby plnenia povinností týkajúcich sa dodržiavania základných práv. Usmernenia a expertízy v niektorých prípadoch vypracovávajú skupiny akademikov 57 alebo odborníkov zriadené na tento účel 58 .

Členské štáty, aj keď konajú spoločne na úrovni EÚ, zdôrazňovali potrebu zabezpečiť, aby práva stanovené v charte boli plne rešpektované, a vyzývali na preskúmanie existujúcich príslušných právnych predpisov, aby sa prispôsobili na daný účel s cieľom riešiť nové možnosti a výzvy, ktoré prináša umelá inteligencia 59 . V októbri 2020 prijalo 26 z 27 členských štátov dokument s názvom „Charta základných práv v kontexte umelej inteligencie a digitálnej zmeny“ 60 , v ktorom vyzvali na riešenie nepriehľadnosti, zložitosti a zaujatosti, ako aj určitého stupňa nepredvídateľnosti a čiastočne autonómneho správania určitých systémov umelej inteligencie, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv týmito systémami a uľahčiť presadzovanie právnych noriem. Členské štáty zdôraznili dôležitosť zapojenia rôznych zainteresovaných strán vrátane subjektov občianskej spoločnosti, aby bolo možné využívať ich odborné skúsenosti.

V čase prijatia tejto správy žiadny členský štát EÚ neprijal osobitné právne predpisy na riešenie problémov súvisiacich so základnými právami, spôsobených využívaním umelej inteligencie 61 . Skôr sa zdá, že orgány v členských štátoch sa spoliehali na existujúce právne predpisy. V roku 2017 taliansky súd prikázal talianskemu ministerstvu školstva, aby sprístupnilo algoritmus automatizovaného rozhodovania, ktorý sa používa na riadenie mobility pracovníkov, a to na základe práva na prístup k dokumentom, čo umožňuje aj právo na účinný právny prostriedok nápravy 62 . Fínsky vnútroštátny súd pre nediskrimináciu a rovnosť v roku 2018 posúdil vec bodového hodnotenia kreditného rizika na základe štatistických údajov týkajúcich sa rodu, miesta bydliska, veku a jazyka namiesto individuálneho posudzovania ako diskrimináciu 63 . Vo februári 2020 holandský súd s ohľadom na základné právo na súkromný život, zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach, zrušil platnosť vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým sa zaviedol systém odhaľovania podvodov 64 . „Systém označovania rizika“ sa používal na analýzu údajov zozbieraných rôznymi subjektmi verejného sektora na odhaľovanie ľudí, ktorí potenciálne spáchali podvod v oblasti dávok. Holandský súd zistil, že používanie systému nebolo dostatočne transparentné a jeho zasahovanie do práva na súkromie nebolo primerané cieľu odhaľovania podvodov.

Tieto príklady ukazujú, že členské štáty už čelia problémom, ktoré spôsobuje využívanie umelej inteligencie v súvislosti so základnými právami. Cieľom prístupu k problémom súvisiacim s umelou inteligenciou, ktorý navrhuje Komisia, je posilniť účinnú ochranu základných práv, ale zároveň podporiť inovácie v oblasti umelej inteligencie.

5.2Návrh Komisie na reguláciu vysokorizikovej umelej inteligencie

Komisia v apríli 2021 predstavila návrh nariadenia o umelej inteligencii 65 . Kľúčovými cieľmi navrhovaného nariadenia sú ochrana základných práv a bezpečnosti, ako aj vytvorenie jednotného trhu pre dôveryhodné systémy umelej inteligencie. Cieľom návrhu je zabezpečiť, aby vysokorizikové systémy umelej inteligencie boli navrhované a používané v súlade so základnými právami a aby príslušné vnútroštátne orgány a súdy mohli účinnejšie vyšetrovať a riešiť možné porušenia povinností týkajúcich sa základných práv.

Návrh vychádza z prístupu založeného na riziku. Určité systémy umelej inteligencie sú úplne zakázané, ako napríklad tie, ktoré uplatňovali podprahové techniky a ktoré používali subjekty verejného sektora na sociálne hodnotenie, keďže sa nimi porušovali hodnoty EÚ. Zakázané je aj používanie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva okrem presne vymedzených výnimiek s uplatnením bezpečnostných opatrení.

Vysokorizikové systémy umelej inteligencie budú musieť spĺňať súbor požiadaviek a pred uvedením na trh alebo spustením do prevádzky budú musieť absolvovať postupy posúdenia súladu. Uvedenými požiadavkami sa pri vysokorizikových systémoch umelej inteligencie zabezpečuje primeraná dokumentácia a testovanie, ako aj dostatočná kvalita údajov, vysledovateľnosť, ľudský dohľad, spoľahlivosť, presnosť a kybernetická bezpečnosť. Tieto požiadavky sa budú uplatňovať pri používaní systémov umelej inteligencie v kritických oblastiach, ako je biometrická identifikácia, vzdelávanie, zamestnávanie, dôležité verejné a súkromné služby, ako sú úvery alebo dávky verejnej pomoci, presadzovanie práva, migrácia a hraničné kontroly, ako aj súdnictvo. Na systémy umelej inteligencie, ktoré sú bezpečnostnými prvkami určitých regulovaných výrobkov (napríklad strojov alebo zdravotníckych prístrojov), sa budú vzťahovať rovnaké požiadavky a pred uvedením na trh EÚ alebo spustením do prevádzky budú musieť byť kontrolované.

Návrhom sa zabezpečuje, že používatelia systémov umelej inteligencie, ako sú spoločnosti v kontakte s klientmi alebo subjekty verejného sektora prijímajúce rozhodnutia, dostávajú primerané informácie od vývojárov systémov, aby sa zaistilo vhodné používanie ich aplikácií a aby sa im umožnilo plnenie povinností podľa právnych predpisov týkajúcich sa základných práv.

Ak pri používaní systémov umelej inteligencie dôjde k porušeniam základných práv, účinné uplatňovanie nárokov postihnutých osôb na nápravu uľahčí transparentnosť a vysledovateľnosť systémov umelej inteligencie, v spojení s dôslednými kontrolami ex post zo strany príslušných orgánov. Orgány dohľadu poverené presadzovaním základných práv, ako sú orgány pre ochranu údajov, subjekty pre rovnaké zaobchádzanie alebo spotrebiteľské orgány, budú mať prístup ku všetkej dokumentácii týkajúcej sa vysokorizikových systémov umelej inteligencie, na ktoré sa vzťahuje ich mandát. V prípade potreby budú môcť spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom pri testovaní príslušných systémov umelej inteligencie.

V prípade konkrétnych systémov umelej inteligencie bude povinnosť transparentnosti voči postihnutým ľuďom minimalizovať riziko manipulácie, najmä pokiaľ ide o nástroje „chat bots“ (počítačové programy, ktoré môžu odpovedať na otázky v online rozhovore) alebo „deep fakes“ (umelo vytvorený alebo manipulovaný obrazový, audio alebo video obsah, ktorý má podobu existujúcich ľudí, predmetov, miest alebo iných subjektov prípadne udalostí, a ktorý sa falošne javí ako autentický alebo pravdivý). Ľudia by mali byť informovaní, aj keď sa využívajú systémy na rozpoznávanie emócií alebo na biometrickú kategorizáciu, čo by im malo pomôcť pri presadzovaní ich práv podľa existujúcich právnych predpisov na ochranu údajov.

O danom návrhu sa v súčasnosti rokuje so spoluzákonodarcami.

5.3Súhra s odvetvovými právnymi predpismi – príklad úverovej bonity a bodového hodnotenia kreditného rizika

Návrh nariadenia o umelej inteligencii bude fungovať spoločne s ďalšími právnymi predpismi, ktoré stanovia hmotnoprávne pravidlá pre používanie systémov umelej inteligencie v jasne cielených súvislostiach. Napríklad poskytovatelia úverov často využívajú techniky automatizovaného rozhodovania vrátane systémov umelej inteligencie pri posudzovaní úverovej bonity alebo bodovom hodnotení kreditného rizika. Takýto poskytovatelia vychádzajú z rôznych údajov, z ktorých mnohé daný spotrebiteľ neposkytuje alebo ich nepozná. To vyvoláva obavy, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, priamu alebo nepriamu diskrimináciu 66 a ochranu spotrebiteľa. 67  Smernica o spotrebiteľských úveroch 68 a smernica o hypotekárnych úveroch 69 obsahujú ustanovenia o posudzovaní úverovej bonity. V júni 2021 Komisia prijala nový návrh smernice o spotrebiteľských úveroch, ktorou sa ruší a nahrádza súčasná smernica o spotrebiteľských úveroch. Navrhujú sa v nej pravidlá týkajúce sa poskytovania úverov spotrebiteľom, podľa ktorých členské štáty budú musieť zabezpečiť dokumentáciu postupov a informácií používaných pri posudzovaní úverovej bonity. Okrem toho posudzovanie bude musieť vychádzať z relevantných a presných informácií o finančnej a hospodárskej situácii (napríklad príjmy a výdavky) a nemalo by vychádzať z údajov, akými sú údaje zo sociálnych médií. Spotrebitelia budú mať aj právo na vysvetlenie, ako sa dospelo k rozhodnutiu o ich úverovej bonite, na vyjadrenie názoru a na domáhanie sa zásahu človeka, čo odráža zásady všeobecného nariadenia o ochrane údajov 70 týkajúce sa automatizovaného rozhodovania. Nový návrh obsahuje aj článok o nediskriminácii, v ktorom sa špecifikuje, že podmienky, ktoré je potrebné splniť na poskytnutie úveru, nesmú diskriminovať spotrebiteľov s oprávneným pobytom v Únii na základe ich štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu, ani na žiadnom základe uvedenom v článku 21 Charty základných práv Európskej únie. O návrhu sa v súčasnosti rokuje so spoluzákonodarcami.

5.4Zručnosti

Tam, kde sa využívajú systémy umelej inteligencie, musia byť pracovníci primerane kvalifikovaní, aby boli schopní zabezpečiť dodržiavanie základných práv a primeraný ľudský dohľad. Orgány dohľadu budú takisto potrebovať zamestnancov s osobitnými technickými zručnosťami, aby mohli účinne plniť svoje mandáty. V septembri 2020 Komisia prijala akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 71 . Zameriava sa na podporu digitálnych zručností, a to aj vo vzťahu k umelej inteligencii 72 a zároveň zahŕňa vypracovanie etických usmernení v oblasti umelej inteligencie a údaje týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy. Okrem toho všetky členské štáty, ktoré prijali vnútroštátne stratégie pre umelú inteligenciu, zahrnuli do svojich stratégií aj problematiku zručností, napríklad vo forme reforiem vzdelávacích systémov s cieľom posilniť počítačové myslenie, alebo iniciatív na zavedenie politík celoživotného vzdelávania a rekvalifikácie 73 .

6.Riešenie digitálnej priepasti

Digitálne prepojenie a zručnosti umožňujú aktívne sa zapájať do spoločnosti. Čoraz viac základných činností sa presúva do online priestoru – od hľadania zamestnania cez vykonávanie práce formou telepráce, vzdelávania sa a kontaktov s orgánmi verejnej správy až po objednanie sa na lekárske vyšetrenie. Nie každý však má prístup na internet. Chýbajúci prístup na internet môže ovplyvniť možnosť ľudí uplatňovať svoje práva. Môže ísť napríklad o ich práva v demokratickej spoločnosti vrátane práva na slobodu prejavu a na prístup k informáciám, ako aj ich právo byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, keďže politické kampane stále častejšie prebiehajú online. U osôb, ktoré nemajú potrebné vybavenie alebo digitálne zručnosti, tieto problémy v oblasti prístupu k verejným službám zhoršila pandémia COVID-19, pretože úrady boli zatvorené a komunikácia s vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy sa vyžadovala online.

Tento jav sa často nazýva „digitálnou priepasťou“. V súčasnosti 46 % Európanov stále nemá základné digitálne zručnosti 74 . Túto skutočnosť uznáva Európsky pilier sociálnych práv, ktorý zahŕňa digitálnu komunikáciu medzi základné služby, ku ktorým by mal mať každý prístup, a v rámci ktorého sa vyzýva na podporu opatrení pre tých, ktorí to potrebujú 75 . Osobám, ktoré nemajú riadny prístup na internet, zručnosti potrebné na využívanie týchto služieb, alebo nemajú prístup k digitálnemu produktu či službe v dôsledku telesného alebo kognitívneho postihnutia, stále väčšou mierou hrozí, že budú vylúčené a tieto osoby čelia problémom pri uplatňovaní svojich práv.

Pokiaľ ide o verejné služby dostupné výlučne prostredníctvom digitálnych prostriedkov, osoby bez možnosti pripojenia sa môžu ocitnúť v situácii, v ktorej nedokážu uplatňovať svoje práva alebo budú potrebovať náležitú pomoc. Napríklad Haut Conseil du Travail, poradný orgán francúzskeho ministerstva sociálnych vecí odhaduje, že každá piata osoba vo Francúzsku má ťažkosti pri vykonávaní administratívnych postupov online a varuje, že digitalizácia môže ohroziť zásadu rovnakého prístupu k verejným službám, pokiaľ sa nezachovajú aj alternatívne spôsoby prístupu 76 . Keďže podobne aj stále viac hospodárskych činností obsahuje digitálnu zložku, pri uplatňovaní práva na prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu sa zvyšuje podmienenosť prístupom na internet. Deti, ktoré doma nemajú zariadenie pripojené na internet, majú ťažkosti s účasťou na dištančnom vyučovaní v škole, čo je zásahom do práv dieťaťa a jeho práva na vzdelanie. Okrem toho, ak webové sídla a mobilné aplikácie nie sú prispôsobené potrebám osôb so zdravotným postihnutím, ich právo na integráciu môže byť obmedzené.

S ohľadom na problémy, ktoré predstavuje digitálna priepasť, členské štáty a Komisia zavádzajú sériu opatrení, ktorými sa má zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo. Ako bolo oznámené v akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv 77 , Komisia v roku 2022 zverejní správu o prístupe k základným službám, ktorá sa bude týkať aj prístupu k digitálnej komunikácii, pričom predstaví prehľad o aktuálnom stave v EÚ27, ako aj zmapovanie existujúcich opatrení a osvedčených postupov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, ktoré sa týkajú podpory prístupu pre ľudí v núdzi.

6.1Všeobecné zmenšenie digitálnej priepasti

Skutočnosť, že počas pandémie sa mnohé aktivity presunuli do online priestoru, nie je len problémom, ale aj príležitosťou. Členské štáty vypracúvajú projekty, ktoré sa budú financovať z prostriedkov EÚ s cieľom pomôcť oživeniu hospodárstva po poklese spôsobenom pandémiou. Tieto projekty zahŕňajú opatrenia na riešenie digitálnej priepasti a dosiahnutie inkluzívnych digitálnych práv a na riešenie digitalizácie práce. Ako príklad je možné uviesť dva vnútroštátne plány. Rumunsko plánuje investovať do vytvorenia vzdelávacieho obsahu a dostupných zdrojov, ako sú videá a interaktívne lekcie, a vyvíjať dostupné programy digitálnej gramotnosti pre študentov so zdravotným postihnutím. Nemecko má za cieľ pomôcť získať digitálne zariadenia pre učiteľov v celej krajine. Okrem toho vytvorí platformu pre digitálne celoživotné vzdelávanie a osobitnú pozornosť bude venovať podpore formálne najmenej kvalifikovaných osôb.

Všeobecnejšie povedané, v rôznych členských štátoch existuje mnoho sľubných iniciatív 78 . Belgicko vo februári 2021 vydalo verejnú výzvu na predkladanie projektov na podporu podnikateliek postihnutých pandémiou COVID-19 vrátane ponuky poradenstva smerom k digitalizácii. Belgicko investuje aj do miestnych organizácií, ktorých cieľom je zvyšovať digitálne zručnosti mladých ľudí v neistej hospodárskej situácii.

Portugalsko mobilizuje mladých dobrovoľníkov, aby pomohli vzdelávať dospelých ľudí v oblasti digitálnej transformácie prostredníctvom vnútroštátnej siete 1 500 centier odbornej prípravy a veľkého počtu bezplatných nástrojov a zdrojov. Očakáva sa, že sa do tohto programu digitálnej integrácie zapojí 1 milión ľudí a bude sa vykonávať v partnerstve s miestnymi orgánmi a organizáciami 79 .

Taliansko podporuje prístup na internet pre určité osoby na podobnom princípe ako program WIFI4EU 80 a začalo projekt „Piazza Wifi Italia“ 81 , v rámci ktorého sa 400 000 ľuďom prostredníctvom špecializovanej aplikácie umožňuje jednoduché bezplatné pripojenie k sieti wi-fi rozšírenej v celej krajine. V marci 2020 bol tento projekt rozšírený na zdravotnícke zariadenia vrátane nemocníc.

Je pravdepodobné, že digitálna infraštruktúra sa bude ďalej rozvíjať a EÚ prijíma opatrenia na zlepšenie pripojiteľnosti v rôznych oblastiach. Hlavným cieľom pripojiteľnosti v digitálnom desaťročí je, aby každá európska domácnosť mala prístup k vysokorýchlostnému internetovému pokrytiu do roku 2025 a ku gigabitovému pripojeniu do roku 2030 82 . Komisia a členské štáty sa v marci 2021 dohodli na vytvorení súboru nástrojov pre pripojiteľnosť na podporu zavádzania digitálnych sietí a uľahčenie prístupu k spektru 5G. Cieľom preskúmania smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie, plánovaného na rok 2022, je ďalšia podpora zavádzania digitálnych sietí znižovaním administratívneho zaťaženia a nákladov a urýchľovaním tohto zavádzania. Okrem toho dlhodobá vízia Komisie pre vidiecke oblasti 83 z júna 2021 je zameraná na riešenie digitálnej priepasti medzi mestom a vidiekom umožnením prístupu k pripojiteľnosti na rýchly internet, 5G (aj prostredníctvom financovania zo zdrojov EÚ 84 ) a digitálnej technológii, ako aj posilnením digitálnych zručností. Vysokorýchlostná širokopásmová pripojiteľnosť je kľúčom k umožneniu digitálnej transformácie a obnove po pandémii COVID-19. Komisia sa zaviazala zmenšiť digitálnu priepasť v prístupnosti vo vidieckych oblastiach a EÚ investuje do infraštruktúry sietí, štandardnej pre bezdrôtový prenos údajov a do optických káblov s cieľom zabezpečiť, aby každý v EÚ mal prístup k energeticky efektívnej infraštruktúre s nadčasovou digitálnou pripojiteľnosťou.

6.2Verejná správa

Digitálna technológia umožňuje ľuďom využívať širší prístup k verejným službám a k informáciám, čo im môže pomôcť pri organizovaní ich každodenných životov a uplatňovaní ich práv, predovšetkým slobody usadiť sa a poskytovať služby. Od vydania vyhlásenia z Malmö , ktoré bolo podpísané na samite vo Švédsku v roku 2009, členské štáty EÚ dosahujú sústavný pokrok v modernizácii verejnej správy 85 . Tallinnské vyhlásenie z roku 2017 poskytlo impulz na digitalizáciu verejných služieb pre ľudí a cezhraničných verejných služieb pre podniky 86 . Nedávne Berlínske vyhlásenie z decembra 2020 najnovšie zahrnulo medzi záväzky členských štátov kroky na ochranu základných práv na internete 87 a cieľom Lisabonského vyhlásenia z júna 2021 je zabezpečiť, aby sa „na nikoho nezabudlo“. Súčasťou úsilia členských štátov je aj digitalizácia justície 88 .

Členské štáty uplatňujú rozličné východiská na zaistenie prístupu k verejným službám a snažia sa zmenšiť digitálnu priepasť a zároveň splniť požiadavky tohto digitálneho veku. Napríklad Francúzsko sa rozhodlo zachovať viaceré spôsoby prístupu k verejným službám, aby sa predišlo akýmkoľvek prekážkam. Ľudia nie sú povinní kontaktovať orgány verejnej správy elektronicky. Dánsko sa vydalo inou cestou a uplatňuje stratégiu „digitálne služby ako štandard“, pričom v roku 2014 zaviedlo povinnosť používať elektronické prostriedky na všetky kontakty s verejnou správou. S cieľom riešiť digitálnu priepasť štát financuje opatrenia, ako je bezplatná osobná pomoc v knižniciach 89 , pomoc pri nákupe vybavenia a príspevky na predplatenie internetového pripojenia. V podobnom duchu verejná správa a miestne knižnice v Holandsku začali iniciatívu „informačné miesto digitálnej verejnej správy“, v rámci ktorej vyškolený zamestnanec knižnice odpovedá na otázky a pomáha ľuďom s tradičnými digitálnymi službami verejnej správy, ako sú daňové priznania a sociálne služby, ako aj novšie služby, napríklad aplikácie týkajúce sa koronavírusu.

6.3Zdravotná starostlivosť

Pandémia spôsobila nárast poskytovania zdravotnej starostlivosti online, napríklad prostredníctvom virtuálnych konzultácií alebo prostredníctvom aplikácií a softvéru vyvinutých na diagnostické alebo terapeutické účely. Niektorým osobám, napríklad obyvateľom vidieckych oblastí alebo malých ostrovov, tento trend uľahčuje prístup k lekárskej pomoci, zatiaľ čo pre iných predstavuje novú bariéru. Tým, ktorým chýba prístup alebo zručnosti, môžu opatrenia na premostenie digitálnej priepasti zlepšiť situáciu. Napríklad Poľsko zaviedlo „internetový účet pacienta“, online nástroj, ktorý poskytuje pacientom prístup k informáciám o ich minulej, súčasnej alebo plánovanej liečbe a umožňuje im vybaviť viaceré záležitosti (elektronický predpis, záznamy histórie návštev, elektronické výmenné lístky, elektronické vybavenie práceneschopnosti a nároky) bez potreby osobne navštíviť zariadenie zdravotnej starostlivosti.

6.4Vzdelávanie

Viaceré členské štáty majú politiky a programy na podporu prístupu k technológii a posilnenie digitálnych zručností v kontexte formálneho vzdelávania. Napríklad Grécko poskytuje žiakom a študentom, ktorí to potrebujú, poukazy na nákup vybavenia, ako sú tablety alebo počítače, a zabezpečuje relevantné vzdelávacie programy prostredníctvom virtuálnej „akadémie digitálnych zručností“, ktorá bola spustená v roku 2020.

Na úrovni EÚ sa v rámci akčného plánu digitálneho vzdelávania 90  (2021 – 2027), ktorý sa začal realizovať v septembri 2020, stanovila dlhodobá strategická vízia udržateľnej a inkluzívnej digitálnej transformácie vo vzdelávaní a v odbornej príprave. Plán podporuje právo na prístup ku kvalitnému digitálnemu vzdelávaniu pre všetkých a rovnaký prístup k infraštruktúre pričom sa osobitne zameriava na podporu účasti dievčat a žien na predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika).

6.5Integrácia osôb so zdravotným postihnutím

Európsky kódex elektronických komunikácií 91 zabezpečuje rovnaký prístup k elektronickým komunikačným službám a ich výber pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, čo uľahčuje ich účasť v digitálnej spoločnosti. Európsky akt o prístupnosti 92 nadobudne účinnosť v roku 2025 a rozšíri začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím a starších ľudí do digitálneho sveta tým, že im uľahčí prístup k súboru kľúčových produktov a služieb zo súkromného aj z verejného sektora. V smernici o prístupnosti webových sídel 93 z roku 2016 sa od členských štátov požaduje, aby zabezpečili, že webové sídla a mobilné aplikácie subjektov verejného sektora sú prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím, ako sú osoby s poruchami zraku, sluchu alebo motoriky. Týmto spôsobom sa podporuje právo na slobodu prejavu a na prístup k informáciám, právo na vzdelanie, slobodná voľba povolania a právo na prácu, na nediskrimináciu, na integráciu osôb so zdravotným postihnutím, na prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, právo na prístup k dokumentom, právo na slobodný pohyb a pobyt na území Únie, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby.

Smernica sa môže vykonávať rôznymi spôsobmi. Napríklad Slovinsko modernizovalo svoj štátny portál elektronickej verejnej správy tak, že ho môžu používať nevidiace a zrakovo postihnuté osoby, nepočujúce osoby a osoby s poruchami sluchu, osoby s dyslexiou a používatelia s narušeným chápaním. Textové opisy postupov sú napríklad doplnené krátkymi videami, ktoré obsahujú aj výklad v posunkovom jazyku. V Grécku boli počas pandémie digitálne školské učebnice upravené tak, aby k nim mali prístup osoby so všetkými kategóriami zdravotného postihnutia.

7.Ochrana ľudí pracujúcich prostredníctvom platforiem

Online platformy zahŕňajú širokú škálu trhov, sociálnych médií, predajní s kreatívnym obsahom, obchodov s aplikáciami, webových sídel na porovnávanie cien, platforiem pre kolaboratívne hospodárstvo, ako aj vyhľadávačov. Uľahčujú kontakt medzi používateľmi a podnikmi. Digitálne pracovné platformy, ako osobitná podskupina online platforiem, sa stali charakteristickým prvkom digitálneho hospodárstva.

Práca pre platformy vytvorila pre ľudí nové hospodárske príležitosti, ktoré im napríklad umožňujú vykonávať činnosť na čiastočný úväzok a vo všeobecnosti mať prístup na trh práce. Zároveň však predstavuje problémy v oblasti základných práv vrátane ochrany osobných údajov, súkromia, práv pracovníkov na informácie a konzultácie, práva na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie a spravodlivých a primeraných pracovných podmienok. Spomedzi 28 miliónov osôb, ktoré podľa odhadov pracujú prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, môže až 5,5 milióna predstavovať „nepravé“ samostatne zárobkovo činné osoby 94 . Zatiaľ čo v rámci zmlúv s platformami, prostredníctvom ktorých pracujú, sa tieto osoby opisujú ako samostatne zárobkovo činné, v skutočnosti sa na nich vzťahuje kontrola a dohľad, ktoré sa spájajú s postavením pracovníka. Aj obchodné modely založené na algoritmoch prinášajú problémy, ako je nedostatok informácií a konzultácií s ľuďmi pracujúcimi prostredníctvom platforiem a ich zástupcami o tom, ako sa algoritmy používajú a ako ovplyvňujú pracovné podmienky v práci pre platformy. Nedostatočné sú aj prostriedky nápravy a nejasná zodpovednosť týkajúca sa používania algoritmov.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová oznámila vo svojich politických usmerneniach potrebu zlepšiť pracovné podmienky pri práci prostredníctvom platforiem 95 . Túto potrebu ešte viac zvýraznila kríza spôsobená ochorením COVID-19 a zrýchlené zavádzanie obchodných modelov platforiem. V nedávnom uznesení Európskeho parlamentu 96 sa zdôrazňuje, že práca pre platformy vyvoláva obavy súvisiacimi s neistotou a zlými pracovnými podmienkami, chýbajúcim alebo zložitým prístupom k primeranej sociálnej ochrane, dielčim a nepredvídateľným príjmom a chýbajúcimi opatreniami v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. EÚ sa v ňom vyzýva na dôsledné opatrenia na riešenie nesprávnej klasifikácie postavenia v zamestnaní a zlepšenie transparentnosti pri využívaní algoritmov, a to aj v prípade zástupcov pracovníkov.

7.1Situácia a opatrenia na úrovni členských štátov

S cieľom predchádzať nekalej súťaži s ujmou pre pracovníkov a pretekom ku dnu, pokiaľ ide o postupy zamestnávania a sociálne normy, EÚ vytvorila minimálnu úroveň pracovných práv, ktorá sa uplatňuje na pracovníkov vo všetkých členských štátoch. Súbor právnych predpisov EÚ týkajúcich sa práce a sociálnych vecí sa v priebehu rokov rozrástol. Okrem toho sa vnútroštátne reakcie na problémy, ktoré prináša práca pre platformy, v jednotlivých členských štátoch líšia. Niektoré z nich prijali vnútroštátne právne predpisy na zlepšenie pracovných podmienok alebo prístupu k sociálnej ochrane v rámci práce pre platformy. V mnohých členských štátoch súdy vydali rozhodnutia vo veci nesprávnej klasifikácie postavenia v zamestnaní. V niektorých členských štátoch sa sociálni partneri a platformové spoločnosti zapojili do rokovaní o kolektívnych zmluvách.

Revíziou zákonníka práce prijalo Francúzsko v roku 2016 právny predpis, v ktorom sa stanovujú pracovné a sociálne práva pre osoby pracujúce prostredníctvom platforiem, a to bez ohľadu na odvetvie hospodárskej činnosti. Zákon sa uplatňuje v prípade technologicky a hospodársky závislých, samostatne zárobkovo činných jednotlivcov. Poskytuje sa v ňom prístup k systému dobrovoľného poistenia pre prípad pracovných úrazov, ukladá sa platformám povinnosť platiť poistné alebo poskytovať kolektívne poistenie svojim pracovníkom a zaručuje sa právo na kolektívne akcie a ďalšie vzdelávanie sa. Okrem toho najvyšší súd pre súkromné pracovné záležitosti (kasačný súd) v dvoch rozsudkoch zdôraznil, že pracovníkom platforiem v oblasti ride-hailingu (taxislužieb objednávaných prostredníctvom elektronickej aplikácie) musí byť priznané postavenie zamestnanca v prípadoch, keď platforma môže vydávať pokyny a vymáhať ich 97 . Pokračuje však diskusia o skutočnom postavení osôb pracujúcich prostredníctvom platforiem, a to aj v iných odvetviach.

Taliansky región Lazio v roku 2019 vydal právny predpis 98 na zlepšenie pracovných podmienok a sociálnej ochrany pre všetkých pracovníkov platforiem bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní. Tento právny predpis zahŕňa zabezpečenie proti nehodám súvisiacim s prácou, primeranú odbornú prípravu a zodpovednosť v oblasti bezpečnosti a úrazové poistenie. Zakazuje aj platby za jednotlivé úlohy. Taliansko okrem toho v roku 2019 prijalo vnútroštátne právne predpisy na zlepšenie pracovných podmienok samostatne zárobkovo činných vodičov v oblasti rozvozu jedla 99 . V júli 2021 navyše taliansky orgán pre ochranu údajov prikázal spoločnosti Deliveroo Italy zaplatiť pokutu vo výške 2,5 milióna EUR za netransparentné používanie algoritmov a neprimerané zhromažďovanie údajov o pracovníkoch. Uvedený orgán zistil porušovanie niektorých ustanovení všeobecného nariadenia o ochrane údajov a vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu súkromia, talianskeho zákonníka práce a uvedených právnych predpisov na ochranu pracovníkov 100 .

Španielsko prijalo v máji 2021 právne predpisy, v ktorých sa zavádza predpoklad, že osoby pracujúce prostredníctvom platforiem v službách dodávania jedla a balíkov sa považujú za pracovníkov, pričom bremeno dokazovania, že pracovníkmi nie sú, sa prenáša na platformy 101 . Týmto zákonom sa navyše ukladá platformám povinnosť poskytovať odborovým zväzom informácie o riadení prostredníctvom algoritmov vrátane digitálneho monitorovania výkonnosti a automatického prideľovania úloh. V tomto zákone je stanovené, že všetky spoločnosti (nielen doručovateľské platformy) musia svojich pracovníkov informovať o parametroch a pravidlách, na ktorých sú založené automatizované systémy, ktoré môžu ovplyvňovať pracovné podmienky, prístup k zamestnaniu a jeho udržanie.

Nemecko uverejnilo politické dokumenty o budúcnosti práce týkajúce sa zapojenia samostatne zárobkovo činných jednotlivcov, ktorí sa podieľajú na práci pre platformy, do dôchodkových a poistných systémov a modernizácie ich poistenia pre prípad pracovných úrazov.

V novembri 2020 aj Portugalsko uverejnilo politický dokument o budúcnosti práce, ktorý sa týkal sa vytvorenia právneho predpokladu o postavení osôb pracujúcich prostredníctvom platforiem, spôsobov zvýšenia sociálnej ochrany pre samostatne zárobkovo činné osoby a spôsobov posilnenia kolektívneho zastúpenia pracovníkov platforiem. V roku 2018 Portugalsko prijalo právny predpis o individuálne platenej preprave cestujúcich so stanovením limitov na pracovný čas vodičov 102 .

7.2Spoločný prístup EÚ

Vzhľadom na to, že vnútroštátne prístupy sa vypracovávajú s cieľom riešiť rozličné problémy týkajúce sa práce pre platformy, vzniká riziko fragmentácie medzi rôznymi vnútroštátnymi legislatívnymi iniciatívami. Komisia identifikovala viaceré problémy v práci pre platformy a v dvoch etapách konzultovala s európskymi sociálnymi partnermi o potrebe iniciatívy v rámci práce pre platformy a jej možného smerovania. Európski sociálni partneri sa zhodli v pomenovaní problémov, ktoré treba riešiť, ale mali odlišné názory na potrebu konkrétnych opatrení na úrovni EÚ. Okrem toho Komisia uskutočnila výmenu informácií s mnohými zainteresovanými stranami vrátane špecializovaných a bilaterálnych stretnutí s platformovými spoločnosťami, združeniami zamestnancov platforiem, odborovými združeniami, zástupcami členských štátov, odborníkmi z akademickej obce a medzinárodnými organizáciami a zástupcami občianskej spoločnosti 103 . Komisia navrhla smernicu na zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem na úrovni EÚ, a to zabezpečením správneho určenia ich postavenia v zamestnaní, podporou transparentnosti, spravodlivosti a spoľahlivosti pri algoritmickom riadení práce pre platformy a zlepšením transparentnosti v rámci práce pre platformy vrátane cezhraničných situácií, a súčasne podporou podmienok pre udržateľný rast digitálnych pracovných platforiem v Únii.

8.Monitorovanie digitálneho dohľadu

Ochrana údajov a súkromie sú v digitálnom veku kľúčové základné práva. Sú to aj „umožňujúce“ práva, ktoré uľahčujú a zvyšujú ochranu ďalších základných práv, ktoré môžu byť ovplyvnené dohľadom štátu alebo súkromného subjektu, a to práv, ako je ľudská dôstojnosť, sloboda prejavu, sloboda myslenia, svedomia a náboženstva alebo sloboda zhromažďovania, právo na spravodlivý proces a účinný prostriedok nápravy alebo na nediskrimináciu. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, smernica o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva a smernica o súkromí a elektronických komunikáciách posunuli Európu do popredia, pokiaľ ide o ochranu základných práv v online priestore. Rozširujúca sa digitalizácia vo všetkých oblastiach života predstavuje výzvy pre ochranu údajov a ochranu súkromného a rodinného života. Ďalšie právne predpisy, ako je akt o správe údajov, v prípade ktorého sa spoluzákonodarcom nedávno podarilo dosiahnuť politickú dohodu, majú za cieľ podporovať vznik silného dátového hospodárstva pomocou regulácie dátových sprostredkovateľských služieb, dátového altruizmu a opakovaného použitia chránených údajov verejného sektora, a to v súlade a zhode s režimom ochrany údajov.

V praxi je silný právny rámec EÚ neustále podrobovaný skúškam. Spotrebiteľské organizácie a organizácie občianskej spoločnosti zamerané na oblasť základných práv kritizujú nedostatočné presadzovanie v prípadoch porušovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov 104 . EÚ a členské štáty v posledných rokoch prijali niekoľko opatrení na zabezpečenie verejnej bezpečnosti a riešenie bezpečnostných výziev s využitím moderných technológií. V tejto súvislosti organizácie občianskej spoločnosti vyjadrujú obavy, pokiaľ ide o primeranosť politík dohľadu a bezpečnosti napríklad pri monitorovaní hraníc EÚ 105 alebo v prípade prijatých alebo navrhovaných právnych predpisov, ktoré by príslušným orgánom umožnili skenovať súkromnú komunikáciu na účely bezpečnosti 106 . Organizácie občianskej spoločnosti a priemyselné organizácie takisto vyjadrili obavy z toho, čo vnímajú ako pokusy členských štátov oslabiť šifrovanie 107 .

Orgány pre ochranu osobných údajov a vnútroštátne súdy zabezpečujú účinný prostriedok nápravy všade tam, kde opatrenia dohľadu súkromných aj verejných subjektov predstavujú porušenie základných práv. Ako príklady možno uviesť: i) rozhodnutie švédskeho orgánu pre ochranu údajov o používaní kamier upevnených na tele kontrolórmi v štokholmskej verejnej doprave, ktoré kritizovalo nedostatok transparentnosti a nadmerné zhromažďovanie údajov a viedlo k pokute vo výške16,1 milióna SEK 108 alebo ii) rozhodnutie Conseil d’Etat (Štátnej rady) vo Francúzsku, na základe ktorého musela polícia prestať používať drony na kontrolu, či sa dodržiavajú pravidlá sociálneho odstupu, pretože tieto drony majú technickú kapacitu na identifikovanie jednotlivých osôb a neboli používané v súlade so zákonom o ochrane údajov 109 .

Navrhovaný európsky rámec digitálnej identity ponúkne na dobrovoľnom základe každému občanovi EÚ a každej osobe s pobytom v EÚ spoľahlivú a bezpečnú digitálnu peňaženku pod plnou kontrolou používateľa ako nezávislý prostriedok na prístup k verejným a súkromným digitálnym službám a výmenu rôznych atribútov a potvrdení. 110

8.1Uchovávanie údajov

Podľa stanoviska Súdneho dvora Európskej únie od roku 2014 vnútroštátne právne predpisy, v ktorých je stanovené uchovávanie telekomunikačných metaúdajov (prevádzkové a lokalizačné údaje) na účely presadzovania práva a na spravodajské účely, nespĺňajú požiadavky práva EÚ. Súdny dvor dospel k záveru, že tieto vnútroštátne právne predpisy predstavujú závažný a neprimeraný zásah do práv na súkromie a ochranu údajov, pretože komunikačné metaúdaje môžu odhaliť informácie o značnom počte aspektov súkromného života dotknutých osôb 111 . Súdny dvor síce uznal, že opatrenia na uchovávanie údajov zodpovedajú oprávneným cieľom verejného záujmu, často však s určitými výnimkami 112 konštatoval, že právo EÚ vylučuje legislatívne opatrenia, ktoré poskytovateľom elektronických komunikačných služieb ako preventívne opatrenie ukladajú povinnosť požadovať všeobecné a nediskriminačné uchovávanie prevádzkových a lokalizačných údajov. V stratégii EÚ v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 zo 14. apríla 2021 Komisia oznámila, že bude analyzovať a stanoví možné prístupy k uchovávaniu údajov v súlade s rozsudkami Súdneho dvora s cieľom reagovať na potreby v oblasti presadzovania práva a justície spôsobom, ktorý je operačne užitočný, technicky možný a právne spoľahlivý, okrem iného aj úplným rešpektovaním základných práv, a do konca júna 2021 sa poradí s členskými štátmi. Komisia v súčasnosti uskutočňuje konzultácie a ich výsledky pozorne zváži pred prijatím rozhodnutia o možnom ďalšom postupe.

8.2Šifrovanie

Šifrovanie je veľmi dôležité pre ochranu základných práv a zabezpečenie systémov a transakcií. Právne predpisy EÚ umožňujú šifrovanie ako opatrenie na zabezpečenie ochrany základných práv, ako je súkromie, ochrana osobných údajov 113 a sloboda prejavu, ako aj zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti 114 . Okrem toho je šifrovanie dôležité pre ochranu obchodných tajomstiev, a tak pomáha ľuďom, aby mohli využívať svoje právo na podnikanie. Od začiatku pandémie COVID-19 sa okrem rastúceho používania digitálnych nástrojov vo všetkých oblastiach života zvýšil počet kybernetických útokov. Takéto útoky spôsobili veľké škody spoločnostiam a kritickým službám vrátane systémov zdravotnej starostlivosti a ohrozili práva ľudí, čím zvýraznili dôležitosť šifrovania pre verejné a súkromné subjekty, keďže šifrovaním sa chráni dôvernosť informácií 115 .

Použitie šifrovania však zároveň umožňuje páchateľom, aby maskovali svoju totožnosť a skrývali obsah svojej komunikácie. V nadväznosti na výzvy členských štátov sa Komisia zaviazala preskúmať vyvážené technické, prevádzkové a právne riešenia týchto problémov. V rámci týchto riešení sa musí zachovať účinnosť šifrovania pri ochrane súkromia a bezpečnosti komunikácie a zároveň poskytovať účinná reakcia na trestné činy a terorizmus 116 . Komisia v roku 2022 navrhne ďalšie smerovanie s cieľom riešiť otázku zákonného a cieleného prístupu k šifrovaným informáciám v kontexte vyšetrovania trestných činov a trestného stíhania, ktoré bude vychádzať z dôkladného mapovania spôsobu, akým členské štáty pristupujú k šifrovaniu, ako aj z postupu so zapojením viacerých zainteresovaných strán, v ktorom sa preskúmajú a posúdia konkrétne možnosti (právne, etické a technické) 117 .

8.3Diaľková biometrická identifikácia

Pravidlá EÚ na ochranu údajov v zásade zakazujú spracúvanie biometrických údajov na účely jedinečnej identifikácie fyzickej osoby, pokiaľ sa neuplatňujú osobitné podmienky 118 . Spracúvanie takých údajov musí mať právny základ vychádzajúci z právnych predpisov na ochranu údajov. Takým právnym základom by mohol byť slobodne poskytnutý súhlas všetkých dotknutých osôb, ktorý je však v praxi ťažké získať, alebo alternatívne právo EÚ alebo členského štátu, ktorým sa sleduje významný verejný záujem, akým je prevencia konkrétnej a okamžitej hrozby teroristického útoku. V oblasti presadzovania práva musí byť spracúvanie povolené zákonom. Ak spracúvanie biometrických údajov vyplýva z práva, musí byť toto právo primerané sledovanému cieľu, rešpektovať podstatu práva na ochranu údajov a ďalších základných práv a zabezpečiť vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu základných práv a záujmov dotknutých osôb.

Organizácie občianskej spoločnosti vyslovili obavy v súvislosti s rastúcim využívaním technológií diaľkovej biometrickej identifikácie vo viacerých členských štátoch a vyzývajú na zákaz ich používania 119 . Používanie diaľkových biometrických systémov kritizuje aj európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, Európsky výbor pre ochranu údajov pozostávajúci z vnútroštátnych orgánov pre ochranu údajov 120 a ďalšie vnútroštátne orgány pre základné práva, ako napríklad Defenseur des Droits vo Francúzsku 121 . Existujú viaceré príklady, keď orgány pre ochranu údajov zasahovali s cieľom zastaviť nezákonné používanie takej technológie, napríklad v prípade školy vo Francúzsku, polície vo Švédsku alebo holandského supermarketu 122 .

Okrem existujúceho rámca obsahuje nariadenie o umelej inteligencii, ktoré Komisia navrhla v apríli 2021 (pozri kapitolu 4), zákaz diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch a povoľuje sa na účely presadzovania práva pri troch obmedzených výnimkách a pod podmienkou, že sa uplatňujú konkrétne bezpečnostné opatrenia 123 .

8.4Vzdelávanie

Počas pandémie COVID-19 používali vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy rôzne online platformy a nástroje. Často sa zavádzali ako „rýchle riešenia“ a používanie komerčných digitálnych riešení výučby a softvéru na monitorovanie študentov, ktorí absolvovali skúšky na diaľku, viedlo k obavám, že ich koncepcia mohla umožniť zneužitie údajov používateľov na vytváranie zisku, a nie na zmysluplné pedagogické postupy.

Európske centrum digitálneho vzdelávania, zriadené v rámci akčného plánu digitálneho vzdelávania, je fórum na prípravu opatrení na zaisťovanie užšej medziodvetvovej spolupráce, podporu výmeny medzi pedagógmi, rozvoj prostriedkov na zabezpečovanie kvality a zaisťovanie dodržiavania ochrany údajov a súkromia. Zabezpečovanie kvality a dôvera pritom budú zohrávať kľúčovú úlohu: zabezpečovanie kvality pri podpore spoločného chápania kľúčových noriem kvality digitálneho vzdelávania, dôvera pri zaisťovaní rešpektovania kľúčových zásad týkajúcich sa používania údajov, etiky a ochrany súkromia. Tieto dva prvky okrem zvýšenia úrovne digitálnej pripravenosti európskych vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odbornej prípravy môžu zlepšiť spoluprácu a celkovú kvalitu dostupných digitálnych riešení.

8.5Zdravotníctvo

Mnohé časti reakcie na pandémiu COVID-19 zahŕňajú spracúvanie osobných údajov vrátane údajov o zdravotnom stave, na ktoré sa pre ich citlivosť vzťahujú ďalšie pravidlá podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Spracúvanie osobných údajov musí byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné, a primerané na dosiahnutie cieľa, a musí to byť v súlade s požiadavkami všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Tým sa riadi prístup EÚ. Komisia napríklad poskytla členským štátom usmernenie 124 týkajúce sa aplikácií na boj proti pandémii a podporila ich prácu na súbore nástrojov s požiadavkami na aplikácie 125 a technické špecifikácie interoperability 126 medzi vnútroštátnymi aplikáciami na zasielanie výstrah v EÚ. Komisia vytvorila bránu, ktorá umožňuje posielanie takýchto výstrah cezhranične a medzi rôznymi aplikáciami členských štátov. Predložila aj návrh platformy na výmenu údajov z formulárov na vyhľadanie cestujúceho 127 s cieľom podporiť cezhraničné sledovanie kontaktov v prostredí dopravy. V ďalšom kroku sa zaviazala navrhnúť právny rámec EÚ pre koordinovaný prístup k zaznamenávaniu údajov o nedávnych cestách v miere nevyhnutnej na zastavenie šírenia ochorenia COVID-19, a to opierajúc sa o skúsenosti s použitím formulárov na vyhľadanie cestujúceho.

Okrem toho Európsky parlament a Rada 14. júna 2021 prijali nariadenie, ktorým sa zriaďuje systém digitálnych COVID preukazov EÚ na uľahčenie voľného pohybu počas pandémie ochorenia COVID-19 128 . Bola vypracovaná infraštruktúra na podporu potvrdení o očkovaní, o vykonaní testu a prekonaní ochorenia s cieľom zjednodušiť kontrolu opatrení v oblasti verejného zdravia pri cestovaní (napríklad na oslobodenie od požiadaviek na karanténu). Pre jednoduchšie použitie sú potvrdenia k dispozícii v digitálnej aj papierovej forme. Vo všetkých prípadoch sú kategórie údajov a ich spracúvanie obmedzené na to, čo je nevyhnutné na daný účel, napríklad subjekty overujúce potvrdenia nesmú po overení uchovávať ich obsah. Okrem toho rámec dôvery stanovený pre digitálny COVID preukaz EÚ zabezpečuje, že preukazy sa môžu overovať offline spôsobom bez toho, aby bol o overovaní informovaný vydavateľ preukazu alebo akákoľvek iná tretia strana. Kľúčová je vždy transparentnosť, aby sa zabezpečil právny súlad s chartou a s platnými právnymi predpismi a aby sa vytvorila a udržiavala dôvera. Z výsledkov vyplýva, že keď sú opatrenia starostlivo vypracované, ochrana údajov je v súlade s účinnými opatreniami v oblasti verejného zdravia a môže pomôcť podporiť ich prijatie a zabezpečiť, že rámec EÚ na ochranu údajov poskytuje potrebnú flexibilitu.

Komisia v súčasnosti pripravuje legislatívny návrh európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia, ktorý by mal byť prijatý začiatkom roku 2022. Cieľom európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia je uľahčiť poskytovanie digitálnej zdravotnej starostlivosti a podporiť prístup k údajom týkajúcim sa zdravia pre výskum, inovácie, tvorbu politík a regulačné činnosti a zároveň ďalej zlepšovať kontrolu, ktorú majú ľudia nad svojimi osobnými údajmi. Iniciatíva európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia bude plne v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov v EÚ.

8.6Presadzovanie

Príslušné vnútroštátne orgány dohľadu, zamerané na monitorovanie a presadzovanie ochrany údajov a pravidiel ochrany súkromia, sú základom riadiaceho systému pre ochranu údajov v EÚ. Tieto orgány a vnútroštátne súdy sú zodpovedné za monitorovanie a presadzovanie pravidiel podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov, vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva 129 a smernice o súkromí a elektronických komunikáciách. Jedným z hlavných cieľov Komisie je, aby členské štáty vykonávali tieto pravidlá správne a účinne. Členské štáty majú podľa práva EÚ povinnosť zabezpečiť, aby ich orgány pre ochranu údajov boli nezávislé, a prideliť im dostatočné zdroje na vykonávanie ich úloh dohľadu 130 . Komisia sleduje vývoj týkajúci sa nezávislosti, úloh, právomocí a zdrojov orgánov dohľadu a v prípade, že členské štáty nedodržiavajú pravidlá EÚ, začne konanie o nesplnení povinnosti, aby zabezpečila, že tieto pravidlá sa účinne presadzujú.

Orgány pre ochranu údajov spolupracujú v rámci Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB), aby sa zabezpečila konzistentnosť pri presadzovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov, predovšetkým v cezhraničných prípadoch. Po troch rokoch uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov vyvolala účinnosť tejto spolupráce kritiku 131 a výbor EDPB bude pokračovať vo svojom úsilí zameranom na zvýšenie efektívnosti 132 . Komisia súhlasí s názorom Rady 133 , Európskeho parlamentu a EDPB 134 , že je potrebné sa teraz zamerať na zlepšovanie vykonávania a na opatrenia na posilnenie presadzovania práva EÚ v oblasti ochrany údajov.

8.7Ochrana osobných údajov mimo EÚ

Podstatným aspektom ochrany základných práv v online prostredí je zabezpečenie kontinuity ochrany jednotlivcov, keď ich údaje opúšťajú EÚ. Keďže osobné údaje v dnešnom prepojenom svete jednoducho prekračujú hranice a toky údajov sa stali integrálnou súčasťou obchodu, regulačnej spolupráce, ba aj sociálnej interakcie, ochrana, ktorú zaručuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernica o presadzovaní práva, by bola neúčinná, keby bola obmedzená na spracúvanie údajov len vnútri EÚ.

V tomto kontexte Komisia pokračovala vo vykonávaní svojho ambiciózneho programu zameraného na podporu vysokej úrovne ochrany pri prenose údajov Európanov do zahraničia a zároveň na uľahčovanie toku údajov. Zahŕňalo to spoluprácu s kľúčovými partnermi s cieľom dosiahnuť „zistenie o primeranosti“, čím sa potvrdzuje, že krajina mimo EÚ zabezpečuje úroveň ochrany údajov, ktorá je „v podstate rovnocenná“ s úrovňou v EÚ. Prinieslo to dôležité výsledky, ako napríklad prijatie dvoch rozhodnutí o primeranosti pre Spojené kráľovstvo (podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov a podľa smernice o presadzovaní práva) a uzavretie rozhovorov o primeranosti s Južnou Kóreou.

Okrem toho po vyhlásení Súdneho dvora o neplatnosti skoršieho zistenia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov EÚ zintenzívnila rokovania s USA o novom rámci EÚ – USA na ochranu súkromia pre transatlantické prenosy údajov, ktorým sa zaisťuje úplný súlad s rozsudkom Súdneho dvora.

V júni 2020 navyše Komisia prijala modernizované štandardné zmluvné doložky pre prenos osobných údajov do krajín mimo EÚ, ktoré odrážajú nové požiadavky podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov a sú prispôsobené potrebám moderného digitálneho hospodárstva. Ide o modelové doložky o ochrane údajov, ktoré vývozca údajov a dovozca údajov môžu na dobrovoľnom základe zapracovať do svojich zmluvných dojednaní (napríklad do zmluvy o poskytnutí služby, ktorá si vyžaduje prenos osobných údajov) a podľa ktorých sa majú zabezpečiť primerané záruky ochrany údajov.

Komisia pokračuje aj vo svojej účasti na iniciatíve spoľahlivého voľného toku údajov, ktorú začalo Japonsko v roku 2019 a následne sa pridali skupiny G20 a G7. Jednou z ústredných častí tejto koncepcie, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s aktívnou účasťou EÚ a jej členských štátov, je vymedziť hranicu medzi legitímnym prístupom verejnej správy s primeranými obmedzeniami a bezpečnostnými opatreniami a nevhodným štátnym dohľadom.

9.Spojiť sily, aby sa digitálny vek stal pre základné práva príležitosťou

Pri pohľade na navzájom súvisiace problémy a zodpovedajúce opatrenia preskúmané v tejto správe niet pochybností, že EÚ a jej členské štáty sa zaviazali chrániť a podporovať základné práva v digitálnom veku a že spolupracujú pri určovaní najlepších spôsobov, ako to docieliť. Príklady uvedené v predchádzajúcich kapitolách sú len niektoré z mnohých možností, ako sa navzájom učiť a pozitívne formovať zmeny, ktoré prináša digitálna transformácia.

Komisia využíva mnohé nástroje na zabezpečenie rešpektovania práv zakotvených v charte, a to pri príprave svojich legislatívnych a politických iniciatív, ako aj pri presadzovaní práva EÚ. Komisia predovšetkým dôkladne posúdi vplyvy na základné práva a bude sa usilovať vyvážiť tieto vplyvy vo svojich nadchádzajúcich iniciatívach v roku 2022, ako sú legislatívne návrhy týkajúce sa:

-práva na opravu,

-kybernetickej odolnosti,

-služieb digitálnej mobility,

-okamžitých platieb,

-recipročného prístupu k informáciám súvisiacich s bezpečnosťou pre pracovníkov v prvej línii medzi EÚ a kľúčovými krajinami mimo EÚ,

-zákona o slobode médií a

-záväzných noriem pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie.

Komisia okrem toho v súvislosti s digitálnym desaťročím navrhne zahrnúť súbor digitálnych zásad do medziinštitucionálneho čestného vyhlásenia Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady. Toto vyhlásenie bude informovať používateľov a usmerňovať tvorcov politík a digitálnych operátorov v súvislosti s európskym spôsobom digitálnej transformácie.

Komisia vyzýva Európsky parlament, Radu a členské štáty, aby túto výročnú správu o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie využili na zapojenie sa do výmeny informácií o výzvach a príležitostiach na ochranu základných práv v digitálnom veku. Víta záväzok Rady vymieňať si názory na základe správ Komisie 135 a privítala by aj diskusiu v Európskom parlamente. Tieto výmeny by mohli predovšetkým pomôcť pri lepšom riešení budúcich problémov, najmä pokiaľ ide o boj proti nenávistným prejavom a dezinformáciám, spôsob zabezpečenia kontrol a vyváženosti v rámci opatrení dohľadu a všeobecnejšie spôsoby účinného presadzovania právnych predpisov na ochranu základných práv v digitálnom prostredí. Tieto výmeny môžu pomôcť rámcovať politický vývoj konštruktívnym a prínosným spôsobom.

Toto spoločné úsilie účinne uplatňovať chartu v digitálnom veku spolu s akčným plánom pre európsku demokraciu 136 a európskym mechanizmom právneho štátu 137 predstavuje záväzok EÚ podporovať a chrániť hodnoty, na ktorých je založená.

(1)

    Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391 – 407).

(2)

     Oznámenie Komisie s názvom Stratégia posilnenia uplatňovania Charty základných práv v EÚ, COM(2020) 711 .

(3)

     Členské štáty poskytli svoje príspevky v rámci pracovnej skupiny Rady pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP).

(4)

      https://fra.europa.eu/en/publication/2021/fundamental-rights-report-2021 .

(5)

      https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6795-2021-INIT/sk/pdf .

(6)

     Nariadenie (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

(7)

     Na roky 2021 – 2027: Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky sociálny fond plus, Fond na spravodlivú transformáciu, Európsky námorný a rybársky fond, Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza.

(8)

      https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/portal/screen/programmes/cerv . V rámci výzvy na predkladanie návrhov týkajúcich sa partnerstiev miest a sietí miest ponúka program Občania, rovnosť, práva a hodnoty v roku 2021 sumu 4,2 milióna EUR. Ďalšie informácie sú k dispozícii na adrese: Financovanie a ponuky (europa.eu) .

(9)

      https://humanrightscities.net/  

(10)

      https://fra.europa.eu/en/publication/2021/human-rights-cities-framework

(11)

     Oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, COM(2020) 565 final .

(12)

      https://eudiversity2022.eu/the-award/apply/ .

(13)

      https://e-justice.europa.eu/37134/SK/member_states_best_practices_on_the_charter .

(14)

     COM(2021) 700 final, k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/upholding-rule-law/rule-law/rule-law-mechanism/2021-rule-law-report_en .

(15)

   Agentúra FRA, Protecting the civic space (Ochrana priestoru občianskej spoločnosti), 2021, https://fra.europa.eu/en/publication/2021/civic-space-challenges .

(16)

     Pozri stratégiu charty, op.cit., oddiel 2 „Posilnenie organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov práv a odborníkov pracujúcich v oblasti justície“. Pozri správu agentúry FRA s názvom Strong and effective national human rights institutions – challenges, promising practices and opportunities (Silné a efektívne vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva – výzvy, sľubné postupy a príležitosti), dostupnú na adrese: https://fra.europa.eu/en/publication/2020/strong-effective-nhris . V kapitolách správy o právnom štáte 2021 venovaných jednotlivým krajinám sa uvádza stav akreditácie vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva: https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/upholding-rule-law/rule-law/rule-law-mechanism/2021-rule-law-report/2021-rule-law-report-communication-and-country-chapters_en .

(17)

     Správa o právnom štáte 2021, s. 24.

(18)

     Správa o právnom štáte 2020, s. 16. EUR-Lex - 52020SC0316 - SK - EUR-Lex (europa.eu) .

(19)

      https://fra.europa.eu/en/news/2021/findings-fra-consultation-covid-19-impact-civil-society ; Agentúra FRA, Protecting the civic space (Ochrana priestoru občianskej spoločnosti), op. cit., pozri oddiel 1.3 s názvom COVID-19 exacerbates challenges faced by civil society (COVID-19 prehlbuje problémy, s ktorými sa stretáva občianska spoločnosť), s. 16.

(20)

      Pracovný program Občania, rovnosť, práva a hodnoty na roky 2021– 2022 .

(21)

      Výzva na predkladanie návrhov na podporu budovania kapacít a informovanosti v súvislosti s Chartou základných práv Európskej únie .

(22)

      COM(2020) 713 final .

(23)

     Program Spravodlivosť, výzva na predkladanie návrhov JUST-2021-JTRA, k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/portal/screen/home  

(24)

     Napr. https://era-comm.eu/charter-of-fundamental-rights/seminar-materials/ ; http://charterclick.ittig.cnr.it:3000/ ; http://help.elearning.ext.coe.int/ .

(25)

      Európska platforma odbornej prípravy .

(26)

      Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu | Európska komisia (europa.eu) .

(27)

      Operačné usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu Európskej komisie Európska komisia (europa.eu) .

(28)

      Vaše práva v EÚ | Európska komisia (europa.eu) .

(29)

      https://e-justice.europa.eu/581/SK/fundamental_rights .

(30)

      https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-datasets/-/isoc_sk_dskl_i

(31)

     Príklady vznikajúcich systémových spoločenských rizík, ktoré predstavujú online platformy pozri v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách), SWD(2020) 348 final , s. 40 (ďalej len „posúdenie vplyvu aktu o digitálnych službách“).

(32)

     Štúdia Európskeho parlamentu na žiadosť Podvýboru pre ľudské práva s názvom The impact of disinformation on democratic processes and human rights in the world (Vplyv dezinformácií na demokratické procesy a ľudské práva vo svete), Carme Colomina, Héctor Sánchez Margalef, Richard Youngs, k dispozícii na adrese: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2021/653635/EXPO_STU(2021)653635_EN.pdf .

(33)

     Rozsudok vo veci Erbakan/Turecko zo 6. júla 2006, bod 56.

(34)

     Pozri napr. článok https://www.theguardian.com/technology/2021/oct/10/frances-haugen-takes-on-facebook-the-making-of-a-modern-us-hero .

(35)

      https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/summary-report-open-public-consultation-digital-services-act-package .

(36)

      Závery Rady z 9. júna 2020 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy a  Závery z mimoriadneho zasadnutia Európskej Rady 1. a 2. októbra 2020.

(37)

     Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o akt o digitálnych službách: zlepšenie fungovania jednotného trhu [ 2020/2018(INL )]; Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o akt o digitálnych službách: prispôsobenie obchodného a občianskeho práva pre obchodné subjekty pôsobiace online [ 2020/2019(INL)] .

(38)

     Posúdenie vplyvu aktu o digitálnych službách, oddiel 2.3.6. Obmedzená spolupráca medzi členskými štátmi a nedostatok dôvery.

(39)

      Smernica 2019/790 (EÚ) o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019).

(40)

     Oznámenie Komisie, Usmernenia k článku 17 smernice (EÚ) 2019/790 o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu, COM(2021) 288 final .

(41)

      Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008).

(42)

     Najnovšie monitorovanie sa uskutočnilo v roku 2021: Kódex správania EÚ pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete | Európska komisia (europa.eu) .

(43)

   Odporúčanie Komisie k zaručeniu ochrany, bezpečnosti a posilneniu postavenia novinárov a iných pracovníkov médií v Európskej únii, 16. 9. 2021, C(2021) 6650 final .

(44)

      Nariadenie 2021/784 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021).

(45)

      Nariadenie 2021/1232 o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES, pokiaľ ide o používanie technológií poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania na spracúvanie osobných a iných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí (Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021).

(46)

     Oznámenie o stratégii EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025, COM(2021) 171 final .

(47)

     Návrh nariadenia Komisie o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES, COM(2020) 825 final .

(48)

      Smernica 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000).

(49)

      EDMO – Zjednotení proti dezinformáciám .

(50)

      Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií | Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (europa.eu) .

(51)

      https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_21_2585 .

(52)

      Akčný plán pre európsku demokraciu | Európska komisia (europa.eu) .

(53)

     Návrh nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy, COM(2021) 731 final .

(54)

      Akčný plán digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) | Vzdelávanie a odborná príprava (europa.eu) .

(55)

     Návrh nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a zrušuje smernica Rady 87/357/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES, COM(2021) 346 final .

(56)

     Do júna 2021 uverejnilo 20 členských štátov a Nórsko svoje vnútroštátne stratégie pre umelú inteligenciu, zatiaľ čo sedem členských štátov bolo v záverečnej fáze vypracovávania návrhu. https://knowledge4policy.ec.europa.eu/ai-watch/national-strategies-artificial-intelligence_en .

(57)

     Napríklad akademici z Univerzity Utrecht vypracovali v apríli 2021 pre holandské orgány kódex dobrej digitálnej verejnej správy, ktorý je založený na základných právach. https://www.rijksoverheid.nl/documenten/rapporten/2021/04/30/code-goed-digitaal-openbaar-bestuur .

(58)

     Príkladom toho je nemecká Komisia pre etiku údajov a expertíza, ktorú vypracovala v roku 2019: https://www.bmjv.de/DE/Themen/FokusThemen/Datenethikkommission/Datenethikkommission_node.html .

(59)

     Zasadnutie Európskej rady (19. októbra 2017) –  Záver Európskej rady 14/17 , s. 8. a  Závery o koordinovanom pláne v oblasti umelej inteligencie (11. februára 2019) 6177/19, 2019.

(60)

      https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11481-2020-INIT/sk/pdf .

(61)

     Fínsko uviedlo, že prebieha práca na príprave legislatívneho návrhu týkajúceho sa automatizovaného administratívneho rozhodovania, ktorý má byť vypracovaný do konca roka 2021. Cieľom uvádzania príkladov opatrení členských štátov (právne predpisy, financovanie alebo iné) v tejto správe je ukázať rôzne druhy opatrení. Nie je možné uviesť všetky iniciatívy pre každú oblasť a výber je do značnej miery založený na informáciách, ktoré členské štáty predložili v júni 2021.

(62)

     T.A.R., Rome, sect. III-bis, 22 mars 2017, n° 3769.

(63)

      https://www.yvtltk.fi/material/attachments/ytaltk/tapausselosteet/45LI2c6dD/YVTltk-tapausseloste-_21.3.2018-luotto-moniperusteinen_syrjinta-S-en_2.pdf .

(64)

      https://uitspraken.rechtspraak.nl/inziendocument?id=ECLI:NL:RBDHA:2020:1878 .

(65)

   Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie, COM(2021) 206 final .

(66)

   Napríklad v apríli 2019 fínsky orgán pre ochranu osobných údajov (ombudsman) nariadil finančnej úverovej spoločnosti Svea Ekonomi, aby upravila svoje postupy posudzovania úverovej bonity, pretože dospel k záveru, že horná veková hranica nie je prijateľná ako faktor, keďže vek neopisuje solventnosť ani ochotu platiť.

(67)

     Správa o posúdení vplyvu, ktorá je sprievodným dokumentom k návrhu smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa ruší a nahrádza smernica 2008/48/ES [COM(2021) 347 final].

(68)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(69)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(70)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

(71)

      Akčný plán digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) | Vzdelávanie a odborná príprava (europa.eu) .

(72)

      https://ec.europa.eu/education/education-in-the-eu/digital-education-action-plan/action-8_sk .

(73)

      https://knowledge4policy.ec.europa.eu/ai-watch/national-strategies-artificial-intelligence_en .

(74)

      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52020DC0624 a  Štatistika | Eurostat (europa.eu) .

(75)

      Európsky pilier sociálnych práv v 20 zásadách | Európska komisia (europa.eu) , pozri zásadu 20.

(76)

      https://solidarites-sante.gouv.fr/IMG/pdf/pourquoi_et_comment_les_travailleurs_sociaux_se_saisissent_des_outils_numeriques.pdf , s. 4.

(77)

      Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (europa.eu) .

(78)

     V tejto správe nemožno vymenovať všetky iniciatívy a cieľom uvádzaného výberu je predstaviť rôzne druhy opatrení. Výber je založený na informáciách poskytnutých členskými štátmi v júni 2021.

(79)

      Resolução do Conselho de Ministros n.º 30/2020 - DRE .

(80)

      https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk/activities/wifi4eu .

(81)

      https://www.wifi.italia.it/it/ .

(82)

   Oznámenie Komisie s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, COM(2021) 118 final .

(83)

      Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ | Európska komisia (europa.eu) .

(84)

     Financovanie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, z Nástroja na prepájanie Európy 2 a z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude k dispozícii na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti pripojiteľnosti do roku 2025.

(85)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/sites/digital-agenda/files/ministerial-declaration-on-egovernment-malmo.pdf  

(86)

      https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/news/ministerial-declaration-egovernment-tallinn-declaration  

(87)

      https://ec.europa.eu/isa2/news/eu-member-states-sign-berlin-declaration-digital-society_en  

(88)

     Pokrok dosiahnutý v tejto oblasti sa uvádza v správe Komisie o právnom štáte 2021: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52021DC0700&qid=1639388453135&from=SK .  

Pozri aj oznámenie Komisie o digitalizácii justície v EÚ, COM(2020) 710 final a sprievodný dokument SWD(2020) 540 z 2. decembra 2020.

(89)

     Takáto podpora existuje aj inde, ale na účely predstavenia tohto prístupu postačujú zvolené príklady. Cieľom tejto správy nie je vyčerpávajúce mapovanie opatrení, ale poskytnutie prehľadu námetov a prístupov.

(90)

      Akčný plán digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) | Vzdelávanie a odborná príprava (europa.eu) .

(91)

      Smernica (EÚ) 2018/1972, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018).

(92)

      Smernica (EÚ) 2019/882 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019).

(93)

      Smernica (EÚ) 2016/2102 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016).

(94)

     Pozri aj posúdenie vplyvu, ktoré je súčasťou návrhu smernice o zlepšení pracovných podmienok v rámci práce pre platformy, SWD(2021) 396 final .

(95)

     COM(2021) 762.

(96)

     Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2021 o spravodlivých pracovných podmienkach, právach a sociálnej ochrane pre pracovníkov platforiem – nové formy zamestnania spojené s digitálnym rozvojom [ 2019/2186(INI) ]. 

(97)

     Take Eat Easy (18. novembra 2018, vec 17-20.079) a Uber (4. marca 2020, vec 19-13.316).

(98)

     Regione Lazio, Legge Regionale 12 aprile 2019, n.4, dostupné online .

(99)

     L. 2 novembre 2019, n. 128, Conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 3 settembre 2019, n. 101, k dispozícii online .

(100)

     Rozhodnutie talianskeho orgánu pre ochranu osobných údajov, k dispozícii online .

(101)

     Kráľovský zákonný dekrét 9/2021 z 11. mája, k dispozícii online .

(102)

     Lei n°45/2018 Regime jurídico da atividade de trasporte individual e remunderado de passageiros em veículos descaracterizadosa partir de plataforma electrónica. K dispozícii online .

(103)

     Pozri aj prílohu A.3.1 k posúdeniu vplyvu, ktoré je súčasťou návrhu smernice o zlepšení pracovných podmienok v rámci práce pre platformy, SWD(2021) 396 final .

(104)

     Napr. https://www.beuc.eu/publications/beuc-x-2020-074_two_years_of_the_gdpr_a_cross-border_data_protection_enforcement_case_from_a_consumer_perspective.pdf a  https://www.accessnow.org/cms/assets/uploads/2021/05/Three-Years-Under-GDPR-report.pdf .

(105)

      https://edri.org/our-work/technological-testing-grounds-border-tech-is-experimenting-with-peoples-lives/  

(106)

     Pozri napríklad https://edri.org/wp-content/uploads/2020/10/20201020-EDRi-Open-letter-CSAM-and-encryption-FINAL.pdf alebo https://netzpolitik.org/2021/finfisher-wir-verklagen-das-bka-auf-den-staatstrojaner-vertrag/ . 

(107)

     Pozri napríklad  https://www.statewatch.org/news/2020/november/eu-council-set-to-adopt-declaration-against-encryption/  alebo   alebo  

(108)

      https://edpb.europa.eu/news/national-news/2021/unlawful-use-body-cams-stockholms-public-transport_en ; https://www.imy.se/tillsyner/storstockholms-lokaltrafik-sl/  

(109)

      https://www.conseil-etat.fr/actualites/actualites/le-conseil-d-etat-ordonne-a-l-etat-de-cesser-immediatement-la-surveillance-par-drone-du-respect-des-regles-sanitaires  

(110)

      COM(2021) 281 final .

(111)

     Pozri napríklad rozsudok z 2. marca 2021, Prokuratuur, vec C-746/18 ECLI:EU:C:2021:152.

(112)

     Pozri rozsudok zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i., spojené veci C-511/18, C-512/18 a C-520/18, ECLI:EU:C:2020:791, kde Súdny dvor povolil všeobecné uchovávanie prevádzkových a lokalizačných údajov na ochranu pred závažnými hrozbami pre národnú bezpečnosť, IP adries pridelených zdroju komunikácie na boj proti závažnej trestnej činnosti a občianskych identifikačných údajov na boj proti trestnej činnosti všeobecne.

(113)

     Článok 32 ods. 1 písm. a), článok 34 ods. 3 písm. a), článok 6 ods. 4 písm. e), odôvodnenie 83 nariadenia (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES; odôvodnenie 60, článok 31 ods. 3 písm. a) smernice o presadzovaní práva; odôvodnenie 20 v spojení s článkom 4 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách 2002/58/ES.

(114)

     Článok 40 ods. 1 a odôvodnenie 96 európskeho kódexu elektronických komunikácií; odôvodnenie 40 nariadenia (EÚ) 2019/881 (akt o kybernetickej bezpečnosti).

(115)

     Európsky výbor pre ochranu údajov (ďalej len „EDPB“) prijal usmernenia 1/2021 o príkladoch týkajúcich sa oznámenia o porušení ochrany údajov (verzia pre verejnú konzultáciu). Šifrovanie zohráva dôležitú úlohu pri minimalizácii rizík porušenia osobných údajov.

(116)

     Záväzok je súčasťou Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu z júla 2020.

(117)

     Stratégia v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, prijatá 14. apríla 2021.

(118)

     Pozri článok 9 všeobecného nariadenia o ochrane údajov a článok 10 smernice o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva. Podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa k takémuto spracúvaniu smie pristúpiť len z obmedzeného počtu dôvodov, pričom hlavný dôvod je závažný verejný záujem. V takom prípade spracúvanie musí prebiehať v súlade s právom EÚ alebo vnútroštátnym právom, a to s výhradou požiadaviek proporcionality, dodržiavania podstaty práva na ochranu údajov a primeraných záruk. Podľa smernice o presadzovaní práva musí byť takéto spracúvanie striktne nevyhnutné; v zásade naň treba povolenie podľa únijného alebo vnútroštátneho práva a musia sa uplatňovať primerané záruky.

(119)

      https://edri.org/our-work/biometric-mass-surveillance-flourishes-in-germany-and-the-netherlands/ a  https://reclaimyourface.eu/ .

(120)

      https://edps.europa.eu/press-publications/press-news/press-releases/2021/edpb-edps-call-ban-use-ai-automated-recognition_en .

(121)

      https://www.defenseurdesdroits.fr/fr/communique-de-presse/2021/07/technologies-biometriques-la-defenseure-des-droits-appelle-au-respect .

(122)

     Holandský orgán pre ochranu osobných údajov: Holandský orgán pre ochranu osobných údajov vydáva formálne napomenutie supermarketu za jeho používanie technológie rozpoznávania tváre | Európsky výbor pre ochranu údajov (europa.eu) ; Švédsky orgán pre ochranu osobných údajov pokutuje políciu za používanie aplikácie Clearview  Švédsko pokutuje políciu za nezákonné používanie technológie rozpoznávania tváre – POLITICO Pro Francúzsky orgán pre ochranu osobných údajov o používaní biometrického rozpoznávania v školách: Francúzsky orgán vykonávajúci dohľad nad ochranou súkromia tvrdí, že pokus o rozpoznávanie tváre na stredných školách je nezákonný – POLITICO Pro .

(123)

   V článku 5 ods. 1 písm. d) návrhu sa stanovuje, že takéto použitie musí byť nevyhnutne a v nutnej miere potrebné na i) cielené pátranie po konkrétnych potenciálnych obetiach trestných činov vrátane nezvestných detí; ii) predchádzanie konkrétnemu, závažnému a bezprostrednému ohrozeniu života alebo fyzickej bezpečnosti fyzických osôb alebo teroristickému útoku alebo iii) odhaľovanie páchateľa trestného činu uvedeného v európskom zatýkacom rozkaze a trestaného v danom členskom štáte s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, alebo osoby podozrivej zo spáchania takéhoto trestného činu. Predpokladom použitia je aj povolenie súdneho alebo iného nezávislého orgánu a je primeraným spôsobom obmedzené z hľadiska času a zemepisnej polohy i prehľadávaných databáz.

(124)

      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020XC0417(08) .

(125)

      https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/ehealth/docs/covid-19_apps_en.pdf .

(126)

    https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/ehealth/docs/contacttracing_mobileapps_guidelines_en.pdf  

(127)

      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02017D0253-20210726 .

(128)

      https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2021/953/oj?locale=sk spolu s  https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2021/954/oj?locale=sk . 

(129)

      http://data.europa.eu/eli/dir/2016/680/2016-05-04 .

(130)

   Prehľad výboru EDPB o zdrojoch, ktoré členské štáty poskytli orgánom pre ochranu údajov, a o opatreniach na presadzovanie právnych predpisov vykonávaných orgánmi pre ochranu údajov z 5. augusta 2021, uverejnený 11. augusta na adrese https://edpb.europa.eu/system/files/2021-08/edpb_report_2021_overviewsaressourcesandenforcement_v3_en_0.pdf .

(131)

   Pozri napríklad uznesenie Európskeho parlamentu [2020/2717(RSP)].

(132)

   Stratégia EDPB na roky 2021 – 2023, prijatá 15. decembra 2020, na adrese edpb_strategy2021-2023_sk.pdf (europa.eu) .

(133)

     Stanovisko Rady k zisteniam o uplatňovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov – prijatie, 14994/1/19 REV 1, 19. decembra 2019, na adrese pdf (europa.eu) .

(134)

     Výročná správa EDPB za rok 2020, 2. júna 2021, na adrese Výročná správa EDPB za rok 2020 | Európsky výbor pre ochranu údajov (europa.eu) .

(135)

      Závery Rady o posilnení uplatňovania Charty základných práv v EÚ z 8. marca 2021, odsek 26.

(136)

   Oznámenie Komisie o akčnom pláne pre európsku demokraciu, COM(2020) 790 .

(137)

      https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/upholding-rule-law/rule-law/rule-law-mechanism_sk .