52021DC0699

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 11. 2021

COM(2021) 699 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030

Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy

{SWD(2021) 323 final}

1.Úvod

Investície do prevencie degradácie pôdy a jej obnovy dávajú z ekonomického hľadiska zmysel. Zdravá pôda ako najväčší pozemský ekosystém EÚ podporuje mnohé odvetvia hospodárstva, zatiaľ čo degradácia pôdy stojí EÚ niekoľko desiatok miliárd eur ročne 11 . Postupy obhospodarovania, ktoré podporujú a zlepšujú zdravie pôdy a biodiverzitu, zlepšujú nákladovú efektívnosť a obmedzujú vstupy (napr. pesticídy, hnojivá) potrebné na zachovanie výnosov. Zastavenie a zvrátenie súčasných trendov degradácie pôdy by mohli priniesť globálne hospodárske úžitky vo výške 1,2 bilióna eur ročne 12 . Cena za nečinnosť v oblasti degradácie pôdy, ktorá šesťnásobne prevyšuje náklady spojené s opatreniami v Európe 13 , presahuje rámec ekonomických výpočtov, keďže by viedla nielen k strate úrodnosti, ktorá by ohrozila celosvetovú potravinovú bezpečnosť, ale ovplyvnila by aj kvalitu produktov a ich výživovú hodnotu.

2.Vízia a ciele: Dosiahnuť zdravé pôdy do roku 2050

·Bojovať proti dezertifikácii, obnovovať degradovanú krajinu a pôdu vrátane pôdy postihnutej dezertifikáciou, suchom a povodňami a snažiť sa vytvoriť svet, v ktorom nedochádza k degradácii krajiny (cieľ udržateľného rozvoja 15.3) 16 .

·Obnoviť významné oblasti degradovaných ekosystémov bohatých na uhlík vrátane pôdy 17 .

·Dosiahnuť v EÚ čisté odstránenie skleníkových plynov v objeme 310 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne v odvetví využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) 18 .

·Dosiahnuť dobrý ekologický a chemický stav povrchových vôd a dobrý chemický a kvantitatívny stav podzemných vôd do roku 2027 19 .

·Znížiť straty živín aspoň o 50 %, celkové používanie chemických pesticídov a riziko vyplývajúce z ich používania o 50 % a používanie nebezpečnejších pesticídov o 50 % do roku 2030 20 .

·Dosiahnuť výrazný pokrok pri sanácii kontaminovaných plôch 21 .

·Dosiahnuť nulový čistý záber pôdy 22 23 .

·Znečisťovanie pôdy by malo klesnúť na úrovne, ktoré sa už nepovažujú za škodlivé pre ľudské zdravie a prírodné ekosystémy a ktoré rešpektujú medze, s ktorými sa naša planéta dokáže vyrovnať, vďaka čomu vzniká prostredie bez toxických látok 24 .

·Dosiahnuť klimaticky neutrálnu Európu 25 a ako prvý krok sa zamerať na dosiahnutie klimatickej neutrality v kontexte využívania pôdy v EÚ do roku 2035 26 .

·Dosiahnuť, aby EÚ bola do roku 2050 spoločnosťou odolnou proti zmene klímy, ktorá bude plne prispôsobená nevyhnutným dôsledkom zmeny klímy 27 .

·zabezpečovať výrobu potravín a biomasy, a to aj v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve,

·absorbovať, zadržiavať a filtrovať vodu a transformovať živiny a látky, čím sa chránia útvary podzemnej vody,

·poskytovať základ pre život a biodiverzitu vrátane biotopov, biologických druhov a génov,

·pôsobiť ako zásobáreň uhlíka,

·poskytovať fyzickú platformu a kultúrne služby pre ľudí a ich činnosti,

·pôsobiť ako zdroj surovín,

·vytvárať archív geologického, geomorfologického a archeologického dedičstva.

3.Pôda ako kľúčové riešenie našich veľkých výziev

3.1. Pôda ako prostriedok zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu

·Organické pôdy (vrátane rašelinísk) majú vysoký obsah uhlíka, viac ako 20 % hmotnosti sušiny, a pokrývajú 8 % EÚ 34 . Rašeliniská sú suchozemské mokrade, v ktorých podmáčané prostredie bráni úplnému rozkladu rastlinného materiálu. Len samotné odvodňovanie rašelinísk vo všetkých kategóriách pôdy v Európe spôsobuje približne 5 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Emisie z obrábanej organickej pôdy sa ešte stále výrazne neznížili v dôsledku pokračovania škodlivých pestovateľských postupov. Samotná obnova rašelinísk by však mohla významne znížiť emisie CO2 z pôdy, čo prináša mnohé súvisiace prínosy pre ochranu prírody, biodiverzity a vody 35 .

·Obsah uhlíka v minerálnych pôdach je nižší ako 20 %, hoci vo všeobecnosti je nižší ako 5 %. Minerálne pôdy pod ornou pôdou každoročne strácajú približne 7,4 milióna ton uhlíka 36 , čo je okrem iného spôsobené neudržateľnými poľnohospodárskymi postupmi. Úložisko uhlíka je však „bankovým účtom“ poľnohospodárov a lesníkov, pokiaľ ide o prírodný kapitál. Je nevyhnutné ho nevyčerpať, pretože obsah uhlíka je základom pre biodiverzitu, zdravie a úrodnosť pôdy. Okrem toho závisí sekvestrácia uhlíka v minerálnych pôdach od typu pôdy a klimatických podmienok a je nákladovo efektívnou metódou zmierňovania emisií s významným potenciálom sekvestrácie, v Európe 11 až 38 Mt CO2 eq ročne 37 , ak sa na ornej pôde vo väčšom rozsahu uplatňuje celý rad postupov obhospodarovania, ktoré už boli identifikované. Mnohé z týchto postupov sú nákladovo efektívne 38 . Aj lesníci majú významné možnosti, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré súčasne zlepšujú produktivitu lesa, funkciu zachytávania uhlíka a zdravé vlastnosti pôdy. Bankový a finančný sektor má čoraz väčší záujem o investície do tých poľnohospodárov, ktorí uplatňujú udržateľné postupy a zvyšujú obsah uhlíka v pôde, ako aj o vytváranie trhových stimulov na ukladanie uhlíka. Existujú dôkazy, že uhlíkové poľnohospodárstvo môže významne prispieť k úsiliu EÚ v boji proti zmene klímy, ale prináša aj ďalšie súvisiace prínosy, ako je zvýšená biodiverzita a zachovanie ekosystémov 39 .

·Na základe výsledkov posúdenia vplyvu zváži návrh právne záväzných cieľov v kontexte zákona o obnove prírody s cieľom obmedziť odvodňovanie mokradí a organických pôd a obnoviť obhospodarované a odvodnené rašeliniská, aby sa zachovali a zvýšili zásoby uhlíka v pôde, minimalizovali riziká záplav a sucha a zvýšila biodiverzita, pričom sa zohľadnia dôsledky týchto cieľov pre budúce iniciatívy v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva a systémy poľnohospodárskej a lesníckej výroby. Okrem toho sa EÚ zaviazala chrániť mokrade a rašeliniská v súlade s ustanoveniami nariadenia o strategických plánoch SPP.

·Prispeje k posúdeniu stavu rašelinísk v kontexte globálnej iniciatívy týkajúcej sa rašelinísk, ktorú organizujú FAO a UNEP 40 .

·Komisia zváži opatrenia, podľa možnosti v kontexte zákona o obnove prírody, na zvýšenie biodiverzity v poľnohospodárskej pôde, ktoré by prispeli k zachovaniu a zvýšeniu organického uhlíka v pôde.

·Zapojí sa do medzinárodnej iniciatívy 4 promile, ktorá má za cieľ zvýšiť obsah uhlíka v poľnohospodárskej pôde 41 .

·Vypracuje dlhodobú víziu udržateľných uhlíkových cyklov (vrátane zachytávania, ukladania a využívania CO2) v klimaticky neutrálnom hospodárstve EÚ. V rámci toho Komisia v roku 2021 predloží oznámenie o obnove udržateľných uhlíkových cyklov a v roku 2022 predloží iniciatívu EÚ v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva a legislatívny návrh týkajúci sa certifikácie odstraňovania uhlíka s cieľom podporiť nový model ekologických podnikov, ktorým sa odmeňujú pôdohospodári, ako sú poľnohospodári a lesníci, za postupy šetrné ku klíme 42 .

3.2. Pôda a obehové hospodárstvo

3.2.1.Bezpečné, udržateľné a obehové využívanie výkopovej pôdy

·Skúmať toky výkopovej pôdy vykopanej, spracovanej a opätovne použitej v EÚ a do roku 2023 porovná situáciu na trhu v členských štátoch. Tým by sa mal poskytnúť úplný obraz o situácii v EÚ.

·V rámci prípravy zákona o zdraví pôdy posudzovať potrebu a potenciál právne záväzných ustanovení týkajúcich sa „pasu pre výkopovú pôdu“ a poskytne usmernenia na základe skúseností členských štátov na zavedenie takéhoto systému. Pas by mal odrážať množstvo a kvalitu výkopovej pôdy s cieľom zabezpečiť bezpečnú prepravu, spracovanie alebo opätovné bezpečné použitie na inom mieste.

3.2.2.Obmedzenie záberu pôdy a zástavby pôdy obehovým využívaním pôdy

·Stanoviť do roku 2023 vlastné ambiciózne národné, regionálne a miestne ciele na zníženie čistého záberu pôdy do roku 2030 s cieľom merateľne prispieť k cieľu EÚ na rok 2050 a mali by podávať správy o pokroku.

·Začleniť „hierarchiu záberu pôdy“ do svojich plánov mestského rozvoja zelených oblastí 53 a uprednostniť opätovné využívanie a recykláciu pôdy a kvalitu mestskej pôdy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom vhodných regulačných iniciatív a postupným rušením finančných stimulov, ktoré by boli v rozpore s touto hierarchiou, ako sú miestne daňové výhody pri premene poľnohospodárskych alebo prírodných oblastí na zastavané prostredie.

·Vymedzí pojem „čistý záber pôdy“ v zákone o zdraví pôdy.

·V rámci posúdenia vplyvu zákona o zdraví pôdy zváži ustanovenia, podľa ktorých majú členské štáty podávať správy o pokroku pri dosahovaní svojich cieľov v oblasti záberu pôdy.

·V rámci posúdenia vplyvu zákona o zdraví pôdy zváži možnosti monitorovania a podávania správ o pokroku pri dosahovaní cieľov nulového čistého záberu pôdy a uplatňovaní hierarchie záberu pôdy na základe údajov oznámených členskými štátmi.

·Poskytne usmernenia verejným orgánom a súkromným spoločnostiam o tom, ako znížiť nepriepustnosť pôdy, vrátane najlepších postupov pre miestne iniciatívy zamerané na obnovu priepustnosti umelých povrchov, aby pôda mohla dýchať, pričom do roku 2024 zreviduje usmernenia EÚ pre zástavbu pôdy 54 . Podporí výmenu najlepších postupov založených na skúsenostiach členských štátov alebo regiónov, ktoré majú systémy priestorového plánovania, ktoré úspešne riešia výzvy súvisiace so záberom pôdy, s cieľom vypracovať spoločnú metodiku 55 .

3.2.3.Uzavretie kolobehu živín a uhlíka

3.3. Biodiverzita pôdy pre zdravie ľudí, zvierat a rastlín

·Demonštrovať svoju globálnu vedúcu úlohu pri rozširovaní poznatkov o biodiverzite pôdy tým, že do roku 2022 zverejní prvé posúdenie týkajúce sa pôdnej biodiverzity EÚ a génov antimikrobiálnej rezistencie v poľnohospodárskej pôde v rámci rôznych režimov obhospodarovania (prostredníctvom štatistického prehľadu LUCAS Soil).

·Posudzovať riziko ďalších druhov ploskavcov z hľadiska ich možného zaradenia do zoznamu „inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie“ v súlade s nariadením o inváznych nepôvodných druhoch 66 .

·Usilovať sa o lepšiu súdržnosť a silnejšie synergie medzi dohovormi z Ria a usilovať sa o globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020, ktorý uznáva význam biodiverzity pôdy, posilňuje využívanie udržateľných postupov obhospodarovania pôdy s cieľom chrániť ekosystémové služby (konkrétne podporou agroekológie a iných postupov šetrných voči biodiverzite) a začleňuje ochranu a obnovu pôdy do rôznych cieľov a ukazovateľov.

·Aktívne prispievať k prijatiu akčného plánu na roky 2020 – 2030 pre medzinárodnú iniciatívu na ochranu a udržateľné využívanie pôdnej biodiverzity a aktualizovaného akčného plánu na 15. Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite 67 a k jeho následnému vykonávaniu.

·Stupňovať úsilie pri mapovaní, posudzovaní, ochrane a obnove biodiverzity pôdy a podporovať zriadenie globálneho strediska pre monitorovanie biodiverzity pôdy, ako sa navrhuje v Svetovom partnerstve pre pôdu 68 v rámci Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

3.4. Pôda pre zdravé vodné zdroje

4.Predchádzanie degradácii pôdy a krajiny a obnova zdravej pôdy

4.1. Urobiť z udržateľného obhospodarovania pôdy novú normu

·V rámci zákona o zdraví pôdy a v kontexte posúdenia vplyvu posudzovať požiadavky na udržateľné využívanie pôdy tak, aby nebola obmedzená jej schopnosť poskytovať ekosystémové služby, vrátane možnosti stanovenia právnych požiadaviek.

·Po konzultácii s členskými štátmi a zainteresovanými stranami pripraví súbor postupov „udržateľného obhospodarovania pôdy“ vrátane regeneratívneho poľnohospodárstva v súlade s agroekologickými zásadami prispôsobených veľkej rôznorodosti pôdnych ekosystémov a typov a určí neudržateľné postupy obhospodarovania pôdy.

·Poskytovať pomoc členským štátom, aby prostredníctvom vnútroštátnych finančných prostriedkov zrealizovali iniciatívu OTESTUJ SI PÔDU ZADARMO.

·Vytvárať spolu s členskými štátmi sieť excelentnosti združujúcu odborníkov a inkluzívnu sieť vyslancov udržateľného obhospodarovania pôdy zahŕňajúcu aj oblasti regeneratívneho a ekologického poľnohospodárstva, ktorá bude spájať zainteresované strany nad rámec akademickej obce a poľnohospodárskych subjektov. Na tento účel budú vychádzať z práce živých laboratórií a vlajkových projektov misie Dohoda o pôde pre Európu (pozri oddiel 5.3).

·V kontexte SPP a v úzkej spolupráci s členskými štátmi pokračovať v šírení úspešných riešení v oblasti udržateľného obhospodarovania pôdy a hospodárenia so živinami, a to aj prostredníctvom vnútroštátnych vidieckych sietí programu rozvoja vidieka, poľnohospodárskych poradenských služieb a systému AKIS a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI).

·Podporovať udržateľné obhospodarovanie pôdy prostredníctvom dobrovoľných záväzkov medzi aktérmi v potravinovom systéme podľa Kódexu správania EÚ v oblasti zodpovedného podnikania a marketingových postupov v potravinárstve.

·Oceňovať vynikajúce úspechy a inovatívne iniciatívy v oblasti udržateľného obhospodarovania pôdy posilnením spolupráce s poľnohospodárskym spoločenstvom, ako napríklad prostredníctvom ocenenia za pôdu udeľovaného organizáciou European Landowners 79 .

·Naďalej podporovať Svetové partnerstvo pre pôdu pri presadzovaní udržateľného obhospodarovania pôdy na celom svete.

·Do roku 2023 navrhne legislatívny rámec pre udržateľný potravinový systém EÚ, ako sa uvádza v stratégii „z farmy na stôl“.

·Riadne začleniť do svojich programov v rámci politiky súdržnosti EÚ ochranu, obnovu a udržateľné využívanie pôdy, pričom by v plnej miere mali využiť usmernenia EÚ týkajúce sa začlenenia ekosystémov a ich služieb do procesu rozhodovania 80 .

·Zabezpečiť výrazný príspevok SPP k zachovaniu a zlepšeniu zdravia pôdy v súlade s analýzou strategických plánov SPP a posúdením potrieb. To sa má okrem iného dosiahnuť prijatím ambicióznych strategických plánov SPP, ktoré obsahujú dostatočné intervencie v rámci ekologickej architektúry 81 , v súlade s odporúčaniami Komisie týkajúcimi sa SPP. Komisia bude naďalej poskytovať potrebné usmernenia a posudzovať prínos a konzistentnosť týchto plánov v súvislosti s napĺňaním cieľov zelenej dohody.

·Na príslušnej úrovni zriadiť iniciatívu OTESTUJ SI PÔDU ZADARMO.

4.2. Predchádzanie dezertifikácii

·Stanoví metodiku a príslušné ukazovatele, počnúc tromi ukazovateľmi UNCCD, na posúdenie rozsahu dezertifikácie a degradácie pôdy v EÚ.

·Navrhne členským štátom, aby vyhlásili EÚ za oblasť zasiahnutú dezertifikáciou podľa UNCCD, a naďalej bude nabádať členské štáty, aby sa zúčastňovali na programe Organizácie Spojených národov v súvislosti so stanovením cieľov v oblasti neutrality degradácie pôdy.

·S podporou Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a Spoločného výskumného centra (JRC) každých päť rokov uverejní informácie o stave degradácie pôdy a dezertifikácie v EÚ.

·Bude pokračovať v podpore kľúčových iniciatív, ako je iniciatíva Veľký zelený múr 89 , Regreening Africa 90 , a pomoci v oblasti pôdy a krajiny v rámci rozvojovej spolupráce.

·V súlade s opatreniami plánovanými v stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 91 prijať vhodné dlhodobé opatrenia na zabránenie a zmiernenie degradácie, najmä znížením spotreby vody a prispôsobením plodín miestnej dostupnosti vody spolu so širším využívaním plánov riadenia sucha a uplatňovaním udržateľného obhospodarovania pôdy.

4.3. Predchádzanie znečisteniu pôdy

·Zreviduje smernicu o udržateľnom používaní pesticídov 94 a vyhodnotí smernicu o splaškových kaloch do roku 2022.

·Zlepší a zharmonizuje zohľadňovanie kvality pôdy a biodiverzity pôdy pri posudzovaní rizika chemických látok, prídavných látok v potravinách a krmivách, pesticídov, hnojív atď. na úrovni EÚ. V spolupráci s Európskou chemickou agentúrou (ECHA), Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), EEA, JRC a členskými štátmi sa tak stane v rámci iniciatívy „jedna látka – jedno hodnotenie“.

·Obmedzí úmyselne používané mikroplasty podľa nariadenia o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a do roku 2022 vypracuje opatrenia týkajúce sa neúmyselného uvoľňovania mikroplastov. Po začatí procesu obmedzovania zo strany niektorých členských štátov Komisia pripraví obmedzenie podľa nariadenia REACH pre všetky použitia perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (PFAS), ktoré nie sú nevyhnutné, čím sa zabráni ich emisiám do životného prostredia vrátane pôdy, a do roku 2022 vypracuje aj politický rámec pre biologické, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty.

·Do júla 2024 prijme kritériá biologickej odbúrateľnosti pre určité polyméry, ako sú poťahovacie činidlá a poľnohospodárske mulčovacie fólie podľa nariadenia EÚ o produktoch na hnojenie. Limity kontaminantov pre produkty na hnojenie z EÚ sa preskúmajú do júla 2026 v rámci všeobecného preskúmania uvedeného nariadenia.

4.4.Obnova degradovanej pôdy a rekultivácia znečistených plôch

Degradovaná pôda čiastočne alebo úplne stratila schopnosť poskytovať svoje mnohé funkcie a služby. V niektorých prípadoch udržateľné obhospodarovanie pôdy umožňuje obnoviť dobrý stav pôdy, čo po niekoľkých rokoch vedie k úplnej obnove (napr. v prípade straty uhlíka a biodiverzity alebo zhutnenia a erózie vrchnej úrodnej vrstvy). V iných prípadoch sú potrebné aktívne opatrenia na obnovu, ktorá sa niekedy dosiahne len na čiastočne (napr. v prípade nepriepustnej, dezertifikovanej, salinizovanej alebo kyslej pôdy). Komisia v roku 2021 v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 oznámila návrh právne záväzných cieľov EÚ v oblasti obnovy prírody v snahe obnoviť degradované ekosystémy, najmä tie, ktoré majú najväčší potenciál zachytávať a ukladať uhlík a zabrániť vplyvu prírodných katastrof, resp. ho znížiť. Niekedy je degradácia žiaľ nezvratná.

– posúdi uskutočniteľnosť zavedenia certifikátu o zdraví pôdy v prípade pozemkových transakcií s cieľom poskytnúť kupujúcim pôdy informácie o kľúčových charakteristikách a zdraví pôdy v lokalite, ktorú plánujú kúpiť.

·V spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami uľahčí dialóg a výmenu poznatkov o metodikách posudzovania rizika kontaminácie pôdy a určí najlepšie postupy.

·Do roku 2024 vypracuje zoznam priorít EÚ v súvislosti s kontaminantmi vzbudzujúcimi veľké a/alebo rastúce obavy, ktoré predstavujú závažné riziko pre kvalitu európskej pôdy a pri ktorých treba byť ostražitý a prednostne prijať opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni.

·Do roku 2022 zreviduje smernicu o priemyselných emisiách 104 a do roku 2023 vyhodnotí smernicu o environmentálnej zodpovednosti 105 , a to aj pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „škoda na pôde“ a úlohu finančného zabezpečenia.

·Vytvoriť systém certifikátov o zdraví pôdy pre pozemkové transakcie s podporou výskumného programu EÚ a misie Dohoda o pôde pre Európu, ak to nebude zahrnuté v zákone o zdraví pôdy.

5.Potrebujeme vedieť viac o pôde

5.1. Pôda a digitálna agenda

·Zlepší využívanie digitálnych nástrojov a programu Copernicus a využije to, že JRC bude ďalej rozvíjať Stredisko EÚ pre monitorovanie pôdy (EUSO) 112 a že agentúra EEA vytvorí pozemkový informačný systém pre Európu (LISE) podporovaný geopriestorovými analytickými produktmi.

·Bude povzbudzovať a podporovať členské štáty, aby vytvorili nástroje udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov pre živiny (FaST) ako súčasť poľnohospodárskych poradenských služieb v rámci novej SPP. Takéto nástroje poskytnú poľnohospodárom odporúčania týkajúce sa používania hnojív, ktoré sú v súlade s existujúcimi právnymi predpismi a založené na dostupných údajoch a poznatkoch.

·Zlepší modelovaciu kapacitu postupov súvisiacich s pôdou v rámci iniciatívy Komisie Destinácia Zem 113 a v spolupráci s misiou programu Horizont Európa Dohoda o pôde pre Európu.

5.2. Údaje o pôde a monitorovanie

·V nadväznosti na posúdenie vplyvu a ako súčasť zákona o zdraví pôdy zváži ustanovenia o monitorovaní pôdy a biodiverzity pôdy a podávaní správ o stave pôdy, a to na základe existujúcich vnútroštátnych systémov a systémov EÚ vrátane iniciatívy LUCAS týkajúcej sa pôdy; v rámci posúdenia vplyvu zváži poskytnutie právneho základu pre prehľad pôdy LUCAS s cieľom právne ukotviť ciele, podmienky, financovanie, prístup k pôde, využívanie údajov a otázky ochrany súkromia.

·Prostredníctvom prehľadov pôdy LUCAS v celej EÚ zabezpečí harmonizované monitorovanie vývoja obsahu organického uhlíka v pôde a zásob uhlíka, čím sa doplní podávanie správ členských štátov podľa nariadenia o LULUCF.

·Bude pracovať na začlenení modulu týkajúceho sa znečistenia do budúceho prehľadu pôdy LUCAS v roku 2022 119 s cieľom lepšie pochopiť a zmapovať problém difúznej kontaminácie pôdy 120 v EÚ a vytvorí prognózu týkajúcu sa čistej pôdy ako súčasť integrovaného monitorovacieho a výhľadového rámca nulového znečistenia.

·V rámci vykonávania EUSO:

oS príspevkom európskeho spoločného programu pre obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy 121 identifikuje medzery v monitorovaní pôdy v dialógu s členskými štátmi a inými kľúčovými zainteresovanými stranami.

oVypracuje prehľad pôdy so súborom spoľahlivých pôdnych ukazovateľov, ktorý bude integrovať trendy a prognózy.

oVytvorí súpis pôdnej bioty EÚ s cieľom monitorovať a lepšie pochopiť biodiverzitu pôdy.

5.3. Výskum a inovácie v oblasti pôdy

·Bude realizovať ambiciózne plány v oblasti výskumu a inovácií s cieľom rozšíriť vedomostnú základňu pre správu pôdy a rozšíriť prístup k výsledkom z výskumných činností a ich využívanie.

·Naďalej bude poskytovať značné finančné prostriedky na i) výskumné riešenia na zvýšenie biodiverzity pôdy; ii) riešenie degradácie pôdy; iii) pilotné inovačné technológie na dekontamináciu.

·Podporí vývoj a používanie digitálnych a diaľkových snímačov, aplikácií a ručných zariadení na odber vzoriek na posúdenie kvality pôdy.

6.Umožnenie prechodu na zdravú pôdu

6.1. Súkromné financie a financovanie z prostriedkov EÚ

·V roku 2022 uverejní príručku s prehľadom dostupných možností financovania EÚ na ochranu, udržateľné obhospodarovanie a obnovu pôdy po tom, ako sa jasne vymedzia všetky priority a oblasti zamerania na roky 2021 – 2027.

·Podporí investície do projektov, ktoré podľa nariadenia EÚ o taxonómii 129 a jeho delegovaných aktov riadia pôdu udržateľným spôsobom a výrazne ju nepoškodzujú.

6.2. Gramotnosť v oblasti pôdy a spoločenská angažovanosť

·Spustí iniciatívu na zvýšenie angažovanosti a povedomia v súvislosti s gramotnosťou v oblasti pôdy, ktorá bude vychádzať z úspešného príkladu iniciatívy „poznatky o oceánoch“ 130 .

·Uľahčí a podporí výmenu najlepších postupov v komunikácii a angažovanosti v oblasti pôdy, vytvorí portál EUSO a osvetové siete zamerané na zdravú pôdu.

·Začlení otázku degradácie pôdy do spoločného európskeho referenčného rámca pre kompetencie v oblasti udržateľnosti 131 s cieľom rozvíjať koncepciu gramotnosti v oblasti pôdy s európskymi občanmi.

·Bude vykonávať komplexný súbor opatrení v oblasti komunikácie, vzdelávania a angažovanosti občanov s cieľom podporiť zdravie pôdy na rôznych úrovniach a užšie previazať pôdu s hodnotami občanov, pričom bude vychádzať z misie Dohoda o pôde pre Európu a opierať sa o Stredisko EÚ pre monitorovanie pôdy.

7.Závery

(1) FAO (2020), State of knowledge of soil biodiversity - Status, challenges and potentialities (Stav poznatkov o biodiverzite pôdy – stav, výzvy a možnosti).

(2) Svetový inštitút pre zdroje (2019), Creating a sustainable food future (Vytváranie udržateľnej potravinovej budúcnosti).

(3) Európska komisia (2021), Stratégia EÚ týkajúca sa adaptácie na zmenu klímy – posúdenie vplyvu .

(4) Európska komisia (2005), Pôdny atlas Európy.

(5) Európska komisia (2020), Starať sa o pôdu znamená starať sa o život.

(6) EEA (2019), Európske životné prostredie: stav a perspektíva 2020.

(7) Panagos P. et al. (2015), The new assessment of soil loss by water erosion in Europe (Nové posúdenie úbytku pôdy v Európe v dôsledku vodnej erózie).

(8) https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/dashboards/land-take-statistics#tab-based-on-data.

(9) Európska komisia (2021), Accounting for ecosystems and their services in the EU (Účtovanie ekosystémov a ich služieb v EÚ) (INCA).

(10) Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj (2018), The business case for investing in soil health (Zdôvodnenie investovania do zdravia pôdy).

(11) V správe rady misie pre zdravie pôdy a potraviny (2020) Caring for soil is caring for life sa odhaduje na 50 miliárd eur, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/4ebd2586-fc85-11ea-b44f-01aa75ed71a1/ .

(12) IPBES (2018), Hodnotiaca správa o degradácii a obnove pôdy.

(13) Nkonya et al. (2016), Economics of Land Degradation and Improvement – A Global Assessment for Sustainable Development (Ekonomika degradácie a zlepšovania pôdy – Globálne posúdenie udržateľného rozvoja).

(14) Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 [COM(2020) 380].

(15) Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82].

(16) Organizácia Spojených národov (2015), Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj.

(17) Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 [COM(2020) 380].

(18) Návrh revízie nariadenia o LULUCF [COM(2021) 554].

(19) Rámcová smernica o vode (2000/60/ES) .

(20) Stratégia EÚ „z farmy na stôl“ [COM(2020) 381].

(21) Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 [COM(2020) 380].

(22) Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje [KOM(2011) 0571].

(23) 7. environmentálny akčný program EÚ (rozhodnutie č. 1386/2013/EÚ).

(24) Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400].

(25) Právny predpis v oblasti klímy, nariadenie (EÚ) 2021/1119.

(26) Návrh revízie nariadenia o LULUCF [COM(2021) 554].

(27) Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82].

(28) Požiadavky týkajúce sa osobitných aspektov ochrany pôdy napríklad v rámci smernice o splaškových kaloch, smernice o priemyselných emisiách, spoločnej poľnohospodárskej politiky, smernice o environmentálnej zodpovednosti, rámcovej smernice o odpade, nariadenia o LULUCF.

(29) Tematická stratégia na ochranu pôdy [KOM(2006) 231].

(30) Európsky parlament, Európsky dvor audítorov, Výbor regiónov, EEA vo svojej správe o stave a perspektíve životného prostredia 2020, občania a zainteresované strany vo svojich odpovediach na verejnú konzultáciu, podrobnosti v SWD(2021) xxx.

(31) Napríklad odborné znalosti podnikateľských a profesijných organizácií, akademickej obce a vedeckých organizácií a občianskej spoločnosti.

(32) Návrh na zmenu nariadení (EÚ) 2018/841 a (EÚ) 2018/1999 [COM(2021) 554] .

(33) Plníme Európsku zelenú dohodu: balík návrhov Fit for 55 .

(34) Vypočítané na základe údajov odvodených z vnútroštátnych údajov predložených UNFCCC.

(35) Európska komisia (2021), Technical guidance handbook: Setting up and implementing result-based carbon farming mechanisms in the EU (Príručka o technických usmerneniach – vytvorenie a zavedenie mechanizmov v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva založených na výsledkoch v EÚ) . Údaje pochádzajú z roku 2016 a obsahujú aj údaje za Spojené kráľovstvo.

(36) Európska komisia (2018), podrobná analýza k týmto údajom v COM(2018) 773: Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo.

(37) Lugato et al. (2014), Potential carbon sequestration of European arable soils estimated by modelling a comprehensive set of management practices (Potenciálna sekvestrácia uhlíka ornou pôdou v Európe odhadovaná modelovaním komplexného súboru postupov obhospodarovania).

(38) Európska komisia (2021), Technical guidance handbook: Setting up and implementing result-based carbon farming mechanisms in the EU (Príručka o technických usmerneniach – vytvorenie a zavedenie mechanizmov v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva založených na výsledkoch v EÚ).

(39) Európska komisia (2021), Technical guidance handbook: Setting up and implementing result-based carbon farming mechanisms in the EU (Príručka o technických usmerneniach – vytvorenie a zavedenie mechanizmov v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva založených na výsledkoch v EÚ).

(40)

www.globalpeatlands.org .

(41) www.4p1000.org .

(42) Iniciatíva Európskej komisie v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva Zmena klímy – obnova udržateľných uhlíkových cyklov .

(43) Zásady EÚ pre udržateľné suroviny .

(44) V súlade s článkom 2 ods. 1 písm. c) rámcovej smernice o odpade 2008/98/ES je nekontaminovaná pôda a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom sa vykopal, vyňatý z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice. Opätovne použitá výkopová pôda sa takisto neuvádza ako odpad.

(45) Európska komisia (2020), Štúdia na podporu prípravy usmernení Komisie o vymedzení spätného zasypávania.

(46) Pistocchi A. et al. (2015), Soil sealing and flood risks in the plains of Emilia-Romagna, Italy (Nepriepustnosť pôdy a povodňové riziká v nížinách regiónu Emilia-Romagna, Taliansko).

(47) Európska komisia (2012), Podrobná správa: nepriepustnosť pôdy.

(48) Úbytok poľnohospodárskej pôdy v rokoch 1990 až 2006 v dôsledku nepriepustnosti v krajinách EÚ predstavoval potenciálny produkt zodpovedajúci 6 miliónom ton pšenice ročne [Gardi et al. (2014)].

(49) Vedecká poradná rada európskych akadémií (European Academies Science Advisory Council) (2018), Opportunities for soil sustainability in Europe (Príležitosti pre udržateľnosť pôdy v Európe).

(50) Vplyv celkovej spotreby EÚ sa odhaduje na viac ako 9 miliónov hektárov odlesnených v rokoch 1990 až 2008 na pokrytie dovozu plodín a hospodárskych zvierat do EÚ. Zdroj: Štúdia vplyvu spotreby – lesy – životné prostredie .

(51) Nemecko chce znepriepustňovať menej ako 30 hektárov denne do roku 2030; Rakúsko stanovilo 2,5 ha denne do roku 2010; dva belgické regióny stanovili ciele, aby sa záber pôdy znížil na nulu do roku 2040 (Flámsko) a 2050 (Valónsko).

(52) Recyklácia pôdy a denzifikácia – EEA .

(53) Pozri stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, kľúčový záväzok 11 plánu na obnovu prírody: „Mestá s počtom obyvateľov 20 000 a viac budú mať ambiciózny plán mestského rozvoja zelených oblastí.“ – do roku 2030.

(54) Usmernenia týkajúce sa najlepších postupov na obmedzenie, zmiernenie alebo kompenzáciu zástavby pôdy, pracovný dokument útvarov Komisie (2012) 101.

(55) Česko rozdelilo poľnohospodársku pôdu do piatich tried ochrany s cieľom chrániť najcennejšiu a najúrodnejšiu pôdu pred jej záberom.

(56) EEA (2019), Land and soil in Europe (Krajina a pôda v Európe).

(57) Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400].

(58) Napríklad: Horizont 2020 (uzavretie kolobehu živín) a Horizont Európa (environmentálne vplyvy a kompromisy pri využívaní alternatívnych produktov na hnojenie na celosvetovej/miestnej úrovni).

(59) Fortuna, A. (2012), The Soil Biota (Pôdna biota). Nature Education Knowledge.

(60) Brevik et al. (2020), Soil and human health: current status and future needs (Pôda a ľudské zdravie: aktuálny stav a budúce potreby).

(61) Yu Imai et al. (2019), A new antibiotic selectively kills Gram-negative pathogens (Nové antibiotikum selektívne zabíja gramnegatívne patogény).

(62) One Health (who.int) (Jedno zdravie).

(63) Wall and Six (2015), Give soils their due (Dajte pôde, čo jej patrí).

(64) Pickles et al. (2017), Mycorrhizal Networks and Forest Resilience to Drought. (Mykorízové siete a odolnosť lesa voči suchu). Mycorrhizal Mediation of Soil (Mykorízová mediácia pôdy), s. 319 – 339.

(65) Spoločné výskumné centrum (2021), Baseline distribution of invasive alien species added to the Union list in 2019 (Základná distribúcia inváznych nepôvodných druhov zaradených do zoznamu Únie v roku 2019).

(66) Nariadenie (EÚ) č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov.

(67) https://www.cbd.int/meetings/COP-15 .

(68) FAO (2020), State of knowledge of soil biodiversity – Status, challenges and potentialities (Stav poznatkov o biodiverzite pôdy – stav, výzvy a možnosti).

(69) Európske partnerstvo v oblasti inovácií pre poľnohospodárstvo .

(70) IUCN (2020), Common ground: restoring land health for sustainable agriculture (Spoločný základ: obnova zdravia pôdy v záujme udržateľného poľnohospodárstva).

(71) Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav (GAEC) v rámci SPP, https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/key-policies/common-agricultural-policy/income-support/cross-compliance_en#gaec .

(72) Pro Silva Principles, https://www.prosilva.org/close-to-nature-forestry/pro-silva-principles/ .

(73) FAO (2017), Dobrovoľné usmernenia pre udržateľné hospodárenie s pôdou.

(74) Gattinger A. et al (2012), Enhanced top soil carbon stocks under organic farming (Zvýšené zásoby uhlíka v povrchovej pôde pri ekologickom poľnohospodárstve).

(75) https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/key-policies/common-agricultural-policy/cap-glance_en - thenewcap .

(76) Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 [COM(2021) 572 final].

(77) https://www.gissol.fr/le-gis/programmes/base-de-donnees-danalyses-des-terres-bdat-62 .

(78) Pozri Kódex správania EÚ v oblasti zodpovedného podnikania a marketingových postupov v potravinárstve, https://ec.europa.eu/food/horizontal-topics/farm-fork-strategy/sustainable-food-processing/code-conduct_en .

(79) Soil and Land Award (europeanlandowners.org) .

(80) SWD(2019) 305 Usmernenie EÚ k začleneniu ekosystémov a ich služieb do procesu rozhodovania.

(81) Ekologické režimy a rozvoj vidieka, ako aj ambiciózny „dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav“.

(82) Pozri napríklad https://indicators.report/targets/15-3/ .

(83) Pozri platformu UNCCD na podávanie správ: https://prais.unccd.int/unccd/reports .

(84) EEA (2019), Adaptation in climate change in the agriculture sector in Europe (Adaptácia na zmenu klímy v odvetví poľnohospodárstva v Európe).

(85) Bulharsko, Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. Zdroj: Európsky dvor audítorov (2018), Informačný dokument. Dezertifikácia v EÚ

(86) Európsky dvor audítorov, Osobitná správa č. 33/2018: Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení .

(87) EEA (2019), Adaptation in climate change in the agriculture sector in Europe (Adaptácia na zmenu klímy v odvetví poľnohospodárstva v Európe).

(88) Pozri odporúčania z posúdenia 2. plánov manažmentu povodia.

(89) https://www.greatgreenwall.org/ .

(90) https://regreeningafrica.org/ .

(91) Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82].

(92) Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400].

(93) Európska environmentálna agentúra (2021), Land and soil pollution — widespread, harmful and growing (Znečistenie pôdy a krajiny – rozšírené, škodlivé a na vzostupe).

(94) Smernica 2009/128/ES.

(95) Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400].

(96) https://ec.europa.eu/environment/chemicals/mercury/regulation_en.htm .

(97) Smernica 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd.

(98) Rozsudok v spojených veciach C-379/08 a C-380/08, ERG aos.

(99) Smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

(100) Historická kontaminácia bola spôsobená pred nadobudnutím účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov EÚ. Na opustených plochách nie je možné znečisťovateľa identifikovať, už neexistuje alebo nemôže znášať náklady na sanáciu, napr. v dôsledku konkurzu.

(101) Rezolúcie Environmentálneho zhromaždenia OSN UNEA-3 č. 3/4 týkajúce sa životného prostredia a zdravia a č. 3/6 týkajúce sa riadenia znečistenia pôdy, Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (ciele udržateľného rozvoja 3.9 a 15.3), Minamatský dohovor (článok 12), Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach (článok 6), Ostravská deklarácia prijatá 6. ministerskej konferencie o životnom prostredí a zdraví.

(102) https://echa.europa.eu/-/21-551-chemicals-on-eu-market-now-registered.

(103) SWD(2020) 249 o poly- a perfluóralkylovaných látkach (PFAS), sprievodný dokument k stratégii pre chemikálie.

(104) Smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

(105) Smernica 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti.

(106) Európska dátová stratégia [COM(2020) 66 final].

(107) Smernica INSPIRE 2007/2/ES.

(108) Stratégia „z farmy na stôl“ [COM(2020) 381].

(109) Nástroj udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku pre živiny, pozri https://fastplatform.eu .

(110) Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2021) 140 .

(111) Služba monitorovania krajiny programu Copernicus (CLMS) .

(112) https://ec.europa.eu/jrc/en/eu-soil-observatory.

(113) Pozri https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/destination-earth .

(114)

https://webgate.ec.europa.eu/fpfis/wikis/display/SOIL/National+monitoring+systems .

(115) Smernica INSPIRE 2007/2/ES.

(116) Pozri aj EEA (2021), Soil monitoring in Europe - Indicators and thresholds for soil quality assessments (Monitorovanie pôdy v Európe – Ukazovatele a prahové hodnoty pre posudzovanie kvality pôdy) https://www.eea.europa.eu/publications/soil-monitoring-in-europe-indicators-and-thresholds/ .

(117) Smernica 2016/2284 o národných záväzkoch znižovania emisií, článok 9.

(118) Nariadenie 2018/841 o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve.

(119) LUCAS – ESDAC – Európska komisia .

(120) Vyvíja sa v súlade s ďalšími monitorovacími iniciatívami, ako je napríklad postup týkajúci sa zoznamu sledovaných látok v podzemných vodách v EÚ.

(121) EJP SOIL – Towards climate-smart sustainable management of agricultural soils (EJP SOIL – Prechod k udržateľnému obhospodarovaniu poľnohospodárskej pôdy šetrnému ku klíme).

(122) https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/research-area/environment/bioeconomy/food-systems/food-2030_en .

(123)

Soil health for stronger farms? We can measure that (rabobank.com) .

(124) Napr. Soil Capital .

(125) Microsoft používa v Austrálii modernú technológiu blockchain na nákup uhlíkových kreditov v pôde .

(126) Iniciatíva Living Soils: Spoločnosti Nestlé, McCain a Lidl sa zaoberajú zdravím pôdy vo Francúzsku .

(127) Revive .

(128) Európska komisia C(2021) 1054 .

(129) Nariadenie (EÚ) 2020/852 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088.

(130) https://oceanliteracy.unesco.org/ .

(131) https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12985-Environmental-sustainability-education-and-training_en .

(132) https://www.eionet.europa.eu/countries/national-reference-centres/nrc-on-soil .

(133) https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/funding/funding-opportunities/funding-programmes-and-open-calls/horizon-europe/missions-horizon-europe/soil-health-and-food_en .

(134) http://www.fao.org/global-soil-partnership/regional-partnerships/europe/en/ .

Choose the experimental features you want to try