52021AE5706

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52021AE5706 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52021AE5706

Help

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie so skupinami globálne systémovo významných inštitúcií so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metodikou nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky [COM(2021) 665 final – 2021/0343 (COD)]

EESC 2021/05706

Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, pp. 111–115 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

6.4.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 152/111

[COM(2021) 665 final – 2021/0343 (COD)]

(2022/C 152/18)

Hlavný spravodajca:

Antonio GARCÍA DEL RIEGO

Konzultácie	Rada Európskej únie, 26. 11. 2021 Európsky parlament, 22. 11. 2021
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Rozhodnutie predsedníčky EHSV	9. 11. 2021
Prijaté v pléne	9. 12. 2021
Plenárne zasadnutie č.	565
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	174/2/3

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) považuje za potrebné priamo začleniť do naradenia o kapitálových požiadavkách (CRR) osobitné prudenciálne zaobchádzanie v súvislosti s nepriamym upisovaním nástrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL). Navrhované zmeny nariadenia CRR by riešili zistené nezrovnalosti medzi týmto nariadením a smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD).

1.2.

EHSV odporúča objasniť ustanovenia nariadenia CRR o porovnaní súčtu skutočných požiadaviek na celkovú kapacitu na absorpciu strát (TLAC) všetkých skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, v rámci skupiny globálne systémovo významných inštitúcií (G-SII) so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch (MPE) s teoretickou požiadavkou tejto skupiny G-SII vzťahujúcou sa na stratégiu riešenia krízových situácií v jednom okamihu (SPE). Navrhované zmeny sú potrebné na objasnenie rozsahu, v akom môžu orgány pre riešenie krízových situácií riešiť potenciálne nezrovnalosti medzi požiadavkami SPE a MPE.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že treba zmeniť vzorec na výpočet prebytku TLAC/MREL dcérskej spoločnosti v kontexte všeobecného režimu odpočtov uplatniteľného na G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií MPE s cieľom zabezpečiť, aby sa v tomto vzorci zohľadnili požiadavky TLAC/MREL dcérskej spoločnosti, ktoré sú založené na riziku, ale aj tie, ktoré nie sú založené na riziku, a to v súlade s normou TLAC. Tým by sa zabránilo nadhodnoteniu prebytku TLAC/MREL danej dcérskej spoločnosti.

1.4.

EHSV upozorňuje na skutočnosť, že by sa mali objasniť niektoré ustanovenia nariadenia CRR uplatniteľné na G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií MPE, aby sa umožnilo zohľadnenie dcérskych spoločností usadených mimo Únie. Tým by sa zosúladilo nariadenie CRR so zodpovedajúcou medzinárodne dohodnutou zásadou TLAC, ktorá sa uplatňuje vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam usadeným vo všetkých jurisdikciách Rady pre finančnú stabilitu (FSB).

1.5.

EHSV odporúča určité cielené objasnenia v súvislosti s požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre inštitúcie, ktoré sú významnými dcérskymi spoločnosťami G-SII mimo EÚ („interná TLAC“), aby sa zabezpečilo, že dlhové nástroje emitované týmito inštitúciami budú spĺňať všetky kritériá oprávnenosti pre nástroje oprávnených záväzkov. Dôvodom tejto zmeny je, že v súčasnosti sú kritériá oprávnenosti pre nástroje oprávnených záväzkov založené na predpoklade, že tieto nástroje emituje subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a nie dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na internú TLAC. Tento nedostatok by sa vyriešil objasnením, že rovnaké podmienky oprávnenosti uplatniteľné na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, sa uplatňujú mutatis mutandis aj na subjekty, ktorých krízová situácia sa nerieši. To by zase umožnilo týmto inštitúciám splniť svoju požiadavku na internú TLAC, okrem iného pomocou oprávnených záväzkov, ako pôvodne plánovali spoluzákonodarcovia.

1.5.1.

EHSV zdôrazňuje, že banky so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch by mali byť schopné využiť úpravy dohodnuté v hlavných prvkoch TLAC. Tieto úpravy sú navrhnuté tak, zabezpečili rovnaké zaobchádzanie pri modeloch riešenia krízových situácií SPE aj MPE. Úpravy sú obsiahnuté v článku 12a a článku 72e ods. 4 CRR II. Tieto články však nezahŕňajú tretie krajiny. Najmä z návrhu článku 12a vyplýva, že úpravy vyplývajúce z rozdielov v rizikovo vážených aktívach sa obmedzujú na subjekty usadené v EÚ, keďže koncepcia subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, sa vzťahuje len na dcérske spoločnosti so sídlom v EÚ. Je dôležité rozšíriť rozsah pôsobnosti tak, aby boli zahrnuté ďalšie dcérske spoločnosti, ktoré by skupina mohla mať v inej krajine.

1.6.

EHSV sa domnieva, že tento cieľ sa v nedávnom návrhu Komisie nedosiahol, pretože porovnanie hypotetických SPE a súčtu rizikovo vážených aktív každého subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, vylučuje dcérske spoločnosti z tretích krajín, pretože sa toto porovnanie vzťahuje na články 45d a 45 h BRRD a táto smernica nezahŕňa ani dcérske spoločnosti v tretích krajinách, ani rozdiely medzi rizikovo váženými aktívami, ktoré vyplývajú z rozdielnych kritérií výpočtu v tretích krajinách a v členských štátoch. Zahŕňa len rozdiely medzi členskými štátmi.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

Nariadením o kapitálových požiadavkách (CRR) sa spolu so smernicou o kapitálových požiadavkách (CRD) ustanovuje prudenciálny regulačný rámec pre úverové inštitúcie pôsobiace v Únii. Nariadenie CRR a smernica CRD boli prijaté po finančnej kríze v rokoch 2008 –2009 s cieľom zvýšiť odolnosť inštitúcií pôsobiacich vo finančnom sektore EÚ, a to najmä na základe globálnych noriem dohodnutých s medzinárodnými partnermi EÚ, najmä s Bazilejským výborom pre bankový dohľad (BCBS).

2.2.

Nariadenie CRR bolo následne menené s cieľom riešiť zostávajúce nedostatky regulačného rámca a vykonať niektoré zostávajúce prvky reformy globálnych finančných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie odolnosti inštitúcií. Významná revízia sa uskutočnila prostredníctvom balíka opatrení na zníženie rizika, ktorý Európsky parlament a Rada prijali 20. mája 2019 a ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku EÚ 7. júna 2019.

2.3.

Touto reformou sa v Únii zaviedla medzinárodná norma týkajúca sa celkovej kapacity na absorpciu strát (norma TLAC) pre globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII), ktorú prijala Rada pre finančnú stabilitu (FSB) v novembri 2015, a posilnilo sa uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) pre všetky inštitúcie usadené v Únii.

2.4.

Norma TLAC si vyžaduje, aby G-SII mali v držbe dostatočnú sumu záväzkov s veľmi vysokou kapacitou absorbovať straty (teda použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov) na účely zaistenia plynulej a rýchlej absorpcie strát a rekapitalizácie v prípade riešenia krízových situácií. Pri zapracovaní normy TLAC do práva Únie, konkrétne prostredníctvom zmien nariadenia CRR, sa zohľadnila existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) špecifická pre jednotlivé inštitúcie a stanovená v smernici BRRD. TLAC a MREL sú preto nevyhnutné na účinné riadenie bankových kríz a zníženie ich negatívneho vplyvu na finančnú stabilitu a verejné financie. TLAC sa v Únii začala uplatňovať 27. júna 2019 a revidované pravidlá týkajúce sa MREL 28. decembra 2020.

2.5.

V súlade s medzinárodnými normami sa v práve Únie uznáva stratégia riešenia krízových situácií v jednom okamihu (SPE) a stratégia riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch (MPE). V rámci stratégie riešenia krízových situácií SPE sa rieši krízová situácia len jedného subjektu skupiny, zvyčajne materskej spoločnosti (ďalej len „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“), zatiaľ čo iné subjekty skupiny, zvyčajne prevádzkované dcérske spoločnosti, nepodliehajú opatreniu na riešenie krízovej situácie. Namiesto toho sa straty týchto dcérskych spoločností prevedú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a kapitál sa presunie na dcérsku spoločnosť. Tým sa zabezpečí, že dcérske spoločnosti budú môcť pokračovať v bezproblémovej prevádzke aj po tom, ako dosiahnu bod, v ktorom nie sú životaschopné.

2.6.

V rámci stratégie riešenia krízových situácií MPE sa môže riešiť krízová situácia viac ako jedného subjektu bankovej skupiny. Preto môže v rámci bankovej skupiny existovať viac ako jeden subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a teda aj viac ako jedna skupina, ktorej krízová situácia sa rieši. Základnou zásadou prístupu riešenia krízových situácií MPE je umožniť riešenie krízovej situácie danej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, uskutočniteľným a dôveryhodným spôsobom bez toho, aby sa narušila riešiteľnosť krízových situácií iných subjektov a skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, v rámci tej istej konsolidovanej bankovej skupiny. V revidovanom rámci pre riešenie krízových situácií bánk sa stanovuje, že MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, by sa mala stanoviť na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši („externá MREL“).

2.7.

Okrem toho sa v uvedenom rámci načrtáva, ako by sa mala kapacita na absorpciu strát a rekapitalizáciu rozdeliť v rámci skupín, ktorých krízová situácia sa rieši („interná MREL“). Podľa smernice BRRD finančné nástroje, ktoré sú oprávnené na internú MREL, musí mať spravidla v držbe subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, t. j. zvyčajne materská spoločnosť.

2.8.

Od začiatku roka 2020 Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) pracuje na uvedenom návrhu regulačných technických predpisov na základe režimu odpočtov v súlade s mandátom stanoveným v smernici BRRD a odporúčaniami uvedenými v príslušných medzinárodných štandardoch (1). V režime odpočtov, ktorý vypracoval orgán EBA, sa predpokladá, že nástroje oprávnené na internú MREL emitované dcérskymi spoločnosťami v prospech subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, prostredníctvom sprostredkujúcej materskej spoločnosti by sa museli v plnej miere odpočítať od hodnoty vlastnej kapacity internej MREL, ktorou disponuje sprostredkujúca materská spoločnosť.

2.9.

EBA dospel k záveru, že požiadavky smernice BRRD nie je možné splniť bez dodatočných ustanovení, ktoré by sa museli opierať o text úrovne 1, v ktorom by sa špecifikovali. Od začiatku uplatňovania revidovaného rámca TLAC/MREL v roku 2019 sa okrem potreby sfunkčnenia nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na internú MREL identifikovali niektoré ďalšie problémy súvisiace s riešením krízových situácií. Tieto otázky sa týkajú najmä regulačného zaobchádzania so skupinami G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií MPE vrátane tých skupín s touto stratégiou, ktoré majú dcérske spoločnosti v tretích krajinách. V nariadení CRR sa napríklad v súčasnosti nešpecifikuje, či sa rôzne úpravy TLAC v prípade G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií MPE vzťahujú aj na tie dcérske spoločnosti G-SII, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine.

2.10.

Na riešenie uvedených otázok sú potrebné určité cielené zmeny špecifických aspektov nariadenia CRR týkajúcich sa riešenia krízových situácií. Predovšetkým sa musí regulačné zaobchádzanie so skupinami G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií MPE vrátane tých skupín s touto stratégiou, ktoré majú dcérske spoločnosti v tretích krajinách, lepšie zosúladiť so zaobchádzaním opísaným v norme TLAC. Pomohlo by to zabezpečiť, aby v prípade riešenia krízových situácií každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a skupina patriaca k uvedeným G-SII mohli naďalej vykonávať kritické funkcie bez rizika šírenia negatívnych vplyvov.

2.11.

Navrhovanými zmenami by sa nezmenila celková štruktúra rámca, ale zabezpečilo by sa riadne uplatňovanie TLAC a MREL.

2.12.

Tieto navrhované zmeny nariadenia CRR môžu zohrávať zásadnú úlohu pri zlepšovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie. Keďže príslušné ustanovenia sú už v Únii uplatniteľné, navrhované úpravy by sa museli vykonať včas. Potrebu urýchleného prijatia ešte viac zvýrazňuje to, že bankové skupiny potrebujú objasniť príslušný mechanizmus, aby sa mohli rozhodnúť, ako najlepšie stanoviť svoju kapacitu internej MREL vzhľadom na všeobecný termín na dosiahnutie súladu s MREL, ktorý je stanovený na 1. januára 2024, pričom záväzné priebežné ciele sa musia splniť do 1. januára 2022.

2.13.

K tomuto návrhu nie je pripojené samostatné posúdenie vplyvu, keďže sa ním nemenia základné aspekty nariadenia CRR, ale jeho cieľom je najmä objasniť právny vzťah medzi dvoma existujúcimi nástrojmi práva EÚ, konkrétne nariadením CRR a smernicou BRRD, a to začlenením osobitného zaobchádzania pri nepriamom upisovaní nástrojov oprávnených na internú MREL priamo do nariadenia CRR. Takéto objasnenia by zabezpečili, že dva úzko prepojené rámce zostanú vo veľkej miere zosúladené.

2.14.

To by zase umožnilo inštitúciám naďalej vypočítavať, vykazovať a zverejňovať jeden súbor celkovej hodnoty rizikovej expozície a veľkosti celkovej expozície na účely nariadenia CRR aj smernice BRRD, čím by sa predišlo neprimeranému zvýšeniu zložitosti. To zahŕňa prípadnú potrebu emitovať dodatočné nástroje oprávnené na MREL v záujme dosiahnutia súladu s internou MREL, ktorú spoluzákonodarcovia zaviedli prostredníctvom revidovanej smernice BRRD.

3. Konkrétne pripomienky

3.1.

Stratégie riešenia krízových situácií, ktoré vyvíjajú skupiny krízového riadenia, sú vo všeobecnosti založené na dvoch štylizovaných prístupoch: „riešenie krízových situácií v jednom okamihu“ (SPE), pri ktorom jediný vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje právomoci riešiť krízové situácie na najvyššej úrovni skupiny, a „riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch“ (MPE), pri ktorom najmenej dva orgány pre riešenie krízových situácií koordinovaným spôsobom uplatňujú nástroje na riešenie krízových situácií na rôzne časti skupiny.

3.1.1.

Riešenie krízových situácií v jednom okamihu znamená, že jediný orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje právomoci riešiť krízové situácie, napríklad nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov a/alebo nástroje prevodu, na najvyššej úrovni materskej alebo holdingovej spoločnosti – pravdepodobne v jurisdikcii zodpovednej za globálny konsolidovaný dohľad nad skupinou. Stratégia SPE funguje prostredníctvom absorpcie strát, ktoré v rámci skupiny utrpela hlavná materská alebo holdingová spoločnosť, napríklad odpísaním a/alebo povinnou konverziou emitovaných nezabezpečených dlhov.

3.1.2.

Riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch znamená, že najmenej dva orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú právomoci na riešenie krízových situácií na rôzne časti skupiny, čo pravdepodobne povedie k rozdeleniu skupiny aspoň na dve samostatné časti. Skupina sa môže rozdeliť na národnej alebo regionálnej úrovni, na základe obchodných činností alebo kombinácie oboch možností. Právomoci riešiť krízové situácie uplatňované na jednotlivé časti nemusia byť rovnaké a mohli by zahŕňať možnosti riešenia krízových situácií, ako je záchrana pomocou vnútorných zdrojov v rámci riešenia, využitie preklenovacieho subjektu, prevod obchodnej činnosti alebo jej ukončenie. Stratégie MPE si však vyžadujú, aby sa opatrenia koordinovali vo všetkých jurisdikciách s cieľom zabrániť konfliktom alebo nezrovnalostiam, ktoré narúšajú účinnosť jednotlivých opatrení na riešenie krízových situácií, spôsobujú chaotické riadenie aktív a šírenie krízy v celom podniku.

3.1.3.

Medzi týmito dvoma prístupmi neexistuje binárna voľba. V praxi môže byť potrebná ich kombinácia s cieľom prispôsobiť sa štruktúre podniku a miestnym režimom v kľúčových jurisdikciách, v ktorých podnik pôsobí. Niektoré stratégie MPE môžu zahŕňať uplatňovanie viacerých riešení krízových situácií SPE na rôzne časti podniku, napríklad na regionálne celky, ktoré sú navzájom oddeliteľné.

3.2.

Návrh je vo všeobecnosti založený na prípravných prácach, ktoré vykonal orgán EBA, najmä pokiaľ ide o vypracovanie regulačných technických predpisov o nepriamom upisovaní nástrojov oprávnených na internú MREL v rámci skupín, ktorých krízová situácia sa rieši. Cieľom návrhu je v prvom rade riešiť nezamýšľané dôsledky súvisiace s existujúcim rámcom TLAC/MREL vyplývajúce z pravidiel, ktoré sú v súčasnosti obsiahnuté v nariadení CRR. Navrhované zmeny by mali obmedzený vplyv na administratívnu záťaž inštitúcií a náklady na prispôsobenie ich vnútorných operácií, pričom sa očakáva, že väčšina nákladov by bola kompenzovaná tým, že by sa umožnilo riadne fungovanie prístupu nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na internú MREL v rámci skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, a v prípade dotknutých inštitúcií prostredníctvom výhod plynúcich z lepšieho uznávania dcérskych spoločností z tretích krajín a ďalšou špecifikáciou oprávnenosti nástrojov emitovaných v súvislosti s požiadavkou na internú TLAC.

3.3.

V návrhu sa konkrétne stanovuje nasledovné.

3.3.1.

Osobitné zaobchádzanie pri nepriamom upisovaní nástrojov oprávnených na internú MREL. Navrhovaným nariadením sa preto v nariadení CRR zavádza požiadavka, podľa ktorej by sprostredkujúce materské spoločnosti v reťazci vlastníctva museli od svojej kapacity internej MREL odpočítať hodnotu svojich podielov vo forme nástrojov oprávnených na internú MREL vrátane vlastných zdrojov emitovaných ich dcérskymi spoločnosťami patriacimi do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

3.3.2.

Porovnanie teoretickej požiadavky SPE a súčtu skutočných požiadaviek MPE. V nariadení CRR sa stanovuje, že skupiny G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií MPE musia vypočítať svoju požiadavku na TLAC za teoretického predpokladu, že krízová situácia skupiny by sa riešila na základe stratégie riešenia krízových situácií SPE (teoretická požiadavka SPE). Túto teoretickú požiadavku SPE potom orgány pre riešenie krízových situácií porovnajú so súčtom skutočných požiadaviek na TLAC každého subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, danej skupiny v rámci stratégie riešenia krízových situácií MPE (požiadavky MPE). Ustanovenia nariadenia CRR, pokiaľ ide o dôsledky tohto porovnania, sú však nekonzistentné.

3.3.3.

Odpočty od položiek oprávnených záväzkov. Účelom tohto ustanovenia je minimalizovať riziko šírenia negatívnych vplyvov v rámci skupiny G-SII a zabezpečiť, aby subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, mali dostatočnú dostupnú kapacitu na absorpciu strát v prípade zlyhania, ktorá by sa nemala znížiť o straty vyplývajúce z podielov vo forme nástrojov TLAC v rámci skupiny. Bez týchto odpočtov by zlyhanie jedného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, v skupine G-SII viedlo k stratám v iných subjektoch tejto skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, a následne k zníženiu kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu týchto subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši.

3.3.4.

Zohľadnenie dcérskych spoločností usadených mimo Únie. Článok 12a a článok 72e ods. 4 nariadenia CRR sa výslovne nevzťahujú na dcérske spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine. Preto nemusí byť možné, aby bankové skupiny EÚ s globálnou stratégiou riešenia krízových situácií MPE zohľadňovali dcérske spoločnosti, ktoré sú usadené mimo Únie.

3.3.5.

Objasnenia týkajúce sa oprávnenosti dlhových nástrojov emitovaných v súvislosti s požiadavkou na internú TLAC. V článku 92b nariadenia CRR sa stanovuje požiadavka na internú TLAC pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši. Uvedenú požiadavku možno splniť vlastnými zdrojmi a nástrojmi oprávnených záväzkov, ako sa uvádza v článku 92b ods. 2

3.4.

Podrobné zmeny návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie so skupinami globálne systémovo významných inštitúcií so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch.

3.4.1. Konsolidovaný výpočet pre G-SII s viacerými subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši (článok 12a)

3.4.1.1.

EHSV zdôrazňuje, že banky so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch by mali byť schopné využiť úpravy dohodnuté v hlavných prvkoch TLAC. Tieto úpravy sú navrhnuté tak, zabezpečili rovnaké zaobchádzanie pri modeloch riešenia krízových situácií SPE aj MPE. Sú obsiahnuté v článku 12a a článku 72e ods. 4 CRR II. Tieto články však nezahŕňajú tretie krajiny. Najmä v návrhu článku 12a sa naznačuje, že úpravy vyplývajúce z rozdielov v rizikovo vážených aktívach sa obmedzujú na subjekty so sídlom v EÚ, keďže koncepcia subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, sa vzťahuje len na dcérske spoločnosti so sídlom v EÚ. Je dôležité rozšíriť rozsah pôsobnosti tak, aby boli zahrnuté ďalšie dcérske spoločnosti, ktoré by skupina mohla mať v inej krajine.

3.4.1.2.

3.4.1.3.

Pokiaľ ido o to, že na vykonanie tejto úpravy je potrebná dohoda, EHSV zastáva názor, že napriek tomu, že v článku 45 h bodoch 4 až 6 smernice BRRD II existuje osobitný postup pre dohodu o požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, tento postup by sa mohol uplatniť len v prípade rôznych orgánov pre riešenie krízových situácií v rámci EÚ a podľa spoločného nariadenia. Jedným z príkladov na vysvetlenie, prečo postup nie je platný pre tretie krajiny, je to, že je doňho zapojený EBA v prípadoch, keď orgány pre riešenie krízových situácií nedosiahnu dohodu.

3.4.1.4.

EHSV navrhuje, aby v prípadoch, keď dôjde k úpravám v dcérskej spoločnosti tretej krajiny, bol európskym orgánom pre riešenie krízových situácií materskej spoločnosti ten orgán, ktorý je vzhľadom na nezáväzné stanovisko orgánu pre riešenie krízových situácií danej tretej krajiny schopný vykonať príslušnú úpravu bez toho, aby potreboval dosiahnuť dohodu s orgánom tretej krajiny.

3.4.2. Odpočty od položiek oprávnených záväzkov (článok 72e)

3.4.2.1.

EHSV zdôrazňuje, že článok 72e má zahŕňať obdobie na zachovania predchádzajúceho stavu do 31. decembra 2024 (termín na vykonávanie TLAC v tretích krajinách). Počas tohto prechodného obdobia sú banky so stratégiou MPE schopné upraviť odpočet podielov v dcérskych spoločnostiach z tretích krajín bez rovnocennej požiadavky na riešenie krízových situácií a vypočítať prebytok na základe celkovej kapitálovej požiadavky uplatniteľnej v tretej krajine. V opačnom prípade by to mohlo mať nechcené dôsledky, pretože potreba emitovať oprávnené záväzky sa zvýši v dôsledku nemožnosti upraviť tento podiel v dcérskej spoločnosti tretej krajiny. Od roku 2025, keď bude zavedený režim riešenia krízových situácií, sa zníži požiadavka na materskú inštitúciu z dôvodu nižšieho upraveného odpočítania týchto podielov tretích krajín a vydávanie týchto oprávnených záväzkov už nebude potrebné.

V Bruseli 9. decembra 2021

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) Rada pre finančnú stabilitu, Guiding Principles on the Internal Total Loss-absorbing Capacity of G-SIBs („Internal TLAC“) (Hlavné zásady internej celkovej kapacity na absorpciu strát G-SIB, „interná TLAC“), 6. 7. 2017. Podľa tohto režimu by sa nástroje oprávnené na internú MREL emitované dcérskou spoločnosťou a upísané sprostredkujúcou materskou spoločnosťou v plnej miere odpočítali od oprávnených nástrojov emitovaných sprostredkujúcou materskou spoločnosťou s cieľom splniť jej vlastnú internú MREL.

Top

Choose the experimental features you want to try