Uznesenie – Návrhy EHSV na rekonštrukciu a obnovu hospodárstva po skončení krízy súvisiacej s ochorením COVID-19: „EÚ sa musí riadiť zásadou, že je spoločenstvom s jedným osudom.“ na základe činnosti Podvýboru pre obnovu a rekonštrukciu po skončení krízy COVID-19

(2020/C 311/01)

Spravodajcovia:

Petr ZAHRADNÍK (sk. I) Stefano PALMIERI (sk. II) Jan DIRX (sk. III)

Európsky hospodársky a sociálny výbor na plenárnom zasadnutí 10. a 11. júna 2020 (schôdza 11. júna), prijal toto uznesenie 221 hlasmi za, pričom žiadny člen nehlasoval proti a 6 členovia sa hlasovania zdržali.

1.   Úvod

1.1.

ESHV vrelo víta a podporuje návrhy Európskej komisie: Európsky nástroj obnovy (Next Generation EU) a celkový rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027. V tomto vyhlásení predstavujeme svoj pohľad na to, čo by sa malo dosiahnuť prostredníctvom týchto plánov na obnovu a rekonštrukciu hospodárstva po kríze spôsobenej koronavírusom. Kľúčové sú pre nás nasledujúce štyri body:

1.2.

EHSV je presvedčený, že zotavenie z koronakrízy sa podarí len vtedy, ak ho bude sprevádzať reštrukturalizácia našej spoločnosti: potrebujeme sa zamerať na obnovu aj na rekonštrukciu. Nemôžeme jednoducho obnoviť to, čo v minulosti existovalo, musíme to reštrukturalizovať a zlepšiť. Podľa EHSV musí byť reštrukturalizácia a zlepšenie založené na zásadách, o ktoré sa opiera celá naša práca: ochrana ľudských a sociálnych práv, demokratických hodnôt a zásad právneho štátu, využitie plného potenciálu jednotného trhu, dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, vytvorenie obehového hospodárstva a dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ najneskôr do roku 2050. Musíme tiež zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a demokratickú zodpovednosť. Je tiež nevyhnutné pochopiť, prečo boli niektoré sociálne skupiny zraniteľnejšie počas krízy, a to pokiaľ ide o nedostatočnú ochranu pred nákazou a stratou živobytia, ako aj pokiaľ ide o obmedzenie takejto zraniteľnosti do budúcnosti.

1.3.

Európsky semester bude zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri monitorovaní a hodnotení intervencií stanovených ako súčasť rámca Nástroja Európskej únie na obnovu (Next Generation EU). V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že hospodárski a sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti by sa mali považovať za dôležitých aktérov v tomto procese.

1.4.

EHSV dúfa, že v tomto novom procese obnovy a rekonštrukcie by nadchádzajúca Konferencia o budúcnosti Európy mohla byť príležitosťou na posilnenie a prehĺbenie inštitucionálnej štruktúry EÚ a na skutočnú obnovu európskeho projektu, ktorý bude schopný reagovať na výzvy nasledujúcich desaťročí.

1.5.

Investície v rámci krátkodobého hospodárskeho stimulu by nemali mať vplyv na štrukturálnu transformáciu európskeho hospodárstva na hospodárstvo s nulovým znečistením, na obnovu biodiverzity a na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, alebo by tieto procesy mali urýchliť.

1.6.

Proces reformy hospodárstva a spoločnosti bude možný len so zapojením všetkých občanov prostredníctvom organizácií sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. Členské štáty a EÚ preto musia zabezpečiť, aby sa v tomto zložitom procese na nikoho nezabudlo.

1.7.

Predovšetkým je však jedným z hlavných ponaučení z koronavírusovej krízy nutnosť posilniť systémy zdravotnej starostlivosti takmer v každej európskej krajine prostredníctvom vytvorenia „Únie zdravia EÚ“.

2.   Kríza súvisiaca s ochorením COVID-19: externý symetrický otras pre EÚ, ktorý mal rôzny vplyv na jednotlivé členské štáty EÚ

2.1.   Kríza súvisiaca s ochorením COVID-19 a jej vplyv na EÚ

2.1.1.

Hoci v čase vypracovania tohto uznesenia by bolo predčasné usilovať sa hodnotiť celkový vplyv pandémie COVID-19, už teraz je jasné, že je to najhorší ekonomický otras, ktorému európske hospodárstva čelili od druhej svetovej vojny. Je pravdepodobné, že cesta k obnove bude dlhá a hrboľatá. MMF a Európska komisia vo svojich predpovediach potvrdzujú, že táto kríza zasiahla jednotlivé členské štáty EÚ s rôznou intenzitou (1), pričom ide o krízu, ktorá spochybňuje nielen naše vzorce správania, ale aj naše modely výroby, spotreby a zamestnanosti.

2.1.2.

Ide o vážnu krízu, ktorá zastihla EÚ v čase, keď je hospodársky aj politicky oslabená. V niektorých krajinách ešte nepominuli vplyvy predchádzajúcej hospodárskej a finančnej krízy (2008 – 2010) a ich hospodárstva sú stále citlivé voči otrasom, krehké a zraniteľné. Podobne sa aj niektoré sociálne skupiny, dokonca aj v bohatších členských štátoch, ešte stále spamätávajú v dôsledkov nedávnej hospodárskej krízy. Platí to napríklad pre osoby so zdravotným postihnutím (2). Okrem toho kríza prepukla v kritickom momente pre EÚ: počas obchodia prechodu na digitálne hospodárstvo, ktoré citlivo zohľadňuje hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť.

2.1.3.

Táto kríza má negatívny vplyv z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska a prioritou číslo jeden je celý súbor činností a politík zameraných na návrat do „nového normálneho stavu“, pokiaľ ide o naše životy, naše hospodárske a sociálne systémy a naše organizácie.

2.1.4.

Kríza bude vážnou zaťažkávacou skúškou pre celú Európsku úniu, pre náš hospodársky systém a sociálne modely, naše hodnoty a našu demokraciu.

2.2.   Hospodárske dôsledky

2.2.1.

Na rozdiel od predchádzajúcich kríz boli tentokrát okamžite zastavené mnohé činnosti, čo viedlo k prudkému poklesu produkcie, rýchlemu nárastu nezamestnanosti a zhoršeniu životnej úrovne (zníženie reálneho príjmu, neistota zamestnania, obmedzená mobilita), drastickému zníženiu obratu zahraničného obchodu tak v rámci EÚ, ako aj s tretími krajinami, a k prudkému zhoršeniu ukazovateľov verejných financií.

2.2.2.

Na základe dostupných analýz vplyvu krízy súvisiacej s ochorením COVID-19 na hospodársky rast sa dá predpokladať zníženie rastu HDP o približne 8 % (3), nárast celosvetovej nezamestnanosti o 24,7 milióna, pričom 13 až 36 miliónov pracovných miest je neistých (4) Pokiaľ ide o EÚ, nezamestnanosť by sa mala zvýšiť zo 6,7 % (2019) na 9,0 % (2020) (5).Kríza tiež predstavuje výzvu pre: i) systém malých a stredných podnikov, ktoré sú jadrom európskeho výrobného systému; ii) konkurencieschopnosť systému veľkých európskych spoločností; iii) samotné prežitie niektorých odvetví hospodárstva, ako sú napríklad pohostinské a stravovacie služby, cestovný ruch, doprava a kultúra.

2.2.3.

Odhady na rok 2021 (6) sú oveľa optimistickejšie, s podmieneným oživením, ktoré však bude závisieť od týchto parametrov: či už boli reštriktívne obmedzenia zrušené; či zostane pandémia pod kontrolou; či sa bezprecedentné menové, fiškálne a regulačné opatrenia prijaté členskými štátmi a EÚ ukážu ako efektívne z hľadiska zmiernenia bezprostredných hospodárskych a sociálnych dôsledkov krízy a zmiernenia dlhodobých škôd v oblasti hospodárskych a sociálnych vzťahov a globálnych hodnotových reťazcov.

2.2.4.

Z hľadiska EÚ bol jednotný trh doslova paralyzovaný. Okrem toho krízové balíky členských štátov viedli k riziku vzniku nerovnakých podmienok, čo treba urýchlene riešiť. Neistota týkajúca sa budúcich investícií sa zvýšila a vedúce ukazovatele, ako sú PMI či indexy podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery, klesli na historické minimá.

2.2.5.

Najciteľnejší hospodársky a sociálny vplyv bude preto pravdepodobne zaznamenaný v priebehu druhého štvrťroka tohto roka, a to v závislosti od miery, v akej budú zasiahnuté jednotlivé odvetvia. V druhej polovici roka 2020 môžeme očakávať určité oživenie hospodárstva, hoci druh oživenia by sa mohol v jednotlivých krajinách líšiť.

2.2.6.

Čo je však oveľa závažnejšie, je skutočnosť, že tento otras úplne prerušil a zmenil naše obvyklé modely života a životného štýlu. Ako súčasť procesu obnovy a oživenia hospodárstva je potrebné zamerať sa nielen na dosiahnutie predchádzajúcej hospodárskej výkonnosti, ale – a možno oveľa naliehavejšie a dôraznejšie – aj na poskytnutie nádeje a možností prispôsobiť svoj život „novému normálnemu stavu“, vrátane dosiahnutia úplného súladu so zásadami udržateľného rozvoja.

2.3.   Sociálne dôsledky

2.3.1.

Ochorenie COVID-19 bude mať ďalekosiahle následky, pokiaľ ide o situáciu na trhu práce. Nejde len o naliehavý problém týkajúci sa zdravia pracovníkov a ich rodín; vírus a s ním spojené hospodárske otrasy ovplyvnia svet práce, a to tromi kľúčovými spôsobmi: 1) množstvo pracovných miest (nezamestnanosť aj podzamestnanosť); 2) kvalita práce; a 3) vplyv na špecifické skupiny, ktoré sú zraniteľnejšie voči zhoršenej situácii na trhu práce. Niektoré kategórie pracovníkov sú viac postihnuté, pretože sú bez sociálnych záchranných sietí: mladí ľudia s neistým pracovným miestom, starší pracovníci, pracovníci so zdravotným postihnutím, ženy, pretože sú v najviac postihnutých sektoroch nadmerne zastúpené, alebo preto, že zostávajú doma starať sa o členov rodiny, samostatne zárobkovo činné osoby alebo pracovníci platforiem, pracovníci s nízkou mzdou, migrujúci pracovníci a osoby, ktoré sa označujú ako „neviditeľní“ pracovníci, teda ľudia s nedeklarovanou prácou. Je pravdepodobné, že sa výrazne zvýši aj chudoba pracujúcich (7).

2.3.2.

Prioritou je zabezpečiť zamestnanosť a príjem pre všetkých pracovníkov a dnešné politiky musíme formovať so zreteľom na dlhodobú perspektívu. EÚ potrebuje na oživenie hospodárstva, ochranu práv pracovníkov a zabezpečenie blahobytu pre všetkých silnú európsku stratégiu sociálnej obnovy a rekonštrukcie na úrovni EÚ aj národnej úrovni s aktívnym zapojením sociálnych partnerov. Na posilnenie obnovy a vybudovanie odolnosti prostredníctvom spoľahlivých a univerzálnych systémov sociálnej ochrany, ktoré môžu slúžiť ako automatické hospodárske a sociálne stabilizátory v prípade krízy, sú potrebné rozsiahlejšie inštitucionálne a politické reformy. To zároveň pomôže obnoviť dôveru v inštitúcie a vlády.

2.3.3.

Dvojstranný a tripartitný sociálny dialóg medzi vládami a organizáciami pracovníkov a zamestnávateľov je kľúčovým nástrojom na rozvoj a realizáciu udržateľných riešení, a to od úrovne komunity až po globálnu úroveň. To si vyžaduje silné, nezávislé a demokratické organizácie sociálnych partnerov.

2.3.4.

Osobitnú pozornosť treba venovať tomu, aby sa zabezpečilo že táto obnova nebude prebiehať rôzne rýchlo, ako to bolo v prípade predchádzajúcej krízy. Podpora sa musí poskytovať všetkým skupinám tak, aby sa mohli zotaviť jednotne, bez toho, aby zraniteľnejšie sociálne skupiny museli trpezlivo čakať, kým sa u nich prejaví rovnaké zlepšenie v oblasti zamestnanosti a životnej úrovne ako u zvyšku obyvateľstva. Platí to najmä pre mladých ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, osoby patriace k etnickým menšinám, ako aj pre migrantov a utečencov.

2.3.5.

Osobitnú pozornosť a opatrenia si vyžadujú skupiny mimo pracovného trhu, ktoré už žijú v chudobe, ako aj nové skupiny chudobných, ktorých nárast sa očakáva. Týmto skupinám hrozí ešte väčšia marginalizácia a s ňou spojené množstvo sociálnych a zdravotných problémov.

2.3.6.

Aj samotné organizácie občianskej spoločnosti patria medzi obete nerovností a nedostatkov systému. Ich aktuálna aj budúca schopnosť reagovať na potreby je ohrozená často nepostačujúcimi a kolísavými zdrojmi. Toto je potrebné riešiť zabezpečením mechanizmov financovania pre organizácie občianskej spoločnosti.

3.   Hodnotenie reakcie EÚ na krízu spojenú s ochorením COVID-19

3.1.   Núdzové opatrenia

3.1.1.

Pandémia koronavírusu momentálne v Európe (a porovnateľne aj na celom svete) určuje všetky parametre nášho života vrátane hospodárskej činnosti, organizácie a systému. Nástroje hospodárstva a hospodárskej politiky sa plne podriadili snahe úspešne zvládnuť krízu a výrazným spôsobom pomôcť ju ukončiť. V tejto kritickej fáze je však vhodné zaručiť, že: — mobilizované finančné zdroje sa využívajú efektívne a sú vhodne zamerané v závislosti od potrieb, — všetky oprávnené subjekty (fyzické osoby, firmy a podniky, neziskové organizácie, poskytovatelia verejných služieb a pod.) postihnuté pandémiou dostanú primeranú kompenzáciu, — hospodárstvo bude pripravené hneď po pandémii znovu začať fungovať a zároveň sa poučí zo súčasnej pandémie v sociálnych otázkach, ktoré je potrebné urýchlene riešiť.

3.1.2.

Je jasné, že trh a hospodárstvo nedokážu diagnostikovať a vyhodnotiť neznámy zdravotný problém, no rovnako by bolo v podstate nemožné riešiť problém pandémie bez náležitého zohľadnenia hospodárskych a finančných nákladov a dôsledkov, ktoré z nej vyplývajú.

3.1.3.

Členské štáty aj príslušné inštitúcie EÚ doteraz prijali celý rad núdzových, preventívnych, stabilizačných a kompenzačných opatrení s cieľom reagovať na krízu. Tieto opatrenia môžeme rozdeliť podľa druhu do niekoľkých kategórií, ako napríklad: finančné a stabilizačné, fiškálne, záručné a úverové, a regulačné a procedurálne. Opatrenia sú zamerané na všetky oblasti života, avšak predovšetkým na hospodárstvo a podniky, ako aj na sociálne otázky (pozri prílohu I).

3.1.4.

Opatrenia predstavujú komplexný súbor hospodárskych politík, vrátane reakcie v oblasti menovej politiky, a to predovšetkým prostredníctvom novej vlny kvantitatívneho uvoľňovania, ktorú dopĺňa nová schéma nákupu cenných papierov na podporu likvidity finančného trhu pod vedením ECB, makroekonomická stabilizačná funkcia zo strany EMS, celý rad fiškálnych opatrení, počnúc dočasným prijatím pružných fiškálnych pravidiel a pravidiel štátnej pomoci, rozsiahlymi finančnými injekciami na podporu podnikov a jednotlivcov postihnutých pandémiou, odloženie záväzkov splatenia až po masívne prerozdelenie rozpočtových tokov EÚ. Veľmi veľký význam má aj balík regulačných a procedurálnych opatrení rôzneho druhu.

3.1.5.

Rozsah finančných zdrojov vynaložených na opatrenia na podporu európskej spoločnosti sa odhaduje na takmer 3 000 miliárd EUR (16 % HDP EÚ v roku 2019). Až doteraz išlo o kombináciu opatrení v oblasti hospodárskej politiky, ktoré sa vykonávali na úrovni EÚ a z väčšej časti na úrovni členských štátov. Podľa pôvodného plánu hospodárskej reakcie EÚ na koronavírus bolo len 165 miliárd EUR priamo prepojených so spoločnými zdrojmi financovania EÚ vo forme dotácií a finančných nástrojov; ďalšie kroky, ktoré navrhla EÚ, zahŕňajú opatrenia na podporu likvidity, na zavedenie pružnejších pravidiel alebo iniciovanie záručných finančných nástrojov; všetky ostatné priame, fiškálne opatrenia pozostávali z krokov, ktoré stanovili alebo vykonávajú členské štáty. Podiel opatrení, ktoré pripravila EÚ, sa následne zvýšil.

3.1.6.

Nedávny balík Európskej komisie o budúcom financovaní, vrátane návrhu na dočasný nástroj Európskej únie na obnovu (nazvaný Next Generation EU) a zásadnej úpravy pôvodného návrhu viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2021 – 2027, je skutočnou revolúciou v tejto oblasti.

3.1.7.

No a napokon komplexný balík oznámený na konci mája predstavuje významný príspevok Európskej komisie k riešeniu súčasnej situácie. Je prepojený so silným a relevantne cieleným novým nástrojom zameraným výlučne na ukončenie krízy spojenej s pandémiou COVID-19, oživením a obnovením. Snaží sa zameriavať na skutočné potreby, aby jednotný trh zostal homogénny a funkčný. Model financovania sa zdá byť celkom primeraný, prináša inovácie a prejavuje solidaritu s členskými štátmi. Fungovanie budúceho nástroja Európskej únie na obnovu Next Generation EU musí dopĺňať nový VFR, v ktorom musia byť dostatočne zohľadnené aj ďalšie priority EÚ, ktoré nie sú nevyhnutne spojené s pandémiou (napríklad zelená dohoda EÚ, zlepšenie jednotného trhu a podmienok pre konkurencieschopnosť EÚ, Európsky pilier sociálnych práv a postupné prispôsobovanie sa zásadám udržateľného rozvoja, ako aj všetky medzinárodné zmluvy a dohovory, ktoré členské štáty EÚ podpísali a ratifikovali).

3.2.   Analýza a záver, pokiaľ ide o primeranosť/(ne)dostatočnosť opatrení

3.2.1.

Ako už bolo uvedené, táto otázka je natoľko komplexná, že správne riešenie je možné nájsť len vďaka dobre koordinovanému súboru politík a jasných kompetencií jednotlivých aktérov a s príslušným zameraním a časovým rámcom na činnosť. V rámci súboru prijatých opatrení môžeme nájsť viacero inovatívnych prístupov, ktoré sú použiteľné aj do budúcnosti.

3.2.2.

Po prvý raz od poslednej krízy a jej dôsledkov má novovytvorený EMS možnosť stabilizovať makroekonomické prostredie eurozóny. Reakcia menovej politiky bola tiež veľmi dôležitá, aby finančný sektor mohol zostať funkčný a efektívny s primeranou likviditou. Veľký význam majú aj opatrenia, ktorými sa zavádzajú pružnejšie pravidlá pre štátnu pomoc, ako aj fiškálnu disciplínu, čo umožňuje udržiavať finančné zdroje v obehu, keď sa zvyšuje riziko znižovania celkového dopytu. Bolo a je nevyhnutné čo najrýchlejšie kompenzovať všetky subjekty postihnuté krízou – jednotlivcov, podniky, ako aj neziskové organizácie – odložením ich záväzkov a poskytnutím náhrady za škody vzniknuté počas všeobecných obmedzení.

3.2.3.

Tieto núdzové opatrenia boli aj nanajvýš vhodné. Životná realita ukázala, že v období so smrteľnými rizikami členské štáty stále uprednostňujú svojpomocné riešenia; niektoré koordinované opatrenia spojené s dodávkami nevyhnutného zdravotníckeho tovaru a potrieb by boli potrebné nielen z praktických dôvodov, ale aj s cieľom dať zmysel hodnotám jednotného trhu EÚ. Slúži to tiež ako inšpirácia, pokiaľ ide o zavádzanie opatrení na ukončenie krízy a rušenie obmedzení, ktoré musia byť starostlivo koordinované. Táto núdzová situácia takisto otvára obrovský priestor pre záručné a úverové nástroje, tentokrát najmä v rámci nástrojov EIB. Odráža to potrebu zapojiť viac súkromného kapitálu v rámci pravidiel prideľovania, pokiaľ ide o verejný záujem. Keď skutočná potreba takto výrazne presahuje obmedzené zdroje verejných rozpočtov, je to jediná možnosť, ktorá sa dá ďalej rozvíjať v čase „nového normálneho stavu“.

3.2.4.

Rovnako ako v prípade krízy pred desiatimi rokmi sa aj v súčasnom období prejavili závažné obmedzenia rozpočtu EÚ, pokiaľ ide o to, ako reaguje na nečakané otrasy, najmä keď otrasy prídu na konci aktuálneho finančného rámca. Pružnosť rozpočtu EÚ sa opakovane ukazuje byť jednou z najväčších slabín finančnej architektúry EÚ. Pre prípady, keď je potrebné mobilizovať obrovské sumy finančných prostriedkov, bude potrebné vytvoriť nový nástroj (ako Next Generation EU), alebo bude potrebné spoliehať sa na to, že to urobia členské štáty. Táto situácia jasne ukazuje, že je potrebné ďalej zlepšovať finančný systém EÚ, predovšetkým pre prípad neočakávaných otrasov; súčasný model neposkytuje spoločný finančný základ EÚ, ktorý by bol dostatočný na podporu makroekonomickej stability EÚ a eurozóny.

3.3.   Hodnotenie právomocí inštitúcií EÚ zavádzať takéto opatrenia

3.3.1.

Na základe opisu a analýzy uvedených vyššie veľmi oceňujeme včasnú a vhodnú reakciu ECB a euroskupiny aktivovať EMS. Rovnako mimoriadne dôležitá bola aj reakcia Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o prijatie pružnejších pravidiel a núdzových opatrení na podporu dodávateľských reťazcov tovarov a zariadení nevyhnutných pri reakcii v začiatkoch a počas šírenia pandémie. Po istom čase začala Komisia preberať vedúcu úlohu a v máji zavádzať a vykonávať komplexný balík vrátane upraveného návrhu VFR a nového nástroja New Generation EU. Teraz je dôležité získať podporu členských štátov s cieľom dosiahnuť konsenzus o balíku a čo najskôr ho zaviesť do praxe. Najväčším ponaučením, ktoré si môžeme zobrať, je stále skutočnosť, že EÚ ako celok zostáva aj napriek neustálym zlepšeniam naďalej pomerne zraniteľná v prípade vonkajších otrasov veľkého rozsahu a v niektorých ohľadoch nie je dobre vybavená na to, aby ich mohla riešiť. Najlepším príkladom je veľmi obmedzená flexibilita a pripravenosť rozpočtu EÚ reagovať na neočakávané situácie.

3.3.2.

Okrem toho inštitúcie EÚ a členské štáty začali až po určitom čase prijímať opatrenia na zabezpečenie integrity, homogénnosti a efektívnosti jednotného trhu, ktorý je najdôležitejším hospodárskym úspechom procesu európskej integrácie.

3.4.   Scenáre a výzvy v budúcnosti

3.4.1.

Najpravdepodobnejším scenárom do budúcna je, že dno hospodárskeho cyklu sa dosiahne v druhom štvrťroku 2020 s postupnými známkami oživenia v druhej polovici roka. Ak nepríde druhá vlna pandémie a stratégie ukončenia a stratégia obnovy budú primerané a účinné, vzostup by mal pokračovať v priebehu celého roka 2021, pričom úroveň hospodárskeho výkonu spred pandémie COVID-19 by sa mala dosiahnuť v roku 2022 a úroveň investičnej činnosti v roku 2023. Tento scenár možno považovať za realistický, aj keď mierne optimistický. Keďže neistota však naďalej zostáva veľmi vysoká, EÚ by sa mala pripraviť aj na menej pozitívny vývoj, možno aj vrátane opätovného zavedenia reštriktívnych opatrení, ďalších núdzových krokov, väčšieho úsilia o zmiernenie dôsledkov a cielenejších kompenzácií pre podniky a jednotlivcov v núdzi.

3.4.2.

Súčasná situácia nie je len fázou cyklického hospodárskeho vývoja, ale aj významným a rozhodujúcim momentom, pokiaľ ide o štrukturálne a reformné zmeny európskeho hospodárskeho a sociálneho systému a usporiadania. Cieľom súčasného obdobia nie je len opätovne naštartovať hospodárstvo v praxi (a dosiahnuť návrat cyklu na úroveň pred pandémiou COVID-19), ale aj navrhnúť a vykonať významné kvantitatívne a kvalitatívne zmeny, čo je možno ešte dôležitejšie. Cieľom je poskytnúť celkové hodnotenie nášho sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho modelu a určiť jeho klady a zápory. Radikálna rekonštrukcia sa musí odzrkadliť nielen v nových alebo prispôsobených politikách, ale aj v nových kompetenciách všetkých aktérov (vo vzťahoch medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, ako aj interne medzi inštitúciami EÚ), a to v súlade so zásadou subsidiarity. Je tiež vhodný čas zhodnotiť, prečo naše súčasné sociálne a hospodárske štruktúry vystavujú také množstvo ľudí riziku vyplývajúcemu z takýchto otrasov. Súčasná pandémia odhalila osobitnú zraniteľnosť tých, ktorí mali neisté pracovné postavenie, a teda nemali právo na sociálnu ochranu a nemohlo im byť v prípade potreby nariadené čerpanie dovolenky alebo voľna, ako aj tých, ktorí boli izolovaní od svojich komunít a podporných sietí v nich.

3.4.3.

Hlavné oblasti procesu obnovy a rekonštrukcie zahŕňajú: — rozvinúť plný potenciál jednotného trhu s cieľom udržať jeho celistvosť, funkčnosť, efektívnosť a obnoviť konkurencieschopnosť, — doplniť jednotný trh o ambiciózny sociálny program, najmä plné uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv s cieľom zabezpečiť vzostupnú sociálnu konvergenciu, — naďalej pokračovať v potrebných štrukturálnych zmenách a príslušných investičných aktivitách, predovšetkým pokiaľ ide o inováciu v oblasti digitalizácie, inteligentných technológií a v sociálnej oblasti, ako aj o zelenú transformáciu, — neustále zlepšovať konkurencieschopnosť EÚ, — vytvárať podmienky na posilnenie sebestačnosti EÚ a jej odolnosti pri riešení globálnych vplyvov, — vytvoriť podmienky na udržanie kontroly nad kľúčovými aktivitami a priemyselnými odvetviami EÚ, — podporovať prístup na pracovný trh pre všetkých s cieľom vybudovať inkluzívnu a odolnú pracovnú silu, — investovať do začlenenia niektorých marginalizovaných komunít a zabezpečiť plnú sociálnu a hospodársku účasť, — podstatne zlepšiť dodávateľské reťazce EÚ v prípade rizík a núdzových situácií.

4.   Kríza po skončení pandémie COVID-19: príležitosť a nutnosť zmien v Európskej únii

4.1.   „Čierna labuť“

4.1.1.

Mnohí pozorovatelia spájajú krízu súvisiacu s ochorením COVID-19 s pojmom „čierna labuť“ (black swan), ktorý vytvoril libanonský matematik Nassim Nicholas Taleb a definuje ho ako „zriedkavý a neočakávaný jav, pretože nepatrí do oblasti bežných ľudských očakávaní, ale má ohromný dosah, pretože je schopný narušiť životy, zmeniť vnímanie a natrvalo zmeniť spoločenstvá, ktoré tento jav postihne“ (8). Ide však pri riešení núdzovej situácie spojenej s ochorením COVID-19 naozaj o takúto „čiernu labuť“? Ide o takúto nečakanú udalosť? Alebo sme svoje systémy zdravotníctva, strategickú výrobu a sociálne štruktúry oslabili prostredníctvom celého radu nesprávnych rozhodnutí? Pokračovať akoby sa nič nestalo však už rozhodne nie je politickou možnosťou, ak chceme zvládnuť dôsledky krízy. Európa má možnosť a príležitosť vybudovať iný svet, a EÚ pri tom musí zohrávať dôležitú úlohu.

4.1.2.

Na zotavenie sa z tejto krízy je preto potrebná rôzna kombinácia politických reakcií a ich načasovania. Ak budeme postupovať správne, môžeme to spoločne zvládnuť, zachrániť životy a zachovať spoločenský blahobyt, transformovať naše sociálno-ekonomické modely tak, aby boli ešte viac zamerané na ľudí a prírodu a posilnili globálne partnerstvo za udržateľný rozvoj.

4.1.3.

Preto sa musíme zamerať na to, čo je nevyhnutné pre všetkých: podpora podnikov pri prekonávaní krízy, aby boli schopné ponúkať dôstojnú prácu, dobré životné a pracovné podmienky, rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, čistým potravinám, vode, ovzdušiu a spotrebným tovarom, prekvitajúcu prírodu, bezpečnú klímu pre ďalšiu generáciu, a spoločnosť, ktorá je čoraz inkluzívnejšia a prístupnejšia pre všetkých, ako aj silné a fungujúce demokracie, ktoré nás v čase núdze budú aj naďalej chrániť. Ak to chceme dosiahnuť, musíme byť ambiciózni a prijímať správne rozhodnutia v správnej chvíli: „Plán EÚ pre obnovu a rekonštrukciu“

4.1.4.

Európska komisia musí podniknúť konkrétne kroky s cieľom zabrániť vládam, aby využívali „stav núdze“, ktorý narúša ľudské práva a právny štát. Vlády by nemali zneužívať koronavírusovú krízu a zavádzať opatrenia, ktoré ďaleko presahujú rámec toho, čo je nevyhnutne nutné na zvládnutie krízy – napr. opatrenia, ktoré porušujú právo na súkromie, riadny legislatívny proces, právomoci a úlohy súdnictva, či práva občanov a občianskej spoločnosti. Každé prijaté opatrenie musí byť primerané a zamerané na zaistenie verejnej bezpečnosti. Predovšetkým musí byť zabezpečená sloboda prejavu pre tých, ktorí poukazujú na výzvy, ktoré prináša súčasná situácia.

4.2.   Usmernenia pre plán obnovy a rekonštrukcie EÚ

4.2.1.

EHSV je presvedčený, že zotavenie z koronakrízy sa podarí len vtedy, ak ho bude sprevádzať reštrukturalizácia našej spoločnosti: potrebujeme sa zamerať na obnovu aj na rekonštrukciu. Nemôžeme jednoducho obnoviť to, čo v minulosti existovalo; musíme to reštrukturalizovať a zlepšiť. Podľa EHSV musí byť reštrukturalizácia a zlepšenie založené na zásadách, o ktoré sa opiera celá naša práca: plne fungujúci vnútorný trh, ochrana ľudských práv, demokratických hodnôt a zásad právneho štátu, dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, vytvorenie obehového hospodárstva a dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ najneskôr do roku 2050. Musíme tiež zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a demokratickú zodpovednosť.

4.2.2.

A nech budú opatrenia, ktoré sa majú prijať, akokoľvek masívne, budú účinné a možno rátať s ich podporou len vtedy, ak sa dostanú až na miestnu úroveň a pocítia ich aj ľudia, pre ktorých sú určené. Preto je nevyhnutné zo všetkých síl sa usilovať zabezpečiť účinné vykonávanie, a to zo strany inštitúcií EÚ ako aj členských štátov.

4.2.3.

Dôležité je, aby sme si vzali ponaučenie zo sociálneho zlyhania, ktoré sa prejavilo neprimeraným počtom úmrtí počas tejto pandémie. Myslíme tým ubytovacie zariadenia pre osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby. Tieto miesta sa stali ohniskami infekcie a úmrtnosti počas krízy. To musí byť varovným signálom, že sa žiadne európske peniaze nesmú investovať do takýchto zariadení, ktoré nielen upierajú ľuďom právo na slobodné rozhodovanie sa, ako chcú žiť svoj život, ale nedisponujú ani vhodnou štruktúrou na ochranu ľudí v situáciách zásahu vyššej moci.

4.2.4.

Koronavírusová kríza nám žiaľ tiež jasne ukázala, že je nevyhnutné prehĺbiť intenzívnu osvetovú prácu v celej EÚ týkajúcu sa kultúry ľudských práv a demokratickej koexistencie na základe zásad a hodnôt článku 2 ZFEÚ. Opätovne zdôrazňujeme naše hlboké a sústavné odhodlanie dodržiavať základné hodnoty ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ako sa to uvádza v zakladajúcich zmluvách EÚ.

4.2.5.

Kľúčovým heslom na riešenie krízy je solidarita. Solidarita s poskytovateľmi starostlivosti v nemocniciach a opatrovateľských zariadeniach. Solidarita s pracovníkmi, ktorí sú bez mzdy, a so zamestnancami, ktorí sa vzdávajú platov a bonusov, aby zachránili svoje podniky. Solidarita, ktorú prejavujú vlády s hospodárskymi, ale aj kultúrnymi a inými odvetviami spoločnosti, ktoré sa bez pomoci nedokážu zaobísť. A predovšetkým solidarita medzi krajinami, predovšetkým v rámci EÚ, pretože krajiny v rámci EÚ sú hospodársky tak veľmi úzko späté, že len spoločný a podporný prístup k vplyvu krízy bude účinný.

4.2.6.

Veľmi rozsiahly plán ekologických investícií prinesie potrebný hospodársky stimul a vybuduje odolnosť voči budúcim otrasom. Splnenie takýchto ambicióznych a transformačných cieľov sa môže podariť len v prípade určitých špecifických podmienok, ktoré musia byť uznané. Preto by hospodárske a environmentálne ambície plánu EÚ na obnovu po skončení koronavírusovej krízy mali ísť ruka v ruke, aby sme tak dosiahli obojstranne výhodný stav. To si vyžaduje striktný výber investičných programov zameraných na odvetvia s vysokým potenciálom stimulovať hospodárstvo, tvorbu pracovných miest a environmentálnu transformáciu (zelený stimul).

4.2.7.

Na tento účel by mal byť zelený stimul prispôsobený tak, aby plnil dva hlavné ciele: po prvé, stimulovať hospodárstvo a vytvárať pracovné miesta, a zároveň udržať tie, ktoré sú ohrozené, a po druhé, podporovať transformáciu európskeho hospodárstva tak, aby bolo v budúcnosti čisté a odolné. Alebo, ako to uviedol podpredseda Komisie Frans Timmermans vo svojom tweete: „Výsledkom obnovy, ktorú navrhujeme, bude spoločnosť, ktorú táto a nasledujúce generácie potrebujú: čistá, prosperujúca, odolná. Taká, v ktorej sa na nikoho nezabúda.“

4.2.8.

Reciprocita musí byť podmienkou. Keď sa verejné zdroje použijú na ponúknutie perspektívy do budúcnosti súkromnému sektoru, spoločnosť oprávnene očakáva, že prinesie hodnotu spoločnosti. Myslíme pritom na dohody o platení daní, byť dobrým sociálnym zamestnávateľom, znižovať dividendy a bonusy, ako aj povinnosť vynaložiť úsilie na zníženie emisií CO2, dodržiavať právne predpisov v oblasti životného prostredia a zvýšiť udržateľnosť politík v oblasti podnikovej mobility.

4.2.9.

Referenčný rámec (meradlo) aktuálneho hospodárskeho systému je daný HDP, ktorý ako ukazovateľ nikdy nebol schopný vypočítať to, čo je dôležité pre ľudí. Keď dnes uvažujeme o novom modeli hospodárskeho a sociálneho rozvoja pre EÚ, znamená to podľa EHSV, že tento hlavný hospodársky ukazovateľ by sa mal doplniť o rovnako dôležitý ďalší ukazovateľ, a to ukazovateľ blahobytu komunity.

4.2.10.

EHSV sa domnieva, že ťažiskom plánu rekonštrukcie a obnovy musia byť ľudia a naša planéta. V tejto súvislosti má mimoriadny význam zachovať v krátkodobom horizonte čo najviac čistej zamestnanosti. Dôležité je však aj nespúšťať z očí cieľ na obzore, a tým je nadčasové hospodárstvo, ktoré uspokojuje potreby spoločnosti, neprispieva k zmene klímy, inteligentne využíva zdroje a napĺňa európsku zárobkovú schopnosť zdravým životným prostredím a kvalitnými pracovnými miestami. K tomuto cieľu sa musíme prepracovať v záujme udržateľnej budúcnosti. Nadčasovosť hospodárstva závisí aj od toho, aby bolo čo najviac prístupné všetkým druhom pracovníkov a umožňovalo každému prispievať svojim dielom k rozvoju svojej komunity a spoločnosti ako celku. Musíme si vziať ponaučenie z novonájdenej flexibility, ktorú si zamestnávatelia osvojili počas krízy, s cieľom uspokojiť potreby tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhov práce (osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaní, starší pracovníci), aby sme uľahčili ich zapojenie do nového, ekologickejšieho hospodárstva. Usilujme sa dosiahnuť tento cieľ, udržateľnú budúcnosť.

4.2.11.

EÚ a jej členské štáty by mali zabezpečiť, aby nové podniky ekologického hospodárstva, predovšetkým začínajúce podniky a MSP, mali prístup ku kapitálu, ktorý potrebujú na rozvoj riešení do budúcnosti.

4.2.12.

Sociálni partneri musia byť zapojení do rozvoja a zlepšovania podporných opatrení na kompenzáciu nedostatku hospodárskej činnosti v mnohých sektoroch a s cieľom chrániť všetky typy pracovníkov a malé podniky. Potrebné sú primerané a udržateľné dávky v nezamestnanosti a ďalšie formy pomoci vrátane európskych minimálnych noriem, pokiaľ ide o čistú mieru náhrady, trvanie nároku na dávky v nezamestnanosti a krytie. V odvetviach, kde je to možné, môže byť po konzultácii so sociálnymi partnermi zavedený režim skráteného pracovného času. V niektorých členských štátoch môžu byť pracovníci v karanténe krytí z nemocenských dávok. Zjednodušenie prístupu k práci na diaľku, na základe konzultácií so sociálnymi partnermi, je ďalšou z možností, ako uľahčiť situáciu podnikom, pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám. Okrem toho by vlády mohli poskytovať MSP finančnú pomoc a technickú podporu, aby im pomohli rýchlo vybudovať kapacitu na prácu na diaľku.

4.2.13.

Proces reformy hospodárstva a spoločnosti bude možný len so zapojením všetkých občanov prostredníctvom organizácií sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. Členské štáty a EÚ preto musia zabezpečiť, aby sa v tomto zložitom procese na nikoho nezabudlo, predovšetkým na ľudí s najneistejšími pracovným postavením, osoby v preddôchodkovom veku, osoby so zdravotným postihnutím, ženy pracujúce na nízko hodnotených pracovných miestach a mladých ľudí, osobitne tých, ktorí patria zjavne k menšinám, ako aj mladých ľudí s migrantským pôvodom, a najmä tých, ktorí patria do viac ako jednej z týchto skupín.

5.   Plán obnovy

EHSV žiada ekologickú obnovu a silnú sociálnu, ako aj silnú hospodársku obnovu, pričom zdôrazňuje, že takýto ambiciózny a transformačný program možno realizovať, ak bude založený na šiestich zásadách: solidarita, konkurencieschopnosť, udržateľnosť, ochrana zamestnanosti, zabezpečenie príjmu a účasť. Čím sú opatrenia na obnovu dôraznejšie a čím viac sú prispôsobené situácii v členských štátoch a ich obyvateľstvu, tým dôveryhodnejšia bude Európa a tým schopnejšia bude pri riešení bezprecedentných výziev, ktorým v tejto kríze čelíme.

5.1.   Jednotný trh

5.1.1.

Stratégia jednotného trhu je stredobodom európskeho projektu. Umožňuje voľnejší pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu a ponúka príležitosti pre európske podniky, spotrebiteľov a pracovníkov. Na to, aby sa v plnej miere uvoľnil jeho potenciál, treba prijať určité opatrenia na odstránenie prekážok. Okrem toho v dôsledku krízy a iných aspektov meniaceho sa prostredia, ako napríklad digitalizácie, je potrebné, aby sa jednotný trh plne prispôsobil novým myšlienkam a obchodným modelom. Cieľom je preto obnoviť, oživiť a rekonštruovať jednotný trh ako nástroj na obnovu hospodárstva. Medzi krátkodobé akcie patrí okamžité otvorenie hraníc. Okrem toho potrebujeme krátkodobé opatrenia zamerané dvomi smermi:

Riešenie napätia. Vážne obavy v tomto smere vzbudzujú „nerovnaké“ podmienky. Balíky stimulov členských štátov sú veľmi rozmanité a viedli (s dobrým úmyslom absorbovať časť dopytových šokov) k nerovnakým podmienkam medzi členskými štátmi. Podpora prostredníctvom štátnej pomoci sa musí ďalej riešiť a analyzovať z hľadiska odvetví a musí sa prihliadať na to, ako z krátkodobého a dlhodobého hľadiska tieto opatrenia narušia hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre všetkých.

Naštartovanie hospodárstva a produktivity. Potrebujeme produktivitu v reálnej ekonomike (to znamená pracovné miesta, kúpnu silu a základné produkty a služby). Táto produktivita môže mať rozličnú podobu a môžu ju vytvárať rôzne obchodné modely, ak sa však chceme vyhnúť ďalšiemu prehlbovaniu nerovnosti, musíme konať. Toto naštartovanie znamená podporné balíky a priaznivé prostredie pre MSP a priemysel. Ako vieme, MSP sú základom európskeho hospodárstva a potrebujú osobitnú podporu, ale bez dodatočného zaťaženia alebo byrokracie. Obnova bude pre MSP bude možná len vtedy, ak bude k dispozícii finančná podpora zo zdrojov EÚ, ako aj z vnútroštátnych zdrojov. Tu budú rozhodujúce dotácie, pôžičky, zabezpečenie likvidity, daňové stimuly, priaznivé podmienky na udržanie a zamestnanie pracovníkov, revízia právnych predpisov o bankrote a ďalšia podpora. Pokiaľ ide o zákony o bankrote, EÚ by mala prijať legislatívne opatrenia umožňujúce, aby malé podniky, ktoré zbankrotovali v dôsledku COVID-19, mohli opäť začať fungovať. Tieto činnosti by mali byť časovo obmedzené.

5.2.   Priemyselná stratégia

5.2.1.

Dobre koordinovaná európska priemyselná politika, ktorá zohľadňuje súčasné výzvy v súvislosti s pandémiou COVID-19 a po nej, ako aj aspekty digitalizácie a udržateľnosti. Treba ju podporiť masívnymi investíciami do udržateľných hospodárskych a podnikových štruktúr a vytváraním kvalitných regulárnych pracovných zmlúv. Napĺňanie inovačného potenciálu malých a stredných podnikov a prechod na inkluzívne obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo by mohlo zabezpečiť dlhodobú bezpečnosť zdrojov, ale aj krátkodobé dodávky dôležité pre budúce výzvy.

5.2.2.

Treba identifikovať a podporovať kľúčový priemysel a hlavné odvetvia, od ľudských zdrojov až po výskum, čo vyústi do európskej priemyselnej politiky, ktorá chráni tieto strategické odvetvia pred trhom a zaisťuje bezpečnosť dodávok kľúčových prvkov, ako sú respirátory, masky a iné výrobky v prípade pandémie. Nevyhnutne to znamená podporiť korporácie, ktoré premiestňujú výrobnú kapacitu do Európy, čo EÚ umožní znovu získať kontrolu nad výrobou a zabezpečiť autonómiu na svetovom trhu, vždy v súlade s ekologickou transformáciou. Tieto korporácie a spoločnosti musia byť udržateľné, musia v nich mať výrazné zapojenie pracovníci a musia sa zapájať do zelenej dohody ako do rámca plánov obnovy a oživenia.

5.2.3.

Vízia podniku ako služby znamená vytváranie podnikov, ktoré najviac prispievajú k spoločnej prosperite, ako napríklad zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, vzdelávanie, obnova, kultúra, remeslá a kreativita, a ktoré profitujú zo spravodlivého konkurenčného a udržateľného podnikateľského prostredia a prispievajú k nemu. Sociálna a ekologická naliehavosť idú samozrejme ruka v ruke, ale viac ako inokedy bude musieť do všetkých našich krokov a politických opatrení preniknúť environmentálny imperatív v reakcii na zničenie nášho (eko-)systému. V tejto súvislosti sa napríklad finančná podpora poskytovaná spoločnostiam v odvetviach, ktoré znečisťujú životné prostredie, musí určiť na základe skutočného prechodu na sociálny a ekologický spôsob výroby.

5.2.4.

Európa musí financovať činnosti, ktoré spĺňajú dve kritériá: opätovné získavanie strategickej výroby, vďaka ktorej by bola Európa nezávislá, najmä z hľadiska ochrany zdravia a reakcie a ktorá by poskytovala kvalitné pracovné miesta, ako aj zameranie sa na udržateľné investície, ktoré sú sociálne zodpovedné a šetrné k životnému prostrediu. Malé a stredné podniky (MSP), rovnako ako veľké podniky a sociálne podniky, by mohli zohrávať rozhodujúcu úlohu pri reštrukturalizácii európskeho výrobného systému.

5.3.   Zelená dohoda

5.3.1.

Pri podpore prechodu na udržateľnejšie a odolnejšie európske hospodárstvo musia ekologické stimuly zabezpečiť inkluzívnu obnovu, pri ktorej sa nezabudne na žiadneho Európana.

5.3.2.

V súlade so zásadou „neškodiť“ by mali byť investície uskutočňované v rámci krátkodobého hospodárskeho stimulu vo vzťahu k štrukturálnej transformácii európskeho hospodárstva na nulové znečistenie, obnovu biodiverzity a klimatickú neutralitu do roku 2050 neutrálne, alebo by ju mali urýchliť. Na tento účel by sa ekologické stimuly mali zamerať najmä na opatrenia, ktoré pozitívne ovplyvňujú zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov, rešpektovanie nášho prírodného kapitálu a strednodobé a dlhodobé zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s klimatickou neutralitou.

5.3.3.

Je dôležité, aby sa ekologické stimuly zamerali na poskytovanie hospodárskej podpory a podnety pre odvetvia s maximálnym pozitívnym účinkom na agregovaný dopyt. V snahe o maximálny hospodársky výkon by sa ekologické stimuly mali zamerať na odvetvia, ktoré majú významný potenciál vytvárať pracovné miesta, pod podmienkou, že sú k dispozícii primerané zručnosti. Týmto spôsobom sa musí zohľadniť asymetrický vplyv koronavírusovej krízy, ktorá neúmerne ovplyvňuje hospodárstva južných členských štátov EÚ.

5.3.4.

Prostredníctvom európskej zelenej dohody začala Európska únia prechod na udržateľné hospodárstvo. Preto je logické kombinovať opatrenia hospodárskej podpory s ďalšou stimuláciou tohto prechodu. Verejné prostriedky sa musia využívať s pozitívnym sociálnym a environmentálnym účinkom. Pre zamestnanosť to nevyhnutne neznamená, že je potrebné ochrániť alebo udržať rovnaké pracovné miesta alebo rovnaké hospodárske činnosti. Ak podnik alebo odvetvie nemá v udržateľnom hospodárstve primerané vyhliadky, balík pomoci sa môže dobre využiť na zmenu v rámci odvetví alebo na výmenu medzi odvetviami.

5.3.5.

V rámci zelenej dohody sa vyžadujú odolné budúce podnikateľské sily, ktoré sú odhodlané uspieť. Európske korporácie, ktoré pôsobia cezhranične, sú relevantnými a dôležitými sociálnymi aktérmi. V ich podnikaní by ich mal viesť politický koncept „spravodlivého prechodu“. „Udržateľný podnik“ so silným „hlasom pracovníkov“ je kľúčovým politickým činiteľom, v rámci ktorého sú zaručené práva na povinné informácie a konzultácie a účasť na úrovni vrcholových orgánov, pričom sa kolektívne zmluvy prepájajú s makroekonomickou politikou. Možnosť pre zamestnancov, odborové zväzy a zamestnanecké rady aktívne sa zapájať do vykonávania plánu podniku, ktorý vychádza z koncepcie „udržateľný podnik pre spravodlivý prechod“ poskytuje perspektívu dôstojných pracovísk, dôstojných pracovných podmienok v zdravom prostredí a regiónoch, v ktorých sa oplatí žiť.

5.3.6.

Vytvoriť odstupňované podporné balíky, pretože nikto nedokáže predpovedať, ako sa bude hospodárstvo vyvíjať po koronavírusovej kríze. Preto sa zasadzujeme za to, aby sa podporné opatrenia vykonávali vo fázach, aby bolo možné vykonať úpravy na základe vývoja a hodnotenia odvetvia, čiastočne na základe miery pozitívneho vplyvu na klímu a prírodu.

5.3.7.

Zelená dohoda bude musieť zachovať európsky poľnohospodársky model založený na kvalite a udržateľnosti. Plán obnovy bude musieť podporovať: — udržateľnejšie potravinové systémy, a to tak na úrovni výroby, ako aj spotreby v súlade so zámermi Komisie týkajúcimi sa stratégie trvalo udržateľných potravín „z farmy na stôl“, — potravinovú sebestačnosť EÚ v duchu solidarity medzi rôznymi formami európskeho poľnohospodárstva a integrácie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov, — ambiciózny návrh novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity: stratégia biodiverzity musí byť kľúčovou súčasťou všetkých snáh o obnovu. Ambiciózna stratégia by vyslala silný a ucelený signál pre opatrenia v oblasti životného prostredia, klímy, verejného zdravia a v sociálnej oblasti. Bolo by to prospešné tak pre SPP, ako aj pre európsky potravinový systém, a preto by sa mohla naďalej zvyšovať ich udržateľnosť.

5.4.   Investičné priority

5.4.1.

Udržateľné investície do komunít, dostupných verejných priestranstiev, zdravotnej starostlivosti, inkluzívneho vzdelávania, sociálnych služieb, bývania a infraštruktúry s nulovými emisiami a do ochrany a obnovy biodiverzity, ktoré decentralizujú výroby energie budú nevyhnutné na dosiahnutie „blahobytu“. hospodárstva. Jednou z takýchto oblastí, ktorá by sa mala byť prioritou, je energetická obnova budov. Táto vlna obnovy by mala byť aj príležitosťou na simultánne budovanie nadčasových budov, tým, že sa zvýši ich dostupnosť pre starnúce obyvateľstvo a pre rastúci počet osôb so zdravotným postihnutím.

5.4.2.

Odvetvie stavebníctva je dôležité: obnova miliónov domov, aby boli energeticky efektívne a udržateľné, toto odvetvie opäť naštartuje a priblíži nás o krok bližšie k dosiahnutiu klimatickej neutrality. Stavebníctvo je náročné na pracovnú silu a spotreba energie v budovách (osvetlenie, vykurovanie) predstavuje tretinu emisií CO2 v Európe. Je to ťažká úloha, pretože 75 % obytných a komerčných budov bolo postavených pred zavedením pravidiel EÚ týkajúcich sa spotreby energie. Obnova domov energeticky chudobných ľudí v EÚ by viedla k výraznému zníženiu výdavkov na verejné zdravie, pričom predchádzajúce štúdie naznačujú, že v priemere sú náklady v modernom systéme zdravotnej starostlivosti vyplývajúce z energetickej chudoby pravdepodobne trikrát vyššie ako náklady na opatrenia v oblasti obnovy bývania (9).

5.4.3.

Vzhľadom na starnutie bytového, architektonického a infraštruktúrneho dedičstva, EHSV upozorňuje na význam aktivácie primeraného objemu investícií zameraných na zabezpečenie (v oblastiach zemetrasenia) a reštrukturalizáciu bývania, umeleckého dedičstva (mestské oblasti, mestá, dediny) a dopravnej infraštruktúry (prístavy, mosty, diaľnice atď.).

5.4.4.

Rozšírenie obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov energie si vyžaduje nielen inštaláciu vhodných zariadení, ale aj modernizáciu celej európskej elektrickej siete a možnosti ukladania.

5.4.5.

Plán obnovy je príležitosťou investovať do veľmi potrebnej verejnej dopravy a zabezpečiť skutočný prechod na iné druhy dopravy, znížiť znečistenie ovzdušia a prispieť k opatreniam v oblasti klímy. Znamená to viac električiek, bežných ekologických autobusov a autobusov s nulovými emisiami a skutočnú intermodalitu v našich mestách; akčný plán EÚ a rozsiahlu finančnú podporu na modernizáciu, rozšírenie a údržbu železníc, investície do vlakov, nočných vlakov, cezhraničné železničné spojenia a ďalšie inovácie týkajúce sa železničnej dopravy. Mala by existovať koordinácia na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa lety na krátku vzdialenosť nahradili udržateľnými alternatívami. Pri znižovaní premávky na našich cestách sa musí viac nákladu pohybovať po železnici, vnútrozemských vodných cestách a po mori (napr. udržateľná príbrežná námorná doprava).

5.4.6.

Budovanie základov európskeho odvetvia mobility s nulovými emisiami, ktoré je schopné uspokojiť rastúci dopyt po alternatívach k spaľovacím motorom a po nabíjacej infraštruktúre pre osobné automobily, dodávky, autobusy a nákladné autá, ale tiež zvýšiť dodávky pre železničné odvetvie. Zahŕňa to aj rozsiahlu sieť elektrických nabíjacích staníc v celej Európe a vývoj udržateľných a efektívnejších batérií. Sprievodným javom budú rekvalifikačné programy, ktoré poskytnú nové pracovné príležitosti pracovníkom opúšťajúcim odvetvie dopravy na báze fosílnych palív.

5.4.7.

Ako už bolo vidieť v niekoľkých mestách, fáza zákazu vychádzania predstavuje výzvu pre tradičné využívanie mestského priestoru a mobility a podporuje experimentovanie. Obdobie obnovy môže ďalej ťažiť z rozvoja cyklistiky, ktorá pomáha podporovať fyzický odstup, redukovať davy vo verejnej doprave a poskytovať väčší priestor a ľahší prístup k miestnym obchodom. Investície do zlepšenia cyklistickej infraštruktúry môžu rýchlo priniesť výsledok v mestách a medzi mestami a stimulovať cyklistický ekosystém.

5.4.8.

Transformácia hospodárstva na obehové hospodárstvo je nevyhnutná pre úspech zelenej dohody. Preto sa napríklad oceliarsky a cementársky priemysel (hlavní spotrebitelia energie) a chemický priemysel musia organizovať odlišne.

5.4.9.

Balík obnovy, ktorého jadrom bude prechod na obehové hospodárstvo, môže výrazne urýchliť potrebný rozvoj infraštruktúry a podporiť inováciu alternatívnych materiálov a nových technológií. Po prvé, s cieľom zabrániť plytvaniu by EÚ mala podporovať iniciatívy na založenie začínajúcich podnikov (start-ups) a podnikov sociálneho hospodárstva v oblasti opráv a opätovného použitia a podporovať príslušné (pre)školenia pre tých, ktorí stratia zamestnanie v období hospodárskeho poklesu. Mohlo by sa to zamerať najmä na „oblasti spravodlivého prechodu“, čo by umožnilo transformáciu ťažobných regiónov na regióny tzv. „mestskej ťažby“ (získavanie užitočných materiálov z komunálneho odpadu).

5.4.10.

Po druhé, separovaný zber komunálneho odpadu je kľúčovou podmienkou pre efektívne získavanie hodnoty z odpadu prostredníctvom recyklácie. EÚ by preto v nasledujúcich piatich rokoch mala podporovať miestne samosprávy pri preklenovaní nedostatku investícií do infraštruktúry na zber, triedenie a recykláciu komunálneho odpadu.

5.4.11.

Koronavírusová kríza ukazuje, že digitálna revolúcia je dôležitou súčasťou zvyšovania odolnosti našej spoločnosti voči kríze. Prvoradý význam majú investície do digitalizácie základných služieb a zvýšenie schopnosti vlád, zákonodarcov a verejných inštitúcií poskytovať svoje služby počas krízy. Zároveň si musíme uvedomiť, že digitálne technológie sú nástrojom, nie konečným cieľom. Musíme prevziať zodpovednosť za rámec, ktorý obklopuje digitálne technológie a nasmerovať ho na vysoké štandardy udržateľnosti vrátane silných demokratických a technologických záruk, ktoré budú sprevádzať opatrenia na podporu nákladov a vedomostí, pričom sa na nikoho nezabudne. V súlade s Európskym aktom o prístupnosti EÚ z toho vyplýva potreba zabezpečiť, aby digitálna revolúcia zaistila prístupnosť pre viac ako 100 miliónov osôb so zdravotným postihnutím v EÚ.

5.4.12.

Stratégia „z farmy na stôl“ by mala ukázať jasný smer pre potravinový systém EÚ po súčasnej kríze v oblasti zdravia a mala by podporovať opatrenia na vybudovanie udržateľnejších, odolnejších a spravodlivejších potravinových dodávateľských reťazcov. Na riešenie sezónneho nedostatku pracovných síl a zabránenie prerušeniam dodávateľského reťazca sú potrebné krátkodobé opatrenia. Z dlhodobého hľadiska musí stratégia „z farmy na stôl“ a spoločná poľnohospodárska politika zvýšiť odolnosť a udržateľnosť nášho potravinového systému obnovením diverzifikovanejších modelov poľnohospodárstva, podporou lokalizovaných distribučných centier potravín a kratších dodávateľských reťazcov, ako aj zlepšením prístupu na trh pre malých poľnohospodárov, rybárov a producentov v oblasti akvakultúry s nízkym dopadom.

5.4.13.

Investovať do programov rekvalifikácie pre odvetvia, ktoré pravdepodobne nebudú mať budúcnosť (napríklad preto, že sa vo veľkej miere spoliehajú na fosílne palivá). To znamená, že musia hľadať možnosti, ako znížiť fosílne palivá a stať sa ekologickejšími. Zasadzujeme sa za cielenú investičnú politiku, ktorá plynule presmeruje zaniknuté pracovné miesta do odvetví ktoré majú nedostatok pracovníkov, konkrétne do sociálneho a ekologického odvetvia.

5.4.14.

Členské štáty musia viac investovať do verejných služieb, pretože kríza ukázala, že verejné služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri záchrane životov ľudí a pri riešení pandémie. Preto by európski lídri mali pri uplatňovaní fiškálnych pravidiel EÚ zvážiť tzv. „zlaté pravidlo“, pri ktorom sa verejné investície vynímajú z výpočtu deficitu a zohľadňuje sa udržateľnosť existujúcej úrovne dlhu. EÚ ba mala dôkladne vyhodnotiť liberalizáciu strategických verejných služieb založených na pravidlách hospodárskej súťaže. Zlepšiť by sa mal aj prístup k verejným službám.

5.5.   Sociálne opatrenia

5.5.1.

Vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv na európskej úrovni a vo všetkých členských štátoch je dôležitým krokom k aktívnemu spusteniu procesu sociálnej konvergencie. Európsky pilier sociálnych práv je nástroj na vytvorenie novej a aktualizovanej hodnotiacej tabuľky v sociálnej oblasti.

5.5.2.

Pracovné miesta musíme postaviť do jadra stratégie EÚ a zvýšiť význam know-how a jeho nepretržitého vykonávania prostredníctvom systému vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ktorý umožní európskej pracovnej sile prispôsobiť sa zmenám vo výrobnom systéme po digitálnej a ekologickej transformácii.

5.5.3.

Vo fáze obnovy po pandémii COVID-19 má zásadný význam prehodnotenie štruktúry práce. V súkromnom aj verejnom odvetví zdravotníctva a starostlivosti nastal rast produktivity na úkor kvality služieb, čo oslabilo nadobúdanie pracovných skúseností a malo dramatické následky počas zdravotnej krízy vo väčšine krajín EÚ. Prechod na činnosti založené na službách by viedol k hospodárstvu s väčším podielom ľudskej práce, čo by vyvážilo neistotu pracovných miest v týchto odvetviach, podporilo vyššiu úroveň zamestnanosti a návrat pracovných miest do reálnej ekonomiky. Preto sú nevyhnutné politiky na podporu kvalitných pracovných miest v odvetviach s vysokým podielom ľudskej práce, ktoré poskytujú služby vysokej kvality.

5.5.4.

EHSV víta aktualizovaný pracovný program Európskej komisie na rok 2020 (10) ako kompromis na udržanie sociálneho rozmeru v stratégii obnovy. Existuje niekoľko legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, ktoré nemožno odložiť alebo presunúť, pretože predstavujú piliere sociálneho programu. Patrí medzi ne transpozícia prijatých smerníc v súlade s dohodnutým harmonogramom (smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, smernica o vysielaní pracovníkov, smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach). Komisia tiež potvrdila všetky iniciatívy, ktoré by podporili spravodlivú a sociálne udržateľnú obnovu vrátane tých, ktoré sa týkajú transparentnosti miezd, minimálnych miezd, spravodlivého zdanenia, zamestnanosti mladých ľudí, európskeho systému zaistenia v nezamestnanosti, programu v oblasti zručností a digitálneho vzdelávania, práce pre platforme a pravidiel EÚ v oblasti správy hospodárskych záležitostí. V pracovnom programe chýba aktualizácia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom účinných preventívnych opatrení na pracoviskách.

5.5.5.

Dôrazná sociálna obnova znamená aj lepší prístup k odborovým zväzom a lepšiu ochranu. Musíme podporovať kolektívne vyjednávanie a demokraciu na pracovisku. EÚ a členské štáty musia podporovať sociálnych partnerov pri výraznom zvyšovaní rozsahu kolektívneho vyjednávania.

5.5.6.

Mala by sa riešiť otázka rodovej rovnosti. Hospodársky pokles spôsobený súčasnou pandémiou COVID-19 má výrazný vplyv na rodovú rovnosť tak počas hospodárskeho poklesu, ako aj počas následného oživenia. V porovnaní s „pravidelnými“ recesiami, ktoré ovplyvňujú zamestnanosť mužov závažnejšie ako zamestnanosť žien, má pokles zamestnanosti v súvislosti s opatreniami zameranými na sociálny odstup značný vplyv na odvetvia s vysokým podielom zamestnanosti žien. Okrem toho zatvorenie škôl, predškolských zariadení a jaslí výrazne zvýšilo potreby starostlivosti o deti, čo má mimoriadne výrazný vplyv na pracujúce matky. Účinky krízy na pracujúce matky budú pravdepodobne pretrvávať so zreteľom na ich skúsenosti na trhu práce.

5.6.   Systémy zdravotnej starostlivosti

5.6.1.

Najdôležitejšie je, že jedným z hlavných ponaučení z koronavírusovej krízy je nutnosť posilniť systémy zdravotnej starostlivosti takmer v každej európskej krajine, a to predovšetkým zameraním sa na prevenciu. Koronavírus vyvolal obrovský tlak na systémy zdravotnej starostlivosti v celej Európe. Niektoré krajiny sú postihnuté viac ako iné krajiny a sú rozlične vybavené, z hľadiska personálu (lekári a sestry), vysokokvalifikovaných odborníkov, zdravotníckych pomôcok a kapacity nemocníc. Hoci zodpovednosť za zdravotnú starostlivosť nesú jednotlivé štáty, šírenie vírusu nie je ohraničené hranicami. Ovplyvňuje celú Európu tak v rámci našich hraníc, ako aj mimo nich, so hygienickými, sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami, ktoré si vyžadujú spoločné reakcie na európskej úrovni.

5.6.2.

Koronavírusová kríza odhalila závislosť EÚ od dovozu zdravotníckych výrobkov z krajín mimo EÚ. Nevyhnutné sú investície do ochrany zdravia, starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti, do politík preventívnej zdravotnej starostlivosti a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci – s prístupom založeným na životnom cykle – a inštitúcie EÚ ich musia podporovať.

5.6.3.

Koronavírusová kríza jasne ukazuje, že farmaceutické spoločnosti majú veľkú moc. V záujme zvýšiť nezávislosť farmaceutického priemyslu, sa tiež musí zriadiť rozsiahly európsky výskumný fond na vývoj nových liekov a vakcín. Inštitúcie EÚ by mali mať potrebné oprávnenie na koordináciu dodávok, distribúcie a cien základného lekárskeho a ochranného vybavenia v rámci jednotného trhu.

5.7.   Medzinárodné vzťahy

5.7.1.

Európska únia je založená na spoločných európskych hodnotách, o ktorých nemožno za žiadnych okolností vyjednávať (11): dodržiavanie ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, sloboda, demokracia, rovnosť a právny štát. Na tieto hodnoty nemožno zabudnúť, keď EÚ a jej členské štáty musia riešiť núdzovú situáciu a jej dôsledky, pokiaľ ide o hospodárske a sociálne problémy. Aj keď reakcia na súčasnú krízu musí byť rýchla a vyžaduje si určité mimoriadne a časovo obmedzené opatrenia, tieto nemôžu byť v rozpore s princípmi právneho štátu a nemôžu ohroziť demokraciu, rozdelenie právomocí a základné práva európskych občanov. EHSV rozhodne zdôrazňuje, že všetky politické opatrenia v tomto smere musia byť úplne v súlade s našimi spoločnými hodnotami stanovenými v článku 2 Zmluvy o EÚ.

5.7.2.

Koronavírusová kríza ukázala, že medzinárodný voľný obchod neposkytuje žiadne záruky, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, a to ani v prípade existujúcich potravín, zdravotníckych výrobkov a priemyselných zásob. K tomu treba pridať nedostatok transparentnosti a sledovateľnosti.

5.7.3.

Niektoré európske korporácie, ktoré majú rozvinuté priemyselné kapacity na území tretích krajín, by sa mali povzbudiť, aby tieto kapacity presunuli do EÚ. Premiestnenie činností v priemysle, poľnohospodárstve a službách by malo umožniť väčšiu autonómiu vo vzťahu k medzinárodným trhom, opätovné získanie kontroly nad výrobnými metódami a začatie procesu environmentálnej a sociálnej transformácie činností. V týchto situáciách by mohli získať finančnú podporu od vlád členských štátov bez toho, aby sa ne uplatňovali pravidlá štátnej pomoci.

5.7.4.

Kríza tiež jasne poukázala na veľké riziká spojené so závislosťou EÚ od Číny vo veľkej časti výroby, najmä v oblasti medicíny (napríklad ochranné vybavenie). V záujme posilniť systémy zdravotnej starostlivosti takmer v každej európskej krajine je veľmi dôležité znížiť túto závislosť, pokiaľ ide o kľúčové výrobky. Dá sa to dosiahnuť rozšírením výroby v EÚ (výrobný/dodávateľský reťazec v EÚ) a rozvojom výrobnej kapacity v spolupráci s inými krajinami, napríklad v Afrike (výrobný/dodávateľský reťazec EÚ–Afrika). To má pridanú hodnotu, že aj najmenej rozvinuté krajiny by boli schopné rozvíjať nové hospodárske činnosti a posilňovať svoju zdravotnú starostlivosť.

5.7.5.

Svet po pandémii by mal vytvoriť nový systém medzinárodných vzťahov, globálnej ekonomiky a solidarity so záväzkom spoločne využívať svetové bohatstvo a zachraňovať životy, ako aj chrániť zdravie, vedecké, intelektuálne a priemyselné výdobytky. EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu v tomto novom systéme medzinárodných vzťahov založenom na solidarite a rozvojovej spolupráci. Okrem toho by EÚ mala zachovať a prípadne zvýšiť úroveň záväzkov v oblasti rozvojovej spolupráce.

5.7.6.

Zabezpečenie rovnakých podmienok pre globálnu ekonomiku môže na jednej strane ukončiť vykorisťovanie pracovníkov a na strane druhej zrušiť neprimerané, prehnané výhody pre podniky. Začlenenie noriem MOP a udržateľného rozvoja do pravidiel WTO a iných agentúr spojených s OSN by mohlo významne prispieť k vytvoreniu nového spravodlivého hospodárskeho poriadku a spravodlivej a inteligentnej globalizácii. Pravidlá by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť a v budúcnosti by sa mali dôslednejšie využívať tak, aby sa všetky zdroje a dostupný personál využili na poskytovanie pomoci tam, kde je to najviac potrebné.

5.7.7.

Akékoľvek zasahovanie do základných práv musí byť objektívne odôvodnené a musí byť jasne stanovené, dokedy sa bude uplatňovať. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa normálny stav obnovil so všetkými základnými demokratickými zásadami v čo najkratšom čase na celom svete. Obmedzenie ľudských práv, ako napríklad právo na zhromažďovanie, sloboda tlače, súkromie a iné, sa nikdy nesmie stať „novým normálnym stavom“.

5.7.8.

Je potrebné znovu obnoviť geopolitickú strategickú úlohu EÚ pri podpore mierových procesov vo svete, aby sa obnovili príležitosti pre hospodársky rozvoj v susedstve EÚ: západný Balkán, Euromed a východní partneri, ako aj iné oblasti zasiahnuté konfliktmi.

5.7.8.1.

Z tohto hľadiska sa musia región Euromed a západný Balkán opäť stať oblasťami pre príležitosti na rozvoj, ako to bolo v minulosti, keď boli v centre výmeny ľudí, tovaru a nápadov. Z tohto dôvodu musia byť Euromed a západný Balkán stredobodom európskej strategickej politiky integrácie a vzájomného prepojenia v oblasti dopravy a obchodných a kultúrnych výmen so špecifickou a cielenou makroregionálnou stratégiou. Preto treba dať nový impulz makroregionálnym stratégiám v Stredomorí a európskej mestskej stratégii.

5.8.   Migrácia a obdobie po pandémii COVID-19

5.8.1.

S príchodom pandémie COVID-19, následnou obrovskou tragédiou pre vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti a kolapsom hospodárstva vo všetkých krajinách sa zdá, že otázka migrácie sa vytráca a ustupuje do pozadia, pričom verejná mienka k tomu pristupuje s určitou ľahostajnosťou. Žiadateľov o azyl nemožno v dôsledku súčasnej krízy ponechať ich osudu. Základné práva na ochranu sú jadrom európskych hodnôt a nemôžu byť hodené cez palubu, ak sú nepohodlné. Treba obnoviť tieto opatrenia: — Obnovenie postupov na získanie povolení na pobyt a na uznanie práva na azyl takmer vo všetkých európskych krajinách. — Riešenie zdravotnej situácie v preplnených prijímacích strediskách migrantov. — Boj proti neistote v zamestnaní (ktorá už viedla k zníženiu, ak nie úplnému pozastaveniu „remitencií“, ktoré sú často jediným zdrojom výživy pre rodiny migrantov, ktorí zostali v krajinách pôvodu). — Legalizácia postavenia migrantov, ktorí pracujú v oblasti osobnej starostlivosti alebo v odvetví poľnohospodárstva. — Vytvorenie spoločného európskeho azylového systému (CEAS), ktorý je povinný, bezpečný a efektívny pre všetky krajiny EÚ, aby sa rýchlo podelili o spoločnú zodpovednosť. — Navrhovanie a vývoj realistických, legálnych, bezpečných a uskutočniteľných ciest pracovnej migrácie do EÚ. — Nadviazanie stáleho a efektívneho dialógu s krajinami pôvodu migrantov s cieľom rozvíjať štruktúry a komunikačné rámce. — Zvýšenie hospodárskej a technickej podpory pre agentúru Frontex. — V krátkodobom horizonte zaručiť aj hodnotenie rozdelenia všetkých zdrojov v rámci viacročného rozpočtového rámca EÚ 2021 – 2027.

6.   Plán rekonštrukcie

6.1.

Všetky vyššie uvedené opatrenia si budú vyžadovať vytvorenie nového systému správy ekonomických záležitostí so strategickými politikami v oblasti priemyslu, konkurencieschopnosti, sociálnych vecí, životného prostredia a obchodu.

6.2.

Podporovať reformu správy ekonomických záležitostí Európskej únie, revidovať Pakt stability a rastu s cieľom súčasne zabezpečiť stabilitu a rast.

6.3.

Na základe nástroja obnovy Next Generation EU bude potrebné zabezpečiť postupné zvyšovanie vlastných zdrojov EÚ zavedením príslušných a primeraných príjmov, medzi ktorými sú napríklad: systémy EÚ na obchodovanie s emisiami, spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (CCCTB), digitálna daň, dane z finančných transakcií a dane z emisií CO2 alebo tržby z emisií.

6.4.

EÚ musí urýchlene aktivovať koordinačný mechanizmus schopný neutralizovať agresívne daňové plánovanie a bojovať proti fenoménu daňových únikov v 27 členských štátoch, čo je jav, ktorý v rokoch 2001 – 2016 spôsobil členským štátom EÚ priemernú ročnú stratu daňových príjmov vo výške 46 miliárd EUR (0,46 % HDP) (12). EÚ musí zároveň aktivovať silnú stratégiu na zastavenie prania špinavých peňazí, ktoré by mohlo spôsobiť poškodenie výrobného systému EÚ a narušenie jednotného trhu narušením rovnakých podmienok.

6.5.

Je dôležité zachovať európsky model práv, noriem a spotrebiteľských politík. Práve to totiž robí EÚ jedinečnou. Napríklad v oblasti digitalizácie sa v etickom kódexe EÚ v oblasti umelej inteligencie oddeľuje názor EÚ založený na aspekte „vo vedení človek“ od pohľadu ostatných regiónov. Tento prístup založený na základných právach a slobodách je súčasťou modelu EÚ a mal by sa zachovať napriek tvrdšej konkurenčnej klíme, ktorá práve vzniká.

6.6.

Treba naplno využiť nové, udržateľnejšie obchodné modely, ktoré sa objavujú (obehové hospodárstvo, spoločné využívanie, sociálne hospodárstvo atď.). Aj to sú črty spoločenského modelu EÚ a prinášajú vytváranie duálnej hodnoty – ekonomickej a sociálnej, a zároveň sú nástrojmi na vykonávanie európskej zelenej dohody a cieľov udržateľného rozvoja. Tieto obchodné modely sú príležitosťou pomôcť hospodárstvu pri obnove a riešiť spoločenské problémy. Rozhodujúci bude akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, ako aj sľúbený akčný plán EÚ pre sociálne hospodárstvo (jar 2021). Mali by sme sa podeliť o inšpiratívne príklady, ako napríklad Európske združenie klastrov.

6.7.

Digitalizácia predstavuje príležitosť a zároveň riziko pre obnovu. Práve oblasť inovácií môže EÚ dostať do popredia, napríklad v oblasti blockchainu, kde má EÚ vedúce postavenie. Blockchain ako technológia (nie bitcoin) nesie demokratické hodnoty, ponúka transparentnosť a zlepšené štruktúry riadenia. Musia sa však zvládnuť riziká spojené s digitalizáciou, ako napríklad ďalšia nezamestnanosť, digitálna marginalizácia a sociálne vylúčenie. Musíme nájsť spôsob, ako využiť príležitosti a zároveň vyvážiť riziká. To je situácia, v ktorej sa EÚ usiluje udržať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni.

6.8.

Existuje príležitosť podporovať sociálnu inováciu ako model obnovy prostredníctvom spoluvytvárania, spoločného dizajnu a spoločnej produkcie. V zložitom sociálnom prostredí s rozsiahlymi spoločenskými výzvami je jediným spôsobom zmobilizovať všetky zdroje v spoločnosti a pracovať medzisektorovým a multidisciplinárnym spôsobom s cieľom nájsť riešenia. Organizovaná občianska spoločnosť je katalyzátorom sociálnej inovácie, ktorý prispel k navrhnutiu systémov sociálneho zabezpečenia vyúsťujúcich do nových politík, štruktúr, produktov, služieb a pracovných metód. Účasť občianskej spoločnosti je v súčasnosti potrebná viac ako kedykoľvek predtým, ale k skutočnej sociálnej inovácii dôjde až vtedy, keď sa zapojí organizovaná občianska spoločnosť.

6.9.

Vznik nového spoločenského modelu? Obnovu prinesie len produktivita, fiškálne stimuly a rozdelenie bohatstva. Možno je čas znovu oživiť koncepciu „balíka o sociálnych investíciách“, aktívne a preventívne pracovať na znižovaní budúcich spoločenských nákladov. EÚ by tak mala zvýšiť investície do sociálnej infraštruktúry: i) vzdelávania a celoživotného vzdelávania; ii) zdravotnej, dlhodobej starostlivosti a sociálnej starostlivosti; iii) dostupného bývania (13). To všetko súvisí s vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv na všetkých úrovniach, systémom sledovania európskeho semestra založeným na cieľoch udržateľného rozvoja, európskou zelenou dohodou a spravodlivou digitálnou transformáciou založenou na hodnotách EÚ, ktoré by sa mohli skombinovať a tvoriť základ nového spoločenského modelu EÚ.

---

(1)  Georgieva, C., 2020, The Great Lockdown: Worst Economic Downturn Since the Great Depression. Tlačová správa MMF č. 20/98 (neexistuje v slovenskom jazyku).

(2)  Údaje zo štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) ukazujú, že v rokoch 2010 až 2018 vzrástla chudoba a sociálne vylúčenie osôb so zdravotným postihnutím v Estónsku, Luxembursku, Nemecku, vo Švédsku, v Írsku, Česku, Litve, Taliansku, Holandsku, na Malte a v Španielsku.

(3)  Európska komisia, GR ECFIN.

(4)  Medzinárodná organizácia práce, marec 2020, COVID-19 and the world of work: Impact and policy responses.

(5)  Európska komisia, jar 2020, Európska hospodárska prognóza. Institutional paper č. 125, máj 2020.

(6)  Európska komisia, GR ECFIN.

(7)  Eurofound (2020): Život, práca a COVID-19: prvé zistenia (Living, working and COVID-19: First findings) – apríl 2020, Dublin: Výsledky prieskumu ukazujú, že v dôsledku ekonomických vplyvov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 má finančné problémy viac domácností než pred začiatkom krízy. Takmer polovica respondentov (47 %) uviedla, že ich domácnosť má problém vystačiť s dostupnými prostriedkami. Pokiaľ ide o respondentov, ktorí počas krízy trvalo prišli o prácu, 90 % z nich uviedlo, že sa finančná situácia ich domácnosti zhoršila, 44 % nemá žiadne úspory a 35 % má dostatok úspor na udržanie súčasnej životnej úrovne len počas 3 mesiacov.

(8)  Nassim Nicholas Taleb (2007), The Black Swan: the impact of the highly improbable.

(9)  Host S., Grange D., Mettetal L, Dubois U. 2014. Précarité énergétique et santé: état des connaissances et situation en Île-de-France, Regional Health Observatory Île-de-France, Paríž, s. 14.

(10)  https://ec.europa.eu/info/publications/2020-commission-work-programme-key-documents_en.

(11)  Stanovisko EHSV SC/052 na tému Budúcnosť EÚ: výhody pre občanov a dodržiavanie európskych hodnôt.

(12)  Európska komisia, 2019, Estimating International Tax Evasion by Individuals (Odhad medzinárodných daňových únikov zo strany jednotlivcov). Pracovný dokument č. 76 – 2019.

(13)  Správa pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre investície do sociálnej infraštruktúry v Európe – Boosting Investment in Social Infrastructure in Europe (Podpora investícií do sociálnej infraštruktúry v Európe). Diskusný dokument o európskej ekonomike 074, január 2018.