EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52020PC0798

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020

COM/2020/798 final

V Bruseli10. 12. 2020

COM(2020) 798 final

2020/0353(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2020) 420 final} - {SWD(2020) 334 final} - {SWD(2020) 335 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

V kontexte prechodu na čistú energiu majú vývoj a výroba batérií pre Európu strategický význam. Zároveň ide o kľúčový prvok európskeho automobilového odvetvia. V EÚ zodpovedá doprava za približne štvrtinu emisií skleníkových plynov a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia v mestách.

Intenzívnejším využívaním elektrických vozidiel sa znížia emisie skleníkových plynov a škodlivé emisie z cestnej dopravy. V EÚ sa v rokoch 2020 až 2030 očakáva výrazné zvýšenie elektrifikácie osobných automobilov, dodávok, autobusov a (v menšej miere) aj nákladných vozidiel. Hybnou silou tohto procesu sú predovšetkým právne predpisy EÚ, v ktorých sa stanovujú emisné normy CO2 pre zhotoviteľov vozidiel, ale aj právne predpisy EÚ stanovujúce minimálne ciele členských štátov v oblasti verejného obstarávania ekologických vozidiel 1 . Potom bude nasledovať elektrifikácia niektorých rezidenčných služieb, ako je uskladňovanie energie alebo vykurovanie, čím sa zabezpečí ďalšie znižovanie emisií.

Podľa odhadov Svetového ekonomického fóra je na zrýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo potrebné 19-násobne zvýšiť celosvetovú výrobu batérií 2 .

Táto iniciatíva sa zameriava na modernizáciu legislatívneho rámca EÚ týkajúceho sa batérií. Tvorí neoddeliteľnú súčasť Európskej zelenej dohody 3 , novej stratégie rastu EÚ, ktorej cieľom je transformovať EÚ na moderné a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, kde: i) budú čisté emisie skleníkových plynov do roku 2050 dosahovať nulové hodnoty; ii) hospodársky rast nebude závisieť od využívania zdrojov a iii) kde sa nezabudne sa na žiadneho človeka či miesto. Vychádza zo záväzkov a správ prijatých Európskou komisiou, a to vrátane strategického akčného plánu pre batérie 4 , nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo 5 , novej priemyselnej stratégie pre Európu 6  a stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu 7 , ktorej cieľom je do roku 2050 dosiahnuť 90 % zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy.

Okrem úsilia, ktoré vyvinula Komisia, v Rada, ako aj Parlament vyzvali na prijatie opatrení na podporu prechodu na elektromobilitu, uhlíkovo neutrálne uskladňovanie energie a udržateľný hodnotový reťazec v oblasti batérií. Aj Európska investičná banka oznámila, že podľa všetkého v roku 2020 zvýši finančnú podporu projektov týkajúcich sa batérií na viac ako 1 miliardu EUR 8 .

V tejto iniciatíve sa riešia tri skupiny problémov súvisiacich s batériami, ktoré sú vo veľkej miere vzájomne prepojené.

·Prvá skupina sa týka nedostatočných rámcových podmienok stimulujúcich investovanie do kapacity výroby udržateľných batérií. Tieto problémy súvisia s neefektívnym fungovaním jednotného trhu a s nedostatočným zabezpečovaním rovnakých podmienok 9  v dôsledku existencie rozdielnych regulačných rámcov v rámci vnútorného trhu. Medzi základné príčiny uvedeného stavu patrí nerovnomerné vykonávanie smernice o batériách a nedostatok spoľahlivých a porovnateľných informácií v celej EÚ.

·Druhá skupina problémov sa týka neoptimálneho fungovania recyklačných trhovnedostatočne uzatvorených cyklov toku materiálov, ktoré obmedzujú potenciál EÚ zmierňovať riziká súvisiace s dodávkami surovín. V súčasnom regulačnom rámci sa vyskytuje množstvo nedostatkov. Patrí k nim napríklad nedostatok jasných a dostatočne harmonizovaných pravidiel a ustanovení v smernici o batériách, v ktorých by sa prihliadalo na najnovší technologický a trhový vývoj. Tieto nedostatky spôsobujú nižšiu ziskovosť recyklačných činností a bránia investíciám do nových technológií a dodatočnej kapacity na recykláciu v budúcnosti vyrábaných batérií.

·Tretia skupina problémov sa týka sociálnych a environmentálnych rizík, na ktoré sa v súčasnosti environmentálne právo EÚ nevzťahuje. Ide napríklad o tieto problémy: i) nedostatočná transparentnosť v kontexte získavania surovín; ii) nebezpečné látky a iii) nevyužitý potenciál na kompenzáciu environmentálnych vplyvov životného cyklu batérií.

Príčinou týchto problémov sú trhové a informačné zlyhania. Obe súvisia s fungovaním jednotného trhu. Okrem toho ich ešte prehlbuje tretí faktor, ktorým je zložitosť hodnotových reťazcov v oblasti batérií.

Ciele návrhu sú trojaké: 1. posilnenie fungovania vnútorného trhu (vrátane výrobkov, procesov, použitých batérií a recyklátov) zabezpečením rovnakých podmienok na základe spoločného súboru pravidiel; 2. podpora obehového hospodárstva a 3. zmiernenie environmentálnych a sociálnych vplyvov vo všetkých fázach životného cyklu batérií. Tieto tri ciele sú úzko prepojené.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Súčasný právny rámec sa prostredníctvom smernice o batériách vzťahuje iba na fázu konca životnosti batérií. V EÚ v súčasnosti neexistujú právne ustanovenia, ktoré by sa týkali ďalších aspektov fáz výroby a používania batérií, ako sú elektrochemická výkonnosť a trvanlivosť, emisie skleníkových plynov alebo zodpovedné získavanie surovín.

V súlade so zásadou „jeden za jeden“ 10 by sa mala navrhovaným nariadením nahradiť súčasná smernica o batériách.

Návrh je plne v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa životného prostredia a odpadov. Dopĺňajú sa ním tieto právne predpisy: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti 11 ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade 12 ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) 13 ; smernica 2011/65/EÚ o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach 14 ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) 15 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) 16 .

V tomto návrhu sa zavádzajú progresívne požiadavky na minimalizáciu uhlíkovej stopy počas životného cyklu batérií. V tejto súvislosti treba podotknúť, že úsilie o zníženie uhlíkovej stopy v rámci výrobného procesu nepriamo povedie k podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Súlad s ostatnými politikami EÚ

Táto iniciatíva je v súlade s medzinárodnými povinnosťami EÚ v oblasti obchodnej politiky, a to najmä preto, že sa ňou zabezpečuje nediskriminácia medzi výrobkami vyrábanými v EÚ a dovážanými výrobkami.

Okrem toho je v plnom súlade so zásadou inovácie a súvisiacimi podpornými opatreniami v rámci financovania výskumu a inovácií v EÚ z programu Horizont 2020.

V súlade s prístupom lepšej právnej regulácie EÚ 17  a kontrolou vhodnosti v oblasti podávania správ a monitorovania 18 je cieľom návrhu zároveň zabezpečiť jednoduché a efektívne plnenie povinností týkajúcich sa monitorovania a oznamovania, čím sa obmedzí administratívna záťaž členských štátov.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Návrh vychádza z článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý sa musí uplatniť v prípade opatrení na vytvorenie alebo zabezpečenie fungovania jednotného trhu. Ide o odklon od súčasného právneho základu, keďže smernica 2006/66/ES o batériách sa v prípade identifikovaných ustanovení o výrobkoch opierala článok 175 ZES (teraz článok 191 ZFEÚ) a o článok 95 ZES (teraz článok 114 ZFEÚ).

V návrhu sa rieši viacero kľúčových problémov týkajúcich sa jednotného trhu. Patria k nim: i) nerovnaké podmienky, pokiaľ ide o batérie uvádzané na trh, keďže uplatniteľné pravidlá podliehajú výkladu; ii) prekážky fungovania recyklačných trhov; iii) nejednotné vykonávanie smernice o batériách; iv) naliehavá potreba rozsiahlych investícií v reakcii na meniaci sa trh; v) potreba úspor z rozsahu a vi) potreba stabilného a plne harmonizovaného regulačného rámca.

Zároveň existuje množstvo environmentálnych problémov súvisiacich s výrobou, používaním a nakladaním s batériami po skončení ich životnosti. Všetky environmentálne problémy, na ktoré sa priamo nevzťahuje environmentálne acquis EÚ, a ktoré si preto vyžadujú regulačný zásah, možno pripísať fungovaniu jednotného trhu. Jedným z nich je nepriaznivý environmentálny vplyv nebezpečných látok obsiahnutých v batériách, ktoré nie sú riadne zneškodnené, pričom tento problém možno vyriešiť správnym zberom a recyklovaním prenosných batérií. Jedným z dôvodov nízkej úrovne zberu prenosných batérií sú náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na zavedenie zberných systémov, a skutočnosť, že na jednotnom trhu sa primerane a harmonizovane nevykonáva zásada „znečisťovateľ platí“. Neoptimálne úrovne zberu sú problematické aj z hľadiska ziskovosti podnikov. Je to tak preto, lebo recyklačné technológie sú kapitálovo náročné, a preto si vyžadujú významné úspory z rozsahu, v niektorých prípadoch aj mimo domácich trhov EÚ. Ďalším problémom je neschopnosť znížiť celkový vplyv batérií na životné prostredie zvýšením obehovosti hodnotového reťazca v oblasti batérií. V tomto prípade je hlavnou príčinou problému opäť zlyhanie trhu. Stimuly (ani informácie) medzi rôznymi subjektmi hodnotového reťazca nie sú zosúladené. Na trhu s batériami z elektrických vozidiel určenými na druhotné využitie navyše neexistuje právna istota, pokiaľ ide o status odpadu v prípade použitých batérií a okrem toho nie sú k dispozícii dostatočné informácie, na základe ktorých by bolo možné predvídať „správanie“ batérie.

Cieľom návrhu je teda zabezpečiť zavedenie spoločných pravidiel pre hospodárske subjekty na jednotnom trhu a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže. Opatrenia budú viesť k ďalšej harmonizácii: i) požiadaviek na výrobky v prípade batérií uvádzaných na trh Únie a ii) úrovne služieb nakladania s odpadom, ktoré poskytujú podniky. V návrhu sa stanovia aj požiadavky na zabezpečenie dobre fungujúceho trhu s druhotnými surovinami, ako aj na prevenciu a znižovanie environmentálnych vplyvov výroby a používania batérií (ako aj ich spracovania na konci životnosti batérie, a to vrátane ich recyklácie). Tým sa podporí obehový priemysel v oblasti batérií v celej Európe a zabráni fragmentácii, ktorú môžu vyvolávať rozdielne vnútroštátne prístupy. 

Výroba a používanie batérií, základný hodnotový reťazec a problematika nakladania s batériami po skončení ich životnosti predstavujú prierezové otázky, ktoré majú vplyv na mnohé oblasti politík. Okrem plnenia cieľov vnútorného trhu preto návrh prispeje aj k cieľom, ktoré súvisia so životným prostredím, s dopravou, opatreniami v oblasti klímy, energetikou a medzinárodným obchodom. Z analýzy vplyvu navrhovaných opatrení vyplýva, že vo väčšine prípadov majú ciele vnútorného trhu dominantný a environmentálne prínosy zase doplnkový charakter. Preto je vhodné použiť ako jediný právny základ článok 114 ZFEÚ.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Stanovenie spoločných požiadaviek na úrovni EÚ, ktoré sa týkajú celého životného cyklu batérií, má jednoznačnú pridanú hodnotu. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa na zhotoviteľov, dovozcov a všeobecnejšie na hospodárske subjekty vzťahovali harmonizované požiadavky, ktoré sa musia splniť pri i) uvádzaní batérie na trh v Únii a ii) pri poskytovaní informácií spotrebiteľom v rámci celého jednotného trhu. Na základe jednotných požiadaviek, ktoré platia pre všetky recyklačné podniky v celej EÚ rovnako, musia fungovať aj prevádzkovatelia recyklačných zariadení. Ak by neexistovala intervencia na úrovni EÚ, na základe ktorej sa stanovia harmonizované pravidlá, intervencia na vnútroštátnej úrovni by viedla k rozdielnym požiadavkám na hospodárske subjekty.

Rozvoj udržateľného hodnotového reťazca v oblasti batérií je kapitálovo náročný a vyžaduje si úspory z rozsahu, ktoré prekračujú možnosti národných hospodárstiev. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje harmonizovaný a dobre fungujúci jednotný trh vo všetkých členských štátoch, v ktorých sa na všetky hospodárske subjekty hodnotového reťazca v oblasti batérií vzťahujú rovnaké pravidlá.

Spoločné pravidlá sú potrebné aj v záujme prechodu na obehové hospodárstvo, ktorý prispeje k posilneniu inovačných a udržateľných európskych obchodných modelov, výrobkov a materiálov. Členské štáty nemôžu pri stanovovaní týchto cieľov konať izolovane: z rozsahu potrebných opatrení vyplýva, že dané ciele sa lepšie dosahujú na úrovni Únie. Jednotné opatrenia na úrovni EÚ sú teda opodstatnené a potrebné.

Proporcionalita

Navrhované opatrenia neprekračujú rámec potrebný na zabezpečenie regulačnej istoty nevyhnutnej na stimulovanie rozsiahlych investícií do obehového hospodárstva, pričom zároveň zabezpečujú vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

Navrhovaná možnosť politiky celkovo spočíva v postupnej zmene v porovnaní s existujúcim regulačným a inštitucionálnym rámcom (t. j. súčasnou smernicou o batériách). Navrhované zmeny týkajúce sa skorších fáz hodnotového reťazca, ktoré v súčasnosti neupravujú žiadne právne predpisy EÚ, sú prevažne na úrovni informačných a základných požiadaviek na batérie, ktoré sa majú uvádzať na trh EÚ.

Z posúdenia vplyvu vyplynulo, že v prípade niektorých navrhovaných možností politiky bude na dodržanie zásady proporcionality najlepší postupný prístup. Návrh preto obsahuje postupné zvyšovanie ambícií a požiadaviek vo viacerých oblastiach. Platí to napríklad pre ustanovenie o požiadavkách na výkonnosť a trvanlivosť dobíjateľných priemyselných batérií. Toto ustanovenie obsahuje ako prvý krok informačné povinnosti; nebude sa v ňom vyžadovať stanovenie relevantných minimálnych hodnôt, kým nebude k dispozícii viac informácií.

Výber nástroja

Z hodnotenia smernice o batériách a analýzy, ktorá predchádzala posúdeniu vplyvu, vyplynulo, že harmonizáciu možno lepšie dosiahnuť nariadením na rozdiel od smernice umožňujúcej len obmedzenejší prístup. Rozdielne vnútroštátne opatrenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadu viedli k nekoherentnému regulačnému rámcu pre hospodárske subjekty a výrobcov. Tieto existujúce prekážky v podobe rozdielnych vnútroštátnych regulačných rámcov možno odstrániť len podrobnejšími a harmonizovanými pravidlami organizácie procesov zberu a zhodnocovania a s tým súvisiacimi povinnosťami. Tieto podrobné a harmonizované pravidlá by mali obsahovať požiadavky, ktoré sa vzťahujú priamo na podniky.

V nariadení sa stanovia priame požiadavky na všetkých prevádzkovateľov, čím sa zabezpečí potrebná právna istota a možnosť presadzovania plne integrovaného trhu v celej EÚ. Nariadením sa takisto zabezpečí súbežné a rovnaké plnenie povinností vo všetkých 27 členských štátoch.

V nástroji sa stanoví aj viacero mandátov Komisie na vypracovanie vykonávacích opatrení. Tieto vykonávacie opatrenia Komisii umožnia, aby nariadenie v prípade potreby podrobnejšie rozpracovala, vďaka čomu bude možné včasnejšie stanoviť spoločné pravidlá. Nariadením sa okrem toho zmierni neistota týkajúca sa harmonogramov počas procesu transpozície zvyčajne spojeného so smernicou v oblasti, v ktorej sú čas a právna istota mimoriadne dôležité vzhľadom na predpokladaný nárast trhu a všeobecnejšie aj na zmeny jeho dynamiky.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V apríli 2019 Komisia uverejnila hodnotenie smernice o batériách 19 v súlade s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii a s prihliadnutím na špecifikácie článku 23 smernice o batériách. Kľúčové zistenia hodnotenia sú zhrnuté v prílohe 6 k posúdeniu vplyvu a poslúžili pri vypracovaní analýzy (najmä časti o vymedzení problému).

Tento návrh politiky obsahuje opatrenia na riešenie oblastí identifikovaných v hodnotení smernice o batériách, v ktorých dochádza v dôsledku nedostatočnej harmonizácie či nedostatočne podrobných ustanovení k fragmentácii výsledkov v rámci jednotného trhu. V spomínaných oblastiach sa prejavuje narušenie rovnakých podmienok, keďže v nich nie je zabezpečená jednoznačnosť postupov a ich nákladová efektívnosť (napr. organizácie zodpovednosti výrobcov). Návrh obsahuje aj množstvo opatrení, ktorými sa zabezpečuje aktuálnosť a vhodnosť regulačného prostredia na daný účel s cieľom podchytiť technologické inovácie, ako sú batérie pre elektrické vozidlá, elektrické bicykle a elektrické kolobežky, alebo možnosť druhotného využitia priemyselných batérií.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súlade s usmerneniami o lepšej právnej regulácii sa uskutočnilo niekoľko konzultačných činností. Stručný opis týchto konzultačných činností sa uvádza v zarážkach ďalej.

·V rámci prípravy regulačnej iniciatívy o požiadavkách na udržateľnosť batérií zorganizovalo GR GROW od júna do novembra 2019 prvé kolo konzultácií. Pozostávalo z otvorenej verejnej konzultácie, ku ktorej bolo prijatých 180 príspevkov, a troch verejných stretnutí zainteresovaných strán, ktoré sa týkali zistení z dvoch štúdií uskutočniteľnosti.

·Po prijatí politického rozhodnutia o tom, že smernicu o batériách nahradí jeden právny nástroj, ktorý bude obsahovať aj požiadavky na udržateľnosť dobíjateľných batérií, na ktorých pracovalo GR GROW od polovice roka 2018, sa od februára do mája 2020 uskutočnilo druhé kolo konzultačných činností. Toto druhé kolo zahŕňalo:

cielené rozhovory so zástupcami hodnotového reťazca v oblasti batérií, spotrebiteľmi a združeniami na ochranu životného prostredia,

prieskum medzi podnikmi (zhotoviteľmi, prevádzkovateľmi v oblasti nakladania s odpadom a prevádzkovateľmi recyklačných zariadení),

prieskum medzi zástupcami výskumných a inovačných projektov (financovaných z programov Horizont 2020 a LIFE),

odvetvové stretnutia so zainteresovanými stranami,

stretnutie s expertnou skupinou členských štátov.

·Úvodné posúdenie vplyvu navrhovaného nariadenia bolo uverejnené 28. mája 2020, pričom lehota na poskytnutie spätnej väzby sa skončila 9. júla 2020. Celkovo bolo prijatých 103 reakcií, zväčša vyjadrujúcich podporu stanoviskám, ktoré zainteresované strany vyjadrili v skorších fázach procesu (napríklad počas cielených konzultácií so zainteresovanými stranami).

Celkovo z konzultačných činností vyplynulo, že verejnosť vo všeobecnosti uznáva potrebu regulačnej iniciatívy, ktorá by sa integrovaným spôsobom týkala celého hodnotového reťazca v oblasti batérií. Zainteresované strany, ktoré sa zúčastnili na verejných konzultáciách, vo všeobecnosti uznali, že technologické, hospodárske a spoločenské zmeny opodstatňujú vytvorenie nového regulačného rámca pre batérie. Zainteresované strany súhlasili aj s tým, že existujúce pravidlá a rámec EÚ týkajúci sa celého životného cyklu batérií by mali byť lepšie harmonizované. Uviedli, že tento rámec by mal obsahovať spoločné a prísnejšie pravidlá udržateľnosti týkajúce sa batérií, ich komponentov, použitých batérií a recyklátov, aby sa mohli zaviesť jasné spoločné pravidlá, ktorými sa bude zaručovať fungovanie jednotného trhu EÚ.

Medzi hlavné potreby, ktoré uvádzali zástupcovia odvetvia, patrili: i) stabilný regulačný rámec, ktorým sa zabezpečí investičná istota; ii) rovnaké podmienky, ktorými sa umožní udržateľná výroba batérií a iii) účinné fungovanie recyklačných trhov, ktorým sa zvýši dostupnosť kvalitných druhotných surovín. Zástupcovia občianskej spoločnosti vyjadrili najväčšie obavy o potrebu udržateľného získavania surovín a uplatňovania zásad obehového hospodárstva na hodnotový reťazec v oblasti batérií.

Podrobné závery z konzultácií so zainteresovanými stranami sa nachádzajú v prílohe 2prílohe 9 k posúdeniu vplyvu.

Získavanie a využívanie expertízy

Na podporu analýzy rôznych možností uzavrela Komisia niekoľko zmlúv o podpore s externými expertmi vrátane zmlúv týkajúcich sa vypracovania:

·štúdie, v ktorej sa posúdi uskutočniteľnosť opatrení na riešenie nedostatkov súčasného rámca EÚ pre batérie,

·štúdie, v ktorej sa budú riešiť konkrétne témy (druhotné využitie, obmedzenia, systémy záloh a refundácie atď.),

·prípravnej štúdie týkajúcej sa ekodizajnu a energetického označovania dobíjateľných elektrochemických batérií s vnútorným systémom skladovania energie,

·následnej štúdie uskutočniteľnosti týkajúcej sa udržateľných batérií,

·posúdenia vplyvu ekodizajnu a energetického označovania dobíjateľných elektrochemických batérií s vnútorným systémom skladovania energie.

Títo experti počas jednotlivých fáz štúdie úzko spolupracovali s Komisiou.

Okrem týchto podporných štúdií sa podarilo získať ďalšie odborné poznatky, a to prostredníctvom štúdia odbornej literatúry a vďaka reakciám zainteresovaných strán počas konzultácií.

Posúdenie vplyvu

Tento návrh vychádza z posúdenia vplyvu. Po vyriešení pripomienok obsiahnutých v zápornom stanovisku výboru pre kontrolu regulácie vydanom 24. júna 2020 bolo 18. septembra 2020 k danému posúdeniu vplyvu vydané kladné stanovisko s výhradami. Vo svojom konečnom stanovisku požiadal výbor o podrobnejšie informácie, a to najmä o základnom scenári a zložkách tvoriacich predmetné možnosti politiky.

Posúdenie vplyvu obsahuje 13 opatrení na riešenie problémov, ktoré sa týkajú: i) nedostatočných rámcových podmienok na stimulovanie investícií do kapacity výroby udržateľných batérií; ii) neoptimálneho fungovania recyklačných trhov a iii) sociálnych a environmentálnych rizík, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje environmentálne acquis EÚ. Týchto 13 opatrení vychádza z: i) analýzy získanej z hodnotenia smernice o batériách; ii) verejných konzultácií venovaných tejto iniciatíve; iii) rôznych podporných štúdií a iv) politických záväzkov, medzi ktoré patrí napríklad Európska zelená dohoda. Premieta sa v nich potreba reakcií aktérov pôsobiacich v celom hodnotovom reťazci.

V rámci každého z 13 všeobecných politických opatrení sa zvažovalo niekoľko čiastkových opatrení. Tieto čiastkové opatrenia predstavujú v mnohých prípadoch vzájomné alternatívy (napr. v prípade opatrenia 3 môžu byť ciele týkajúce sa miery zberu prenosných batérií buď 65 % alebo 75 %, no nie oboje). V iných prípadoch sú čiastkové opatrenia navrhnuté tak, aby mohli byť kumulatívne a/alebo doplnkové (napr. v prípade opatrenia 13 funguje pre priemyselné batérie tzv. pas batérie ako doplnok k informačným povinnostiam). Všetky tieto čiastkové opatrenia sú dostatočne podrobne analyzované v prílohe 9 k posúdeniu vplyvu, pričom sa prihliada na ich vplyvy v porovnaní so scenárom s nezmeneným prístupom.

Na zjednodušenie analýzy sú čiastkové opatrenia zoskupené do štyroch hlavných možností politiky, ktoré sa porovnávajú oproti scenáru s nezmeneným prístupom. Tieto štyri možnosti sú uvedené ďalej.

·Pri možnosti 1, teda scenári s nezmeneným prístupom, sa smernica o batériách, ktorá sa týka predovšetkým fázy konca životnosti batérií, ponechá v nezmenenej podobe. Skoršie fázy hodnotového reťazca sa v súčasnosti neupravujú v žiadnych existujúcich právnych predpisoch EÚ, takže táto skutočnosť sa nezmení. Ďalšie podrobnosti o tejto možnosti sa nachádzajú v oddiele 5 venovanom základnému scenáru a v prílohe 9.

·Možnosť 2, ktorá sa vyznačuje strednou úrovňou ambícií, vychádza zo smernice o batériách, ide v nej však o postupné posilňovanie a zvyšovanie úrovne ambícií. V prípade skorších fáz v hodnotovom reťazci, ktoré v súčasnosti neupravujú žiadne právne predpisy EÚ, sa navrhovanou zmenou zavedú informačné a základné požiadavky ako podmienka týkajúca sa uvádzania batérií na trh EÚ.

·Možnosť 3, ktorá sa vyznačuje vysokou úrovňou ambícií, prináša o čosi „rušivejší“ prístup, ktorý je však stále technicky realizovateľný. Týka sa napríklad stanovenia hraničných hodnôt a limitov, ktoré je potrebné dosiahnuť v rámci stanovenej lehoty.

·Možnosť 4, ktorá sa vyznačuje veľmi vysokou úrovňou ambícií, prináša opatrenia, ktoré by významne presahovali súčasný regulačný rámec a aktuálnu obchodnú prax.

Tabuľka 1 obsahuje prehľad rôznych čiastkových opatrení uvedených v predmetných možnostiach politiky, pričom možnosť uprednostňovaná na základe posúdenia vplyvu je zvýraznená zelenou farbou.

Komisia uprednostňuje kombináciu možností 2 a 3. Zvolenou kombináciou sa zabezpečuje vyvážený prístup, pokiaľ ide o účinnosť (dosahovanie cieľov) a efektívnosť (nákladovú efektívnosť). Vďaka uprednostňovanej možnosti bude EÚ schopná lepšie reagovať na rýchlo sa meniace podmienky na trhu, pričom sa ňou ambiciózne podporí prechod na intenzívnejšie nízkouhlíkové hospodárstvo bez rizika nadmerných nákladov alebo rušivých vplyvov.

Tabuľka 1: Uprednostňovaná možnosť

Opatrenia

Možnosť 2 – so strednou úrovňou ambícií

Možnosť 3 – s vysokou úrovňou ambícií

Možnosť 4 – s veľmi vysokou úrovňou ambícií

1. Klasifikácia a vymedzenie    

nová kategória batérií pre elektrické vozidlá

hmotnostný limit 5 kg na odlíšenie prenosných batérií od priemyselných

 nová metodika výpočtu mier zberu prenosných batérií vychádzajúca z batérií dostupných na zber

/

2. Druhotné využitie priemyselných batérií

Po uplynutí prvotnej životnosti sa použité batérie považujú za odpad s výnimkou opätovného použitia). Zmena účelu použitia sa považuje za činnosť spracovania odpadu. Batérie so zmeneným účelom (batérie na druhotné využitie) sa považujú za nové výrobky, ktoré musia pri uvádzaní na trh zodpovedať predmetným výrobkovým požiadavkám.

Po uplynutí prvotnej životnosti nie sú použité batérie odpadom. Batérie so zmeneným účelom (batérie na druhotné využitie) sa považujú za nové výrobky, ktoré musia pri uvádzaní na trh zodpovedať predmetným výrobkovým požiadavkám.

povinná pripravenosť na druhotné využitie

3. Miera zberu prenosných batérií

65 % cieľ zberu v roku 2025

70% cieľ zberu v roku 2030

75 % cieľ zberu v roku 2025

4. Miera zberu automobilových a priemyselných batérií

nový systém oznamovania údajov o automobilových batériách, batériách pre elektrické vozidlá a priemyselných batériách

cieľ zberu batérií určených na pohon ľahkých vozidiel

explicitný cieľ zberu priemyselných batérií, batérií pre elektrické vozidlá a automobilových batérií

5. recyklačná efektivita a materiálové zhodnocovanie

lítiovo-iónové batérie a Co, Ni, Li, Cu:

recyklačná efektivita lítiovo-iónových batérií: 65 % do roku 2025

miera materiálového zhodnocovania: 90 % pre Co, 90 % pre Ni, 35 % pre Li a 90 % pre Cu v roku 2025

olovené batérie a olovo: 

recyklačná efektivita olovených batérií: 75 % do roku 2025

materiálové zhodnocovanie olova: 90 % v roku 2025

lítiovo-iónové batérie a Co, Ni, Li, Cu:

recyklačná efektivita lítiovo-iónových batérií: 70 % do roku 2030

miera materiálového zhodnocovania: 95 % pre Co, 95 % pre Ni, 70 % pre Li a 95 % pre Cu v roku 2030

olovené batérie a olovo: 

recyklačná efektivita olovených batérií: 80 % do roku 2030

materiálové zhodnocovanie olova: 95 % do roku 2030

/

6. Uhlíková stopa priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá

povinné vyhlásenie o uhlíkovej stope

výkonnostné triedy vzhľadom na uhlíkovú stopu a maximálne limity emisií uhlíka v prípade batérií ako podmienka uvedenia na trh

/

7. Výkonnosť a trvanlivosť dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá

informačné požiadavky na výkonnosť a trvanlivosť

minimálne požiadavky na výkonnosť a trvanlivosť priemyselných batérií ako podmienka uvedenia na trh

/

8. Nedobíjateľné prenosné batérie

technické parametre výkonnosti a trvanlivosti prenosných primárnych batérií

ukončenie používania prenosných primárnych batérií na všeobecné použitie

úplné ukončenie používania primárnych batérií

9. Recyklovaný obsah priemyselných batérií, batérií pre elektrické vozidlá a automobilových batérií

povinné vyhlásenie o úrovniach recyklovaného obsahu, v roku 2025

povinné úrovne recyklovaného obsahu, v rokoch 2030 a 2035

/

10. Rozšírená zodpovednosť výrobcu

jasné špecifikácie týkajúce sa povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v prípade priemyselných batérií

minimálne normy týkajúce sa organizácií zodpovednosti výrobcov

/

/

11. Požiadavky na navrhovanie prenosných batérií

posilnená povinnosť odstrániteľnosti

nová povinnosť nahraditeľnosti

požiadavka na interoperabilitu

12. Poskytovanie informácií

poskytovanie základných informácií (napr. na etiketách, v technickej dokumentácii alebo na internete)

poskytovanie konkrétnejších informácií koncovým používateľom a hospodárskym subjektom (so selektívnym prístupom)

zavedenie elektronického systému výmeny informácií o batériách a systému pasov (iba v prípade priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá)

/

13. Náležitá starostlivosť v dodávateľskom reťazci v prípade surovín potrebných na výrobu priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá

dobrovoľná náležitá starostlivosť v dodávateľskom reťazci

povinná náležitá starostlivosť v dodávateľskom reťazci

/

Vysvetlivky: zelená = uprednostňovaná možnosť; svetlozelená = uprednostňovaná možnosť v prípade doložky o preskúmaní.

Cieľom opatrenia 1 týkajúceho sa klasifikácie a vymedzenia je objasniť súčasné ustanovenia o kategóriách batérií a aktualizovať ich na základe najnovšieho technologického vývoja (možnosť 2). Administratívnymi zmenami niektorých ustanovení súčasnej smernice o batériách by sa zlepšila účinnosť niekoľkých ďalších ustanovení bez toho, aby tak vznikli výrazné hospodárske náklady alebo administratívna záťaž. Zainteresované strany vyjadrili tomuto opatreniu plnú podporu. Možnosť zavedenia novej metodiky mier zberu na základe „dostupnosti na zber“ (možnosť 3) sa navrhuje na opätovné posúdenie prostredníctvom doložky o preskúmaní.

V prípade opatrenia 2 týkajúceho sa druhotného využitia priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá by boli hospodárske a environmentálne prínosy možností 2 a 3 rovnocenné (za predpokladu rovnakých úrovní prieniku na trh), pričom sa uznáva, že dochádza ku kompromisom medzi podporou rozvoja druhotného využitia batérií na jednej strane a ich recykláciou na strane druhej. Administratívne náklady na možnosť 3, v rámci ktorej by sa použité batérie nemuseli po uplynutí prvotnej životnosti nevyhnutne považovať za odpad (a považovali by sa za odpad len vtedy, keď sa držiteľ batérie rozhodne batérie zbaviť), sú podstatne nižšie ako náklady na možnosť 2. Možnosť 3 sa v posúdení vplyvu považovala za uprednostňovanú z dôvodu, že by sa ňou optimálne stimuloval rozvoj trhu s batériami určenými na druhotné využitie, a zainteresované strany jej vyjadrili svoju podporu. Možnosť 2, v rámci ktorej sa batérie stávajú odpadom, by viedla k vzniku mimoriadnych nákladov na povolenia potrebné na nakladanie s nebezpečným odpadom, čo zainteresované strany považovali za obzvlášť znepokojujúcu skutočnosť. Touto možnosťou by sa teda v dôsledku vyšších nákladov obmedzil rozvoj trhu s batériami určenými na druhotné využitie. Komisia dospela k záveru, že najlepšie smerovanie sa zabezpečí kombináciou možností 2 a 3, v rámci ktorej sa stanovia konkrétne kritériá týkajúce sa konca fázy odpadu (vrátane kontroly stavu batérie), ktoré budú musieť batérie spĺňať, aby mohli byť podrobené zmene účelu alebo repasovaniu. Cieľom tohto prístupu, ktorý je podporený požiadavkami na rozšírenú zodpovednosť výrobcu, je stimulovať zmenu účelu a repasovanie batérií, čím sa zároveň zabezpečí riadne spracovanie použitých batérií v súlade s právnymi predpismi EÚ a medzinárodnými dohodami o odpadoch.

V prípade opatrenia 3 týkajúceho sa cieľa miery zberu prenosných batérií sa uprednostňuje možnosť 2, cieľ zberu na úrovni 65 % v roku 2025, a možnosť 3, cieľ na úrovni 70 % v roku 2030. Náklady na tieto možnosti sa odhadujú na približne 1,09 EUR a 1,43 EUR na osobu za rok, pričom sa majú financovať z mechanizmu rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Existujú dva dôvody významného zvýšenia cieľov zberu v porovnaní so základným scenárom. Po prvé, v dôsledku zvýšenej úrovne zberu lítiovo-iónových batérií sa environmentálne prínosy zvyšujú nelineárne. Po druhé, z dôkazov vyplýva, že sa podarí dosiahnuť úspory z rozsahu a zároveň zvýšiť efektívnosť. Zainteresované strany súhlasia s vyššími cieľmi zberu ako so všeobecne uznanou zásadou, a to za predpokladu, že tieto ciele budú realistické a zainteresované strany budú mať dostatok času na ich splnenie. Cieľ zberu na úrovni 75 % do roku 2025, ktorý sa uvádza v možnosti 4, sa však za taký nepovažuje.

V prípade opatrenia 4 sa uprednostňuje možnosť 2, teda nový systém oznamovania údajov o automobilových a priemyselných batériách. Pri tomto opatrení sa neočakávajú žiadne významné hospodárske náklady ani administratívna záťaž, bude však viesť k zvýšeným mieram zberu. Možnosť 3, konkrétny cieľ zberu batérií používaných v ľahkých dopravných prostriedkoch, má podľa očakávaní viesť k významnému zvýšeniu mier zberu. Keďže je však potrebné najskôr vypracovať metodiku „dostupnosti na zber“, navrhuje sa túto možnosť opätovne posúdiť prostredníctvom doložky o preskúmaní.

V prípade opatrenia 5 týkajúceho sa úrovní recyklačnej efektivity a materiálového zhodnocovania sa uprednostňuje možnosť 2, ktorou sa zvyšujú ciele pre olovené batérie, a možnosť 3, ktorou sa zavádzajú nové ciele pre lítiovo-iónové batérie, kobalt, nikel, lítium a meď. V možnosti 2 sa stanovujú ciele na rok 2025 na základe toho, čo je v súčasnosti technicky uskutočniteľné, pričom v možnosti 3 sa stanovujú ciele na rok 2030 na základe toho, čo bude technicky uskutočniteľné v budúcnosti. V dôsledku vysokej miery neistoty v prípade viacerých premenných je náročné kvantifikovať ekonomický a environmentálny vplyv týchto možností. Z modelovaných odhadov vyplýva, že vplyv bude priaznivý aj pri najkonzervatívnejších predpokladoch.

V prípade opatrenia 6 týkajúceho sa uhlíkovej stopy batérií elektrických vozidiel sa uprednostňuje možnosť 2, teda povinné vyhlásenie, ktorá sa časom doplní o možnosť 3 spočívajúcu v podmienke, aby sa na trh EÚ uvádzali len batérie, ktoré zodpovedajú stanoveným výkonnostným triedam vzhľadom na uhlíkovú stopu a maximálnym limitom. Efektívnejšie by bolo zaviesť možnosť 3 ešte pred možnosťou 2, lenže dokončenie potrebného informačného a metodického rámca si vyžaduje viac času. Možnosťou 2 sa však umožní postupné zavádzanie opatrení predpokladaných v rámci možnosti 3. Týmito opatreniami sa má prispieť k plneniu cieľa Únie, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, a k boju proti zmene klímy, ako sa to uvádza v novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu 20 . Delegovaný akt, v ktorom sa stanovujú limitné hodnoty emisií uhlíka, bude podporený špecializovaným posúdením vplyvu.

V prípade opatrenia 7 týkajúceho sa výkonnosti a trvanlivosti dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá sa uprednostňuje možnosť 2, zavedenie informačných požiadaviek v krátkodobom horizonte. Pomôže sa tým harmonizovať výpočet a dostupnosť vlastností výkonnosti a trvanlivosti batérií, na základe ktorých budú môcť spotrebitelia a podniky prijímať informované rozhodnutia. Po sprístupnení potrebných informácií a dokončení normalizačných prác bude možné v ďalšej fáze zaviesť minimálne požiadavky na výkonnosť (možnosť 3). Komisia dospela k záveru, že táto možnosť z dlhodobého hľadiska účinnejšie prispeje k transformácii trhu na trh s batériami s lepšou výkonnosťou, čím sa zníži vplyv na životné prostredie.

V prípade opatrenia 8 týkajúceho sa nedobíjateľných prenosných batérií sa uprednostňuje možnosť 2, v ktorej sa stanovujú parametre elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti na minimalizovanie neefektívneho využívania zdrojov a energie. Tieto parametre sa budú využívať aj pri požiadavkách na označovanie, ktorých sa týka opatrenie 12 a ktoré slúžia na informovanie spotrebiteľov o výkonnosti batérií. V prípade možností 3 a 4 sa dospelo k záveru, že v súčasnosti neexistujú dostatočné dôkazy, ktorými by sa preukázala účinnosť a uskutočniteľnosť čiastočného alebo úplného ukončenia používania nedobíjateľných batérií. Proti týmto dvom ambicióznejším možnostiam namietajú výrobcovia aj prevádzkovatelia recyklačných zariadení pre nedobíjateľné batérie.

V rámci opatrenia 9 sa uprednostňuje možnosť 2, ktorou sa v krátkodobom horizonte zavádza povinné vyhlásenie o recyklovanom obsahu, ako aj možnosť 3, v ktorej sa stanovujú povinné ciele recyklovaného obsahu lítia, kobaltu, niklu a olova v rokoch 2030 a 2035. Tieto dve možnosti sa navzájom dopĺňajú a prispeje sa nimi k zabezpečeniu predvídateľného právneho rámca, ktorý bude stimulovať účastníkov trhu, aby investovali do recyklačných technológií, ktoré by sa inak nevyvíjali, pretože v porovnaní s výrobou primárnych surovín nie sú nákladovo konkurencieschopné.

V prípade opatrenia 10 týkajúceho sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu a organizácií zodpovednosti výrobcov nebola navrhnutá žiadna možnosť s vysokou úrovňou ambícií, keďže ide predovšetkým o doladenie existujúcich ustanovení smernice o batériách. Navrhovaným opatrením sa zabezpečia rovnaké podmienky systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súvislosti s batériami pre elektrické vozidlá a priemyselnými batériami, ktoré sa v súčasnosti klasifikujú ako priemyselné batérie, a organizácií zodpovednosti výrobcov v súvislosti s prenosnými batériami. Očakáva sa, že hospodárske náklady na toto opatrenie budú zanedbateľnédo veľkej miery sa vykompenzujú environmentálnymi prínosmi zvýšených mier zberu.

V prípade opatrenia 11 týkajúceho sa požiadaviek súvisiacich s navrhovaním prenosných batérií sa uprednostňuje možnosť, ktorá spočíva v posilnenej povinnosti odstrániteľnosti batérií (možnosť 2) a v novej povinnosti nahraditeľnosti batérií (možnosť 3). Hospodárske náklady na tieto možnosti sú zanedbateľné, možnosti samotné však zabezpečia environmentálne prínosy a úspory zdrojov. Zjednoduší sa totiž opätovné použitie, oprava a recyklácia batérií a prístrojov, do ktorých sú zabudované.

V prípade opatrenia 12 týkajúceho sa poskytovania spoľahlivých informácií sa uprednostňuje kombinácia možností 2 a 3. Možnosť 2, ktorou sa zavádza systém tlačených označení a označení na internete obsahujúcich základné a viac prispôsobené informácie, sa uprednostňuje preto, lebo by prispela k poskytovaniu lepších informácií spotrebiteľom a koncovým používateľom a stimulovala posun trhu smerom k environmentálne vhodnejším batériám. Zásadu možnosti 3, spočívajúcu v elektronickom systéme výmeny informácií a pase batérie podľa návrhu združenia Global Batteries Alliance, prijímajú viaceré svetové organizácie. Elektronický systém výmeny informácií si bude vyžadovať jednorazové administratívne náklady na jeho zavedenie, ale zároveň bude viesť k administratívnemu zjednodušeniu a nižším realizačným nákladom z dlhodobého hľadiska. Pas batérie by mal okrem toho umožňovať zariadeniam zaoberajúcim sa spracovaním batérií na účely ich druhotného využitia prijímať informované obchodné rozhodnutia a prevádzkovateľom recyklačných zariadení lepšie plánovať svoje činnosti a zlepšovať ich úrovne recyklačnej efektivity.

V prípade opatrenia 13 týkajúceho sa náležitej starostlivosti v súvislosti so surovinami sa uprednostňuje možnosť 3, povinný prístup. Zainteresované strany sa do veľkej miery zhodujú na tom, že táto možnosť bude účinnejšia pri riešení sociálnych a environmentálnych rizík spojených s ťažbou a spracovaním surovín, ako aj obchodovaním s určitými surovinami potrebnými v procese výroby batérií. Pri zvažovaní tejto možnosti by sa malo prihliadať na aktuálne úsilie venované návrhu medziodvetvovej legislatívy v oblasti udržateľnej správy a riadenia spoločností, ktorý Komisia plánuje predložiť v roku 2021.

V prílohe 3 k posúdeniu vplyvu sa poskytuje súhrnný prehľad nákladov a prínosov, a najmä ich kvantifikácia.

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Navrhované opatrenia majú zanedbateľný vplyv, pokiaľ ide o administratívnu záťaž.

V tomto návrhu politiky sa maximálne využíva potenciál digitalizácie na zníženie administratívnych nákladov. V opatrení 12 sa napríklad navrhuje zavedenie elektronického systému výmeny informácií o batériách, ktorý bude obsahovať informácie o každom modeli prenosných a priemyselných batérií uvádzanom na trh. Podľa opatrenia 12 sa má pas batérie vydávať pre každú jednu priemyselnú batériu a batériu pre elektrické vozidlá uvádzanú na trh. Vývoj systému výmeny informácií a vydávania pasov bude znamenať vysoké náklady pre Komisiu aj podniky. Orgány členských štátov a Komisia v nich však získajú silný nástroj na vymáhanie plnenia povinností stanovených v navrhovanom nariadení, ako aj nástroj získavania informácií o trhu slúžiaci na revidovanie a dolaďovanie povinností v budúcnosti.

Základné práva

Návrh nemá dôsledky na ochranu základných práv.

4.VPLYV NA ROZPOČET

V návrhu sa predpokladá využívanie personálnych a finančných zdrojov na nákup údajov a služieb. Očakáva sa, že niektoré personálne požiadavky sa splnia využitím existujúcich pridelených zdrojov v prípade Komisie, Spoločného výskumného centra (JRC) a Európskej chemickej agentúry (ECHA). Potreby personálnych zdrojov z Komisie budú pokryté zamestnancami GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR. K týmto zamestnancom pribudne ďalší personál, ktorý sa má riadiacemu GR prideliť v rámci ročného postupu prideľovania a podľa rozpočtových obmedzení.

Návrh obsahuje niekoľko článkov, v ktorých sa podrobnejšie opisujú ďalšie pracovné činnosti potrebné na doplnenie nariadenia. Tieto články by sa mali prijať vykonávacími/delegovanými aktmi v časovom horizonte troch až ôsmich rokov. Budú sa týkať: overovania súladu s požiadavkami na udržateľnosť, systému kontroly súladu, ako aj informovania a označovania v súvislosti s nakladaním s odpadom. Podrobný zoznam týchto plánovaných opatrení sa uvádza ďalej:

·činnosti nadväzujúce na normalizačné práce výborov CEN/CENELEC,

·vypracovanie spoločných špecifikácií týkajúcich sa: i) výkonnosti a trvanlivosti nedobíjateľných prenosných batérií; ii) výkonnosti a trvanlivosti dobíjateľných priemyselných batérií a iii) bezpečnosti stacionárnych batériových systémov uskladňovania energie,

·podpora vypracovania harmonizovaných pravidiel výpočtu pre: i) vyhlásenie o uhlíkovej stope (vrátane revízie pravidiel pre kategórie environmentálnej stopy výrobkov týkajúce sa batérií pre elektrické vozidlá a dobíjateľných priemyselných batérií) a ii) výpočet výkonnostných tried vzhľadom na uhlíkovú stopu v prípade batérií pre elektrické vozidlá a dobíjateľných priemyselných batérií,

·podpora vypracovania harmonizovaných pravidiel výpočtu pre: i) recyklovaný obsah batérií pre elektrické vozidlá a dobíjateľných priemyselných batérií; ii) úrovne recyklačnej efektivity; iii) materiálové zhodnotenie a iv) klasifikáciu odpadu,

·vypracovanie usmernenia o odstrániteľnosti a nahraditeľnosti prenosných batérií,

·zavedenie elektronického systému výmeny informácií na predkladanie informácií o batériách pre elektrické vozidlá a dobíjateľných priemyselných batériách,

·vypracovanie kritérií zeleného verejného obstarávania batérií,

·zmena zoznamu odpadov uvedeného v rozhodnutí Komisie 2000/532/ES 21 ,

·uskutočnenie posúdenia rizika týkajúceho sa látok používaných v batériách a riadenie tohto rizika,

·zmena oznamovacích povinností.

Komisiu pri určitých nevyhnutných technických prácach významne podporí Spoločné výskumné centrum. Sumou 6,2 milióna EUR sa budú financovať potrebné štúdie a administratívna dohoda so Spoločným výskumným centrom týkajúca sa podpory Komisie pri vykonávaní viacerých pracovných činností uvedených v nasledujúcich zarážkach:

·vypracovanie spoločných špecifikácií pre: i) výkonnosť a trvanlivosť prenosných batérií na všeobecné použitie; ii) výkonnosť a trvanlivosť dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá a iii) bezpečnosť stacionárnych batériových systémov uskladňovania energie,

·vypracovanie harmonizovaných pravidiel pre: i) triedený zber prenosných batérií; ii) vyhlásenie o uhlíkovej stope; iii) výpočet uhlíkovej stopy, recyklovaného obsahu a úrovne recyklačnej efektivity a iv) výpočet výkonnostných tried vzhľadom na uhlíkovú stopu týkajúcich sa batérií pre elektrické vozidlá a dobíjateľných priemyselných batérií,

·analýza kritérií zeleného verejného obstarávania (vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami v oblasti verejného obstarávania a preskúmania zákonnosti navrhovaných pravidiel verejného obstarávania),

·podpora usmernenia o odstrániteľnosti a nahraditeľnosti prenosných batérií,

·podpora vypracovania cielených zmien položiek európskeho katalógu odpadov, ktoré sa týkajú batérií,

·podpora ukončenia používania nedobíjateľných prenosných batérií na všeobecné použitie,

·podpora požiadaviek v oblasti označovania,

·vypracovanie kritérií zeleného verejného obstarávania.

Agentúra ECHA okrem toho Komisiu podporí pri riešení otázok nakladania s látkami obsiahnutými v batériách, ako aj v kontexte ich regulačného obmedzovania v rámci existujúcich činností podľa nariadenia REACH. V súvislosti s tým bude v agentúre ECHA potrebný celkový personál pozostávajúci z dvoch nových dočasných zamestnancov s ekvivalentom plného pracovného času (AD 5 – 7) (s priemernými nákladmi vo výške 144 000 EUR ročne počas siedmich rokov a aj po ich uplynutí). Okrem toho bude na zlepšenie vedomostnej základne, pomoc s informovaným stanovovaním priorít a pracovným plánom potrebný jeden zmluvný zamestnanec s ekvivalentom plného pracovného času (ZZ FS III, s priemernými nákladmi vo výške 69 000 EUR ročne počas troch rokov). Tento pracovný plán by mal vychádzať zo štúdie slúžiacej na rozvoj aktuálnych poznatkov agentúry ECHA o tom, ako sa v odvetví batérií nakladá s nebezpečnými chemickými látkami, s cieľom identifikovať príslušné látky, v prípade ktorých bude v budúcnosti potrebné regulačné riadenie rizika. Táto štúdia bude podľa odhadov stáť 400 000 EUR (v priebehu troch rokov), cieľom je externe zabezpečiť časť výskumných potrieb.

GR GROW odhaduje, že vývoj navrhovaného elektronického systému výmeny informácií o batériách bude stáť približne 10 miliónov EUR. V štúdii uskutočniteľnosti, ktorá sa má začať realizovať v roku 2021, sa bude posudzovať aj to, aká štruktúra je pre navrhovaný elektronický systém výmeny informácií najlepšia a aké služby by mal systém poskytovať.

Európska komisia bude zodpovedať za rokovania o nariadení, jeho všeobecné vykonávanie, ako aj za prijatie všetkých vykonávacích/delegovaných aktov predpokladaných v nariadení. To si bude vyžadovať: i) úsilie Spoločného výskumného centra a agentúry ECHA a ii) bežné rozhodovacie procesy vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami a komitologických postupov. V súčasných finančných simuláciách sa počíta iba s dvoma zamestnancami s funkčnou skupinou AD s ekvivalentom plného pracovného času, ktorí budú vykonávať riadiace úlohy, t. j. i) rokovať o nariadení a zaoberať sa jeho všeobecným vykonávaním, ako aj ii) rôznymi prípravnými prácami a navrhovaním sekundárnych právnych predpisov podľa lehôt stanovených v nariadení o batériách. Technické úlohy môže vykonávať jeden vyslaný národný expert s ekvivalentom plného pracovného času (vzhľadom na očakávaný harmonogram) a zmluvní zamestnanci. Z dvoch pracovných miest AD bolo jedno interne prerozdelené v rámci GR ENV. Náklady na personál v Komisii dosahujú celkovú výšku 3 075 000 EUR, ako to vyplýva z najnovšej aktualizácie nákladov na personál Komisie uvedenej na webovej stránke GR BUDG:     https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/en/pre/legalbasis/Pages/pre-040-020_preparation.aspx .

Treba poznamenať, že informácie uvedené v legislatívnom finančnom výkaze sú v súlade s návrhom VFR na obdobie po roku 2020.

V období 2021 – 2029 budú potrebné ďalšie zdroje na dosiahnutie pokroku v týchto oblastiach: i) vypracovanie noriem a spoločných špecifikácií v oblasti výkonnosti a trvanlivosti batérií; ii) vypracovanie harmonizovaných pravidiel výpočtu v oblasti triedeného zberu prenosných batérií, vyhlásenia o uhlíkovej stope, výpočtu výkonnostných tried vzhľadom na uhlíkovú stopu a výpočtu recyklovaného obsahu a úrovní recyklačnej efektivity; iii) vypracovanie usmernenia o odstrániteľnosti a nahraditeľnosti prenosných batérií; iv) rozhodnutie o formátoch a vývoj systémov na prijímanie podaní v súvislosti s elektronickou výmenou informácií a v) vypracovanie kritérií zeleného verejného obstarávania. Zdroje na štúdie a administratívne dojednania v tomto kontexte budú pokryté z programu LIFE v celkovej výške približne 4,7 milióna EUR a z rozpočtového riadka Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s tovarom a so službami vo výške 10,7 milióna EUR.

Rozpočet návrhu sa predkladá v bežných cenách s výnimkou rozpočtovej zložky týkajúcej sa agentúry ECHA, v prípade ktorej boli mzdy indexované na úrovni 2 % rastu ročne. Na zvýšenie finančnej podpory určenej pre agentúru ECHA budú potrebné ďalšie zdroje.

V legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu sa uvádza vplyv na rozpočtové, ako aj ľudské a administratívne zdroje.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Cieľom navrhovanej zmeny klasifikácie batérií je aktualizovať existujúce pravidlá tak, aby sa vzťahovali na všetky batérie vrátane možných nových typov. Pravidlami monitorovania sa bude musieť zabezpečiť zamýšľané vykonávanie a presadzovanie nových opatrení.

Stanovenie nového cieľa miery zberu prenosných batérií si vyžaduje monitorovanie miery zberu v členských štátoch. Uvedená miera bola v prípade aktuálneho cieľa stanovená na 45 % a zahŕňala každoročný zber informácií z členských štátov vykonávaný Eurostatom. Stanovenie nového cieľa by preto nemalo viesť k vzniku dodatočných oznamovacích povinností.

Vytvorenie systému oznamovania údajov o automobilových a priemyselných batériách si vyžaduje zber informácií, ktoré sa už získavajú na vnútroštátnej úrovni. V prípade automobilových batérií a batérií pre elektrické vozidlá by sa daný systém oznamovania údajov mohol vytvoriť ako doplnok k systému zriadenému na základe smernice o vozidlách po dobe životnosti.

Cieľ recyklačnej efektivity pre lítiové batérie je stanovený na úrovni 65 %, a to od roku 2025. Eurostat od roku 2014 každoročne zbiera údaje o úrovniach recyklačnej efektivity olovených, kadmiových a ďalších batérií. Išlo by teda o menšie doplnenie s cieľom zahrnúť medzi štandardne zbierané údaje aj údaje o recyklačnej efektivite lítia.

Povinnosť oznamovať údaje o uhlíkovej stope spojenej s celkovým životným cyklom batérií uvádzaných na trh (okrem fázy používania) si vyžaduje vytvorenie IT nástroja, ktorý bude zhotoviteľom umožňovať priame zadávanie informácií. V nadväznosti na prijaté pravidlá Komisia plánuje ponúknuť webový nástroj a bezplatný prístup k archívom sekundárnych súborov údajov, a tak uľahčiť proces výpočtu uhlíkovej stopy. Predkladané údaje by sa mohli využiť na stanovenie referenčných hodnôt emisií skleníkových plynov, na posúdenie toho, či sa zavedením výkonnostných tried vzhľadom na intenzitu skleníkových plynov podarí zlepšiť uhlíkovú stopu a environmentálne vlastnosti batérií, ako aj na posúdenie potreby ďalších stimulov a/alebo opatrení týkajúcich sa kondicionality trhu.

Podobne by sa mala zaviesť povinnosť uvádzať v technickej dokumentácii informácie o výkonnosti a trvanlivosti. V závislosti od typu batérie by sa mali tieto informácie sprístupňovať aj na internete v databáze batérií a/alebo v pase batérie.

Výrobcovia by museli poskytovať informácie o množstve recyklovaného obsahu podľa harmonizovanej metodiky.

Pokiaľ ide o odstrániteľnosť, mali by sa posilniť súčasné povinnosti. V oblasti nahraditeľnosti sa navrhujú nové ustanovenia.

Ustanovenia týkajúce sa vyhlásenia o uhlíkovej stope a vyhlásenia o recyklovanom obsahu, ako aj politiky náležitej starostlivosti v súvislosti so zodpovedným získavaním surovín by si vyžadovali overovanie treťou stranou, ktoré by v zásade vykonávali notifikované orgány.

Za kontrolu platnosti informácií poskytovaných na účely plnenia všetkých povinností vyplývajúcich z nariadenia by mali zodpovedať vnútroštátne orgány zodpovedné za dohľad nad trhom.

Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Keďže právnym nástrojom je nariadenie, ktoré je v členských štátoch priamo uplatniteľné, vysvetľujúci dokument nie je potrebný.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Kapitola I nariadenia obsahuje všeobecné ustanovenia.

článku 1 sa uvádza, že v nariadení sa stanovujú požiadavky na udržateľnosť, bezpečnosť a označovanie s cieľom umožniť uvádzanie batérií na trh a do prevádzky, ako aj požiadavky na zber, spracovanie a recykláciu použitých batérií. Nariadenie sa vzťahuje na všetky typy batérií a uvádzajú sa v ňom štyri kategórie batérií, konkrétne prenosné batérie, automobilové batérie, batérie pre elektrické vozidlá a priemyselné batérie.

Článok 2 obsahuje vymedzenie pojmov.

článku 3 sa stanovuje zásada voľného pohybu batérií, ktoré zodpovedajú požiadavkám predmetného nariadenia, na jednotnom trhu.

článku 4 sa sumarizuje, v ktorých ustanoveniach sú uvedené a obsiahnuté spresnenia požiadaviek na udržateľnosť, bezpečnosť a označovanie, pričom sa v ňom náležite odkazuje na kapitoly II a III. V súvislosti s inými aspektmi nesmú batérie predstavovať riziko pre ľudské zdravie, bezpečnosť, majetok alebo životné prostredie.

Článok 5 sa týka požiadavky, na základe ktorej musia členské štáty vymenovať jeden alebo viaceré príslušné orgány na riešenie problematiky fázy konca životnosti batérií.

kapitole II nariadenia sa stanovujú požiadavky na udržateľnosť a bezpečnosť.

článku 6prílohe I sa stanovujú obmedzenia používania nebezpečných látok v batériách, najmä ortuti a kadmia.

článku 7prílohe II sa stanovujú pravidlá týkajúce sa uhlíkovej stopy batérií pre elektrické vozidlá a dobíjateľné priemyselné batérie. Požiadavky sú rozdelené do niekoľkých fáz, pričom prvú tvorí požiadavka na informácie v podobe vyhlásenia o uhlíkovej stope. V ďalšej fáze sa batérie klasifikujú do výkonnostných tried vzhľadom na uhlíkovú stopu. Vzhľadom na výsledky špecializovaného posúdenia vplyvu budú batérie napokon musieť dosahovať maximálne limity uhlíkovej stopy počas životného cyklu. Harmonogram týkajúci sa týchto troch požiadaviek je stanovený tak, že do 1. júla 2024 je potrebné splniť požiadavku na vyhlásenie o uhlíkovej stope, do 1. januára 2026 požiadavku na výkonnostné triedy a do 1. júla 2027 požiadavku na maximálne limity uhlíkovej stopy počas životného cyklu.

článku 8 sa vyžaduje, aby technická dokumentácia týkajúca sa priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie, ktoré ako aktívne materiály obsahujú kobalt, olovo, lítium alebo nikel, od 1. januára 2027 obsahovala informácie o konkrétnom množstve uvedených zhodnotených materiálov, ktoré sa nachádza v jednotlivých modeloch a šaržiach batérií, a to podľa jednotlivých výrobných podnikov. Od 1. januára 2030 bude nevyhnutné, aby bol v aktívnych materiáloch, ktoré sa vyskytujú v uvedených batériách, obsiahnutý tento minimálny podiel kobaltu, olova, lítia alebo niklu získaného z odpadu s obsahom týchto kovov: 12 % kobaltu; 85 % olova, 4 % lítia a 4 % niklu. Od 1. januára 2035 sa minimálny podiel zhodnoteného kobaltu, lítia alebo niklu zvýši na 20 % v prípade kobaltu, 10 % v prípade lítia a 12 % v prípade niklu. V prípade olova zostane minimálny podiel na úrovni 85 %. V opodstatnených a náležitých prípadoch vzhľadom na dostupnosť alebo nedostatok kobaltu, olova, lítia alebo niklu zhodnoteného z odpadu bude Komisia splnomocnená prijať delegovaný akt, ktorým sa tieto ciele zmenia. 

článku 9prílohe III sa vyžaduje, aby sa od 1. januára 2026 prenosné batérie na všeobecné použitie uvádzali na trh iba vtedy, ak spĺňajú parametre elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti. Komisia bude mať právomoc prijímať delegované akty s cieľom stanoviť minimálne požiadavky týkajúce sa týchto parametrov a meniť ich vzhľadom na dosiahnutý vedecko-technický pokrok. Do 31. decembra 2030 Komisia posúdi uskutočniteľnosť opatrení na ukončenie používania nedobíjateľných prenosných batérií na všeobecné použitie a na tento účel podá správu Európskemu parlamentu a Rade a zváži podniknutie náležitých opatrení vrátane prijatia legislatívnych návrhov.

článku 10prílohe IV sa stanovuje požiadavka na informácie o parametroch elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti pre dobíjateľné priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie. Od 1. januára 2026 musia dobíjateľné priemyselné batérie spĺňať minimálne hodnoty, ktoré bude mať Komisia právomoc prijať prostredníctvom delegovaného aktu.

článku 11 sa od zhotoviteľov vyžaduje, aby prístroje, v ktorých sú zabudované prenosné batérie, navrhovali tak, aby koncový používateľ alebo nezávislý prevádzkovateľ mohol použité batérie jednoducho vybrať a vymeniť.

článku 12prílohe V sa vyžaduje, aby boli stacionárne batériové systémy uskladňovania energie počas bežnej prevádzky a používania bezpečné, pričom sa musí predložiť aj dôkaz o úspešnom testovaní bezpečnostných parametrov stanovených v prílohe V, pri ktorom by sa mali využiť najmodernejšie testovacie metodiky. Komisia bude mať právomoc prostredníctvom delegovaného aktu zmeniť bezpečnostné požiadavky stanovené v prílohe V, na ktoré sa má prihliadať pri testovaní bezpečnosti batérie.

kapitole III nariadenia sa stanovujú požiadavky na označovanie a informácie.

článku 13prílohe VI sa vyžaduje, aby boli od 1. januára 2027 batérie viditeľne, čitateľne a nezmazateľne označené tak, aby obsahovali potrebné informácie, na základe ktorých bude možná identifikácia batérií a ich kľúčových vlastností. Rôzne etikety na batérii alebo jej balení musia obsahovať informácie o životnosti, kapacite nabíjania, požiadavke na triedený zber, prítomnosti nebezpečných látok a bezpečnostných rizikách. V závislosti od konkrétneho typu batérie musí kód QR, ktorý je na nej vytlačený alebo vyrazený, poskytovať prístup k informáciám týkajúcim sa predmetnej batérie. Komisia bude mať právomoc prostredníctvom vykonávacieho aktu zaviesť harmonizované špecifikácie týkajúce sa určitých požiadaviek na označovanie.

článku 14 sa vyžaduje, aby dobíjateľné priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá obsahovali systém riadenia batérie, v ktorom budú uložené informácie a údaje potrebné na určenie stavu a očakávanej životnosti batérií v súlade s parametrami stanovenými v prílohe VII. Prístup k údajom o týchto parametroch v systéme riadenia batérie sa bude poskytovať právnickým alebo fyzickým osobám, ktoré si batériu legálne zakúpili, alebo všetkým tretím osobám konajúcim v ich mene, a to kedykoľvek na účely vyhodnotenia zostatkovej hodnoty batérie, na účely zjednodušenia opätovného použitia, zmeny účelu použitia alebo repasovania batérie, ako aj na účely sprístupnenia batérie nezávislým agregátorom prevádzkujúcim virtuálne elektrárne v elektrizačnej sústave.

Kapitola IV obsahuje pravidlá posudzovania zhody batérií a z väčšej časti ju tvoria štandardné ustanovenia. V tejto súvislosti treba spomenúť článok 17 a článok 18.

Článok 17 sa týka postupov posudzovania zhody a stanovujú sa v ňom dva rôzne postupy posudzovania v závislosti od konkrétnej posudzovanej výrobkovej požiadavky. V prílohe VIII sa podrobne opisujú uplatniteľné postupy. Vzhľadom na vývoj na trhu s batériami alebo v hodnotovom reťazci v oblasti batérií môže Komisia prostredníctvom delegovaného aktu zmeniť postupy posudzovania zhody s cieľom zaradiť do daného postupu kroky overovania a zmeniť modul posudzovania.

Článok 18 sa týka EÚ vyhlásenia o zhode, v ktorom sa uvádza, že bola preukázaná zhoda s požiadavkami nariadenia na udržateľnosť, bezpečnosť a označovanie. prílohe IX k nariadeniu sa podrobne stanovuje modelová štruktúra EÚ vyhlásenia o zhode.

Kapitola V sa zaoberá notifikáciou orgánov posudzovania zhody a z väčšej časti ju tvoria štandardné ustanovenia. Niektoré ustanovenia sú upravené na účely posilnenia nezávislosti notifikovaných orgánov. Na tento účel treba spomenúť články 23, 25, 27, 28 a 33.

článku 23 sa stanovujú požiadavky týkajúce sa notifikujúcich orgánov. Notifikujúce orgány musia byť pri svojej činnosti objektívne a nestranné a musia chrániť dôvernosť informácií, ktoré získajú. Napriek tomu by mali byť schopné vymieňať si informácie o notifikovaných orgánoch s vnútroštátnymi orgánmi, notifikujúcimi orgánmi iných členských štátov a Komisiou, a tak zabezpečovať konzistentnosť posudzovania zhody.

Článok 25 obsahuje požiadavky týkajúce sa notifikovaných orgánov. Notifikovaný orgán a jeho zamestnanci by mali mať možnosť zachovať si nezávislosť od hospodárskych subjektov v hodnotovom reťazci v oblasti batérií a od ďalších spoločností, najmä od zhotoviteľov batérií, obchodných partnerov výrobcov batérií, investorov disponujúcich akciami v podnikoch vlastnených zhotoviteľmi batérií, ako aj od ostatných notifikovaných orgánov a obchodných združení notifikovaných orgánov či materských spoločností a dcérskych spoločností týchto orgánov.

Článok 27 sa zaoberá dcérskymi spoločnosťami notifikovaných orgánov a využívaním subdodávateľov týmito orgánmi. Hoci sa akceptuje, že notifikované orgány zadávajú časť svojich činností spojených s posudzovaním zhody subdodávateľom alebo zverujú úlohy dcérskym spoločnostiam, je potrebné zabezpečiť, aby určité činnosti a rozhodovacie procesy vykonával výlučne ten notifikovaný orgán, ktorý uskutočňuje posudzovanie zhody.

Článok 28 sa týka žiadosti o notifikáciu. Podľa článku 25 by mal byť notifikovaný orgán schopný svoju nezávislosť dokumentačne podložiť a príslušnú dokumentáciu poskytnúť notifikujúcemu orgánu.

Článok 33 sa týka operačných povinností notifikovaných orgánov. V prípade záporného rozhodnutia o certifikácii by mal mať hospodársky subjekt možnosť predmetnú dokumentáciu k batérii doplniť ešte pred vydaním druhého a záverečného rozhodnutia orgánu posudzovania zhody, ktoré sa týka certifikácie.

kapitole VI sa stanovujú povinnosti hospodárskych subjektov. Ustanovenia sú štandardné, treba však spomenúť článok 39.

článku 39 a v prílohe X sa vyžaduje zavedenie politík náležitej starostlivosti pre dobíjateľné priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá uvádzané na jednotný trh. Komisia má právomoc preskúmať zoznam látok a kategórie rizík, ktorých sa týka táto povinnosť.

Kapitola VII obsahuje povinnosti týkajúce sa nakladania s batériami po skončení ich životnosti. Zdá sa, že je relevantné osobitne odkazovať na ustanovenia o registrácii, rozšírenej zodpovednosti výrobcu, zbere, spracovaní a recyklovaní vrátane úrovní recyklačnej efektivity, ako aj na ustanovenia týkajúce sa informácií o skončení životnosti, ustanovenia o zmene účelu batérií či ustanovenia o oznamovaní údajov o batériách. Pravidlami, ktoré obsahuje táto kapitola, sa nahrádzajú príslušné pravidlá uvedené v smernici 2006/66/ES, ktorá sa zrušuje s účinnosťou od 1. júla 2023.

článku 46 sa vyžaduje, aby členské štáty zriadili register na monitorovanie toho, či výrobcovia plnia požiadavky týkajúce sa nakladania s batériami po skončení ich životnosti. Tento register bude spravovať príslušný orgán členského štátu. Výrobcovia sú povinní sa zaregistrovať, pričom registrácia sa udelí na základe žiadosti, ktorá musí obsahovať všetky informácie uvedené v článku.

článku 47 sa stanovuje rozšírená zodpovednosť výrobcu za batérie, ktoré sa do členského štátu dodávajú po prvýkrát. Obsahuje požiadavku, aby výrobcovia batérií zabezpečili plnenie povinností v oblasti nakladania s odpadom. Na účely plnenia svojich povinností môžu výrobcovia zároveň fungovať kolektívne, a to v organizácii zodpovednosti výrobcov. Táto zodpovednosť sa týka predovšetkým povinností v oblasti financovania a organizovania triedeného zberu a spracovania použitých batérií, oznamovania údajov príslušnému orgánu, podpory triedeného zberu batérií a poskytovania informácií vrátane aspektov týkajúcich sa konca životnosti batérií.

článku 48 sa stanovuje, že výrobcovia musia jednotlivo alebo prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečovať zber všetkých použitých prenosných batérií, a to bez ohľadu na ich charakter, značku či pôvod. Na tento účel vytvoria v spolupráci s ďalšími zaangažovanými prevádzkovateľmi vrátane distribútorov, spracovateľov odpadu z elektrických zariadení a vozidiel po dobe životnosti, verejných orgánov a dobrovoľných zberných miest sieť zberných miest, ktorú bude môcť koncový používateľ využívať bezplatne. Výrobcovia sú ďalej povinní zaviesť potrebné praktické opatrenia týkajúce sa zberu a prevozu použitých batérií z týchto zberných miest, aby sa zabezpečilo následné spracovanie a recyklácia použitých prenosných batérií. Výrobcovia použitých prenosných batérií sú povinní plniť ciele zberu stanovené v článku. Opatrenia v oblasti zberu podliehajú povoleniu príslušného orgánu, ktorý musí overiť, či si výrobcovia plnia povinnosti v oblasti zberu použitých prenosných batérií a či dosahujú stanovené ciele.

článku 49 sa vyžaduje, aby výrobcovia automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá jednotlivo alebo prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečovali zber všetkých použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel. Tento zber musí byť bezplatný a nesmie sa podmieňovať povinnosťou, aby si koncový používateľ zakúpiť novú batériu. Výrobca musí od koncových používateľov alebo z dostupných zberných miest spätne preberať použité automobilové batérie, priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá v spolupráci s distribútormi týchto typov batérií, so zariadeniami na spracovanie a recykláciu odpadu z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po dobe životnosti, s verejnými orgánmi a tretími stranami nakladajúcimi s odpadom v ich mene.

článku 55 sa stanovujú miery zberu použitých prenosných batérií, ktoré majú dosiahnuť členské štáty, s aktuálnou výnimkou týkajúcou sa použitých batérií z ľahkých dopravných prostriedkov. Miery zberu sa budú postupne zvyšovať tak, aby sa do konca roka 2025 zabezpečil zber 65 % a do konca roka 2030 zber 70 % použitých prenosných batérií.

článku 56 sa stanovujú požiadavky, ktoré musia spĺňať spracovateľské zariadenia a ktoré sa týkajú náležitého spracovania a recyklácie všetkých zozbieraných použitých batérií. Ak sa na zariadenia na spracovanie odpadu a procesy spracovania odpadu vzťahuje smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách, bude sa na ne vzťahovať aj naďalej. V každom prípade sa spracovanie musí vykonávať s využitím najlepších dostupných techník a na základe požiadaviek, ktoré sa podrobne stanovujú v prílohe XII časti A. Vzhľadom na hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v článku 4 smernice 2008/98/ES sa batérie nesmú ukladať na skládky ani spaľovať.

Článok 57 sa týka cieľov týkajúcich sa úrovní recyklačnej efektivity a materiálového zhodnocovania, pričom sa v ňom stanovuje, že všetky zozbierané použité batérie sa musia recyklovať. Recyklačné procesy musia dosahovať minimálne úrovne recyklačnej efektivitu stanovené v prílohe XII, ktoré sa budú časom zvyšovať. Tieto požiadavky sa stanovujú pre olovené, niklovo-kadmiové, lítiové a ďalšie batérie.

Článok 59 obsahuje požiadavky na činnosti týkajúce sa zmeny účelu použitia a repasovania s cieľom druhotného využitia priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá. Obsahuje požiadavky na zjednodušenie tejto činnosti, ako je požiadavka na výrobcov príslušných batérií, aby prevádzkovateľom zaoberajúcim sa zmenou účelu použitia poskytovali prístup k systému riadenia batérie na určenie jej stavu. Takisto sa v ňom stanovujú povinnosti pre osoby vykonávajúce zmenu účelu použitia alebo repasovania batérií, ktorými sa má zabezpečiť, aby sa preskúmanie, testovanie výkonnosti, balenie a preprava batérií a ich komponentov vykonávali na základe primeranej kontroly kvality a podľa bezpečnostných pokynov. Osoby vykonávajúce činnosti zmeny účelu použitia alebo repasovania batérií musia zabezpečiť, aby batéria so zmeneným účelom použitia alebo repasovaná batéria zodpovedala pri uvedení na trh tomuto nariadeniu a ďalším príslušným právnym predpisom, ako aj technickým požiadavkám na svoj konkrétny účel použitia. Ak sa však preukáže, že batéria so zmeneným účelom použitia alebo repasovaná batéria bola uvedená na trh pred tým, ako začali platiť určité požiadavky týkajúce sa uhlíkovej stopy, recyklovaného obsahu, výkonnosti a trvanlivosti, ako aj náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci (uvedené v článkoch 7, 8, 10 a 39 nariadenia), na danú batériu so zmeneným účelom použitia alebo repasovanú batériu sa nebudú vzťahovať povinnosti vyplývajúce z týchto ustanovení. Na účely zdokumentovania, že batéria už nie je odpadom, musí prevádzkovateľ vykonávajúci príslušnú činnosť na žiadosť príslušného orgánu preukázať: 1. doklad o hodnotení stavu alebo testovaní batérie; 2. istotu ďalšieho použitia (na základe faktúry alebo kúpnej zmluvy) a 3. náležitú ochranu pred poškodením počas prepravy, nakladania a vykladania. Tieto informácie budú sprístupnené koncovým používateľom a tretím stranám konajúcim v ich mene za rovnocenných podmienok, a to ako súčasť technickej dokumentácie pripojenej k batérii so zmeneným účelom použitia pri jej uvádzaní na trh alebo do prevádzky.

Článok 60 obsahuje požiadavky na poskytovanie informácií o použitých batériách. Patria k nim povinnosti výrobcov alebo organizácií zodpovednosti výrobcov voči koncovým používateľom a distribútorom týkajúce sa ich prínosu k spracovaniu batérií po skončení ich životnosti. V článku sa stanovujú aj povinnosti v oblasti poskytovania informácií distribútorom a prevádzkovateľom zapojeným do zberu a spracovania odpadu, ktoré sa týkajú bezpečnosti počas zberu a uskladňovania použitých batérií, ako aj povinnosti v oblasti poskytovania informácií týmto prevádzkovateľom, ktoré slúžia na uľahčenie odstraňovania použitých batérií a na ich následné spracovanie.

Článok 61 sa týka povinnosti príslušných prevádzkovateľov v oblasti nakladania s odpadom oznamovať príslušnému orgánu údaje o nakladaní s použitými batériami. Patria sem predovšetkým požiadavky na výrobcov alebo organizácie zodpovednosti výrobcov konajúce v ich mene, podľa ktorých majú oznamovať počet batérií uvedených na trh, počet použitých batérií zozbieraných a odoslaných na spracovanie a recykláciu, a požiadavky na prevádzkovateľov recyklácie, podľa ktorých majú oznamovať údaje o použitých batériách vstupujúcich do procesu recyklácie, o úrovniach recyklačnej efektivity a úrovniach zhodnotenia materiálov získaných z použitých batérií, ako aj o počte spracovaných a recyklovaných batérií.

Článok 62 sa týka oznamovania údajov Komisii členskými štátmi. Členské štáty musia Komisii za každý kalendárny rok oznámiť informácie podľa typu batérie a jej chemického zloženia, ktoré sa týkajú počtu batérií po prvýkrát dodaných v rámci územia daného členského štátu na distribúciu alebo použitie, počtu riadne zozbieraných použitých batérií, ako aj údaje o dosiahnutých úrovniach recyklácie, ako aj o tom, či sa podarilo dosiahnuť úrovne recyklačnej efektivity a úrovne materiálového zhodnotenia stanovené v nariadení. Komisia stanoví formát oznamovania vo vykonávajúcich aktoch.

Kapitola VIII sa týka elektronickej výmeny informácií.

Článok 64 sa týka systému elektronickej výmeny informácií, ktorý Komisia zavedie do 1. januára 2026. Systém bude obsahovať informácie a údaje o dobíjateľných priemyselných batériách a batériách pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie, ako sa to stanovuje v prílohe XIII. Tieto informácie a údaje budú triediteľné a vyhľadávateľné, a to s dodržaním otvorených noriem pre používanie tretími stranami. Príslušné hospodárske subjekty budú môcť zadávať do systému informácie v strojovo čitateľnom formáte. Komisia bude prostredníctvom tohto systému uverejňovať určité informácie uvedené v článku 62, pričom vo vykonávacom akte stanoví podrobnosti týkajúce sa štruktúry predmetného systému, formátu, v ktorom sa majú tieto informácie predkladať, a pravidiel prístupu, výmeny, správy, skúmania, uverejňovania a opätovného využívania informácií a údajov v danom systéme.

Článok 65 sa týka pasu batérie a vyžaduje sa v ňom, aby mali do 1. januára 2026 všetky priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá, ktoré sa uvádzajú na trh, elektronický záznam. Záznamy musia byť pre každú batériu jedinečné, aby ju bolo možné identifikovať na základe jedinečného identifikátora. Pas batérie bude prepojený s informáciami o základných vlastnostiach jednotlivých typov a modelov batérií, ktoré sú uložené v dátových zdrojoch systému zavedeného na základe článku 64, a bude dostupný na internete.

kapitole IX sa stanovujú štandardné ustanovenia o dohľade nad trhom.

Na základe článku 69 majú orgány dohľadu nad trhom možnosť žiadať od hospodárskych subjektov prijatie nápravných opatrení, ak sa zistí, že batéria nevyhovuje požiadavkám alebo hospodársky subjekt porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z pravidiel týkajúcich sa jednotného trhu alebo udržateľnosti, bezpečnosti, označovania a náležitej starostlivosti.

Kapitola X sa týka zeleného verejného obstarávania, postupu zavádzania nových a zmeny existujúcich obmedzení nebezpečných látok a uznávania schém náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci Komisiou.

Článok 70 sa týka zeleného verejného obstarávania a vyžaduje sa v ňom, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia pri obstarávaní batérií alebo výrobkov obsahujúcich batérie zvažovali vplyvy batérií na životné prostredie počas celého ich životného cyklu s cieľom zachovať ich na minimálnej úrovni. Na tento účel sa od verejných obstarávateľov a obstarávateľov vyžaduje, aby medzi technické špecifikácie a kritériá na vyhodnotenie ponúk zahrnuli požiadavky vyplývajúce z článkov 7 až 10, čím sa zabezpečí, že sa daný výrobok bude vyberať spomedzi výrobkov, ktoré počas svojho životného cyklu vykazujú výrazne nižšie environmentálne vplyvy. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov zaviesť minimálne povinné kritériá zeleného verejného obstarávania.

Článok 71 (popri ustanoveniach článku 6 a prílohy I) obsahuje postup zmeny obmedzení nebezpečných látok.

Článok 72 sa týka schém náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci a ich uznávania Komisiou. Vlády, priemyselné združenia a zoskupenia zainteresovaných organizácií, ktoré vytvorili schémy náležitej starostlivosti a vykonávajú nad nimi dohľad, môžu požiadať Komisiu, aby uznala schémy náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, ktoré vytvorili a na ktoré dohliadajú. Ak Komisia určí, že hospodársky subjekt dokáže vďaka účinnému vykonávaniu danej schémy náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci plniť požiadavku, ktorá sa týka zavedenia politiky náležitej starostlivosti, prijme vykonávací akt, ktorým tejto schéme udelí uznanie potvrdzujúce rovnocennosť s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

kapitole XI sa stanovujú delegované právomoci a komitologický postup.

kapitole XII sa stanovuje zmena nariadenia (EÚ) 2109/1020.

kapitole XIII sa stanovujú záverečné ustanovenia.

2020/0353 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 22 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 23 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Európska zelená dohoda 24 je stratégia rastu Európy, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov dosahovať nulové hodnoty a kde hospodársky rast nebude závislý od využívania zdrojov. Jedným zo základných predpokladov dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 je odklon od využívania vozidiel na fosílne palivá a prechod na elektromobilitu. Treba zabezpečiť, aby sa na trhu v Únii uvádzali a predávali výrobky, ktorých zdroje, ale aj výroba majú udržateľný charakter – len vtedy budú výrobkové politiky Únie predstavovať prínos ku globálnemu znižovaniu emisií uhlíka.

(2)Batérie sú teda dôležitým zdrojom energie a jedným z kľúčových faktorov udržateľného rozvoja, ekologickej mobility, čistej energie a klimatickej neutrality. Očakáva sa, že dopyt po batériách bude v nadchádzajúcich rokoch rýchlo rásť, najmä pokiaľ ide o cestné elektrické vozidlá, v ktorých sa využívajú batérie na účely trakcie, vďaka čomu sa čoraz viac zlepšuje globálne strategické postavenie tohto trhu. Vo významnej miere bude napredovať aj vedecko-technický pokrok v oblasti vývoja batériových technológií. Vzhľadom na strategický význam batérií a s cieľom poskytnúť všetkým zúčastneným prevádzkovateľom právnu istotu a zabrániť diskriminácii, prekážkam obchodu a narušeniam trhu s batériami je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa parametrov udržateľnosti, výkonnosti, bezpečnosti, zberu, recyklácie a druhotného využitia batérií, ako aj pravidlá týkajúce sa informácií o batériách. Treba vytvoriť harmonizovaný regulačný rámec na riešenie celého životného cyklu batérií, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii.

(3)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES 25 priniesla zlepšenie environmentálnych vlastností batérií a zaviedli sa v nej isté spoločné pravidlá a povinnosti pre hospodárske subjekty, a to najmä prostredníctvom harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa obsahu ťažkých kovov a označovania batérií, ako aj pravidiel a cieľov súvisiacich s nakladaním so všetkými použitými batériami s prihliadnutím na rozšírenú zodpovednosť výrobcu.

(4)V správach Komisie o vykonávaní, vplyve a hodnotení smernice 2006/66/ES 26 sa poukázalo nielen na dosiahnuté výsledky, ale aj na obmedzenia uvedenej smernice, najmä vzhľadom na zásadne zmenený kontext, ktorý sa vyznačuje strategickým významom batérií a ich čoraz intenzívnejším využívaním.

(5)V strategickom akčnom pláne Komisie týkajúcom sa batérií 27 sa stanovujú opatrenia na podporu úsilia, ktorého cieľom je vybudovať v Európe hodnotový reťazec v oblasti batérií zahŕňajúci ťažbu, udržateľné získavanie a spracovanie surovín, udržateľné materiály pre batérie, výrobu článkov, ako aj opätovné používanie a recykláciu batérií.

(6)V Európskej zelenej dohode Komisia potvrdila záväzok vykonávať strategický akčný plán pre batérie a zaviazala sa navrhnúť právne predpisy v záujme zaistenia bezpečného, obehového a udržateľného hodnotového reťazca v oblasti batérií týkajúceho sa všetkých batérií, a to vrátane dodávok batérií pre rastúci trh s elektrickými vozidlami.

(7)Rada vo svojich záveroch zo 4. októbra 2019 s názvom Viac obehovosti – prechod na udržateľnú spoločnosť vyzvala okrem iného na uplatňovanie súdržných politík sprevádzajúcich prechod na elektromobilitu, ktoré by slúžili na podporu rozvoja technológií zlepšujúcich udržateľnosť a obehovosť batérií. Rada okrem toho vyzvala na naliehavú revíziu smernice 2006/66/ES, ktorá by mala byť zameraná na všetky relevantné druhy batérií a materiálov a v rámci ktorej by sa malo predovšetkým prihliadať na špecifické požiadavky týkajúce sa lítia a kobaltu, ako aj na mechanizmus umožňujúci adaptáciu danej smernice na budúce zmeny batériových technológií.

(8)V novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo prijatom 11. marca 2020 28 sa uvádza, že v návrhu nového regulačného rámca pre batérie sa zvážia pravidlá týkajúce sa recyklovaného obsahu a opatrenia na zlepšenie mier zberu a recyklácie všetkých batérií s cieľom zabezpečiť zhodnocovanie cenných materiálov a poskytnúť spotrebiteľom usmernenia, pričom sa v ňom bude riešiť otázka potenciálneho ukončenia používania nedobíjateľných batérií v prípade, že sú k dispozícii alternatívne riešenia. Okrem toho sa v ňom uvádza, že sa bude prihliadať na požiadavky udržateľnosti a transparentnosti v kontexte uhlíkovej stopy výroby batérií, etického získavania surovín a bezpečnosti dodávok v záujme uľahčenia opätovného použitia, zmeny účelu a recyklácie batérií.

(9)Riešenie celého životného cyklu všetkých batérií uvádzaných na trh Únie si vyžaduje stanovenie harmonizovaných požiadaviek na výrobky a ich uvádzanie na trh vrátane postupov posudzovania zhody, ako aj požiadaviek na komplexné riešenie fázy konca životnosti batérií. V záujme uzatvorenia materiálových cyklov treba stanoviť požiadavky týkajúce sa fázy konca životnosti výrobku s cieľom riešiť environmentálne vplyvy batérií a predovšetkým podporovať vytváranie trhov na recykláciu batérií a trhov s druhotnými surovinami získavanými z batérií. V záujme dosiahnutia plánovaných cieľov riešiť celý životný cyklus batérie v rámci jedného právneho nástroja, zabrániť prekážkam obchodu a narušeniu hospodárskej súťaže a chrániť integritu vnútorného trhu by pravidlá, ktorými sa stanovujú požiadavky týkajúce sa batérií, mali mať v celej Únii jednotný charakter pre všetkých prevádzkovateľov, aby sa členským štátom nevytváral priestor na ich rozdielne vykonávanie. Smernica 2006/66/ES by sa preto mala nahradiť nariadením.

(10)Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky typy batérií a akumulátorov uvádzaných na trh alebo do prevádzky v rámci Únie, či už sú uvádzané samostatne alebo ako zabudovaná súčasť prístrojov, prípadne sú pri elektrických a elektronických prístrojoch a vozidlách dodávané inak. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez ohľadu na to, či ide o batériu navrhnutú špecificky pre daný výrobok alebo o batériu na všeobecné použitie, a bez ohľadu na to, či je zabudovaná do výrobku alebo sa dodáva spolu s výrobkom, v ktorom sa má použiť, alebo samostatne.

(11)Výrobky uvádzané na trh ako sady batérií, ktoré sú batériami alebo súpravami článkov navzájom prepojenými a/alebo zapuzdrenými do vonkajšieho obalu tak, aby tvorili jeden celok, ktorý by koncový užívateľ nemal rozdeľovať alebo otvárať, a ktoré zodpovedajú vymedzeniu pojmu „batérie“, by mali podliehať požiadavkám uplatniteľným na batérie. Výrobky uvádzané na trh ako batériové moduly, ktoré zodpovedajú vymedzeniu pojmu „sada batérií“, by mali podliehať požiadavkám uplatniteľným na sady batérií.

(12)V rámci širokého rozsahu pôsobnosti nariadenia je vhodné rozlišovať medzi rôznymi kategóriami batérií v súlade s ich návrhom a použitím, a to nezávisle od chemického zloženia batérie. Vzhľadom na nový vývoj v oblasti používania batérií by sa mala ďalej rozvinúť klasifikácia batérií podľa smernice 2006/66/ES na prenosné batérie na jednej strane a na priemyselné batérie a automobilové batérie na strane druhej. Batérie, ktoré sa používajú na účely trakcie v elektrických vozidlách a ktoré podľa smernice 2006/66/ES patria do kategórie priemyselných batérií, predstavujú vzhľadom na rýchlo stúpajúci počet cestných elektrických vozidiel veľký a stále rastúci segment trhu. Preto je vhodné klasifikovať batérie, ktoré sa používajú na účely trakcie v cestných vozidlách, ako novú kategóriu batérií pre elektrické vozidlá. Batérie, ktoré sa používajú na účely trakcie v iných dopravných prostriedkoch vrátane prostriedkov železničnej, vodnej či leteckej dopravy, naďalej patria do kategórie priemyselných batérií podľa tohto nariadenia. Termín priemyselná batéria zahŕňa širokú skupinu batérií, ktoré sú určené na používanie v rámci priemyselných činností, komunikačnej infraštruktúry, poľnohospodárskych činností alebo pri výrobe a distribúcii elektrickej energie. Okrem tohto neúplného zoznamu príkladov by sa za priemyselnú batériu mala považovať každá batéria, ktorá nie je prenosnou či automobilovou batériou ani batériou pre elektrické vozidlo. Na účely tohto nariadenia sa batérie využívané na účely uskladňovania energie v súkromnej sfére či domácom prostredí považujú za priemyselné batérie. Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky batérie používané v ľahkých dopravných prostriedkoch, ako sú elektrické bicykle a kolobežky, klasifikovali ako prenosné batérie, je potrebné objasniť vymedzenie pojmu „prenosné batérie“ a zaviesť hmotnostný limit pre takéto batérie.

(13)Batérie by mali byť navrhnuté a vyrobené tak, aby sa optimalizovala ich výkonnosť, trvanlivosť a bezpečnosť a minimalizovala ich environmentálna stopa. Je vhodné stanoviť osobitné požiadavky na udržateľnosť dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie s kapacitou nad 2 kWh, keďže takéto batérie predstavujú segment trhu, v prípade ktorého sa v nasledujúcich rokoch očakáva najväčší rast.

(14)Je potrebné, aby členské štáty určili jeden alebo viacero príslušných orgánov s cieľom zabezpečiť plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia a monitorovať a overovať, či výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov dodržiavajú požiadavky tohto nariadenia.

(15)Malo by sa obmedziť používanie nebezpečných látok v batériách v záujme ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ako aj zníženia výskytu takýchto látok v odpade. Preto je okrem obmedzení stanovených v prílohe XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 29 vhodné stanoviť obmedzenia týkajúce sa obsahu ortuti a kadmia v určitých typoch batérií. Zo zákazu týkajúceho sa obsahu kadmia by sa mali vyňať batérie používané vo vozidlách, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa prílohy II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES 30 .

(16)S cieľom zabezpečiť náležité riešenie problému nebezpečných látok, ktoré pri používaní v batériách predstavujú neprijateľné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu obmedzení týkajúcich sa nebezpečných látok v batériách.

(17)Postup prijímania nových obmedzení a zmien súčasných obmedzení týkajúcich sa nebezpečných látok v batériách by sa mal plne zosúladiť s nariadením (ES) č. 1907/2006. V záujme účinného rozhodovania, koordinácie a riadenia súvisiacich technických, vedeckých a administratívnych aspektov tohto nariadenia by mala Európska chemická agentúra zriadená podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 (ďalej len „agentúra“) vykonávať konkrétne úlohy v súvislosti s hodnotením rizík vyplývajúcich z látok vyskytujúcich sa pri výrobe a používaní batérií vrátane rizík, ktoré sa môžu objaviť po skončení ich životnosti, ako aj v súvislosti s hodnotením sociálno-ekonomických prvkov a s analýzou alternatív, a to v súlade s príslušnými usmerneniami agentúry. Výbory agentúry, ktoré sa zaoberajú hodnotením rizík a sociálno-ekonomickou analýzou, by preto mali uľahčovať vykonávanie určitých úloh, ktoré boli agentúre udelené na základe tohto nariadenia.

(18)Vďaka očakávanému rozsiahlemu využívaniu batérií napr. v sektore mobility či uskladňovania energie by malo dôjsť k zníženiu emisií uhlíka, no v záujme maximalizácie tohto potenciálu je nevyhnutné zabezpečiť nízku uhlíkovú stopu celkového životného cyklu batérií. Podľa pravidiel pre kategórie environmentálnej stopy výrobkov, ktoré sa týkajú dobíjateľných batérií s vysokou mernou hustotou energie v prípade mobilných aplikácií 31 , predstavuje v súvislosti s batériami druhú najvyššiu kategóriu vplyvu, ktorá nasleduje po využívaní nerastov a kovov, zmena klímy. K technickej dokumentácii týkajúcej sa dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie s kapacitou nad 2 kWh, ktoré sa uvádzajú na trh Únie, by preto malo byť pripojené vyhlásenie o uhlíkovej stope, ktoré by sa malo v prípade potreby týkať konkrétnej výrobnej šarže. Batérie sa vyrábajú v šaržiach, a to v istých množstvách a v určitých časových rámcoch. Harmonizácia technických pravidiel výpočtu uhlíkovej stopy pre všetky dobíjateľné priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie s kapacitou nad 2 kWh, ktoré sa uvádzajú na trh Únie, je nevyhnutným predpokladom na zavedenie požiadavky, aby technická dokumentácia súvisiaca s batériami obsahovala vyhlásenie o uhlíkovej stope, a to v záujme následného stanovenia výkonnostných tried vzhľadom na uhlíkovú stopu, vďaka ktorým bude možné identifikovať batérie s celkovo nižšou uhlíkovou stopou. Nemožno očakávať, že na zmenu správania, ktorá je potrebná na dosiahnutie cieľa Únie spočívajúceho v dekarbonizácii sektorov mobility a uskladňovania energie v súlade s medzinárodne dohodnutými cieľmi v oblasti zmeny klímy, bude postačovať iba plnenie požiadaviek súvisiacich s informovaním a jasným označovaním týkajúcim sa uhlíkovej stopy batérií 32 . Preto sa v nadväznosti na osobitné posúdenie vplyvu, ktorého cieľom je stanovenie týchto hodnôt, zavedú maximálne limity emisií uhlíka. Pri navrhovaní úrovne maximálneho limitu uhlíkovej stopy Komisia okrem iného zohľadní relatívne rozloženie hodnôt uhlíkovej stopy v batériách ponúkaných na trhu, intenzitu napredovania v súvislosti so znižovaním uhlíkovej stopy batérií uvádzaných na trh Únie a faktický a potenciálny prínos tohto opatrenia k naplneniu cieľov Únie v oblasti udržateľnej mobility a klimatickej neutrality do roku 2050. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť transparentnosť uhlíkovej stopy batérií a posunúť trh Únie smerom k nízkouhlíkovým batériám (bez ohľadu na miesto ich výroby) má význam postupne a kumulatívne zvyšovať požiadavky týkajúce sa uhlíkovej stopy. Uplatňovaním týchto požiadaviek dôjde k eliminácii emisií uhlíka v rámci životného cyklu batérií, čo bude predstavovať prínos k naplneniu cieľa Únie, ktorým je dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Zároveň to môže prispieť k vzniku ďalších politík na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni zahŕňajúcich napríklad stimuly či kritériá zeleného verejného obstarávania, ktorými sa podporí výroba batérií s menším vplyvom na životné prostredie.

(19)Určité látky obsiahnuté v batériách, ako napríklad kobalt, olovo, lítium alebo nikel, sa získavajú z obmedzených zdrojov, ktoré v Únii nie sú ľahko dostupné, pričom Komisia niektoré z nich považuje za kritické suroviny. Ide o oblasť, v ktorej Európa potrebuje posilniť svoju strategickú autonómnosť a zvýšiť svoju odolnosť pri príprave na možné prerušenia dodávok v dôsledku zdravotných alebo iných kríz. K dosiahnutiu tohto cieľa prispeje zvýšenie obehovosti a efektívnosti využívania zdrojov s intenzívnejšou recykláciou a zhodnocovaním týchto surovín.

(20)Vďaka intenzívnejšiemu využívaniu zhodnotených materiálov by sa ďalej podporoval rozvoj obehového hospodárstva a umožnilo by sa zdrojovo efektívnejšie využívanie materiálov, pričom by sa znížila závislosť Únie od materiálov z tretích krajín. Tento prístup je v súvislosti s batériami obzvlášť dôležitý v prípade kobaltu, olova, lítia a niklu. Preto je potrebné podporovať zhodnocovanie takýchto materiálov získaných z odpadov a stanoviť požiadavky týkajúce sa úrovne recyklovaného obsahu v batériách s využitím kobaltu, olova, lítia a niklu ako aktívnych materiálov. V tomto nariadení sa stanovujú povinné ciele týkajúce sa recyklovaného obsahu kobaltu, olova, lítia a niklu, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2030. V prípade kobaltu, lítia a niklu sú stanovené ambicióznejšie ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2035. Pri všetkých cieľoch by sa malo prihliadať na dostupnosť odpadu, z ktorého možno dané materiály získať jeho zhodnotením, technickú uskutočniteľnosť príslušných procesov zhodnocovania a výroby, ako aj čas, ktorý hospodárske subjekty potrebujú na prispôsobenie svojich dodávateľských a výrobných procesov. Preto by sa pred začatím uplatňovania takýchto záväzných cieľov mala požiadavka týkajúca sa recyklovaného obsahu obmedziť na zverejňovanie informácií o recyklovanom obsahu.

(21)S cieľom prihliadnuť na riziká súvisiace s dodávkou kobaltu, olova, lítia a niklu a posúdiť dostupnosť týchto materiálov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu cieľov týkajúcich sa minimálneho podielu recyklovaného obsahu kobaltu, olova, lítia alebo niklu vyskytujúcich sa v aktívnych materiáloch v batériách.

(22)Komisii by sa preto mali udeliť vykonávacie právomoci, vďaka ktorým sa zabezpečia jednotné podmienky vykonávania pravidiel výpočtu a overovania množstva kobaltu, olova, lítia alebo niklu získaných z odpadu, ktoré sa vyskytuje v aktívnych materiáloch v batériách, a to pri jednotlivých modeloch a šaržiach batérií na každý výrobný závod, ako aj požiadavky na informácie týkajúce sa technickej dokumentácie.

(23)Batérie uvádzané na trh Únie by mali byť trvanlivé a vysoko výkonné. Je preto potrebné stanoviť parametre výkonnosti a trvanlivosti pre prenosné batérie na všeobecné použitie, ako aj pre dobíjateľné priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá. Neformálna pracovná skupina EHK OSN pre elektrické vozidlá a životné prostredie v súčasnosti vypracúva požiadavky na trvanlivosť batérií inštalovaných v elektrických vozidlách, a preto sa v tomto nariadení ďalšie požiadavky na trvanlivosť nestanovujú. Na druhej strane, pokiaľ ide o batérie určené na uskladňovanie energie, existujúce metódy merania používané na testovanie výkonnosti a trvanlivosti batérií sa nepovažujú za dostatočne presné a reprezentatívne na zavedenie minimálnych požiadaviek. Zavedenie minimálnych požiadaviek týkajúcich sa výkonnosti a trvanlivosti týchto batérií by mali sprevádzať dostupné primerané harmonizované normy alebo spoločné špecifikácie.

(24)V záujme zníženia vplyvu životného cyklu batérií na životné prostredie by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu parametrov výkonnosti a trvanlivosti a stanovenie minimálnych hodnôt týchto parametrov týkajúcich sa prenosných batérií na všeobecné použitie a dobíjateľných priemyselných batérií.

(25)S niektorými nedobíjateľnými batériami na všeobecné použitie sa môže spájať neefektívne využívanie zdrojov a energie. Mali by sa stanoviť objektívne požiadavky týkajúce sa výkonnosti a trvanlivosti takýchto batérií, aby sa na trh uvádzalo menej nedobíjateľných nízkovýkonových prenosných batérií na všeobecné použitie, a to najmä v prípadoch, keď z posúdenia životného cyklu vyplýva celková environmentálna prínosnosť alternatívneho použitia dobíjateľných batérií.

(26)S cieľom zabezpečiť, aby sa prenosné batérie zabudované do prístrojov po skončení svojej životnosti pri zbere náležite triedili, spracúvali a vysokokvalitne recyklovali, je potrebné zaviesť ustanovenia, ktorými sa zabezpečí odstrániteľnosť a nahraditeľnosť týchto batérií v predmetných prístrojoch. Použité batérie by sa zároveň mali dať vymeniť s cieľom predĺžiť očakávanú životnosť prístrojov, ktorých sú súčasťou. Všeobecné ustanovenia tohto nariadenia možno doplniť o požiadavky stanovené pre konkrétne výrobky napájané batériami podľa vykonávacích opatrení v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES 33 . Ak sa z bezpečnostných dôvodov v iných právnych predpisoch Únie stanovujú konkrétnejšie požiadavky týkajúce sa odstránenia batérií z výrobkov (napr. hračiek), mali by sa uplatniť tieto osobitné pravidlá.

(27)Základným predpokladom fungovania a bezpečnosti mnohých výrobkov, prístrojov a služieb sú spoľahlivé batérie. Mali by byť preto navrhnuté a vyrobené tak, aby sa zaistilo ich bezpečné fungovanie a používanie. Tento aspekt je obzvlášť dôležitý v prípade stacionárnych batériových systémov uskladňovania energie, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú iné právne predpisy Únie. V prípade uvedených systémov uskladňovania energie by sa preto mali stanoviť parametre zohľadňované pri testovaní ich bezpečnosti.

(28)Batérie by sa mali označovať, a to s cieľom poskytnúť koncovým používateľom transparentné, spoľahlivé a jasné informácie o batériách a ich kľúčových vlastnostiach, poskytnúť im takéto informácie aj o použitých batériách a umožniť im pri nákupe batérií a ich zbavovaní sa robiť informované rozhodnutia, ako aj s cieľom umožniť prevádzkovateľom v oblasti nakladania s odpadom náležitým spôsobom spracúvať použité batérie. Batérie by mali byť označené všetkými potrebnými informáciami o ich hlavných vlastnostiach vrátane ich kapacity a obsahu určitých nebezpečných látok. V záujme priebežnej dostupnosti informácií by sa tieto informácie mali sprístupniť aj prostredníctvom kódov QR.

(29)Informácie o výkonnosti batérií majú zásadný význam, lebo zabezpečujú riadnu a včasnú informovanosť koncových používateľov, teda spotrebiteľov, a predovšetkým poskytujú jednotný základ pri porovnávaní rôznych batérií pred rozhodnutím o ich nákupe. Preto by sa prenosné batérie na všeobecné použitie a automobilové batérie mali označovať etiketou, ktorá obsahuje informácie o ich priemernej minimálnej trvanlivosti pri konkrétnom druhu použitia. Zároveň je dôležité usmerniť koncového používateľa s cieľom zabezpečiť, aby sa použitých batérií zbavil primeraným spôsobom.

(30)Dobíjateľné priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie s kapacitou nad 2 kWh by mali obsahovať systém riadenia batérií uchovávajúci údaje tak, aby koncový používateľ alebo akákoľvek iná tretia strana konajúca v jeho mene dokázali kedykoľvek určiť stav batérie a jej očakávanú životnosť. V záujme zmeny účelu alebo repasácie batérie by sa malo zabezpečiť, aby mala osoba, ktorá si zakúpila batériu alebo akákoľvek tretia strana konajúca v jej mene, kedykoľvek prístup k systému riadenia batérie, a to na účely posúdenia jej zostatkovej hodnoty, uľahčenia jej opätovného použitia, zmeny účelu alebo repasácie, ako aj jej sprístupnenia nezávislým agregátorom v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 34 , ktorí prevádzkujú virtuálne elektrárne v elektrizačných sústavách. Táto požiadavka by sa mala uplatňovať popri právnom predpise Únie týkajúcom sa typového schvaľovania vozidiel, a to vrátane technických špecifikácií, ktoré môžu byť výsledkom práce neformálnej pracovnej skupiny EHK OSN pre elektrické vozidlá a životné prostredie v súvislosti s prístupom k údajom v elektrických vozidlách.

(31)Mnohé požiadavky týkajúce sa konkrétnych výrobkov vyplývajúce z tohto nariadenia vrátane požiadaviek na výkonnosť, trvanlivosť, zmenu účelu a bezpečnosť by sa mali merať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, v ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané špičkové meracie a výpočtové metodiky. V záujme odstránenia prekážok obchodu by preto malo na celoúnijnej úrovni dôjsť k harmonizácii noriem. Takéto metódy a normy by mali v čo najväčšej možnej miere zohľadňovať používanie daného výrobku v reálnych podmienkach, odrážať štandardné vzorce spotrebiteľského správania a mali by byť spoľahlivé, aby nedochádzalo k ich úmyselnému či neúmyselnému obchádzaniu. Po prijatí odkazu na takúto normu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 35 a po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie je potrebné stanoviť predpoklad zhody s uvedenými požiadavkami prijatými na základe tohto nariadenia, a to za podmienky, že výsledkami daných metód sa preukáže dosiahnutie minimálnych hodnôt, ktoré sú stanovené v prípade uvedených základných požiadaviek. V prípade neuverejnenia noriem v čase, keď sa majú uplatňovať požiadavky týkajúce sa konkrétnych výrobkov, by Komisia mala prostredníctvom vykonávacích aktov prijať spoločné špecifikácie, ktorých dodržiavaním by sa mal zároveň zabezpečiť spomínaný predpoklad zhody. Ak sa neskôr zistia nedostatky v spoločných špecifikáciách, Komisia by mala príslušné spoločné špecifikácie zmeniť alebo zrušiť prostredníctvom vykonávacieho aktu.

(32)V záujme zabezpečenia účinného prístupu k informáciám na účely dohľadu nad trhom, prispôsobenia sa novým technológiám a zabezpečenia odolnosti v prípade globálnych kríz, akou je aj pandémia ochorenia COVID-19, by malo byť možné poskytovať informácie o zhode so všetkými aktmi Únie uplatniteľnými na batérie na internete, a to formou jediného EÚ vyhlásenia o zhode.

(33)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 36 sa stanovujú pravidlá akreditácie orgánov posudzovania zhody, vytvára sa rámec pre dohľad nad trhom s výrobkami a pre kontroly výrobkov z tretích krajín a stanovujú sa všeobecné zásady týkajúce sa označenia CE. Uvedené nariadenie by malo byť uplatniteľné na batérie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to s cieľom zabezpečiť, aby výrobky s možnosťou voľného pohybu tovaru v rámci Únie spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, medzi ktoré patrí zdravie ľudí, bezpečnosť a životné prostredie.

(34)Aby mohli hospodárske subjekty preukázať a príslušné orgány overiť, že batérie, ktoré boli sprístupnené na trhu, spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, je potrebné stanoviť postupy posudzovania zhody. V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES 37 sa stanovujú moduly postupov posudzovania zhody, ktoré zahŕňajú celú škálu postupov počnúc najmenej prísnymi až po tie najprísnejšie, v závislosti od úrovne príslušného rizika a požadovanej úrovne bezpečnosti. Podľa článku 4 uvedeného rozhodnutia sa v prípade potreby posudzovania zhody majú postupy, ktoré sa majú uplatniť na účely daného posudzovania, vybrať spomedzi týchto modulov.

(35)Vybrané moduly však neodrážajú určité špecifické aspekty batérií, a teda je potrebné prispôsobiť ich na účely postupu posudzovania zhody. V záujme zohľadnenia novosti a zložitosti požiadaviek týkajúcich sa udržateľnosti, bezpečnosti a označovania, ktoré sa stanovujú v tomto nariadení, ako aj v záujme zabezpečenia zhody batérií uvádzaných na trh s právnymi požiadavkami by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to v súvislosti so zmenou postupov posudzovania zhody doplnením krokov overovania alebo zmenou modulu posudzovania na základe vývoja na trhu s batériami alebo v hodnotovom reťazci v oblasti batérií.

(36)Označenie CE na batérii značí, že daná batéria spĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení. Všeobecné zásady, ktorými sa riadi označenie CE a jeho vzťah k iným označeniam, sú uvedené v nariadení (ES) č. 765/2008. Uvedené zásady by sa mali vzťahovať na označenie CE na batériách. Mali by sa stanoviť osobitné pravidlá upravujúce umiestnenie označenia CE v prípade batérií s cieľom zabezpečiť skladovanie a používanie, ako aj zbavovanie sa batérií spôsobom, ktorý je bezpečný z hľadiska ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

(37)Postupy posudzovania zhody stanovené v tomto nariadení si vyžadujú zapojenie orgánov posudzovania zhody. S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie ustanovení tohto nariadenia by orgány členských štátov mali Komisii notifikovať uvedené orgány posudzovania zhody.

(38)Vzhľadom na novosť a zložitosť požiadaviek týkajúcich sa udržateľnosti, bezpečnosti a označovania batérií a s cieľom zabezpečiť konzistentnú úroveň kvality pri vykonávaní posudzovania zhody batérií je potrebné stanoviť požiadavky týkajúce sa notifikujúcich orgánov zapojených do posudzovania, samotnej notifikácie a monitorovania notifikovaných orgánov. Predovšetkým by sa mala zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť notifikujúceho orgánu vzhľadom na jeho činnosť. Okrem toho by sa od notifikujúcich orgánov malo vyžadovať, aby chránili dôvernosť informácií, ktoré získajú, no i tak by mali byť schopné vymieňať si informácie o notifikovaných orgánoch s vnútroštátnymi orgánmi, notifikujúcimi orgánmi iných členských štátov a Komisiou, a tak zabezpečovať konzistentnosť posudzovania zhody.

(39)Je nevyhnutné, aby všetky notifikované orgány vykonávali svoje úlohy na rovnakej úrovni a za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže a autonómnosti. Mali by sa preto stanoviť požiadavky na orgány posudzovania zhody, ktoré si želajú byť notifikované s cieľom poskytovať činnosti posudzovania zhody. Tieto požiadavky by sa mali naďalej uplatňovať ako základný predpoklad zachovania odbornej spôsobilosti notifikovaného orgánu. Na zabezpečenie svojej autonómie by sa od notifikovaného orgánu a jeho zamestnancov malo vyžadovať, aby si zachovali nezávislosť od hospodárskych subjektov v hodnotovom reťazci v oblasti batérií a od iných podnikov vrátane obchodných združení a materských či dcérskych spoločností. Od notifikovaného orgánu by sa malo vyžadovať, aby dokumentačne podložil svoju nezávislosť a danú dokumentáciu poskytol notifikujúcemu orgánu.

(40)Ak orgán posudzovania zhody preukáže zhodu s kritériami stanovenými v harmonizovaných normách, malo by sa predpokladať, že spĺňa príslušné požiadavky stanovené v tomto nariadení.

(41)Orgány posudzovania zhody často zadávajú časť svojich činností spojených s posudzovaním zhody subdodávateľom alebo dcérskym spoločnostiam. Určité činnosti a rozhodovacie postupy, ktoré sa týkajú posudzovania zhody batérií, ako aj iných činností prislúchajúcich danému notifikovanému orgánu, by však mal vykonávať výlučne samotný jednotlivý notifikovaný orgán, čím sa zabezpečuje jeho nezávislosť a autonómnosť. V záujme zabezpečenia požadovanej úrovne ochrany v súvislosti s batériami, ktoré sa majú uvádzať na trh Únie, je okrem toho nevyhnutné, aby subdodávatelia a dcérske spoločnosti spĺňali pri vykonávaní úloh súvisiacich s posudzovaním zhody v zmysle tohto nariadenia rovnaké požiadavky ako notifikované orgány.

(42)Vzhľadom na to, že služby, ktoré ponúkajú notifikované orgány v členskom štáte, by sa mohli týkať batérií sprístupňovaných na trhu v celej Únii, je vhodné poskytnúť ostatným členským štátom a Komisii možnosť vzniesť v súvislosti s notifikovaným orgánom námietky. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci s cieľom požiadať notifikujúci orgán o prijatie nápravných opatrení v prípade, že notifikovaný orgán už požiadavky tohto nariadenia nespĺňa alebo ich prestal spĺňať.

(43)V záujme uľahčenia a urýchlenia postupu posudzovania zhody, certifikácie a v konečnom dôsledku aj prístupu na trh a vzhľadom na novosť a zložitosť požiadaviek týkajúcich sa udržateľnosti, bezpečnosti a označovania batérií je mimoriadne dôležité, aby mali notifikované orgány nepretržitý prístup k všetkým potrebným testovacím zariadeniam a vybaveniu a aby dané postupy uplatňovali bez vytvárania zbytočnej záťaže pre hospodárske subjekty. Z tohto istého dôvodu a s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými hospodárskymi subjektmi je potrebné, aby notifikované orgány uplatňovali postupy posudzovania zhody konzistentne.

(44)Pred prijatím konečného rozhodnutia o tom, či v prípade predmetnej batérie možno vydať certifikát zhody, by mal hospodársky subjekt, ktorý má záujem batériu uviesť na trh, mať možnosť príslušnú dokumentáciu doplniť, a to jeden raz.

(45)Komisia by mala umožniť náležitú koordináciu a spoluprácu medzi notifikovanými orgánmi.

(46)V súvislosti s uvedením batérie na trh alebo do prevádzky je vhodné stanoviť povinnosti vzťahujúce sa na hospodárske subjekty vrátane zhotoviteľa, splnomocneného zástupcu, dovozcu, distribútora, poskytovateľov logistických služieb alebo akejkoľvek inej právnickej osoby, ktorá preberá právnu zodpovednosť v súvislosti s výrobou batérií, ich sprístupnením alebo uvedením na trh, prípadne do prevádzky.

(47)V záujme dosiahnutia vysokej úrovne ochrany verejných záujmov, medzi ktoré patrí ľudské zdravie a bezpečnosť, ako aj ochrana majetku a životného prostredia, by hospodárske subjekty v závislosti od svojej konkrétnej úlohy v dodávateľskom reťazci mali niesť zodpovednosť za súlad batérií s požiadavkami tohto nariadenia.

(48)Všetky hospodárske subjekty pôsobiace v dodávateľskom a distribučnom reťazci by mali prijať primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby na trhu sprístupňovali iba také batérie, ktoré zodpovedajú požiadavkám tohto nariadenia. Je potrebné stanoviť jasné a primerané rozdelenie povinností, ktoré zodpovedá úlohe každého hospodárskeho subjektu v rámci dodávateľského a distribučného reťazca.

(49)Na vykonanie postupu posudzovania zhody má najlepšie predpoklady zhotoviteľ disponujúci podrobnými bohatými poznatkami o procese navrhovania a výroby. Posudzovanie zhody by preto malo ostať výlučne povinnosťou zhotoviteľa.

(50)Zhotoviteľ by mal poskytnúť dostatočne podrobné informácie o zamýšľanom použití batérie, na základe ktorých možno zabezpečiť jej správne a bezpečné uvedenie na trh i do prevádzky, používanie a nakladanie s ňou po uplynutí jej životnosti vrátane možnej zmeny jej účelu.

(51)Na uľahčenie komunikácie medzi hospodárskymi subjektmi, orgánmi dohľadu nad trhom a spotrebiteľmi by mali hospodárske subjekty v rámci svojich kontaktných údajov uvádzať okrem poštovej adresy aj svoju webovú adresu.

(52)Je potrebné zabezpečiť, aby batérie z tretích krajín vstupujúce na trh Únie spĺňali ustanovenia tohto nariadenia, či už ide o batérie dovážané samostatne alebo ako súčasť výrobkov, pričom je nevyhnutné zabezpečiť predovšetkým to, aby zhotovitelia v súvislosti s týmito batériami vykonali náležité postupy posudzovania zhody. Malo by sa preto zaviesť ustanovenie, v ktorom sa dovozcom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby batérie, ktoré uvádzajú na trh a do prevádzky, spĺňali požiadavky tohto nariadenia, a aby bolo označenie CE na batériách a súvisiaca dokumentácia vypracovaná zhotoviteľmi k dispozícii na účely inšpekcie uskutočňovanej vnútroštátnymi orgánmi.

(53)Pri uvádzaní batérie na trh alebo do prevádzky by mal každý dovozca na batérii uviesť svoj názov, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku, ako aj poštovú adresu. Výnimky by sa mali stanoviť pre také prípady, keď to vzhľadom na veľkosť batérie nie je možné. Patria sem prípady, keby dovozca musel na označenie batérie názvom a adresou otvoriť jej balenie, alebo keď na batérii nemožno uviesť tieto informácie vzhľadom na jej príliš malú veľkosť.

(54)Keďže distribútor danú batériu sprístupňuje na trhu po tom, ako ju zhotoviteľ alebo dovozca uviedol na trh alebo do prevádzky, mal by konať s náležitou pozornosťou, a tak zabrániť tomu, aby jeho nakladanie s batériou nemalo negatívny vplyv na súlad výrobku s požiadavkami tohto nariadenia.

(55)Každý dovozca alebo distribútor, ktorý buď batériu uvádza na trh alebo ju uvádza do prevádzky pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou, alebo batériu upravuje tak, že to môže mať vplyv na súlad s požiadavkami tohto nariadenia, prípadne mení účel použitia batérie, ktorá je už uvedená na trhu, by sa mal považovať za zhotoviteľa a prevziať povinnosti zhotoviteľa.

(56)Vzhľadom na to, že distribútori a dovozcovia majú k trhu blízko, mali by sa podieľať na úlohách spojených s dohľadom nad trhom, ktoré vykonávajú vnútroštátne orgány, a mali by byť pripravení aktívne sa do nich zapájať a týmto orgánom poskytovať všetky potrebné informácie týkajúce sa predmetnej batérie.

(57)Zabezpečenie vysledovateľnosti batérie v rámci celého dodávateľského reťazca prispieva k zjednodušeniu a zefektívneniu dohľadu nad trhom. Efektívny systém vysledovateľnosti uľahčuje úlohu orgánov dohľadu nad trhom, ktorou je dohľadať hospodárske subjekty, ktoré uviedli na trh nevyhovujúce batérie či ich na ňom sprístupnili, alebo ich uviedli do prevádzky. Od hospodárskych subjektov by sa preto malo vyžadovať, aby počas určitého obdobia uchovávali informácie o svojich transakciách s batériami.

(58)Pri zabezpečovaní surovín potrebných na výrobu batérií má kľúčový význam ťažba prírodných nerastných surovín, ich spracovanie a obchodovanie s nimi. Zhotovitelia batérií musia (bez ohľadu na ich postavenie, vplyv na dodávateľov či zemepisnú polohu) čeliť riziku, že prispievajú k nepriaznivým vplyvom v rámci dodávateľského reťazca v oblasti nerastných surovín. V prípade niektorých surovín je viac ako polovica celosvetovej výroby určená na použitie v batériách. Na výrobu batérií sa napríklad využíva vyše 50 % celosvetového dopytu po kobalte a viac ako 60 % celosvetových zdrojov lítia. Na ich výrobu smeruje približne 8 % celosvetovej produkcie prírodného grafitu a 6 % celosvetovej produkcie niklu.

(59)Tieto suroviny dodáva len málo krajín, no treba uviesť, že v dôsledku nízkych štandardov riadenia môže v istých prípadoch dôjsť k prehĺbeniu environmentálnych a sociálnych problémov. Ťažba a rafinácia kobaltu a niklu súvisia so širokou škálou sociálnych a environmentálnych záležitostí, medzi ktoré patrí otázka potenciálu nebezpečnosti pre životné prostredie či problematika ľudského zdravia. Sociálne a environmentálne vplyvy prírodného grafitu sú síce menej závažné, no jeho ťažba pozostáva z mnohých drobných manuálnych činností realizovaných prevažne v neformálnom prostredí, ktoré môžu mať vážny vplyv na zdravie i životné prostredie, a to vrátane neregulárneho zatvárania baní a absencie rekultivácie prostredia, ktoré vyúsťujú do ničenia ekosystémov a pôd. Očakávaný nárast využívania lítia pri výrobe batérií pravdepodobne vyvolá ďalší tlak na ťažobné a rafinačné operácie, a preto sa odporúča zahrnutie lítia do škály povinností týkajúcich sa náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci. Očakávaný masívny vzostup dopytu po batériách v Únii by nemal prispieť k nárastu takýchto environmentálnych a sociálnych rizík.

(60)Niektoré z predmetných surovín, ako napríklad kobalt, lítium či prírodný grafit, sa považujú za suroviny, ktoré sú pre EÚ kritické 38 , a preto je v záujme primeraného fungovania batériového ekosystému EÚ potrebné, aby sa tieto zdroje získavali udržateľne.

(61)Aktéri pôsobiaci v dodávateľskom reťazci v oblasti batérií už podnikajú viacero dobrovoľných iniciatív, ktorých cieľom je podpora postupov udržateľného získavania zdrojov. Patrí medzi ne Iniciatíva na zabezpečenie zodpovedného baníctva (Initiative for Responsible Mining Assurance, IRMA), Iniciatíva týkajúca sa zodpovednej ťažby nerastných surovín (Responsible Minerals Initiative, RMI) a Rámec pre zodpovedné posudzovanie v odvetví ťažby a spracovania kobaltu (Cobalt Industry Responsible Assessment Framework, CIRAF). Dobrovoľnými snahami o vytvorenie schém náležitej starostlivosti sa však nemusí zabezpečiť, že všetky hospodárske subjekty uvádzajúce batérie na trh Únie budú dodržiavať rovnaké minimálne pravidlá.

(62)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 39 sa v Únii zaviedli všeobecné požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti, ktoré sa vzťahujú na určité nerasty a kovy. V uvedenom nariadení sa však nerieši otázka nerastných zdrojov a surovín využívaných na výrobu batérií.

(63)Z tohto dôvodu, ako aj vzhľadom na očakávaný exponenciálny rast dopytu po batériách v EÚ by mal hospodársky subjekt uvádzajúci batériu na trh EÚ zaviesť politiku náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci. Preto by sa mali stanoviť požiadavky s cieľom riešiť sociálne a environmentálne riziká spojené s ťažbou, spracovaním a obchodovaním s určitými surovinami využívanými na účely výroby batérií.

(64)Pri zavádzaní politiky náležitej starostlivosti založenej na riziku by mala daná politika vychádzať z medzinárodne uznávaných zásad náležitej starostlivosti, medzi ktoré patrí Desať zásad iniciatívy Globálneho paktu OSN 40 , Usmernenia pre sociálne posudzovanie životného cyklu produktov 41 , Tripartitná deklarácia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky 42 , ako aj Usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné obchodné správanie 43 , v ktorých sa premieta jednotné chápanie koncepcií vládami a zainteresovanými stranami, vďaka ktorému možno danú politiku prispôsobiť špecifickému kontextu a okolnostiam pôsobenia jednotlivých hospodárskych subjektov. V súvislosti s ťažbou a spracovaním nerastných surovín využívaných pri výrobe batérií, ako aj s obchodovaním s nimi je Usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí 44 (ďalej len „usmernenie OECD o náležitej starostlivosti“) prejavom dlhodobého úsilia vlád a zainteresovaných strán, ktoré sa týka zavedenia osvedčených postupov v tejto oblasti.

(65)Náležitá starostlivosť podľa usmernenia OECD o náležitej starostlivosti 45 je prebiehajúcim, proaktívnym a reaktívnym procesom, vďaka ktorému podniky dokážu zaručiť, že dodržiavajú ľudské práva a neprispievajú ku konfliktom 46 . Náležitá starostlivosť založená na riziku sa týka krokov, ktoré by mali podniky podniknúť s cieľom identifikovať a riešiť skutočné alebo potenciálne riziká v záujme prevencie alebo zmierňovania nepriaznivých vplyvov, ktoré sa spájajú s ich činnosťami alebo rozhodnutiami o získavaní zdrojov. Podnik tak môže posúdiť riziká, ktoré predstavujú jeho činnosti a vzťahy, a prijať opatrenia na ich zmiernenie v súlade s príslušnými normami v zmysle vnútroštátneho a medzinárodného práva, s odporúčaniami týkajúcimi sa zodpovedného obchodného správania vydanými medzinárodnými organizáciami, ako aj s nástrojmi ponúkanými štátnou správou, dobrovoľnými iniciatívami súkromného sektora či vnútropodnikovými politikami a systémami. Vďaka tomuto prístupu zároveň možno zabezpečiť, aby vykonávanie náležitej starostlivosti zodpovedalo intenzite činností daného podniku alebo jeho vzťahov v rámci dodávateľského reťazca.

(66)Mali by sa prijať alebo upraviť povinné politiky náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci tak, aby sa týkali prinajmenšom najdominantnejších kategórií sociálnych a environmentálnych rizík. Toto úsilie by sa malo týkať aktuálnych a predvídateľných vplyvov, a to na jednej strane vplyvov na sociálne aspekty života, medzi ktoré patria predovšetkým ľudské práva, ľudské zdravie a bezpečnosť, ako aj ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci a pracovné práva, a na druhej strane vplyvov na životné prostredie, najmä pokiaľ ide o otázky súvisiace s využívaním vody, ochranou pôdy, so znečisťovaním ovzdušia, s biodiverzitou či komunitným životom.

(67)Pokiaľ ide o kategórie sociálnych rizík, politikami náležitej starostlivosti by sa mali riešiť riziká v dodávateľskom reťazci v oblasti batérií, ktoré súvisia s ochranou ľudských práv vrátane ľudského zdravia, ochrany detí či rodovej rovnosti v súlade s medzinárodným právom týkajúcim sa ľudských práv 47 . Politiky náležitej starostlivosti by mali obsahovať informácie, ktoré sa týkajú prínosu daného hospodárskeho subjektu k tomu, aby nedochádzalo k porušovaniu ľudských práv, ako aj nástrojov, ktorými daný subjekt v rámci svojej podnikovej štruktúry disponuje na boj proti korupcii a úplatkárstvu. V rámci politík náležitej starostlivosti by sa malo zabezpečovať aj správne vykonávanie pravidiel zakotvených v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce 48 , ktoré sa uvádzajú v prílohe I k tripartitnej deklarácii MOP.

(68)Pokiaľ ide o kategórie environmentálnych rizík, v politikách náležitej starostlivosti by sa mali riešiť riziká vyskytujúce sa v dodávateľskom reťazci v oblasti batérií, ktoré súvisia s ochranou prírodného prostredia a biologickej diverzity v súlade s Dohovorom o biologickej diverzite 49 , a to aj s prihliadnutím na miestne komunity a ich ochranu a rozvoj.

(69)Povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, ktoré sa týkajú identifikovania a zmierňovania sociálnych a environmentálnych rizík spojených so vstupnými surovinami potrebnými na výrobu batérií, by mali predstavovať prínos k vykonávaniu rezolúcie UNEP č. 19 venovanej správe nerastných zdrojov, v ktorej sa uznáva významný prínos baníckeho odvetvia k napĺňaniu cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.

(70)Ostatné legislatívne nástroje EÚ, v ktorých sa stanovujú požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, by sa mali uplatňovať v prípade, že sa v tomto nariadení neuvádzajú osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou a účinkom, ktoré možno prispôsobiť vzhľadom na budúce legislatívne zmeny.

(71)V záujme prispôsobenia sa vývoju v hodnotovom reťazci v oblasti batérií (vrátane zmien rozsahu a charakteru príslušných environmentálnych a sociálnych rizík), ako aj v záujme zohľadnenia vedecko-technického pokroku v súvislosti s batériami a ich chemickým zložením by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu zoznamu surovín a kategórií rizík, ako aj požiadaviek týkajúcich sa náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci.

(72)Preto je potrebné prijať harmonizované pravidlá nakladania s odpadom, ktorými sa plní požiadavka, aby výrobcovia a iné hospodárske subjekty pri vykonávaní rozšírenej zodpovednosti výrobcu v súvislosti s batériami podliehali vo všetkých členských štátoch rovnakým pravidlám. V záujme dosiahnutia vysokej úrovne materiálového zhodnocovania je nevyhnutné maximalizovať triedený zber použitých batérií a zabezpečiť recykláciu všetkých zozbieraných batérií prostredníctvom procesov, ktorými sa dosahujú jednotné úrovne minimálnej recyklačnej efektivity. Pri hodnotení smernice 2006/66/ES sa zistilo, že jedným z jej nedostatkov je nepostačujúca podrobnosť jej ustanovení, čo vedie k nevyváženému vykonávaniu v nej stanovených požiadaviek, k vytváraniu významných prekážok fungovania recyklačných trhov a k nedostatočným úrovniam recyklácie. Podrobnejšie a harmonizovanejšie pravidlá by teda mali zabrániť narušeniu trhu v súvislosti so zberom, spracovaním a recykláciou použitých batérií, zabezpečiť vyvážené vykonávanie požiadaviek v celej Únii, ďalšiu harmonizáciu kvality služieb nakladania s odpadom poskytovaných hospodárskymi subjektmi a uľahčiť fungovanie trhov s druhotnými surovinami.

(73)Toto nariadenie vychádza z pravidiel nakladania s odpadom a zo všeobecných zásad stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES 50 , ktoré by sa mali prispôsobiť tak, aby sa v nich prihliadalo na špecifickú situáciu v oblasti batérií. V záujme čo najúčinnejšej organizácie zberu použitých batérií je dôležité zabezpečiť úzku spoluprácu s miestom predaja batérií v danom členskom štáte a zároveň čo najbližší kontakt s koncovým používateľom. Použité batérie sa okrem toho môžu zbierať spolu s odpadom z elektrických a elektronických zariadení a s vozidlami po dobe životnosti, a to prostredníctvom vnútroštátnych zberných systémov zriadených na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ 51 a smernice 2000/53/ES. Hoci sa v súčasnom nariadení stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa batérií, vynára sa potreba koherentného a komplementárneho prístupu vychádzajúceho z existujúcich štruktúr nakladania s odpadom, ktorý by ich ďalej harmonizoval. V záujme dosiahnutia tohto cieľa, ako aj účinného uplatňovania rozšírenej zodpovednosti výrobcu v súvislosti s nakladaním s odpadom by sa mali stanoviť povinnosti týkajúce sa členského štátu, v ktorom sa batérie sprístupňujú na trhu po prvýkrát.

(74)S cieľom monitorovať, či si výrobcovia plnia povinnosti týkajúce sa zabezpečenia spracovania odpadu z batérií, ktoré sa na trhu v rámci územia daného členského štátu sprístupnili po prvýkrát, je potrebné, aby sa v každom členskom štáte zriadil register spravovaný príslušným orgánom. Výrobcovia by mali mať povinnosť registrácie s cieľom poskytnúť potrebné informácie, ktoré príslušným orgánom umožnia monitorovať, či si výrobcovia plnia svoje povinnosti. Požiadavky týkajúce sa registrácie by sa mali zjednodušiť v celej Únii. Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci v záujme zabezpečenia celoúnijných jednotných podmienok týkajúcich sa predkladania žiadosti o registráciu a poskytovania požadovaných informácií v harmonizovanom formáte.

(75)Vzhľadom na zásadu „znečisťovateľ platí“ je vhodné uložiť výrobcom povinnosti týkajúce sa nakladania s batériami po skončení ich životnosti, pričom by medzi nich mali patriť všetci zhotovitelia, dovozcovia či distribútori, ktorí bez ohľadu na použitú metódu predaja vrátane zmlúv uzavretých na diaľku v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ 52 v rámci svojej podnikateľskej činnosti po prvýkrát na trh v danom členskom štáte dodávajú batériu na účely distribúcie alebo používania, a to aj v podobe zabudovanej súčasti prístroja alebo vozidla.

(76)Na výrobcov by sa mala vzťahovať rozšírená zodpovednosť výrobcu za nakladanie s batériami na konci ich životnosti. Mali by teda financovať náklady na zber, spracovanie a recykláciu všetkých zozbieraných batérií, na oznamovanie údajov o batériách a použitých batériách, ako aj náklady súvisiace s informovaním koncových používateľov a prevádzkovateľov v oblasti nakladania s odpadom, ktoré sa týka batérií a náležitého opätovného využitia použitých batérií, ako aj nakladania s nimi. Povinnosti týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu by sa mali vzťahovať na všetky formy dodávok vrátane predaja na diaľku. Výrobcovia by mali mať možnosť vykonávať tieto povinnosti kolektívne prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré za nich preberajú zodpovednosť. Výrobcovia alebo organizácie zodpovednosti výrobcov by mali podliehať schváleniu a mali by dokumentačne potvrdiť, že disponujú finančnými prostriedkami na pokrytie nákladov vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Komisii by sa mali podľa potreby udeliť vykonávacie právomoci v záujme zabránenia narušeniu vnútorného trhu a zabezpečenia jednotných podmienok na úpravu finančných príspevkov, ktoré výrobcovia hradia organizáciám zodpovednosti výrobcov.

(77)Týmto nariadením by sa mala komplexne upraviť rozšírená zodpovednosť výrobcov týkajúca sa batérií, a preto by sa na batérie nemali vzťahovať pravidlá týkajúce sa systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovené v smernici 2008/98/ES.

(78)V záujme zabezpečenia vysokokvalitnej recyklácie v dodávateľských reťazcoch v oblasti batérií, podpory využívania kvalitných druhotných surovín, ako aj ochrany životného prostredia by mala byť pravidlom vysoká miera zberu a recyklácie použitých batérií. Zber použitých batérií je v prípade hodnotných materiálov obsiahnutých v batériách zásadným a nevyhnutným krokom, ktorý vedie k uzavretiu materiálového cyklu prostredníctvom ich recyklácie, ako aj k udržaniu hodnotového reťazca v oblasti batérií vnútri Únie. Vďaka zberu takýchto batérií sa zároveň uľahčuje prístup k zhodnoteným materiálom, ktoré možno ďalej použiť na výrobu nových výrobkov.

(79)Za financovanie a organizovanie triedeného zberu použitých batérií by mali byť zodpovední výrobcovia všetkých batérií. Na tento účel by mali zradiť zbernú sieť pokrývajúcu celé územie členských štátov, ktorá bude v blízkosti koncového používateľa a ktorá nebude zameraná len na isté cieľové oblasti a tie typy batérií, ktorých zber prináša zisk. V zbernej sieti by mali pôsobiť všetci distribútori, autorizované zariadenia na spracovanie odpadu z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po dobe životnosti, zberné dvory a iné subjekty zapojené do tejto siete z vlastnej iniciatívy, ako sú verejné orgány či školy. V záujme overenia a zlepšenia účinnosti zbernej siete a informačných kampaní by sa mali aspoň na úrovni NUTS 2 53 vykonávať pravidelné prieskumy zloženia zbieraného zmesového komunálneho odpadu a odpadu z elektrických a elektronických zariadení, vďaka ktorým by sa určilo množstvo použitých prenosných batérií v tomto odpade.

(80)Batérie sa môžu zbierať spolu s odpadom z elektrických a elektronických zariadení, a to prostredníctvom vnútroštátnych zberných systémov zriadených na základe smernice 2012/19/EÚ, a spolu s vozidlami po dobe životnosti v súlade so smernicou 2000/53/ES. V tomto prípade by ako povinná minimálna požiadavka týkajúca sa spracovania mala platiť podmienka, že z prístrojov a automobilov po uplynutí životnosti, ktoré sú predmetom zberu odpadu, by sa dané batérie mali odstrániť. Po odstránení podliehajú batérie požiadavkám tohto nariadenia, a to predovšetkým v súvislosti s potrebou, aby sa započítavali do dosiahnutia cieľa zberu predmetného typu batérie a aby sa na ne vzťahovali požiadavky týkajúce sa spracovania a recyklácie stanovené v tomto nariadení.

(81)Vzhľadom na vplyv na životné prostredie a stratu surovín v dôsledku netriedeného zberu použitých batérií a následného environmentálne nevhodného spôsobu nakladania s nimi by mal naďalej platiť cieľ týkajúci sa zberu prenosných batérií, ktorý je stanovený v smernici 2006/66/ES, pričom by sa jeho náročnosť mala postupne zvyšovať. V tomto nariadení sa predpokladá, že medzi prenosné batérie patria aj batérie slúžiace na pohon ľahkých dopravných prostriedkov. Tento typ prenosných batérií by sa mal vyňať z aktuálnej miery zberu prenosných batérií, keďže vzhľadom na súčasný nárast ich predaja je náročné dospieť k výpočtu, koľko takýchto batérií sa uvádza na trh, ako aj k výpočtu ich množstva vyzbieraného po uplynutí ich životnosti. Vyňatie tohto typu batérií sa má spolu s cieľom zberu použitých prenosných batérií podrobiť preskúmaniu, ktoré sa potenciálne môže týkať aj zmien metodiky výpočtu miery zberu prenosných batérií. Na účely podloženia týchto preskúmaní Komisia vypracuje správu.

(82)Na účely stanovenia cieľov úmerných úrovni spotreby batérií v členskom štáte by sa miera zberu prenosných batérií mala naďalej vypočítavať na základe hodnôt priemerného ročného predaja v predchádzajúcich rokoch. S cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci kategórie prenosných batérií optimálne zohľadňovali zmeny zloženia, ako aj životného cyklu či vzorcov spotreby batérií, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu metodiky výpočtu a overovania miery zberu prenosných batérií.

(83)Mali by sa zbierať všetky automobilové batérie, priemyselné batérie a batérie z elektrických vozidiel a na tento účel by sa od výrobcov týchto batérií malo vyžadovať, aby všetky použité automobilové batérie, priemyselné batérie a batérie z elektrických vozidiel bezplatne prijímali a spätne preberali od koncových používateľov. Mali by sa stanoviť podrobné oznamovacie povinnosti pre všetky subjekty zapojené do zberu použitých automobilových batérií, priemyselných batérií, ako aj batérií z elektrických vozidiel.

(84)Vzhľadom na hierarchiu odpadového hospodárstva v zmysle v článku 4 smernice 2008/98/ES, v rámci ktorej sa uplatňujú zásady predchádzania vzniku odpadu, prípravy na opätovné použitie a recyklácie, a v súlade s článkom 11 ods. 4 uvedenej smernice a článkom 5 ods. 3 písm. f) smernice 1999/31/ES 54 by sa zbierané batérie nemali spaľovať ani zneškodňovať na skládkach.

(85)Každé povolené zariadenie, ktoré sa zaoberá spracovaním a recykláciou batérií, by malo spĺňať minimálne požiadavky zabraňujúce negatívnym vplyvom na životné prostredie a ľudské zdravie a umožňujúce vysoký stupeň zhodnocovania materiálov obsiahnutých v batériách. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ 55 sa upravuje viacero priemyselných činností súvisiacich so spracovaním a recykláciou použitých batérií, v súvislosti s ktorými sa danou smernicou zabezpečujú osobitné požiadavky týkajúce sa udeľovania povolení a kontrol s prihliadnutím na najlepšie dostupné techniky. V prípade, že sa na isté priemyselné činnosti súvisiace so spracovaním a s recykláciou batérií smernica 2010/75/EÚ nevzťahuje, prevádzkovatelia by mali byť v každom prípade povinní uplatňovať najlepšie dostupné techniky v zmysle článku 3 ods. 10 uvedenej smernice a osobitné požiadavky stanovené v tomto nariadení. Komisia by mala v prípade potreby prispôsobiť požiadavky týkajúce sa spracovania a recyklácie batérií vzhľadom na vedecko-technický pokrok a s prihliadnutím na novovznikajúce technológie v oblasti nakladania s odpadom. Preto by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu uvedených požiadaviek.

(86)Mali by sa stanoviť ciele týkajúce sa efektívnosti recyklačných procesov a cieľov v oblasti materiálového zhodnocovania, a tak zabezpečiť výrobu kvalitných zhodnocovaných materiálov pre odvetvie batérií a zároveň zaistiť jasné a jednotné pravidlá pre subjekty zaoberajúce sa recykláciou a zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže alebo iným prekážkam hladkého fungovania vnútorného trhu s druhotnými surovinami získanými z použitých batérií. V prípade olovených, niklovo-kadmiových a lítiových batérií by sa mali stanoviť úrovne recyklačnej efektivity slúžiace ako meradlo celkového množstva zhodnotených materiálov a zároveň by sa v záujme dosahovania vysokej úrovne materiálového zhodnocovania v celej Únii mali stanoviť aj ciele týkajúce sa úrovní zhodnotených materiálov s obsahom kobaltu, olova, lítia a niklu. Naďalej by sa mali uplatňovať pravidlá výpočtu úrovní recyklačnej efektivity a ich oznamovania stanovené v nariadení Komisie (EÚ) č. 493/2012 56 . V záujme zabezpečenia jednotných podmienok výpočtu a overovania úrovní recyklačnej efektivity a zhodnocovania materiálov v rámci procesov recyklácie batérií by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, na základe ktorých bude môcť dané pravidlá stanoviť. S cieľom náležite zohľadniť technologický vývoj a zmeny, ku ktorým došlo v procesoch priemyselného zhodnocovania, by Komisia mala preskúmať aj nariadenie Komisie (EÚ) č. 493/2012 a rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti tak, aby zahŕňal aj existujúce a nové ciele, pričom by mala poskytnúť nástroje na charakterizáciu medziproduktov. Spracovateľské a recyklačné zariadenia by sa mali nabádať k tomu, aby zavádzali certifikované schémy environmentálneho manažérstva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 57 .

(87)Spracovanie a recykláciu by malo byť možné vykonávať mimo dotknutého členského štátu alebo mimo územia Únie len vtedy, ak je preprava použitých batérií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 58 a nariadením Komisie (ES) č. 1418/2007 59 a ak spracovateľské a recyklačné činnosti spĺňajú požiadavky uplatniteľné na tento druh odpadov podľa ich klasifikácie v rozhodnutí Komisie 2000/532/ES v znení zmien 60 . Uvedené rozhodnutie v znení zmien by sa malo revidovať s cieľom premietnuť doň všetky chemické zloženia batérií. Ak sa takéto spracovanie alebo recyklácia uskutočňuje mimo Únie, na účely ich započítania do úrovní recyklačnej efektivity a súvisiacich cieľov by mal byť prevádzkovateľ, v ktorého mene sa daný proces vykonáva, povinný informovať o ňom príslušný orgán predmetného členského štátu a preukázať, že sa spracovanie vykonáva za podmienok rovnocenných s podmienkami podľa tohto nariadenia. S cieľom stanoviť, aké požiadavky na spracovanie možno považovať za rovnocenné, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovenie podrobných pravidiel obsahujúcich kritériá posudzovania rovnocenných podmienok.

(88)Priemyselné batérie a batérie z elektrických vozidiel, ktoré už nie sú vhodné na pôvodný účel, na ktorý boli vyrobené, sa môžu používať na iný účel ako stacionárne batériové systémy na uskladňovanie energie. Vzniká tak trh pre druhotné využitie použitých priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel, a preto by sa v záujme podpory praktického uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva mali vymedziť osobitné pravidlá, vďaka ktorým bude možné zabezpečiť zodpovednú zmenu účelu použitých batérií s prihliadnutím na zásadu predbežnej opatrnosti a so zaručením bezpečnosti používania pre koncových používateľov. V prípade každej takejto použitej batérie by sa mal posúdiť jej stav a dostupná kapacita s cieľom potvrdiť, či je vhodná na iný ako pôvodný účel. Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci v záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania ustanovení týkajúcich sa odhadu stavu batérií.

(89)Výrobcovia a distribútori by mali koncových používateľov aktívne informovať o tom, že batérie patria do triedeného odpadu, že na tento účel existujú systémy zberu a že práve koncoví používatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní environmentálne optimálneho nakladania s použitými batériami. Pri poskytovaní informácií všetkým koncovým používateľom, ako aj pri oznamovaní údajov o batériách by sa mali využívať moderné informačné technológie. Tieto informácie by sa mali poskytovať klasickými prostriedkami, napríklad formou rôznych exteriérových podujatí či kampaní s využitím plagátov a sociálnych médií, alebo inovatívnejšími prostriedkami, medzi ktoré patrí elektronický prístup na webové stránky prostredníctvom kódov QR uvedených na batérii.

(90)Jednotliví prevádzkovatelia musia príslušným orgánom poskytovať informácie a umožniť tak overovanie dodržiavania a účinnosti povinností týkajúcich sa zberu a spracovania batérií. Výrobcovia batérií a iní prevádzkovatelia pôsobiaci v oblasti nakladania s odpadom, ktorí sa zaoberajú zberom batérií, by mali podľa potreby za každý kalendárny rok oznámiť údaje o predaných batériách a zozbieraných použitých batériách. Na prevádzkovateľov v oblasti nakladania s odpadom a prevádzkovateľov recyklačných zariadení by sa preto mali vzťahovať príslušné oznamovacie povinnosti.

(91)Členské štáty by mali Komisii za každý kalendárny rok poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú množstva batérií dodaných v rámci ich územia, ako aj množstva zozbieraných použitých batérií, a to podľa typu batérie a jej chemického zloženia. V prípade prenosných batérií by sa údaje o batériách a použitých batériách z ľahkých dopravných prostriedkov mali vykazovať osobitne vzhľadom na potrebu využiť ich pri prípadnej úprave cieľa zberu, a to s prihliadnutím na trhový podiel takýchto batérií a ich špecifický účel a vlastnosti. Tieto informácie by sa mali poskytovať elektronicky a mala by ich sprevádzať správa o kontrole kvality. Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci v záujme zabezpečenia jednotných podmienok oznamovania uvedených údajov a informácií Komisii, ako aj uplatňovania metód overovania.

(92)Členské štáty by mali Komisii za každý kalendárny rok oznámiť informácie, ktoré sa týkajú dosiahnutých úrovní recyklačnej efektivity a úrovní materiálového zhodnotenia, a to s prihliadnutím na každý z jednotlivých krokov recyklačného procesu a výstupné frakcie.

(93)V záujme zvýšenia transparentnosti v rámci dodávateľských a hodnotových reťazcov pre všetky zainteresované strany je potrebné zaviesť elektronický systém, ktorý maximálne zintenzívni výmenu informácií a ktorý dokáže batérie vysledovať a lokalizovať, a pritom poskytovať informácie o uhlíkovej náročnosti predmetných výrobných procesov, ako aj o pôvode použitých materiálov, ich zložení (vrátane surovín a nebezpečných chemikálií), o činnostiach súvisiacich s opravou batérie, zmenou jej účelu či jej demontážou, ako aj o spracovateľských, recyklačných a zhodnocovacích procesoch, ktorým by daná batéria mohla byť na konci svojej životnosti podrobená. Tento elektronický systém by sa mal vytvárať po etapách, pričom by predmetné hospodárske subjekty a orgány členských štátov mali mať k dispozícii jeho prototyp, a to najmenej rok pred dokončením vykonávacích opatrení vymedzujúcich konečné prvky tohto systému a jeho politiku prístupu k údajom, vďaka čomu by mohli zadávať vstupné informácie a včas tak zabezpečiť súlad s požiadavkami. V danej politike prístupu k údajom by sa mali zohľadňovať príslušné zásady stanovené v právnych predpisoch EÚ vrátane návrhu Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o európskej správe údajov (akt o správe údajov). 61 Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci v záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania elektronického systému výmeny údajov o batériách.

(94)Mal by sa zaviesť záznam o batérii, tzv. pas batérie, na základe ktorého by hospodárske subjekty mohli efektívnejšie zhromažďovať a opätovne využívať informácie a údaje o jednotlivých batériách uvádzaných na trh a prijímať informovanejšie rozhodnutia v rámci svojich plánovacích činností. Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci v záujme zabezpečenia jednotných podmienok týkajúcich sa zavedenia pasu batérie.

(95)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 62 sa stanovujú pravidlá dohľadu nad trhom a kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie. S cieľom zaistiť, aby výrobky, na ktoré sa vzťahuje voľný pohyb tovaru, spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, medzi ktoré patrí ľudské zdravie, bezpečnosť, ochrana majetku a životného prostredia, by sa uvedené nariadenie malo uplatňovať na batérie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Nariadenie (EÚ) 2019/1020 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(96)Batérie by sa mali uvádzať na trh len vtedy, ak pri správnom skladovaní a používaní na zamýšľaný účel alebo za odôvodnene predpokladaných podmienok použitia, t. j. ak by takéto použitie mohlo vyplývať zo zákonného a ľahko predvídateľného ľudského konania, nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie, bezpečnosť, majetok alebo životné prostredie.

(97)Mal by existovať postup, na základe ktorého by boli zainteresované strany informované o opatreniach, ktorých prijatie sa plánuje v súvislosti s batériami predstavujúcimi riziko pre ľudské zdravie, bezpečnosť, majetok alebo životné prostredie. Vďaka danému postupu by sa v súvislosti s týmito batériami umožnilo orgánom dohľadu nad trhom v členských štátoch, aby v spolupráci s príslušnými hospodárskymi subjektmi konali ešte v ranej fáze. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci prijímať akty s cieľom určiť opodstatnenosť vnútroštátnych opatrení prijatých v súvislosti s nevyhovujúcimi batériami.

(98)Orgány dohľadu nad trhom by mali mať právo od hospodárskych subjektov vyžadovať prijatie nápravných opatrení na základe zistení, že daná batéria nevyhovuje požiadavkám tohto nariadenia alebo že daný hospodársky subjekt porušuje pravidlá týkajúce sa uvádzania batérie na trh alebo jej sprístupňovania na trhu alebo pravidlá týkajúce sa udržateľnosti, bezpečnosti a označovania či pravidlá vzťahujúce sa na náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci.

(99)Verejné obstarávanie predstavuje dôležitý sektor v kontexte znižovania vplyvov ľudských činností na životné prostredie, ako aj stimulovania transformácie trhu na trh s udržateľnejšími výrobkami. Verejní obstarávatelia v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ 63 a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ 64 a obstarávatelia v zmysle vymedzenia v smernici 2014/25/EÚ by mali pri obstarávaní batérií alebo výrobkov obsahujúcich batérie zohľadňovať environmentálne vplyvy s cieľom podporovať a stimulovať trh, ktorý sa vyznačuje čistou a energeticky efektívnou mobilitou a uskladňovaním energie, a tak prispievať k plneniu cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky.

(100)Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť rovnocennosť schém náležitej starostlivosti, ktoré vyvinuli vlády, priemyselné združenia a zoskupenia zainteresovaných organizácií. Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť aktuálnosť zoznamu surovín a súvisiacich sociálnych a environmentálnych rizík, ako aj súlad s nariadením o nerastných surovinách z oblastí zasiahnutých konfliktom a s usmernením OECD o náležitej starostlivosti, ktoré sa týkajú povinností hospodárskych subjektov.

(101)Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci v záujme zabezpečenia jednotných podmienok, a to s cieľom umožniť jej uznávať schémy náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci.

(102)Pri prijímaní aktov podľa tohto nariadenia je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 65 . Treba osobitne spomenúť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, pričom majú odborníci Európskeho parlamentu a Rady systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(103) Vykonávacie právomoci, ktoré sa týmto nariadením udeľujú Komisii a ktoré nesúvisia s určením opodstatnenosti opatrení prijatých členskými štátmi v súvislosti s nevyhovujúcimi batériami, by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 66 .

(104)Tento konzultačný postup by sa mal pri prijímaní vykonávacieho aktu uplatňovať vtedy, ak Komisia zistí, že notifikovaný orgán už požiadavky týkajúce sa jeho notifikácie nespĺňa alebo ich prestal spĺňať, a to s cieľom požiadať notifikujúci orgán o prijatie potrebných nápravných opatrení vrátane prípadného zrušenia notifikácie.

(105)Komisia by mala okamžite prijať uplatniteľné vykonávacie akty, v ktorých určí opodstatnenosť vnútroštátneho opatrenia prijatého v súvislosti s vyhovujúcou batériou, ktorá predstavuje riziko, ak je to potrebné vzhľadom na závažné a naliehavé dôvody, a to v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa ochrany zdravia ľudí, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia.

(106)Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušení ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť, aby sa tieto pravidlá presadzovali. Stanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(107)Vzhľadom na potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a potrebu zohľadniť najnovší vývoj vychádzajúci z vedeckých poznatkov by Komisia mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu o vykonávaní tohto nariadenia a o jeho vplyve na životné prostredie, ako aj na fungovanie vnútorného trhu. Komisia by mala do svojej správy zahrnúť hodnotenie ustanovení týkajúcich sa kritérií udržateľnosti, bezpečnosti, označovania a informovania, ako aj hodnotenie opatrení v oblasti nakladania s použitými batériami a hodnotenie plnenia požiadaviek týkajúcich sa náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci. V prípade potreby by sa mal k správe pripojiť návrh na zmenu príslušných ustanovení tohto nariadenia.

(108)Je potrebné poskytnúť hospodárskym subjektom dostatočný čas na splnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia a členským štátom zase na vytvorenie administratívnej infraštruktúry potrebnej na jeho uplatňovanie. Nariadenie by sa preto malo začať uplatňovať až odo dňa, keď bude možné takéto prípravy reálne dokončiť.

(109)S cieľom umožniť členským štátom prispôsobiť register výrobcov zriadený podľa smernice 2006/66/ES a prijať potrebné administratívne opatrenia týkajúce sa organizácie povoľovacích postupov zo strany príslušných orgánov a súčasne zachovať kontinuitu pre hospodárske subjekty by sa smernica 2006/66/ES mala s účinnosťou od 1. júla 2023 zrušiť. V záujme zabezpečenia kontinuity až dovtedy, kým Komisia neprijme nové pravidlá výpočtu a formáty oznamovania informácií podľa tohto nariadenia, naďalej, a to do 31. decembra 2023, platia povinnosti vyplývajúce z uvedenej smernice, ktoré sa týkajú monitorovania a oznamovania miery zberu prenosných batérií a úrovní recyklačnej efektivity procesov recyklácie, pričom do 31. decembra 2025 naďalej platia súvisiace povinnosti týkajúce sa postupovania údajov Komisii.

(110)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby batérie uvádzané na trh spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, bezpečnosti, majetku a životného prostredia, nemožno dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale namiesto toho ho vzhľadom na potrebu harmonizácie možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I
Všeobecné ustanovenia

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.V tomto nariadení sa stanovujú požiadavky na udržateľnosť, bezpečnosť, označovanie a informovanie s cieľom umožniť uvádzanie batérií na trh alebo do prevádzky, ako aj požiadavky na zber, spracovanie a recykláciu použitých batérií.

2.Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky typy batérií, konkrétne na prenosné batérie, automobilové batérie, batérie pre elektrické vozidlá a priemyselné batérie, a to bez ohľadu na ich tvar, objem, hmotnosť, dizajn, materiálové zloženie, používanie alebo účel. Týka sa aj batérií, ktoré sú zabudované v iných výrobkoch alebo sú s nimi dodávané.

3.Toto nariadenie sa nevzťahuje na batérie v:

a)zariadeniach, ktoré sú spojené s ochranou dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti členských štátov, v zbraniach, munícii a vojenskom materiáli, s výnimkou výrobkov, ktoré nie sú osobitne určené na vojenské účely; a

b)zariadeniach určených na vyslanie do vesmíru.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„batéria“ je akýkoľvek zdroj elektrickej energie vyrobenej priamou premenou chemickej energie, ktorý pozostáva z jedného alebo viacerých nedobíjateľných alebo dobíjateľných batériových článkov alebo ich súprav;

2.„batériový článok“ je základná funkčná jednotka batérie pozostávajúca z elektród, elektrolytu, nádoby, zo svoriek a prípadne aj separátorov, ktorá obsahuje aktívne materiály, ktorých vzájomná reakcia vytvára elektrickú energiu;

3.„aktívny materiál“ je materiál, ktorý po vybití batériového článku chemicky reaguje a vytvára elektrickú energiu;

4.„nedobíjateľná batéria“ je batéria, ktorá nie je určená na elektrické dobíjanie;

5.„dobíjateľná batéria“ je batéria určená na elektrické dobíjanie;

6.„batéria s vnútorným systémom skladovania energie“ je batéria, ktorá nie je pripojená k žiadnym vonkajším zariadeniam na skladovanie energie;

7.„prenosná batéria“ je každá batéria, ktorá:

je zapečatená,

váži menej ako 5 kg,

nie je určená na priemyselné účely a

nie je batériou pre elektrické vozidlo ani automobilovou batériou;

8.„prenosné batérie na všeobecné použitie“ sú prenosné batérie s týmito bežnými formátmi: 4,5 voltu (3R12), D, C, AA, AAA, AAAA, A23, 9 voltov (PP3);

9.„ľahké dopravné prostriedky“ sú kolesové vozidlá vybavené elektrickým motorom s výkonom nižším ako 750 wattov, v ktorých sú cestujúci počas pohybu vozidla usadení a ktorých pohon zabezpečuje iba elektrický motor alebo kombinácia motora a ľudskej energie;

10.„automobilová batéria“ je akákoľvek batéria používaná výlučne na účely napájania štartéra, osvetlenia alebo zapaľovania motora automobilu;

11.„priemyselná batéria“ je akákoľvek batéria určená na priemyselné použitie a akákoľvek iná batéria s výnimkou prenosných batérií, batérií pre elektrické vozidlá a automobilových batérií;

12.„batéria pre elektrické vozidlo“ je akákoľvek batéria špecificky určená na zabezpečovanie trakcie hybridných a elektrických vozidiel určených na cestnú dopravu;

13.„stacionárny batériový systém na uskladňovanie energie“ je dobíjateľná priemyselná batéria s vnútorným systémom skladovania energie, ktorá je špecificky určená na skladovanie a dodávanie elektrickej energie do siete, a to bez ohľadu na miesto používania tejto batérie a jej používateľa;

14.„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie batérie na trhu Únie;

15.„sprístupnenie na trhu“ je dodanie batérie na trh v rámci komerčnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne, na účely distribúcie alebo používania;

16.„uvedenie do prevádzky“ je prvé použitie batérie v Únii na jej zamýšľaný účel;

17.„model batérie“ je každá vyrobená batéria, ktorá sa vyrába sériovo;

18.„uhlíková stopa“ je súčet emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev v systéme výrobkov, vyjadrený ako ekvivalent oxidu uhličitého (CO2) a vychádzajúci zo štúdie o environmentálnej stope výrobku s uplatnením jednotlivých kategórií vplyvu v súvislosti so zmenou klímy;

19.„hospodársky subjekt“ je zhotoviteľ, splnomocnený zástupca, dovozca, distribútor alebo poskytovateľ logistických služieb, na ktorého sa vzťahujú povinnosti súvisiace s výrobou batérií, ich sprístupňovaním na trhu či uvádzaním na trh alebo ich uvádzaním do prevádzky v súlade s týmto nariadením;

20.„nezávislý prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, iná ako autorizovaný predajca alebo autorizovaný subjekt vykonávajúci opravu alebo repasáciu, ktorá je nezávislá od zhotoviteľa a výrobcu a priamo alebo nepriamo sa podieľa na oprave, údržbe alebo zmene účelu batérií, pričom tento pojem zahŕňa prevádzkovateľov v oblasti nakladania s odpadom, subjekty vykonávajúce opravu, zhotovovanie alebo distribúciu opravárenského vybavenia, nástrojov alebo náhradných dielov, ako aj vydavateľov technických informácií, prevádzkovateľov poskytujúcich inšpekčné a testovacie služby, prevádzkovateľov poskytujúcich odbornú prípravu pre montérov, zhotoviteľov a opravárov vybavenia určeného pre vozidlá s pohonom na alternatívne palivá;

21.„kód QR“ je maticový čiarový kód, ktorý je prepojený s informáciami o modeli batérie;

22.„systém riadenia batérie“ je elektronické zariadenie, ktoré kontroluje alebo riadi elektrické a tepelné funkcie batérie, spravuje a uchováva údaje o parametroch stanovených v prílohe VII slúžiacich na určenie stavu a očakávanej životnosti batérie a komunikuje s vozidlom alebo s prístrojom, v ktorom je batéria zabudovaná;

23.„prístroj“ je akékoľvek elektrické alebo elektronické vybavenie v zmysle vymedzenia v smernici 2012/19/EÚ, ktoré je úplne alebo čiastočne napájané batériou alebo tak môže byť napájané;

24.„stav nabitia“ je dostupná kapacita batérie vyjadrená ako percentuálny podiel menovitej kapacity;

25.„stav batérie“ je miera všeobecnej kondície dobíjateľnej batérie a jej schopnosti poskytovať špecifikovaný výkon v porovnaní s jej počiatočnou kondíciou;

26.„zmena účelu“ je každá činnosť, ktorej výsledkom je použitie častí batérie alebo celej batérie na iný účel alebo na iné uplatnenie, ako je účel či uplatnenie, na ktoré bola batéria pôvodne určená;

27.„zhotoviteľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába batériu alebo si batériu dáva navrhnúť či vyrobiť a danú batériu predáva pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou;

28.„technická špecifikácia“ je dokument stanovujúci technické požiadavky, ktoré musí spĺňať výrobok, proces alebo služba;

29.„harmonizovaná norma“ je norma v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

30.„označenie CE“ je označenie, ktorým zhotoviteľ vyjadruje, že batéria spĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie týkajúcich sa jeho umiestnenia;

31.„akreditácia“ je akreditácia v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 10 nariadenia (ES) č. 765/2008;

32.„vnútroštátny akreditačný orgán“ je vnútroštátny akreditačný orgán v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 11 nariadenia (ES) č. 765/2008;

33.„posudzovanie zhody“ je postup preukazovania, či boli v súvislosti s batériou splnené požiadavky týkajúce sa udržateľnosti, bezpečnosti a označovania uvedené v tomto nariadení;

34.„orgán posudzovania zhody“ je orgán vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, testovania, certifikácie a inšpekcie;

35.„notifikovaný orgán“ je orgán posudzovania zhody notifikovaný v súlade s článkom 22 tohto nariadenia;

36.„náležitá starostlivosť v dodávateľskom reťazci“ sú povinnosti hospodárskeho subjektu, ktorý na trh uvádza dobíjateľnú priemyselnú batériu alebo batériu pre elektrické vozidlá, pokiaľ ide o jeho systém riadenia, riadenie rizika, overovania treťou stranou vykonávané notifikovanými orgánmi, ako aj zverejňovanie informácií s cieľom identifikovať a riešiť faktické a potenciálne riziká spojené so získavaním surovín potrebných na výrobu batérií, ich spracúvaním a obchodovaním s nimi;

37.„výrobca“ je každý zhotoviteľ, dovozca či distribútor, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti po prvýkrát, a to bez ohľadu na použitú metódu predaja vrátane zmlúv uzavretých na diaľku v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ, dodáva batériu na územie členského štátu na účely distribúcie alebo používania, a to aj v podobe zabudovanej súčasti prístroja alebo vozidla.

38.„organizácia zodpovednosti výrobcov“ je právnická osoba, ktorá finančne alebo prevádzkovo organizuje plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v mene niekoľkých výrobcov;

39.„použitá batéria“ je akákoľvek batéria, ktorá je odpadom v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2008/98/ES;

40.„opätovné použitie“ je úplné alebo čiastočné priame opätovné použitie batérie na pôvodný účel, na ktorý bola batéria navrhnutá;

41.„nebezpečná látka“ je každá látka, ktorá spĺňa kritériá ktorejkoľvek z ďalej uvedených tried alebo kategórií nebezpečnosti stanovených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 67 :

a)triedy nebezpečnosti 2.1 až 2.4, triedy nebezpečnosti 2.6 a 2.7, trieda nebezpečnosti 2.8 typy A B, triedy nebezpečnosti 2.9, 2.10, 2.12 a 2.13 kategórie 1 a 2, trieda nebezpečnosti 2.14 kategórie 1 a 2, trieda nebezpečnosti 2.15 typy A až F;

b)triedy nebezpečnosti 3.1 až 3.6, trieda nebezpečnosti 3.7 – nepriaznivé účinky na pohlavné funkcie a plodnosť alebo vývoj, trieda nebezpečnosti 3.8 – iné ako narkotické účinky, triedy nebezpečnosti 3.9 a 3.10;

c)trieda nebezpečnosti 4.1;

d)trieda nebezpečnosti 5.1;

42.„spracovanie“ je akákoľvek činnosť vykonaná na použitých batériách po tom, ako boli odovzdané zariadeniu na triedenie alebo prípravu na recykláciu;

43. „dobrovoľné zberné miesto“ je každý neziskový, komerčný alebo iný hospodársky subjekt alebo verejný orgán, ktorý je z vlastnej iniciatívy zapojený do triedeného zberu použitých prenosných batérií, a to prostredníctvom zberu použitých prenosných batérií vygenerovaných ako odpad daným subjektom alebo inými koncovými používateľmi predtým, ako ich prevádzkovatelia v oblasti nakladania s odpadom prevezmú na účely následného spracovania;

44.„prevádzkovateľ v oblasti nakladania s odpadom“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá triedeným zberom, triedením alebo spracovaním použitých batérií;

45.„povolené zariadenie“ je každé zariadenie, ktoré je povolené v súlade so smernicou 2008/98/ES na spracovanie alebo recykláciu použitých batérií;

46.„prevádzkovateľ recyklačného zariadenia“ je každá fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá v povolenom zariadení vykonáva recyklačné procesy;

47.„životnosť“ batérie je časové obdobie, ktoré sa začína uvedením batérie na trh a končí sa vtedy, keď sa batéria stane odpadom;

48.„úroveň recyklácie“ je v prípade daného členského štátu v danom kalendárnom roku percentuálny podiel vypočítaný vydelením hmotnosti použitých batérií, ktoré sú v príslušnom kalendárnom roku predmetom spracovania a recyklácie v súlade s článkom 56 tohto nariadenia, hmotnosťou použitých batérií zozbieraných v súlade s článkami 48 a 49 tohto nariadenia;

49.„proces recyklácie“ je každá recyklačná operácia týkajúca sa použitých batérií s výnimkou triedenia alebo prípravy na recykláciu, ktorá sa môže vykonať v jednom alebo vo viacerých povolených zariadeniach;

50.„recyklačná efektivita“ procesu recyklácie je percentuálne vyjadrený pomer vypočítaný vydelením hmotnosti výstupných frakcií, ktoré sa započítavajú do recyklácie, hmotnosťou vstupnej frakcie použitých batérií;

51.„harmonizačné právne predpisy Únie“ sú všetky právne predpisy Únie, ktorými sa harmonizujú podmienky obchodovania s výrobkami;

52.„vnútroštátny orgán“ je schvaľovací orgán alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý sa v súvislosti s batériami podieľa na dohľade nad trhom v zmysle kapitoly VI alebo na hraničnej kontrole a ktorý je za tieto činnosti zodpovedný;

53.„splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá dostala od zhotoviteľa písomný mandát, aby v súvislosti s konkrétnymi úlohami týkajúcimi sa povinností zhotoviteľa vyplývajúcich z požiadaviek uvedených v tomto nariadení konala v jeho mene;

54.„dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá na trh Únie uvádza batériu z tretej krajiny;

55.„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, iná ako zhotoviteľ alebo dovozca, ktorá batériu sprístupňuje na trhu;

56.„riziko“ je kombinácia pravdepodobnosti výskytu ujmy a závažnosti tejto ujmy, ktorá je obmedzená na ľudské zdravie alebo bezpečnosť osôb, majetok alebo životné prostredie.

Uplatňuje sa vymedzenie pojmov „odpad“, „držiteľ odpadu“, „nakladanie s odpadom“, „zber“, „triedený zber“, „predchádzanie vzniku“, „príprava na opätovné použitie“, „zhodnocovanie“ a „recyklácia“ stanovené v článku 3 smernice 2008/98/ES.

Uplatňuje sa vymedzenie pojmov „koncový používateľ“, „dohľad nad trhom“, „orgán dohľadu nad trhom“, „poskytovateľ logistických služieb“, „nápravné opatrenie“, „spätné prevzatie“ a „stiahnutie“ stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

Uplatňuje sa vymedzenie pojmov „nezávislý agregátor“ a „účastník trhu“ stanovené v článku 2 smernice (EÚ) 2019/944.

Článok 3
Voľný pohyb

1.Členské štáty nesmú z dôvodov súvisiacich s požiadavkami na udržateľnosť, bezpečnosť, označovanie a poskytovanie informácií, ktoré sa týkajú batérií alebo nakladania s použitými batériami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zakazovať, obmedzovať alebo brzdiť sprístupňovanie batérií spĺňajúcich požiadavky stanovené v tomto nariadení na trhu, alebo zakazovať, obmedzovať či brzdiť ich uvádzanie do prevádzky.

2.Členské štáty nesmú na veľtrhoch, výstavách, predvádzacích a podobných podujatiach brániť vystavovaniu batérií, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, a to za predpokladu, že sa na viditeľnom označení jasne uvádza, že dané batérie nezodpovedajú požiadavkám tohto nariadenia a nie sú na predaj dovtedy, kým nebude zabezpečená ich zhoda.

Článok 4
Požiadavky na udržateľnosť, bezpečnosť, označovanie a informovanie v súvislosti s batériami

1.Batérie sa môžu uvádzať na trh alebo do prevádzky len vtedy, ak spĺňajú: 

a)požiadavky na udržateľnosť a bezpečnosť stanovené v kapitole II;

b)požiadavky na označovanie a informovanie stanovené v kapitole III.

2.Batérie nesmú v súvislosti s ktorýmikoľvek aspektmi, na ktoré sa nevzťahujú kapitoly II a III, predstavovať riziko pre ľudské zdravie, bezpečnosť, majetok alebo životné prostredie.

Článok 5
Príslušný orgán

1.Členské štáty určia jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za plnenie povinností vyplývajúcich z kapitoly VII a za monitorovanie a overovanie, či výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov dodržiavajú požiadavky stanovené v uvedenej kapitole.

2.Členské štáty stanovia podrobné informácie týkajúce sa organizácie a činnosti príslušného orgánu alebo orgánov vrátane administratívnych a procesných pravidiel s cieľom zabezpečiť:

a)registráciu výrobcov v súlade s článkom 46;

b)udelenie povolenia výrobcom a organizáciám zodpovednosti výrobcov v súlade s článkom 47 a povoľovanie a monitorovanie v súvislosti s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 48;

c)dohľad nad vykonávaním povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v súlade s článkom 47;

d)zber údajov o batériách v súlade s článkom 61;

e)sprístupnenie informácií v súlade s článkom 62.

3.Do [troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia ] sú členské štáty povinné Komisii oznámiť názvy a adresy príslušných orgánov určených podľa odseku 1. Členské štáty sú povinné Komisiu bez zbytočného odkladu informovať o akýchkoľvek zmenách názvov alebo adries príslušných orgánov.

Kapitola II
Požiadavky na udržateľnosť a bezpečnosť

Článok 6
Obmedzenia nebezpečných látok

1.Okrem obmedzení stanovených v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 nesmú batérie obsahovať nebezpečné látky, v súvislosti s ktorými sa v prílohe I uvádza obmedzenie, pokiaľ nespĺňajú podmienky daného obmedzenia.

2.Ak sa v dôsledku používania látky pri výrobe batérií alebo v dôsledku pôsobenia látky vyskytujúcej sa v batériách v čase ich uvedenia na trh alebo počas nasledujúcich fáz ich životného cyklu vrátane fázy odpadu vyskytne neprijateľné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, ktoré je potrebné riešiť na úrovni celej Únie, Komisia prijme delegovaný akt v súlade s postupom uvedeným v článku 73 s cieľom zmeniť obmedzenia v prílohe I, a to podľa postupu stanoveného v článku 71.

3.Komisia pri prijímaní delegovaného aktu uvedeného v odseku 2 zohľadní sociálno-ekonomický vplyv obmedzenia vrátane dostupnosti alternatív za danú nebezpečnú látku.

4.Obmedzenia prijaté podľa odseku 2 sa nevzťahujú na používanie látky v rámci vedeckého výskumu a vývoja (batérií) vymedzeného v článku 3 bode 23 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

5.Ak sa obmedzenie prijaté podľa odseku 2 nevzťahuje na technologicky orientovaný výskum a vývoj vymedzený v článku 3 bode 22 nariadenia (ES) č. 1907/2006, v prílohe I sa táto výnimka, ako aj maximálne množstvo vyňatej látky spresňuje.

Článok 7
Uhlíková stopa batérií pre elektrické vozidlá a dobíjateľných priemyselných batérií

1.K batériám pre elektrické vozidlá a k dobíjateľným priemyselným batériám s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh musí byť pripojená technická dokumentácia, ktorá v prípade jednotlivých modelov a šarží batérií na každý výrobný závod obsahuje vyhlásenie o uhlíkovej stope vypracované v súlade s delegovaným aktom uvedeným v druhom pododseku a obsahujúce aspoň tieto informácie:

a)administratívne informácie o výrobcovi;

b)informácie o batérii, na ktorú sa vzťahuje predmetné vyhlásenie;

c)informácie o zemepisnej polohe zariadenia na výrobu batérií;

d)celková uhlíková stopa batérie vypočítaná v kg ekvivalentu oxidu uhličitého;

e)uhlíková stopa batérie rozlíšená podľa fázy životného cyklu podľa opisu v prílohe II bode 4;

f)vyhlásenie o overení nezávislou treťou stranou;

g)webový odkaz na verejnosti dostupnú verziu štúdie, z ktorej vychádzajú závery vyhlásenia o uhlíkovej stope.

Od 1. júla 2024 sa na batérie pre elektrické vozidlá a na dobíjateľné priemyselné batérie uplatňuje požiadavka týkajúca sa vyhlásenia o uhlíkovej stope, ktorá sa uvádza v prvom pododseku.

Najneskôr do 1. júla 2023 Komisia prijme:

a)delegovaný akt v súlade s článkom 73 s cieľom doplniť toto nariadenie o metodiky výpočtu celkovej uhlíkovej stopy batérie v zmysle písmena d) v súlade so základnými prvkami stanovenými v prílohe II;

b)vykonávací akt, ktorým sa stanovuje formát vyhlásenia o uhlíkovej stope uvedeného v prvom pododseku. Uvedený vykonávací akt je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 73 s cieľom zmeniť požiadavky na informovanie stanovené v prvom pododseku.

2.Batérie pre elektrické vozidlá a dobíjateľné priemyselné batérie s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh musia byť označené výrazným, jasne čitateľným a nezmazateľným označením, na ktorom sa uvádza výkonnostná trieda vzhľadom na uhlíkovú stopu, do ktorej daná batéria patrí.

Okrem informácií uvedených v odseku 1 musí technická dokumentácia obsahovať informácie svedčiace o tom, že pri výpočtoch, z ktorých vychádza nahlásená uhlíková stopa a súvisiaca klasifikácia do výkonnostnej triedy vzhľadom na uhlíkovú stopu, sa postupovalo v súlade s metodikou stanovenou v delegovanom akte prijatým Komisiou podľa štvrtého pododseku.

Od 1. januára 2026 sa na batérie pre elektrické vozidlá a na dobíjateľné priemyselné batérie uplatňujú požiadavky týkajúce sa výkonnostnej triedy vzhľadom na uhlíkovú stopu, ktoré sa uvádzajú v prvom pododseku.

Najneskôr do 31. decembra 2024 Komisia prijme:

a)delegovaný akt v súlade s článkom 73 s cieľom doplniť toto nariadenie o výkonnostné triedy vzhľadom na uhlíkovú náročnosť uvedené v prvom pododseku. Pri príprave uvedeného delegovaného aktu Komisia zohľadní príslušné kľúčové prvky stanovené v prílohe II;

b)vykonávací akt, ktorým sa stanovujú formáty označovania uvedené v prvom pododseku a formát vyhlásenia o výkonnostnej triede vzhľadom na uhlíkovú stopu uvedenej v druhom pododseku. Uvedený vykonávací akt je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

3.K batériám pre elektrické vozidlá a dobíjateľným priemyselným batériám s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh musí byť v prípade všetkých modelov a šarží batérií na každý výrobný závod pripojená technická dokumentácia, ktorou sa preukazuje, že nahlásená hodnota uhlíkovej stopy počas životného cyklu je nižšia ako maximálny limit stanovený v delegovanom akte prijatom Komisiou podľa tretieho pododseku.

Od 1. júla 2027 sa na batérie pre elektrické vozidlá a na dobíjateľné priemyselné batérie uplatňuje požiadavka týkajúca sa maximálneho limitu uhlíkovej stopy počas životného cyklu, ktorá sa uvádza v prvom pododseku.

Komisia najneskôr do 1. júla 2026 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 73 s cieľom doplniť toto nariadenie o maximálny limit uhlíkovej stopy počas životného cyklu, ktorý sa uvádza v prvom pododseku. Pri príprave uvedeného delegovaného aktu Komisia zohľadní príslušné kľúčové prvky stanovené v prílohe II.

Vďaka zavedeniu maximálneho limitu uhlíkovej stopy počas životného cyklu bude v prípade potreby možné reklasifikovať výkonnostné triedy batérií uvedených v odseku 2.

Článok 8
Recyklovaný obsah v priemyselných batériách, batériách pre elektrické vozidlá a automobilových batériách

1.Od 1. januára 2027 musí byť k priemyselným batériám, batériám pre elektrické vozidlá a automobilovým batériám s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh, ktoré v aktívnych materiáloch obsahujú kobalt, olovo, lítium alebo nikel, pripojená technická dokumentácia obsahujúca informácie o množstve kobaltu, olova, lítia alebo niklu zhodnotených z odpadu, ktoré sa vyskytujú v aktívnych materiáloch v jednotlivých modeloch a šaržiach batérií na každý výrobný závod.

Komisia do 31. decembra 2025 prijme vykonávací akt, ktorým sa stanovuje metodika výpočtu a overovania množstiev kobaltu, olova, lítia alebo niklu zhodnotených z odpadu, ktoré sa vyskytujú v aktívnych materiáloch v batériách uvedených v prvom pododseku, ako aj formát technickej dokumentácie. Uvedený vykonávací akt je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

2.Od 1. januára 2030 musí byť k priemyselným batériám, batériám pre elektrické vozidlá a automobilovým batériám s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh, ktoré v aktívnych materiáloch obsahujú kobalt, olovo, lítium alebo nikel, pripojená technická dokumentácia, ktorou sa preukazuje, že dané batérie obsahujú minimálny podiel kobaltu, olova, lítia alebo niklu zhodnotených z odpadu, ktoré sa vyskytujú v aktívnych materiáloch v jednotlivých modeloch a šaržiach batérií na každý výrobný závod, a to tento podiel:

a)12 % kobaltu;

b)85 % olova;

c)4 % lítia;

d)4 % niklu.

3.Od 1. januára 2035 musí byť k priemyselným batériám, batériám pre elektrické vozidlá a automobilovým batériám s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh, ktoré v aktívnych materiáloch obsahujú kobalt, olovo, lítium alebo nikel, pripojená technická dokumentácia, ktorou sa preukazuje, že dané batérie obsahujú minimálny podiel kobaltu, olova, lítia alebo niklu zhodnotených z odpadu, ktoré sa vyskytujú v aktívnych materiáloch v jednotlivých modeloch a šaržiach batérií na každý výrobný závod, a to tento podiel:

a)20 % kobaltu;

b)85 % olova;

c)10 % lítia;

d)12 % niklu.

4.Komisia je v odôvodnených a náležitých prípadoch vzhľadom na dostupnosť kobaltu, olova, lítia alebo niklu zhodnotených z odpadu, alebo v dôsledku ich nedostatku splnomocnená prijať do 31. decembra 2027 delegovaný akt v súlade s článkom 73 s cieľom zmeniť ciele stanovené v odsekoch 2 a 3.

Článok 9
Požiadavky na výkonnosť a trvanlivosť týkajúce sa prenosných batérií na všeobecné použitie

1.Od 1. januára 2027 musia prenosné batérie na všeobecné použitie spĺňať hodnoty týkajúce sa parametrov elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti uvedené v prílohe III, ktoré sa stanovujú v delegovanom akte prijatom Komisiou podľa odseku 2.

2.Komisia je povinná do 31. decembra 2025 prijať delegovaný akt v súlade s článkom 73 s cieľom doplniť toto nariadenie o minimálne hodnoty parametrov elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti stanovených v prílohe III, ktoré musia dosahovať prenosné batérie na všeobecné použitie.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 73 s cieľom zmeniť parametre elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti stanovené v prílohe III vzhľadom na vedecko-technický pokrok.

Pri príprave delegovaného aktu uvedeného v prvom pododseku Komisia zváži potrebu zníženia environmentálneho vplyvu prenosných batérií na všeobecné použitie počas ich životného cyklu, pričom bude prihliadať na príslušné medzinárodné normy a systémy označovania. Zároveň zabezpečí, aby ustanovenia uvedené v danom delegovanom akte nemali významný negatívny vplyv na funkčnosť spomínaných batérií alebo prístrojov, v ktorých sú tieto batérie zabudované, na ich cenovú dostupnosť a náklady pre koncových používateľov, ani na konkurencieschopnosť priemyslu. Zhotovitelia predmetných batérií a prístrojov nesmú znášať nadmernú administratívnu záťaž.

3.Komisia do 31. decembra 2030 posúdi uskutočniteľnosť opatrení, ktorých cieľom je postupne prestať používať nedobíjateľné prenosné batérie na všeobecné použitie, a tak na základe metodiky posudzovania životného cyklu minimalizovať ich environmentálny vplyv. Na uvedený účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu a zváži podniknutie náležitých opatrení vrátane prijatia legislatívnych návrhov.

Článok 10
Požiadavky na výkonnosť a trvanlivosť týkajúce sa dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá

1.Od [12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia] musí byť k dobíjateľným priemyselným batériám a batériám pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh pripojená technická dokumentácia obsahujúca hodnoty parametrov elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti stanovených v prílohe IV časti A.

Technická dokumentácia uvedená v prvom pododseku musí obsahovať aj objasnenie technických špecifikácií, noriem a podmienok, ktoré sa uplatnili pri meraní, výpočte alebo odhade hodnôt parametrov elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti. Toto objasnenie musí obsahovať prinajmenšom prvky stanovené v prílohe IV časti B.

2.Od 1. januára 2026 musia dobíjateľné priemyselné batérie s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh spĺňať minimálne hodnoty stanovené v delegovanom akte prijatom Komisiou podľa odseku 3 v súvislosti s parametrami elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti stanovenými v prílohe IV časti A.

3.Komisia je povinná do 31. decembra 2024 prijať delegovaný akt v súlade s článkom 73 s cieľom doplniť toto nariadenie o minimálne hodnoty parametrov elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti stanovených v prílohe IV časti A, ktoré by musia dosahovať dobíjateľné priemyselné batérie s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh.

Pri príprave delegovaného aktu uvedeného v prvom pododseku Komisia zváži potrebu zníženia environmentálneho vplyvu dobíjateľných priemyselných batérií s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh počas ich životného cyklu a zabezpečí, aby v ňom stanovené požiadavky nemali výrazný negatívny vplyv na funkčnosť uvedených batérií alebo prístrojov, v ktorých sú tieto batérie zabudované, na ich cenovú dostupnosť, ani na konkurencieschopnosť priemyslu. Zhotovitelia predmetných batérií a prístrojov nesmú znášať nadmernú administratívnu záťaž.

Článok 11
Možnosť vybrať a vymeniť prenosné batérie
 

1.Prenosné batérie zabudované v prístrojoch sa musia dať koncovému používateľovi alebo nezávislému prevádzkovateľovi ľahko vybrať a vymeniť, a to počas životnosti prístroja, ak majú tieto batérie kratšiu životnosť ako daný prístroj, alebo najneskôr na konci životnosti prístroja.

Batéria je ľahko vymeniteľná, ak ju po jej vybratí z prístroja možno nahradiť podobnou batériou bez toho, aby to malo vplyv na fungovanie alebo výkon daného prístroja.

2.Zákazy stanovené v odseku 1 sa neuplatňujú vtedy, ak

a)je z bezpečnostných, výkonnostných či medicínskych dôvodov alebo z dôvodov integrity údajov potrebná nepretržitá dodávka energie a trvalé prepojenie medzi prístrojom a prenosnou batériou alebo

b)batéria dokáže fungovať len vtedy, ak je zabudovaná v konštrukcii prístroja.

3.Komisia prijme usmernenie na uľahčenie harmonizovaného uplatňovania výnimiek stanovených v odseku 2.

Článok 12
Bezpečnosť stacionárnych batériových systémov na uskladňovanie energie

1.K stacionárnym batériovým systémom na uskladňovanie energie musí byť pripojená technická dokumentácia obsahujúca informácie svedčiace o ich bezpečnosti počas bežnej prevádzky a používania, a to vrátane dôkazov o ich úspešnom testovaní z hľadiska bezpečnostných parametrov stanovených v prílohe V, pri ktorom by sa mali použiť špičkové testovacie metodiky.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 73 s cieľom zmeniť bezpečnostné parametre stanovené v prílohe V vzhľadom na vedecko-technický pokrok.

Kapitola III
Požiadavky na označovanie a informovanie

Článok 13
Označovanie batérií

1.Od 1. januára 2027 sa na batériách musí uvádzať označenie obsahujúce informácie stanovené v prílohe VI časti A.

2.Od 1. januára 2027 musia byť prenosné a automobilové batérie označené etiketou obsahujúcou informácie o ich kapacite, pričom prenosné batérie musia byť označené etiketou, na ktorej sa uvádzajú informácie o ich priemernej minimálnej trvanlivosti pri konkrétnom druhu použitia.

3.Od 1. júla 2023 sa na batériách musí uvádzať označenie v podobe symbolu informujúceho o „triedenom odpade“ v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe VI časti B.

Daný symbol musí pokrývať aspoň 3 % plochy najväčšej strany batérie, pričom smie mať veľkosť najviac 5 × 5 cm.

V prípade valcových batériových článkov musí symbol pokrývať aspoň 1,5 % povrchovej plochy batérie a mať veľkosť najviac 5 × 5 cm.

Ak by bol tento symbol vzhľadom na veľkosť batérie menší ako 0,5 x 0,5 cm, batéria nemusí byť označená, no na balení sa musí uvádzať symbol s veľkosťou najmenej 1 x 1 cm.

4.Od 1. júla 2023 sa batérie s obsahom kadmia vyšším ako 0,002 % alebo s obsahom olova vyšším ako 0,004 % musia označovať chemickou značkou daného kovu: Cd alebo Pb.

Symbol informujúci o obsahu ťažkých kovov sa musí uvádzať pod symbolom uvedeným v prílohe VI časti B a pokrývať plochu predstavujúcu prinajmenšom štvrtinu daného symbolu.

5.Batérie musia byť v súlade s prílohou VI časťou C označené kódom QR, ktorý slúži na prístup k týmto informáciám:

a)v prípade všetkých batérií – informácie uvedené v odseku 1, od 1. januára 2027;

b)v prípade prenosných a automobilových batérií – informácie uvedené v odseku 2, od 1. januára 2027;

c)v prípade všetkých batérií – symbol uvedený v odseku 3, od 1. januára 2023;

d)v prípade batérií obsahujúcich viac ako 0,002 % kadmia alebo viac ako 0,004 % olova – symbol uvedený v odseku 4, od 1. januára 2023;

e)v prípade dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá – správa uvedená v článku 39 ods. 6, od [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

f)v prípade batérií pre elektrické vozidlá a v prípade dobíjateľných priemyselných batérií s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh– vyhlásenie o uhlíkovej stope uvedené v článku 7 ods. 1, od 1. júla 2024;

g)v prípade batérií pre elektrické vozidlá a v prípade dobíjateľných priemyselných batérií s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh – informácie o výkonnostnej triede vzhľadom na uhlíkovú stopu, ktoré sa uvádzajú v článku 7 ods. 2, od 1. januára 2026;

h)v prípade dobíjateľných priemyselných batérií, automobilových batérií a batérií pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh – informácie o množstvách kobaltu, olova, lítia a niklu zhodnotených z odpadu, ktoré sa vyskytujú v aktívnych materiáloch v batériách, v súlade s článkom 8, od 1. januára 2027;

i)v prípade všetkých batérií – vyhlásenie uvedené v článku 18, od 1. januára 2023;

j)v prípade všetkých batérií – informácie uvedené v článku 60 ods. 1 písm. a) až f), od 1. júla 2023.

6.Etikety a kód QR uvedené v odsekoch 1 až 5 musia byť na batérii vytlačené alebo vyrazené viditeľne, čitateľne a nezmazateľne. Ak to vzhľadom na typ alebo veľkosť batérie nemožno realizovať alebo zaručiť, etikety sa umiestnia na balenie a pripoja sa k sprievodným dokumentom k batérii.

7.Komisia do 31. decembra 2025 prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť harmonizované špecifikácie týkajúce sa požiadaviek na označovanie, ktoré sa uvádzajú v odsekoch 1 a 2. Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

Článok 14
Informácie o stave a očakávanej životnosti batérií

1.Dobíjateľné priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh musia byť vybavené systémom riadenia batérie, ktorý obsahuje údaje o parametroch stanovených v prílohe VII, na základe ktorých možno určiť stav a očakávanú životnosť batérie.

2.Právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá batériu legálne zakúpila alebo akejkoľvek tretej strane konajúcej v jej mene sa musí kedykoľvek a na nediskriminačnom základe poskytnúť prístup k údajom zaznamenávaným v systéme riadenia batérie uvedenom v odseku 1, a to na účely:

a)vyhodnotenia zostatkovej hodnoty batérie a možnosti jej ďalšieho využitia;

b)uľahčenia opätovného použitia, zmeny účely alebo repasácie batérie;

c)sprístupnenia batérie nezávislým agregátorom alebo účastníkom trhu, a to v rámci systému uskladňovania energie.

3.Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú popri ustanoveniach uvedených v právnych predpisoch Únie o typovom schvaľovaní vozidiel. 

Kapitola IV
Zhoda batérií

Článok 15
Predpoklad zhody batérií
 

1.Na účely súladu a overovania súladu s požiadavkami stanovenými v článkoch 9, 10, 12, 13 a 59 ods. 5 písm. a) tohto nariadenia sa vykonávajú merania a výpočty s uplatnením spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, pri ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané špičkové metódy a ktorých výsledky sa považujú za výsledky s nízkou mieru neistoty, a to vrátane metód stanovených v normách, ktorých referenčné čísla boli na tento účel uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Pri batériách, ktoré sa testujú podľa harmonizovaných noriem alebo ich častí, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, sa predpokladá zhoda s požiadavkami stanovenými v článkoch 9, 10, 13 a 59 ods. 5 písm. a) vtedy, ak dané harmonizované normy pokrývajú uvedené požiadavky.

3.Pri batériách, ktoré sú v súlade s harmonizovanými normami alebo ich časťami, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, sa predpokladá zhoda s požiadavkami stanovenými článku 12 vtedy, ak dané harmonizované normy pokrývajú uvedené požiadavky.

Článok 16
Spoločné špecifikácie

1.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú spoločné špecifikácie týkajúce sa požiadaviek stanovených v článkoch 9, 10, 12, 13 a 59 ods. 5 písm. a) alebo testov uvedených v článku 15 ods. 2, ak:

a)harmonizované normy alebo ich časti, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, nepokrývajú uvedené požiadavky alebo testy; alebo

b)Komisia zaznamená zbytočné prieťahy pri prijímaní požadovaných harmonizovaných noriem alebo sa domnieva, že príslušné harmonizované normy na daný účel nepostačujú; alebo

c)Komisia rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že odkazy na dané harmonizované normy alebo ich časti, ktoré sa vzťahujú na uvedené požiadavky alebo testy, ponechá s obmedzením alebo ich zruší.

Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

2.Pri batériách, ktoré sa podrobujú testovaniu na základe spoločných špecifikácií alebo ich častí, sa predpokladá zhoda s požiadavkami stanovenými v článkoch 9, 10 a 13 a v článku 59 ods. 5 písm. a) vtedy, ak dané spoločné špecifikácie alebo ich časti pokrývajú uvedené požiadavky a podľa potreby aj vtedy, ak sa v prípade uvedených požiadaviek podarilo dosiahnuť stanovené minimálne hodnoty.

3.Pri batériách, ktoré sú v zhode so spoločnými špecifikáciami alebo ich časťami, sa predpokladá zhoda s požiadavkami stanovenými v článku 12 vtedy, ak dané spoločné špecifikácie alebo ich časti pokrývajú uvedené požiadavky.

Článok 17
Postupy posudzovania zhody

1.Pred uvedením batérie na trh alebo do prevádzky je zhotoviteľ alebo jeho splnomocnený zástupca povinný zabezpečiť vykonanie posúdenia zhody výrobku s požiadavkami uvedenými v kapitolách II a III tohto nariadenia.

2.Posudzovanie zhody batérií s požiadavkami stanovenými v článkoch 6, 9, 10, 11, 12, 13 a 14 sa vykonáva v súlade s postupom stanoveným v prílohe VIII časti A.

3.Posudzovanie zhody batérií s požiadavkami stanovenými v článkoch 7, 8 a 39 sa vykonáva v súlade s postupom stanoveným v prílohe VIII časti B.

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 73 s cieľom zmeniť prílohu VIII zavedením dodatočných krokov overovania v moduloch posudzovania zhody alebo nahradením týchto modulov inými modulmi stanovenými v rozhodnutí č. 768/2008/ES, a to v prípade potreby po ich prispôsobení osobitným požiadavkám týkajúcim sa batérií.

5.Záznamy a korešpondencia, ktoré sa týkajú posudzovania zhody v prípade batérií, sa vyhotovujú v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sídli notifikovaný orgán vykonávajúci postupy posudzovania zhody uvedené v odsekoch 1 a 2, alebo v jazyku, ktorý tento orgán akceptuje.

Článok 18
EÚ vyhlásenie o zhode

1.V EÚ vyhlásení o zhode sa musí uviesť, že sa preukázalo splnenie požiadaviek stanovených v kapitolách II a III.

2.EÚ vyhlásenie o zhode sa musí vypracovať podľa vzoru stanoveného v prílohe IX, musí obsahovať prvky uvedené v príslušných moduloch stanovených v prílohe VIII, pričom je potrebné priebežne ho aktualizovať. Prekladá sa do jazyka alebo jazykov požadovaných členským štátom, v ktorom sa batéria uvádza na trh alebo do prevádzky.

3.Ak sa na model batérie vzťahuje viac ako jeden akt Únie, v ktorom sa vyžaduje EÚ vyhlásenie o zhode, musí sa vypracovať jediné EÚ vyhlásenie o zhode týkajúce sa všetkých takýchto aktov Únie. V tomto vyhlásení sa uvedú predmetné akty Únie vrátane odkazov na ich uverejnenie.

Článok 19
Všeobecné zásady týkajúce sa označenia CE
 

Označenie CE sa riadi všeobecnými zásadami stanovenými v článku 30 nariadenia (ES) č. 765/2008.

Článok 20
Pravidlá a podmienky umiestnenia označenia CE

1.Označenie CE sa na batériu musí umiestniť tak, aby bolo viditeľné, čitateľné a nezmazateľné. Ak to vzhľadom na typ batérie nemožno realizovať alebo zaručiť, toto označenie sa umiestni na balenie a pripojí sa k sprievodným dokumentom k batérii.

2.Označenie CE sa na batériu umiestni pred jej uvedením na trh.

3.Za označením CE nasleduje identifikačné číslo notifikovaného orgánu, ktorý vykonal posúdenie zhody. Dané identifikačné číslo musí na batériu umiestniť samotný notifikovaný orgán alebo ho na ňu musí umiestniť zhotoviteľ, prípadne jeho splnomocnený zástupca v zmysle pokynov notifikovaného orgánu.

4.Za označením CE a identifikačným číslom uvedeným v odseku 3 sa v prípade potreby uvádza akékoľvek označenie informujúce o osobitnom riziku, špecifickom používaní alebo inom nebezpečenstve súvisiacom s používaním, skladovaním, spracovaním alebo prepravou batérie.

5.Členské štáty vychádzajú pri zabezpečovaní správneho uplatňovania režimu označovania CE z existujúcich mechanizmov a v prípade nesprávneho používania tohto označenia prijmú náležité opatrenia.

Kapitola V
Notifikácia orgánov posudzovania zhody

Článok 21
Notifikácia
 

Členské štáty notifikujú Komisii a ostatným členským štátom orgány posudzovania zhody, ktoré sú poverené vykonávaním posudzovania zhody v súlade s týmto nariadením.

Článok 22

Notifikujúce orgány

1.Členské štáty určia notifikujúci orgán, ktorý je zodpovedný za vytýčenie a vykonávanie nevyhnutných postupov na účely posudzovania a notifikácie orgánov posudzovania zhody a na účely monitorovania notifikovaných orgánov, a to vrátane posudzovania súladu s článkom 25.

2.Členské štáty môžu rozhodnúť, že posúdenie a monitorovanie uvedené v odseku 1 vykoná vnútroštátny akreditačný orgán v zmysle nariadenia (ES) č. 765/2008 a v súlade s ním.

3.Ak notifikujúci orgán deleguje posudzovanie, notifikáciu alebo monitorovanie uvedené v odseku 1 tohto článku na iný ako vládny subjekt, alebo ho inak poverí výkonom týchto úloh, tento subjekt musí byť právnickou osobou a musí mutatis mutandis spĺňať požiadavky stanovené v článku 23. Zároveň tento orgán musí mať prijatými opatreniami zabezpečené krytie záväzkov vyplývajúcich z jeho činností.

4.Notifikujúci orgán preberá plnú zodpovednosť za úlohy vykonané orgánom uvedeným v odseku 3.

Článok 23
Požiadavky týkajúce sa notifikujúcich orgánov

1.Notifikujúci orgán musí byť zriadený, organizovaný a prevádzkovaný tak, aby sa zabezpečila objektívnosť a nestrannosť jeho činností a aby sa zabránilo konfliktu záujmov s notifikovanými orgánmi a orgánmi posudzovania zhody, ktoré žiadajú o notifikáciu v súlade s článkom 28.

2.Notifikujúci orgán musí disponovať organizačnou štruktúrou schopnou zabezpečiť, aby sa každé rozhodnutie súvisiace s notifikáciou orgánu posudzovania zhody prijalo odborne spôsobilými osobami, ktoré sú iné ako osoby, ktoré vykonali posúdenie orgánov posudzovania zhody žiadajúcich o notifikáciu v súlade s článkom 28.

3.Notifikujúci orgán nesmie na komerčnom alebo konkurenčnom základe ponúkať či poskytovať žiadne činnosti vykonávané orgánmi posudzovania zhody ani poradenské služby.

4.Notifikujúci orgán zabezpečuje dôvernosť ním získaných informácií. Informácie o notifikovaných orgánoch si však vymieňa s Komisiou, ako aj s notifikujúcimi orgánmi iných členských štátov a s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

5.Notifikujúci orgán má k dispozícii dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov na riadne plnenie svojich úloh.

Článok 24
Informačná povinnosť notifikujúcich orgánov

Členské štáty informujú Komisiu o svojich postupoch týkajúcich sa posudzovania a notifikácie orgánov posudzovania zhody a o postupoch týkajúcich sa monitorovania notifikovaných orgánov, ako aj o všetkých zmenách týchto postupov.

Komisia uvedené informácie zverejňuje.

Článok 25
Požiadavky týkajúce sa notifikovaných orgánov

1.Na účely notifikácie musí orgán posudzovania zhody spĺňať požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 11.

2.Orgán posudzovania zhody sa musí zriadiť podľa vnútroštátneho práva členského štátu a mať právnu subjektivitu.

3.Orgán posudzovania zhody je orgánom tretej strany, ktorý koná nezávisle, teda bez akýchkoľvek obchodných prepojení s modelom batérie, ktorý posudzuje, a to predovšetkým bez akéhokoľvek obchodného prepojenia so zhotoviteľmi batérií, s obchodnými partnermi zhotoviteľov batérií, s investormi disponujúcimi akciami vo výrobných podnikoch daných zhotoviteľov a s inými notifikovanými orgánmi a ich obchodnými združeniami, či materskými alebo dcérskymi spoločnosťami.

4.Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nesmú byť projektanti, zhotovitelia, dodávatelia, montéri, nákupcovia, vlastníci, používatelia ani údržbári batérií, ktoré posudzujú, ani zástupcovia žiadnej z týchto strán. Týmto sa nevylučuje používanie batérií potrebných na výkon činností orgánu posudzovania zhody alebo používanie batérií na osobné účely.

Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nesmú byť priamo zapojení do projektovania, výroby, uvádzania na trh, montáže, používania alebo údržby týchto batérií, ani zastupovať osoby zapojené do týchto činností. Nesmú sa podieľať na žiadnej činnosti, ktorá by mohla ovplyvniť ich nezávislý úsudok alebo bezúhonnosť vo vzťahu k činnostiam posudzovania zhody, na ktorých vykonávanie sú notifikované. Týka sa to najmä poradenských služieb.

Orgán posudzovania zhody zabezpečí, aby činnosti jeho materskej spoločnosti, sesterských či dcérskych spoločností alebo subdodávateľov neovplyvňovali dôvernosť, objektívnosť a nestrannosť jeho činností spojených s posudzovaním zhody.

5.Orgán posudzovania zhody a jeho zamestnanci sú povinní vykonávať činnosti posudzovania zhody na najvyššej odbornej úrovni a s požadovanou technickou spôsobilosťou v danej oblasti, pričom nesmú podliehať žiadnym tlakom a podnetom, a to obzvlášť finančným, ktoré by mohli ovplyvniť ich úsudok alebo výsledky ich činností posudzovania zhody, najmä pokiaľ ide o osoby alebo skupiny osôb, ktoré majú záujem na výsledkoch týchto činností.

6.Orgán posudzovania zhody musí byť schopný vykonávať všetky činnosti posudzovania zhody, ktoré sa uvádzajú v prílohe VIII a v súvislosti s ktorými bol notifikovaný, či už ide o úlohy vykonávané samotným orgánom posudzovania zhody, alebo v jeho mene a v rámci jeho zodpovednosti.

Orgán posudzovania zhody musí vždy a pri každom postupe posudzovania zhody, ako aj pri každom modeli batérie, v súvislosti s ktorým bol notifikovaný, disponovať týmito nevyhnutnými predpokladmi:

a)interným personálom s technickými poznatkami a dostatočnými a primeranými skúsenosťami na vykonávanie úloh posudzovania zhody;

b)opisom postupov, v súlade s ktorými sa vykonáva posudzovanie zhody, ktorým sa zaisťuje transparentnosť a reprodukovateľnosť týchto postupov;

c)náležitými politikami a postupmi na rozlíšenie činností, ktoré vykonáva ako notifikovaný orgán, a inými činnosťami;

d)postupmi na vykonávanie činností posudzovania zhody, pri ktorých sa zohľadňuje veľkosť podniku, odvetvie jeho pôsobenia, jeho štruktúra, stupeň zložitosti predmetnej batériovej technológie a masový či sériový charakter výrobného procesu.

Orgán posudzovania zhody musí mať vždy prístup ku všetkým testovacím vybaveniam alebo zariadeniam, ktoré sú potrebné pri každom postupe posudzovania zhody, ako aj pri každom modeli batérie, v súvislosti s ktorým bol notifikovaný.

7.Zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody musia mať:

a)primerané technické a odborné vzdelanie vzťahujúce sa na všetky činnosti posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými bol orgán posudzovania zhody notifikovaný;

b)dostatočné znalosti o požiadavkách týkajúcich sa nimi vykonávaných posudzovaní a primeranú právomoc vykonávať tieto posudzovania;

c)primerané znalosti a porozumenie týkajúce sa požiadaviek stanovených v kapitolách II a III, uplatniteľných harmonizovaných technických noriem uvedených v článku 15 a spoločných špecifikácií uvedených v článku 16, ako aj príslušných ustanovení harmonizačných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov;

d)schopnosť vypracúvať certifikáty, záznamy a správy svedčiace o vykonaní posúdení zhody.

8.Je nevyhnutné zabezpečiť nestrannosť orgánu posudzovania zhody, jeho vrcholového manažmentu a zamestnancov zodpovedných za vykonávanie činností posudzovania zhody.

Odmeňovanie vrcholového manažmentu a zamestnancov zodpovedných za výkon činností posudzovania zhody nezávisí od počtu vykonaných posúdení zhody ani od výsledkov týchto posúdení.

9.Orgán posudzovania zhody uzavrie poistenie zodpovednosti za škodu, ak túto zodpovednosť nenesie členský štát v súlade s vnútroštátnym právom platným v členskom štáte, kde vykonáva svoje činnosti, v opačnom prípade je za posudzovanie zhody priamo zodpovedný samotný členský štát.

10.Zamestnanci orgánu posudzovania zhody sú povinní dodržiavať povinnosti týkajúce sa služobného tajomstva v súvislosti so všetkými informáciami získanými pri vykonávaní činností posudzovania zhody v súlade s prílohou VIII, nie však vo vzťahu k príslušným orgánom členského štátu, v ktorom daný orgán vykonáva svoje činnosti. Musí byť zaručená ochrana vlastníckych práv.

11.Orgán posudzovania zhody je povinný zúčastňovať sa na príslušných normalizačných činnostiach a činnostiach koordinačnej skupiny notifikovaného orgánu zriadenej podľa článku 37, alebo zabezpečovať, aby o nich boli informovaní jeho zamestnanci zodpovední za vykonávanie činností týkajúcich sa posudzovania zhody, pričom ako všeobecné usmernenie uplatňuje administratívne rozhodnutia a dokumenty, ktoré sú výsledkom práce tejto skupiny.

Článok 26
Predpoklad zhody notifikovaných orgánov

Ak orgán posudzovania zhody preukáže svoju zhodu s kritériami stanovenými v príslušných harmonizovaných normách alebo ich častiach, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, predpokladá sa, že daný orgán spĺňa požiadavky stanovené v článku 25, pokiaľ uplatniteľné harmonizované normy pokrývajú uvedené požiadavky.

Článok 27
Dcérske spoločnosti notifikovaných orgánov a využívanie subdodávateľov notifikovanými orgánmi

1.Ak notifikovaný orgán zveruje osobitné úlohy spojené s posudzovaním zhody subdodávateľovi alebo dcérskej spoločnosti, musí zabezpečiť, aby subdodávateľ alebo dcérska spoločnosť spĺňali požiadavky stanovené v článku 25, pričom o tom náležite informuje notifikujúci orgán.

2.Notifikovaný orgán nesie plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané subdodávateľmi alebo dcérskymi spoločnosťami bez ohľadu na to, kde majú sídlo.

3.Vykonávanie činností sa môže zveriť subdodávateľovi alebo dcérskej spoločnosti iba so súhlasom klienta. Na subdodávateľa alebo dcérsku spoločnosť sa nesmú delegovať povinnosti týkajúce sa stanovovania vnútorných postupov, všeobecných politík, kódexov správania či iných interných pravidiel a povinnosti týkajúce sa dohľadu nad nimi, ani povinnosti súvisiace s prideľovaním zamestnancov na konkrétne úlohy a rozhodovaním o certifikácii.

4.Notifikovaný orgán je povinný uchovávať príslušnú dokumentáciu týkajúcu sa posúdenia kvalifikácií subdodávateľa alebo dcérskej spoločnosti a nimi vykonaných úloh v zmysle prílohy VIII a v prípade potreby ju poskytnúť notifikujúcemu orgánu.

Článok 28
Žiadosť o notifikáciu

1.Orgán posudzovania zhody predkladá žiadosť o notifikáciu notifikujúcemu orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo.

2.K žiadosti o notifikáciu musí byť pripojený opis činností posudzovania zhody, modulov posudzovania zhody v zmysle prílohy VIII a modelu batérie, v súvislosti s ktorým daný orgán posudzovania zhody vyhlasuje svoju odbornú spôsobilosť, ako aj osvedčenie o akreditácii vydané vnútroštátnym akreditačným orgánom, v ktorom sa potvrdzuje, že orgán posudzovania zhody spĺňa požiadavky stanovené v článku 25.

3.Ak predmetný orgán posudzovania zhody nemôže poskytnúť osvedčenie o akreditácii spomínané v odseku 2, poskytne notifikujúcemu orgánu všetky listinné dôkazy potrebné na overenie, uznanie a pravidelné monitorovanie jeho súladu s požiadavkami stanovenými v článku 25, a to vrátane náležitej dokumentácie svedčiacej o nezávislosti orgánu posudzovania zhody v zmysle odseku 3 uvedeného článku.

Článok 29
Postup notifikácie

1.Notifikujúci orgán môže notifikovať iba orgány posudzovania zhody, ktoré splnili požiadavky stanovené v článku 25.

2.Notifikujúci orgán zašle Komisii a ostatným členským štátom notifikáciu každého orgánu posudzovania zhody uvedeného v odseku 1, pričom na tento účel použije elektronický notifikačný nástroj vyvinutý a spravovaný Komisiou.

3.Notifikácia musí obsahovať všetky podrobnosti o činnostiach posudzovania zhody, module alebo moduloch posudzovania zhody a o predmetných batériách, ako aj príslušné potvrdenie týkajúce sa odbornej spôsobilosti.

4.Ak základom notifikácie nie je osvedčenie o akreditácii, ktoré sa uvádza v článku 28 ods. 2, notifikujúci orgán musí Komisii a ďalším členským štátom poskytnúť listinné doklady, v ktorých sa potvrdzuje odborná spôsobilosť orgánu posudzovania zhody a zavedené opatrenia, ktorými sa zabezpečuje, že daný orgán bude pravidelne monitorovaný, pričom bude naďalej spĺňať požiadavky stanovené v článku 25.

5.Predmetný orgán posudzovania zhody môže vykonávať činnosti notifikovaného orgánu iba v prípade, že Komisia ani členské štáty nevznesú námietky do dvoch týždňov po notifikácii s uplatnením osvedčenia o akreditácii uvedeného v článku 28 ods. 2 alebo do dvoch mesiacov po notifikácii s uplatnením listinných dôkazov uvedených v článku 28 ods. 3.

6.Notifikujúci orgán je povinný Komisiu a ostatné členské štáty informovať o akýchkoľvek následných relevantných zmenách notifikácie uvedenej v odseku 2.

Článok 30
Identifikačné čísla a zoznamy notifikovaných orgánov

1.Komisia pridelí notifikovanému orgánu identifikačné číslo.

Danému orgánu pridelí len jedno číslo, aj keď je notifikovaný na základe viacerých aktov Únie.

2.Komisia zverejňuje zoznam notifikovaných orgánov vrátane identifikačných čísiel, ktoré im boli pridelené, a činností posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Komisia zabezpečuje aktualizáciu uvedeného zoznamu.

Článok 31
Zmeny notifikácií

1.Ak notifikujúci orgán zistil alebo bol informovaný o tom, že notifikovaný orgán prestal spĺňať požiadavky stanovené v článku 25 alebo že si neplní povinnosti, notifikujúci orgán podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo zruší notifikáciu v závislosti od závažnosti neplnenia uvedených požiadaviek alebo povinností. Okamžite o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

2.V prípade obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia notifikácie alebo v prípade, že notifikovaný orgán prestal vykonávať činnosť, notifikujúci orgán prijme náležité kroky, ktorými zabezpečí, aby spisovú dokumentáciu daného orgánu spracoval iný notifikovaný orgán alebo aby bola na požiadanie zodpovedných notifikujúcich orgánov a orgánov dohľadu nad trhom sprístupnená týmto orgánom.

Článok 32
Spochybnenie odbornej spôsobilosti notifikovaných orgánov

1.Komisia je povinná prešetriť všetky prípady, v súvislosti s ktorými má pochybnosti, alebo je na pochybnosti upozornená, pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť notifikovaného orgánu alebo jeho ďalšie plnenie požiadaviek alebo povinností, ktoré sa naň vzťahujú.

2.Notifikujúci orgán musí Komisii na požiadanie poskytnúť všetky informácie, ktoré súvisia s podkladmi týkajúcimi sa notifikácie alebo zachovania odbornej spôsobilosti dotknutého notifikovaného orgánu.

3.Komisia je povinná počas svojho prešetrovania zabezpečiť dôverné zaobchádzanie so všetkými získanými citlivými informáciami.

4.Ak Komisia zistí, že notifikovaný orgán nespĺňa alebo prestal spĺňať požiadavky notifikácie, prijme vykonávací akt, v ktorom sa od notifikujúceho orgánu vyžaduje, aby prijal potrebné nápravné opatrenia, a to v prípade potreby aj vrátane zrušenia notifikácie. Uvedený vykonávací akt je potrebné prijať v súlade s konzultačným postupom, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 2.

Článok 33
Povinnosti notifikovaných orgánov týkajúce sa výkonu ich činností

1.Notifikovaný orgán je povinný vykonávať posúdenia zhody v súlade s postupmi posudzovania zhody stanovenými v prílohe VIII.

2.Notifikovaný orgán vykonáva svoje činnosti primeraným spôsobom, pričom zabraňuje zbytočnej záťaži hospodárskych subjektov a náležite prihliada na veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom daný podnik pôsobí, na štruktúru podniku, komplikovanosť posudzovaného typu batérie a masový či sériový charakter daného výrobného procesu.

Notifikovaný orgán však pri tom dbá na striktnosť a úroveň ochrany, ktoré sú potrebné vzhľadom na zabezpečenie súladu batérie s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

3.Ak notifikovaný orgán zistí, že zhotoviteľ nespĺňa požiadavky stanovené v kapitolách II a III, harmonizovaných normách uvedených v článku 15, spoločných špecifikáciách uvedených v článku 16 alebo iných technických špecifikáciách, musí zhotoviteľa požiadať o prijatie náležitých nápravných opatrení vzhľadom na druhé a konečné rozhodnutie o certifikácii, no pokiaľ sa dané nedostatky odstrániť nedajú, predmetný certifikát nemožno vydať.

4.Ak notifikovaný orgán v priebehu monitorovania zhody po vydaní certifikátu zhody alebo po prijatí rozhodnutia o schválení zistí, že batéria už dané požiadavky nespĺňa, požiada zhotoviteľa o prijatie náležitých nápravných opatrení a v prípade potreby pozastaví platnosť certifikátu zhody či rozhodnutia o schválení alebo ich zruší.

5.Ak sa nápravné opatrenia neprijmú alebo nemajú požadovaný účinok, notifikovaný orgán podľa potreby predmetné certifikáty zhody alebo rozhodnutia o schválení obmedzí, pozastaví alebo zruší.

Článok 34
Odvolanie voči rozhodnutiam notifikovaných orgánov

Členské štáty sú povinné zabezpečiť možnosť odvolať sa voči rozhodnutiam notifikovaných orgánov.

Článok 35
Informačná povinnosť notifikovaných orgánov

1.Notifikovaný orgán je povinný informovať notifikujúci orgán o:

a)každom zamietnutí, obmedzení, pozastavení alebo zrušení certifikátu zhody alebo rozhodnutia o schválení;

b)akýchkoľvek okolnostiach, ktoré majú vplyv na rozsah alebo podmienky jeho notifikácie;

c)každej žiadosti o informácie, ktorú dostal od orgánov dohľadu nad trhom v súvislosti s činnosťami posudzovania zhody;

d)(na požiadanie) o všetkých činnostiach posudzovania zhody vykonaných v rámci svojej notifikácie a o akýchkoľvek iných vykonaných činnostiach vrátane cezhraničných činností a využívania subdodávateľov.

2.Notifikované orgány sú povinné iným notifikovaným orgánom, ktoré vykonávajú podobné činnosti posudzovania zhody vzťahujúce sa na rovnaké batérie, poskytnúť príslušné informácie o otázkach týkajúcich sa negatívnych a na požiadanie aj pozitívnych výsledkov posudzovania zhody.

Článok 36
Výmena skúseností

Komisia organizačne zabezpečuje výmenu skúseností medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za politiku notifikácie.

Článok 37
Koordinácia notifikovaných orgánov

Komisia zabezpečuje zavedenie a riadne fungovanie náležitej koordinácie a spolupráce medzi notifikovanými orgánmi vo forme odvetvovej skupiny alebo skupín notifikovaných orgánov.

Notifikovaný orgán sa na práci danej skupiny alebo skupín zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom určených zástupcov.

Kapitola VI
Iné povinnosti hospodárskych subjektov než povinnosti uvedené v kapitole VII

Článok 38
Povinnosti zhotoviteľov

1.Pri uvádzaní batérie na trh alebo do prevádzky, a to aj na vlastné účely zhotoviteľa, musia zhotovitelia zabezpečiť, aby bola batéria:

a)navrhnutá a vyrobená v súlade s požiadavkami stanovenými v článkoch 6 až 12 a v článku 14 a

b)označená v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 13.

2.Pred uvedením batérie na trh alebo do prevádzky sú zhotovitelia povinní vypracovať v súvislosti s danou batériou technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe VIII a vykonať podľa potreby príslušný postup posudzovania zhody v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 alebo ním poveriť iný subjekt.

3.Ak sa na základe príslušného postupu posudzovania zhody, ktorý sa uvádza v článku 17 ods. 2 a 3, preukázal súlad batérie s uplatniteľnými požiadavkami, zhotovitelia vypracujú EÚ vyhlásenie o zhode v súlade s článkom 18 a umiestnia označenie CE v súlade s článkami 19 a 20.

4.Zhotovitelia sú povinní zabezpečiť, aby sa v prípade každej batérie, ktorú uvádzajú na trh alebo do prevádzky, vypracovalo EÚ vyhlásenie o zhode v súlade s článkom 18, a to v jazyku, ktorý je pre spotrebiteľov a iných koncových používateľov ľahko zrozumiteľný.

V prípade súčasného dodania viacerých batérií jednému používateľovi však stačí k predmetnej šarži alebo zásielke pripojiť len jednu kópiu EÚ vyhlásenia o zhode.

5.Zhotovitelia musia 10 rokov po uvedení batérie na trh alebo do prevádzky uchovávať technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe VIII a EÚ vyhlásenie o zhode a sprístupniť ich orgánom dohľadu nad trhom a vnútroštátnym orgánom.

6.V prípade sériovej výroby batérie sú zhotovitelia povinní zaviesť postupy, ktorými sa zabezpečí, aby daná batéria naďalej spĺňala požiadavky stanovené v tomto nariadení. V dôsledku zmien výrobného procesu alebo návrhu batérie či jej vlastností, ako aj v dôsledku zmien harmonizovaných noriem uvedených v článku 15, spoločných špecifikácií uvedených v článku 16 alebo iných technických špecifikácií, odkazovaním na ktoré sa vyhlasuje zhoda batérie, resp. ktorých uplatňovaním sa overuje jej zhoda, je potrebné opätovne preskúmať posúdenie zhody v súlade s príslušným postupom posudzovania zhody uvedeným v článku 17 ods. 2 a 3.

7.Zhotovitelia zabezpečia, aby bola batéria označená v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 13 ods. 1 až 8.

8.Zhotovitelia musia na balení batérie uviesť svoj názov, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku, ako aj poštovú a webovú adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. V rámci poštovej adresy musí byť uvedené jedno konkrétne miesto, na ktorom možno zhotoviteľa kontaktovať. Tieto informácie je potrebné uviesť v jazyku, ktorý je pre koncových používateľov a orgány dohľadu nad trhom ľahko zrozumiteľný, pričom musia byť jasné, pochopiteľné a čitateľné.

9.Zhotovitelia zabezpečia, aby boli pri každej batérii, ktorú uvádzajú na trh alebo do prevádzky, pripojené pokyny a bezpečnostné informácie v súlade s článkami 6 až 12 a článkom 14.

10.Zhotovitelia musia poskytnúť prístup k údajom týkajúcim sa parametrov v systéme riadenia batérie uvedenom v článku 14 ods. 1 a v článku 59 ods. 1 a 2 v súlade s požiadavkami stanovenými v uvedených článkoch.

11.Zhotovitelia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že batéria, ktorú uviedli na trh alebo do prevádzky, nie je v zhode s príslušnými požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III, musia okamžite prijať nápravné opatrenia, ktoré sú potrebné v záujme zabezpečenia zhody danej batérie s predpismi, a v prípade potreby ju stiahnuť z trhu alebo spätne prevziať. Okrem toho, ak batéria predstavuje riziko, zhotovitelia o ňom musia okamžite informovať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, v ktorom danú batériu sprístupnili na trhu, pričom musia uviesť podrobné údaje, ktoré súvisia predovšetkým s daným nesúladom, ako aj so všetkými prijatými nápravnými opatreniami.

12.Na základe odôvodnenej žiadosti od vnútroštátneho orgánu musia zhotovitelia danému orgánu poskytnúť všetky informácie a technickú dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody batérie s požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III v jazyku, ktorý je tomuto orgánu ľahko zrozumiteľný. Uvedené informácie a technická dokumentácia sa predkladajú buď v tlačenej alebo elektronickej podobe. Na žiadosť tohto orgánu s ním zhotovitelia spolupracujú pri každom opatrení prijatom na účely odstránenia rizík vyplývajúcich z danej batérie, ktorú uviedli na trh alebo do prevádzky.

Článok 39
Povinnosť hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh dobíjateľné priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh, ktorá spočíva v zavedení politík náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci

1.Od [12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia] musí hospodársky subjekt, ktorý uvádza na trh dobíjateľné priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh, plniť povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci stanovené v odsekoch 2 až 5 tohto článku a uchovávať dokumentáciu svedčiacu o splnení týchto povinností, a to vrátane výsledkov overenia treťou stranou, ktoré vykonali notifikované orgány.

2.Hospodárske subjekty uvedené v odseku 1 musia:

a)prijať politiku spoločnosti týkajúcu sa dodávateľského reťazca v súvislosti so surovinami uvedenými v prílohe X bode 1 a jasne o nej informovať dodávateľov a verejnosť;

b)do noriem v rámci svojej politiky dodávateľského reťazca začleniť normy, ktoré sú v súlade s normami stanovenými v modelovej politike dodávateľského reťazca uvedenej v prílohe II k usmerneniu OECD o náležitej starostlivosti;

c)zabezpečiť takú štruktúru svojich príslušných vnútorných systémov riadenia, aby sa jej prostredníctvom podporovala náležitá starostlivosť v dodávateľskom reťazci, a to tak, že sa na členov vyššieho manažmentu deleguje zodpovednosť za dohľad nad procesom náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, ako aj za uchovávanie záznamov o týchto systémoch počas aspoň piatich rokov;

d)zaviesť a prevádzkovať systém kontrol a transparentnosti dodávateľského reťazca vrátane systému monitorovania spracovateľského reťazca a systému vysledovateľnosti alebo identifikácie aktérov v hornej časti dodávateľského reťazca;

Daný systém musí byť podložený dokumentáciou, v ktorej sa uvádzajú tieto informácie:

i)opis suroviny vrátane jej obchodného mena a typu;

ii)názov a adresa dodávateľa, ktorý dodal surovinu obsiahnutú v batériách hospodárskemu subjektu, ktorý batérie obsahujúce predmetnú surovinu uvádza na trh;

iii)krajina pôvodu suroviny a trhové transakcie počnúc ťažbou surovín, cez bezprostredného dodávateľa až po daný hospodársky subjekt;

iv)množstvá suroviny obsiahnutej v batérii uvedenej na trh vyjadrené ako percentuálny podiel alebo hmotnosť.

Požiadavky stanovené v písmene d) možno vykonávať prostredníctvom účasti na priemyselných schémach;

e)začleniť svoju politiku dodávateľského reťazca do zmlúv a dohôd s dodávateľmi, a to vrátane ich opatrení týkajúcich sa riadenia rizika;

f)zriadiť mechanizmus sťažností ako systém včasného varovania a informovanosti o rizikách alebo zabezpečiť takýto mechanizmus prostredníctvom dojednaní o spolupráci s inými hospodárskymi subjektmi či organizáciami, alebo umožniť obrátiť sa na externého experta alebo orgán, napríklad na ombudsmana.

3.Hospodárske subjekty uvedené v odseku 1 musia:

a)identifikovať a posudzovať nepriaznivé vplyvy spojené s kategóriami rizík uvedenými v prílohe X bode 2 vo svojom dodávateľskom reťazci na základe informácií poskytnutých podľa odseku 2 oproti normám uplatňovaným v rámci svojej politiky dodávateľského reťazca

b)vykonávať stratégiu slúžiacu na riešenie zistených rizík a navrhnutú s cieľom predchádzať negatívnym vplyvom alebo ich zmierňovať, a to:

i)informovaním členov vyššieho manažmentu určených na tento účel o zisteniach vyplývajúcich z posúdenia rizík v dodávateľskom reťazci;

ii)prijímaním opatrení v oblasti riadenia rizika, ktoré sú v súlade s prílohou II k usmerneniu OECD o náležitej starostlivosti, vzhľadom na ich schopnosť ovplyvňovať a v prípade potreby aj podnikať kroky v snahe vyvinúť nátlak na dodávateľov, ktorí dokážu najúčinnejšie predísť zistenému riziku alebo ho zmierniť;

iii)vykonávaním plánu riadenia rizika, monitorovaním a sledovaním intenzity úsilia o zmiernenie rizika, podávaním správ členom vyššieho manažmentu určeným na tento účel a zváženie pozastavenia alebo ukončenia spolupráce s dodávateľom po neúspešných pokusoch o zmiernenie na základe príslušných zmluvných dojednaní v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom;

iv)dodatočným posúdením skutočností a rizík, a to v prípade rizík, ktoré si vyžadujú zmiernenie, alebo po zmene okolností.

Ak hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 vyvíja úsilie o zmiernenie rizika, pričom v obchode pokračuje alebo ho dočasne pozastaví, musí viesť konzultácie s dodávateľmi a predmetnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych a ústredných vládnych orgánov, medzinárodných organizácií alebo organizácií občianskej spoločnosti a dotknutých tretích strán a dohodnúť sa na stratégii pre merateľné zmiernenie rizika v pláne riadenia rizika.

Hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 musí identifikovať a posúdiť pravdepodobnosť nepriaznivých vplyvov v kategóriách rizika uvedených v prílohe X bode 2 vo svojom dodávateľskom reťazci na základe dostupných správ o overení treťou stranou, ktoré vykonal notifikovaný orgán v súvislosti s dodávateľmi pôsobiacimi v danom reťazci, a podľa vhodnosti na základe posúdenia svojich postupov náležitej starostlivosti. Uvedené správy o overení musia byť v súlade s ustanoveniami odseku 4 prvého pododseku. Ak takéto správy o overení treťou stranou, ktoré sa týkajú dodávateľov, nie sú k dispozícii, musí hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 v rámci svojich vlastných systémov riadenia rizika identifikovať a posúdiť riziká vo svojom dodávateľskom reťazci. V takýchto prípadoch musia hospodárske subjekty uvedené v odseku 1 vykonať overenie treťou stranou týkajúce sa náležitej starostlivosti vo svojich vlastných dodávateľských reťazcoch, a to prostredníctvom notifikovaného orgánu v súlade s odsekom 4 prvým pododsekom.

Hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 musí členov vyššieho manažmentu určených na tento účel oboznámiť so zisteniami vyplývajúcimi z posúdenia rizík uvedeného v treťom pododseku a následne sa realizuje stratégia reakcie, ktorá je určená na predchádzanie nepriaznivým vplyvom alebo na ich zmierňovanie.

4.Hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 musí disponovať vlastnými politikami náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, ktoré sú overené notifikovaným orgánom (ďalej len „overenie treťou stranou“).

Overenie treťou stranou uskutočnené notifikovaným orgánom musí:

a)zahŕňať všetky činnosti, procesy a systémy, ktoré hospodárske subjekty uplatňujú pri vykonávaní požiadaviek týkajúcich sa náležitej starostlivosti vo svojom dodávateľskom reťazci v súlade s odsekmi 2, 3 a 5;

b)mať za cieľ stanovenie zhody postupov hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh batérie, ktoré sa týkajú náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, s odsekmi 2, 3 a 5;

c)obsahovať odporúčania určené pre hospodárske subjekty uvádzajúce na trh batérie, ako zlepšiť svoje postupy týkajúce sa náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci;

d)spĺňať zásady auditu, ktorými sú nezávislosť, odborná spôsobilosť a zodpovednosť, ktoré sa stanovujú v usmernení OECD o náležitej starostlivosti.

5.Hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 je povinný na požiadanie sprístupniť orgánom členských štátov zaoberajúcim sa dohľadom nad trhom správy o akomkoľvek overení treťou stranou, ktoré sa uskutočnilo v súlade s odsekom 4, alebo dôkazy o súlade so schémou náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci uznanou Komisiou v súlade s článkom 72.

6.Hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 musí svojim bezprostredným odberateľom v dolnej časti obchodného reťazca sprístupniť všetky informácie, ktoré získal a uchoval v súlade so svojou politikou náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci s patričným zreteľom na dôvernosť obchodných informácií a iné otázky hospodárskej súťaže vyvolávajúce isté obavy.

Hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 je povinný každoročne čo najpodrobnejšie verejne informovať, a to aj na internete, o svojich politikách náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci. Daná správa musí obsahovať kroky, ktoré predmetný hospodársky subjekt prijal v záujme splnenia požiadaviek stanovených v odsekoch 2 a 3, a jej súčasťou majú byť zistenia týkajúce sa významných nepriaznivých vplyvov v rámci kategórií rizík uvedených v prílohe X bode 2, spôsob ich riešenia, ako aj súhrnná správa o overeniach treťou stranou vykonaných v súlade s bodom 4, a to vrátane názvu notifikovaného orgánu, s náležitým prihliadnutím na dôvernosť obchodných informácií a iné otázky hospodárskej súťaže vyvolávajúce isté obavy.

Ak hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 môže odôvodnene skonštatovať, že suroviny uvedené v prílohe X bode 1, ktoré sú obsiahnuté v batérii, pochádzajú len z recyklovaných zdrojov, zverejní svoje patrične podrobné závery, a to s náležitým prihliadnutím na dôvernosť obchodných informácií a iné otázky hospodárskej súťaže vyvolávajúce isté obavy.

7.Komisia vypracuje usmernenie v súvislosti s uplatňovaním požiadaviek týkajúcich sa náležitej starostlivosti, ktoré sú vymedzené v odsekoch 2 a 3 tohto článku, pokiaľ ide o sociálne a environmentálne riziká uvedené v prílohe X bode 2, a predovšetkým v súlade s medzinárodnými nástrojmi uvedenými v prílohe X bode 3.

8.Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 73 prijímať delegované akty s cieľom:

a)meniť zoznamy surovín a rizikových kategórií v prílohe X vzhľadom na vedecký a technologický pokrok v oblasti výroby batérií a ich chemického zloženia a na zmeny nariadenia (EÚ) 2017/821;

b)upravovať povinnosti hospodárskeho subjektu uvedeného v odseku 1, ktoré sú stanovené v odsekoch 2 až 4, a to vzhľadom na zmeny nariadenia (EÚ) 2017/821 a zmeny odporúčaní týkajúcich sa náležitej starostlivosti stanovené v prílohe I k usmerneniu OECD o náležitej starostlivosti.

Článok 40
Povinnosti splnomocnených zástupcov

1.Ak zhotoviteľ batérie nemá sídlo v členskom štáte, batériu možno na trh Únie uviesť len v prípade, že zhotoviteľ určí jediného splnomocneného zástupcu.

2.Jeho určením sa udeľuje mandát splnomocneného zástupcu, ktorý je platný len vtedy, keď ho splnomocnený zástupca písomne akceptuje, pričom sa jeho účinnosť vzťahuje prinajmenšom na všetky batérie rovnakého modelu.

3.Povinnosti stanovené v článku 38 ods. 1 a povinnosť vypracovať technickú dokumentáciu nie sú súčasťou mandátu splnomocneného zástupcu.

4.Splnomocnený zástupca je povinný vykonávať úlohy, ktorými ho v danom mandáte poveril zhotoviteľ. Splnomocnený zástupca je povinný na požiadanie poskytnúť kópiu uvedeného mandátu príslušnému orgánu. Na základe mandátu musí splnomocnený zástupca dokázať vykonávať prinajmenšom tieto úlohy:

a)overovať, či sa vypracovalo EÚ vyhlásenie o zhode a technická dokumentácia a v náležitom prípade aj to, či zhotoviteľ vykonal príslušný postup posudzovania zhody;

b)10 rokov po uvedení batérie na trh uchovávať EÚ vyhlásenie o zhode a aktualizovanú technickú dokumentáciu a v prípade potreby ich sprístupniť orgánom dohľadu nad trhom;

c)na základe odôvodnenej žiadosti vnútroštátneho orgánu poskytnúť tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu, ktoré sú potrebné na preukázanie zhody batérie;

d)na žiadosť vnútroštátnych orgánov s nimi spolupracovať pri každom opatrení prijatom s cieľom odstrániť riziká, ktoré predstavujú batérie, na ktoré sa vzťahuje mandát splnomocneného zástupcu;

e)dodržiavať povinnosti zhotoviteľa podľa kapitoly V;

f)vypovedať mandát, ak zhotoviteľ koná v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z tohto nariadenia.

Článok 41
Povinnosti dovozcov

1.Dovozcovia smú na trh alebo do prevádzky uvádzať iba batérie, ktoré sú v súlade s požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III.

2.Pred uvedením batérie na trh alebo do prevádzky musia dovozcovia overiť, či zhotoviteľ vykonal príslušný postup posudzovania zhody uvedený v článku 17. Sú povinní overiť, či zhotoviteľ vypracoval technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe VIII, či je na batérii umiestnené označenie CE uvedené v článku 19 a kód QR uvedený v článku 13 ods. 5, ako aj to, či je k batérii pripojená požadovaná dokumentácia a či si zhotoviteľ splnil povinnosti stanovené v článku 38 ods. 7, 8 a 9.

Ak sa dovozca domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že batéria nespĺňa požiadavky stanovené v kapitolách II a III, nesmie ju uviesť na trh alebo do prevádzky dovtedy, kým tieto požiadavky nebude spĺňať. Okrem toho, ak batéria predstavuje riziko, dovozca o ňom musí informovať zhotoviteľa a orgány dohľadu nad trhom.

3.Dovozcovia sú povinní na batérii alebo, ak to nie je možné, na jej balení alebo v sprievodnom dokumente k nej uviesť svoje meno/názov, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku, ako aj adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. Kontaktné údaje musia byť napísané v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov, ostatných koncových používateľov a pre orgány dohľadu nad trhom.

4.Dovozcovia sú povinní zabezpečiť, aby si zhotoviteľ plnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 38 ods. 7, 9 a 10.

5.Dovozcovia sú povinní zabezpečiť, aby v dôsledku podmienok uskladnenia alebo dopravy batérie v čase, keď za ňu nesú zodpovednosť, nedošlo k ohrozeniu súladu danej batérie s požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III.

6.Ak sa to považuje za vhodné vzhľadom na riziká, ktoré predstavuje daná batéria, sú dovozcovia v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov povinní vykonávať testovanie na vzorke batérií uvádzaných na trh, prešetrovať a v prípade potreby evidovať sťažnosti, ako aj nevyhovujúce batérie a spätne prevzaté batérie a o takomto monitorovaní informovať distribútorov.

7.Dovozcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že batéria, ktorú uviedli na trh alebo do prevádzky, nie je v zhode s príslušnými požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III, musia okamžite prijať nápravné opatrenia, ktoré sú potrebné v záujme zabezpečenia zhody danej batérie s predpismi, a v prípade potreby ju stiahnuť z trhu alebo spätne prevziať. Okrem toho, ak batéria predstavuje riziko, dovozcovia o ňom musia okamžite informovať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, v ktorom danú batériu sprístupnili na trhu, pričom musia uviesť podrobné údaje, ktoré súvisia predovšetkým s daným nesúladom, ako aj so všetkými prijatými nápravnými opatreniami.

8.Dovozcovia musia 10 rokov po uvedení batérie na trh alebo do prevádzky uchovávať technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe VIII a kópiu EÚ vyhlásenia o zhode a sprístupniť ich vnútroštátnym orgánom a orgánom dohľadu nad trhom.

9.Na základe odôvodnenej žiadosti od vnútroštátneho orgánu musia dovozcovia danému orgánu poskytnúť všetky informácie a technickú dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody batérie s požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III v jazyku, ktorý je tomuto orgánu ľahko zrozumiteľný. Uvedené informácie a technická dokumentácia sa predkladajú buď v tlačenej alebo elektronickej podobe. Na žiadosť tohto orgánu s ním dovozcovia spolupracujú pri každom opatrení prijatom na účely odstránenia rizík vyplývajúcich z batérií, ktoré uviedli na trh alebo do prevádzky.

Článok 42
Povinnosti distribútorov
 

1.Pri sprístupňovaní batérie na trhu musia distribútori s náležitou pozornosťou uplatňovať požiadavky tohto nariadenia.

2.Pred sprístupnením batérie na trhu musia distribútori overiť, či:

a)sú zhotoviteľ, splnomocnený zástupca zhotoviteľa, dovozca alebo iní distribútori zaregistrovaní na území členského štátu v súlade s článkom 46;

b)je na batérii uvedené označenie CE;

c)sú k batérii pripojené požadované dokumenty v jazyku ľahko zrozumiteľnom spotrebiteľom a iným koncovým používateľom v členskom štáte, v ktorom sa má batéria sprístupniť na trhu, ako aj pokyny a bezpečnostné informácie a

d)či zhotoviteľ spĺňa požiadavky stanovené v článku 38 ods. 7, 9 a 10 a dovozca požiadavky stanovené v článku 41 ods. 3 a 4.

3.Ak sa distribútor domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že batéria nespĺňa požiadavky stanovené v kapitolách II a III, nesmie ju na trhu sprístupniť dovtedy, kým tieto požiadavky nebude spĺňať. Okrem toho, ak batéria predstavuje riziko, distribútor o ňom musí informovať zhotoviteľa alebo dovozcu, ako aj príslušné orgány dohľadu nad trhom.

4.Distribútori sú povinní zabezpečiť, aby v dôsledku podmienok uskladnenia alebo dopravy batérie v čase, keď za ňu nesú zodpovednosť, nedošlo k ohrozeniu súladu danej batérie s požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III.

5.Distribútori, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že batéria, ktorú sprístupnili na trhu, nie je v zhode s požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III, musia zabezpečiť prijatie nápravných opatrení, ktoré sú potrebné v záujme zabezpečenia zhody danej batérie s predpismi, a v prípade potreby ju stiahnuť z trhu alebo spätne prevziať. Okrem toho, ak batéria predstavuje riziko, distribútori o ňom musia okamžite informovať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, v ktorom danú batériu sprístupnili na trhu, pričom musia uviesť podrobné údaje, ktoré súvisia predovšetkým s daným nesúladom, ako aj so všetkými prijatými nápravnými opatreniami.

6.Na základe odôvodnenej žiadosti od vnútroštátneho orgánu musia distribútori danému orgánu poskytnúť všetky informácie a technickú dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody batérie s požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III v jazyku, ktorý je tomuto orgánu ľahko zrozumiteľný. Uvedené informácie a technická dokumentácia sa predkladajú v tlačenej alebo elektronickej podobe. Na žiadosť tohto orgánu s ním distribútori spolupracujú pri každom opatrení prijatom na účely odstránenia rizík vyplývajúcich z batérií, ktoré sprístupnili na trhu.

Článok 43
Povinnosti poskytovateľov logistických služieb

Poskytovatelia logistických služieb musia zabezpečiť, aby v súvislosti s batériami, s ktorými manipulujú, nedošlo v dôsledku podmienok ich skladovania, balenia, zasielania či expedovania k ohrozeniu súladu týchto batérií s požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III.

Článok 44
Prípady uplatňovania povinností týkajúcich sa zhotoviteľov na dovozcov a distribútorov

Dovozca alebo distribútor sa na účely tohto nariadenia považuje za zhotoviteľa, a teda sa na dovozcu alebo distribútora vzťahujú povinnosti zhotoviteľa v zmysle článku 40 vtedy, ak: 

a)sa batéria uvádza na trh alebo do prevádzky pod vlastným menom alebo ochrannou známkou dovozcu alebo distribútora;

b)tento dovozca alebo distribútor upraví batériu, ktorá už bola uvedená na trh alebo do prevádzky, a to tak, že daná úprava môže ovplyvniť súlad s požiadavkami uvedenými v tomto nariadení;

c)tento dovozca alebo distribútor upraví účel batérie, ktorá už bola uvedená na trh alebo do prevádzky.

Článok 45
Identifikácia hospodárskych subjektov

Hospodárske subjekty sú povinné počas obdobia 10 rokov po uvedení batérie na trh poskytnúť orgánu dohľadu nad trhom alebo vnútroštátnemu orgánu na požiadanie informácie týkajúce sa:

a)totožnosti každého hospodárskeho subjektu, ktorý im dodal batérie;

b)totožnosti každého hospodárskeho subjektu, ktorému tieto subjekty dodali batérie, ako aj ich množstva a presných modelov.

Kapitola VII
Nakladanie s batériami po skončení ich životnosti

Článok 46
Register výrobcov

1.Členské štáty sú povinné zriadiť register výrobcov slúžiaci na monitorovanie dodržiavania požiadaviek, ktoré sú stanovené v tejto kapitole, výrobcami. Správu registra vykonáva príslušný orgán.

2.Výrobcovia sú povinní zaregistrovať sa v ňom. Na tento účel musia predložiť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom po prvýkrát danú batériu sprístupňujú na trhu, žiadosť o registráciu. Ak výrobca zveril úlohy organizácii zodpovednosti výrobcov v súlade s článkom 47 ods. 2, táto organizácia musí, ak sa to neuvádza inak, primerane plniť povinnosti vyplývajúce z tohto článku.

V žiadosti o registráciu musí výrobca príslušnému orgánu poskytnúť tieto informácie:

a)názov a adresu výrobcu vrátane poštového smerovacieho čísla a miesta, ulice a čísla, ako aj krajiny, telefónneho a faxového čísla a prípadne aj webovej a e-mailovej adresy;

b)národný identifikačný kód výrobcu vrátane jeho čísla v obchodnom registri alebo rovnocenného úradného registračného čísla, a to vrátane európskeho alebo vnútroštátneho daňového identifikačného čísla;

c)v prípade udelenia povolenia v súlade s článkom 47 ods. 2 musí organizácia zodpovednosti výrobcov okrem informácií požadovaných v písmenách a) a b) poskytnúť aj:

i)názov a kontaktné údaje vrátane poštového smerovacieho čísla a miesta, ulice a čísla, krajiny, telefónneho a faxového čísla a webovej a e-mailovej adresy zastupovaných výrobcov;

ii)mandát zastupovaného výrobcu;

iii)ak splnomocnený zástupca zastupuje viac ako jedného výrobcu – samostatné informácie obsahujúce názov a kontaktné údaje každého zo zastupovaných výrobcov;

d)konkrétny typ batérií, ktoré výrobca plánuje na území členského štátu sprístupniť na trhu po prvýkrát, teda, či ide o prenosné batérie, priemyselné batérie, batérie pre elektrické vozidlá alebo automobilové batérie;

e)značku, pod ktorou výrobca plánuje dodávať batérie v členskom štáte;

f)informácie o tom, ako si výrobca plní povinnosti stanovené v článku 47 a požiadavky vyplývajúce z článkov 48 a 49, a to:

i)v prípade prenosných batérií je v záujme splnenia požiadaviek vyplývajúcich z písmena f) nevyhnutné predložiť:

vyhlásenie, ktoré svedčí o tom, že výrobca zaviedol opatrenia s cieľom splniť povinnosti týkajúce sa zodpovednosti výrobcu stanovené v článku 47, a ktoré zároveň svedčí o opatreniach zavedených s cieľom dodržiavať povinnosti týkajúce sa triedeného zberu stanovené v článku 48 ods. 1, a to vzhľadom na množstvo batérií dodávané výrobcom a vzhľadom na systém zabezpečujúci spoľahlivosť údajov, ktoré sa oznamujú príslušným orgánom;

podľa potreby – názov a kontaktné údaje vrátane poštového smerovacieho čísla a miesta, ulice a čísla, krajiny, telefónneho a faxového čísla, webovej a e-mailovej adresy, národný identifikačný kód organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorú výrobca poveril plnením svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v súlade s článkom 47 ods. 2, a to vrátane čísla v obchodnom registri alebo rovnocenného úradného registračného čísla organizácie zodpovednosti výrobcov vrátane európskeho alebo vnútroštátneho daňového identifikačného čísla organizácie zodpovednosti výrobcov, ako aj mandát zastupovaného výrobcu;

ii)v prípade automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá je v záujme splnenia požiadaviek vyplývajúcich z písmena f) nevyhnutné predložiť:

vyhlásenie obsahujúce informácie o opatreniach, ktoré výrobca zaviedol s cieľom splniť povinnosti týkajúce sa zodpovednosti výrobcu stanovené v článku 47, ako aj informácie o opatreniach zavedených s cieľom dodržiavať povinnosti týkajúce sa zberu stanovené v článku 49 ods. 1, a to vzhľadom na množstvo batérií dodávané výrobcom a vzhľadom na systém zabezpečujúci spoľahlivosť údajov, ktoré sa oznamujú príslušným orgánom;

podľa potreby – národný identifikačný kód organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorú výrobca poveril plnením svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v súlade s článkom 47 ods. 2 a 4, a to vrátane čísla v obchodnom registri alebo rovnocenného úradného registračného čísla organizácie zodpovednosti výrobcov vrátane európskeho alebo vnútroštátneho daňového identifikačného čísla organizácie zodpovednosti výrobcov, ako aj mandát zastupovaného výrobcu;

ak organizácia zodpovednosti výrobcov zastupuje viac ako jedného výrobcu – uvedie samostatné informácie o tom, ako si každý zo zastúpených výrobcov plní povinnosti stanovené v článku 47;

g)vyhlásenie výrobcu alebo organizácie zodpovednosti výrobcov poverenej v súlade s článkom 47 ods. 2, v ktorom sa potvrdzuje pravdivosť uvedených informácií.

3.Príslušný orgán:

a)prijíma žiadosti o registráciu výrobcov uvedené v odseku 2 prostredníctvom systému elektronického spracovania údajov, ktorých podrobnosti sa sprístupnia na webových stránkach príslušných orgánov;

b)udeľuje registrácie a poskytuje registračné číslo najneskôr do šiestich týždňov od predloženia všetkých informácií stanovených v odseku 2;

c)môže stanoviť podmienky týkajúce sa predmetných požiadaviek a procesu registrácie bez toho, aby požiadavky stanovené v odseku 2 doplnil o ďalšie podstatné požiadavky;

d)môže výrobcom za spracovanie žiadostí v zmysle odseku 2 účtovať poplatky, ktoré vychádzajú z nákladov a sú primerané.

4.Výrobca alebo v náležitom prípade organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá je v mene ňou zastúpených výrobcov poverená úlohami v súlade s článkom 47 ods. 2, musí bez zbytočného odkladu informovať príslušný orgán o všetkých zmenách informácií uvedených v registrácii, ako aj o každom trvalom ukončení činností týkajúcich sa sprístupňovania batérií uvedených v registrácii v súlade s odsekom 1 písm. d) na trhu v rámci územia daného členského štátu.

Článok 47
Rozšírená zodpovednosť výrobcu
 

1.Výrobcovia batérií musia v prípade batérií, ktoré sprístupňujú na trhu po prvýkrát v rámci územia členského štátu, disponovať rozšírenou zodpovednosťou výrobcu, s cieľom zabezpečiť splnenie povinností nakladania s odpadom stanovených v tejto kapitole. Súčasťou tejto zodpovednosti je povinnosť:

a)organizovať triedený zber použitých batérií v súlade s článkami 48 a 49 a ich následnú prepravu, prípravu na zmenu účelu a repasáciu, spracovanie a recykláciu vrátane potrebných bezpečnostných opatrení v súlade s článkom 56;

b)oznamovať informácie o povinnostiach týkajúcich sa batérií sprístupňovaných po prvýkrát na trhu v rámci územia členského štátu v súlade s článkom 61;

c)propagovať triedený zber batérií, a to aj prostredníctvom krytia nákladov na vykonávanie prieskumov v súlade s článkom 48 ods. 1, ktorých cieľom je identifikovať batérie, ktorých sa koncoví používatelia zbavili nesprávne;

d)poskytovať v súlade s článkom 60 informácie týkajúce sa batérií vrátane informácií o batériách po skončení životnosti;

e)financovať činnosti uvedené v písmenách a) až d).

2.Výrobcovia môžu poveriť organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá má v súlade s odsekom 6 povolenie vykonávať v ich mene povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

3.Výrobcovia a v prípade poverenia v súlade s odsekom 2 aj organizácie zodpovednosti výrobcov konajúce v ich mene musia:

a)disponovať potrebnými organizačnými a finančnými prostriedkami na plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu uvedených v odseku 1;

b)zaviesť primeraný mechanizmus sebakontroly, ktorý je podporovaný pravidelnými nezávislými auditmi, s cieľom pravidelne zhodnotiť:

i)ich finančné riadenie vrátane dodržiavania požiadaviek stanovených v odseku 1 písm. e) a v písmene a) tohto odseku;

ii)kvalitu zozbieraných a oznámených údajov v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku a požiadavkami nariadenia (ES) č. 1013/2006.

4.V prípade kolektívneho uplatňovania rozšírenej zodpovednosti výrobcu musia organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečiť, aby boli finančné príspevky, ktoré im výrobcovia zaplatili:

a)stanovené prinajmenšom na základe typu batérie a jej chemického zloženia a podľa potreby s prihliadnutím na dobíjateľnosť a úroveň recyklovaného obsahu pri výrobe batérií;

b)upravené tak, aby sa v nich zohľadňovali všetky príjmy organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré vyplývajú z opätovného použitia druhotných surovín získaných z batérií (vrátane použitých batérií) a z predaja takýchto surovín;

c)stanovené tak, aby sa nimi zabezpečovalo rovnaké zaobchádzanie s výrobcami bez ohľadu na ich pôvod alebo veľkosť a bez neúmerne vysokého regulačného zaťaženia výrobcov malých množstiev batérií vrátane malých a stredných podnikov.

5.Ak v súlade s článkom 48 ods. 2, článkom 49 ods. 3, článkom 53 ods. 1, článkom 56 ods. 1 a článkom 61 ods. 1, 2 a 3 vykonáva činnosti zamerané na plnenie povinností uvedených v odseku 1 písm. a) až d) tretia strana, ktorá je iná ako výrobca alebo organizácia zodpovednosti výrobcov, náklady, ktoré majú pokrývať výrobcovia, nesmú presiahnuť náklady nevyhnutné na nákladovo efektívne zabezpečenie daných činností. Takéto náklady musia byť medzi výrobcami a predmetnými tretími stranami stanovené transparentne a musia byť upravené tak, aby sa v nich zohľadnili všetky príjmy plynúce z opätovného použitia druhotných surovín získaných z batérií (vrátane použitých batérií) a z predaja takýchto surovín.

6.Organizácie zodpovednosti výrobcov musia príslušnému orgánu predložiť žiadosť o povolenie. Povolenie sa udelí len vtedy, ak sa preukáže, že opatrenia zavedené danou organizáciou zodpovednosti výrobcov sú dostatočné na splnenie povinností stanovených v tomto článku, pokiaľ ide o množstvo batérií, ktoré výrobcovia, v ktorých mene táto organizácia koná, na území členského štátu po prvýkrát sprístupňujú na trhu. Príslušný orgán v pravidelných intervaloch overuje, či sú naďalej splnené podmienky na udelenie povolenia stanovené v odsekoch 1, 3, 4 a 5. Príslušné orgány stanovia podrobnosti povoľovacieho postupu a spôsoby overovania súladu, a to vrátane informácií, ktoré majú výrobcovia na tento účel poskytnúť.

Organizácie zodpovednosti výrobcov bez zbytočného odkladu informujú príslušný orgán o všetkých zmenách informácií uvedených v žiadosti o povolenie, o všetkých zmenách týkajúcich sa podmienok povolenia, ako aj o trvalom ukončení svojich činností. 

Ak na území členského štátu pôsobia viaceré organizácie zodpovednosti výrobcov s povolením plniť povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v mene výrobcov, musia povinnosti týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu vykonávať koordinovane, a tak zabezpečiť pokrytie činností podľa odseku 1 písm. a) na celom území členského štátu. Členské štáty poveria príslušný orgán alebo nezávislú tretiu stranu dohľadom nad tým, ako si organizácie zodpovednosti výrobcov plnia povinnosť koordinácie v súlade s predchádzajúcim ustanovením.

7.Výrobcovia alebo v ich mene konajúce organizácie zodpovednosti výrobcov, ak sú poverené v súlade s odsekom 2, musia v záujme preukázania súladu s odsekom 3 písm. a) poskytnúť záruku, ktorá môže mať formu recyklačného poistenia alebo zablokovaného bankového účtu, prípadne účasti výrobcu v organizácii zodpovednosti výrobcov.

8.Organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečujú dôvernosť údajov, ktorými disponujú, pokiaľ ide o informácie chránené vlastníckymi právami alebo informácie pochádzajúce priamo od jednotlivých výrobcov alebo ich splnomocnených zástupcov.

9.Organizácie zodpovednosti výrobcov musia na svojich webových stránkach do konca každého roka uverejniť informácie (s výhradou obchodného a priemyselného tajomstva) ktoré sa týkajú:

a)vlastníctva organizácie zodpovednosti výrobcov;

b)zoznamu výrobcov, ktorí organizáciu zodpovednosti výrobcov poverili, aby v ich mene vykonávala ich povinností vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu;

c)podielu použitých batérií zhromaždených v rámci triedeného zberu, dosiahnutej úrovne recyklácie, ako aj úrovní recyklačnej efektivity na základe množstva batérií, ktoré výrobcovia v úlohe členov danej organizácie sprístupnili na trhu v danom členskom štáte po prvýkrát;

d)finančných príspevkov uhradených výrobcami v úlohe členov danej organizácie podľa jednotlivých typov batérií alebo podľa hmotnosti batérií, a to s uvedením kategórií stanovených poplatkov uplatňovaných v súlade s odsekom 4 písm. a).

10.Príslušné orgány musia overiť, či si výrobcovia vrátane výrobcov dodávajúcich batérie na základe zmlúv uzavretých na diaľku a v ich mene konajúce organizácie zodpovednosti výrobcov poverené v súlade s odsekom 2 plnia povinnosti stanovené v tomto článku.

11.Členské štáty zavedú mechanizmus zabezpečujúci pravidelný dialóg medzi príslušnými zainteresovanými stranami podieľajúcimi sa na plnení povinností, ktoré vyplývajú z rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súvislosti s batériami, a to vrátane výrobcov a distribútorov, súkromných alebo verejných prevádzkovateľov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti, a ak je to vhodné, aj subjektov sociálneho hospodárstva, sietí zameraných na opätovné použitie a opravu a prevádzkovateľov pôsobiacich v oblasti prípravy na opätovné použitie.

12.V prípade potreby je Komisia v záujme zabránenia narušeniu vnútorného trhu splnomocnená prijať vykonávací akt, v ktorom sa stanovia kritériá uplatňovania odseku 4 písm. a). V danom vykonávacom akte nemožno stanoviť presné úrovne príspevkov. Uvedený vykonávací akt je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

13.Články 8 a 8a smernice 2008/98/ES sa na batérie nevzťahujú.

Článok 48
Zber použitých prenosných batérií

1.Výrobcovia alebo v ich mene konajúce organizácie zodpovednosti výrobcov poverené v súlade s článkom 47 ods. 2 musia zabezpečiť zber všetkých použitých prenosných batérií, a to bez ohľadu na ich charakter, značku alebo pôvod, na území členského štátu, v ktorom batérie po prvýkrát sprístupňujú na trhu. Je potrebné, aby na tento účel:

a)zriaďovali zberné miesta slúžiace na zber použitých prenosných batérií;

b)bezplatne ponúkali subjektom uvedeným v odseku 2 písm. a) možnosť zberu použitých prenosných batérií a zabezpečovali zber použitých prenosných batérií od všetkých subjektov, ktoré danú ponuku využili („prepojené zberné miesta“);

c)zabezpečovali potrebné praktické opatrenia na zber a prepravu batérií na prepojené zberné miesta, a to vrátane bezplatného poskytovania vhodných zberných a prepravných kontajnerov spĺňajúcich požiadavky smernice 2008/98/ES;

d)zabezpečili, aby sa na prepojených zberných miestach uskutočňoval bezplatný zber použitých prenosných batérií, a to s frekvenciou úmernou pokrytej oblasti, ako aj objemu a nebezpečnosti použitých prenosných batérií, ktoré sa zvyčajne prostredníctvom týchto zberných miest zbierajú;

e)zabezpečili, aby prevádzkovateľ v oblasti nakladania s odpadom v súlade s článkom 56 tieto použité prenosné batérie zozbierané z prepojených zberných miest následne spracoval a zrecykloval v povolenom zariadení.

2.Výrobcovia alebo v ich mene konajúce organizácie zodpovednosti výrobcov poverené v súlade s článkom 47 ods. 2 musia zabezpečiť, aby sieť prepojených zberných miest:

a)pozostávala z nimi poskytovaných zberných miest zabezpečovaných v spolupráci:

i)s distribútormi v súlade s článkom 50;

ii)so zariadeniami na spracovanie a recykláciu odpadu z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po dobe životnosti v súlade s článkom 52;

iii)s verejnými orgánmi alebo tretími stranami, ktoré pôsobia v oblasti nakladania s odpadom v ich mene v súlade s článkom 53;

iv)s dobrovoľnými zbernými miestami v súlade s článkom 54;

b)pokrývala celé územie členského štátu pri zohľadnení počtu obyvateľov, očakávaného objemu použitých prenosných batérií, jej prístupnosti pre koncových používateľov a jej vzdialenosti od nich, pričom daná sieť nie je obmedzená len na oblasti, v ktorých sú zber a následné spracovanie použitých prenosných batérií ziskové.

3.Pri zbavovaní sa použitých prenosných batérií na zberných miestach uvedených v odseku 2 sa od koncových používateľov nebude požadovať úhrada poplatku ani zakúpenie novej batérie.

4.Výrobcovia alebo v ich mene konajúce organizácie zodpovednosti výrobcov poverené v súlade s článkom 47 ods. 2 musia dosiahnuť a trvalo plniť prinajmenšom tieto ďalej uvedené ciele týkajúce sa zberu použitých prenosných batérií, ktorých množstvá sú vyjadrené ako percentuálne podiely prenosných batérií (s výnimkou batérií z ľahkých dopravných prostriedkov), ktoré na trhu v členskom štáte po prvýkrát sprístupnil jeden konkrétny výrobca alebo viacerí výrobcovia, ktorí sú spoločne zastúpení v organizácii zodpovednosti výrobcov:

a)45 % – do 31. decembra 2023;

b)65 % – do 31. decembra 2025;

c)70 % – do 31. decembra 2030.

Výrobcovia alebo v ich mene konajúce organizácie zodpovednosti výrobcov poverené v súlade s článkom 47 ods. 2 musia v súlade s prílohou XI vypočítať mieru zberu, ktorá sa uvádza v tomto odseku.

5.Na zberné miesta zriadené v súlade s odsekom 1 a odsekom 2 písm. a) by sa preto nemali vzťahovať požiadavky týkajúce sa registrácie alebo povolenia podľa smernice 2008/98/ES.

6.Výrobcovia alebo organizácie zodpovednosti výrobcov poverené v súlade s článkom 47 ods. 2 musia príslušný orgán požiadať o povolenie a ten overí súlad zavedených opatrení slúžiacich na zabezpečenie splnenia požiadaviek tohto článku. Ak o dané povolenie žiada organizácia zodpovednosti výrobcov, v žiadosti o povolenie sa musia jasne uviesť výrobcovia, ktorí sú aktívnymi členmi organizácie, ktorá ich zastupuje.

7.Organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečuje dôvernosť údajov, ktorými disponuje, pokiaľ ide o informácie chránené vlastníckymi právami alebo informácie pochádzajúce priamo od jednotlivých výrobcov. Príslušný orgán môže vo svojom povolení stanoviť podmienky, ktoré treba spĺňať vzhľadom na daný účel.

8.Povolenie podľa odseku 6 možno udeliť len vtedy, ak sa na základe listinných dôkazov preukáže splnenie požiadaviek stanovených v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku, ako aj zavedenie všetkých opatrení na dosiahnutie a trvalé plnenie prinajmenšom cieľa zberu uvedeného v odseku 4. Ak o povolenie žiada organizácia zodpovednosti výrobcov, udeľuje sa ako súčasť povolenia uvedeného v článku 47 ods. 6.

9.Príslušný orgán stanoví podrobnosti postupu udelenia povolenia podľa odseku 6 s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami stanovenými v odsekoch 1 až 4 a v článku 56. Súčasťou tohto postupu je aj požiadavka na predloženie správy vypracovanej nezávislými odborníkmi, ktorá sa týka vopred uskutočneného overenia opatrení súvisiacich so zberom podľa tohto článku, a to spôsobom zabezpečujúcim splnenie požiadaviek vyplývajúcich z tohto článku. Daný postup zahŕňa aj časové rámce na overenie príslušných krokov a na prijatie rozhodnutia príslušným orgánom, ktoré nesmú presiahnuť šesť týždňov od predloženia úplnej dokumentácie k žiadosti.

10.Príslušný orgán musí pravidelne a aspoň každé tri roky preskúmať, či sú naďalej splnené podmienky na udelenie povolenia podľa odseku 6. Povolenie sa môže zrušiť, ak sa cieľ zberu stanovený v odseku 4 nedarí plniť alebo ak výrobca či organizácia zodpovednosti výrobcov závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti podľa odsekov 1 až 3.

11.Výrobca alebo organizácia zodpovednosti výrobcov poverená v súlade s článkom 47 ods. 2 musia príslušný orgán okamžite informovať o všetkých zmenách podmienok, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o povolenie uvedená v odseku 7, o všetkých zmenách, ktoré sa týkajú podmienok povolenia podľa odseku 8, ako aj o trvalom ukončení činností.

12.Členské štáty sú povinné každých päť rokov vykonať prieskum zloženia zozbieraného zmesového komunálneho odpadu a tokov odpadu z elektrických a elektronických zariadení, a to prinajmenšom na úrovni NUTS 2, s cieľom určiť podiel použitých prenosných batérií v rámci tohto odpadu. Prvý prieskum je potrebné uskutočniť do 31. decembra 2023. Na základe získaných informácií môžu príslušné orgány pri udeľovaní alebo preskúmavaní povolenia podľa odsekov 6 a 10 požadovať, aby výrobcovia prenosných batérií alebo organizácie zodpovednosti výrobcov prijali nápravné opatrenia s cieľom rozšíriť svoju sieť prepojených zberných miest a uskutočniť informačné kampane v súlade s článkom 60 ods. 1, a to úmerne k podielu použitých prenosných batérií v zmesovom komunálnom odpade a v tokoch odpadu z elektrických a elektronických zariadení, ktorý sa zistil v rámci tohto prieskumu.

Článok 49
Zber použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá

1.Výrobcovia automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá alebo organizácie zodpovednosti výrobcov poverené v súlade s článkom 47 ods. 2 musia všetky použité automobilové batérie, priemyselné batérie a batérie z elektrických vozidiel konkrétneho typu, ktoré na území daného členského štátu sprístupnili na trhu po prvýkrát, spätne prebrať, a to bezplatne a bez toho, aby koncovému používateľovi ukladali povinnosť zakúpiť si u predmetného výrobcu novú batériu alebo odovzdať danému výrobcovi len uňho zakúpenú batériu. Na tento účel musia akceptovať spätné preberanie použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel od koncových používateľov alebo zo zberných miest, ktoré sú poskytované v spolupráci:

a)s distribútormi automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá v súlade s článkom 50 ods. 1;

b)so zariadeniami na spracovanie a recykláciu odpadu z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po dobe životnosti v zmysle článku 52 v súvislosti s použitými automobilovými batériami, priemyselnými batériami a batériami z elektrických vozidiel, ktoré sú získané na základe ich činností;

c)s verejnými orgánmi alebo tretími stranami, ktoré pôsobia v oblasti nakladania s odpadom v ich mene v súlade s článkom 53.

Ak je v prípade použitých priemyselných batérií potrebná ich predchádzajúca demontáž v priestoroch patriacich súkromným, teda iným ako komerčným používateľom, súčasťou povinnosti výrobcu, ktorá spočíva v spätnom prebratí týchto batérií, je aj pokrytie nákladov na demontáž a zber použitých batérií v priestoroch týchto používateľov. 

2.Opatrenia súvisiace so spätným preberaním batérií, ktoré sú zavedené v súlade s odsekom 1, sa vzťahujú na celé územie členského štátu, s prihliadnutím na počet a hustotu obyvateľstva, očakávaný objem použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel, na prístupnosť daného miesta pre koncových používateľov a jeho vzdialenosť od nich, pričom sa dané opatrenia neobmedzujú len na oblasti s najziskovejším zberom a následným spracovaním použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel.

3.Výrobcovia automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá alebo organizácie zodpovednosti výrobcov poverené v súlade s článkom 47 ods. 2 musia:

a)poskytovať zberným miestam uvedeným v odseku 1 infraštruktúru vhodnú na triedený zber použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel, ktorá spĺňa uplatniteľné bezpečnostné požiadavky, pričom musia pokrývať nevyhnutné náklady, ktoré tieto zberné miesta znášajú v súvislosti s činnosťami spätného preberania batérií. Kontajnery na zber a dočasné skladovanie takýchto batérií na zbernom mieste musia primerane zodpovedať objemu a nebezpečnému charakteru použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel, pri ktorých existuje pravdepodobnosť ich zberu prostredníctvom týchto zberných miest;

b)zbierať použité automobilové batérie, priemyselné batérie a batérie z elektrických vozidiel zo zberných miest uvedených v odseku 1, a to s frekvenciou, ktorá je úmerná skladovacej kapacite predmetnej infraštruktúry na triedený zber, ako aj objemu a nebezpečnému charakteru použitých batérií, ktoré sa zvyčajne zbierajú prostredníctvom týchto zberných miest;

c)zabezpečiť dodávku použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel zozbieraných od koncových používateľov a zo zberných miest uvedených v odseku 1 do spracovateľských a recyklačných zariadení v súlade s článkom 56.

4.Subjekty uvedené v odseku 3 písm. a), b) a c) môžu zozbierané použité automobilové batérie, priemyselné batérie a batérie z elektrických vozidiel odovzdať schváleným prevádzkovateľom v oblasti nakladania s odpadom na spracovanie a recykláciu v súlade s článkom 56. V takýchto prípadoch sa povinnosť výrobcov podľa odseku 3 písm. c) považuje za splnenú.

Článok 50
Povinnosti distribútorov

1.Distribútori sú povinní od koncového používateľa bezplatne a bez povinnosti zakúpenia novej batérie spätne preberať použité batérie, a to bez ohľadu na ich chemické zloženie alebo pôvod. Spätné preberanie prenosných batérií sa musí uskutočňovať v mieste ich maloobchodného predaja alebo v jeho blízkosti. Spätné preberanie použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel sa musí uskutočňovať v mieste ich maloobchodného predaja alebo v jeho blízkosti. Táto povinnosť sa týka len tých typov použitých batérií, ktoré distribútor ponúka ako nové alebo ich ako nové mal v ponuke, pričom v prípade prenosných batérií sa týka len množstva, ktorého sa bežne zbavujú iní ako profesionálni koncoví používatelia.

2.Povinnosť spätného prebratia stanovená v odseku 1 sa nevzťahuje na výrobky po uplynutí životnosti, ktoré obsahujú batérie. Táto povinnosť sa uplatňuje popri povinnosti týkajúcej sa triedeného zberu odpadu v prípade prístrojov po uplynutí životnosti a vozidiel po dobe životnosti, ktorá sa stanovuje v smerniciach 2000/53/ES a 2012/19/EÚ.

3.Distribútori musia spätne prebraté použité batérie odovzdať výrobcom alebo organizáciám zodpovednosti výrobcov zodpovedným za zber týchto batérií v súlade s článkami 48 a 49 alebo prevádzkovateľom v oblasti nakladania s odpadom na účel ich spracovania a recyklácie v súlade s článkom 56.

4.Povinnosti podľa tohto článku sa vzťahujú mutatis mutandis na prevádzkovateľov, ktorí koncovým používateľom dodávajú batérie na základe zmlúv uzavretých na diaľku. Uvedení prevádzkovatelia musia zabezpečiť dostatočný počet zberných miest pokrývajúcich celé územie členského štátu s prihliadnutím na počet a hustotu obyvateľstva, očakávaný objem použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel, na prístupnosť daných miest pre koncových používateľov a ich vzdialenosť od nich, a tak koncovým používateľom umožniť vrátenie batérií. 

Článok 51
Povinnosti koncových používateľov

1.Koncoví používatelia sa musia použitých batérií zbavovať oddelene od ostatných tokov odpadu vrátane zmesového komunálneho odpadu.

2.Koncoví používatelia sa musia použitých batérií zbavovať na určených samostatných zberných miestach zriadených na základe osobitných dojednaní uzavretých s výrobcom alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov v súlade s článkami 48 a 49.

3.Koncoví používatelia sa musia použitých prenosných batérií zabudovaných v prístrojoch, ktoré z týchto zariadení možno ľahko, teda bez použitia špecializovaných nástrojov, vybrať a po ich vybratí sa ich zbaviť v súlade s odsekom 1.

4.Použitých batérií zabudovaných vo vozidlách alebo v prístrojoch, ktoré z nich koncový používateľ nedokáže bez problémov vybrať, sa musia koncoví používatelia zbaviť v súlade so smernicami 2000/53/ES a 2012/19/EÚ (podľa vhodnosti).

Článok 52
Povinnosti spracovateľských zariadení

Prevádzkovatelia zariadení na spracovanie odpadu, na ktoré sa vzťahujú smernice 2000/53/ES a 2012/19/EÚ, musia použité batérie získané zo spracovania vozidiel po dobe životnosti a odpadu z elektrických a elektronických zariadení, odovzdať výrobcom príslušných batérií alebo organizáciám zodpovednosti výrobcov povereným konaním v ich mene v súlade s článkom 47 ods. 2 tohto nariadenia alebo prevádzkovateľom v oblasti nakladania s odpadom na účely ich spracovania a recyklácie v súlade s požiadavkami článku 56 tohto nariadenia. Prevádzkovatelia zariadení na spracovanie odpadu sú povinní viesť záznamy o týchto transakciách.

Článok 53
Účasť verejných orgánov pôsobiacich v oblasti odpadového hospodárstva

1.Použitých batérií, ktoré pochádzajú od súkromných, teda iných ako komerčných používateľov, sa možno zbaviť na samostatných zberných miestach zriadených verejnými orgánmi pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva.

2.Verejné orgány pôsobiace v oblasti odpadového hospodárstva odovzdávajú zozbierané použité batérie výrobcom alebo organizáciám zodpovednosti výrobcov povereným konaním v ich mene v súlade s článkom 47 ods. 2 alebo prevádzkovateľom v oblasti nakladania s odpadom na účely spracovania a recyklácie týchto použitých batérií v súlade s požiadavkami článku 56, alebo spracovanie a recykláciu takýchto batérií vykonávajú samy v súlade s požiadavkami článku 56. 

Článok 54
Zapojenie dobrovoľných zberných miest

Dobrovoľné zberné miesta určené na zber použitých prenosných batérií odovzdávajú takéto batérie výrobcom prenosných batérií alebo tretím stranám konajúcim v ich mene vrátane organizácií zodpovednosti výrobcov alebo ich odovzdávajú prevádzkovateľom v oblasti nakladania s odpadom na účely ich spracovania a recyklácie v súlade s požiadavkami článku 56.

Článok 55
Miery zberu použitých prenosných batérií

1.Členské štáty musia v prípade použitých prenosných batérií s výnimkou použitých batérií z ľahkých dopravných prostriedkov dosiahnuť tieto minimálne ciele zberu:

a)45 % – do 31. decembra 2023;

b)65 % – do 31. decembra 2025;

c)70 % – do 31. decembra 2030.

2.Pri výpočte mier zberu uvedených v odseku 1 uplatňujú členské štáty metodiku stanovenú v prílohe XI.

3.Do 31. decembra 2030 Komisia preskúma cieľ stanovený v odseku 1 písm. c) a v rámci uvedeného preskúmania posúdi cieľ týkajúci sa zberu batérií slúžiacich na pohon ľahkých dopravných prostriedkov, pričom daný cieľ vzhľadom na vývoj trhového podielu vytýči ako samostatnú ambíciu alebo ho premietne do revidovaného cieľa, ktorý je stanovený v odseku 1 písm. c) a v článku 48 ods. 4. V rámci tohto preskúmania sa môže zvážiť aj zavedenie metodiky výpočtu na stanovenie miery triedeného zberu s cieľom zohľadniť množstvo použitých batérií, ktoré možno zozbierať. Na tento účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch daného preskúmania, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 73 s cieľom zmeniť metodiku výpočtu miery zberu prenosných batérií stanovenú v prílohe XI. 

Článok 56
Spracovanie a recyklácia

1.Zozbierané použité batérie sa nesmú skládkovať ani spaľovať.

2.Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2010/75/EÚ, musia povolené zariadenia zabezpečiť, aby všetky procesy spracovania a recyklácie týkajúce sa použitých batérií spĺňali prinajmenšom požiadavky stanovené v prílohe XII časti A a aby boli v súlade s najlepšími dostupnými technikami vymedzenými v článku 3 ods. 10 smernice 2010/75/EÚ.

3.Okrem požiadaviek stanovených v článku 51 ods. 3 platí, že ak sú batérie v čase ich zberu ešte zabudované v prístroji s uplynutou životnosťou, musia sa z daného prístroja, ktorý je predmetom zberu odpadu, vybrať v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 2012/19/EÚ.

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 73 s cieľom zmeniť požiadavky týkajúce sa spracovania a recyklácie použitých batérií, ktoré sú stanovené v prílohe XII časti A, a to vzhľadom na vedecko-technický pokrok a s prihliadnutím na novovznikajúce technológie v oblasti nakladania s odpadom.

Článok 57
Úrovne recyklačnej efektivity a ciele týkajúce sa materiálového zhodnocovania

1. Všetky zozbierané použité batérie musia vstúpiť do procesu recyklácie.

2.Prevádzkovatelia recyklačných zariadení musia zabezpečiť, aby sa pri každom procese recyklácie dosiahla minimálna recyklačná efektivita stanovená v prílohe XII časti B a úrovne zhodnotených materiálov stanovené v prílohe XII časti C.

3.Úrovne recyklačnej efektivity a úrovne zhodnocovania materiálov stanovené v prílohe XII častiach B a C sa vypočítajú v súlade s pravidlami uvedenými vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 4. 

4.Do 31. decembra 2023 Komisia prijme vykonávací akt s cieľom stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa výpočtu a overovania úrovní recyklačnej efektivity a úrovní zhodnocovania materiálov. Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 73 s cieľom zmeniť minimálne úrovne zhodnotených materiálov v prípade použitých batérií, ktoré sú stanovené v prílohe XII častiach B a C, a to vzhľadom na vedecko-technický pokrok a s prihliadnutím na novovznikajúce technológie v oblasti nakladania s odpadom.

Článok 58
Preprava použitých batérií

1.Spracovanie a recykláciu možno vykonávať mimo územia dotknutého členského štátu alebo Únie za predpokladu, že preprava použitých batérií je v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006 a nariadením (ES) č. 1418/2007.

2.Použité batérie vyvážané z Únie v súlade s odsekom 1 sa započítavajú do plnenia povinností, úrovní efektivity a cieľov stanovených v článkoch 56 a 57 len vtedy, ak prevádzkovateľ recyklačného zariadenia alebo iný držiteľ odpadu, ktorý predmetné použité batérie vyváža na účely spracovania a recyklácie, môže preukázať, že sa dané spracovanie vykonalo za podmienok, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami tohto nariadenia.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 73, ktorými sa stanovujú podrobné pravidlá doplňujúce pravidlá uvedené v odseku 2 tohto článku, a to stanovením kritérií posúdenia rovnocenných podmienok.

Článok 59
Požiadavky týkajúce sa zmeny účelu a repasácie priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel

1.Nezávislým prevádzkovateľom sa za rovnocenných podmienok poskytne prístup k systému riadenia batérií, ktorý sa týka dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh, vďaka čomu budú môcť posúdiť a určiť stav a zostávajúcu životnosť batérií na základe parametrov stanovených v prílohe VII.

2.Nezávislým prevádzkovateľom vykonávajúcim činnosti súvisiace so zmenou účelu alebo repasáciou sa za rovnocenných podmienok poskytne primeraný prístup k informáciám relevantným pre manipuláciu a testovanie dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá alebo prístrojov a vozidiel, v ktorých sú takéto batérie zabudované, ako aj komponentov takýchto batérií, prístrojov alebo vozidiel, a to vrátane informácií o bezpečnostných aspektoch.

3.Prevádzkovatelia vykonávajúci činnosti súvisiace so zmenou účelu alebo repasáciou batérií musia zabezpečiť, aby sa preskúmanie, testovanie výkonu, balenie a preprava batérií a ich komponentov vykonávali v súlade s náležitými pokynmi týkajúcimi sa kontroly kvality a bezpečnostnými pokynmi.

4.Prevádzkovatelia vykonávajúci činnosti súvisiace so zmenou účelu alebo repasáciou batérií musia zabezpečiť, aby batéria so zmeneným účelom alebo repasovaná batéria pri uvedení na trh spĺňala požiadavky tohto nariadenia a relevantné požiadavky, ktoré sa týkajú daného výrobku či ochrany životného prostredia a ľudského zdravia stanovené v iných právnych predpisoch, ako aj technické požiadavky týkajúce sa jej konkrétneho účelu použitia.

Na batérie, pri ktorých sa zmenil ich účel alebo ktoré boli repasované, sa nevzťahujú povinnosti stanovené v článku 7 ods. 1, 2 a 3, článku 8 ods. 1, 2 a 3, článku 10 ods. 1 a 2 a článku 39 ods. 1, ak hospodársky subjekt uvádzajúci na trh batériu so zmeneným účelom alebo repasovanú batériu dokáže preukázať, že predmetná batéria bola pred zmenou svojho účelu alebo repasáciou uvedená na trh ešte pred termínmi začiatku uplatňovania daných povinností v súlade s uvedenými článkami.

5.Ak príslušný orgán požiada držiteľa batérie, aby preukázal, že použitá batéria prestala byť po tom, ako bola podrobená zmene účelu alebo repasácii, odpadom, držiteľ batérie na tento účel predloží:

a)dôkaz o hodnotení alebo testovaní stavu batérie vykonanom v členskom štáte v podobe kópie daného záznamu, v ktorom sa potvrdzuje schopnosť batérie so zmeneným účelom poskytovať výkon relevantný z hľadiska jej použitia po zmene účelu alebo repasácii;

b)informácie o ďalšom používaní batérie, ktorá je podrobená zmene účelu alebo repasácii, zdokumentované faktúrou alebo zmluvou o predaji batérie alebo prevode jej vlastníctva;

c)dôkaz o náležitej ochrane pred poškodením počas prepravy, nakladania a vykladania, a to vrátane ochrany prostredníctvom dostatočného balenia a náležitého uloženia nákladu.

6.Informácie uvedené v odseku 4 a odseku 5 písm. a) sa sprístupnia koncovým používateľom a tretím stranám konajúcim v ich mene za rovnocenných podmienok, pričom budú predstavovať súčasť technickej dokumentácie pripojenej k batérii so zmeneným účelom alebo repasovanej batérii pri jej uvedení na trh alebo do prevádzky.

7.Poskytovaním informácií v súlade s odsekmi 1, 2, 5 a 6 nie je dotknuté zachovávanie dôvernosti citlivých obchodných informácií v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

8.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú podrobné technické požiadavky, ktoré musia batérie spĺňať na to, aby prestali byť odpadom, ako aj požiadavky týkajúce sa údajov a metodiky súvisiacich s odhadom stavu batérií. Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

Článok 60
Informácie týkajúce sa konca životnosti

1.Výrobcovia alebo organizácie zodpovednosti výrobcov poverené konaním v ich mene v súlade s článkom 47 ods. 2 musia koncovým používateľom a distribútorom sprístupniť tieto informácie týkajúce sa predchádzania vzniku odpadu v podobe použitých batérií a nakladania s použitými batériami, a to vzhľadom na typy batérií dodávané výrobcami na území členského štátu:

a)motivovanie koncových používateľov, aby zabraňovali zbytočnej tvorbe odpadu, a to aj prostredníctvom informácií o osvedčených postupoch týkajúcich sa používania batérií s cieľom predĺžiť fázu ich používania, ako aj prostredníctvom informácií o možnosti prípravy týchto batérií na opätovné použitie;

b)úloha koncových používateľov vrátane ich prínosu k triedenému zberu použitých batérií v súlade s ich povinnosťami podľa článku 51 v záujme spracovania a recyklácie;

c)systémy triedeného zberu, prípravy na opätovné použitie a recyklácie, ktoré sú k dispozícii v prípade použitých batérií;

d)potrebné bezpečnostné pokyny na manipuláciu s použitými batériami, a to aj v súvislosti s rizikami spojenými s batériami obsahujúcimi lítium a s manipuláciou s nimi;

e)význam označení a symbolov vytlačených na batériách alebo na ich balení;

f)vplyv látok obsiahnutých v batériách na životné prostredie a ľudské zdravie vrátane vplyvu, ku ktorému došlo v dôsledku nesprávneho postupu pri zbavovaní sa použitých batérií, ako je znečisťovanie prostredia odpadom alebo vyhodenie odpadu do netriedeného komunálneho odpadu.

Tieto informácie musia byť k dispozícii

a)pri každom modeli, a to v pravidelných časových intervaloch počnúc momentom, keď bol daný model batérie na trhu v členskom štáte sprístupnený po prvýkrát, pričom musia byť viditeľne označené prinajmenšom na mieste predaja a šírené aj prostredníctvom online trhovísk;

b)v jazyku ľahko zrozumiteľnom spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ktorý určí dotknutý členský štát.

2.Výrobcovia sú povinní distribútorom a prevádzkovateľom uvedeným v článkoch 50, 52 a 53 a iným prevádzkovateľom v oblasti nakladania s odpadom, ktorí sa zaoberajú činnosťami súvisiacimi s opravou, repasáciou, prípravou na opätovné použitie, so spracovaním a s recykláciou, sprístupniť informácie týkajúce sa bezpečnostných a ochranných opatrení vrátane opatrení zameraných na bezpečnosť pri práci, ktoré sa vzťahujú na skladovanie a zber použitých batérií.

3.Od okamihu dodania modelu batérie na územie členského štátu sú výrobcovia povinní na požiadanie elektronicky sprístupniť prevádzkovateľom v oblasti nakladania s odpadom, ktorí sa zaoberajú činnosťami súvisiacimi s opravou, repasáciou, prípravou na opätovné použitie, so spracovaním a s recykláciou, pokiaľ to títo prevádzkovatelia potrebujú na realizáciu daných činností, tieto špecifické informácie týkajúce sa daného modelu batérie, ktoré sú potrebné vzhľadom na náležité a environmentálne vhodné spracovanie použitých batérií:

a)procesy na zabezpečenie demontáže vozidiel a prístrojov spôsobom umožňujúcim vybratie zabudovaných batérií;

b)bezpečnostné a ochranné opatrenia vrátane bezpečnosti pri práci, ktoré sú uplatniteľné pri procesoch skladovania, prepravy, spracovania a recyklácie použitých batérií.

V uvedených informáciách sa musia uvádzať údaje o komponentoch a materiáloch, ako aj o výskyte všetkých nebezpečných látok v batérii, pokiaľ ich prevádzkovatelia vykonávajúci činnosti opravy, repasácie, prípravy na opätovné použitie, spracovania a recyklácie potrebujú v záujme splnenia požiadaviek vyplývajúcich z tohto nariadenia.

Tieto informácie sa sprístupnia v jazyku ľahko zrozumiteľnom prevádzkovateľom uvedeným v prvom pododseku, ktorý určí dotknutý členský štát.

4.Distribútori, ktorí dodávajú batérie koncovým používateľom, musia vo svojich maloobchodných priestoroch viditeľne označiť a aj prostredníctvom svojich online trhovísk šíriť informácie uvedené v odsekoch 1 a 2, ako aj informácie o tom, ako môžu koncoví používatelia bezplatne vrátiť použité batérie na príslušných zberných miestach zriadených v maloobchodných predajniach alebo v mene daného online trhoviska. Táto povinnosť sa obmedzuje na typy batérií, ktoré distribútor alebo maloobchodník má alebo mal v ponuke ako nové.

5.Náklady kryté výrobcom podľa článku 47 ods. 1 písm. e) sa koncovému používateľovi vykazujú samostatne na mieste predaja novej batérie. Uvedené náklady nesmú presiahnuť najlepší odhad skutočne vynaložených nákladov.

6.Ak sa informácie poskytujú koncovým používateľom verejne podľa tohto článku, zachováva sa dôvernosť citlivých obchodných informácií v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 61
Oznamovanie informácií príslušným orgánom

1.Výrobcovia prenosných batérií alebo organizácie zodpovednosti výrobcov poverené konaním v ich mene v súlade s článkom 47 ods. 2 musia príslušnému orgánu za každý kalendárny rok oznámiť nasledujúce informácie podľa chemického zloženia batérií (so špecifikovaním množstiev batérií slúžiacich na pohon ľahkých dopravných prostriedkov):

a)množstvo prenosných batérií, ktoré boli na území členského štátu po prvýkrát sprístupnené na trhu, s výnimkou akýchkoľvek prenosných batérií, ktoré v danom roku ešte pred ich predajom koncovým používateľom opustili územie tohto členského štátu;

b)množstvo použitých prenosných batérií zozbieraných v súlade s článkom 48, vypočítané na základe metodiky stanovenej v prílohe XI;

c)cieľ zberu, ktorý dosiahol výrobca alebo organizácia zodpovednosti výrobcov konajúca v mene svojich členov;

d)množstvo zozbieraných použitých prenosných batérií, ktoré bolo dodané na spracovanie a recykláciu do povolených zariadení.

Ak zber použitých prenosných batérií od distribútorov alebo z iných zberných miest určených na zber použitých prenosných batérií uskutočňujú iní prevádzkovatelia v oblasti nakladania s odpadom než výrobcovia alebo organizácie zodpovednosti výrobcov poverené konaním v ich mene v súlade s článkom 47 ods. 2 musia príslušnému orgánu za každý kalendárny rok oznámiť informácie o množstve použitých prenosných batérií zozbieraných podľa ich chemického zloženia a zároveň uviesť množstvá batérií slúžiacich na pohon ľahkých dopravných prostriedkov.

Prevádzkovatelia uvedení v prvom a druhom pododseku musia tieto údaje oznámiť do 4 mesiacov od konca roka oznamovania, za ktorý sa dané údaje zbierajú. Prvé obdobie oznamovania sa týka prvého celého kalendárneho roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát oznamovania informácií Komisii v súlade s článkom 62 ods. 6.

Príslušné orgány stanovia formát a postupy, v súlade s ktorými sa im dané údaje majú oznamovať.

2.Výrobcovia automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá alebo organizácie zodpovednosti výrobcov poverené konaním v ich mene v súlade s článkom 47 ods. 2 musia príslušnému orgánu za každý kalendárny rok oznámiť nasledujúce informácie podľa chemického zloženia a typu batérií:

a)množstvo automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá, ktoré boli v členskom štáte po prvýkrát sprístupnené na trhu, s výnimkou batérií, ktoré v danom roku ešte pred ich predajom koncovým používateľom opustili územie tohto členského štátu;

b)množstvo použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel, ktoré boli zozbierané a dodané na účely spracovania a recyklácie do povolených zariadení.

3.Ak zber použitých batérií od distribútorov alebo z iných zberných miest určených na zber použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel alebo od konečných používateľov týchto batérií uskutočňujú prevádzkovatelia v oblasti nakladania s odpadom, musia príslušnému orgánu za každý kalendárny rok oznámiť nasledujúce informácie podľa chemického zloženia a typu batérií:

a)množstvo zozbieraných použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel;

b)množstvo zozbieraných použitých automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel, ktoré boli dodané na účely spracovania a recyklácie do povolených zariadení.

Prevádzkovatelia uvedení v tomto odseku musia uvedené údaje oznámiť do štyroch mesiacov od konca roka oznamovania, za ktorý sa dané údaje zbierajú. Prvé obdobie oznamovania sa týka prvého celého kalendárneho roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát oznamovania informácií Komisii v súlade s článkom 62 ods. 5.

Príslušné orgány zavedú elektronické systémy, prostredníctvom ktorých sa im budú oznamovať údaje, a spresnia formáty, ktoré sa majú používať. Elektronické systémy oznamovania informácií zavedené príslušnými orgánmi musia byť zlučiteľné s požiadavkami týkajúcimi sa systému na výmenu informácií zriadeného podľa článku 64, pričom s ním musia byť interoperabilné.

4.V súlade s článkom 52 musia údaje uvedené v odseku 1 písm. a) a b) zahŕňať údaje týkajúce sa batérií zabudovaných do vozidiel a prístrojov, ako aj údaje o použitých batériách, ktoré z nich boli odstránené.

5.Prevádzkovatelia v oblasti nakladania s odpadom vykonávajúci spracovateľské činnosti, ako aj prevádzkovatelia recyklačných zariadení sú povinní príslušným orgánom za každý kalendárny rok oznámiť tieto informácie: 

a)množstvo použitých batérií prijatých na spracovanie a recykláciu;

b)množstvo použitých batérií vstupujúcich do recyklačných procesov;

c)informácie o úrovniach recyklačnej efektivity a úrovniach zhodnotených materiálov v prípade použitých batérií.

Súčasťou oznamovania informácií týkajúcich sa recyklačnej efektivity a úrovní zhodnotených materiálov musia byť informácie o jednotlivých krokoch recyklácie a zodpovedajúcich výstupných frakciách. Ak sa proces recyklácie vykonáva vo viac ako jednom zariadení, za zber informácií a ich oznámenie príslušným orgánom je zodpovedný prevádzkovateľ prvého recyklačného zariadenia.

Prevádzkovatelia recyklačných zariadení musia tieto údaje oznámiť do štyroch mesiacov od konca roka oznamovania, za ktorý sa dané údaje zbierajú. Prvé obdobie oznamovania sa týka prvého celého kalendárneho roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát oznamovania informácií Komisii v súlade s článkom 62 ods. 6.

6.Ak na účely spracovania a recyklácie vyvážajú batérie iní držitelia odpadu než držitelia odpadu uvedení v odseku 4 musia do štyroch mesiacov od konca roka oznamovania, za ktorý sa dané údaje zbierajú, príslušným orgánom oznámiť údaje týkajúce sa množstva použitých batérií, ktoré sa zozbierali v rámci triedeného zberu a ktoré sa vyviezli na účely spracovania a recyklácie, ako aj údaje uvedené v odseku 4 písm. b) a c).

Článok 62
Oznamovanie informácii Komisii

1.Členské štáty sú povinné za každý kalendárny rok zverejniť v súhrnnom formáte nasledujúce údaje týkajúce sa prenosných batérií, automobilových batérií, priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel, a to podľa typu batérií a ich chemického zloženia, pričom v prípade prenosných batérií je potrebné samostatne vykázať batérie slúžiace na pohon ľahkých dopravných prostriedkov:

a)množstvo batérií, ktoré boli v členskom štáte po prvýkrát sprístupnené na trhu, s výnimkou batérií, ktoré v danom roku ešte pred ich predajom koncovým používateľom opustili územie tohto členského štátu;

b)množstvo použitých batérií zozbieraných v súlade s článkami 48 a 49, vypočítané na základe metodiky stanovenej v prílohe XI;

c)hodnoty dosiahnutých úrovní recyklačnej efektivity v zmysle prílohy XII časti B a hodnoty dosiahnutého materiálového zhodnotenia v zmysle prílohy XII časti C.

Členské štáty musia tieto údaje sprístupniť do 18 mesiacov od konca roka oznamovania, za ktorý sa dané údaje zbierajú. Tieto informácie zverejnia elektronicky vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 6, a to pomocou ľahko dostupných dátových služieb, ktoré sú interoperabilné so systémom zriadeným podľa článku 64. Údaje musia byť strojovo čitateľné, triediteľné a vyhľadateľné a musia zodpovedať otvoreným normám týkajúcim sa použitia tretími stranami. Členské štáty sú povinné Komisiu informovať o sprístupnení údajov uvedených v prvom pododseku.

Prvé obdobie oznamovania sa týka prvého celého kalendárneho roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát oznamovania informácií v súlade s odsekom 6.

Okrem povinností vyplývajúcich zo smerníc 2000/53/ES a 2012/19/EÚ musia údaje uvedené v odseku 1 písm. a) a b) zahŕňať údaje týkajúce sa batérií zabudovaných do vozidiel a prístrojov, ako aj údaje o použitých batériách, ktoré z nich boli odstránené, v zmysle článku 52.

2.Súčasťou oznamovaných informácií týkajúcich sa recyklačnej efektivity a úrovní zhodnotených materiálov podľa odseku 1 musia byť informácie o jednotlivých krokoch recyklácie a zodpovedajúcich výstupných frakciách.

3.K údajom sprístupneným členskými štátmi v súlade s týmto článkom sa pripojí správa o kontrole kvality. Uvedené informácie sa oznamujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 6.

4.Komisia zbiera informácie sprístupnené v súlade s týmto článkom a preveruje ich. Komisia uverejní správu, v ktorej posúdi organizovanie zberu údajov, zdroje údajov a metodiku použitú v členských štátoch, ako aj úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a konzistentnosť daných údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva po prvom oznámení údajov členskými štátmi a následne každé štyri roky.

5.V súlade s odsekmi 1 a 4 Komisia do 31. decembra 2023 prijme vykonávacie akty stanovujúce formát údajov a informácie, ktoré sa majú oznamovať Komisii, ako aj metódy overovania a prevádzkové podmienky. Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

Článok 63
Uplatňovanie kapitoly VII

Kapitola VII sa uplatňuje od 1. júla 2023.

Kapitola VIII
Elektronická výmena informácií

Článok 64
Elektronický systém výmeny informácií

1.Komisia do 1. januára 2026 zriadi elektronický systém výmeny informácií o batériách (ďalej len „systém“).

2.Tento systém musí obsahovať informácie a údaje o dobíjateľných priemyselných batériách a batériách pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie a kapacitou nad 2 kWh v zmysle prílohy XIII. Dané informácie a údaje musia byť triediteľné a vyhľadateľné a musia zodpovedať otvoreným normám týkajúcim sa použitia tretími stranami.

3.Hospodárske subjekty, ktoré na trh uvádzajú dobíjateľné priemyselné batérie alebo batérie pre elektrické vozidlá s vnútorným systémom skladovania energie, musia elektronicky sprístupniť informácie uvedené v odseku 2 a zaznamenať ich v strojovo čitateľnom formáte, a to pomocou interoperabilných a ľahko prístupných dátových služieb vo formáte stanovenom v súlade s odsekom 5.

4.Po preskúmaní v súlade s článkom 62 ods. 5 je Komisia povinná prostredníctvom daného systému uverejniť informácie uvedené v článku 62 ods. 1, ako aj posúdenie uvedené v článku 62 ods. 5.

5.Do 31. decembra 2024 Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť:

a)štruktúru systému;

b)formát sprístupňovania údajov a informácií uvedených v odseku 2;

c)pravidlá prístupu k informáciám a údajom v danom systéme, ako aj ich zdieľania, správy, skúmania, uverejňovania a opakovaného používania.

Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

Článok 65
Pas batérie

1.Do 1. januára 2026 musí každú priemyselnú batériu a batériu pre elektrické vozidlá, ktoré sa uvádzajú na trh alebo do prevádzky a ktorých kapacita je vyššia ako 2 kWh, sprevádzať elektronický záznam („pas batérie“).

2.Každá batéria uvedená v odseku 1 musí mať svoj vlastný pas identifikovateľný prostredníctvom jedinečného identifikátora vytlačeného alebo vyrazeného na jej povrchu, ktorý batérii prideľuje hospodársky subjekt, ktorý ju uvádza na trh.

3.Pas batérie je prepojený s informáciami o základných vlastnostiach jednotlivých typov a modelov batérií, ktoré sú zaznamenané v zdrojoch údajov v rámci systému zriadeného podľa článku 64. Hospodársky subjekt, ktorý na trh uvádza priemyselnú batériu alebo batériu pre elektrického vozidlo, zabezpečí, aby boli údaje uvedené v pase batérie presné, úplné a aktuálne.

4.Pas batérie musí byť prístupný online prostredníctvom elektronických systémov interoperabilných so systémom zriadeným podľa článku 64.

5.Vďaka pasu batérie možno získať prístup k informáciám o hodnotách parametrov výkonu a trvanlivosti batérie, ktoré sa uvádzajú v článku 10 ods. 1, v čase uvedenia batérie na trh a v čase zmeny jej statusu.

6.Ak k zmene statusu došlo v dôsledku činností súvisiacich s opravou batérie alebo zmenou jej účelu, zodpovednosť za záznam o batérii v pase batérie sa prenáša na hospodársky subjekt, v prípade ktorého sa predpokladá uvedenie danej priemyselnej batérie alebo batérie pre elektrického vozidlo na trh alebo do prevádzky.

7.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť pravidlá týkajúce sa prístupu k informáciám a údajom uvedeným v pase batérie, ich zdieľania, správy, skúmania, uverejňovania a opakovaného používania.

Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

Kapitola IX
Dohľad nad trhom Únie, kontrola výrobkov vstupujúcich na trh Únie a ochranné postupy Únie

Článok 66
Postup na vnútroštátnej úrovni týkajúci sa nakladania s batériami predstavujúcimi riziko

1.Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu majú dostatočný dôvod domnievať sa, že batéria, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, majetok alebo životné prostredie, vykonajú hodnotenie týkajúce sa dotknutej batérie vo vzťahu k príslušným požiadavkám ustanoveným v tomto nariadení.

Ak v priebehu hodnotenia uvedeného v prvom pododseku orgány dohľadu nad trhom zistia, že batéria nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané nápravné opatrenia na zabezpečenie súladu danej batérie s uvedenými požiadavkami alebo jej stiahnutie z trhu alebo spätné prevzatie v primeranej lehote, ktorá je úmerná charakteru spomínaného rizika.

Orgány dohľadu nad trhom sú povinné o tom náležite informovať príslušný notifikovaný orgán.

2.Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že nesúlad batérie s požiadavkami presahuje hranice ich štátu, sú povinné Komisiu a ostatné členské štáty informovať o výsledkoch hodnotenia a opatreniach, o ktorých podniknutie požiadali daný hospodársky subjekt.

3.Tento hospodársky subjekt je povinný zabezpečiť prijatie všetkých náležitých nápravných opatrení v súvislosti so všetkými dotknutými batériami, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii.

4.Ak príslušný hospodársky subjekt v rámci lehoty uvedenej v odseku 1 druhom pododseku neprijme primerané nápravné opatrenia, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky náležité predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie predmetných batérií na ich vnútroštátnom trhu, stiahnuť ich z trhu alebo spätne prevziať.

Orgány dohľadu nad trhom sú povinné o týchto opatreniach bezodkladne informovať Komisiu a ostatné členské štáty.

5.Informácie uvedené v odseku 4 druhom pododseku zahŕňajú všetky dostupné podrobnosti, najmä údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúcej batérie, údaje týkajúce sa pôvodu batérie, charakteru údajného nesúladu a súvisiaceho rizika, charakteru a trvania prijatých vnútroštátnych opatrení, ako aj argumentov príslušného hospodárskeho subjektu. Orgány dohľadu nad trhom musia predovšetkým uviesť, či k danému nesúladu došlo v dôsledku jedného z týchto dôvodov:

a)nesúlad batérie s požiadavkami stanovenými v kapitolách II alebo III tohto nariadenia;

b)nedostatky v harmonizovaných normách uvedených v článku 15;

c)nedostatky v spoločných špecifikáciách uvedených v článku 16.

6.Iné členské štáty ako ten, ktorý začal postup podľa tohto článku, musia Komisiu a ostatné členské štáty bezodkladne informovať o akýchkoľvek prijatých opatreniach a akýchkoľvek dodatočných informáciách týkajúcich sa nesúladu predmetnej batérie, ktoré majú k dispozícii, a v prípade nesúhlasu s prijatým vnútroštátnym opatrením aj o svojich námietkach.

7.Ak do troch mesiacov od doručenia informácií uvedených v odseku 4 druhom pododseku nevznesie žiadny členský štát ani Komisia námietku týkajúcu sa predbežného opatrenia prijatého členským štátom, dané opatrenie sa pokladá za opodstatnené.

8.Členské štáty zabezpečia bezodkladné prijatie náležitých reštriktívnych opatrení týkajúcich sa predmetnej batérie, ako je napríklad jej stiahnutie z trhu.

Článok 67
Ochranný postup Únie

1.V prípade vznesenia námietok po ukončení postupu stanoveného v článku 66 ods. 3 a ods. 4 voči opatreniu prijatému členským štátom, alebo v prípade, že Komisia považuje vnútroštátne opatrenie za opatrenie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi Únie, Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom, resp. subjektmi, a uvedené vnútroštátne opatrenie vyhodnotí. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia rozhodne prostredníctvom vykonávacieho aktu o opodstatnenosti daného vnútroštátneho opatrenia.

Uvedený vykonávací akt je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

2.Svoje rozhodnutie Komisia adresuje všetkým členským štátom a okrem nich ho bezodkladne oznámi aj príslušnému hospodárskemu subjektu, resp. subjektom.

Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty musia prijať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia nevyhovujúcej batérie zo svojho trhu a náležite o tom informovať Komisiu.

Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, dotknutý členský štát je povinný dané opatrenie zrušiť.

3.Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad batérie sa pripisuje nedostatkom v harmonizovaných normách uvedených v článku15 tohto nariadenia, Komisia uplatní postup stanovený v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

Článok 68
Batérie spĺňajúce požiadavky, no predstavujúce riziko

1.Ak po vykonaní hodnotenia podľa článku 67 ods. 1 členský štát zistí, že hoci je batéria v súlade s požiadavkami stanovenými v kapitolách II a III, predstavuje riziko pre ľudské zdravie alebo bezpečnosť osôb, ochranu majetku alebo životné prostredie, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané opatrenia, ktorými zabezpečí, aby už predmetná batéria pri jej uvedení na trh toto riziko nepredstavovala, alebo aby ju stiahol z trhu či spätne prevzal v primeranej lehote, ktorá je úmerná charakteru spomínaného rizika.

2.Tento hospodársky subjekt je povinný zabezpečiť prijatie nápravného opatrenia v súvislosti so všetkými dotknutými batériami, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii.

3.Členský štát o tom okamžite informuje Komisiu a ostatné členské štáty. Tieto informácie zahŕňajú všetky podrobnosti, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu predmetných batérií, ich pôvodu a dodávateľského reťazca, údaje o charaktere súvisiaceho rizika a o charaktere a trvaní prijatých vnútroštátnych opatrení.

4.Komisia začne o danej veci bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom alebo subjektmi a vyhodnotí prijaté vnútroštátne opatrenia. Na základe výsledkov uvedeného hodnotenia Komisia prijme vykonávací akt v podobe rozhodnutia, v ktorom stanoví opodstatnenosť vnútroštátneho opatrenia a podľa potreby nariadi prijatie náležitých opatrení.

5.Uvedený vykonávací akt je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

6.V riadne odôvodnených, závažných a naliehavých prípadoch týkajúcich sa ochrany ľudského zdravia a bezpečnosti osôb a ochrany majetku či životného prostredia je Komisia povinná prijať okamžite uplatniteľný vykonávací akt v súlade s postupom, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

7.Svoje rozhodnutie Komisia adresuje všetkým členským štátom a okrem nich ho okamžite oznámi aj príslušnému hospodárskemu subjektu, resp. subjektom.

Článok 69
Iné prípady nesúladu

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 66, ak členský štát zistí, že batéria, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 68, nie je v súlade s týmto nariadením, alebo že hospodársky subjekt porušil povinnosť stanovenú v tomto nariadení, požiada príslušný hospodársky subjekt o odstránenie predmetného nesúladu. Medzi takéto prípady nesúladu patria tieto situácie:

a)označenie CE bolo umiestnené v rozpore s článkom 30 nariadenia (ES) č. 765/2008 alebo článkom 20 tohto nariadenia;

b) označenie CE chýbalo;

c)identifikačné číslo notifikovaného orgánu zapojeného do fázy kontroly výroby bolo umiestnené v rozpore s článkom 20 alebo nebolo umiestnené;

d)EÚ vyhlásenie o zhode nebolo vypracované alebo nebolo vypracované správne;

e)EÚ vyhlásenie o zhode nie je dostupné prostredníctvom QR kódu uvedeného na batérii;

f)technická dokumentácia nie je k dispozícii, nie je úplná alebo obsahuje chyby;

g)informácie uvedené v článku 38 ods. 7, 9 a 10 alebo v článku 41 ods. 3 a 4 chýbajú, sú nesprávne alebo neúplné alebo v prípade návodu na použitie nie sú preložené do jazyka akceptovaného členskými štátmi, v ktorých dochádza k uvedeniu danej batérie na trh alebo jej sprístupneniu;

h)nie je splnená ktorákoľvek ďalšia administratívna požiadavka stanovená v článku 38 alebo článku 40;

i)nie sú dodržané požiadavky na bezpečnú prevádzku a používanie stacionárnych batériových systémov na uskladňovanie energie stanovené v článku 12;

j)nie sú splnené požiadavky na udržateľnosť a bezpečnosť stanovené v kapitole II článkoch 6 až 12 a požiadavky na označovanie a informovanie stanovené v kapitole III článkoch 13 a 14;

k)nie sú splnené požiadavky týkajúce sa politiky náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci uvedené v článku 39.

2.Ak prevádzkovateľ predmetný nesúlad, na ktorý sa odkazuje v odseku 1 písm. k), neodstráni, vydá sa oznámenie o nápravnom opatrení.

3.Ak nesúlad uvedený v odseku 1 pretrváva, dotknutý členský štát prijme všetky náležité opatrenia na obmedzenie alebo zákaz sprístupnenia danej batérie na trhu alebo zabezpečí jej spätné prevzatie alebo stiahnutie z trhu. V prípade nesúladu uvedeného v odseku 1 písm. k) sa tento odsek uplatňuje ako posledná možnosť, a to vtedy, ak je daný nesúlad závažný a pretrváva aj po vydaní oznámenia o nápravnom opatrení uvedeného v odseku 2.

Kapitola X
Zelené verejné obstarávanie, postup pri zmene obmedzení týkajúcich sa nebezpečných látok a uznávanie schém náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci Komisiou

Článok 70
Zelené verejné obstarávanie

1.Verejní obstarávatelia v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ alebo v článku 3 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ alebo obstarávatelia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ musia pri obstarávaní batérií alebo výrobkov obsahujúcich batérie v situáciách, na ktoré sa vzťahujú uvedené smernice, prihliadať na environmentálne vplyvy batérií počas ich životného cyklu s cieľom obmedziť vplyvy obstarávaných batérií na minimum.

2.Povinnosť stanovená v odseku 1 sa vzťahuje na všetky zmluvy uzavreté verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na nákup batérií alebo výrobkov obsahujúcich batérie a spočíva v tom, že títo verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia sú povinní medzi technické špecifikácie a kritériá na vyhodnotenie ponúk zahrnúť požiadavky vyplývajúce z článkov 7 až 10, čím sa zabezpečí, že sa daný výrobok bude vyberať spomedzi výrobkov, ktoré počas svojho životného cyklu vykazujú výrazne nižšie environmentálne vplyvy.

3.Do 31. decembra 2026 Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 73, ktorými sa toto nariadenie doplní o minimálne povinné kritériá alebo ciele týkajúce sa zeleného verejného obstarávania vytýčené na základe požiadaviek stanovených v článkoch 7 až 10.

Článok 71
Postup pri zmene obmedzení týkajúcich sa nebezpečných látok

1.Ak sa Komisia domnieva, že používanie danej látky pri výrobe batérií alebo jej výskyt v batériách pri ich uvedení na trh alebo počas následných fáz ich životného cyklu (vrátane fázy odpadu) predstavuje riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, ktoré nie je primerane kontrolované a ktoré je potrebné riešiť na úrovni celej Únie, požiada Európsku chemickú agentúru (ďalej len „agentúra“), aby pripravila podkladovú dokumentáciu, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v časti II bode 3 prílohy XV k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 (ďalej len „dokumentácia o obmedzení“). Súčasťou dokumentácie o obmedzení musí byť sociálno-ekonomické posúdenie vrátane analýzy alternatív.

2.Agentúra bezodkladne zverejní zámer Komisie iniciovať v prípade danej látky postup týkajúci sa jej obmedzenia v rámci životného cyklu batérie a informuje o tom predmetné zainteresované strany.

3.Ak dokumentácia o obmedzení, ktorú agentúra pripravila v zmysle odseku 1, svedčí o tom, že je potrebné prijať opatrenia na úrovni celej Únie, agentúra musí do 12 mesiacov od doručenia žiadosti Komisie uvedenej v danom odseku 1 navrhnúť obmedzenia s cieľom začať postup týkajúci sa obmedzenia látky opísaný v odsekoch 4 až 14.

4.Agentúra musí na svojej webovej stránke bezodkladne zverejniť dokumentáciu o obmedzení látky vrátane obmedzení navrhnutých na základe odseku 3 s jasne uvedeným dátumom uverejnenia. Agentúra vyzve všetky zainteresované strany, aby k danej dokumentácii o obmedzení do štyroch mesiacov odo dňa jej uverejnenia jednotlivo alebo spoločne predložili svoje pripomienky.

5.Výbor pre hodnotenie rizík zriadený podľa článku 76 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1907/2006 prijme do 12 mesiacov odo dňa uverejnenia uvedeného v odseku 4 stanovisko k tomu, či sú navrhované obmedzenia vhodné na zníženie rizika pre ľudské zdravie a/alebo životné prostredie, a to na základe svojho posúdenia príslušných častí dokumentácie o obmedzeniach. V tomto stanovisku sa prihliada na dokumentáciu o obmedzeniach, ktorú na žiadosť Komisie pripravila agentúra, ako aj na stanoviská zainteresovaných strán podľa odseku 4.

6.Výbor pre sociálno-ekonomickú analýzu zriadený podľa článku 76 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 1907/2006 prijme do 15 mesiacov odo dňa uverejnenia uvedeného v odseku 4 stanovisko k navrhovaným obmedzeniam na základe svojho posúdenia príslušných častí dokumentácie o obmedzeniach a sociálno-ekonomického vplyvu. Predtým pripraví návrh stanoviska k navrhovaným obmedzeniam a súvisiacemu sociálno-ekonomickému vplyvu, pričom prihliadne na prípadné analýzy alebo informácie podľa odseku 4.

7.Agentúra musí návrh stanoviska výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu bezodkladne uverejniť na svojej webovej stránke a vyzvať zainteresované strany, aby k nemu najneskôr do 60 dní odo dňa jeho uverejnenia predložili svoje pripomienky.

8.Výbor pre sociálno-ekonomickú analýzu bezodkladne prijme svoje stanovisko, pričom podľa potreby vezme do úvahy aj ďalšie pripomienky doručené v lehote stanovenej v odseku 7. V tomto stanovisku sa zohľadnia pripomienky zainteresovaných strán predložené podľa odsekov 4 a 7.

9.Ak sa stanovisko výboru pre hodnotenie rizík podstatne odlišuje od navrhovaných obmedzení, agentúra posunie termín predloženia stanoviska výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu maximálne o 90 dní.

10.Agentúra Komisii bezodkladne predloží stanoviská výboru pre hodnotenie rizík a výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu k navrhovaným obmedzeniam podľa žiadosti, ktorú Komisia predkladá v zmysle odseku 1. Ak sa stanoviská výboru pre hodnotenie rizík a výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu výrazne odlišujú od obmedzení navrhovaných podľa odseku 3, agentúra predloží Komisii vysvetľujúcu poznámku s podrobným objasnením dôvodov daných rozdielov. Ak v lehote uvedenej v odsekoch 5 a 6 jeden z výborov alebo obidva výbory neprijmú žiadne stanovisko, agentúra o tom náležite informuje Komisiu, pričom uvedie dôvody.

11.Agentúra je povinná na svojej webovej stránke bezodkladne uverejniť stanoviská týchto dvoch výborov.

12.Komisii na požiadanie poskytne všetky dokumenty a dôkazy, ktoré jej boli predložené alebo na ktoré prihliadala.

13.Ak Komisia dospeje k záveru, že podmienky stanovené v článku 6 ods. 2 sú splnené, prijme delegovaný akt podľa článku 6 ods. 2. Tento delegovaný akt je potrebné prijať bez zbytočného odkladu po doručení stanoviska výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu uvedeného v odseku 8 alebo po uplynutí lehoty stanovenej v odsekoch 6 a 9 (podľa vhodnosti), ak uvedený výbor stanovisko neprijme.

14.Výbor pre hodnotenie rizík a výbor pre sociálno-ekonomickú analýzu pri poskytovaní stanoviska podľa odsekov 5 a 6 využívajú spravodajcov uvedených v článku 87 nariadenia (ES) č. 1907/2006. Predmetní spravodajcovia alebo spoluspravodajcovia alebo ich zamestnávateľ sú odmeňovaní agentúrou v súlade so sadzobníkom poplatkov, ktorý treba zahrnúť do finančných opatrení týkajúcich sa obmedzení stanovených riadiacou radou zriadenou podľa článku 76 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1907/2006. Ak si predmetné osoby neplnia povinnosti, výkonný riaditeľ agentúry má právo ukončiť alebo pozastaviť zmluvu alebo nevyplatiť odmenu.

Článok 72
Schémy náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci

1.Vlády, priemyselné združenia a zoskupenia zainteresovaných organizácií, ktoré vyvinuli schémy náležitej starostlivosti a dohliadajú nad nimi (ďalej len „vlastníci schémy“), môžu Komisiu požiadať o uznanie svojich schém náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú požiadavky týkajúce sa informácií, ktoré musí obsahovať žiadosť adresovaná Komisii. Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

2.Ak Komisia na základe dôkazov a informácií poskytnutých podľa prvého pododseku 1 určí, že schéma náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci uvedená v odseku 1 umožňuje hospodárskym subjektom splniť požiadavky stanovené v článku 39 tohto nariadenia, prijme vykonávací akt, v ktorom túto schému uzná za rovnocennú s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. Pred prijatím takýchto vykonávacích aktov Komisia podľa potreby konzultuje so sekretariátom OECD. Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

Pri prijímaní rozhodnutia o uznaní schémy náležitej starostlivosti Komisia zohľadňuje rôzne odvetvové postupy, na ktoré sa vzťahuje táto schéma, pričom prihliada na rizikovo orientovaný prístup a metódu, ktoré sa v rámci danej schémy využívajú na identifikovanie rizík.

3.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty stanovujúce kritériá a metodiku, na základe ktorých v súlade s odsekom 2 určí, či sa prostredníctvom schém náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci zabezpečuje, aby hospodárske subjekty spĺňali požiadavky stanovené v článku 39 tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3. Komisia takisto podľa potreby pravidelne overuje, či uznané schémy náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci naďalej spĺňajú kritériá, ktoré viedli k uznaniu rozhodnutia o rovnocennosti prijatého podľa odseku 2.

4.Vlastník schémy náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, ktorej bolo udelené uznanie o rovnocennosti v súlade s odsekom 2, bezodkladne informuje Komisiu o všetkých zmenách alebo aktualizáciách danej schémy.

5.Ak existujú dôkazy o opakovaných alebo závažných prípadoch, keď hospodárske subjekty vykonávajúce schému uznanú v súlade s odsekom 2 nesplnili požiadavky stanovené v článku 39 tohto nariadenia, Komisia na základe konzultácie s vlastníkom uznanej schémy preskúma, či takéto prípady nepoukazujú na nedostatky schémy.

6.Ak Komisia zistí nedodržiavanie požiadaviek stanovených v článku 39 tohto nariadenia alebo nedostatky v uznanej schéme náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, môže vlastníkovi schémy poskytnúť primeraný čas na vykonanie nápravného opatrenia.

7.Ak vlastník schémy neprijme nevyhnutné nápravné opatrenie alebo ho odmietne prijať, a ak Komisia zistí, že nedodržanie požiadaviek alebo dané nedostatky uvedené v odseku 6 ohrozujú schopnosť hospodárskeho subjektu, ktorý sa uvádza v článku 39 ods. 1 a ktorý vykonáva danú schému, dodržiavať požiadavky stanovené v článku 39 tohto nariadenia, alebo ak sú opakované alebo závažné prípady neplnenia požiadaviek zo strany hospodárskych subjektov, ktoré vykonávajú schému, spôsobené nedostatkami v predmetnej schéme, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa odníme uznanie týkajúce sa rovnocennosti danej schémy. Uvedené vykonávacie akty je potrebné prijať v súlade s postupom preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 74 ods. 3.

8.Komisia je povinná zriadiť a aktualizovať register uznaných schém náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci. Uvedený register sa sprístupní verejnosti na internete.

Kapitola XI
Delegované právomoci a postup výboru

Článok 73
Vykonávanie delegovanej právomoci

1.Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, 2 a 3, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 3, článku 12 ods. 2, článku 17 ods. 4, článku 27 ods. 3, článku 39 ods. 8, článku 55 ods. 4, článku 56 ods. 4, článku 57 ods. 6, článku 58 ods. 3 a článku 70 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, 2 a 3, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 3, článku 12 ods. 2, článku 17 ods. 4, článku 27 ods. 3, článku 39 ods. 8, článku 55 ods. 4, článku 56 ods. 4, článku 57 ods. 6, článku 58 ods. 3 a článku 70 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, 2 a 3, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 3, článku 12 ods. 2, článku 17 ods. 4, článku 27 ods. 3, článku 39 ods. 8, článku 55 ods. 4, článku 56 ods. 4, článku 57 ods. 6, článku 58 ods. 3 a článku 70 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 74
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 39 smernice 2008/98/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

Kapitola XII
Zmeny
 

Článok 75
Zmeny nariadenia (EÚ) 2019/1020

Nariadenie (EÚ) 2019/1020 sa mení takto:

1.V článku 4 ods. 5 sa text „(EÚ) 2016/425 (35) a (EÚ) 2016/426 (36)“ nahrádza takto:

„(EÚ) 2016/425 (*), (EÚ) 2016/426 (**) a [(EÚ) 2020/…(***)]

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS ( Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 51 ).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a zrušení smernice 2009/142/ES ( Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 99 ).

*** [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o batériách a použitých batériách, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1020 a zrušuje smernica 2006/66/ES (Úrad pre publikácie doplní údaje týkajúce sa uverejnenia v úradnom vestníku)]“.

2.V prílohe I sa do zoznamu harmonizačných právnych predpisov Únie dopĺňa tento bod 71:

„71. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o batériách a použitých batériách, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1020 a zrušuje smernica 2006/66/ES (Úrad pre publikácie doplní údaje týkajúce sa uverejnenia v úradnom vestníku)]“.

Kapitola XIII
Záverečné ustanovenia

Článok 76
Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá sa na ne vzťahuje.

Článok 77
Preskúmanie

1.Komisia do 31. decembra 2030 vypracuje správu o uplatňovaní tohto nariadenia a jeho vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu.

2.Vzhľadom na technický pokrok a praktické skúsenosti získané v členských štátoch Komisia do svojej správy zahrnie hodnotenie nasledujúcich aspektov tohto nariadenia:

a)požiadaviek na udržateľnosť a bezpečnosť stanovených v kapitole II;

b)požiadaviek na označovanie a informovanie stanovených v kapitole III.

c)požiadaviek týkajúcich sa náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci stanovených v článkoch 39 a 72;

d)opatrení týkajúcich sa nakladania s batériami po skončení ich životnosti stanovených v kapitole VII.

V prípade potreby by sa mal k správe pripojiť legislatívny návrh na zmenu príslušných ustanovení tohto nariadenia.

Článok 78
Zrušenie a prechodné ustanovenia

Smernica 2006/66/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. júla 2023. Jej

a)článok 10 ods. 3, článok 12 ods. 4 a článok 12 ods. 5 sa však naďalej uplatňujú do 31. decembra 2023, s výnimkou ustanovenia týkajúceho sa postupovania údajov Komisii, ktoré platí naďalej, a to až do 31. decembra 2025.

b)Článok 21 ods. 2 sa naďalej uplatňuje do 31. decembra 2026.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 79
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systém riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorým sa nahrádza a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/EÚ.

1.2.Príslušné oblasti politiky

Oblasť politiky:    09 Životné prostredie

Činnosť:        09 02 02 Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) – Obehové hospodárstvo a kvalita života

           09 10 01 – Európska chemická agentúra – Činnosti v oblasti právnych predpisov o dovoze a vývoze nebezpečných chemických látok a v súvislosti s obehovým hospodárstvom

           03.020101 – Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s tovarom a so službami

1.3.Návrh sa týka: 

novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 68  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele 

Posilnenie udržateľnosti batérií počas celého ich životného cyklu zabezpečením minimálnych požiadaviek na udržateľnosť batérií uvádzaných na vnútorný trh EÚ.

Zvýšenie odolnosti dodávateľského reťazca batérií v EÚ uzavretím cyklov toku materiálov.

Zmiernenie environmentálnych a sociálnych vplyvov vo všetkých fázach životného cyklu batérií.

1.4.2.Špecifické ciele 

Posilnenie udržateľnosti

·posilnenie výroby vysokokvalitných a vysokovýkonných batérií a ich uvádzania na trh EÚ,

·rozvíjanie a využívanie potenciálu EÚ v oblasti primárnych aj druhotných surovín potrebných na výrobu batérií zabezpečovaním ich výroby efektívnym a udržateľným spôsobom,

·zabezpečovanie fungovania trhov s druhotnými surovinami a súvisiacich priemyselných procesov,

·podpora inovácií, ako aj rozvoja a uplatňovania technologických odborných poznatkov získaných v rámci EÚ.

Zvýšenie odolnosti a uzavretie cyklov toku materiálov

·zníženie závislosti EÚ od dovozu materiálov strategického významu,

·zabezpečenie riadneho zberu a recyklácie všetkých použitých batérií.

Zmiernenie environmentálnych a sociálnych vplyvov

·prínos k zodpovednému získavaniu surovín,

·efektívne využívanie surovín a recyklovaných materiálov,

·zníženie emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu batérií,

·zmiernenie rizík pre ľudské zdravie a kvalitu životného prostredia a zlepšenie sociálnych podmienok miestnych spoločenstiev.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv:

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

Navrhovaným nariadením sa zabezpečí lepšie zosúladenie so súčasnými prístupmi EÚ k udržateľnej správe materiálov a udržateľnému nakladaniu s odpadom, ktoré sa zameriavajú na optimalizáciu výrobkov a výrobných procesov. Jeho cieľom je vytvorenie rámca EÚ pre celý životný cyklus batérií, ktorý bude obsahovať harmonizované a ambicióznejšie pravidlá týkajúce sa batérií, ich komponentov, použitých batérií a recyklátov, aby bolo možné zaviesť spoločný súbor pravidiel, ktorými sa zaručuje bezproblémové fungovanie vnútorného trhu EÚ s batériami, ako aj s primárnymi a druhotnými surovinami potrebnými na ich výrobu, a zároveň podporovať vyššie úrovne udržateľnosti na trhu EÚ.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti 

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Ukazovateľmi pokroku a dosahovania cieľov budú:

zvýšená kvalita batérií uvádzaných na trh,

lepšie úrovne recyklačnej efektivity a lepšie materiálové zhodnocovanie Ni, Co, Li a Cu,

vyššie miery recyklovaných materiálov v batériách,

zber a recyklácia vyššieho počtu batérií,

počítanie a sledovanie priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá a oznamovanie údajov o nich,

recyklovanie všetkých zozbieraných batérií; recyklačné procesy budú menej rizikové, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

lepší a jednoduchší prístup koncových používateľov k informáciám o nimi kupovaných batériách, pokiaľ ide o materiály v nich obsiahnuté, ich očakávanú trvanlivosť, ako aj informácie o tom, do akej miery sa pri ich výrobe dodržiavajú environmentálne a sociálne normy,

uhlíková stopa vypočítaná pre všetky priemyselné batérie a batérie pre elektrické vozidlá,

zhotovitelia priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá budú poskytovať informácie aj o tom, do akej miery pri získavaní materiálov spĺňajú kritériá spoločenskej zodpovednosti,

zhotovitelia batérií budú disponovať jasným a predvídateľným právnym rámcom EÚ, ktorý im umožní uskutočňovať inovácie a dosahovať konkurencieschopnosť na rastúcom trhu.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

V časovom horizonte troch až ôsmich rokov bude potrebné prijať podrobné požiadavky prostredníctvom vykonávacích/delegovaných aktov.

Z tohto navrhovaného nariadenia bude vyplývať séria opatrení v oblasti mandátov, delegovaných alebo vykonávacích rozhodnutí a správ o posúdení vplyvu.

Budú sa týkať overenia súladu s požiadavkami na udržateľnosť, systému kontroly súladu, požiadaviek na udržateľnosť, ako aj informácií a označovania. Podrobný zoznam týchto predpokladaných opatrení sa uvádza ďalej:

činnosti nadväzujúce na normalizačné práce výborov CEN/CENELEC,

vypracovanie spoločných špecifikácií týkajúcich sa výkonnosti a trvanlivosti prenosných batérií na všeobecné použitie,

vypracovanie spoločných špecifikácií týkajúcich sa výkonnosti a trvanlivosti dobíjateľných batérií (priemyselných/pre elektrické vozidlá),

vypracovanie spoločných špecifikácií v oblasti bezpečnosti stacionárnych batériových systémov uskladňovania energie,

vypracovanie harmonizovaných pravidiel výpočtu v oblasti triedeného zberu prenosných batérií,

vypracovanie harmonizovaných pravidiel výpočtu v súvislosti s vyhlásením o uhlíkovej stope (vrátane revízie pravidiel pre kategórie environmentálnej stopy výrobkov, ktoré sa týkajú batérií), v súvislosti s výpočtom výkonnostných tried batérií vzhľadom na uhlíkovú stopu, s výpočtom recyklovaného obsahu batérií a výpočtom úrovní recyklačnej efektivity (aby sa týkala aj lítia a olova), ako aj úrovní zhodnocovania materiálov,

usmernenie o odstrániteľnosti a nahraditeľnosti prenosných batérií,

zriadenie otvoreného dátového priestoru na predkladanie informácií o batériách,

vypracovanie kritérií zeleného verejného obstarávania týkajúcich sa batérií,

Delegovaný akt týkajúci sa uhlíkovej stopy a jej povinných limitov;

zmena zoznamu odpadov,

posudzovanie rizík/riadenie rizík v súvislosti s látkami používanými v batériách,

zmena oznamovacích povinností.

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex ante):

Právny predpis na úrovni EÚ je potrebný na zabezpečenie, aby zhotovitelia, dovozcovia a všeobecne hospodárske subjekty dodržiavali spoločné požiadavky pri uvádzaní batérií na trh Únie a aby poskytovali predmetné informácie.

Okrem toho z hodnotenia smernice o batériách vyplynula potreba modernizovania legislatívneho rámca s cieľom ďalej podporiť politiky týkajúce sa obehového hospodárstva a nízkouhlíkových technológií, ako aj prispôsobiť sa technologickému a hospodárskemu vývoju na trhu s batériami.

Hodnotový reťazec v oblasti batérií je náročný na kapitál, a preto si vyžaduje úspory z rozsahu. Plnenie týchto cieľov si vyžaduje harmonizované požiadavky na celý životný cyklus a dobre fungujúci vnútorný trh EÚ.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možné synergie s inými vhodnými nástrojmi

Európska komisia navrhuje rozsiahly plán obnovy, ktorý je založený na posilnenom dlhodobom rozpočte na nasledujúci viacročný finančný rámec, ako aj no novom Európskom nástroji obnovy – Next Generation EU.

Základom stratégie EÚ v oblasti obnovy bude Európska zelená dohoda. Patrí sem cieľ čistejšej dopravy a logistiky vrátane elektromobility, ktoré predstavujú hlavný stimul exponenciálneho rastu dopytu po batériách. Súčasné trendy naznačujú, že po skončení pandémie COVID-19 sa význam elektromobility v spoločnosti zvýši a pretrvá.

Podpora a záväzok Európskej komisie v oblasti výskumu batérií sú vyjadrené počtom projektov financovaných z programu H2020 (ide o viac ako 100 projektov) a výškou finančných príspevkov na ich realizáciu (približne 500 miliónov EUR). Projekty sa týkajú celého hodnotového reťazca rôznych typov batérií a zameriavajú sa na riešenie súčasných aj budúcich výziev: vývoja a zlepšovania materiálov (a ich vplyvu na životné prostredie), recyklácie batérií (ktorou sa podporí efektivita zhodnocovania materiálov v Európe), nových batériových systémov a dokonca aj alternatív ku konvenčným batériám. Výsledky týchto projektov budú slúžiť na podporu a propagáciu inovácií v odvetví batérií v Európe. Očakávajú sa nové a vylepšené materiály a batériové systémy, ako aj zlepšené vlastnosti batérií, pokiaľ ide o ich uskladňovaciu kapacitu, životnosť, bezpečnosť, udržateľnosť a nákladovú efektívnosť. Toto nariadenie sa vzťahuje na spomínané aspekty, ktoré sa v ňom považujú za relevantné.

Budú základným predpokladom zabezpečenia udržateľnej konkurencieschopnosti Európy v tejto oblasti, ako aj posilnenia jej hospodárstva, rastu a blahobytu.

Očakáva sa, že EÚ bude aj v nasledujúcom VFR podporovať výskum v tejto oblasti, ako aj v súvisiacich oblastiach.

V novom nariadení sa bude jednoznačne stanovovať, že v budúcnosti sa budú obmedzujúce opatrenia týkajúce sa látok obsiahnutých v batériách prijímať až po vykonaní posúdenia agentúrou ECHA, a už nie na základe individuálnych činností v rámci pracovného programu GR ENV. Agentúra ECHA síce na realizáciu tejto úlohy jednoznačne disponuje potrebnými skúsenosťami, no tieto posúdenia pre ňu budú predstavovať dodatočné pole pôsobenia.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

Najvhodnejšími prostriedkami na zabezpečenie pružného vykonávania navrhovaného prístupu sú odborné poznatky agentúry ECHA (hodnotenie rizík látok) a centra JRC (vývoj metodík a postupov).

V odhadoch potrieb týkajúcich sa zamestnancov a zdrojov, ktoré sme dostali od agentúry ECHA v kontexte úlohy týkajúcej sa zoznamu odpadov, sa premieta skutočnosť, že agentúra ECHA si v súvislosti s touto úlohou potrebuje prehĺbiť poznatky. GR ENV preto preskúmalo alternatívne možnosti. Centrum JRC poskytlo odhad, podľa ktorého sa vyžaduje menej zdrojov (0,9 milióna EUR v porovnaní s 2,2 milióna EUR pre agentúru ECHA). Túto úlohu preto navrhujeme pridať do zoznamu úloh centra JRC.

V odhadoch potrieb týkajúcich sa zamestnancov a zdrojov, ktoré sme dostali od agentúry ECHA v súvislosti s vývojom otvoreného dátového priestoru pre batérie, sa premieta daná politická ambícia, zároveň by sa však využili existujúce štruktúry a procesy agentúry ECHA. Agentúra ECHA odhaduje zdroje na vývoj dátového priestoru na približne 10 miliónov EUR a ďalších takmer 10 miliónov EUR bude potrebných na pokrytie nákladov na personál. Útvary Komisie sa obrátili aj na výkonné agentúry, tie však zo zákona nemôžu prevziať od Komisie úlohu dátového priestoru.

Komisia preto navrhuje vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti na podrobné posúdenie rôznych dostupných možností pre jednotlivé funkcionality vrátane posúdenia, kto má na vývoj systému najlepšie predpoklady. Vývoj otvoreného dátového systému vedie GR GROW v spolupráci s GR CONNECT v rámci ich iniciatívy týkajúcej sa európskeho dátového priestoru.

Ďalšou alternatívou je interný vývoj dátového priestoru. GR ENV a GR GROW spolupracujú s GR TAXUD (ktoré už vykonalo podobnú činnosť v oblasti DPH) a s GR CONNECT na skúmaní možných synergií. Na tieto úlohy boli pridelení zamestnanci z troch rôznych oddelení GR TAXUD. Oddelenie GR GROW pre informačné technológie vykonalo prvý odhad nákladov na vývoj a vyčíslilo rozpočet potrebný na realizáciu riešenia týkajúceho sa otvorených údajov v prípade pasu batérie. Otvorený dátový priestor založený na centralizovanej databázovej štruktúre bude podľa odhadov stáť približne 10,5 milióna EUR. Tieto prostriedky pokrývajú IT infraštruktúru a personálne potreby v oblasti vývoja informačných technológií. Plánujú sa v rámci rozpočtového riadka GR GROW Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s tovarom a so službami. Presné spôsoby vykonávania práce v rôznych útvaroch sa budú musieť dohodnúť v ďalších fázach štúdie uskutočniteľnosti.

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

   Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

   Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

 neobmedzené trvanie

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2023 do roku 2028.

Potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 

 Priame riadenie na úrovni Komisie prostredníctvom

   výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

☑ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.



2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Pravidlá týkajúce sa monitorovania a predkladania správ 

Uveďte časový interval a podmienky.

Budú sa uplatňovať štandardné pravidlá monitorovania a predkladania správ o finančnej podpore EÚ pre tradičné agentúry.

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Budú sa uplatňovať štandardné pravidlá monitorovania a predkladania správ ofinančnej podpore EÚ pre tradičné agentúry.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej efektívnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich spravovaných finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzávierke) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

Budú sa uplatňovať štandardné spôsoby finančnej podpory EÚ pre tradičné agentúry.



3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky v poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh 
výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP 69 .

krajín EZVO 70

kandidátskych krajín 71

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3

09.10.01 – Európska chemická agentúra

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

09.02.02 – Obehové hospodárstvo a kvalita života

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

1

03.020101 – Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s tovarom a so službami

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

20.01.02.01 – Platy a príspevky

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

20 02 01 01 – Zmluvní zamestnanci

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

20 02 01 03 –

Národní úradníci dočasne pridelení inštitúcii

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky


3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky 

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného 
rámca

3

Prírodné zdroje a životné prostredie

Európska chemická agentúra

09.10.01

Rok 
2023

Rok 
2024

Rok 
2025

Rok 
2026

Rok 
2027

Rok 
2028

Rok 
2029

Spolu

Hlava 1: Výdavky na zamestnancov

Záväzky

(1)

0,358

0,365

0,372

0,306

0,312

0,319

0,325

2,357

Platby

(2)

0,358

0,365

0,372

0,306

0,312

0,319

0,325

2,357

Hlava 2: Infraštruktúra

Záväzky

(1a)

0,086

0,088

0,089

0,074

0,075

0,076

0,078

0,566

Platby

(2a)

0,086

0,088

0,089

0,074

0,075

0,076

0,078

0,566

Hlava 3:    Operačné výdavky

Záväzky

(3a)

0,158

0,158

0,158

0,025

0,025

0,025

0,025

0,575

Platby

(3b)

0,158

0,158

0,158

0,025

0,025

0,025

0,025

0,575

Rozpočtové prostriedky 
pre Európsku chemickú agentúru SPOLU

Záväzky

= 1 + 1a + 3a

0,602

0,611

0,620

0,405

0,412

0,420

0,428

3,498

Platby

= 2 + 2a

+3b

0,602

0,611

0,620

0,405

0,412

0,420

0,428

3,498

Požadované zvýšenie príspevku EÚ pre agentúru ECHA bude kompenzované zodpovedajúcim znížením finančného krytia programu LIFE.

Nakladanie s látkami obsiahnutými v batériách: Zabezpečenie dostatočných zdrojov na reguláciu látok potrebných pre batérie bez toho, aby bolo ohrozené plnenie priorít nariadenia REACH, si bude v agentúre ECHA vyžadovať spolu dvoch nových dočasných zamestnancov s ekvivalentom plného pracovného času (AD 5 – 7) (s priemernými nákladmi vo výške 144 000 EUR ročne počas siedmich rokov a aj po ich uplynutí). Pokrýva sa tak v priemere jedno dodatočné obmedzenie (alebo iné opatrenie v rámci riadenia rizík) ročne. Okrem toho bude potrebný jeden zmluvný zamestnanec s ekvivalentom plného pracovného času (ZZ FS III, s priemernými nákladmi vo výške 69 000 EUR ročne počas dvoch rokov), ktorého úlohou bude zlepšovanie vedomostnej základne, pomoc so stanovovaním priorít na základe získaných informácií, ako aj s realizáciou pracovného plánu. Tento pracovný plán by mal vychádzať zo štúdie slúžiacej na rozvoj aktuálnych poznatkov agentúry ECHA o tom, ako sa v rámci odvetvia batérií nakladá s nebezpečnými chemickými látkami, s cieľom identifikovať príslušné látky, v prípade ktorých bude v budúcnosti potrebné regulačné riadenie rizika. Táto štúdia bude podľa odhadov stáť 400 000 EUR (v priebehu dvoch rokov), cieľom je externe zabezpečiť časť výskumných potrieb. Táto štúdia prispeje aj k práci Komisie na aktualizovaní záznamov o batériách v zozname odpadov.

Na úhradu nákladov na spravodajcov (expertov z členských štátov, ktorí budú usmerňovať vypracúvanie dokumentácie vyjadrovaním stanovísk vo výboroch RAC a SEAC) v prípade jednotlivých obmedzení bude potrebná suma 22 000 EUR a na úhradu pomernej časti celkových nákladov na organizovanie zasadnutí výborov RAC a SEAC bude potrebná suma 43 000 EUR (cestovné náklady, náklady na ubytovanie a diéty: náklady vypočítané na základe priemerného času/úsilia potrebného na vypracovanie dokumentácie o obmedzeniach v oboch výboroch).

Uvedené zdroje boli odhadnuté na základe modelu výpočtu, v ktorom sa prihliada na príslušné skúsenosti s úlohami vykonávanými agentúrou ECHA v rámci iných regulačných rámcov (napr. nariadenie REACH, nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, nariadenie o biocídnych výrobkoch) a prípadnej aj na skúsenosti vyplývajúce z realizácie existujúcich vnútroštátnych prístupov. Stanovujú sa v ňom zdroje, ktoré bude agentúra ECHA potrebovať v období 2021 – 2029 na zvládnutie plánovaných úloh.



Finančný vplyv tejto iniciatívy sa nepremietne do zvýšenia plánovaných výdavkov v rámci okruhu 1 a okruhu 3. Potrebné zdroje budú odpočítané z rozpočtu programu LIFE a nástroja GR GROW na základe rozdelenia úloh v administratívnej dohode: náklady GR pre životné prostredie dosiahnu približne 4 milióny a náklady GR GROW 1,6 milióna. Okrem toho sa z nástroja GR GROW pokryjú náklady na otvorený dátový priestor, pričom sa oboma nástrojmi pokryjú niektoré štúdie a potreby útvarov Komisie súvisiace s nákupom údajov s cieľom zabezpečiť náležitú prípravu niektorých vykonávacích a delegovaných aktov.



Okruh viacročného finančného 
rámca

1

XXX

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok 
2021

Rok 
2022

Rok 
2023

Rok 
2024

Rok 
2025

Rok 
2026

Rok 
2027

SPOLU 2021 – 2027

GR: GROW

03.020101 – Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s tovarom a so službami

Viazané rozpočtové prostriedky

1,026

1,774

2,075

2,083

2,150

0,928

0,688

10,723

Platobné rozpočtové prostriedky

1,026

1,774

2,075

2,083

2,150

0,928

0,688

10,723

Suma uvedená v rozpočtovom riadku 03.020101 bude potrebná na financovanie časti administratívnych dojednaní medzi GR ENV/GR GROW a centrom JRC a na obstaranie štúdií a údajov súvisiacich s opatreniami GR GROW. Administratívne dojednania by mali podľa očakávaní pre GR GROW predstavovať náklady vo výške približne 2,669 milióna EUR. Pre GR GROW bude obstarávanie v roku 2023 predstavovať náklady vo výške 50 000 EUR, a to na odborné stanovisko k normalizačným prácam vykonávaným vo výboroch CEN/CENELEC.

Obsahuje aj sumu, ktorá je v rozpočte vyčlenená na internú podporu štúdie uskutočniteľnosti otvoreného dátového priestoru. Po tejto počiatočnej fáze vývoja môžu byť potrebné ďalšie zdroje.

Očakáva sa, že GR GROW vzniknú aj náklady na vývoj informačných technológií na elektronickú výmenu informácií o batériách.

 

Okruh viacročného finančného 
rámca

3

Prírodné zdroje a životné prostredie

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok 
2021

Rok 
2022

Rok 
2023

Rok 
2024

Rok 
2025

Rok 
2026

Rok 
2027

SPOLU 2021 – 2027

GR: Životné prostredie

09.02.02 – Obehové hospodárstvo a kvalita života

Viazané rozpočtové prostriedky

1,053

0,982

1,835

1,286

0,948

0,622

0,530

7,256

Platobné rozpočtové prostriedky

1,053

0,982

1,835

1,286

0,948

0,622

0,530

7,256

Suma uvedená v rozpočtovom riadku 09.02.02 zahŕňa požadovanú kompenzáciu zvýšenia prostriedkov pre agentúru ECHA z rozpočtu programu LIFE. Táto suma bude potrebná na zvýšenie finančnej podpory určenej pre agentúru ECHA a na financovanie administratívnych dojednaní medzi GR ENV/GR GROW a centrom JRC, ako aj na obstaranie štúdií a údajov súvisiacich s opatreniami GR ENV.

Komisiu pri určitých nevyhnutných technických prácach významne podporí Spoločné výskumné centrum. Centrum JRC poskytlo optimálny odhad potrieb týkajúcich sa zdrojov na základe svojich súčasných poznatkov a zoznamu úloh, ktorý mu poskytli GR ENV a GR GROW. Tieto odhady by sa preto mohli doladiť napríklad počas rokovaní o administratívnom dojednaní. V najnovšej verzii navrhovaného nariadenia bol rozšírený rozsah pôsobnosti, najmä pokiaľ ide o spoločné špecifikácie prenosných batérií na všeobecné použitie, preto bude potrebné náležite preskúmať zdroje. Dané administratívne dojednanie by malo podľa očakávaní predstavovať pre GR ENV náklady vo výške okolo 3,935 milióna EUR. JRC môže Komisiu podporiť pri viacerých úlohách:

·vypracovanie spoločných špecifikácií týkajúcich sa výkonnosti a trvanlivosti batérií na všeobecné použitie a dobíjateľných priemyselných batérií/batérií pre elektrické vozidlá,

·vymedzenie harmonizovaných pravidiel výpočtu pre vyhlásenie o uhlíkovej stope týkajúce sa dobíjateľných priemyselných batérií/batérií pre elektrické vozidlá,

·vymedzenie harmonizovaných pravidiel výpočtu recyklovaného obsahu v batériách, úrovní recyklačnej efektivity a materiálového zhodnotenia,

·analýza kritérií zeleného verejného obstarávania (vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami v oblasti verejného obstarávania a preskúmania zákonnosti navrhovaných pravidiel verejného obstarávania),

·podpora usmernenia o odstrániteľnosti a nahraditeľnosti prenosných batérií.

Obstarávané činnosti zahŕňajú nákup údajov o batériách v roku 2021 na účely revízie pravidiel pre kategórie environmentálnej stopy výrobkov týkajúce sa batérií, zadávanie zákazok subdodávateľom v roku 2022 v súvislosti s vývojom webového nástroja týkajúceho sa pravidiel pre kategórie environmentálnej stopy výrobkov, vyžiadanie odborného stanoviska k normalizačným prácam vykonávaným vo výboroch CEN/CENELEC v roku 2023 a vypracovanie štúdie o trhu týkajúcej sa dostupnosti druhotných materiálov v roku 2027. Tieto výdavky dosahujú výšku 300 000 EUR v roku 2021, 80 000 EUR v roku 2022 a 100 000 EUR v roku 2027.





Okruh viacročného finančného 
rámca

7

Európska verejná správa

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok 
2021

Rok 
2022

Rok 
2023

Rok 
2024

Rok 
2025

Rok 
2026

Rok 
2027

SPOLU 2021 – 2027

GR: ENV, GR GROW a EUROSTAT

• Ľudské zdroje

0,475

0,515

0,515

0,555

0,555

0,230

0,230

3,075

•Ostatné administratívne výdavky

SPOLU GR ENV, GR GROW a EUROSTAT

0,475

0,515

0,515

0,555

0,555

0,230

0,230

3,075

Rozpočtové prostriedky 
OKRUHU 7 
viacročného finančného rámca SPOLU 

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0,475

0,515

0,515

0,555

0,555

0,230

0,230

3,075

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené o ďalšie zdroje, ktoré možno prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.



v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok 
2021

Rok 
2022

Rok 
2023

Rok 
2024

Rok 
2025

Rok 
2026

Rok 
2027

Rok 
2028

Rok 
2029

SPOLU

2021 – 2029

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 7
 
viacročného finančného rámca SPOLU 

Záväzky

2,554

3,271

4,476

3,924

3,653

1,780

1,447

0,420

0,428

21,953

Platby

2,554

3,271

4,476

3,924

3,653

1,780

1,447

0,420

0,428

21,953



3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky agentúry ECHA 

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

Rok 
N

Rok 
N+1

Rok 
N+2

Rok 
N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 72

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 73

‒ Výstup

‒ Výstup

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

NÁKLADY SPOLU

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje 

3.2.3.1.Zhrnutie

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Personálne požiadavky v agentúre ECHA v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok 
2021

Rok 
2022

Rok 
2023

Rok 
2024

Rok 
2025

Rok 
2026

Rok 
2027

Rok 
2028

Rok 
2029

SPOLU

Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AD)

0,289

0,294

0,300

0,306

0,312

0,319

0,325

2,145

Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST)

Zmluvní zamestnanci

0,069

0,070

0,072

0,211

Vyslaní národní experti

SPOLU

0,358

0,365

0,372

0,306

0,312

0,319

0,325

2,357



Personálne požiadavky v agentúre ECHA (v ekvivalentoch plného pracovného času):

Rok 
2021

Rok 
2022

Rok 
2023

Rok 
2024

Rok 
2025

Rok 
2026

Rok 
2027

Rok 
2028

Rok 
2029

Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AD)

0

0

2

2

2

2

2

2

       2

Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST)

Zmluvní zamestnanci

0

0

1

1

1

Vyslaní národní experti

SPOLU

0

0

3

3

3

2

2

2

2



3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre GR ENV, GR GROW a EUROSTAT

Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

Rok 
2021

Rok 
2022

Rok 
2023

Rok 
2024

Rok 
2025

Rok 
2026

Rok 
2027

·Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

20 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)

1

1

1

1

1

1

1

XX 01 01 02 (delegácie)

XX 01 05 01 (nepriamy výskum)

10 01 05 01 (priamy výskum)

 Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) 74

20 02 02 01/03 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia)

4,0

4,5

4,5

5,0

5,0

1,0

1,0

XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)

XX 01 04 yy 75

‒ ústredie 76  

– delegácie

XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)

10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)

Iné rozpočtové riadky (uveďte)

SPOLU

5,0

5,5

5,5

6,0

6,0

2,0

2,0

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté zamestnancami GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené o ďalšie zdroje, ktoré možno prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Pracovné miesta AD sú potrebné na uskutočňovanie rokovaní o nariadení a na jeho všeobecné vykonávanie, ako aj na realizáciu rôznych prípravných prác a navrhovanie sekundárnych právnych predpisov podľa lehôt stanovených v nariadení o batériách.

Externí zamestnanci

Pracovné miesta VNE a ZZ sú potrebné na vykonávanie technickej práce vrátane:

·činností nadväzujúcich na normalizačné práce výborov CEN/CENELEC,

·neustáleho skúmania materiálovej dostupnosti s cieľom zabezpečiť, aby ciele v oblasti recyklovaného obsahu zodpovedali vývoju na trhu,

·vypracúvania delegovaných aktov o požiadavkách na výkonnosť a trvanlivosť dobíjateľných a nedobíjateľných batérií, o rovnocenných podmienkach spracovania mimo EÚ (a to aj v nadväznosti na prípravné práce centra JRC),

·vypracúvania vykonávacích aktov o registračnom formulári výrobcov a o parametroch stavu batérií,

·zavádzania vykonávacích aktov, v ktorých sa stanovujú formáty na oznamovanie údajov príslušným orgánom a Komisii,

·vývoja systémov na prijímanie oznamovaných údajov a analýzu správnosti a úplnosti údajov, a to vrátane komunikácie a pôsobenia zamestnancov v oblasti IT pri šírení údajov (Eurostat),

·zavádzania softvéru a formátov pre podávanie informácií v súvislosti s otvoreným dátovým priestorom,

·revízie pravidiel pre kategórie environmentálnej stopy výrobkov týkajúce sa batérií (a to aj v nadväznosti na prípravné práce centra JRC),

·vypracovania usmernenia o odstrániteľnosti a nahraditeľnosti prenosných batérií,

·možnej revízie nariadenia s cieľom stanoviť ciele triedeného zberu.

Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.

 



3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 

   Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Ďalšie úlohy, ktoré musí Komisia prevziať, si vyžadujú dodatočné potreby týkajúce sa zdrojov, pokiaľ ide o výšku príspevku Únie a plán pracovných miest Európskej chemickej agentúry.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 77 .

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy 

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

   vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku

Vplyv návrhu/iniciatívy 78

Rok 
N

Rok 
N+1

Rok 
N+2

Rok 
N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

3.4.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

   vplyv na iné príjmy

   uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku

Vplyv návrhu/iniciatívy 79

Rok 
N

Rok 
N+1

Rok 
N+2

Rok 
N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).
(2)    Svetové ekonomické fórum a platforma Global Battery Alliance, A vision for a sustainable battery value chain in 2030: Unlocking the potential to power sustainable development and climate change mitigation (Vízia udržateľného hodnotového reťazca v oblasti batérií v roku 2030: využitie potenciálu na stimulovanie udržateľného rozvoja a zmiernenia zmeny klímy), 2019.
(3)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európska zelená dohoda“ [COM(2019) 640 final].
(4)    Príloha k oznámeniu COM(2018) 293 final.
(5)    COM(2020) 98 final.
(6)    COM(2020) 102 final.
(7)    COM(2020) 789.
(8)    https://www.eib.org/en/press/all/2020-121-eib-reaffirms-commitment-to-a-european-battery-industry-to-boost-green-recovery.
(9)    Pojem „rovnaké podmienky“ sa vzťahuje na súbor spoločných pravidiel a noriem, ktorými sa podnikom v jednej krajine zabraňuje získať konkurenčnú výhodu oproti podnikom pôsobiacimi v iných krajinách.
(10)    Každý legislatívny návrh prinášajúci novú záťaž by mal ľudí a podniky odbremeniť od rovnocennej záťaže, ktorá už na úrovni EÚ v tejto oblasti existuje. Oznámenie predsedníčky Komisii: Pracovné metódy Európskej komisie [P(2019) 2].
(11)    Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34.
(12)    Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.
(13)    Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38.
(14)    Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88 – 110.
(15)    Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.
(16)    Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.
(17)    SWD(2015) 111 final.
(18)    COM(2017) 312 final.
(19)    Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 9. apríla 2019 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS, a o jej vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu [COM(2019) 166 final] a pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení smernice 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS [SWD(2019) 1300].
(20)    COM(2020) 98 final, https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:9903b325-6388-11ea-b735-01aa75ed71a1.0017.02/DOC_1&format=PDF.
(21)    Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahrádzajúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).
(22)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(23)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(24)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európska zelená dohoda“ [COM(2019) 640 final].
(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1).
(26)    Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 9. apríla 2019 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS, a o jej vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu [COM(2019) 166 final a pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení smernice 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS [SWD(2019) 1300 final].
(27)    Príloha 2 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 17. mája 2018 EURÓPA V POHYBE – Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická [COM(2018) 293 final].
(28)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 11. marca 2020 – Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu [COM(2020) 98 final].
(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
(30)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).
(31)    Environmentálna stopa výrobkov – kategórie týkajúce sa dobíjateľných batérií s vysokou mernou hustotou energie v prípade mobilných aplikácií https://ec.europa.eu/environment/eussd/smgp/pdf/PEFCR_Batteries.pdf .
(32)    Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4) a Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, dostupné na webovej stránke https://unfccc.int/resource/docs/convkp/conveng.pdf .  
(33)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).
(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125).
(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).
(36)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).
(37)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS, Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.
(38)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti [COM(2020) 474 final].
(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1).
(40)    Desať zásad iniciatívy Globálneho paktu OSN, k dispozícii na webovej stránke: https://www.unglobalcompact.org/what-is-gc/mission/principles .  
(41)    UNEP – Usmernenia pre sociálne posudzovanie životného cyklu produktov, k dispozícii na webovej stránke: https://www.lifecycleinitiative.org/wp-content/uploads/2012/12/2009%20-%20Guidelines%20for%20sLCA%20-%20EN.pdf.
(42)    Tripartitná deklarácia o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, k dispozícii na webovej stránke: https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_emp/---emp_ent/---multi/documents/publication/wcms_094386.pdf.
(43)    Usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné obchodné správanie, OECD (2018), k dispozícii na webovej stránke: http://mneguidelines.oecd.org/OECD-Due-Diligence-Guidance-for-Responsible-Business-Conduct.pdf.
(44)    OECD (2016), Usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí: tretie vydanie, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/9789264252479-en .
(45)    Usmernenie OECD o náležitej starostlivosti, s. 15.
(46)    Usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, OECD (2011), Paríž. Nástroj OECD pre informovanosť o rizikách pre nadnárodné podniky pôsobiace v oblastiach s nedostatočnou správou, OECD (2006), Paríž; a Hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať (správa osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka pre otázku ľudských práv a nadnárodných korporácií a iných podnikov, John Ruggie, A/HRC/17/31, 21. marec 2011).
(47)    Vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach , Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach , Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien , Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
(48)    Ide o týchto osem základných dohovorov: 1. Dohovor o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať, 1948 (č. 87), 2. Dohovor o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, 1949 (č. 98), 3. Dohovor o nútenej práci z roku 1930 (č. 29) (a jeho protokol z roku 2014), 4. Dohovor o zrušení nútenej práce, 1957 (č. 105), 5. Dohovor o minimálnom veku, 1973 (č. 138), 6. Dohovor o najhorších formách detskej práce, 1999 (č. 182), 7. Dohovor o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty, 1951 (č. 100), 8. Dohovor o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní), 1958 (č. 111).
(49)    Ide o riešenia v zmysle Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý je k dispozícii na webovej stránke https://www.cbd.int/convention/text/ , a to predovšetkým v kontexte rozhodnutia konferencie zmluvných strán tohto dohovoru VIII/28 „Dobrovoľné usmernenia pre biodiverzitu – inkluzívne posúdenie vplyvu“, ktoré je k dispozícii na webovej stránke https://www.cbd.int/decision/cop/?id=11042 .
(50)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(51)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).
(52)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).
(53)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
(54)    Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).
(55)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).
(56)    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 493/2012 z 11. júna 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá výpočtu recyklačnej efektivity procesov recyklácie použitých batérií a akumulátorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES (Ú. v. EÚ L 151, 12.6.2012, s. 9).
(57)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).
(58)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).
(59)    Nariadenie Komisie (ES) č. 1418/2007 z 29. novembra 2007 o vývoze na zhodnotenie určitého odpadu uvedeného v prílohe III alebo IIIA k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD o riadení pohybov odpadov cez štátne hranice (Ú. v. EÚ L 316, 4.12.2007, s. 6).
(60)    Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).
(61)    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020PC0767&from=DA
(62)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).
(63)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(64)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(65)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(66)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(67)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(68)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(69)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(70)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(71)    Kandidátske krajiny a v náležitých prípadoch aj potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.
(72)    Výstupy sú výrobky, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).
(73)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.
(74)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(75)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(76)    Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).
(77)    Pozri články 11 a 17 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.
(78)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.
(79)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.
Top

V Bruseli10. 12. 2020

COM(2020) 798 final

PRÍLOHY

k

návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020












{SEC(2020) 420 final} - {SWD(2020) 334 final} - {SWD(2020) 335 final}




PRÍLOHA I Obmedzenia týkajúce sa nebezpečných látok

PRÍLOHA II Uhlíková stopa

PRÍLOHA III Parametre elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti prenosných batérií na všeobecné použitie

PRÍLOHA IV Požiadavky na elektrochemickú výkonnosť a trvanlivosť v prípade dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá

PRÍLOHA V Bezpečnostné parametre

PRÍLOHA VI Požiadavky na označovanie

PRÍLOHA VII Parametre na určenie stavu batérií a ich očakávanej životnosti

PRÍLOHA VIII Postupy posudzovania zhody

PRÍLOHA IX EÚ vyhlásenie o zhode č. ...

PRÍLOHA X Zoznam surovín a kategórií rizík

PRÍLOHA XI Výpočet mier zberu použitých prenosných batérií

PRÍLOHA XII Požiadavky na spracovanie a recykláciu

PRÍLOHA XIII Informácie, ktoré sa majú uchovávať v európskom elektronickom systéme výmeny informácií

PRÍLOHA XIV Tabuľka zhody

PRÍLOHA I
Obmedzenia týkajúce sa nebezpečných látok

Označenie látky alebo skupiny látok

Podmienky obmedzenia

1. Ortuť

CAS č. 7439-97-6

ES č. 231-106-7 a jej zlúčeniny

1.Batérie nesmú obsahovať viac ako 0,0005 hm. % ortuti (vyjadrenej ako kovová ortuť), bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zabudované do prístroja.

2.Batérie používané vo vozidlách, na ktoré sa vzťahuje smernica 2000/53/ES, nesmú v homogénnom materiáli obsahovať viac ako 0,1 hm. % ortuti (vyjadrenej ako kovová ortuť).

2. Kadmium

CAS č. 7440-43-9

ES č. 231-152-8 a jeho zlúčeniny

1.Prenosné batérie nesmú obsahovať viac ako 0,002 hm. % kadmia (vyjadreného ako kovové kadmium), bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zabudované do prístroja.

2.Obmedzenie stanovené v bode 1 sa nevzťahuje na prenosné batérie určené na použitie v:

a)núdzových a poplašných systémoch vrátane núdzového osvetlenia;

b)zdravotníckych prístrojoch.

3.Batérie používané vo vozidlách, na ktoré sa vzťahuje smernica 2000/53/ES, nesmú v homogénnom materiáli obsahovať viac ako 0,01 hm. % kadmia (vyjadreného ako kovové kadmium).

4.Obmedzenie stanovené v bode 3 sa nevzťahuje na vozidlá, na ktoré sa vzťahuje výnimka na základe prílohy II k smernici 2000/53/ES.



PRÍLOHA II 
Uhlíková stopa

1.Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„údaje o činnosti“ sú informácie súvisiace s procesmi pri modelovaní inventarizačných analýz životného cyklu (LCI). Súhrnné výsledky LCI dosiahnuté spracovateľskými reťazcami, ktoré predstavujú činnosti určitého procesu, sa jednotlivo vynásobia zodpovedajúcimi údajmi o činnosti a následne sa skombinujú, a to s cieľom odvodiť environmentálnu stopu spojenú s daným procesom;

b)„zoznam materiálov“ je zoznam surovín, podzostáv, medzizostáv, subkomponentov, komponentov, častí a ich jednotlivých množstiev potrebných na zhotovenie výrobku v rozsahu pôsobnosti štúdie;

c)„údaje za jednotlivé spoločnosti“ sú priamo merané alebo zhromaždené údaje z jedného alebo viacerých zariadení (údaje z konkrétnej lokality), ktoré sú pre činnosť spoločnosti reprezentatívne. Sú synonymom termínu „primárne údaje“;

d)„funkčná jednotka“ sú kvalitatívne a kvantitatívne aspekty funkcie/funkcií a/alebo služby/služieb, ktoré hodnotený výrobok poskytuje;

e)„životný cyklus“ sú po sebe idúce a vzájomne prepojené fázy systému výrobkov, a to od získania suroviny alebo výroby z prírodných zdrojov až po konečné zneškodnenie výrobku (ISO 14040:2006);

f)„inventarizačná analýza životného cyklu (LCI)“ je kombinovaný súbor vzájomného pôsobenia elementárneho toku, toku odpadu a toku výrobkov v súbore údajov LCI;

g)„súbor údajov inventarizačnej analýzy životného cyklu (LCI)“ je dokument alebo súbor obsahujúci informácie o životnom cykle konkrétneho výrobku či inú referenciu (napr. lokalita, proces), ktorý zahŕňa opisné metaúdaje a kvantitatívnu inventarizačnú analýzu životného cyklu. Súborom údajov LCI môže byť súbor údajov o jednotkovom procese, čiastočne alebo úplne agregovaný súbor údajov;

h)„referenčný tok“ je ukazovateľ výstupov z procesov v danom systéme výrobkov, ktoré sú potrebné na plnenie funkcie vyjadrenej funkčnou jednotkou (podľa normy ISO 14040:2006);

i)„sekundárne údaje“ sú údaje, ktoré nepochádzajú z konkrétneho procesu v rámci dodávateľského reťazca spoločnosti uskutočňujúcej štúdiu o uhlíkovej stope. Ide o údaje, ktoré spoločnosť priamo nezhromažďuje, nemeria ani neodhaduje, ale pochádzajú z databázy LCI tretej strany alebo z iných zdrojov. Sekundárne údaje zahŕňajú priemerné údaje priemyselného odvetvia (napr. z uverejnených údajov o výrobe, vládnych štatistík či odvetvových združení), štúdie v odbornej literatúre, technické štúdie a patenty a môžu sa zakladať aj na finančných údajoch a obsahovať zástupné údaje či iné všeobecné údaje. Primárne údaje, ktoré prechádzajú stupňom horizontálnej agregácie, sa považujú za sekundárne údaje;

j)„hranica systému“ sú aspekty, ktoré sú zahrnuté do štúdie životného cyklu, alebo sú z nej vylúčené.

Okrem toho musia harmonizované pravidlá výpočtu uhlíkovej stopy batérií obsahovať akékoľvek ďalšie definície potrebné na ich výklad.

2.Rozsah pôsobnosti

V tejto prílohe sa uvádzajú základné prvky výpočtu uhlíkovej stopy.

Harmonizované pravidlá výpočtu uvedené v článku 7 sa musia opierať o základné prvky uvedené v tejto prílohe, byť súlade s najnovšou verziou metódy Komisie na stanovenie environmentálnej stopy výrobkov (PEF) 1 a príslušnými pravidlami pre kategórie environmentálnej stopy výrobkov (PEFCR) 2 a zohľadňovať medzinárodné dohody a vedecko-technický pokrok v oblasti posudzovania životného cyklu 3 .

Výpočet uhlíkovej stopy počas životného cyklu musí vychádzať zo zoznamu materiálov, z energie a pomocných materiálov, ktoré sa v konkrétnom závode použili pri výrobe špecifického modelu batérie. Predovšetkým treba presne určiť elektronické komponenty (napr. riadiace jednotky batérií, bezpečnostné jednotky) a katódové materiály, pretože môžu najviac prispieť k uhlíkovej stope batérií.

3.Funkčná jednotka a referenčný tok

Funkčná jednotka sa ďalej vymedzuje ako jedna kWh (kilowatthodina) celkovej energie dodávanej počas prevádzkovej životnosti batériového systému a meranej v kWh. Celková energia sa vypočíta ako súčin počtu cyklov a množstva dodanej energie počas každého cyklu.

Referenčný tok je množstvo výrobku potrebné na splnenie vymedzenej funkcie a meria sa v kg hmotnosti batérie na kWh celkovej energie potrebnej na používanie počas jeho prevádzkovej životnosti. V súvislosti s týmto referenčným tokom sa musia zohľadniť všetky kvantitatívne vstupné a výstupné údaje, ktoré zhotoviteľ získal na účely kvantifikácie uhlíkovej stopy.

4.Hranica systému

Do hranice systému patria tieto fázy a procesy životného cyklu:

Fáza životného cyklu

Stručný opis zahrnutých procesov

Získavanie surovín a predbežné spracovanie

Zahŕňa ťažbu a predbežné spracovanie, ako aj výrobu batériových článkov a komponentov (aktívne materiály, separátor, elektrolyt, obaly, aktívne a pasívne komponenty batérie) a elektrických/elektronických komponentov

Výroba hlavného výrobku

Montáž batériových článkov a montáž batérií s batériovými článkami a elektrickými/elektronickými komponentmi

Distribúcia

Preprava na miesto predaja

Koniec životnosti a recyklácia

Zber, demontáž a recyklácia

Vylúčené sú tieto procesy:

·výroba zariadení na montáž a recykláciu batérií, keďže v prípade dobíjateľných batérií s vysokou mernou hustotou energie pre mobilné aplikácie boli vplyvy podľa pravidiel pre kategórie environmentálnej stopy výrobkov (PEFCR) vypočítané ako zanedbateľné;

·proces montáže batérií so systémovými komponentmi výrobcu pôvodného zariadenia (VPZ). Ide najmä o mechanickú montáž na montážnej linke vybavenia alebo vozidla VPZ. Špecifická spotreba energie alebo materiálu na tento proces je v porovnaní s výrobným procesom komponentov VPZ zanedbateľná.

Fáza používania by sa mala z výpočtov uhlíkovej stopy počas životného cyklu vylúčiť, pretože na ňu zhotovitelia nemajú priamy vplyv, pokiaľ sa nepreukáže, že rozhodnutia zhotoviteľov batérie prijaté v štádiu návrhu môžu k tomuto pôsobeniu nezanedbateľne prispieť.

5.Používanie súborov údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti a sekundárnych súborov údajov

Hospodársky subjekt musí vzhľadom na vysoký počet komponentov batérie a zložitosť procesov v odôvodnených prípadoch obmedziť používanie údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti na analýzu procesov a komponentov zodpovedajúcich príslušným častiam batérie.

Všetky údaje o činnosti týkajúce sa anódy, katódy, elektrolytu, separátora a obalu článkov batérie sa musia týkať konkrétneho modelu batérie vyrobeného v konkrétnom výrobnom závode (t. j. nesmú sa používať žiadne štandardné údaje o činnosti). Údaje o činnosti týkajúce sa konkrétnej batérie sa musia používať v kombinácii s príslušnými sekundárnymi súbormi údajov, ktoré sú v súlade s metódou výpočtu environmentálnej stopy výrobku.

Keďže vyhlásenie o uhlíkovej stope sa musí vzťahovať na model batérie vyrobený vo vymedzenej výrobnej lokalite, zber údajov z iných závodov, v ktorých sa vyrába ten istý model batérie, by nemal byť povolený.

V prípade zmeny zoznamu materiálov alebo energetického mixu použitého pri výrobe modelu batérie sa vyžaduje nový výpočet uhlíkovej stopy daného modelu batérie.

Harmonizované pravidlá, ktoré sa majú vypracovať prostredníctvom delegovaného aktu, musia zahŕňať podrobné modelovanie týchto fáz životného cyklu:

·fázy získavania surovín a predbežného spracovania,

·fázy výroby,

·fázy distribúcie,

·fázy vlastnej výroby elektriny,

·fázy konca životnosti.

6.Posúdenie vplyvu týkajúce sa uhlíkovej stopy

Uhlíková stopa batérie sa vypočíta metódou posúdenia vplyvu životného cyklu pre kategóriu vplyvu „zmena klímy“ odporúčanú v správe Spoločného výskumného centra (JRC) za rok 2019, ktorá je k dispozícii na https://eplca.jrc.ec.europa.eu/permalink/PEF_method.pdf .

Výsledky sa predkladajú vo forme charakterizovaných výsledkov (bez normalizácie a váženia). Zoznam charakterizačných faktorov, ktoré sa majú použiť, je k dispozícii na https://eplca.jrc.ec.europa.eu/EnviromentalFootprint.html .

7.Kompenzácie

Kompenzácie sa vypočítajú vzhľadom na východiskový stav, ktorý predstavuje hypotetický scenár takej úrovne emisií, aká by existovala bez projektu na zníženie emisií, ktorý dané kompenzácie prináša.

Kompenzácie nie sú súčasťou vyhlásenia o uhlíkovej stope, no možno ich vykázať samostatne ako dodatočné environmentálne informácie a použiť na komunikačné účely.

8.Výkonnostné triedy vzhľadom na uhlíkovú stopu

V závislosti od rozdelenia hodnôt vo vyhláseniach o uhlíkovej stope batérií uvedených na vnútorný trh EÚ sa určí zmysluplný počet výkonnostných tried, pričom kategória A bude najlepšou triedou s najmenším vplyvom batérie počas jej životného cyklu na uhlíkovú stopu, aby sa umožnila diferenciácia trhu.

Určenie limitu a šírky každej výkonnostnej triedy sa bude zakladať na výkonovom spektre batérií uvedených na trh v predchádzajúcich troch rokoch, očakávaných technologických zlepšeniach a iných technických faktoroch, ktoré sa majú určiť.

Komisia každé tri roky preskúma počet výkonnostných tried a prahové hodnoty medzi nimi, aby vzhľadom na trhovú realitu a jej očakávaný vývoj zostali reprezentatívne.

9.Maximálne limity uhlíkovej stopy

Na základe informácií zhromaždených prostredníctvom vyhlásení o uhlíkovej stope a pomerného rozdelenia výkonnostných tried vzhľadom na uhlíkovú stopu modelov batérií uvedených na trh a s prihliadnutím na vedecko-technický pokrok v tejto oblasti Komisia určí maximálne limity uhlíkovej stopy počas životného cyklu dobíjateľných priemyselných batérií a dobíjateľných batérií pre elektrické vozidlá, a to po vykonaní osobitného posúdenia vplyvu na stanovenie týchto hodnôt.

Komisia pri navrhovaní maximálnych limitov uhlíkovej stopy zohľadní pomerné rozdelenie hodnôt týkajúcich sa uhlíkovej stopy batérií na trhu, stupeň pokroku pri znižovaní uhlíkovej stopy batérií uvedených na trh v Únii a skutočný i potenciálny prínos tohto opatrenia k cieľom Únie v oblasti udržateľnej mobility a klimatickej neutrality do roku 2050.



PRÍLOHA III
Parametre elektrochemickej výkonnosti a trvanlivosti prenosných batérií na všeobecné použitie

1.Kapacita batérie, elektrický náboj, ktorý batéria dokáže vydať za špecifických podmienok.

2.Priemerná minimálna trvanlivosť, priemerný minimálny čas vybitia, pri konkrétnom druhu použitia, v závislosti od typu batérie.

3.Skladovateľnosť (výkon pri oneskorenom vybití), relatívny pokles priemernej minimálnej trvanlivosti po vymedzenom čase a za špecifických podmienok.

4.Výdrž v cykloch (v prípade dobíjateľných batérií), kapacita batérie po vopred stanovenom počte cyklov dobitia a vybitia.

5.Odolnosť voči úniku, t. j. odolnosť voči neplánovanému úniku elektrolytu, plynu alebo iného materiálu (slabá, dobrá alebo vynikajúca).



PRÍLOHA IV 
Požiadavky na elektrochemickú výkonnosť a trvanlivosť v prípade dobíjateľných priemyselných batérií a batérií pre elektrické vozidlá

Časť A

Parametre súvisiace s elektrochemickou výkonnosťou a trvanlivosťou

1.Menovitá kapacita (Ah) a strata kapacity (%).

2.Výkon (W) a strata výkonu (%).

3.Vnútorný odpor (ꭥ) a zvýšenie vnútorného odporu (%).

4.Spätná energetická účinnosť uskladnenej energie a jej strata (%).

5.Údaj o očakávanej životnosti za podmienok, na ktoré boli navrhnuté.

Menovitá kapacita“ je celkový počet ampérhodín (Ah), ktorý možno získať z úplne nabitej batérie za špecifických podmienok.

Strata kapacity“ je pokles množstva náboja v batérii v priebehu času a v dôsledku jej používania, ktoré batéria dokáže dodávať pri danom menovitom napätí vzhľadom na pôvodnú menovitú kapacitu, ktorú deklaruje zhotoviteľ.

Výkon“ je množstvo energie, ktoré batéria dokáže dodať za dané časové obdobie.

Strata výkonu“ je pokles výkonu batérie, ku ktorému dochádza v priebehu času a v dôsledku jej používania, ktorý batéria dokáže dodávať pri danom menovitom napätí.

Vnútorný odpor“ je odpor voči prietoku prúdu v článku alebo batérii, čiže súčet elektrického a iónového odporu, ktorý prispieva k celkovému účinnému odporu vrátane indukčných/kapacitných vlastností.

Spätná energetická účinnosť uskladnenej energie“ je pomer čistej energie dodávanej batériou počas testu vybitia a celkovej energie potrebnej na obnovenie pôvodného stavu nabitia štandardným dobíjaním.

Časť B

Vysvetlenie meraní na určenie parametrov uvedených v časti A

1.Použitá rýchlosť vybitia a dobitia.

2.Pomer medzi maximálnym povoleným výkonom batérie (W) a energiou batérie (Wh).

3.Hĺbka vybitia v teste životnosti cyklov.

4.Výkon v stave nabitia na 80 % a na 20 %.

5.Všetky prípadné výpočty uskutočnené s nameranými parametrami.

PRÍLOHA V
Bezpečnostné parametre 

1.Tepelný šok a cyklovanie

Tento test sa musí navrhnúť tak, aby sa ním vyhodnotili zmeny integrity batérie vyplývajúce z expanzie a kontrakcie komponentov článkov pri vystavení extrémnym a náhlym zmenám teploty, ako aj možné dôsledky takýchto zmien. Počas tepelného šoku sa batéria vystaví dvom hraničným teplotám a v každej z nich sa na istý čas ponechá.

2.Ochrana pred vonkajším skratom

Týmto testom sa vyhodnotia bezpečnostné vlastnosti batérie pri navodení vonkajšieho skratu. Testom sa môže vyhodnotiť aktivácia zariadenia nadprúdovej ochrany alebo schopnosť článkov odolať prúdu bez toho, aby nastala nebezpečná situácia (napr. kumulatívny tepelný prieraz, výbuch, požiar). Hlavnými rizikovými faktormi sú tvorba tepla v článkoch a elektrický oblúk, čo môže poškodiť obvody alebo viesť k zníženiu izolačného odporu.

3.Ochrana pred prebitím

Týmto testom sa vyhodnotia bezpečnostné vlastnosti batérie v prípade prebitia. Hlavnými bezpečnostnými rizikami pri prebití sú rozklad elektrolytu, rozpad katódy a anódy, exotermický rozklad vrstvy pevnej elektrolytickej interfázy, znehodnotenie separátora a lítiové pokovovanie, ktoré môžu viesť k samovoľnému zahrievaniu batérie a kumulatívnemu tepelnému prierazu. Medzi faktory ovplyvňujúce výsledok testu musia patriť aspoň rýchlosť dobíjania a konečný dosiahnutý stav nabitia. Ochranu možno zabezpečiť buď reguláciou napätia (prerušenie po dosiahnutí medzného nabíjacieho napätia), alebo reguláciou prúdu (prerušenie po prekročení maximálneho prúdu dobíjania).

4.Ochrana pred nadmerným vybitím

Týmto testom sa vyhodnotia bezpečnostné vlastnosti batérie pri ochrane pred nadmerným vybitím. Bezpečnostné riziká pri nadmernom vybití zahŕňajú zmenu polarity, čo vedie k oxidácii zberača prúdu na anóde (meď) a k tvorbe kovového povlaku na strane katódy. K tvorbe dendritu a napokon ku skratu môže dôjsť už aj pri nepatrnom nadmernom vybití.

5.Ochrana pred prehriatím

Týmto testom sa vyhodnotí vplyv poruchy regulácie teploty alebo zlyhania iných ochranných prvkov na vnútorné prehrievanie počas prevádzky.

6.Šírenie tepla

Týmto testom sa vyhodnotia bezpečnostné vlastnosti batérie pri šírení tepla. Kumulatívny tepelný prieraz v jednom článku môže spôsobiť kaskádovú reakciu v celej batérii, ktorá môže pozostávať z viacerých článkov. Následky môžu byť závažné, a to vrátane značného uvoľnenia plynu. V teste treba zohľadniť práve vyvíjané testy v oblasti dopravných aplikácií podľa ISO a UN GTR.

7.Mechanické poškodenie pôsobením vonkajších síl (pád a náraz)

V týchto testoch sa simuluje jedna alebo viacero situácií, v ktorých je batéria vystavená náhodnému pádu alebo nárazu ťažkého predmetu, no zostáva prevádzkyschopná na účel, na ktorý bola navrhnutá. Kritériá na simuláciu týchto situácií by mali odrážať používanie v reálnych podmienkach.

8.Vnútorný skrat

Týmto testom sa vyhodnotia bezpečnostné vlastnosti batérie pri vnútornom skrate. Vznik vnútorných skratov, ktoré sú jednou z hlavných obáv zhotoviteľov batérií, môže viesť k plynovaniu, kumulatívnemu tepelnému prierazu, ako aj k vzniku iskier, ktoré môžu spôsobiť vznietenie elektrolytických výparov unikajúcich z článku. Tieto vnútorné skraty môžu byť vyvolané výrobnými nedokonalosťami, prítomnosťou nečistôt v článkoch alebo tvorbou dendritických lítiových štruktúr a sú príčinou väčšiny bezpečnostných incidentov pri praktickom používaní. Možné sú viaceré scenáre vnútorných skratov (napr. elektrický kontakt katódy/anódy, hliníkového/medeného zberača prúdu, hliníkového zberača prúdu/anódy), pričom v každej z týchto situácií dochádza k inému prechodovému odporu.

9.Prehriatie

Pri tomto teste sa batéria vystaví zvýšeným teplotám (v norme IEC 62619 to je 85 °C), ktoré môžu vyvolať reakcie exotermického rozkladu a viesť ku kumulatívnemu tepelnému prierazu článku.

Pri všetkých bezpečnostných parametroch uvedených v bodoch 1 až 9 treba náležite zohľadniť riziko toxických plynov vytváraných bezvodými elektrolytmi.



PRÍLOHA VI
Požiadavky na označovanie

Časť A 
Všeobecné informácie o batériách

Informácie uvádzané na batériách:

1.názov zhotoviteľa, registrované obchodné meno alebo registrovaná ochranná známka;

2.typ batérie, číslo šarže alebo sériové číslo batérie či iný prvok umožňujúci jej jednoznačnú identifikáciu;

3.identifikátor modelu batérie;

4.dátum výroby;

5.dátum uvedenia na trh;

6.chemické zloženie;

7.nebezpečné látky v batérii, iné ako ortuť, kadmium alebo olovo;

8.kritické suroviny v batérii.

Časť B 
Symbol triedeného zberu batérií

Časť C 
Kód QR

Kód QR musí mať 100 % čiernu farbu a takú veľkosť, aby sa dal ľahko prečítať bežne dostupným zariadením na čítanie kódov QR, ktoré býva napríklad súčasťou prenosných komunikačných zariadení.


PRÍLOHA VII
Parametre na určenie stavu batérií a ich očakávanej životnosti

Parametre na určenie stavu batérií:

1.zostávajúca kapacita;

2.celková strata kapacity;

3.zvyškový výkon a strata výkonu;

4.zvyšková spätná účinnosť uskladnenej energie;

5.skutočná potreba chladenia;

6.vývoj rýchlosti samovybitia;

7.ohmický odpor a/alebo elektrochemická impedancia.

Parametre na určenie očakávanej životnosti batérií:

1.dátum výroby batérie a dátum jej uvedenia do prevádzky;

2.celková naakumulovaná a odobratá energia;

3.celková kapacita.



PRÍLOHA VIII
Postupy posudzovania zhody

Časť A

MODUL A – VNÚTORNÁ KONTROLA VÝROBY

1.Opis modulu

Vnútorná kontrola výroby je postupom posudzovania zhody, ktorým si zhotoviteľ plní povinnosti stanovené v bodoch 2, 3 a 4, pričom zaručuje a vyhlasuje, že batéria spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 6, 9, 10, 11, 12, 13 a 14, ktoré sa na ňu vzťahujú.

2.Technická dokumentácia

Zhotoviteľ je povinný vypracovať technickú dokumentáciu. Táto dokumentácia musí umožňovať posúdenie zhody batérie s príslušnými požiadavkami uvedenými v bode 1.

V technickej dokumentácii sa musia uvádzať uplatniteľné požiadavky a ak je to pre posudzovanie relevantné, zahŕňa návrh, ako aj informácie o výrobe a zamýšľanom používaní batérie. Technická dokumentácia musí v prípade potreby obsahovať aspoň tieto prvky:

a)všeobecný opis batérie a jej zamýšľaného použitia;

b)nákresy koncepčného návrhu, výrobné výkresy a schémy komponentov, podzostáv, obvodov;

c)opisy a vysvetlenia potrebné na pochopenie výkresov a schém uvedených v písmene b) a prevádzky batérie;

d)zoznam, ktorý zahŕňa:

i)harmonizované normy uvedené v článku 15, uplatňované úplne alebo čiastočne;

ii)spoločné špecifikácie uvedené v článku 16, uplatňované úplne alebo čiastočne;

iii)iné relevantné technické špecifikácie na účely merania alebo výpočtu;

iv)odkaz na uplatnené časti harmonizovaných noriem uvedených v bode i) a spoločných špecifikácií uvedených v bode ii);

v)opis riešení prijatých na splnenie požiadaviek uvedených v bode 1, ak sa harmonizované normy uvedené v bode i) a spoločné špecifikácie uvedené v bode ii) nepoužili;

e)správy o testoch.

3.Výroba

Zhotoviteľ prijme všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zaručoval súlad batérie s technickou dokumentáciou uvedenou v bode 2 a s požiadavkami uvedenými v bode 1.

4.Označenie CE a EÚ vyhlásenie o zhode

Zhotoviteľ musí umiestniť označenie CE na každé jednotlivé balenie modelu batérie, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 1, alebo v sprievodnej dokumentácii modelu batérie, ak sa batéria dodáva bez balenia.

Zhotoviteľ musí pre každý model batérie vyhotoviť EÚ vyhlásenie o zhode v súlade s článkom 18 a spolu s technickou dokumentáciou ho uchovávať pre potreby vnútroštátnych orgánov, a to desať rokov od uvedenia poslednej batérie patriacej k príslušnému modelu batérie na trh.

Kópia EÚ vyhlásenia o zhode sa na požiadanie musí sprístupniť príslušným orgánom členského štátu.

5.Splnomocnený zástupca

Povinnosti zhotoviteľa stanovené v bode 4 môže v jeho mene a v rámci jeho zodpovednosti plniť jeho splnomocnený zástupca za predpokladu, že sú uvedené v splnomocnení.

Časť B

MODUL A1 – VNÚTORNÁ KONTROLA VÝROBY S OVEROVANÍM POD DOHĽADOM

1.Opis modulu

Vnútorná kontrola výroby s overovaním pod dohľadom je postupom posudzovania zhody, ktorým si zhotoviteľ plní povinnosti stanovené v bodoch 2, 3, 4 a 5, pričom zaručuje a vyhlasuje, že batéria spĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené v článkoch 7, 8 a 39.

2.Technická dokumentácia

Zhotoviteľ musí vypracovať technickú dokumentáciu. Dokumentácia musí umožňovať posúdenie zhody batérie s príslušnými požiadavkami uvedenými v bode 1 a musí obsahovať primeranú analýzu a posúdenie rizík.

V technickej dokumentácii sa musia uvádzať uplatniteľné požiadavky uvedené v bode 1 a ak je to pre posudzovanie relevantné, musí zahŕňať návrh, ako aj informácie o výrobe a používaní batérie. Technická dokumentácia musí v prípade potreby obsahovať aspoň tieto prvky:

a)všeobecný opis batérie;

b)nákresy koncepčného návrhu, výrobné výkresy a schémy komponentov, podzostáv, obvodov;

c)opisy a vysvetlenia potrebné na pochopenie výkresov a schém uvedených v písmene b) a prevádzky batérie; správy o testoch.

3.Výroba

Zhotoviteľ alebo dovozca, ktorý uvádza batériu na trh Únie, musí prijať všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zaručoval súlad zhotovených výrobkov s technickou dokumentáciou uvedenou v bode 2 a s uplatniteľnými požiadavkami uvedenými v bode 1.

4.Kontroly výrobkov a informácií

Každý model a prípadne aj každú šaržu batérií, ktoré zhotoviteľ alebo dovozca uvádza na trh Únie, musí uvedený hospodársky subjekt podrobiť jednému alebo viacerým testom týkajúcim sa jedného alebo viacerých konkrétnych aspektov modelu alebo šarže batérií s cieľom overiť ich zhodu so zodpovedajúcimi požiadavkami uvedenými v bode 1. V prípade veľkých šarží batérií si zhotoviteľ, splnomocnený zástupca alebo autorizovaný dovozca vyberie štatisticky reprezentatívnu vzorku batérií.

Zhotoviteľ alebo dovozca, ktorý uvádza model batérie na trh Únie, musí notifikovanému orgánu predložiť informácie a dokumenty uvedené v článkoch 7, 8 a 39 tohto nariadenia na účely overenia súladu s uplatniteľnými požiadavkami a povinnosťami stanovenými v uvedených článkoch, ako aj v uplatniteľných vykonávacích opatreniach.

5.Označenie CE a EÚ vyhlásenie o zhode

Zhotoviteľ musí umiestniť označenie CE a v rámci zodpovednosti notifikovaného orgánu uvedeného v bode 4 identifikačné číslo tohto orgánu na každú batériu, ktorá spĺňa uplatniteľné požiadavky tohto nariadenia, alebo na jej balenie.

Zhotoviteľ musí pre každý model batérie vyhotoviť EÚ vyhlásenie o zhode v súlade s článkom 18 a spolu s technickou dokumentáciou ho uchovávať pre potreby vnútroštátnych orgánov, a to desať rokov od uvedenia poslednej batérie patriacej k príslušnému modelu na trh.

Kópia EÚ vyhlásenia o zhode sa na požiadanie musí sprístupniť príslušným orgánom členského štátu.

6.Splnomocnený zástupca

Povinnosti zhotoviteľa stanovené v bodoch 4 a 5 môže v jeho mene a v rámci jeho zodpovednosti plniť jeho splnomocnený zástupca za predpokladu, že sú uvedené v splnomocnení.

PRÍLOHA IX
EÚ vyhlásenie o zhode č. ...

1.Model batérie (číslo výrobku, typu, šarže alebo série):

2.Názov a adresa zhotoviteľa a prípadne jeho splnomocneného zástupcu.

3.Toto vyhlásenie o zhode sa vydáva na výhradnú zodpovednosť zhotoviteľa.

4.Predmet vyhlásenia (identifikácia batérie umožňujúca vysledovateľnosť): opis batérie.

5.Predmet vyhlásenia uvedený v bode 4 je v súlade s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie: ... (odkaz na iné uplatnené akty Únie).

6.Odkazy na príslušné uplatnené harmonizované technické normy alebo spoločné špecifikácie, alebo odkazy na iné technické špecifikácie, v súvislosti s ktorými sa vyhlasuje zhoda:

7.Notifikovaný orgán … (názov, adresa, číslo)... vykonal … (opis intervencie) ... a vydal certifikát (-y): ... (podrobné údaje vrátane jeho dátumu, prípadne informácií o dĺžke a podmienkach jeho platnosti).

8.Doplňujúce informácie

Podpísané za a v mene:

(miesto a dátum vydania):

(meno, funkcia) (podpis)



PRÍLOHA X
Zoznam surovín a kategórií rizík 

1.Suroviny:

a)kobalt;

b)prírodný grafit;

c)lítium;

d)nikel;

e)chemické zlúčeniny na báze surovín uvedených v písmenách a) až f), ktoré sú potrebné na výrobu aktívnych materiálov batérií.

2.Kategórie sociálnych a environmentálnych rizík:

a)ovzdušie,

b)voda;

c)pôda;

d)biodiverzita;

e)zdravie ľudí;

f)bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci;

g)pracovné práva vrátane detskej práce;

h)ľudské práva;

i)komunitný život.

3.Medzinárodné nástroje týkajúce sa rizík uvedených v bode 2 zahŕňajú:

a)Desať zásad iniciatívy Globálneho paktu OSN;

b)Usmernenia UNEP pre sociálne posudzovanie životného cyklu produktov;

c)Rozhodnutie Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite VIII/28 – Dobrovoľné usmernenia pre biodiverzitu – inkluzívne posúdenie vplyvu;

d)Tripartitnú deklaráciu MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky; 

e)Usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné obchodné správanie a

f)Usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí.



PRÍLOHA XI
Výpočet mier zberu použitých prenosných batérií

1.Výrobcovia alebo prípadne v ich mene konajúce organizácie zodpovednosti výrobcov poverené v súlade s článkom 47 ods. 2 a členské štáty musia vypočítať mieru zberu ako percentuálny podiel, a to tak, že hmotnosť použitých prenosných batérií, s výnimkou použitých batérií z ľahkých dopravných prostriedkov, zozbieraných v súlade s článkom 48 a článkom 55 v danom kalendárnom roku v členskom štáte, sa vydelí priemernou hmotnosťou takýchto batérií, ktoré výrobcovia buď priamo predávajú koncovým používateľom, alebo ich dodávajú tretím stranám na účely predaja koncovým používateľom v danom členskom štáte počas daného roka a predchádzajúcich dvoch kalendárnych rokov.

2.Výrobcovia alebo prípadne v ich mene konajúce organizácie zodpovednosti výrobcov poverené v súlade s článkom 47 ods. 2 a členské štáty musia vypočítať ročné predaje prenosných batérií, s výnimkou batérií z ľahkých dopravných prostriedkov, koncovým používateľom v danom roku, a to ako hmotnosť takýchto batérií sprístupnených na trhu po prvýkrát na území členského štátu v príslušnom roku, s výnimkou všetkých prenosných batérií, ktoré opustili územie daného členského štátu v danom roku pred ich predajom koncovým používateľom.

3.V prípade každej batérie sa berie do úvahy len jej prvé sprístupnenie na trhu v členskom štáte.

4.Výpočet stanovený v bodoch 2 a 3 sa musí zakladať na zhromaždených údajoch alebo na štatisticky významných odhadoch založených na zhromaždených údajoch.

PRÍLOHA XII
Požiadavky na spracovanie a recykláciu

Časť A 
Požiadavky na spracovanie

1.Spracovanie musí zahŕňať aspoň odstránenie všetkých kvapalín a kyselín.

2.Spracovanie a akékoľvek uskladnenie vrátane dočasného uskladnenia v zariadeniach na spracovanie sa musí uskutočňovať na miestach s nepriepustným povrchom a vhodným pokrytím odolným voči poveternostným vplyvom alebo vo vhodných nádobách.

3.Použité batérie sa v zariadeniach na spracovanie musia skladovať tak, aby sa nemiešali s odpadom z vodivých alebo horľavých materiálov.

4.Osobitné preventívne a bezpečnostné opatrenia treba prijať na spracovanie použitých lítiových batérií, ktoré treba chrániť pred vystavením nadmernému teplu, vode alebo mechanickému tlaku či fyzickému poškodeniu počas manipulácie, triedenia a skladovania.

Časť B 
Recyklačná efektivita

1.Recyklačné procesy musia najneskôr k 1. januáru 2025 dosahovať tieto minimálne úrovne recyklačnej efektivity:

a)recykláciu 75 % priemernej hmotnosti olovených batérií;

b)recykláciu 65 % priemernej hmotnosti lítiových batérií;

c)recykláciu 50 % priemernej hmotnosti ostatných použitých batérií.

2.Recyklačné procesy musia najneskôr k 1. januáru 2030 dosahovať tieto minimálne úrovne recyklačnej efektivity:

a)recykláciu 80 % priemernej hmotnosti olovených batérií;

b)recykláciu 70 % priemernej hmotnosti lítiových batérií.

Časť C 
Úrovne zhodnotených materiálov

1.Všetky recyklačné procesy musia najneskôr k 1. januáru 2026 dosahovať tieto úrovne materiálového zhodnocovania:

a)90 % v prípade kobaltu;

b)90 % v prípade medi;

c)90 % v prípade olova;

d)35 % v prípade lítia;

e)90 % v prípade niklu.

2.Všetky recyklačné procesy musia najneskôr k 1. januáru 2030 dosahovať tieto úrovne materiálového zhodnocovania:

a)95 % v prípade kobaltu;

b)95 % v prípade medi;

c)95 % v prípade olova;

d)70 % v prípade lítia;

e)95 % v prípade niklu.

PRÍLOHA XIII 
Informácie, ktoré sa majú uchovávať v európskom elektronickom systéme výmeny informácií 

Informácie a údaje sa musia spracúvať v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 4 . Uplatňujú sa špecifické opatrenia týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2017/46 5 a jeho vykonávacích predpisoch. Stupeň dôvernosti musí zodpovedať následným škodám, ku ktorým by mohlo dôjsť po poskytnutí daných údajov neoprávneným osobám.

1.VEREJNE PRÍSTUPNÁ ČASŤ SYSTÉMU

Hospodársky subjekt, ktorý uvádza batériu na trh, má vo verejne prístupnej časti systému uchovávať a sprístupňovať tieto informácie:

a)zhotoviteľ batérie;

b)typ batérie;

c)všeobecný opis modelu postačujúci na jeho jednoznačnú a ľahkú identifikáciu vrátane dátumu uvedenia na trh;

d)miesto a dátum výroby;

e)zloženie batérie vrátane kritických surovín;

f)informácie o uhlíkovej stope v jednotkách uvedených v príslušných vykonávacích opatreniach;

g)informácie o zodpovednom získavaní zdrojov v zmysle príslušných vykonávacích opatrení;

h)informácie o recyklovanom obsahu v zmysle príslušných vykonávacích opatrení;

i)menovitá kapacita (Ah);

j)minimálne, menovité a maximálne napätie, prípadne s teplotnými rozsahmi;

k)pôvodný výkon (vo wattoch) a hraničné hodnoty, prípadne s teplotným rozsahom;

l)očakávaná životnosť batérie vyjadrená v cykloch a použitý referenčný test;

m)kapacitný prah vyčerpania (len v prípade batérií pre elektrické vozidlá);

n)rozsah teplôt, ktorým batéria dokáže odolávať, ak sa nepoužíva (referenčný test);

o)obdobie, počas ktorého sa uplatňuje obchodná záruka na kalendárnu životnosť;

p)spätná energetická účinnosť uskladnenej energie na počiatku a pri 50 % životnosti cyklov;

q)odpor vnútorného batériového článku a odpor sady batérií;

r)rýchlosť dobíjania a vybíjania (C-rate) v príslušnom teste životnosti cyklov.

2.POŽIADAVKY NA ČASŤ SYSTÉMU PRÍSTUPNÚ LEN AKREDITOVANÝM HOSPODÁRSKYM SUBJEKTOM A KOMISII

Časť systému, ktorá je prístupná len akreditovaným subjektom vykonávajúcim repasáciu, subjektom zaoberajúcim sa druhotným využitím a prevádzkovateľom recyklačných zariadení, musí obsahovať:

a)podrobné zloženie vrátane materiálov použitých v katóde, anóde a elektrolyte;

b)čísla dielov v prípade komponentov a kontaktné údaje na účely zásobovania náhradnými dielmi;

c)informácie týkajúce sa demontáže obsahujúce aspoň:

schémy rozloženého batériového systému/sady batérií znázorňujúce umiestnenie batériových článkov,

poradie krokov pri demontáži,

typ a počet spôsobov upevnenia, ktoré treba odblokovať,

nástroje potrebné na demontáž,

upozornenia, ak existuje riziko poškodenia dielov,

počet použitých článkov a ich rozmiestnenie,

d)bezpečnostné opatrenia.

3.POŽIADAVKY NA ČASŤ SYSTÉMU PRÍSTUPNÚ LEN NOTIFIKOVANÝM ORGÁNOM, ORGÁNOM DOHĽADU NAD TRHOM A KOMISII

a)Výsledky správ o testoch preukazujúce súlad s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, ako aj v jeho vykonávacích alebo delegovaných opatreniach.



PRÍLOHA XIV
Tabuľka zhody

Smernica 2006/66/ES

Toto nariadenie

článok 1

článok 1

článok 1 prvý pododsek bod 1

článok 1 ods. 1

článok 1 pododsek 1 bod 2

článok 1 ods. 1

článok 1 druhý pododsek

---

článok 2

článok 1 ods. 2 a 3

článok 2 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 2 ods. 2

článok 1 ods. 3

článok 2 ods. 2 písm. a)

článok 1 ods. 3 písm. a)

článok 2 ods. 2 písm. b)

článok 1 ods. 3 písm. b)

článok 3

článok 2

článok 3 bod 1

článok 2 bod 1

článok 3 bod 2

---

článok 3 bod 3

článok 2 bod 7

článok 3 bod 4

---

článok 3 bod 5

článok 2 bod 10

článok 3 bod 6

článok 2 bod 11

článok 3 bod 7

článok 2 bod 39

článok 3 bod 8

článok 2 bod 49

článok 3 bod 9

---

článok 3 bod 10

článok 2 bod 42

článok 3 bod 11

článok 2 bod 23

článok 3 bod 12

článok 2 bod 37

článok 3 bod 13

článok 2 bod 55

článok 3 bod 14

článok 2 bod 14

článok 3 bod 15

článok 2 bod 19

článok 3 bod 16

---

článok 3 bod 17

---

článok 4

článok 6

článok 4 ods. 1

príloha I

článok 4 ods. 1 písm. a)

príloha I prvá položka bod 1

článok 4 ods. 1 písm. b)

príloha I druhá položka body 1 až 3

článok 4 ods. 2

---

článok 4 ods. 3

príloha I druhá položka bod 2

článok 4 ods. 3 písm. a)

príloha I druhá položka bod 2 písm. a)

článok 4 ods. 3 písm. b)

príloha I druhá položka bod 2 písm. b)

článok 4 ods. 3 písm. c)

---

článok 4 ods. 4

---

článok 5

---

článok 6

článok 3

článok 6 ods. 1

článok 3 ods. 1

článok 6 ods. 2

---

článok 7

---

článok 8

článok 48, článok 49, článok 50, článok 51, článok 52, článok 53, článok 54

článok 8 ods. 1

článok 48

článok 8 ods. 1 písm. a)

článok 48 ods. 1 písm. a)

článok 48 ods. 1 písm. b)

článok 8 ods. 1 písm. b)

článok 50

článok 8 ods. 1 písm. c)

článok 49 ods. 1

článok 50 ods. 1

článok 8 ods. 1 písm. d)

článok 48 ods. 2 písm. a) bod ii)

článok 49 ods. 1 písm. b)

článok 8 ods. 1 druhý pododsek

článok 48 ods. 5

článok 8 ods. 2

článok 48 ods. 1

článok 48 ods. 2

článok 8 ods. 2 písm. a)

článok 48 ods. 1

článok 48 ods. 2

článok 8 ods. 2 písm. b)

článok 48 ods. 2

článok 8 ods. 2 písm. c)

---

článok 8 ods. 3

článok 49

článok 8 ods. 4

článok 49

článok 9

---

článok 10

článok 55

článok 10 ods. 1

---

článok 10 ods. 1 druhý pododsek

článok 61 ods. 3

článok 10 ods. 2

článok 55 ods. 1

článok 10 ods. 2 písm. a)

---

článok 10 ods. 2 písm. b)

článok 55 ods. 1 písm. a)

článok 10 ods. 3

článok 55 ods. 2, článok 62 ods. 1 druhý pododsek

článok 10 ods. 4

---

článok 11

článok 11

článok 11 prvý pododsek

článok 11 ods. 1

článok 11 druhý pododsek

článok 11 ods. 2

článok 12

článok 56

článok 12 ods. 1

článok 56 ods. 2

článok 12 ods. 1 písm. a)

článok 48 ods. 1 písm. e), článok 49 ods. 3 písm. c)

článok 12 ods. 1 písm. b)

článok 57 ods. 1

článok 12 ods. 1 druhý pododsek

---

článok 12 ods. 1 tretí pododsek

---

článok 12 ods. 2

článok 57 ods. 2

článok 12 ods. 3

článok 51 ods. 3 článok 56 ods. 3

článok 12 ods. 4

článok 57 ods. 2 článok 57 ods. 3

článok 12 ods. 5

článok 61 ods. 4 písm. c) článok 62 ods. 1 písm. c)

článok 12 ods. 6

článok 57 ods. 4

článok 13

---

článok 13 ods. 1

---

článok 13 ods. 2

odôvodnenie 78

článok 14

článok 56 ods. 1

článok 15

článok 58

článok 15 ods. 1

článok 58 ods. 1

článok 15 ods. 2

článok 58 ods. 2

článok 15 ods. 3

článok 58 ods. 3

článok 16

článok 47

článok 16 ods. 1

článok 47 ods. 1

článok 16 ods. 1 písm. a)

článok 47 ods. 1 písm. a)

článok 16 ods. 1 písm. b)

článok 47 ods. 1 písm. a)

článok 16 ods. 2

---

článok 16 ods. 3

článok 47 ods. 1 písm. d) a e)

článok 16 ods. 4

článok 60 ods. 5

článok 16 ods. 5

---

článok 16 ods. 6

---

článok 17

článok 46

článok 18

článok 47 ods. 4 písm. c)

článok 18 ods. 1

---

článok 18 ods. 2

---

článok 18 ods. 3

---

článok 19

článok 48 ods. 1, článok 49 ods. 1, články 50 – 54

článok 19 ods. 1

článok 48 ods. 2, článok 49 ods. 1, články 50, 52 – 54

článok 19 ods. 2

článok 47 ods. 4 písm. c)

článok 20

článok 60

článok 20 ods. 1

článok 60 ods. 1

článok 20 ods. 1 písm. a)

článok 60 ods. 1 písm. f)

článok 20 ods. 1 písm. b)

článok 60 ods. 1 písm. b)

článok 20 ods. 1 písm. c)

článok 60 ods. 1 písm. c)

článok 20 ods. 1 písm. d)

článok 60 ods. 1 písm. b)

článok 20 ods. 1 písm. e)

článok 60 ods. 1 písm. e)

článok 20 ods. 2

článok 60

článok 20 ods. 3

článok 60 ods. 4

článok 21

článok 20 Pravidlá a podmienky týkajúce sa umiestnenia označenia CE

článok 13, príloha VI časť A, B, C

článok 21 ods. 1

článok 13 ods. 3

článok 21 ods. 2

článok 13 ods. 2

článok 21 ods. 3

článok 13 ods. 4

článok 21 ods. 4

článok 13 ods. 3

článok 21 ods. 5

článok 13 ods. 3

článok 21 ods. 6

---

článok 21 ods. 7

---

článok 22a

---

článok 23 Preskúmanie

článok 55 ods. 3, článok 77

článok 23 ods. 1

článok 77 ods. 1

článok 23 ods. 2

článok 77 ods. 2

článok 23 ods. 2 písm. a)

---

článok 23 ods. 2 písm. b)

článok 55 ods. 3 článok 77 ods. 2 písm. d)

článok 23 ods. 2 písm. c)

článok 56 ods. 4

článok 23 ods. 3

článok 77 ods. 2 druhý pododsek

článok 23a

článok 73

článok 23a ods. 1

článok 73 ods. 1

článok 23a ods. 2

článok 73 ods. 2

článok 23a ods. 3

článok 73 ods. 3

článok 23a ods. 4

článok 73 ods. 5

článok 23a ods. 5

článok 73 ods. 6

článok 24

článok 74

článok 24 ods. 1

článok 74 ods. 1

článok 24 ods. 2

článok 74 ods. 3

článok 24 ods. 2 druhý pododsek

článok 74 ods. 3 druhý pododsek

článok 25

článok 76

článok 26

---

článok 27

---

článok 28

článok 78

článok 29

článok 79

článok 30

--

príloha I

príloha XI

príloha II

príloha VI časť B

príloha III

príloha XII

príloha III časť A

príloha XII časť A

príloha III časť B

príloha XII časť B

príloha IV Procedurálne požiadavky na registráciu

---

(1)    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013H0179&from=EN.
(2)    https://ec.europa.eu/environment/eussd/smgp/pdf/PEFCR_guidance_v6.3.pdf.
(3)    Pozri https://ec.europa.eu/environment/eussd/smgp/dev_methods.htm.
(4)    Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii(Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).
(5)    Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2017/46 z 10. januára 2017 o bezpečnosti komunikačných a informačných systémov v Európskej komisii (Ú. v. EÚ L 6, 11.1.2017, s. 40).
Top