Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Oživenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2021/C 106/08)

Spravodajca: Giuseppe VARACALLI (IT/Renew Europe), poslanec obecného zastupiteľstva, Gerace (RC)

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

poukazuje na to, že pandémia COVID-19 ešte viac zdôraznila všeobecný názor, že kultúra môže byť dôležitou kartou v hre o sociálny, hospodársky a udržateľné rozvoj Európy. Zároveň sa však ukázala aj realita kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Pozornosť sa obracia predovšetkým na aktérov, ktorí vôbec nie sú financovaní z verejných zdrojov, alebo len málo, pretože je zrejmé, že označenie „kultúrny a kreatívny priemysel“ nie je jednoznačné a hranica medzi umením a kultúrou s financovaním z verejných zdrojov a samostatne hospodáriacimi subjektmi v kultúre a kreatívnom sektore je rovnako nejasná ako hranice samotného sektora. Tento sektor tvoria takmer vo všetkých krajinách prevažne malé podniky, nezávislí umelci a iné tvorivé slobodné povolania a ide o sektor, ktorý sa vyznačuje zraniteľnosťou a neistotou a patrí medzi najviac postihnuté pandemickou krízou, ako to VR zdôraznil vo svojom uznesení o prioritách na roky 2020 až 2025.

2.

Pripomína, že v prípade kultúrneho a kreatívneho priemyslu sa všeobecne vychádza z predpokladu, že spôsobuje vytváranie „zhromaždení“, čiže je predmetom kolektívneho využívania (čo bolo dôvodom na zavedenie obmedzení, ktoré v prípade určitých kategórií pracovníkov a súvisiacich povolaní ešte neboli zrušené a spôsobujú vážne ekonomické straty a stratu pracovných miest), ale aj z predpokladu, že je spätý s pokrokom, výskumom a rastom území, ako aj s hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom. Upozornil, že pracovníci v odvetví umenia naživo patria medzi kategórie pracovníkov, ktoré kríza v dôsledku pandémie COVID-19 zasiahla najviac. Týmto ľuďom a ich rodinám hrozí, že už nebudú mať príjem a nebudú mať z čoho žiť. Vyzýva európske inštitúcie a národné vlády, aby pomohli pracovníkom v tomto odvetví tým, že zabezpečia, aby sa prostriedky z programu Kreatívna Európa dostali ku všetkým formám kultúrneho a kreatívneho priemyslu a všetkým aktérom, ktorí sú zapojení do jeho vytvárania, bez ohľadu na typ zamestnania, a tiež tým, že po dohode s členskými štátmi nájdu možnosť dať tejto podpore formu minimálneho príjmu na pokrytie základných životných potrieb.

3.

Zdôrazňuje, že v článkoch 6 a 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že EÚ má v oblasti kultúry právomoc podporovať, koordinovať alebo dopĺňať činnosti členských štátov. V súlade so zásadou subsidiarity podporuje iniciatívy EÚ v tejto oblasti právomoci, keďže zdôrazňujú dôležitý nadnárodný a európsky rozmer tohto odvetvia. Miestne a regionálne samosprávy majú dôležité právomoci, pokiaľ ide o podporu kultúrneho a medzikultúrneho dialógu, a aj uprostred pandemickej krízy by mali koordinovať viacdimenzionálne miestne a regionálne siete v odvetví kultúry, do ktorých sú zapojené všetky dôležité zainteresované strany. Toto stanovisko je vypracované v súlade s výsledkami výročného regionálneho a miestneho barometra EÚ.

4.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby umenie a kultúra boli slobodné a nezávislé, pričom kladie dôraz na bytostnú vlastnú hodnotu kultúrnej a umeleckej produkcie a zároveň poukazuje na to, že by sa mali podporiť ako kľúčové činitele upevňovania európskej identity a zhodnocovania jej sociálnej funkcie, a žiada, aby kultúra a umenie mali väčší význam v diskusii o budúcnosti EÚ, čím sa zabezpečí, že členské štáty budú kultúrny a kreatívny priemysel považovať za prioritu vďaka jeho synergiám s ostatnými politikami a štrukturálnymi fondmi v nasledujúcom programovom období.

5.

Navrhuje viesť neustály dialóg s organizáciami z kultúrneho a kreatívneho priemyslu, aby sa mohli vytvárať ľahko použiteľné systémy podpory, ktoré v dynamickom územnom ekosystéme umožnia mobilizáciu na podporu inovácii a vzdelávania, a to zriadením účelových fondov na vytváranie sietí, reguláciou mobility kultúrnych aktérov, posilnením špecializovaných kanálov a informačných platforiem, na ktorých budú umiestnené prezentačné profily umelcov, združení, kultúrnych subjektov atď. na podporu ich internacionalizácie (ako je to v prípade Europassu) a budú sa na nich uverejňovať všetky výzvy, opatrenia a špecializované a cielené, akcie, čím sa jednotlivým umelcom a prevádzkovateľom v týchto odvetviach umožní jednoduché využitie a lepšia dostupnosť majúc na pamäti, že v kultúrnom a kreatívnom priemysle sú často zamestnané samostatne zárobkovo činné osoby a pracovníci s neistým postavením a že tieto odvetvia zahŕňajú najmä malé a stredné podniky, či už ziskové alebo neziskové.

6.

Pripomína, že je potrebné zabezpečiť ešte lepšiu komunikáciu s miestnymi a regionálnymi samosprávami o opatreniach a iniciatívach zavedených v EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel, pričom v tomto období by sa malo zabezpečiť jeho lepšie monitorovanie na miestnej a regionálnej úrovni a mali by sa uznať regionálne a miestne právomoci v oblasti kultúry v záujme spravodlivého rozdeľovania finančných prostriedkov určených týmto odvetviam, keďže územné orgány lepšie poznajú základné štruktúry. Východiskovou by mohla byť existujúca platforma https://creativesunite.eu, ako aj plné využitie potenciálu národných informačných kancelárií programu Kreatívna Európa.

7.

Opakuje, že „je dôležité využívať a podnecovať digitálne príležitosti na interaktívnu propagáciu kultúry a podporu dostupnosti kultúry pre všetky skupiny spoločnosti, najmä mladých ľudí, ako budúcich správcov a podporovateľov kultúrneho dedičstva“ (1) a zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť finančné prostriedky EÚ na spolufinancovanie týchto digitalizačných činností. Je to obzvlášť dôležité v súvislosti so súčasnou pandémiou a v oblasti kultúry vo všeobecnosti, keďže sa vypuklo prejavili existujúce digitálne priepasti z geografických, ekonomických a generačných dôvodov.

8.

Pripomína, že „kultúra musí byť stredobodom záujmu medzinárodných vzťahov EÚ“ (2) a že sa objavili alternatívne formy a prístupy k medzinárodnej diplomacii vrátane kultúrnej diplomacie. Ďalej tvrdí, že európska kultúrna diplomacia by sa mala sústreďovať na propagáciu Európy a jej členských štátov, ako aj miestnych a regionálnych samospráv, a to aj prostredníctvom vzdelávacích a kultúrnych výmen, a zameriavať sa na verejnú mienku v tretích krajinách s jasným záujmom prispieť k vytváraniu pozitívneho obrazu Európy a jej členských štátov a regiónov ako prameňa identity, ktorý posilňuje sociálnu súdržnosť a dialóg. Na zachovanie vedúceho postavenia rôznorodých výrazových foriem európskej kultúry aj po pandémii COVID-19 je potrebné zmeniť paradigmu a uvedomiť si, čo máme a čo musíme propagovať aj alternatívnymi a virtuálnymi formami, ale predovšetkým potenciál tvorby a schopnosť interakcie s inými sektormi (vzájomné obohacovanie) v každej oblasti umenia a kultúry. Vďaka pandémii COVID-19 sme pochopili význam posilňovania a rozvoja kultúrnej diplomacie EÚ a schopnosti konkurovať väčšou ponukou a inováciami na svetovej scéne, na ktorej sa objavujú nové rozvíjajúce sa mocnosti, a to aj v kultúrnej rovine. Mimoriadna situácia spôsobená pandémiou COVID-19 v skutočnosti potvrdzuje význam vytvárania sietí a podpory výjazdových možností pre scénické umenie, cirkus a tiež výstavy s cieľom podeliť sa o projekty presahujúce miestnu a regionálnu úroveň. Preto je potrebné navrhnúť výjazdové možnosti pre každé umelecké pododvetvie, aby sa v roku 2022 mohli začať uskutočňovať turné a zájazdové predstavenia

9.

Súčasne poukazuje na pretrvávajúci význam podpory tradičného prístupu k pôvodnému dedičstvu s cieľom propagovať a zachovať spoločné umelecké, historické a židovsko-kresťanské dedičstvo Európy.

10.

Uvítal by podporu výziev EÚ na predkladanie návrhov, ktoré odmenia aj projekty propagujúce sociálnu úlohu kultúry, ako aj experimentovanie a inovácie v súčasnom výtvarnom umení a sú zamerané na obnovu okrajových, vidieckych alebo znevýhodnených mestských oblastí, škôl, nemocníc, útulkov a väzníc, a to oceňovaním umelcov a tvorcov za realizáciu rozsiahleho európskeho kultúrneho projektu, ktorý na jednej strane zahŕňa súčasné umenie a inovácie a na druhej strane prináša výstupy, ktoré sú schopné vzájomne sa prelínať takým spôsobom, ktorý je originálny, inovatívny, citlivý vo vzťahu k príjemcom a spoločenstvám a prispieva k vývoju nových modelov kvality života.

11.

Vyzýva na diskusiu s jednotlivými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť zavedenie nástrojov, ktorými by sa v komplexnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu zachytila rozmanitosť množstva kategórií povolaní, pričom nie vo všetkých z nich pracovníci požívajú ochranu. Navrhuje uvažovať o štandardnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý umožní prístup k pomoci a dotáciám v prípade osobitných udalostí a upraví existujúci systém tak, aby bol menej strnulý a zastaraný, a poskytne nové regulačné rámce prispôsobené novým mechanizmom tvorby, produkcie a distribúcie v týchto odvetviach a zameria sa na tvorivosť s cieľom uznať profesionalitu prevádzkovateľov. V tejto súvislosti je nutné hájiť potrebu začleniť medzi zamestnancov verejnej správy aj absolventov dramatického umenia a ďalších odborov súvisiacich s tvorbou, ktoré nie sú súčasťou verejnej správy, s cieľom prispieť k rozvoju prierezových programov z hereckej, audiovizuálnej a divadelnej perspektívy, v skratke z hľadiska tvorby.

12.

Zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zaručiť jasný legislatívny rámec, v ktorom sa výslovne zohľadní zdravie a bezpečnosť všetkých pracovníkov v oblasti kultúry a umelcov v ich pracovnom prostredí a plne zohľadniť neisté pracovné podmienky v kultúrnom a kreatívnom priemysle počas tohto obdobia pandémie, ako aj počas celej obnovy a kým budú pretrvávať následky pandémie.

Súvislosť s politickým prioritami

13.

Napriek horizontálnym a odvetvovým opatreniam zavedeným od začiatku pandémie COVID-19 vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o osud kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

14.

Víta dohodu o programe Kreatívna Európa, ktorú v decembri 2020 dosiahli Rada a Európsky parlament, najmä podporu vo výške 2,2 miliardy EUR pre umelcov. Takáto dohoda je uznaním významu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a prináša značné zvýšenie prostriedkov pre odvetvie, ktoré bude vo fáze obnovy potrebovať veľkú pomoc.

15.

Poukazuje na potrebu zamerať sa na udržateľné kultúrne aktivity, podporovať bez vekového obmedzenia investície do umelcov a iných pracovníkov v kultúre, ktorí vyjadrujú také hodnoty, ako je demokracia, otvorenosť svetu, sociálna integrácia, inklúzia či ekologické povedomie, a do verejného využívania umenia, podporovať jeho rozprúdenie a oživenie prostredníctvom programov EÚ a zlepšiť dostupnosť celého radu udržateľných nástrojov finančnej podpory, ako sú verejné dotácie, rizikový kapitál a dlhodobé úvery so zvýhodnenými podmienkami splácania.

16.

Víta rozhodnutie uľahčiť účasť malých kultúrnych projektov na programe Kreatívna Európa dosiahnutím podstatného zjednodušenia administratívnych postupov, najmä vo fáze podávania žiadostí, a odporúča okrem iného integrovať investície rôznych fondov EÚ do kultúry, zjednodušiť postupy a rozšíriť možnosť spolufinancovania, pokiaľ sa s ním počíta, na projekty malých subjektov až do výšky 80 %, čím by sa pre nadácie, banky a inštitúcie otvorila možnosť financovať zostávajúcu časť. Pripája sa v tejto súvislosti k výzve Európskeho parlamentu na „rozsiahlu a primárnu podporu odvetví kultúrneho a kreatívneho priemyslu založenú na grantoch s cieľom zabezpečiť živobytie miestnych komunít“ a súhlasí s tým, že je potrebné, aby sa „na kultúrne a kreatívne sektory a priemysel vyčlenili aspoň 2 % prostriedkov z Mechanizmu na obnovu a odolnosti určených na obnovu, a to podľa ich osobitných potrieb“ (3). Žiada začleniť kultúrny a kreatívny priemysel do REACT-EU, pričom trvá na potrebe integrovať kultúru do politík členských štátov na vykonávanie REACT-EU, ako aj nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE), aby sa zabránilo zvýšeniu vplyvu nákladov na kultúru na rozpočty miest a regiónov, ktoré už trpeli počas pandémie COVID-19, a vyzýva na využívanie tzv. kaskádového financovania, čo je mechanizmus, ktorý už Európska komisia zaviedla pod názvom „finančná podpora pre tretie strany“.

17.

Súhlasí s tým, že je potrebné vytvoriť jednotný portál EÚ, ktorý by spájal informácie zo všetkých programov EÚ, z ktorých sa financuje kultúrne dedičstvo (4).

18.

Oceňuje rastúci záujem a snahu miestnych a regionálnych samospráv v celej Európe presadzovať v členských štátov spoločné predstavy a opatrenia. Dúfa, že aktivity podobné iniciatívam uskutočneným v rámci Charty z Agrigenta (5), ktorú podpísali stovky primátorov a starostov i predsedovia talianskych regiónov a ktorú podporujú obzvlášť reprezentatívne združenia a Európsky výbor regiónov (6), sa budú môcť zopakovať aj v iných krajinách

19.

Dúfa, že odvetviu kultúrneho dedičstva bude napriek obmedzeniam spôsobeným pandémiou COVID-19 dopriata účasť, udržateľnosť, ochrana a inovácie, čo sú štyri piliere, na ktorých boli navrhnuté iniciatívy Európskeho roka kultúrneho dedičstva, a že vzhľadom na krízu spôsobenú týmto ochorením bude zvyšovanie finančných prostriedkov na program Kreatívna Európa štrukturálne a priamo riadené regionálnymi samosprávami.

20.

Odborníci v oblasti kultúrneho dedičstva majú najlepšie predpoklady na to, aby celú komunitu informovali o zásadných prínosoch kultúrneho dedičstva pre ekonomiku, kultúru, životné prostredie a spoločnosť.

21.

Podporuje významnejšiu úlohu tvorcov, umelcov, technického personálu a prevádzkovateľov a iných aktérov v oblasti kultúrneho dedičstva, aby sa nepovažovali len za „prostriedky“ na rast hospodárstva a konkurencieschopnosti. Situácia v súvislosti s pandémiou COVID-19 skutočne ešte viac zvýraznila potrebu začleniť kultúru prierezovým spôsobom do učebných osnov v systéme vzdelávania. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité zahrnúť do vyučovacích hodín scénické umenie.

22.

Je osobitne znepokojený rastúcim nedostatkom kvalifikovaných remeselníkov, reštaurátorov a odborníkov v oblasti kultúrneho dedičstva. Vyzýva európske inštitúcie, aby začlenili zachovanie cenných postupov a poznatkov do budúcich iniciatív na zachovanie kultúrneho dedičstva.

Osobitný miestny, resp. regionálny rozmer

23.

Žiada, aby členské štáty pri dodržaní zásady doplnkovosti a subsidiarity, ktorá je hlavnou zásadou EÚ v oblasti kultúrnych vzťahov, výrazne podporovali alebo koordinovali činnosti s cieľom vymedziť strategický európsky prístup k oživeniu kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

24.

Uznáva úlohu miestnych a regionálnych samospráv ako nesmierne dôležitých subjektov z hľadiska propagácie, podnecovania a podpory kultúrnych aktivít v oblasti hudby, výtvarného umenia, folklóru, scénického umenia, audiovizuálnej tvorby, publikačnej činnosti, kultúrneho dedičstva a pod., a to vďaka poskytovaniu grantov, ktoré pomáhajú zlepšiť podmienky príjemcov počas tých mesiacov, keď boli v dôsledku zdravotných opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou COVID-19 zrušené alebo obmedzené hromadné podujatia, ale aj vďaka iným podporným opatreniam, ako je bezplatné poskytovanie priestorov na kultúrne aktivity alebo uľahčenie využívania verejných priestranstiev.

25.

Pripomína, že keď hovoríme o kultúre a tvorivosti, nie vždy to má niečo dočinenia s hmotnými statkami. Niekedy kultúra a tvorivosť zostáva v nemateriálnej rovine, keď je umelec totožný s umeleckým dielom, k čomu dochádza spevom, tancom, žonglérskym alebo artistickým vystúpením, hudobným, pantomimickým alebo iným hereckým či akrobatickým výkonom. Každý z umelcov je zapojený do odovzdávania tradícií, návykov a zvykov, vyvoláva emócie, vytvára pocity, propaguje región, láka turistov, prekračuje všetky druhy psychologických bariér, ale niekedy sa mu nepodarí prekonať štrukturálne prekážky, ktoré v súčasnosti ešte navýšila pandémia. Skúsenosti odborníkov z oblasti kultúrneho dedičstva sú jedinečným verejným statkom, ktorý je nevyhnutný na zaistenie kvality, optimálneho zhodnotenia a udržateľnosti pri ochrane a v úsilí o zachovanie kultúrneho dedičstva. Preto sú potrebné strategické opatrenia samospráv zamerané na ochranu rozličných kultúrnych ekosystémov.

26.

Poukazuje na to a dúfa, že EÚ prijme opatrenia na aktiváciu vhodnej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom podporiť, propagovať a oživiť množstvo kategórií pracovníkov súvisiacich s odvetviami kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktoré pandémia COVID-19 zastavila. Každá z nich má rôzne osobitosti a potrebuje rôzne priestory a rozdielne posudzovanie, ale všetky prispievajú k vytváraniu príležitostí v regiónoch pre cestovný ruch a ich sociálny, hospodársky a kultúrny rozvoj. Medzi mnohé príklady patria: kultúrne dedičstvo, a to materiálne: s mimoriadne zložitou správou monumentov a archeologických nálezísk – vrátane tých pod vodou – múzeá, archívy a knižnice; a nemateriálne: miestne a regionálne slávnosti, gastronómia, umelecká tvorba; informačné aktivity počnúc konferenciami až po podujatia typu európske hlavné mestá kultúry; scénické umenie a predstavenia, hudba a tanec počnúc operou a cirkusmi až po pouličných umelcov; kreatívne sektory, do ktorých patrí kinematografia, vydavateľstvá, dizajn, reklama, ako aj rozhlas a televízia; grafické umenie, sochárstvo, výtvarné umenie a architektúra; a tiež kultúrne inštitúcie a nadácie.

27.

Vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby využívali fondy EÚ a rôzne programy a opatrenia na podporu jednotlivých umelcov, najmä tých menej známych, ktorí však už pôsobia v tomto odvetví, a rozvíjali tak príležitosti na podujatia a výmeny vrátane virtuálnych výmen v súčasnosti, ktoré môžu odhaľovať rozmanitý tvorivý potenciál skrytý v regiónoch, čím sa stanú veľvyslancami a propagátormi vlastnej kultúry, ktorými už mnohí z nich boli v minulosti. Vzájomným prepojením dokážu sprostredkovať jednotnú európsku charakteristickú črtu a pritom si často zachovať i osobitosti, typické pre ten-ktorý členský štát či región. Vyzýva na stimuláciu intenzívnej spolupráce s národnými kontaktnými miestami programu Kreatívna Európa s cieľom zlepšiť poznatky a informovanosť v jednotlivých územných celkoch a zasadzuje sa za to, aby sa v rámci tohto programu tiež uľahčila spolupráca medzi regiónmi.

28.

Dôrazne podporuje rozhodnutie Rady a Európskeho parlamentu stanoviť cezhraničnú spoluprácu medzi priority kultúrnej časti, aby sa posilnila nadnárodná spolupráca a cezhraničný rozmer tvorby, obehu a viditeľnosti európskych diel, ako aj mobilita kultúrnych a kreatívnych subjektov. Je pripravený prispieť v spolupráci s Európskym parlamentom k vypracovaniu štatútu európskeho umelca, a žiada, aby sa v tejto súvislosti venovala osobitná pozornosť umelcom zo vzdialenejších európskych regiónov. Súhlasí s Európskym parlamentom, že „je potrebné chrániť zamestnanosť v odvetví kultúrneho dedičstva, podporovať reštaurátorov a odborníkov na dedičstvo a poskytnúť im potrebné nástroje, ktoré potrebujú na ochranu pamiatok európskeho dedičstva“ (7). Pripomína tiež, že by sa nemalo zabúdať na odborníkov na kultúrne dedičstvo, ktorí pracujú v interdisciplinárnom a medziodvetvovom prostredí a kombinujú tradičné, kreatívne a inovačné prístupy na ochranu nenahraditeľného dedičstva Európy pre budúce generácie. Žiada preto, aby sa podporovala väčšia mobilita tým, že sa odborníkom na kultúrne dedičstvo plne uznajú ich formálne a neformálne vedomosti a zručnosti.

29.

Pripomína, čo hospodárskym subjektom v kultúre bolo vždy jasné, že mestá a ostatné územné celky, ktoré dokážu zhodnotiť svoje dejiny, prezentovať a modernizovať sa, prehodnotiť svoje postoje a poskytnúť priestor ľahkému, kreatívnemu a udržateľnému hospodárstvu, sa stávajú príťažlivými nielen pre turistov a súvisiace hospodárske odvetvia, ale aj pre podniky v nich usídlené, a to aj z hľadiska hodnoty nehnuteľností na danom území a generačnej a medzikultúrnej rovnováhy v štrukturálne mnohorasových a mnohonáboženských spoločnostiach.

30.

Vyzýva na podporu územných samospráv pri snahách o oživenie a na otvorenosť voči experimentovaniu so zreteľom na nové projekty a nápady, ktoré sa ďalej rozvíjajú v čase, keď je na revitalizáciu kultúrneho a kreatívneho priemyslu potrebná zmena paradigmy. Mestské priestory a územia by sa mali obnoviť jednoduchými projektmi, ktoré všetkým uľahčia získavanie poznatkov, a to aj na okrajových a najvzdialenejších územiach a v menej rozvinutých regiónoch, prostredníctvom už existujúcej alebo plánovanej kultúrnej infraštruktúry a jej integrácie a využitia na danom území a zavádzaním plánov na ochranu a zachovanie historického dedičstva daných území.

31.

Domnieva sa, že je potrebné navrhnúť tvorivé riešenia na obnovu, zmenu funkčnosti, novú interpretáciu a správu týchto území, ktoré môžu siahať od virtuálnych a nehmotných opatrení vo vzťahu k prostrediu, až po lokálne fyzické zásahy, napríklad s využitím vizuálnych, divadelných a interpersonálnych umení, aplikovaného umenia, komunikácie, digitálnej výroby a virtuálnej reality, so zapojením komunít prostredníctvom činností, ktoré podporujú sociálnu súdržnosť a rozvoj medziľudských sietí, s charakteristikami uplatniteľnosti a udržateľnosti. Príkladom môže byť umelecká trasa Fiumara d’Arte, čo je medziprovinciálny program predstavovania diel svetoznámych umelcov, ktoré sa predovšetkým na konkrétnych podujatiach stávajú katalyzátorom nových talentov a dávajú im príležitosť predstaviť sa. Tým sa rozvíja miestna kultúra posilňovaním jej identity a osobitosti, vytváraním jedinečnej, lokalizovanej a neprenosnej hodnoty, kde kultúrne činitele majú význam aj na európskej úrovni.

32.

Pripomína už vyjadrené názory na iniciatívu „Európske hlavné mesto kultúry“, ktorá pomohla zvýrazniť bohatstvo, rozmanitosť a spoločné aspekty európskych kultúr. Považuje za potrebné pokračovať v tejto a iných iniciatívach, ktoré by sa podobne ako značka „Európske dedičstvo“ mohli ešte lepšie využívať. Je dôležité rozvíjať kultúrne a tvorivé poznatky, najmä v mladšej generácii, a nepodceňovať odvetvia cestovného ruchu a školského cestovného ruchu, ktoré trpia rovnako ako kultúrny a kreatívny priemysel a ktoré nemôžu existovať virtuálne.

33.

Zdôrazňuje význam dobrovoľníckej práce pri ochrane kultúrneho dedičstva, a preto víta cielenú výzvu zameranú na kultúrne dedičstvo v rámci Európskeho zboru solidarity.

Všeobecné pripomienky

34.

Považuje za potrebné podporovať v celej Európe šírenie umeleckej tvorby a kultúry i medzinárodnú propagáciu umelcov, vydavateľov a kritikov a iných pracovníkov kultúry, ako aj tvorcov prepojených s inými disciplínami, a to prostredníctvom výziev zdôrazňujúcich sociálnu úlohu umenia a kultúry, so zapojením miestnych samospráv, regiónov, kultúrnych inštitúcií v úzkom slova zmysle, škôl, nemocníc, útulkov a väzníc, ktoré pôsobia ako vedúci predstavitelia projektov zameraných na obnovu okrajových alebo znevýhodnených mestských oblastí a budov. Projekty by mali zahŕňať spoluprácu medzi európskymi subjektmi rôznej štátnej príslušnosti a propagačnú fázu vo viacerých krajinách EÚ, pričom by sa vytvorili diela schopné originálneho, inovatívneho a komunitného prepojenia, čo by prispelo k rozvoju nových modelov kvality života a vhodnej zmene krokov smerujúcich k skutočnej demokratizácii umenia kultúry a väčšiemu zapojeniu občanov. Rovnako je potrebné propagovať nové formy inovácií pri riadení kultúry a posilniť inkubátory kultúrnych projektov a iniciatív.

35.

Súhlasí s tým, že je potrebné vytvárať nové diela, ale predovšetkým prostredníctvom umenia a kultúry podporovať integrovanejšie, štruktúrovanejšie a efektívnejšie sociálne ciele, a to aj vzhľadom na krízu trhu spôsobenú pandémiou COVID-19, ako aj systémovú krízu. Najmä na základe voľného využívania praxe tzv. umeleckého bonusu (art bonus), ktorý zaviedla talianska vláda a ktorý podnietil osvedčenú prax v sponzorstve, by sa mohli uverejňovať výzvy a konkurzy na podporu objednávania diel súčasných európskych umelcov a iných pracovníkov kultúry súkromnými osobami a podnikmi, ktoré ich budú zaväzovať sprístupniť tieto diela na určitý čas verejnosti v múzeách, dokonca aj ako súčasť putovných výstav.

36.

Vo vzťahu ku „kultúrnym zoskupeniam“ či „kreatívnym zónam“ zdôrazňuje, že vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 je potrebné umiestniť mestá a regióny do centra znalostných sietí s cieľom dosiahnuť úplné využitie voľného pohybu myšlienok, kapitálu a osôb v sústave svetového hospodárstva. Pre rozvoj takýchto zoskupení je mimoriadne dôležitá podpora od miestnych a regionálnych samospráv, ktoré však musia byť napojené na integrované, rozšíriteľné, európske a globálne znalostné siete, aby zvýšili svoju účinnosť. Inštitúcie EÚ by preto mali finančne podporovať miestne a regionálne samosprávy, ako aj miestnych aktérov pri realizácii takýchto projektov.

37.

Navrhuje považovať kultúrne a kreatívne sektory za odvetvia primárnych tovarov, aby v prípade nových mimoriadnych udalostí, akou je pandémia COVID-19, neboli sankcionované obmedzeniami pohybu. Preto bude potrebné anticipovať a vypracovať spoločné usmernenia, ktoré im umožnia pokračovať v činnosti, aj keď s obmedzeniami z hľadiska využiteľnosti.

38.

So záujmom víta nový európsky Bauhaus, ktorý ohlásila predsedníčka Komisie von der Leyenová ako súčasť iniciatívy „vlna obnovy“, a považuje za potrebné podporovať novú európsku estetiku založenú na spoločenskej potrebe krásy, prepojeniach medzi súčasnou realitou, premenami a prostredím a na rozvoji a používaní ekologicky udržateľných materiálov, ako to realizovala napríklad skupina Superstudio Group z Milána.

39.

V tejto súvislosti opakuje svoju predchádzajúcu požiadavku „zvýšiť investície do kultúry a do plánov na využívanie kultúrneho dedičstva, vrátane opusteného a zanedbaného,“ jeho zachovanie a šírenie, „a na participatívne a udržateľné hospodárenie s ním v rámci novej mestskej agendy 2030. Bude si to vyžadovať uplatnenie inovatívnych iniciatív podporovaných obcami a iniciatív v oblasti spolupráce presadzovaných regionálnymi zainteresovanými stranami“ (8).

---

(1)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kultúra v ambicióznejšej Únii: úloha regiónov a miest (Ú. v. EÚ C 141, 29.4.2020, s. 39).

(2)  Návrh stanoviska Európskeho výboru regiónov — Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 95).

(3)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. septembra 2020 o kultúrnej obnove Európy [2020/2708(RSP)].

(4)  Návrh správy výboru CULT Európskeho parlamentu, 2019/2194(INI).

(5)  Cieľom Charty z Agrigenta podpísanej 30. októbra 2019 v Ríme je podporovať účinné politiky na zlepšenie využívania kultúrneho dedičstva EÚ (http://www.anci.it/wp-content/uploads/Carta-di-Agrigento-per-una-nuova-Agenda-europea-della-Cultura.pdf).

(6)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kultúra v ambicióznejšej Únii: úloha regiónov a miest (Ú. v. EÚ C 141, 29.4.2020, s. 39).

(7)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. septembra 2020 o kultúrnej obnove Európy [2020/2708(RSP)].

(8)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kultúra v ambicióznejšej Únii: úloha regiónov a miest (Ú. v. EÚ C 141, 29.4.2020, s. 39).