—

so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14 o práve na vzdelanie,

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj OSN a na ciele udržateľného rozvoja, najmä na cieľ 4 a jeho ciele,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Radou, Európskym parlamentom a Komisiou v novembri 2017, a najmä na jeho zásadu 1 o vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní a zásadu 4 o aktívnej podpore zamestnanosti,

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 1. júla 2020 o odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) v záujme udržateľnej konkurencieschopnosti, sociálnej spravodlivosti a odolnosti (COM(2020)0275)) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0123),

—

so zreteľom na správu Komisie z októbra 2017 s názvom Mapovanie opatrení na sledovanie absolventov odborného vzdelávania a prípravy v členských štátoch EÚ,

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET) (1),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) (2),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady zo 16. júna 2020 o boji proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19 vo vzdelávaní a odbornej príprave,

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 8. novembra 2019 o ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru na podporu systémov vzdelávania a odbornej prípravy orientovaných na budúcnosť (3),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 15. marca 2018 o európskom rámci pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2020)0121) a (SWD(2020)0122),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu (COM(2020)0276),

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 1. júla 2020 s názvom Most k pracovným miestam – posilnenie záruky pre mladých ľudí, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (COM(2020)0277),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (COM(2020)0625) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0212),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0209),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

—

so zreteľom na politický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020),

—

so zreteľom na Európsky rámec pre osobné a sociálne kompetencie a schopnosť učiť sa (LifeComp),

—

so zreteľom na súhrnnú správu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) z 15. apríla 2020 na základe informácií, ktoré poskytla komunita odborníkov v oblasti učňovskej prípravy Cedefop, s názvom Ako európske krajiny riadia učňovskú prípravu v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19?,

—

so zreteľom na správu strediska Cedefop z roku 2020 s názvom „Odborné vzdelávanie a príprava v Európe, 1995 – 2035 – Scenáre európskeho odborného vzdelávania a prípravy v 21. storočí,

—

so zreteľom na sériu siedmich výskumných prác strediska Cedefop s názvom Meniaca sa povaha a úloha odborného vzdelávania a odbornej prípravy v Európe,

—

so zreteľom na publikáciu strediska Cedefop z roku 2013 s názvom Výhody odborného vzdelávania a prípravy v Európe pre ľudí, organizácie a krajiny,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o systéme záruk pre mladých ľudí (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o európskej spolupráci pri odbornom vzdelávaní a príprave na podporu stratégie Európa 2020 (10),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 20. mája 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 85/368/EHS o porovnateľnosti kvalifikácií v odbornom vzdelávaní medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva (11),

—

so zreteľom na štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zo 6. mája 2020 s názvom Odborné vzdelávanie a príprava v čase krízy: budovanie základov odolných systémov odborného vzdelávania a prípravy,

—

so zreteľom na otázke Rade a Komisii k odporúčaniu Rady týkajúcemu sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (O-000068/2020 – B9-0027/2020 a O-000069/2020 – B9-0028/2020),

—

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A.

keďže odborné vzdelávanie a príprava (OVP) sú nevyhnutnou súčasťou európskych systémov vzdelávania a celoživotného vzdelávania, ktoré mladým ľuďom a dospelým poskytujú vedomosti, know-how, zručnosti a kompetencie, ktoré potrebujú pre zamestnanie; keďže OVP predstavuje približne polovicu absolventov vyššieho sekundárneho vzdelávania v Európskej únii; keďže OVP by mohlo mať zásadný význam pre riešenie výziev vyvolaných zrýchľujúcimi sa makro trendmi a budúcimi transformáciami, a mohlo by byť kľúčom k vyplneniu zväčšujúcej sa medzery v zručnostiach na trhu práce EÚ;

B.

keďže podľa strediska Cedefop si približne dve tretiny Európanov (68 %) myslia, že odborné vzdelávanie na vyššej strednej škole má v ich krajine pozitívny obraz, zatiaľ čo len necelá štvrtina (23 %) tvrdí, že má negatívny obraz (12);

C.

keďže vzdelávanie a odborná príprava zohrávajú ústrednú úlohu aj pri integrácii ľudí do spoločnosti a podpore účasti na politickom procese, čím pomáhajú budovať začlenenie, ako aj demokratické a aktívne občianstvo;

D.

keďže OVP môže podporiť profesionálny rozvoj študentov a pracovníkov, výkonnosť spoločnosti, konkurencieschopnosť, výskum a inovácie a je ústredným aspektom úspešnej zamestnanosti a sociálnej politiky;

E.

keďže OVP v Európe je veľmi rozmanitá a nie rovnako atraktívna pre všetkých študentov; keďže národné systémy a iniciatívy musia byť na úrovni EÚ kompatibilnejšie a prepojenejšie; keďže Komisia a politiky EÚ môžu hrať dôležitú úlohu pri podpore a koordinácii opatrení členských štátov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na úrovni EÚ; keďže úloha nadnárodných a vnútroštátnych sietí a partnerstiev poskytovateľov OVP je kľúčová pri šírení politického programu OVP a osvedčených postupov EÚ;

F.

keďže počiatočné odborné vzdelávanie a príprava (počiatočné OVP) sa už nepovažuje iba za odbornú cestu, ale aj za alternatívnu cestu k akademickému titulu, ktorá obsahuje mnoho prvkov akademického vzdelávania a ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k dosiahnutiu terciárneho, vysokoškolského vzdelania; keďže v krajinách, kde je duálny systém dobre zavedený, odborná cesta vždy kombinovala praktické skúsenosti na pracovisku s akademickým štúdiom v školách;

G.

keďže ďalšie odborné vzdelávanie a príprava (ďalšie OVP) je kľúčom k dosiahnutiu sociálnych a hospodárskych cieľov EÚ; keďže ďalšie OVP zlepšuje účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní, posilňuje ich zamestnateľnosť a zvyšuje zamestnanosť v Európe;

H.

keďže európske systémy OVP čelia významným výzvam; keďže tieto systémy musia byť vybavené schopnosťou prispôsobiť sa rýchlo sa vyvíjajúcej zelenej a digitálnej transformácii, technologickému vývoju, zmenám v povolaní a prechodu na kvalifikovanejšie pracovné miesta, meniacim sa potrebám trhu práce, riešeniu súčasných nedostatkov zručností a predchádzaniu budúcim nedostatkom, novým obchodným modelom, novým formám organizácie práce, demografickým trendom, rozvoju súdržnosti a infraštruktúry; keďže členské štáty a inštitúcie EÚ musia zintenzívniť svoje úsilie a podporu pri vytváraní čo najlepších podmienok pre odborné vzdelávanie a prípravu, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť týmto výzvam a potrebám zručností na trhu práce;

I.

keďže pre krajiny s dobre navrhnutými programami odbornej prípravy je jednoduchšie vyhnúť sa nezamestnanosti mladých ľudí, a to aj v čase krízy; keďže podľa analýzy Inštitútu ekonomiky práce IZA sa krajiny s duálnym systémom odborného vzdelávania lepšie vyrovnali s hospodárskou krízou v roku 2008 a jej účinkami na mladých ľudí na trhu práce; keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí v krajinách bez duálneho systému OVP sa v tom čase výrazne zvýšila (13);

J.

keďže napriek úsiliu o vytvorenie koordinovaného európskeho kvalifikačného rámca a rozvoj národných kvalifikačných rámcov má mnoho mobilných pracovníkov v EÚ ťažkosti s uznávaním svojich zručností a odbornej prípravy a s hľadaním rovnocenného zamestnania v iných členských štátoch;

K.

keďže duálny systém zvyčajne neposkytuje možnosť pokračovať vo vzdelávacom procese na všetkých úrovniach; keďže duálny systém musí byť flexibilný a schopný reagovať na zmeny na trhu práce a na nové, zatiaľ neznáme pracovné miesta;

L.

keďže stáže a odborná príprava u zahraničných zamestnávateľov v rámci programu Erasmus+ majú významný vplyv na podporu študentov a absolventov odborných a technických škôl pri hľadaní zamestnania a rozvoji kompetencií požadovaných na trhu práce vrátane jazykových, odborných jazykových a sociálnych zručností;

M.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 vystavila činnosti odborného vzdelávania a prípravy, ako aj štandardné vzdelávanie vo všeobecnosti vážnemu tlaku, keď sa prerušilo vzdelávanie na pracoviskách aj v školách; keďže pandémia narúša najmä učenie sa prácou vrátane učňovskej prípravy a programov odbornej prípravy, ktoré majú často výrazne klesajúci počet účastníkov, ponúk a nových študentov; keďže dôsledky krízy COVID-19 tiež poskytujú príležitosť na začatie digitálnej a technologickej revolúcie v oblasti OVP, ktorá môže podľa možnosti prelomiť fyzické bariéry a výrazne zvýšiť svoj dosah a vplyv na očakávané výsledky;

N.

keďže v mnohých odvetviach je učňovská príprava výrazne ovplyvnená zatváraním spoločností a prácou na kratší pracovný úväzok;

O.

keďže je pravdepodobné, že mladí ľudia budú neprimerane trpieť dôsledkami hospodárskej krízy vyvolanej pandémiou ochorenia COVID-19 z hľadiska nezamestnanosti; keďže v auguste 2020, potom, ako v predchádzajúcich mesiacoch rýchlo rástla, dosiahla nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ 17,6 % a v eurozóne 18,1 % (v auguste 2019 to bolo 14,1 % a 15,4 %), a keďže sa očakáva, že v blízkej budúcnosti ďalej porastie a že mnoho mladých ľudí uväzní v neistých a neštandardných formách zamestnania alebo nečinnosti s nedostatočnou sociálnou ochranou; keďže EÚ musí urobiť z nezamestnanosti mladých ľudí a ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), jednu z hlavných politických priorít, aby sa zabránilo vytváraniu ďalšej „stratenej generácie“ v dôsledku súčasnej krízy, ktorá bude mať tiež nepriaznivý vplyv na duševné zdravie a životy miliónov mladých ľudí; keďže OVP je kľúčovým faktorom pri príprave študentov na demokratické spoločnosti a pri úspešnom vstupe na trh práce a účasti na ňom;

P.

keďže nedávny sociálno-ekonomický vývoj a kríza vyvolaná pandémiou ochorenia COVID-19 zvýšili sociálne nerovnosti a zvýraznili potrebu mať nielen efektívnejšie, ale aj prístupnejšie a inkluzívnejšie systémy OVP, pokiaľ ide o zraniteľné skupiny a ľudí žijúcich vo vidieckych alebo vzdialených oblastiach; keďže rovnaké príležitosti pre všetkých sú kľúčové; keďže prístup k počítačom, širokopásmové pripojenie, digitálna podpora a ďalšie nástroje technologického vzdelávania sú kľúčové nielen pre poskytovateľov OVP, ale aj pre študentov, aby sa zabránilo prehlbovaniu nerovností a zabezpečilo, aby sa na nikoho nezabudlo;

Q.

keďže 60 miliónov dospelých osôb v EÚ má nízku kvalifikáciu; keďže podľa strediska Cedefop je v EÚ 128 miliónov dospelých, ktorí majú nízku úroveň vzdelania, nízke digitálne zručnosti alebo nízke kognitívne schopnosti alebo majú stredne vysokú úroveň vzdelania, ale hrozí im strata zručností a zastaranie zručností, a preto potrebujú zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu; keďže dobre navrhnuté a inkluzívne systémy OVP majú strategický význam pre zvýšenie schopností a zručností všetkých študentov a podporu prístupu ku kvalitným pracovným príležitostiam;

R.

keďže v roku 2017 absolvovalo 4,3 % žiakov na nižšom stredoškolskom vzdelávaní v EÚ odborné programy, pričom tento podiel dosiahol 47,8 % pre vyššie stredné vzdelávanie a 92 % pre postsekundárne neterciárne vzdelávanie; keďže v roku 2017 tvorili ženy, ktoré absolvovali odborné programy vyššieho stredného vzdelávania v EÚ, 46,7 % všetkých absolventov (14);

S.

keďže v OVP, tak ako vo vzdelávaní, zdôraznila kríza spôsobená ochorením COVID-19 niektoré výzvy a obmedzenia dištančného vzdelávania v technických a obsahových oblastiach;

T.

keďže dištančné vzdelávanie predstavuje riziko zvýšenia miery predčasného ukončenia školskej dochádzky u zraniteľných študentov, a preto musí zostať skôr doplnkom ako alternatívou k bežnému vzdelávaniu;

U.

keďže na úrovni EÚ neexistuje schválená definícia ani spoločné chápanie mikrocertifikátov v odbornom vzdelávaní a príprave; keďže mikrocertifikáty by sa mali považovať za doplnok k úplnej kvalifikácii a mali by sa uznávať ako dôkaz zmysluplných a vysoko kvalitných výsledkov na základe noriem týkajúcich sa spôsobu dodania, postupu posudzovania a dĺžky trvania;

V.

keďže takmer jedna tretina (30,5 %) všetkých spoločností s 10 alebo viac osobami zamestnanými v obchodnom hospodárstve EÚ-28 poskytovala v roku 2015 počiatočné OVP, aj keď tento podiel sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšil (15);

W.

keďže 72,6 % spoločností zamestnávajúcich 10 alebo viac osôb v EÚ-28 poskytlo v roku 2015 svojim zamestnancom ďalšie OVP; keďže to znamenalo nárast oproti rokom 2005 a 2010, keď zodpovedajúce podiely dosiahli 59,7 % a 65,7 % (16);

X.

keďže vplyv počiatočného OVP a ďalšieho OVP na výsledky trhu práce často odráža priame alebo nepriame účinky na súhrnnú individuálnu produktivitu; keďže medzi hlavné výsledky, ktoré zdôrazňujú krajiny, patria vyššia účasť na trhu práce, nižšia nezamestnanosť, možnosť získať kvalifikáciu pre všetky kategórie, ktoré ju predtým nemali, a šanca postúpiť na kariérnom rebríčku; keďže prostredníctvom celoživotného vzdelávania môžu jednotlivci zlepšovať svoje pracovné príležitosti a úroveň kvalifikácie, čo vedie k vyššiemu odmeňovaniu a vyšším ekonomickým a sociálnym výstupom, ako je napríklad ekonomická sebestačnosť, a môže tiež zvýšiť psychickú pohodu (17);

Y.

keďže počiatočné OVP a ďalšie OVP majú priamy vplyv na generačné zmeny a situáciu rodín;

Z.

keďže počiatočné OVP a ďalšie OVP pomáhajú zvyšovať efektívnosť spoločností a inovácií;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.