Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Zavedenie ochranných opatrení pre poľnohospodárske produkty v obchodných dohodách

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 364/07)

Spravodajca:

Arnold PUECH D'ALISSAC

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	29. 6. 2020
Prijaté v pléne	16. 7. 2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	204/2/3

1.   Závery a odporúčania

1.1

Posilnená medzinárodná spolupráca je predpokladom účinných ochranných doložiek.

1.1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) upozorňuje, že dodávky potravín pre ľudstvo sú a aj naďalej budú veľkou výzvou najmenej do roku 2050. Aby sme nasýtili 9 až 10 miliárd ľudí, budeme potrebovať všetky poľnohospodárske činnosti na svete. Podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa celosvetová produkcia bude musieť v rokoch 2007 až 2050 zvýšiť o 70 %. Výrobnú kapacitu každej krajiny je preto potrebné chrániť presadzovaním vhodných poľnohospodárskych a obchodných politík a zároveň zaručením organizovaného medzinárodného obchodu, ktorý dokáže čeliť náhlym výkyvom v produkcii, ako aj trvalým nedostatočným kapacitám určitých zemepisných oblastí.

1.1.2

Podľa EHSV je nevyhnutné harmonizovať výrobné normy, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže a aby každá krajina mohla vyrábať základné potraviny.

1.2

Treba pokračovať v zlepšovaní transparentnosti trhu.

1.2.1

Iniciatíva AMIS (Agricultural market information system – informačný systém pre poľnohospodárske trhy), ktorá bola zriadená v roku 2011 na stretnutí ministrov poľnohospodárstva G20 a ktorá združuje hlavných svetových producentov a dovozcov obilnín a olejnín, umožňuje zistiť skutočnú situáciu na trhoch a je tiež fórom pre dialóg a koordináciu medzi zástupcami vlády v čase veľkej nestability na poľnohospodárskych trhoch. Táto iniciatíva sa ukázala ako užitočná, treba ju však ďalej rozvíjať z hľadiska počtu zúčastnených krajín a rozsahu, aby sa vzťahovala aj na iné produkty, s ktorými sa obchoduje na svetových trhoch.

1.3

Ochranné doložky (všeobecné aj dvojstranné) Svetovej obchodnej organizácie (WTO) týkajúce sa poľnohospodárstva sa musia zlepšiť podľa rôznych kritérií, ktoré EHSV uvádza v tomto stanovisku. Musí sa zabezpečiť spravodlivá hospodárska súťaž a udržateľnosť európskych sektorov a zaručiť potravinová suverenita v prospech všetkých občanov, producentov aj spotrebiteľov. Táto potreba potravinovej suverenity sa vo veľkej miere potvrdila počas pandémie ochorenia COVID-19.

1.3.1   Rýchla reakcia

Súčasné doložky sú neúčinné vzhľadom na príliš dlhý čas, ktorý je potrebný na ich zavedenie do praxe. Vďaka digitalizácii hospodárstva však môžu byť údaje k dispozícii do niekoľkých hodín. Sledovanie obchodných objemov a cien je v súčasnosti účinné a umožňuje rýchlu reakciu.

1.3.2   Automatická reakcia

Obchodné toky možno ľahko regulovať vďaka presným poznatkom obchodu. Koordinované vykonávanie vývozcami a dovozcami by sa mohlo realizovať automaticky, akonáhle sa počas vymedzeného obdobia (napríklad počas jedného roka) zaznamená zvýšenie objemu obchodu o 10 %. Ak je dôvodom zvýšenia nepredvídaná udalosť, v dôsledku ktorej sa produkcia znížila, doložka by sa neaktivovala. Naopak, ak zvýšenie nie je odôvodnené, uplatní sa dodatočné clo, aby sa toto zvýšenie obmedzilo.

1.3.3   Primeraná reakcia

V závislosti od povahy a pôvodu zvýšenia obchodných tokov musí byť reakcia primeraná, aby sa toto zvýšenie znížilo alebo aby sa zabezpečilo účinné pozastavenie destabilizujúcich tokov pre príslušné sektory.

1.3.4   Komplexná reakcia

Zohľadniť sa musia všetky dovozné toky, a to bez ohľadu na ich colný status a bez predchádzajúceho oznámenia. Kvóty so zníženým clom sa v dohodách o voľnom obchode udeľujú práve pri tzv. citlivých produktoch a práve v týchto sektoroch dochádza k rýchlej destabilizácii. Preto sa aj na ne musia vzťahovať ochranné doložky.

1.3.5   Zrkadlové opatrenia

Zavedenie zrkadlových opatrení v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa dovozu musí na jednej strane zabezpečiť rovnakú ochranu spotrebiteľov bez ohľadu na pôvod produktov a na druhej strane obmedziť hospodárske deformácie vo vzťahu k európskym hospodárskym subjektom.

1.3.6   Zohľadnenie rámca vykonávania Parížskej dohody

Záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov sú veľkou medzinárodnou výzvou. Ak ich niektoré krajiny nedodržiavajú, nemali by z nich mať prospech z hľadiska obchodu. V agropotravinárskom sektore sa musí zaviesť mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach. Vzhľadom na zložitosť tohto mechanizmu a do doby jeho schválenia sa musia v rámci WTO prijať osobitné ochranné doložky pre Parížsku dohodu. Mali by sa začleniť do všetkých dohôd o voľnom obchode vyjednaných Európskou komisiou.

1.3.7   Zohľadnenie cieľov udržateľného rozvoja

Rovnako ako v prípade Parížskej dohody musia byť ochranné doložky schválené v rámci WTO a zahrnuté do všetkých dohôd podpísaných Európskou úniou.

2.   Koncepcia a história ochranných doložiek

2.1

WTO stanovuje osobitné doložky pre odvetvie poľnohospodárstva, ale obmedzuje ich používanie.

2.1.1

Ochranné opatrenia sú definované ako „núdzové opatrenia“ týkajúce sa zvýšenia dovozu určitých produktov, ak takýto dovoz spôsobuje alebo hrozí, že spôsobí vážnu ujmu domácemu výrobnému odvetviu krajiny dovozu. Tieto opatrenia, ktoré majú vo všeobecnosti formu pozastavenia koncesií alebo záväzkov, môžu pozostávať z uplatňovania kvantitatívnych dovozných obmedzení alebo dovozných ciel.

2.1.2

V oblasti poľnohospodárstva sa uplatňovanie vyšších ochranných sadzieb môže automaticky aktivovať vtedy, keď objem dovozu prekročí určitú úroveň alebo keď ceny klesnú pod určitú úroveň bez toho, aby sa muselo preukázať, že domácemu výrobnému odvetviu bola spôsobená vážna ujma.

2.1.3

Osobitnú ochrannú doložku pre poľnohospodárstvo si však možno uplatniť len pri výrobkoch, pre ktoré bola prijatá tarifikácia, a za predpokladu, že vláda si toto právo vyhradila v zozname záväzkov týkajúcich sa poľnohospodárstva. Okrem toho si ju nemožno uplatniť pri dovoze v rámci colných kvót.

2.2

Dvojstranné dohody o voľnom obchode ponúkajú širšie možnosti.

2.2.1

Dohody o voľnom obchode sa musia vzťahovať na väčšinu obchodu a musia podporovať jeho liberalizáciu medzi signatárskymi krajinami bez toho, aby vytvárali prekážky obchodu so zvyškom sveta. Vzhľadom na zložitý proces mnohostranných rokovaní v rámci WTO sa v posledných rokoch vyjednalo množstvo dohôd o voľnom obchode.

2.2.2

Európska únia uprednostňuje túto možnosť v snahe stimulovať liberalizáciu obchodu a pokročiť v otázkach, v ktorých sa nedosiahol konsenzus, ako sú napríklad kapitoly o udržateľnom rozvoji. Pri posledných dohodách sa však ukázali hranice tohto systému a ťažkosti s nájdením spoločného prístupu alebo úplným zohľadnením iných medzinárodných dohôd, ako je napríklad Parížska dohoda.

2.3

Medzinárodný obchod s agropotravinárskymi produktami je naďalej nevyhnutný.

2.3.1

Snaha o potravinovú sebestačnosť naráža na množstvo prekážok, počnúc populačným rastom, z dôvodu ktorých je dovoz často nevyhnutný. Obchod preto významne prispieva k celosvetovej potravinovej bezpečnosti. Výzvou pre členské štáty je nájsť správnu rovnováhu medzi rozvojom vlastnej poľnohospodárskej produkcie a otvorenosťou obchodu. Zároveň je však potrebné zabezpečiť, aby ich poľnohospodárstvo, pokiaľ je to možné, a za podmienok, ktoré neprimerane nenarúšajú hospodársku súťaž, dokázalo uspokojovať medzinárodný dopyt a vyvážať potraviny do krajín, ktoré nie sú schopné ich vyrobiť pre svoje potreby.

2.3.2

Z výhľadovej štúdie francúzskeho Národného výskumného ústavu pre poľnohospodárstvo, potraviny a životné prostredie (INRAE) totiž vyplýva, že do roku 2050 by sa koncentrácia celosvetového poľnohospodárskeho vývozu mohla ďalej zvyšovať. Prospelo by to najmä malému počtu krajín alebo regiónov, v ktorých by mala zmena klímy pozitívny vplyv na poľnohospodárstvo a ktoré by tak mohli zvýšiť svoje osevné plochy, ako aj výnosy plodín.

2.4

Obchod s poľnohospodárskymi produktami sa v diplomacii zneužíva ako prostriedok pri vyjednávaní. Poľnohospodársky sektor je obeťou s ním nesúvisiacich politických rokovaní: či už ide o čínsko-americký konflikt, konflikt medzi Boeingom a Airbusom alebo o záverečnú fázu obchodných rokovaní, poľnohospodársky sektor sa pravidelne používa ako nástroj odvetných opatrení a protihodnoty pri vyjednávaniach.

3.   Nedostatky súčasných ochranných doložiek

3.1

Ochranné postupy sú príliš dlhé a časovo náročné.

3.1.1

Zavedenie ochranných doložiek bolo v minulosti dlhé a zložité, čím sa stali neúčinnými. Hoci je Európska únia jedným z členov WTO, ktorí si vyhradili právo uplatniť si túto doložku na mnohé výrobky, v praxi ich takmer nikdy neuplatňuje. Keď teda Brazília „nesprávne zaobchádzala“ s mrazeným hydinovým mäsom v soľnom roztoku (ak je hydinové mäso v soľnom roztoku, nemusí sa zmrazovať), uplatnenie nižších ciel umožnilo v rokoch 1996 až 2001 veľmi významné zvýšenie dovozu hydinového mäsa bez uplatnenia ochranných doložiek.

3.2

Súčasné postupy nezaručujú spravodlivú hospodársku súťaž.

3.2.1

Producenti z tretích krajín, ktorí nemusia spĺňať prísne európske normy, sú vo veľkej konkurenčnej výhode. Napríklad podľa poslednej dohody podpísanej s Kanadou majú kanadskí producenti možnosť používať asi štyridsať prípravkov na ochranu rastlín zakázaných v EÚ, ako napríklad atrazín, ktorý výrazne znižuje ich výrobné náklady. Krajiny Južnej a Severnej Ameriky používajú geneticky modifikované osivá, pri ktorých je povolené uvádzanie na trh v EÚ ale nie produkcia, najmä v prípade rastlinných bielkovín, ako je sója.

3.2.2

Dôsledkom týchto nedostatkov je zvýšenie dovozu poľnohospodárskych produktov, a to najmä nespracovaných poľnohospodárskych produktov. To môže spochybniť európsku potravinovú sebestačnosť. Podľa najnovšieho Štatistického prehľadu o agropotravinárskom obchode (1) Európskej komisie bol v roku 2019 deficit obchodnej bilancie EÚ pri nespracovaných poľnohospodárskych produktoch viac ako 20 miliárd EUR.

3.3

Tieto nedostatky majú negatívny vplyv aj na spotrebiteľov. Absencia regulácie vedie k nadmernej volatilite cien, ktorá sa v posledných rokoch zvýšila. Špekuláciami na poľnohospodárskych trhoch sa táto volatilita ďalej zvyšuje, čo sťažuje prístup mnohých spotrebiteľov s nízkym príjmom k potravinám. Okrem toho destabilizácia dodávateľského reťazca vedie k zníženiu výrobnej kapacity, čo zvyšuje neistotu dodávok pre spotrebiteľov.

3.4

Pandémia ochorenia COVID-19 smutne odhalila potrebu obchodu s poľnohospodárskymi produktami, ako aj nevyhnutnosť potravinovej suverenity. V oblasti medzinárodného obchodu musí preto Európska únia zabezpečiť, aby mala nástroje na zvýšenie svojej odolnosti voči hospodárskym otrasom tak, aby obnovila dôveru, stabilitu a spoločnú prosperitu všetkých európskych občanov.

---

(1)  Európska komisia: Štatistický prehľad o agropotravinárskom obchode.