Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Budúcnosť európskej leteckej dopravy v čase koronavírusovej krízy a po nej

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 429/14)

Spravodajca:

Thomas KROPP

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	3. 9. 2020
Prijaté v pléne	16. 9. 2020
Plenárne zasadnutie č.	554
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	217/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Letectvo patrí medzi odvetvia, ktoré koronavírusová kríza zasiahla najviac. Len od marca do mája 2020 klesol objem trhu osobnej leteckej dopravy o 90 %, čo malo dramatické následky na príjmy všetkých zainteresovaných strán a ich zamestnancov v hodnotovom reťazci letectva. Letectvo zohráva rozhodujúcu úlohu v obchode a cestovnom ruchu, ako aj pri spojeniach v rámci Európy a s krajinami mimo EÚ. V mnohých krajinách je odvetvie cestovného ruchu hlavným prispievateľom do národného HDP, pričom teraz utrpelo extrémne straty. Tieto straty majú vplyv na krajiny EÚ, ale ich dosah je ešte väčší v rozvojových krajinách, kde má toto odvetvie významný podiel na HDP. V týchto krajinách hrozí, že zastavenie činností cestovného ruchu naruší dôležitý pokrok v humanitárnej oblasti (štúdia inštitútu Institut der deutschen Wirtschaft, august 2015: Entwicklungsfaktor Tourismus. Len samotní nemeckí turisti minú v turistických destináciách v rozvojových krajinách 13,5 miliardy EUR. To predstavuje 5 % celkových výdavkov turistov v týchto krajinách a 78 000 pracovných miest.). EHSV vyzýva Komisiu, aby podporovala cestovný ruch ako jeden zo základov jej rozvojovej spolupráce.

1.2.

Členské štáty EÚ sú ochotné pomôcť všetkým hospodárskym odvetviam v procese obnovy. V dôsledku bezprecedentnej celosvetovej recesie, ako aj neistého trvania pandémie je však nepravdepodobné, že globálne hospodárske činnosti sa v blízkej budúcnosti obnovia na úrovne spred pandémie koronavírusu. Z tohto dôvodu EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný plán na obnovu celého európskeho leteckého odvetvia. Takýto akčný plán by mal obsahovať vyčlenené zdroje na podporu všetkých pododvetví a ich pracovnej sily.

1.3.

Všetky zainteresované strany a sociálni partneri potrebujú stabilitu pri plánovaní. Koronavírusová kríza si vyžaduje jasné odlíšenie fázy obnovy odvetvia letectva z krátkodobého hľadiska, pričom treba zabezpečiť medzinárodnú konkurencieschopnosť a rovnaké podmienky zo strednodobého až dlhodobého hľadiska. V tejto súvislosti sú zachovanie kvalitných pracovných miest a vhodné pracovné podmienky kľúčovými požiadavkami na udržanie kvalifikovanej pracovnej sily, bez ktorej nie je možné zabezpečiť udržateľnú konkurencieschopnosť. Predpokladom na zabezpečenie obnovy európskeho letectva je preto nepretržitý nábor a odborná príprava kvalifikovanej pracovnej sily v hodnotovom reťazci letectva.

1.4.

Z krátkodobého hľadiska by Komisia mala uprednostniť obnovenie dôvery cestujúcich v letectvo. Koronavírusová kríza priniesla nepredvídané trhové podmienky, o ktorých sa vo väčšine príslušných nariadení neuvažovalo. Cestujúci musia byť ubezpečení o podmienkach, za ktorých v prípade zrušenia letov počas tejto krízy dostanú späť peniaze za letenky. Komisia by tiež mala podporovať osvetu, že cestovanie leteckou dopravou je bezpečné, a to nabádaním na záväzné medzinárodné dohody o primeraných hygienických normách. Počas tejto rozhodujúcej fázy obnovy by Komisia mala zabezpečiť stabilitu plánovania, a to stanovením moratória na zmeny regulačného rámca, ktorými by sa ohrozila účinná obnova. EHSV vyzýva Komisiu, aby hľadala a udržiavala správnu rovnováhu medzi opatreniami na obnovu, ktoré sú potrebné na prekonanie koronavírusovej krízy, a požadovanými úpravami finančných nariadení vyplývajúcich z európskej zelenej dohody. EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa vyhla vytváraniu ďalšej finančnej a/alebo regulačnej záťaže v tomto odvetví, najmä vo fáze obnovy, keď je celé odvetvie extrémne finančne oslabené. To zahŕňa predĺženie výnimky z pravidla „využitia alebo straty“ poskytnutých prevádzkových intervalov na zimnú sezónu 2020 – 2021, pričom sa však naň neobmedzuje.

1.5.

Zo strednodobého hľadiska by mala Komisia revidovať stratégiu EÚ v oblasti letectva (prijatú v roku 2015), ktorou by sa mali zaistiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže aj po skončení pandémie koronavírusu, a to na základe posúdenia mimoriadnej zraniteľnosti systému letectva a zmenených parametrov a dynamiky trhu.

1.6.

EHSV odporúča, aby Komisia zvážila opätovné prerokovanie dvojstranných dohôd o leteckých službách s krajinami mimo EÚ s cieľom zabrániť rušivým vplyvom štátnej pomoci, environmentálnych systémov, ako je systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ETS) a sociálnej nerovnováhy na základe rovnakých podmienok hospodárskej súťaže tak, aby sa zabezpečil sústavný udržateľný rast trhu.

1.7.

EHSV očakáva, že keď európske odvetvie letectva znovu nadobudne svoju stabilitu, Komisia splní svoj záväzok vytvoriť udržateľnú politiku v oblasti letectva, ktorou by sa uvoľnil potenciál európskeho odvetvia letectva.

1.8.

EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila európsku konkurencieschopnosť prostredníctvom urýchlenia potrebných regulačných krokov na plné uplatňovanie jednotného európskeho neba po desaťročiach zbytočných sporov medzi členskými štátmi a EÚ, čím by sa dosiahol cieľ celoeurópskeho zníženia emisií CO2 až o 10 %.

1.9.

Zelená dohoda je kľúčovým politickým balíkom, ktorý EHSV podporuje, aby sa v konečnom dôsledku znížil vplyv všetkých odvetví vrátane letectva na zmenu klímy. EHSV očakáva, že na výskum a vývoj budú vyčlenené ďalšie finančné prostriedky EÚ s cieľom propagovať ekologicky vhodné produkty, služby, postupy a technológie bez toho, aby sa oslabila konkurencieschopnosť Európy. EHSV skutočne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri poskytovaní finančnej pomoci zo strany členských štátov zamerali politiku na podporu celosvetovo uplatniteľných noriem udržateľnosti vrátane ďalších environmentálnych opatrení.

1.10.

EHSV sa snaží zabezpečiť, aby boli sociálni partneri, ktorí využívajú model sociálneho dialógu, naďalej zapájaní do vývoja a vykonávania potrebných regulačných opatrení, a opakuje, že je pripravený v plnej miere podporiť Komisiu v jej snahe o dosiahnutie rýchlej obnovy európskeho odvetvia letectva.

2.   Súvisiace informácie

2.1.

Odvetvie letectva EÚ priamo zamestnáva 1,4 (1) až 2 (2) milióny osôb a zodpovedá za 4,8 až 5,8 milióna pracovných miest. Priamy príspevok letectva k HDP EÚ je 110 miliárd EUR, pričom celkový vplyv vrátane cestovného ruchu predstavuje v dôsledku multiplikačného účinku sumu 510 miliárd EUR. Táto zásadne dôležitá úloha letectva – nielen ako odvetvia, ale aj ako hnacej sily hospodárskej prosperity, istoty pracovných miest a cestovného ruchu – je až dodnes mimoriadne podhodnocovaná. V niektorých členských štátoch cestovný ruch tvorí až 25 % národného HDP. Rýchle obnovenie leteckých služieb – za predpokladu dodržiavania príslušných hygienických opatrení – má preto prvoradý význam pre zachovanie cestovného ruchu ako výnimočného zdroja príjmov. Európske letectvo globálne podporuje aj obchod a cestovný ruch v krajinách, ktoré zúfalo potrebujú hospodársku podporu a politické začlenenie do celosvetovej komunity. Absencia medzinárodnej osobnej leteckej dopravy počas koronavírusovej krízy znásobila oslabenie hospodárstva, a to najmä rozvojových krajín.

2.2.

Hoci letectvo čelilo krízam už predtým (napríklad: teroristické útoky a uzatvorenie vzdušného priestoru v roku 2001; prepuknutie epidémií SARS a eboly; kríza globálneho finančného systému v roku 2008; uzatvorenie európskeho vzdušného priestoru počas šírenia sopečného prachu v roku 2010), súčasná kríza je bezprecedentná. Podľa najnovších odhadov sa odvetvie obnoví až v roku 2024 (3). Európske inštitúcie, ani medzinárodné orgány neboli schopné koordinovať regulačné opatrenia na stanovenie medzinárodných noriem. Ak sa však majú obnoviť udržateľné a stabilné úrovne služieb spred krízy, medzinárodné letectvo potrebuje vedecky podložené zosúladené a vedecky podložené celosvetové normy. Hoci verejnosť a politická pozornosť sa počas krízy zameriavali na letecké spoločnosti, do leteckého ekosystému patria aj ďalšie dôležité subjekty, ako sú letiská, poskytovatelia leteckých navigačných služieb, pozemná obsluha a ďalší poskytovatelia služieb. Treba hľadať riešenia, ktoré by zahŕňali celý hodnotový reťazec letectva.

3.   Všeobecné pripomienky týkajúce sa aktuálneho stavu krízy

3.1.   Otázky týkajúce sa zdravia

Intenzita a trvanie koronavírusovej krízy budú závisieť od schopnosti príslušných orgánov obmedziť šírenie tohto zatiaľ neznámeho vírusu. Viaceré štúdie ukazujú, že letecká doprava je jedným z najbezpečnejších spôsobov dopravy. Na európskej úrovni boli Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA) a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vypracované usmernenia pre koordinovaný hygienický protokol a koordinované zdravotné ahygienické opatrenia členských štátov, pričom na globálnej úrovni ich vypracovala Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO). Letecké spoločnosti a letiská úzko spolupracujú s Európskou komisiou a s ICAO.

3.2.   Nedostatočná likvidita

V druhom štvrťroku 2020 príjmy leteckých spoločností klesli v priemere o 79 %. A keď sa odpočítajú flexibilné náklady, leteckým spoločnostiam tak v tomto období zostáva disponibilná hotovosť 60 miliárd EUR. Hlavným faktorom prispievajúcim k problémom s likviditou bolo vracanie peňazí za vopred predané letenky (Výpočty sú odlišné pre obchodný model nízkonákladových leteckých spoločností, ktorý má nižšie prevádzkové náklady, ale vyššiu závislosť od leteniek predaných vopred.).

Spotrebiteľov však tiež postihla koronavírusová kríza. V niekoľkých členských štátoch začali súdne spory zákazníci, ktorí žiadajú o vrátenie peňazí zaplatených leteniek v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (4). Vyžaduje sa transparentné a realistické riešenie týchto prípadov a ďalších žiadostí v realistickom časovom rámci.

Pri prekonávaní koronavírusovej krízy bude teda odvetvie leteckej dopravy výrazne zadlžené (Hoci vlády na celom svete doposiaľ poskytli štátnu pomoc vo výške približne 123 miliárd USD, aby udržali prevádzkyschopnosť leteckých spoločností, len 11 miliárd USD bolo poskytnutých ako kapitál, zvyšné sumy predstavovali záväzky, ktoré letecké spoločnosti budú musieť splatiť.). Okrem toho sa štátna pomoc poskytnutá európskym leteckým spoločnostiam medzi členskými štátmi značne líši, pokiaľ ide o formu a objem.

Niekoľko leteckých spoločností pôsobiacich medzinárodne už vyhlásilo bankrot (napríklad: Avianca, LATAM a South African Airways).

Niektoré platby poskytovateľom leteckých navigačných služieb (ANSP) boli odložené, čo zmierňuje tlak na likviditu leteckých spoločností, ale vytvára značný rozdiel v príjmoch ANSP. Musí sa nájsť riešenie, ktoré umožní ANSP pokračovať v životaschopnom poskytovaní základných služieb a nepovedie k zvýšeniu poplatkov pre letecké spoločnosti neskôr, keď sa práve zotavujú. Podobne boli krízou vážne zasiahnuté letiská, nákladná doprava, pozemná obsluha, stravovacie služby a iní poskytovatelia služieb, a preto môžu potrebovať ďalšiu podporu.

3.3.   Koordinovaný prístup k zabezpečeniu krátkodobej obnovy

Komisia vydala oznámenie pre odvetvie dopravy, v ktorom odporúča:

—	celkovú stratégiu smerujúcu k obnove v roku 2020 a v nasledujúcom období,

—	spoločný prístup k obnoveniu voľného pohybu a k zrušeniu obmedzení na vnútorných hraniciach EÚ postupným a koordinovaným spôsobom,

—	rámec na podporu postupnej obnovy dopravy pri súčasnom zaručení bezpečnosti cestujúcich a zamestnancov,

—	ponúkanie cestovných poukážok ako atraktívnej alternatívy vracania peňazí spotrebiteľom,

—	kritériá na bezpečné a postupné obnovovanie činností cestovného ruchu a na vypracovanie zdravotných protokolov pre podniky pôsobiace v oblasti ubytovacích a stravovacích zariadení, ako sú napríklad hotely.

Tieto odporúčania nemajú záväzný charakter, ukazujú však, do akej miery by pre členské štáty bolo prínosom zosúladiť príslušné opatrenia.

Na jar 2020 Komisia vydala oznámenie o dočasnom rámci pre opatrenia štátnej pomoci. Týmto rámcom sa členským štátom umožňuje odškodňovať spoločnosti za mimoriadne finančné straty a zachovať pracovné miesta a úroveň zamestnanosti. Komisia okrem toho udelila dočasné výnimky týkajúce sa prideľovania prevádzkových intervalov (5), ako aj povolení na pozemnú obsluhu. Je dôležité a naliehavé posúdiť, či by ďalšie predĺženie týchto opatrení prispelo k plánovaniu stability dotknutých spoločností a v tom prípade čo najskôr podniknúť potrebné regulačné kroky.

EHSV vyjadruje hlboké znepokojenie nad neschopnosťou členských štátov Európskej únie zaviesť dôsledné a vedecky podložené prístupy k obmedzeniam cestovania. Napriek opakovaným výzvam odvetvia na vedecký, harmonizovaný a koordinovaný prístup k novým obmedzeniam sa objavili odlišné vnútroštátne prístupy. Niektoré z týchto jednostranných vnútroštátnych opatrení sú v rozpore s odbornými pokynmi a ďalej narúšajú dôveru spotrebiteľov. EHSV vyzýva Komisiu, aby sa postarala o bezpečné a transparentné obnovenie leteckej dopravy v Európe. Členské štáty by sa mali usilovať harmonizovať svoje postupné otváranie hraníc v súlade s odporúčaniami Komisie.

4.   Konkrétne pripomienky k požiadavkám na udržateľnú obnovu

4.1.   Kríza ako príležitosť na prehodnotenie strategickej úlohy letectva v Európe (6)

Koronavírusová kríza zmenila vzťah medzi zainteresovanými stranami v hodnotovom reťazci letectva. Vzhľadom na nový objem trhu a jeho štruktúru sa musia zainteresované strany z letectva zapájať do vypracúvania mechanizmov, ktoré budú vhodné pre trh osobnej leteckej dopravy po kríze.

Komisia bude tiež musieť prehodnotiť svoju všeobecnú politiku štátnej pomoci vzhľadom na meniacu sa geopolitickú situáciu. Keby neexistovala jednotná a atraktívna politika EÚ v oblasti letectva zameraná na podporu konkurencieschopnosti EÚ a rovnaké podmienky, ako aj zachovanie kvalitných pracovných miest v Európe, medzinárodné dopravné uzly v blízkosti EÚ, ako napríklad Istanbul, Londýn-Heathrow, a v Perzskom zálive, by mohli presmerovať leteckú dopravu a ohroziť prepojenosť EÚ. Bude tiež potrebné dôkladne vyhodnotiť úroveň štátnej pomoci poskytovanej krajinám mimo EÚ (Môže mať formu úverov, dotácií na mzdy, úverových záruk, financovania kapitálu, daní právnických osôb, financovania trás alebo hotovostných injekcií.). To si bude navyše vyžadovať dôsledné vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (7), aby sa predišlo nepriateľskému preberaniu leteckých spoločností z EÚ a investovaniu do nich krajinami mimo EÚ, čím by sa zaistilo, že európske hospodárstvo zostane medzinárodne konkurencieschopné na základe kvality a ceny a bude sa môcť spoliehať na prepojenosť zabezpečovanú vlastným odvetvím letectva (Astra, malá grécka letecká spoločnosť, už rokovala s čínskymi investormi.).

4.2.   Udržanie konkurencieschopnosti

4.2.1.

Odvetvie leteckej dopravy nebude schopné vrátiť sa do bežného stavu spred krízy spôsobenej koronavírusom (scenáre sa líšia, pričom k obnove by malo prísť do roku 2022 až do roku 2025), pretože rozsah tejto krízy bude mať štrukturálny vplyv na trh. S cieľom zachovať stabilitu plánovania pre zainteresované strany a spotrebiteľov by sa dohody o leteckých službách EÚ s krajinami mimo EÚ mali používať ako platforma na spoločné monitorovanie úrovne štátnej pomoci poskytnutej počas koronavírusovej krízy tak, aby bolo možné identifikovať a vyriešiť rušivé trendy. Pri určovaní úrovne štátnej pomoci v tomto kontexte by mala zohrávať dôležitú úlohu prístup na trh. Ak krajina mimo EÚ odmietne riešiť problém pomoci, mali by sa uplatniť odvetné opatrenia. V týchto dohodách o leteckých službách sa musia riešiť rozdielne environmentálne a sociálne normy platné pre dopravcov z EÚ a krajín mimo EÚ.

4.2.2.

Nadmerná kapacita na trhu kombinovaná s predvídateľným poklesom kúpnej sily počas nadchádzajúcej celosvetovej recesie si dokonca môže vyžadovať dočasné alebo štrukturálne zmeny dohôd o leteckých službách s cieľom zaručiť reciprocitu počas obdobia obnovy.

4.2.3.

Ak sa nepodarí dosiahnuť riešenia prostredníctvom rokovaní, Komisia by mohla a mala začať jednostranné konanie proti krajinám mimo EÚ a ich dopravcom [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/712 (8) poskytuje možnosť začať konanie].

4.2.4.

Medzi mimoriadne citlivé problémy patrí napätie medzi obmedzením likvidity cestujúcich požadujúcich vrátenie peňazí za vopred zaplatené letenky a obmedzením likvidity leteckých spoločností, z ktorých mnohé by museli vyhlásiť bankrot, keby mali skutočne vrátiť všetky peniaze. V nadchádzajúcej revízii nariadenia (EÚ) č. 261/2004 by sa malo zamerať na objasnenie pravidiel, aby sa našlo riešenie vhodné pre všetkých a v záujme cestujúcich, ako aj leteckých spoločností (Mohlo by sa zvážiť niekoľko možností, napríklad časovo obmedzené poukážky zaručené štátom: keby letecká spoločnosť vyhlásila bankrot pred vypršaním platnosti poukážky alebo keby letecká spoločnosť nemohla ponúknuť let, cestujúcemu by boli vrátené peniaze a letecká spoločnosť by získala ďalší čas na použitie svojich hotovostných rezerv.).

4.2.5.

EHSV sa domnieva, že súčasný stav odvetvia je taký kritický, že počas fázy obnovy by sa mali pozastaviť regulačné iniciatívy, ktoré odvádzajú pozornosť od stabilizácie celosvetovo konkurencieschopného odvetvia letectva EÚ. V tejto súvislosti EHSV opakuje priority, ktoré by mala Komisia sledovať s cieľom obnoviť a udržať európsku konkurencieschopnosť a zároveň zabezpečiť potrebnú úroveň sociálnej ochrany (9).

4.3.   Sociálny dialóg je kľúčovým pilierom obnovy

Súčasná kríza postavila celý letecký ekosystém a jeho zamestnancov pred existenčný problém, a to bez ohľadu na efektívnosť ponúkaných služieb. Je zásadne dosiahnuť vhodnú rovnováhu medzi podnikateľskými a sociálnymi faktormi, aby sa zaistilo vytváranie udržateľných kvalitných pracovných miest v budúcnosti.

Nejde len o problém politiky a zásad, ale o problém, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť. Trhové praktiky, ako sú lety na vyžiadanie, fiktívna samostatná zárobková činnosť, nedostatočná sociálna ochrana v prípade výzvy na predkladanie ponúk a/alebo čiastočná strata činností alebo prerušenie pracovných zmlúv len preto, aby bolo možné znovu zamestnať tých istých ľudí za výrazne nižšie platy, sú neprípustné (10).

Sociálny dialóg bude potrebný aj pri nevyhnutnej zmene veľkosti vo väčšine podnikov, a preto by sa mal podporovať na európskej, národnej a podnikovej úrovni. To nevylučuje, aby inštitúcie EÚ a členské štáty prevzali svoju zodpovednosť v sociálnej oblasti.

4.4.   Zabezpečenie udržateľnosti leteckého ekosystému

4.4.1.

EHSV berie na vedomie dohodu celého globálneho odvetvia letectva o opatreniach na zmiernenie emisií CO2 na celosvetovej (11) aj európskej úrovni (12). Všetky ďalšie opatrenia EÚ sa preto musia vnímať v konkurenčnom kontexte. Napríklad, odklonenie leteckej dopravy od leteckých dopravcov EÚ k ich konkurentom mimo EÚ nemá žiaden pozitívny vplyv na udržateľnosť. EHSV sa domnieva, že udržateľnosť sa musí posúdiť v novom kontexte po koronavírusovej kríze. Je potrebné posúdiť účinok opatrení na schopnosť leteckých spoločností EÚ udržateľne sa zotaviť z koronavírusovej krízy a zachovať si konkurencieschopnosť. EHSV rovnako ako pri všetkých ostatných odvetviach zdôrazňuje, že letectvo by sa malo riadiť dlhodobými cieľmi zelenej dohody. EHSV vyzýva Komisiu, aby koordinovala svoje kroky na celosvetovej úrovni, najmä v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva. EHSV sa zasadzuje za ďalšie rozširovanie vysokorýchlostnej železničnej siete v Európe s priamym prepojením na uzlové letiská. EHSV víta skutočnosť, že v pláne obnovy EÚ sa zabezpečujú investície do odvetví orientovaných na budúcnosť. Podľa názoru EHSV by to malo zahŕňať strategické investície do najmodernejšej interoperabilnej technológie pre všetky zainteresované strany v letectve. Aktívne by sa mali podporovať trhy s udržateľnými leteckými palivami, udržateľnými technológiami a trhy s údajmi. Kvapalné palivá bez fosílnych zložiek majú veľký potenciál na dosiahnutie nízkouhlíkového letectva. Na poskytovanie týchto palív za primerané náklady je stále potrebný výrazný výskum a vývoj. EHSV víta rôzne iniciatívy v oblasti financovania pre takéto alternatívne palivá (power-to-x, syntetické palivá) v rámci súčasného nástroja EÚ na financovanie výskumu (Horizont 2020) a nabáda Komisiu, aby zintenzívnila toto úsilie o ďalší rámcový program pre výskum a inovácie (okrem iných nástrojov financovania: Horizont Európa).

4.4.2.

EHSV však zdôrazňuje, že financovanie nových technológií a opatrení určených na posilnenie udržateľnosti, odolnosti a rozšíriteľnosti leteckého ekosystému by malo byť neoddeliteľnou súčasťou celkového plánu v oblasti letectva, ktorý by sa mal vykonávať s cieľom poskytnúť potrebnú podporu na obnovu hodnotového reťazca európskeho letectva.

---

(1)  Steer Davies Gleave: Study on employment and working conditions in air transport and airports (Štúdia o zamestnanosti a pracovných podmienkach v leteckej doprave a na letiskách), záverečná správa z roku 2015.

(2)  Aviation: Benefits Beyond Borders (Letecká doprava: prínosy presahujúce hranice), správa vypracovaná inštitútom Oxford Economics pre ATAG, apríl 2014.

(3)  Pozri https://staging.corporatetravelcommunity.com/european-capacity-may-have-grown-in-jun-2020-but-a-european-aviation-body-warns-that-the-recovery-in-passenger-traffic-is-proceeding-at-a-slower-pace-than-it-had-projected/.

(4)  Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1.

(5)  Stanovisko EHSV TEN/711 – Prideľovanie prevádzkových intervalov na letiskách EÚ, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(6)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 169.

(7)  Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3.

(8)  Ú. v. EÚ L 123, 10.5.2019, s. 4.

(9)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 110.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou č. 8.

(11)  CORSIA (systém kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve).

(12)  Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 30.