EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 10. 2020

COM(2020) 677 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

O ZÁRUKÁCH KRYTÝCH VŠEOBECNÝM ROZPOČTOM

Situácia k 31. decembru 2019

{SWD(2020) 241 final}

Obsah

1.ÚVOD

2.Operácie zaručené rozpočtom EÚ a mechanizmy krízového riadenia v eurozóne, ktoré nie sú kryté rozpočtom EÚ

2.1Úvery, ktoré Európska únia poskytuje na makroekonomické ciele

2.2Úvery na mikroekonomické ciele

2.3Financovanie operácií Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) v nečlenských štátoch (ďalej len „vonkajšie financovanie zo strany EIB“), na ktoré sa vzťahujú záruky EÚ (ELM)

2.4Financovanie operácií Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) a Európskym investičným fondom (ďalej len „EIF“) v členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú záruky EÚ – Európsky fond pre strategické investície (EFSI)

2.5Vonkajší investičný plán (EIP) a Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD)

2.6Mechanizmy krízového riadenia, ktoré nie sú kryté rozpočtom EÚ

3.Vývoj zaručených operácií

3.1    Operácie riadené priamo Komisiou.............................................................................. 10

3.1.1Európsky finančný stabilizačný mechanizmus( (EFSM)

3.1.2Nástroj na podporu platobnej bilancie

3.1.3Úvery v rámci makrofinančnej pomoci (MFP)

3.1.4Úvery Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

3.2Vývoj operácií vonkajšieho financovania zo strany EIB

4.Riziká kryté rozpočtom EÚ

4.1Vymedzenie rizika

4.2Zloženie celkového rizika

4.3Ročné riziko kryté rozpočtom EÚ

4.3.1Expozícia voči členským štátom

4.3.2Expozícia voči tretím krajinám

5.Aktivácia a platba záruk

5.1Dlhová služba nepokrytá Garančným fondom pre vonkajšie opatrenia (úvery Euratomu pre členské štáty, EFSM a platobná bilancia)

5.1.1Platby z hotovostných zdrojov

5.1.2Platby z rozpočtu EÚ

5.2Žiadosti adresované Garančnému fondu pre vonkajšie opatrenia a vymáhanie pohľadávok (ELM, makrofinančná pomoc a úvery Euratomu pre tretie krajiny)

5.3 Vývoj Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia v roku 2019............................... 21

6.Európsky fond pre strategické investície (EFSI) v roku 2019

6.1 Účtovná závierka záručného fondu EFSI k 31. decembru 2019

6.2 Operácie EFSI v rámci záruky EÚ

6.3 Financovanie záručného fondu EFSI

6.4 Uplatnenie a využívanie záruky EÚ

7.Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD) v roku 2019

7.1Investičné programy

7.2Záručný fond EFSD

1.ÚVOD

Cieľom tejto správy je monitorovať podmienené záväzky, ktorým je vystavený rozpočet EÚ v dôsledku poskytnutých záruk pre úverové operácie a podporu investícií vykonávané priamo Európskou úniou alebo nepriamo prostredníctvom záruky EÚ.

Táto správa sa podáva v súlade s článkom 149 predchádzajúceho nariadenia o rozpočtových pravidlách. Táto správa o rozpočtových zárukách EÚ a súvisiacich rizikách za rok 2019 sa preto predkladá naposledy a bude nahradená budúcou schémou vykazovania stanovenou v článku 250 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Správa má túto štruktúru: v oddiele 2 sa uvádzajú kľúčové prvky operácií zaručených rozpočtom EÚ; takisto sa v ňom opisuje niekoľko ďalších mechanizmov krízového riadenia, ktoré nepredstavujú riziko pre rozpočet EÚ. V oddiele 3 sa uvádza vývoj zaručených operácií riadených priamo Komisiou a zaručených vonkajších finančných operácií zo strany EIB (okrem operácií EFSI a EFSD, ktorými sa osobitne zaoberajú oddiely 6 a 7). V oddiele 4 sa poukazuje na hlavné riziká kryté rozpočtom EÚ. V oddiele 5 je opísaná aktivácia záruk a vývoj Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“) 1 , v oddiele 6 je opísaný vývoj Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) 2 a v oddiele 7 je opísaný vývoj Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD) 3 .

Túto správu dopĺňa pracovný dokument útvarov Komisie (SWD) so súborom podrobných tabuliek a vysvetliviek.

2.Operácie zaručené rozpočtom EÚ a mechanizmy krízového riadenia v eurozóne, ktoré nie sú kryté rozpočtom EÚ

Riziká, ktoré sú kryté rozpočtom EÚ, vyplývajú z rôznych operácií poskytovania úverov a záruk, ktoré možno rozdeliť do štyroch kategórií:

2.1Úvery, ktoré Európska únia poskytuje na makroekonomické ciele

Tieto úvery zahŕňajú: 1) úvery v rámci makrofinančnej pomoci 4 (ďalej len „MFP“) tretím krajinám; 2) úvery na podporu platobnej bilancie 5 členských štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny a majú ťažkosti s platobnou bilanciou a 3) úvery v rámci Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (ďalej len „EFSM“) 6 na podporu všetkých členských štátov, ktoré zažívajú ťažké ekonomické a finančné otrasy spôsobené výnimočnými udalosťami, ktoré nedokážu ovplyvniť, alebo sú takýmito ekonomickými a finančnými otrasmi vážne ohrozené. Sú aktivované v spojení s finančnou podporou Medzinárodného menového fondu (MMF).

2.2Úvery na mikroekonomické ciele

Tento bod je venovaný úverom Euratomu 7 . Úverový nástroj Euratomu možno použiť na:

•    [v členských štátoch]: investície do jadrových elektrární a do priemyselných zariadení v jadrovom palivovom cykle 8 a

•    [v určitých nečlenských krajinách]: investície na zlepšenie bezpečnosti a efektívnosti jadrových elektrární, ktoré existujú alebo ktoré sa stavajú, ako aj na projekty vyraďovania z prevádzky 9 .

2.3Financovanie operácií Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) v nečlenských štátoch (ďalej len „vonkajšie financovanie zo strany EIB“), na ktoré sa vzťahujú záruky EÚ 10 (ELM)

EÚ v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov (ELM) poskytuje záruku z rozpočtu EÚ, aby EIB umožnila zvýšiť jej poskytovanie úverov mimo EÚ na podporu politík EÚ. V rámci mandátu ELM sa podporuje činnosť EIB v predvstupových krajinách, krajinách východného a južného susedstva, Ázii, Latinskej Amerike a Juhoafrickej republike. V súčasnom období mandátu ELM (2014 – 2020) sa z rozpočtu EÚ poskytuje záruka za 32,3 miliardy EUR operácií EIB. Európsky parlament a Rada prijali 14. marca 2018 rozhodnutie (EÚ) 2018/412, ktorým sa mení rozhodnutie č. 466/2014/EÚ v súvislosti so strednodobým preskúmaním mandátu ELM, a to najmä so zvýšením maximálneho stropu pre súčasný mandát ELM z 27 miliárd na 32,3 miliardy EUR. Týmto preskúmaním sa pridáva nový cieľ zameraný na dlhodobú ekonomickú odolnosť utečencov, migrantov, hostiteľských a tranzitných komunít a komunít pôvodu ako strategická reakcia na riešenie základných príčin migrácie.

Záruka EÚ pre EIB pokrýva riziká štátnej a politickej povahy spojené s jej finančnými operáciami vykonávanými mimo Únie na podporu vonkajších politických cieľov Únie. EIB okrem toho na vlastné riziko financuje investičné operácie mimo Únie, ako aj činnosti podľa osobitných mandátov, napríklad v krajinách AKT. 11

V záujme podpory vonkajšej činnosti Únie a s cieľom umožniť EIB financovanie investícií mimo Únie bez toho, aby táto činnosť nepriaznivo ovplyvnila jej úverové postavenie, sa pri väčšine operácií EIB mimo Únie využíva rozpočtová záruka EÚ.

Garančný fond pre vonkajšie opatrenia 12

Na poskytovanie zaručeného vonkajšieho financovania zo strany EIB, úverov v rámci makrofinančnej pomoci a úverov Euratomu tretím krajinám sa od roku 1994 poskytuje krytie z Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“), kým úvery na podporu platobnej bilancie, úvery EFSM a úvery Euratomu pre členské štáty sa kryjú priamo z rozpočtu EÚ.

Garančný fond je určený na krytie nesplácaných úverov a záruk za úvery, ktoré boli poskytnuté nečlenským štátom alebo na projekty v nečlenských štátoch. Bol založený s cieľom:

·    poskytovať „likvidnú rezervu“ s cieľom predísť požiadavkám na rozpočet EÚ vždy, keď dôjde k nesplácaniu alebo k oneskoreniu splácania zaručeného úveru, ako aj

·    vytvoriť nástroj rozpočtovej disciplíny prostredníctvom stanovenia finančného rámca na vypracovanie politiky EÚ pre oblasť záruk za úvery EÚ a EIB poskytované tretím krajinám 13 .

Ak sa tretie krajiny stanú členskými štátmi, úvery týchto krajín už nie sú kryté garančným fondom a riziko musí znášať priamo rozpočet EÚ. Rezervy fondu sa tvoria z rozpočtu EÚ a musia sa udržiavať na určitej percentuálnej úrovni zostatkovej sumy úverov a záruk za úvery krytej týmto garančným fondom. Táto percentuálna úroveň, známa ako cieľová úroveň, v súčasnosti predstavuje 9 % 14 . Ak nie sú zdroje garančného fondu dostatočné, poskytnú sa potrebné zdroje z rozpočtu EÚ. Aktíva garančného fondu spravuje EIB.

2.4Financovanie operácií Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) a Európskym investičným fondom (ďalej len „EIF“) v členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú záruky EÚ – Európsky fond pre strategické investície (EFSI)

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) je kľúčovým prvkom Investičného plánu pre Európu a zameriava sa na zvýšenie dlhodobého hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v Európskej únii.

Záruka EÚ 15 sa vzťahuje na operácie financovania a investičné operácie, ktoré podpísala EIB v rámci hlavnej časti okna pre infraštruktúru a inovácie (ďalej len „IIW“) a EIF v rámci okna pre MSP (ďalej len „SMEW“) a podokna IIW MSP/MidCap na financovanie investícií. Časť celkových operácií EFSI je krytá zárukou EÚ, zatiaľ čo ďalšiu časť vykonáva na vlastné riziko skupina EIB 16 .

EIB a EIF sú zodpovedné za posudzovanie a monitorovanie rizika jednotlivých operácií a predkladajú správu Komisii a Európskemu dvoru audítorov.

Záručný fond Európskeho fondu pre strategické investície (záručný fond EFSI)

Podľa článku 12 nariadenia o EFSI záručný fond EFSI predstavuje vankúš likvidity, z ktorého sa v prospech EIB uhrádzajú prostriedky v prípade, že dôjde k uplatneniu záruky EÚ. V súlade s dohodou o EFSI medzi EÚ a EIB sa uplatnenie záruky hradí zo záručného fondu EFSI, ak výška uplatnenia presahuje finančné prostriedky, ktoré má EIB k dispozícii na účte EFSI. Účet EFSI, ktorý spravuje EIB, bol zriadený na účely vyberania príjmov a vymožených súm EÚ vyplývajúcich z operácií EFSI v rámci záruky EÚ, pričom sa z neho uhrádza uplatnenie záruky EÚ do výšky disponibilného zostatku.

Cieľová suma záručného fondu EFSI bola stanovená na 35 % celkových záručných záväzkov EÚ 17 . Z posúdenia rizík jednotlivých produktov podporovaných zárukou EÚ vyplýva, že rozpočet Únie by bol pri tejto cieľovej miere celkovo primerane chránený pred potenciálnymi uplatneniami záruky EÚ, a to s prihliadnutím na vrátené sumy, príjmy a spätné toky prostriedkov z operácií EIB.

Záručný fond EFSI sa dopĺňa postupne s prihliadnutím na zvýšenie expozície, ktorú kryje záruka EÚ.

Podľa článku 12 ods. 4 zdroje záručného fondu EFSI spravuje priamo Komisia a investujú sa v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, pričom sa dodržiavajú primerané prudenciálne pravidlá.

Viac informácií o EFSI nájdete v oddiele 6 – Európsky fond pre strategické investície (EFSI) v roku 2019.

2.5Vonkajší investičný plán (EIP) a Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD)

Európska komisia navrhla 14. septembra 2016 vonkajší investičný plán (EIP) na podporu investícií v partnerských krajinách EÚ v Afrike a v regióne susedstva EÚ s cieľom posilniť partnerstvá a prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, čo pomôže riešiť základné príčiny migrácie.

Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD) je prvým pilierom vonkajšieho investičného plánu (EIP) a poskytuje integrovaný finančný balík na podporu investícií verejných finančných inštitúcií a investícií v súkromnom sektore. Tým, že EFSD bude sprístupnený rôznym implementujúcim partnerom, je schopný zmobilizovať oveľa viac verejných a súkromných investícií v cieľových krajinách, ako by to bolo inak možné. Skladá sa:

–    z rozpočtovej záruky a

–    nástrojov kombinovaného financovania.

Nariadenie EFSD nadobudlo účinnosť 26. septembra 2017.  18

O záruke EFSD

Záruka EFSD sa používa na zníženie rizík pre investície do udržateľného rozvoja v partnerských krajinách, čím sa prispeje k mobilizácii investícií, najmä zo súkromných zdrojov.

Záruka je určená na mobilizáciu súkromných investícií v hodnote 1,54 miliardy EUR. Táto suma bola pridelená na 28 navrhovaných investičných programov 19 , od ktorých sa očakáva, že zmobilizujú až 17,5 miliardy EUR udržateľných investícií v partnerských krajinách (veľká časť zo súkromných zdrojov). Záruka môže:

–    prilákať finančné prostriedky na časť počiatočného kapitálu („vlastný kapitál“ alebo „rizikový kapitál“) potrebného na rozbehnutie projektu;

–    slúžiť ako záložné právo (záruka) na splatenie časti úveru, ak dlžníkovi vznikajú straty a nespláca úver.

Záručný fond EFSD

Záručný fond EFSD predstavuje vankúš likvidity, z ktorého sa v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) 2017/1601 vyplácajú oprávnené protistrany v prípade výzvy na uplatnenie záruky EFSD po uzavretí dohôd o záruke s oprávnenými protistranami a v súlade s príslušnými ustanoveniami.

Zdroje záručného fondu EFSD riadi priamo Komisia a investujú sa v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, pričom sa dodržiavajú primerané prudenciálne pravidlá.

Záručný fond EFSD je financovaný z príspevkov z rozpočtu Únie a z Európskeho rozvojového fondu (ERF), ako aj z dobrovoľných príspevkov členských štátov a iných prispievateľov a z ďalších zdrojov financovania v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2017/1601.

Výška rezerv je stanovená na 50 % celkových záväzkov záruky EFSD krytých zo všeobecného rozpočtu Únie.

Viac informácií o EFSD nájdete v oddiele 7 tejto správy – Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD) v roku 2019.

2.6Mechanizmy krízového riadenia, ktoré nie sú kryté rozpočtom EÚ

V rámci reakcie na krízu bolo zriadených niekoľko ďalších mechanizmov, ktoré však nepredstavujú riziko pre rozpočet EÚ a ďalej sa uvádzajú len pre úplnosť:

– úverový nástroj pre Grécko 20 , ktorý je financovaný prostredníctvom bilaterálnych úverov od ostatných členských štátov eurozóny pre Grécko, je centrálne spravovaný Komisiou.

– Európsky nástroj finančnej stability (ďalej len „ENFS“) 21 : ENFS bol vytvorený členskými štátmi eurozóny v júni 2010 ako dočasný záchranný mechanizmus s cieľom poskytovať finančnú pomoc členským štátom eurozóny v rámci programu makroekonomických úprav. Zmluva o zriadení trvalého záchranného mechanizmu – Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) – nadobudla účinnosť 27. septembra 2012. Od 1. júla 2013 ENFS pokračuje vo svojich prebiehajúcich programoch pre Grécko (spolu s MMF a niektorými členskými štátmi), ako aj pre Írsko a Portugalsko (spolu s MMF, niektorými členskými štátmi a EÚ/EFSM) 22 , ale už nie je zapojený do nových programov financovania alebo nových dohôd o úverovom mechanizme.

– Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) 23 : Európsky mechanizmus pre stabilitu je dôležitou súčasťou komplexnej stratégie EÚ navrhnutej na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne poskytnutím finančnej pomoci členským štátom eurozóny, ktoré majú finančné ťažkosti alebo ktorým takéto ťažkosti hrozia. Je to medzivládna organizácia založená podľa medzinárodného práva verejného so sídlom v Luxemburgu a s efektívnou úverovou kapacitou 500 miliárd EUR.

3.Vývoj zaručených operácií

V tabuľkách A1, A2a, A2b a A3 v pracovnom dokumente útvarov Komisie sú uvedené podrobnejšie informácie o týchto nesplatených sumách, najmä pokiaľ ide o stropy, vyplatené sumy alebo miery záruky.    
3.1    Operácie riadené priamo Komisiou

Finančnú podporu tretím krajinám a členským štátom v podobe bilaterálnych úverov financovaných z kapitálových trhov so zárukou z rozpočtu EÚ poskytuje Komisia na základe rôznych právnych aktov Rady alebo Rady a Európskeho parlamentu, v závislosti od sledovaných cieľov. Súlad medzi finančnou podporou pre tretie krajiny a celkovými cieľmi politiky vonkajšej činnosti EÚ zaisťuje Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorému pomáha Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

Na účely financovania činností v oblasti poskytovania úverov, o ktorých rozhodla Rada, je Komisia splnomocnená požičiavať si v mene Európskej únie a Euratomu finančné prostriedky na kapitálových trhoch. Prijímanie a poskytovanie úverov sa uskutočňuje ako operácie „back to back“, čím sa zabezpečuje, aby rozpočet EÚ nebol vystavený žiadnemu úrokovému ani devízovému riziku. Nesplatené prijaté úvery zodpovedajú nesplateným poskytnutým úverom.

Tabuľka 1b: Operácie EÚ v roku 2019 (v miliónoch EUR)

Tabuľka 2: Nové operácie prijímania a poskytovania úverov (zaručené rozpočtom Únie) plánované na roky 2020 a 2021 (v miliónoch EUR) 

[*] Súhrnná MFP vzťahujúca sa na COVID-19 bude vyplatená v dvoch splátkach desiatim prijímateľským krajinám. Predpokladáme vyplatenie celej schválenej sumy vo výške 3 miliardy EUR, a to prvú splátku v roku 2020 a druhú v roku 2021.

[**] Operácie predĺženia splatnosti pre Portugalsko a Írsko sa očakávajú v roku 2021 s celkovou sumou 9,75 miliardy EUR úverovou splatnosťou v júni (5 miliárd EUR) a v septembri (4,75 miliárd EUR).

I***] Predpokladáme, že členské štáty si vyžiadajú maximálnu sumu 100 miliárd EUR, ktorá je k dispozícii v rámci nástroja SURE, pričom 40 miliárd EUR si vyžiadajú v roku 2020 a 60 miliárd EUR v roku 2021. V nariadení SURE sa stanovuje, že úvery sa môžu poskytovať do 31. decembra 2022.

[****] Plánované ročné vyplatenia. Údaje získané od EIB 15. novembra. 2019.

3.1.1Európsky finančný stabilizačný mechanizmus( (EFSM)

Vo svojich záveroch z 9. a 10. mája 2010 Rada ECOFIN predpokladala objem mechanizmu vo výške 60 miliárd EUR 24 . Členské štáty eurozóny boli navyše pripravené v prípade potreby tieto zdroje doplniť. V článku 2 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 25 je zostatková suma úverov alebo úverových liniek, ktoré sa majú poskytnúť členským štátom, obmedzená na rezervu dostupnú v rámci stropu vlastných zdrojov pre platobné rozpočtové prostriedky.

V nadväznosti na rozhodnutia Rady o poskytnutí finančnej pomoci Únie Írsku 26 (do výšky 22,5 miliardy EUR) a Portugalsku 27 (do výšky 26 miliárd EUR) bola Írsku vyplatená suma 22,5 miliardy EUR a Portugalsku suma 24,3 miliardy EUR (zvyšných 1,7 miliardy EUR nebolo vyplatených, keďže o ne portugalská vláda nepožiadala). V rámci mechanizmu EFSM teda zostáva kapacita vo výške 13,2 miliardy EUR na poskytnutie ďalšej pomoci, ak bude potrebná.

Euroskupina/Rada ECOFIN v apríli 2013 rozhodli o predĺžení maximálnej váženej priemernej lehoty splatnosti úverov EFSM z 12,5 na 19,5 roka, vďaka čomu majú prijímajúce krajiny možnosť požiadať o predĺženie splatnosti úverov až do roku 2026 (po jednotlivých tranžiach).

Vývoj v roku 2019

Žiadny vývoj

3.1.2Nástroj na podporu platobnej bilancie

Strednodobá finančná pomoc EÚ v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie sa znovu aktivovala na konci roka 2008 na pomoc Maďarsku a následne Lotyšsku a Rumunsku s cieľom obnoviť dôveru na trhu v celkovej sume 14,6 miliardy EUR, z ktorých bolo vyplatených 13,4 miliardy EUR.

Vývoj v roku 2019

Rumunsko vrátilo svoju poslednú tranžu vo výške 1 miliardy EUR v máji 2019 a Lotyšsko vrátilo tranžu vo výške 500 miliónov EUR takisto v máji 2019. Nesplatená suma úverov na podporu platobnej bilancie sa tak v roku 2019 znížila z 1,7 miliardy EUR na 200 miliónov EUR.

V rámci nástroja na podporu platobnej bilancie ešte z celkového stropu 50 miliárd EUR zostávala k 31. decembru 2019 kapacita vo výške 49,8 miliardy EUR na poskytnutie ďalšej pomoci, ak by bola potrebná.

3.1.3Úvery v rámci makrofinančnej pomoci (MFP)

Rozhodnutia o makrofinančnej pomoci vo všeobecnosti prijímajú Európsky parlament a Rada (článok 212 ZFEÚ). Rada však môže prijať rozhodnutie na základe návrhu Komisie, keď si situácia v tretej krajine vyžaduje neodkladnú finančnú pomoc (článok 213 ZFEÚ). Tento postup sa použil v druhom balíku makrofinančnej pomoci Ukrajine v roku 2014.

Vývoj v roku 2019

Jordánske hášimovské kráľovstvo

Druhý program Jordánska (MFP II)

Memorandum o porozumení (MoP) a dohoda o úverovom mechanizme pre Jordánsko II boli podpísané 19. septembra 2017. Jordánske orgány 19. septembra 2017 vykonali aj ratifikáciu a úverová zmluva nadobudla platnosť 3. októbra 2017. Prvá tranža vo výške 100 miliónov EUR (zo schválených 200 miliónov EUR) z druhého programu Jordánska (MFP II) 28 sa vyplatila 25. októbra 2017. Druhá a zároveň posledná tranža vo výške 100 miliónov EUR sa vyplatila 3. júla 2019.

Tunisko

Druhý program Tuniska (MFP II)

Memorandum o porozumení (MoP) a dohoda o úverovom mechanizme pre Tunisko II boli podpísané 27. apríla 2017. Tuniské orgány 11. augusta 2017 vykonali ratifikáciu a úverová zmluva nadobudla platnosť 8. septembra 2017. Prvá tranža vo výške 200 miliónov EUR (zo schválených 500 miliónov EUR) z druhého programu Tuniska (MFP II)) 29 sa vyplatila 25. októbra 2017. Posledné tranže, druhá a tretia, vo výške 150 miliónov EUR boli vyplatené 3. júla 2019 a 11. novembra 2019, v uvedenom poradí.

Moldavská republika

Európsky parlament a Rada sa 13. septembra 2017 rozhodli o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Moldavskej republike vo výške 100 miliónov EUR (až 60 miliónov EUR poskytnutých vo forme úverov a až 40 miliónov EUR vo forme grantov)  30 . Prvá tranža vo výške 20 miliónov EUR sa vyplatila v októbri 2019 a druhá tranža v júli 2020.

Doplňujúce informácie

Čo sa týka splátok, prijímajúce krajiny vrátili 52,13 milióna EUR: Albánsko (1,8 milióna EUR), Bosna a Hercegovina (14 miliónov EUR), Čierna Hora (0,3 milióna EUR) a Srbsko (36,03 milióna EUR).

Nesplatená suma úverov v rámci makrofinančnej pomoci sa v období od 31. decembra 2018 do 31. decembra 2019 zvýšila zo 4,4 miliardy EUR na 4,7 miliardy EUR. Úvery pre Ukrajinu predstavujú 70 % celkovej expozície v rámci makrofinančnej pomoci.

3.1.4Úvery Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

Úvery Euratomu poskytované členským štátom alebo niektorým oprávneným štátom mimo EÚ (v súčasnosti Ruskej federácii, Arménsku, Ukrajine) sú ohraničené stropom 4 miliardy EUR, z čoho sa už vyplatilo približne 92 %. Zo 4 miliárd EUR schválených rozhodnutím 77/270/Euratom 31 zostáva 326 miliónov EUR.

Ukrajina

Úver pre Ukrajinu vo výške 300 miliónov EUR určený na bezpečnostnú modernizáciu existujúcich jadrových zariadení bol udelený rozhodnutím Komisie z 24. júna 2013 32 . Úver je poskytnutý v úzkej spolupráci s EBOR, ktorá súčasne poskytuje ďalší úver vo výške 300 miliónov EUR.

Pri týchto úveroch sa uplatňujú aj štátne záruky, ktoré pokrývajú 100 % nesplatenej sumy ku koncu roka. Prvá tranža úveru Euratomu vo výške 50 miliónov EUR bola vyplatená v máji 2017, druhá tranža úveru Euratomu vo výške 50 miliónov EUR bola vyplatená v júni 2018 a tretia tranža Euratomu vo výške 100 miliónov EUR bola vyplatená v júli 2020.

Bulharsko a Rumunsko

Bulharsku sa poskytol úver vo výške 212,5 milióna EUR vo forme nástroja vo viacerých menách na modernizáciu jadrovej elektrárne Kozloduj (bloky 5 a 6). Úverová dohoda medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a AEZ „Kozloduj“ EAD bola podpísaná 29. mája 2000. K 31. decembru 2019 predstavovala nesplatená suma 16,9 milióna EUR.

Rumunsku sa poskytol úver vo výške 223,5 milióna EUR vo forme nástroja vo viacerých menách na dokončenie bloku 2 jadrovej elektrárne Cernavoda. Úverová dohoda medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Societatea Nationala Nuclearelectrica S.A. bola podpísaná 11. júna 2004. K 31. decembru 2018 predstavovala nesplatená suma 95,9 milióna EUR.

Od 1. januára 2007, keď sa Bulharsko a Rumunsko stali členskými štátmi, bolo zostávajúce riziko vyplývajúce z týchto operácií priamo kryté rozpočtom EÚ, a nie Garančným fondom pre vonkajšie opatrenia.

3.2Vývoj operácií vonkajšieho financovania zo strany EIB

Vývoj v roku 2019

Na základe mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov (ELM) vzťahujúceho sa na roky 2014 – 2020 bola k 31. decembru 2019 schválená celková suma 22,44 miliardy EUR, z ktorej sa k uvedenému dátumu vyplatilo iba 7,99 miliardy EUR, takže nesplatený kapitál dosahoval 7,03 miliardy EUR (pozri tabuľku A3 v pracovnom dokumente útvarov Komisie). Ďalšie informácie o krajinách, na ktoré sa vzťahujú mandáty EIB, sú uvedené v tabuľkách A1, A3 a A4 v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

Predchádzajúce mandáty EIB na poskytovanie vonkajších úverov sú uvedené v tabuľke A3 v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

Nesplácanie úrokov a splátok úverov zo strany sýrskej vlády pokračovalo aj v roku 2019. Na pokrytie týchto nesplácaných súm EIB požiadala o prostriedky z garančného fondu (pozri bod 5.2 nižšie).

Nesplatené sumy k 31. decembru 2019 v rámci rôznych nástrojov uvedených v tomto oddiele sa uvádzajú v tabuľke 1.

4.Riziká kryté rozpočtom EÚ

4.1Vymedzenie rizika

Riziko, ktoré znáša rozpočet EÚ, vyplýva z nesplatenej sumy kapitálu a úrokov v súvislosti so zaručenými operáciami.

Na účely tejto správy sa používajú dve metódy vyhodnocovania rizík, ktoré znáša rozpočet EÚ (či už priamo, alebo nepriamo cez garančný fond):

–metóda „celkové kryté riziko“ je založená na súčte celkovej sumy nesplateného kapitálu v súvislosti s príslušnými operáciami k danému dátumu vrátane vzniknutého úroku 33 ,

–rozpočtový prístup vymedzený ako „ročné riziko, ktoré znáša rozpočet EÚ“, je založený na výpočte maximálnej sumy ročných splatných platieb, ktoré by EÚ musela v danom rozpočtovom roku uhradiť za predpokladu, že by sa neplnili platobné záväzky zo žiadneho zo zaručených úverov 34 .

4.2Zloženie celkového rizika

Do roku 2010 bolo maximálne riziko týkajúce sa celkových krytých nesplatených súm spojené hlavne s úvermi poskytovanými tretím krajinám. Finančná kríza od roku 2011 výrazne ovplyvnila verejné financie členských štátov, čo viedlo k zvýšeniu poskytovania úverov EÚ s cieľom podporiť potreby verejného financovania v členských štátoch.

V dôsledku toho sa zloženie rizika zmenilo. K 31. decembru 2019 sa 60,1 % celkovej nesplatenej sumy 35 týkalo operácií prijímania pôžičiek súvisiacich s úvermi pre členské štáty, ktoré sú priamo kryté rozpočtom EÚ (v porovnaní so 45 % k 31. decembru 2010).

4.3Ročné riziko kryté rozpočtom EÚ

Pokiaľ ide o nesplatené úvery k 31. decembru 2019 (pozri tabuľku 1 vyššie), maximálna suma, ktorú by musela EÚ zaplatiť v roku 2020 (priamo a cez garančný fond) – za predpokladu, že by sa nesplácali žiadne zaručené pôžičky – predstavuje 4 509 miliónov EUR. Táto suma predstavuje platby kapitálu a úrokov zo zaručených úverov splatné v roku 2020 za predpokladu, že nie je požiadané o predčasné splatenie nesplácaných úverov (podrobnejšie informácie sú uvedené v tabuľke A4 v pracovnom dokumente útvarov Komisie).

4.3.1Expozícia voči členským štátom

V roku 2020 bude EÚ znášať maximálne ročné riziko týkajúce sa operácií s členskými štátmi vo výške 1 374,2 milióna EUR (30,5 % celkového ročného rizika). Toto riziko sa týka:

a) úverov od EIB a/alebo úverov Euratomu poskytnutých pred pristúpením členských štátov k EÚ,

b) úverov poskytnutých v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie a

c) úverov poskytnutých v rámci EFSM.

Tabuľka 2: Poradie členských štátov podľa ročného rizika, ktoré znáša rozpočet EÚ v roku 2020 (v miliónoch EUR)

4.3.2Expozícia voči tretím krajinám

V roku 2020 bude garančný fond znášať maximálne ročné riziko týkajúce sa expozície voči tretím krajinám vo výške 3 134,41 milióna EUR (69,5 % celkového ročného rizika). Riziko spojené s tretími krajinami sa týka úverov od EIB, úverov v rámci makrofinančnej pomoci a úverov Euratomu (podrobné informácie sú uvedené v tabuľke A2b v pracovnom dokumente útvarov Komisie). Garančný fond kryje zaručené úvery pre tretie krajiny, ktorých splatnosť siaha až do roku 2042.

Ďalej sa uvádza prvých desať krajín (zo 45 nečlenských štátov) zoradených podľa výšky splátok splatných v roku 2020. Ide o 2 716,77 milióna EUR alebo 86,7 % ročného rizika súvisiaceho s tretími krajinami, ktoré v roku 2020 znáša garančný fond.

Tabuľka 3: Poradie 10 tretích krajín s najvyššou expozíciou podľa ročného rizika, ktoré znáša rozpočet EÚ v roku 2020 (v miliónoch EUR)

5.Aktivácia a platba záruk

5.1Dlhová služba nepokrytá Garančným fondom pre vonkajšie opatrenia (úvery Euratomu pre členské štáty, EFSM a platobná bilancia)

V článku 323 ZFEÚ sa uvádza, že „finančné prostriedky sú k dispozícii na to, aby sa umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám“. Právny rámec EÚ a zavedené postupy tak zabezpečujú, aby členské štáty povinne sprístupnili v rámci rozpočtu EÚ finančné prostriedky potrebné na to, aby si Únia vždy plnila svoje právne záväzky.

EÚ má preto k dispozícii viaceré úrovne veľmi solídnych bezpečnostných mechanizmov, aby zabezpečila, že bude vždy načas a v plnom rozsahu uhrádzať splátky svojim veriteľom. Každý z hlavných bezpečnostných mechanizmov by sám osebe postačoval na zabezpečenie úhrad.

5.1.1Platby z hotovostných zdrojov

Z rozpočtu EÚ sa predbežne kryjú dlhové služby v dátumoch splatnosti v prípade, že dlžník nedokáže včas splácať svoj úver voči EÚ. Komisia čerpá z vlastných hotovostných zdrojov, aby predišla oneskoreniu a následným nákladom na obsluhu svojich operácií prijímania pôžičiek 36 .

S vedomím, že väčšina výdavkov sa uskutočňuje v prvom kvartáli každého roka, sa splácanie úverov plánuje na neskoršie mesiace, ako aj vždy na začiatok mesiaca, kedy sú hotovostné zostatky najvyššie.

5.1.2Platby z rozpočtu EÚ

Pokiaľ členské štáty neplnia svoje právne záväzky 37 a vlastné zdroje EÚ sú nedostatočné, môže Komisia využiť dostupné rozpočtové prostriedky EÚ a uprednostniť splácanie dlhu pred inými nepovinnými výdavkami. Ak sa to ukáže ako nedostatočné, podľa článku 14 ods. 4 nariadenia Rady č. 609/2014 z právnych predpisov EÚ členským štátom vyplýva povinnosť poskytovať dodatočné príspevky potrebné na splácanie dlhu a na vyrovnanie rozpočtu, a to až do výšky 1,20 % HND EÚ.

Keďže počas roku 2019 nevznikli prípady nesplácania zo strany členských štátov, nepožadovali sa žiadne rozpočtové prostriedky.

5.2Žiadosti adresované Garančnému fondu pre vonkajšie opatrenia a vymáhanie pohľadávok (ELM, makrofinančná pomoc a úvery Euratomu pre tretie krajiny)

V prípade, že sa príjemca úveru pre tretie krajiny, ktorý poskytla EÚ alebo za ktorý sa zaručila, omešká s platbou, je garančný fond požiadaný, aby kryl nesplnený platobný záväzok v lehote troch mesiacov od žiadosti.

Pokiaľ ide o úvery poskytnuté v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov, sumy, o ktoré požiada EIB, sa po schválení útvarmi Komisie stiahnu z účtu garančného fondu. Keď EÚ uskutoční platbu v rámci záruky EÚ, prechádzajú práva a opravné prostriedky EIB na EÚ .  38 . Ak v prípade úverov Euratomu a úverov v rámci makrofinančnej pomoci omeškanie platby dosiahne tri mesiace po dátume splatnosti, Komisia čerpá z fondu, aby pokryla nesplnený platobný záväzok 39 a naplnila svoju pokladnicu.

V kontexte mandátu na poskytovanie vonkajších úverov uskutočňuje EIB v mene EÚ postupy vymáhania v súvislosti s prevzatými sumami 40 .

Úvery EIB na projekty v Sýrii

Od začiatku decembra 2011 zaznamenala EIB nesplácanie určitých úrokových platieb a úverov zo strany sýrskej vlády. Keďže boli oficiálne žiadosti o platby neúspešné, EIB v máji 2012 požiadala po prvýkrát o čerpanie prostriedkov z garančného fondu. Vývoj žiadostí o čerpanie prostriedkov z garančného fondu zodpovedajúcich nesplácaným úverom v Sýrii je uvedený v tabuľke 4a.

Tabuľka 4a: Žiadosti adresované garančnému fondu v súvislosti s nesplácanými úvermi zo strany Sýrie (v miliónoch EUR)

K 31. decembru 2019 dosahoval celkový nesplatený kapitál zaručených úverov poskytnutých Sýrii 555 miliónov EUR istiny 42 , pričom splatnosť posledného úveru je v roku 2030.

TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha)

EIB požiadala v roku 2016 o vyplatenie záruky EÚ v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov v súvislosti s úverom pre spoločnosť TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha).

Suma vo výške 0,14 milióna EUR vymožená od letiska Enfidha sa 15. januára 2018 pripísala Garančnému fondu pre vonkajšie opatrenia. Táto suma už bola uznaná ako aktívum (pohľadávka) v súvahe z 31. decembra 2017.

Požiadavky na fond, ktoré zodpovedajú nesplácanému úveru pre TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha), sú uvedené v tabuľke 4b.

Tabuľka 4b: Požiadavka na garančný fond v súvislosti s TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha) (v miliónoch EUR)

Vývoj po 31. decembri 2019 (do 31. mája 2020)

Letisko Enfidha (Tunisko)

V januári 2020 suma vo výške 0,7 milióna EUR bola pripísaná na bankový účet garančného fondu. Išlo o čiastočne vymoženú sumu z úveru poskytnutému letisku Enfidha (Tunisko), ktorú inkasovala EIB v decembri 2019.

Sýria

V januári, v marci a v máji 2020 sa celkovo vyplatilo 12,7 milióna EUR na štyri požiadavky na nesplatené platby Sýrie (3,2 milióna EUR, 0,5 milióna EUR, 7,4 milióna EUR a 1,7 milióna EUR vrátane sankcií uplatnených zo strany EIB).

5.3    Vývoj Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia v roku 2019

V súlade s nariadením, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „nariadenie o garančnom fonde“) 44 , musí garančný fond dosiahnuť primeranú výšku tvorby rezerv (cieľovú sumu) stanovenú na úrovni 9 % celkových splatných kapitálových záväzkov vyplývajúcich z každej operácie plus vzniknutý úrok. S cieľom zaistiť dosiahnutie cieľovej sumy bol zavedený mechanizmus na tvorbu rezerv.

Na základe mechanizmu na tvorbu rezerv sa garančnému fondu vo februári 2019 z rozpočtu EÚ vyplatilo 103,2 milióna EUR, pričom vo februári 2020 dosiahla príslušná platba výšku 240,2 milióna EUR.

Garančný fond dosiahol k 31. decembru 2019 celkovú výšku 2 828 738 292,88 EUR (2 609 881 747,51 EUR k 31. decembru 2018) 45 .

Celková účtovná hodnota fondu sa v roku 2019 zvýšila približne o 218,86 milióna EUR. Vysvetliť to možno najmä takto:

Zvýšenie:

·z rozpočtu EÚ sa do fondu prispelo pohľadávkou 240,15 milióna EUR (výška rezervy), aby sa výška prostriedkov vo fonde upravila na cieľovú úroveň 9 % celkových nesplatených záväzkov,

·hospodársky výsledok finančných operácií dosiahol výšku 25,13 milióna EUR,

·hodnota portfólia sa zvýšila o 8,6 milióna EUR v dôsledku úpravy hodnoty podľa trhovej hodnoty.

Zníženie:

·intervencie zo strany fondu v dôsledku platobnej neschopnosti v celkovej výške 54,9 milióna EUR.

Viac informácií o Garančnom fonde pre vonkajšie opatrenia v roku 2019 je možné nájsť v Správe Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu dvoru audítorov o riadení Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia k 31. 12. 2019 a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie  46 .

6.Európsky fond pre strategické investície (EFSI) v roku 2019  47

6.1 Účtovná závierka záručného fondu EFSI k 31. decembru 2019

Celkové aktíva záručného fondu EFSI predstavovalik 31. decembru 2019 6 688 miliónov EUR. Aktíva sa skladali z portfólia investičných cenných papierov klasifikovaných ako k dispozícii na predaj ( 6 654 miliónov EUR), predaja menových forwardov denominovaných v USD s kladnou čistou súčasnou hodnotou klasifikovaných ako finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote prostredníctvom prebytku a schodku ( 3 milióny EUR), ako aj peňazí a peňažných ekvivalentov ( 31 miliónov EUR).

Z hľadiska výkazu ziskov a strát za rok 2019 záručný fond EFSI ukončil rok s hospodárskym výsledkom vo výške 21,7 milióna EUR. Najvýznamnejší príspevok pochádzal z kladných čistých výnosov z úrokov vo výške 18,3 milióna EUR a čistých ziskov z predaja cenných papierov k dispozícii na predaj 48 ( 17,1 milióna EUR). Kompenzáciou bol záporný výsledok devízového precenenia vo výške –13,1 milióna EUR 49 . Zvyšné čisté výdavky vo výške –0,6 milióna EUR tvorili najmä poplatky za úschovu.

6.2 Operácie EFSI v rámci záruky EÚ

Expozícia záruky EÚ vo vzťahu k vyplateným, ale nesplateným operáciám EFSI, ktoré vykonala skupina EIB, predstavovala k 31. decembru 2019 sumu 17,7 miliardy EUR z čistého disponibilného právneho záväzku vo výške 50  25,8 miliardy EUR, ktorý pokrýva záruka EÚ. Suma 17,6 miliardy EUR sa v poznámkach k účtovnej závierke EÚ za rok 2019 zaznamenáva ako podmienený záväzok, zatiaľ čo v prípade zvyšnej sumy vo výške 0,1 miliardy (74 miliónov) bola vykázaná rezerva.

Operácie EFSI, ktoré riadila EIB v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie, vytvorili pre EÚ v roku 2019 čistý príjem vo výške 299,5 milióna EUR 51 . Z tejto sumy bola v účtovnej závierke EÚ za rok 2019 k 31. decembru 2019 zaznamenaná čistá pohľadávka Komisie zo strany EIB vo výške 50,8 milióna EUR.

V prípade operácií EFSI v rámci okna pre MSP vznikli EÚ v roku 2019 náklady vo výške 109,9 milióna EUR 52 . Poplatky a náklady EIF z tejto sumy vo výške 37,9 milióna EUR vykázané v účtovnej závierke EÚ za rok 2019 sú splatné EIF po 31. decembri 2019.

6.3 Financovanie záručného fondu EFSI

V súvislosti s tvorbou rezerv záručného fondu EFSI sa v roku 2019 vyčlenili celkové rozpočtové prostriedky vo výške 357 miliónov EUR. Z tejto sumy boli prostredníctvom rozhodnutia Komisie C(2019) 875 vyčlenené rozpočtové prostriedky vo výške 167 miliónov EUR. 53 . Dodatočné viazané rozpočtové prostriedky na sumu 190 miliónov EUR boli vyčlenené ako pripísaný príjem.

Počas roka sa do záručného fondu EFSI reálne vyplatila celková suma 1 166 miliónov EUR. Z toho väčšina pochádzala z platobných rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu EÚ, zatiaľ čo suma 163 miliónov EUR bola vrátená ako pripísané príjmy ( 136 miliónov EUR z príjmov EFSI a 27 miliónov EUR z príjmov Nástroja na prepájanie Európy) a suma 3 milióny EUR bola prevedená ako dodatočné platobné prostriedky na konci rozpočtového roka.

6.4 Uplatnenie a využívanie záruky EÚ

V roku 2019 sa v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. a) dohody o EFSI uplatnila záruka EÚ na sumu 3,5 milióna EUR v súvislosti s jednou zlyhanou operáciou kapitálového typu v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie. Okrem toho sa uplatnila suma 1,4 milióna EUR na náklady EIB na financovanie 54 , 27,3 milióna EUR na opravné položky 55 a 0,14 milióna EUR na náklady na vymáhanie. 56 . V rámci okna pre MSP sa záruka uplatnila na sumu 8,1 milióna EUR na hedžing v inej mene ako euro.

Všetky záruky boli uhradené z prostriedkov, ktoré boli k dispozícii na účte EFSI. Zo záručného fondu EFSI neboli uhradené žiadne záruky.

Viac informácií o EFSI a záručnom fonde EFSI je možné nájsť v Správe Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu dvoru audítorov o riadení Záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície k 31. 12. 2019 a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie 57 .

7.Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD) v roku 2019

7.1Investičné programy

Do apríla 2018 navrhlo viacero partnerských finančných inštitúcií na krytie zárukou EFSD viac ako 40 investičných programov, ktorých hodnota presahuje 3,5 miliardy EUR, v rámci piatich prioritných oblastí investovania (investičné okná), t. j. a) Udržateľná energia a prepojiteľnosť, b) Financovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov („MMSP“), c) Udržateľné poľnohospodárstvo, podnikanie na vidieku a agropodnikanie, d) Udržateľné mestá a e) Digitalizácia pre rozvoj.

Na základe návrhov finančných inštitúcií EÚ v júni a novembri 2018 pridelila sumu 1,54 miliardy EUR na 28 záruk. 58 .

K 31. decembru 2019 sa celkovo uzavreli tri dohody o záruke EFSD vo výške 165 miliónov EUR.

Nasira

Prvá dohoda o záruke EFSD vo výške 75 miliónov EUR týkajúca sa finančného nástroja s rozdelením rizika NASIRA bola podpísaná 18. decembra 2018 s holandskou rozvojovou bankou FMO s ratingom AAA. Táto záruka umožní miestnym bankám poskytovať úvery skupinám, ktoré za bežných okolností považujú za príliš riskantné. Takzvaným „rozdelením rizika“ NASIRA zníži vnímané a skutočné riziká poskytovania úverov skupinám obyvateľstva v európskom susedstve a v subsaharskej Afrike, ktoré sú zraniteľné a nemajú dostatočné služby, čím umožní a podporí financovanie potrebné pre ľudí, ktorí chcú rozvíjať svoje (mikro) podnikanie. FMO očakáva, že NASIRA vytvorí a podporí až 800 000 pracovných miest a bude prínosom pre malé a stredné podniky (MSP), vnútorne vysídlené osoby, utečencov, navrátilcov, ženy a mladých ľudí.

Podniky FMO

Táto dohoda o záruke s FMO vo výške 40 miliónov EUR podpísaná 11. novembra 2019 zaručí rizikový kapitál startupom, najmä tým, ktoré vedú mladí podnikatelia. Podniky budú využívať technológiu na to, aby znížili náklady na výrobu alebo dodávanie výrobkov a služieb, ktoré si predtým veľa ľudí nemohlo dovoliť. Záruka sa bude sústreďovať na podniky, ktoré ponúkajú digitálne riešenia v širokom spektre oblastí od poľnohospodárstva, cez prístup k energii a k finančným službám až po vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, dopravu a logistiku. FMO očakáva, že program podnikania priamo alebo nepriamo podporí až 125 000 nových pracovných miest.

Rozšírenie investícií do energie z obnoviteľných zdrojov

Táto dohoda o záruke s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) vo výške 50 miliónov EUR podpísaná 29. novembra 2019 pomôže rozšíriť investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov na Ukrajine a v južnom susedstve EÚ, a to najmä v Jordánsku, Libanone a Tunisku. Cieľom záruky je výrazne posilniť potenciál energie z obnoviteľných zdrojov. EBOR očakáva, že táto záruka pomôže vygenerovať celkové investície vo výške až 500 miliónov EUR a poskytne dodatočný inštalovaný výkon energie z obnoviteľných zdrojov 340 MW.

7.2Záručný fond EFSD

Do konca roka 2019 dodatočné príspevky na podporu záručného fondu EFSD zahŕňali 50 miliónov USD od Nadácie Billa a Melindy Gatesových, 9,6 milióna EUR od Dánska, 300 000 EUR od Českej republiky a 100 000 EUR od Estónska.

Záručný fond EFSD bol fakticky zriadený v roku 2018. K 31. decembru 2019 bolo do fondu zaplatených 600,1 milióna EUR. V roku 2019 nedošlo k žiadnym výzvam na uplatnenie záruky EFSD.

Viac informácií EFSD a záručnom fonde EFSD v roku 2019 je možné nájsť v Správe Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu dvoru audítorov o riadení Záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie 59 .

(1)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2728/94 z 31. októbra 1994, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. ES L 293, 12.11.1994, s. 1), následne zmenené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10) a nariadením (EÚ) 2018/409 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 1), ďalej len „nariadenie o garančnom fonde“.

(2)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (ďalej len „nariadenie o EFSI“) (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1). Nariadenie o EFSI bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (ďalej len „zmena EFSI 2.0“) (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34). Prostredníctvom zmeny EFSI 2.0 sa okrem iného zvýšila výška záruky EÚ a upravila sa cieľová suma. Dohodu o riadení EFSI a o poskytnutí záruky EÚ (ďalej len „dohoda o EFSI“) podpísala Európska komisia a Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) 22. júla 2015 a dohoda bola zmenená a opätovne potvrdená 21. júla 2016, 21. novembra 2017, 9. marca 2018 a v decembri 2018.

(3)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD (Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1).

(4)    Makrofinančná pomoc môže mať aj podobu grantov poskytnutých tretím krajinám (nezahrnuté v tejto správe). Odkazy na právne základy sú uvedené v prílohe k tabuľke A2B v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

(5)    Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s.1).

(6)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1).

(7)    Zmluva z 25. marca 1957, ktorou sa zakladá Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom), v znení zmien a doplnení.

(8)    V prípade členských štátov: Rozhodnutie Rady č. 77/270/Euratom z 29. marca 1977, ktorým sa Komisia splnomocňuje na uzatváranie zmlúv Euratom o pôžičke na účely príspevkov na financovanie jadrových elektrární (Ú. v. ES L 88, 6.4.1977, s. 9), v znení zmien a doplnení.

(9)    V prípade určitých nečlenských štátov: Rozhodnutie Rady 94/179/Euratom z 21. marca 1994 (Ú. v. ES L 84, 29.3.1994), ktoré mení a dopĺňa rozhodnutie 77/270/Euratom a poveruje Komisiu uzatváraním pôžičiek Euratomu s cieľom prispieť na financovanie potrebné na zlepšenie stupňa bezpečnosti a účinnosti jadrových elektrární v určitých nečlenských krajinách.

(10)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1).

(11)      Dohoda o partnerstve AKT – EÚ, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000, bola uzavretá na obdobie 20 rokov od roku 2000 do roku 2020. Ide o najkomplexnejšiu partnerskú dohodu medzi rozvojovými krajinami a EÚ. Nefinancuje sa z rozpočtu EÚ.

(12)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10), zmenené nariadením (EÚ) 2018/409 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 1).

(13)    Aj keď sú vonkajšie riziká v konečnom dôsledku kryté rozpočtom EÚ, garančný fond slúži ako nástroj na ochranu rozpočtu EÚ pred rizikami nesplácania. Najnovšia výročná správa o fungovaní garančného fondu a jeho riadení za rok 2019 [COM(2020) 327 final] a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie [SWD(2020) 136 final], schválené 17. 7. 2020, sú dostupné na https://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk .

(14)    Súhrnná správa o fungovaní garančného fondu a cieľovej úrovni tvorby rezerv sa nachádza v dokumente COM(2014) 214 final z 8. 4. 2014 a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie (2014) 129 final.

(15)    Výška záruky EÚ sa následkom zmeny EFSI 2.0 zvýšila zo 16 miliárd EUR na 26 miliárd EUR.

(16)    Výška záruky skupiny EIB sa následkom zmeny EFSI 2.0 zvýšila z 5 miliárd EUR na 7,5 miliardy EUR.

(17)      Pozri článok 12 ods. 5 nariadenia o EFSI .

(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD (Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1).

(19)    Treba brať na vedomie, že 21. apríla 2020 v rámci reakcie na krízu COVID-19 výkonná rada EFSD súhlasila s tým, že sa prepracuje pridelenie záruk EFSD tak, aby prioritné miesto a zvýšenie záruk, ktoré poskytnú likviditu, dostali mikropodniky, malé a stredné podniky a projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov, a tiež budú na jeden rok oslobodené od poplatkov. Záruky si tak zvýšia flexibilitu, ktorá pomôže riešiť sociálno-ekonomický vplyv pandémie ochorenia COVID-19.

(20)    Informácie o úverovom nástroji pre Grécko: https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-and-fiscal-policy-coordination/financial-assistance-eu_sk.

(21)     Informácie o ENFS : http://www.efsf.europa.eu.

(22)    Za úvery poskytnuté v rámci EÚ/EFSM ručí rozpočet EÚ. Viac informácií o EFSM nájdete v oddiele 3.1.1.

(23)    Informácie o EMS: http://esm.europa.eu .

(24)    Pozri tlačovú správu o mimoriadnom zasadnutí Rady ECOFIN z 9. a 10. mája 2010 ( http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/114324.pdf ).

(25)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1).

(26)    Vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/77/EÚ zo 7. decembra 2010 o poskytnutí finančnej pomoci Únie Írsku (Ú. v. EÚ L 30, 4.2.2011, s. 348).

(27)    Vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/344/EÚ z 30. mája 2011 o poskytnutí finančnej pomoci Únie Portugalsku (Ú. v. EÚ L 159, 17.6.2011, s. 88); pozri tiež korigendum (Ú. v. EÚ L 178, 10.7.2012, s. 15).

(28)      Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2371 zo 14. decembra 2016 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (Ú. v. EÚ L 352, 23.12.2016, s. 18).

(29)      Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1112 zo 6. júla 2016 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Tunisku (Ú. v. EÚ L 186, 9.7.2016, s. 1).

(30)      Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1565 z 13. septembra 2017 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavskej republike (Ú. v. EÚ L 242, 20.9.2017, s. 14).

(31)      Rozhodnutie Rady 77/270/Euratom z 29. marca 1977, ktorým sa Komisia splnomocňuje na uzatváranie zmlúv Euratom o pôžičke na účely príspevkov na financovanie jadrových elektrární, a ktoré bolo zmenené rozhodnutím Rady 94/179/Euratom z 21. marca 1944 tak, že poveruje Komisiu uzatváraním pôžičiek Euratomu s cieľom prispieť na financovanie potrebné na zlepšenie stupňa bezpečnosti a účinnosti jadrových elektrární v určitých nečlenských krajinách.

(32)    C(2013) 3496.

(33)    Pozri tabuľku 1 v správe.

(34)    Na účely tohto výpočtu sa predpokladá, že nie je požiadané o predčasné splatenie nesplácaných úverov, to znamená, že sa zohľadňujú len splatné splátky (pozri tabuľky 2 a 3 v správe a tabuľku A4 v pracovnom dokumente útvarov Komisie).

(35)    Pozri tabuľku 1.

(36)    Pozri článok 14 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 39).

(37)    Pozri článok 14 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 609/2014.

(38)    Pozri článok 8 ods. 7 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1), zmeneného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/412 zo 14. marca 2018, ktorým sa mení rozhodnutie č. 466/2014/EÚ, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 30).

(39)    Okrem Bulharska a Rumunska, ktorým boli pred pristúpením k Únii poskytnuté úvery Euratomu. Úvery (a úverové záruky) pre prístupové krajiny boli pokryté fondom do dátumu pristúpenia. Od toho dátumu úvery, ktoré zostali nesplatené, prestali byť vonkajšími opatreniami Únie, a sú teda kryté priamo z rozpočtu EÚ.

(40)    Ďalšie informácie o postupoch vymáhania sú uvedené v dohode o vymáhaní, podpísanej 3. októbra 2018 medzi Európskou úniou a Európskou investičnou bankou, ktorá upravuje podmienky a postupy vymáhania platieb uskutočnených Európskou úniou na základe záruk, ktoré Únia poskytla EIB na pokrytie strát z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo EÚ.

(41)    Sankcie a vzniknuté úroky požaduje EIB až v rámci druhej žiadosti o úhradu jednotlivých úverov a tieto sumy nabiehajú od dátumu, keď došlo k premeškaniu úhrady až do dňa platby z garančného fondu.

(42)    To zahŕňa aj sumu 394,2 milióna EUR (istina), o ktorú už EIB požiadala pred 31. 12. 2019.

(43)    Táto suma zahŕňa jednorazový poplatok vo výške 1 467 504,32 EUR v súvislosti s postupmi vymáhania uskutočnenými EIB a ktoré má EIB uskutočniť vo vzťahu k tejto konkrétnej zmluve v súlade s dohodou o vymáhaní.

(44)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10), zmenené nariadením (EÚ) 2018/409 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 1).

(45)    Tieto sumy zahŕňajú pohľadávku z rozpočtu EÚ vo výške 240 152 822,10 EUR v roku 2019 (vyplatenú z rozpočtu v roku 2020) a 103 222 935,00 EUR v roku 2018, vyplatenú v roku 2019.

(46)    COM(2020) 327 a SWD(2020) 136 zo 17. 7. 2020 sú dostupné na https://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.

(47)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (ďalej len „nariadenie o EFSI“). Nariadenie o EFSI bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (ďalej len „zmena EFSI 2.0“). Prostredníctvom zmeny EFSI 2.0 sa okrem iného zvýšila výška záruky EÚ a upravila sa cieľová suma. Dohodu o riadení EFSI a o poskytnutí záruky EÚ (ďalej len „dohoda o EFSI“) podpísala Európska komisia a Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) 22. júla 2015 a dohoda bola zmenená a opätovne potvrdená 21. júla 2016, 21. novembra 2017, 9. marca 2018, 20. decembra 2018, 27. marca 2020 a 27. apríla 2020.

(48)    Čistá hodnota sa skladá zo ziskov vo výške 18,5 milióna EUR a strát vo výške 1,4 milióna EUR.

(49)      Po hedžingu menového rizika podielu portfólia denominovaného v USD.

(50)    Podľa článku 11 zmeny EFSI 2.0 záruka EÚ nesmie v žiadnom prípade presiahnuť sumu 26 miliárd EUR, pričom pred 6. júlom 2018 nesmie presiahnuť sumu 16 miliárd EUR. Uplatnenie a využívanie záruky EÚ a ustanovenia týkajúce sa produktov portfóliovej záruky v rámci okna MSP sa odpočítavajú od maximálnej sumy záruky EÚ.

(51)    Táto suma zahŕňa nerealizované výnosy vo výške 135,0 milióna EUR, ktoré sú výsledkom nárastu reálnej hodnoty kapitálových portfólií IIW k 31. decembru 2019 v porovnaní s 31. decembrom 2018.

(52)    Táto suma zahŕňa finančné rezervy vo výške 69,5 milióna EUR v súvislosti s dlhovými portfóliami SMEW, ako aj nerealizované náklady vo výške 4,3 milióna EUR, ktoré sú výsledkom poklesu reálnej hodnoty kapitálových portfólií SMEW k 31. decembru 2019 v porovnaní s 31. decembrom 2018.

(53)    Rozhodnutie Komisie z 11. 2. 2019 o prijatí ročného pracovného programu na rok 2019 pre Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti, ktoré slúži ako rozhodnutie o financovaní.

(54)      Pozri článok 8 ods. 1 písm. d) dohody o EFSI.

(55)      Pozri článok 8 ods. 1 písm. b) dohody o EFSI.

(56)      Pozri článok 8 ods. 1 písm. d) a článok 11 ods. 7 dohody o EFSI.

(57)    COM(2020) 385 a SWD(2020) 162 z 18.8.2020 sú dostupné na https://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.

(58)    Treba brať na vedomie, že 21. apríla 2020 v rámci reakcie na krízu COVID-19 výkonná rada EFSD súhlasila s tým, že sa prepracuje pridelenie záruk EFSD tak, aby prioritné miesto a zvýšenie záruk, ktoré poskytnú likviditu, dostali mikropodniky, malé a stredné podniky a projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov, a tiež budú na jeden rok oslobodené od poplatkov. Záruky si tak zvýšia flexibilitu, ktorá pomôže riešiť sociálno-ekonomický vplyv pandémie ochorenia COVID-19.

(59) COM(2020) 346 z 31.7.2020 je dostupná na https://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.