EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 10. 2020

COM(2020) 641 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán

{SWD(2020) 223 final}

Oznámenie Komisie o

hospodárskom a investičnom pláne pre západný Balkán

I.Úvod

Západný Balkán je neoddeliteľnou súčasťou Európy a geostrategickou prioritou Európskej únie. Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie zo 14. septembra 2020 uviedla, že „EÚ má v rukách budúcnosť celého regiónu“. V čase pandémie ochorenia COVID-19 sa jasne ukázali úzke vzťahy medzi EÚ a západným Balkánom. Hoci aj samotná EÚ je pandémiou ťažko postihnutá, poskytla západnému Balkánu zásadnú podporu, ktorá nemá obdobu, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 29. apríla 1 a vo vyhlásení zo samitu v Záhrebe zo 6. mája 2020.

Ochorenie COVID-19 má rozsiahle nepriaznivé dôsledky na hospodárstva západného Balkánu, ktoré už predtým zaostávali v hospodárskej konvergencii s EÚ. Región čelil pretrvávajúcim problémom vyplývajúcim zo slabej konkurencieschopnosti, vysokej nezamestnanosti a značného úniku mozgov. Potreba zintenzívniť konvergenčné úsilia prostredníctvom vykonávania štrukturálnych reforiem, prekonávania štrukturálnych nedostatkov, posilnenia inovačného potenciálu a urýchlenia zelenej a digitálnej transformácie, a to aj vzhľadom na ich budúcnosť v EÚ, je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým.

Cieľom tohto hospodárskeho a investičného plánu je preto urýchliť dlhodobú obnovu, ktorá je podporená zelenou a digitálnou transformáciou a ktorá povedie k udržateľnému hospodárskemu rastu, vykonávaniu reforiem potrebných na dosiahnutie pokroku na ceste do EÚ a priblíženiu západného Balkánu k jednotnému trhu EÚ. Jeho cieľom je rozvinúť nevyužitý hospodársky potenciál regiónu a značný priestor na posilnenie hospodárskej spolupráce a obchodu v rámci neho 2 . S počtom obyvateľov takmer 18 miliónov je región dôležitým trhom pre EÚ, tranzitným priestorom pre európsky a medzinárodný tovar a miestom s kvalifikovanou pracovnou silou pre spoločnosti, ktoré sú pripravené investovať. Západný Balkán preto zohráva kľúčovú úlohu v globálnych hodnotových reťazcoch, ktoré zásobujú EÚ, a táto úloha by sa mohla ďalej posilniť. Z dlhodobého hľadiska to prispeje aj k strategickej autonómii EÚ.

Tento hospodársky a investičný plán stanovuje rozsiahly investičný balík pre tento región. Je postavený na základoch návrhu nástroja predvstupovej pomoci III (IPA III) 3 , ktorý je založený na dosahovanom pokroku a orientácii na reformy, a posilnených nástrojov na podporu investícií verejného a súkromného sektora.

Pod podmienkou prijatia nasledujúceho viacročného finančného rámca a súvisiacich právnych základov Komisia navrhuje mobilizovať až 9 miliárd EUR z finančných prostriedkov nástroja IPA III na obdobie 2021 – 2027 s cieľom podporiť hospodársku konvergenciu s EÚ, a to najmä prostredníctvom investícií a podpory konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu, udržateľnej prepojenosti a súbežnej zelenej a digitálnej transformácie. Komisia navrhuje, aby sa veľká väčšina tejto podpory zamerala na kľúčové produktívne investície a udržateľnú infraštruktúru na západnom Balkáne.  Okrem toho by sa mala posilniť investičná kapacita regiónu mobilizáciou nového záručného nástroja pre západný Balkán 4 s ambíciou potenciálne zvýšiť investície až do výšky 20 miliárd EUR.

Prioritou je lepšie prepojenie hospodárstiev západného Balkánu v rámci regiónu a ich prepojenie s EÚ. Vyžaduje si to pevné odhodlanie západného Balkánu vykonávať zásadné reformy, prehlbovať regionálnu hospodársku integráciu a rozvíjať spoločný regionálny trh na základe acquis EÚ, aby sa región stal atraktívnejšou oblasťou na investovanie. Európska únia sa bude usilovať priblížiť tento región k jednotnému trhu EÚ. Západný Balkán je v pozícii, keď mu môže priniesť obrovský prospech zvýšené úsilie zamerané na prekonanie dedičstva minulosti, a to najmä v súvislosti s normalizáciou vzťahov medzi Srbskom a Kosovom 5* a úspešným ukončením dialógu, ktorý sprostredkovala EÚ.

Európska zelená dohoda 6 ponúka koncepciu spoločných opatrení na riešenie problémov zelenej transformácie, zmeny klímy, straty biodiverzity, nadmerného využívania zdrojov a znečisťovania a na problémy oddelenia hospodárskeho rastu od využívania zdrojov a znehodnocovania životného prostredia. Osobitná pozornosť sa bude venovať záväzku EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Krajiny západného Balkánu vzhľadom na túto ambíciu a svoju budúcnosť v EÚ budú musieť s podporou EÚ zintenzívniť svoje úsilie v tejto súvislosti.

Západný Balkán bude musieť pokračovať vo vykonávaní programu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a jej cieľov udržateľného rozvoja, Parížskej dohody a medzinárodne dohodnutých cieľov v oblasti biodiverzity. Ambicióznym konaním a spojením síl pri plnení tohto programu sa EÚ a západnému Balkánu poskytnú výhody prvého hráča na medzinárodnej hospodárskej scéne, čím sa zvýši ich konkurencieschopnosť na rastúcich globálnych trhoch s udržateľnými a zelenými technológiami. Naše existujúce platformy spolupráce poskytujú príležitosti na posilnenie vzájomne prospešných aliancií a zabezpečenie rovnakých podmienok v súvislosti s novými udržateľnými technológiami, ako sú obnoviteľný vodík, moderná slnečná a veterná energia, batérie a zachytávanie oxidu uhličitého, ako aj rovnakých podmienok v súvislosti s kritickými surovinami pre tieto technológie, ako sú prvky vzácnych zemín.

Na základe postupu v európskej zelenej dohode je súčasťou toho oznámenia pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa stanovuje zelená agenda pre západný Balkán. Stanovujú sa v ňom príslušné opatrenia a odporúčania vrátane zosúladenia s normami EÚ a acquis.

Západný Balkán by mal rovnako využívať digitálnu stratégiu 7 EÚ ako hlavnú zásadu digitálnej transformácie svojich hospodárstiev a spoločností zameranú na človeka. Vďaka tomu budú mať lepšiu pozíciu na integráciu do dodávateľských reťazcov EÚ s vyššou pridanou hodnotou a v budúcnosti na pripojenie sa k rýchlo sa vyvíjajúcemu jednotnému digitálnemu trhu EÚ. Na základe digitálnej agendy pre západný Balkán z roku 2018 tento investičný plán ponúka príležitosť urýchliť digitalizáciu vlád, verejných služieb a podnikov spôsobom, ktorý je v súlade s hodnotami a právnym rámcom EÚ.

Udržateľná konkurencieschopnosť nevyhnutne závisí od schopnosti regiónu budovať svoju ľudskú a podnikateľskú schopnosť inovovať a rozvíjať špecifický hospodársky segment. Investovanie do budúcnosti preto znamená aj investovanie do výskumu, inovácií, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu. Sú to silné nástroje nielen na podporu hospodárskeho rozvoja, odolnosti a konkurencieschopnosti regiónu, ale aj jeho sociálnej súdržnosti, čo znamená plnú hospodársku účasť všetkých občanov regiónu vrátane Rómov. Integrácia Rómov do spoločnosti prostredníctvom podporovania ich plnej účasti na vzdelávaní a na trhu práce je mimoriadne dôležitá a bude kľúčovou prioritou integračného procesu EÚ 8 .

S cieľom podporiť dosiahnutie cieľov tohto hospodárskeho a investičného plánu a zabezpečiť udržateľnosť investícií v regióne Komisia čoskoro navrhne osobitnú agendu pre západný Balkán v oblasti inovácií, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu („inovačná agenda pre západný Balkán“). Táto komplexná a dlhodobá stratégia spolupráce so západným Balkánom v týchto oblastiach bude nevyhnutná na posilnenie rozvoja ľudského kapitálu, zastavenie úniku mozgov a podporu cirkulácie mozgov, ako aj na rozvoj udržateľného inovačného ekosystému a prechodu na vedomostnú ekonomiku. Položí základy tvorby politík založenej na faktoch a podporí inkluzívne a vysokokvalitné systémy vzdelávania a odbornej prípravy, čím sa mladým ľuďom v regióne poskytnú lepšie vyhliadky.

Tento plán je neoddeliteľnou súčasťou podpory západného Balkánu na ceste do EÚ. Hospodársky rozvoj a vykonávanie základných reforiem by sa mali vzájomne posilňovať a mali by prispievať k tomu, aby partnerské krajiny spĺňali zavedené požiadavky procesu pristúpenia. Patrí sem vykonávanie reforiem právneho štátu a štrukturálnych hospodárskych reforiem, najmä tých, ktoré boli identifikované v programoch hospodárskej reformy 9 , ktoré maximalizujú potenciálny vplyv tohto investičného balíka.

Hlavný faktor, ktorý prispieva k existujúcim štrukturálnym nedostatkom, je zlá správa vecí verejných, a to najmä obmedzený pokrok pri riešení nedostatkov vo fungovaní právneho štátu a v boji proti korupcii. Právny štát a dodržiavanie základných práv, fungovanie demokratických inštitúcií a verejnej správy sú nielen neoddeliteľnými súčasťami procesu pristúpenia, ale aj hlavnými hnacími motormi hospodárskej obnovy regiónu a zvyšovania odolnosti voči potenciálnym budúcim krízam a hospodárskym šokom. Dodržiavanie zásad právneho štátu je takisto potrebné na ochranu finančných prostriedkov EÚ a na zabezpečenie ich využitia na podporu rozvoja západného Balkánu.

II.Dobrá správa vecí verejných ako základ udržateľného hospodárskeho rastu

Podpora investícií a hospodárskeho rastu bude preto možná len vtedy, ak sa západný Balkán pevne zaviaže k základným reformám a k ich vykonávaniu v súlade s európskymi hodnotami. Štrukturálne sociálno-ekonomické reformy, a to najmä tie, ktoré boli identifikované v programoch hospodárskej reformy a v spoločných politických usmerneniach, posilnenie právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv alebo zlepšenie verejnej správy sú nevyhnutné reformy na zabezpečenie prostredia priaznivého pre podnikanie, vytváranie pracovných miest a udržateľné investície. Vedúci predstavitelia západného Balkánu musia dôveryhodnejšie a s jasnejším politickým odhodlaním plniť svoj záväzok vykonávať potrebné základné reformy tak, aby to bolo v súlade s revidovanou metodikou rozširovania 10 .

Právny štát je základným aspektom demokratickej transformácie a kľúčovým kritériom, na základe ktorého EÚ posudzuje pokrok krajín na ich ceste k členstvu v EÚ. V tejto súvislosti sa pokrok medzi krajinami západného Balkánu značne líšil. Operačná spolupráca západného Balkánu s členskými štátmi EÚ a agentúrami EÚ sa naďalej zlepšovala. Presvedčivý pokrok v oblasti právneho štátu však zostáva veľkou výzvou, ktorá často súvisí s nedostatočnou politickou vôľou, pretrvávajúcou existenciou jasných prvkov ovládnutia štátu a obmedzeným pokrokom v oblasti nezávislosti súdnictva.

Balík z roku 2020 týkajúci sa rozširovania 11 , ktorý bol prijatý súčasne s týmto oznámením, poskytuje podrobný prehľad o súčasnom stave základných reforiem a usmernenia k týmto reformným prioritám, ktoré sú aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou procesu pristúpenia k EÚ.

Občania majú kľúčový záujem na fungujúcom systéme bŕzd a protiváh, v ktorom viditeľne splnomocnené, nezávislé, nestranné a efektívne súdnictvo zabezpečuje, aby všetky štátne inštitúcie dodržiavali zákon, zachovali si integritu a aby boli občania chránení pred svojvoľnými rozhodnutiami a mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva. Podniky potrebujú právnu istotu, neexistenciu korupcie a efektívne fungujúce správne orgány, aby mohli založiť svoje činnosti a spoliehať sa na efektívne a nezávislé inštitúcie pri presadzovaní svojich hospodárskych práv. Zahraniční investori potrebujú záruky rovnakých podmienok, ktoré ochránia ich investície. Zosúladenie s pravidlami verejného obstarávania EÚ, zvýšená transparentnosť a dohľad sú kľúčové, najmä pre správne finančné riadenie významných verejných investícií vrátane investícií navrhnutých v tomto pláne a na predchádzanie korupcii v tejto oblasti. Je potrebné stanoviť strategický prístup k efektívnemu rozkladaniu zločineckých skupín a ich hospodárskych základov vrátane lepších výsledkov vo finančných vyšetrovaniach a konfiškácii majetku. Spolupráca medzi partnermi v regióne, ako aj s EÚ je nevyhnutná na riešenie konkrétnych bezpečnostných problémov ako terorizmus a extrémizmus, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, nedovolené obchodovanie so zbraňami, obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo migrantov.

S cieľom zabrániť akýmkoľvek nedostatkom v ochrane finančných prostriedkov EÚ musia partneri západného Balkánu nevyhnutne zabezpečiť, aby sa podvody, korupcia, legalizácia príjmu z trestnej činnosti a zneužitie riešili účinnými, odrádzajúcimi a primeranými trestnými sankciami. Partneri západného Balkánu, ktorí sú zmluvnými stranami medzinárodných dohôd o vzájomnej právnej pomoci, by mali prijať Európsku prokuratúru (EPPO) ako príslušný orgán členských štátov zúčastňujúcich sa na Európskej prokuratúre na účely vykonávania týchto dohôd 12 . Spolupráca medzi Európskou prokuratúrou a partnermi západného Balkánu by sa mala uľahčiť uzavretím dohôd o pracovných podmienkach 13 .

Budovanie kvalitnej verejnej správy je základom pre dobre fungujúci štát. Je to nevyhnutné pre efektívnu a účinnú verejnú službu, ktorá poskytuje občanom a podnikom kvalitné služby. Pokiaľ ide o spravovanie investícií, štát potrebuje silnú kapacitu na identifikáciu, stanovenie priorít, rozvoj a spravovanie infraštruktúry zameranej na budúcnosť a iných strategických investičných projektov v úzkej konzultácii s občanmi a inými zainteresovanými stranami. Profesionálna verejná služba zohráva kľúčovú úlohu aj v prevencii korupcie, a to okrem iného aj prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a využívania elektronickej správy vecí verejných. Verejné obstarávanie sa musí zosúladiť s pravidlami EÚ a vykonávať v plnej miere. Výnimky z postupov verejného obstarávania by sa mali uplatňovať reštriktívne vrátane obmedzenia používania medzištátnych dohôd. Týmto sa pomôže zabezpečiť, aby korupcia pri obstarávaní nebránila hospodárskemu rozvoju, nenarušila trh a nevytvárala neefektívnosť, ktorá by znížila konkurencieschopnosť, obchod a investície. Tieto reformy takisto posilnia ochranné opatrenia proti akémukoľvek zneužitiu finančných prostriedkov EÚ.

EÚ bude aj naďalej poskytovať značné finančné prostriedky a podporovať reformy zamerané na dobrú správu vecí verejných a základné hodnoty aspoň na súčasnej úrovni. V súlade so zásadou podmienenosti zohľadnenou v revidovanej metodike rozširovania, v rámci ktorej krajiny smerujú k reformným prioritám, by to malo viesť k zvýšenému financovaniu a investíciám, a to aj prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci založeného na dosahovanom pokroku a orientácii na reformy. Rovnako je však potrebné prijať rozhodné opatrenia, ktorými by sa postihovala akákoľvek závažná alebo dlhotrvajúca stagnácia, prípadne zhoršovanie situácie. V týchto opatreniach je zahrnuté, že na základe posúdenia pokroku, ktorý vykonala Komisia vo svojich výročných správach, by sa rozsah a objem financovania EÚ mohol znížiť.

III.Rozsiahly investičný balík

Návrh Komisie týkajúci sa nástroja predvstupovej pomoci (IPA III) 14 predstavuje viac ako 14 miliárd EUR 15 v období 2021 – 2027, z ktorých prevažná časť je určená pre západný Balkán.

V rámci nástroja IPA III sa predstaví pevný politicky orientovaný prístup so strategickým a dynamickým poskytovaním pomoci, pričom základné požiadavky členstva v EÚ budú predstavovať jadro podpory EÚ. Vďaka ďalšiemu zameraniu finančnej pomoci EÚ na kľúčové priority nástroj IPA III poskytne ešte väčšiu finančnú páku na podporu reforiem, ktoré podporujú udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj, a ešte viac tak priblíži partnerov k hodnotám a normám Únie.

Jadrom tohto hospodárskeho a investičného plánu je rozsiahly investičný balík pre región s veľkou väčšinou podpory zameranej na kľúčové produktívne investície a infraštruktúru, čím sa zohľadní a podporí súbežná zelená a digitálna transformácia a rozvoj prepojených, konkurencieschopných, vedomostných, udržateľných, inovačných a prosperujúcich hospodárstiev na západnom Balkáne s čoraz dynamickejším súkromným sektorom. Investičný balík bude kľúčovou hnacou silou na uľahčenie zvýšených verejných a súkromných investícií v regióne Európskou investičnou bankou (EIB), Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami (IFI), rozvojovými finančnými inštitúciami členských štátov EÚ, vládami západného Balkánu a súkromnými investormi vrátane priamych zahraničných investícií, ako aj integráciou trhov.

Prvý súbor projektov vypracovaných na základe desiatich hlavných investičných iniciatív je uvedený v prílohe. Tieto návrhy projektov sú založené na výsledkoch predbežných konzultácií s vládami regiónu a na ich politických a hospodárskych reformných prioritách. Prvým krokom pri realizácii tohto hospodárskeho a investičného plánu by mohol byť balík infraštruktúrnych projektov, ktoré by sa mali predsunúť na financovanie v rokoch 2021 – 2022 s očakávaním, že tieto projekty uvoľnia značné investície. To by umožnilo, aby návrhy projektov v pokročilom štádiu, a to najmä v oblasti digitálnej, dopravnej, energetickej transformácie a životného prostredia, boli po primeranom posúdení dokončené alebo značne rozpracované do roku 2024.

Ďalšie financovanie z nástroja IPA by mohlo následne podporovať infraštruktúrne projekty a produktívne investície so silným zameraním na súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu v regióne, rozvoj obehového hospodárstva, biodiverzity a spoločné vykonávanie nadchádzajúcej zelenej agendy pre západný Balkán. Investície by sa mohli podporovať aj vo vidieckych oblastiach a poľnohospodárstve, v kultúrnom a kreatívnom priemysle, v oblasti zdravia a rozvoja ľudského kapitálu, ako aj vzdelávania a v oblasti cezhraničnej spolupráce vrátane inovácií.

Okrem značného financovania grantov EÚ pre tento región môže EÚ poskytnúť záruky na zníženie nákladov na financovanie verejných aj súkromných investícií a na zníženie rizika pre investorov: Očakáva sa, že podpora prostredníctvom navrhovaného záručného nástroja pre západný Balkán zmobilizuje v nasledujúcom desaťročí investície vo výške približne 20 miliárd EUR.

Investičný rámec pre západný Balkán (WBIF) vrátane jeho platformy súkromného sektora – nástroja pre rozvoj podnikania a inovácie na západnom Balkáne a záručného nástroja pre západný Balkán, ktorý zhromažďuje partnerov zo západného Balkánu, bilaterálne darcovské organizácie a medzinárodné finančné inštitúcie, bude hlavným prostriedkom na zabezpečenie rýchleho zavedenia investičného balíka s cieľom:

-posilniť základné prepojenia infraštruktúry, najmä hlavné dopravné a energetické spojenia, ktoré sú dôležité pre hospodársky rozvoj, integráciu trhov a cezhraničný obchod v rámci regiónu a s Európskou úniou 16 ,

-podporiť súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu,

-zvýšiť konkurencieschopnosť súkromného sektora, podporiť inovácie a rozvoj základných sociálnych sektorov,

-prepojiť hospodárstva prostredníctvom posilnenej regionálnej hospodárskej integrácie a integrácie s EÚ.

Na maximalizovanie dlhodobého vplyvu investícií bude nevyhnutné vykonávať štrukturálne hospodárske reformy a reformy týkajúce sa správy vecí verejných partnerskými krajinami vrátane reformných opatrení v oblasti prepojenosti a takisto zvýšiť štatistickú kapacitu. Pokrok v oblasti základných hodnôt by mal pokračovať súbežne s vykonávaním hlavných iniciatív. EÚ bude v prípade potreby podporovať aj opatrenia na budovanie kapacít s cieľom posilniť verejné obstarávanie a kapacitu riadenia verejných investícií na prípravu, riadenie a dohľad nad realizáciou projektov. EÚ bude spolupracovať so západným Balkánom, aby zabezpečila primeranú kontrolu investícií do projektov spoločného strategického záujmu s cieľom identifikovať, posúdiť a zmierniť potenciálne riziká pre bezpečnosť alebo verejný poriadok v súlade s príslušnými pravidlami EÚ a WTO.

Konečné rozhodnutia o orientačných návrhoch projektov a financovania uvedené v tomto pláne sa budú prijímať v plnom súlade s rozhodovacími postupmi, procesom plánovania a prístupom založeným na dosahovanom pokroku a orientácii na reformy budúceho nariadenia o IPA III, o ktorom v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia, najmä v oblasti pokroku v programe rozširovania EÚ, relevantnosti a pokročilosti a v súlade s príslušnými pravidlami EÚ. Mala by sa dodržiavať zelená prísaha „nespôsobovať škodu“. Aby sa maximalizovala finančná páka tohto hospodárskeho a investičného plánu, EÚ v duchu prístupu „Tím Európa“ osloví aj svojich partnerov, ako aj existujúce regionálne iniciatívy, napríklad berlínsky proces, s cieľom vytvoriť maximálnu komplementárnosť medzi EÚ a inými multilaterálnymi a bilaterálnymi činnosťami.

IV.Investovanie do udržateľnej dopravy

EÚ bude uprednostňovať projekty a programy týkajúce sa orientačného rozšírenia základnej siete transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré majú strategický význam pre región a EÚ. Prijmú sa opatrenia na urýchlenie výstavby novej dopravnej infraštruktúry a modernizáciu existujúcej infraštruktúry s cieľom dostať základnú dopravnú sieť na úroveň noriem EÚ.

Rýchle a efektívne dopravné spojenia v rámci regiónu aj so susednými členskými štátmi EÚ a udržateľná doprava s ďalšími investíciami do železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy sú kľúčové. V tejto súvislosti bude prepojenie hlavných miest v regióne a s EÚ dôležitou prioritou pre ďalšiu stimuláciu regionálnej spolupráce a integrácie, pričom bude dôležitá aj podpora multimodálnych dopravných riešení a presunu na iné druhy dopravy a zníženie znečistenia súvisiaceho s dopravou.

Vytvorenie týchto spojení povedie k investíciám, uľahčeniu regionálneho obchodu a zabezpečeniu udržateľného hospodárskeho rastu, čím sa zlepší každodenný život ľudí v regióne. Budú sa využívať nové digitálne technológie, ktoré budú mať zlepšené informačné systémy, budú uprednostňovať bezpečnosť cestnej premávky (a odstránenie vysokorizikových cestných úsekov a priecestí so železnicami) a budú pomáhať pri navrhovaní a zavádzaní systémov údržby. S cieľom podporiť vytvorenie plne integrovaného regionálneho dopravného trhu založeného na právnych predpisoch a normách Európskej únie sa spolupráca s Dopravným spoločenstvom ešte viac zintenzívni. Tým sa výrazne urýchli zavádzanie technických noriem a reformných opatrení v oblasti prepojenosti vrátane zosúladenia a zjednodušenia postupov prekračovania hraníc a urýchli sa pokračovanie v reformách v oblasti železničnej dopravy (vrátane oddelenia železničnej dopravy a prístupu tretích strán), najmä s cieľom prekonať dedičstvo roztrieštených sietí. Pripraví to cestu k plynulej integrácii dopravných trhov západného Balkánu do EÚ, čo následne ponúkne podnikom a ľuďom v regióne nové obchodné príležitosti.

Zo strany západného Balkánu by tieto investície mali byť podporované:

·prijatím a vykonávaním akčných plánov týkajúcich sa regionálnej železničnej dopravy, bezpečnosti cestnej premávky, uľahčenia dopravy a ciest, ktoré pripravilo Dopravné spoločenstvo,

·rýchlym pokrokom v reformných opatreniach v oblasti dopravnej prepojenosti s cieľom urýchliť integráciu so sieťou TEN-T, acquis EÚ a jej digitálnymi technológiami a technológiami čistej energie a

·postupným prijímaním a vykonávaním všetkých právnych predpisov EÚ týkajúcich sa dopravy, technických noriem a transparentných postupov verejného obstarávania v oblasti dopravy vrátane zrýchleného zosúladenia s pravidlami verejného obstarávania EÚ s cieľom uľahčiť integráciu trhov.

Komisia plánuje zvýšiť mieru spolufinancovania projektov cestnej dopravy až na 40 %. Udržateľná mobilita je základným prvkom pri budovaní dopravnej infraštruktúry, ktorá je vhodná pre budúcnosť. Komisia bude podporovať rozvoj zelených multimodálnych dopravných riešení pre každý projekt cestnej infraštruktúry. Cieľom by malo byť prepojenie partnerov v regióne a regiónu s EÚ prostredníctvom integrácie udržateľných a inteligentných prvkov do cestnej dopravy (napríklad elektrické nabíjacie stanice a príslušné multimodálne miesta pripojenia k železničným a vodným sieťam). Toto zameranie stimuluje inovácie, ako aj cielené a primerané investície. Komisia bude podporovať aj vykonávanie plánov udržateľnej mestskej mobility v mestách regiónu, ktoré sa pripájajú k sieti.

V.Investovanie do čistej energie

Podpora v oblasti energie bude posilnená. Veľký dôraz sa bude klásť na integráciu trhov s energiou, dekarbonizáciu, čistú energiu, spravodlivú transformáciu, zvýšenú digitalizáciu systému a inteligentných sietí, energetickú efektívnosť vrátane modernizácie diaľkového vykurovania a na energetickú bezpečnosť. Dekarbonizácia je kľúčovým pilierom tohto hospodárskeho a investičného plánu v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Posilnenie prepojenosti a rozšírenie energetickej únie na západný Balkán bude takisto zásadné pre úspešnú čistú energetickú transformáciu v regióne.

Malo by sa podporovať zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie v súlade s potenciálom regiónu a plánmi adaptácie na zmenu klímy. To môže zahŕňať environmentálne vhodné investície do vodných, slnečných, veterných a geotermálnych zdrojov. Zavádzanie čistých a moderných energetických technológií musí byť sprevádzané lepším investičným prostredím podľa komplexného regulačného rámca založeného na pravidlách verejného obstarávania formou súťaže. Tým sa zmierni riziko odkázanosti hospodárstiev západného Balkánu na vysoko neudržateľnú a čoraz drahšiu novú výrobu elektriny z uhlia.

Prechod od uhlia k udržateľnej a čistej energii bude kľúčový z hľadiska zníženia emisií oxidu uhličitého a znečistenia ovzdušia. Zavádza sa iniciatíva „platforma pre transformujúce sa uhoľné regióny na západnom Balkáne a Ukrajine“, ktorá je obdobou iniciatívy v rámci EÚ. Bude podporovať stratégie prechodu, ktoré sú inkluzívne a na nikoho nezabúdajú, pričom zároveň ponúkne čistejšie alternatívy k uhliu a podporí projekty na mieru pre tieto uhoľné regióny.

Prechod na modernú nízkoemisnú plynárenskú infraštruktúru v krátkodobom až strednodobom horizonte môže byť pre krajiny, ktoré sú vo veľkej miere závislé od uhlia, kľúčový na upustenie od používania uhlia. Regiónu to môže ponúknuť široko dostupný, bezpečný a cenovo prijateľný zdroj energie, ktorý udrží región konkurencieschopný v medzinárodnom meradle a zároveň výrazne zlepší kvalitu ovzdušia a zníži emisie.

Ústredným prvkom novej plynárenskej infraštruktúry musia byť nové plynovody vrátane rozšírenia Transjadranského plynovodu, ktoré by mohli byť príležitosťou na diverzifikáciu zdrojov plynu na európskom trhu a na privezenie zemného plynu do regiónu, ktorý by urýchlil upustenie od uhlia vo výrobe energie. Každý nový plynovod na západnom Balkáne musí plne rešpektovať pravidlá EÚ v súlade so Zmluvou o Energetickom spoločenstve a preukázať svoju dlhodobú životaschopnosť. Rastúca globálna úloha skvapalneného zemného plynu (LNG) by sa mala zohľadniť ako príležitosť diverzifikovať dodávky plynu v regióne prostredníctvom terminálov LNG v Grécku a Chorvátsku.

Z dlhodobého hľadiska poskytnú tieto investície do plynárenskej infraštruktúry základ pre ďalší krok v oblasti ochrany životného prostredia, pretože umožnia zavedenie dekarbonizovaného plynu hneď, ako bude dostupný a konkurencieschopný. Tým sa umožní ďalšie zníženie emisií oxidu uhličitého a vplyvu znečistenia ovzdušia. Tieto investície preto zabezpečia odolnosť voči budúcim zmenám v oblasti dodávok energie v regióne.

Pomôže sa úsiliu o zvýšenie energetickej efektívnosti. V kontexte zelenej dohody EÚ Komisia navrhuje rozšíriť „vlnu obnovy EÚ“ na západný Balkán. Renovovaný a vylepšený fond budov pomôže pripraviť cestu k dekarbonizovanému a čistému energetickému systému, keďže sektor budov je jedným z najväčších spotrebiteľov energie v Európe. Na tento účel bude okrem iného EÚ využívať existujúce platformy, ako je Fond pre zelený rast a Regionálny program energetickej efektívnosti, ktoré doteraz umožnili zelené investície v celkovej výške 700 miliónov EUR.

Určovanie priorít v oblasti energetických prepojení sa už uskutočňuje v rámci Energetického spoločenstva prostredníctvom projektov v záujme Energetického spoločenstva a projektov spoločného záujmu. Partnerské krajiny na západnom Balkáne budú musieť realizovať trhové reformy, aby urýchlili integráciu s trhmi so zemným plynom a elektrinou v strednej a juhovýchodnej Európe. V rámci energetickej konektivity v strednej a juhovýchodnej Európy (CESEC) bude Komisia naďalej pozorne monitorovať trhové reformy v krajinách západného Balkánu s cieľom urýchliť integráciu trhov so zemným plynom a elektrinou v strednej a juhovýchodnej Európe.

Inovačná agenda pre západný Balkán ďalej podporí transfer technológií 17 a uľahčí prístup k výskumnej infraštruktúre svetovej úrovne, vedomostným centrám, kompetenčným centrám a online platformám, ako aj prístup k pokročilým počítačovým simuláciám, a to napríklad prostredníctvom spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku 18 . Program podporí prechod na čistú a efektívnu výrobu a využívanie energie, a to aj prostredníctvom podpory otvorenej vedy a špičkovej výskumnej infraštruktúry, ako je Juhovýchodný európsky inštitút pre udržateľné technológie.

Zo strany západného Balkánu sa musia podporiť tieto investície:

·rýchlym pokrokom v reformných opatreniach v oblasti energetickej prepojenosti s cieľom vytvoriť regionálny trh s energiou a ďalšou integráciou s trhom EÚ s energiou v úzkej spolupráci so sekretariátom Zmluvy o Energetickom spoločenstve,

·finalizáciou reformy Zmluvy o Energetickom spoločenstve a prijatím balíka opatrení EÚ v oblasti čistej energie Energetickým spoločenstvom,

·posilnením procesu stanovenia cieľov Energetického spoločenstva do roku 2030 tým, že sa prijmú ciele v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 v súlade s ambíciou EÚ v oblasti dekarbonizácie, pričom sa zohľadnia príslušné sociálno-hospodárske rozdiely zmluvných strán.

VI.Ekologizácia západného Balkánu – Investície do životného prostredia a klímy

Európska zelená dohoda sa opiera o politiky určené na rozvoj moderných a konkurencieschopných hospodárstiev, ktoré efektívne využívajú zdroje, v ktorých je rast oddelený od emisií skleníkových plynov, využívania zdrojov a vzniku odpadu a v ktorých sa presadzuje odolnosť proti zmene klímy.

Európska zelená dohoda môže byť plne účinná len vtedy, ak bezprostredné susedstvo EÚ takisto prijme opatrenia v počiatočnom štádiu. Platí to najmä pre západný Balkán vzhľadom na jeho európsku perspektívu. Komisia preto spolu s týmto oznámením predstavuje zelenú agendu pre západný Balkán v súlade s Európskou zelenou dohodou. Očakáva sa, že vedúci predstavitelia krajín západného Balkánu schvália zelenú agendu na novembrovom samite v Sofii. Táto agenda je inšpirovaná piatimi širokými oblasťami, ktoré sú uvedené v zelenej dohode: dekarbonizácia, odstraňovanie znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, obehové hospodárstvo, poľnohospodárstvo a potravinárska výroba a ochrana biodiverzity. Hospodársky rast a nové obchodné príležitosti budú spojené s udržateľnejšími modelmi spotreby a výroby vrátane podpory obehového hospodárstva, ochrany nedostatkových zdrojov a lepšieho opätovného využitia odpadu, ktoré sú spojené so všetkými hospodárskymi odvetviami, a to aj s mestskými a vidieckymi perspektívami, a ktoré budú stavať na udržateľnosti ekosystému ako predpokladu na úspech. Už existujúce platformy ako stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) a stratégia EÚ pre podunajskú oblasť (EUSDR), kde krajiny západného Balkánu zohrávajú dôležitú úlohu, môžu pomôcť pri realizácii tohto procesu v praxi, pretože v týchto oblastiach sú kľúčové koordinované a spoločné opatrenia.

Znečistenie ovzdušia je kľúčovým problémom západného Balkánu. Rozsiahle využívanie uhlia a dreva na výrobu energie, ako aj znečisťujúce nákladné vozidlá a osobné automobily vedú k tomu, že mestá a obce v regióne v zime zaznamenávajú jednu z najhorších úrovní kvality ovzdušia v Európe. 16 uhoľných elektrární v regióne vyžaruje viac oxidu siričitého ako všetkých 250 podobných elektrární v EÚ. Dekarbonizácia a odstraňovanie znečistenia v tomto regióne navzájom súvisia. Upustenie od uhlia by zlepšilo kvalitu života občanov a prinieslo dôležité ročné úspory súvisiace so zdravím do rozpočtov západného Balkánu.

Udržateľná mobilita je ďalším prvkom, ktorý bude nevyhnutný na čistú energetickú transformáciu. EÚ by mala podporovať vykonávanie plánov udržateľnej mestskej mobility v mestách regiónu a rozvíjať zelené multimodálne dopravné riešenia. Pokiaľ ide o cestnú sieť, jej cieľom by malo byť prepojenie partnerov v regióne a regiónu s EÚ prostredníctvom integrácie udržateľných a inteligentných prvkov do cestnej dopravy (napríklad elektrické nabíjacie stanice) s cieľom stimulovať inovácie, ako aj cielené a primerané investície.

Vzhľadom na perspektívu EÚ v tomto regióne ciele EÚ vrátane zníženia emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 musia byť v súlade so systémovou modernizáciou regiónu a jeho budúcim rastom. Znamená to prechod z fosílnych palív na energiu z obnoviteľných zdrojov a investície do infraštruktúry, ktorá podporuje medzisektorový prechod ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a ktorá sa vyhýba uviaznutým aktívam. EÚ by mala aj naďalej v záujme podpory dekarbonizácie pomáhať partnerom zo západného Balkánu pri vývoji a vykonávaní dlhodobých stratégií v oblasti klímy a národných energetických a klimatických plánov zameraných na dodržiavanie požiadaviek acquis EÚ. Vykoná sa aj posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu dekarbonizácie v regióne.

Hospodárske subjekty sú kľúčom k úspechu zelenej transformácie. Zelená agenda bude zahŕňať aspekt súkromného sektora zameraný na podporu súkromných spoločností pôsobiacich v zelenom a obehovom hospodárstve a nasmerovanie všetkých hospodárskych odvetví k udržateľnosti, či už v energetike, mobilite alebo poľnohospodárstve. EÚ by mala s regiónom spolupracovať na účely podpory udržateľných modelov výroby a potravinových systémov. Definovanie a vykonávanie akčných plánov pre obehové hospodárstvo, stratégie predchádzania vzniku odpadu a recyklácie a pre regionálnu spoluprácu pri znižovaní znečistenia plastmi zabezpečí stabilný pokrok regiónu smerom k zelenému hospodárstvu a acquis EÚ.

Región by mal prijať inovatívne zelené a digitálne technológie, ktoré vytvárajú nové obchodné modely, umožňujú priemyslu, aby bol produktívnejší, poskytujú pracovníkom nové zručnosti a podporujú dekarbonizáciu hospodárstva. Systémy výskumu a inovácií si budú vyžadovať zvýšené verejné financovanie, aby mohli zohrávať kľúčovú úlohu v tomto úsilí. Na podporu tohto cieľa bude Komisia presadzovať systémy financovania podnikov pôsobiacich v oblasti zelených inovácií a technológií.

Región takisto musí prejsť na obehové hospodárstvo, kde je pravidlom recyklácia a opätovné použitie, pričom využívanie prírodných zdrojov sa výrazne zníži. Európsky inovačný a technologický inštitút bude v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu posilnením spolupráce so svojimi znalostnými a inovačnými spoločenstvami, a to najmä tými, ktoré sa zaoberajú energetikou, surovinami, nakladaním s potravinami a mestskou mobilitou. Toto by pomohlo ďalej rozvíjať tematické inovačné ekosystémy v regióne a podporiť zapojenie partnerov zo západného Balkánu do európskych strategických hodnotových reťazcov vrátane pozornosti venovanej udržateľným modelom výroby a potravinovým systémom.

Sektor výroby a spracovania základných potravín spolu s lesným hospodárstvom a rybolovom stále predstavujú veľký podiel na HDP a pracovnej sile v regióne (až 40 % pracovníkov v Albánsku) s veľkým potenciálom pre ďalší udržateľný hospodársky rozvoj. Tým by sa zatraktívnili spoločenstvá a znížila by sa migrácia mladých ľudí do mestských centier a do EÚ. Napriek bohatej základni prírodných zdrojov sú však poľnohospodárske podniky malé, pričom vykazujú nízku produktivitu práce, nízku úrodnosť a majú nedostatočné technológie a pretrvávajúce samozásobiteľské poľnohospodárstvo. Stále je ešte potrebné vynaložiť veľké úsilie v oblasti bezpečnosti potravín, dobrých životných podmienok zvierat a prechodu na udržateľné potravinové systémy, čo je čoraz dôležitejšie z hľadiska potrebného zosúladenia s acquis EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a so stratégiou EÚ „z farmy na stôl“. Nástroj predvstupovej pomoci pre rozvoj vidieka (IPARD) podporí vidiecke hospodárstva, reštrukturalizáciu agropotravinárskych sektorov a zníženie odpadu. Prispeje to k obehovému hospodárstvu a biohospodárstvu, zvýši sa životaschopnosť vidieckych oblastí a zároveň sa zvýši odolnosť voči problémom, ako je zmena klímy a strata biodiverzity.

Mala by sa riešiť aj ochrana biodiverzity a obnova prírodného kapitálu, ako aj otázky efektívnych systémov zberu odpadu a predchádzania znečisťovaniu životného prostredia. To môže pomôcť využiť obrovský turistický potenciál prírodného prostredia regiónu, čím by sa vyhovelo miestnym a európskym trhom a zvýšil by sa dopyt po udržateľnom cestovnom ruchu.

V oblasti nakladania s odpadmi je potrebné venovať pozornosť riadnemu zberu odpadu a separácii kľúčových tokov odpadu. Je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zníženie znečistenia vody, na ochranu vody a protipovodňové opatrenia. Morský odpad je celosvetovým problémom, ktorý postihuje všetky oceány sveta, pričom rieky na západnom Balkáne prenášajú neprimerané množstvo odpadu do morí a oceánov.

VII.Investovanie do digitálnej budúcnosti

Digitálna transformácia predstavuje príležitosť pre hospodárstva a spoločnosti v regióne využiť digitálne riešenia prispievajúce k udržateľnému, klimaticky neutrálnemu hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje, ako aj k lepšej správe vecí verejných a verejným službám pre občanov 19 . Digitálne služby predstavujú rastúci podiel vývozu zo západného Balkánu. Od roku 2018 západný Balkán vykonáva s podporou EÚ a Rady pre regionálnu spoluprácu digitálnu agendu pre západný Balkán. Západný Balkán by mal zhodnotiť doterajšie vykonávanie tejto agendy a určiť, kde je potrebné urýchliť činnosť, ako aj rozšíriť rozsah a ambície digitálnej transformácie regiónu. Podpora, ktoré je poskytovaná najmä na rozvoj digitálnych zručností, elektronickú verejnú správu, elektronické obstarávanie a služby elektronického zdravotníctva, by zvýšila transparentnosť a zodpovednosť subjektov verejného sektora, znížila náklady a zlepšila poskytovanie služieb pre občanov a podniky a zároveň by sa zaoberala sociálnym rozmerom.

Možnosti digitálneho podnikania možno plne využiť prostredníctvom podpory digitálnych startupov, rozširujúcich sa podnikov a digitálnych zručností. EÚ prostredníctvom činností ako akčný plán digitálneho vzdelávania podporuje rozvoj a zavádzanie digitálnych zručností na západnom Balkáne, aby bola digitálna transformácia čo najkomplexnejšia a najinkluzívnejšia. Ďalšie účasti na iniciatívach v rámci celej EÚ, ako sú SELFIE 20 , HEInnovate 21 , Digitálny programovací maratón zameraný na vzdelávanie, Európsky týždeň programovania a celoeurópska dátová sieť pre výskumné a vzdelávacie spoločenstvo (sieť GÉANT), by pomohli užšie prepojiť región so svetovou špičkou v oblasti digitálneho výskumu a inovácií. Región by mal takisto rozvíjať a vykonávať svoje stratégie digitálneho vzdelávania a zároveň podporovať odbornú prípravu učiteľov, ako aj iniciatívy online vzdelávania a obsahu.

Cieľ digitálnej agendy sa sústredí na zníženie poplatkov za roaming v regióne a je založený na spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom výrazne znížiť poplatky za roaming do EÚ a za roaming z EÚ. Tento proces sa uskutočňuje otvoreným, inkluzívnym a transparentným spôsobom. Príprava plánu je spoločnou zodpovednosťou vlád, regulačných orgánov a telekomunikačných operátorov, zatiaľ čo Rada pre regionálnu spoluprácu a EÚ môžu pôsobiť ako sprostredkovatelia. Zníženie roamingových taríf si vyžaduje konanie operátorov pôsobiacich v regióne v kontexte stabilných, predvídateľných a konkurencieschopných trhov pod dohľadom nezávislých vnútroštátnych regulačných orgánov.

Bližšie sa budú skúmať spôsoby, ako môžu krajiny západného Balkánu využívať výhody jednotného digitálneho trhu EÚ s cieľom zlepšiť prístup k digitálnym tovarom a službám, vytvoriť rovnaké podmienky a maximalizovať rastový potenciál digitálneho hospodárstva.

Je dôležité, aby široká škála sektorov využívala digitálne inovácie otvoreným a transparentným spôsobom a zároveň rešpektovala ochranu súkromia. Mala by sa poskytnúť podpora na budovanie kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti v regióne, pričom bude vypracovaná na základe posúdenia potrieb, ktoré sa má vykonať v roku 2021.

Odhaduje sa, že na zabezpečenie potrebných úrovní digitálnej prepojenosti sú potrebné kapitálové výdavky vo výške 3,7 miliardy EUR (na plánovanie a výstavbu) v nasledujúcich 5 rokoch (až do roku 2025) 22 . Súkromný sektor bude zohrávať dôležitú úlohu pri digitálnej transformácii na západnom Balkáne vrátane siete 5G, pričom záruky EÚ môžu pôsobiť ako dôležitý činiteľ. Podpora EÚ pre investície do digitálnej infraštruktúry by sa mala výrazne zvýšiť aj na zavedenie ultrarýchleho a bezpečného širokopásmového pripojenia s cieľom zabezpečiť univerzálny prístup.

Západný Balkán by sa mal zamerať na tieto reformné priority:

·Urýchlenie dosiahnutia súladu s acquis EÚ a jeho vykonávania, ktoré vytvorí priaznivé investičné prostredie (vrátane ochrany údajov), a úplné vykonávanie regionálnej dohody o roamingu.

·Uprednostnenie digitalizácie a jej začlenenie do vnútroštátnej politiky so zameraním na podnikanie, vzdelávanie, zdravie, energetiku, výskum, inovácie a inteligentný rast. Stimulovanie inovatívnej digitálnej transformácie prostredníctvom podpory zavádzania platforiem a politík, ako sú elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo, elektronický obchod, digitálny prístup ku kultúre a kultúrnemu dedičstvu, digitálne zručnosti vo vzdelávaní, otvorený prístup k výskumným údajom a výsledkom, investície do širokopásmového pripojenia a začlenenie všetkých hospodárstiev do spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (EuroHPC).

·Podporovanie rozvoja regionálnych centier digitálnych inovácií a ich prepojenia s vedeckými a technologickými parkmi, Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) a jeho znalostnými a inovačnými spoločenstvami (ZIS) ako jednotnými kontaktnými miestami, ktoré podporujú spoločnosti pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti prostredníctvom digitálnych technológií, a to najmä pri zavádzaní umelej inteligencie v podnikateľskom sektore (najmä pre MSP) v súlade s úsilím a usmerneniami EÚ. Ďalej ide aj o podporovanie rozvoja digitálnych zručností a virtuálneho vzdelávania v regióne.

·Posilnenie kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti počítačovej kriminalite, a to najmä zavedením súboru nástrojov EÚ týkajúcich sa kybernetickobezpečnostných rizík pre siete 5G.

·Zabezpečenie etického využívania technológií vrátane umelej inteligencie na účely sledovania v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a s cieľom dynamického zosúladenia s budúcimi právnymi predpismi EÚ v tejto oblasti.

·Vykonávanie vyhlásenia o elektronickej verejnej správe schváleného v roku 2019 v Belehrade s cieľom ďalej urýchliť prácu v súlade s akčným plánom EÚ pre elektronickú verejnú správu 23 na podporu reformy verejnej správy.

VIII.Podporovanie súkromného sektora

Hospodárstva západného Balkánu zaznamenali od 90. rokov minulého storočia pozoruhodný rast a zároveň znížili chudobu. Životná úroveň sa zvýšila v celom regióne a zlepšil sa prístup k verejným službám. Západný Balkán však ešte musí vynaložiť značné úsilie na splnenie kľúčových hospodárskych požiadaviek na členstvo v EÚ: zabezpečiť fungujúce trhové hospodárstva a preukázať schopnosť vyrovnať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami v rámci Európskej únie. To si vyžaduje reformu ich systémov správy hospodárskych záležitostí a vykonávanie hospodárskych štrukturálnych reforiem. Proces programu hospodárskej reformy (ERP) zostáva kľúčovým nástrojom, prostredníctvom ktorého EÚ a západný Balkán spoločne identifikujú reformné priority. Komisia poskytuje na tento účel významnú podporu. Na účely tohto plánu sa bude osobitná pozornosť venovať rozvoju silnejšieho súkromného sektora a investíciám do ľudského kapitálu.

Rozvoj silného súkromného sektora je nevyhnutný pre sociálno-ekonomický rozvoj, regionálnu integráciu a na zlepšenie konkurencieschopnosti regiónu a vytvárania pracovných miest. Malé a stredné podniky (MSP) majú obzvlášť dôležitú úlohu vzhľadom na to, že predstavujú 99 % všetkých podnikov na západnom Balkáne, vytvárajú približne 65 % celkovej pridanej hodnoty v podnikateľskom sektore a predstavujú 73 % celkovej zamestnanosti v podnikateľskom sektore 24 . V tejto súvislosti by sa mala osobitná pozornosť venovať podpore startupov a MSP v strategických sektoroch určených krajinami, napríklad v turistickom a digitálnom sektore, v ktorých majú krajiny komparatívnu výhodu alebo osobitný potenciál vďaka svojim historickým a prírodným podmienkam. Tým sa pripraví cesta k hospodárskemu rastu prostredníctvom inovácií a zvýšenej konkurencieschopnosti.

S cieľom uvoľniť potenciál súkromného sektora by EÚ mala zvýšiť financovanie podnikov prostredníctvom pridelenia značných rozpočtových prostriedkov na záruky v rámci záručného nástroja pre západný Balkán a zdvojnásobenia grantov poskytovaných v rámci nástroja pre rozvoj podnikania a inovácie na západnom Balkáne, platformy pod vedením EÚ, ktorá je súčasťou investičného rámca pre západný Balkán. EÚ zlepší prístup mikro, malých a stredných podnikov k financiám a rizikovému kapitálu, a to aj na prekonanie ťažkostí vyplývajúcich z ochorenia COVID-19.

Kombinácia grantov a záruk by mala v regióne posilniť otvorené a inovačné ekosystémy, ktoré sú priaznivé pre podnikanie a založené na prístupe „trojitej špirály“. Uľahčí sa tým identifikácia, rozvoj a podpora inovačných podnikateľských nápadov a podporia sa MSP s cieľom zlepšiť ich adaptačnú kapacitu na meniace sa sociálno-ekonomické a politické okolnosti pri riešení širokej škály výziev:

-Zvýšenie noriem kvality spoločností a dostupnosti investícií zameraných na vývoz, aby súkromný sektor regiónu mohol využiť väčšiu integráciu trhov a obchodu v rámci regiónu a s EÚ.

-Uvoľnenie primeraného diverzifikovaného financovania a odborná príprava na podnikanie (mikro, malé a stredné podniky, sociálne podniky) s cieľom založiť a rozvíjať podniky.

-Posilnenie konkurencieschopnosti MSP prostredníctvom investícií na podporu startupov a rozširovania inovačných podnikov, ako aj programov na podporu finančnej a digitálnej gramotnosti, digitalizácie spoločností, podnikateľských inkubátorov a finančných technológií.

-Podporovanie rastu hospodárstiev prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu založených na silných stránkach a potenciáli regiónu, ako aj posilňovanie výskumu, inovácií a transferu technológií.

-Umožnenie investícií do udržateľnej poľnohospodárskej výroby a výskumu s cieľom podporiť vyvážený rozvoj vidieka a posilniť konkurencieschopnosť a životaschopnosť agropotravinárskeho sektora.

-Podpora zeleného rastu a obehového hospodárstva zvýšením investícií do zelených technológií a znížením ich nákladov na zavádzanie v regióne. Na tento účel bude okrem iného EÚ využívať existujúce platformy, ako je Fond pre zelený rast a Regionálny program energetickej efektívnosti.

Krajiny regiónu by takisto mali naďalej mať výhody z prístupu k programom EÚ, ako sú Horizont Európa, COSME a Európska rada pre inováciu, s cieľom podporiť inovácie a hospodársky rozvoj v období 2021 – 2027.

IX.Investovanie do ľudského kapitálu

Spravodlivosť a inkluzívnosť sú dôležité na zabezpečenie toho, aby mali všetci úžitok z výhod obnovy a rastu a aby sa na nikoho nezabudlo. Dobre fungujúci trh práce a kvalitne vyškolená a produktívna pracovná sila sú kľúčové pre odolné hospodárstvo. Komisia posilní dialóg so západným Balkánom s cieľom podporiť vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv 25 v regióne. Cieľom EÚ je podporovať rozvoj ľudského kapitálu zvýšením financovania z nástroja IPA, a to najmä v oblasti reformných priorít stanovených v procese programu hospodárskej reformy a v oblasti spoločných politických usmernení týkajúcich sa oblastí vzdelávania, zručností, zamestnanosti, sociálnej ochrany a začlenenia. Dôraz sa bude klásť aj na mládež, zdravie, kultúru a šport.

EÚ podporí širšie zapojenie občianskej spoločnosti a súkromného sektora prostredníctvom podpory inovačných riešení a podpory sociálneho podnikania na riešenie sociálnych problémov. Finančné nástroje sa v úzkej spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami (IFI) použijú na prilákanie súkromných fondov, ktoré sa zameriavajú na sociálne potreby (financovanie s vysokým vplyvom).

V sektore vzdelávania bude EÚ naďalej podporovať rozvoj politík a reforiem založených na faktoch s cieľom riešiť hlavné problémy a priority vzdelávacieho systému, pokiaľ ide o riadenie, financovanie, kvalitu, rovnosť a relevantnosť, so zameraním na prispôsobenie vzdelávacích systémov digitálnej transformácii a vedomostným ekonomikám. Osobitná pozornosť sa bude venovať reformám podporujúcim primeranú ponuku príslušných vedomostí, zručností a kompetencií na riešenie existujúceho nesúladu medzi ponukou zručností a dopytom po pracovnej sile, a to aj prostredníctvom rozvoja učenia sa na pracovisku v odbornom vzdelávaní a príprave.

Podpora bude pokračovať prostredníctvom programu Erasmus+ s lepšími príležitosťami na akademickú mobilitu a budovanie kapacít, a to aj v sektore odborného vzdelávania a prípravy. Prostredníctvom aktualizácie programu v oblasti zručností pre Európu, akčného plánu digitálneho vzdelávania a európskeho vzdelávacieho priestoru sa EÚ zameria na západný Balkán ako prioritu vo svojom medzinárodnom rozmere. EÚ zintenzívni spoluprácu so západným Balkánom vo vykonávaní svojho akčného rámca pre kultúrne dedičstvo z roku 2018 a posilní účasť na programe Kreatívna Európa. Partneri regiónu by sa mali naďalej zúčastňovať na iných programoch EÚ, ako sú Erasmus+ a Európsky zbor solidarity s cieľom posilniť vzájomnú výmenu a spoluprácu v oblasti dobrovoľníctva, odbornej prípravy a mládeže.

Zlepšenie účasti na trhu práce, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, ženy, znevýhodnené skupiny a menšiny, predovšetkým Rómov 26 , bude prioritou a môže výrazne prispieť k hospodárskemu rastu. Riešenie potrieb mladej populácie je osobitnou prioritou, najmä vzhľadom na vysoký počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Intervencie založené na príklade záruky EÚ pre mladých ľudí sú v čase krízy čoraz potrebnejšie, aby sa mladým ľuďom poskytla ponuka zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže, čím sa mladým ľuďom ponúkajú riešenia aj perspektívy a prispieva sa k zabráneniu úniku mozgov. Pozornosť sa bude venovať aj budovaniu kapacít sociálnych partnerov, rozvoju sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.

Tieto investície je takisto potrebné realizovať inkluzívnym spôsobom, aby sa zamerali na ľudí, ktorí sú postihnutí vysokou mierou chudoby a malým počtom pracovných príležitostí, napríklad osoby so zdravotným postihnutím. Tieto investície rešpektujú záväzky vyplývajúce z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Reformy systémov sociálnej ochrany a začlenenia vrátane služieb sociálnej starostlivosti budú prioritou vzhľadom na nedostatky v ľudskom rozvoji v porovnaní s EÚ. Podporí sa rozvoj stratégií aktívneho začleňovania.

Podporí sa reforma systémov zdravotníctva, posilnené nemocenské poistenie a odolnosť systémov verejného zdravotníctva, a to aj na základe získaných poznatkov pri riešení pandémie ochorenia COVID-19. Je potrebné znížiť náklady a zabezpečiť všetkým občanom prístup k lepšej liečbe. Je potrebné posilniť regionálnu spoluprácu s cieľom riešiť cezhraničné ohrozenia bezpečnosti verejného zdravia. Preto sa zabezpečí pokračujúca podpora na posilnenie pripravenosti a odolnosti systémov verejného zdravotníctva na západnom Balkáne.

Je tu priestor na využitie hospodárskych príležitostí v kreatívnom a kultúrnom priemysle a jeho prínose k potenciálu udržateľného cestovného ruchu regiónu. EÚ zintenzívni spoluprácu so západným Balkánom vo vykonávaní svojho akčného rámca pre kultúrne dedičstvo z roku 2018. Samotný región by mal zintenzívniť spoluprácu v oblasti zachovania a podpory kultúrneho dedičstva v rámci stratégií udržateľného cestovného ruchu. Na podporu tohto sektora EÚ bude povzbudzovať k integrácii kultúrneho a kreatívneho priemyslu z regiónu do európskych sietí odborníkov a hodnotových reťazcov.

Vykonávanie inovačnej agendy pre západný Balkán prispeje k posilneniu základne ľudského kapitálu v regióne.

X.Regionálna hospodárska integrácia a integrácia s EÚ

Ciele tohto hospodárskeho a investičného plánu výrazne uľahčí posilnená regionálna spolupráca na západnom Balkáne vrátane zintenzívnenia úsilia o užšiu regionálnu hospodársku integráciu.

Západný Balkán by mal vytvoriť spoločný regionálny trh ako odrazový mostík k užšej integrácii regiónu s jednotným trhom EÚ už pred vstupom do Únie. To je kľúčom k tomu, aby región využil svoje privilegované vzťahy s EÚ. Podľa štúdie Svetovej banky 27 by takáto rozšírená integrácia trhov západného Balkánu mohla v regióne priniesť ďalší rast HDP o 6,7 %.

ØSpoločný regionálny trh…

Ako sa zdôrazňuje v oznámení s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii 28 , pandémia ochorenia COVID-19 dala do popredia vysokú úroveň integrácie trhov a vzájomnú závislosť medzi EÚ a hospodárstvami západného Balkánu, ako aj medzi samotnými hospodárstvami západného Balkánu. Zabezpečenie bezproblémového toku tovaru bolo kľúčovým cieľom počas krízy. Západný Balkán rýchlo a efektívne vytvoril zelené jazdné pruhy na kritických hraničných priechodoch. V tejto súvislosti boli nápomocné inkluzívne regionálne organizácie: Rada pre regionálnu spoluprácu, Dopravné spoločenstvo a stredoeurópska zóna voľného obchodu (CEFTA). Tieto organizácie efektívne koordinovali so všetkými partnermi západného Balkánu, medzi sebou a s EÚ. V ťažkých časoch sa takáto regionálna spolupráca ukázala ako nevyhnutná.

Vo vyhlásení zo samitu v Záhrebe (6. mája 2020) 29 prijatom EÚ a schválenom šiestimi partnermi západného Balkánu sa uvádza, že „EÚ bude naďalej podporovať takúto inkluzívnu regionálnu spoluprácu a naliehavo vyzýva lídrov krajín západného Balkánu, aby naplno využívali potenciál regionálnej spolupráce s cieľom uľahčiť oživenie hospodárstva po kríze. Vyžaduje si to pevné odhodlanie celého regiónu pokračovať v prehlbovaní regionálnej hospodárskej integrácie na základe pravidiel a noriem EÚ, čím sa tento región a jeho podniky priblížia vnútornému trhu EÚ. Rozvoj tohto rozmeru, a to aj prostredníctvom regionálneho hospodárskeho priestoru (REA), môže prispieť k tomu, aby sa tento región stal atraktívnejším pre investície“.

Na uplatňovanie tohto záväzku musia krajiny západného Balkánu prijať cieľ vybudovania spoločného regionálneho trhu, ktorý je založený na pravidlách EÚ. Takýto prístup zabezpečuje integráciu v rámci regiónu, ako aj s EÚ a je dôležitým čiastkovým cieľom v príprave na pristúpenie k EÚ. Tento spoločný regionálny trh by mal vychádzať z úspechov regionálneho hospodárskeho priestoru, ktorý je úspešnou iniciatívou: program regionálnej investičnej reformy bol odsúhlasený, mobilita vysokoškolského vzdelávania sa posilnila vďaka uznávaniu kvalifikácií a znížili sa poplatky za roaming v regióne. Viedlo to aj k prijatiu ambicióznych dohôd na uľahčenie obchodu s tovarom a liberalizáciu obchodu v oblasti služieb. Prispeje to k zviditeľneniu regiónu pre globálnych investorov, ktorí sa snažia zmenšiť vzdialenosť od trhov EÚ a diverzifikovať svojich dodávateľov.

Vykonávanie sektorových dohôd v tomto regionálnom rámci sa zohľadní pri posudzovaní toho, ako sú partneri západného Balkánu pripravení na účasť na jednotnom trhu EÚ v danom sektore: úspešná regionálna hospodárska integrácia pomôže pripraviť cestu k hlbšej hospodárskej integrácii s jednotným trhom EÚ.

EÚ vyzýva vlády západného Balkánu, aby vypracovali ambiciózny a inkluzívny plán budovania tohto spoločného regionálneho trhu. Tento plán by sa mal zamerať na určenie kľúčových výstupov týkajúcich sa štyroch slobôd (tovar, služby, kapitál a osoby) a mal by identifikovať nadčasové hospodárske sektory spoločného záujmu, v rámci ktorých tento región môže predstavovať atraktívnu hodnotu na globálnom trhu. EÚ by mala podporovať región, aby rozvíjal riadne fungujúci inkluzívny rámec umožňujúci takúto prehĺbenú regionálnu hospodársku integráciu.

Ø…. ako odrazový mostík k užšej integrácii regiónu s EÚ

Pre všetkých partnerov západného Balkánu je EÚ prvým obchodným partnerom, ktorý predstavuje viac ako 69,4 % celkového obchodu v regióne v roku 2019. Pokiaľ ide o priame zahraničné investície (PZI), spoločnosti EÚ sú jednoznačne vedúcimi investormi v regióne a v roku 2018 predstavovali približne 65,5 % celkových priamych zahraničných investícií v regióne.

V súlade s revidovanou metodikou rozširovania 30 , ak vláda vykonáva reformné priority dohodnuté s EÚ, malo by to viesť k užšej integrácii krajiny s Európskou úniou, práci na zrýchlenej integrácii a „postupnému uvádzaniu“ do jednotlivých politík EÚ, na jej trhy a do jej programov, a to v rámci procesu pristúpenia.

EÚ by preto mala preskúmať možné spôsoby, ktoré by mohli prispieť k integrácii západného Balkánu do EÚ v období pred pristúpením. Bude to dôležitý politický signál pre región, že jeho budúcnosť je v EÚ a zároveň sa značne podporí hospodárska výkonnosť a investície. Vzhľadom na dôležitý priestor pre zvýšený obchod medzi EÚ a regiónom sa bude osobitná pozornosť venovať analýze a riešeniu necolných prekážok a odstráneniu technických prekážok obchodu pri súčasnom zabezpečení rovnakých podmienok.

Dodržiavanie pravidiel a noriem EÚ je kľúčové pre vývoz do Európskej únie. Krajiny západného Balkánu by okrem toho mali nasledovať nedávny vývoj politík EÚ zameraných na ochranu bezpečnosti a verejného poriadku, ako je mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií, alebo sa mu prispôsobiť.

***

(1)

  COM(2020) 315 final o podpore západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii .

(2)

Svetová banka, Pravidelná hospodárska správa zo západného Balkánu, jeseň 2019: „Ak by sa CEFTA ďalej rozšírila o ustanovenia o pohybe kapitálu, ochrane spotrebiteľa, regulácii trhu práce a o právne predpisy v oblasti životného prostredia, tak by sa rast obchodu a reálneho HDP podľa odhadov zvýšil o 2,5 %. Ak by krajiny prehĺbili svoj záväzok na úroveň záväzku, ktorý je medzi členskými štátmi EÚ, mohol by sa dosiahnuť nárast o 6,7 %“.

(3)

COM(2018) 465 final – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III).

(4)

Záručný nástroj pre západný Balkán sa zriadi v rámci záruky EÚ pre vonkajšiu činnosť po roku 2020 a Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus. Nástroj bude zahŕňať poskytovanie rozpočtových záruk EÚ Európskej investičnej banke, ako aj ostatným implementujúcim partnerom v záujme podpory finančných operácií a investičných programov, ktorými sa vykonávajú politiky ustanovené v IPA III a v tomto hospodárskom a investičnom pláne.

(5)

* Týmto označením nie sú dotknuté pozície v otázke statusu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(6)

COM(2019) 640 final.

(7)

OZNÁMENIE o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, COM(2020) 67 final.

(8)

 Plán takisto prispeje k uplatňovaniu oznámenia Európskej komisie o strategickom rámci EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov [COM(2020) 620], ktorý je súčasťou ambiciózneho programu EÚ v oblasti rovnosti a pokroku smerom k Únii, ktorá vyvíja väčšie úsilie, pokiaľ ide o sociálnu spravodlivosť a prosperitu.

(9)

S cieľom využiť výhody investícií podporovaných v rámci nástroja IPA III a zabezpečiť udržateľný hospodársky rast je potrebné, aby západný Balkán riešil a vykonával reformy, ktoré boli spoločne odsúhlasené v priebehu dialógu o hospodárskych a finančných otázkach s EÚ v rámci programov hospodárskej reformy (ERP) a odporúčané v rámci každoročného balíka týkajúceho sa rozširovania. Priority týkajúce sa politík a štrukturálnych reforiem identifikované v tomto kontexte potvrdzujú potrebu posilnenia administratívnej kapacity na plánovanie, výber a riadenie investičných projektov, ako aj potrebu zlepšenia podnikateľského prostredia a politík trhu práce. Pokrok v oblasti reforiem týkajúcich sa správy hospodárskych záležitostí je nevyhnutný na to, aby sa včas a efektívne zrealizovalo očakávané veľké zvýšenie investícií. Dialóg o ERP by mal okrem iného poskytnúť dôležité usmernenia pre investičné rozhodnutia v rámci hospodárskeho a investičného plánu a starostlivé plánovanie a stanovenie priorít v oblasti zdrojov.

(10)

COM(2020) 57 final „Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán“.

(11)

COM(2020) 660/2.

(12)

Podľa článku 104 ods. 4 [nariadenia o Európskej prokuratúre].

(13)

Podľa článku 99 ods. 3 a článku 104 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO).

(14)

COM(2018) 465 final – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III).

(15)

Finančné sumy sa uvádzajú v bežných cenách. Návrh Komisie týkajúci sa nástroja IPA III predstavuje 14,5 miliardy EUR, zatiaľ čo v záveroch Európskej rady zo 17. – 21. júla 2020 sa táto suma znížila na 14,162 miliardy EUR pod podmienkou súhlasu Európskeho parlamentu.

(16)

Preto od 90. rokov 20. storočia EÚ prispela vyše 11 miliárd EUR na rozvoj dopravnej a energetickej infraštruktúry v regióne prostredníctvom grantov a pôžičiek, čo viedlo k investíciám vo výške takmer 22 miliárd EUR. Záväzok bol ďalej posilnený zavedením programu v oblasti prepojenosti v roku 2015, čím sa do roku 2020 prisľúbila ďalšia miliarda EUR, ktorá má za cieľ stimulovať investície vo výške 4 miliárd EUR a vytvoriť viac ako 45 000 pracovných miest.

(17)

OZNÁMENIE o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, COM(2020) 67 final.

(18)

SELFIE (sebareflexia týkajúca sa účinného vzdelávania presadzovaním inovácií prostredníctvom vzdelávacích technológií) je bezplatný, ľahko použiteľný, prispôsobiteľný nástroj, ktorý pomáha školám posúdiť, aká je ich situácia z hľadiska vzdelávania v digitálnom veku.

(19)

HEInnovate je nástroj na sebahodnotenie pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré chcú preskúmať svoj inovačný potenciál.

(20)

COM(2016) 179 final Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy.

(21)

Zdroj: Index OECD týkajúci sa politiky v oblasti MSP: Západný Balkán a Turecko 2019 . 

(22)

Európska komisia vo svojom oznámení s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie opätovne potvrdila svoj zámer posilniť dialóg so západným Balkánom s cieľom podporiť vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv v regióne.

(23)

V júli 2019 predsedovia vlád krajín západného Balkánu prijali vyhlásenie o integrácii Rómov v procese rozširovania EÚ, v ktorom sa zaviazali ku konkrétnemu zlepšeniu situácie Rómov vrátane ich zamestnanosti. EÚ bude naďalej podporovať svoje ciele, a to aj prostredníctvom vykonávania strategického rámca EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov.

(24)

  Pravidelná hospodárska správa o západnom Balkáne, Svetová banka, jeseň 2019     

(25)

COM(2020) 315 final.

(26)

https://www.consilium.europa.eu/media/43768/zagreb-declaration-sk-06052020.pdf.

(27)

COM(2020) 57 final – Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán.

(28)

Akreditácia, posudzovanie zhody, dohľad nad trhom, legálna metrológia, normalizácia.

(29)

V súlade s akčným plánom pre kritické suroviny COM(2020) 474 final.

(30)

V súlade so stratégiou EÚ v oblasti retailových platieb, COM(2020) 592 final.

(31)

Program EÚ pre riešenia interoperability pre orgány verejnej správy, podniky a občanov.

(32)

V rámci tohto programu sa financoval súbor všeobecných a opakovane použiteľných infraštruktúr digitálnych služieb (DSI), ktoré ponúkajú základné kapacity a ktoré sa môžu opätovne použiť na uľahčenie poskytovania digitálnych verejných služieb naprieč hranicami a sektormi. Momentálne tu je osem stavebných prvkov: infraštruktúra na testovanie veľkých dát, nástroj Context Broker, elektronická archivácia, elektronický prenos, elektronická identifikácia, elektronická fakturácia, elektronický podpis a elektronické preklady.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 10. 2020

COM(2020) 641 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán

{SWD(2020) 223 final}

PRÍLOHA

V súvislosti so súbežnou zelenou a digitálnou transformáciou Komisia preskúma náklady, výhody a vplyv uvedených hlavných iniciatív v oblasti prioritných investícií a príslušné návrhy projektov s cieľom aktívne a účelne pokročiť v ich realizácii.

V oblasti dopravy Komisia plánuje dokončenie alebo pokrok v realizácii týchto hlavných investičných iniciatív do konca funkčného obdobia súčasnej Komisie:

V oblasti energetiky Komisia navrhuje tieto hlavné investičné iniciatívy:

V sektore životného prostredia Komisia plánuje túto hlavnú investičnú iniciatívu:

V digitálnej oblasti Komisia plánuje túto hlavnú investičnú iniciatívu:

Na podporu súkromného sektora Komisia navrhuje túto hlavnú iniciatívu:

S cieľom podporiť zamestnanosť a ponúknuť riešenia a perspektívy pre mladých ľudí na miestnej úrovni Komisia navrhuje túto hlavnú iniciatívu:

**

(1)

     Zdroj: Sekretariát Energetického spoločenstva – Sledovanie energetickej transformácie v šiestich krajinách západného Balkánu, júl 2020: https://www.energy-community.org/dam/jcr:2077a2ba-805a-4ca2-afcb-91c90ecc0878/EnC_WB6_072020.pdf .