EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 6. 2020

COM(2020) 298 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Dlhodobá prognóza budúcich peňažných tokov do rozpočtu a z rozpočtu EÚ (2021 – 2025)

1.Úvod

V tejto správe sa uvádza dlhodobá prognóza budúcich peňažných tokov do rozpočtu a z rozpočtu počas nasledujúcich piatich rokov (2021 – 2025), ako sa vyžaduje článkom 247 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 . V analýze sa prihliada na zásady a podmienky uvedené v Dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu 2 (ďalej len „dohoda o vystúpení“).

V dôsledku pandémie COVID-19 sa výrazne zhoršila sociálno-ekonomická situácia v EÚ. Komisia preto 27. mája 2020 3 predložila revidovaný návrh posilneného viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 a ambiciózny plán obnovy. V tejto správe o prognóze sa uvádza odhad výdavkových peňažných tokov v rámci stropov nasledujúceho viacročného finančného rámca a zodpovedajúcich príjmových peňažných tokov počas nadchádzajúcich piatich rokov na základe revidovaného návrhu VFR z mája 2020.

V porovnaní s prognózou z minulého roka 4 , ktorá sa vzťahovala na obdobie 2020 – 2024, táto nová prognóza zahŕňa jeden rok navyše (2025). Odhady platieb za záväzky súčasného finančného rámca sa aktualizovali, aby v nich boli zohľadnené výsledky skutočného plnenia v roku 2019, rozpočet na rok 2020 s opravnými rozpočtami č.°1 a č.°2 a návrhmi opravných rozpočtov č.°3 až č.°6 5 , ako aj návrh rozpočtu na rok 2021 6 .

Vzhľadom na to, že rokovania o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 stále prebiehajú, sú platby súvisiace so záväzkami na obdobie po roku 2021 v súlade s parametrami vyplývajúcimi zo stavu rokovaní a z návrhu Komisie na budúce finančné obdobie podľa tohtoročnej revízie.

2.Výsledky prognózy

Predpokladá sa, že platby za prvých päť rokov budúceho finančného rámca dosiahnu približne 866 miliárd EUR. Táto suma nie je rozdelená rovnomerne na všetky roky, ale zodpovedá predpokladanému vývoju: 1. postupného zavádzania platieb v rámci nových výdavkových programov (približne 67 % z celkových platieb za 5 rokov) a 2. platieb za nesplnené záväzky za obdobie 2014 – 2020 (zostávajúcich 33 % platieb).

2.1. Platby v súvislosti s novými záväzkami

Predpokladané platby v súvislosti so záväzkami, ktoré sa vykonajú počas rokov 2021 – 2025, sú zosúladené so sumami podľa jednotlivých programov a rokov, ako sa uvádza v návrhu Komisie týkajúcom sa nasledujúceho viacročného finančného rámca z 27. mája 2020. Východiskové predpoklady prognózy zostávajú v súlade s východiskovými predpokladmi správy za predchádzajúci rok a návrhu Komisie týkajúceho sa viacročného finančného rámca z 2. mája 2018. Čo najviac bol zohľadnený pokrok rokovaní o ďalšej generácii výdavkov (pozri podrobnosti v oddiele 3. Predpoklady prognózy).

Platí to najmä pre rokovania o nariadení o spoločných ustanoveniach, ktorým sa určuje rýchlosť vykonávania politiky súdržnosti – oblasti s najväčšími výdavkami, v ktorej sa využívajú diferencované rozpočtové prostriedky. Zmeny v postupoch vykonávania fondov politiky súdržnosti (napr. pravidlo zrušenia viazanosti, miery predbežného financovania, zúčtovanie predbežného financovania, miera prostriedkov ponechaných na pokrytie nákladov na výber) v porovnaní s predpokladmi použitými v predloženej prognóze by výrazne ovplyvnili očakávanú úroveň platieb pre celý rozpočet EÚ.

Presnejšia aktualizácia prognózy preto bude možná až po uzatvorení rokovaní o budúcom finančnom rámci a sprievodných právnych predpisoch pre príslušný sektor.

2.2. Platby za záväzky spred roku 2021

V prognóze Komisie týkajúcej sa platieb vyplývajúcich zo súčasných záväzkov (vrátane tých, ktoré sa v roku 2020 ešte majú uskutočniť) sa zohľadňujú návrhy na mobilizáciu rozpočtu EÚ na rok 2020 v reakcii na pandémiu COVID-19. Odhady na roky 2021 – 2025 zahŕňajú platby vyplývajúce z posilnenia programov v roku 2020 stanoveného balíkmi Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus (CRII+) a návrhom opravného rozpočtu č.°6. V niektorých z týchto návrhov sa predpokladá predsunutie niektorých platieb na skoršie roky, zatiaľ čo v iných môžu byť potrebné dodatočné sumy, ktoré neboli súčasťou prognózy.

Iniciatívy CRII a CRII+ sú konkrétne plánované tak, aby sa nimi urýchlilo vykonávanie politiky súdržnosti, čím sa potreby platieb v rokoch 2020 a 2021 zvýšia a potreby platieb v rokoch 2024 a 2025 budú v dôsledku toho nižšie. Na základe návrhu jednorazovej paušálnej sumy na podporu príjmov pre poľnohospodárov sa potreby platieb v rámci programov rozvoja vidieka v rokoch 2014 – 2020 takisto zvýšia v roku 2021, čomu bude zodpovedať zníženie v roku 2024.

Opatrenia v reakcii na ochorenie COVID-19, ako sú navrhnuté v revízii nariadenia o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020 a súvisiacom návrhu opravného rozpočtu č. 6, si v roku 2020 vyžiadajú dodatočné záväzky vo výške 11,5 miliardy EUR a platby vo výške 6,5 miliardy EUR. Zostávajúca suma 5 miliárd EUR vyplývajúca z daného návrhu (2,5 miliardy EUR pre REACT EU a 2,5 miliardy EUR pre nový segment Nástroja na podporu platobnej schopnosti v rámci Európskeho fondu pre strategické investície) bude zaplatená v rokoch 2021 – 2025, čo v porovnaní s prognózou z minulého roka povedie k zvýšeniu platobných potrieb.

Akékoľvek odchýlky týkajúce sa schválených súm v uvedených návrhoch Komisie v kombinácii so zmenami spôsobov vykonávania v prípade fondov politiky súdržnosti môžu mať vplyv na platobné potreby a budú sa musieť zohľadniť pri rokovaniach o stropoch platieb pre nasledujúci finančný rámec.

2.3. Platby v roku 2021

Úroveň platieb v roku 2021 má mimoriadny význam. Táto správa je v úplnom súlade s návrhom rozpočtu na rok 2021, ktorý vychádza z parametrov v návrhoch Komisie, najmä pokiaľ ide o miery predbežného financovania v prípade fondov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 (miera predbežného financovania 1 %) aj na obdobie 2021 – 2027 (miera predbežného financovania 0,5 %). Zvýšenie týchto mier by malo okamžitý vplyv na potreby platieb v roku 2021. Odložený začiatok programov na obdobie 2021 – 2027 môže viesť k odkladu predbežného financovania pre novú generáciu politiky súdržnosti do roku 2022.

2.3.1.Zrušenie viazanosti

Podľa prognózy celková suma rozpočtových prostriedkov so zrušenou viazanosťou v rokoch 2021 – 2025 predstavuje 9 miliárd EUR, pričom táto suma v celej výške súvisí s programami na obdobie 2014 – 2020 a skoršie obdobie. V prípade záväzkov navrhovaných v rámci finančného rámca na roky 2021 – 2027 sa neočakáva žiadne zrušenie viazanosti.

Výška rozpočtových prostriedkov so zrušenou viazanosťou v jednotlivých okruhoch sa líši, keďže v prognóze sa prihliada na už realizované zrušenia viazanosti a zrušenia viazanosti identifikované v čase prípravy návrhu rozpočtu na rok 2021. Zrušenia viazanosti sa v zásade prognózujú na celé trvanie programového obdobia. Keďže pre väčšinu programov a opatrení neexistujú pravidlá pre automatické zrušenie viazanosti, akýkoľvek ročný rozpis rozpočtových prostriedkov so zrušenou viazanosťou by bol veľmi špekulatívny. S cieľom odhadnúť objem rozpočtových prostriedkov so zrušenou viazanosťou do roku 2025 sú prognózy zrušenia viazanosti rozdelené pomerne k súvisiacim ročným platbám.

Osobitná prognóza sa vykonala pre európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) na roky 2014 – 2020, pričom sa v nej prihliada na skúsenosti s uzatváraním programov z rokov 2007 – 2013. Prognóza rozpočtových prostriedkov so zrušenou viazanosťou sa zaktualizuje, keď sa začnú uzatvárať prvé programy na roky 2014 – 2020. Nižší skutočný objem prostriedkov so zrušenou viazanosťou by sa premietol do vyšších platobných potrieb. Presný rok zrušenia viazanosti závisí od konkrétnych dátumov uzatvárania jednotlivých vnútroštátnych programov. Vzhľadom na zavedené pravidlá zrušenia viazanosti n + 3 je pravdepodobné, že rozpočtové prostriedky so zrušenou viazanosťou budú rozložené v priebehu obdobia 2024 – 2026. Keďže do rozsahu tejto správy patria iba roky 2024 – 2025, predbežný predpoklad je, že na toto obdobie by mohli pripadnúť približne dve tretiny očakávaných rozpočtových prostriedkov so zrušenou viazanosťou v rámci fondov EŠIF na roky 2014 – 2020.

V porovnaní so správou z minulého roka sa odhad zrušenia viazanosti za 5 rokov zvýšil približne o 1 miliardu EUR. Ide o kombinovaný účinok vyššej prognózovanej sumy rozpočtových prostriedkov so zrušenou viazanosťou v prípade programov v rámci okruhov 1b a 2 na roky 2014 – 2020 (zvýšenie o 2,5 miliardy EUR) a zníženia v iných položkách (zníženie o 1,5 miliardy EUR).

V prípade zvýšenia v okruhu 1b na roky 2014 – 2020 ide o mechanický účinok zahrnutia jedného roka navyše (2025), ktorý nebol zahrnutý v minuloročnej správe. Očakáva sa, že k zrušeniu viazanosti v rámci okruhu 2 na roky 2014 – 2020 dôjde podobne najneskôr do roku 2025, pretože dovtedy by mala byť uskutočnená zodpovedajúca záverečná platba.

Pre programy v okruhoch 1a, 3 a 4 v období 2014 – 2020 je zníženie kombinovaným účinkom aktualizácie predpokladov na budúce roky v súlade s návrhom rozpočtu na rok 2021 a posunu vykazovaného obdobia o jeden rok. V roku 2019 bola v rámci týchto troch okruhov zrušená viazanosť rozpočtových prostriedkov vo výške 1,3 miliardy EUR v súvislosti s programami spred roku 2014 a táto suma už nie je zahrnutá v tejto prognóze.

2.3.2.Vývoj výšky nesplatených záväzkov

Nárast nesplatených záväzkov (alebo RAL, reste-a-liquider) je prirodzeným dôsledkom plnenia rozpočtu EÚ prostredníctvom diferencovaných rozpočtových prostriedkov a nominálne sa zvyšujúceho rozpočtu EÚ v priebehu rokov. Očakáva sa, že výška RAL na začiatku vykazovaného obdobia bude približne 308 miliárd EUR. Na porovnanie predstavovala prognóza nesplatených záväzkov na konci roka 2020 v minuloročnej správe 303 miliárd EUR.

Táto zmena prognózovanej výšky nesplatených záväzkov je výsledkom viacerých faktorov. Pri uzatvorení roka 2019 bola skutočná výška nesplatených záväzkov 294 miliárd EUR 7 . K dnešnému dňu sú záväzky v rámci rozpočtu na rok 2020 vrátane posilnení navrhovaných v návrhu opravného rozpočtu č. 6 vo výške 184 miliárd EUR, zatiaľ čo platby dosahujú úroveň 161,5 miliardy EUR. To by viedlo k vytvoreniu dodatočných nesplatených záväzkov v roku 2020 vo výške 22 miliárd EUR. S ohľadom na plánované urýchlenie politiky súdržnosti vyvolané iniciatívami CRII a CRII+ môžu v roku 2020 vzniknúť dodatočné platobné potreby vo výške 8 až 10 miliárd EUR. Na účely výpočtu nesplatených záväzkov na konci roka sa predpokladá, že neskôr v roku 2020 sa do rozpočtu zahrnie dodatočná suma platobných prostriedkov vo výške približne 8 miliárd EUR. Skutočnú výšku potrebných dodatočných prostriedkov však možno vyčísliť až po tom, ako členské štáty do 31. júla 2020 predložia vlastné prognózy vykonávania svojich operačných programov v rámci EŠIF.

Na konci roka 2025 nesplatené záväzky podľa prognózy dosiahnu približne 292 miliárd EUR, čo bude mať za následok zníženie nominálnej hodnoty o 5 % počas piatich analyzovaných rokov. Ročný vývoj objemu nesplatených záväzkov nie je rovnomerný, keďže nesplatené záväzky sa vyvíjajú ako funkcia pomeru ročných platieb k ročným záväzkom. Na základe návrhu Komisie týkajúceho sa viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 by mal byť strop platieb počas rokov 2021 – 2025 o niečo vyšší ako finančný strop záväzkov. Ide o dôsledok urýchlených platieb počas prvých rokov nového programového obdobia v rámci podpory z rozpočtu EÚ v reakcii na COVID-19. V rokoch 2023 – 2025 sa neočakáva žiadne zníženie potrieb platieb, najmä z dôvodu kombinácie prvého cieľa automatického zrušenia viazanosti pre nové programy podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach a cieľa zrušenia viazanosti n + 3 pre poslednú tranžu EŠIF na roky 2014 – 2020 a uzavretia týchto programov. Platby za päť rokov, ktorými sa správa zaoberá, by celkovo prekročili úroveň záväzkov o približne 6,6 miliardy EUR. V kombinácii s plánovaným zrušením viazanosti za rovnaké obdobie by to malo zvrátiť trend rastúcich nesplatených záväzkov.

2.4. Príjmy

Rozpočet EÚ je financovaný z vlastných zdrojov a iných príjmov. Celková suma vlastných zdrojov potrebná na financovanie rozpočtu je určená rozdielom celkových výdavkov a iných príjmov. V súlade s tým je prognóza príjmov rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2025 založená na zásade, že príjmy musia zodpovedať výdavkom. Celkové príjmy sa preto musia rovnať celkovým výdavkom.

Od roku 2021 v súlade s dohodou o vystúpení (časť V) Spojené kráľovstvo prispeje do rozpočtu EÚ v súvislosti so zostávajúcimi záväzkami VFR na roky 2014 – 2020 a s predchádzajúcimi finančnými výhľadmi (nesplatené záväzky na konci roka 2020), ako aj v súvislosti s dôchodkovými záväzkami a inými zložkami finančného vyrovnania. Príspevok Spojeného kráľovstva by zodpovedal jeho podielu na financovaní týchto záväzkov. Pre rozpočet EÚ to bude predstavovať „iný príjem“, pretože nejde o vlastný zdroj Únie.

Celkové vlastné zdroje EÚ v danom roku nemôžu prekročiť strop vlastných zdrojov. Komisia navrhla zvýšiť k 1. januáru 2021 tento strop na 1,40 % hrubého národného dôchodku členských štátov EÚ, aby sa vyriešilo mechanické zníženie nominálnej hodnoty vlastných zdrojov zodpovedajúcich súčasnému stropu vo výške 1,20 % HND Únie, ku ktorému dôjde následkom vystúpenia Spojeného kráľovstva a hospodárskeho spomalenia v dôsledku pandémie COVID-19. Až do nadobudnutia účinnosti nového rozhodnutia o vlastných zdrojoch bude platiť súčasný strop.

Z nominálneho hľadiska predstavuje 1,20 % hrubého národného dôchodku EÚ v roku 2021 sumu 168 miliárd EUR. Pri tejto úrovni by medzi stropom vlastných zdrojov a navrhovaným stropom platieb zostávala rezerva len 2,4 miliardy EUR. Z právnych dôvodov strop platobných rozpočtových prostriedkov viacročného finančného rámca nemôže prekročiť strop vlastných zdrojov, pričom zásada správneho finančného riadenia si vyžaduje okrem toho aj udržiavanie bezpečnostnej rezervy. Komisia navrhla zvýšenie stropu vlastných zdrojov na ďalšie obdobie na 1,40 % hrubého národného dôchodku EÚ a je nevyhnutné, aby členské štáty prijali a schválili nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami do konca roku 2020. Až kým nový strop vlastných zdrojov nebude formálne v platnosti, strop platieb na rok 2021 bude musieť dodržiavať súčasné obmedzenia.

Skutočné potreby vlastných zdrojov sú však určené plánovanými platbami po odpočítaní očakávaných iných príjmov, a nie stropom platieb viacročného finančného rámca. Odhaduje sa, že v roku 2021 budú vlastné zdroje potrebné na financovanie rozpočtu predstavovať sumu 155 miliárd EUR. Tým by de facto zostala rezerva vo výške 13 miliárd EUR pod úrovňou aktuálneho stropu vlastných zdrojov vo výške 1,20 % hrubého národného dôchodku, z ktorej sa môžu kryť podmienené záväzky a iné nepredvídané potreby EÚ.

3.Predpoklady prognózy

3.1. Osobitné predpoklady podľa hlavných prvkov výdavkov

3.1.1.EŠIF na roky 2014 – 2020 a fondy politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027

Prognóza platieb pre EŠIF na roky 2014 – 2020 je založená na minulých skúsenostiach s predloženými žiadosťami o priebežné platby ako percentuálneho podielu z celkového finančného krytia. Pre každý fond sa používajú osobitné profily platieb. Okrem toho boli zohľadnené následky návrhov v reakcii na koronavírus na platby (pozri bod 2.2. Platby za záväzky spred roku 2021).

Plánované platby v prípade fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 závisia od predpokladov stojacich za kľúčovými parametrami vykonávania politiky, o ktorých sa momentálne hovorí v rámci rokovaní o ďalšom viacročnom finančnom rámci. Táto prognóza vychádza z parametrov vyplývajúcich z najnovšieho stavu rokovaní (predbežné financovanie vo výške 0,5 % za každý rok od roku 2021 do roku 2026, ktoré sa zúčtuje pri uzatvorení programov, 5 % miera prostriedkov ponechaných na pokrytie nákladov na výber, žiadna výkonnostná rezerva). Profily žiadostí o priebežnú platbu sa odhadli tak, aby sa v nich prejavilo postupné zavádzanie pravidla zrušenia viazanosti n + 2 v znení zmien s cieľom umožniť určité výnimky pre prvé tranže záväzkov. Ďalšie zmeny v týchto parametroch počas pokračujúcich rokovaní by mali vplyv na platby v súvislosti s fondmi politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027.

3.1.2.Priame platby a trhové opatrenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky

Pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky pre Európsky poľnohospodársky záručný fond, tie sú zväčša nediferencované a ich podstatná časť súvisiaca s priamymi platbami poľnohospodárom sa obvykle uhradí členským štátom počas prvých mesiacov nasledujúceho rozpočtového roka.

V prípade rozvoja vidieka bol návrh jednorazovej paušálnej sumy na podporu príjmov pre poľnohospodárov v súvislosti s reakciou EÚ na pandémiu COVID-19 zohľadnený prostredníctvom zálohových platieb do roku 2021.

3.1.3.Iné programy a fondy

Pri všetkých ďalších výdavkových položkách (napr. výskum a inovácie, veľké projekty infraštruktúry, vnútorné a vonkajšie politiky) sú prognózy platieb za záväzky schválené v súčasnom finančnom rámci založené na návrhu rozpočtu na rok 2021 a sprievodných harmonogramoch platieb podľa jednotlivých rozpočtových riadkov.

Predpoklady použité na odhad platieb potrebných na novú generáciu výdavkových programov sa v porovnaní s prognózou na minulý rok nijako nezmenili. Ročné platobné potreby sa vypočítali pomocou štatistických údajov týkajúcich sa skutočného vykonávania zodpovedajúcich súčasných programov počas 10 rokov a s nimi súvisiaceho dedičstva z rokov 2007 – 2013. V prípade programov bez dedičstva z minulosti odhad platieb vychádza zo skúseností s vykonávaním podobného druhu činností, ktorý sa upravil podľa osobitných prvkov nových programov. V tohtoročnej prognóze sa však objem viazaných rozpočtových prostriedkov pre jednotlivé programy, na základe ktorých sa prognózujú platby, aktualizoval tak, aby v ňom bol vyjadrený revidovaný návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca.

3.1.4.Administratíva

Administratívne výdavky (okruh 7 na obdobie 2021 – 2027) sú založené na nediferencovaných rozpočtových prostriedkoch. Navrhované stropy pre okruh 7 na obdobie 2021 – 2025 sa v plnej miere premietli do platieb.

To isté platí pre dotácie pre decentralizované agentúry, ktoré sú financované mimo administratívneho okruhu.

3.2.Predpoklady pre prognózu príjmov

3.2.1.Uplatniteľné právne predpisy

Komisia navrhla nové pravidlá týkajúce sa vlastných zdrojov Únie prostredníctvom svojho návrhu z roku 2018 na rozhodnutie Rady o systéme vlastných zdrojov 8 . Prijatie nového rozhodnutia si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov a schválenie v súlade s vnútroštátnymi ústavnými požiadavkami. Keď rozhodnutie nadobudne účinnosť, bude sa uplatňovať od 1. januára 2021. Ak dátum nadobudnutia účinnosti bude neskorší ako január 2021, rozhodnutie sa bude uplatňovať so spätnou účinnosťou. Prognóza príjmov predložená v tejto správe preto vychádza z parametrov uvedených v návrhu Komisie z roku 2020, ktorým Komisia navrhla nové rozhodnutie Rady o systéme vlastných zdrojov na všetky roky vykazovaného obdobia (2021 – 2025). Návrh rozpočtu na rok 2021, naopak, vychádza z parametrov rozhodnutia o vlastných zdrojoch 9 z roku 2014, ktoré je platné v súčasnosti.

3.2.2.Tradičné vlastné zdroje

V období 2022 – 2025 sa plánuje nárast ciel rovnakým tempom ako nárast nominálneho hrubého národného dôchodku jednotlivých členských štátov počnúc úrovňou hrubých ciel naplánovaných v rozpočte na rok 2021 10 .

Pokiaľ ide o odhad príjmov v tejto správe, predpokladá sa, že 10 % ciel si ponechajú členské štáty ako náklady na výber, ako sa uvádza v návrhu Komisie na rozhodnutie Rady o systéme vlastných zdrojov 11 . Súčasná miera je pritom 20 %. O novej miere sa rokuje v rámci balíka viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Potenciálne zvýšenie miery prostriedkov ponechaných na pokrytie nákladov na výber nad úroveň podľa návrhu Komisie by viedlo k zníženiu úrovne tradičných vlastných zdrojov, ktoré by sa muselo vyrovnať vyššími vnútroštátnymi príspevkami.

3.2.3.Príspevky členských štátov a príjmy z nových vlastných zdrojov

Príspevky členských štátov (v podobe vlastných zdrojov založených hrubom národnom dôchodku a vlastných zdrojov založených na DPH) a potenciálne nové vlastné zdroje vyrovnávajú rozdiel a vyvažujú príjmy a predpokladané výdavky.

V máji 2018 Komisia navrhla diverzifikovať zdroje príjmov pomocou súboru nových vlastných zdrojov, ktoré by predstavovali príspevky na priority EÚ, ako sú zmena klímy, obehové hospodárstvo a spravodlivé zdaňovanie. Tento súbor zahŕňa aj príjmy súvisiace so systémom obchodovania s emisiami, s príspevkami jednotlivých členských štátov vypočítanými na základe nerecyklovaného odpadu z plastových obalov a so zdrojmi založenými na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb. Komisia okrem toho oznámila, že neskôr počas obdobia 2021 – 2027 navrhne aj ďalšie nové vlastné zdroje 12 .

Presná výška príspevkov členských štátov a príjmov z nových vlastných zdrojov bude známa až po tom, ako členské štáty odsúhlasia nasledujúci dlhodobý rozpočet a systém vlastných zdrojov.

3.2.4.Iné príjmy

Iné príjmy rozpočtu EÚ tradične pozostávajú z príspevkov zamestnancov, príjmov z administratívnej činnosti inštitúcií, príspevkov a náhrad v spojení s dohodami a programami Únie, úrokov z omeškania a pokút, príjmov z operácií prijímania a poskytovania pôžičiek a rôznych príjmov, ako aj z prebytkov z predchádzajúcich rokov. Vzhľadom na ich inherentnú nestálosť je väčšinu týchto zložiek ťažké predpovedať. Preto sa predpokladá, že suma zvažovaná v rozpočte na rok 2020 (t. j. 2 miliardy EUR) zostane v období obsiahnutom v správe (2021 – 2025) nominálne konštantná.

Od roku 2021 budú iné príjmy do rozpočtu EÚ okrem uvedených položiek obsahovať aj príspevok Spojeného kráľovstva vyplývajúci z dohody o vystúpení v súvislosti s nesplatenými záväzkami (RAL) a dôchodkovými záväzkami a prípadne aj s inými zložkami finančného vyrovnania 13 . V roku 2021 sa v navrhovanom financovaní návrhu rozpočtu na rok 2021 zohľadňuje príspevok Spojeného kráľovstva.

Príspevok Spojeného kráľovstva v súvislosti s nesplatenými záväzkami v rámci VFR na obdobie 2014 – 2020 a predchádzajúcimi finančnými výhľadmi 14 sa určil uplatnením predbežného podielu Spojeného kráľovstva, ktorý je vymedzený 15 ako podiel vlastných zdrojov, ktoré má Spojené kráľovstvo sprístupniť za obdobie 2014 – 2020, a vlastných zdrojov, ktoré počas daného obdobia sprístupnili všetky členské štáty a Spojené kráľovstvo, voči predpokladanej úrovni platieb za nesplatené záväzky za každý z rokov 2021 – 2025. V ročnom príspevku Spojeného kráľovstva sa zohľadňujú spôsoby platieb stanovené v článku 148 dohody o vystúpení.

Pokiaľ ide o platby súvisiace s dôchodkovými záväzkami, nie je možné predpovedať žiadnu sumu, pretože príspevok sa určuje ročne na základe skutočných príjemcov, akumulovaných práv po skončení pracovného pomeru a iných osobitných prvkov, ako sú stanovené v článku 142 návrhu dohody o vystúpení. Výnimku tvorí dôchodkový záväzok uvedený v článku 142 ods. 5, ktorý je predbežne vyčíslený a je zahrnutý v príspevku Spojeného kráľovstva na roky 2021 – 2025.

4.Záver

Tohtoročná prognóza zahŕňa prvých päť rokov budúceho viacročného finančného rámca, o ktorom stále prebiehajú rokovania. Prognóza platieb preto vychádza z revidovaného návrhu Komisie týkajúceho sa ďalšieho finančného rámca z mája 2020 a tiež z posilnení programov v roku 2020, ako sa stanovuje v balíkoch Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus (CRII+), opravných rozpočtoch č. 1 a č. 2 a návrhu opravného rozpočtu č.°6.

Na základe týchto návrhov sa platby v prvých rokoch nového programového obdobia v porovnaní s minuloročnými odhadmi zvýšia a dosiahnu novú úroveň nad úrovňou navrhovaných stropov záväzkov. To umožní zvrátiť trend rastúcich nesplatených záväzkov (RAL). Na základe návrhov Komisie by sa ku koncu roka 2025 mal objem nesplatených záväzkov znížiť o 5 %.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať platbám v roku 2021. Zvýšenie mier predbežného financovania v rámci politiky súdržnosti by malo okamžitý vplyv na potreby platieb. Kým sa však aktuálny strop vlastných zdrojov, ktorý je vo výške 1,20 % hrubého národného dôchodku, nenahradí novým stropom, nebude žiaden priestor na zvyšovanie stropu platieb v roku 2021 nad rámec návrhu Komisie, pričom priamym dôsledkom by bolo neprimerané nahromadenie platieb.

Príloha 1

Tabuľka 1 – Dlhodobá prognóza budúcich peňažných tokov do rozpočtu a peňažných tokov z rozpočtu EÚ v rokoch 2021 – 2025

Tabuľka 2 – Prognóza zrušenia viazanosti v rokoch 2021 – 2025

Tabuľka 3 – Zmena v celkových nesplatených záväzkoch od roku 2021 do roku 2025

(1)

Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a jeho pravidlách uplatňovania, nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 30. júla 2018.

(2)

Ú. v. EÚ C 66 I, 19.2.2019, s. 1.

(3)

COM(2020) 442 final z 27.5.2020.

(4)

COM(2019) 305 final z 26.6.2019.

(5)

 Č.°1: 2020/536, Ú. v. EÚ L 126, 21.4.2020, č.°2: 2020/537, Ú. v. EÚ L 126, 21.4.2020, č.°3: COM(2020) 180 final z 15.4.2020, č.°4: COM(2020) 190 final z 30.4.2020, č.°5: COM(2020) 421 final z 3.6.2020, č.°6: COM(2020) 423 final z 3.6.2020.

(6)

COM(2020) 300 z 24.6.2020.

(7)

 Táto suma nezahŕňa 3,5 miliardy EUR nesplatených záväzkov, ktoré vznikli na základe príspevkov od tretích krajín, pretože zodpovedajúce platby už boli sprístupnené v rozpočte EÚ.

(8)

COM(2018) 325 final z 2.5.2018 zmenený návrhom COM(2020) 445 final z 28.5.2020.

(9)

 Rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, Ú. v. EÚ L 168, 4.6.2014, s. 105.

(10)

 Vrátane ciel stanovených Spojeným kráľovstvom na november a december 2020, ktoré sú podľa článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 609/2014 (o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť) splatné Spojeným kráľovstvom až k 20. januáru 2021 a 22. februáru 2021. Na základe článku 136 ods. 1 a ods. 3 písm. b) dohody o vystúpení sa tieto clá budú v roku 2021 stále považovať za vlastné zdroje.

(11)

COM(2018) 325 final z 2.5.2018 zmenený návrhom COM(2020) 445 final z 28.5.2020.

(12)

 COM(2020) 442 final z 27.5.2020.

(13)

 Všetky zložky príspevku Spojeného kráľovstva sú uvedené v článku 148 dohody o vystúpení. Výpočty zahŕňajú len zložky príspevku Spojeného kráľovstva, ktorý bolo možné v tejto fáze vyčísliť, a to predbežný príspevok Spojeného kráľovstva na financovanie platieb za nesplatené záväzky a dôchodkové záväzky spred roku 2021 podľa článku 142 ods. 5 dohody o vystúpení.

(14)

S výnimkou nesplatených záväzkov vyplývajúcich z návrhu opravného rozpočtu č. 6 k rozpočtu za rok 2020.

(15)

Podiel Spojeného kráľovstva je vymedzený v článku 139 dohody o vystúpení.