EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52020DC0129
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS on the implementation of Decision (EU) 2016/344 establishing a European Platform for enhancing cooperation in tackling undeclared work
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o vykonávaní rozhodnutia (EÚ) 2016/344 o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o vykonávaní rozhodnutia (EÚ) 2016/344 o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce
COM/2020/129 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli2. 4. 2020
COM(2020) 129 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
o vykonávaní rozhodnutia (EÚ) 2016/344 o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce
1.Úvod
Nedeklarovaná práca je každá platená činnosť, ktorá je zákonná, pokiaľ ide o jej charakter, ale nie je oznámená verejným orgánom 1 , môže mať rôzne formy, od kompletne chýbajúcich dokladov až po nedostatočné nahlasovanie hodín, obálkové vyplácanie mzdy a nepravú samostatnú zárobková činnosť. Nedeklarovaná práca vystavuje pracovníkov viacerým rizikám, oslabuje verejné financie a širšiu sociálnu súdržnosť. V rýchlo sa meniacom a čoraz mobilnejšom pracovnom trhu zvyšuje sociálny damping a narúša spravodlivú hospodársku súťaž v rámci členských štátov a medzi nimi. Odhaduje sa, že nedeklarovaná práca predstavuje v priemere približne 14,3 % hrubej pridanej hodnoty v súkromnom sektore v EÚ, pričom medzi jednotlivým členskými štátmi existujú veľké rozdiely 2 . Aj podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra približne každý desiaty Európan (10 %) uviedol, že v uplynulom roku nadobudol tovar alebo využil služby, ktoré podľa neho zahŕňali nedeklarovanú prácu. Hoci tretina respondentov uviedla, že pozná niekoho, kto vykonával nedeklarované činnosti, tri percentá priznali, že ich za posledných dvanásť mesiacov sami vykonávali 3 .
Riešenie problému nedeklarovanej práce si vyžaduje celostný prístup, ktorý spája politiky v rôznych oblastiach (ako napríklad pracovné právo, sociálne zabezpečenie, dane) a ich implementáciu prostredníctvom odstrašovania (napr. inšpekcie a sankcie), ako aj prostredníctvom preventívnych opatrení (napr. lepšie informácie). Účinnosť politických opatrení sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Aj keď riešenie problému nedeklarovanej práce je v prvom rade v rukách vnútroštátnych orgánov, tento pretrvávajúci problém má dôležitý cezhraničný rozmer.
V roku 2016 bola podľa rozhodnutia (EÚ) 2016/344 4 zriadená európska platforma na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi pri riešení problému nedeklarovanej práce. V kontexte cezhraničnej spolupráce, ktorá sa využíva prevažne ad hoc, pôsobila platforma ako katalyzátor zmien. Združila orgány presadzovania práva členských štátov a sociálnych partnerov do jedinečnej siete, aby sa navzájom od seba učili a spolupracovali, a tým prispievali k spravodlivejšiemu európskemu trhu práce. Prispela tak aj k realizácii Európskeho piliera sociálnych práv.
V oblasti mobility pracovnej sily bol v roku 2019 zriadený Európsky orgán práce 5 , ktorý bude zabezpečovať, aby sa pravidlá EÚ týkajúce sa mobility pracovnej sily presadzovali spravodlivým, jednoduchým a účinným spôsobom. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce, sa počíta s integráciou platformy do tohto orgánu ako stálej pracovnej skupiny, k čomu dôjde pravdepodobne v roku 2021 6 . Tento krok umožní, aby sa v rámci činností platformy v oblasti boja proti nedeklarovanej práci využíval širší záber Európskeho orgánu práce pri presadzovaní a prevencii a aby sa rozvíjali synergie s inými úlohami orgánu, ako je poskytovanie informácií, spoločné a koordinované inšpekcie a budovanie kapacít. Spustenie prvej európskej kampane za deklarovanú prácu # EU4FairWork 2. marca 2020 za účasti Európskeho orgánu práce je v tomto smere dôležitým krokom.
V tejto správe o uplatňovaní a pridanej hodnote rozhodnutia (EÚ) 2016/344 sa skúma pokrok dosiahnutý pri jeho vykonávaní v nadväznosti na dvojročnú správu platformy, ktorá bola prijatá v roku 2018 7 . Podľa článku 12 rozhodnutia sa v správe posúdi, do akej miery platforma prispela k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 4, splnila svoje poslanie uvedené v článku 5, vykonala činnosti uvedené v článku 6 a zaoberala sa prioritami stanovenými vo svojich pracovných programoch. V správe sú integrované výsledky z osobitného prieskumu medzi členmi platformy v roku 2019, ako aj z prebiehajúceho monitorovania činností platformy.
|
Európska platforma na riešenie problému nedeklarovanej práce v skratke Európska platforma na riešenie problému nedeklarovanej práce (ďalej len „platforma“) bola zriadená v roku 2016 s cieľom posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi v nadväznosti na uznesenie Rady z roku 2003 a oznámenie Komisie z roku 2007 o riešení problému nedeklarovanej práce 8 . Jej cieľom je prispieť k účinnejším opatreniam na úrovni EÚ a členských štátov a) posilnením spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a inými zainteresovanými subjektmi členských štátov, b) zvyšovaním kapacity príslušných orgánov členských štátov a subjektov členských štátov na riešenie problému nedeklarovanej práce, pokiaľ ide o jej cezhraničné aspekty, a c) zvyšovaním informovanosti verejnosti v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa nedeklarovanej práce, ako aj podporovaním členských štátov, aby zintenzívnili svoje úsilie (článok 4 „Ciele“). Tieto ciele by sa mali dosiahnuť prostredníctvom a) výmeny osvedčených postupov a informácií, b) rozvíjania odborných znalostí a analýz, c) povzbudzovania a uľahčovania inovatívnych prístupov k účinnej a efektívnej cezhraničnej spolupráci a vyhodnocovaním skúseností, d) prispievania k horizontálnemu porozumeniu problémov týkajúcich sa nedeklarovanej práce (článok 5 „Poslanie“). Platforma združuje viac ako 50 zainteresovaných strán. Členmi sú vysokopostavení zástupcovia z ministerstiev a orgánov presadzovania práva (inšpektoráty práce, daňové orgány a orgány sociálneho zabezpečenia), ako aj medziodvetvoví sociálni partneri. Pôsobia ako jednotné kontaktné miesto, spolupracujú s vnútroštátnymi zainteresovanými stranami a šíria výsledky vzdelávania. K pozorovateľom patrí 14 organizácií sociálnych partnerov z kľúčových sektorov, ako aj Eurofound, Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a Medzinárodná organizácia práce, Nórsko a Island ako členovia Európskeho hospodárskeho priestoru. Predsedníctvo, ktorému predsedá zástupca Komisie a dvaja spolupredsedovia zvolení spomedzi vysokopostavených zástupcov, riadi prácu platformy a vydáva strategické smerovanie s podporou sekretariátu, ktorý sídli v Komisii. Plénum platformy sa stretáva dvakrát ročne. Platforma je podporovaná z ročného rozpočtu vo výške 1,35 milióna EUR v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). Okrem toho sa (prostredníctvom EaSI) poskytla podpora vo výške 1,67 milióna EUR na päť projektov cezhraničnej spolupráce pri riešení nedeklarovanej práce na základe výziev na predkladanie návrhov, ktoré prispievajú k cieľom platformy. |
2.Pokrok pri naplnení poslania platformy a realizovaní jej činností
Potom ako platforma v máji 2016 prijala svoj prvý pracovný program, činnosti sa hladko rozbehli. Odvtedy realizovala v priemere 15 ročných činností a spojila viac ako 1 450 zainteresovaných strán, aby sa spoločne učili a spolupracovali v otázkach, ktoré siahajú od sľubných politických prístupov po organizačné štruktúry a cezhraničné opatrenia.
V tomto oddiele sa hovorí o týchto činnostiach a o ich príspevku k realizovaniu poslania platformy (článok 5). Oddiel je rozdelený podľa troch strategických priorít stanovených v pracovných programoch platformy na roky 2017 – 2018 a 2019 – 2020 9 a zameriava sa na to, ako ich platforma riešila. Ide o tieto priority: 1. spolupráca a jednotná akcia, 2. vzájomné učenie a 3. zvyšovanie poznatkov.
Prehľad činností platformy od roku 2016 10
Väčšina členov a pozorovateľov platformy (84 %) zastáva na základe prieskumu z roku 2019 11 názor, že platforma dosiahla dobrý alebo veľmi dobrý pokrok pri dosahovaní svojho poslania. Medzi hlavné činnosti, ktoré k tomu prispievajú, patria: semináre (84 %), tematické hodnotiace workshopy (74 %), pracovné skupiny (68 %), vzdelávacie návštevy zamestnancov (45 %).
2.1.Spolupráca a jednotná akcia
Platforma od svojho začiatku v roku 2016 do konca roka 2019 zorganizovala 31 návštev zamestnancov a spoločných činností v 14 hostiteľských krajinách, pričom cestovné náklady a ubytovanie sa pokryli v rámci zmluvy na podporu platformy. Použili sa konkrétne na podporu spoločných inšpekcií vykonávaných v jednej krajine za účasti iných vnútroštátnych orgánov (42 %), najmä v stavebníctve a poľnohospodárstve. Iné typy návštev (napr. vzdelávacia výmena, odborná príprava, spoločné činnosti) pomohli členom získať širšie poznatky o téme, postupe alebo procese prostredníctvom priamych a praktických vzdelávacích skúseností. Boli venované najmä týmto témam súvisiacim s organizačnými štruktúrami orgánov presadzovania práva; posúdenie rizika, ťaženie z údajov a analýza údajov; informačné systémy, databázy a online nástroje na výmenu informácií; podvodné vysielanie pracovníkov. Približne polovica respondentov prieskumu z roku 2019 považuje vzdelávacie návštevy zamestnancov za jednu z piatich hlavných činností, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov a poslania platformy.
|
Podpora spoločnej inšpekcie v poľnohospodárskom odvetví v Španielsku Španielsky inšpektorát práce vyzval v júli 2019 rumunský inšpektorát práce, ako aj španielsku a rumunskú políciu, aby vykonali spoločné inšpekcie počas sezóny zberu cesnaku v Albacete s operačnou podporou z platformy. Uskutočnili sa rozhovory so španielskymi zamestnávateľmi, španielskymi agentúrami dočasného zamestnávania a rumunskými sprostredkovateľmi a príslušné inšpekcie. Viac ako 500 pracovníkov bolo identifikovaných a informovaných o svojich právach. Prebiehajú vyšetrovania, pričom štyri osoby boli zadržané za trestné činy obchodovania s ľuďmi a pracovné vykorisťovanie. |
Členovia platformy sa stretli v celkovo siedmich pracovných skupinách, aby spoločne porozmýšľali o základných otázkach, ktorým čelia, a prevzali aktívnu úlohu pri formovaní činností platformy. Skupiny vypracovali rôzne praktické výstupy, ako napríklad návrh na zintenzívnenie výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi pomocou možného modulu informačného systému o vnútornom trhu zameraného na nedeklarovanú prácu, ako aj slovník pojmov a opatrenia na riešenie problému nedeklarovanej práce 12 . Ostatné pracovné skupiny vypracovali pracovný program platformy a reagovali na národné a sociálne priority. Väčšina členov platformy (68 %) považuje pracovné skupiny za jednu z piatich hlavných činností, ktoré prispievajú k cieľom a poslaniu platformy.
Projekty vzájomnej pomoci boli úspešne realizované v Bulharsku, na Cypre, v Grécku, Lotyšsku, Litve, Rumunsku a na Slovensku 13 . Poskytli členom príležitosť prijať poradenstvo od tímu expertov platformy v strategických oblastiach orgánov presadzovania práva. Tieto projekty často vyplynuli z vnútroštátnych priorít pre štrukturálnu reformu, ako aj z priorít, na ktoré sa poukázalo v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra. Prístup zahŕňajúci sebareflexiu, praktickú podporu partnerov počas dvoch návštev a vypracovanie akčného plánu pomohol priniesť významné zmeny, ako napríklad návrh nových opatrení a posilnenú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva. Prieskum z roku 2019 ukázal, že ide o jednu z činností, ktoré najviac prispeli k naplneniu poslania platformy.
|
Výsledky vzájomnej pomoci v Lotyšsku V nadväznosti na návštevu v rámci projektu platformy týkajúceho sa vzájomnej pomoci v roku 2017 lotyšský štátny inšpektorát práce revidoval svoju stratégiu v oblasti nedeklarovanej práce, zmodernizoval strategické ciele a prijal nové kľúčové ukazovatele výkonnosti. Výsledkom je posun smerom k väčšiemu dôrazu na preventívne opatrenia. V súčasnosti sa pozornosť sústreďuje na premenu nedeklarovanej práce na deklarovanú, pričom 74 % všetkých identifikovaných prípadov nedeklarovanej práce sa teraz transformovalo na deklarovanú 14 . |
2.2.Vzájomné učenie
Hlavnými činnosťami platformy sú vzájomné učenie a systematická výmena informácií, ktoré prispievajú k zlepšeniu účinnosti úsilia o riešenie problému nedeklarovanej práce v celej EÚ.
Na seminároch platformy sa preskúmali naliehavé otázky a nové postupy (napr. prevencia, celostné prístupy k riešeniu problému nedeklarovanej práce, zvyšovanie informovanosti), ako aj kľúčové odvetvia dotknuté nedeklarovanou prácou (napr. stavebníctvo, poľnohospodárstvo, doprava). Zistenia z týchto podujatí boli zdokumentované ako zdroj vzdelávania v materiáloch, ktoré sú verejne dostupné na webovej stránke platformy 15 .
Šesť tematických hodnotiacich workshopov pomohlo členom zvyšovať vlastnú účinnosť a zintenzívniť cezhraničnú spoluprácu prostredníctvom hlbšieho vzájomného učenia a riešenia problémov (ktoré zahŕňajú následnú návštevu a vypracovanie súboru nástrojov pre aplikujúcich odborníkov). Medzi vybrané témy patrili bilaterálne dohody a memorandá o porozumení, ťaženie z údajov, posúdenie rizika, dosah na pracovníkov a podniky, cezhraničné zosúladené a jednotné akcie, ako aj budúca úloha a profil kompetencií inšpektorátov práce. Semináre platformy (84 %) a tematické hodnotiace workshopy (74 %) boli v prieskume z roku 2019 často označené ako činnosti, ktoré najviac prispievali k naplneniu poslania platformy.
|
Výmena nápadov a premena účinných postupov v Grécku Tematický hodnotiaci workshop o posudzovaní rizika, ktorý sa uskutočnil v Španielsku v roku 2018, inšpiroval Helénsky inšpektorát práce (HLI), aby zdokonalil svoj nástroj na analýzu rizika s cieľom zlepšiť odhaľovanie nelegálnych zamestnávateľov. Helénsky inšpektorát práce použil túto novú metódu posudzovania rizika na zasielanie oznamovacích listov podnikom, ktoré by mohli byť ohrozené. Listy s ohlásenými inšpekciami viedli k tomu, že počet zmlúv na plný pracovný čas vykázaný v prvom mesiaci po zaslaní listu sa zvýšil o 31 %. |
Okrem toho sa v rámci dvojročných plenárnych zasadnutí určil tematický deň s cieľom diskutovať o konkrétnej oblasti nedeklarovanej práce a možných úspešných politických prístupoch. Patria sem priority zdôraznené v rozhodnutí o zriadení platformy, ako sú schránkové spoločnosti, ochrana údajov a výmena údajov.
2.3.Zvyšovanie poznatkov
Hľadanie riešení problému nedeklarovanej práce je zložité a rozšírenie vedomostnej základne o všetkých jej aspektoch prispieva k odborným znalostiam príslušných aktérov o konkrétnych otázkach súvisiacich s nedeklarovanou prácou. Platforma vypracovala nové poznatky o konkrétnych druhoch nedeklarovanej práce (napr. obálkové vyplácanie mzdy, nedeklarovaná práca v kolaboratívnom platformovom hospodárstve, nepravá samostatná zárobková činnosť), ako aj opatrenia na ich prevenciu a odrádzanie s viac ako 100 vzdelávacími zdrojmi a 120 informačnými listami prezentujúcimi osvedčené postupy.
Celkovo bolo uverejnených 14 štúdií a prieskumov, čo prispelo k prístupu viac založenému na dôkazoch. Vytvorila sa syntéza existujúcich odborných znalostí a vypracovali sa nové poznatky o konkrétnych druhoch nedeklarovanej práce, nových trendoch a politických prístupoch. Pokiaľ ide o priority stanovené v rozhodnutí, tieto štúdie sa zameriavali na nepravú samostatnú zárobkovú činnosť, nedostatočne deklarované zamestnanie, ochranu údajov a výmenu informácií, preventívne prístupy, cezhraničnú spoluprácu a dokumentujúce príbehy úspešnej angažovanosti sociálnych partnerov. Štúdie a prieskumy realizované v rámci platformy využívali kolektívne skúsenosti a odborné znalosti na predkladanie riešení založených na dôkazoch. Len 32 % členov platformy ich však zaraďuje medzi päť najlepších činností, ktoré prispievajú k cieľom a poslaniu platformy. Ako spôsob na zlepšenie ich užitočnosti sa navrhol preklad.
|
Rozsah nedeklarovanej práce Množstvo nedeklarovanej práce v Európe je ťažké odhadnúť, keďže podľa definície je utajovaná pred verejnosťou. V prehľadoch sa najskôr zhrnuli charakteristiky nedeklarovanej práce vo všetkých krajinách EÚ a inštitúcie zapojené do jej riešenia 16 . V roku 2017 bola vypracovaná aj štúdia o rozsahu nedeklarovanej práce v celej Európe. Na základe nezrovnalostí medzi nahlásenými vstupmi práce od pracovníkov a podnikov sa v štúdii odhaduje, že podiel nedeklarovanej práce z celkového počtu vstupov práce v súkromnom sektore v EÚ je 9,3 % a že nedeklarovaná práca predstavuje 14,3 % hrubej pridanej hodnoty (HPH) v súkromnom sektore 17 . V jednotlivých členských štátoch však existujú výrazné rozdiely, a to v rozsahu od 7 % do 27 % HPH. |
2.4.Komunikačné činnosti
Platforma vypracovala zdroje založené na dôkazoch o najlepších riešeniach problému nedeklarovanej práce. Jej virtuálna knižnica 18 obsahuje cenné informácie a postupy, ktoré platforma vypracovala. Dvojročný bulletin, ktorý sa zasiela po plenárnych zasadnutiach, poskytuje zainteresovaným stranám aktuálne informácie o platforme, činnostiach a členoch. Pokiaľ ide o internú komunikáciu, členovia platformy a pozorovatelia si vymieňajú dokumenty a oznamujú podujatia cez vlastný spoločný pracovný priestor (collaborative workspace). Platforma spustila 2. marca kampaň #EU4FairWork, prvú európsku kampaň za deklarovanú prácu.
2.5.Tematický rozsah platformy: získavanie dôkazov o širokej škále otázok
Počas svojich prvých rokov fungovania platforma konsolidovala poznatky a nadobudla ďalšie dôkazy o širokej škále otázok od politických prístupov až po strategické riadenie a cezhraničnú spoluprácu.
Niektoré kľúčové témy riešené v rámci vzdelávacích činností
|
Účinné prístupy: získané skúsenosti Úspešné prístupy zdôraznené v prvých rokoch fungovania zahŕňajú tieto hlavné prvky: Spolupráca: Zodpovednosť za riešenie problému nedeklarovanej práce zvyčajne nesú viaceré orgány štátnej správy, čo môže viesť k tomu, že neexistuje koordinovaný prístup. Rozsah, v akom členské štáty zapájajú sociálnych partnerov, sa často obmedzuje na vzájomnú výmenu a konzultácie. Medziagentúrny strategický prístup poskytuje lepší prístup k údajom a informáciám, pomáha rozvíjať vzájomné porozumenie, spoločné stratégie a konkrétne činnosti. Zameranie úsilia a zdrojov – posúdenie rizika a analýza údajov: Niektoré členské štáty vypracovali modely posudzovania rizika, ktoré umožňujú orgánom presadzovania práva upozorniť na najrizikovejšie prípady nedeklarovanej práce. Tento prístup účinne využíva zdroje a zlepšuje mieru úspešnosti inšpekcií. Účinnejšie využívanie údajov je nevyhnutnou súčasťou posudzovania rizika. Kombinácia odradzujúcich a preventívnych prístupov: Treba vypracovať prístup, ktorý spája účinnejšie kontroly a presadzovanie právnych predpisov po výskyte nedeklarovanej práce s opatreniami na zabránenie jej vzniku v prvom rade. Členovia platformy využívajú rôzne preventívne prístupy vrátane stimulov na strane ponuky a dopytu, kampaní na zvyšovanie informovanosti (zameraných na zamestnávateľov, pracovníkov a verejnosť), ako aj reformu inštitúcií, aby tieto činnosti podporili. Celostné prístupy využívajúce paralelne viaceré opatrenia: Najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom riešenia problému nedeklarovanej práce je využívanie priamych aj nepriamych opatrení. Celostný prístup je strategický a zároveň koordinovaný, využíva kombináciu priamych prístupov (napr. inšpekcie pracovísk a partnerský dohľad) a nepriamych prístupov (napr. kampane na zvyšovanie informovanosti a vzdelávacie iniciatívy) s cieľom pomôcť zmeniť nedeklarovanú prácu na deklarovanú. |
Podľa respondentov prieskumu z roku 2019 by sa platforma mala v budúcnosti viac sústrediť na iniciatívy zamerané na zvyšovanie informovanosti a budovanie dôvery (65 % respondentov), stimuly konať na deklarovanom základe 19 (55 %) a činnosti na cezhraničnej úrovni (55 %). Respondenti nevidia potrebu veľkých zmien v činnostiach. Dôraz by sa mal klásť na podujatia združujúce členov, aby si vymieňali postupy v rámci seminárov (74 %), tematických hodnotiacich workshopov (65 %), pracovných skupín (61 %) a vzdelávacích návštev zamestnancov (52 %). Výmena osvedčených postupov a úspešných príkladov by mali podľa 48 % respondentov pokračovať.
3.Pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov platformy
V tomto oddiele sa skúma pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov platformy podľa článku 4 rozhodnutia.
Dosiahnuté výsledky platformy: prehľad
3.1.Posilnenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a inými príslušnými subjektmi s cieľom účinnejšie a efektívnejšie riešiť problém nedeklarovanej práce
Budovanie mnohostrannej siete
Platforma spojila viac ako 50 zainteresovaných strán do jedinečnej siete v kontexte, v ktorom je zodpovednosť za riešenie problému nedeklarovanej práce zvyčajne rozdelená medzi rôzne orgány a účasť sociálnych partnerov je nerovnomerná. Pred platformou sa prípady spolupráce na úrovni EÚ vyskytovali len zriedka a prevažne ad hoc (napr. cez Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce, Výbor odborníkov pre vysielanie pracovníkov a Výbor pre zamestnanosť, ktoré sa primárne nezameriavajú na boj proti nedeklarovanej práci), pričom výmena poznatkov a spolupráca bola malá.
Platforma rozšírila existujúce siete a posilnila spoluprácu pri riešení problému nedeklarovanej práce, a to v rámci krajín aj cez hranice. Takmer všetci respondenti (94 %), ktorí sa zúčastnili na prieskume z roku 2019, uviedli, že jej činnosti prispeli k rozšíreniu sietí a kontaktov ich organizácií. Väčšina (68 %) zastáva rovnaký názor, že platforma takisto prispela k posilňovaniu spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a ďalšími príslušnými aktérmi.
Členovia a pozorovatelia boli vo všeobecnosti aktívni, všetci sa podieľali na činnostiach. Jednotlivé krajiny sa však angažovali a zapájali do platformy rozdielne. Sieť stále dozrieva a existuje veľký nevyužitý potenciál pre členov a pozorovateľov vrátane sociálnych partnerov, aby sa v plnej miere angažovali a lepšie šírili získané poznatky v záujme dosiahnutia širšieho zapojenia a vplyvu.
Vypracovanie konsenzu o účinných politických prístupoch
Keď platforma začala svoju činnosť, členské štáty mali veľmi rozdielne východiskové body, pokiaľ ide o úroveň a povahu ich celkového prístupu, organizačnú kapacitu a rozsah, v akom sa nedeklarovaná práca vnímala ako priorita. Platforma odvtedy pomohla určiť boj proti nedeklarovanej práci ako prioritnú činnosť a dosiahnuť konsenzus o účinných politických prístupoch. Vďaka spolupráci s partnermi, a najmä vďaka vzájomnej pomoci získali členovia platformy priamu podporu pri navrhovaní a poskytovaní takýchto prístupov.
Zo spätnej väzby členov vyplýva, že platforma prispela najmä k vypracovaniu celostnejšieho prístupu k riešeniu problému nedeklarovanej práce. Okrem silného dôrazu na poskytovanie informácií a zvyšovanie informovanosti podporila aj tendenciu k zmene nedeklarovanej práce na deklarovanú prostredníctvom účinnejších prístupov odradzovania, ako sú inšpekcie a sankcie, ktoré sa opierali o posúdenie rizika a lepšiu výmenu údajov. Členovia platformy uviedli, že ich krajina alebo organizácia v dôsledku zapojenia sa do činností platformy vykonali alebo plánujú vykonať zmeny (napríklad v politických rámcoch a vo vykonávacích opatreniach), pokiaľ ide o: opatrenia na zvyšovanie informovanosti a budovanie dôvery (52 %), opatrenia na odrádzanie a odhaľovanie (39 %), operácie na cezhraničnej úrovni (32 %), stimuly fungovať na deklarovanom základe (23 %), organizačné modely (16 %) a širšie štrukturálne reformy (16 %).
Pokiaľ však ide o prístupy k boju proti nedeklarovanej práci, platforma sa primárne zameriavala na boj proti porušovaniu pracovného práva, a menej na nedodržiavanie predpisov v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia, čo sa odráža na zložení jej členov. Ďalšiemu pokroku v tejto oblasti bránil aj obmedzený dôkazový základ, na ktorom by sa dalo stavať.
|
Rozvoj celostnejšieho prístupu Členovia platformy a pozorovatelia sa zhodli na tom, že na riešenie problému nedeklarovanej práce na politickej a operačnej úrovni je potrebný celostný prístup, pričom sa využije celý rozsah dostupných politických opatrení a spolupráca medzi kľúčovými orgánmi a sociálnymi partnermi. Prieskum platformy z roku 2019 poukázal na významné zlepšenia v tejto súvislosti: nové národné koordinačné orgány vo Francúzsku, v Litve a Rumunsku a národný pilotný projekt vo Fínsku 20 , ako aj komplexnejší súbor opatrení a/alebo nových stratégií vo Francúzsku, v Grécku a Lotyšsku. |
3.2.Zlepšenie kapacity príslušných orgánov a aktérov členských štátov pri riešení problému nedeklarovanej práce v súvislosti s cezhraničnými aspektmi
Osobitné druhy cezhraničnej nedeklarovanej práce, napríklad týkajúce sa nedeklarovaných pracovníkov EÚ alebo súvisiace s podvodným vysielaním pracovníkov – a to aj prostredníctvom schránkových spoločností – si vyžadujú širšiu a lepšiu cezhraničnú spoluprácu. Spôsoby spolupráce v súčasnosti zvyčajne siahajú od výmeny informácií a zamestnancov po spoločné inšpekcie podporené bilaterálnymi dohodami a memorandami o porozumení.
|
Spoločný severský projekt týkajúci sa nedeklarovanej práce Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Nórsko a Švédsko s finančnou podporou EÚ v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) spojili svoje sily v záujme spolupráce v spoločnom severskom projekte týkajúcom sa nedeklarovanej práce. Projekt sa zameriava na spoločné inšpekcie, výmenu osvedčených postupov (najmä v oblasti komunikácie a preventívnych prístupov) a hodnotenie výsledkov. Jeho cieľom je lepšie pripraviť severské krajiny na riešenie problému nedeklarovanej práce vďaka výmene informácií, spolupráci, možnostiam pomoci a výmene poznatkov. |
Platforma pomohla členským štátom zintenzívniť partnerstvá v boji proti cezhraničnej nedeklarovanej práci, čím pripravila pôdu pre ďalšiu spoluprácu v rámci Európskeho orgánu práce. Vďaka posilneniu vzájomnej dôvery a častejším pravidelným kontaktom členské štáty upevnili existujúce partnerstvá a nadviazali spoluprácu s novými krajinami. V pracovnom programe sa okrem toho viac zdôraznili cezhraničné aspekty a poskytli nástroje, ktoré majú krajiny podporiť v zlepšení ich postupov prostredníctvom štúdií (napr. o cezhraničnej spolupráci), pracovných skupín (na výmenu údajov) a tematických hodnotiacich workshopov a nástrojov (o dvojstranných dohodách a memorandách o porozumení, spoločných a zosúladených inšpekciách).
Miera zapojenia do cezhraničnej spolupráce však zostáva nerovnomerná. Vnútroštátne orgány sa zameriavajú prevažne na ad hoc spoluprácu so susednými krajinami, pričom reagujú skôr na bezprostredné výzvy než na strategický plán. Väčšina inšpektorátov práce sa zriedka zapája do zosúladených a spoločných cezhraničných inšpekcií (raz až dvakrát ročne) 21 . Spolupráca v kontexte Európskeho orgánu práce, a to aj s organizáciami sociálnych partnerov, by mohla pomôcť riešiť niektoré z týchto výziev a prekonať obmedzenú operačnú kapacitu platformy.
|
Nárast cezhraničnej spolupráce a pokrok v zlepšovaní kapacity V prieskume z roku 2019 uviedlo 61 % respondentov, že platforma prispela k zlepšovaniu kapacity príslušných aktérov členských štátov v boji proti nedeklarovanej práci, pokiaľ ide o jej cezhraničné aspekty. Organizácie sa zaviazali alebo sa plánujú zapojiť do cezhraničných činností vrátane: cezhraničných stretnutí úradníkov (52 %), výmeny zamestnancov/jednotných akcií (41 %), spoločných inšpekcií (39 %). |
3.3.Zvyšovanie informovanosti verejnosti o otázkach súvisiacich s nedeklarovanou prácou a povzbudzovanie členských štátov, aby zintenzívnili svoje úsilie
Platforma prispela k väčšiemu dôrazu na zvyšovanie informovanosti medzi svojimi členmi, polovica členov nahlásila zmeny v tejto oblasti. Činnosť platformy sa zamerala predovšetkým na povzbudenie členov, aby sa podelili o svoje poznatky o kampaniach na zvyšovanie informovanosti prostredníctvom konkrétnych činností (napr. tematický hodnotiaci workshop a nástroj 22 , semináre o preventívnych prístupoch a šírenie činností platformy).
Priamy vplyv na zvyšovanie informovanosti verejnosti sa však vyvíjal pomalšie. Len 35 % respondentov v prieskume z roku 2019 súhlasí s tým, že platforma dosiahla veľmi dobrý alebo dobrý pokrok pri dosahovaní tohto cieľa. Vzhľadom na potrebu premietnuť túto skutočnosť do konkrétnych krokov sa v pracovnom programe na roky 2019 – 2020 kládol väčší dôraz na komunikáciu a zvyšovanie informovanosti. Prvá kampaň platformy o výhodách deklarovanej práce, ktorú vypracovali členovia a pozorovatelia, bude prebiehať od marca do júna 2020. Bude ju sprevádzať týždeň akcií apelujúcich na členov, aby spojili svoje úsilie.
4.Závery
Európska platforma na riešenie problému nedeklarovanej práce od svojho začiatku v roku 2016 umožnila väčšiu spoluprácu medzi krajinami a v rámci nich. Na základe silného riadenia, komplexného pracovného programu a aktívnej účasti členov prispela k zvýšeniu efektívnosti a modernizácii orgánov presadzovania práva v celej EÚ. Vytvorila spoľahlivé poznatky založené na dôkazoch, ktoré umožňujú členským štátom a sociálnym partnerom učiť sa navzájom od seba, inovovať a spoločne konať.
Pokiaľ ide o zostávajúce výzvy, činnosti v rámci platformy poukázali na potrebu posilniť záväzok všetkých členov a zvýšiť operačnú kapacitu platformy. Orgány presadzovania a sociálni partneri musia naďalej rozvíjať účinnejšiu spoluprácu na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni ďalším rozvojom strategických a operačných prístupov k riešeniu problému nedeklarovanej práce. Existuje veľký potenciál na prehĺbenie vzájomného učenia medzi orgánmi členských štátov a zlepšenie účinnosti opatrení na riešenie problému nedeklarovanej práce, najmä prostredníctvom lepšej výmeny údajov, analýzy údajov a posúdenia rizika, ako aj prostredníctvom lepšej cezhraničnej spolupráce. Takéto zlepšenia možno čiastočne dosiahnuť ďalším rozvojom informačných systémov na úrovni EÚ, ktoré by sa používali nielen na identifikáciu vysokorizikových podnikov na účely inšpekcie, ale aj na lepšie zameranie preventívnych prístupov. V tejto súvislosti je takisto nevyhnutné ďalej rozvíjať synergie s kľúčovými iniciatívami a politikami EÚ (napríklad tie, ktoré sa týkajú pracovných podmienok pracovníkov platforiem, európskeho semestra a vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv, výmeny informácií na daňové účely vrátane príjmov zo závislej činnosti 23 ) a finančné nástroje (ako je napríklad Európsky sociálny fond+). Je dôležité ďalej rozvíjať komplexný prístup, ktorý spája účinné a efektívne odstrašujúce opatrenia s opatreniami zameranými na predchádzanie vzniku nedeklarovanej práce v prvom rade. V budúcnosti sa môže klásť aj väčší dôraz na vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti občanov, pracovníkov a zamestnávateľov o ich právach, záväzkoch a povinnostiach. Prvá informačná kampaň platformy #EU4FairWork na zvyšovanie informovanosti, ktorá prebieha od marca do júna 2020, je dôležitým krokom týmto smerom, na ktorom treba ďalej stavať.
Spolupráca členských štátov v rámci Európskeho orgánu práce môže vychádzať z vysokej miery dôvery a dobre fungujúcej spolupráce medzi členmi platformy a pozorovateľmi. Vytvorí sa tak solídny základ pre lepšiu cezhraničnú spoluprácu a budovanie kapacít v počiatočnej fáze činnosti Európskeho orgánu práce, ktorý má omnoho širší mandát. Širší rozsah Európskeho orgánu práce bude kompenzovať obmedzenejšiu operačnú kapacitu platformy a nerovnomerné zapojenie jej členov.
Pracovný program platformy na roky 2019 – 2020 sa bude vykonávať podľa plánu, čo umožní hladký prechod. Rozhodnutie (EÚ) 2016/344 sa zruší po tom, ako Európsky orgán práce dosiahne plnú operačnú kapacitu. Súčasné ciele, poslanie a činnosti platformy boli však vo veľkej miere potvrdené v nariadení, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce (článok 12 a príloha) 24 . Okrem toho zriadenie Európskeho orgánu práce poskytuje príležitosť na ďalšiu zmenu a riešenie výziev vyplývajúcich z počiatočnej konfigurácie platformy.
Európsky orgán práce stanoví priority a navrhne, ako riešiť uvedené výzvy z dlhodobého hľadiska. Možno predpokladať, že platforma ako stála pracovná skupina Európskeho orgánu práce sa zameriava na svoju hlavnú úlohu, ktorou je riešenie problému nedeklarovanej práce, zatiaľ čo niektoré ďalšie horizontálne úlohy, ako je podpora operačnej cezhraničnej spolupráce, budovanie kapacít v orgánoch presadzovania práva a rozvoj nástrojov na úrovni EÚ, môžu byť koherentnejšie riešené v rámci širších činností Európskeho orgánu práce. Platforma bude využívať výhody komplexnej operačnej štruktúry v rámci Európskeho orgánu práce a špecializované odborné znalosti zamestnancov v rôznych oblastiach. Vďaka synergiám s inými činnosťami Európskeho orgánu práce a silnému mandátu na riešenie problému nedeklarovanej práce možno činnosti platformy rozšíriť, spresniť, zacieliť a naplánovať v dlhšom časovom rámci. Účasť Európskeho orgánu práce na kampani platformy o výhodách deklarovanej práce v roku 2020 25 je dobrým príkladom pre synergie a zosúladenie iniciatív na úrovni EÚ zameraných na podporu spravodlivosti na európskom trhu práce.
Zriadením Európskeho orgánu práce sa poskytne väčší stimul na účinnejšie riešenie problému nedeklarovanej práce a jej premenu na deklarovanú prácu, čím sa prispeje k spravodlivým pracovným podmienkam, spravodlivej hospodárskej súťaži a spravodlivej mobilite v prospech pracovníkov, hospodárstva a spoločnosti ako celku.
Oznámenie Komisie „Zintenzívnenie boja proti nelegálnej práci“, KOM(2007) 628.
Williams, C.C., Horodnic, I.A., Bejakovic,P., Mikulic. D., Franic, J., Kedir, A. (2017) Hodnotenie rozsahu nedeklarovanej práce v Európskej únii a jej štrukturálne determinanty: odhady uskutočnené pomocou metódy vstupu práce (LIM).
Osobitný prieskum Eurobarometra 498, Nedeklarovaná práca v EÚ, september 2019.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 z 9. marca 2016 o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 883/2004, (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) 2016/589 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2016/344.
Dvojročná správa https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=20472&langId=en .
Uznesenie Rady o transformovaní nelegálnej práce na legálnu prácu (2003/C 260/01) a oznámenie Európskej komisie „Zintenzívnenie boja proti nelegálnej práci“ [KOM(2007) 628].
Pracovné programy na roky 2017 – 2018 a 2019 – 2020 sú k dispozícii na: https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=22305&langId=en , https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=16358&langId=en .
Číselné údaje zahŕňajú činnosti do konca roka 2019.
Do prieskumu spokojnosti a využívania platformy z roku 2019 sa zapojilo celkovo 31 členov platformy a pozorovateľov vrátane 27 členov platformy, ktorí zastupujú ich členské štáty, ako aj jeden pozorovateľ a traja zástupcovia sociálnych partnerov.
https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1323&langId=en Dostupné na: https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1323&langId=en .
Podpora pre Belgicko je plánovaná na rok 2020.
Môže sem patriť napríklad zabezpečenie toho, aby nedeklarovaní pracovníci dostali formálnu pracovnú zmluvu.
Williams, C.C., Horodnic, I.A., Bejakovic,P., Mikulic. D., Franic, J., Kedir, A. (2017) An evaluation of the scale of undeclared work in the European Union and its structural determinants: estimates using the Labour Input Method (LIM) (Hodnotenie rozsahu nedeklarovanej práce v Európskej únii a jej štrukturálne determinanty: odhady uskutočnené pomocou metódy vstupu práce), dostupné na http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=18799&langId=en .
Takéto stimuly zahŕňajú širokú škálu opatrení, ako sú napríklad poradenské inšpekcie, formalizačné služby a cielené znižovanie DPH v ohrozených odvetviach.
Národný pilotný projekt týkajúci sa trestnej činnosti v oblasti zamestnanosti zahŕňal orgány BOZP, daňové a policajné orgány, aby strategickejšie spolupracovali pri jednotných akciách a projektoch spolupráce.
Stefanov R., Mineva D., Terziev P. (2019). Cezhraničné opatrenia na riešenie problému nedeklarovanej práce. Európska platforma na riešenie problému nedeklarovanej práce: Brusel.
Informačné nástroje a prístupy na pomoc zamestnávateľom a pracovníkom v boji proti nedeklarovanej práci https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=20864&langId=en .
Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 883/2004, (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) 2016/589 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2016/344.
Európsky orgán práce, pracovný program na rok 2020, https://ela.europa.eu/documents/ELA_Work_Programme_2020.pdf .
