—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a o situácii na Kryme, a najmä na uznesenie z 11. júna 2015 o strategickej vojenskej situácii v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom (1), uznesenie z 10. septembra 2015 o Rusku, najmä o prípadoch Estona Kohvera, Olega Sencova a Olexandra Kolčenka (2), uznesenie zo 4. februára 2016 o situácii v oblasti ľudských práv na Kryme, najmä krymských Tatárov (3), uznesenie z 12. mája 2016 o krymských Tatároch (4), uznesenie zo 16. marca 2017 o ukrajinských väzňoch v Rusku a situácii na Kryme (5), uznesenie z 5. októbra 2017 o prípadoch vodcov krymských Tatárov Achtema Čijgoza a Ilmiho Umerova a novinára Mykolu Semenu (6), uznesenie z 8. februára 2018 o Rusku – prípad Ojuba Titijeva a centrum pre ľudské práva Memorial (7), uznesenie zo 14. júna 2018 o Rusku, najmä o prípade ukrajinského politického väzňa Olega Sencova (8), uznesenie z 25. októbra 2018 o situácii v Azovskom mori (9), uznesenie zo 14. februára 2019 o situácii v Čečensku a o prípade Ojuba Titijeva (10), uznesenie z 12. decembra 2018 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou (11) a uznesenie z 12. marca 2019 o stave politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom (12),

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 25. mája 2018 o prípadoch viacerých zadržiavaných osôb na nezákonne anektovaných územiach Krymu a Sevastopolu alebo osôb z nich pochádzajúcich, vyhlásenie z 10. januára 2019 o prípadoch nezákonne zadržiavaných ukrajinských občanov, vyhlásenie zo 17. januára 2019 o pokračujúcom nezákonnom zadržiavaní ukrajinských vojakov Ruskom, vyhlásenie z 22. marca 2019 o odsúdení Pavla Hryba a vyhlásenie zo 17. apríla 2019 o rozšírenom predĺženom zadržiavaní ukrajinských vojakov,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (ďalej len „PZ RE“) z 28. júna 2018 o ukrajinských občanoch, ktorých Ruská federácia zadržiava ako politických väzňov,

—

so zreteľom na uznesenie PZ RE z 24. januára 2019 o eskalácii napätia v oblasti Azovského mora a Kerčského prielivu a hrozbách pre európsku bezpečnosť,

—

so zreteľom na uznesenie PZ RE z 25. júna 2019 o posilnení rozhodovacieho procesu Parlamentného zhromaždenia, pokiaľ ide o osvedčenie o zvolení a hlasovanie,

—

so zreteľom na rozsudok Medzinárodného tribunálu pre zákon o morskom poriadku (ITLOS) z 25. mája 2019 vo veci č. 26 o zadržaní troch ukrajinských námorných plavidiel,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na ústavu Ruskej federácie, najmä na kapitolu 2 tejto ústavy s názvom Práva a slobody ľudí a občanov,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/262 z 27. marca 2014 nazvanú Územná celistvosť Ukrajiny a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 71/205 z 19. decembra 2016 nazvanú Situácia v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopol (Ukrajina),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a protokol k tomuto dohovoru, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva,

—

so zreteľom na článok 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorej zmluvnou stranou je Ruská federácia, a článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorých sa ustanovuje, že nikto nesmie byť podrobený mučeniu alebo krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, článok 9 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorý stanovuje, že nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zatýkaniu, zadržiavaniu či exilu, ako aj články 19 a 20 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré ustanovujú slobodu presvedčenia a prejavu a slobodu pokojného zhromažďovania a združovania,

—

so zreteľom na správu Benátskej komisie z 18. marca 2019 o financovaní združení,

—

so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 13. júna 2016 o ruskom federálnom zákone č. 129-FZ (federálny zákon o nežiaducich činnostiach zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií),

—

so zreteľom na Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z 12. augusta 1949,

A.

keďže Ruská federácia sa v rámci povinností vyplývajúcich z Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach a ako plnoprávny člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zaviazala obhajovať zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovať základné slobody a ľudské práva;

B.

keďže Európska únia neuznáva presadzovanie ruských právnych predpisov na Kryme a v Sevastopole a očakáva, že všetci ukrajinskí občania nezákonne zadržiavaní na Krymskom polostrove a v Rusku budú okamžite prepustení;

C.

keďže EÚ naďalej plne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a opätovne zdôrazňuje mimoriadny význam politiky neuznania protiprávnej anexie Krymu a Sevastopolu;

D.

keďže ruské orgány a politické vedenie pokračujú vo svojej represívnom a autoritárskom režime voči vlastným občanom, občianskej spoločnosti, politickej opozícii a mediálnym pracovníkom; keďže sklz Ruska do autoritatívneho režimu má negatívny vplyv na vzťahy medzi EÚ a Ruskom a na stabilitu v Európe a vo svete; keďže toto prenasledovanie má tiež formu vylúčenia opozičných kandidátov z volieb, ako je to v súčasnosti v prípade kandidátov vo voľbách do moskovského mestského zastupiteľstva, ako sú Ilja Jašin, Ljubov Sobol a Ivan Ždanov;

E.

keďže „zákon o nežiaducich organizáciách“ z roku 2015 poskytol generálnemu prokurátorovi Ruska právomoc zakázať zahraničné a medzinárodné organizácie, ktoré sa považujú za „nežiaduce“, a to bez akéhokoľvek súdneho konania; keďže tento zákon sa čoraz viac využíva na trestanie ruských mimovládnych organizácií a aktivistov občianskej spoločnosti;

F.

keďže vo viacerých prípadoch bolo zaznamenané mučenie a kruté a ponižujúce zaobchádzanie; keďže tieto obvinenia neboli doteraz primerane vyšetrené; keďže mučenie sa použilo na získanie priznaní a podporu falošných dôkazov o vine; keďže terčom tohto zaobchádzania sa stali aj krymskí právnici, ktorí týmto obetiam poskytujú právnu pomoc, a obhajcovia ľudských práv, ktorí oznamujú prípady politicky motivovaných nedobrovoľných zmiznutí na Kryme, a novinári, ktorí informujú o situácii v súvislosti s krymskými Tatármi;

G.

keďže mnohí väzni a zadržiavané osoby čelia krutým a neľudským podmienkam vo väzniciach, čo ohrozuje ich fyzické aj psychické zdravie; keďže väzni naliehavo potrebujú lekársku starostlivosť a liečbu;

H.

keďže 25. novembra 2018 Ruská federácia s použitím vojenských síl zajala 24 ukrajinských námorníkov a zadržala ich tri plavidlá v blízkosti Kerčského prielivu; keďže od 25. novembra 2018 sú títo ukrajinskí vojaci nezákonne zadržiavaní;

I.

keďže separatistické sily podporované Ruskom zadržiavajú v regióne Donbas najmenej 130 Ukrajincov vrátane najmenej 25 vojakov;

J.

keďže ITLOS vo svojom rozsudku z 25. mája 2019, ktorý prijal 19 hlasmi za a jedným hlasom proti, uviedol, že Ruská federácia „musí bezodkladne uvoľniť ukrajinské námorné plavidlá Berdjansk, Nikopol a Jani Kapu, a vrátiť ich Ukrajine“, „musí bezodkladne prepustiť na slobodu 24 zadržiavaných ukrajinských vojakov a umožniť im návrat na Ukrajinu“ a že obe strany „sa musia zdržať akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli prehĺbiť alebo rozšíriť spor“;

K.

keďže Európska únia v reakcii na eskaláciu situácie v Kerčskom prielive a Azovskom mori vrátane nezákonného zadržiavania 24 ukrajinských vojakov zaradila 15. marca 2019 osem ruských úradníkov na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, pokiaľ ide o konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny;

L.

keďže podľa správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z 25. júna 2019 Rusko 27. marca 2019 uskutočnilo 26 domových prehliadok a následne zatklo 24 osôb, z ktorých väčšina sú krymskotatárski aktivisti, ktorí v súčasnosti čelia nezákonným trestom odňatia slobody v trvaní až 20 rokov; keďže v prvých šiestich mesiacoch roku 2019 Rusko protiprávne zadržalo na nezákonne okupovanom Kryme najmenej 37 ukrajinských občanov; keďže takmer všetci z nich sú zástupcami pôvodného krymskotatárskeho obyvateľstva;

M.

keďže v rôznych regiónoch Ruskej federácie a na okupovanom Kryme bolo od začiatku júna 2018 z politických dôvodov zadržaných viac ako 70 ukrajinských občanov; keďže podľa odhadov centra pre ľudské práva Memorial bolo k marcu 2019 v Rusku zadržiavaných 297 osôb ako politickí väzni – v porovnaní s 50 pred štyrmi rokmi –, medzi ktorými je filmový režisér Oleg Sencov, laureát Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 2018;

N.

keďže v decembri 2017 maskovaní muži brutálne napadli Andreja Rudomachu, riaditeľa mimovládnej organizácie Environmental Watch for the North Caucausus (Environmentálne monitorovanie Severného Kaukazu), a jeho kolegov Viktora Čirikova, Alexandra Saveljeva a Veru Cholodnuju; po útoku bol Andrejovi Rudomachovi diagnostikovaný otras mozgu a niekoľkonásobné zlomeniny kostí tváre; keďže napriek tomu, že orgány majú k dispozícii vecné dôkazy vrátane videozáznamov priemyselnej televízie a odtlačky prstov útočníkov, vyšetrovanie neprinieslo žiadne hmatateľné výsledky a páchatelia a osnovatelia tohto brutálneho útoku sú naďalej nepotrestaní; keďže Andrej Rudomacha je namiesto toho podrobený prebiehajúcemu vyšetrovaniu trestného činu „ohovárania“ člena Štátnej dumy;

O.

keďže ruský zákon o „zahraničných agentoch“ ukladá mimovládnym organizáciám, ktoré sú financované zo zahraničia a „politicky sa angažujú“, aby požiadali o zápis do osobitného štátneho zoznamu zahraničných agentov, čo znamená, že následne podliehajú dodatočnej a dôslednej vládnej kontrole, a vyžaduje od nich, aby všetky ich publikácie, tlačové správy a reportáže obsahovali zmienku o tom, že ich pripravil zahraničný agent;

P.

keďže jedna z najstarších a najpoprednejších ochrankýň životného prostredia v krajine Alexandra Koroleva, vedúca mimovládnej organizácie Ekozaštita! (Ekoobrana!), so sídlom v Kaliningrade, musela utiecť z krajiny a žiadať o azyl v zahraničí, pretože proti nej boli vznesené trestné obvinenia z nezaplatenia pokút za sústavné odmietanie zaregistrovať sa ako „zahraničný agent“; keďže v prípade, ak by bola uznaná vinnou, by jej hrozili až dva roky odňatia slobody;

Q.

keďže Ekozaštita! je jednou zo 49 ruských mimovládnych organizácií, ktoré podali na Európskom súde pre ľudské práva žiadosti (žiadosť č. 9988/13), v ktorých tvrdia, že zákon o zahraničných agentoch porušuje niekoľko noriem v oblasti ľudských práv vrátane slobody prejavu a združovania sa, pričom tento záver potvrdil aj komisár Rady Európy pre ľudské práva;

R.

keďže v posledných mesiacoch sa v súvislosti s environmentálnymi protestmi v oblastiach Archangelska a Moskvy začali minimálne dve trestné konania proti ochrancom životného prostredia Andrejovi Borovikovovi a Vjačeslavovi Jegorovovi za opakované porušovanie právnych predpisov o verejných zhromaždeniach;

S.

keďže Európska únia a Ukrajina v spoločnom vyhlásení v nadväznosti na nedávny samit EÚ – Ukrajina z 8. júla 2019 vyzvali na okamžité prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných a väznených ukrajinských občanov na Krymskom polostrove a v Rusku vrátane aktivistov z radov krymských Tatárov;

T.

keďže štyria ukrajinskí politickí väzni – Oleg Sencov, laureátka Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 2018 Oleksandr Kolčenko, Oleksandr Šumkov a Volodymyr Baluch – držali v júni 2018 protestnú hladovku proti pokračujúcemu zadržiavaniu ukrajinských politických väzňov zo strany Ruska;

U.

keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy umožnilo delegácii Ruskej federácie návrat do Rady Európy, ktorá je v Európe hlavnou organizáciou pre ľudské práva a ktorá 25. júna 2019 obnovila Ruskej federácii hlasovacie právo, pričom trvala na tom, že toto opätovné pôsobenie musí byť v súlade s jej hodnotami a normami;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.