Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Budúcnosť politiky súdržnosti po roku 2020

(prieskumné stanovisko)

(2019/C 228/07)

Spravodajca: Stefano MALLIA

Pomocný spravodajca: Ioannis VARDAKASTANIS

Konzultácia	Rada – rumunské predsedníctvo, 20.9.2018 list od Victora NEGRESCA, štátneho tajomníka rumunského Ministerstva pre európske záležitosti
Právny základ	článok 304 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	8.3.2019
Prijaté v pléne	20.3.2019
Plenárne zasadnutie č.	542
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	71/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV považuje politiku súdržnosti za základný pilier procesu približovania EÚ jej občanom a znižovania nerovností medzi regiónmi EÚ a medzi ľuďmi. EHSV dôrazne zastáva názor, že návrh na zníženie rozpočtu na politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027 je neprípustný.

1.2.

EHSV je presvedčený, že je potrebná nová ambiciózna a jasná európska stratégia, ktorá by bola zosúladená s Agendou OSN 2030 a jej cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a ktorá by mala silný koordinačný mechanizmus zaručujúci stálu kontinuitu medzi jednotlivými politickými cyklami. Politika súdržnosti musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto ambicióznej stratégie, a preto sa samotná politika súdržnosti musí rozvíjať tak, aby disponovala nástrojmi potrebnými na riešenie výziev budúcnosti, ako sú zmena klímy, zavádzanie nových technológií, dosahovanie vyššej úrovne konkurencieschopnosti a riadenie transformácie smerom k udržateľnému rozvoju pri súčasnej tvorbe kvalitných pracovných miest.

1.3.

Je dôležité, aby sme pri nevyhnutnom úsilí o vytvorenie nadčasovej politiky súdržnosti nezabudli ani na problémy dneška, ktoré naďalej do veľkej miery ovplyvňujú spoločnosť. Máme pritom na mysli najmä spoločenské problémy, ako sú marginalizácia a diskriminácia menšín a konkrétnych etnických skupín alebo domáce násilie, hospodárske výzvy, napríklad prístup k financovaniu a zvyšovanie úrovne zručností, a environmentálne problémy, ako sú obmedzovanie znečisťovania ovzdušia a nakladanie s odpadom.

1.4.

V politike súdržnosti EÚ sa musí uplatňovať dôrazný územný prístup a jej cieľom musí byť dať každému regiónu k dispozícii potrebné nástroje na udržateľné zvyšovanie konkurencieschopnosti. EHSV zastáva názor, že všetky regióny musia byť oprávnené na financovanie. Na druhej strane musí EHSV vyjadriť jednoznačné sklamanie z oslabovania cezhraničnej dynamiky v rámci politiky súdržnosti.

1.5.

Ak sa má Európa dostať na ďalšiu úroveň hospodárskeho rozvoja, v politike súdržnosti sa musí čoraz viac uplatňovať regionálne diferencovaný prístup, pokiaľ ide o investície a politické reakcie. EHSV je presvedčený, že tento krok by prispel k lepšie územne prispôsobenému prístupu, ktorým by sa súčasne podporil rozvoj najodľahlejších a riedko osídlených oblastí (s veľmi malou hustotou obyvateľstva, ostrovy, horské oblasti a pod.), ako aj „obľúbených“, ale napriek tomu problémových funkčných mestských oblastí.

1.6.

EHSV víta silnejšie prepojenie s európskym semestrom a žiada tiež o spojenie s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, čo by bolo prostriedkom na podporu štrukturálnych reforiem. EHSV tiež očakáva silnejšiu väzbu medzi investičnou stratégiou na európskej úrovni a investičnými stratégiami členských štátov. Je dôležité, aby sa financovaním nenahrádzali činnosti členských štátov, ale aby ich toto financovanie dopĺňalo. Je tiež rozhodujúce, aby členské štáty zvážili pokračovanie strategických projektov, ktoré sa ukázali ako úspešné.

1.7.

EHSV sa domnieva, že regulačný balík by mal byť oveľa jednoduchší a že je potrebné vyhnúť sa mikroriadeniu fondov. Mali by sa rozlišovať administratívne postupy pre operačné programy, ktoré sa považujú za relatívne malé, a pre oveľa väčšie programy. EHSV vyzýva členské štáty, aby podporili možnosť zjednodušeného postupu, ktorú ponúkajú samotné legislatívne rámce, na získanie prístupu k financovaniu projektov malého rozsahu. EHSV zároveň nabáda Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti, ktoré by mohli uľahčiť zapojenie malých subjektov.

1.8.

EHSV podporuje používanie finančných nástrojov, vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, že sa pri navrhovaní takýchto nástrojov vykoná dôkladné posúdenie ich vhodnosti. Tým sa zabezpečí, že takéto nástroje budú vhodné pre všetky členské štáty a že ich budú môcť používať MSP a mimovládne organizácie.

1.9.

Medzi hlavné problémy týkajúce sa politiky súdržnosti patrí chýbajúca efektívna komunikácia. EHSV žiada Komisiu, aby pokračovala v preskúmaní povinnosti zverejňovania informácií, ktorá v súčasnosti platí, a aby ich výrazne inovovala s ohľadom na moderné prostriedky digitálnych komunikačných kanálov.

1.10.

Je najvyšší čas, aby Komisia aj členské štáty prestali podporovať partnerstvo len slovne a aby naozaj zabezpečili silnú a zmysluplnú účasť občianskej spoločnosti na všetkých fázach návrhu a vykonávania politiky súdržnosti. To by sa malo uskutočniť tak, že sa nadviaže na úspešné partnerské skúsenosti získané na miestnej úrovni.

1.11.

EHSV upozorňuje, že na úrovni EÚ nie sú organizácie občianskej spoločnosti žiadnym štruktúrovaným spôsobom zapojené do monitorovania vykonávania politiky súdržnosti. Preto rozhodne odporúča, aby Komisia vytvorila fórum európskej občianskej spoločnosti pre politiku súdržnosti, na ktorom by sa podieľali sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie zainteresované strany. Prostredníctvom tohto fóra by Komisia mohla každý rok konzultovať so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti stav vykonávania politiky súdržnosti počas jednotlivých programových období.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Poslaním politiky súdržnosti EÚ, ako sa uvádza v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (1), je posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť prostredníctvom znižovania rozdielov medzi úrovňami regionálneho rozvoja. Toto vyhlásenie o poslaní musí zostať jadrom všetkých činností vykonávaných v oblasti politiky súdržnosti a musí ho upevňovať Komisia, ako aj orgány členských štátov zodpovedné za vykonávanie politiky súdržnosti.

2.2.

Nadchádzajúce zmeny, ktoré spoločnosť začína pociťovať v dôsledku globalizácie a nových a budúcich technológií, si vyžadujú proces adaptácie, ktorým sa začalo dôkladne zaoberať len niekoľko krajín. Je dôležité, aby sme zvládli prechod na nové hospodárske modely založené na týchto nových a budúcich technológiách. EHSV sa domnieva, že politika súdržnosti má prostriedky na riešenie novovznikajúcich výziev a že patrí medzi základné piliere na priblíženie EÚ jej občanom a na znižovanie nerovností medzi regiónmi EÚ a medzi ľuďmi.

2.3.

Rozpočet EÚ tvorí malú časť celkových verejných výdavkov v EÚ, pričom predstavuje necelé 1 % príjmov a len približne 2 % verejných výdavkov 28 členských štátov EÚ. V období rokov 2014 – 2020 tvoril objem rozpočtu EÚ 0,98 % hrubého národného dôchodku EÚ. Podiel politiky súdržnosti na celkovom rozpočte EÚ bol v tom čase na úrovni približne 35 % (2).

2.4.

EHSV dôrazne zastáva názor, že návrh na zníženie rozpočtu na politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027 je neprípustný. Politika súdržnosti je jednou z najkonkrétnejších politík EÚ s priamym vplyvom na život občanov. Nemôžeme od ľudí žiadať, aby podporovali silnejšiu Európu, keď súčasne znížime rozpočet na takúto dôležitú politiku. Je však mimoriadne dôležité, aby sa týmito investíciami nenahrádzalo úsilie členských štátov, ale aby tieto investície slúžili na ich doplnenie na národnej i regionálnej úrovni.

2.5.

V súlade s podobnými výzvami Európskeho parlamentu EHSV žiada Komisiu, aby predstavila a presadzovala program silnej a účinnej politiky súdržnosti po roku 2020 (3).

2.6.

EHSV zároveň vyzýva členské štáty, aby pracovali na odsúhlasení širšieho systému vlastných zdrojov EÚ, čím by sa zabezpečilo, že rozpočet EÚ bude mať v nadchádzajúcom období primerané zdroje na riešenie rozsiahlejších výziev.

2.7.

Hoci zo širšej perspektívy má politika súdržnosti relatívne malý rozpočet, jej jasná pridaná hodnota sa už preukázala. V rokoch 2014 – 2020 sa v rámci politiky súdržnosti zmobilizovalo vyše 480 miliárd EUR v investíciách. To by malo viesť napríklad k tomu, že viac ako 1 milión podnikov dostane podporu, 42 miliónov občanov bude mať prístup k lepším službám zdravotnej starostlivosti, 25 miliónov bude čerpať výhody lepšej prevencie pred povodňami a požiarmi, takmer 17 miliónov ďalších občanov EÚ bude pripojených na zariadenia na čistenie odpadovej vody, 15 miliónov ďalších domácností bude mať širokopásmové pripojenie a že sa vytvorí vyše 420 000 nových pracovných miest. Päť miliónov Európanov bude môcť využívať programy odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania a 6,6 milióna detí bude mať prístup k novým, moderným školám a zariadeniam starostlivosti o deti. EHSV sa domnieva, že politika súdržnosti musí vychádzať z tých miestnych príkladov, v rámci ktorých sa zapojenie občanov považovalo za úspešné.

2.8.

V mnohých členských štátoch sa okrem toho ukázalo, že politika súdržnosti bola hlavným zdrojom verejných investícií (4). Výrazný prínos pre Európanov spočíval aj v nepriamych účinkoch politiky súdržnosti, ktoré vyplývali zo zlepšení v dôsledku plnenia požiadaviek tejto politiky (napríklad z hľadiska transparentnosti, zodpovednosti alebo rovnosti príležitostí).

2.9.

A hoci Európa dosiahla veľký pokrok, pokiaľ ide o prípravu a vykonávanie opatrení na posilnenie svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako sa uvádza v ZFEÚ, stále je ďaleko od dosiahnutia celkového harmonického rozvoja.

2.10.

Po hospodárskej kríze sa Európe znovu podarilo dosiahnuť hospodársky rast, najmä v krajinách s nízkym príjmom, a regionálne nerovnosti sa z hľadiska HDP na obyvateľa konečne zmenšujú (5). Rozdiely medzi regiónmi sú však naďalej veľké a v niektorých prípadoch sa dokonca zväčšujú. Produktivita je vyššia v rozvinutejších krajinách a ich odolnosť a schopnosť byť konkurencieschopnými v globalizovanom svete vysoko prevyšuje tieto faktory v menej rozvinutých členských štátoch. Táto situácia vedie k rozdielom v spoločenských otázkach týkajúcich sa obyvateľstva, ako je napríklad vyššia miera chudoby, počet a podmienky osôb, ktoré sú ohrozené vylúčením, alebo prístup ku kvalitnej sociálnej ochrane a kvalitnému vzdelaniu.

2.10.1.

EHSV sa teda domnieva, že ak sa hospodárske a sociálne nerovnosti majú ďalej zmenšovať, v rámci politiky súdržnosti sa musí investovať do inovácií, zamestnanosti, sociálneho začleňovania, životného prostredia, inkluzívneho vzdelávania, programov a infraštruktúry v oblasti zdravia, špičkových a dostupných technológií, efektívnych dopravných sietí a infraštruktúry. Len tak sa dá totiž zlepšiť univerzálny prístup na trh práce a môže sa vytvárať jednotný trh, ktorý podporí rast, produktivitu a špecializáciu v oblastiach komparatívnych výhod vo všetkých regiónoch.

2.10.2.

V globalizovanom svete musia podniky súťažiť so spoločnosťami z nízkonákladových miest, ako aj s podnikmi s veľkou inovačnou kapacitou. EÚ musí podporovať reformy, ktorými sa presadzuje prostredie priaznivé pre investície, v ktorom sa podniky môžu rozvíjať, zatiaľ čo občania profitujú z lepších pracovných podmienok. Fondy na podporu súdržnosti by sa mali využívať na vytvorenie lepšieho rámca pre start-upy, podnikateľov a inovačné MSP a na efektívnejšiu podporu rodinných podnikov (6), ako aj na podporu rozmanitosti (rodové zastúpenie, osoby so zdravotným postihnutím, etnické menšiny a podobne), aby sa dosiahla lepšia konkurencieschopnosť a väčší záväzok k otázkam sociálnej zodpovednosti.

2.11.

Stále existuje mnoho oblastí súvisiacich s environmentálnymi cieľmi (používanie menšieho objemu a čistejšej energie, vývoj efektívnejších infraštruktúr, zmenšovanie znečistenia a pod.), otázkami cezhraničnej bezpečnosti, so vzdelávaním, sociálnym začleňovaním, s dostupnosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, dopravou, verejnými službami a inými prekážkami voľného pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu, v ktorých by bola väčšia územná súdržnosť prínosom.

2.11.1.

Práve preto sa EHSV domnieva, že všetky regióny musia byť oprávnené na financovanie. Politika súdržnosti EÚ musí byť neoddeliteľnou súčasťou európskej investičnej stratégie, musí mať silný územný prístup a jej cieľom musí byť dať každému regiónu k dispozícii potrebné nástroje na zvýšenie konkurencieschopnosti. Musí to viesť k hospodárskej a štrukturálnej transformácii, ktorá zabezpečí odolnú základňu v každom regióne opierajúcu sa o jeho silné stránky (7).

2.12.

Uprostred budovania spoločného európskeho priestoru je základným kameňom európskej integrácie európska územná spolupráca (Interreg) vo všetkých jej podobách – cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca, ako aj otvorenosť voči susedným krajinám. Prispieva k tomu, aby sa hranice Európy nestali prekážkami, spája Európanov, pomáha pri riešení spoločných problémov, uľahčuje výmenu nápadov a prínosov a podporuje strategické iniciatívy zamerané na spoločné ciele (8). Z tohto dôvodu sa EHSV domnieva, že je zásadné, aby členské štáty pokračovali vo vykonávaní spoločných opatrení a výmene postupov a stratégií.

2.12.1.

EHSV však vyjadruje poľutovanie na tým (9), že politika súdržnosti stále neponúka komplexné riešenia problémov, na ktoré narážajú konkrétne oblasti so štrukturálnym a trvalým znevýhodnením (veľmi nízka hustota obyvateľstva, ostrovné, horské regióny a pod.) uvedené v článku 174 ZFEÚ. EHSV je presvedčený, že by sa mal vypracovať nový mechanizmus, ktorý týmto regiónom umožní efektívne riešiť vlastné osobitné a zložité problémy. Nemôže to zostať vo výlučnej právomoci vnútroštátnych orgánov. EHSV sa preto domnieva, že v rámci politiky súdržnosti sa musí presadzovať spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi a ich regionálnymi a miestnymi zainteresovanými stranami tak, aby sa riešila problematika ich konkrétnych území.

2.13.

Prioritou EÚ v súvislosti s riedko osídlenými oblasťami a najvzdialenejšími regiónmi musí byť posilnenie väzieb, ktoré ich spájajú s európskym kontinentom, a pocitu príslušnosti občanov k európskemu projektu. Napriek mimoriadne napätej rozpočtovej situácii sa osobitná podpora pre riedko osídlené alebo najvzdialenejšie regióny nesmie obmedziť. Tieto regióny musia mať prístup k primeraným finančným zdrojom, ktoré im umožnia dosahovať spoločné európske ciele a kompenzovať ich znevýhodnenie súvisiace najmä s ich odľahlosťou (10) alebo mimoriadne nízkou hustotou obyvateľstva. Preto je pri rozdeľovaní finančných prostriedkov potrebné zohľadniť demografické a geografické faktory („Berlínska metóda“) a požiadavky tematickej koncentrácie a miery spolufinancovania ((1) najviac rozvinuté, (2) prechodné a (3) menej rozvinuté regióny). Zahrnutie týchto faktorov by mohlo poskytnúť kompenzáciu znevýhodneným riedko osídleným oblastiam a najvzdialenejším regiónom v podobe primeraného objemu finančných prostriedkov a flexibilného nasmerovania investícií.

2.14.

Viac ako polovica svetového obyvateľstva dnes žije v mestských oblastiach, pričom tento počet sa do roku 2050 zvýši na 70 % (11). A hoci je hospodárska činnosť týchto oblastí veľmi vysoká, je rozhodujúce, aby ponúkali aj udržateľné a kvalitné prostredie na život občanov. EHSV sa preto domnieva, že v rámci politiky súdržnosti im treba aj naďalej venovať pozornosť, ale nabáda tiež na ich rozvoj v spojitosti s ich fyzickým kontextom (polycentrický rozvoj, prepojenia medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a pod.).

3.   Silnejšie poslanie v jasnejšom, pružnejšom a účinnejšom rámci

3.1.

EHSV je presvedčený, že je potrebná nová ambiciózna a jasná európska stratégia, ktorá by bola zosúladená s Agendou OSN 2030 a jej cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ako aj ostatnými globálnymi záväzkami EÚ, ako sú napríklad medzinárodné dohody (napr. Parížska dohoda) alebo dohovory OSN (napr. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím), a ktorá by mala silný koordinačný mechanizmus zaručujúci stálu kontinuitu medzi jednotlivými politickými cyklami. V tejto súvislosti EHSV mimoriadne víta nový diskusný dokument Komisie o udržateľnejšej Európe do roku 2030, v ktorom sa otvára diskusia na túto tému.

3.2.

Politika súdržnosti musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto ambicióznej stratégie, a preto sa samotná politika súdržnosti musí rozvíjať tak, aby bola nadčasová, teda ako politika disponujúca nástrojmi potrebnými na riešenie výziev budúcnosti, ako sú zmena klímy, zavádzanie nových technológií, dosahovanie udržateľného rozvoja a tvorba kvalitných pracovných miest.

3.3.

V súlade so snahami o vytvorenie nadčasovej politiky súdržnosti EHSV vyzýva Radu a Parlament, aby vytrvali v úsilí a pokračovali v revízii systému prideľovania finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti, najmä s ohľadom na iné kritériá (nad rámec HDP). Takéto kritériá by sa mali týkať otázok ako nerovnosť, migrácia, nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí, konkurencieschopnosť, zmena klímy, pracovné podmienky a demografia.

3.4.

Je dôležité, aby sme pri takých potrebných snahách o vytvorenie nadčasovej politiky súdržnosti nezabudli ani na problémy dneška, ktoré naďalej do veľkej miery ovplyvňujú spoločnosť. Máme pritom na mysli najmä spoločenské problémy, ako napríklad marginalizácia a diskriminácia menšín a konkrétnych etnických skupín alebo domáce násilie, hospodárske problémy, napríklad prístup k financovaniu a zvyšovanie úrovne zručností, a environmentálne problémy, ako sú obmedzovanie znečisťovania ovzdušia a nakladanie s odpadom.

3.5.

S cieľom posilniť strategické plánovanie a riadenie Únie v priebehu vypracovania uvedenej stratégie EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby do nej začlenila rôzne strategické prvky, ktorými sa zaoberajú Územná agenda (12) a Lipská charta (13). Tá je práve v procese obnovy koordinovanom budúcim nemeckým predsedníctvom Rady EÚ.

4.   Integrované a koordinované plnenie

4.1.

EHSV sa domnieva, že Európa (a to nielen na úrovni Únie, ale aj s členskými štátmi a v rámci nich) musí pracovať na objasnení a zjednodušení svojich administratívnych právomocí, pretože práve to je cesta k efektívnejšiemu určovaniu a plneniu zodpovedností. Po tomto kroku sa musí posilniť spolupráca a kapacita európskych verejných správ.

4.1.1.

EHSV v tejto súvislosti víta silnejšie prepojenie s európskym semestrom (14) a žiada tiež o spojenie s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, čo by bolo prostriedkom na podporu štrukturálnych reforiem. EHSV súhlasí s tým, že je tiež potrebné zabezpečiť úplnú komplementaritu a koordináciu s novým posilneným programom na podporu reforiem. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť mechanizmus riadenia, ktorý by zahŕňal aj regionálnu úroveň.

4.2.

Európa musí pracovať na vytvorení jednoduchšieho, pružnejšieho a účinnejšieho rámca pre vykonávanie politiky súdržnosti. Medzi ďalšie ciele EÚ musí patriť to, aby sa jej rôzne fondy na podporu politiky súdržnosti (poľnohospodárske, sociálne, regionálne atď.) riadili jedinou skupinou pravidiel, ktoré ponúkajú jednoduché riešenia, čím výrazne podporujú integrované investície. EHSV tiež podporuje väčšiu synergiu s inými programami a nástrojmi financovania a medzi nimi navzájom (ako sú Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy atď.).

4.3.

Riešením rôznych aspektov niektorých z kľúčových výziev (sociálne, environmentálne, hospodárske atď.) integrovaným spôsobom sa presnejšie zohľadňujú potreby reality. EHSV nabáda členské štáty, aby vypracovávali a realizovali programy financované z viacerých fondov.

4.4.

EHSV považuje za rozhodujúce prijať prístup založený na miestnych podmienkach. EHSV tiež zdôrazňuje, že treba podporovať a posilňovať prístup, pri ktorom sa partneri z miestnej úrovne zapájajú do identifikácie svojho potenciálu a potrieb a do zavádzania opatrení v partnerstve so všetkými miestnymi aktérmi tak, aby sa naplnili zistené osobitné potreby. Ako Komisia správne poukazuje, „prechod na vyššiu úroveň hospodárskeho rozvoja nie je možné dosiahnuť univerzálnou politikou uplatňovanou rovnako na všetkých, ale bude si vyžadovať regionálne diferencované investície a politické odpovede“ (15).

4.5.

EHSV vyzýva, aby sa pri posudzovaní miery spolufinancovania a požiadaviek tematickej koncentrácie pre najrozvinutejšie regióny a regióny s prechodným financovaním zohľadnili sociálne faktory (ako sú miera nerovnosti, chudoba, migrácia, úrovne vzdelania atď.). Zohľadnením týchto faktorov na úrovni projektov by sa umožnilo investovať do opatrení pre najzraniteľnejších ľudí (ako sú osoby so zdravotným postihnutím, migranti alebo maloleté osoby bez sprievodu), ktoré vzhľadom na skutočnosť, že sú vo väčšine najrozvinutejších miest a regiónov EÚ neproporčne zastúpené, nie sú oprávnené alebo sa spoliehajú na nadmerne vysoké miery spolufinancovania.

4.6.

EHSV považuje za dôležité prepojiť rôzne iniciatívy súvisiace s politikou súdržnosti (stratégie a programy) na rôznych územných úrovniach, a to tak horizontálne (napr. makroregionálne stratégie s nadnárodnými programami), ako aj vertikálne (medzi jednotlivými územnými úrovňami).

4.7.

Ak máme naďalej vykonávať politiku súdržnosti najmä prostredníctvom rôznych projektov, musíme zároveň zjednodušiť prípravu právneho prostredia, v ktorom sa vykonávajú. V súlade so závermi skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie po roku 2020 (16) si EHSV myslí, že regulačný balík by mal byť oveľa jednoduchší a mal by zabrániť mikroriadeniu fondov. EHSV uznáva, že tu môže byť pokušenie zvyšovať efektívnosť formou centrálnejšieho riadenia, žiada však Komisiu, aby mu odolala a zabezpečila potrebné nástroje na riadenie väčšieho množstva fondov decentralizovane.

4.8.

Treba poznamenať, že v počiatočných fázach programových období by sa administratívna kapacita najmä menších členských štátov a regiónov mohla dostať pod veľký tlak. EHSV považuje za zásadné podstatne znížiť zbytočnú administratívnu záťaž pre prijímateľov (počnúc podaním žiadosti o projekt až po jeho konečnú fázu) a súčasne zachovať vysokú mieru istoty zákonnosti a riadnosti.

4.9.

Skúsenosti ukázali, že malé projekty (do 100 000 EUR) môžu mať veľmi často veľký vplyv u najzraniteľnejších skupín spoločnosti. Často však dochádza k tomu, že práve tieto skupiny majú výrazné ťažkosti pri prístupe k takýmto fondom. Vzhľadom na túto skutočnosť EHSV vyzýva členské štáty, aby podporili možnosť zjednodušeného postupu, ktorú ponúkajú samotné legislatívne rámce, na získanie prístupu k financovaniu projektov malého rozsahu. EHSV zároveň nabáda Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti, ktoré by mohli uľahčiť zapojenie malých subjektov.

4.10.

EHSV poukazuje na väčšie používanie finančných nástrojov, ktoré môžu poslúžiť na vykonávanie politiky súdržnosti. EHSV tento krok podporuje, vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, že pri navrhovaní takýchto nástrojov sa vykoná dôkladné posúdenie vhodnosti a zabezpečí sa, 1) že takéto nástroje budú vhodné pre všetky členské štáty a 2) že takéto nástroje budú vhodné pre MSP a mimovládne organizácie. Ak sa vhodnosť nepotvrdí, bude potrebné zaviesť alternatívne/kompenzačné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že členský štát ani subjekt nebudú znevýhodnené.

4.11.

V záujme zvýšenia kvality určitých aspektov vykonávania (napríklad marketing, technické možnosti podujatí atď.) sa EHSV domnieva, že verejný sektor by mal uskutočniť konzultácie s občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom, a získať tak počas prípravy priame skúsenosti. Zrejme nie je úplne správne očakávať, že bežní zamestnanci verejnej správy budú rozumieť všetkým aspektom toho, ako zabezpečiť, aby bol „produkt“obľúbený aj užitočný.

4.12.

EHSV sa domnieva, že pokiaľ ide o harmonizáciu ukazovateľov v celej Európe, treba prijať ďalšie opatrenia. Je zásadne dôležité vytvoriť monitorovací systém, ktorý subjektom prijímajúcim rozhodnutia aj spoločnosti v širšom zmysle slova predstaví zložité výsledky ľahko pochopiteľným spôsobom.

4.13.

Budúcnosť politiky súdržnosti by mala podporiť aj nové spôsoby integrácie podnikania a pozitívnych vplyvov na spoločnosť a životné prostredie. V tomto smere je pre Európsku úniu podstatné zvýšiť podporu zameranú na rozvoj sociálneho hospodárstva.

5.   Efektívnejšia celková komunikácia

5.1.

Medzi hlavné problémy týkajúce sa politiky súdržnosti patrí chýbajúca efektívna komunikácia, ktorá sa až príliš často spája s projektmi financovanými v rámci tejto politiky. Hoci existujú rôzne usmernenia týkajúce sa komunikácie, ktoré zaviedla Komisia, je zrejmé, že ani zďaleka nepostačujú. Často sa stáva, že povedomie o tom, že sa nejaké projekty uskutočnili a/alebo že ich financovala EÚ, je veľmi malé alebo dokonca žiadne. To vedie k tomu, že sa politika súdržnosti nevníma veľmi pozitívne. EHSV žiada Komisiu, aby pokračovala v úsilí o preskúmanie povinnosti zverejňovania informácií, ktorá v súčasnosti platí, a aby ich výrazne inovovala s ohľadom na moderné prostriedky digitálnych komunikačných kanálov. Intenzívnejšie uplatňovanie projektov využívajúcich najlepšie postupy by sa malo používať ako praktický príklad na podporu rozsiahlejšieho a lepšieho využívania finančných prostriedkov.

5.2.

Je potrebné zlepšiť spôsob posudzovania vplyvu politiky súdržnosti v určitých oblastiach, ako je napríklad sociálne začleňovanie, kvalita života, pracovné podmienky občanov, zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov alebo zlepšovanie služieb verejnej správy. O vplyve treba informovať občanov EÚ, aby poznali úspechy aj zlyhania politiky.

5.3.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala strategický komunikačný plán v spolupráci so všetkými príslušnými partnermi vrátane organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím. EHSV sa tiež domnieva, že informovanie o osvedčených postupoch by malo byť ľahko dostupné.

6.   Zaistenie partnerstva s organizáciami občianskej spoločnosti a inými zainteresovanými stranami

6.1.

EHSV opakovane poukazuje na význam viacúrovňového riadenia, pri ktorom sa posilňuje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán do procesu programovania, vykonávania, hodnotenia a monitorovania využívania fondov. Je najvyšší čas, aby Komisia aj členské štáty prestali podporovať tento aspekt len slovne a aby naozaj zabezpečili silnú a zmysluplnú účasť občianskej spoločnosti na všetkých fázach návrhu a vykonávania politiky súdržnosti. Bude to znamenať väčšiu zodpovednosť vnútroštátnych orgánov, ako aj efektívnejšie a zmysluplnejšie využívanie fondov.

6.2.

Pokiaľ ide o kódex správania pre partnerstvo, EHSV žiada o jeho revíziu a aktualizáciu na základe priamej konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti a inými zainteresovanými stranami. EHSV okrem toho požaduje, aby bol kódex záväzný. EHSV si myslí, že európsky kódex správania pre partnerstvo by sa mal v plnej miere rešpektovať na všetkých úrovniach, pričom by sa mal doplniť o dôrazné záruky a opatrenia, ktoré zabezpečia jeho dôsledné uplatňovanie.

6.3.

EHSV je presvedčený, že prístup miestneho rozvoja vedeného komunitou by mohol mať mnoho výhod a veľký úspech ako európsky nástroj, ktorý umožňuje integrovaný miestny rozvoj a účasť občanov a ich organizácií na základnej úrovni (17).

6.4.

S cieľom posilniť zručnosti a efektívnosť partnerstva EHSV požaduje opatrenia na budovanie kapacít a technickú pomoc pre mestské a iné verejné orgány, hospodárskych a sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť, organizácie a príslušné orgány, ktoré ich zastupujú, environmentálnych partnerov a orgány zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv osôb s chronickými chorobami, rodovú rovnosť a nediskrimináciu. EHSV by tiež uvítal zavedenie mechanizmu každoročných konzultácií s príslušnými partnermi.

6.5.

Vzhľadom na to, že malé podniky, mikropodniky a organizácie občianskej spoločnosti môžu mať ťažkosti využívať príležitosti, ktoré ponúkajú európske fondy vo všeobecnosti, EHSV žiada o jednotnú a výraznú podporu opatrení na zlepšenie ich prístupu k informáciám, poskytovanie poradenstva a mentorstva a posilnenie ich intervenčných kapacít. Možno tak urobiť aj s ohľadom na osobitné potreby najzraniteľnejších ľudí.

---

(1)  Článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(2)  COM(2017) 358 final: Diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ.

(3)  Pozri správu Európskeho parlamentu.

(4)  COM(2017) 358 final: Diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ.

(5)  Môj región, moja Európa, naša budúcnosť: 7. správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

(6)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 1.

(7)  https://www.businesseurope.eu/sites/buseur/files/media/position_papers/ecofin/2017-06-09_eu_cohesion_policy.pdf.

(8)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 116.

(9)  Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 9.

(10)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 52.

(11)  http://www.un.org/en/development/desa/news/population/world-urbanization-prospects-2014.html.

(12)  https://ec.europa.eu/regional_policy/sk/information/publications/communications/2011/territorial-agenda-of-the-european-union-2020.

(13)  https://ec.europa.eu/regional_policy/archive/themes/urban/leipzig_charter.pdf.

(14)  https://www.eesc.europa.eu/sites/default/files/resources/docs/qe-02-17-362-en-n.pdf a https://www.eesc.europa.eu/sites/default/files/resources/docs/qe-01-14-110-en-c.pdf.

(15)  Európska komisia (2017): Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch, pracovný dokument útvarov Komisie, SWD(2017) 132 final, SWD(2017) 132 final, Brusel, 10. apríla 2017.

(16)  http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/newsroom/pdf/simplification_proposals.pdf.

(17)  https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/opinions/advantages-community-led-local-development-clld-approach.