EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52018XG0703(01)
Council conclusions — Healthy Nutrition for Children: The Healthy Future of Europe
Závery Rady – Zdravá výživa pre deti: zdravá budúcnosť Európy
Závery Rady – Zdravá výživa pre deti: zdravá budúcnosť Európy
ST/10355/2018/INIT
OJ C 232, 3.7.2018, p. 1–8
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
3.7.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 232/1 |
Závery Rady
Zdravá výživa pre deti: zdravá budúcnosť Európy
(2018/C 232/01)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
PRIPOMÍNA, že Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) predstavuje novú etapu v procese utvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najbližšie k občanovi, a že cieľom Únie je presadzovať blaho svojich národov (1). Politiky Únie musia prioritne reagovať na potreby a záujmy občanov.
2.
PRIPOMÍNA, že zdravotná starostlivosť má pre Úniu zásadný význam a že každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti za podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, ako je stanovené v Charte základných práv Európskej únie (2).
3.
PRIPOMÍNA, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa musí zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia (3).
4.
PRIPOMÍNA, že ako sa okrem iného uvádza v Európskej charte o životnom prostredí a zdraví (4), zdravie jednotlivcov a komunít by malo mať prednosť pred hospodárskymi a obchodnými hľadiskami.
5.
PRIPOMÍNA, že rešpektovanie kultúr a tradícií členských štátov patrí medzi základné hodnoty Únie uznané v zmluvách (5).
6.
PRIPOMÍNA, že činnosť Únie zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní hodnoty úsilia členských štátov, lebo dopĺňa vnútroštátne politiky, pri súčasnom rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti, ako sa stanovuje v článku 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
7.
PRIPOMÍNA, že v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov (OSN) o právach dieťaťa (6) štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zabezpečujú v čo najvyššej možnej miere prežitie a rozvoj dieťaťa a uznávajú právo dieťaťa na zabezpečenie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne zdravia.
8.
PRIPOMÍNA, že všetky inštitúcie Únie a členských štátov sú pevne odhodlané presadzovať, ochraňovať a napĺňať práva dieťaťa vo všetkých príslušných politikách Únie (7). Pri všetkých činnostiach týkajúcich sa detí, či už ich vykonávajú verejné alebo súkromné inštitúcie, musí byť prvoradým hľadiskom najlepší záujem dieťaťa. Záväzok Únie v oblasti práv dieťaťa si vyžaduje súdržný prístup vo všetkých príslušných činnostiach a iniciatívach Únie vykonávaných na základe zmlúv, Charty základných práv EÚ a Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktoré tvoria spoločný základ pre všetky činnosti Únie relevantné z hľadiska detí.
9.
ZDÔRAZŇUJE, že budúcnosť Európy spočíva v mladej generácii a že zdravie a blaho by mali byť skutočne stredobodom všetkých politík Únie, pričom by sa mal posudzovať vplyv všetkých iniciatív a opatrení na ľudské zdravie s cieľom vytvoriť vhodné prostredie pre zdravý životný štýl. Detstvo je jedinečným obdobím, kedy je možné z celoživotného hľadiska ovplyvniť zdravie, kvalitu života a prevenciu neprenosných chronických ochorení (NCD) (8).
10.
UZNÁVA, že politiky v oblasti prevencie zamerané na kľúčové faktory, akými sú zdravé stravovanie a pravidelná fyzická aktivita, patria medzi najlepšie investície do osobnej pohody mladej európskej generácie z hľadiska dobrého zdravotného stavu. Zachovanie a ochrana osobnej pohody a fyzického a duševného zdravia detí prináša výhody všetkým jednotlivcom, spoločnosti ako celku a hospodárstvu. Význam schopnosti zachovať si fyzické a duševné zdravie a viesť život so zodpovedným prístupom ku zdraviu a zameraním na budúcnosť sa uznáva aj v odporúčaní Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (9).
11.
KONŠTATUJE, že takáto investícia zase podporí rast európskeho hospodárstva a udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 (10).
12.
PRIPOMÍNA dôležitosť zdravého rastu a vývoja detí. KONŠTATUJE, že choroby spojené so stravovaním, ako sú nadváha a obezita, patria k faktorom, ktoré môžu ovplyvniť bezprostredné zdravie dieťaťa a súvisia s dosiahnutým vzdelaním a kvalitou života. Je veľmi pravdepodobné, že ľudia, ktorí trpia obéznosťou v detstve, zostanú obézni aj v dospelosti a budú vystavení vyššiemu riziku chronickej choroby.
13.
POZNAMENÁVA, že obezita u detí je zdravotným problémom, ktorý by sa mal zohľadňovať aj v širšom kontexte sociálno-ekonomických determinantov v oblasti zdravotných a sociálnych nerovností.
14.
PRIPOMÍNA ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, medzi ktoré patrí cieľ zlepšiť výživu a cieľ znížiť do roku 2030 predčasnú úmrtnosť v dôsledku NCD o jednu tretinu prostredníctvom prevencie a liečby (11), a globálny akčný plán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti prevencie a kontroly NCD na obdobie 2013 – 2020, ktorého cieľom je znížiť riziko predčasnej úmrtnosti v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny, cukrovky a chronických respiračných ochorení (12).
15.
PRIPOMÍNA, že existujú štyri hlavné rizikové faktory NCD (užívanie tabaku, nedostatočná pohybová aktivita, nezdravé stravovanie a nadmerná konzumácia alkoholu), a že je preto potrebné prijať viac opatrení na podporu zdravia a prevenciu chorôb.
16.
SO ZNEPOKOJENÍM BERIE NA VEDOMIE, že na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni dochádza k nárastu NCD a tieto znepokojujúce trendy majú vplyv na osobnú a sociálnu kvalitu života občanov EÚ a že tento vplyv možno merať z hospodárskeho hľadiska: zvýšený tlak na vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti, vplyv na štátne rozpočty a znížená schopnosť vedúca k strate produktivity (13).
17.
PRIPOMÍNA význam výživy a potravín pri zlepšovaní zdravia občanov, ako sa výslovne uvádza v záveroch prijatých Radou, naposledy v záveroch na témy výživa a fyzická aktivita, zvyšovanie kvality potravinových výrobkov a nárast nadváhy a obezity u detí (14), riešenia výziev spojených okrem iného so zmenou zloženia potravín, verejného obstarávania a marketingu. PRIPOMÍNA, že úzka súvislosť medzi výživou a NCD sa uznáva aj vo Viedenskej deklarácii z 5. júla 2013 (15) a v následnom Európskom akčnom pláne pre potraviny a výživu na roky 2015 – 2020, ktorý vypracoval úrad WHO pre Európu (16).
18.
VÍTA vnútroštátne politiky a akčné plány členských štátov zamerané na boj proti NCD, ktorých cieľom je do roku 2020 uľahčiť zdravú voľbu pre spotrebiteľov (17), a to aj presadzovaním zmeny zloženia potravín a verejného obstarávania súvisiaceho so zdravým stravovaním, obmedzením takého marketingu potravín, ktorý u detí zvyšuje atraktivitu potravín s vysokým obsahom tuku, soli a cukru, ako aj ďalším úsilím zameraným na prevenciu nadváhy a obezity u detí. Zmena zloženia potravín by vo všeobecnosti mala viesť k zdravšiemu stravovaniu a nemala by viesť k zvýšeniu energetickej hodnoty.
19.
PRIPOMÍNA, že umožniť spotrebiteľom, aby prijímali informované rozhodnutia týkajúce sa vhodného stravovania, je ústredným prvkom právneho rámca Únie (18).
20.
KONŠTATUJE, že vytvorenie zdravých návykov je už od počatia, počas tehotenstva a prvých dní života jedným z kľúčových determinantov dlhšej strednej dĺžky života v dobrom zdraví, a to vrátane reprodukčného zdravia a intelektuálneho vývoja. Stravovacie návyky prijaté v prvých troch rokoch života môžu vyvolať zmeny metabolickej reakcie, ktoré sa môžu stať nezvratnými v dôsledku metabolického programovania a epigenetických mechanizmov (19). Preto by preventívne opatrenia zamerané na usmernenie stravovacích návykov mali podporovať konzumáciu potravín s dobrou výživovou kvalitou už od najútlejšieho veku (20) a v tomto prístupe by sa malo pokračovať počas celého života.
21.
UZNÁVA, že základné vzorce správania súvisiace so zdravím, ktoré sa vytvoria v detstve a v mladosti, pretrvajú po celý život.
22.
ZDÔRAZŇUJE, že sociálne a ekonomické prostredie zohráva kľúčovú úlohu pri utváraní schopnosti voľby. Preto by politiky a iniciatívy zamerané na toto prostredie mali presadzovať a podporovať zdravé stravovanie, bez toho, aby sa neprimerane presúvalo bremeno zodpovednosti na jednotlivcov.
23.
UZNÁVA, že zníženie nerovností v oblasti zdravia nemôže byť založené len na voľbe jednotlivcov, ale si tiež vyžaduje, aby všetky relevantné verejné politiky podporovali zdravé prostredia.
24.
PRIPOMÍNA, že úspech účinnej a ambicióznej politiky v oblasti prevencie závisí od skutočného uplatňovania prístupu presadzujúceho zdravie vo všetkých politikách. V záujme vytvorenia prostredia posilňujúceho zdravie je nevyhnutná spolupráca medzi všetkými sektormi, pričom je potrebné vyvážiť protichodné priority a zabrániť fragmentácii. Zabezpečí sa tým celovládny a celospoločenský prístup.
25.
POVAŽUJE za dôležité, aby ostatné politiky Únie, ako napríklad spoločná poľnohospodárska politika (SPP), prispievali k cieľu umožniť výber zdravých potravín zo strany spotrebiteľov, ako sa tiež zdôraznilo v nedávnych záveroch s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“, ktoré prijalo predsedníctvo 19. marca 2018 s podporou 23 delegácií (21). UZNÁVA, že program podpory konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách, ako aj iné mechanizmy podporované v rámci SPP v členských štátoch, prispievajú k zlepšeniu výsledkov v oblasti zdravia v EÚ (22).
26.
UZNÁVA, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť deťom v sociálne znevýhodnených komunitách. KONŠTATUJE, že príležitosti na zdravý rast úzko súvisia so sociálnymi determinantmi. Dnešná záťaž ochorenia pramení zo spôsobu, ako sa riešia tieto sociálne faktory a ako sa rozdeľujú a využívajú naše zdroje (23).
27.
SO ZNEPOKOJENÍM KONŠTATUJE, že súčasné trendy vo voľbe potravín môžu prispievať k čoraz horším stravovacím návykom, nadváhe a obezite a súvisiacim rizikovým faktorom NCD. Pripravené a spracované potraviny sú ľahko dostupné a prístupné a vo všeobecnosti sa stávajú čoraz bežnejšou súčasťou každodenného stravovania ľudí. Najmä mladí ľudia majú tendenciu častejšie jesť mimo svojho domova a konzumovať ľahko dostupné rýchle občerstvenie s vysokým obsahom tuku, soli a cukrov, sladené nápoje a energetické nápoje.
28.
UZNÁVA, že kľúčom k zvráteniu nárastu chronických ochorení súvisiacich s výživou je zachovanie potravinovej rozmanitosti, tradičných zdravých spôsobov stravovania, ako je stredomorská strava, severská strava alebo iné regionálne spôsoby stravovania, a zdravé stravovacie návyky a životné štýly, a zároveň zlepšenie cenovej dostupnosti a atraktivity sezónnych a čerstvých produktov, ako aj potravín s nízkym obsahom tuku, cukru a soli.
29.
SO ZNEPOKOJENÍM KONŠTATUJE, že deti predstavujú zraniteľnú skupinu spotrebiteľov, ktorá je obzvlášť vystavená marketingu prostredníctvom moderných prostriedkov, ako sú napríklad sponzorstvo, umiestnenie produktov (vystavenie produktov pri pokladni), predajné akcie, krížové propagačné akcie využívajúce známe osobnosti, maskotov značiek alebo populárne postavy, webové stránky, obaly, označenia, e-maily a textové správy, sociálna zodpovednosť podnikov a filantropické činnosti spojené s propagáciou značiek, ako aj komunikácia prostredníctvom „virálneho marketingu“ a ústneho odporúčania (24). Z dôkazov vyplýva, že reklama ovplyvňuje u detí ich preferencie, žiadosti o nákup a modely spotrebiteľského správania (25). Okrem toho ukazuje, že v mnohých prostrediach je účinná rodičovská kontrola do veľkej miery náročná, ak nie prakticky nemožná.
30.
PRIPOMÍNA, že podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb (26) sa poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb nabádajú na vypracovanie kódexu správania týkajúceho sa neprimeraných audiovizuálnych komerčných oznamov, ktoré sprevádzajú detské programy alebo sa v nich uvádzajú, o potravinách a nápojoch obsahujúcich živiny a látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, najmä tuky, transmastné kyseliny, soľ/sodík a cukry, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča. Konštatuje, že praktiky niektorých členských štátov ukazujú, že tieto kódexy správania môžu byť v súlade s odporúčaniami v oblasti zdravého stravovania.
31.
PRIPOMÍNA, že je potrebné, aby spotrebitelia EÚ obmedzili priemerný príjem transmastných kyselín, čo sa uznáva aj v uznesení, ktoré prijal Európsky parlament 26. októbra 2016 (27).
32.
So znepokojením KONŠTATUJE, že rôzne prístupy v oblasti regulácie marketingu existujúce na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni nemusia byť rovnako účinné ako regulácia cezhraničného marketingu pre celú EÚ, a to vzhľadom na cezhraničný rozmer problému, a najmä pokiaľ ide o digitálne médiá.
33.
POUKAZUJE na výhody multilaterálneho dialógu, ktorý podporuje sociálnu a etickú zodpovednosť u všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ako sú poľnohospodári a rybári, výrobcovia, maloobchodní predajcovia, stravovacie zariadenia a reštaurácie. UZNÁVA, odhodlanie a niektoré kroky, ktoré doteraz prijali niektoré zainteresované strany prostredníctvom dobrovoľných záväzkov v rámci Platformy EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie, a to aj v oblasti marketingu (28). Posilnením interakcie a ambícií na úrovni EÚ sa môžu vytvoriť stimuly pre zainteresované strany, aby zaviedli efektívnejšie a etické spoločné postupy týkajúce sa (digitálneho) marketingu zameraného na deti, pokiaľ ide o potraviny s vysokým obsahom tuku, soli a cukru, a aby prijali ambicióznejšie záväzky, ktoré budú mať skutočne pozitívny vplyv na stravovanie detí. KONŠTATUJE, že ak samotná samoregulácia nepostačuje, môžu byť potrebné legislatívne opatrenia.
34.
NABÁDA k ďalšiemu pokroku pri vykonávaní odporúčaní WHO v oblasti marketingu potravín a nealkoholických nápojov zameraného na deti, a to v súlade so zásadou najlepších záujmov dieťaťa a s povinnosťou EÚ zabezpečovať pri rozvoji a vykonávaní všetkých svojich politík a činností vysokú úroveň ochrany verejného zdravia.
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:
35. |
Naďalej rozvíjali a vykonávali cielené politiky zamerané na NCD, a to na základe holistického prístupu presadzujúceho zdravie vo všetkých politikách a viacsektorovej spolupráce a v súlade s Globálnym akčným plánom v oblasti prevencie a kontroly NCD na obdobie 2013 – 2020, a aby mali na pamäti skutočnosť, že výživa je jedným z dôležitých faktorov a zamerali sa predovšetkým na:
|
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:
36. |
V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality a s ohľadom na miestne, regionálne a národné osobitosti, kultúry a tradície a pod vedením orgánov v oblasti verejného zdravia a potravín:
|
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
37. |
Naďalej kládla osobitný dôraz na verejné zdravie, najmä prostredníctvom riešenia otázok cezhraničného významu, ako je marketing potravín zameraný na deti, zvyšovanie kvality potravinových výrobkov, označovanie, koncentrácia trhu v potravinovom reťazci a výskumné projekty reagujúce na potreby v oblasti verejného zdravia, a to s hlavným cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia v EÚ. |
38. |
Podporovala členské štáty pri výmene, šírení a odovzdávaní najlepších postupov v oblasti výživy a fyzickej aktivity s cieľom zlepšiť podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment NCD, a najmä aby podporovala iniciatívy zamerané na komplexnú, integračnú a multisektorovú spoluprácu a úspešné uplatňovanie prístupu presadzujúceho zdravie vo všetkých politikách. |
39. |
Nadviazala na pokrok, ktorý dosiahla skupina na vysokej úrovni pre výživu a fyzickú aktivitu (32), a ďalej podporovala členské štáty v oblasti usmernení pre verejné obstarávanie potravín. |
40. |
Naďalej nabádala zúčastnené strany, aby prijali ambicióznejšie záväzky na úrovni EÚ zamerané na spravodlivé a zodpovedné marketingové politiky, a to na základe získaných skúseností a úspešných príkladov, ako je napríklad Platforma EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie. |
41. |
Vzhľadom na to, že regulácia rôznych foriem marketingu zameraného na deti je globálnym problémom, ktorý by sa mal riešiť na úrovni EÚ, preskúmala možnosti, ako posilniť rámec EÚ vrátane stanovenia kritérií, vydávania informatívnych usmernení, podporovania kampaní a zachovania dohľadu, a to s cieľom znížiť negatívny vplyv cezhraničného potravinového marketingu na zdravie detí. |
42. |
Posilnila synergie medzi projektmi v rámci programu Horizont 2020 vo všetkých relevantných sektoroch. |
43. |
Preskúmala všetky možnosti, ako ďalej podporovať politiky a iniciatívy členských štátov v rámci existujúcich nástrojov na úrovni EÚ, ako sú napríklad tretí akčný program v oblasti verejného zdravia (33), spoločná poľnohospodárska politika, európske štrukturálne a investičné fondy a program Horizont 2020, a aby v budúcnosti zabezpečila udržateľné mechanizmy zamerané na potrebu investovať do ľudí. |
(1) Pozri druhý odsek článku 1 a článok 3 ods. 1 ZEÚ.
(2) Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391. Pozri najmä článok 35
(3) Pozri napr. článok 12, článok 114 ods. 3 a článok 168 ods. 1 ZFEÚ a článok 35 Charty základných práv Európskej únie.
(4) Európska charta o životnom prostredí a zdraví, prijatá 8. decembra 1989 ministrami životného prostredia a zdravotníctva členských štátov úradu WHO pre Európu.
(5) Pozri napr. šiesty odsek preambuly ZEÚ: „ŽELAJÚC SI prehĺbiť solidaritu medzi národmi pri rešpektovaní národnej histórie, kultúry a tradícií“ a článok 167 ods. 1 ZFEÚ: „Únia prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo.“
(6) Dohovor bol prijatý a predložený na podpis, ratifikáciu a pristúpenie na základe rezolúcie Valného zhromaždenia č. 44/25 z 20. novembra 1989; nadobudol platnosť 2. septembra 1990 v súlade s článkom 49.
(7) Pozri najmä článok 3 ods. 3 druhý pododsek ZEÚ a článok 6 písm. a) ZFEÚ a článok 24 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.
(8) Farpour-Lambert (2015): Childhood Obesity Is a Chronic Disease Demanding Specific Health Care (Detská obezita je chronickým ochorením vyžadujúcim si osobitnú zdravotnú starostlivosť) – stanovisko pracovnej skupiny pre obezitu u detí (COTF) Európskej spoločnosti pre štúdium obezity (EASO).
(9) Prijaté Radou 22. mája 2018 (9009/2018) a uverejní sa v Ú. v. EÚ L […].
(10) Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, oznámenie Komisie, 2010.
(11) V rezolúcii OSN prijatej Valným zhromaždením v septembri 2015. Pozri najmä cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 3, podcieľ 3.4.
(12) Pozri Follow-up to the Political Declaration of the High-level Meeting of the General Assembly on the Prevention and Control of Non-communicable Diseases (Nadviazanie na politické vyhlásenie zo zasadnutia Valného zhromaždenia na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných ochorení).
(13) Pozri napr. Obesity and the Economics of Prevention Fit not Fat (Obezita a ekonómia prevencie, Fit not Fat), OECD 2010; Obesity update (Aktualizácia stavu obezity), OECD 2017; Pracovný balík č. 4: Evidence (the economic rationale for action on childhood obesity) (Dôkazy – ekonomické zdôvodnenie opatrení v oblasti obezity u detí), JANPA 2016; Health Promotion and Disease Prevention Knowledge Gateway (Podpora zdravia a prevencia ochorení) – Európska komisia, 2017.
(14) Uverejnené v: Ú. v. EÚ C 213, 8.7.2014, s 1; Ú. v. EÚ C 269, 23.7.2016, s 21; Ú. v. EÚ C 205, 29.6.2017, s 46.
(15) Deklarácia ministrov zdravotníctva a predstaviteľov členských štátov Svetovej zdravotníckej organizácie v európskom regióne z 5. júla 2013.
(16) Pozri EUR/RC64/14.
(17) Pozri Závery o zvyšovaní kvality potravinových výrobkov, bod 27.
(18) Pozri okrem iného nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 35).
(19) Global nutrition targets 2025: childhood overweight. (Globálne ciele v oblasti výživy na rok 2025: nadváha u detí) Politická správa. Ženeva: Svetová zdravotnícka organizácia, 2014; Hancox, R. J., Stewart, A. W., Braithwaite, I., Beasley, R., Murphy, R., Mitchell, E. A., et al., „Association between breastfeeding and body mass index at age 6-7 years in an international survey“ (Súvislosť medzi dojčením a indexom telesnej hmotnosti vo veku 6-7 rokov v medzinárodnom prieskume), Pediatric Obesity, zväzok 10, č. 4, 2015, s. 283-287. Gunnell, L., Neher, J., Safranek, S., „Clinical inquiries: Does breastfeeding affect the risk of childhood obesity?“ (Klinické prieskumy: Má dojčenie vplyv na riziko obezity u detí?), Journal of Family Practice, zväzok 65, 2016, s. 931-932. Watson, R. R., Grimble, G., Preedy, V. R., Zibadi, S., editori, Nutrition in infancy, Springer, Berlín, 2013.
(20) „Optimálna výživa v prvých 2 rokoch života dieťaťa podporuje zdravý rast a zlepšuje kognitívny vývoj. Znižuje tiež riziko vzniku nadváhy alebo obezity a rozvoja NCD neskôr počas života.“ (neoficiálny preklad) Healthy diet (Zdravé stravovanie), WHO, informačný prehľad č. 394.
„Riziká spojené s nezdravým stravovaním vznikajú v detstve a narastajú po celý život. Aby sa znížilo budúce riziko neprenosných ochorení, je potrebné, aby si deti udržiavali zdravú hmotnosť a aby konzumovali potraviny s nízkym obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, voľných cukrov a soli“. (neoficiálny preklad) WHO - Marketing of foods and non-alcoholic beverages to children (WHO – Marketing potravín a nealkoholických nápojov zameraný na deti), s. 7.
(21) Hoci má SPP rôzne ciele, z nedávnej verejnej konzultácie vyplýva, že je potrebné vziať do úvahy preferencie spotrebiteľov vrátane tých, ktoré požadujú dostupnejšiu rozmanitú, čerstvú a ekologickú poľnohospodársku výrobu. Výsledok sa odráža aj v bode č. 10 záverov predsedníctva (dokument 7324/18), ktoré podporilo Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.
(22) Pozri najmä Stanovisko skupiny na vysokej úrovni pre výživu a fyzickú aktivitu).
(23) Obesity and inequities. Guidance for addressing inequities in overweight and obesity (Obezita a nerovnosti. Usmernenia pre riešenie nerovností v oblasti nadváhy a obezity), WHO, Regionálny úrad pre Európu, 2014.
(24) Pozri WHO - Marketing of foods and non-alcoholic beverages to children (WHO – Marketing potravín a nealkoholických nápojov zameraný na deti), s. 7.
(25) WHO Final Report on Ending Childhood Obesity (Záverečná správa o odstránení obezity u detí).
(26) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.
(27) P8_TA(2016)0417.
(28) Dobrovoľné záväzky členov Platformy EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie.
(29) Pozri globálnu stratégiu WHA pre výživu dojčiat a malých detí, WHO a UNICEF, 2003.
(30) Závery Rady prijaté 30. novembra 2006 (16167/06).
(31) https://ec.europa.eu/health/non_communicable_diseases/steeringgroup_promotionprevention_sk
(32) Skupina na vysokej úrovni pre výživu a fyzickú aktivitu, zriadená s cieľom posilniť úlohu vlád krajín EÚ (a EZVO) v boji proti nadváhe a obezite.
(33) Pozri nariadenie (EÚ) č. 282/2014.