Súhrnný prehľad

Posúdenie vplyvu zmeny nariadenia (ES) č. 924/2009 s cieľom znížiť náklady na cezhraničné platby v Spoločenstve

A. Potreba konať

Prečo? Aký problém sa rieši?

Vysoké náklady na cezhraničné platby (6 % všetkých platieb v EÚ) predstavujú prekážku pri dobudovaní jednotného trhu. V krajinách eurozóny, v ktorých cezhraničné a domáce transakcie v eurách stoja rovnako, sa tento problém vyriešil. Naproti tomu na cezhraničné platby v menách iných ako euro alebo na cezhraničné platby v eurách z krajín mimo eurozóny sa vzťahujú vysoké poplatky, čím v EÚ vzniká dvojúrovňová spoločnosť používateľov platobných služieb, ktorá je rozdelená na: prevažnú väčšinu tých, ktorí využívajú výhody jednotnej oblasti platieb v eurách, a menšinu tých, ktorí žijú v porovnateľne malých menových oblastiach s vysokými nákladmi na všetky cezhraničné transakcie. Tieto vysoké náklady sú odzrkadlením nízkych objemov a chýbajúcich moderných infraštruktúr v prípade mien iných ako euro, ale poukazujú aj na nedostatočný konkurenčný a regulačný tlak na poskytovateľov platobných služieb smerujúci k tomu, aby sa nízke náklady na transakcie v eurách preniesli na používateľov v krajinách mimo eurozóny.

Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?

Cieľom tejto iniciatívy je znížiť poplatky účtované za cezhraničné platby v celej EÚ a prispieť tak k lepšej integrácii všetkých občanov a podnikov EÚ do hospodárstva EÚ. Má sa to dosiahnuť zosúladením poplatkov za cezhraničné transakcie s poplatkami vzťahujúcimi sa na domáce transakcie, pričom sa zabezpečí, aby sa tým nezvýšili poplatky za iné služby. Okrem toho by sa pri každej menovej konverzii v rámci cezhraničnej transakcie mala pre používateľov platobných služieb zabezpečiť transparentnosť poplatkov a prípade potreby aj porovnateľnosť možností.

Aká je pridaná hodnota opatrenia na úrovni EÚ? 

Členské štáty mimo eurozóny mohli k požadovaným opatreniam pristúpiť samy, čo je možnosť stanovená v nariadení č. 924/2009. Urobil tak však doposiaľ iba jeden členský štát a nezdá sa, že by tento príklad nasledovali ďalšie členské štáty. Rovnako je nepravdepodobné, že by sa tento problém v dohľadnej budúcnosti vyriešil tým, že krajiny mimo eurozóny vstúpia do eurozóny, ako sa pôvodne očakávalo pri zavedení zásad nariadenia č. 924/2009 v roku 2001. Scenár odstránenia prekážok na jednotnom trhu spojených s nákladmi na cezhraničné transakcie sa teda nerealizoval. Z tohto dôvodu je nevyhnutné prijať opatrenia na úrovni EÚ.

B. Riešenia

Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo? 

Keďže problém sa z dôvodu chýbajúcich právnych predpisov EÚ nepodarilo vyriešiť, zvažovali sa štyri alternatívy politiky, pričom každou z nich sa rozširuje zásada vyrovnania nákladov na domáce transakcie v národnej mene a nákladov na cezhraničné transakcie:

1) v národnej mene;

2) v národnej mene a v eurách;

3) len v eurách;

4) v akejkoľvek mene členských štátov EÚ bez ohľadu na to, kde sa transakcia uskutočňuje.

Možnosť 3 je efektívna, keďže moderné infraštruktúry pre cezhraničné platby v eurách sú dostupné pre všetkých poskytovateľov platobných služieb aj v krajinách mimo eurozóny. Väčšina cezhraničných transakcií v krajinách mimo eurozóny prebieha v eurách, možnosť 3 by preto pokryla rozsiahly podiel cezhraničných transakcií. Keďže transakcie v eurách sú lacné, riziko zvýšenia poplatkov za domáce transakcie s cieľom krížovo dotovať nákladné cezhraničné transakcie v menách iných ako euro by bolo nízke. Možnosť 3 je takisto v súlade s dlhodobejším cieľom zavedenia eura ako spoločnej meny vo všetkých členských štátoch. Pravdepodobnosť prijatia tejto možnosti zainteresovanými stranami by bola takisto vyššia než prijatie ktorejkoľvek inej možnosti.

Kto podporuje ktorú možnosť? 

Poskytovatelia platobných služieb by uprednostnili súčasný stav, ale v prípade legislatívnej iniciatívy by za najprijateľnejšiu považovali možnosť 3. Pokiaľ ide o používateľov platobných služieb, mohli by byť pre nich prínosnejšie možnosti 2 a 4 pod podmienkou, že poskytovatelia platobných služieb by nezvýšili ostatné ceny (poplatky za riadenie účtu, poplatky za menovú konverziu), aby krížovo dotovali nákladné cezhraničné transakcie v menách iných ako euro. Európsky parlament by možno uprednostnil, aby sa do rozsahu pôsobnosti zahrnulo viac transakcií, zatiaľ čo od členských štátov možno očakávať, že uprednostnia možnosť 3, keďže samy dobrovoľne nevykonali možnosti 1 a 2, ako sa predpokladalo v súčasnom nariadení č. 924/2009.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Odhaduje sa, že priemerné ceny cezhraničných transakcií v eurách v krajinách mimo eurozóny v súčasnosti dosahujú výšku 8 EUR za úhradu, 0,40 EUR za platbu kartou a 2,30 EUR za výber hotovosti. Uprednostňovanou možnosťou by bolo znížiť tieto ceny na úroveň cien za domáce transakcie v miestnej mene, ktorých priemerná výška je 1 EUR za úhradu, 0 EUR za platbu kartou a 0,63 EUR za výber hotovosti. Keďže sa predpokladá, že podiel transakcií v eurách na celkovom počte cezhraničných transakcií neklesne, možno očakávať, že používatelia platobných služieb by ročne ušetrili 900 miliónov. Ďalším prínosom by pre nich mohli byť transparentnejšie a menej zložité štruktúry poplatkov, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu hospodárskej súťaže. Nižšie náklady na cezhraničné transakcie by podporili hlbšiu hospodársku integráciu EÚ, čo by viedlo k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti hospodárstva. Prínosy by sa mohli prejaviť aj z pohľadu politiky, pretože táto iniciatíva by bola ústretová k občanom podobne ako regulácia roamingu v oblasti telekomunikácií, hoci jej vplyv na život občanov by bol menší.

Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Poskytovatelia platobných služieb by zaznamenali straty príjmov vo výške zodpovedajúcej úsporám dosiahnutým na strane používateľov, ale tieto straty sa môžu z dlhodobejšieho hľadiska zmierniť na základe zvýšených objemov transakcií. Dodatočné náklady subjektov verejného sektora (orgánov dohľadu) spojené s presadzovaním nariadenia by mali len okrajový charakter.

Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?

MSP v eurozóne môžu očakávať vyšší dopyt z členských štátov mimo eurozóny, v ktorých vysoké poplatky za cezhraničné platby predstavujú významnú prekážku. MSP v členských štátoch mimo eurozóny sa vďaka nízkonákladovým platbám budú môcť dostať ku všetkým obyvateľom a podnikom v EÚ, a nie iba k obyvateľstvu svojej domovskej krajiny. Budú sa preto nachádzať v lepšom postavení z pohľadu konkurencieschopnosti na jednotnom trhu. Najväčší prínos zaznamenajú najmenšie MSP, keďže nemôžu vyjednávať o poplatkoch, ktoré hradia za cezhraničné platby.

Očakáva sa významný vplyv na štátny rozpočet a verejnú správu?

Významný vplyv na štátny rozpočet a verejnú správu sa neočakáva.

Prejavia sa nejaké iné významné vplyvy? 

Poskytovatelia platobných služieb zaznamenajú pri vykonávaní pokles svojich príjmov, pričom ako protiopatrenie by mohli použiť náklady na menovú konverziu, aby si vynahradili straty príjmov, keďže používatelia platobných služieb tieto náklady poznajú v menšej miere a nie sú pre nich dostatočne transparentné na to, aby ich posúdili. V smernici o platobných službách sa už ukladajú požiadavky na transparentnosť, ktoré v záujme ich vyššej účinnosti treba podrobnejšie opísať. Vzhľadom na výrazne technický charakter menovej konverzie v rýchlo sa vyvíjajúcom prostredí bude Európsky orgán pre bankovníctvo poverený stanovením regulačných technických predpisov, aby bolo možné lepšie vypracovať postupy týkajúce sa menovej konverzie.

D. Nadväzujúce opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

Táto politika by sa mala preskúmať po troch rokoch, aby sa preverilo, či sa poskytovatelia platobných služieb snažia vynahradiť si stratu príjmov zvýšením ostatných cien a či je do rozsahu pôsobnosti nariadenia potrebné zahrnúť viac transakcií.