Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018PC0447

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ

COM/2018/447 final - 2018/0236 (COD)

V Bruseli6. 6. 2018

COM(2018) 447 final

2018/0236(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2018) 327 final}
{SWD(2018) 328 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Únia od 90. rokov minulého storočia zvyšuje svoje investície do kozmického sektora. Dokonca ešte pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy s novým článkom 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorým sa položili základy jej činnosti v tejto oblasti, Únia úspešne rozvíjala programy EGNOS a Galileo, teda európske programy satelitnej navigácie. Oba tieto programy naďalej prebiehajú 1 , pričom Galileo sa v súčasnosti považuje za kľúčový systém Únie.

V roku 2014 bol k prvým dvom programom doplnený program Copernicus pre pozorovanie Zeme 2 , ktorý vychádza z programu GMES. Nedávno začala Únia uskutočňovať činnosti v medziach rámca pre dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (Space Surveillance and Tracking Support 3 , ďalej aj „SST“). Celkové rozpočtové prostriedky pridelené na všetky činnosti Únie v oblasti vesmíru vrátane výskumu v rokoch 2014 – 2020 predstavovali 12,6 mld. EUR.

Komisia vo svojom oznámení z 26. októbra 2016 s názvom „Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru“ 4 stanovila novú vesmírnu stratégiu pre Európu, ktorá sa zameriava na štyri strategické ciele: maximalizácia prínosov vesmíru pre spoločnosť a hospodárstvo EÚ, podpora rozvoja konkurencieschopného a inovačného európskeho kozmického sektora, posilnenie strategickej autonómie Európy, pokiaľ ide o prístup k vesmíru a jeho využívanie v bezpečnom a chránenom prostredí, a posilnenie úlohy Európy ako globálneho aktéra, ako aj podpora medzinárodnej spolupráce.

Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru bola prijatá vzhľadom na strategický význam kozmického sektora pre Úniu a na potrebu, aby sa európsky kozmický sektor prispôsobil meniacemu sa globálnemu prostrediu. Činnosti v oblasti vesmíru prispievajú k mnohým politikám a strategickým prioritám Únie. Môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri účinnom riešení nových výziev, ako je zmena klímy, udržateľný rozvoj, kontrola hraníc, námorný dozor a bezpečnosť občanov Únie. Nové priority Únie vedú k novým spôsobom rozvoja tohto programu. Pri vývoji kozmických systémov Únie treba sprísniť bezpečnostné požiadavky, aby sa plne využili synergie medzi činnosťami v civilnom sektore a v oblasti bezpečnosti.

Vesmír je však zároveň súčasťou globálneho hodnotového reťazca, ktorý čelí významným zmenám posúvajúcim tradičné hranice kozmického sektora. Takzvaný „New Space“ zásadne mení kozmický sektor, a to nielen z hľadiska technológií, ale aj z hľadiska obchodných modelov. Vesmír priťahuje čoraz viac podnikov a podnikateľov, ktorí niekedy nemajú v tejto oblasti žiadne skúsenosti. Preto je mimoriadne dôležité, aby Únia aktívne podporovala celý kozmický sektor, najmä výskum a vývoj, začínajúce podniky a inkubátory spoločností pôsobiace v kozmickom sektore.

Pokiaľ ide konkrétne o jej programy, Komisia v Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru zdôraznila význam zabezpečenia nepretržitej prevádzky služieb poskytovaných systémami Galileo, EGNOS a Copernicus a prípravy nových generácií týchto služieb s cieľom rozšíriť služby SST a oznámila iniciatívu v oblasti vládnej satelitnej komunikácie „GOVSATCOM“, ktorá bola pôvodne zahrnutá do pracovného programu Komisie na rok 2017. Okrem toho vyzdvihla kľúčovú úlohu partnerstiev medzi Komisiou, členskými štátmi, Agentúrou pre európsky GNSS (globálny systém satelitnej navigácie), Európskou vesmírnou agentúrou a všetkými ostatnými agentúrami a zainteresovanými stranami zapojenými do vykonávania európskej politiky v oblasti kozmického priestoru, pričom zdôraznila, že pre realizáciu vesmírneho programu Únie má rozhodujúci význam zavedenie efektívnych a primeraných riadiacich štruktúr.

Pokiaľ ide o novú iniciatívu GOVSATCOM, v záveroch zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo v decembri 2013, a v rôznych následných záveroch Rady, v Bielej knihe Komisie o budúcnosti Európy, v Rímskej deklarácii lídrov 27 členských štátov a vo viacerých uzneseniach Európskeho parlamentu sa uznalo, že Európa má nedostatočné spôsobilosti v oblasti zabezpečenej satelitnej komunikácie.

Prístup, ktorý Komisia zastávala v oznámení o stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru, potvrdila Rada vo svojich záveroch z 30. mája 2017 5 , ako aj Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. septembra 2017 6 . Rada vo svojich záveroch z 30. mája 2017 predovšetkým nabádala Komisiu a členské štáty, aby sa v prípade potreby naďalej spoliehali na technické know-how Európskej vesmírnej agentúry, ako aj národných vesmírnych agentúr v Európe, vyzvala Komisiu, aby zanalyzovala a posúdila potenciálny vývoj povinností Agentúry pre európsky GNSS a uznala potrebu prípadného vytvorenia silnejších synergií medzi civilným a vojenským využívaním kozmických prostriedkov.

Návrh nariadenia je súčasťou opatrení nadväzujúcich na Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru. Všetky činnosti Únie v tejto vysoko strategickej oblasti sa zlúčia v plne integrovanom vesmírnom programe. Tým sa zabezpečí súdržný rámec pre budúce investície ponúkajúci väčšiu viditeľnosť a flexibilitu. Zlepšenie efektivity v konečnom dôsledku pomôže pri zavádzaní nových služieb opierajúcich sa o kozmické technológie, ktoré budú prínosom pre všetkých občanov EÚ.

Cieľom tohto programu preto je:

poskytovať alebo prispievať k poskytovaniu vysokokvalitných, aktuálnych a v prípade potreby aj bezpečných údajov, informácií a služieb týkajúcich sa vesmíru, a to bez prerušenia a pokiaľ možno na globálnej úrovni, a tým uspokojovať súčasné a budúce potreby a umožňovať plnenie politických priorít Únie vrátane tých, ktoré sa týkajú zmeny klímy a bezpečnosti a obrany,

maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy okrem iného aj prostredníctvom podporovania čo najširšieho možného využívania údajov, informácií a služieb poskytovaných zložkami programu,

posilniť bezpečnosť Únie a jej členských štátov, ako aj jej slobodu konať a strategickú autonómiu, najmä pokiaľ ide o technológie a rozhodovanie založené na dôkazoch,

podporovať úlohu Únie na medzinárodnej scéne ako jedného z popredných aktérov v kozmickom sektore a posilniť jej úlohu pri riešení globálnych výziev a podporovaní globálnych iniciatív, a to okrem iného aj v oblasti zmeny klímy a udržateľného rozvoja.

Návrh nariadenia zahŕňa vhodné opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov.

Návrhom nariadenia sa výrazne zjednodušuje a zefektívňuje súčasné acquis Únie tak, že sa takmer všetky pravidlá, ktoré boli doteraz obsiahnuté v samostatných nariadeniach alebo rozhodnutiach, kombinujú a harmonizujú v jednom texte. Upevňuje sa tým postavenie politiky Únie v oblasti kozmického priestoru, čo je v súlade s ambíciou Únie zohrávať v budúcnosti významnú úlohu globálneho hráča v oblasti vesmíru.

Návrhom sa Únii poskytuje dostatočne veľký rozpočet pre oblasť vesmíru, ktorý jej umožní uskutočňovať rôzne činnosti plánované najmä v súvislosti s pokračovaním a zlepšovaním systémov Galileo, EGNOS, Copernicus a SST, ako aj spustením iniciatívy Govsatcom.

Stanovujú sa v ňom pravidlá riadenia programu, pričom sa objasňujú vzťahy medzi jednotlivými zúčastnenými aktérmi a úloha týchto aktérov, predovšetkým členských štátov, Komisie a Agentúry Európskej únie pre vesmírny program, a zavádza sa jednotný systém riadenia všetkých zložiek tohto programu. Posilňuje sa ním úloha bývalej Agentúry pre európsky GNSS, keďže sa rozširuje rozsah jej úloh v oblasti bezpečnostnej akreditácie tak, aby zahŕňali všetky zložky programu, čo je dôvodom na zmenu názvu tejto agentúry, ktorá sa má stať Agentúrou Európskej únie pre vesmírny program.

A napokon sa týmto návrhom stanovuje a štandardizuje bezpečnostný rámec programu, a to najmä pokiaľ ide o zásady a postupy, ktoré sa majú dodržiavať, a opatrenia, ktoré sa majú prijímať, čo má rozhodujúci význam, keďže ide o akcie týkajúce sa položiek s dvojakým použitím.

V tomto návrhu sa ako dátum začatia uplatňovania stanovuje 1. január 2021 a tento návrh sa predkladá Únii 27 členských štátov v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho zámere vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo Európskej rade doručené 29. marca 2017.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Acquis Únie v oblasti kozmického sektora v súčasnosti zahŕňa tieto nariadenia a rozhodnutia:

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS,

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus,

rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS,

rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje systém Galileo,

rozhodnutie Rady 2014/496/SZBP o aspektoch rozmiestňovania, prevádzky a používania systému Galileo, ktoré majú vplyv na bezpečnosť Európskej únie.

Týmto nariadením sa nahrádzajú a zároveň rušia prvé štyri z uvedených textov. Stanovujú sa v ňom pravidlá spoločné pre všetky zložky programu vrátane zložiek Galileo, EGNOS, Copernicus a SST, ako aj určité pravidlá, ktoré sú osobitné pre každú z týchto zložiek. Pokiaľ ide o nariadenie (EÚ) č. 912/2010, požadované zmeny sú takého charakteru, že sa v záujme jasnosti a zjednodušenia uprednostňuje, aby sa aj tento text zrušil a aby sa pravidlá týkajúce sa novej agentúry, ktorá je nástupkyňou Agentúry pre európsky GNSS, začlenili do navrhovaného nariadenia, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie.

Navrhované nariadenie nijako nemení ani neovplyvňuje rozhodnutie č. 1104/2011/EÚ, ktoré bude naďalej upravovať jednu konkrétnu službu poskytovanú systémom Galileo, a to verejnú regulovanú službu (Public Regulated Service – ďalej aj „PRS“). Uvedené rozhodnutie sa teda bude naďalej uplatňovať súbežne s navrhovaným nariadením a doplní ho o lex specialis vo vzťahu k tejto konkrétnej službe. Okrem toho sa bude naďalej uplatňovať aj rozhodnutie 2014/496/SZBP, ktoré vychádza z článku 28 Zmluvy o Európskej únii („Zmluva o EÚ“).

V kontexte zložiek Galileo a EGNOS sa vo všetkých prípadoch, v ktorých môže zavedenie, prevádzka alebo využívanie týchto zložiek ovplyvňovať bezpečnosť Únie alebo jedného z jej členských štátov, najmä v dôsledku medzinárodnej situácie, ktorá si vyžaduje opatrenia Únie, alebo v prípade ohrozenia prevádzky samotných zložiek alebo ich služieb, uplatňujú postupy stanovené v rozhodnutí 2014/496/SZBP.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Kozmický sektor má mnohé pozitívne účinky presahovania na ďalšie odvetvia hospodárstva. Medzi hlavné ciele stratégie Únie v oblasti kozmického priestoru, ktoré sú náležite zahrnuté do návrhu nariadenia, patria aj maximalizovanie prínosov vesmíru pre blahobyt občanov a prosperitu hospodárstva Únie, podpora vedeckého a technického pokroku, ako aj konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity európskeho priemyslu, a tiež podpora cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Prevádzkovanie kozmických systémov, ako sú EGNOS, Galileo alebo Copernicus, priamo dopĺňa akcie implementované v rámci mnohých iných politík Únie, najmä politiky v oblasti výskumu a inovácií, bezpečnostnej a migračnej politiky, priemyselnej politiky, spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiky rybolovu, oblasti transeurópskych sietí, politiky v oblasti životného prostredia, energetickej politiky a oblasti rozvojovej pomoci.

SST a nová iniciatíva GOVSATCOM zároveň prispejú k dosiahnutiu cieľov stanovených v akčnom pláne v oblasti európskej obrany a globálnej stratégii Európskej únie. Posilnia operačnú schopnosť aktérov v oblasti bezpečnosti a zaručia práva občanov na bezpečnosť, diplomatickú alebo konzulárnu ochranu a ochranu osobných údajov. A napokon sa nimi zlepší účinnosť hlavných politík EÚ, ako napríklad stratégie námornej bezpečnosti, politického rámca pre kybernetickú obranu, politiky pre arktickú oblasť, politiky v oblasti riadenia hraníc a migrácie, humanitárnej pomoci, rybolovu, dopravy a riadenia kritickej infraštruktúry.

Akcie v rámci programu by sa mali primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných podmienok, pričom by sa nemali zameriavať na tie isté oblasti ako súkromné financovanie, vytláčať takéto financovanie a mali by mať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu. Tým sa zabezpečí súlad medzi akciami programu a pravidlami štátnej pomoci EÚ, čím sa predíde neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Právnym základom navrhovaného nariadenia je článok 189 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Únia vypracuje európsku politiku v oblasti kozmického priestoru, a s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov tejto politiky sa Európskemu parlamentu a Rade udeľuje právomoc prijať v súlade s riadnym legislatívnym postupom program.

Keďže nariadenie (EÚ) č. 1285/2013 o GNSS a nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o Agentúre pre európsky GNSS, ktoré sa osobitne zaoberajú systémami Galileo a EGNOS, vychádzajú z článku 172 ZFEÚ (transeurópske siete), je – vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora o voľbe právneho základu a so zreteľom na obsah navrhovaného nariadenia a ciele opatrení, ktoré sú v ňom uvedené – vhodné vychádzať pri navrhovanom nariadení z článku 189 ods. 2 ZFEÚ.

Subsidiarita

Kozmický sektor je sektor špičkových technológií, v ktorom sa mobilizujú značné finančné zdroje a v rôznych oblastiach využívajú pokročilé technológie. Už uvedené ciele navrhovaného nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a to ani tých, ktoré majú v kozmickom sektore vedúce postavenie. Faktom je, že vedecké a technické skúsenosti, ako aj know-how v tejto oblasti sú rozložené do viacerých hospodárskych regiónov Únie a koncentrujú sa aj v Európskej vesmírnej agentúre, čo je medzinárodná organizácia, ktorej členom je väčšina členských štátov EÚ. Z finančného hľadiska možno konštatovať, že úloha vybudovania a prevádzky systémov, ako sú Galileo a Copernicus, ktoré poskytujú služby, o ktoré majú záujem všetky členské štáty Únie, ak nie všetky regióny sveta, je príliš veľká na to, aby ju samostatne uskutočnil len jeden členský štát. Z dôvodov rozsahu a dôsledkov cieľov navrhovaného nariadenia je tieto ciele možné náležite dosiahnuť opatreniami na úrovni Únie.

Proporcionalita

V navrhovanom nariadení sa stanovujú opatrenia, ktoré neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov. Zložky Galileo, EGNOS, Copernicus, SST a GOVSATCOM zodpovedajú potrebám podnikov z Únie a jej občanov. Majú značné pozitívne účinky presahovania na hospodárstvo Únie. Spôsobom, akým sa tieto systémy vyvíjajú, sa má podporiť vykonávanie právnych predpisov EÚ a majú sa čo najlepšie splniť politické priority Únie, a to aj v oblasti zmeny klímy, bezpečnosti a obrany. Podpora kozmického sektora v Únii, najmä prostredníctvom pomoci pre začínajúce podniky alebo v súvislosti s nosnými raketami, prispieva k zachovaniu slobody konania Únie a jej strategickej autonómie z hľadiska technológií, ako aj k rozšíreniu jej medzinárodného dosahu.

Rozpočet pridelený na program navyše nie je vzhľadom na sledované ciele neprimeraný. Sumy potrebné na realizáciu programu boli stanovené na základe viacerých analýz a odhadov vykonaných v rámci posúdenia vplyvu, ako sa opisuje ďalej.

Výber nástroja

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje tento program, sa nielenže výslovne stanovuje v článku 189 ods. 2 ZFEÚ, ale je aj uprednostňovaným nástrojom, ktorým sa programu poskytne udržateľný základ. Výberom tohto právneho nástroja sa totiž zabezpečuje jednotnosť a priame uplatňovanie, ktoré sú potrebné v záujme účinnej implementácie programu, pričom sa tento program zároveň náležite zviditeľňuje a poskytujú sa mu finančné zdroje potrebné na jeho implementáciu.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Pokiaľ ide o Galileo a EGNOS, Komisia podľa článku 34 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013 o GNSS a článku 26 nariadenia (EÚ) č. 912/2010 o Agentúre pre európsky GNSS (GSA) poskytla Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku programov Galileo a EGNOS v polovici obdobia a o činnosti Agentúry pre európsky GNSS. V tejto súvislosti sa v mene Komisie uskutočnila štúdia o hodnotení v polovici obdobia 7 .

Správa o hodnotení v polovici obdobia sa zameriavala na implementáciu programu v období 2014 – 2016. Konštatovalo sa v nej, že programy Galileo a EGNOS vykazujú uspokojivú úroveň efektívnosti a sú na dobrej ceste k dosiahnutiu dlhodobých cieľov na rok 2020 stanovených v nariadení o GNSS. Napriek tomu sa identifikovalo niekoľko nedostatkov v oblasti efektivity a možností zlepšenia, pokiaľ ide o riadenie bezpečnosti v súvislosti s programom Galileo a celkové riadenie programov Galileo a EGNOS.

Pokiaľ ide o riadenie, roky 2014 až 2016 predstavovali dôležité prechodné obdobie, v ktorom sa postupne zavádzali a konsolidovali kľúčové prvky rámca pre riadenie a správu. Ich budúci vývoj bude dôležitým aspektom nadchádzajúcej fázy využívania systému Galileo, a preto sa ním bude treba starostlivo zaoberať.

Pokiaľ ide o riadenie bezpečnosti, v nasledujúcej fáze bude sa treba osobitne venovať tomu, aby rada pre bezpečnostnú akreditáciu a jej zamestnanci boli nezávislí od prevádzkových činností týkajúcich sa systémov Galileo a EGNOS.

Pokiaľ ide o finančné záležitosti, Galileo aj EGNOS sa od konca roka 2016 implementovali v medziach rozpočtu stanoveného v nariadení o GNSS (7 071 mil. EUR), pričom sa nezaznamenalo žiadne celkové prekročenie nákladov.

Čo sa týka súdržnosti s ďalšími politikami EÚ, v rámci samotných programov a s inými programami GNSS, Galileo aj EGNOS vykázali vysokú mieru súdržnosti.

A napokon, Agentúra pre európsky GNSS prostredníctvom účinného vykonávania základných aj delegovaných úloh úspešne splnila svoje ciele týkajúce sa pokroku systémov Galileo a EGNOS a rozvoja odberateľského trhu. Musela však čeliť určitým ťažkostiam v súvislosti s najímaním vhodných pracovníkov.

Pokiaľ ide o Copernicus, Komisia v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 377/2014 o programe Copernicus poskytla Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie dosahovania cieľov všetkých úloh financovaných programom Copernicus v polovici obdobia, a to na úrovni ich výsledkov a vplyvov, ich európskej pridanej hodnoty a efektívnosti využívania zdrojov. V mene Komisie sa uskutočnila štúdia o hodnotení v polovici obdobia.

Hodnotenie v polovici obdobia sa týkalo rokov 2014 – 2016. Konštatovalo sa v ňom, že program Copernicus je „na dobrej ceste, keďže už splnil určité dôležité očakávania, pokiaľ ide o podporu autonómie Európy pri poskytovaní kvalitných a užitočných údajov a jeho využívanie veľkým počtom používateľov, a to tak na inštitucionálne, ako aj na komerčné účely“.

Boli zdôraznené aj ďalšie výrazné pozitíva programu Copernicus, ako napríklad politika otvoreného prístupu k údajom, opatrenia na podporu využívania zo strany súkromného sektora, konkrétne hospodárske prínosy, dobrá miera vnútornej súdržnosti a súdržnosti s inými akciami EÚ, vynikajúce plnenie rozpočtu v medziach rozpočtu stanoveného v nariadení a dobrá spolupráca interne v rámci Komisie aj s členskými štátmi.

Pokiaľ ide o konkrétne získané poznatky, bezprecedentný úspech programu a objem údajov z neho viedli k dvom hlavným zisteniam:

i)treba zlepšiť distribúciu údajov a prístup k nim: vzhľadom na veľmi vysoký počet registrovaných používateľov treba zlepšiť komunikačné aspekty, distribúciu údajov a prístup k nim, ako aj sťahovanie údajov.

ii)treba posilniť začlenenie údajov z vesmíru do iných oblastí politiky a hospodárskych odvetví, a to prostredníctvom väčšieho zamerania sa na využívanie zo strany používateľov: Copernicus využívajú komunity používateľov z tradičného vesmírneho sektora, avšak na to, aby oslovil ďalších potenciálnych používateľov mimo tohto sektora treba vyvinúť ďalšie úsilie.

V prípade SST Komisia prijala 3. mája 2018 správu o vykonávaní rámca na podporu SST (2014 – 2017) [COM(2018) 256]. V správe sa konštatovalo, že SST Európskej únie poskytuje výsledky pre všetky akcie a tri služby a vytvára pridanú hodnotu EÚ, v záujme zlepšenia účinnosti sa však musí ďalej vyvíjať. V sprievodnom posúdení vplyvu sa v reakcii na odporúčania uvedené v správe uvádzajú štyri otázky, ktoré treba riešiť, aby bolo v nasledujúcich rokoch možné zintenzívniť implementáciu:

i)zlepšiť autonómiu služieb SST Európskej únie prostredníctvom modernizácie snímačov SST, vývoja nových snímačov a vytvorenia európskeho katalógu kozmických objektov SST.

ii)podporovať európsky rozmer SST Európskej únie odstránením zbytočnej duplicity medzi vnútroštátnymi operačnými strediskami SST a vyžadovaním špecializácie na základe najlepších výsledkov.

iii)zmeniť rozhodovaciu štruktúru využívaním kvalifikovanej väčšiny a vytvorením spoločného koordinačného tímu, ktorý bude zabezpečovať dohľad nad technickými prácami.

iv)preskúmať mechanizmus financovania zavedením programu s jedným rozpočtovým riadkom a dlhodobým výhľadom.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Táto iniciatíva vychádza aj z rozsiahlych verejných konzultácií a seminárov s cieľom získať názory všetkých relevantných zainteresovaných strán (výrobného odvetvia, členských štátov, výskumných pracovníkov atď.), konkrétne:

·v roku 2016: Komisia uskutočnila pred prijatím Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru rozsiahlu verejnú konzultáciu týkajúcu sa všetkých vesmírnych aspektov vrátane programov, ktoré sa v súčasnosti navrhujú v medziach budúceho viacročného finančného rámca.

·v rokoch 2015 – 2016: uskutočnili sa dve cielené konzultácie týkajúce sa aspektov kozmického výskumu, pričom sa získali aj stanoviská členských štátov, významných odvetvových združení a výskumných organizácií.

·v rokoch 2015 – 2017: na úrovni expertov sa uskutočnili početné špecializované semináre, stretnutia a vypracovali správy s cieľom konzultovať so zainteresovanými stranami o: i) rozvoji systémov Copernicus a Galileo; ii) osobitných potrebách výrobného odvetvia; iii) osobitných potrebách v oblasti vládnej satelitnej komunikácie; iv) osobitných potrebách vo vzťahu k získavaniu informácií o situácii vo vesmíre vrátane SST, vesmírneho počasia a objektov v blízkosti Zeme.

·V rokoch 2016 – 2017 sa v rámci posúdenia vplyvu budúceho programu GOVSATCOM prostredníctvom dvojstranných kontaktov a plenárnych zasadnutí uskutočnili cielené konzultácie so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami – členskými štátmi ako poskytovateľmi a používateľmi GOVSATCOM, inštitúciami a agentúrami EÚ a výrobným odvetvím vrátane výrobcov satelitov, operátorov a MSP. Väčšina členských štátov a výrobné odvetvie jednoznačne podporujú program a jeho ciele. Do návrhu sa zahrnuli odporúčania zainteresovaných strán, ktoré sa týkali najmä silnej bezpečnosti, agregácie dopytu, závislosti od vnútroštátnych a komerčných dodávateľov, synergií medzi civilným a vojenským sektorom a modulárneho prístupu zameraného na služby.

Z rozsiahlej verejnej konzultácie, ktorú Komisia uskutočnila pred prijatím Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru v roku 2016, vyplynuli nasledujúce kľúčové závery:

V prípade programov Galileo a EGNOS zainteresované strany vyjadrili celkovo dostatočnú úroveň spokojnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie logiky zásahov EÚ a výsledky programov dosiahnuté v období hodnotenia.

Ich účinnosť bola obzvlášť zjavná pri výsledkoch vesmírneho segmentu systému Galileo a pri konsolidácii stability a vysokej výkonnosti poskytovania služieb systému EGNOS s deklaráciou služby LPV-200 a poskytovaním služieb APV-I na 98,98 % pevninskej plochy členských štátov EÚ a Nórska a Švajčiarska. Zainteresované strany sa však napriek tomu domnievajú, že v záujme efektívnosti riadenia by bolo prospešné znížiť ich zložitosť, ktorá často vedie k zdvojenému úsiliu a oneskoreniam. Zainteresované strany sa okrem toho domnievajú, že riadenie by sa malo v budúcnosti, keď systém Galileo prejde do fázy využívania, prispôsobiť.

V prípade programu Copernicus sa za výrazné pozitívum považuje politika otvoreného prístupu k údajom. Používatelia oceňujú pri službách programu Copernicus relevantnosť a dostupnosť produktov, ako aj včasnosť dodávania. Pri koordinácii zložky in situ sa dosiahli dobré výsledky – zvýšil sa počet používateľov a vytvoril sa širší katalóg súborov údajov. Väčší dôraz je však treba klásť na rozvoj zložky in situ programu Copernicus a využívanie relevantných súborov údajov in situ, pričom treba získať pridanú hodnotu integráciou rôznych zdrojov údajov získaných pozorovaním Zeme. Riadenie programu Copernicus sa považuje za efektívne. Treba však zlepšiť prístup k údajom in situ. Dosiahnutiu plného potenciálu služieb systému Copernicus bránia nedostatky, pokiaľ ide o dostupnosť údajov in situ.

Ciele programu Copernicus sú stále primerané, no zainteresované strany uviedli, že by sa mali riešiť aj ďalšie (napr. antropogénne emisie CO2, zaistenie dodržiavania predpisov v oblasti ochrany životného prostredia a klímy 8 , polárne oblasti, zachovávanie kultúrneho dedičstva atď.). Zároveň uviedli, že by sa mohol zlepšiť prístup k údajom zo satelitov Sentinel a integrácia rôznych zdrojov údajov.

Pokiaľ ide o únijný rozmer programu, zainteresované strany sa jednoznačne zhodli na tom, že je potrebné zaistiť kontinuitu opatrení EÚ, a konštatovali, že zastavenie alebo zrušenie existujúcej intervencie EÚ by malo pre Galileo, EGNOS a Copernicus také závažné dôsledky, že by to mohlo ohroziť celý program.

Získavanie a využívanie expertízy

Vypracovali sa osobitné správy:

·ako už bolo uvedené, externí dodávatelia uskutočnili a 23. júna 2017 predložili štúdiu o hodnotení v polovici obdobia. Táto štúdia bola východiskom pre správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stave programov Galileo a EGNOS a zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorou sa splnili požiadavky stanovené v článku 34 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013 o GNSS a článku 26 nariadenia (EÚ) č. 912/2010 o Agentúre pre európsky GNSS.

·v prvom štvrťroku 2018 sa uskutočnila štúdia o vplyvoch financovania poskytovaného programom Galileo a EGNOS.

·ako už takisto bolo uvedené, externí dodávatelia uskutočnili a 23. júna 2017 predložili štúdiu o hodnotení programu Copernicus v polovici obdobia. Táto štúdia bola východiskom pre správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stave programu Copernicus, ktorou sa splnila požiadavka stanovená v článku 32 nariadenia (EÚ) č. 377/2014 o programe Copernicus.

·v januári 2018 externí dodávatelia uskutočnili štúdiu o sociálno-ekonomických prínosoch programu Copernicus.

·v máji 2018 externí dodávatelia uskutočnili štúdiu o vplyvoch, nákladoch a prínosoch vývoja SST 9 .

·V prípade GOVSATCOM sa Komisia opierala o skupinu expertov z členských štátov, Európskej vesmírnej agentúry a Európskej obrannej agentúry. Skupina vypracovala dokument GOVSATCOM High-Level Civil-Military User Needs (Potreby civilných a vojenských používateľov vládnej satelitnej komunikácie na vysokej úrovni), sprevádzala vypracovanie hodnotenia vplyvu vrátane štúdie hodnotenia vplyvu GOVSATCOM uskutočnenej PwC a zverejnenej vo februári 2018 a poskytla Komisii odborné poradenstvo v otázkach satelitnej komunikácie. Ďalšie odborné poradenstvo počas konzultácií so zainteresovanými stranami poskytli vnútroštátne správne orgány a výrobné odvetvie.

·Uskutočnili sa aj ďalšie štúdie týkajúce sa konkrétnych otázok (napr. prístupu do vesmíru).

Všetky štúdie sú verejne dostupné v kníhkupectve EU Bookshop.

Posúdenie vplyvu

Komisia v súlade so svojou politikou „lepšej právnej regulácie“ vykonala posúdenie vplyvu v súvislosti so stanovením Vesmírneho programu Únie.

Posúdenie vplyvu vychádzalo z troch špecifických cieľov:

·zabezpečenie kontinuity existujúcich kozmických infraštruktúr a služieb a rozvoj nových alebo zdokonalených infraštruktúr a služieb;

·podpora inovačného európskeho kozmického sektora a

·zachovanie možnosti autonómneho prístupu do vesmíru pre EÚ vďaka nezávislému výrobnému odvetviu EÚ, garantovanému prístupu k údajom z vesmíru a súvisiacim službám EÚ a ich bezpečnému a zabezpečenému využívaniu.

V súvislosti s financovaním programu sa posudzovali dve možnosti.

„Základný scenár“ spočíval v znížení súčasného rozpočtu (-15 %) vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ. Navrhovaný scenár pozostával zo stálej úrovne financovania, ktorá by sa v porovnaní so súčasným rozpočtom zvýšila o 50 %.

Základný scenár sa nepovažoval z hľadiska dosiahnutia ambicióznych cieľov politiky Únie v oblasti kozmického priestoru stanovených v Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru za dostatočný. V prípade systému Galileo by zníženie súčasného rozpočtu viedlo k postupnému zhoršovaniu jeho infraštruktúr a služieb a k definitívnemu ukončeniu jeho činnosti v nasledujúcich desaťročiach. EGNOS by zostal v prevádzke, ale nemohol by podporovať systém Galileo, ako sa stanovuje v nariadení o GNSS. Podobné dôsledky by sa dali očakávať v prípade programu Copernicus, keďže celá architektúra systému Copernicus by sotva mohla pokračovať, nehovoriac už o dosiahnutí prípadného zdokonalenia, pretože existujúce satelity by nebolo možné po konci životnosti na obežnej dráhe úplne nahradiť.

Navrhovaným scenárom by sa zabezpečila kontinuita prevádzky a poskytovania služieb, sústavy 30 satelitov systému Galileo a technologický vývoj, čo by prispelo k zavedeniu druhej generácie a podporilo rozkvet trhov s aplikáciami. Stála úroveň financovania programu Copernicus by umožnila, aby si Únia zachovala autonómiu a udržala vedúce postavenie v oblasti monitorovania životného prostredia, riadenia núdzových situácií a podpory bezpečnosti hraníc a námornej bezpečnosti a vybudovala v odberateľskom odvetví dostatočnú dôveru, pokiaľ ide o využívanie a integrovanie údajov a informácií z programu Copernicus na základe jeho existujúcej infraštruktúry a služieb.

Očakáva sa, že kontinuita systémov Galileo, EGNOS, Copernicus a SST zabezpečená poskytnutím dostatočných rozpočtových zdrojov bude mať značné sociálno-ekonomické a environmentálne prínosy vrátane vytvárania nových pracovných miest. Koncoví používatelia budú mať priamy úžitok z rôznych nových aplikácií, ktoré zlepšia spôsob, akým ľudia cestujú, pracujú a komunikujú. Očakáva sa, že občania budú mať prospech z modernizovaných služieb v oblasti dopravy šetrných k životnému prostrediu, ktoré povedú k efektívnejšiemu a menej znečisťujúcemu riadeniu dopravy. Efektívnejšie záchranné služby zabezpečia lepšiu a rýchlejšiu reakciu v prípadoch núdze, zatiaľ čo využívanie moderných aplikácií GNSS v poľnohospodárstve spolu s údajmi získanými pozorovaním Zeme zabezpečí udržateľnejšiu dostupnosť potravín.

V súvislosti s GOVSATCOM sa vykonalo úplné samostatné posúdenie vplyvu. Výbor pre kontrolu regulácie vydal 29. septembra 2017 kladné stanovisko. V tomto posúdení sa analyzoval základný scenár a štyri možnosti politiky, ktoré majú spoločný súbor základných prvkov vrátane spoločných bezpečnostných požiadaviek, synergie vytvorené vďaka agregácii dopytu na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, koordináciu ponuky, súdržnosť medzi civilným a vojenským sektorom, úspory z rozsahu a zvýšenie efektívnosti, posilnenie autonómie Únie a konkurencieschopnosti jej priemyslu. Uvedené štyri možnosti sa líšia na strane ponuky, pričom sa pri nich využívajú vnútroštátne alebo komerčné kapacity a služby satelitnej komunikácie, alebo ich kombinácia. Líšia sa aj v súvislosti s možným budúcim nadobudnutím kozmickej infraštruktúry, či už prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva alebo formou prostriedkov plne vlastnených EÚ.

Zvolenou možnosťou sa optimalizujú výhody jednotlivých možností, rešpektuje sa subsidiarita a zohľadňujú sa odporúčania zainteresovaných strán. Združovanie používateľov z civilného a vojenského sektora na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, financovanie služieb z rozpočtu programu a využívanie vnútroštátnych a bezpečnostne akreditovaných komerčných prostriedkov umožní rýchly začiatok prevádzky GOVSATCOM a zvýši jej flexibilitu a rozsah. Čo sa týka prípadného vývoja budúcej kozmickej infraštruktúry, za najlepšie riešenie sa považujú nákladovo efektívne verejno-súkromné partnerstvá. Nevyhnutné je centrum vlastnené EÚ a jednotné bezpečnostné požiadavky.

Návrh znenia posúdenia vplyvu programu (okrem GOVSATCOM, na ktoré sa vzťahuje samostatné posúdenie vplyvu) bol 11. apríla 2018 predložený výboru pre kontrolu regulácie. Výbor pre kontrolu regulácie vydal 13. apríla 2018 negatívne stanovisko. Návrh posúdenia sa následne značne prepracoval s cieľom zohľadniť odporúčania na zlepšenie týkajúce sa najmä:

·jasnejšieho opisu výziev, ktorým program čelí, vrátane lepšieho opisu pôvodu výziev (politické výzvy, globálne výzvy, výzvy na základe poznatkov získaných z existujúcich programov),

·jasnejších väzieb medzi týmito výzvami a špecifickými cieľmi programu,

·jasnejšieho opisu priorít programu a ich väzby na výzvy a ciele,

·objasnenia zmien v riadení programu,

·doplňujúcich informácií o rozpočtových prostriedkoch pridelených na hlavné činnosti.

Druhá verzia návrhu bola výboru pre kontrolu regulácie zaslaná 25. apríla 2018. Výbor vydal 3. mája 2018 kladné stanovisko s odporúčaním, aby sa správa ďalej zlepšila v dvoch kľúčových ohľadoch. V súlade s pokynom, aby sa tieto pripomienky zohľadnili ešte pred začiatkom konzultácie medzi útvarmi, bol návrh správy následne zmenený, a to najmä v týchto ohľadoch:

·lepší opis rozdelenia zodpovedností medzi Agentúrou Európskej únie pre vesmírny program a Komisiou,

·doplňujúce vysvetlenie k rozpočtu pridelenému na zabezpečenie kontinuity a nové činnosti,

·lepšie rozlíšenie medzi všeobecnými cieľmi a špecifickými cieľmi.

Výbor pre kontrolu regulácie vydal 3. mája 2018 kladné stanovisko k návrhu posúdenia vplyvu.

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Ako už bolo vysvetlené, navrhované nariadenie má za cieľ značne zjednodušiť platné právne predpisy, a to tak, že skonsoliduje kľúčové zložky Vesmírneho programu Únie do jedného textu a nahradí tri nariadenia Európskeho parlamentu a Rady a jedno rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorými sa v súčasnosti tieto zložky upravujú.

Základné práva

Navrhované nariadenie obsahuje bežné ustanovenia o ochrane osobných údajov a súkromia. Konkrétne sa v ňom stanovuje, že každé spracovanie osobných údajov v rámci vykonávania úloh a činností stanovených týmto nariadením vrátane činnosti Agentúry Európskej únie pre vesmírny program sa vykonáva v súlade s platným právom v oblasti ochrany osobných údajov.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Príspevok Únie na tento program bude od roku 2021 predstavovať 16 mld. EUR v bežných cenách.

Väčšina rozpočtu sa bude vďaka dohodám o príspevku uzatvoreným s poverenými subjektmi plniť v rámci nepriameho riadenia.

Odhad nákladov na program je výsledkom rozsiahlych analýz, ktoré vychádzajú zo skúseností Komisie získaných pri riadení existujúcich akcií (Galileo, EGNOS, Copernicus a SST), z prípravných štúdií a konzultácií so zainteresovanými stranami v súvislosti s GOVSATCOM. Odborné znalosti, ktoré Komisia získala, sú podstatným faktorom pri zabezpečovaní kontinuity akcií. Odhadované požiadavky na ľudské zdroje, uvedené vo finančnom výkaze pripojenom k tomuto nariadeniu, odrážajú túto potrebu kontinuity odborných znalostí.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

V navrhovanom nariadení sa stanovuje, že program má implementovať Komisia prostredníctvom pracovných programov uvedených v [článku 108] nariadenia o rozpočtových pravidlách, pričom sa majú zohľadňovať meniace sa potreby používateľov a technologický vývoj.

Vykonávanie navrhovaného nariadenia sa má monitorovať viacerými spôsobmi.

Po prvé, Komisia každý rok podá Európskemu parlamentu a Rade správu o implementácii programu. V správe uvedie informácie týkajúce sa riadenia rizík, celkových nákladov, ročných prevádzkových nákladov, výsledkov výziev na predkladanie ponúk, príjmov, harmonogramu a výsledkov.

Po druhé, na účely monitorovania implementácie programu a dosahovania cieľov stanovených v nariadení sa majú vymedziť ukazovatele výkonnosti, pričom prijímatelia finančných prostriedkov Únie budú povinní poskytovať príslušné informácie. Zároveň bude potrebné zhromažďovať údaje o využívaní výsledkov výskumu a inovácie, a to aj prostredníctvom monitorovania finančných prostriedkov pridelených na využívanie výsledkov výskumu a inovácií, predovšetkým z programu Európsky horizont.

Po tretie, program sa má hodnotiť aspoň raz za štyri roky. Tieto hodnotenia sa majú vykonávať v primeranom čase, tak aby bolo možné prijať príslušné rozhodnutia.

Hodnotenia sa budú vykonávať v súlade s odsekmi 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 10 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politík by mali poskytovať základ pre posúdenie vplyvu možností ďalších opatrení. Pri hodnoteniach sa posúdia účinky programu v praxi na základe ukazovateľov/cieľov programu a uskutoční sa podrobná analýza toho, do akej miery sa program môže považovať za relevantný, účinný, efektívny, poskytujúci dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a v súlade s ostatnými politikami EÚ. V rámci týchto hodnotení sa na základe získaných poznatkov identifikujú všetky nedostatky/problémy alebo akýkoľvek potenciál na ďalšie zlepšenie akcií alebo ich výsledkov a na maximalizáciu ich využívania/vplyvu.

Komisia oznámi závery hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Navrhované nariadenie pozostáva z 12 hláv.

Hlava I zahŕňa všeobecné ustanovenia, ktorými sa okrem iného stanovuje predmet nariadenia, zložky programu, ciele uvedeného programu a zásada vlastníctva majetku vytvoreného alebo vyvinutého v rámci programu zo strany Únie.

V hlave II sa stanovujú rozpočtové príspevky a rozpočtové mechanizmy programu.

V hlave III sa stanovujú finančné ustanovenia vzťahujúce sa na program. V súvislosti s verejným obstarávaním je vzhľadom na zložitosť a špecifiká zmlúv, ktoré sa majú uzatvoriť v kozmickom sektore, potrebné stanoviť opatrenia týkajúce sa vykonávania nariadenia o rozpočtových pravidlách. Finančné ustanovenia musia zároveň umožňovať splnenie rôznych potrieb jednotlivých zložiek programu a využitie celej škály foriem spolupráce a partnerstiev medzi zainteresovanými stranami.

Hlava IV sa týka riadenia programu. Podrobne sa v nej opisuje úloha, ktorú majú zohrávať štyria hlavní aktéri, konkrétne Komisia, Agentúra Európskej únie pre vesmírny program, Európska vesmírna agentúra a členské štáty, a vzťahy medzi týmito rôznymi aktérmi.

Hlava V sa zaoberá bezpečnosťou, ktorá je obzvlášť dôležitá vzhľadom na strategický charakter viacerých zložiek programu a väzby medzi vesmírom a bezpečnosťou. Vysoká úroveň bezpečnosti sa musí zabezpečiť a zachovať zavedením účinných opatrení v oblasti riadenia, ktoré sú vo veľkej miere založené na skúsenostiach členských štátov a na skúsenostiach, ktoré Komisia získala v posledných rokoch. Program okrem toho musí, podobne ako každý program so strategickým rozmerom, prejsť nezávislou bezpečnostnou akreditáciou na základe príslušných noriem v tejto oblasti.

Hlava VI sa týka systémov Galileo a EGNOS. Tieto ustanovenia sú vo veľkej miere založené na príslušných ustanoveniach nariadenia (EÚ) č. 1285/2013 o GNSS, ale v prípade potreby boli aktualizované a prispôsobené, berúc okrem iného do úvahy, že tieto dva systémy sú v súčasnosti v prevádzke a stali sa prvkami zastrešujúceho vesmírneho programu Únie.

Hlava VII sa týka systému Copernicus. Táto hlava obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú veľmi podobné ustanoveniam súčasného nariadenia (EÚ) č. 377/2014 o programe Copernicus, pričom však odrážajú určitý významný vývoj systému zameraný na spracovanie a správu údajov a vytvorenie zastrešujúceho právneho rámca.

V hlave VIII sa uvádzajú podrobnosti o ostatných zložkách Vesmírneho programu Únie, najmä SST a GOVSATCOM. Zatiaľ čo ustanovenia o SST sú založené na ustanoveniach, ktoré už sú stanovené v rozhodnutí č. 541/2014/EÚ, oddiel o GOVSATCOM je úplne nový.

Hlavou IX sa mení názov Agentúry pre európsky GNSS na Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a menia sa niektoré z prevádzkových pravidiel agentúry, ktoré sú v súčasnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 912/2010. Tieto zmeny odrážajú najmä novú úlohu, ktorá bola pridelená agentúre, ktorej úlohy sa rozširujú tak, aby mohli prípadne zahŕňať všetky zložky Vesmírneho programu Únie.

V hlavách X, XI a XII stanovujú rôzne ustanovenia, ustanovenia o delegovaní a vykonávacie opatrenia, ako aj záverečné ustanovenia.

Zohľadňovanie problematiky klímy

V návrhu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ktorý predložila Komisia, sa stanovuje ambicióznejší cieľ, pokiaľ ide o zohľadňovanie problematiky klímy vo všetkých programoch EÚ, pričom sa má vo všeobecnosti dosiahnuť to, aby 25 % výdavkov EÚ prispievalo k cieľom v oblasti klímy. Príspevok tohto programu k splneniu tohto celkového cieľa sa bude sledovať prostredníctvom systému klimatických markerov EÚ na primeranej úrovni členenia vrátane použitia presnejších metodík, ak sú k dispozícii. Komisia bude naďalej každoročne predkladať informácie o viazaných rozpočtových prostriedkoch v súvislosti s ročným návrhom rozpočtu.

S cieľom podporiť plné využitie potenciálu programu prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy sa Komisia bude počas celého procesu prípravy, implementácie, preskúmania a hodnotenia programu snažiť identifikovať relevantné akcie.

2018/0236 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 189 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Kozmické technológie, údaje z vesmíru a súvisiace služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov a zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane mnohých strategických záujmov. Kozmický priemysel Únie je už teraz jedným z najkonkurencieschopnejších na svete. Vstup nových hráčov a vývoj nových technológií však zásadne menia tradičné priemyselné modely. Preto je nevyhnutné, aby Únia zostala jedným z popredných hráčov na medzinárodnej scéne a mala v oblasti vesmíru značnú slobodu konania, podnecovala vedecký a technický pokrok a podporovala konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť výrobných odvetví Únie, ktoré patria do kozmického sektora, a to najmä malých a stredných, začínajúcich a inovačných podnikov.

(2)Vývoj kozmického sektora je historicky spätý s bezpečnosťou. Zariadenia, komponenty a nástroje, ktoré sa používajú v kozmickom sektore, sú v mnohých prípadoch položkami s dvojakým použitím. Preto by sa mali využiť možnosti, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov.

(3)Únia od konca 90. rokov minulého storočia rozvíja vlastné iniciatívy a programy v oblasti vesmíru, konkrétne európsku prekryvnú službu geostacionárnej navigácie (EGNOS) a následne programy Galileo a Copernicus, ktoré reagujú na potreby občanov Únie a požiadavky vyplývajúce z verejných politík. Treba zaistiť nielen kontinuitu týchto iniciatív, ale aj ich zlepšenie, aby naďalej zostali v popredí, pokiaľ ide o vývoj nových technológií a transformácie v digitálnej oblasti a oblasti informačných a komunikačných technológií, napĺňali novovznikajúce potreby používateľov a boli schopné plniť politické priority týkajúce sa napríklad zmeny klímy vrátane monitorovania zmien v Arktíde, bezpečnosti a obrany.

(4)Únia sa musí postarať o to, aby mohla slobodne konať, mala autonómny prístup do vesmíru a mohla ho bezpečne využívať. Preto je nevyhnutné, aby si zachovala autonómny, spoľahlivý a nákladovo efektívny prístup do vesmíru, najmä pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru a technológie, verejnú bezpečnosť a bezpečnosť Únie a jej členských štátov. Komisia by preto mala mať v súlade s ustanoveniami článku 189 ods. 2 zmluvy možnosť združovať služby vynášania na obežnú dráhu na európskej úrovni, a to tak pre vlastné potreby, ako aj, na základe ich žiadosti, pre potreby iných subjektov vrátane členských štátov. Je takisto zásadne dôležité, aby Únia aj naďalej mala moderné, efektívne a flexibilné zariadenia vypúšťacej infraštruktúry. Komisia by mala zvážiť spôsoby, akými by sa takéto zariadenia dali podporiť nad rámec opatrení prijímaných členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou. Najmä v prípadoch, keď je potrebná údržba alebo modernizácia pozemnej infraštruktúry nevyhnutnej na vynášanie na obežnú dráhu v súlade s potrebami programu, by malo byť v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a v prípadoch, keď možno stanoviť jednoznačnú pridanú hodnotu EÚ, možné čiastočne financovať takéto úpravy v rámci tohto programu, aby sa zlepšila jeho nákladová efektívnosť.

(5)V záujme posilnenia konkurencieschopnosti kozmického priemyslu Únie a zvýšenia kapacít, pokiaľ ide o navrhovanie, budovanie a prevádzkovanie jej vlastných systémov, by Únia mala podporovať vytváranie, rast a rozvoj celého kozmického priemyslu. Vznik modelu napomáhajúceho podnikaniu a inováciám by sa malo na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni podporiť aj zriadením vesmírnych centier spájajúcich kozmický sektor, digitálny sektor a používateľské sektory. Únia by mala podporovať expanziu vesmírnych spoločností so sídlom v Únii, aby im pomohla uspieť, a to aj tým, že ich bude podporovať pri prístupe k rizikovému financovaniu, keďže podniky, ktoré začínajú podnikať v oblasti vesmíru, nemajú v rámci Únie dostatočný prístup k súkromnému kapitálu, a vytváraním inovatívnych partnerstiev (prístup prvej zmluvy).

(6)Vesmírny program Únie (ďalej aj „program“) má vzhľadom na svoj rozsah a potenciál pomôcť pri riešení globálnych výziev výrazný medzinárodný rozmer. Komisii by sa preto malo umožniť, aby v mene Únie riadila a koordinovala činnosti na medzinárodnej scéne, predovšetkým s cieľom brániť záujmy Únie a jej členských štátov na medzinárodných fórach, okrem iného aj v oblasti frekvencií, propagovala technológie Únie a jej priemysel a podporovala spoluprácu v oblasti odbornej prípravy, majúc na pamäti potrebu zaistiť reciprocitu práv a povinností jednotlivých strán. Je mimoriadne dôležité, aby Únia bola zastúpená Komisiou v orgánoch medzinárodného programu Cospas-Sarsat alebo v príslušných odvetvových orgánoch OSN vrátane Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, ako aj Svetovej meteorologickej organizácie.

(7)Komisia by súčasne s členskými štátmi a vysokým predstaviteľom mala podporovať zodpovedné správanie vo vesmíre, pričom by mala preskúmať možnosť pristúpenia k príslušným dohovorom OSN.

(8)Tento program má podobné ciele ako iné programy Únie, najmä program Európsky horizont, Fond InvestEU, Európsky obranný fond a fondy podľa nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie]. Preto by sa malo naplánovať kumulatívne financovanie z týchto programov za predpokladu, že sa skutočne vzťahujú na rovnaké nákladové položky, a to najmä prostredníctvom opatrení na doplnkové financovanie z programov Únie, pri ktorých to spôsoby riadenia umožňujú – buď následne, striedavo, alebo prostredníctvom kombinácie fondov –, ako aj opatrení na spoločné financovanie akcií, ktoré podľa možnosti umožňuje inovatívne partnerstvá a operácie kombinovaného financovania. Komisia by preto mala počas implementácie programu podporovať synergie s ďalšími súvisiacimi programami Únie, ktoré by podľa možnosti umožnili využívanie prístupu k rizikovému financovaniu, inovatívnym partnerstvám, kumulatívnemu alebo kombinovanému financovaniu.

(9)Politické ciele tohto programu budú patriť aj medzi oblasti oprávnené na financovanie a investície prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky Fondu InvestEU, a to najmä v rámci jeho segmentov politiky v oblasti udržateľnej infraštruktúry a výskumu, inovácie a digitalizácie. Finančná podpora by sa mala primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných podmienok, pričom akcie by sa nemali zameriavať na tie isté oblasti ako súkromné financovanie, vytláčať takéto financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu.

(10)Koherentnosť a synergie medzi programom Európsky horizont a týmto programom prispejú k vytvoreniu konkurencieschopného a inovatívneho európskeho kozmického sektora; zvýšia autonómiu Európy pri prístupe do vesmíru a jeho využívaní v bezpečnom a chránenom prostredí a posilnia úlohu Európy ako globálneho aktéra. Prelomové riešenia v rámci programu Európsky horizont budú podporené údajmi a službami, ktoré výskumnej a inovačnej komunite poskytne tento program.

(11)Je dôležité, aby Únia bola vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku vytvoreného alebo vyvinutého na základe verejného obstarávania, ktoré financuje v rámci svojho vesmírneho programu. Aby sa zaistilo, že sa budú v plnej miere dodržiavať všetky základné práva spojené s vlastníctvom, mali by sa uzavrieť potrebné dohody so všetkými existujúcimi vlastníkmi. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, že Únia v súlade s týmto nariadením a pokiaľ sa to na základe individuálneho posúdenia bude považovať za vhodné, sprístupní tento majetok tretím stranám alebo im umožní s nim nakladať.

(12)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre tento program, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení.

(13)Vzhľadom na dôležitosť riešenia zmeny klímy v súlade so záväzkom EÚ plniť Parížsku dohodu a ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja prispeje tento program k akciám v oblasti klímy a k splneniu celkového cieľa vynakladať na podporu klimatických cieľov 25 % výdavkov z rozpočtu EÚ. Počas prípravy a implementácie programu sa určia relevantné akcie, ktoré sa prehodnotia v kontexte príslušných hodnotení a procesov preskúmania.

(14)Všetky príjmy vytvorené programom by mali pripadnúť Únii, aby sa čiastočne vykompenzovali investície, ktoré už uskutočnila, a mali by sa použiť na podporu cieľov programu. Z rovnakého dôvodu by malo byť možné stanoviť v zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora mechanizmus rozdeľovania príjmov.

(15)Keďže program Únie je v zásade financovaný Úniou, mali by byť zmluvy na verejné obstarávanie uzatvárané v rámci tohto programu v súlade s predpismi Únie. V tejto súvislosti by mala byť Únia zároveň zodpovedná za vymedzenie cieľov, ktoré sa majú sledovať v súvislosti s verejným obstarávaním.

(16)Program Únie sa opiera o zložité technológie, ktoré sa neustále menia. Spoliehanie sa na takéto technológie prináša neistotu a riziko, pokiaľ ide o verejné zákazky zadávané v rámci tohto programu, keďže takéto zákazky zahŕňajú dlhodobé záväzky vo vzťahu k zariadeniam alebo službám. Preto sú okrem pravidiel stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách potrebné osobitné opatrenia týkajúce sa verejných zákaziek. Malo by byť teda možné uzatvoriť zmluvu vo forme zmluvy rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok alebo stanoviť minimálny podiel subdodávateľského plnenia. A napokon, vzhľadom na neistotu súvisiacu s technológiami, ktorá je príznačná pre zložky programu, nemôžu byť ceny v rámci zmlúv vždy dopredu presne stanovené, a preto by malo byť možné uzatvoriť zmluvy bez uvedenia presnej a konečnej ceny, ktoré by obsahovali doložky na ochranu finančných záujmov Únie.

(17)V záujme splnenia cieľov programu je dôležité, aby bolo možné v prípade potreby využiť kapacity, ktoré ponúkajú verejné a súkromné subjekty z Únie pôsobiace v oblasti vesmíru, a zároveň spolupracovať na medzinárodnej úrovni s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Z tohto dôvodu treba stanoviť možnosť využitia všetkých relevantných nástrojov stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách (najmä grantov, cien a finančných nástrojov), rôznych metód riadenia (ako napríklad priame a nepriame riadenie, verejno-súkromné partnerstvá a spoločné podniky) a postupov spoločného verejného obstarávania.

(18)Najmä v prípade grantov zo skúseností vyplýva, že využívanie zo strany používateľov a trhu a celkový dosah sú lepšie, keď sa postupuje decentralizovaným spôsobom, než keď Komisia uplatňuje prístup zhora nadol. Poukazy, ktoré sú formou finančnej podpory od prijímateľa grantov tretím stranám, patria dosiaľ medzi najúspešnejšie akcie vo vzťahu k novým účastníkom a malým a stredným podnikom. Ich využívaniu však bráni strop finančnej podpory stanovený v nariadení o rozpočtových pravidlách. Tento strop by sa mal preto v prípade Vesmírneho programu EÚ zvýšiť, aby bolo možné udržať tempo s rastúcim potenciálom trhom vyvíjaných aplikácií v kozmickom sektore.

(19)Druhy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe toho, či sa nimi splnia špecifické ciele akcií a dosiahnu výsledky, pričom by sa malo prihliadať najmä na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nedodržiavania predpisov. Pritom by sa malo zvážiť aj využívanie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v [článku 125 ods. 1] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(20)Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(21)Podľa [referencia sa podľa potreby aktualizuje podľa nového nariadenia o zámorských krajinách a územiach: článku 88 rozhodnutia Rady .../.../EÚ] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(22)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(23)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95, 11 nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 12 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 13  majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 14 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únii udelili rovnocenné práva.

(24)Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce, ktorá sa nadviazala na základe dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje, že implementácia programov prebieha na základe rozhodnutia podľa danej dohody. Tretie krajiny sa na nich môžu zúčastňovať aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie, ktorým sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov udelia potrebné práva a prístup, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(25)Riadna verejná správa programu si vyžaduje prísne rozdelenie povinností a úloh medzi jednotlivé zúčastnené subjekty s cieľom predísť duplicite a obmedziť prekračovanie nákladov a oneskorenia.

(26)Členské štáty pôsobia v oblasti vesmíru už dávno. Majú systémy, infraštruktúru, vnútroštátne agentúry a subjekty spojené s vesmírom. Môžu preto k programu výrazne prispieť, najmä k jeho implementácii, pričom by sa od nich malo vyžadovať, aby s Úniou plne spolupracovali pri podpore služieb a aplikácií programu. Komisia by mala mať možnosť mobilizovať prostriedky, ktoré majú k dispozícii členské štáty, mohla by im zveriť neregulačné úlohy pri realizácii programu a využívať ich pomoc. Dotknuté členské štáty by okrem toho mali prijať všetky opatrenia potrebné na zaistenie ochrany pozemných staníc zriadených na svojich územiach. Členské štáty a Komisia by sa navyše mali v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra 15 , spoločne a s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi snažiť zabezpečiť, aby boli k dispozícii frekvencie potrebné pre tento program a aby boli tieto frekvencie chránené tak, aby bolo možné v plnej miere vyvíjať a zavádzať aplikácie založené na ponúkaných službách.

(27)Keďže Komisia presadzuje všeobecný záujem Únie, je na nej, aby tento program implementovala, prevzala celkovú zodpovednosť a podporovala jeho využívanie. V záujme optimálneho využitia zdrojov a schopností rôznych zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť určité úlohy delegovať. Komisia má navyše najlepšie predpoklady na to, aby určila hlavné technické a prevádzkové špecifikácie potrebné pre vývoj systémov a služieb.

(28)Poslaním Agentúry Európskej únie pre vesmírny program (ďalej aj „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením (EÚ) č. 912/2010 a je jej nástupkyňou, je prispievať k tomuto programu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť. Agentúre by sa preto mali zadať určité úlohy spojené s bezpečnosťou a podporou programu. Najmä v súvislosti s bezpečnosťou a vzhľadom na svoje skúsenosti v tejto oblasti by agentúra mala byť zodpovedná za úlohy v oblasti bezpečnostnej akreditácie pri všetkých akciách Únie v kozmickom sektore. Okrem toho by mala plniť úlohy, ktoré jej Komisia zverí prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o príspevku vzťahujúcich sa na rôzne iné konkrétne úlohy spojené s programom.

(29)Európska vesmírna agentúra je medzinárodná organizácia s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti vesmíru, ktorá v roku 2004 uzatvorila s Európskym spoločenstvom rámcovú dohodu. Je preto dôležitým partnerom pri implementácii programu, s ktorým by sa mali nadviazať náležité vzťahy. V tejto súvislosti a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách je dôležité uzavrieť s Európskou vesmírnou agentúrou dohodu o finančnom rámcovom partnerstve, ktorou sa upravia všetky finančné vzťahy medzi Komisiou, agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou a zabezpečí sa ich konzistentnosť a súlad s rámcovou dohodou uzavretou s Európskou vesmírnou agentúrou, a najmä s jej článkom 5. Keďže však Európska vesmírna agentúra nie je orgánom Únie a nevzťahuje sa na ňu právo Únie, je v záujme ochrany záujmov Únie a jej členských štátov nevyhnutné, aby takáto dohoda bola podmienená tým, že Európska vesmírna agentúra zavedie primerané prevádzkové predpisy. Dohoda by mala zároveň obsahovať všetky doložky potrebné na ochranu finančných záujmov Únie.

(30)V záujme posilnenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je dôležité fungovanie SATCEN ako európskej autonómnej spôsobilosti poskytujúcej produkty a služby, ktoré sú výsledkom využívania príslušných vesmírnych prostriedkov a doplnkových údajov vrátane satelitných a leteckých snímok. V tomto zmysle bude SATCEN maximalizovať synergie a komplementaritu s ďalšími činnosťami Únie, najmä s týmto programom a jeho zložkami.

(31)S cieľom štrukturálne začleniť zastúpenie používateľov do riadenia GOVSATCOM a zoskupovať potreby a požiadavky používateľov naprieč hranicami jednotlivých štátov a hranicou medzi civilnou a vojenskou sférou by príslušné subjekty Únie, ktoré majú úzke vzťahy s používateľmi, ako je napríklad Európska obranná agentúra, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európska námorná bezpečnostná agentúra, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií/útvar pre plánovanie a vedenie civilných operácií a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie mali mať koordinačnú úlohu vo vzťahu ku konkrétnym skupinám používateľov. Na súhrnnej úrovni by komunitu používateľov z civilnej sféry mala zastupovať agentúra a komunitu používateľov z vojenskej sféry Európska obranná agentúra, ktoré môžu monitorovať prevádzkové využívanie, dopyt, dodržiavanie požiadaviek a meniace sa potreby a požiadavky.

(32)Vzhľadom na význam činností súvisiacich s vesmírom pre hospodárstvo Únie a život jej občanov a na dvojakú povahu systémov a aplikácií založených na týchto systémoch by hlavnou prioritou tohto programu malo byť dosiahnutie a zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti, najmä s cieľom ochrany záujmov Únie a jej členských štátov, a to aj pokiaľ ide o utajované a iné citlivé neutajované skutočnosti.

(33)Komisia a vysoký predstaviteľ by v rámci svojej oblasti pôsobnosti mali zaistiť bezpečnosť programu v súlade s týmto nariadením a prípadne s rozhodnutím Rady 2014/496/SZBP.

(34)Riadenie bezpečnosti programu by sa malo opierať o tri hlavné zásady. Po prvé, je absolútne nevyhnutné, aby sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnili rozsiahle a jedinečné skúsenosti členských štátov v otázkach bezpečnosti. Po druhé, v záujme predchádzania konfliktom záujmu a prípadným nedostatkom pri uplatňovaní bezpečnostných predpisov musia byť prevádzkové funkcie oddelené od funkcií v oblasti bezpečnostnej akreditácie. Po tretie, subjekt zodpovedný za riadenie všetkých alebo niektorých zložiek programu má zároveň najlepšie predpoklady na riadenie bezpečnosti úloh, ktoré mu boli zverené. Primerané riadenie bezpečnosti si takisto vyžaduje, aby boli úlohy náležite rozdelené medzi jednotlivých aktérov. Keďže Komisia zodpovedá za program, mala by stanoviť všeobecné bezpečnostné požiadavky vzťahujúce sa na jednotlivé zložky programu.

(35)Vzhľadom na jedinečnosť a zložitosť tohto programu a jeho súvis s bezpečnosťou by sa mali pri bezpečnostnej akreditácii dodržiavať uznávané a ustálené zásady. Je preto nevyhnutné, aby sa činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vykonávali na základe kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a jej členských štátov, pričom by sa malo dbať na dosiahnutie konsenzu a zapojenie všetkých, ktorí sa zaoberajú otázkou bezpečnosti, a aby sa zaviedol postup neustáleho monitorovania rizík. Zároveň je absolútne nevyhnutné, aby sa technické činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie zverili kvalifikovaným odborníkom na akreditáciu zložitých systémov, ktorí majú primeraný stupeň bezpečnostnej previerky.

(36)S cieľom zaistiť bezpečný obeh informácií by sa mali stanoviť vhodné pravidlá, ktorými sa zaistí, že na rôzne verejné a súkromné subjekty, ako aj fyzické osoby zapojené do implementácie programu sa budú vzťahovať rovnocenné bezpečnostné predpisy.

(37)Jeden z hlavných cieľov programu spočíva v zaistení bezpečnosti a strategickej autonómie Únie, posilnení jej schopnosti konať v mnohých odvetviach, najmä v oblasti bezpečnosti, a vo využití možností, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov. Vzhľadom na tento cieľ sú potrebné prísne pravidlá týkajúce sa oprávnenosti subjektov, ktoré sa môžu zúčastňovať na činnostiach financovaných v rámci programu, pre ktoré je potrebný prístup k utajovaným skutočnostiam EÚ alebo citlivým neutajovaným skutočnostiam.

(38)Systémy satelitnej navigácie sa stále častejšie využívajú v čoraz väčšom počte kľúčových odvetví hospodárstva, najmä v odvetví dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky, nehovoriac o synergiách s činnosťami spojenými s bezpečnosťou a obranou Únie a jej členských štátov. Plná kontrola nad satelitnou navigáciou by preto mala zaručiť technologickú nezávislosť Únie, a to aj pokiaľ ide, z dlhodobejšieho hľadiska, o komponenty zariadení infraštruktúry, a zabezpečiť jej strategickú autonómiu.

(39)Cieľom systému Galileo je zriadiť a prevádzkovať prvú globálnu infraštruktúru satelitnej navigácie a určovania polohy, ktorá bude osobitne určená na civilné účely a budú ju môcť používať rôzne verejné a súkromné subjekty v Európe i vo svete. Galileo funguje nezávisle od iných existujúcich či potenciálnych systémov, čím okrem iného prispieva k strategickej autonómii Únie. Do roku 2030 by sa mala postupne zavádzať druhá generácia tohto systému, ktorá bude mať spočiatku obmedzenú prevádzkovú kapacitu.

(40)Cieľom systému EGNOS je zlepšiť kvalitu otvorených signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie, a to najmä tých, ktoré vysiela systém Galileo. Služby poskytované systémom EGNOS by mali prednostne pokrývať územia členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Azory, Kanárske ostrovy a Madeira, a cieľom je pokryť tieto územia do konca roka 2025. Geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS by mohlo byť po zohľadnení technickej uskutočniteľnosti a v prípade služby ochrany života (Safety-of-Life, SOL) na základe medzinárodných dohôd rozšírené na ďalšie regióny sveta. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie [2018/XXXX] [nariadenie o Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva] a nevyhnutné monitorovanie kvality služieb systému Galileo na účely letectva treba uviesť, že hoci sa signály vysielané systémom Galileo môžu používať na účinné určovanie polohy lietadiel, za služby manažmentu letovej prevádzky (ATM) a letecké navigačné služby (ANS) sa môžu považovať len miestne alebo regionálne systémy spresňovania signálu, ako je napríklad EGNOS v Európe.

(41)Je absolútne nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu, udržateľnosť a budúcu dostupnosť služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS. V meniacom sa prostredí a na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu by sa malo pokračovať vo vývoji týchto systémov a mali by sa pripraviť ich nové generácie.

(42)V záujme maximalizácie ich využívania by sa otvorená služba a služba vysokej presnosti systému Galileo a otvorená služba a služba ochrany života systému EGNOS mali používateľom poskytovať bezplatne.

(43)Pojem „komerčná služba“ použitý v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 16 , už nie je vzhľadom na vývoj tejto služby vhodný. Namiesto toho by sa malo hovoriť o dvoch samostatných službách, a to službe vysokej presnosti a službe overovania.

(44)V záujme optimalizácie využívania poskytovaných služieb by služby poskytované systémami Galileo a EGNOS mali byť podľa možnosti kompatibilné a interoperabilné navzájom a, pokiaľ možno, aj s ďalšími systémami satelitnej navigácie a s konvenčnými prostriedkami rádiovej navigácie, ak je takáto kompatibilita a interoperabilita stanovená v medzinárodnej dohode, a to bez toho, aby tým bol dotknutý cieľ strategickej autonómie Únie.

(45)Vzhľadom na význam pozemnej infraštruktúry systémov Galileo a EGNOS pre tieto systémy a jej vplyv na ich bezpečnosť by o umiestnení tejto infraštruktúry mala rozhodovať Komisia. Rozmiestňovanie pozemnej infraštruktúry týchto systémov by sa malo naďalej diať v rámci otvoreného a transparentného procesu.

(46)V záujme maximalizácie sociálno-ekonomických prínosov systémov Galileo a EGNOS, najmä v oblasti bezpečnosti, by sa v odôvodnených a prínosných prípadoch malo využívanie služieb poskytovaných týmito systémami podporiť v iných oblastiach politiky Únie.

(47)Copernicus by mal zabezpečovať autonómny prístup k poznatkom o životnom prostredí a kľúčovým technológiám pre služby pozorovania Zeme a geoinformačné služby a umožniť tak Únii, aby sa mohla autonómne rozhodovať a autonómne konať, a to okrem iného aj v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, civilnej ochrany, bezpečnosti, ako aj digitálnej ekonomiky.

(48)Copernicus by mal stavať na činnostiach a úspechoch dosiahnutých na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 17 , ktorým sa zriaďuje program Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme (Copernicus), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke 18 , ktorým sa zriadil predchádzajúci program globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a stanovili sa pravidlá zabezpečovania jeho počiatočnej prevádzky, a mal by na tieto činnosti nadväzovať, pritom by sa mali zohľadňovať najnovšie trendy vo výskume, technologické pokroky a inovácie vplývajúce na oblasť pozorovania Zeme, ako aj vývoj v oblastiach analýzy veľkých dát a umelej inteligencie a súvisiace stratégie a iniciatívy na úrovni Únie 19 . V čo najväčšej možnej miere by sa v rámci neho mali využívať kapacity členských štátov, Európskej vesmírnej agentúry, organizácie EUMETSAT 20 , ako aj iných subjektov vrátane komerčných iniciatív v Európe, pokiaľ ide o pozorovania z vesmíru, ktoré by tak mali prispievať aj k rozvoju životaschopného komerčného kozmického sektora v Európe. V uskutočniteľných a vhodných prípadoch by sa mali v rámci neho využívať aj dostupné údaje in situ a pomocné údaje poskytované hlavne členskými štátmi v súlade so smernicou 2007/2/ES 21 . Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre životné prostredie s cieľom zaistiť pre Copernicus efektívny prístup k súborom údajov in situ a ich efektívne využívanie.

(49)Copernicus by sa mal implementovať v súlade s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora, ktorá bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora 22 , a to najmä pokiaľ ide o transparentnosť, vytvorenie podmienok podporujúcich rozvoj služieb a prispievanie k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Únii. Údaje a informácie zo systému Copernicus by mali byť dostupné bezplatne a otvorene.

(50)Copernicus vychádza z potrieb používateľov. Jeho vývoj by mal byť preto založený na meniacich sa požiadavkách kľúčových používateľov systému Copernicus, pričom by sa mal zároveň zohľadniť aj vznik nových komunít používateľov, či už verejných alebo súkromných. Copernicus by mal vychádzať z analýzy možností naplnenia meniacich sa potrieb používateľov vrátane tých, ktoré sa týkajú implementácie, a z monitorovania politík Únie, čo si vyžaduje neustále účinné zapojenie používateľov, najmä pokiaľ ide o definovanie požiadaviek a ich validáciu.

(51)Copernicus je už v prevádzke. Je preto dôležité zaistiť kontinuitu infraštruktúry a služieb, ktoré sú už zavedené, a zároveň ho prispôsobiť meniacemu sa trhovému prostrediu, najmä vzniku súkromných aktérov v oblasti vesmíru („New Space“) a sociálno-politickému vývoju, na ktorý treba rýchlo reagovať. To si vyžaduje novú definíciu funkčnej štruktúry systému Copernicus tak, aby lepšie odrážala posun od prvej fázy prevádzkových služieb k poskytovaniu pokročilých a cielenejších služieb novým komunitám používateľov a k podpore odberateľských trhov s pridanou hodnotou. Na tento účel by sa pri jeho ďalšej implementácii mal prijať prístup sledujúci hodnotový reťazec údajov, t. j. získavanie údajov, spracovávanie údajov a informácií, distribúcia a využívanie, činnosti zamerané na využívanie zo strany používateľov a trhu, zatiaľ čo v rámci procesu strategického plánovania v medziach programu Európsky horizont sa určia činnosti v oblasti výskumu a inovácií, pri ktorých by sa mal využívať systém Copernicus.

(52)Pokiaľ ide o získavanie údajov, cieľom činností uskutočňovaných v rámci zložky Copernicus by malo byť doplnenie a udržiavanie existujúcej kozmickej infraštruktúry, príprava dlhodobého nahrádzania satelitov na konci ich životnosti, ako aj iniciovanie nových misií zameraných na nové systémy pozorovania, ktoré budú podporovať riešenie výzvy spojenej s globálnou zmenou klímy (monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a emisií ďalších skleníkových plynov). V rámci činností v medziach zložky Copernicus by sa malo rozšíriť pokrytie globálneho monitorovania na polárne oblasti a malo by sa podporovať dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, zo zákona vyplývajúce monitorovanie životného prostredia a podávanie správ o ňom, ako aj inovatívne environmentálne aplikácie (napr. monitorovanie plodín, vodné hospodárstvo a rozšírené monitorovanie požiarov). Pritom by sa mali v rámci zložky Copernicus mobilizovať a čo najlepšie využiť investície uskutočnené v predchádzajúcom období financovania (2014 – 2020) a zároveň by sa mali preskúmať nové prevádzkové a obchodné modely umožňujúce ďalej dopĺňať kapacity tohto programu. Copernicus by mal zároveň stavať na úspešných partnerstvách s členskými štátmi, tak aby sa ďalej rozvíjal jeho bezpečnostný rozmer v rámci vhodných mechanizmov riadenia a bolo možné reagovať na meniace sa potreby používateľov v oblasti bezpečnosti.

(53)V rámci funkcie spracovávania údajov a informácií by sa zložkou Copernicus mala zabezpečiť dlhodobá udržateľnosť a ďalší rozvoj základných služieb systému Copernicus, ktoré by mali poskytovať informácie na uspokojenie potrieb verejného sektora a potrieb vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Únie, a maximalizovať príležitosti komerčného využitia. Copernicus by mal na miestnej, štátnej, európskej a celosvetovej úrovni poskytovať najmä informácie o stave atmosféry; informácie o stave oceánov; informácie, ktoré napomáhajú monitorovaniu krajiny a tým podporujú vykonávanie miestnych a vnútroštátnych politík, ako aj politík Únie; informácie na podporu adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenie; geopriestorové informácie na podporu riadenia mimoriadnych situácií, okrem iného aj prostredníctvom preventívnych opatrení, zaistenia dodržiavania predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ako aj civilnej bezpečnosti vrátane podpory vonkajšej činnosti Únie. Komisia by mala určiť, aké zmluvné dojednania sú vhodné na podporu udržateľnosti poskytovania služieb.

(54)Pri implementácii služieb systému Copernicus sa Komisia môže spoliehať na príslušné orgány, príslušné agentúry Únie, zoskupenia alebo konzorciá vnútroštátnych orgánov, alebo na akýkoľvek relevantný orgán, s ktorým možno prípadne uzavrieť dohodu o príspevku. Pri výbere týchto subjektov by Komisia mala zabezpečiť, aby nedochádzalo k narušeniu operácií a poskytovania služieb, a v prípade, že ide o údaje citlivé z hľadiska bezpečnosti, aby príslušné subjekty mali spôsobilosti včasného varovania a monitorovania kríz v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), a najmä spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).

(55)Zavádzanie služieb systému Copernicus by malo podporiť využívanie služieb verejnosťou, keďže používatelia by boli schopní predvídať dostupnosť a vývoj služieb, ako aj spoluprácu s členskými štátmi a ďalšími stranami. Na tento účel by Komisia a jej poverené subjekty poskytujúce služby mali pri ďalšom rozvoji portfólia služieb a informácií systému Copernicus nadviazať úzku spoluprácu s rôznymi používateľskými komunitami v celej Európe s cieľom zabezpečiť, aby boli naplnené meniace sa potreby verejného sektora a jednotlivých politík a mohlo sa tak maximalizovať využívanie údajov získaných pozorovaním Zeme. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na vývoji zložky in situ systému Copernicus a mali by uľahčovať integráciu súborov údajov in situ so súbormi údajov z vesmíru v záujme inovovania služieb tohto systému.

(56)Údaje a informácie získané v rámci systému Copernicus by sa mali sprístupniť v plnom rozsahu, otvorene a bezplatne pri zohľadnení primeraných podmienok a obmedzení, aby sa podporilo ich používanie a zdieľanie a aby sa posilnili európske trhy v oblasti pozorovania Zeme, a najmä odberateľské odvetvie, čím sa zaistí rast a tvorba pracovných miest v Únii. Poskytovať by sa naďalej mali údaje a informácie s vysokou mierou konzistentnosti, kontinuity, spoľahlivosti a kvality. To si vyžaduje rozsiahly a používateľsky príjemný prístup k údajom a informáciám zo systému Copernicus s rôznou mierou aktuálnosti, ich spracovávanie a využívanie, v súvislosti s ktorým by Komisia mala aj naďalej sledovať integrovaný prístup na úrovni EÚ aj členských štátov, v rámci ktorého bude možná aj integrácia s ďalšími zdrojmi údajov a informácií. Copernicus by mal v členských štátoch ďalej propagovať svoje služby prístupu a údajom a informáciám (DIAS) a vytvárať synergie s ich prostriedkami s cieľom maximalizovať a posilniť využívanie údajov a informácií zo systému Copernicus zo strany trhu.

(57)Komisia by mala v spolupráci s poskytovateľmi údajov dohodnúť licenčné podmienky pre údaje tretích strán s cieľom uľahčiť ich využívanie v rámci systému Copernicus v súlade s týmto nariadením a uplatniteľnými právami tretích strán. Keďže niektoré údaje a informácie zo systému Copernicus vrátane snímok s vysokým rozlíšením môžu mať vplyv na bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov, v riadne odôvodnených prípadoch sa môžu prijať opatrenia na riešenie rizík a hrozieb pre bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov.

(58)Ustanovenia právnych aktov prijatých na základe predchádzajúcich nariadení, pri ktorých nie je určený dátum uplynutia platnosti, by mali ostať v platnosti, pokiaľ to nie je v rozpore s novým nariadením. Týka sa to predovšetkým delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1159/2013, ktorým sa stanovili registračné a licenčné podmienky pre užívateľov GMES a vymedzili kritériá na obmedzenie prístupu k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES 23 .

(59)S cieľom podporovať a uľahčovať využívanie údajov z pozorovania Zeme a súvisiacich technológií miestnymi orgánmi, malými a strednými podnikmi a vedeckými a výskumnými pracovníkmi by sa prostredníctvom činností v oblasti využívania zo strany používateľov mali podporovať špecializované siete na distribúciu údajov zo systému Copernicus vrátane štátnych a regionálnych subjektov. Komisia a členské štáty by sa mali na tento účel snažiť užšie prepojiť systém Copernicus s politikami Únie a členských štátov s cieľom stimulovať dopyt po komerčných aplikáciách a službách a umožniť podnikom, najmä malým a stredným a začínajúcim podnikom, vyvíjať aplikácie založené na údajoch a informáciách zo systému Copernicus, tak aby v Európe vznikol konkurencieschopný ekosystém údajov získaných pozorovaním Zeme.

(60)Na medzinárodnej úrovni by mal systém Copernicus poskytovať presné a spoľahlivé informácie pre spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a na podporu vonkajšej politiky Únie a jej politiky rozvojovej spolupráce. Copernicus by sa mal považovať za európsky príspevok ku Globálnej sústave systémov pozorovania Zeme (GEOSS), Výboru pre satelitné pozorovanie Zeme (CEOS), Konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy z roku 1992 (COP) a sendaiskému rámcu pre znižovanie rizika katastrof. Mal by nadviazať alebo udržiavať primeranú spoluprácu s príslušnými odvetvovými orgánmi OSN a Svetovou meteorologickou organizáciou.

(61)Komisia by sa pri implementovaní zložky Copernicus mala prípadne opierať o európske medzinárodné organizácie, s ktorými už nadviazala partnerstvá, a to najmä o Európsku vesmírnu agentúru, pokiaľ ide o vývoj a verejné obstarávanie vesmírnych prostriedkov, prístup k údajom a realizáciu špecializovaných misií. Komisia by sa okrem toho mala opierať aj o organizáciu EUMETSAT, a to pokiaľ ide o prevádzku špecializovaných misií v súlade s jej odbornými znalosťami a mandátom. V oblasti služieb by Komisia mala náležite využívať osobitné kapacity poskytované agentúrami Únie, ako je Európska environmentálna agentúra, Európska námorná bezpečnostná agentúra, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ako aj o medzivládne Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia a o európske investície, ktoré sa už uskutočnili v rámci služieb monitorovania morského prostredia poskytovaných spoločnosťou Mercator Ocean. V oblasti bezpečnosti sa bude spolu s vysokým predstaviteľom hľadať komplexný prístup na úrovni Únie. Spoločné výskumné centrum (ďalej len „JRC“) Komisie sa už od začiatku iniciatívy GMES aktívne na nej podieľa a podporuje vývoj v súvislosti so systémom Galileo a vesmírnym počasím. Podľa nariadenia (EÚ) č. 377/2014 JRC riadi službu riadenia mimoriadnych situácií v rámci systému Copernicus a globálnu zložku služby monitorovania krajiny v rámci tohto systému; prispieva ku skúmaniu kvality a vhodnosti produktov a informácií na príslušný účel a k budúcemu vývoju. Komisia by sa pri implementácii programu mala aj naďalej spoliehať na vedecké a technické poradenstvo JRC.

(62)V nadväznosti na žiadosti Európskeho parlamentu a Rady Únia rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru 24 , zriadila rámec na podporu dohľadu nad vesmírom a jeho sledovanie (SST). Kozmický odpad sa stal vážnou hrozbou pre bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť činností vo vesmíre. Dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (ďalej aj „SST“) je preto základným predpokladom pre zachovanie kontinuity zložiek programu a ich príspevkov k politikám Únie. Snahou zabrániť zvyšovaniu množstva kozmického odpadu SST prispieva k zabezpečeniu udržateľného a garantovaného prístupu do vesmíru, ktorý je spoločným vlastníctvom všetkých krajín sveta, a jeho využívania.

(63)V rámci SST by sa mal ďalej rozvíjať výkon spôsobilostí SST a ich autonómia. Na tento účel by SST mal viesť k vytvoreniu autonómneho európskeho katalógu kozmických objektov vychádzajúceho z údajov zo siete snímačov SST. SST by mal tiež naďalej podporovať prevádzku služieb SST a ich poskytovanie. Keďže SST je systém vychádzajúci z potrieb používateľov, mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy na zhromažďovanie týchto požiadaviek, a to aj požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti.

(64)Poskytovanie služieb SST by malo byť založené na spolupráci medzi Úniou a členskými štátmi a na využívaní existujúcich, ako aj budúcich odborných znalostí a prostriedkov jednotlivých štátov vrátane tých, ktoré boli vyvinuté prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry alebo ktoré vyvinula Únia. Malo by byť možné poskytovať finančnú podporu na vývoj nových snímačov SST. Vzhľadom na citlivú povahu SST by si kontrolu nad snímačmi jednotlivých štátov a ich prevádzkou, údržbou a obnovou a nad spracovávaním údajov vedúcim k poskytovaniu služieb SST mali ponechať zúčastnené členské štáty.

(65)Členské štáty, ktoré vlastnia náležité spôsobilosti SST alebo k nim majú prístup, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na poskytovaní služieb SST. V prípade členských štátov zúčastnených v konzorciu SST zriadenom na základe rozhodnutia č. 541/2014/EÚ by sa mali tieto kritériá považovať za splnené. Tieto členské štáty by mali preložiť návrh a preukázať súlad s ďalšími prvkami týkajúcimi sa prevádzkovej štruktúry. Ak nebude predložený žiadny návrh, mali by mať tieto členské štáty možnosť predložiť ponuky vzťahujúce sa na režim pre konkrétnu obežnú dráhu, napr. nízku (LEO) a strednú (MEO) obežnú dráhu Zeme alebo geostacionárnu (GEO) obežnú dráhu. Na výber a organizáciu účastníkov z radov členských štátov by sa mali vzťahovať vhodné pravidlá.

(66)SST by mal po zriadení rešpektovať zásady komplementarity činností a kontinuity vysokokvalitných služieb SST vychádzajúcich z potrieb používateľov a mal by sa opierať sa o najlepšie odborné znalosti. Pri SST je preto potrebné predísť zbytočnej duplicite. Všetky redundantné spôsobilosti by mali byť prísne obmedzené, aby sa zabezpečila kontinuita a kvalita služieb SST. Pri predchádzaní tejto zbytočnej duplicite by mali pomôcť činnosti tímov expertov.

(67)SST by okrem toho mal dopĺňať existujúce opatrenia na zmiernenie rizík, ako sú Usmernenia Výboru pre mierové využívanie vesmíru (COPUOS) o zmenšovaní objemu kozmického odpadu a Usmernenia o dlhodobej udržateľnosti vesmírnych činností, alebo iné iniciatívy, s cieľom zaistiť ochranu, bezpečnosť a udržateľnosť činností vo vesmíre. V záujme zníženia rizika zrážky by sa v rámci SST mali hľadať aj synergie s iniciatívami v oblasti opatrení aktívneho odstraňovania a pasivizácie kozmického odpadu. SST by mal prispievať k zabezpečeniu mierového využitia a výskumu vesmíru. Nárast vesmírnych činností môže mať vplyv na medzinárodné iniciatívy v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky. Únia by mala tento vývoj monitorovať a môže ho zohľadniť v kontexte preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici obdobia.

(68)V súvislosti s SST, vesmírnym počasím a objektmi v blízkosti Zeme (NEO) by sa mal brať ohľad na spoluprácu s medzinárodnými partnermi, najmä Spojenými štátmi americkými, medzinárodnými organizáciami a ďalšími tretími stranami, a to najmä s cieľom predísť zrážkam vo vesmíre, zabrániť zvyšovaniu množstva kozmického odpadu a zvýšiť pripravenosť na účinky extrémnych prejavov vesmírneho počasia a objektov v blízkosti Zeme.

(69)Bezpečnostný výbor Rady odporučil vytvoriť štruktúru riadenia rizík na zabezpečenie riadneho zohľadňovania záležitostí týkajúcich sa bezpečnosti údajov pri vykonávaní rozhodnutia č. 541/2014/EÚ. Na tento účel a s prihliadnutím na už vykonanú prácu by zúčastnené členské štáty mali vytvoriť primerané štruktúry a postupy riadenia rizík.

(70)Extrémne a závažné prejavy vesmírneho počasia môžu ohroziť bezpečnosť občanov a narušiť prevádzku vesmírnych a pozemných infraštruktúr. Preto by sa mala v rámci programu zaviesť funkcia vesmírneho počasia, v rámci ktorej by sa mali posudzovať riziká spojené s vesmírnym počasím a súvisiace potreby používateľov, zvýšiť informovanosť o rizikách spojených s vesmírnym počasím, zabezpečiť poskytovanie služieb vesmírneho počasia vychádzajúcich z potrieb používateľov a zlepšiť spôsobilosti členských štátov, pokiaľ ide o službu vesmírneho počasia. Komisia by mala stanoviť odvetvia, ktorým sa majú prioritne poskytovať operatívne služby vesmírneho počasia, pričom by mala zohľadniť potreby používateľov, riziká a technologickú pripravenosť. Z dlhodobého hľadiska sa môžu pokryť aj potreby ďalších odvetví. Poskytovanie služieb na úrovni Únie podľa potrieb používateľov si bude vyžadovať cielené, koordinované a nepretržité činnosti v oblasti výskumu a vývoja zamerané na podporu rozvoja služieb vesmírneho počasia. Poskytovanie služieb vesmírneho počasia by malo byť založené na existujúcich spôsobilostiach jednotlivých štátov a Únie a malo by umožňovať širokú účasť členských štátov a zapojenie súkromného sektora.

(71)V Bielej knihe Komisie o budúcnosti Európy 25 , Rímskej deklarácii hláv štátov a vlád 27 členských štátov EÚ 26 a vo viacerých uzneseniach Európskeho parlamentu sa pripomína, že EÚ musí zohrávať významnú úlohu pri zaisťovaní chránenej, bezpečnej a odolnej Európy, ktorá bude schopná čeliť výzvam, ako sú regionálne konflikty, terorizmus, kybernetické hrozby a rastúce migračné tlaky. Zabezpečený a garantovaný prístup k satelitnej komunikácii je pre aktérov z oblasti bezpečnosti nevyhnutným nástrojom a združovanie a zdieľanie tohto kľúčového bezpečnostného zdroja na úrovni Únie posilňuje Úniu, ktorá chráni svojich občanov.

(72)Európska rada v záveroch zo svojho zasadnutia, ktoré sa konalo 19. – 20. decembra 2013 27 , uvítala, že v oblasti satelitnej komunikácie prebiehajú prípravy na ďalšiu generáciu vládnej satelitnej komunikácie (GOVSATCOM) prostredníctvom úzkej spolupráce medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou. Systém GOVSATCOM bol označený za jeden z prvkov Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016. GOVSATCOM by mal prispievať k reakcii EÚ na hybridné hrozby a poskytovať podporu v súvislosti s námornou stratégiou EÚ a politikou EÚ pre arktickú oblasť.

(73)GOVSATCOM je program zameraný na používateľov s výrazným bezpečnostným rozmerom. Prípady jeho využívania možno rozdeliť do troch hlavných skupín: krízové riadenie, ktoré môže zahŕňať civilné a vojenské misie a operácie v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, humanitárne krízy a núdzové situácie na mori; dohľad, ktorý môže zahŕňať hraničný dozor, dozor v predhraničnom pásme, dozor nad námornými hranicami, námorný dozor, sledovanie nelegálneho obchodovania; a kľúčové infraštruktúry, ktoré môžu zahŕňať diplomatickú sieť, policajnú komunikáciu, kritické infraštruktúry (napr. energetické a dopravné infraštruktúry a vodné bariéry) a kozmické infraštruktúry.

(74)Satelitná komunikácia je obmedzený zdroj limitovaný satelitnou kapacitou, frekvenciou a geografickým pokrytím. Preto je v záujme nákladovej efektívnosti a využitia úspor z rozsahu potrebné, aby sa dosiahla optimálna zhoda medzi dopytom po GOVSATCOM zo strany oprávnených používateľov a ponukou zabezpečovanou na základe zmlúv o satelitných kapacitách a službách uzatvorených v rámci GOVSATCOM. Keďže sa dopyt aj potenciálna ponuka v priebehu času menia, je potrebné neustále monitorovanie a flexibilita prispôsobovať služby GOVSATCOM. Úspory z rozsahu sa môžu dosiahnuť iba pri dostatočne veľkom súbore kapacít a služieb a dostatočnej veľkej používateľskej základni.

(75)Prevádzkové požiadavky sa odvodia z analýzy prípadov využívania. Na základe týchto prevádzkových požiadaviek by sa v kombinácii s bezpečnostnými požiadavkami malo vyvinúť portfólio služieb. Portfólio služieb by malo predstavovať uplatniteľné východisko pre služby, ktoré sa majú poskytovať prostredníctvom GOVSATCOM. S cieľom zachovať čo najväčšiu možnú zhodu medzi dopytom a poskytovanými službami môže byť potrebné portfólio služieb GOVSATCOM pravidelne aktualizovať.

(76)V prvej fáze GOVSATCOM (približne do roku 2025) sa budú využívať existujúce kapacity súkromných aktérov a členských štátov. V priebehu tejto prvej fázy sa budú služby zavádzať postupne a najprv pre používateľov na úrovni Únie. Ak sa v priebehu prvej fázy na základe podrobnej analýzy budúcej ponuky a dopytu ukáže, že tento prístup na pokrytie meniaceho sa dopytu nepostačuje, môže sa prijať rozhodnutie prejsť k druhej fáze a rozvíjať ďalšie kozmické infraštruktúry alebo spôsobilosti na mieru, a to prostredníctvom jedného alebo viacerých verejno-súkromných partnerstiev, napr. so satelitnými operátormi z Únie.

(77)S cieľom optimalizovať dostupné zdroje satelitnej komunikácie, zaručiť prístup v nepredvídateľných situáciách, ako sú prírodné katastrofy, a zaistiť prevádzkovú efektívnosť a krátke časy odozvy je potrebné jedno alebo dve centrá GOVSATCOM. Pozemný segment by mal byť navrhnutý na základe prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek. V záujme zmiernenia rizík môže pozostávať z niekoľkých fyzických lokalít. Môžu byť potrebné aj ďalšie prvky pozemného segmentu, ako napríklad základňové stanice (anchoring stations).

(78)Pre používateľov satelitných komunikácií sú kľúčovým prevádzkovým rozhraním používateľské zariadenia. Vďaka spôsobu, akým ku GOVSATCOM pristupuje EÚ, môže väčšina používateľov naďalej využívať pre služby GOVSATCOM existujúce používateľské zariadenia, pokiaľ využívajú technológie Únie.

(79)Používatelia uviedli, že v záujme prevádzkovej efektívnosti je dôležité usilovať sa o interoperabilitu používateľských zariadení a o používateľské zariadenia, ktoré dokážu využívať rôzne satelitné systémy. V tejto oblasti môže byť potrebný výskum a vývoj.

(80)Na úrovni implementácie by mali byť úlohy a zodpovednosti rozdelené medzi špecializované subjekty, ako je Európska obranná agentúra, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európska vesmírna agentúra, agentúra, a iné agentúry Únie tak, aby sa zabezpečilo, že budú v súlade s ich hlavnou úlohou, a to najmä pokiaľ ide o aspekty súvisiace s používateľmi.

(81)Príslušný orgán pre GOVSATCOM zohráva dôležitú úlohu – musí monitorovať, či používatelia a iné vnútroštátne subjekty, ktoré zohrávajú úlohu v súvislosti s GOVSATCOM, dodržiavajú pravidlá zdieľania a určovania priority a bezpečnostné postupy stanovené v bezpečnostných požiadavkách. Členský štát, ktorý neurčil príslušný orgán pre GOVSATCOM, by mal v každom prípade určiť kontaktné miesto pre riešenie akéhokoľvek rušenia GOVSATCOM, ktoré sa zistilo.

(82)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prevádzkové požiadavky na služby poskytované v rámci GOVSATCOM. Komisia tak bude mať možnosť vymedziť technické špecifikácie pre prípady využívania týkajúce sa krízového riadenia, dohľadu a riadenia kľúčovej infraštruktúry vrátane diplomatických komunikačných sietí. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(83)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o portfólio služieb poskytovaných v rámci GOVSATCOM. Komisia tak bude mať možnosť definovať charakteristické znaky vrátane geografického pokrytia, frekvencie, šírky pásma, používateľských zariadení a bezpečnostných prvkov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(84)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o pravidlá zdieľania a určovania priority pre využívanie združených kapacít satelitnej komunikácie v rámci GOVSATCOM. Komisia tak bude mať možnosť zohľadniť prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj analýzu rizík a očakávaného dopytu zo strany účastníkov GOVSATCOM. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(85)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o umiestnenie infraštruktúry pozemného segmentu GOVSATCOM. Komisia tak bude mať možnosť zohľadniť pri výbere takýchto lokalít prevádzkové a bezpečnostné požiadavky. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(86)V súvislosti s infraštruktúrou určenou pre potreby tohto programu môže byť potrebný ďalší výskum a inovácie, ktoré sa môžu podporovať z programu Európsky horizont, pričom snahou bude dosiahnuť súlad s činnosťami v tejto oblasti uskutočňovanými Európskou vesmírnou agentúrou. Synergiami s programom Európsky horizont by sa malo zabezpečiť, aby sa potreby kozmického sektora v oblasti výskumu a inovácií určili a stanovili v rámci procesu strategického plánovania výskumu a inovácií. Vesmírne údaje a súvisiace služby voľne sprístupnené programom sa použijú na vývoj prelomových riešení prostredníctvom výskumu a inovácií, a to aj v rámci programu Európsky horizont, pričom sa tak bude diať najmä v súvislosti s udržateľnými potravinami a prírodnými zdrojmi, monitorovaním klímy, inteligentnými mestami, automatizovanými vozidlami, bezpečnosťou a zvládaním katastrof. V procese strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont sa určia činnosti v oblasti výskumu a inovácií, pri ktorých by sa mali využívať infraštruktúry vlastnené Úniou, ako sú Galileo, EGNOS a Copernicus. Výskumné infraštruktúry, hlavne siete pre pozorovania in situ, budú tvoriť základné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá umožňuje služby systému Copernicus.

(87)Nariadením (EÚ) č. 912/2010 sa zriadila agentúra Únie s názvom Agentúra pre európsky GNSS na riadenie určitých aspektov programov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS. V tomto nariadení sa predovšetkým stanovuje, že Agentúre pre európsky GNSS budú zverené nové úlohy, a to nielen v súvislosti so systémami Galileo a EGNOS, ale aj s ďalšími zložkami tohto programu, najmä bezpečnostnou akreditáciou. Názov Agentúry pre európsky GNSS, jej úlohy a organizačné aspekty sa preto musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(88)Vzhľadom na jej rozšírený rozsah činnosti, ktorý už nebude obmedzený iba na systémy Galileo a EGNOS, by sa Agentúra pre európsky GNSS mala odteraz zmeniť. Kontinuita činností Agentúry pre európsky GNSS vrátane kontinuity, pokiaľ ide o práva a povinnosti, zamestnancov a platnosť všetkých prijatých rozhodnutí, by sa však mala zabezpečiť v rámci agentúry.

(89)Vzhľadom na mandát agentúry a úlohu Komisie pri implementácii programu je vhodné stanoviť, že niektoré rozhodnutia prijímané správnou radou by sa nemali prijímať bez súhlasu zástupcov Komisie.

(90)Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, správna rada, rada pre bezpečnostnú akreditáciu a výkonný riaditeľ sú pri výkone svojich povinností nezávislí a konajú vo verejnom záujme.

(91)Je možné a vskutku pravdepodobné, že niektoré zložky programu budú založené na využívaní citlivej alebo s bezpečnosťou súvisiacej infraštruktúry jednotlivých štátov. Pre taký prípad je z dôvodov národnej bezpečnosti potrebné stanoviť, že zasadnutí správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa zúčastňujú len zástupcovia členských štátov, ktoré vlastnia takúto infraštruktúru.

(92)V záujme podpory čo najširšieho možného využívania služieb ponúkaných programom by bolo užitočné zdôrazniť, že údaje, informácie a služby sa poskytujú bez záruky.

(93)Malo by sa potvrdiť, že Komisia môže pri plnení niektorých svojich úloh neregulačnej povahy v prípade potreby a v nevyhnutnom rozsahu využívať technickú pomoc určitých externých strán. Rovnakú technickú pomoc môžu využívať aj iné subjekty zapojené do verejnej správy programu, a to pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia.

(94)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 je potrebné program hodnotiť na základe informácií zhromaždených prostredníctvom špecifických požiadaviek na monitorovanie, pričom treba predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Tieto požiadavky môžu vo vhodných prípadoch zahŕňať aj merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa zhodnotia účinky programu.

(95)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(96)Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie programu, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s týmto programom, by mali mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia na práci výboru zriadeného pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Z rovnakých dôvodov by sa na práci výboru mali mať možnosť zúčastňovať zástupcovia tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré uzatvorili s Úniou medzinárodnú dohodu, pričom sa však musia zohľadniť bezpečnostné obmedzenia a podmienky stanovené v takejto dohode. Zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s programom, zástupcovia tretích krajín a medzinárodných organizácií nie sú oprávnení zúčastňovať sa hlasovania výboru.

(97)S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri plnení jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu prílohy X, aby sa, ak sa to bude považovať za potrebné, preskúmali alebo doplnili ukazovatele a aby sa toto nariadenie doplnilo o ustanovenia o zriadení rámca na monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočnili v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(98)Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože presahuje finančné a technické možnosti jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť akciou na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie daného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.Týmto nariadením sa stanovuje Vesmírny program Únie (ďalej aj „program“). Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania, ako aj pravidlá implementácie programu.

2.Týmto nariadením sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (ďalej aj „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením (EÚ) č. 912/2010 a je jej nástupkyňou, a stanovujú sa pravidlá fungovania tejto agentúry.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„vesmírna loď“ je akýkoľvek kozmický objekt, ktorý slúži na konkrétny účel, vrátane aktívnych umelých satelitov a vrchných stupňov nosných rakiet;

2.„prejavy vesmírneho počasia“ sú prirodzene sa vyskytujúce zmeny vesmírneho priestoru medzi Slnkom a Zemou vrátane slnečných erupcií, slnečných energetických častíc, slnečného vetra a výronov koronálnej hmoty, ktoré môžu viesť k slnečným búrkam (geomagnetickým búrkam, slnečným radiačným búrkam a ionosférickým poruchám), ktoré môžu prípadne mať vplyv na Zemi;

3.„objekty v blízkosti Zeme“ sú prirodzené objekty v slnečnej sústave, ktoré potenciálne môžu zasiahnuť Zem;

4.„kozmický objekt“ je akýkoľvek človekom vytvorený objekt vo vesmíre;

5.„získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore“ (ďalej aj „SSA“) je celostný prístup k hlavným nebezpečenstvám hroziacim vo vesmíre, čo zahŕňa zrážku medzi satelitmi a kozmickým odpadom, javy vesmírneho počasia a objekty v blízkosti Zeme;

6.„operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

7.„právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

8.„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;

9.„informácie z SST“ sú spracované údaje SST, ktoré majú pre príjemcu bezprostrednú výpovednú hodnotu;

10.„údaje z SST“ sú fyzické parametre kozmických objektov zachytené snímačmi SST alebo orbitálne parametre kozmických objektov odvodené z pozorovaní snímačmi SST v rámci zložky dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (ďalej aj „SST“);

11.„spätný kanál“ je služba, ktorá prispieva k službe celosvetového monitorovania lietadiel podľa vymedzenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva;

12.„satelity Sentinel systému Copernicus“ sú satelity, vesmírne lode alebo náklady vesmírnych lodí vyhradené na účely systému Copernicus a slúžiace na pozorovanie Zeme z vesmíru;

13.„údaje zo systému Copernicus“ sú údaje poskytované satelitmi Sentinel vrátane ich metaúdajov;

14.„údaje tretích strán v rámci systému Copernicus“ sú údaje, ktoré pochádzajú z iných zdrojov, ako sú satelity Sentinel, a na ktorých použitie v rámci systému Copernicus bola poskytnutá licencia;

15.„údaje in situ zo systému Copernicus“ sú údaje získané pozorovaním prostredníctvom pozemných, námorných alebo vzdušných snímačov, ako aj referenčné a pomocné údaje licencované alebo poskytnuté na využívanie v rámci systému Copernicus;

16.„informácie zo systému Copernicus“ sú informácie generované službami systému Copernicus po spracovaní alebo modelovaní vrátane ich metaúdajov;

17.„dôvernícky subjekt“ je právny subjekt, ktorý je nezávislý od Komisie alebo tretej strany a ktorý dostáva od Komisie alebo danej tretej strany údaje na účely ich bezpečného uchovávania a spracovania;

18.„kozmický odpad“ je akýkoľvek kozmický objekt vrátane vesmírnej lode alebo jej úlomkov a častí, ktorý sa nachádza na obežnej dráhe Zeme alebo sa vracia do atmosféry Zeme a je nefunkčný alebo už neslúži na žiadny konkrétny účel, vrátane častí rakiet, umelých satelitov alebo nečinných umelých satelitov;

19.„snímač SST“ je zariadenie alebo kombinácia zariadení, ako sú pozemné alebo vesmírne radary, lasery a teleskopy, ktoré sú schopné merať fyzické parametre kozmických objektov, ako je veľkosť, poloha a rýchlosť;

20.„používateľ GOVSATCOM“ je orgán verejnej moci Únie alebo členského štátu, subjekt poverený výkonom verejnej právomoci alebo fyzická či právnická osoba náležite splnomocnená a poverená vykonávať úlohy súvisiace s dohľadom nad misiami, operáciami a infraštruktúrami kľúčovými z hľadiska bezpečnosti a ich riadením;

21.„prípad využívania GOVSATCOM“ je prevádzkový scenár v konkrétnom prostredí, v ktorom používatelia GOVSATCOM vyžadujú služby GOVSATCOM;

22.„citlivé neutajované skutočnosti“ sú neutajované skutočnosti, ktoré musí Komisia chrániť z dôvodu právnych záväzkov stanovených v zmluvách alebo aktoch prijatých pri ich vykonávaní a/alebo z dôvodu ich citlivosti;

23.„používatelia systému Copernicus“ sú:

„kľúčoví používatelia systému Copernicus“, ktorí využívajú údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus a zároveň majú dodatočnú úlohu hnacej sily vývoja systému Copernicus, čo zahŕňa inštitúcie a orgány Únie a európske vnútroštátne alebo regionálne verejné subjekty poverené vykonávaním verejnej služby v súvislosti s vymedzením, vykonávaním, presadzovaním alebo monitorovaním politík v oblasti životného prostredia, civilnej ochrany alebo bezpečnosti;

„iní používatelia systému Copernicus“, ktorí využívajú údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus, čo zahŕňa najmä organizácie pôsobiace v oblasti výskumu a vzdelávania, komerčné a súkromné subjekty, charitatívne organizácie, mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie.

Článok 3

Zložky programu

Program pozostáva z týchto zložiek:

a)autonómny civilný globálny systém satelitnej navigácie (ďalej aj „GNSS“), ktorý je pod civilnou kontrolou a zahŕňa sústavu satelitov, centier a celosvetovej siete pozemných staníc poskytujúci služby určovania polohy, navigácie a merania času a plne zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti (ďalej aj „Galileo“);

b)regionálny systém satelitnej navigácie, ktorý sa skladá z centier a pozemných staníc a z niekoľkých transpondérov nainštalovaných na geosynchrónnych satelitoch a ktorý spresňuje a koriguje otvorené signály vysielané systémom Galileo a ďalšími GNSS, okrem iného na účely služieb manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb (ďalej aj „európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie“ alebo „EGNOS“);

c)autonómny systém pozorovania Zeme vychádzajúci z potrieb používateľov, ktorý je pod civilnou kontrolou, ponúka geoinformačné údaje a služby a zahŕňa satelity, pozemnú infraštruktúru, zariadenia na spracovanie údajov a informácií a distribučnú infraštruktúru, a plne zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti (ďalej aj „Copernicus“);

d)systém pre dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (SST), ktorého cieľom je zlepšovať, prevádzkovať a poskytovať údaje, informácie a služby súvisiace s dohľadom nad aktívnymi a neaktívnymi vesmírnymi loďami, odpojenými stupňami nosných rakiet, odpadom a úlomkami odpadu, ktoré obiehajú okolo Zeme, a ich sledovaním doplnené o parametre z pozorovaní týkajúce sa prejavov vesmírneho počasia a monitorovania rizika priblíženia sa objektov v blízkosti Zeme (ďalej aj „NEO“) k Zemi;

e)služba vládnej satelitnej komunikácie, ktorá umožňuje poskytovanie služieb satelitnej komunikácie orgánom Únie a členských štátov riadiacim misie a infraštruktúry, ktoré sú kľúčové z hľadiska bezpečnosti (ďalej aj „GOVSATCOM“).

Program okrem toho zahŕňa opatrenia na zabezpečenie efektívneho prístupu do vesmíru pre tento program a na podporu inovatívneho kozmického sektora.

Článok 4

Ciele

1.Program má tieto všeobecné ciele:

a)poskytovať alebo prispievať k poskytovaniu vysokokvalitných, aktuálnych a v prípade potreby aj zabezpečených údajov, informácií a služieb týkajúcich sa vesmíru, a to bez prerušenia a pokiaľ možno na globálnej úrovni, a tým uspokojovať súčasné a budúce potreby a umožňovať plnenie politických priorít Únie vrátane tých, ktoré sa týkajú zmeny klímy a bezpečnosti a obrany,

b)maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy okrem iného aj prostredníctvom podporovania čo najširšieho možného využívania údajov, informácií a služieb poskytovaných zložkami programu;

c)posilniť bezpečnosť Únie a jej členských štátov, jej slobodu konať a strategickú autonómiu, najmä pokiaľ ide o technológie a rozhodovanie založené na dôkazoch;

d)podporovať úlohu Únie na medzinárodnej scéne ako jedného z popredných aktérov v kozmickom sektore a posilniť jej úlohu pri riešení globálnych výziev a podporovaní globálnych iniciatív, a to okrem iného aj v oblasti zmeny klímy a udržateľného rozvoja.

2.Program má tieto špecifické ciele:

a)v prípade systémov Galileo a EGNOS: poskytovať najmodernejšie a v prípade potreby zabezpečené služby určovania polohy, navigácie a určovania času;

b)v prípade systému Copernicus: poskytovať presné a spoľahlivé údaje a informácie získané pozorovaním Zeme dodávané na dlhodobom základe, podporovať vykonávanie a monitorovanie politík Únie a jej členských štátov v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, civilnej ochrany, ochrany a bezpečnosti, ako aj digitálnej ekonomiky;

c)v prípade získavania informácií o situácii vo vesmíre (ďalej aj „SSA“): zlepšiť spôsobilosti SST v oblasti monitorovania, sledovania a identifikácie kozmických objektov, monitorovať vesmírne počasie a mapovať a prepojiť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o objekty v blízkosti Zeme (NEO);

d)v prípade GOVSATCOM: zabezpečiť dlhodobú dostupnosť spoľahlivých, bezpečných a nákladovo efektívnych služieb satelitnej komunikácie;

e)prispievať, ak je to potrebné pre potreby programu, k autonómnej, bezpečnej a nákladovo efektívnej spôsobilosti prístupu do vesmíru;

f)podporovať a posilňovať konkurencieschopnosť právnických a fyzických osôb z Únie, ktoré pôsobia alebo chcú začať pôsobiť v tomto sektore, ako aj ich podnikavosť, zručnosti a schopnosť inovovať, s osobitným zreteľom na postavenie a potreby malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov.

Článok 5

Prístup do vesmíru

Program podporuje:

a)poskytovanie služieb vynášania na obežnú dráhu pre potreby programu;

b)vývojové činnosti spojené s autonómnym, spoľahlivým a nákladovo efektívnym prístupom do vesmíru;

c)potrebné úpravy pozemnej infraštruktúry nevyhnutnej pre prístup do vesmíru, ak je to potrebné pre potreby programu.

Článok 6

Akcie na podporu inovatívneho kozmického sektora Únie

Program podporuje:

a)inovačné činnosti v záujme čo najlepšieho využitia kozmických technológií, infraštruktúry alebo služieb;

b)vytváranie inovačných partnerstiev súvisiacich s vesmírom s cieľom vyvinúť inovačné produkty alebo služby a následne získať výsledný tovar alebo služby;

c)podnikanie, a to od počiatočného štádia až po štádium rastu, v súlade s článkom 21 a ustanoveniami o ďalšom prístupe k financovaniu uvedenými v článku 18 a hlave III kapitole I;

d)spoluprácu medzi podnikmi vo forme vesmírnych centier spájajúcich na regionálnej a vnútroštátnej úrovni aktérov z kozmického a digitálneho sektora, ako aj používateľov, a poskytujúcich podporu občanom a spoločnostiam v záujme podpory podnikania a zručností;

e)zabezpečovanie činností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

f)prístup k zariadeniam na spracovanie a testovanie;

g)činnosti certifikácie a normalizácie.

Článok 7

Tretie krajiny a medzinárodné organizácie pridružené k programu

1.Do zložiek programu s výnimkou SST a GOVSATCOM sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami.

2.Do zložiek programu, s výnimkou SST, sa môže zapojiť aj akákoľvek tretia krajina alebo medzinárodná organizácia, a to v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode, ktorá sa vzťahuje na účasť tejto tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie na ktoromkoľvek programe Únie, za predpokladu, že daná dohoda:

a)zaisťuje spravodlivú rovnováhu medzi príspevkami tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie zúčastňujúcej sa na programoch Únie a prínosmi, ktoré získava;

b)stanovuje podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách];

c)neudeľuje tretej krajine ani medzinárodnej organizácii rozhodovaciu právomoc v súvislosti s programom;

d)zaručuje práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

3.Na zložkách programu sa môžu podieľať len tretie krajiny a medzinárodné organizácie uvedené v odsekoch 1 a 2, a to za predpokladu, že sú zachované základné bezpečnostné záujmy Únie a jej členských štátov.

Článok 8

Prístup tretích krajín alebo medzinárodných organizácií k SST, GOVSATCOM a verejnej regulovanej službe

1.Tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie sa môžu stať účastníkmi GOVSATCOM podľa článku 67 alebo môžu získať prístup k službám poskytovaným SST, len ak v súlade s postupom stanoveným v článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uzavrú dohodu stanovujúcu podmienky podrobných pravidiel prístupu k takýmto údajom, informáciám, kapacitám a službám, ako aj rámec na výmenu a ochranu utajovaných skutočností.

2.Prístup tretích krajín alebo medzinárodných organizácií k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje Galileo, sa riadi článkom 3 ods. 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ 28 .

Článok 9

Vlastníctvo majetku a jeho využívanie

1.Únia je vlastníkom všetkého hmotného aj nehmotného majetku vytvoreného alebo vyvinutého v rámci zložiek programu. Komisia prijme na tento účel potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby príslušné zmluvy, dohody a iné dojednania týkajúce sa tých činností, ktoré môžu viesť k vytvoreniu alebo vývoju takéhoto majetku, zahŕňali ustanovenia, ktorými sa zabezpečí takýto režim vlastníctva tohto majetku.

2.Odsek 1 sa nevzťahuje na hmotný a nehmotný majetok vytvorený alebo vyvinutý v rámci zložiek programu, ak sa činnosti, ktoré môžu viesť k vytvoreniu alebo vývoju takéhoto majetku:

a)vykonávajú na základe grantov alebo cien, ktoré sú v plnej miere financované Úniou;

b)nefinancujú v plnej miere zo strany Únie, alebo

c)týkajú vývoja, výroby alebo používania prijímačov verejnej regulovanej služby, ktoré obsahujú utajované skutočnosti EÚ, alebo komponentov takýchto prijímačov.

3.Komisia prijme potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby zmluvy, dohody alebo iné dojednania týkajúce sa činností uvedených v prvom odseku zahŕňali ustanovenia stanovujúce vhodný režim vlastníctva tohto majetku, a pokiaľ ide o písmeno c), aby Únia mohla voľne využívať prijímače verejnej regulovanej služby v súlade s rozhodnutím č. 1104/2011/EÚ.

4.Komisia sa usiluje uzavrieť s tretími stranami zmluvy alebo iné dojednania, pokiaľ ide o:

a)už existujúce vlastnícke práva k hmotnému a nehmotnému majetku vytvorenému alebo vyvinutému v rámci zložiek programu;

b)nadobudnutie vlastníckych práv alebo licenčných práv v súvislosti s iným hmotným alebo nehmotným majetkom, ktorý je potrebný na implementáciu programu.

5.Komisia prostredníctvom vhodného rámca zabezpečuje optimálne využívanie hmotného a nehmotného majetku uvedeného v odsekoch 1 a 2, ktorý vlastní Únia.

6.Najmä v prípade, keď uvedený majetok pozostáva z práv duševného vlastníctva, Komisia spravuje tieto práva čo možno najefektívnejšie, pričom berie do úvahy potrebu chrániť tieto práva a zhodnocovať ich, oprávnené záujmy všetkých dotknutých zainteresovaných strán a potrebu zabezpečiť harmonický rozvoj trhov a nových technológií a kontinuitu služieb poskytovaných zložkami programu. Na tento účel zabezpečí najmä to, aby príslušné zmluvy, dohody a iné dojednania zahŕňali možnosť prevodu týchto práv na tretie strany alebo udelenia licencií k týmto právam tretím stranám a aby agentúra mohla tieto práva využívať bez obmedzenia, ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia.

Článok 10

Vylúčenie záruky

Služby, údaje a informácie poskytované zložkami programu sa poskytujú bez akejkoľvek výslovnej alebo implicitnej záruky, pokiaľ ide o ich kvalitu, presnosť, dostupnosť, spoľahlivosť, rýchlosť a vhodnosť na akýkoľvek účel. Komisia prijme na tento účel potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby používatelia týchto služieb, údajov a informácií boli vhodným spôsobom informovaní o vylúčení takejto záruky.

HLAVA II

ROZPOČTOVÝ PRÍSPEVOK A ROZPOČTOVÉ MECHANIZMY

Článok 11

Rozpočet

1.Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je [16] miliárd EUR v bežných cenách.

Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v prvom pododseku je takéto:

a)na Galileo a EGNOS: [9,7] miliardy EUR;

b)na Copernicus: [5,8] miliardy EUR;

c)na SSA/GOVSATCOM: [0,5] miliardy EUR.

2.Prierezové činnosti uvedené v článku 3 sa financujú v rámci zložiek programu.

3.Rozpočtové prostriedky Únie pridelené na program pokrývajú všetky činnosti potrebné na splnenie cieľov uvedených v článku 4. Takéto výdavky sa môžu vynakladať na:

a)štúdie a stretnutia expertov týkajúce sa najmä dodržiavania nákladov a harmonogramu;

b)informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, ak priamo súvisia s cieľmi tohto nariadenia, a to najmä s cieľom vytvoriť synergie s ostatnými politikami Únie;

c)siete informačných technológií, ktoré slúžia na spracovávanie alebo výmenu informácií, a opatrenia administratívneho riadenia uskutočňované Komisiou, a to aj v oblasti bezpečnosti;

d)technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

4.Akcie, ktoré sa kumulatívne financujú z rôznych programov Únie, sa podrobia auditu iba raz, pričom jeho súčasťou sú všetky zapojené programy a ich príslušné uplatniteľné pravidlá.

5.Rozpočtové záväzky súvisiace s programom, ktoré sa vzťahujú na činnosti uskutočňované v priebehu viac ako jedného finančného roka, môžu byť v priebehu niekoľkých rokov rozdelené do ročných splátok.

6.Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

Článok 12

Pripísané príjmy

1.Príjmy vytvorené zložkami programu sa vyplatia do rozpočtu Únie a použijú sa na financovanie zložky, ktorá ich vytvorila.

2.Členské štáty môžu poskytnúť na zložku programu dodatočné finančné prostriedky pod podmienkou, že takéto dodatočné prvky nespôsobia žiadne finančné ani technické zaťaženie ani oneskorenie v predmetnej zložke.

3.Dodatočné finančné prostriedky uvedené v tomto článku sa v súlade s [článkom 21 ods. 2] nariadenia o rozpočtových pravidlách považujú za vonkajšie pripísané príjmy.

Článok 13

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1.Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v [článku 62 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

HLAVA III

FINANČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Verejné obstarávanie

Článok 14

Zásady verejného obstarávania

Verejní obstarávatelia konajú pri postupoch verejného obstarávania na účely programu v súlade s týmito zásadami:

a)podporovať vo všetkých členských štátoch a v celom dodávateľskom reťazci čo možno najširšiu a najotvorenejšiu účasť začínajúcich podnikov, nových účastníkov a malých a stredných podnikov, ako aj ďalších hospodárskych subjektov, čo zahŕňa aj požiadavku, aby uchádzači zadávali zákazky subdodávateľom;

b)vyhýbať sa, pokiaľ možno, prílišnej závislosti od jedného poskytovateľa, najmä v súvislosti s kritickými zariadeniami a službami, berúc do úvahy ciele technologickej nezávislosti a kontinuity služieb;

c)odchylne od článku 167 nariadenia o rozpočtových pravidlách využívať, vždy keď je to vhodné, viaceré zdroje dodávok s cieľom zabezpečiť lepšiu celkovú kontrolu nad všetkými zložkami programu, ich nákladmi a harmonogramom;

d)podporovať autonómiu Únie, najmä z technologického hľadiska;

e)zaisťovať bezpečnosť zložiek programu a prispievať k ochrane základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov;

f)plniť príslušné sociálne a environmentálne kritériá.

Článok 15

Zmluvy rozdelené na podmienené časti

1.Verejný obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu vo forme zmluvy rozdelenej na podmienené časti.

2.Zmluva rozdelená na podmienené časti sa skladá z pevnej časti, z ktorej plynie pevný záväzok vykonávať práce a poskytovať tovar alebo služby zmluvne dohodnuté pre danú časť, a z jednej alebo niekoľkých častí, ktoré sú podmienené z hľadiska rozpočtu aj plnenia. Osobitné charakteristiky zmlúv rozdelených na podmienené časti sa uvedú v súťažných podkladoch. Stanoví sa v nich najmä predmet zmluvy, zmluvná cena alebo pravidlá určenia ceny, ako aj podmienky týkajúce sa výkonu prác a poskytovania tovaru a služieb v jednotlivých častiach.

3.Výkony uskutočňované v rámci pevnej časti zmluvy tvoria súdržný celok; to isté platí pre výkony uskutočňované v rámci jednotlivých podmienených častí, pričom sa zohľadňujú výkony uskutočnené v rámci všetkých predchádzajúcich častí.

4.Plnenie každej podmienenej časti podlieha rozhodnutiu verejného obstarávateľa, ktoré sa oznámi dodávateľovi v súlade so zmluvou.

Článok 16

Zmluvy s úhradou nákladov

1.Verejný obstarávateľ si môže za podmienok stanovených v odseku 3 zvoliť zmluvu s úhradou všetkých alebo niektorých nákladov.

Cena, ktorá sa má zaplatiť, pozostáva z úhrady všetkých priamych nákladov, ktoré dodávateľovi skutočne vznikli v súvislosti s plnením zmluvy, ako sú výdavky na pracovnú silu, materiál, spotrebný materiál a používanie zariadení a infraštruktúr nevyhnutných na plnenie zmluvy, nepriamych nákladov a buď zisku, alebo motivačnej odmeny založenej na plnení cieľov týkajúcich sa harmonogramu výsledkov a dodávok.

2.V zmluvách s úhradou nákladov sa stanoví maximálny cenový strop.

3.Verejný obstarávateľ si môže zvoliť zmluvu s úhradou všetkých alebo niektorých nákladov, ak je vzhľadom na neistou spojenú s plnením zmluvy ťažké alebo nie je vhodné presne stanoviť pevnú cenu pretože:

a)zmluva sa týka veľmi zložitých prvkov alebo prvkov, ktoré si vyžadujú používanie novej technológie, a preto je s ňou spojený značný počet technických rizík alebo

b)činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy, sa musia z prevádzkových dôvodov začať bezodkladne, aj keď vzhľadom na značné riziká alebo na to, že plnenie zmluvy sčasti závisí od plnenia iných zmlúv, ešte nemožno v plnej miere stanoviť pevnú a konečnú cenu.

4.Cenovým stropom v prípade zmluvy s úhradou všetkých alebo niektorých nákladov je maximálna splatná cena. Zmluvná cena sa môže zmeniť v súlade s [článkom 172] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 17

Subdodávky

1.S cieľom podporiť nových účastníkov, malé a stredné podniky a začínajúce podniky a ponúkať čo najširšie možné geografické pokrytie a zároveň chrániť strategickú autonómiu Únie môže verejný obstarávateľ požadovať, aby uchádzač zadal prostredníctvom verejnej súťaže na príslušnej úrovni subdodávok časť zákazky spoločnostiam iným ako tie, ktoré patria do skupiny uchádzača.

2.Verejný obstarávateľ vyjadrí požadovaný podiel zákazky, ktorý sa má zadať subdodávateľom, ako rozpätie minimálneho a maximálneho percentuálneho podielu.

3.Uchádzač musí všetky odchýlky od požiadavky podľa odseku 1 zdôvodniť.

KAPITOLA II

Granty, ceny a operácie kombinovaného financovania

Článok 18

Granty a ceny

1.Únia môže pokrývať oprávnené náklady až do výšky 100 %, pričom však nie je dotknutá zásada spolufinancovania.

2.Odchylne od [článku 181 ods. 6] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nepriame oprávnené náklady určia uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov, s vylúčením priamych oprávnených nákladov na subdodávky a nákladov na zdroje, ktoré poskytli tretie strany a ktoré sa nepoužívajú v priestoroch prijímateľa, ako aj finančnej podpory tretím stranám.

3.Bez ohľadu na odsek 2 sa nepriame náklady môžu vykazovať vo forme jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa to stanovuje v pracovnom programe uvedenom v článku 100.

4.Odchylne od [článku 204] nariadenia o rozpočtových pravidlách nesmie maximálna výška finančnej podpory, ktorá môže byť vyplatená tretej strane, presiahnuť 200 000 EUR.

Článok 19

Spoločné výzvy na predkladanie návrhov v súvislosti s grantmi

Komisia alebo financujúci orgán môžu vydať spoločnú výzvu na predkladanie návrhov s:

a)tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technologických organizácií alebo agentúr;

b)medzinárodnými organizáciami;

c)neziskovými právnymi subjektmi.

V prípade spoločnej výzvy sa stanovia spoločné postupy výberu a hodnotenia návrhov. Do týchto postupoch musí byť zapojená vyvážená skupina expertov vymenovaných každou stranou.

Článok 20

Granty na verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovačných riešení

1.Akcie môžu zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím alebo verejné obstarávanie inovačných riešení, ktoré ako prijímatelia vykonávajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vymedzení v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ, 2014/25/EÚ a 2009/81/ES.

2.Postupy verejného obstarávania:

a)musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, správneho finančného riadenia, proporcionality a s pravidlami hospodárskej súťaže;

b)môžu, v prípade verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, stanovovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností na územie členských štátov a pridružených krajín;

c)môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov) a

d)umožňujú zadať zákazku uchádzačovi, resp. uchádzačom, ktorí predložili ponuku s najvýhodnejším pomerom medzi kvalitou a cenou, pričom sa musí zabrániť konfliktu záujmov.

3.Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, musí byť prinajmenšom vlastníkom súvisiacich práv duševného vlastníctva. Verejní obstarávatelia majú aspoň právo na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné účely a právo udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov pre verejného obstarávateľa za spravodlivých a primeraných podmienok a bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalšej licencie alebo právo požiadať zúčastnených dodávateľov o udelenie takýchto licencií. Ak dodávateľ v stanovenom období po verejnom obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužíva, verejní obstarávatelia môžu od neho požadovať, aby na nich previedol všetky vlastnícke práva k daným výsledkom.

Článok 21

Operácie kombinovaného financovania

Operácie kombinovaného financovania schválené v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

KAPITOLA IV

Ďalšie finančné ustanovenia

Článok 22

Kumulatívne, doplnkové a kombinované financovanie

1.Akcia, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, môže získať aj príspevok z tohto programu, za predpokladu, že tieto príspevky nepokrývajú rovnaké náklady. Na príslušný príspevok každého prispievajúceho programu Únie k akcii sa uplatňujú pravidlá daného programu. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z jednotlivých programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.

2.Akcie, ktoré získali certifikáciu v podobe známky excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne podmienky:

a)boli posúdené v rámci výzvy na predkladanie návrhov na základe programu;

b)spĺňajú minimálne kvalitatívne požiadavky tejto výzvy na predkladanie návrhov;

c)z dôvodu rozpočtových obmedzení nemôžu byť financované v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov;

môžu v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.

Článok 23

Partnerstvá

1.Program sa môže implementovať prostredníctvom partnerstiev.

2.Partnerstvá, na ktorých sa Únia zúčastňuje:

a)sa zakladajú v prípadoch, keď sa nimi dosiahnu ciele Vesmírneho programu Únie účinnejšie, než by to dokázala samotná Únia;

b)sú založené na zásadách pridanej hodnoty Únie, transparentnosti, otvorenosti, vplyvu, pákového efektu, dlhodobého finančného záväzku všetkých zúčastnených strán, flexibility, súdržnosti a komplementarity s únijnými, miestnymi, regionálnymi, vnútroštátnymi a medzinárodnými iniciatívami a zohľadňuje sa pri nich zdieľanie rizika a podmienky zodpovednosti a vlastníctva hmotného a nehmotného majetku.

Článok 24

Spoločné verejné obstarávanie

1.Na dôvažok k ustanoveniam [článku 165] nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu Komisia a agentúra uskutočňovať postupy spoločného verejného obstarávania s Európskou vesmírnou agentúrou alebo inými medzinárodnými organizáciami zapojenými do implementácie zložiek programu.

2.Pravidlá verejného obstarávania uplatniteľné podľa [článku 165] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú analogicky, pokiaľ sa v každom prípade uplatňujú procesné ustanovenia vzťahujúce sa na inštitúcie.

Článok 25

Ochrana základných bezpečnostných záujmov

Ak je to potrebné na ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov, najmä v súvislosti s potrebou zachovať integritu a odolnosť systémov Únie, ako aj autonómiu priemyselnej základne, z ktorej vychádzajú, Komisia stanoví potrebné podmienky oprávnenosti uplatniteľné na verejné obstarávanie, granty alebo ceny, na ktoré sa vzťahuje táto hlava. Na tento účel sa osobitná pozornosť musí venovať požiadavke, aby oprávnené podniky boli usadené v členskom štáte, zaviazali sa vykonávať všetky príslušné činnosti v rámci Únie a boli pod účinnou kontrolou členských štátov alebo štátnych príslušníkov členských štátov. Tieto podmienky sa zahrnú do dokumentov týkajúcich sa verejného obstarávania, grantu alebo prípadne ceny. V prípade verejného obstarávania tieto podmienky platia počas celého životného cyklu výslednej zmluvy.

Článok 26

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, udelí zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

HLAVA IV

RIADENIE PROGRAMU

Článok 27

Zásady riadenia

Riadenie programu vychádza z týchto zásad:

a)prísne rozdelenie úloh a zodpovedností medzi subjekty zapojené do implementácie programu, najmä medzi členské štáty, Komisiu, agentúru a Európsku vesmírnu agentúru;

b)prísna kontrola programu vrátane prísneho dodržiavania nákladov a harmonogramu všetkými subjektmi v rámci ich príslušných oblastí pôsobnosti v súlade s týmto nariadením;

c)optimalizácia a racionalizácia využívania štruktúr;

d)systematické zohľadňovanie potrieb používateľov služieb poskytovaných zložkami programu, ako aj vedeckých a technologických výdobytkov súvisiacich s týmito službami;

e)nepretržité úsilie o kontrolu rizík a ich znižovanie.

Článok 28

Úloha členských štátov

1.Členské štáty sa môžu zúčastňovať na programe, a to tak, že prispejú svojou technickou kompetenciou, odbornými znalosťami a pomocou, najmä v oblasti ochrany a bezpečnosti, a v prípade potreby aj tak, že Únii sprístupnia informácie a infraštruktúry, ktoré majú vo vlastníctve alebo ktoré sa nachádzajú na ich území, pričom okrem iného zabezpečia efektívny a voľný prístup k údajom in situ a ich využívanie a spolupracujú s Komisiou na zlepšení dostupnosti údajov in situ potrebných pre tento program.

2.Komisia alebo, v prípade úloh uvedených v článku 30, agentúra môže zveriť konkrétne úlohy členským štátom alebo vnútroštátnym agentúram či skupinám týchto členských štátov alebo vnútroštátnych agentúr. Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania programu a podporu jeho využívania, a to okrem iného aj tým, že pomáhajú chrániť frekvencie potrebné pre tento program.

3.Členské štáty a Komisia spolupracujú s cieľom rozvíjať zložku in situ potrebnú na využívanie kozmických systémov a uľahčiť využívanie plného potenciálu súborov údajov in situ.

4.V oblasti bezpečnosti plnia členské štáty úlohy uvedené v článku 34 ods. 4.

Článok 29

Úloha Komisie

1.Komisia nesie celkovú zodpovednosť za implementáciu programu, a to aj v oblasti bezpečnosti. V súlade s týmto nariadením určuje priority a dlhodobý vývoj programu a dohliada nad jeho implementáciou, pričom berie náležitý ohľad na jeho vplyv na ostatné politiky Únie.

2.Komisia riadi zložky programu, ak takéto riadenie nie je zverené inému subjektu.

3.Komisia zabezpečuje jednoznačné rozdelenie úloh medzi jednotlivé subjekty zapojené do programu a koordinuje činnosti týchto subjektov.

4.Ak je to potrebné pre bezproblémové fungovanie programu a bezproblémové poskytovanie služieb poskytovaných zložkami programu, Komisia po konzultácii s používateľmi a všetkými ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami určí prostredníctvom vykonávacích aktov technické a prevádzkové špecifikácie potrebné na implementáciu a rozvoj týchto zložiek a služieb, ktoré poskytujú. Pri určovaní týchto technických a prevádzkových špecifikácií Komisia dbá na to, aby nedošlo k zníženiu všeobecnej úrovne bezpečnosti a aby bola splnená požiadavka spätnej kompatibility.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

5.Komisia podporuje a zabezpečuje využívanie a používanie údajov a služieb poskytovaných zložkami programu vo verejnom a v súkromnom sektore, a to okrem iného aj podporou primeraného vývoja týchto služieb a vytvorenia stabilného dlhodobého prostredia. Rozvíja synergie medzi aplikáciami jednotlivých zložiek programu. Zabezpečuje komplementaritu, konzistentnosť, synergie a väzby medzi programom a ďalšími akciami a programami Únie.

6.V prípade potreby zabezpečuje koordináciu s činnosťami vykonávanými v kozmickom sektore na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Podnecuje spoluprácu medzi členskými štátmi a podporuje konvergenciu ich technologických kapacít a výdobytkov v oblasti vesmíru.

Článok 30

Úloha agentúry

1.Agentúra má tieto vlastné úlohy:

a)zabezpečovať prostredníctvom svojej rady pre bezpečnostnú akreditáciu bezpečnostnú akreditáciu všetkých zložiek programu v súlade s hlavou V kapitolou II;

b)plniť úlohy uvedené v článku 34 ods. 2 a 3;

c)uskutočňovať komunikačné a propagačné činnosti a činnosti týkajúce sa komercializácie služieb ponúkaných systémami Galileo a EGNOS;

d)poskytovať Komisii technické poradenstvo.

2.Komisia zverí agentúre tieto úlohy:

a)riadenie využívania systémov EGNOS a Galileo, ako sa uvádza v článku 43;

b)celková koordinácia aspektov GOVSATCOM týkajúcich sa používateľov v úzkej spolupráci s príslušnými agentúrami Únie a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, pokiaľ ide o misie a operácie krízového riadenia;

c)vykonávanie činností týkajúcich sa vývoja nadväzujúcich aplikácií a služieb na základe zložiek programu.

3.Komisia môže agentúre zveriť ďalšie úlohy vrátane činností v oblasti komunikácie, propagácie údajov a informácií a obchodovania s nimi, ako aj ďalších činností spojených s využívaním zo strany používateľov v súvislosti s inými zložkami programu, ako sú Galileo a EGNOS.

4.Komisia zverí úlohy uvedené v odseku 2 a 3 prostredníctvom dohody o príspevku v súlade s [článkom 2 ods. 18] a [hlavou VI] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 31

Úloha Európskej vesmírnej agentúry

1.Európskej vesmírnej agentúre možno zveriť tieto úlohy:

a)v prípade systému Copernicus: vývoj, navrhovanie a konštruovanie kozmickej infraštruktúry systému Copernicus vrátane prevádzky tejto infraštruktúry;

b)v prípade systémov Galileo a EGNOS: vývoj systémov, rozvoj pozemného segmentu a navrhovanie a vývoj satelitov;

c)pokiaľ ide o všetky zložky programu: výskumné a vývojové činnosti v jej oblastiach odbornosti.

2.Komisia uzatvorí s agentúrou a s Európskou vesmírnou agentúrou dohodu o finančnom rámcovom partnerstve, ako je stanovené v [článku 130] nariadenia o rozpočtových pravidlách. V danej dohode o finančnom rámcovom partnerstve sa:

jasne zadefinujú zodpovednosti a povinnosti Európskej vesmírnej agentúry v súvislosti s programom,

stanoví požiadavka, aby Európska vesmírna agentúra dodržiavala bezpečnostné predpisy programu Únie, najmä so zreteľom na spracovanie utajovaných skutočností,

určia podmienky riadenia finančných prostriedkov zverených Európskej vesmírnej agentúre, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie, postupy riadenia, očakávané výsledky merané na základe ukazovateľov výkonnosti, opatrenia uplatniteľné v prípade chybného alebo podvodného plnenia zákaziek z hľadiska nákladov, harmonogramu a výsledkov, ako aj komunikačná stratégia a pravidlá týkajúce sa vlastníctva všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku; dané podmienky musia byť v súlade s hlavami III a V tohto nariadenia a nariadenia o rozpočtových pravidlách,

vyžaduje účasť Komisie a v prípade, keď je to vhodné, agentúry na zasadnutiach výboru na posúdenie ponukových konaní Európskej vesmírnej agentúry v súvislosti s programom,

stanovia monitorovacie a kontrolné opatrenia, ktoré zahŕňajú najmä systém predbežného odhadu nákladov, systematické poskytovanie informácií Komisii alebo prípadne agentúre o nákladoch a harmonograme a pre prípad rozdielu medzi plánovanými rozpočtami, plnením a harmonogramom nápravné opatrenia, ktorými sa zabezpečí plnenie zverených úloh v medziach pridelených rozpočtov, ako aj sankcie pre Európsku vesmírnu agentúru, ak jej tento rozdiel možno priamo pripísať,

stanovia zásady odmeňovania Európskej vesmírnej agentúry, ktoré musí byť primerané zložitosti úloh, ktoré sa majú vykonávať, v súlade s trhovými cenami a poplatkami iných zapojených subjektov vrátane Únie a môže byť prípadne založené na ukazovateľoch výkonnosti; uvedené poplatky nezahŕňajú všeobecné režijné náklady, ktoré nie sú spojené s činnosťami zverenými Úniou Európskej vesmírnej agentúre.

3.Uzavretie dohody o finančnom rámcovom partnerstve uvedenej v odseku 2 je podmienené zriadením vnútorných štruktúr v rámci Európskej vesmírnej agentúry a stanovením prevádzkovej metódy, a to najmä na účely rozhodovania, metód riadenia a zodpovednosti, ktoré umožňujú zabezpečiť maximálnu ochranu záujmov Únie a dodržiavať jej rozhodnutia, okrem iného aj v prípade činností financovaných Európskou vesmírnou agentúrou, ktoré majú vplyv na program.

4.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia dohody o finančnom rámcovom partnerstve uvedenej v odseku 4, Komisia alebo agentúra môžu požiadať Európsku vesmírnu agentúru, aby poskytla technické poradenstvo a informácie potrebné na plnenie úloh, ktoré sú im pridelené na základe tohto nariadenia.

Článok 32

Úloha iných subjektov

1.Komisia môže poveriť, v plnom rozsahu alebo čiastočne a prostredníctvom dohôd o príspevku, implementáciou zložiek programu iné subjekty, ako sú subjekty uvedené v článkoch 30 a 31, vrátane:

a)prevádzky kozmickej infraštruktúry systému Copernicus alebo jej častí, ktorá môže byť zverená organizácii EUMETSAT;

b)vykonávania služieb systému Copernicus alebo ich častí príslušné agentúry, subjekty alebo organizácie.

2.Kritéria výberu poverených subjektov musia predovšetkým odzrkadľovať ich schopnosť zabezpečiť kontinuitu a v prípade potreby bezpečnosť prevádzky bez prerušenia alebo s minimálnym prerušením činností systému Copernicus.

HLAVA V

BEZPEČNOSŤ PROGRAMU

KAPITOLA I

Bezpečnosť programu

Článok 33

Zásady bezpečnosti

Bezpečnosť programu by mala byť založená na týchto zásadách:

a)zohľadňovanie skúseností členských štátov v oblasti bezpečnosti a čerpanie inšpirácie z ich najlepších postupov;

b)využívanie medzinárodne uznaných noriem a bezpečnostných predpisov Únie, v ktorých je stanovené oddelenie prevádzkových funkcií a funkcií súvisiacich s akreditáciou.

Článok 34

Riadenie bezpečnosti

1.Komisia v rámci svojich právomocí zaistí vysokú úroveň bezpečnosti, pokiaľ ide predovšetkým o:

a)ochranu pozemnej aj kozmickej infraštruktúry a ochranu poskytovania služieb, najmä pred fyzickými alebo kybernetickými útokmi;

b)kontrolu nad transfermi technológií a ich riadenie;

c)rozvoj a udržanie nadobudnutých kompetencií a know-how v Únii;

d)ochranu citlivých neutajovaných a utajovaných skutočností.

Na tento účel Komisia zabezpečí, aby sa pre každú zložku programu vykonala analýza rizík a hrozieb. Na základe uvedenej analýzy rizík a hrozieb prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví pre každú zložku programu všeobecné bezpečnostné požiadavky. Komisia pritom zohľadní vplyv daných požiadaviek na bezproblémové fungovanie príslušnej zložky, predovšetkým, pokiaľ ide o náklady, riadenie rizík a harmonogram, a zaistí, aby sa neznížila celková úroveň bezpečnosti ani nenarušilo fungovanie existujúcich zariadení založených na danej zložke. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

2.Subjekt zodpovedný za riadenie určitej zložky programu zodpovedá za riadenie bezpečnosti danej zložky a na uvedený účel vykonáva analýzu rizík a hrozieb a všetky potrebné činnosti na zaistenie a monitorovanie bezpečnosti danej zložky, predovšetkým stanovovanie technických špecifikácií a prevádzkových postupov, pričom monitoruje dodržiavanie všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v odseku 1.

3.Agentúra:

a)zabezpečuje bezpečnostnú akreditáciu všetkých zložiek programu v súlade s kapitolou II tejto hlavy a právomocami členských štátov;

b)zabezpečuje prevádzku Strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 2 a pokynmi vypracovanými v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia 2014/496/SZBP;

c)vykonáva úlohy, ktoré sú jej pridelené na základe rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ;

d)poskytuje Komisii svoje technické poradenstvo a všetky informácie potrebné na plnenie jej úloh v zmysle tohto nariadenia.

4.Členské štáty:

a)prijímajú opatrenia, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s opatreniami potrebnými na ochranu európskych kritických infraštruktúr v zmysle smernice Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu 29 a opatreniami potrebnými na ochranu ich vlastných vnútroštátnych kritických infraštruktúr, s cieľom zabezpečiť ochranu pozemnej infraštruktúry, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť programu a ktorá sa nachádza na ich území;

b)vykonávajú úlohy bezpečnostnej akreditácie uvedené v článku 41.

6.Subjekty zapojené do programu prijímajú opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti programu.

KAPITOLA II

Bezpečnostná akreditácia

Článok 35

Orgán bezpečnostnej akreditácie

Orgánom bezpečnostnej akreditácie pre všetky zložky programu je rada pre bezpečnostnú akreditáciu zriadená v rámci agentúry.

Článok 36

Všeobecné zásady bezpečnostnej akreditácie

Činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie pre všetky zložky programu sa vykonávajú v súlade s týmito zásadami:

a)činnosti a rozhodnutia v oblasti bezpečnostnej akreditácie sa vykonávajú v kontexte kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a členských štátov;

b)pri prijímaní rozhodnutí v rade pre bezpečnostnú akreditáciu sa vynakladá úsilie o dosiahnutie konsenzu;

c)činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie sa vykonávajú s použitím prístupu posudzovania a riadenia rizík, pričom sa zvažujú riziká, pokiaľ ide o bezpečnosť zložky, a aj vplyv akéhokoľvek opatrenia na zníženie rizík na náklady alebo harmonogram, berúc do úvahy cieľ neznížiť celkovú úroveň bezpečnosti danej zložky;

d)rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu o bezpečnostnej akreditácii pripravujú a prijímajú náležite kvalifikovaní odborníci na akreditáciu zložitých systémov, ktorí majú primeraný stupeň bezpečnostnej previerky a ktorí konajú objektívne;

e)vyvinie sa úsilie o konzultáciu so všetkými relevantnými stranami zainteresovanými v bezpečnostných otázkach týkajúcich sa tejto zložky;

f)činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vykonávajú všetky relevantné strany zainteresované na danej zložke v súlade so stratégiou bezpečnostnej akreditácie, pričom tým nie je dotknutá úloha Komisie;

g)rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu o bezpečnostnej akreditácii sú podľa procesu definovaného radou pre bezpečnostnú akreditáciu v relevantnej stratégii bezpečnostnej akreditácie založené na miestnych rozhodnutiach o bezpečnostnej akreditácii prijatých jednotlivými vnútroštátnymi orgánmi bezpečnostnej akreditácie členských štátov;

h)procesom nepretržitého, transparentného a plne zrozumiteľného monitorovania sa zabezpečuje, aby boli známe bezpečnostné riziká pre danú zložku, aby sa definovali bezpečnostné opatrenia na zníženie takýchto rizík na prijateľnú úroveň z hľadiska bezpečnostných potrieb Únie a jej členských štátov a v záujme bezproblémového fungovania danej zložky a aby sa uvedené opatrenia uplatňovali v súlade s koncepciou hĺbkovej ochrany. Účinnosť týchto opatrení sa priebežne vyhodnocuje. Proces súvisiaci s posudzovaním a riadením bezpečnostných rizík vykonávajú strany zainteresované na danej zložke spoločne ako iteratívny proces;

i)rozhodnutia o bezpečnostnej akreditácii prijíma úplne nezávisle rada pre bezpečnostnú akreditáciu, a to aj vo vzťahu ku Komisii a iným subjektom zodpovedným za implementáciu danej zložky a poskytovanie súvisiacich služieb, ako aj vo vzťahu k výkonnému riaditeľovi a správnej rade agentúry;

j)pri vykonávaní činností v oblasti bezpečnostnej akreditácie sa zohľadňuje potreba primeranej koordinácie medzi Komisiou a orgánmi zodpovednými za vykonávanie bezpečnostných ustanovení;

k)bezpečnostnou akreditáciou systému EGNOS vykonanou radou pre bezpečnostnú akreditáciu nie sú dotknuté akreditačné činnosti vykonávané pre letectvo Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva.

Článok 37

Úlohy rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.Rada pre bezpečnostnú akreditáciu si plní úlohy bez toho, aby boli dotknuté zodpovednosti Komisie alebo zodpovednosti zverené iným subjektom agentúry, najmä pokiaľ ide o otázky súvisiace s bezpečnosťou, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov súvisiace s bezpečnostnou akreditáciou.

2.Rada pre bezpečnostnú akreditáciu má tieto úlohy:

a)definovanie a schvaľovanie stratégie bezpečnostnej akreditácie, ktorou sa stanovuje:

i)rozsah činností potrebných na vykonanie a udržanie akreditácie zložiek programu alebo ich podzložiek a všetkých prepojení medzi nimi a inými systémami alebo zložkami;

ii)proces bezpečnostnej akreditácie pre zložky programu alebo ich podzložky s mierou podrobností, ktorá zodpovedá požadovanému stupňu istoty, a s jasne uvedenými podmienkami akreditácie;

iii)úloha relevantných zainteresovaných strán, ktoré sa podieľajú na procese akreditácie;

iv)harmonogram akreditácie, ktorý zodpovedá fázam zložiek programu, najmä pokiaľ ide o zavedenie infraštruktúry, poskytovanie služieb a vývoj;

v)zásady bezpečnostnej akreditácie pre siete pripojené k systémom zriadeným v rámci zložiek programu alebo ich podzložiek a zariadenia pripojené k systémom zriadeným týmito zložkami, čo vykonávajú vnútroštátne subjekty členských štátov oprávnené konať v bezpečnostných otázkach;

b)prijímanie rozhodnutí o bezpečnostnej akreditácii, najmä pokiaľ ide o schvaľovanie vynášania satelitov na obežnú dráhu, povoľovanie prevádzkovania systémov zriadených v rámci zložiek programu alebo ich podzložiek v rôznych konfiguráciách a na rôzne služby, ktoré poskytujú, až vrátane signálu vo vesmíre, a povoľovanie prevádzkovania pozemných staníc. Pokiaľ ide o siete a zariadenia pripojené k verejne regulovanej službe (public regulated service – PRS) uvedenej v článku 44 alebo akejkoľvek inej bezpečnej službe vychádzajúcej zo zložiek programu, rada pre bezpečnostnú akreditáciu rozhoduje len o udeľovaní povolení subjektom na účely vývoja alebo výroby citlivých technológií PRS, prijímačov PRS alebo bezpečnostných modulov PRS, alebo akejkoľvek inej technológie alebo zariadenia, ktoré je nutné skontrolovať podľa všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v článku 34 ods. 1, pričom zohľadňuje odporúčania vnútroštátnych subjektov, ktoré sú oprávnené konať v bezpečnostných otázkach, ako aj celkové bezpečnostné riziká;

c)preverovanie a okrem prípadov, keď ide o dokumenty, ktoré Komisia prijíma na základe článku 34 ods. 1 tohto nariadenia a článku 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ, schvaľovanie všetkej dokumentácie týkajúcej sa bezpečnostnej akreditácie;

d)poskytovanie poradenstva Komisii v rámci svojich právomocí pri príprave návrhov znení aktov uvedených v článku 34 ods. 1 tohto nariadenia a článku 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ, a to aj pri zavádzaní operačných bezpečnostných postupov (SecOPs) a pri poskytovaní jej vyhlásenia so záverečným stanoviskom;

e)preverovanie a schvaľovanie posúdenia bezpečnostných rizík vypracovaného v súlade s postupom monitorovania uvedeným v článku 36 písm. h), pričom zohľadňuje súlad s dokumentmi uvedenými v písmene c) tohto odseku a dokumentmi vypracovanými v súlade s článkom 34 ods. 1 tohto nariadenia a s článkom 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ; a spolupráca s Komisiou na definovaní opatrení na zníženie rizika;

f)kontrola vykonávania bezpečnostných opatrení v súvislosti s bezpečnostnou akreditáciou zložiek programu vykonávaním alebo financovaním bezpečnostných posúdení, inšpekcií, auditov alebo preskúmaní v súlade s článkom 41 písm. b) tohto nariadenia;

g)potvrdzovanie výberu schválených produktov a opatrení, ktoré chránia pred elektronickým odpočúvaním (TEMPEST), a schválených kryptografických produktov, ktoré sa používajú na zaistenie bezpečnosti zložiek programu;

h)schvaľovanie alebo v prípadoch, keď je to vhodné, účasť na spoločnom schvaľovaní prepojenia systémov zriadených v rámci zložiek programu alebo ich podzložiek a iných systémov s príslušnými subjektmi, ktoré sú oprávnené konať v bezpečnostných otázkach;

i)uzavretie dohody o modeli na kontrolu prístupu uvedenom v článku 41 písm. c) s príslušným členským štátom;

j)príprava správ o rizikách a informovanie Komisie, správnej rady a výkonného riaditeľa o svojom posúdení rizík a poskytovanie poradenstva uvedeným subjektom o možnosti riešenia zvyškových rizík spojených s daným rozhodnutím o bezpečnostnej akreditácii;

k)pomoc, v úzkej spolupráci s Komisiou, Rade a vysokému predstaviteľovi pri vykonávaní rozhodnutia 2014/496/SZBP na základe osobitnej žiadosti Rady a/alebo vysokého predstaviteľa;

l)vykonávanie konzultácií potrebných na plnenie svojich úloh;

m)prijatie a zverejnenie svojho rokovacieho poriadku.

3.Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, sa pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu zriadi osobitný podriadený subjekt zastupujúci členské štáty, ktorý bude plniť úlohy kryptografického distribučného orgánu (CDA) súvisiace s riadením kryptografického materiálu EÚ spojeného s programom, a to predovšetkým s ohľadom na:

a)riadenie letových kľúčov a iných kľúčov potrebných na fungovanie systému Galileo;

b)overovanie zavedenia a uplatňovania postupov evidencie, bezpečnej manipulácie, uchovávania a distribúcie kľúčov PRS systému Galileo.

Článok 38

Zloženie rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.Rada pre bezpečnostnú akreditáciu sa skladá z jedného zástupcu za každý členský štát, zástupcu Komisie a zástupcu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku („vysoký predstaviteľ“). Funkčné obdobie členov rady pre bezpečnostnú akreditáciu trvá štyri roky a je obnoviteľné.

2. Na zasadnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa ako pozorovateľ prizýva zástupca Európskej vesmírnej agentúry. Výnimočne možno na zasadnutia pozvať aj zástupcov agentúr Únie, tretích krajín alebo medzinárodných organizácií ako pozorovateľov v otázkach, ktoré sa daných tretích krajín alebo medzinárodných organizácií priamo týkajú, predovšetkým v prípade otázok týkajúcich sa infraštruktúry, ktorá im patrí alebo ktorá je zriadená na ich území. Dojednania týkajúce sa takejto účasti zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií a podmienky ich účasti sa stanovia v príslušných dohodách, pričom musia byť v súlade s rokovacím poriadkom rady pre bezpečnostnú akreditáciu.

Článok 39

Pravidlá hlasovania v rade pre bezpečnostnú akreditáciu

Ak nemožno dosiahnuť zhodu podľa všeobecných zásad uvedených v článku 36, rada pre bezpečnostnú akreditáciu prijíma rozhodnutia hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v súlade s článkom 16 Zmluvy o Európskej únii. Zástupca Komisie a zástupca vysokého predstaviteľa nehlasujú. Rozhodnutia prijaté radou pre bezpečnostnú akreditáciu podpisuje v mene rady pre bezpečnostnú akreditáciu jej predseda.

Článok 40

Oznamovanie a vplyv rozhodnutí rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.Rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu sú určené Komisii.

2.Komisia priebežne informuje radu pre bezpečnostnú akreditáciu o vplyve všetkých potenciálnych rozhodnutí rady pre bezpečnostnú akreditáciu na riadny priebeh zložiek programu a o vykonávaní plánov riešenia zvyškových rizík. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu zohľadňuje všetky takéto informácie od Komisie.

3.Komisia priebežne a bez odkladov informuje Európsky parlament a Radu o dosahu prijatých rozhodnutí o bezpečnostnej akreditácii na riadny chod zložiek programu. Ak sa Komisia nazdáva, že rozhodnutie, ktoré prijala rada pre bezpečnostnú akreditáciu, môže mať významný vplyv na riadny chod daných zložiek, napríklad pokiaľ ide o náklady, harmonogram alebo plnenie, bezodkladne to oznámi Európskemu parlamentu a Rade.

4.Správna rada pravidelne dostáva informácie o hodnotení práce rady pre bezpečnostnú akreditáciu.

5.Harmonogram práce rady pre bezpečnostnú akreditáciu nesmie ovplyvniť harmonogram činností stanovený v pracovnom programe uvedenom v článku 100.

Článok 41

Úloha členských štátov pri bezpečnostnej akreditácii

Členské štáty:

a)posielajú rade pre bezpečnostnú akreditáciu všetky informácie, ktoré považujú za relevantné na účely bezpečnostnej akreditácie;

b)povolia riadne oprávneným osobám menovaným radou pre bezpečnostnú akreditáciu, aby so súhlasom vnútroštátnych orgánov oprávnených konať v bezpečnostných otázkach a pod ich dohľadom mali prístup k všetkým informáciám a do všetkých oblastí a/alebo lokalít súvisiacich s bezpečnosťou systémov, ktoré spadajú pod ich právomoc, a to v súlade s ich vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi a bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti príslušníkov členských štátov, okrem iného aj na účely bezpečnostných inšpekcií, auditov a skúšok podľa rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu a na účely procesu monitorovania bezpečnostných rizík podľa článku 36 písm. h). Tieto audity a skúšky sa uskutočňujú v súlade s týmito zásadami:

i)zdôrazňuje sa význam bezpečnosti a účinného riadenia rizík v rámci preverovaných subjektov;

ii)v prípade, že dôjde k strate dôvernosti, integrity alebo dostupnosti utajovaných skutočností, odporúčajú sa protiopatrenia na zníženie konkrétnych následkov;

c)všetky jednotlivo zodpovedajú za vypracovanie modelu na kontrolu prístupu, ktorý obsahuje prehľad alebo zoznam oblastí/lokalít, ktoré sa majú akreditovať, a ktorý členské štáty a rada pre bezpečnostnú akreditáciu odsúhlasia vopred, čím sa zaistí, aby všetky členské štáty zabezpečovali rovnakú úroveň kontroly prístupu;

d)zodpovedajú na miestnej úrovni za akreditáciu bezpečnosti lokalít, ktoré sa nachádzajú na ich území a sú súčasťou oblasti s bezpečnostnou akreditáciou pre zložky programu, a podávajú na tieto účely správy rade pre bezpečnostnú akreditáciu.

KAPITOLA III

Ochrana utajovaných skutočností

Článok 42

Uplatňovanie pravidiel pre utajované skutočnosti

V rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia:

a)každý členský štát zabezpečí, aby jeho vnútroštátne bezpečnostné predpisy poskytovali stupeň ochrany utajovaných skutočností EÚ, ktorý je rovnocenný so stupňom, aký poskytujú bezpečnostné predpisy uvedené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ 30 a bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohách k rozhodnutiu Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ 31 ;

b)členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o vnútroštátnych bezpečnostných predpisoch uvedených v písmene a);

c)fyzické osoby s pobytom a právnické osoby usadené v tretích krajinách môžu narábať s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa programu, len ak sa na ne v týchto krajinách vzťahujú bezpečnostné predpisy zabezpečujúce aspoň taký stupeň ochrany, aký zaručujú bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 a bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ. Rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii sa vymedzí v dohode o bezpečnosti informácií vrátane, v prípade potreby, záležitostí priemyselnej bezpečnosti uzavretej medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, a to v súlade s postupom stanoveným v článku 218 ZFEÚ a so zreteľom na článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ;

d)bez toho, aby bol dotknutý článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ a predpisy, ktorými sa riadi oblasť priemyselnej bezpečnosti v zmysle rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, sa fyzickým osobám alebo právnickým osobám, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám môže podľa potreby a na individuálnom základe poskytnúť prístup k utajovaným skutočnostiam EÚ, a to podľa povahy a obsahu takýchto skutočností, príjemcovej potreby poznať takéto skutočnosti a stupňa výhodnosti pre Úniu.

HLAVA VI

Galileo a EGNOS

Článok 43

Oprávnené akcie

Oprávnené akcie v rámci systémov Galileo a EGNOS sa vzťahujú na:

a)riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu kozmickej infraštruktúry vrátane modernizácie a riadenia zastarávania;

b)riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu pozemnej infraštruktúry, najmä sietí, lokalít a podporných zariadení vrátane modernizácie a riadenia zastarávania;

c)vývoj budúcich generácií systémov a vývoj služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS bez toho, aby boli dotknuté budúce rozhodnutia o finančných výhľadoch Únie;

d)činnosti certifikácie a štandardizácie;

e)poskytovanie služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS a rozvoj trhu s nimi;

f)spolupráca s inými regionálnymi alebo globálnymi systémami satelitnej navigácie;

g)všetky prvky dokladajúce spoľahlivosť systému a jeho využívania;

h)koordinačné činnosti týkajúce sa poskytovania služieb a rozšírenia ich pokrytia.

Článok 44

Služby poskytované systémom Galileo

1.Služby poskytované systémom Galileo zahŕňajú:

a)otvorenú službu Galileo (Galileo open service – GOS), ktorej používanie je pre používateľov bezplatné a ktorá poskytuje informácie na určenie polohy a synchronizáciu určené najmä na masové aplikácie satelitnej navigácie na účely použitia spotrebiteľmi;

b)službu vysokej presnosti (high-accuracy service – HAS), ktorá je pre používateľov bezplatná a poskytuje prostredníctvom doplňujúcich údajov šírených v ďalšom frekvenčnom pásme vysokopresné informácie na určenie polohy a synchronizáciu, ktoré sú určené najmä pre aplikácie satelitnej navigácie na profesionálne alebo komerčné účely;

c)službu na overovanie signálu (signal authentication service – SAS) založenú na zašifrovaných kódoch obsiahnutých v signáloch, ktorá je určená najmä pre aplikácie satelitnej navigácie na profesionálne alebo komerčné účely;

d)verejnú regulovanú službu (public regulated service – PRS), ktorá je obmedzená na používateľov schválených vládou a regulovaná v súlade s rozhodnutím č. 1104/2011/EÚ, určená pre citlivé aplikácie, ktoré vyžadujú vysokú úroveň kontinuity služieb, a to aj v oblasti bezpečnosti a obrany, a ktorá využíva silné šifrované signály;

e)záchranná služba (emergency service – ES), ktorá prostredníctvom vysielania signálov šíri výstrahy pred prírodnými katastrofami alebo inými núdzovými situáciami v konkrétnych oblastiach;

f)služba určovania času (timing service – TS), ktorá je pre používateľov bezplatná a poskytuje presný a spoľahlivý referenčný čas, ako aj realizáciu koordinovaného svetového času , čím umožňuje vývoj aplikácií na určovanie času založených na systéme Galileo a používanie v kritických aplikáciách.

2.Galileo prispieva aj k:

a)pátracej a záchrannej podpornej službe (Search and Rescue Support Service – SAR) systému COSPAS-SARSAT prostredníctvom detekcie núdzových signálov vysielaných majákmi a zasielania správ majákom prostredníctvom „spätného kanála“;

b)službám monitorujúcim integritu štandardizovaným na úrovni Únie alebo na medzinárodnej úrovni na používanie službami ochrany života na základe signálov otvorenej služby Galileo a v kombinácii so systémom EGNOS a inými systémami satelitnej navigácie;

c)informáciám o vesmírnom počasí a službám včasného varovania poskytovaným prostredníctvom pozemnej infraštruktúry systému Galileo určeným najmä na zníženie potenciálnych rizík pre používateľov služieb poskytovaných systémom Galileo a inými GNSS súvisiacich s prejavmi vesmírneho počasia.

Článok 45

Služby poskytované systémom EGNOS

1.Služby poskytované systémom EGNOS zahŕňajú:

a)otvorenú službu EGNOS (EGNOS open service – EOS), ktorej používanie je pre používateľov bezplatné a ktorá poskytuje informácie na určenie polohy a synchronizáciu určené najmä pre masové aplikácie satelitnej navigácie na účely použitia spotrebiteľmi;

b)službu systému EGNOS na prístup k údajom (EGNOS data access service – EDAS), ktorá poskytuje informácie na určenie polohy a synchronizáciu určené najmä pre aplikácie satelitnej navigácie na profesionálne alebo komerčné účely, pričom poskytuje zlepšený výkon a údaje s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s údajmi získanými prostredníctvom systému EOS;

c)službu ochrany života (safety-of-life – SoL), na ktorú sa nevzťahujú priame poplatky pre používateľa a ktorá poskytuje informácie na určenie polohy a synchronizáciu s vysokou úrovňou kontinuity, dostupnosti a presnosti vrátane správy o integrite upozorňujúcej používateľov na každé zlyhanie signálov alebo signálov mimo tolerancie vysielaných systémom Galileo a inými GNSS, ktoré spresňuje v oblasti pokrytia, a ktorá je určená predovšetkým pre používateľov, pre ktorých je bezpečnosť podstatná, najmä v sektore civilného letectva na účely leteckých navigačných služieb.

2.Služby uvedené v odseku 1 sa poskytujú prioritne na území členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe.

Geografické pokrytie službami systému EGNOS možno rozšíriť na iné regióny sveta, najmä na územia kandidátskych krajín, tretích krajín pridružených k jednotnému európskemu nebu a krajín európskej susedskej politiky, a to za predpokladu technickej uskutočniteľnosti a v prípade služby SoL na základe medzinárodných dohôd.

3.Náklady na takéto rozšírenie vrátane súvisiacich prevádzkových nákladov špecifických pre dané regióny sa nehradia z rozpočtu uvedeného v článku 11. Takéto rozšírenie nespôsobí odklad ponúkania služieb uvedených v odseku 1 na celom území členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe.

Článok 46

Vykonávacie opatrenia pre systémy Galileo a EGNOS

Na dosiahnutie bezproblémového fungovania systémov Galileo a EGNOS a ich prijatia trhom Komisia v prípade potreby stanoví opatrenia nutné na:

a)riadenie a zmenšenie rizík spojených s prevádzkou systémov Galileo a EGNOS;

b)stanovenie kľúčových fáz rozhodovania na monitorovanie a hodnotenie implementácie systémov Galileo a EGNOS;

c)určenie umiestnenia centier patriacich do pozemnej infraštruktúry systémov Galileo a EGNOS v súlade s bezpečnostnými požiadavkami a v nadväznosti na otvorený a transparentný proces a na zabezpečenie ich fungovania.

Uvedené vykonávacie opatrenia sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Článok 47

Kompatibilita a interoperabilita

1.Systémy Galileo a EGNOS a služby, ktoré poskytujú, sú z technického hľadiska vzájomne v plnej miere kompatibilné a interoperabilné.

2.Systémy Galileo a EGNOS a služby, ktoré poskytujú, sú kompatibilné a interoperabilné s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými prostriedkami rádiovej navigácie, ak sú potrebné požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu stanovené v medzinárodnej dohode.

HLAVA VII

Copernicus

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 48

Rozsah činnosti systému Copernicus

1.Copernicus sa implementuje v nadväznosti na predchádzajúce investície Únie a v prípade potreby vychádza z vnútroštátnych alebo regionálnych kapacít členských štátov a zohľadňuje kapacity komerčných dodávateľov porovnateľných údajov a informácií a potrebu podporiť hospodársku súťaž a rozvoj trhu.

2.Copernicus bude poskytovať údaje a informácie pri dodržiavaní politiky plného, bezplatného a otvoreného prístupu k údajom.

3.Copernicus zahŕňa tieto štyri podzložky:

a)podzložka na získavanie údajov, ktorá zahŕňa:

vývoj a prevádzku satelitov Sentinel systému Copernicus;

prístup k údajom tretích strán;

prístup k údajom in situ a iným pomocným údajom;

b)podzložku na spracovanie údajov a informácií, ktorá zahŕňa činnosti na vytváranie informácií s pridanou hodnotou na podporu monitorovania životného prostredia, podávania správ o životnom prostredí a zaistenia dodržiavania predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, civilnej ochrany a bezpečnostných služieb (služby systému Copernicus);

c)podzložku na prístup k údajom a ich distribúciu, ktorá zahŕňa infraštruktúru a služby na zabezpečenie objavenia a zobrazenia údajov zo systému Copernicus a informácií zo systému Copernicus, prístupu k nim a ich distribúcie a využívania;

d)podzložku na využívanie zo strany používateľov a rozvoj trhu v súlade s článkom 29 ods. 5, ktorá zahŕňa príslušné činnosti, zdroje a služby na propagáciu systému Copernicus, jeho údajov a služieb na všetkých úrovniach s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1.

4.Copernicus presadzuje medzinárodnú koordináciu systémov pozorovania a súvisiace výmeny údajov v záujme posilnenia svojho globálneho rozmeru a komplementárnosti, pričom sa zohľadnia existujúce medzinárodné dohody a koordinačné procesy.

KAPITOLA II

Oprávnené akcie

Článok 49

Získavanie údajov

Medzi oprávnené akcie v rámci systému Copernicus patria:

a)akcie na zabezpečenie kontinuity existujúcich misií satelitov Sentinel a na vyvinutie, vynesenie na obežnú dráhu, údržbu a prevádzku ďalších satelitov Sentinel rozširujúcich rozsah pozorovania, pričom sa uprednostňujú: pozorovacie kapacity na monitorovanie antropogénnych emisií CO2iných emisií skleníkových plynov, čo umožní pokrytie pólov a inovatívne environmentálne aplikácie v oblastiach poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva;

b)akcie na poskytnutie prístupu k údajom tretích strán potrebným na generovanie služieb systému Copernicus alebo na používanie inštitúciami, agentúrami a decentralizovanými službami Únie;

c)akcie zamerané na poskytovanie a koordináciu prístupu k údajom in situ a iným pomocným údajom potrebným na generovanie, kalibráciu a overovanie údajov zo systému Copernicus a informácií zo systému Copernicus.

Článok 50

Služby systému Copernicus

Copernicus zahŕňa akcie na podporu týchto služieb:

a)služieb monitorovania životného prostredia, podávania správ o životnom prostredí a zaistenia dodržiavania predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na:

monitorovanie atmosféry s cieľom poskytovať informácie o kvalite ovzdušia a chemickom zložení atmosféry;

monitorovanie morského prostredia s cieľom poskytovať informácie o stave a dynamike morských a pobrežných ekosystémov a ich zdrojov;

monitorovanie krajiny a poľnohospodárstva s cieľom poskytovať informácie o krajinnej pokrývke, využívaní pôdy a zmene využívania pôdy, mestských oblastiach, množstve a kvalite vnútrozemskej vody, lesoch, poľnohospodárstve a iných prírodných zdrojoch, biodiverzite a kryosfére;

monitorovanie zmeny klímy s cieľom poskytovať informácie o antropogénnych emisiách CO2 a emisiách ďalších skleníkových plynov, základných klimatických premenných, opätovných analýzach klímy, sezónnych predpovediach, projekcie a atribúciu klímy, ako aj ukazovatele v príslušných časových a priestorových škálach;

b)služby riadenia núdzových situácií s cieľom poskytovať informácie na podporu orgánov verejnej moci zodpovedných za civilnú ochranu usadených v Únii podporujúcej civilnú ochranu a operácie reakcií na núdzové situácie (zlepšenie činností včasného varovania a kapacít reakcie na krízu) a akcie v oblasti prevencie a pripravenosti (analýzy rizík a obnovy) v súvislosti s rôznymi druhmi katastrof;

c)bezpečnostnej služby na podporu dozoru nad vonkajšími hranicami Únie, námorného dozoru, ako aj vonkajšej činnosti Únie, ktorá reaguje na bezpečnostné výzvy, ktorým čelí Únia, a cieľov a opatrení spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Článok 51

Prístup k údajom a informáciám zo systému Copernicus a ich distribúcia

1.Copernicus zahŕňa akcie na zabezpečenie prístupu k všetkým údajom zo systému Copernicus a informáciám zo systému Copernicus a v prípade potreby poskytuje ďalšiu infraštruktúru a služby na podporu distribúcie týchto údajov a informácií, prístupu k nim a ich využívania.

2.V prípade, že sú údaje zo systému Copernicus alebo informácie zo systému Copernicus citlivé z hľadiska bezpečnosti, Komisia môže zveriť obstarávanie daných údajov a informácií, dohľad nad ich nadobúdaním, prístup k nim a ich distribúciu jednému alebo niekoľkým dôverníckym subjektom. Takéto subjekty zriadia a udržiavajú register akreditovaných používateľov a udeľujú prístup k údajom podliehajúcim obmedzeniam prostredníctvom oddeleného pracovného postupu.

KAPITOLA III

Dátová politika systému Copernicus

Článok 52

Dátová politika systému Copernicus a informačná politika systému Copernicus

1.Údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus sa poskytujú používateľom na základe tejto politiky bezplatného, plného a otvoreného prístupu k údajom:

a)používatelia systému Copernicus smú bezplatne a na celom svete reprodukovať, distribuovať, verejne prenášať, prispôsobovať, upravovať všetky údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus a kombinovať ich s inými údajmi a informáciami;

b)politika bezplatného, plného a otvoreného prístupu k údajom zahŕňa tieto obmedzenia:

formáty, včasnosť a charakteristiky šírenia údajov zo systému Copernicus a informácií zo systému Copernicus sú vopred definované;

v prípade potreby sa dodržiavajú licenčné podmienky vzťahujúce sa na údaje tretích strán a informácie tretích strán použité pri vytváraní informácií zo služieb systému Copernicus;

bezpečnostné obmedzenia vyplývajúce zo všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v článku 34 ods. 1;

musí sa zabezpečiť ochrana systému vytvárajúceho alebo sprístupňujúceho údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus proti riziku narušenia;

musí sa zabezpečiť ochrana spoľahlivého prístupu k údajom o systému Copernicus a informáciám zo systému Copernicus pre európskych používateľov.

2.Komisia v súlade s článkom 105 prijme delegované akty týkajúce sa špecifických ustanovení, ktorými sa dopĺňa odsek 1, pokiaľ ide o špecifikácie, podmienky a postupy prístupu k údajom zo systému Copernicus a informácií o systému Copernicus a ich využívania.

3.Komisia vydá v súlade s dátovou politikou systému Copernicus definovanou v tomto nariadení a príslušnými delegovanými aktmi uvedenými v odseku 2 licencie a oznámenia o prístupe k údajom zo systému Copernicus a informácií zo systému Copernicus a ich využívaní vrátane doložiek o atribúcii.

HLAVA VIII

ĎALŠIE ZLOŽKY PROGRAMU

KAPITOLA I

SSA

ODDIEL I

SST

Článok 53

Rozsah činnosti SST

SST podporuje tieto činnosti:

a)zriadenie, rozvoj a prevádzkovanie siete pozemných a/alebo kozmických snímačov členských štátov vrátane snímačov vyvinutých prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry a snímačov Únie prevádzkovaných na vnútroštátnej úrovni, ktoré slúžia na dohľad nad objektmi a ich sledovanie a na vytváranie európskeho katalógu kozmických objektov prispôsobeného potrebám používateľov uvedených v článku 55;

b)spracovanie a analýzu údajov z SST na vnútroštátnej úrovni s cieľom poskytovať informácie a služby SST uvedené v článku 54;

c)poskytovanie služieb SST uvedených v článku 54 subjektom uvedeným v článku 55;

d)technickú a administratívnu podporu na zabezpečenie prechodu medzi Vesmírnym programom EÚ a rámcom na podporu SST zriadeným rozhodnutím č. 541/2014/EÚ.

Článok 54

Služby SST

1.Služby SST zahŕňajú:

a)posúdenie rizika zrážky vesmírnych lodí alebo zrážky vesmírnych lodí s kozmickým odpadom a možné vydávanie varovaní na predchádzanie kolíziám počas fázy štartu, počiatočnej fázy na obežnej dráhe, fázy zvyšovania obežnej dráhy, operácií na obežnej dráhe a likvidácie misií vesmírnych lodí;

b)zisťovanie a charakterizácia fragmentácie, rozpadu a kolízií objektov na obežnej dráhe;

c)posúdenie rizika neriadeného návratu kozmických objektov a kozmického odpadu do zemskej atmosféry a vytváranie súvisiacich informácií vrátane odhadu časového rámca a pravdepodobného miesta možného dopadu;

d)predchádzanie šíreniu kozmického odpadu.

2.Služby SST sú bezplatné a kedykoľvek k dispozícii bez prerušenia.

Článok 55

Používatelia SST

1.Kľúčovými používateľmi SST sú všetky členské štáty, ESVČ, Komisia, Rada, verejní a súkromní vlastníci a prevádzkovatelia vesmírnych lodí a orgány verejnej moci zodpovedné za civilnú ochranu usadení v Únii.

2.Iné verejné a súkromné subjekty (ďalší používatelia) usadené v Únii môžu mať prístup k jednej zo služieb uvedených v článku 54 ods. 1 písm. b) až d) za predpokladu, že spĺňajú tieto kritériá:

a)údaje sa používajú na nekomerčné účely;

b)je zaručená primeraná úroveň bezpečnosti prijatých údajov.

Komisia môže formou vykonávacích aktov prijať podrobné ustanovenia týkajúce sa daných kritérií a príslušných postupov. Uvedené ustanovenia sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Článok 56

Účasť členských štátov

1.Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na poskytovaní služieb SST uvedených v článku 54, predložia Komisii spoločný návrh, v ktorom preukážu splnenie týchto kritérií:

a)vlastníctvo vhodných snímačov SST dostupných pre SST EÚ alebo prístup k nim a ľudské zdroje na ich ovládanie alebo primerané kapacity na prevádzkové analýzy a spracovávanie údajov, ktoré sú osobitne určené pre SST a sú k dispozícii pre SST EÚ;

b)počiatočné posúdenie bezpečnostného rizika každého prostriedku SST, ktoré vykonal a potvrdil príslušný členský štát;

c)akčný plán, ktorý zohľadňuje koordinačný plán prijatý podľa článku 6 rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, na vykonávanie činností stanovených v článku 53 tohto nariadenia;

d)rozdelenie rôznych činností medzi tímy expertov zriadené podľa článku 57;

e)pravidlá týkajúce sa zdieľania údajov potrebných na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 4.

Pokiaľ ide o kritériá stanovené v písmenách a) a b), každý členský štát, ktorý sa chce zapojiť do poskytovania služieb SST, preukáže splnenie daných kritérií samostatne.

2.V prípade zúčastnených členských štátov, ktorých určené vnútroštátne subjekty sú k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia členmi konzorcia, ktoré bolo zriadené v súlade s článkom 7 rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, sa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a) a b) považujú za splnené.

3.Ak nebol predložený žiaden spoločný návrh v súlade s odsekom 1 alebo ak sa Komisia domnieva, že takto predložený spoločný návrh nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1, najmenej tri členské štáty, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1, môžu spoločne predložiť Komisii ponuky týkajúce sa osobitného režimu pre konkrétnu obežnú dráhu.

4.Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať podrobné ustanovenia týkajúce sa postupov a prvkov uvedených v odsekoch 1 až 3. Uvedené vykonávacie opatrenia sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Článok 57

Organizačný rámec účasti členských štátov

1.Všetky členské štáty, ktoré predložili návrh, ktorý Komisia považuje v súlade s článkom 56 ods. 1 za vyhovujúci, alebo ktoré Komisia vybrala podľa postupu uvedeného v článku 56 ods. 3, určia vnútroštátny ustanovujúci subjekt usadený na ich území, ktorý ich bude zastupovať.

2.Vnútroštátne ustanovujúce subjekty určené v súlade s odsekom 1 uzatvoria dohodu, ktorou sa vytvorí partnerstvo pre SST a ktorou sa stanovia pravidlá a mechanizmy ich spolupráce pri vykonávaní činností uvedených v článku 53. Uvedená dohoda musí predovšetkým zahŕňať prvky uvedené v článku 56 ods. 1 písm. c) až e) a zriadi sa ňou štruktúra na riadenie rizík s cieľom zabezpečiť vykonávanie ustanovení o používaní a bezpečnej výmene údajov z SST a informácií z SST.

3.Vnútroštátne ustanovujúce subjekty vyvíjajú vysokokvalitné služby SST Únie v súlade s viacročným plánom, relevantnými kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti a požiadavkami používateľov na základe činností tímov expertov uvedených v odseku 6. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať viacročný plán a kľúčové ukazovatele výkonnosti v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

4.Vnútroštátne ustanovujúce subjekty spoja súčasné a potenciálne budúce snímače do siete, aby ich mohli prevádzkovať koordinovaným a optimalizovaným spôsobom s cieľom vytvoriť a udržiavať aktuálny spoločný európsky katalóg.

5.Zúčastnené členské štáty vykonávajú bezpečnostnú akreditáciu na základe všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v článku 34 ods. 1.

6.Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SST, poveria tímy expertov zodpovednosťou za konkrétne otázky týkajúce sa rôznych činností SST. Tímy expertov sú trvalé, riadia ich a personálne vybavujú vnútroštátne ustanovujúce subjekty členských štátov, ktoré ich zriadili, a môžu zahŕňať expertov z každého vnútroštátneho ustanovujúceho subjektu.

7.Vnútroštátne ustanovujúce subjekty a tímy expertov zabezpečujú ochranu údajov z SST, informácií z SST a služieb SST.

8.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá fungovania organizačného rámca účasti členských štátov na SST. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Článok 58

Dispečing SST

1.Komisia vyberie na základe najlepších odborných znalostí v oblasti bezpečnostných otázok pracovníkov dispečingu SST. Uvedený dispečing:

a)zabezpečuje potrebné bezpečné rozhrania na centralizáciu, uchovávanie a sprístupňovanie informácií z SST pre používateľov SST, čím zabezpečuje správne zaobchádzanie s danými informáciami a ich vysledovateľnosť;

b)poskytuje priame správy o výkonnosti služieb SST;

c)zhromažďuje spätnú väzbu s cieľom zabezpečiť požadované zosúladenie služieb s očakávaniami používateľov;

d)podporuje, propaguje a povzbudzuje využívanie služieb.

2.Vnútroštátne ustanovujúce subjekty dohodnú s dispečingom SST potrebné vykonávacie pravidlá.

ODDIEL II

Vesmírne počasie a objekty v blízkosti Zeme (NEO)

Článok 59

Činnosti súvisiace s vesmírnym počasím

1.Funkcia týkajúca sa vesmírneho počasia môže podporovať tieto činnosti:

a)posúdenie a identifikáciu potrieb používateľov v sektoroch uvedených v odseku 2 písm. b) s cieľom stanoviť služby vesmírneho počasia, ktoré sa majú poskytovať;

b)poskytovanie služieb vesmírneho počasia používateľom služieb vesmírneho počasia podľa zistených potrieb používateľov a technických požiadaviek.

2.Služby vesmírneho počasia sú k dispozícii kedykoľvek bez prerušenia a možno ich vybrať podľa nasledujúcich pravidiel:

a)Komisia určí prioritu služieb predpovedania vesmírneho počasia, ktoré sa majú poskytovať na úrovni Únie, podľa potrieb používateľov, technologickej pripravenosti služieb a výsledku posúdenia rizika;

b)služby predpovedania vesmírneho počasia môžu prispievať k ochrane týchto sektorov: vesmírnych lodí, letectva, systémov GNSS, elektrizačných sústav a komunikácií.

3.Výber subjektov na poskytovanie služieb predpovedania vesmírneho počasia sa vykonáva prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk.

Článok 60

Činnosti súvisiace s objektmi v blízkosti Zeme

1.Funkcia týkajúca sa objektov v blízkosti Zeme môže podporovať tieto činnosti:

a)mapovanie spôsobilostí členských štátov na odhaľovanie a monitorovanie objektov v blízkosti Zeme;

b)presadzovanie prepájania zariadení a výskumných centier členských štátov;

c)rozvoj služby uvedenej v odseku 2.

2.Komisia môže koordinovať akcie orgánov verejnej moci Únie a členských štátov zodpovedných za civilnú ochranu, ak sa zistí, že sa objekt v blízkosti Zeme k nej približuje.

KAPITOLA II

GOVSATCOM

Článok 61

Rozsah GOVSATCOM

V rámci zložky GOVSATCOM sa kapacity a služby satelitnej komunikácie kombinujú do spoločného súboru kapacít a služieb satelitnej komunikácie Únie. Táto zložka zahŕňa:

a)rozvoj, výstavbu a prevádzku infraštruktúry pozemného segmentu;

b)obstarávanie kapacity satelitnej komunikácie, služieb a používateľských zariadení potrebných na poskytovanie služieb GOVSATCOM;

c)opatrenia potrebné na ďalšiu interoperabilitu a štandardizáciu používateľských zariadení GOVSATCOM.

Článok 62

Kapacity a služby poskytované v rámci GOVSATCOM

1.Poskytovanie kapacít a služieb GOVSATCOM bezplatne používateľom GOVSATCOM sa zabezpečuje tak, ako je stanovené v portfóliu služieb uvedenom v odseku 3, v súlade s prevádzkovými požiadavkami uvedenými v odseku 2, špecifickými bezpečnostnými požiadavkami GOVSATCOM uvedenými v článku 34 ods. 1 a v rámci limitov pravidiel zdieľania a určovania priority uvedených v článku 65.

2.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov prevádzkové požiadavky na služby poskytované v rámci GOVSATCOM vo forme technických špecifikácií pre prípady využívania súvisiace s krízovým riadením, sledovaním a riadením kľúčovej infraštruktúry vrátane diplomatických komunikačných sietí. Uvedené prevádzkové požiadavky sú založené na podrobnej analýze požiadaviek používateľov a zohľadňujú požiadavky vyplývajúce z existujúcich používateľských zariadení a sietí. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

3.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov portfólio služieb pre služby poskytované v rámci GOVSATCOM, a to vo forme zoznamu kategórií kapacít a služieb satelitnej komunikácie a ich atribútov vrátane geografického pokrytia, frekvencie, šírky pásma, používateľských zariadení a bezpečnostných prvkov. Uvedené opatrenia vychádzajú z prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek uvedených v odseku 1, pričom sa v nich stanovuje priorita služieb poskytovaných používateľom na úrovni Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

4.Používatelia GOVSATCOM majú prístup ku kapacitám a službám uvedeným v portfóliu služieb prostredníctvom centier GOVSATCOM uvedených v článku 66.

Článok 63

Poskytovatelia kapacít a služieb satelitnej komunikácie

Kapacity a služby satelitnej komunikácie v rámci tejto zložky môžu poskytovať tieto subjekty:

a)účastníci GOVSATCOM a

b)právnické osoby, ktoré sú riadne akreditované na poskytovanie satelitných kapacít alebo služieb v súlade s postupom bezpečnostnej akreditácie v článku 36, a to na základe osobitných bezpečnostných požiadaviek na zložku GOVSATCOM uvedených v článku 34 ods. 1.

Článok 64

Využívanie GOVSATCOM

1.Nasledujúce subjekty môžu byť používateľmi GOVSATCOM za predpokladu, že sa im zveria úlohy súvisiace s dozorom a riadením misií, operácií a infraštruktúr kritických z hľadiska bezpečnosti:

a)orgány verejnej moci Únie alebo členského štátu alebo subjekt poverený výkonom takejto verejnej právomoci;

b)fyzická alebo právnická osoba.

2.Používatelia GOVSATCOM musia byť na využívanie kapacít a služieb GOVSATCOM riadne oprávnení účastníkom uvedeným v článku 67.

Článok 65

Zdieľanie a určovanie priorít

1.Združené kapacity a služby satelitnej komunikácie, ako aj používateľské zariadenia pre takúto komunikáciu sa zdieľajú medzi účastníkmi GOVSATCOM a ich priorita sa určuje na základe analýzy bezpečnostných rizík zo strany používateľov na úrovni Únie a členských štátov. Pri tomto zdieľaní a určovaní priority sa uprednostňujú používatelia na úrovni Únie.

2.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá týkajúce sa zdieľania kapacít, služieb a používateľských zariadení a určovania ich priority, pričom zohľadní očakávaný dopyt v rôznych prípadoch využívania a analýzu bezpečnostných rizík pre uvedené prípady využívania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

3.Zdieľanie kapacít a služieb satelitnej komunikácie a určovanie ich priority medzi používateľmi GOVSATCOM, ktorí sú oprávnení tým istým účastníkom GOVSATCOM, určuje a vykonáva daný účastník.

Článok 66

Infraštruktúra a prevádzka pozemného segmentu

1.Pozemný segment zahŕňa infraštruktúru potrebnú na umožnenie poskytovania služieb používateľom v súlade s článkom 65, najmä centrá GOVSATCOM, ktoré sa obstarajú v rámci tejto zložky s cieľom prepojiť používateľov GOVSATCOM s poskytovateľmi kapacít a služieb satelitnej komunikácie.

2.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí umiestnenie infraštruktúry pozemného segmentu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Článok 67

Účastníci a príslušné orgány pre GOVSATCOM

1.Členské štáty, Rada, Komisia a ESVČ sú účastníkmi GOVSATCOM do tej miery, že oprávňujú používateľov GOVSATCOM alebo poskytujú kapacity satelitnej komunikácie alebo lokality pozemného segmentu, prípadne časť zariadení pozemného segmentu.

2.Agentúry Únie sa môžu stať účastníkmi GOVSATCOM, ak boli vydané povolenia inštitúciou Únie, ktorá nad nimi vykonáva dohľad.

3.Každý účastník určí jeden príslušný orgán pre GOVSATCOM.

4.Príslušný orgán pre GOVSATCOM zabezpečí, aby:

a)bolo využívanie služieb v súlade s platnými bezpečnostnými požiadavkami;

b)prístupové práva používateľov GOVSATCOM boli určené a riadené;

c)sa používateľské zariadenia a súvisiace pripojenia na elektronickú komunikáciu a informácie používali a spravovali v súlade s platnými bezpečnostnými požiadavkami;

d)sa zriadilo centrálne kontaktné miesto, ktoré bude v prípade potreby pomáhať pri nahlasovaní bezpečnostných rizík a hrozieb, najmä v prípade odhalenia potenciálne škodlivého elektromagnetického rušenia, ktoré má vplyv na služby v rámci tejto zložky.

Článok 68

Monitorovanie ponuky a dopytu po GOVSATCOM

Komisia nepretržite monitoruje vývoj ponuky a dopytu po kapacitách a službách GOVSATCOM, pričom zohľadňuje nové riziká a hrozby, ako aj vývoj nových technológií s cieľom optimalizovať rovnováhu medzi danou ponukou a dopytom po službách GOVSATCOM.

Článok 69

GOVSATCOM – doložka o preskúmaní

Pred koncom roka 2024 Komisia vyhodnotí implementáciu zložky GOVSATCOM, najmä pokiaľ ide o vývoj potrieb používateľov v súvislosti s kapacitou satelitnej komunikácie. Pri hodnotení sa preskúma najmä potreba ďalšej kozmickej infraštruktúry. Hodnotenie bude v prípade potreby sprevádzané vhodným návrhom na rozvoj ďalšej kozmickej infraštruktúry v rámci zložky GOVSATCOM.

HLAVA IX

AGENTÚRA EURÓPSKEJ ÚNIE PRE VESMÍRNY PROGRAM

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa agentúry

Článok 70

Právne postavenie agentúry

1.Agentúra je orgán Únie. Má právnu subjektivitu.

2.V každom členskom štáte má agentúra najvyšší stupeň právnej spôsobilosti priznaný právnickým osobám podľa práva. Môže predovšetkým nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo ním disponovať a byť stranou v súdnych konaniach.

3.Agentúru zastupuje jej výkonný riaditeľ.

Článok 71

Sídlo agentúry

Sídlo agentúry sa nachádza v Prahe (Česká republika).

KAPITOLA II

Organizácia agentúry

Článok 72

Správna a riadiaca štruktúra

1.Správnu a riadiacu štruktúru agentúry tvorí:

a)správna rada;

b)výkonný riaditeľ;

c)rada pre bezpečnostnú akreditáciu.

2.Správna rada, výkonný riaditeľ, rada pre bezpečnostnú akreditáciu a jej predseda spolupracujú s cieľom zaistiť fungovanie agentúry a koordináciu v súlade s postupmi stanovenými vnútornými predpismi agentúry, akými sú rokovací poriadok správnej rady, rokovací poriadok rady pre bezpečnostnú akreditáciu, finančné pravidlá platné pre agentúru, vykonávacie predpisy zabezpečujúce právne postavenie zamestnancov a pravidlá prístupu k dokumentom.

Článok 73

Správna rada

1.Správna rada sa skladá z jedného zástupcu z každého členského štátu a štyroch zástupcov Komisie, pričom všetci majú hlasovacie právo. V správnej rade je aj jeden člen určený Európskym parlamentom, ktorý nemá hlasovacie právo.

2.Predseda alebo zástupca predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu, zástupca Rady, zástupca vysokého predstaviteľa a zástupca Európskej vesmírnej agentúry sú prizývaní na zasadnutia správnej rady ako pozorovatelia za podmienok stanovených v rokovacom poriadku správnej rady.

3.Každý člen správnej rady má náhradníka. Náhradník zastupuje člena správnej rady počas jeho neprítomnosti.

4.Členovia a náhradní členovia správnej rady sa vymenúvajú na základe ich znalostí v oblasti základných úloh agentúry s prihliadnutím na relevantné riadiace, administratívne a rozpočtové zručnosti. Európsky parlament, Komisia a členské štáty sa usilujú obmedziť výmeny svojich zástupcov v správnej rade, aby sa zabezpečila kontinuita činností rady. Všetky strany sa usilujú v správnej rade dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien.

5.Funkčné obdobie členov správnej rady a ich náhradníkov trvá štyri roky, pričom ho možno jedenkrát obnoviť.

6.Účasť zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií a podmienky ich účasti sa podľa potreby stanovia dohodami uvedenými v článku 98 a musia byť v súlade s rokovacím poriadkom správnej rady.

Článok 74

Predseda správnej rady

1.Správna rada spomedzi svojich členov s hlasovacím právom zvolí predsedu a zástupcu predsedu. Ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy, automaticky ho nahrádza zástupca predsedu.

2.Funkčné obdobie predsedu a zástupcu predsedu trvá dva roky, pričom ho možno jedenkrát obnoviť. Ukončí sa v prípade, že daná osoba prestane byť členom správnej rady.

3.Správna rada má právomoc odvolať predsedu, zástupcu predsedu alebo oboch.

Článok 75

Zasadnutia správnej rady

1.Zasadnutia správnej rady zvoláva jej predseda.

2.Na rokovaní sa zúčastňuje výkonný riaditeľ, ak predseda nerozhodne inak. Nemá právo hlasovať.

3.Správna rada má dve riadne zasadnutia ročne. Okrem toho zasadá na základe podnetu svojho predsedu alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny svojich členov.

4.Správna rada môže prizvať kohokoľvek, o koho stanovisko môže mať záujem, aby sa zúčastnil na jej zasadnutí ako pozorovateľ. Členom správnej rady môžu byť za podmienok stanovených v rokovacom poriadku nápomocní poradcovia alebo odborníci.

5.[V prípade akejkoľvek zložky programu, ktorá zahŕňa využívanie citlivej vnútroštátnej infraštruktúry, sa na zasadnutiach a rokovaniach správnej rady a na hlasovaní môžu zúčastňovať iba zástupcovia členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, a zástupca Komisie. Ak predseda správnej rady nezastupuje jeden z členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, nahradia ho zástupcovia členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru.]

6.Sekretariát správnej rady zabezpečuje agentúra.

Článok 76

Pravidlá hlasovania v správnej rade

1.Pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak, správna rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou svojich členov, ktorí majú hlasovacie právo.

Na zvolenie a odvolanie predsedu a zástupcu predsedu správnej rady a na prijatie rozpočtu a pracovných programov je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých členov, ktorí majú hlasovacie právo.

2.Každý zástupca členského štátu a Komisie má jeden hlas. V prípade neprítomnosti člena s hlasovacím právom je jeho hlasovacie právo oprávnený uplatňovať jeho náhradník. Výkonný riaditeľ sa na hlasovaní nezúčastňuje. Rozhodnutia podľa článku 77 ods. 2 písm. a), b), f), j) a k) alebo podľa článku 77 ods. 5 s výnimkou vecí, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, možno prijať len vtedy, keď zástupcovia Komisie hlasujú kladne.

3.Podrobnejšia úprava hlasovania, najmä podmienky, za ktorých môže jeden člen konať v mene iného člena, sa stanoví v rokovacom poriadku správnej rady.

Článok 77

Úlohy správnej rady

1.Správna rada zabezpečuje, aby agentúra plnila úlohy, ktoré jej boli zverené, za podmienok stanovených v tomto nariadení, a prijíma na tento účel všetky potrebné rozhodnutia bez toho, aby boli dotknuté právomoci udelené rade pre bezpečnostnú akreditáciu, pokiaľ ide o činnosti podľa hlavy V kapitoly II.

2.Správna rada plní aj tieto úlohy:

a)do 15. novembra každého roka schvaľuje pracovný program agentúry na nasledujúci rok po tom, ako doň bez akýchkoľvek zmien začlení časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. b) a po doručení stanoviska Komisie;

b)plní funkcie týkajúce sa rozpočtu stanovené v článku 84 odsekoch 5, 6, 10 a 11;

c)dohliada na prevádzku Strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo, ako sa uvádza v článku 34 ods. 3 písm. b);

d)v súlade s článkom 94 prijíma opatrenia na vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 32 ;

e)schvaľuje dohody uvedené v článku 98 po konzultácii s radou pre bezpečnostnú akreditáciu o tých ustanoveniach daných dohôd, ktoré sa týkajú bezpečnostnej akreditácie;

f)prijíma technické postupy potrebné na plnenie svojich úloh;

g)prijíma výročnú správu o činnostiach a výhľade agentúry po tom, ako do nej bez akejkoľvek zmeny začlení časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. c), a do 1. júla ju doručuje Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov;

h)zabezpečuje vhodné opatrenia v nadväznosti na závery a odporúčania vyplývajúce z hodnotení a auditov uvedených v článku 102, ako aj na závery a odporúčania vyplývajúce z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a všetkých správ z interného alebo externého auditu, a zasiela rozpočtovému orgánu všetky informácie relevantné z hľadiska výsledkov hodnotiacich postupov;

i)poskytuje výkonnému riaditeľovi stanovisko týkajúce sa dohôd o finančnom rámcovom partnerstve uvedených v článku 31 ods. 2, skôr ako sa podpíšu;

j)prijíma bezpečnostné predpisy agentúry, ako je uvedené v článku 96;

k)na základe návrhu výkonného riaditeľa schvaľuje stratégiu boja proti podvodom;

l)v prípade potreby a na základe návrhov výkonného riaditeľa schvaľuje organizačné štruktúry uvedené v článku 77 ods. 1 písm. n);

m)zriadi poradný orgán pre bezpečnosť zložený zo zástupcov členských štátov vybraných spomedzi uznávaných odborníkov v danej oblasti a s vhodným zapojením Komisie a vysokého predstaviteľa, aby poskytol agentúre technické poradenstvo v oblasti bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o kybernetické hrozby;

n)vymenúva účtovníka, ktorý môže byť účtovníkom Komisie, na ktorého sa uplatňuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie a ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý;

o)prijíma a zverejňuje svoj rokovací poriadok.

3.Vo vzťahu k zamestnancom agentúry správna rada vykonáva právomoci udelené Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie („služobný poriadok“) menovaciemu orgánu a právomoci udelené Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov („právomoci menovacieho orgánu“) orgánu oprávnenému uzatvárať zmluvy o zamestnaní.

Správna rada v súlade s postupom stanoveným v článku 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým sa na výkonného riaditeľa delegujú príslušné právomoci menovacieho orgánu a ktorým sa definujú podmienky, za akých sa toto delegovanie právomocí môže pozastaviť. Výkonný riaditeľ predkladá správnej rade správu o výkone týchto delegovaných právomocí. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

Pri uplatňovaní druhého pododseku tohto odseku správna rada môže, ak si to vyžadujú výnimočné okolnosti, prostredníctvom rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a právomocí, ktoré výkonný riaditeľ delegoval ďalej, pričom ich môže vykonávať sama alebo ich môže delegovať na niektorého zo svojich členov alebo iného zamestnanca ako výkonného riaditeľa.

Odchylne od druhého pododseku je správna rada povinná delegovať na predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu právomoci uvedené v prvom pododseku, pokiaľ ide o nábor, hodnotenie a preradenie zamestnancov zapojených do činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, ako aj o disciplinárne opatrenia, ktoré majú byť prijaté voči takýmto zamestnancom.

Správna rada prijíma vykonávacie opatrenia služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade s postupom stanoveným v článku 110 služobného poriadku. Pokiaľ ide o nábor, hodnotenie a preradenie zamestnancov zapojených do činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a súvisiace disciplinárne opatrenia, ktoré sa majú prijať, najskôr konzultuje s radou pre bezpečnostnú akreditáciu a náležite zohľadňuje jej pripomienky.

Prijme tiež rozhodnutie, ktorým sa stanovia pravidlá vysielania národných expertov do agentúry. Správna rada pred prijatím daného rozhodnutia konzultuje s radou pre bezpečnostnú akreditáciu vyslanie národných expertov, ktorí sú zapojení do činností bezpečnostnej akreditácie uvedených v hlave V kapitole II, a náležite zohľadní jej pripomienky.

4.Správna rada vymenúva výkonného riaditeľa a môže jeho funkčné obdobie predĺžiť alebo ukončiť v súlade s článkom 89.

5.Správna rada vykonáva disciplinárnu právomoc nad výkonným riaditeľom v súvislosti s jeho pôsobením, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné otázky, ktoré patria do právomoci agentúry, s výnimkou činností vykonávaných v súlade s hlavou V kapitolou II.

Článok 78

Výkonný riaditeľ

Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá správnej rade.

Článok 79

Úlohy výkonného riaditeľa

1.Výkonný riaditeľ vykonáva tieto úlohy:

a)zastupuje agentúru a podpisuje dohodu uvedenú v článku 31 ods. 2;

b)pripravuje prácu správnej rady a zúčastňuje sa na práci správnej rady bez práva hlasovať v zmysle článku 76 druhého pododseku;

c)vykonáva rozhodnutia správnej rady;

d)pripravuje viacročný a ročný pracovný program agentúry a predkladá ich správnej rade na schválenie s výnimkou tých častí, ktoré vypracováva a schvaľuje rada pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. a) a b);

e)implementuje viacročný a ročný pracovný program s výnimkou tých častí, ktoré implementuje predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu;

f)na každé zasadnutie správnej rady pripravuje správu o pokroku o implementácii ročného pracovného programu a prípadne viacročného pracovného programu, do ktorej bez akýchkoľvek zmien začleňuje časť vypracovanú predsedom rady pre bezpečnostnú akreditáciu;

g)pripravuje výročnú správu o činnostiach a výhľade agentúry s výnimkou časti, ktorú vypracováva a schvaľuje rada pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. c), pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje hlava V, a predkladá ju správnej rade na schválenie;

h)má na starosti každodennú správu agentúry a prijíma všetky potrebné opatrenia vrátane prijímania vnútorných administratívnych pokynov a zverejňovania oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie agentúry v súlade s týmto nariadením;

i)vypracováva návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry v súlade s článkom 84 a plní rozpočet v súlade s článkom 85;

j)zabezpečuje, aby bola agentúra ako prevádzkovateľ Strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo schopná reagovať na pokyny vydávané na základe rozhodnutia 2014/496/SZBP a plniť svoju úlohu podľa článku 6 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ;

k)zabezpečuje obeh všetkých relevantných informácií, najmä informácií týkajúcich sa bezpečnosti, v rámci štruktúry agentúry uvedenej v článku 72 ods. 1;

l)vymedzuje organizačnú štruktúru agentúry, v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa činností v oblasti bezpečnostnej akreditácie, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, v úzkej spolupráci s predsedom rady pre bezpečnostnú akreditáciu, a predkladá ju správnej rade na schválenie. Uvedené štruktúry zohľadňujú osobitné charakteristiky jednotlivých zložiek programu;

m)uplatňuje právomoci uvedené v článku 37 ods. 3 prvom pododseku vo vzťahu k zamestnancom agentúry do takej miery, do akej naňho boli uvedené právomoci delegované v súlade s druhým pododsekom uvedeného odseku;

n)zabezpečuje, aby rada pre bezpečnostnú akreditáciu, subjekty uvedené v článku 37 ods. 3 a predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu mali k dispozícii služby sekretariátu a všetky zdroje potrebné na ich riadne fungovanie;

o)pripravuje akčný plán s cieľom zabezpečiť, aby sa nadviazalo na zistenia a odporúčania z hodnotení uvedených v článku 102 s výnimkou časti akčného plánu týkajúcej sa činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a dvakrát ročne predkladá správu o pokroku Komisii, do ktorej predtým bez akýchkoľvek zmien začlenil časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu, pričom sa táto správa pre informáciu predkladá aj správnej rade;

p)prijíma nasledujúce opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie:

i)preventívne opatrenia proti podvodom, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti a využíva účinné opatrenia dohľadu;

ii)v prípade zistenia nezrovnalostí vymáha neoprávnene vyplatené sumy a v prípade potreby uplatňuje účinné, úmerné a odrádzajúce správne a finančné sankcie;

q)vypracováva pre agentúru stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodu, pričom zohľadňuje analýzu nákladov a prínosov opatrení, ktoré sa majú prijať, a berie do úvahy zistenia a odporúčania vyplývajúce z vyšetrovaní úradu OLAF, a predkladá ju správnej rade na schválenie;

r)po vyzvaní predkladá Európskemu parlamentu správy o plnení svojich povinností. Rada môže vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich povinností.

2.Výkonný riaditeľ rozhodne, či je na účely účinného a efektívneho vykonávania úloh agentúry potrebné umiestniť do jedného alebo viacerých členských štátov jedného alebo viacerých zamestnancov. Pred rozhodnutím o zriadení miestnej kancelárie výkonný riaditeľ získa súhlas Komisie, správnej rady a dotknutého členského štátu (štátov). V danom rozhodnutí sa vymedzí rozsah činností, ktoré sa majú v miestnej kancelárii vykonávať, a to tak, aby sa zabránilo vzniku zbytočných nákladov a duplicite administratívnych funkcií agentúry. S predmetným členským štátom (štátmi) môže byť potrebné uzavrieť dohodu o sídle.

Článok 80

Úlohy rady pre bezpečnostnú akreditáciu v oblasti riadenia

Okrem úloh uvedených v článku 37 rada pre bezpečnostnú akreditáciu v rámci riadenia agentúry:

a)pripravuje a schvaľuje tú časť viacročného pracovného programu, ktorá sa týka prevádzkových činností uvedených v hlave V kapitole II a finančných a ľudských zdrojov potrebných na realizáciu daných činností, pričom túto časť programu včas predkladá správnej rade, aby ju mohla začleniť do viacročného pracovného programu;

b)pripravuje a schvaľuje tú časť ročného pracovného programu, ktorá sa týka prevádzkových činností uvedených v hlave V kapitole II a finančných a ľudských zdrojov potrebných na realizáciu daných činností, pričom túto časť programu včas predkladá správnej rade, aby ju mohla začleniť do ročného pracovného programu;

c)pripravuje a schvaľuje tú časť výročnej správy, ktorá sa týka činností a výhľadu agentúry uvedených v hlave V kapitole II a finančných a ľudských zdrojov potrebných na realizáciu daných činností a výhľadov, pričom túto časť správy včas predkladá správnej rade, aby ju mohla začleniť do výročnej správy.

Článok 81

Predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.Rada pre bezpečnostnú akreditáciu si spomedzi svojich členov zvolí predsedu a zástupcu predsedu dvojtretinovou väčšinou všetkých členov, ktorí majú hlasovacie právo. Ak sa po dvoch zasadnutiach rady pre bezpečnostnú akreditáciu nedosiahne dvojtretinová väčšina, vyžaduje sa jednoduchá väčšina.

2.Ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy, automaticky ho nahrádza zástupca predsedu.

3.Rada pre bezpečnostnú akreditáciu má právomoc odvolať predsedu, zástupcu predsedu alebo oboch. Rozhodnutie o odvolaní prijíma dvojtretinovou väčšinou.

4.Funkčné obdobie predsedu a zástupcu predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu trvá dva roky, pričom ho možno jedenkrát obnoviť. Funkčné obdobie oboch sa končí zánikom ich členstva v rade pre bezpečnostnú akreditáciu.

Článok 82

Organizačné aspekty rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.Rada pre bezpečnostnú akreditáciu má prístup k všetkým ľudským a materiálnym zdrojom, ktoré potrebuje na nezávislé plnenie svojich úloh. Má prístup k všetkým informáciám, ktoré sú potrebné na plnenie jej úloh a ktoré majú k dispozícii iné subjekty agentúry, a to bez toho, aby boli dotknuté zásady autonómie a nezávislosti uvedené v článku 36 písm. i).

2.Rada pre bezpečnostnú akreditáciu a zamestnanci agentúry pod jej dohľadom vykonávajú svoje činnosti tak, aby bola zaručená autonómia a nezávislosť vo vzťahu k iným činnostiam agentúry, najmä k prevádzkovým činnostiam spojeným s využívaním systémov, v súlade s cieľmi jednotlivých zložiek programu. Žiaden člen personálu agentúry, ktorý je pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu, nesmie byť súčasne pridelený na iné úlohy v rámci agentúry.

Na tento účel sa v rámci agentúry zavedie účinné organizačné oddelenie zamestnancov zapojených do činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a ostatných zamestnancov agentúry. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu bezodkladne informuje výkonného riaditeľa, správnu radu a Komisiu o všetkých okolnostiach, ktoré by mohli obmedziť jej autonómiu alebo nezávislosť. Ak sa v rámci agentúry nenájde žiadne nápravné riešenie, Komisia preskúma situáciu v rámci konzultácie s relevantnými stranami. Komisia na základe výsledku uvedeného preskúmania prijme vhodné nápravné opatrenia, ktoré vykoná agentúra, a informuje o nich Európsky parlament a Radu.

3.Rada pre bezpečnostnú akreditáciu zriadi na riešenie osobitných otázok osobitné podriadené subjekty, ktoré budú konať podľa jej pokynov. Pri súčasnom zabezpečení potrebnej kontinuity činnosti rada pre bezpečnostnú akreditáciu predovšetkým vytvorí tím na realizáciu prieskumov a skúšok bezpečnostných analýz a na vypracovávanie príslušných správ o rizikách, ktorý jej bude pomáhať pri príprave jej rozhodnutí. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu môže na podporu práce tohto tímu zriaďovať, ako aj rušiť, expertné skupiny.

Článok 83

Úlohy predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.Predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu zabezpečuje, aby rada vykonávala svoje činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie úplne nezávisle, a plní tieto úlohy:

a)pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu riadi činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie;

b)pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu implementuje časť viacročného a ročného pracovného programu agentúry, na ktorú sa vzťahuje hlava V kapitola II;

c)spolupracuje s výkonným riaditeľom s cieľom pomôcť pri príprave návrhu plánu pracovných miest uvedeného v článku 84 ods. 4 a organizačnej štruktúry agentúry;

d)pripravuje oddiel správy o pokroku, ktorý sa týka prevádzkových činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a včas ho predkladá rade pre bezpečnostnú akreditáciu a výkonnému riaditeľovi, aby ho bolo možné začleniť do správy o pokroku;

e)pripravuje oddiel výročnej správy a akčného plánu, ktorý sa týka prevádzkových činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a včas ho predkladá výkonnému riaditeľovi;

f)zastupuje agentúru pri činnostiach a rozhodnutiach, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II;

g)uplatňuje právomoci uvedené v článku 77 ods. 3 prvom pododseku vo vzťahu k zamestnancom agentúry zapojeným do činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a ktoré sú naňho delegované v súlade s článkom 77 ods. 3 štvrtým pododsekom.

2.Pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, Európsky parlament a Rada môžu vyzvať predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu na výmenu názorov v týchto inštitúciách o práci a výhľade agentúry, a to aj s ohľadom na viacročný pracovný program a ročný pracovný program.

KAPITOLA III

Finančné ustanovenia týkajúce sa agentúry

Článok 84

Rozpočet agentúry

1.Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje a poplatky, najmä tie, ktoré sú uvedené v článku 36, príjmy agentúry zahŕňajú príspevok Únie zahrnutý do rozpočtu Únie s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi príjmami a výdavkami.

2.Výdavky agentúry zahŕňajú výdavky na zamestnancov, administratívu a infraštruktúru, prevádzkové náklady a výdavky spojené s fungovaním rady pre bezpečnostnú akreditáciu vrátane subjektov uvedených v článku 37 ods. 3 a so zmluvami a dohodami, ktoré agentúra uzatvorila s cieľom plniť úlohy, ktoré jej boli zverené.

3.Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

4.Výkonný riaditeľ vypracuje, v súvislosti s činnosťami, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, v úzkej spolupráci s predsedom rady pre bezpečnostnú akreditáciu, návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok, pričom v návrhu výkazu odhadov jasne oddelí prvky, ktoré sa týkajú činností v oblasti bezpečnostnej akreditácie, od prvkov týkajúcich sa ostatných činností agentúry. Predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu môže k uvedenému návrhu napísať vyhlásenie a výkonný riaditeľ predloží návrh výkazu odhadov a vyhlásenie správnej rade a rade pre bezpečnostnú akreditáciu spolu s návrhom plánu pracovných miest.

5.Správna rada na základe návrhu výkazu odhadov príjmov a výdavkov a v úzkej spolupráci s radou pre bezpečnostnú akreditáciu, pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, každý rok vypracuje výkaz odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok.

6.Správna rada zašle do 31. januára Komisii a tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám, s ktorými agentúra uzavrela dohody v súlade s článkom 98, návrh jednotného programového dokumentu vrátane, okrem iného, výkazu odhadov, návrhu plánu pracovných miest a predbežného ročného pracovného programu.

7.Komisia zašle výkaz odhadov príjmov a výdavkov Európskemu parlamentu a Rade („rozpočtový orgán“) spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

8.Na základe výkazu odhadov Komisia doplní do návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za potrebné pre plán pracovných miest, a výšku dotácie z o všeobecného rozpočtu, ktorý predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkom 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

9.Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na príspevok pre agentúru a prijme plán pracovných miest agentúry.

10.Rozpočet prijíma správna rada. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie sa rozpočet agentúry stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

11.Správna rada čo najskôr oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer implementovať akýkoľvek projekt, ktorý bude mať významné finančné dôsledky na financovanie rozpočtu, najmä všetky projekty súvisiace s nehnuteľnosťami, ako je napríklad prenájom alebo nákup budov. Informuje o ňom Komisiu.

12.Ak zložka rozpočtového orgánu oznámila svoj zámer zaujať stanovisko, postúpi svoje stanovisko správnej rade do šiestich týždňov odo dňa oznámenia projektu.

Článok 85

Plnenie rozpočtu agentúry

1.Rozpočet agentúry plní výkonný riaditeľ.

2.Výkonný riaditeľ každý rok oznámi rozpočtovému orgánu všetky informácie potrebné na vykonávanie jeho hodnotiacich povinností.

Článok 86

Predkladanie účtovnej závierky agentúry a udelenie absolutória

Predkladanie predbežnej a konečnej účtovnej závierky agentúry a udelenie absolutória sa riadi pravidlami a harmonogramom z nariadenia o rozpočtových pravidlách a rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v [článku 70] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 87

Finančné ustanovenia týkajúce sa agentúry

Rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na agentúru, prijíma správna rada po porade s Komisiou. Uvedené pravidlá sa nesmú odchyľovať od rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v [článku 70] nariadenia o rozpočtových pravidlách okrem prípadu, keď je takáto odchýlka špecificky potrebná na prevádzku agentúry a Komisia s ňou vopred súhlasila.

KAPITOLA V

Ľudské zdroje agentúry

Článok 88

Zamestnanci agentúry

1.Na zamestnancov agentúry sa vzťahuje Služobný poriadok, Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá, ktoré spoločne prijali inštitúcie Únie na účely uplatňovania uvedeného služobného poriadku a podmienok zamestnávania.

2.Zamestnanci agentúry pozostávajú zo zamestnancov, ktorých agentúra podľa potreby prijala na účely plnenia svojich úloh. Musia mať bezpečnostnú previerku zodpovedajúcu stupňu utajenia skutočností, s ktorými narábajú.

3.Autonómia a nezávislosť zamestnancov vykonávajúcich činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vo vzťahu k zamestnancom vykonávajúcim iné činnosti agentúry v súlade s článkom 36 písm. i) sa zabezpečí vnútornými predpismi agentúry, akými sú rokovací poriadok správnej rady, rokovací poriadok rady pre bezpečnostnú akreditáciu, finančné pravidlá platné pre agentúru, pravidlá, ktorými sa vykonáva služobný poriadok, a pravidlá prístupu k dokumentom.

Článok 89

Menovanie a funkčné obdobie výkonného riaditeľa

1.Výkonný riaditeľ je zamestnaný ako dočasný zamestnanec agentúry v súlade s článkom 2 písm. a) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Výkonného riaditeľa menuje správna rada na základe jeho zásluh a potvrdených administratívnych a manažérskych schopností, ako aj jeho relevantnej odbornosti a skúseností, spomedzi kandidátov, ktorých Komisia navrhne potom, ako po uverejnení výzvy na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie alebo na iných miestach prebehne otvorené a transparentné výberové konanie.

Kandidáta, ktorého na miesto výkonného riaditeľa vyberie správna rada, možno pri najbližšej príležitosti vyzvať, aby predniesol vyhlásenie pred Európskym parlamentom a odpovedal na otázky jeho poslancov.

Pri podpise zmlúv s výkonným riaditeľom agentúru zastupuje predseda správnej rady.

Správna rada prijíma rozhodnutie o vymenovaní výkonného riaditeľa dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov.

2.Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na konci funkčného obdobia Komisia uskutoční hodnotenie činnosti výkonného riaditeľa, pri ktorom zohľadní budúce úlohy a výzvy pre agentúru.

Na základe návrhu Komisie môže správna rada s prihliadnutím na hodnotenie uvedené v prvom pododseku jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa o maximálne štyri roky.

Každé rozhodnutie o predĺžení funkčného obdobia výkonného riaditeľa prijímajú členovia správnej rady dvojtretinovou väčšinou.

Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa po jeho skončení nesmie zúčastniť výberového konania na to isté miesto.

Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa. Výkonného riaditeľa možno pred predĺžením funkčného obdobia vyzvať, aby predniesol vyhlásenie pred príslušnými výbormi Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky poslancov.

3.Správna rada môže na návrh Komisie alebo jednej tretiny svojich členov výkonného riaditeľa odvolať rozhodnutím prijatým dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

4.Európsky parlament a Rada môžu výkonného riaditeľa vyzvať na výmenu názorov v týchto inštitúciách o práci a výhľade agentúry, a to aj s ohľadom na viacročný pracovný program a ročný pracovný program. Uvedená výmena názorov sa netýka záležitostí súvisiacich s činnosťami v oblasti bezpečnostnej akreditácie, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II.

Článok 90

Vysielanie národných expertov do agentúry

Agentúra môže zamestnávať národných expertov z členských štátov, agentúr členských štátov alebo medzinárodných organizácií. Uvedení experti majú bezpečnostnú previerku zodpovedajúcu stupňu utajenia skutočností, s ktorými narábajú. Na takýchto zamestnancov sa nevzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov.

KAPITOLA VI

Ďalšie ustanovenia

Článok 91

Výsady a imunity

Na agentúru a jej zamestnancov sa vzťahuje protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie.

Článok 92

Dohoda o sídle a prevádzkové podmienky

1.Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla agentúre v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré má daný štát sprístupniť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov agentúry a členov ich rodín, sa stanovia v dohode o sídle uzavretej medzi agentúrou a členským štátom, v ktorom sa sídlo nachádza, po schválení správnou radou.

2.Hostiteľský členský štát agentúry zaistí čo najlepšie podmienky na zabezpečenie plynulého a efektívneho fungovania agentúry vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.

Článok 93

Jazykový režim agentúry

1.Na agentúru sa vzťahujú ustanovenia nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve 33 .

2.Prekladateľské služby potrebné na fungovanie agentúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 94

Politika prístupu k dokumentom v držbe agentúry

1.Na dokumenty, ktoré má agentúra v držbe, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.Správna rada prijme opatrenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.Rozhodnutia, ktoré agentúra prijme na základe článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi alebo žaloby podanej Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článkov 228 a 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 95

Predchádzanie podvodom agentúrou

1.S cieľom umožniť boj proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 agentúra do šiestich mesiacov odo dňa začatia činnosti pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 34 , a prijme primerané ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov agentúry s využitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.

2.Európsky dvor audítorov má právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým agentúra poskytla finančné prostriedky Únie.

3.OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 a v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013, s cieľom zistiť, či v súvislosti s grantom alebo so zmluvou financovanými agentúrou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy agentúry, jej dohody o grante a rozhodnutia o grante musia obsahovať ustanovenia, ktoré Európskemu dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľujú právo na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v rámci ich príslušných právomocí.

Článok 96

Ochrana utajovaných skutočností alebo citlivých neutajovaných skutočností agentúrou

V súlade s rozhodnutiami Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii 35 a 2015/444 36 agentúra na základe predchádzajúcej konzultácie s Komisiou prijíma vlastné bezpečnostné predpisy, ktoré sú rovnocenné s bezpečnostnými predpismi Komisie na ochranu utajovaných skutočností EÚ a citlivých neutajovaných skutočností vrátane predpisov týkajúcich sa výmeny, spracovávania a uchovávania takýchto informácií.

Článok 97

Zodpovednosť agentúry

1.Zmluvná zodpovednosť agentúry sa riadi právom, ktorým sa spravuje príslušná zmluva.

2.Súdny dvor je príslušný rozhodovať na základe akejkoľvek rozhodcovskej doložky, ktorú obsahuje zmluva uzatvorená agentúrou.

3.V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradí všetku škodu spôsobenú jej útvarmi alebo zamestnancami pri výkone ich povinností.

4.V sporoch o náhradu škody uvedenej v odseku 3 má právomoc konať Súdny dvor.

5.Osobná zodpovednosť zamestnancov voči agentúre sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 98

Spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

1.Agentúra je otvorená účasti tretích krajín, ktoré na tento účel uzavreli dohody s Úniou.

2.Podľa príslušných ustanovení dohôd uvedených v odseku 1 sa pripravia opatrenia, v ktorých sa stanoví najmä povaha, rozsah a spôsob účasti príslušných tretích krajín na práci agentúry vrátane ustanovení týkajúcich sa účasti na iniciatívach agentúry, finančných príspevkov a zamestnancov. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa personálu, uvedené dohody musia byť za každých okolností v súlade so služobným poriadkom.

3.Správna rada prijme stratégiu pre vzťahy s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v otázkach spadajúcich do právomoci agentúry.

4.Komisia zabezpečuje, že agentúra vo svojich vzťahoch s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami koná v rámci svojho mandátu a existujúceho inštitucionálneho rámca tým, že uzavrie náležitú dohodu o pracovných podmienkach s výkonným riaditeľom.

Článok 99

Konflikty záujmov

1.Členovia správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu, výkonný riaditeľ, vyslaní národní experti a pozorovatelia vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, v ktorých uvedú, že nemajú alebo majú priame, prípadne nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za prekážku ich nezávislosti. Uvedené vyhlásenia musia byť presné a úplné. Vydávajú sa písomne pri nástupe dotknutých osôb do funkcie a každoročne sa obnovujú. V prípade potreby, a predovšetkým v prípade relevantných zmien osobnej situácie dotknutých osôb sa obnovujú.

2.Členovia správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu, výkonný riaditeľ, vyslaní národní experti, pozorovatelia a externí experti, ktorí sa zúčastňujú na ad hoc zasadnutiach pracovných skupín, pred každým zasadnutím, na ktorom sa zúčastňujú, uskutočnia presné a úplné vyhlásenie o neexistencii alebo existencii akýchkoľvek záujmov, ktoré by mohli spochybniť ich nezávislosť vo vzťahu ku ktorýmkoľvek bodom programu, a nezúčastňujú sa na rozpravách a hlasovaniach o takýchto bodoch.

3.Správna rada a rada pre bezpečnostnú akreditáciu stanovia vo svojom rokovacom poriadku praktické postupy týkajúce sa pravidiel vyhlásenia o záujmoch uvedeného v odsekoch 1 a 2, ako aj predchádzania konfliktu záujmov a jeho riadenia.

HLAVA X

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 100

Pracovný program

Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré môžu byť špecifické pre každú zložku programu. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.

Článok 101

Monitorovanie a podávanie správ

1.Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu stanovených v článku 4, sú uvedené v prílohe.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 105, pokiaľ ide o zmeny prílohy na účely preskúmania a/alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné.

3.Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

4.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie sú povinní poskytnúť príslušné informácie na účely odseku 1. Údaje potrebné na overenie výkonnosti sa zhromažďujú efektívnym, účinným a včasným spôsobom.

Článok 102

Hodnotenie

1.Komisia vykonáva hodnotenia programu včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu.

3.Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4.Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.Subjekty zapojené do vykonávania tohto nariadenia poskytnú Komisii údaje a informácie potrebné na hodnotenie uvedené v prvom odseku.

6.Do 30. júna 2024 a potom každých päť rokov Komisia v súlade so svojimi usmerneniami posúdi činnosť agentúry v súvislosti s jej cieľmi, mandátom, úlohami a umiestnením. V rámci hodnotenia sa rieši najmä prípadná potreba zmeniť mandát agentúry a finančné dôsledky každej takejto zmeny. Preskúma sa v ňom aj politika agentúry v oblasti konfliktu záujmov a nezávislosť a autonómia rady pre bezpečnostnú akreditáciu.

Ak sa Komisia domnieva, že už neexistujú dôvody na to, aby agentúra naďalej vykonávala svoje činnosti vzhľadom na jej ciele, mandát a úlohy, môže navrhnúť, aby bolo toto nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmenené.

Komisia predloží správu o hodnotení agentúry a svoje závery Európskemu parlamentu, Rade, správnej rade a rade pre bezpečnostnú akreditáciu agentúry. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia sa zverejňujú.

Článok 103

Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 104

Ochrana osobných údajov a súkromia

Každé spracovanie osobných údajov v rámci úloh a činností stanovených týmto nariadením vrátane činnosti Agentúry Európskej únie pre vesmírny program sa vykonáva v súlade s platným právom v oblasti ochrany osobných údajov, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679. Správna rada stanoví opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 45/2001 agentúrou vrátane opatrení týkajúcich sa ustanovenia úradníka agentúry pre ochranu údajov. Uvedené opatrenia sa stanovia po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

HLAVA XI

DELEGOVANIE PRÁVOMOCÍ A VYKONÁVACIE OPATRENIA

Článok 105

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 52 a 101 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie do 31. decembra 2028.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 52 a 101 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 52 a 101 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 106

Postup pre naliehavé prípady

1.Delegovaný akt prijatý podľa postupu pre naliehavé prípady nadobúda účinnosť okamžite a uplatňuje sa, pokiaľ voči nemu nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.Európsky parlament a Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v lehote [šiestich týždňov] odo dňa oznámenia. V takom prípade akt prestane byť uplatniteľný. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 107

Postup výboru

1.Komisii pomáha poradný výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

HLAVA XII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 108

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 4.

3.V oblasti svojej pôsobnosti môže agentúra vykonávať komunikačné činnosti z vlastnej iniciatívy. Prideľovanie zdrojov na komunikačné činnosti nesmie mať negatívny vplyv na účinné plnenie úloh uvedených v článku 30. Komunikačné činnosti sa vykonávajú v súlade s príslušnými plánmi v oblasti komunikácie a šírenia informácií prijatými správnou radou.

Článok 109

Zrušenie

1.Nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.

2.Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 110

Prechodné ustanovenia a kontinuita služieb po roku 2027

1.Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadení (EÚ) č. 377/2014, č. 1285/2013 a nariadenia (EÚ) č. 912/2010 a na základe rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, ktoré sa na uvedené akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia. Najmä konzorcium zriadené podľa článku 7 ods. 3 rozhodnutia č. 541/2014/EÚ bude poskytovať služby SST až do uplynutia 3 mesiacov po podpísaní dohody, ktorou sa vytvára partnerstvo SST uvedené v článku 57, vnútroštátnymi ustanovujúcimi subjektmi.

2.Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programomopatreniami prijatými podľa nariadení č. 377/2014 a č. 1285/2013 a na základe rozhodnutia č. 541/2014/EÚ.

3.V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 111

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

[Uplatňuje sa od 1. januára 2021.]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

Legislatívny finančný výkaz

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Vesmírny program Únie

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Okruh 1 – Jednotný trh, inovácie & digitálna ekonomika

04.0201 VESMÍRNY PROGRAM

04.01RIADENIE VESMÍRNEHO PROGRAMU

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 37

predĺženia trvania existujúcej akcie

zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

Úlohy, ktoré sú potrebné na implementáciu vesmírneho programu, si budú vyžadovať:

– uzavretie potrebných dohôd o príspevku s rôznymi zainteresovanými stranami, aby bola zabezpečená kontinuita služieb (GNSS a Copernicus) a rozvoj nových činností (SSA a Govsatcom). Tieto dohody o príspevku sa budú vzťahovať na všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať a monitorovať, aby sa zabezpečila implementácia a riadenie všetkých akcií plánovaných v rámci vesmírneho programu,

– personálne vybavenie Európskej komisie potrebné na riadenie programu a účinné monitorovanie práce jednotlivých agentúr, a najmä agentúry,

— personálne vybavenie a rozpočet agentúry potrebné na riadnu implementáciu jednotlivých akcií, za ktoré bude zodpovedať agentúra v súlade s budúcim nariadením.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Hlavným základom pre právomoc Únie v oblasti vesmírnej politiky je článok 189 ZFEÚ. Ide o právomoc spoločnú s členskými štátmi.

Rozvoj a fungovanie vesmírneho programu presahujú finančné a technické kapacity jednotlivých členských štátov a možno ich dosiahnuť len na úrovni EÚ. Pre komerčný sektor to nie je rentabilný obchodný prípad, pričom žiadny členský štát nedokáže vybudovať a prevádzkovať potrebnú infraštruktúru sám. Tieto druhy vesmírnych investícií, ktoré sa navrhujú v tomto nariadení, sú pre súkromný sektor príliš riskantné a týkajú sa oblasti s veľmi dlhodobou návratnosťou investícií (trvajú totiž dlhšie ako životnosť satelitu, počas ktorej súkromné hospodárske subjekty potrebujú získať svoje investície späť).

Keďže súčasný model globálnych systémov satelitnej navigácie (GNSS) poskytuje bezplatný prístup k satelitným signálom, žiadny súkromný investor by do globálneho navigačného systému neinvestoval, najmä keď existujú dvaja veľkí konkurenti (americký GPS a ruským Glonass), ktorí poskytujú bezplatný prístup k údajom pre všetkých používateľov. Systémy Galileo a EGNOS sú kritické európske infraštruktúry, ktoré prispievajú ku chránenej a bezpečnej Európe. Prispievajú tiež k posilneniu postavenia Európy na medzinárodnej scéne. Vzhľadom na narastajúcu konkurenciu zo strany iných systémov satelitnej navigácie (všetky sú vo vlastníctve štátu) je nevyhnutné, aby Únia vytvorila a udržala efektívne systémy, ak má na medzinárodnej scéne aj naďalej zostať partnerom prvej voľby.

Pôvodne sa predpokladalo, že zákazníkmi pre údaje poskytované systémom Copernicus budú predovšetkým subjekty verejného sektora. Súkromnému aj verejnému sektoru sa údaje poskytujú bezplatne, aby sa zvyšovalo ich využívanie a súvisiaca pridaná hodnota pre hospodárstvo EÚ. Systém Copernicus poskytuje službu verejného sektora, ktorú trh nezabezpečuje a pre ktorú výrobné odvetvie nevybuduje infraštruktúru, pretože počiatočné investície sú príliš vysoké alebo príliš riskantné, alebo pretože používateľská základňa je príliš fragmentovaná. Dostupnosť takýchto údajov, pokiaľ by ich poskytovanie malo byť zverené len súkromnému sektoru, by tak zostávala neistá, pričom vedľajším dôsledkom by okrem toho bolo aj to, že vlastníkom príslušných prostriedkov by nebola Únia.

Vlastníctvo satelitov je z dlhodobého hľadiska najlepší spôsob, ako dosiahnuť a ďalej plniť cieľ politiky bezplatného, plného a otvoreného prístupu k údajom, pretože EÚ tak nebude závisieť od toho, či bude súkromný prevádzkovateľ chcieť kvôli poskytovaniu údajov investovať do sústavy satelitov (riziko monopolného postavenia súkromného poskytovateľa údajov).

Stručne povedané, pokiaľ ide o Copernicus a európsky GNSS, časový rámec investícií a neistota dostatočných príjmov si vyžadujú verejné financovanie.

A napokon, systémy SST a GOVSATCOM si členské štáty ani nemôžu dovoliť financovať samé. Okrem toho je tu ďalší prínos vyplývajúci zo združenia zdrojov a prostriedkov na úrovni EÚ.

Plánovaný Vesmírny program EÚ sa považuje za proporcionálny, keďže je obmedzený na tie aspekty, ktoré členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť samé a ktoré môže riešiť Únia lepšie. Silná podpora stratégie v oblasti kozmického priestoru zo strany členských štátov ukazuje, že členské štáty považujú prvky vesmírneho programu za zásadné.

Očakávaný vplyv:

Copernicus

Hospodársky, environmentálny a spoločenský vplyv systému Copernicus bol analyzovaný v podrobnej štúdií nákladov a prínosov. Hlavným výsledkom je, že očakávané prínosy programu Copernicus pre európsku spoločnosť v období 2017 až 2035 by mali dosiahnuť výšku 67 až 131 miliárd EUR. Približne 84 % týchto prínosov vytvorí nadväzujúce odvetvie a segmenty koncových používateľov (zvyšok potom dodávateľské odvetvie a odvetvia uprostred hodnotového reťazca). Zabezpečenie pokračovania programu po roku 2021 by generovalo prínosy 10- až 20-krát vyššie ako náklady.

Odberateľské odvetvie a koncoví používatelia majú už teraz úžitok z:

ekonomických prínosov, napr.

– vyšších príjmov v nadväzujúcom odvetví pozorovania Zeme

– vyššej produktivity poľnohospodárstva vďaka inteligentnému a presnému poľnohospodárstvu

prínosov pre životné prostredie, napr.

– nižších emisií CO2 v dôsledku výroby energie z obnoviteľných zdrojov

– hektárov lesov zachránených vďaka lepšej prevencii lesných požiarov

– biodiverzity zachovanej vďaka monitorovaniu obhospodarovania pôdy a jej využitia

spoločenských prínosov, napr.

– vyššieho počtu zachránených životov vďaka rýchlejšej reakcii na prírodné katastrofy

– obmedzenia prevádzačstva vďaka lepšiemu hraničnému dozoru

V dodávateľskom odvetví sa očakáva vytvorenie približne 12 000 človekorokov, čo predstavuje v priemere 1 700 trvalých pracovných miest v období 2021 – 2027. Tie vzniknú navyše k 18 000 človekorokom podporeným v období 2008 – 2020. V nadväzujúcom odvetví sa očakáva vytvorenie 27 000 až 37 000 človekorokov. Ďalšie prínosy nie sú merateľné (pre nedostatok údajov alebo vysokú neistotu), ale sú nesmierne dôležité pre politické rozhodovanie:

– hodnota európskej autonómie (nezávislosť od zdrojov údajov tretích strán)

– veľmi dlhodobé prínosy (30 – 50 rokov) vyplývajúce z pozorovania Zeme na trvalom a pravidelnom základe (pri rastúcom význame trvalo udržateľného rozvoja a boja proti zmene klímy)

– úspora nákladov vyplývajúca z toho, že bude len jeden program EÚ a z koordinácie vnútroštátnych iniciatív

– prínosy v súvislosti s vonkajšími činnosťami.

Galileo a EGNOS

Podľa podrobného prieskumu GNSS Market Monitor agentúry GSA celosvetový trh s produktmi a službami založenými na satelitnej navigácii bude aj naďalej výrazne rásť a do roku 2030 dosiahne hodnotu približne 250 miliárd EUR.

Pridaná hodnota európskeho GNSS nespočíva len v tom, že zabezpečuje excelentnosť Európy v oblasti kritických technológií, ale aj v zabezpečení významných makroekonomických prínosov pre Európsku úniu, čo prispieva k rozvoju nových služieb a produktov založených na GNSS a vytvára pozitívne vedľajšie technologické účinky pre výskum, vývoj a inovácie.

Európski občania majú dnes v rukách viac ako 100 miliónov používateľských zariadení, ktoré dokážu využívať služby systému EGNOS a/alebo Galileo, pričom do roku 2027 by v EÚ malo byť 290 miliónov zariadení s GNSS, čo bude predstavovať oveľa väčšiu základňu používateľov systémov EGNOS a Galileo.

Keďže k sektorom, na ktoré sa zameriava vývoj nových zariadení, patrí doprava, telekomunikácie, poľnohospodárstvo a bezpečnosť, očakáva sa, že koncoví používatelia budú mať prospech z:

– celého spektra nových aplikácií GNSS;

– 3 000 pracovných miest v dodávateľskom odvetví a 50 000 pracovných miest v odberateľskom odvetví;

– lepších dopravných a prepravných služieb a lepšieho riadenia dopravy, čo bude prínosom v mnohých oblastiach;

efektívnejších a prístupnejších záchranných služieb;

– prínosov pre životné prostredie, napríklad zníženia emisií CO2 a

– lepšieho riadenia úrody a udržateľnej dostupnosti potravín.

Zabezpečená satelitná komunikácia (GOVSATCOM)

Systém GOVSATCOM Európskej únie zabezpečí garantovaný prístup k zabezpečenej satelitnej komunikácii. Nepriamo teda bude prispievať k bezpečnostným záujmom EÚ. V členských štátoch bude podporovať napríklad zložky civilnej ochrany a polície, orgány s funkciou v oblasti verejnej bezpečnosti, pohraničné stráže, ako aj námornú komunitu. Na úrovni EÚ uľahčí prácu agentúr EÚ, ako je FRONTEX a EMSA, a zvýši účinnosť civilnej ochrany a humanitárnej intervencie v EÚ a na celom svete.

Dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (SST)

SST je významná akcia na zaistenie bezpečnosti kozmických prostriedkov. Vzhľadom na prudký nárast vypúšťania do vesmíru totiž došlo k exponenciálnemu nárastu množstva kozmického odpadu. Podľa údajov z USA sa po obežnej dráhe okolo Zeme pohybuje viac ako 500 000 kusov kozmického alebo „orbitálneho“ odpadu, čo predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre satelity na obežnej dráhe, pretože v prípade zrážky by mohli byť satelity vážne poškodené a dokonca až úplne zničené. Navrhované akcie v oblasti SST by zahŕňali financovanie poskytovania služieb SST a prepojenie a modernizáciu existujúcich vnútroštátnych spôsobilostí v oblasti SST, s možnou podporou rozvoja nových prostriedkov SST. Cieľom by bolo zlepšiť výkonnosť a účinnosť systému SST Európskej únie a jeho komplementárnosť so systémom USA. To Únii umožní lepšie predchádzať zrážkam satelitov s odpadom a zabezpečiť tak lepšiu ochranu satelitov EÚ.

Vesmírne počasie a objekty v blízkosti Zeme

Vesmírne počasie má rôzne druhy prejavov (radiačné búrky, fluktujúce magnetické polia a spŕšky energetických častíc), pričom každý z nich má iný vplyv na prostriedky vo vesmíre a na Zemi. Na všetky prostriedky EÚ, ktoré tvoria základ vesmírnych akcií EÚ, môže mať vesmírne počasie potenciálne dosah, a preto treba vypracovať rámec pre vesmírne počasie na ochranu týchto prostriedkov a na zabezpečenie efektívnych a spoľahlivých služieb poskytovaných inými vesmírnymi činnosťami. Služby vesmírneho počasia rozvíja a koordinuje ESA a niektoré členské štáty. Tieto služby sú však skôr vedecky zamerané a treba ich ďalej prispôsobiť tak, aby vyhovovali prevádzkovým potrebám používateľov. EÚ navrhuje s využitím činností ESA a členských štátov a komplementárne k nim podporiť nepretržité poskytovanie prevádzkových služieb vesmírneho počasia podľa potrieb používateľov z EÚ. Prispeje to k predchádzaniu poškodenia kozmickej a pozemnej infraštruktúry.

Pokiaľ ide o objekty v blízkosti Zeme (NEO), cieľom nie je vytvoriť nové prevádzkové služby, ale zmapovať a prepojiť existujúce prostriedky, ktorými Európa disponuje v oblasti NEO, a podporiť koordináciu medzi orgánmi verejnej moci EÚ zodpovednými za civilnú ochranu. Prispeje to k združovaniu činností na úrovni EÚ, čím sa posilní jej postavenie vo vzťahu ku kľúčovým medzinárodným partnerom.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Poznatky získané z predchádzajúcich programov

Výsledky a poznatky získané z GNSS a Copernicus

Úspechy a dôležitosť GNSS a Copernicus

Európska komisia celkovo preukázala svoju schopnosť realizovať existujúce akcie GNSS a Copernicus s podporou hlavných zainteresovaných strán, ako je napríklad ESA, a silnej európskej priemyselnej základne.

Hodnotenie programov EGNOS, Galileo a Copernicus v polovici obdobia a hodnotenie Agentúry pre európsky GNSS (GSA) zdôraznili význam týchto investícií pre EÚ a potvrdili ich doterajšie veľké úspechy.

Poznatky získané z GNSS

Preskúmanie európskeho GNSS v polovici obdobia poukázalo na niekoľko problémov v súvislosti s i) riadením a ii) riadením bezpečnosti.

i) Riadenie

Pri organizácii riadenia sa odhalila určitá neefektívnosť spočívajúca v slabej reakčnej schopnosti rozhodovacieho procesu spôsobenej počtom zapojených aktérov, ale aj rozdielnou organizáciou riadenia zavádzania (dohoda o príspevku medzi ES a ESA) a využívania (dohoda o príspevku medzi ES a GSA a dohoda o pracovných podmienkach medzi GSA a ESA).

ii) Riadenie bezpečnosti

Pokiaľ ide o riadenie bezpečnosti, spustenie počiatočných služieb a prechod z fázy zavádzania do fázy využívania spôsobili problémy, ktoré treba náležite vyriešiť, aby sa zachovala a zlepšila príslušná úroveň bezpečnosti prevádzky systémov EGNSS.

Poznatky získané z programu Copernicus

Pokiaľ ide o Copernicus, bezprecedentný úspech programu a objem jeho údajov viedli k týmto zisteniam:

i) Potreba zlepšiť distribúciu údajov a prístup k nim:

Vzhľadom na veľmi vysoký počet registrovaných používateľov treba zlepšiť komunikačné aspekty, distribúciu údajov a prístup k nim, ako aj sťahovanie údajov. Je potrebné účinne sprístupniť obrovské objemy satelitných údajov a informácií (10 pB za rok, pričom distribučný a prístupový systém musí byť schopný dodávať množstvo 10-krát väčšie, keďže generovanie údajov znamená 10-krát viac v prípade sťahovania) a umožniť ich kombinovanie s inými údajmi.

ii) Potreba posilniť začlenenie údajov z vesmíru do iných oblastí politiky a hospodárskych odvetví, a to prostredníctvom väčšieho zamerania sa na využívanie zo strany používateľov:

Copernicus využívajú komunity používateľov z tradičného kozmického sektora, ale doposiaľ sa mu nepodarilo dostatočne osloviť ďalších potenciálnych používateľov mimo tohto sektora.

Úspechy a poznatky získané z rámca na podporu SST

Úspechy

Správa o implementácii rámca na podporu SST poukázala na výsledky dosiahnuté pri zriaďovaní a prevádzke všetkých troch funkcií (snímače, spracovanie a služba), berúc do úvahy relatívne krátky časový rámec od chvíle, keď sa služba SST EÚ stala dostupnou európskym používateľom. V ďalšej fáze je však potrebné zintenzívniť implementáciu a rámec na podporu SST EÚ sa musí ďalej rozvíjať, aby sa zlepšila jeho účinnosť.

Poznatky získané zo súčasného rámca na podporu SST

Z reakcií na správu vyplynuli štyri hlavné problémy:

i) Slabý európsky rozmer

Napriek významným úspechom trpia služby malou spoluprácou medzi členskými štátmi a zainteresované strany až príliš často konajú samostatne namiesto toho, aby vyvíjali koordinovaný prístup.

ii) Nedostatočná európska nezávislosť

Väčšia časť údajov sa v súčasnosti spracováva a ďalej spresňuje v USA.

iii) Problém s riadením

Súčasné pravidlo konsenzu vedie ku komplikáciám v každodennom riadení rozhodovacieho procesu.

iv) Zložitosť mechanizmu financovania

Ukázalo sa, že jednotlivé granty a výzvy boli technicky a administratívne zaťažujúce.

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Vesmírny program nezahŕňa výskum, ktorý tvorí súčasť deviateho rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie (Európsky horizont): synergie sa budú podporovať využívaním údajov z vesmíru a súvisiacich služieb Vesmírneho programu EÚ pri vývoji prelomových riešení.

Kozmický výskum bude neoddeliteľnou súčasťou piliera Globálne výzvy programu Európsky horizont, zatiaľ čo v rámci piliera Otvorené inovácie sa podporí kozmický podnikateľský inovačný ekosystém a v rámci piliera Otvorená veda sa posunú hranice kozmickej vedy. Vesmírny program Európskej únie tak bude využívať výsledky výskumu a inovácií v oblasti vesmíru financované z programu Európsky horizont. To podporí rozvoj systémov a služieb Vesmírneho programu Únie a povedie k zvýšeniu konkurencieschopnosti kozmického sektora.

Vesmírny program má podobné ciele ako iné programy Únie, najmä program Európsky horizont, Fond InvestEU, Európsky obranný fond a európske štrukturálne a investičné fondy.

Synergie medzi Vesmírnym programom Únie a programom Európsky horizont konkrétne zabezpečia, aby:

a)    sa potreby dodávateľského a odberateľského kozmického sektora v EÚ v oblasti výskumu a inovácií identifikovali a stanovili v rámci procesu strategického plánovania výskumu a inovácií programu Európsky horizont;

b)    sa údaje z vesmíru a súvisiace služby, ktoré európsky vesmírny program sprístupnil ako verejný statok, použili na vývoj prelomových riešení prostredníctvom výskumu a inovácie, a to aj v medziach rámcového programu, najmä v záujme udržateľného zásobovania potravinami a udržateľných prírodných zdrojov, monitorovania klímy, inteligentných miest, automatizovaných vozidiel alebo zvládania katastrof.

c)    služby prístupu k údajom a informáciám zo systému Copernicus prispievali k európskemu cloudu pre otvorenú vedu a uľahčovali tak výskumným a vedeckým pracovníkom prístup k údajom z programu Copernicus. Výskumné infraštruktúry, hlavne siete pre pozorovania in situ, budú tvoriť základné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá umožňuje služby systému Copernicus. Na druhej strane budú mať prínos z informácií poskytovaných službami systému Copernicus.

Synergie s programom InvestEU Únie zabezpečia, aby podnikanie a podnikateľské príležitosti boli podporené prístupom k rizikovému financovaniu.

Kozmické akcie EÚ sú prínosné aj pre mnohé politiky EÚ:

Objem, kvalita a rozmanitosť údajov pochádzajúcich zo služieb Copernicus sú prínosné pre politiky EÚ v takých oblastiach, ako sú monitorovanie zmeny klímy, životné prostredie alebo napríklad poľnohospodárstvo. Pre mnohé politiky EÚ sú totiž potrebné presné a spoľahlivé údaje na prípravu dlhodobých súborov údajov, na presné mapovanie atď., ktoré nakoniec umožnia dlhodobo monitorovať kľúčové ukazovatele týchto politík a zabezpečiť ich účinné vykonávanie. V kombinácii s navigačnými službami možno vypracovať aj nové politiky EÚ v oblastiach ako je inteligentné poľnohospodárstvo alebo inteligentná doprava, kde je potrebná maximálna presnosť určovania polohy.

1.5.

1.6.Trvanie a finančný vplyv

 obmedzené trvanie

   v platnosti od 01/01]2021 do 31/12/2027

   Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2027.

 neobmedzené trvanie

Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR,

a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 38

 Priame riadenie na úrovni Komisie

 prostredníctvom jej útvarov vrátane jej zamestnancov v delegáciách Únie,

prostredníctvom výkonných agentúr.

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

 subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

 verejnoprávne subjekty,

súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

 súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Jednotliví aktéri zúčastňujúci sa na riadení ponesú zodpovednosť takto:

i) Komisia ponesie celkovú zodpovednosť za riadenie Vesmírneho programu EÚ a súvisiacich akcií (Galileo, EGNOS, Copernicus, SSA a GOVSATCOM) – vrátane špecifických podporných činností v súvislosti s nosnými raketami, medzinárodnou spoluprácou a kozmickým hospodárstvom – a zadefinuje ciele akcií v oblasti bezpečnosti a politické ciele akcií na vysokej úrovni a bude dohliadať na ich implementáciu.

ii) Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (v Prahe) bude zodpovedná za:

– využívanie systémov Galileo a EGNOS,

– prevádzku strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo,

– úlohy súvisiace s bezpečnostnou akreditáciou všetkých vesmírnych akcií (v súčasnosti len Galilea),

– činnosti súvisiace s komunikáciou, propagáciou a predajom údajov a informácií s ohľadom na služby poskytované všetkými zložkami Vesmírneho programu EÚ (rozširovanie trhu a používateľskej základne), ktoré v súčasnosti vykonáva len v prípade programu Galileo a EGNOS,

– riadenie práv duševného vlastníctva.

Nariadením sa agentúre navyše naskytne možnosť vykonávať ďalšie úlohy na podporu všetkých vesmírnych činností. Napríklad v prípade misií a operácií krízového riadenia by agentúra mohla byť zodpovedná za spoločnú koordináciu používateľských aspektov systému GOVSATCOM v úzkej spolupráci s príslušnými agentúrami Únie a ESVČ.

iii) Ak Európska vesmírna agentúra (ESA) upraví interný rozhodovací postup, čo umožní ochranu záujmov EÚ, budú jej zverené rovnaké úlohy ako v súčasnosti: najmä výskum a vývoj a rozvoj, časti kozmickej infraštruktúry, pozemné a vesmírne segmenty GNSS a vesmírny segment systému Copernicus. Vzťahy s ESA sa zjednodušia v rámci jedinej dohody o finančnom rámcovom partnerstve s Úniou (tak, ako bude definovaná v nariadení o rozpočtových pravidlách), ktorá vymedzí súbor spoločných zásad a pravidiel, zatiaľ čo dnes má Komisia a agentúra podpísaných viacero dohôd o príspevku a pracovných podmienkach s rôznymi vykonávacími pravidlami.

iv) Posilnia sa synergie s vnútroštátnymi vesmírnymi agentúrami a ich existujúcimi programami, a to najmä prostredníctvom dohôd o príspevku, partnerstiev v rámci verejného sektora, zdieľaného riadenia a spoločných iniciatív na podporu širšieho využívania kozmických aplikácií alebo na podporu konkurencieschopnosti a podnikania.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

Monitorovanie vesmírnych akcií bude prebiehať na základe súboru ukazovateľov, ktoré sa prispôsobia pre každú konkrétnu akciu. Tieto ukazovatele budú vypracované na základe budúcich rokovaní o dohodách o príspevku pre každú akciu a pri definovaní dohľadu nad akciami. Pre existujúce akcie v oblasti kozmického priestoru (Copernicus, Galileo a EGNOS) už existuje niekoľko ukazovateľov, ktoré sú pravidelne monitorované a boli vyhodnotené v rámci hodnotenia v polovici obdobia. Väčšina týchto ukazovateľov bude podľa všetkého zachovaná a tiež použitá ako referencia pre nové akcie. Podľa potreby sa vymedzia aj ďalšie špecifické ciele na úrovni implementácie akcií. Zavedie sa aj monitorovanie finančných prostriedkov pridelených na podporu využívania výsledkov výskumu a inovácie, najmä z rámcových programov EÚ.

Súčasné predkladanie rôznych ukazovateľov súvisí s predkladaním štvrťročných správ poverených subjektov; podľa plánu sa budú budúce správy predkladať v rovnakom časovom rámci, Komisia si však môže vyžiadať aj správy ad hoc.

Budúce dohody o príspevku budú teda rovnako ako v súčasnosti poskytovať právny rámec týkajúci sa predkladania správ a stanovia predovšetkým presné vymedzenie ukazovateľov a frekvenciu predkladania.

Okrem týchto štandardných opatrení Komisia pri vykonávaní svojich právomocí politického dohľadu nad vesmírnym programom posilní mechanizmy na monitorovanie a hodnotenie poverených subjektov tým, že bude požadovať ročné plány riadenia a správy o implementácii, organizovať pravidelné zasadnutia o pokroku programov a uskutočňovať finančné a technologické audity.

Členské štáty budú takisto vyzvané, aby do tohto procesu prispeli, najmä pokiaľ ide o oblasti, v ktorých majú priamu či nepriamu zodpovednosť.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

Navrhovaný model riadenia pre budúce finančné obdobie vychádza zo súčasného rámca, pričom vo vhodných prípadoch využíva aj synergie, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť.

Európska komisia bude zodpovedná hlavne za všeobecný politický dohľad nad programami. Bude môcť využívať nepriame riadenie delegovaním riadenia prevádzkových činností na Agentúru pre európsky GNSS a na Európsku vesmírnu agentúru podľa oblastí ich pôsobnosti. Zároveň bude môcť konzultovať špecifické technické otázky s odborníkmi a vnútroštátnymi vesmírnymi agentúrami.

Pokiaľ ide o úlohu GSA, navrhuje sa stavať na jej skúsenostiach s bezpečnostnou akreditáciou GNSS a dať jej zodpovednosť za bezpečnostnú akreditáciu všetkých vesmírnych akcií (Galileo, EGNOS, Copernicus, SSA a GOVSATCOM).

Pokiaľ ide o spoluprácu s ESA, cieľom je zjednodušiť existujúci rámec. Dnes je s ESA uzavretých viacero dohôd o príspevku a o pracovných podmienkach s rôznymi vykonávacími pravidlami. Navrhuje sa uzavrieť s ESA dohodu o finančnom rámcovom partnerstve zahrňujúcu všetky programy s cieľom zabezpečiť koherentnosť vykonávania činností agentúry ESA. Úlohy ESA by mali ostať rovnaké.

Platobné podmienky by mali byť podobné podmienkam v predchádzajúcom VFR: agentúry pripravia prognózu platieb, tú skontroluje Komisia (najmä pokiaľ ide o celkovú sumu delegovaného krytia) a platba sa vykonáva pravidelne, aby poverené subjekty mohli účinne riadiť verejné obstarávanie a vyhnúť sa problémom s financovaním. Komisia si ponecháva právomoc schvaľovať platby, a najmä vymáhateľné právo znížiť platbu, ak požiadavku a súvisiacu prognózu považuje za neprimeranú.

Stratégia kontroly, ktorá bude vymedzená v dohodách o príspevku, bude vychádzať z poznatkov získaných v predchádzajúcom VFR, najmä pri predkladaní štvrťročných správ (o programe, financiách a riadení rizík) a bude sa opierať o rady (napr. rada pre verejné obstarávanie) a zasadnutia na rôznych úrovniach. Budúca stratégia kontroly bude vychádzať z vymedzenia všetkých rizík, ktorým program môže čeliť, pričom zohľadní ich relatívny význam a potenciálny vplyv na program. Táto organizácia kontroly sa osvedčila pri hlavných akciách Galileo, EGNOS a Copernicus, ako sa uvádza v príslušných hodnoteniach v polovici obdobia.

Súčasná stratégia kontroly bola preverená Európskym dvorom audítorov v rámci každoročného procesu overovania transakcií a útvarom vnútorného auditu v rámci osobitných auditov; odporúčania boli menej významného charakteru a všetky boli vykonané.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Identifikované riziká

Identifikované riziká sú podobné rizikám, ktoré boli stanovené v predchádzajúcom VFR v prípade existujúcich akcií, najmä GNSS a Copernicus a v menšej miere SST:

Technologické riziko: pri vesmírnych akciách sa využívajú najmodernejšie technológie, ktoré ešte neboli overené a ktorých špecifikácie sa neustále vyvíjajú.

Priemyselné riziko: do vytvárania a modernizácie infraštruktúr sa zapája množstvo subjektov z oblasti priemyslu v rôznych krajinách, ktorých činnosť treba v záujme vytvorenia spoľahlivých a plne integrovaných systémov účinne koordinovať, a to najmä pokiaľ ide o bezpečnosť.

Časové riziko: akékoľvek oneskorenie pri implementácii by ohrozilo možné príležitosti a pravdepodobne by viedlo k prekročeniu nákladov.

Riziko v oblasti riadenia: riadenie programov si vyžaduje vzájomnú spoluprácu rozličných subjektov, pričom treba zaručiť primeraný stupeň stability a organizácie. Okrem toho treba pri viacerých dôležitých otázkach zohľadniť rôznorodosť názorov jednotlivých zapojených subjektov, najmä členských štátov. V tejto súvislosti treba zvážiť rozdelenie určitých rizík, najmä finančných rizík a rizík spojených s bezpečnosťou, medzi subjekty, ktoré im môžu najlepšie čeliť.

Finančné riziká sú obmedzené vďaka prísnej následnej kontrole Komisie, pokiaľ ide o verejné obstarávanie riadené poverenými subjektmi (napr. účasť EK na kľúčových radách pre verejné obstarávanie, kontrola dlhodobých plánov a rozpočtu na verejné obstarávanie atď.), vzhľadom na právnymi predpismi obmedzený rozpočet a úpravy v rámci rozpočtu pre prípad prekročenia nákladov v niektorej časti, resp. niektorých častiach programu.

Prebiehajúce činnosti

Pokiaľ ide o služby systémov Galileo, EGNOS a Copernicus, riziká súvisia s ich kontinuitou a vývojom, a preto sú na základe niekoľkých rokov skúseností s vykonávaním týchto činností obmedzené. Vykonávanie týchto akcií sa podľa záverov súvisiacich hodnotení v polovici obdobia ukázalo ako úspešné, čo potvrdzuje neprerušeným poskytovaním služieb a údajov. Riadenie rizík je tiež neoddeliteľnou súčasťou riadenia vesmírnych akcií, ktoré monitoruje Komisia. Plán riadenia programu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou dohôd o príspevku podpísaných s agentúrou ESA, konkrétne stanovuje všetky nástroje a opatrenia (podávanie správ, kontrolné rady atď.) týkajúce sa riadenia rizík. Postupy monitorovania a opatrenia v oblasti riadenia rizík, ktoré boli zavedené v súčasnom VFR, sa budú uplatňovať pri definovaní budúcich dohôd o príspevku.

Nové činnosti

Existujú riziká, pokiaľ ide o rozvoj SST a GOVSATCOM, pretože ide o nové činnosti. Tieto riziká sú však zmiernené, keďže:

– podstatná časť činností SSA už začala rámcom na podporu SST (5 rokov). Poznatky získané počas prvých rokov vykonávania v súčasnosti vedú k zmenám v štruktúre a implementácii programu (riadenie, rozhodovací proces atď.). Nové nariadenie zohľadní tieto potrebné zmeny s cieľom znížiť riziká spojené s nedosiahnutím cieľov.

– Iniciatíva GOVSATCOM by sa mala začať realizovať postupne, aby bolo možné zaistiť dostatočnú flexibilitu a reagovať na vývoj dopytu a potreby. Popri skúsenostiach EÚ v oblasti riadenia vesmírnych akcií táto postupná realizácia – a tiež modularita iniciatívy – umožní upravovať jej rozsah, aby nedochádzalo napríklad k zadávaniu nadmerných verejných zákaziek.

Vnútorná kontrola

Všeobecný systém vnútornej kontroly GR GROW sa opiera o rôzne správy predkladané štvrťročne poverenými subjektmi. Na tieto správy nasledujú osobitné preskúmania, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie plánu a vyriešiť technické problémy a ktorých súčasťou sú nadväzujúce opatrenia na riziká spojené s implementáciou programu. GR GROW okrem toho vykonáva aj ex post audity, ktorých cieľom je zaistiť, aby poverené subjekty dodržiavali pravidlá správneho finančného riadenia.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Hlavnú časť rozpočtu programu spravujú agentúra, ESA a Eumetsat) prostredníctvom dohôd o príspevku. Na základe doterajších údajov sa odhaduje, že celkové náklady na kontrolu všetkých poverených subjektov zo strany Komisie predstavujú približne 0,3 % príslušných spravovaných finančných prostriedkov. Náklady vykonávacích subjektov by na základe predchádzajúceho obdobia mohli byť približne 5 až 10 %.

Očakávané úrovne rizika chyby pri platbe, ako aj uzavretí sú vzhľadom na to, ako funguje systém verejného obstarávania, nízke: Komisia v rámci viacročného finančného rámca deleguje verejné obstarávanie buď na agentúru, alebo na agentúru ESA, pričom tieto agentúry štvrťročne vykazujú skutočné a predpokladané obstarávania v rozsahu súm, ktoré im boli delegované.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

V dohodách o príspevku vyplývajúcich z nariadenia o vesmírnom programe, ktoré sa uzavrú s tretími stranami, sa pravdepodobne stanoví dohľad a finančná kontrola zo strany Komisie alebo ňou povereného zástupcu, ako aj audity zo strany Európskeho dvora audítorov alebo úradu OLAF, ktoré sa budú vykonávať podľa uváženia EÚ a v prípade potreby na mieste.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

01

Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika – Zoskupenie 4 Vesmír

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

04.0201 Operačné rozpočtové prostriedky na európsky vesmírny program

Záväzky

(1a)

2140,879

2183,957

2229,896

2277,715

2322,428

2369,057

2416,068

15 940,000

Platby

(2 a)

1123,106

1694,827

1942,491

2068,738

2239,144

2326,57

2370,309

2174,816

15 940,000

04.01. Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia programu

Záväzky = Platby

(3)

8,000

8,000

8,000

8,000

9,000

9,000

10,000

0,000

60,000

Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu SPOLU

Záväzky

= 1 + 3

2148,879

2191,957

2237,896

2285,715

2331,428

2378,057

2426,068

16 000,000

Platby

= 2 + 3

1131,106

1702,827

1950,491

2076,738

2248,144

2335,570

2380,309

2174,816

16 000,000

Okruh viacročného finančného
rámca

7

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel sa vyplní použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu , (príloha V k interným pravidlám) ktorá sa na účely konzultácie medzi útvarmi vloží do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Ľudské zdroje

16,321

16,321

16,321

16,321

16,321

16,321

16,321

114,247

Ostatné administratívne výdavky

1,695

1,729

1,763

1,799

1,835

1,871

1,909

12,601

Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

18,016

18,050

18,084

18,120

18,156

18,192

18,230

126,848

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Rozpočtové prostriedky v rámci všetkých okruhov

viacročného finančného rámca SPOLU 

Záväzky

2166,895

2210,007

2255,980

2303,835

2349,584

2396,249

2444,298

0,000

16126,848

Platby

1149,122

1720,877

1968,575

2094,858

2266,300

2353,762

2398,539

2174,815

16126,848

Pre informáciu, balík VFR zahŕňa okrem vesmírneho programu samostatné krytie na príspevok EÚ pre agentúru.

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Operačné rozpočtové prostriedky 04 0202 Príspevok EÚ pre agentúru

Záväzky

(1b)

31,170

31,587

32,223

33,091

34,209

35,601

37,119

235,000

Platby

(2b)

31,170

31,587

32,223

33,091

34,209

35,601

37,119

235,000

3.1.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

16,321

16,321

16,321

16,321

16,321

16,321

16,321

114,247

Ostatné administratívne výdavky

1,695

1,729

1,763

1,799

1,835

1,871

1,909

12,601

Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

18,016

18,050

18,084

18,120

18,156

18,192

18,230

126,848

Mimo OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Ostatné
administratívne výdavky (pôvodné rozpočtové riadky „BA“)

8,000

8,000

8,000

8,000

9,000

9,000

10,000

60,000

Medzisúčet
mimo OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

SPOLU

26,016

26,050

26,084.

26,120

27,156

27,192

28,230

186,848

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.1.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

Ústredie a zastúpenia Komisie

93

93

93

93

93

93

93

Delegácie

Výskum

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED

Okruh 7

Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca 

– ústredia

39

39

39

39

39

39

39

– delegácie

Financované z finančného krytia programu 

– ústredia

– delegácie

Výskum

Iné (uveďte)

SPOLU

132

132

132

132

132

132

132

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

93

Externí zamestnanci

39

3.1.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

   zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

Uveďte spolufinancujúci subjekt 

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

   vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Vplyv návrhu/iniciatívy

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Článok ………….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Nariadenie (EÚ) č. 1285/2013. Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1.
(2)    Nariadenie (EÚ) č. 377/2014. Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44.
(3)    Rozhodnutie č. 541/2014/EÚ. Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227.
(4)    COM(2016) 705 final.
(5)    Závery Rady o „Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru“ prijaté Radou („Konkurencieschopnosť“) na jej zasadnutí 30. mája 2017 (č. dok. 9817/17).
(6)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru [2016/2325(INI)].
(7)    Mid-term review of the Galileo and EGNOS programmes and the European GNSS Agency (Preskúmanie programov Galileo a EGNOS a Agentúry pre európsky GNSS v polovici obdobia), PwC France study, jún 2017, EU Bookshop: https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/56b722ee-b9f8-11e7-a7f8-01aa75ed71a1
(8)     Akčný plán Komisie v oblasti environmentálneho súladu a správy životného prostredia : oznámenie s názvom „Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia“, COM/2018/10 ,  pracovný dokument útvarov Komisie, SWD (2018) 10, v ktorom sa uvádzajú podrobnosti o každej akcii ,  rozhodnutie, C(2018) 10, ktorým sa zriaďuje skupina expertov pre environmentálny súlad a správu životného prostredia .
(9)    Study on the impacts of changes in funding to the EGNSS programmes (Štúdia o vplyvoch zmien financovania programov EGNSS), PwC France study, jún 2018. Táto štúdia zatiaľ nebola uverejnená v kníhkupectve EU Bookshop.
(10)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14.
(11)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.95, s. 1).
(12)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2 –5).
(13)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1 – 71).
(14)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(15)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7).
(16)    Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1 – 24.
(17)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44).
(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1).
(19)    Oznámenie „Umelá inteligencia pre Európu“ [COM(2018) 237 final], oznámenie „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“ [COM(2018) 232 final], návrh nariadenia Rady o zriadení Európskeho spoločného podniku vysokovýkonnej výpočtovej techniky [COM(2018) 8 final].
(20)    Európska organizácia pre využitie meteorologických satelitov.
(21)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire).
(22)    Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1 – 8.
(23)    Ú. v. EÚ L 309, 19.11.2013, s. 1 – 6.
(24)    Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227.
(25)    https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/biela_kniha_o_buducnosti_europy_sk.pdf
(26)    http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/intm/146072.pdf
(27)    EUCO 217/13.
(28)    Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 1 – 8.
(29)    Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75 – 82.
(30)    Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53 – 88.
(31)    Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1 – 50.
(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
(33)    Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385 – 386.
(34)    Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.
(35)    Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).
(36)    Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
(37)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(38)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx  
Top

V Bruseli6. 6. 2018

COM(2018) 447 final

PRÍLOHA

k

NARIADENIU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ

{SWD(2018) 327 final}
{SWD(2018) 328 final}


PRÍLOHA

UKAZOVATELE PRE HODNOTENIE PROGRAMU

Program sa bude dôkladne monitorovať na základe súboru ukazovateľov, ktorých cieľom je zistiť rozsah, v akom sa dosiahli špecifické ciele programu, a s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a náklady. Na tento účel sa zhromažďujú údaje v súvislosti s nasledujúcim súborom hlavných ukazovateľov:

Ukazovatele by mali byť prepojené so špecifickými cieľmi, ale bez ich opakovania, aby sa zabránilo nesúladu.

Špecifický cieľ č. 1: poskytovať najmodernejšie a v prípade potreby zabezpečené služby určovania polohy, navigácie a určovania času.

Ukazovateľ č. 1: presnosť signálu (GNSS)

Špecifický cieľ č. 2: poskytovať presné a spoľahlivé údaje a informácie získané pozorovaním Zeme na podporu vykonávania a monitorovania politík Únie a jej členských štátov v oblastiach životného prostredia, zmeny klímy, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, civilnej ochrany, ochrany a bezpečnosti, ako aj digitálnej ekonomiky.

Ukazovateľ č. 1: počet používateľov systému Copernicus

Ukazovateľ č. 2: pridávanie nových služieb systému Copernicus

Špecifický cieľ č. 3: zlepšiť spôsobilosti SST v oblasti monitorovania, sledovania a identifikácie kozmických objektov, monitorovania vesmírneho počasia a mapovania a prepojenia kapacity Únie, pokiaľ ide o objekty v blízkosti Zeme (NEO).

Ukazovateľ č. 1: počet používateľov zložiek SSA

Ukazovateľ č. 2: dostupnosť služieb

Špecifický cieľ č. 4: zabezpečiť dlhodobú dostupnosť spoľahlivých, bezpečných a nákladovo efektívnych satelitných komunikačných služieb s primeranou zárukou prístupu a odolnosti, aby odolali nekalým úmyslom.

Ukazovateľ č. 1: počet používateľov GOVSATCOM

Ukazovateľ č. 2: dostupnosť služieb

Špecifický cieľ č. 5: prispieť k autonómnej, bezpečnej a nákladovo efektívnej spôsobilosti na prístup do vesmíru.

Ukazovateľ č. 1: počet štartov v rámci akcií EÚ v oblasti kozmického priestoru

Špecifický cieľ č. 6: v prípade akcií na podporu vesmírneho sektora: podporovať a posilňovať konkurencieschopnosť právnických a fyzických osôb z Únie, ktoré pôsobia alebo chcú začať pôsobiť v tomto sektore, ako aj ich podnikavosť, zručnosti a schopnosť inovovať, s osobitným zreteľom na postavenie a potreby malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov.

Ukazovateľ č. 1: rast v nadväzujúcom odvetví v súvislosti s akciami v oblasti kozmického priestoru

Top