Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Európsky pakt financie – klíma

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 62/02)

Spravodajca:

Rudy DE LEEUW

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. 2. 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	5. 10. 2018
Prijaté v pléne	17. 10. 2018
Plenárne zasadnutie č.	538
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	172/4/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV rozhodne podporuje program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý stanovila OSN a Parížsku dohodu. Naše súčasné smerovanie by však prinajlepšom umožnilo dosiahnuť, že sa teplota zvýši o 3 oC alebo viac, čo je vysoko nad limit stanovený v Parížskej dohode.

1.2.

Európa zároveň potrebuje nový impulz a nový návrh, ktorý by bol založený skôr na spolupráci a konvergencii než na súťaži a ktorý ukazuje konkrétny možný prínos pre občanov, najmä pre mladých ľudí. Teraz je nevyhnutné prijať razantnú európsku politiku a stanoviť jasné zameranie spoločensko-ekonomického modelu, ktorý chceme dosiahnuť pre súčasnú, ale najmä pre budúce generácie.

1.3.

Európa musí preukázať, že dokáže vytvoriť priaznivé prostredie pre tvorbu kvalitných pracovných miest, ktoré sú dobre platené a ktoré rešpektujú životné prostredie, ako aj oživiť reálnu ekonomiku v prospech všetkých: podnikateľov, pracovníkov a európskych občanov.

1.4.

Obrovské masy kapitálu sa však premietnu do nových kapitálových finančných bublín, namiesto toho, aby smerovali do reálneho hospodárstva, a inštitúcie ako MMF nás upozorňujú, že môže vypuknúť nová kríza, ešte ničivejšia ako v roku 2008 (1).

1.5.

Budúci viacročný finančný rámec (2021 – 2027) musí byť na prospech hospodárskemu rozvoju (2) a zamestnanosti (3) a musí umožniť EÚ splniť jej ciele a prispieť k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050.

1.6.

Na mŕtvej planéte už nebude žiadny život, ani zamestnanosť, ani podnikanie. Zmena klímy tak predstavuje príležitosť na vytváranie kvalitných pracovných miest a musí priniesť riešenia prospešné pre zamestnávateľov, pracovníkov a občiansku spoločnosť. Meškanie opatrení na adaptáciu či nevykonanie žiadnych opatrení by mohlo značne zvýšiť celkové náklady spojené so zmenou klímy (4).

1.7.

Komisia, Dvor audítorov a Svetová banka uvádzajú rovnaké sumy: od roku 2021 bude treba v EÚ investovať 1 115 miliárd EUR ročne na opatrenia a na dosiahnutie cieľov EÚ do roku 2030 (5). V týchto 1 115 miliardách EUR je zahrnutá aj významná časť súčasných investícií, ktoré musia byť presmerované do oblasti udržateľného rozvoja (zelené zameranie). Pokiaľ ide o náklady v dôsledku nečinnosti, tie by predstavovali 190 miliárd EUR ročne (2 % HDP EÚ) (6).

1.8.

Ako sa vyjadrili mnohí ekonómovia a osobnosti politického a občianskeho života (7), je dôležité presadzovať a podporovať akýkoľvek projekt, ktorý môže spojiť európske sily v záujme pracovníkov, podnikov a všetkých občanov EÚ. To je cieľom paktu financie – klíma v záujme kvalitných pracovných miest.

1.9.

Pakt financie – klíma sa zameriava na to, aby sa kapitál, ktorý by mohol zapríčiniť novú finančnú bublinu, vrátil do opatrení boja proti zmene klímy a do reálnej ekonomiky. Takisto musí byť predmetom nového financovania, najmä pre malé a stredné podniky. Tento pakt musí predstavovať nový plán pre vedúce postavenie Európy a výbor preto vyzýva na vytvorenie integrovaného plánu (v spolupráci s Čínou a Indiou, hlavnými aktérmi v boji proti zmene klímy).

1.10.

EHSV sa nazdáva, že tento plán musí zahŕňať všetky aspekty politiky týkajúcej sa boja proti zmene klímy: spravodlivú transformáciu (opatrenia na zmiernenie účinkov zmeny, ale aj na kompenzáciu škôd a strát), ako aj účinné politiky na prispôsobenie sa zmene klímy. Treba čo najviac uprednostniť model obehového hospodárstva (8) a vylepšiť jeho regulačný rámec. To všetko bude musieť byť financované z rozpočtov na presmerovanie súčasných investícií (zelené zameranie) a z nových zdrojov financovania.

1.11.

Tento prechod by priniesol potrebnú transformáciu na trhu práce a mohol by prispieť k tvorbe kvalitných pracovných miest v rámci Európskeho piliera sociálnych práv (9).

1.12.

Je nevyhnutné sociálne dopĺňať vývoj smerom k modelu udržateľnej spoločnosti a vytvoriť akčný plán spravodlivej transformácie tak, aby sa na nikoho nezabudlo.

1.13.

Táto transformácia si vyžaduje značné investície do výskumu a vývoja (VaV) a inovácií s cieľom podnietiť a podporiť inovačné projekty v rámci európskej taxonómie.

1.14.

Ide o to, aby sa viac neopakovali chyby z minulosti (dotácie palív a nadmerné využívanie fosílnych zdrojov energie) a zastavila sa akákoľvek podpora projektov v oblasti klímy, ktoré sú škodlivé a/alebo v rozpore s Parížskou dohodou.

1.15.

V snahe dosiahnuť ciele Parížskej dohody by sa mala značná časť investícií vyčlenených na boj proti zmene klímy realizovať v súkromnom sektore, a to nad rámec verejných zdrojov.

1.16.

Pakt vyžaduje vytvorenie jasného a predvídateľného európskeho politického rámca z dlhodobého hľadiska s cieľom zabezpečiť plánovanie investícií (10). Tento rámec musia dopĺňať mechanizmy úpravy na hraniciach v prípade výrobkov, ktoré by nespĺňali rovnaké sociálne a environmentálne normy.

1.17.

EHSV sa domnieva, že, ako už uviedla Komisia, je nevyhnutné vytvoriť jednotný systém klasifikácie (taxonómiu) EÚ s cieľom zachovať udržateľné projekty (a vylúčiť tie, ktoré nimi nie sú) a určiť oblasti, v ktorých môžu mať investície najväčší vplyv. Európsky parlament podporuje tento prístup a navrhuje aj zavedenie „environmentálnej značky“. Táto značka by mala byť poskytnutá na investície, ktoré spĺňajú taxonómiu EÚ a najprísnejšie normy v oblasti udržateľnosti, v snahe správne usmerniť investície (11).

1.18.

Podporované projekty, ktoré budú v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja Organizácie spojených národov, si vyžadujú značné prostriedky v oblasti inovácií a VaV a budú sa musieť realizovať prostredníctvom nástroja, ktorý umožní vizualizáciu rôznych zdrojov financovania (vrátane budúceho viacročného finančného rámca) a prostredníctvom rôznych opatrení: — presmerovať financovanie do udržateľných investícií prostredníctvom „zeleného zamerania“ a v tejto súvislosti propagovať úvery z Európskej investičnej banky (EIB) „so zeleným označením“, — použiť kvantitatívne uvoľňovanie Európskej centrálnej banky (ECB) ako zdroj financovania, — zvýšiť podiel Európskeho fondu pre strategické investície na boj proti zmene klímy na 40 %, — EÚ musí ukázať úroveň ambícií, ktoré zodpovedajú výzve boja proti zmene klímy; na tento cieľ musí vyčleniť v priemere 40 % svojho celkového rozpočtu (VFR 2021 – 2027), — zvýšiť podiel európskeho Kohézneho fondu nad rámec súčasných 20 %, — uvoľniť 3 % dôchodkových a poistných fondov, — podporiť podniky, najmä MSP v ich investíciách do V&V až do sumy 100 miliárd EUR určených na tento účel, — dodržiavať záväzky vo vzťahu k finančnej pomoci južným krajinám, ktoré sa zúčastňujú na boji proti zmene klímy, — zaviesť doložku o Parížskej dohode, ktorá bude skutočne záväznou v obchodných dohodách EÚ.

2.   Úvod

2.1.

V článku 3 Zmluvy o EÚ sa ustanovuje, že musí podporovať udržateľný rast, ktorý bude ohľaduplný k životnému prostrediu. Naliehavosť situácie v oblasti klímy bola vyhlásená za absolútnu prioritu, a to aj pre EHSV, a vyžaduje si globálny akčný rámec pre verejné orgány, ako aj pre hospodárske subjekty, pracovníkov a občanov. v dôsledku toho bude nutné organizovať a najmä financovať výraznú hospodársku, sociálnu a environmentálnu transformáciu (12).

2.2.

Nedávno začatá diskusia o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ na obdobie 2021 – 2027 musí horizontálnym spôsobom zahrnúť otázky týkajúce sa zmeny klímy a prispieť k prioritnému cieľu prechodu na udržateľnejší svet.

2.3.

Tento prechod by priniesol potrebnú transformáciu na trhu práce a mohol by prispieť k tvorbe kvalitných pracovných miest v rámci Európskeho piliera sociálnych práv.

2.4.

Európa potrebuje nový projekt, aby potvrdila svoju pridanú hodnotu a preukázala, že dokáže súčasne vytvoriť priaznivé prostredie pre tvorbu kvalitných pracovných miest, ktoré sú dobre platené a oživiť reálnu a udržateľnú ekonomiku v prospech všetkých.

2.5.

Európa bude súčasťou riešenia, keďže sa odlíši od iných medzinárodných hospodárskych subjektov, ak bude súčasne zohľadňovať tri piliere udržateľného rozvoja – hospodársky, environmentálny a sociálny.

2.6.

Nedávne štúdie MMF a OECD kritizovali spôsob, akým sa riadila kríza v roku 2008, a síce prijatie ekonomických opatrení, ktoré prinútili občanov, podniky a vlády k rozpočtovým škrtom.

2.7.

Treba výraznejšie investovať v oblasti inovácie a VaV s cieľom riešiť nové socio-ekonomické výzvy, ako sú energetická transformácia, obehové hospodárstvo a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ako aj automatizácia s cieľom zabrániť zhoršovaniu kvality pracovných miest.

2.8.

K finančnej a sociálnej kríze sa pridala aj politická kríza, alebo v niektorých krajinách silné politické turbulencie a ekologická kríza.

2.9.

Boj proti zmene klímy je preto nielen nevyhnutnosťou, ale aj príležitosťou položiť nové základy našich hospodárstiev, podporiť udržateľný model rastu, lepšie bojovať proti nerovnostiam a posilniť demokraciu.

3.   Fakty

3.1.

EHSV rozhodne podporuje rámec programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý OSN stanovila a ktorý má vymedziť súbor cieľov udržateľného rozvoja na odstránenie chudoby, ochranu planéty, zabezpečenie ochrany ľudských práv a zaručenie prosperity pre všetkých. Prijatie tohto programu je historickým míľnikom na ceste k novému modelu, v ktorom sa riešia hospodárske, sociálne a environmentálne rozdiely univerzálnym a neoddeliteľným spôsobom.

3.2.

Parížska dohoda stanovuje cieľ obmedziť globálne otepľovanie do roku 2100 „jasne pod 2 oC“ v porovnaní s predindustriálnym obdobím“ a, že ak je to možné, treba sa zamerať na „pokračovanie v úsilí obmedziť nárast teploty na 1,5 oC. Podľa OSN naše súčasné smerovanie umožní prinajlepšom dosiahnuť, že sa teplota zvýši o 3 oC alebo viac.

3.3.

Zmena klímy prináša veľmi významné ľudské a finančné náklady, najmä v dôsledku nárastu prírodných katastrof: horúčavy, zvyšovanie hladiny vôd prispeli k smrti ôsmich miliónov ľudí na celom svete od začiatku dvadsiateho storočia, čo predstavuje náklady 7 000 miliárd USD (13). Taktiež pozorujeme nárast počtu klimatických utečencov (250 miliónov do roku 2050). Podobne sa najslabšie skupiny stávajú prvými obeťami zmeny klímy, čo prehlbuje nerovnosti. Podľa MMF „prehlbovanie nerovností ohrozuje udržateľný hospodársky rast“ (14).

3.4.

V prípade zachovania status quo, ak sa neprijmú opatrenia na prispôsobenie sa zmenám klímy očakávaným do roku 2080, by každoročne náklady pre domácnosti v celej EÚ pri nemenných cenách predstavovali 190 miliárd EUR (len náklady na poistenia berúc do úvahy klimatické škody) (15).

3.5.

Hoci sa pokročilo v otázke financovania boja proti globálnemu otepľovaniu a jeho účinkom, nepostačuje to. Politickou prioritou musia byť udržateľné financie a hospodárstvo, a to najmä prostredníctvom jasného, stabilného a stimulujúceho politického rámca, ktorý, by mal takisto podporovať realizáciu inovačných projektov s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sú zároveň šetrné k životnému prostrediu.

3.6.

Napriek tomu, že Európa sa ešte stále úplne nezotavila z finančnej krízy z roku 2008, MMF v súčasnosti varuje a poukazuje na riziko krízy, ktorá by bola horšia a všeobecnejšia ako kríza v roku 2008 (16).

3.7.

Podľa P. Laurrouturoua a J. Jouzela z 2 200 miliárd EUR vytvorených Európskou centrálnou bankou od roku 2015 bolo iba 11 % vložených do reálnej ekonomiky, 89 % prispelo k špekuláciám a novej finančnej bubline (17). OECD navyše eviduje približne 800 programov výdavkov a daňových úľav zavedených v 35 krajinách OECD a v šiestich krajinách veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík (18), ktoré podporujú výrobu alebo spotrebu fosílnych palív, čo je úplne v rozpore s usmerneniami stanovenými v Parížskej dohode.

3.8.

Toto smerovanie prostriedkov, či už vyplýva zo špekulácií alebo vyčleňovania prostriedkov v rozpore s cieľmi v oblasti boja proti zmene klímy, ktoré si EÚ vytýčila, je nákladné z hospodárskeho, sociálneho a ekologického hľadiska pre celú európsku spoločnosť.

3.9.

Európsky parlament konštatuje, že sa ukázalo, že viacročný finančný rámec na obdobie 2014 až 2020 nedokáže uspokojiť súčasné potreby. Navyše nereaguje na sériu kríz a nových výziev (okrem iného poľnohospodárstvo, zamestnanosť mladých ľudí, udržateľné investície alebo životné prostredie). To je dôvod, pre ktorý tento budúci finančný rámec musí byť odteraz využitý v záujme dôležitej výzvy, ktorú predstavuje boj proti zmene klímy a prostredníctvom tvorby kvalitných pracovných miest.

4.   Príležitosti

4.1.

Veľkopodnikatelia využívajú príležitosti, ktoré ponúka zmena klímy. Mnohí z nich sa domnievajú, že podniky musia byť súčasťou riešenia a zdôrazňujú, že tie podniky, ktoré využili príležitosti núkajúce sa v odvetviach s nízkymi emisiami oxidu uhličitého sú čoraz ziskovejšie.

4.2.

Pre podnikateľov je možné vytvoriť pracovné miesta a inovovať na ceste k prosperujúcemu a nízkouhlíkovému hospodárstvu (19) a zároveň vytvárať zisk. Je to o to dôležitejšie, že cieľ „bez emisií uhlíka“ by sa mal splniť do polovice storočia, aby sa dosiahlo globálne otepľovanie pod 2 oC.

4.3.

Pakt financie – klíma musí prispieť k tomu, aby sa nutnosť reagovať na zmenu klímy zmenila na príležitosť na zmenu európskeho priemyslu a zakladanie nových podnikov. Preto treba výrazne investovať do reálnej ekonomiky a do výskumu a vývoja s cieľom vytvoriť udržateľné a kvalitné pracovné miesta.

4.4.

Celková miera zamestnanosti sa v EÚ zvýšila, pričom nezamestnanosť klesla, a to vďaka nedávnemu zlepšeniu ekonomiky. Dlhodobá nezamestnanosť, neistota pracovných miest, najmä u žien, ako aj nezamestnanosť mladých ľudí zostávajú na veľmi vysokej úrovni. Prechod na udržateľný rozvoj by mal umožniť dynamickým a inovatívnym podnikom využiť všetky ponúknuté príležitosti a prispieť k zlepšeniu situácie v oblasti nezamestnanosti.

4.5.

Preto je dôležité, aby Európska únia spolupracovala s členskými štátmi a vypracovala koordinovanú stratégiu na poskytnutie priaznivého prostredia pre tvorbu udržateľných a kvalitných pracovných miest. Komisia musí preskúmať možnosť vylúčiť z výpočtu dlhu (20) verejné investície, ktoré prispievajú k tvorbe kvalitných pracovných miest a udržateľnému hospodárstvu, pretože z nich majú prospech všetci, podniky, aj pracovníci.

4.6.

EÚ nabáda na spoluprácu medzi členskými štátmi. Komisia podporuje a vyhodnocuje ich úsilie, najmä v rámci európskeho semestra, usmernení pre politiku zamestnanosti a monitorovania vnútroštátnych politík (spoločná správa o zamestnanosti, národné programy reforiem a odporúčania pre jednotlivé krajiny). Ale musí mať aj možnosť zosúladiť svoje politiky so zámermi a cieľmi, ktoré podporujú spoločnú prosperitu pre podnikateľov, pracovníkov a európskych občanov.

4.7.

Agentúra ADEME (21) sa domnieva, že potenciál čistej tvorby pracovných miest v súvislosti s klímou v Európe je 5 až 6 miliónov pracovných miest do roku 2050, podľa Európskej komisie možno do roku 2020 vytvoriť 3 milióny pracovných miest v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov.

4.8.

Konfederácia zamestnávateľov BDI v Nemecku oznámila, že by mohla dosiahnuť cieľ znížiť emisie CO2 o 80 % v roku 2050, ak by mala dispozícii 50 miliárd EUR ročne počas tohto obdobia.

4.9.

Možno konštatovať zvýšenie počtu pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému času v ekologickom hospodárstve (z 2,8 milióna v roku 2000 na 4,2 milióna v roku 2014). Niektoré odvetvia sú veľmi dynamické: energia z obnoviteľných zdrojov (1 milión pracovných miest vytvorených od roku 2000: + 182 %) alebo odvetvie odpadového hospodárstva (z 0,8 milióna v roku 2000 na 1,1 milióna v roku 2014: + 36 %).

4.10.

Je však veľmi dôležité, aby sa aj MSP, ale aj družstevné podniky a menšie organizácie prítomné na všetkých miestnych stupňoch mohli zapojiť do trvalo udržateľných projektov a aby im boli prioritne poskytnuté financie. Preto treba zabezpečiť, aby prístup k financiám nepredstavoval pre MSP prekážku (22).

4.11.

Okrem toho je potrebné uplatňovať prístup na viacerých úrovniach a zapojiť všetky príslušné zainteresované strany, verejné aj súkromné, s cieľom podporovať a zahrnúť iniciatívy, plány a činnosti siete regiónov, miest a obcí zapojených do boja proti zmene klímy a vykonávanie Parížskej dohody, ako uviedol Európsky výbor regiónov vo svojom nedávnom stanovisku (23).

4.12.

Napokon pakt financie – klíma, ktorý musí zmobilizovať všetky prostriedky a ochotu verejných aj súkromných subjektov, bude musieť zvážiť sprievodné opatrenia navrhnuté Komisiou, ako napríklad taxonómia (klasifikácia), povinnosť pre inštitucionálnych investorov zahrnúť „udržateľnosť“, poskytovanie informácií investorom, nastavenie vlastných zdrojov bánk, zvýšená transparentnosť v oblasti zverejňovania informácií zo strany podnikov alebo environmentálne značky EÚ(navrhnuté Európskym parlamentom).

5.   Rôzne zdroje financovania a súvisiace opatrenia

Presmerovanie (zelené zameranie) a nové zdroje financovania

5.1.

Európska komisia, pričom Dvor audítorov uvádza rovnaké údaje, hovorí o potrebe vyčleniť približne 1 115 miliárd ročne na boj proti zmene klímy a jej dôsledkom.

5.2.

V tomto balíku vo výške 1 115 miliárd EUR na obdobie rokov 2021 – 2030 sa majú financovať dva druhy projektov (24): — na jednej strane, projekty s návratnosťou investícií, ktoré patria do oblastí činnosti EIB a verejných rozvojových bánk (25), súkromných bánk, dôchodkových a poisťovacích fondov alebo štátnych investičných fondov, — na druhej strane, projekty, ktoré si vyžadujú verejné dotácie, financované z príspevkov EÚ.

5.3.

Ide o presmerovanie všetkých alebo časti existujúcich fondov do udržateľných investícií, t. j. „ekologizáciu“ európskeho finančného rámca a zameranie finančných prostriedkov na boj proti vplyvom zmeny klímy. Ide o tieto finančné prostriedky: — úvery EIB: súkromné banky by prostredníctvom EIB mohli financovať investície, ktoré spĺňajú taxonómiu (klasifikáciu) EÚ, — emisia peňazí ECB: smerovať peniaze z kvantitatívneho uvoľňovania do reálnej a udržateľnej ekonomiky: 50 % ročného kvantitatívneho uvoľňovania by pomohlo nájsť stovky miliárd eur ročne, — podiel 40 % (namiesto súčasných 20 %) v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EIB a Komisia) by sa mal venovať na boj proti globálnemu otepľovaniu a jeho účinkov vrátane sociálnej oblasti a oblasti vzdelávania a — EÚ musí ukázať úroveň ambícií, ktoré zodpovedajú výzve boja proti zmene klímy; na tento cieľ musí vyčleniť v priemere 40 % svojho celkového rozpočtu, a to najmä z európskeho Kohézneho fondu, ktorý venuje len 20 % svojich prostriedkov do tejto oblasti na tento boj v rozpočte na obdobie 2014 – 2020, — na doplnenie týchto prostriedkov by sa mal venovať podiel 3 % z investícií dôchodkových a poistných fondov na boj proti globálnemu otepľovaniu.

5.4.

Osobitné úsilie treba vynaložiť v oblasti výskumu a vývoja a odbornej prípravy; na tento jediný účel sa musí vyčleniť 100 miliárd EUR ročne. Výbor vo vhodnom čase predloží návrhy, aby sa rozhodlo, ktorý nástroj resp. ktoré nástroje treba použiť, aby sa doplnilo súčasné a budúce financovanie požadované na tento účel.

Kroky, ktoré je potrebné podniknúť

5.5.

Môžu byť k dispozícii mnohé finančné nástroje na boj proti zmene klímy, ale finančné prostriedky možno očakávať, len ak Európa bude mať koherentný plán s jasným smerovaním a v dlhodobom horizonte (26). Plán by mal zohľadniť tieto skutočnosti:

5.5.1.

Musí sa zaviesť jasný, stabilný a dlhodobý politický rámec. Ide o poskytovanie bezpečnosti pre plánovanie a investície, pretože nič nie je škodlivejšie než neistota v dôsledku neustálych zmien zamerania politických opatrení.

5.5.2.

EIB sa od januára 2018 stala najväčším emitentom zelených dlhopisov na svete. Ak chceme, aby poskytovala ešte výhodnejšie podmienky pre navrhovateľov projektov v rámci paktu financie – klíma, mohli by sa prijať dve opatrenia: — V prvom rade by sa mal rozšíriť „Junckerov plán“ na tieto projekty, čo by EIB umožnilo využívať záručný fond Európskeho fondu pre strategické investície. — Následne by EIB mohla získať viac prostriedkov z ECB. EIB už má prístup k programu nákupu aktív ECB, ale len k veľmi obmedzenej časti. Vzhľadom na predpokladané sumy by však EIB mala rýchlo problém s pomerom vlastných zdrojov. Preto si možno predstaviť, že EIB by sa stala bankou trvalo udržateľného rozvoja, ktorá by financovala najmä energetickú transformáciu, ekologickú mobilitu a inováciu, a vzdala by financovania tradičných projektov, ktoré naďalej získavajú väčšinový podiel jej úverov.

5.5.3.

Ide o to vymedziť, v ktorých odvetviach by tieto rozpočty boli najprospešnejšie a najzaujímavejšie z hľadiska pomeru nákladov a prínosov pre životné prostredie, občanov a hospodárstvo (energetika, bývanie, poľnohospodárstvo, mobilita, doprava, recyklácia, voda atď.). Hoci treba spravodlivý prístup k sieti, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že niektoré odvetvia sú dostatočne rentabilné a nevyžadujú ďalšie dotácie (napríklad fotovoltika).

5.5.4.

Treba posilniť činnosť EIB, nielen z hľadiska objemu, ale aj z hľadiska schopnosti prevziať vyššie riziko. EIB by tak viac prispievala k boju proti zmene klímy prostredníctvom podpory vznikajúcich priemyselných odvetví, a to aj malých rozmerov, než tým, že poskytuje miliardy eur na fotovoltiku priemysel alebo klasické veterné elektrárne, ktoré už vo veľkej miere financuje súkromný sektor

5.5.5.

Všetky finančné prostriedky musia, ako navrhuje Komisia, reagovať na spoločnú taxonómiu (klasifikáciu) EÚ. EHSV by sa ako zástupca občianskej spoločnosti mal zapájať do praktických opatrení pri vypracovaní tejto klasifikácie.

5.5.6.

Treba čo najviac uprednostniť model obehového hospodárstva a vylepšiť jeho regulačný rámec. Obehové hospodárstvo musí umožniť zníženie alebo dokonca zastavenie ťažby prírodných zdrojov prostredníctvom recyklácie predmetov (mobilné telefóny sa recyklujú len na úrovni 3 %; iné predmety vôbec) a vzácnych kovov. Tieto kovy, napr. lítium, kobalt alebo kovy používané vo výrobe produktov budúcnosti, sú k dispozícii iba v malých množstvách v porovnaní s nadchádzajúcimi potrebami, pre elektrifikáciu vozidiel a uskladňovanie elektrickej energie vo všeobecnosti, pričom výroba týchto kovov je neporovnateľná s očakávaným vývojom potrieb.

5.5.7.

Takisto by sa mali podporovať investície do energetickej efektívnosti budov, ktoré sú zodpovedné za 30 % emisií CO2 (o to viac, že ide o investície s rýchlou návratnosťou). Tiež treba mať k dispozícii dokonalo prepojené elektrické vedenia a plynovody, aby sa dosiahol plne integrovaný európsky trhu s energiou spojený s Afrikou a Blízkym východom.

5.5.8.

V záujme spravodlivého a sociálneho prechodu, ako sa plánuje v Parížskej dohode a za ktorý sa zasadzuje Institut Jacques Delors (27), sa bude musieť časť finančných prostriedkov venovať do fondu na prispôsobenie sa pre regióny a pracovníkov, ktorých sa týkajú odvetvia v prechode. v tejto súvislosti by bolo vhodné, aby sa značná časť európskeho Kohézneho fondu pre regióny vyčlenila na klimatické ciele a ich pozitívne sociálno-ekonomické vplyvy. Fond na prispôsobenie sa prechodu by mal zahŕňať aj podporu pre pracovníkov, ktorí sa v rámci odbornej prípravy rekvalifikujú. Tiež bude treba zmeny skôr predvídať než sa im podrobovať, a teda časť jeho rozpočtov by mala smerovať do inovácií a VaV v odvetviach, ktoré boli označené za prioritné.

5.5.9.

V každej dohode o voľnom obchode by sa mala okrem sociálnej a environmentálnej doložky zaviesť aj záväzná doložka o záväzkoch týkajúcich sa plnenia Parížskej dohody. (Dotknutí by boli všetci potenciálni obchodní partneri EÚ, keďže 195 zo 197 členských štátov Organizácie Spojených národov je jej signatármi).

5.5.10.

V záujme zdôraznenia najvyššieho politického významu tohto opatrenia je potrebné rozpočtové a finančné prostriedky vyčlenené týmto spôsobom posilniť prostredníctvom nástroja, ktorý umožní skutočnú a transparentnú vizualizáciu fondov, ktorých sa to týka.

5.5.11.

Okrem toho, hoci sa to netýka priamo európskeho fondu financie – klíma, EÚ musí dodržiavať svoje medzinárodné politické záväzky (konferencia OSN o zmene klímy v roku 2009) a do roku 2020 vyčleniť 100 miliárd USD ročne na boj proti zmene klímy v Afrike a v regióne Stredozemného mora.

---

(1)  https://www.theguardian.com/business/2018/oct/03/world-economy-at-risk-of-another-financial-crash-says-imf; IMF: Global Financial Stability Report October 2018.

(2)  Stanovisko EHSV na tému Viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020 bod 3.1.8 (prijaté 19. septembra 2018, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  EHSV „Priority sekcie ECO na rok 2018 a ďalšie roky“.

(4)  OECD, Les conséquences économiques du changement climatique, 2. 9. 2016.

(5)  Európska komisia, Impact assessment accompanying the document „Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council amending Directive 2012/27/EU on Energy Efficiency“, (Posúdenie vplyvu – Sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti“, SWD(2016) 405 final/2 zo 6. 12. 2016, tabuľka 22 (scenár EUCO30 – zdroj: model PRIMES);

Dvor audítorov, https://www.euractiv.fr/section/climat/news/la-cour-des-comptes-fustige-linefficacite-de-la-politique-climat-de-lue/.

(6)  Ciscar, M., et al., Climate Impacts in Europe – The JRC PESETA II Project (Dopady klímy v Európy – projekt PESETA II JRC), 2014.

(7)  https://www.pacte-climat.eu/en/the-first-signatories-of-the-call/.

(8)  Stanovisko EHSV na tému Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 70).

(9)  Stanovisko EHSV na tému Európsky pilier sociálnych práv (Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10).

(10)  Stanovisko EHSV na tému Vytvorenie koalície občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni na plnenie záväzkov stanovených v parížskej dohode (Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20).

(11)  Správa zo 4. mája 2018 [2018/2007(INI)] o udržateľných financiách, spravodajkyňa: Molly Scott Cato.

(12)  Stanovisko EHSV na tému Akčný plán pre udržateľné financovanie, (pozri stranu 73 tohto úradného vestníka).

(13)  Štúdia Jamesa Daniella, Technologický inštitút v Karlsruhe, apríl 2016.

(14)  https://blogs.imf.org/2017/02/22/the-imfs-work-on-inequality-bridging-research-and-reality/.

(15)  Ciscar, M., et al., Climate Impacts in Europe – The JRC PESETA II Project (Dopady klímy v Európy – projekt PESETA II JRC), 2014.

(16)  https://www.theguardian.com/business/2018/oct/03/world-economy-at-risk-of-another-financial-crash-says-imf; IMF: Global Financial Stability Report October 2018.

(17)  Avoiding climate and financial chaos (P. Larrouturou and J. Jouzel, ed. Odile Jacob).

(18)  OECD Companion to the Inventory of Support Measures for Fossil Fuels 2015.

(19)  Paul Polman, generálny riaditeľ, Unilever, a Jean-Pascal Tricoire, generálny riaditeľ, Schneider Electric a predseda Pacte mondial France, pri príležitosti samitu Business & Climate: http://www.businessclimatesummit.com/summit/2015/press-room.

(20)  Stanovisko EHSV na tému Financovanie Európskeho piliera sociálnych práv (Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1).

(21)  Francúzska agentúra pre životné prostredie a riadenie energetiky.

(22)  Stanovisko EHSV na tému Po parížskej konferencii (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 24).

(23)  Stanovisko VR na tému Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: kľúčový nástroj plnenia Parížskej dohody (Ú. v. EÚ C 54, 13.2.2018, s. 9).

(24)  Podľa Philippa Maystadta, bývalého prezidenta EIB.

(25)  KfW v Nemecku, CDC vo Francúzsku, CDP v Taliansku, ICO v Španielsku.

(26)  Jeffrey Sachs, vypočutie EHSV z 18. mája 2018.

(27)  http://institutdelors.eu/wp-content/uploads/2018/01/Pactesocialtransitionénergétique-FernandesPellerinCarlin-janvier18.pdf.