Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018DC0293

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EURÓPA V POHYBE Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická

COM/2018/293 final

V Bruseli17. 5. 2018

COM(2018) 293 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

EURÓPA V POHYBE

Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická


1.    ÚVOD

Vo svojej správe o stave Európskej únie v septembri 2017 stanovil predseda Juncker pre EÚ a jej priemyselné odvetvia cieľ stať sa svetovým lídrom v oblasti inovácie, digitalizácie a dekarbonizácie. Na to, aby politiky EÚ v oblasti mobility zohľadňovali tieto politické priority, prijala Komisia komplexný prístup. V nadväznosti na stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu 1 Komisia prijala dva balíky opatrení v oblasti mobility, jeden v máji a druhý v novembri 2017 2 . V nich sa stanovil pozitívny program a boli do nich zahrnuté legislatívne návrhy a iniciatívy zamerané na splnenie stratégie pre nízkoemisnú mobilitu a na zabezpečenie plynulého prechodu k čistej, konkurencieschopnej a prepojenej mobilite pre všetkých. Európsky parlament a Rada by mali zabezpečiť rýchle prijatie týchto návrhov.

Tento tretí a posledný balík opatrení pod názvom Európa v pohybe je zameraný na splnenie novej stratégie pre priemyselnú politiku zo septembra 2017 a má dokončiť proces, ktorý Európe umožní v plnej miere ťažiť z modernizácie mobility 3 . Na to je nevyhnutné, aby bol budúci systém mobility bezpečný, čistý a efektívny pre všetkých občanov EÚ. Musíme využiť možnosti vyplývajúce z nových technológií, aby sme dokázali sledovať súčasne viaceré ciele – zvýšiť bezpečnosť a dostupnosť európskej mobility, konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, istotu pracovných miest a zabezpečiť, aby sme boli ekologickejší a lepšie pripravení na nevyhnutnosť riešiť problém zmeny klímy. To si bude vyžadovať plnú odhodlanosť EÚ, jej členských štátov, ako aj zainteresovaných strán.

Technologická zmena sa dotýka všetkých častí spoločnosti a hospodárstva a mení životy občanov EÚ. Ani doprava nie je výnimkou z tohto vývoja. Nové technológie radikálne menia situáciu v oblasti mobility. Narúšajú obchodné modely a priemyselné odvetvia s konvenčnou dopravou a zároveň prinášajú nové príležitosti v podobe nových služieb mobility a nových aktérov, no aj výzvy. Trh práce a požiadavky na zručnosti sa rýchlo vyvíjajú a EÚ nesmie vzhľadom na intenzívnu globálnu konkurenciu stratiť svoju konkurencieschopnosť. Keďže hodnotový reťazec automobilového priemyslu a dopravy predstavuje 12 miliónov pracovných miest a efektívny dopravný systém je pre konkurencieschopnosť EÚ kľúčový, prispôsobenie sa zmenám má pre politiku EÚ v oblasti mobility rozhodujúci význam.

Transformáciou prechádza samotný pojem dopravy a tradičné hranice medzi vozidlom, infraštruktúrou a používateľom sa čoraz viac stierajú. V centre pozornosti už nie je dopravný prostriedok; v súčasnosti sa najmä vďaka zvýšenej prepojenosti a automatizácii stredobodom oveľa flexibilnejšieho a integrovanejšieho systému mobility čoraz viac stáva používateľ.

Ďalším míľnikom v doprave je príchod čoraz automatizovanejších a prepojenejších vozidiel na trh, ktorý zásadne zmení spôsob, akým budú občania využívať mobilitu v budúcnosti. Táto revolúcia sa už začala a Európa na ňu musí byť pripravená. Digitálne technológie si vynucujú zmenu, ale môžu tiež prispieť k riešeniu mnohých výziev, ktorým dnešný systém mobility čelí. Ak sa zavedie spoľahlivý regulačný rámec, automatizované vozidlá a vyspelé systémy prepojenosti zvýšia bezpečnosť vozidiel, zjednodušia ich zdieľanie a zvýšia ich dostupnosť pre všetkých občanov vrátane tých, ktorí v súčasnosti môžu byť od služieb mobility odrezaní, ako napríklad staršie a zdravotne postihnuté osoby. Môžu pomôcť znížiť preťaženie dopravy, čím sa popri príspevku k boju proti zmene klímy zvýši energetická efektívnosť a zlepší kvalita ovzdušia. Politiky EÚ musia byť navrhnuté tak, aby tieto súvisiace prínosy využili, a musia byť náležite koordinované.

Európa musí stáť na čele tejto transformácie systému mobility a EÚ musí prijímať opatrenia tam, kde môže prispieť k skutočným zlepšeniam. EÚ má najlepšie predpoklady na zabezpečenie toho, aby sa tieto zmeny zamerali na riešenie potrieb obehového hospodárstva, aby sa v plnej miere zohľadnili spoločenské výhody, napríklad v oblasti bezpečnosti a kvality života, aby sa posilnili inovácie, tvorba pracovných miest a konkurencieschopnosť a maximalizovali prínosy pre mobilitu občanov v európskom meradle.

2.    BEZPEČNÁ MOBILITA: Bezpečnosť na prvom mieste

Bezpečnosť má zásadný význam pre každý dopravný systém, preto musí vždy mať najvyššiu prioritu. Keďže mobilita nepretržite rastie a vďaka digitalizácii, dekarbonizácii a inováciám prechádza radikálnou premenou, treba využiť tieto príležitosti na ďalšie zlepšenie jej bezpečnosti.

Výsledky v oblasti bezpečnosti na cestách v EÚ sú veľmi dobré a v porovnaní s inými časťami sveta vyznievajú priaznivo. Vzhľadom na to, že aj naďalej denne dochádza k veľkému počtu úmrtí a vážnych zranení, sa však EÚ a jej členské štáty nemôžu uspokojiť s daným stavom a poľaviť vo svojom úsilí o zníženie počtu obetí. Vo vyhlásení z Valletty o bezpečnosti cestnej premávky z marca 2017 sa vlády členských štátov EÚ zaviazali k ďalšiemu zníženiu počtu smrteľných nehôd a vážnych zranení a požiadali Komisiu, aby koordinovala opatrenia na úrovni EÚ. Vyzvali ju, aby „vypracovala nový rámec politiky v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na desaťročie po roku 2020 vrátane posúdenia bezpečnosti cestnej premávky, pričom zohľadní ciele stanovené v tomto vyhlásení“. Stanovili si cieľ znížiť počet vážnych zranení v EÚ do roku 2030 v porovnaní s rokom 2020 o polovicu.  4

Bezpečnosť cestnej premávky v EÚ sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšila vďaka opatreniam na úrovni EÚ, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Od roku 2001 do roku 2010 sa počet úmrtí na cestách v EÚ znížil o 43 percent a v rokoch 2010 až 2017 o ďalších 20 percent. Jednako však na cestách v EÚ v roku 2017 prišlo o život 25 300 ľudí, čo zodpovedá približne 70 obetiam denne, pričom približne 135 000 osôb sa vážne zranilo, medzi nimi aj veľké percento chodcov, cyklistov a motocyklistov. Tieto údaje predstavujú neprijateľné humanitárne a sociálne náklady. V peňažnom vyjadrení sa ročné náklady na smrteľné nehody a vážne zranenia na cestách odhadujú na viac ako 120 mld. EUR, čo zodpovedá približne jednému percentu HDP.

Napriek tomu, že niektoré členské štáty ešte stále zaznamenávajú výrazný pokrok v znižovaní úmrtnosti na cestách, pokrok v EÚ ako celku v posledných rokoch stagnuje. Počet úmrtí síce v rokoch 2016 a 2017 klesol približne o dve percentá, niektoré členské štáty však zaznamenali nárast. Dosiahnutie cieľa EÚ znížiť počet úmrtí na cestách v rokoch 2010 až 2020 o polovicu bude veľkou výzvou 5 .

Významné faktory, ktoré prispievajú k dopravným nehodám, sú rýchlosť, jazda pod vplyvom alkoholu alebo drog, nepoužívanie bezpečnostných pásov alebo prilby. Okrem nich a spolu s rastúcim výskytom nepozornosti spôsobenej používaním mobilných zariadení sa v tomto komplexnom prostredí objavujú nové trendy, ktoré si vyžadujú flexibilný a dynamický prístup. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zraniteľným účastníkom cestnej premávky, najmä cyklistom a chodcom, a to z dôvodu výrazného nárastu ich podielu na počte úmrtí a vážnych zranení. Očakávaný nárast týchto foriem udržateľnej mobility, napríklad bicyklovania, zdôrazňuje naliehavú potrebu konkrétnych opatrení na zlepšenie ochrany týchto účastníkov cestnej premávky.

Technologický pokrok, predovšetkým v oblasti prepojenosti a automatizácie, vytvára nové príležitosti na vylúčenie alebo kompenzáciu ľudských chýb a prechod na vozidlá bez vodiča by mal občanom v dlhodobom horizonte priniesť väčšiu bezpečnosť. Vo fáze prechodu sa však objavujú nové riziká, pričom niektoré súvisia s fungovaním vysokoautomatizovaných vozidiel v zmiešanej doprave a so zložitou interakciou medzi vodičom a vozidlom (rozhranie človek – stroj), ako aj s otázkami kybernetickej bezpečnosti. Ďalšie problémy vyplynú z demografických zmien a odlišných prístupov k osobnej mobilite.

Mali by sa lepšie využívať synergie medzi bezpečnostnými opatreniami a opatreniami na dosiahnutie udržateľnosti. Podpora využívania druhov dopravy s nulovými emisiami musí napríklad ísť ruka v ruke so zvyšovaním bezpečnosti prostredia pre chodcov a cyklistov. Nové a bezpečnejšie formy mobility tiež môžu byť sprevádzané zlepšením prístupu k mobilite pre všetkých členov spoločnosti, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím a rastúcu skupinu starších ľudí.

To dokazuje, že treba posilniť prístup k implementácii politiky EÚ v oblasti bezpečnosti na cestách a bezpečnosti vozidiel s osobitným dôrazom na vplyv a výsledky a tento prístup musí byť dostatočne flexibilný, aby sa dokázal neustále prispôsobovať meniacim sa okolnostiam, a zároveň inkluzívny.

Pre EÚ zostane naďalej dlhodobým cieľom, aby sa do roku 2050 v cestnej doprave čo najviac priblížila k nulovej úmrtnosti (tzv. Vision Zero). To isté by sa malo dosiahnuť v prípade vážnych zranení. EÚ takisto bude sledovať nové priebežné ciele znížiť počet úmrtí na cestách v rokoch 2020 až 2030 o 50 percent a v tom istom období znížiť o 50 percent aj počet vážnych zranení (podľa nového spoločného vymedzenia pojmu „vážne zranenie“ dohodnutého so všetkými členskými štátmi) 6 .

Na dosiahnutie týchto cieľov Komisia na roky 2021 – 2030 navrhuje spoločný rámec pre bezpečnosť cestnej premávky spolu s akčným plánom (príloha 1), ktoré sa v spolupráci s členskými štátmi podrobnejšie rozpracujú do polovice roka 2019. Tento spoločný rámec bezpečnosti cestnej premávky by sa mal implementovať tak, že sa uplatní prístup bezpečného systému (Safe System), ktorý celosvetovo odporúča Svetová zdravotnícka organizácia a ktorý v EÚ prijíma čoraz viac členských štátov, regiónov a obcí. Jeho hlavným cieľom je riešiť príčiny nehôd integrovaným spôsobom tak, že sa vytvoria úrovne ochrany, ktoré zabezpečia, že ak jeden prvok zlyhá, iný toto zlyhanie vykompenzuje.

Podľa prístupu bezpečného systému nemusíme za mobilitu nevyhnutne platiť cenu vo forme úmrtí a vážnych zranení pri dopravných nehodách. Zatiaľ čo kolízie sa vyskytovať neprestanú, úmrtiam a vážnym zraneniam sa dá do značnej miery predchádzať. V bezpečnom systéme sa uznáva, že ľudia môžu robiť chyby, a jeho cieľom je zabezpečiť, aby tieto chyby neviedli k stratám na životoch alebo závažným zraneniam.

K obmedzeniu dosahu nehôd môže prispieť napríklad optimalizácia konštrukcie vozidiel, zlepšenie cestnej infraštruktúry a zníženie rýchlosti. O zodpovednosť za bezpečný systém sa koordinovane delí verejný so súkromným sektorom a jeho uplatňovanie je dôkladne monitorované, aby bolo možné posúdiť výsledky a v prípade potreby prispôsobiť opatrenia so zreteľom na skúsenosti, nové údaje a nové technológie.

Konkrétne výsledky možno dosiahnuť lepšou koordináciou medzi členskými štátmi a prijatím prístupu riadenia podľa cieľov. V účinných krokoch na riešenie známych príčin nehôd by sa mali kombinovať rôzne nástroje a opatrenia. Právne predpisy tak môžu mať podporu v uplatňovaní explicitných kritérií oprávnenosti súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky na získavanie financovania EÚ a vnútroštátneho financovania, ako aj v zlepšení prenosu získaných poznatkov a najlepších postupov a v kampaniach na zvýšenie informovanosti. Tým sa zabezpečí, aby opatrenia, ktoré majú veľký dosah na bezpečnosť, boli podporované zo zdrojov EÚ priamejšie. Komisia tiež vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa dobrovoľne zaviazali, že naplnia ambiciózny cieľ Vision Zero (pozri akčný plán v prílohe 1).

Komisia bude tento prístup podporovať aj tým, že v úzkej spolupráci s členskými štátmi predloží kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré priamo súvisia so znižovaním počtu smrteľných nehôd a vážnych zranení. Budú vymedzené po porade s odborníkmi z orgánov členských štátov, ako aj so širokou škálou zainteresovaných strán a mali by zahŕňať spoločnú metodiku merania a schválený referenčný základ a (podľa možnosti) by mali byť prepojené s výslednými cieľmi. Komisia zváži spôsoby, ako podporiť členské štáty v spoločnej práci na metodike a meraniach.

Kľúčovú úlohu v integrovanom prístupe bezpečného systému budú naďalej zohrávať právne predpisy, a to aj na úrovni EÚ. V marci 2018 nadobudli účinnosť právne predpisy týkajúce sa palubného tiesňového volania eCall 7 . V prípade vážnej nehody eCall automaticky informuje záchranné služby a oznámi im polohu vozidla. Systém je povinný pre osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá a očakáva sa, že prvá séria vozidiel vybavených systémom eCall sa na cestách EÚ objaví do polovice roka 2018. Môže skrátiť reakčný čas záchranných služieb v mestských oblastiach až o 40 percent a na vidieku až o 50 percent. Komisia zvažuje jeho rozšírenie na ďalšie kategórie vozidiel.

Ako súčasť tohto tretieho balíka opatrení v oblasti mobility Komisia prijíma dva návrhy na podporu cieľa bezpečnosti cestnej premávky. Jeden je zameraný na transformáciu noriem bezpečnosti vozidiel EÚ tak, aby napríklad zahŕňali najnovšie bezpečnostné prvky, a druhý na zlepšenie riadenia bezpečnosti cestnej infraštruktúry.

Automobilový priemysel EÚ má popredné postavenie vo vývoji technológií, ktoré umožňujú zavádzanie čoraz dostupnejších bezpečnostných systémov vozidiel. Hoci tieto technológie pomôžu pri predchádzaní nehodám, je potrebné prijať ďalšie opatrenia. Nevyhnutné je zlepšenie aktívnych a pasívnych bezpečnostných prvkov vozidiel na ochranu cestujúcich vo vozidle, ako aj chodcov, cyklistov a ďalších zraniteľných účastníkov cestnej premávky. To je dôvod, prečo Komisia navrhuje komplexný balík nových povinných bezpečnostných opatrení pre vozidlá, v ktorom sa spájajú nové systémy predchádzania nehodám s modernizovanými opatreniami aktívnej a pasívnej bezpečnosti na zlepšenie celkovej situácie, pokiaľ ide o počet obetí dopravných nehôd v EÚ. Nové bezpečnostné prvky vozidiel sú nákladovo efektívne, uskutočniteľné a majú vysoký potenciál na výrazné zníženie počtu smrteľných nehôd a vážnych zranení účastníkov cestnej premávky, a to tak vo vnútri, ako aj mimo vozidla. Zároveň sa nimi pripravuje pôda aj na širšie zavádzanie automatizovaných vozidiel.

Vďaka zdokonaleným skúšobným protokolom budú výrobcovia musieť vybaviť automobily pokročilejšími zadržiavacími systémami na lepšiu ochranu starnúceho obyvateľstva. Novými zariadeniami na detekciu zrážok a zlepšením priameho výhľadu vodičov nákladných automobilov bude lepšie bude chránený aj stále sa zvyšujúci počet chodcov a cyklistov, ktorí využívajú cesty spolu s vozidlami. Novými navrhovanými opatreniami sa budú riešiť aj spoločenské problémy, ako je prekračovanie rýchlosti alebo používanie smartfónov za volantom. Celkovo tieto nové bezpečnostné opatrenia vo vozidlách predstavujú kľúčový príspevok k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky.

Cieľom druhého legislatívneho návrhu Komisie je zlepšiť riadenie bezpečnosti cestnej infraštruktúry, znížiť počet nehôd, ako aj ich závažnosť. Posilňuje sa ním transparentnosť a následné opatrenia týkajúce sa postupov v oblasti bezpečnosti cestnej premávky (posudzovanie vplyvu, audity, inšpekcie) a zavádza sa nový postup na mapovanie rizík nehôd v rámci celej siete. Ten umožní porovnať úroveň bezpečnosti na cestách v celej Európe a môže byť podkladom pre investičné rozhodnutia, aj pokiaľ ide o financovanie zo zdrojov EÚ. Rozsah pôsobnosti právnych predpisov by sa mal navyše rozšíriť aj mimo ciest transeurópskej dopravnej siete, na hlavné cesty dôležité pre dopravu v celej EÚ, kde dochádza k vysokému percentu závažných nehôd. Je to v záujme všetkých občanov a podnikov EÚ, keďže využívajú integrovanú cestnú sieť, a zároveň sa tým potvrdzuje prax mnohých členských štátov, ktoré už rozšírili uplatňovanie právnych predpisov EÚ s cieľom zahrnúť väčšie cesty mimo transeurópskej dopravnej siete.

Už v dohľadnom čase sa pokročilé technológie vo vozidlách budú musieť spoľahnúť na súčasnú fyzickú infraštruktúru. Preto tento návrh v budúcnosti umožní stanoviť výkonnostné požiadavky na infraštruktúru (napr. jasné cestné značenie a dopravné značky) potrebné na zavedenie nových technologických prvkov, ako napríklad systémov na zabránenie vybočeniu z jazdného pruhu. Bude to prvý príklad toho, aký dôležitý môže byť prínos infraštruktúry k bezpečnému zavádzaniu prepojených a automatizovaných systémov mobility.

Komisia bude aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na globálnej úrovni, pričom bude úzko spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, predovšetkým s Organizáciou Spojených národov, vymieňať si technické know-how a osvedčené postupy a skúmať možnosti, ako sa podieľať na medzinárodných iniciatívach v oblasti financovania. Osobitná spolupráca bude pokračovať najmä s krajinami susediacimi s EÚ, konkrétne s krajinami západného Balkánu a Tureckom, krajinami Východného partnerstva, ako aj regiónu Stredozemia.

Akčným plánom a v úzkej spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami sa Komisia usiluje zabezpečiť, aby pri transformácii systému mobility v nadchádzajúcich rokoch bezpečnosť naďalej bola na prvom mieste. Vďaka zavedeniu prístupu bezpečného systému by opatrenia navrhované v tomto rámci bezpečnosti cestnej premávky mali mať skutočný dosah a prinášať ďalšie významné a potrebné zlepšenia bezpečnosti na cestách v EÚ, a čo je najdôležitejšie, zachraňovať životy.

3.    PREPOJENÁ A AUTOMATIZOVANÁ MOBILITA: Budovanie cesty k ďalšej hranici

3.1.    Stratégia zavedenia prepojených a automatizovaných vozidiel v Európe

Vozidlá bez vodiča a vyspelé systémy prepojenosti by mali zvýšiť bezpečnosť vozidiel a uľahčiť ich zdieľanie, a takisto umožniť prístup k službám mobility väčšiemu počtu používateľov. Tieto technológie môžu pomôcť aj pri riešení mnohých zásadných problémov, ktorým čelí dnešný systém cestnej dopravy, ako napríklad bezpečnosť cestnej premávky, preťaženie dopravy, energetická efektívnosť a kvalita ovzdušia. Výrazne zmenia modely mobility a prispejú k transformácii verejnej dopravy a územného plánovania. Vozidlá, ktoré v čoraz väčšej miere umožňujú vodičovi, aspoň za určitých jazdných podmienok, vykonávať iné činnosti ako vedenie vozidla, by mali byť ako komerčné výrobky na trhu k dispozícii do roku 2020. Tento trend by mohol zmeniť celý automobilový ekosystém 8 . Mobilita bez vodiča bude mať ďalekosiahle dôsledky pre hospodárstvo EÚ ako celok, keďže ovplyvní jeho konkurencieschopnosť a vedúce postavenie v oblasti technológií, rastový potenciál (produktivita a účinky presahovania do ďalších odvetví, medzi nimi do telekomunikácií alebo elektronického obchodu) a trh práce (prepúšťanie, ale aj nové pracovné miesta a dopyt po nových zručnostiach).

Na to, aby Európa zostala v oblasti automatizácie a prepojenosti vozidiel súčasťou globálneho predvoja, a pre zachovanie pracovných miest v EÚ je nevyhnutné, aby sa v Európe vyvíjali kľúčové technológie, aby bolo automatizované a autonómne jazdenie bezpečné a aby právny rámec bol moderný a poskytoval vhodné prostredie pre technologický pokrok.

Uprostred konkurencie na globálnom trhu má európsky priemysel dobré postavenie. Automobilový priemysel EÚ je vďaka svojim technologickým inováciám jedným z najkonkurencieschopnejších na svete. EÚ je svetovým lídrom v oblasti automatizácie. Jasnou výhodou sú aj služby satelitnej navigácie Galileo, vďaka ktorým je určovanie polohy presnejšie. Pravdaže, ako každá prelomová technológia, aj zavedenie autonómnych vozidiel prinesie tak riziká, ako aj príležitosti. Prvé odhady však bez ohľadu na to poukazujú na celkovo povzbudivé ekonomické účinky za predpokladu, že EÚ využije príležitosti a pritiahne súvisiace pracovné miesta na svoje územie 9 .

Podľa výskumov je viac ako deväťdesiat percent nehôd spôsobených ľudským pochybením 10 . Tým, že nebude potrebné, aby vozidlo viedol vodič, by autonómne vozidlá mali výrazne zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky. Vozidlá bez vodiča budú napríklad lepšie dodržiavať pravidlá cestnej premávky a budú reagovať rýchlejšie ako ľudia. Prepojené a automatizované vozidlá môžu takisto pomôcť pri znižovaní preťaženia dopravy, pretože uľahčia spoločné využívanie vozidiel a podporia nové a optimalizované obchodné modely (teda mobilitu ako službu), čím sa vlastníctvo automobilu v mestách stane menej atraktívnym.

EÚ už začala pripravovať zodpovedajúce podmienky, napríklad prijatím stratégie pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy 11 , ako stratégie pre budúce komunikačné technológie 5G 12 . Na rozdiel od ostatných častí sveta je v EÚ potrebný právny rámec už zväčša zavedený. Napríklad pri prepracovaní európskeho rámca typového schvaľovania vozidiel v roku 2018 sa zaviedli pravidlá dohľadu nad trhom, ktoré zabezpečia, aby pre vozidlá vrátane vozidiel bez vodiča existoval skutočný vnútorný trh EÚ. Tento rámec EÚ slúži ako štandard pre medzinárodnú harmonizáciu s medzinárodnými partnermi v rámci Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov. EÚ tiež dosiahla značný pokrok, pokiaľ ide o pravidlá ochrany údajov, ktoré budú formovať budúcnosť digitálneho jednotného trhu.

Čaká nás však ešte veľmi veľa práce. Na to, aby si EÚ udržala vedúce postavenie v tomto vysoko konkurenčnom odvetví, potrebuje jasný, progresívny a rozhodný program. Technológia rýchlo napreduje a existuje silná potreba koordinovaným spôsobom stanoviť prístup k financovaniu výskumných a demonštračných činností a činností v oblasti zavádzania výsledkov do praxe a jeho priority na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom čo najlepšie využiť prebiehajúce a budúce programy, aby sa maximalizoval spojený účinok verejných a súkromných investícií a aby sa plne využili synergie medzi prepojenosťou a automatizáciou. Pokiaľ ide o vozidlá bez vodiča, prvé kroky sa už uskutočnili na vnútroštátnej úrovni v členských štátoch (napr. Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Holandsko) a týkali sa najmä demonštračných činností a rozsiahleho testovania. Rozsiahle testy zohrávajú dôležitú úlohu pri vývoji a zavádzaní príslušných technológií a pri podpore spolupráce medzi príslušnými aktérmi a Komisia podporuje cezhraničnú koordináciu a rozsiahle cezhraničné skúšky vozidiel bez vodiča cielenými výzvami 13 .

Pre vývoj vozidiel bez vodiča a ich interakciu s budúcimi prepájacími sieťami a inými vozidlami sú nevyhnutné ďalšie podporné opatrenia na usmernenie príslušného odvetvia a členských štátov. Medzi nimi bude urýchlenie zavádzania služieb pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy. S cieľom predísť fragmentácii trhu a realizovať správne investície vyzvalo Amsterdamské vyhlásenie na stanovenie jasných usmernení EÚ 14 . Niektoré členské štáty už prijali vlastné stratégie a začínajú prijímať vnútroštátne právne predpisy. Na úrovni EÚ je na zabezpečenie minimálnej úrovne harmonizácie a interoperability, ako aj právnej istoty potrebné uplatniť prístup vnútorného trhu.

V reakcii na tieto rozmanité výzvy a aby sa v plnej miere využili nové príležitosti, ktoré ponúka technologický vývoj, Komisia navrhuje prístup na úrovni EÚ, ktorý vychádza z troch vzájomne prepojených strategických cieľov:

-vývoj kľúčových technológií a infraštruktúry na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ,

-zaistenie bezpečného a zabezpečeného zavádzania prepojených a automatizovaných vozidiel,

-riešenie sociálno-ekonomických vplyvov mobility bez vodiča.

Opatrenia na úrovni EÚ môžu pomôcť tým, že stanovia spoločnú víziu budúceho rozvoja odvetvia a zabezpečia, aby bol právny a politický rámec EÚ, pokiaľ ide o kľúčové aspekty (napr. bezpečnosť cestnej premávky a kybernetická bezpečnosť), pripravený na zavádzanie nových výrobkov a služieb na trh. Môžu tiež ponúknuť podporné činnosti pri rozvoji a cezhraničnom zavádzaní kľúčových technológií, služieb a infraštruktúry vrátane vytvorenia partnerstva v medziach nasledujúceho viacročného finančného rámca EÚ, ktoré posilní postavenie tak európskych občanov, ako aj európskeho priemyslu a prinesie osoh obom stranám. A čo je najdôležitejšie, EÚ môže tiež pomôcť uchopiť súvisiace spoločenské problémy, ktoré môžu byť rozhodujúce pre prijatie týchto nových technológií v spoločnosti, a nachádzať pre ne spoločné európske riešenia. Patrí medzi ne najmä ochrana osobných údajov, základné etické rozhodnutia spojené s rozvojom autonómnych systémov, jasné pripísanie zodpovednosti v prípade nehôd a dosah na pracovné miesta a zručnosti 15 .

Osobitné a doplnkové opatrenia na dosiahnutie uvedených troch všeobecných cieľov sú stanovené v sprievodnom oznámení o stratégii EÚ pre prepojenú a automatizovanú mobilitu 16 .

3.2.    Vytvorenie digitálneho prostredia pre výmenu informácií v doprave

Tento tretí balík opatrení v oblasti mobility obsahuje okrem iniciatív prispievajúcich k stratégii EÚ pre prepojenú a automatizovanú mobilitu aj dva návrhy zamerané na vytvorenie plne digitálneho a harmonizovaného prostredia pre výmenu informácií medzi prevádzkovateľmi dopravy a príslušnými orgánmi. Navrhované nariadenie o prostredí jednotnej európskej námornej platformy a nariadenie o elektronických údajoch o nákladnej doprave sa navzájom dopĺňajú a umožnia zjednodušenú výmenu informácií elektronickým spôsobom medzi podnikmi a príslušnými orgánmi na dopravných trasách od miesta vstupu v prístavoch EÚ až po konečné miesto určenia tovaru 17 . Týmito dvoma návrhmi sa obmedzí byrokracia, uľahčia sa digitálne informačné toky logistických operácií a lepšie sa prepoja rôzne druhy dopravy, čo bude predstavovať príspevok k multimodálnym riešeniam.

4.    ČISTÁ MOBILITA: Plnenie záväzkov v oblasti klímy pri zachovaní konkurencieschopnosti priemyslu EÚ

4.1.    Vytvorenie konkurencieschopného „ekosystému“ batérií v Európe – strategický akčný plán

Výroba a vývoj batérií sú pre Európu v kontexte prechodu na čistú energiu strategickou nevyhnutnosťou a kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti jej automobilového odvetvia. Ako také sú zároveň neoddeliteľnou súčasťou cieľa Komisie stanoveného v novej stratégii pre priemyselnú politiku, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti inovácie, digitalizácie a dekarbonizácie 18 .

Neodkladná výzva vytvoriť konkurencieschopnú a udržateľnú priemyselnú výrobu batérií v Európe je náročná a v globálnych pretekoch musí Európa konať rýchlo, aby sa vyhla významnej technologickej závislosti od našich konkurentov, no aj preto, aby využila obrovský potenciál batérií, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest, rast a investície. Podľa niektorých predpovedí by Európa len na pokrytie dopytu samotnej EÚ od roku 2025 mohla získať trh s batériami v hodnote až 250 miliárd EUR ročne, ktorý by zásobovalo aspoň 10 až 20 gigatovární (zariadenia na masovú výrobu batériových článkov) 19 .

Vzhľadom na rozsah a rýchlosť potrebných investícií nemôže byť prístup k tejto priemyselnej výzve roztrieštený.

V októbri 2017 Komisia s kľúčovými zainteresovanými stranami v oblasti priemyslu, aktívnymi členskými štátmi a Európskou investičnou bankou založila Európsku alianciu pre batérie 20 . Cieľom tejto kooperatívnej platformy je uľahčiť vznik optimálne integrovaných projektov výroby batériových článkov pod vedením priemyslu, ktoré spoja silné stránky EÚ a podporia spoluprácu medzi jednotlivými aktérmi v celom hodnotovom reťazci, využijú synergie a zvýšia konkurencieschopnosť a úspory z rozsahu. Od založenia Európskej aliancie pre batérie už došlo ku konkrétnym posunom, pričom bol oznámený vznik priemyselných konzorcií alebo partnerstiev zameraných na rozvoj výroby batériových článkov a súvisiacich ekosystémov.

Je nevyhnutné túto dynamiku využiť.

Ako súčasť balíka opatrení Európa v pohybe a po konzultácii a v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami z odvetvia (viac ako 120 subjektov) 21 v rámci Európskej aliancie pre batérie Komisia predkladá komplexný strategický akčný plán pre batérie (príloha 2), v ktorom sa stanovuje súbor konkrétnych opatrení, ktoré prispejú k vytváraniu inovačného, udržateľného a konkurencieschopného „ekosystému“ batérií v Európe.

Týmto akčným plánom Komisia nielenže podporuje cezhraničný a integrovaný európsky prístup, ale zároveň kladie veľký dôraz na udržateľnú výrobu batérií v celom hodnotovom reťazci, od ťažby a spracovania (prvotných a druhotných) surovín cez fázu návrhu a výroby batériových článkov a sústav až po ich použitie, druhé použitie, recykláciu a zneškodnenie v kontexte obehového hospodárstva. Tento prístup podporí výrobu a používanie vysokovýkonných batérií a stanoví štandardy udržateľnosti v celom hodnotovom reťazci EÚ.

Akčný plán kombinuje cielené opatrenia na úrovni EÚ, a to aj pokiaľ ide o suroviny, výskum a inovácie, financovanie/investície, normalizáciu/reguláciu, obchod a rozvoj zručností, s cieľom dosiahnuť, aby sa Európa v kontexte obehového hospodárstva stala svetovým lídrom v oblasti udržateľnej výroby a používania batérií.

Konkrétnejšie sa zameriava na:

·zabezpečenie prístupu k surovinám z krajín bohatých na ich zdroje mimo EÚ, uľahčenie prístupu k európskym zdrojom surovín, ako aj prístup k druhotným surovinám prostredníctvom recyklácie v obehovom hospodárstve batérií,

·podporu európskej výroby batériových článkov v potrebnom rozsahu a úplne konkurencieschopného hodnotového reťazca v Európe: spájanie hlavných aktérov tohto odvetvia a vnútroštátnych orgánov, spolupráca v partnerstve s členskými štátmi a Európskou investičnou bankou pri podpore inovačných a integrovaných výrobných projektov v potrebnom rozsahu s dôležitou dimenziou cezhraničnej spolupráce a udržateľnosti,

·posilnenie vedúceho postavenia v odvetví intenzívnejšou podporou EÚ pre výskum a inovácie vyspelých (napr. lítiovo-iónových) a prelomových (napr. polovodičových) technológií,

·rozvoj a posilňovanie kvalifikovanej pracovnej sily vo všetkých častiach hodnotového reťazca batérií s cieľom odstrániť nedostatok zručností opatreniami na úrovni EÚ a členských štátov, ktoré poskytnú primeranú odbornú prípravu, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností, čím sa z Európy stane príťažlivé miesto pre špičkových odborníkov v oblasti vývoja a výroby batérií,

·podporu udržateľnosti odvetvia výroby batériových článkov v EÚ s čo najmenšou environmentálnou stopou. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť hlavne stanovením požiadaviek na bezpečnú a udržateľnú výrobu batérií v Európe,

·zabezpečenie súladu so širším regulačným a podporným rámcom EÚ (stratégia pre čistú energiu a balíky opatrení v oblasti mobility, obchodná politika atď.).

Identifikované opatrenia majú potenciál generovať krátkodobý až strednodobý vplyv najmä na výrobu článkov v EÚ a zároveň pomôcť dosiahnuť dlhodobejšiu štrukturálnu zmenu, ktorá prispeje k vytvoreniu ekosystému batérií v EÚ, ktorý pokryje celý hodnotový reťazec batérií a pripraví pôdu pre ďalšiu generáciu technológie batérií.

Na dosiahnutie úspešného zavedenia rozličných opatrení sa táto spolupráca bude musieť ďalej posilňovať a Komisia sa pri plnení záväzkov v oblasti vývoja a výroby batérií v Európe spolieha na odhodlanosť a angažovanosť všetkých zainteresovaných strán. Na tento účel bude Komisia aj naďalej úzko spolupracovať s členskými štátmi a príslušným odvetvím v rámci Európskej aliancie pre batérie s cieľom zachovať dynamiku a zabezpečiť, aby sa odhodlanie a prijaté opatrenia urýchlene premietli do hmatateľných výsledkov.

Týmto akčným plánom chce Komisia dosiahnuť, aby sa Európa dostala na stabilnú cestu k vedúcemu postaveniu v kľúčovom priemyselnom odvetví budúcnosti, a zároveň podporiť zamestnanosť a rast v rámci obehového hospodárstva, ako aj zabezpečiť čistú mobilitu a zlepšiť životné prostredie a kvalitu života občanov EÚ.

4.2.    Dokončenie legislatívneho rámca EÚ o emisiách CO2 z cestnej dopravy

V európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu sa Komisia politicky zaviazala navrhnúť vôbec prvé právne predpisy EÚ o emisiách CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel. V rámci tohto tretieho balíka opatrení v oblasti mobility si Komisia tento záväzok plní 22 . Návrh noriem emisií CO2 pre nákladné automobily, autobusy a autokary je dôležitým doplnkom legislatívneho rámca, ktorý má prispieť k riešeniu emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy. Nadväzuje na návrh noriem emisií CO2 na obdobie po roku 2020 pre osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá prijatý v novembri 2017 ako súčasť druhého balíka opatrení v oblasti mobility.

Tento legislatívny návrh je potrebný v záujme splnenia záväzkov EÚ vyplývajúcich z Parížskej dohody a implementácie rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Emisie CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel v skutočnosti predstavujú približne štvrtinu emisií z cestnej dopravy a do roku 2030 majú ďalej rásť. Nákladovo efektívne dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov nebude možné bez toho, aby k nemu prispelo odvetvie ťažkých úžitkových vozidiel.

Prevádzkovatelia dopravy, z ktorých väčšina sú malé a stredné podniky, môžu prísť o úspory paliva. Hoci by bolo v ich dlhodobom záujme znížiť vlastnú exponovanosť voči nákladom na palivo nákupom najefektívnejších vozidiel, trhové a regulačné prekážky spôsobujú, že nákladovo efektívne a inovačné technológie nie sú na trhu veľmi rozšírené. Komisia teraz spolu s ďalšími nástrojmi, ako sú smernica o Eurovignette, smernica o ekologických vozidlách a akčný plán pre infraštruktúru alternatívnych palív, ktoré nedávno navrhla v rámci predchádzajúcich dvoch balíkov opatrení v oblasti mobility, navrhuje zrušiť niektoré z týchto prekážok.

Výrobcom a dodávateľom súčiastok v EÚ hrozí, že prídu o svoje súčasné vedúce postavenie v oblasti inovačných technológií. Na veľkých trhoch, ako sú USA, Kanada, Japonsko, Čína a India, sa v posledných rokoch s cieľom stimulovať inovácie a urýchlene zlepšiť účinnosť vozidiel zaviedli normy spotreby paliva a/alebo emisné normy. Návrh Komisie predstavuje konkrétny stimul pre inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií v tomto odvetví a investície do nich pod vedením EÚ.

Komisia sa domnieva, že k regulácii emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel je najvhodnejšie pristupovať postupne a jej implementáciu včas preskúmať. Právne predpisy by sa mali zamerať na to, aby sa využili prvé výhody, ktoré budú k dispozícii, a aby sa tak zabezpečilo, že na trh s novými najväčšími nákladnými automobilmi rýchlo preniknú nákladovo najefektívnejšie a už dostupné technológie. Štyri hlavné skupiny najväčších nákladných áut sú prvé typy vozidiel, v prípade ktorých bude mať EÚ od roku 2019 spoľahlivé údaje o emisiách získané podľa metodiky osvedčovania. Sú zodpovedné za približne 65 až 70 percent celkových emisií skleníkových plynov z ťažkých úžitkových vozidiel.

Po preskúmaní v roku 2022 na základe údajov z úradného osvedčovania za tri roky by sa mali postupne zavádzať účinky pokročilejších technológií. Cieľové hodnoty emisií CO2 by sa okrem toho mohli vzťahovať na ďalšie typy vozidiel, na ktoré sa ešte neuplatňujú potrebné právne predpisy o osvedčovaní. Ide o autobusy a autokary, menšie nákladné vozidlá a prípojné vozidlá.

Na autobusy, pri ktorých je dostupnosť hnacích sústav s nízkymi a nulovými emisiami najširšia, sa ciele zníženia emisií stanovené v tomto prvom návrhu nevzťahujú, pretože sa ešte musia vypracovať právne predpisy o zbere a osvedčovaní údajov o ich emisiách skleníkových plynov. Revidovaná smernica o ekologických vozidlách a akčný plán pre infraštruktúru alternatívnych palív však budú už teraz priamo podporovať zavádzanie autobusov s nízkymi a nulovými emisiami v mestách prostredníctvom verejného obstarávania. Tento krok je doplnený podpornými opatreniami zameranými na urýchlenie zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá, ako sa uvádza v akčnom pláne prijatom ako súčasť druhého balíka opatrení v oblasti mobility. Platformu na urýchlenie zavádzania ekologických autobusov navyše ponúka aj iniciatíva za zavádzanie ekologických autobusov, ktorú uviedla do života Komisia a ktorú podporuje Výbor regiónov 23 .

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu na bezodkladné prijatie tejto legislatívy, aby sa zabránilo prehlbovaniu rozdielov medzi emisiami z odvetvia ťažkých úžitkových vozidiel a zo zvyšku cestnej dopravy, aby dopravné spoločnosti mohli profitovať z nižších nákladov na palivo a aby sa zabezpečila dlhodobá konkurencieschopnosť výrobcov a dodávateľov súčiastok z EÚ.

4.3.    Nová metodika porovnávania cien palív pre spotrebiteľov

Keďže elektromobilita a vozidlá využívajúce rôzne alternatívne palivá zažívajú rýchly rozmach, Komisia navrhuje metodiku, ktorá umožní používateľom priame porovnanie cien týchto rôznych palív 24 . Metodika pomôže zvýšiť informovanosť spotrebiteľov – a to aj pri nákupe nových vozidiel – a zároveň aj transparentnosť cien palív a mala by prispieť k diverzifikácii zdrojov energie v doprave a k zníženiu emisií CO2 a iných znečisťujúcich látok v tejto oblasti.

4.4.    Zlepšenie označovania pneumatík

V záujme zabezpečenia úspor paliva a bezpečnosti cestnej dopravy sa nariadením EÚ o označovaní pneumatík presadzujú palivovo úsporné a bezpečné pneumatiky s nízkym vonkajším valivým hlukom 25 . Okrem toho je jeho cieľom zabezpečiť väčšiu informovanosť spotrebiteľov v podobe štandardného štítku s cieľom ovplyvniť rozhodovanie o kúpe. Keďže pneumatiky môžu spôsobiť 20 – 30 % rozdiel v spotrebe paliva vozidla, ich vlastnosti majú významný vplyv na palivovú účinnosť a emisie vozidiel.

Návrh Komisie má za cieľ nariadenie posilniť a zvýšiť jeho účinnosť 26 . Konkrétne má zabezpečiť jasnú viditeľnosť štítku pre spotrebiteľov pri nákupe pneumatík. Pre potenciálnych kupujúcich to zároveň znamená, že štítok rozpoznajú alebo že porozumejú výkonnostným ukazovateľom, napríklad, pokiaľ ide o presnosť a spoľahlivosť. Cieľom nariadenia je okrem toho rozšíriť škálu výkonnostných parametrov na štítku, aby sa medzi ne mohli zaradiť nové prvky a aby sa v konečnom dôsledku lepšie zohľadnili ďalšie politické priority EÚ, napr. program obehového hospodárstva. Napokon sa nariadením posilňuje vykonávanie dohľadu nad trhom.

4.5.    Požiadavky na konštrukciu nákladných vozidiel s cieľom znížiť emisie CO2 a zvýšiť bezpečnosť

Aerodynamické vlastnosti vozidiel majú priamy vplyv na emisie CO2. Komisia preto navrhuje zrevidovať právne predpisy týkajúce sa hmotnosti a rozmerov určitých cestných vozidiel s cieľom posunúť dátum, od ktorého výrobcovia môžu uvádzať na trh nové ťažké nákladné vozidlá s zaoblenejšími a aerodynamickejšími kabínami, o tri roky skôr, na rok 2019 27 . Rovnako ako návrh Komisie na zavedenie noriem emisií CO2 pre ťažké nákladné vozidlá má aj tento návrh prispieť k zníženiu emisií CO2 z dopravy a priniesť prospech pre životné prostredie. Ďalším cieľom je zlepšiť bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a viditeľnosť a pohodlie pre vodičov, a zároveň nepretržite uľahčovať intermodálnu dopravu.

4.6.    Revízia rámca o zdaňovaní energie na podporu elektromobility

Hoci sa ako súčasť tohto balíka nepredpokladá komplexná revízia smernice o zdaňovaní energie, Komisia bude naďalej skúmať možnosti podpory elektromobility v kontexte budúcej revízie smernice. Prístup založený na tom, že na úrovni EÚ sú stanovené len minimálne sadzby daní, okrem toho umožňuje členským štátom už teraz, aj bez toho, aby bolo potrebné meniť právne predpisy EÚ, prispôsobiť svoje sadzby tak, aby podporovali nízkoemisnú mobilitu. Členské štáty by predovšetkým mali prehodnotiť existujúci prístup, pri ktorom sa uprednostňuje motorová nafta.

4.7.    Zefektívnenie realizácie základnej transeurópskej dopravnej siete na dosiahnutie nízkoemisnej mobility

Nevyhnutným nástrojom na zavádzanie ekologických, bezpečných, digitálnych a prepojených riešení v dopravnom systéme je infraštruktúra. Hlavným pilierom dopravnej infraštruktúry v Európe je transeurópska dopravná sieť. Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby bola efektívna, inteligentná, bezpečná a udržateľná. Má silný vplyv na modely mobility tak v nákladnej, ako aj v osobnej doprave, pretože stanovuje spoločné požiadavky, vytvára kvalitné projekty v oblasti infraštruktúry a podnecuje inovácie. Z tohto dôvodu tretí balík opatrení v oblasti mobility obsahuje návrh nariadenia, ktorého cieľom je uľahčiť realizáciu základnej transeurópskej dopravnej siete a podporiť multimodálnosť. Navrhované opatrenia sú zamerané na zjednodušenie udeľovania povolení, verejného obstarávania a iných administratívnych postupov, aby sa zabezpečil efektívnejší proces, väčšia transparentnosť a lepšie prijatie zo strany verejnosti. Tým, že tento návrh uprednostní schvaľovanie projektov súvisiacich so základnou transeurópskou dopravnou sieťou, bude slúžiť ako katalyzátor čistejšej, bezpečnejšej a prepojenejšej mobility.  28  

Balík opatrení okrem toho dostane podporu vo forme výzvy na predkladanie návrhov v rámci Nástroja na prepájanie Európy. Na investície do projektov, ktoré priamo prispievajú k bezpečnosti cestnej premávky, digitalizácii a multimodálnosti v odvetví dopravy, budú k dispozícii granty EÚ v hodnote 450 miliónov EUR.

5.    ZÁVERY

Týmto tretím balíkom opatrení pod názvom Európa v pohybe Komisia dopĺňa širokú škálu svojich legislatívnych návrhov a podporných opatrení, ktoré tvoria komplexný, integrovaný a progresívny prístup k dosiahnutiu čistej, prepojenej a konkurencieschopnej mobility pre občanov EÚ. Digitalizácia, dekarbonizácia a inovácie naznačujú, že mobilita sa nachádza v zlomovom bode. EÚ musí využiť nové príležitosti, ktoré prinášajú, a zároveň musí byť náležite pripravená prispôsobiť sa mnohorakým výzvam počas tohto prechodu. Mobilita je základným kameňom voľného pohybu osôb a tovaru, ktorý je pre dobré fungovanie Európskej únie nevyhnutný. Preto je dôležité, aby sme k nej zaujali správny postoj a aby EÚ, a najmä jej dôležité odvetvia v oblasti mobility, bola schopná udržať si svoje vedúce postavenie v tomto životne dôležitom sektore hospodárstva a spoločnosti, zostať konkurencieschopná aj v budúcnosti a zabezpečiť, aby služby v oblasti mobility boli bezpečné, čisté a udržateľné. Komisia preto vyzýva spoluzákonodarcov, aby ešte v tomto funkčnom období Parlamentu urýchlene prijali legislatívne návrhy a tak zabezpečili, aby Európa bola v pohybe.

(1)

   COM(2016) 501.

(2)

   COM(2017) 283, COM(2017) 675.

(3)

   COM(2017) 479.

(4)

   Závery Rady o bezpečnosti cestnej premávky z 8. júna 2017, http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9994-2017-INIT/sk/pdf .

(5)

   Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020, KOM(2010) 389 v konečnom znení. Biela kniha – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje, KOM(2011) 144.

(6)

   Závery Rady o bezpečnosti cestnej premávky z 8. júna 2017, http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9994-2017-INIT/sk/pdf .

(7)

   Nariadenie (EÚ) 2015/758 a rozhodnutie č. 585/2014/EÚ .

(8)

   Automatizácia vplýva na všetky druhy dopravy (vodnú, leteckú, železničnú a cestnú), osobnú aj nákladnú, hromadnú aj individuálnu dopravu, no vo vzťahu k širokej verejnosti bude mať pravdepodobne najväčší vplyv automatizácia cestnej dopravy.

(9)

   Štúdia Komisie (2018): https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/analysis-possible-socio-economic-effects-connected-cooperative-and-automated-mobility-CCAM-Europe.

(10)

   Správa Komisie Záchrana životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ, COM(2016) 787.

(11)

    http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52016DC0766.

(12)

    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52016DC0588.

(13)

    http://ec.europa.eu/research/index.cfm?pg=newsalert&year=2017&na=na-030417 .

(14)

    https://www.regjeringen.no/contentassets/ba7ab6e2a0e14e39baa77f5b76f59d14/2016-04-08-declaration-of-amsterdam---final1400661.pdf

(15)

   Pozri aj oznámenie Umelá inteligencia pre Európu [COM(2018) 237] a pracovný dokument útvarov Komisie o zodpovednosti za nové digitálne technológie [SWD(2018) 137].

(16)

   COM(2018) 283.

(17)

   COM(2018) 278 a COM(2018) 279.

(18)

   Ako jedna z prioritných oblastí intervencie boli identifikované aj v správe skupiny na vysokej úrovni GEAR 2030 pre budúcnosť automobilového priemyslu. https://ec.europa.eu/docsroom/documents/26081/attachments/1/translations/en/renditions/native.

(19)

   Zdroj: Európsky inovačný a technologický inštitút Inno-energy http://www.innoenergy.com/ .

(20)

    https://ec.europa.eu/growth/industry/policy/european-battery-alliance_sk.

(21)

   Na týchto činnostiach sa podieľalo viac ako 120 aktérov z oblasti priemyslu a inovácií, ktorí spoločne schválili odporúčania pre prioritné opatrenia, ktoré sa v súčasnosti zavádzajú. http://www.innoenergy.com/eit-innoenergys-role-within-the-european-battery-alliance/.

(22)

   COM(2016) 501.

(23)

    https://ec.europa.eu/transport/themes/urban/cleanbus_en.

(24)

   Na základe článku 7 ods. 3 smernice 2014/94/EÚ, vykonávacie nariadenie Komisie o spoločnej metodike porovnávania jednotkových cien alternatívnych palív v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ, C(2018) 2751.

(25)

   Nariadenie č. 1222/2009.

(26)

   COM(2018) 296.

(27)

   Smernica (EÚ) 2015/719. COM(2018) 275.

(28)

   COM(2018) 277.

Top

V Bruseli17. 5. 2018

COM(2018) 293 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

EURÓPA V POHYBE
Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická


Príloha 1: Strategický akčný plán pre bezpečnosť cestnej premávky

V tejto prílohe sa uvádzajú osobitné činnosti, s ktorými sa počíta počas súčasného funkčného obdobia Komisie, teda do konca tretieho štvrťroka 2019. Tieto opatrenia sú stanovené s konkrétnym cieľovým časovým rámcom. Samozrejme, nemožno predurčovať opatrenia budúcej Komisie, preto sa ďalšie plánované opatrenia na obdobie po roku 2019 uvádzajú predbežne a bez konkrétneho cieľového časového rámca. 

1. Posilnenie riadenia bezpečnosti cestnej premávky

Na to, aby sa zvrátil trend stagnujúcich údajov o bezpečnosti cestnej premávky v EÚ a aby sa EÚ do roku 2050 priblížila k dlhodobému cieľu nulovej úmrtnosti v cestnej doprave (tzv. Vision Zero), treba nový prístup. Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na roky 2021 – 2030, ktorý sa má podrobne rozpracovať do roku 2019, vychádza z prístupu bezpečného systému. Tento prístup zahŕňa stanovenie jasných cieľov a monitorovanie pokroku pomocou súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré priamo súvisia s prevenciou úmrtí a vážnych zranení v prípade všetkých účastníkov cestnej premávky. Vyžaduje si koordinované opatrenie vo všetkých odvetviach a pre všetkých účastníkov cestnej premávky v rámci posilnenej štruktúry riadenia.

Kľúčové opatrenia v oblasti riadenia

Komisia rozpracuje zásady pre rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na roky 2021 – 2030 stanovené v tomto oznámení [2. štvrťrok 2019] vrátane

·zoznamu kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré sa naviažu na cieľové výstupy stanovené v úzkej spolupráci s členskými štátmi,

·posilneného mandátu skupiny na vysokej úrovni pre bezpečnosť cestnej premávky (zloženej z vysokopostavených zástupcov vnútroštátnych správnych orgánov) s cieľom zapojiť strategické poradenstvo a častú spätnú väzbu a

·novej funkcie európskeho veľvyslanca pre bezpečnosť cestnej premávky, všeobecne známej osobnosti, ktorej úlohou bude koordinovať s členskými štátmi úsilie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a šíriť osvedčené postupy v rámci EÚ aj na medzinárodnej úrovni.

Počas celého obdobia platnosti rámca Komisia (pod vedením koordinačnej skupiny zloženej zo zástupcov viacerých generálnych riaditeľstiev) bude spolupracovať s členskými štátmi a zainteresovanými stranami s cieľom monitorovať a urýchľovať pokrok, a to napríklad organizovaním polročných konferencií o výsledkoch a podporou dobrovoľných záväzkov, najmä v kontexte rozšírenej Európskej charty bezpečnosti na cestách 1 .

2. Väčšia finančná podpora pre bezpečnosť cestnej premávky

Dôležitým nástrojom, ktorý má EÚ k dispozícii na urýchlenie dosahovania výsledkov, je podpora iniciatív týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky prostredníctvom rôznych riešení financovania. V medziach súčasného finančného rámca možno modernizáciu infraštruktúry podporovať z regionálnych fondov. Na základe súčasnej výzvy v rámci Nástroja na prepájanie Európy sa okrem toho na bezpečnosť cestnej premávky a jej digitalizáciu vyčleňuje 200 miliónov EUR. Z dlhodobého hľadiska bude dôležité zabezpečiť stabilitu a súdržnosť pri riešení financovania modernizácie infraštruktúry, ďalších opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ako aj budovania kapacít.

Kľúčové opatrenia na podporu a financovanie

Komisia:

·bude podnecovať využívanie finančnej podpory EÚ z európskych štrukturálnych a investičných fondov na modernizáciu infraštruktúry bezpečnosti cestnej premávky, najmä v členských štátoch s pomerne slabou bezpečnosťou cestnej premávky, a podnecovať využívanie Nástroja na prepájanie Európy [2. štvrťrok 2018],

·zjednoduší a posilní financovanie podpory opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, pričom zohľadní komplementaritu rôznych nástrojov financovania [2. štvrťrok 2018],

·preskúma, ako v medziach nadchádzajúceho viacročného finančného rámca zabezpečiť stabilitu finančnej podpory opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ako sú operácie spoločného cezhraničného presadzovania pravidiel cestnej premávky organizované v spolupráci policajných orgánov [3. štvrťrok 2018] a

·preskúma možnosti finančnej podpory budovania kapacít na úrovni členských štátov, napríklad v súvislosti so stratégiami bezpečného systému (napr. metodika merania kľúčových ukazovateľov výkonnosti) [3. štvrťrok 2019].

Komisia okrem toho v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou preskúma, ako uľahčiť prístup verejných orgánov k primeranej finančnej podpore na obstaranie bezpečnejšieho vozového parku. Príkladom by mohol byť prípadný nástroj pre bezpečnejšiu dopravu alebo rozšírenie existujúceho nástroja pre čistejšiu dopravu 2 . Komisia tiež preskúma možnosti financovania výskumu a inovácií potrebných na vypracovanie a implementáciu stratégií bezpečného systému.



3.    Bezpečné cesty a krajnice

Prístup bezpečného systému k výstavbe ciest zahŕňa prispôsobenie funkcie, konštrukcie, usporiadania ciest a obmedzení rýchlosti, pri ktorom sa zohľadnia ľudské chyby tak, aby nehody nespôsobovali úmrtia a vážne zranenia. Komisia dnes predkladá návrh na revíziu smernice o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry, ktorej cieľom je zvýšiť transparentnosť a zmapovať riziká v celej sieti a rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice nad rámec transeurópskych sietí na všetky hlavné cesty.

Kľúčové opatrenia pre bezpečnosť ciest a krajníc

Komisia:

·uskutoční prípravné práce a zriadi expertnú skupinu, ktorej úlohou bude vypracovať rámec pre klasifikáciu ciest, ktorá lepšie zosúladí obmedzenia rýchlosti s konštrukciou a usporiadaním ciest na základe prístupu bezpečného systému [3. štvrťrok 2019], a

·umožní výmenu skúseností s metodikami bezpečného systému medzi odborníkmi z praxe (napr. na fóre európskych audítorov bezpečnosti ciest) [po prijatí revidovanej smernice o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry].

Počas celého obdobia platnosti rámca sa Komisia bude usilovať identifikovať ďalšie opatrenia EÚ, ako napríklad vymedzenie konkrétnych cieľov v oblasti bezpečnosti na cestách transeurópskej siete v rámci budúcej revízie usmernení k transeurópskym sieťam.

4.    Bezpečné vozidlá

EÚ dosiahla úspechy v znižovaní počtu úmrtí a vážnych zranení zvyšovaním bezpečnosti vozidiel prostredníctvom postupného zbližovania nariadenia o všeobecnej bezpečnosti vozidiel a nariadenia o bezpečnosti chodcov. Komisia navrhuje revíziu týchto nariadení, v dôsledku ktorej sa niektoré dôležité bezpečnostné prvky, ako je systém inteligentného prispôsobenia rýchlosti, autonómny systém núdzového brzdenia (a to aj vzhľadom na chodcov a cyklistov) alebo zlepšenie priameho výhľadu pre nákladné vozidlá, stanú povinnými. V nadväznosti na to bude dôležité stanoviť priority v činnosti EÚ a v rámci OSN pri tvorbe nových predpisov v oblasti bezpečnosti vozidiel (napríklad autonómne systémy núdzového brzdenia pre nákladné vozidlá s rozpoznávaním chodcov a cyklistov a štandardy priameho výhľadu). Zaujímavú možnosť pozitívne ovplyvniť tempo zavádzania bezpečnostných technológií predstavuje aj verejné obstarávanie.

Komisia okrem toho navrhuje revíziu nariadenia o označovaní pneumatík, aby sa zlepšili informácie pre spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné vlastnosti pneumatík.

Kľúčové opatrenia v oblasti bezpečnosti vozidiel

Komisia: 

·začne posudzovať, či dodatočné vybavenie existujúceho vozového parku (najmä autobusov a nákladných automobilov) pokročilými asistenčnými systémami vodiča je uskutočniteľné a nákladovo efektívne [4. štvrťrok 2018], a

·bude nabádať členské štáty, aby pri súčasnom zachovaní hospodárskej súťaže na vnútornom trhu zvážili vnútroštátne stimuly na urýchlenie zavádzania overených technológií rôznymi prostriedkami vrátane obstarávania, politík bezpečného cestovania, daňových a poistných stimulov [2. štvrťrok 2018].

Komisia sa bude usilovať získať dobrovoľné záväzky, napríklad od

·zamestnávateľov/združení cestných dopravcov (napr. používanie vozidiel s najnovšími bezpečnostnými prvkami ešte pred tým, než sa stanú povinnými zo zákona),

·verejných orgánov (napr. mestá uprednostňujúce vo verejnom obstarávaní nákup nielen najekologickejších, ale aj najbezpečnejších vozidiel do svojho vozového parku),

·výrobcov (napr. zavádzanie bezpečnostných prvkov na úrovni prekračujúcej minimálne požiadavky pre všetky cenové segmenty),

·poisťovateľov (napr. zmena štruktúry poistného v prospech bezpečnejších vozidiel),

·odvetvia prenájmu & zdieľania vozidiel (napr. podpora bezpečných vozidiel na prenájom a lízing, pravidelná údržba) a

·autoškôl (napr. zaškolenie nových a existujúcich vodičov a jazdcov do používania nových bezpečnostných prvkov vozidiel).

Komisia zhodnotí potrebu ďalších opatrení, a to aj pokiaľ ide o predpisy o testovaní priľnavosti opotrebovaných pneumatík, pokiaľ ide o právny rámec kontroly technického stavu vozidiel vrátane opatrení na riešenie potenciálnych neoprávnených zásahov vlastníkov/držiteľov do vozidiel a pokiaľ ide o zvýšenie významu bezpečnostných hľadísk v právnych predpisoch EÚ o verejnom obstarávaní.

5.    Bezpečná účasť na cestnej premávke

Pri prevencii ťažkých nehôd a zmierňovaní ich následkov je rozhodujúce bezpečné správanie účastníkov cestnej premávky (rýchlosť, používanie ochranného vybavenia, ako sú bezpečnostné pásy a prilby, jazda bez vplyvu alkoholu a iných návykových látok, jazda a chôdza bez rozptyľovania), ako aj jeho presadzovanie. Návrh revízie nariadenia o všeobecnej bezpečnosti vozidiel a nariadenia o bezpečnosti chodcov obsahuje niektoré prvky, ktoré sľubujú značné zvýšenie bezpečnosti (systém inteligentného prispôsobenia rýchlosti, technológia rozpoznávania únavy, štandardizované rozhrania pre alkoholové imobilizéry).

Kľúčové opatrenia v bezpečnej účasti na cestnej premávke

Komisia:

·na základe hodnotenia vykonaného v roku 2016 začne posudzovať možnosti na zlepšenie účinnosti smernice o cezhraničnom stíhaní dopravných priestupkov [4. štvrťrok 2018],

·začne štúdiu o uskutočniteľnosti možnej legislatívnej iniciatívy týkajúcej sa vzájomného uznávania zákazu riadenia motorového vozidla [1. štvrťrok 2019],

·transponuje predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN), ktorým sa stanovuje povinnosť používať upozorňovanie na nezapnuté bezpečnostné pásy na všetkých sedadlách [4. štvrťrok 2018],

·bude spolupracovať s členskými štátmi s cieľom pripraviť potrebné podmienky na fungovanie regulovateľného systému inteligentného prispôsobenia rýchlosti vrátane dostupnosti označenia rýchlostných obmedzení v digitálnom formáte a zváži budúcu uskutočniteľnosť a prijateľnosť systému inteligentného prispôsobenia rýchlosti, ktorý sa nedá deaktivovať [3. štvrťrok 2019] a

·začne posudzovať, ako posilniť odporúčanie EÚ o povolenom obsahu alkoholu v krvi, napr. odporučením prísnejších limitov pre profesionálnych vodičov a/alebo začínajúcich vodičov a poskytnutím usmernení o používaní alkoholových imobilizérov [3. štvrťrok 2018].

Komisia sa bude usilovať získať dobrovoľné záväzky, napríklad od

·zamestnávateľov/združení cestných dopravcov (napr. posilnenie vzdelávania a zvyšovania informovanosti profesionálnych vodičov nad rámec zákonných požiadaviek na ich odbornú prípravu),

·odvetvia vzdelávania (napr. začlenenie bezpečnosti cestnej premávky do bežných učebných plánov) a organizácií účastníkov cestnej premávky (napr. podpora bezpečného správania so zreteľom na vekové a rodové faktory),

·verejných orgánov (napr. požiadavka na povinnú inštaláciu alkoholových imobilizérov vo verejnom obstarávaní),

·prevádzkovateľov autobusovej dopravy (napr. kampane na zvyšovanie povedomia o používaní bezpečnostných pásov) a

·spoločností poskytovania taxislužieb a zdieľanej jazdy (napr. vybavenie vozového parku detskými sedadlami).

Komisia sa v rámci budúceho programu pre výskum a inovácie tiež bude snažiť podnecovať výskum zameraný na vývoj metód testovania a lacnejších nástrojov na detekciu drog, ako aj na automatické posudzovanie spôsobilosti viesť motorové vozidlo a zamedzovanie nepozornosti vrátane rozptyľovania elektronickými systémami zabudovanými do vozidiel. Posúdi, či by sa mala predpísať povinnosť používať v autobusoch elektronické upozorňovanie na nezapnuté bezpečnostné pásy na každom sedadle a či by sa mal spoločne s príslušným odvetvím vypracovať kódex osvedčených postupov s cieľom zabezpečiť, aby informačné systémy vo vozidlách a telefóny boli navrhnuté tak, aby bolo možné ich bezpečné používanie. Komisia určí potrebu ďalších opatrení, napríklad pokiaľ ide o vymedzenie a uplatňovanie pojmu „bezpečná rýchlosť“, cyklistické prilby a ochranné oblečenie pre motocyklistov a/alebo odstupňované udeľovanie vodičských oprávnení pre začínajúcich vodičov.

6.    Rýchly a účinný zásah v núdzových situáciách



Následky zranení možno zmierniť efektívnou starostlivosťou poskytovanou po nehode vrátane rýchlej dopravy kvalifikovaným personálom do vhodného zariadenia. V tejto súvislosti by sa mali pozorne monitorovať účinky zavedenia automatického núdzového volania v prípade nehody eCall.

Kľúčové opatrenia v oblasti zásahov v núdzových situáciách

Komisia:

·začne posudzovať účinnosť systému eCall a zhodnotí jeho možné rozšírenie na ďalšie kategórie vozidiel (ťažké nákladné vozidlá, autobusy a autokary, motocykle a poľnohospodárske traktory) [3. štvrťrok 2019] a

·umožní užšie kontakty medzi orgánmi pre bezpečnosť cestnej premávky a odvetvím zdravotníctva v záujme posúdenia ďalších praktických a výskumných potrieb (napríklad ako zabezpečiť, aby zranenia ošetroval kvalifikovaný personál v zodpovedajúcich zdravotníckych zariadeniach) [3. štvrťrok 2018].

Komisia sa bude usilovať získať dobrovoľné záväzky, napríklad od

·komerčných a verejných prevádzkovateľov dopravy (napr. vyškolenie vodičov ako špecialistov prvého zásahu),

·výrobcov (napr. montáž systému eCall do nových automobilov existujúcich typov alebo dodatočné vybavenie vozidiel týmto systémom),

·poisťovateľov (napr. zníženie poistného za vozidlá, ktoré majú namontovaný systém eCall).

7.    Bezpečnosť cestnej premávky v budúcnosti

V dlhodobom horizonte majú prepojenosť a automatizácia pre bezpečnosť cestnej premávky obrovský potenciál, no je potrebné vyriešiť ich riziká, napríklad v súvislosti s kybernetickou bezpečnosťou a fungovaním vysoko automatizovaných vozidiel v zmiešanej doprave. Ako súčasť balíka opatrení v oblasti mobility preto Komisia navrhuje komplexnú stratégiu v oblasti prepojenej a automatizovanej mobility.

Kolaboratívne hospodárstvo (napr. systémy zdieľania automobilov a bicyklov) a niektoré environmentálne opatrenia ponúkajú príležitosti na získanie vzájomných výhod, ak sú spojené s opatreniami v záujme bezpečnosti cestnej premávky (napr. bezpečnejšie a atraktívnejšie prostredie pre chôdzu a jazdu na bicykli), ale nesú so sebou aj riziká, napr. vyšší počet nechránených účastníkov cestnej premávky.

Vo všetkých budúcich iniciatívach sa budú musieť zohľadniť osobitné potreby zraniteľných účastníkov cestnej premávky a rôznych skupín účastníkov (vek, pohlavie, postihnutie). Dôraznejšie kroky si okrem toho môže vyžiadať oblasť bezpečnosti pri práci.

Kľúčové opatrenia v reakcii na nové výzvy

Komisia:

·prijme špecifikácie pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy (delegovaný akt podľa smernice o inteligentných dopravných systémoch), a to aj pre komunikáciu vozidlo-vozidlo a vozidlo-infraštruktúra 3 [4. štvrťrok 2018],

·bude úzko spolupracovať so zainteresovanými stranami s cieľom spustiť proces zameraný na vypracovanie kódexu správania pre bezpečný prechod na vyššie úrovne automatizácie s cieľom zabezpečiť, aby požiadavky a postupy v plnej miere zohľadňovali aspekty bezpečnosti cestnej premávky [zmiešaná doprava, interakcia s ostatnými účastníkmi cestnej premávky, tzv. platooning (jazda v konvojoch)], a to najmä tým, že sa zabezpečí súlad medzi vnútroštátnymi pravidlami cestnej premávky a zamedzí sa rozpor s pravidlami EÚ pre vozidlá [3. štvrťrok 2019], a

·vyhlási súťaž alebo ocenenie Bezpečné mesto [3. štvrťrok 2019].

Komisia sa bude usilovať získať dobrovoľné záväzky, napríklad od

·prevádzkovateľov, správcov vozových parkov a dopravcov (napr. prijatie podnikovej politiky bezpečnosti cestnej premávky),

·obchodných združení (napr. poskytnutie usmernení pre MSP v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť dodávkových vozidiel v mestských oblastiach), a

·vnútroštátnych orgánov (napr. dodržiavanie príkladov osvedčených postupov v boji a kampaniach proti neoprávneným zásahom do vozidiel).

Počas celého obdobia platnosti rámca Komisia bude hodnotiť potrebu ďalších opatrení EÚ, ako je napríklad podpora harmonizácie rozhraní človek-stroj montovaných do vozidiel, aby mohli všetci vodiči a účastníci cestnej premávky komunikovať s vozidlami bez ohrozenia bezpečnosti, a riešenie prístupu k palubným údajom. Komisia vyhodnotí potrebu revízie právnych predpisov o vodičských oprávneniach, technickej spôsobilosti, odbornej príprave profesionálnych vodičov a o čase jazdy, aby sa zohľadnil vývoj v oblasti kooperatívnej, prepojenej a autonómnej mobility. Komisia okrem toho preskúma aspekty bezpečnosti cestnej premávky z hľadiska plánovania mestskej mobility, bezpečnosti pri práci, spôsobilosti viesť motorové vozidlo a nových obchodných modelov v osobnej doprave.

Komisia bude podnecovať a podporovať výskum a inovácie aj v medziach budúceho rámcového programu s cieľom získať podklady pre politiku bezpečnosti cestnej premávky, a to aj pokiaľ ide o nové modely mobility a spoločenské zmeny, interakciu medzi človekom a technológiami, najmä rozhrania človek-stroj, a bezpečný prechod smerom k automatizácii, presadzovaniu predpisov a bezpečnosti.

8.    Úloha EÚ v globálnom meradle: medzinárodný presah bezpečnosti cestnej premávky



Pozornosť Komisie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky mimo EÚ sa sústreďuje na jej bezprostredných susedov, najmä na krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva, ktoré sa pripravujú na podpísanie vyhlásení o bezpečnosti cestnej premávky v priebehu roka 2018, ako aj na Turecko.

Okrem toho by sa mala posúdiť úloha EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky vo vzťahu k Organizácii Spojených národov, a najmä k Európskej hospodárskej komisii Organizácie Spojených národov.

Kľúčové opatrenia na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky mimo EÚ

Komisia:

·bude ďalej rozvíjať spoluprácu v oblasti bezpečnosti cestnej premávky so susednými krajinami EÚ, najmä s krajinami západného Balkánu a Východného partnerstva, a to najmä prostredníctvom výmeny najlepších postupov a podpory budovania kapacít, pričom bude vychádzať z vyhlásení o bezpečnosti cestnej premávky prijatých v roku 2018 [3. štvrťrok 2018].

Komisia takisto zhodnotí, ako môžeme posilniť koordináciu pravidiel cestnej premávky (Ženevský a Viedenský dohovor OSN), a to aj na úrovni EÚ, aby bolo možné prispôsobiť pravidlá cestnej premávky kooperatívnej, prepojenej a autonómnej mobilite harmonizovaným spôsobom. Komisia napokon preskúma možnosti spolupráce s medzinárodnými iniciatívami v oblasti financovania, ako je napríklad Trustový fond OSN pre bezpečnosť cestnej premávky.

(1)

   Európska charta bezpečnosti cestnej premávky je platforma občianskej spoločnosti pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorú vytvorila Európska komisia a ktorá má v súčasnosti viac ako 3 500 členov.

(2)

    http://www.eib.org/projects/sectors/transport/cleaner-transport-facility.  

(3)

   Pozri COM(2018) 283 – Oznámenie: Na ceste k automatizovanej mobilite: stratégia EÚ pre budúcu mobilitu.

Top

V Bruseli17. 5. 2018

COM(2018) 293 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

EURÓPA V POHYBE
Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická


PRÍLOHA 2 – Strategický akčný plán pre batérie

I. Politický kontext

Vývoj a výroba batérií sú pre Európu v kontexte prechodu na čistú energiu strategickou nevyhnutnosťou a kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti jej automobilového odvetvia.

V októbri 2017 Európska komisia založila Európsku alianciu pre batérie 1 ako platformu spolupráce s kľúčovými zainteresovanými stranami v oblasti priemyslu, zainteresovanými členskými štátmi a Európskou investičnou bankou.

Neodkladná výzva vytvoriť konkurencieschopnú a udržateľnú priemyselnú výrobu batérií v Európe je náročná a v globálnych pretekoch musí Európa konať rýchlo. Podľa niektorých predpovedí by Európa na pokrytie dopytu EÚ od roku 2025 mohla získať trh s batériami v hodnote až 250 miliárd EUR ročne, ktorý by zásobovalo aspoň 10 až 20 gigatovární (zariadenia na masovú výrobu batériových článkov) 2 . Vzhľadom na rozsah a rýchlosť potrebných investícií nemôže byť prístup k tejto strategickej výzve roztrieštený.

Týmto strategickým akčným plánom chce Komisia dosiahnuť, aby sa Európa dostala na stabilnú cestu k vedúcemu postaveniu v kľúčovom priemyselnom odvetví budúcnosti, a zároveň podporiť zamestnanosť a rast v rámci obehového hospodárstva, ako aj zabezpečiť čistú mobilitu a zlepšiť životné prostredie a kvalitu života občanov EÚ.

Komisia podporuje cezhraničný a integrovaný európsky prístup, ktorý pokryje celý hodnotový reťazec ekosystému batérií, a zároveň kladie dôraz na udržateľnosť, a to od ťažby a spracovania surovín cez fázu návrhu a výroby batériových článkov a sústav až po ich použitie, druhotné použitie, recykláciu a zneškodnenie v kontexte obehového hospodárstva.

Hodnotový reťazec batérií

Tento prístup podporí výrobu a používanie vysokovýkonných batérií a stanoví štandardy udržateľnosti v celom hodnotovom reťazci.

Tento strategický akčný plán bol vypracovaný v rámci Európskej aliancie pre batérie v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami vrátane príslušného odvetvia a členských štátov a vychádza z prístupu pod vedením daného odvetvia, pri ktorom samotní priemyselní aktéri EÚ prijímajú a začínajú implementovať cielené opatrenia 3 .

Tento strategický akčný plán kombinuje cielené opatrenia na úrovni EÚ, a to aj pokiaľ ide o (prvotné a druhotné) suroviny, výskum a inovácie, financovanie/investície, normalizáciu/reguláciu, obchod a rozvoj zručností, s cieľom dosiahnuť, aby sa Európa v kontexte obehového hospodárstva stala svetovým lídrom v oblasti udržateľnej výroby a používania batérií.

Konkrétnejšie sa zameriava na:

·zabezpečenie prístupu k surovinám z krajín bohatých na ich zdroje mimo EÚ, uľahčenie prístupu k európskym zdrojom surovín, ako aj prístup k druhotným surovinám prostredníctvom recyklácie v obehovom hospodárstve batérií,

·podporu európskej výroby batériových článkov v potrebnom rozsahu a úplne konkurencieschopného hodnotového reťazca v Európe: spájanie hlavných aktérov tohto odvetvia s vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, spolupráca v partnerstve s členskými štátmi a Európskou investičnou bankou pri podpore inovačných výrobných projektov s dôležitou dimenziou cezhraničnej spolupráce a udržateľnosti v celom hodnotovom reťazci batérií,

·posilnenie vedúceho postavenia v odvetví intenzívnejšou podporou výskumu a inovácií v EÚ vyspelých (napr. lítiovo-iónových) a prelomových (napr. polovodičových) technológií v odvetví batérií. Malo by byť zamerané na podporu vo všetkých fázach hodnotového reťazca (pokročilé materiály, nové chemické zloženia, výrobné procesy, systémy riadenia batérií, recyklácia, inovácie v oblasti obchodných modelov), úzko prepojené s priemyselným ekosystémom a malo by prispievať k urýchleniu zavádzania a industrializácie inovácií,

·rozvoj a posilňovanie vysokokvalifikovanej pracovnej sily vo všetkých častiach hodnotového reťazca batérií s cieľom odstrániť nedostatok zručností opatreniami na úrovni EÚ a členských štátov, ktoré poskytnú primeranú odbornú prípravu, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností, čím sa z Európy stane príťažlivé miesto pre špičkových odborníkov v oblasti vývoja a výroby batérií,

·podporu udržateľnosti odvetvia výroby batériových článkov v EÚ s čo najmenšou environmentálnou stopou, napríklad tak, že sa vo výrobnom procese použijú obnoviteľné zdroje energie. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť hlavne stanovením požiadaviek na bezpečnú a udržateľnú výrobu batérií,

·zabezpečenie súladu so širším podporným a regulačným rámcom 4 (stratégia pre čistú energiu, balíky opatrení v oblasti mobility, obchodná politika EÚ atď.) pri podpore využívania batérií a uskladňovania.

II.    Oblasti strategických opatrení

1.Zabezpečenie udržateľných dodávok surovín

Stratégia EÚ v oblasti surovín sa zameriava na zabezpečenie prístupu k surovinám pre hospodárstvo EÚ 5 . Táto politika, ktorá dostala nový impulz v roku 2012 v podobe spustenia európskeho inovačného partnerstva v oblasti surovín, je založená na: 1. udržateľnom získavaní surovín z globálnych trhov; 2. udržateľnej domácej výrobe surovín a 3. účinnosti využívania zdrojov a dodávkach druhotných surovín. V septembri 2017 Komisia prijala aktualizovanú stratégiu pre priemyselnú politiku EÚ, v ktorej sa zdôraznil význam surovín, najmä kritických surovín, pre konkurencieschopnosť všetkých priemyselných hodnotových reťazcov pre hospodárstvo EÚ 6 .

EÚ musí preto zabezpečiť prístup k dodávateľským reťazcom surovín pre batérie. V súčasnosti je najdôležitejšou technológiou v oblasti elektromobility technológia na báze lítiových iónov, ktorá bude na trhu dominovať aj v nasledujúcich rokoch. Na výrobu lítiovo-iónových batérií sú potrebné rôzne suroviny vrátane lítia, kobaltu, niklu, mangánu, grafitu, kremíka, medi a hliníka. Dodávky niektorých z týchto materiálov, najmä kobaltu, prírodného grafitu a lítia, sú v súčasnosti, no aj vo vzťahu k budúcnosti dôvodom na obavy, a to vzhľadom na veľké množstvá, ktoré sú potrebné, a/alebo na veľmi koncentrované zdroje dodávok. Udržateľnosť ťažby a využívania týchto zdrojov je kľúčová a čoraz dôležitejšou pre diverzifikáciu dodávok do EÚ bude recyklácia materiálov, ktorá by sa v kontexte prechodu na obehové hospodárstvo mala podnecovať 7 .

EÚ by preto mala zabezpečiť prístup k surovinám z krajín bohatých na ich zdroje mimo EÚ a zároveň posilniť ich prvotnú a druhotnú výrobu z európskych zdrojov. Mala by tiež podporovať ekodizajn, nahradzovanie a efektívnejšie využívanie kritických materiálov v batériách, ich druhotné využívanie a recykláciu.

Kľúčové opatrenia

Komisia:

·na základe zoznamu surovín kritických pre EÚ vypracovaného v roku 2017 zmapuje súčasnú a budúcu dostupnosť prvotných surovín pre batérie; posúdi potenciál získavania surovín pre batérie v rámci EÚ, a to vrátane kobaltu (Fínsko, Francúzsko, Švédsko a Slovensko), lítia (Rakúsko, Česká republika, Fínsko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko), prírodného grafitu (Rakúsko, Česká republika, Nemecko, Slovensko a Švédsko) a niklu (Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Poľsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo); posúdi potenciál získavania druhotných surovín v celej EÚ; predloží odporúčania zamerané na optimalizáciu získavania surovín pre batérie v EÚ [4. štvrťrok 2018],

·využije všetky vhodné nástroje obchodnej politiky (napr. dohody o voľnom obchode) na zabezpečenie spravodlivého a udržateľného prístupu k surovinám v tretích krajinách a na presadzovanie ich sociálne zodpovednej ťažby [priebežne],

·bude podporovať výskum a inovácie zamerané na nákladovo efektívnu výrobu, nahradzovanie a efektívnejšie využívanie kritických surovín pre batérie s cieľom vypracovať normy (pozri oblasť strategických opatrení 5) [2018 – 2020],

·prostredníctvom skupiny pre dodávky surovín a riadiacej skupiny na vysokej úrovni európskeho partnerstva pre inovácie v oblasti surovín (EIP v oblasti surovín) začne dialóg s členskými štátmi, v ktorom sa má zistiť vhodnosť ich politík v oblasti surovín, kódexov ťažby a stimulov pre prieskum na riešenie strategických potrieb surovín pre batérie. Výsledky tohto dialógu predloží na konferencii EIP v oblasti surovín na vysokej úrovni v novembri 2018 [4. štvrťrok 2018].

2.Podpora európskych projektov týkajúcich sa rôznych častí hodnotového reťazca batérií vrátane výroby článkov

Európska aliancia pre batérie koná rýchlo. Od jej založenia v októbri 2017 už došlo ku konkrétnym posunom, pričom bol oznámený vznik priemyselných konzorcií alebo partnerstiev zameraných na rozvoj výroby batériových článkov a súvisiacich ekosystémov. Na to, aby bolo možné udržať si vedúce postavenie vo svete v oblasti automobilovej výroby a inovácií, je potrebné konať – a už sa aj koná – s cieľom zintenzívniť výrobu batériových článkov v Európe a budovať a posilniť ďalšie segmenty hodnotového reťazca batérií (napr. suroviny, výrobné zariadenia a procesy, systémy riadenia batérií atď.) ako súčasť integrovaného a konkurencieschopného ekosystému.

Členské štáty a príslušné odvetvie vyzvali Komisiu, aby naďalej pôsobila ako sprostredkovateľ pri spájaní hlavných aktérov tohto odvetvia a aby podporovala výrobné projekty, ktoré majú významný cezhraničný rozmer a ktoré začleňujú rôzne prvky hodnotového reťazca batérií.

Kľúčové opatrenia

Komisia:

·bude pokračovať vo svojej partnerskej spolupráci so zainteresovanými stranami v celom hodnotovom reťazci batérií s cieľom podporiť a uľahčiť rozsiahle projekty vedúce k výrobe batérií novej generácie a vytvoriť inovatívny, integrovaný, udržateľný a konkurencieschopný hodnotový reťazec batérií v Európe [2018 – 2019],

·zapojí sa do pravidelného dialógu s príslušnými členskými štátmi s cieľom preskúmať efektívne spôsoby spoločnej podpory inovatívnych výrobných projektov idúcich nad rámec aktuálneho stavu vývoja a optimálneho združovania zdrojov EÚ a vnútroštátnych zdrojov na tento účel. Mohla by sa využiť napríklad forma dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu 8 [4. štvrťrok 2018],

·bude naďalej úzko spolupracovať so zainteresovanými členskými štátmi a Európskou investičnou bankou na sprístupnení verejnej podpory alebo financovania projektov výroby batériových článkov s cieľom vytvoriť stimuly a pákový efekt pre investície zo súkromného sektora a znížiť ich rizikovosť. Na tento účel bude Komisia na podporu inovačných projektov zavádzania súvisiacich s batériami vrátane pilotných liniek a zavádzania špičkových technológií v potrebnom rozsahu koordinovať rôzne dostupné finančné prostriedky a nástroje financovania (napr. Európska investičná banka 9 , demonštračné projekty v oblasti energetiky v rámci iniciatívy InnovFin 10 , Horizont 2020 11 , Európsky fond regionálneho rozvoja 12 , Európsky fond pre strategické investície 13 , inovačný fond 14 ), zvýši o nich informovanosť a uľahčí k nim prístup. Budú sem patriť aj transparentné a inkluzívne informačné stretnutia na tému kritérií oprávnenosti pre tieto nástroje určené spoločnostiam a členským štátom so záujmom v predmetnej oblasti [2018 – 2019],

·na žiadosť zainteresovaných regiónov a v spolupráci s príslušnými členskými štátmi uľahčí rozvoj medziregionálneho partnerstva v oblasti batérií v rámci existujúcich tematických platforiem inteligentnej špecializácie v oblasti energetiky alebo modernizácie priemyslu 15 [1. štvrťrok 2019],

·v úzkej spolupráci s príslušnými členskými štátmi a regiónmi bude pôsobiť pri presmerovaní dostupného financovania výskumu a inovácií v rámci politiky súdržnosti (2014 – 2020: 44 miliárd EUR, ktoré možno okrem iného využiť na batérie) 16 [2018 – 2020],

·v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou zriadi vyhradený portál na podporu a financovanie batérií (jednotná investičná platforma) s cieľom uľahčiť prístup zainteresovaných strán k primeranej finančnej podpore a pomôcť pri kombinovaní finančných nástrojov [4. štvrťrok 2018],

·vo všeobecnosti bude podnecovať súkromných investorov v celom hodnotovom reťazci, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré sú k dispozícii vďaka udržateľnému financovaniu, ako sa uvádza v akčnom pláne Komisie o financovaní udržateľného rastu 17 [2018 – 2019].

3.Posilnenie vedúceho postavenia v odvetví intenzívnejšou podporou výskum a inovácií v EÚ pokrývajúcou celý hodnotový reťazec

Aby sa využila európska konkurenčná výhoda, mali by sa významné zdroje zacieliť na podporu neustáleho vzostupného (napr. pokročilé lítiovo-iónové technológie) a prelomového (napr. polovodičové technológie) výskumu a inovácií. Mal by sa uskutočňovať výskum vyspelých (prvotných a druhotných, teda recyklovaných) surovín, chemických zložení batérií, pokročilých výrobných procesov, recyklácie a druhotného využívania. V záujme urýchlenia industrializácie inovácií EÚ by mal byť dobre prepojený s priemyselným ekosystémom hodnotového reťazca.

Kľúčové opatrenia

Komisia:

·v spolupráci s členskými štátmi sprístupní finančné prostriedky určené na výskum a inovácie (Horizont 2020 18 ) na inovačné projekty súvisiace s batériami podľa vopred určených krátkodobých a dlhodobých výskumných priorít v celom hodnotovom reťazci batérií 19 . Mali by sem patriť aj inovačné projekty zavádzania vrátane pilotných liniek na výrobu batérií a spracovanie prvotných/druhotných surovín [2018 – 2020],

·v rokoch 2018 a 2019 uverejní výzvy na predkladanie návrhov na ďalšie prostriedky v celkovej výške 110 miliónov EUR na projekty v oblasti výskumu a inovácií týkajúce sa batérií (popri sume 250 miliónov EUR už vyčlenenej na batérie v rámci programu Horizont 2020) a 270 miliónov EUR, ktoré sa majú vyčleniť na podporu projektov inteligentných sietí a uskladňovania energie, ako bolo ohlásené v balíku opatrení Čistá energia pre všetkých Európanov 20 [2018 – 2019],

·podporí založenie novej Európskej platformy pre technológie a inovácie s cieľom dosiahnuť pokrok v prioritách výskumu v oblasti batérií, vymedziť dlhodobé vízie, vypracovať strategický výskumný program a plány. Vedenie Európskej platformy pre technológie a inovácie prevezmú zainteresované strany z priemyslu, výskumné spoločenstvo a členské štáty, pričom útvary Komisie budú podporovať proces jej zriaďovania a prispievať vo svojich oblastiach zodpovednosti [4. štvrťrok 2018],

·pripraví otvorenie rozsiahlej hlavnej výskumnej iniciatívy k vznikajúcim technológiám budúcnosti, ktorá by mohla podporiť dlhodobý výskum v oblasti vyspelých technológií batérií na obdobie po roku 2025. Tieto hlavné výskumné iniciatívy k vznikajúcim technológiám budúcnosti obvykle trvajú 10 rokov a získavajú celkovú podporu vo výške približne 1 miliardy EUR, ktorá je spolufinancovaná z rozpočtu EÚ 21 [4. štvrťrok 2018],

·prostredníctvom pilotného programu Európskej rady pre inováciu podporí prelomové inovácie, ktoré vytvárajú trhy, v oblastiach, ako sú napríklad batérie.  22 Na roky 2018 – 2020 bol vyčlenený rozpočet vo výške 2,7 miliardy EUR na podporu 1 000 potenciálnych prelomových projektov a 3 000 štúdií uskutočniteľnosti. Tento pilotný program môže byť užitočný pre prelomové technológie v oblasti batérií (ktoré by mali byť súčasťou projektov pre aplikácie v oblasti dopravy, energetickej sústavy, výroby atď.) [2018 – 2020], 

·optimalizuje riešenia pre integráciu stacionárneho uskladňovania a elektrických vozidiel do siete v rámci projektov inteligentných sietí a uskladňovania programu Horizont 2020 23 , ako aj projektov inteligentných miest a spoločenstiev 24 . Podporí úspešné riešenia integrácie batérií s jasným potenciálom trhového uplatnenia, ktoré sú súčasťou nadväzovania kontaktov spusteného európskym partnerstvom pre inovácie v oblasti inteligentných miest a spoločenstiev (nadväzovanie kontaktov medzi mestami, podnikmi, bankami, investormi a realizátormi projektov) [2018 – 2019],

·využije skúsenosti spoločných technologických iniciatív a Európskeho technologického inštitútu/znalostných a inovačných spoločenstiev na preskúmanie uskutočniteľnosti a vhodnosti rôznych foriem verejno-súkromných partnerstiev vrátane takých, ktoré by sa zaoberali vývojom batérií 25 [2020 –].

4.Rozvíjanie a posilňovanie vysokokvalifikovanej pracovnej sily vo všetkých častiach hodnotového reťazca

Pracovná sila EÚ je vysokokvalifikovaná, chýbajú jej však dostatočné špecializované zručnosti súvisiace s batériami, najmä pokiaľ ide o aplikované riešenie procesu a výrobu článkov. Na odstránenie nedostatku týchto zručností by sa mali prijať opatrenia na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov.

Kľúčové opatrenia

Komisia:

·zmapuje zručnosti potrebné v rámci celého hodnotového reťazca a takisto identifikuje prostriedky na odstránenie ich nedostatku a príslušný časový rámec na implementáciu [4. štvrťrok 2018],

·na účely zlepšovania zručností a budovania kapacít otvorí prístup k laboratóriám EÚ na testovanie batérií, ktoré sú umiestnené v Spoločnom výskumnom centre Komisie 26 . Ďalšie výskumné centrá budú vyzvané, aby tak urobili tiež [4. štvrťrok 2018],

·v záujme riešenia krátkodobých a strednodobých potrieb v oblasti zručností v rámci celého hodnotového reťazca batérií navrhne batérie ako kľúčovú tému na financovanie v rámci koncepcie sektorovej spolupráce v oblasti zručností 27 [2018 – 2019],

·bude spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom dať spoločnostiam k dispozícii skupinu odborníkov, ktorí sa špecializujú na chemické zloženie článkov, výrobné procesy, systémy riadenia batérií atď. [2018 – 2019],

·bude spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami na budovaní kontaktov medzi sieťou vzdelávacích inštitúcií a európskou sieťou pilotných liniek na účely získavania skúseností a know-how z výroby [2018 – 2019],

·bude nabádať členské štáty, aby pri riešení potrieb odbornej prípravy pre odborníkov v oblasti batérií využívali prostriedky Európskeho sociálneho fondu [priebežne],

·pomôže univerzitám a ďalším inštitúciám poskytujúcim vzdelávanie/odbornú prípravu zriadiť v spolupráci s príslušným odvetvím nové študijné programy [2018 – 2019].

5.Podpora udržateľného hodnotového reťazca batérií – teda požiadaviek na bezpečnú a udržateľnú výrobu batérií – ako kľúčová hnacia sila pre konkurencieschopnosť EÚ

Udržateľný hodnotový reťazec batérií by mal byť riadne integrovaný do obehového hospodárstva a mal by stimulovať konkurencieschopnosť európskych výrobkov. EÚ preto musí podporovať rast výroby výkonných, bezpečných a udržateľných batériových článkov a sústav/modulov s čo najmenšou environmentálnou stopou. Na presadenie prísnych environmentálnych a bezpečnostných požiadaviek, ktoré by mohli určovať trendy na svetových trhoch, prichádzajú do úvahy rôzne nástroje. Na tento účel by sa mala v plnej miere využiť najmä smernica EÚ o batériách, ktorá je v súčasnosti predmetom revízie, a rámec smernice o ekodizajne, kde možno využiť príležitosť navrhnúť inovatívnu reguláciu, ktorá obstojí aj v budúcnosti.

Nevyhnutným predpokladom pre udržateľnosť európskeho hodnotového reťazca batérií, najmä v kontexte obehového hospodárstva, je podrobná analýza kľúčových faktorov pre výrobu bezpečných a udržateľných batérií.

Mala by pokryť aj celý hodnotový reťazec, od udržateľných a zodpovedných dodávok surovín cez výrobné procesy až po systémovú integráciu a recykláciu.

Kľúčové opatrenia

Komisia:

·v súvislosti s revíziou smernice EÚ o batériách posúdi súčasné ciele v oblasti zberu a recyklácie batérií na konci ich životnosti vrátane zhodnotenia surovín (hodnotenie by malo byť dokončené v septembri 2018)  28 [4. štvrťrok 2018],

·vypracuje štúdiu o kľúčových určujúcich faktoroch pri výrobe bezpečných a udržateľných („zelených“) batérií [4. štvrťrok 2018].

Na základe toho:

·v úzkej spolupráci s daným odvetvím identifikuje možnosť vypracovania štandardizovaného systému EÚ na hodnotenie životného cyklu batérií, najmä tak, že zohľadní výsledky pilotného projektu environmentálnej stopy výrobkov 29 .

·predloží požiadavky na udržateľnú konštrukciu a používanie batérií, ktoré musia pri uvedení na trh EÚ spĺňať všetky batérie (zahŕňa to aj posúdenie a vhodnosť rôznych regulačných nástrojov, ako sú smernica o ekodizajne a nariadenie o energetickom označovaní, ako aj smernica EÚ o batériách) [4. štvrťrok 2018],

·v záujme zabezpečenia hladkého fungovania vnútorného trhu s batériami, použitými batériami a surovinami získanými z recyklovaných batérií bude monitorovať súlad rozličných regulačných nástrojov (napr. nariadenie REACH, rámcová smernica o odpade atď.),

·pokročí v interakcii so zainteresovanými stranami a európskymi organizáciami pre normalizáciu s cieľom vypracovať európske normy na umožnenie bezpečnej a udržateľnej výroby, (opätovného) použitia a recyklácie batérií, okrem iného tým, že využije prednormatívny výskum [2018 – 2019],

·bude analyzovať, ako čo najlepšie podporiť druhotné využitie vyspelých batérií a používanie obojsmerných batérií [4. štvrťrok 2019],

·podporí etické získavanie surovín pre odvetvie batérií [1. štvrťrok 2019].

6.Zabezpečenie súladu so širším podporným a regulačným rámcom

Vzhľadom na globálne hodnotové reťazce musia byť batérie dôležitým prvkom vzťahov Európskej únie s jej globálnymi obchodnými partnermi.

V rámci energetickej únie, a najmä v balíku opatrení Čistá energia pre všetkých Európanov a v stratégii pre nízkoemisnú mobilitu Komisia prijala aj širokú škálu návrhov a podporných opatrení na urýchlenie zavádzania obnoviteľných a čistých zdrojov energie, predovšetkým vzhľadom na uskladňovanie energie a elektromobilitu. Rýchle dokončenie týchto opatrení na strane ponuky a dopytu na úrovni EÚ a ich ambiciózna a rýchla implementácia na vnútroštátnej úrovni môže byť stimulom a zároveň môže odstraňovať prekážky pre vytvorenie inovatívneho, udržateľného a konkurencieschopného „ekosystému“ batérií.

Komisia:

·bude monitorovať a uplatňovaním opatrení nástrojov EÚ na ochranu obchodu riešiť nekalé praktiky v tretích krajinách, napríklad subvencovanie surovín alebo iných výrobných vstupov. Ak budú splnené zákonné podmienky, Komisia môže začať antidumpingové a/alebo antisubvenčné prešetrovania s cieľom určiť, či by bolo opodstatnené prijatie opatrení na ochranu obchodu [priebežne],

·bude monitorovať a riešiť narušenia trhu/prekážky prístupu na trh tak, že sa bude v súlade so stratégiou EÚ pre prístup na trh naďalej zameriavať na odstránenie prekážok v tretích krajinách a investičných prekážok v automobilovom priemysle a v iných odvetviach, ktoré sú relevantné pre batérie 30 [2018 – 2019],

·v rámci vonkajšej obchodnej politiky EÚ zabezpečí konzistentnosť pravidiel o pôvode elektrických vozidiel a batériových článkov tým, že zabezpečí, aby sa pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode týkajúcich sa pravidiel o pôvode elektrických automobilov a/alebo batérií v plnej miere zohľadňoval rozvoj výroby elektrických vozidiel a batérií a obchodu s nimi [2018 – 2019],

·zabezpečí, aby politika EÚ/širší regulačný rámec jednotne riešili vznikajúce otázky týkajúce sa človeka, zdravia a životného prostredia súvisiace s batériami a aby mali pozitívny vplyv na vývoj a zavádzanie inovácií v oblasti nových technológií batérií [priebežne].

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby urýchlene prijali:

·revidovanú smernicu o ekologických vozidlách,

·nové emisné normy CO2 pre osobné automobily a ľahké a ťažké úžitkové vozidlá,

·prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie,

·prepracované znenie nariadenia a smernice o trhu s elektrickou energiou,

a bude úzko spolupracovať s členskými štátmi s cieľom:

·zabezpečiť včasnú transpozíciu a účinné vykonávanie týchto právnych predpisov a zmenenej smernice o energetickej hospodárnosti budov,

·urýchliť zavádzanie infraštruktúry alternatívnych palív, ako sa odporúča v akčnom pláne a podporuje pri zavádzaní Nástroja na prepájanie Európy.

III. Závery a ďalšie kroky

Komisia vyzýva

zainteresované strany z priemyslu EÚ, ktoré sú členmi Európskej aliancie pre batérie, aby:

·s cieľom vytvoriť konkurenčný hodnotový reťazec batérií v Európe presadzovali a implementovali iniciatívy 31 a projekty pod vedením daného odvetvia,

zúčastnené členské štáty, aby:

·prostredníctvom vnútroštátnych nástrojov a/alebo vhodných mechanizmov financovania z prostriedkov EÚ, za ktoré sú zodpovedné (štrukturálne fondy), zintenzívnili podporu projektov pod vedením daného odvetvia súvisiacich s výrobou batériových článkov alebo s inými časťami dodávateľského reťazca,

·zjednodušili a urýchlili postupy schvaľovania a povoľovania (životné prostredie, výroba, stavebníctvo) pre pilotné linky a príslušné priemyselné projekty.

Komisia bude v rámci Európskej aliancie pre batérie naďalej spolupracovať v partnerstve tak so zainteresovanými členskými štátmi, ako aj so zástupcami odvetvia v záujme udržania dynamiky a zaistenia toho, aby sa tieto opatrenia vykonávali v určených lehotách a aby ich výsledkom boli hmatateľné výstupy.

O implementácii tohto strategického akčného plánu Komisia vydá správu v roku 2019.

(1)

    https://ec.europa.eu/growth/industry/policy/european-battery-alliance_sk.

(2)

   Zdroj: Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) Inno-energy http://www.innoenergy.com/ .

(3)

   Na jeho vypracovaní sa podieľalo viac ako 120 aktérov z oblasti priemyslu a inovácií, ktorí spoločne schválili odporúčania pre prioritné opatrenia, ktoré sa v súčasnosti zavádzajú. http://www.innoenergy.com/eit-innoenergys-role-within-the-european-battery-alliance/.

(4)

   Stratégia Čistá energia pre všetkých Európanov, COM(2016) 860; Stratégia pre nízkoemisnú mobilitu, COM(2016) 501; Európa v pohybe – balík opatrení v oblasti mobility I, COM(2017) 283; Balík opatrení v oblasti mobility II, COM(2017) 675.

(5)

   KOM(2008) 699. Pozri aj pripravovaný pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý obsahuje správu o surovinách na využitie v batériách.

(6)

   Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ, COM(2017) 479.

(7)

   Faktor zníženia rizika existuje napríklad v posúdení rizika ohrozenia dodávok podľa metodiky posudzovania kritickosti (správa Spoločného výskumného centra, 2017, https://publications.europa.eu/s/gcBP ).

(8)

   Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu sú projekty, do ktorých sa zapája viac ako jeden členský štát a ktoré prispievajú k plneniu strategických cieľov Únie a majú pozitívne vedľajšie účinky na európske hospodárstvo a spoločnosť ako celok. V prípade výskumných, vývojových a inovačných projektov tieto projekty musia mať významný inovačný charakter, ktorý presahuje súčasný stav vývoja v príslušných odvetviach – pozri oznámenie Komisie 2014/C 188/02 z mája 2014.

(9)

    http://www.eib.org/.

(10)

    http://www.eib.org/products/blending/innovfin/products/energy-demo-projects.htm.

(11)

    https://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/.

(12)

    http://ec.europa.eu/regional_policy/sk/funding/erdf/.

(13)

    http://ec.europa.eu/growth/industry/innovation/funding/efsi_sk.

(14)

   Inovačný fond zriadený v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami je určený na podporu inovačných priekopníckych demonštračných projektov v oblasti uskladňovania energie, inovácií nízkouhlíkových technológií v priemyselných odvetviach, environmentálne bezpečného zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a inovatívnych obnoviteľných zdrojov energie. Vytvorí sa z predaja 450 miliónov emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ktorý pri cene 10 EUR za kvótu môže vyniesť 4,5 miliardy EUR alebo pri cene 25 EUR za kvótu 11 miliárd EUR. Prvá výzva sa plánuje na rok 2020.

(15)

    http://s3platform.jrc.ec.europa.eu/.

(16)

   V procese zdola nahor založenom na širokom zapojení zainteresovaných strán bolo vypracovaných 121 stratégií pre inteligentnú špecializáciu. Uvedená suma 44 miliárd EUR, ktorú možno presmerovať prostredníctvom týchto stratégií pre inteligentnú špecializáciu, dopĺňa odhadom 70 miliárd EUR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na podporu energeticky účinnej a dekarbonizovanej dopravy. Pomáhajú pri využívaní Európskeho fondu regionálneho rozvoja a umožňujú vytvárať istú zásobu priemyselných projektov prostredníctvom medziregionálnej spolupráce, účasti klastrov a príslušného odvetvia [1. štvrťrok 2019].

(17)

    https://ec.europa.eu/info/publications/180308-action-plan-sustainable-growth_en.

(18)

   V rámci programu Horizont 2020 bolo osobitne na výskum a inovácie v oblasti batérií uvoľnených ďalších 110 mil. EUR. V období rokov 2018 až 2020 bude na výskum a inovácie v oblasti batérií okrem 150 miliónov EUR, ktoré už boli vynaložené v rámci programu Horizont 2020, osobitne vyčlenených približne 200 miliónov EUR. V balíku opatrení Čistá energia pre všetkých Európanov bolo oznámené, že sa vyčlení 270 miliónov EUR na podporu projektov inteligentných sietí a uskladňovania energie, ktoré by mali obsahovať aj dôležité súčasti, ktoré súvisia s batériami.

(19)

   K dnešnému dňu sú založené na implementačnom pláne opatrenia č. 7 strategického plánu pre energetické technológie https://setis.ec.europa.eu/batteries-implementation , záveroch Európskeho seminára pre výskum a inovácie v oblasti batériových článkov organizovaného Európskou komisiou (GR pre výskum a inováciu) v dňoch 11. – 12. januára 2018, ktorý bol zameraný na programovanie ďalších finančných prostriedkov EÚ pre výskum a inovácie v oblasti batérií v rámci programu Horizont 2020, a na pláne elektrifikácie dopravy v rámci strategického programu výskumu a inovácií v doprave [SWD(2017) 223 z 31. mája 2017].

(20)

   Predpokladá sa, že projekty inteligentných sietí a uskladňovania energie budú obsahovať podstatné súčasti súvisiace s batériami. JRC má navyše osobitný projekt týkajúci sa batérií na uskladňovanie energie, najmä na použitie v doprave.

(21)

    https://ec.europa.eu/digital-single-market/fet-flagships . Prípravná fáza hlavných výskumných iniciatív by mala byť ukončená do štvrtého štvrťroka 2018 a financovanie by sa začalo v medziach nadchádzajúceho rámcového programu pre výskum a inováciu.

(22)

        https://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/en/h2020-section/european-innovation-council-eic-pilot.

(23)

   Približne 90 miliónov EUR ročne; nezanedbateľnú časť tohto financovania tradične získava integrácia batérií (taktiež vrátane druhotného využívania a riešení vozidlo - sieť), a to aj keď sú výzvy technologicky neutrálne. Klaster projektov inteligentných sietí a uskladňovania (BRIDGE) ide nad rámec technických aspektov inovácií a zaoberá sa zlepšovaním obchodných modelov, regulačnými otázkami, správou údajov a prijatím zo strany spotrebiteľov.

(24)

   Tiež približne 90 miliónov EUR ročne, pričom mnohé návrhy projektov obsahujú aj prvky na uskladňovanie energie (na báze batérií), a to aj keď sú výzvy technologicky neutrálne.

(25)

   Spoločné podniky založené podľa článku 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré predstavujú osobitný právny nástroj na implementáciu programu Horizont 2020 prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva (PPP) v kľúčových strategických oblastiach. Ich cieľom je realizovať výskumné a inovačné činnosti na zvýšenie konkurencieschopnosti a na riešenie veľkých spoločenských výziev s aktívnou účasťou európskeho priemyslu. V súčasnosti je v prevádzke sedem spoločných podnikov, ktoré implementujú konkrétne časti programu Horizont 2020 v oblasti dopravy (CleanSky2, Shift2Rail a SESAR), dopravy/energetiky (FCH2), zdravia (IMI2), biohospodárstva (BBI) a elektronických komponentov a systémov (ECSEL).

(26)

    https://ec.europa.eu/jrc/en/research-facility/open-access.

(27)

   Koncepcia sektorovej spolupráce v oblasti zručností je rámec pre strategickú spoluprácu na riešenie krátkodobých a strednodobých potrieb v oblasti zručností v danom hospodárskom odvetví. V súčasnosti sa koncepcia zameriava na päť pilotných odvetví vrátane: automobilového priemyslu, námorných technológií, vesmíru (geografické informácie), textilu, odevov, kože a obuvi a cestovného ruchu. V budúcnosti sa rozšíri na ďalšie odvetvia. Koncepcia je financovaná v rámci programu Erasmus Plus.

(28)

   Smernica 2006/66/ES, Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1.

(29)

   Teda schopných prevádzky v režime sieť - vozidlo a vozidlo - sieť.

(30)

   Pritom sa využijú hlavné koordinačné platformy, ktoré už existujú, ako napr. poradný výbor pre prístup na trh (Market Access Advisory Committee, MAAC) a expertné pracovné skupiny (Market Access Working Groups, MAWG) v Bruseli, ako aj tímy pre prístup na trh (Market Access Teams, MAT) v teréne v tretích krajinách.

(31)

   Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) Inno-energy http://www.innoenergy.com/eit-innoenergys-role-within-the-european-battery-alliance/ .

Top