EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017PC0753

Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

COM/2017/0753 final - 2017/0332 (COD)

V Bruseli1. 2. 2018

COM(2017) 753 final

2017/0332(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2017) 448 final}
{SWD(2017) 449 final}
{SWD(2017) 451 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Väčšina ľudí v EÚ má veľmi dobrý prístup ku kvalitnej pitnej vode, najmä v porovnaní s niektorými inými regiónmi sveta. Ide o dôsledok dlhej tradície hospodárenia s pitnou vodou v mnohých európskych členských štátoch; veľkou mierou sa na tom podieľajú aj európske právne predpisy v oblasti životného prostredia a financovanie EÚ 1 . EÚ od 80. rokov 20. storočia uplatňuje pravidlá, ktoré si vyžadujú prísne kontroly bezpečnosti vody. To znamená, že komunálna odpadová voda sa zberá a čistí, priemyselné emisie sa bezpečne riadia, používanie chemických látok sa schvaľuje za prísnych podmienok a k cezhraničnému riadeniu vodných útvarov sa pristupuje holisticky. Hoci v niektorých prípadoch sa tieto pravidlá z dôvodu vysokých počiatočných investícií či konkurenčných priorít nemohli zaviesť do praxe v dohodnutých lehotách, hospodárenie s vodou sa neustále zlepšovalo a Komisia a členské štáty sa teraz spoločne usilujú o to, aby sa pravidlá začali čím skôr vykonávať 2 .

Osobitne treba vyzdvihnúť jeden právny predpis, smernicu Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu 3 , lebo je určená konkrétne na ochranu ľudí pred nepriaznivými účinkami pitia znečistenej vody tým, že sa zabezpečuje, aby voda bola nezávadná a čistá. Vo všeobecnosti členské štáty vykonávajú túto smernicu pomerne dobre, ale v jej prístupe k monitorovaniu kvality v mieste spotreby sa používajú parametre, ktoré sa stanovili pred vyše 20 rokmi. To si vyžaduje preskúmanie, či sa smernica účinne vyrovnáva s existujúcimi a vznikajúcimi tlakmi a či zabezpečuje, aby ľudia, ktorí žijú v krajinách Európskej únie alebo ich navštevujú, mohli mať úžitok z kvalitnej pitnej vody aj v nadchádzajúcich desaťročiach.

Pitná voda je pre mnohých Európanov jednoznačne dôležitá. Úplne prvá európska iniciatíva občanov s názvom Right2Water 4 , v ktorej sa vyzbieralo 1,8 milióna podpisov a na ktorú Komisia odpovedala pozitívne, bola zameraná na pitnú vodu. Iniciatíva bola Komisii predložená v decembri 2013 a naliehavo sa v nej vyzývalo najmä na to, aby „inštitúcie a členské štáty EÚ boli povinné zabezpečiť všetkým svojim obyvateľom právo na vodu a sanitáciu“ a aby „EÚ zvyšovala snahy o dosiahnutie všeobecnej dostupnosti k vode a sanitácii“. Komisia vo svojej odpovedi 5 vyzvala členské štáty na vynaloženie maximálneho úsilia na zabezpečenie toho, aby mal každý prístup k minimálnym dodávkam vody. To je úplne v súlade s programom 2030, najmä s cieľom č. 6 týkajúceho sa trvalo udržateľného rozvoja a s ním súvisiaceho zámeru „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých, ktoré boli prijaté v roku 2015 6 . Komisia sa okrem toho zaviazala preskúmať smernicu, čo bolo následne zahrnuté do Programu Komisie regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) 7 . Návrh teda priamo nadväzuje na európsku iniciatívu občanov s názvom Right2Water.

Preskúmanie je takisto súčasťou plánu na prechod na obehové hospodárstvo 8 . Preskúmaný návrh pomôže členským štátom udržateľne riadiť pitnú vodu s efektívnym využívaním zdrojov, čo pomôže znížiť spotrebu energie a zbytočné straty vody. Vďaka zvýšeniu dôvery ľudí vo vodu z vodovodu okrem toho pomôže znížiť počet plastových fľašiek, ktoré používame.

Komisia začala tento proces najskôr hodnotením smernice v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie 9 . Výsledky hodnotenia boli zverejnené 1. decembra 2016 10 a pomohli určiť silné a slabé stránky smernice. Potvrdilo sa, že smernica je významný nástroj na zabezpečenie vysokej kvality vody spotrebúvanej v EÚ, lebo jej základným účelom je presadzovať monitorovanie pitnej vody a zabezpečiť, aby členské štáty v problematických prípadoch obnovili požadovanú kvalitu vody.

V rámci hodnotia však boli určené štyri oblasti, v ktorých je priestor na zlepšenie:

zoznam parametrov,

používanie prístupu založeného na riziku,

zvýšená transparentnosť o otázkach týkajúcich sa vody a prístup spotrebiteľov k aktuálnym informáciám a

materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou.

V pripojenom posúdení vplyvu sa skúmala aj otázka, na ktorú upozornila európska iniciatíva občanov a konzultácie, t. j. že niektoré segmenty populácie, napr. zraniteľné a marginalizované skupiny, ako sú najmä Rómovia, nemajú prístup k pitnej vode. Na základe výsledkov posúdenia vplyvu sa v tomto legislatívnom návrhu ponúkajú primerané odpovede na tieto otázky.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh je prepracovaným znením smernice 98/83/ES, ktorá bola zmenená v rokoch 2003, 2009 a 2015. V záujme jasnosti sa prepracované znenie považuje za najvhodnejšie. Je to v súlade so záväzkom prijatým v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 11 častejšie používať legislatívny postup prepracovaného znenia, keď sa upravujú existujúce právne predpisy.

Celkovo je návrh v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ v oblasti vody, najmä s rámcovou smernicou o vode 12 , rámcovou smernicou o morskej stratégii 13 , smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd 14 a smernicou o dusičnanoch 15 . Návrh konkrétne dopĺňa články 6, 7 a 8 rámcovej smernice o vode, ktoré sa týkajú požiadaviek na identifikáciu a monitorovanie vodných útvarov používaných na odber pitnej vody a na určenie chránených oblastí, ktoré zahŕňajú tieto vodné útvary. Ďalej dopĺňa článok 11 tejto smernice, v ktorom sa od členských štátov požaduje, aby zaviedli programy opatrení vrátane opatrení zameraných na ochranu oblastí odberu pitnej vody.

Voda sa po mieste zhody považuje za „potravinu“ podľanariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva 16 . Preto sa navrhuje, aby ustanovenia týkajúce sa „vody plnenej do fliaš alebo nádob určených na predaj“ boli odstránené z rozsahu pôsobnosti smernice 98/83/ES, keďže každá pitná voda vo fľaši bude po mieste zhody patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 178/2002.

Pokiaľ ide o konkrétne kategórie vody plnenej do fliaš, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES 17 sú z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vyňaté prírodné minerálne vody. V súlade s článkom 9 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2009/54/ES by pramenité vody mali byť v súlade s ustanoveniami tejto smernice. Pramenité vody by teda mali zostať v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Preskúmanie smernice 98/83/ES bolo začlenené do pracovného programu Komisie na rok 2017 ako nová iniciatíva 18 , ktorá pomôže vykonať akčný plán pre obehové hospodárstvo. Návrh obsahuje prvky, ktoré podporujú udržateľné hospodárenie s pitnou vodou spôsobom efektívnym využívajúcim zdroje a ktoré pomôžu znížiť spotrebu fľaškovej vody. To je v súlade s úsilím EÚ o zníženie emisií skleníkových vplyvov a morského odpadu 19 a s Európskou stratégiou pre plasty 20 .

Návrh prispieva aj k úsiliu o zníženie administratívneho zaťaženia a o navrhovanie politík, ktoré sú čo najefektívnejšie a najúčinnejšie, v súlade s oznámením Komisie o lepšej právnej regulácii 21 . Aktualizácia noriem a holistickejší prístup k riziku by mali takisto pomôcť zachovať konkurencieschopnosť vodárenského sektora EÚ a stimulovať inovácie. Jedným z cieľov návrhu je zjednodušiť postupy monitorovania a podávania správ so zameraním na automatizáciu, menej časté správy a relevantnejšie údaje. Je to v súlade s postupom lepšej právnej regulácie a kontrolou vhodnosti podávania správ a monitorovania EÚ 22 . Ustanovenia na zlepšenie prístupu občanov k informáciám o ich pitnej vode zodpovedajú aj stratégii Komisie pre digitálny trh 23 .

Návrhom sa podporí aj dosiahnutie prioritného cieľa 3 siedmeho environmentálneho akčného programu do roku 2020: Chrániť občanov Únie pred environmentálnymi vplyvmi a rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a blahobyt 24 . Zodpovedá aj prioritnému cieľu 4, v ktorom sa požaduje, aby verejnosť mala prístup k jasným environmentálnym informáciám na vnútroštátnej úrovni. Na tento účel sa v návrhu uvádzajú krížové odkazy a zaručuje sa súlad s požiadavkami smernice 2003/4/ES 25 a smernice INSPIRE 26 .

Vypustením pravidiel o materiáloch, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou (článok 10 smernice 98/83/ES), sa zabezpečí väčší súlad s právnymi predpismi o vnútornom trhu a najmä s nariadením o stavebných výrobkoch 27 . Záverom posúdenia vplyvu bolo, že aktuálny článok, z ktorého vyplýva vzájomné uznávanie medzi členskými štátmi a ktorý prináša právnu neistotu, predstavuje možnú prekážku vnútornému trhu. Navrhuje sa, aby sa do nového článku o posúdení rizika domových rozvodov presunuli niektoré povinnosti, ktoré boli pôvodne uvedené v článku 10 smernice 98/83/ES, a aby bol súčasne vydaný mandát na normalizáciu v rámci nariadenia o stavebných výrobkoch na stanovenie požiadaviek uplatniteľných na stavebné materiály a výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou. Odstránenie technických prekážok pre stavebné výrobky možno dosiahnuť len vypracovaním harmonizovaných technických špecifikácií na účely posúdenia výkonnosti stavebných výrobkov, preto treba potrebné harmonizované normy vypracovať a uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie v rámci nariadenia (EÚ) č. 305/2011.

Bezpečnostné aspekty sa riešia v rámci iných politík Únie, najmä smernicou (EÚ) 2016/1148 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii 28 (smernica NIS). Komisia okrem toho v októbri 2017 prijala akčný plán, ktorým sa má na úrovni EÚ zlepšiť pripravenosť, odolnosť a koordinácia voči útokom chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými látkami.

Návrh napokon reaguje aj na európsku iniciatívu občanov tým, že od členských štátov požaduje, aby prístup k vode zabezpečili aj zraniteľným a marginalizovaným skupinám. Tým sa podporí aj vykonávanie politiky EÚ o integrácii Rómov v rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov 29 a v rámci odporúčania Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch 30 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Návrh je založený na článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým článok 130s Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Ide o rovnaký právny základ ako v prípade prepracúvanej smernice.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

EÚ má spoločnú právomoc s členskými štátmi na reguláciu životného prostredia a zdravia vo vodárenskom sektore. To znamená, že EÚ môže vydávať právne predpisy, len pokiaľ to povoľujú zmluvy, a musí dodržiavať zásady nevyhnutnosti, subsidiarity a proporcionality.

Ciele smernice, t. j. ochrana zdravia ľudí pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu, sa dosiahnu stanovením minimálnych noriem kvality na úrovni EÚ, ako aj stanovením minimálnych požiadaviek na monitorovanie, podávanie správ, prístup k vode, transparentnosť a nápravné opatrenia v prípade nesplnenia týchto noriem. Členské štáty môžu určiť, ktoré konkrétne opatrenia (napríklad druh nápravných opatrení, aktuálne programy monitorovania) chcú prijať.

Preskúmanie smernice pôvodne motivovala európska iniciatíva občanov s názvom Right2Water, ktorú podporilo viac ako 1,8 milióna signatárov. Opatrenie na úrovni EÚ na zabezpečenie prístupu k pitnej vode požadoval aj Európsky parlament vo svojej odpovedi na iniciatívu 31 a v odpovedi na záväzok EÚ voči cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN 32 . Týmto návrhom sa preto stanovujú všeobecné pravidlá na úrovni EÚ v rámci právomocí EÚ, pričom sa zároveň plne rešpektuje subsidiarita; členským štátom sa však poskytuje priestor na voľné uváženie pri rozhodovaní o spôsoboch splnenia povinnosti zlepšenia prístupu k bezpečnej pitnej vode.

V hodnotení REFIT sa napokon potvrdila aj pridaná hodnota právnych predpisov o pitnej vode na úrovni EÚ, keďže časom môže veľmi pomôcť pri harmonizácii kvality vody v Európe. Potvrdilo sa to napríklad v prípade (najmä menších) členských štátov, ktoré nemajú vždy zdroje a odborné vedomosti a očakávajú, že EÚ bude naďalej stanovovať potrebné chemické a mikrobiologické parametre a súvisiace hodnoty pre pitnú vodu. Mnohé zainteresované strany trvali aj na tom, že opatrenia EÚ predstavujú najlepší spôsob na riešenie nových zdravotných rizík vyplývajúcich z vody.

Rozsah a účinok opatrení stanovených v smernici znamenajú, že jej ciele sa lepšie dosiahnu na úrovni EÚ ako na vnútroštátnej úrovni.

Proporcionalita

V pripojenom posúdení vplyvu sa podrobnejšie uvádza proporcionalita a nákladová efektívnosť možností v tomto legislatívnom návrhu. Celkovo sa preukázalo, že najvhodnejšie a nákladovo najefektívnejšie opatrenia, ktoré možno prijať na úrovni EÚ pri preskúmaní smernice, sú:

a)preskúmanie a aktualizácia zoznamu parametrov v smernici v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami, a zároveň zavedenie prístupu založeného na riziku pre veľkých a malých dodávateľov vody;

b)zlepšenie pravidiel týkajúcich sa transparentnosti a prístupu spotrebiteľov k aktuálnym informáciám;

c)zlepšenie a zjednodušenie podávania správ;

d)odstránenie prekážok, ktoré zamedzujú voľnému obchodu s materiálmi, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou;

e)zlepšenie prístupu k bezpečnej pitnej vode.

Výber nástroja

Týmto návrhom sa podstatne mení smernica 98/83/ES a pridávajú sa mnohé nové ustanovenia. V záujme jasnosti sa navrhuje použiť metóda prepracovaného znenia. So zreteľom na skutočnosť, že prepracúvaný nástroj je smernica, z dôvodov konzistentnosti vypracúvania právnych predpisov a na uľahčenie transpozície aktu pre členské štáty je tento návrh takisto smernica.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Komisia vyhodnotila výsledky smernice 98/83/ES na základe piatich kritérií:

účinnosť,

efektívnosť,

súvislosť,

relevantnosť a

pridaná hodnota EÚ.

Hodnotenie sa vykonalo súbežne so štúdiou posúdenia vplyvu a problematické oblasti zistené pri hodnotení sú zohľadnené v posúdení vplyvu v rámci definície problémov a možností politiky.

Záverom hodnotenia bolo, že smernica je účinná pri dosahovaní svojich cieľov a pomáha chrániť zdravie ľudí pred nepriaznivými účinkami znečistenia zabezpečením vysokej úrovne dodržiavania parametrických hodnôt. Relevantnosť mier dodržiavania meraných na základe čiastočne zastaraných parametrov je však pomerne obmedzená. Zistilo sa takisto, že článok 10 smernice týkajúci sa materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou ponecháva členským štátom príliš veľkú pružnosť pri určovaní toho, čo sú „potrebné opatrenia“. To viedlo k ďalším testom a kontrolám pri uvádzaní produktu na trh iného členského štátu, čo spôsobovalo neúčinnosť ustanovenia.

V analýze efektívnosti sa celkové náklady na zásobovanie pitnou vodou v EÚ v roku 2014 odhadli približne na 46,5 miliardy EUR. Z tejto sumy možno 8,3 miliardy EUR pripísať vykonávaniu smernice. Hoci zdravotné prínosy vyplývajúce zo smernice nebolo možné kvantifikovať 33 , v hodnotení sa zistilo, že celkové pripísateľné prínosy značne prevažujú nad celkovými pripísateľnými nákladmi. Nezistili sa žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali prílišné administratívne náklady na monitorovanie, poskytovanie informácií a podávanie správ. Zistilo sa, že len pružnosť na základe článku 10 smernice 98/83/ES (ako je vysvetlené vyššie v texte) predstavuje pre priemysel značné a nepotrebné zaťaženie.

Súvislosť smernice 98/83/ES s rámcovou smernicou o vode je osobitne dôležitá, keďže ochrana zdrojov pitnej vody je neoddeliteľnou súčasťou plánov a opatrení na základe rámcovej smernice o vode. V smernici 98/83/ES sa neodkazuje na ochranu zdrojov vody, ktoré sa majú používať na odber pitnej vody, najmä preto, lebo predchádzala rámcovej smernici o vode. Musí sa vykonať toto chýbajúce prepojenie na zabezpečenie uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ a zásady predbežnej opatrnosti. Návrh teda pomôže zlepšiť súvislosť medzi týmito dvoma smernicami zavedením prístupu založeného na riziku od odberu po vodovodný kohútik a zlepšením výmen a komunikácie medzi orgánmi členských štátov a dodávateľmi vody na zabezpečenie celého cyklu riadenia vody.

Pokiaľ ide o relevantnosť, v hodnotení sa zistilo, že parametrické hodnoty stanovené v smernici 98/83/ES už nie sú vhodné, lebo nezodpovedajú vedeckému pokroku, lepšie posúdenia rizika, zmenené správanie spotrebiteľov a nové environmentálne tlaky.

Pridanou hodnotou EÚ smernice 98/83/ES je, že zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany zdravia ľudí pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie v celej EÚ. Na základe neoficiálnych informácií sa v EÚ vyskytlo menej vážnych udalostí súvisiacich s pitnou vodou ako v iných regiónoch sveta, čo však nemožno preukázateľne spojiť s existenciou smernice 98/83/ES.

Hlavné oblasti na zlepšenie zistené v hodnotení teda boli:

zoznam parametrov,

nedostatočný prístup založený na riziku,

nedostatočná transparentnosť a nedostatočný prístup spotrebiteľov k aktuálnym informáciám, a

materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu 34 sa vykonali viaceré činnosti spojené s konzultáciami.

·Otvorená verejná konzultácia na základe online dotazníka

Na základe európskej iniciatívy občanov o práve na vodu (Right2Water) 35 Komisia vykonala od júna do septembra 2014 otvorenú verejnú konzultáciu vo všetkých jazykoch o kvalite pitnej vody. V rámci konzultácie bolo prijatých 5 908 odpovedí a 138 názorov a písomných stanovísk od hlavných zainteresovaných strán. Okrem toho sa Komisia v septembri 2014 a októbri 2015 stretla so zainteresovanými stranami, aby spolu diskutovali o transparentnosti a referenčnom porovnávaní.

·Cielené verejné konzultácie

Komisia zorganizovala tri konferencie pre cielené konzultácie so zainteresovanými stranami: v máji 2015 o hodnotení REFIT, v decembri 2015 o posúdení vplyvu a v septembri 2016 o preskúmaní noriem pre pitnú vodu. V rámci nich bol oslovený široký okruh zainteresovaných strán vrátane vnútroštátnych a regionálnych orgánov, zástupcov priemyslu, obchodných združení, spoločností a odborníkov. Konferencie zhromaždili rôzne názory a umožnili Komisii diskutovať priamo so zainteresovanými stranami. Pre všetky konferencie boli vydané osobitné pracovné dokumenty alebo dotazníky a všetky prezentácie a zápisnice vrátane zoznamov účastníkov boli sprístupnené verejnosti 36 .

·Mechanizmus spätnej väzby REFIT

Po zverejnení úvodného posúdenia vplyvu na webovom sídle pre lepšiu právnu reguláciu 28. februára 2017 bola zainteresovaným stranám poskytnutá lehota do 28. marca 2017 na poskytnutie spätnej väzby k tomuto dokumentu.

·Ďalšie konzultácie

Komisia pri viacerých príležitostiach informovala zainteresované strany o preskúmaní a vyzvala ich, aby predložili svoje pripomienky, napríklad v januári 2016 na vrcholnom seminári o ochrane pitnej vody, ktorý mal veľkú účasť, alebo na diskusiách v rámci zasadnutí rôznych skupín odborníkov. Na zabezpečenie čo najtransparentnejšieho procesu boli zverejnené všetky relevantné dokumenty, ktoré boli podkladom preskúmania, ako napríklad podporná štúdia pre posúdenie vplyvu 37 .

Z konzultácií vyplynula jasná podpora aktualizácie a preskúmania zoznamu parametrov. V rámci verejnej konzultácie sa presvedčivo uprednostnil zoznam vrátane endokrinných disruptorov, látok používaných v spotrebiteľských výrobkoch a liekoch, zatiaľ čo mnohí technickí odborníci nesúhlasili. Väčšina zainteresovaných strán uprednostňovala vykonávanie prístupu založeného na riziku v celej EÚ. Chceli však zabezpečiť, aby členské štáty mali v tomto ohľade dostatočnú pružnosť. Viaceré zainteresované strany stále zdôrazňovali potrebu harmonizácie, pokiaľ ide o materiály a produkty, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou.

Silným posolstvom verejnej konzultácie, najmä od občanov, bolo želanie aktuálnejších online informácií o kvalite pitnej vody. Spotrebitelia pociťovali neistotu v súvislosti s vodou z vodovodu na území EÚ mimo ich domovskej krajiny, a všeobecne jej menej dôverovali napriek vysokej miere dodržiavania parametrických hodnôt. Názory na to, či by smernica mala zahŕňať pravidlá o prístupe k vode, sa rôznili. Strany, ktoré boli proti, argumentovali, že prístup k vode nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice, a preto by ho mali riešiť iné právne predpisy EÚ alebo nejaký iný nástroj.

Získavanie a využívanie expertízy

Právny návrh a posúdenie vplyvu sú založené na veľkom množstve materiálov a štúdií, ako sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie o posúdení vplyvu.

V decembri 2015 sa začal realizovať projekt spolupráce s Regionálnym úradom WHO pre Európu na podporu preskúmania prílohy I k smernici 98/83/ES (zoznam parametrov, ktorý bude začlenený do smernice). Projekt bol ukončený v lete 2017 38 . Viac podrobných informácií o odporúčaniach tohto projektu a o tom, ako sa použili v tomto návrhu Komisie, sa uvádza v oddiele 5 s názvom Ďalšie prvky.

Externé strany poverené posúdením preskúmania smernice vykonali viaceré štúdie. Medzi tieto štúdie patrili:

Usmernenie o materiáloch pre používateľov a inštalatérov 39 ,

Správa o štúdii o produktoch a materiáloch, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou 40 , a

štúdia posúdenia vplyvu 41 .

V štúdii posúdenia vplyvu, ktorú vykonali nezávislé externé strany, sa použil aj modelovací nástroj na posúdenie možností politiky a uprednostňovaných balíkov politických opatrení.

Posúdenie vplyvu

Návrh je založený na posúdení vplyvu, ktorému bolo udelené kladné stanovisko s výhradami 42 od výboru Komisie pre kontrolu regulácie 23. júna 2017. Otázky, na ktoré upozornil výbor pre kontrolu regulácie, sa riešili v revidovanej verzii pracovného dokumentu útvarov Komisie o posúdení vplyvu, v ktorom sa osobitná kapitola zaoberá zmenami vykonanými na základe stanoviska výboru pre kontrolu regulácie. Na základe hodnotenia, konzultácií so zainteresovanými stranami a európskou iniciatívou občanov Right2Water boli vypracované viaceré možnosti politiky na riešenie každej zo zistených problematických oblastí. V rámci posúdenia vplyvu sa preskúmali možnosti na určenie, ako ďaleko môžu pomôcť dosiahnuť prierezový cieľ smernice chrániť zdravie spotrebiteľov, na určenie ich finančných dôsledkov a ich environmentálnych vplyvov do roku 2050. Zistenia sa uvádzajú v štúdii posúdenia vplyvu a v pracovnom dokumente útvarov o posúdení vplyvu.

Päť možností politiky obsahuje:

možnosti na prispôsobenie zoznamu parametrov smernice najnovším normám rozšírením alebo obmedzením zoznamu,

zaujatie prístupu založeného na riziku pre veľkých (a malých) dodávateľov vody,

harmonizáciu noriem pre materiály, ktoré prichádzajú do styku s pitnou vodou,

zlepšenie prístupu spotrebiteľov k aktuálnym informáciám a lepšie monitorovanie vykonávania a

možnosti na poskytnutie prístupu k vode.

Analýzy a následné zoradenie možností viedli k záveru, že najlepším spôsobom na dlhodobé riešenie všetkých problematických oblastí zistených v hodnotení je kombinácia rôznych možností. Kombináciou možností by sa zabezpečilo toto:

kvalitná pitná voda pre všetkých v EÚ. Aktualizáciou a zlepšením zoznamu parametrov na základe odporúčaní WHO budú ľudia chránení aj pred novými hrozbami pre ľudské zdravie,

modernejší prístup k monitorovaniu s využitím prístupu založeného na riziku pre veľkých a aj malých dodávateľov vody,

modernizácia, a teda zjednodušenie ustanovení o podávaní správ,

spotrebitelia budú dostávať aktuálne a relevantné informácie,

lepší prístup k vode a zabezpečenie prístupu k vode pre zraniteľné a marginalizované skupiny.

Možnosti boli zoradené a vypracovali sa tri balíky politických opatrení. Dva z nich (balíky 2 a 3) boli uprednostňované balíky z hľadiska zdravia a životného prostredia. Malé zvýšenie nákladov pre obidva balíky je oprávnené a vyvažujú ho zdravotné prínosy. Obidva balíky politických opatrení poskytujú odpovede na všetky štyri oblasti na zlepšenie identifikované v hodnotení. Balík politických opatrení 3 navyše značne zlepšuje situáciu nepripojených občanov EÚ, lebo rieši – osobitnou možnosťou – otázku prístupu k vode identifikovanú v európskej iniciatíve občanov s názvom Right2Water a v cieli trvalo udržateľného rozvoja 6. Táto osobitná možnosť pokrýva súbor opatrení na zlepšenie prístupu k vode, súvisiace zvýšené zriaďovacie náklady sú však s veľkou pravdepodobnosťou nadhodnotené, keďže sú – so zreteľom chýbajúce presnejšie údaje – založené na predpoklade, že polovica nepripojených občanov by dostala individuálne systémy na úpravu vody.

Preto sa rozhodlo, že tento legislatívny návrh by zachoval prínosy balíka politických opatrení 3 zavedením všeobecnej povinnosti zlepšiť prístup k pitnej vode pre každého a zabezpečiť prístup pre zraniteľné a marginalizované skupiny, pričom sa na členské štáty ponecháva rozhodnutie o tom, ako najlepšie zlepšiť prístup k vode so zohľadnením osobitných miestnych podmienok. Predpokladá sa, že vykonanie týchto osobitných opatrení by bolo výrazne lacnejšie ako poskytnutie alternatívnych systémov pre polovicu nepripojených občanov (ako sa predpokladá v balíku politických opatrení 3).

To je v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity, lebo hoci sa všeobecná zásada stanovuje na úrovni EÚ, členským štátom zostáva veľký priestor na voľné uváženie, ako lepšie zabezpečiť prístup k vode.

V praxi to znamená, že náklady a vplyvy návrhu budú od 5,9 miliardy EUR (balík politických opatrení 2) do 7,3 miliardy EUR (balík politických opatrení 3). Tieto náklady budú znášať najmä poskytovatelia služieb v oblasti vody. Spotrebitelia by pocítili veľmi malé zvýšenie svojich nákladov na domácnosť. Tým však nehrozí, že by sa pitná voda stala nedostupnou, a môže sa vykompenzovať tým, že ľudia budú namiesto fľaškovej vody piť vodu z vodovodu.

Administratívne náklady pre vnútroštátne orgány boli vyhodnotené ako zanedbateľné alebo klesajúce. Napríklad zjednodušené požiadavky na podávanie správ spôsobia pokles ročných prevádzkových nákladov o 0,35 milióna EUR.

Obidva balíky politických opatrení majú pozitívny vplyv na životné prostredie, lebo sa predpokladá, že so stúpajúcou dôverou spotrebiteľov vo vodu z vodovodu bude klesať spotreba fľaškovej vody. Tento trend sa ešte viac posilní, keď budú mať všetci spotrebitelia lepší prístup k aktuálnym informáciám. Navyše požiadavka pre veľkých a malých poskytovateľov vody, aby používali prístup založený na riziku, povedie k menšej potrebe úpravy, a teda k úsporám energie a menšiemu množstvu chemikálií vypúšťaných do životného prostredia. Prístupom založeným na riziku by sa mala zlepšiť aj úprava znečistenia pri zdroji a uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“.

Požadovanie od členských štátov, aby zlepšili a poskytli určitú úroveň prístupu k vode, bude predstavovať pozitívny krok k splneniu plánov trvalo udržateľného cieľa 6. Bude to mať pozitívny vedľajší účinok aj na vytváranie pracovných miest.

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Všetky možnosti skúmané v rámci posúdenia vplyvu majú buď zanedbateľný vplyv na administratívne zaťaženie, alebo ho dokonca znižujú; dôvodom je najmä to, že väčšinu nákladov znášajú prevádzkovatelia v oblasti vody a nie vnútroštátne orgány. V záujme zníženia administratívneho zaťaženia a zjednodušenia postupov tento návrh značne znižuje (na základe posúdenia vplyvu) vnútroštátne povinnosti podávania správ Komisii. Členské štáty budú namiesto podávania správ zostavovať súbory údajov so svojimi výsledkami monitorovania len v prípadoch, keď budú prekračovať parametre stanovené v smernici. Budú musieť poskytovať aj ďalšie informácie, ako sú napríklad posúdenia rizika. Očakáva sa, že sa tým ušetrí až 0,35 milióna EUR ročne.

V záujme dodržania zásady proporcionality budú mať malí dodávatelia vody viac času na vykonanie prístupu založeného na riziku ako veľkí a veľmi veľkí dodávatelia vody. V záujme zamedzenia zaťaženiu malých dodávateľov vody budú títo malí dodávatelia musieť aktualizovať online informácie menej často ako veľkí a veľmi veľkí dodávatelia.

Napokon, vďaka navrhnutým ustanoveniam o informáciách pre spotrebiteľov a transparentnosti je návrh „pripravený pre internet“ tým, že sa od dodávateľov vody požaduje rozšírené používanie digitálnych prostriedkov na informovanie spotrebiteľov o kvalite a nebezpečenstvách v súvislosti s pitnou vodou.

Základné práva

Ako sa uvádza v oznámení Komisie o európskej iniciatíve občanov s názvom Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou! 43 , prístup k bezpečnej pitnej vode a sanitácii je neoddeliteľne spätý s právom na život a ľudskou dôstojnosťou, ako sa uznáva v Charte základných práv Európskej únie 44 , a s potrebou primeranej životnej úrovne. Komisia vyzdvihla takisto význam rozmeru prístupu k bezpečnej pitnej vode z hľadiska ľudských práv a zaviazala sa zabezpečiť, aby to zostalo v jadre jej politík.

V poslednom desaťročí sa v medzinárodnom práve uznalo právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, najzreteľnejšie na úrovni OSN 45 . V rezolúcii Valného zhromaždenia OSN 64/292 sa uznáva „právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu ako ľudské právo, ktoré je podmienkou plnohodnotného života a uplatňovania všetkých ľudských práv“. Okrem toho v záverečnom dokumente konferencie OSN z roku 2012 o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20) hlavy štátov a predsedovia vlád a zástupcovia na vysokej úrovni opätovne potvrdili svoje „záväzky týkajúce sa ľudského práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, ktoré sa má postupne naplňovať v záujme [ich] občanov a to za plného rešpektovania národnej suverenity 46 . Tieto záväzky boli opätovne potvrdené v roku 2015, keď sa hlavy štátov prijali záväzok splniť do roku 2030 cieľ č. 6 týkajúci sa trvalo udržateľného rozvoja a jeho súvisiaci cieľ „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých.

Na európskej úrovni Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyhlásilo, že „prístup k vode musí byť uznaný za základné ľudské právo, pretože je nevyhnutný pre život na zemi a je zdrojom, ktorý náleží celému ľudstvu 47 . EÚ takisto opätovne potvrdila, že „všetky štáty majú povinnosti v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k bezpečnej pitnej vode, ktorá musí byť fyzicky a cenovo dostupná a vyhovujúca 48 .

Komisia to všetko brala do úvahy pri vypracovaní svojej odpovede na európsku iniciatívu občanov Right2Water a tohto legislatívneho návrhu.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá vplyv na rozpočet Komisie. Predpokladá sa, že ho možno vykonať v rámci existujúcich rozpočtových prostriedkov Komisie a Európskej environmentálnej agentúry a že nebudú potrebné žiadne prídavné zdroje.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Veľkí dodávatelia budú musieť prístup založený na riziku realizovať do troch rokov, malí dodávatelia budú mať k dispozícii šesť rokov.

Prílohy sa budú pravidelne skúmať z hľadiska vedeckého a technického pokroku. Celá smernica sa bude hodnotiť 12 rokov po transpozícii, aby mohli prejsť dva celé šesťročné cykly údajov.

Na zabezpečenie toho, aby smernica plnila svoj cieľ chrániť zdravie ľudí pred nepriaznivými účinkami znečistenej pitnej vody, a na zlepšenie ostatných oblastí, v ktorých bola smernica posúdená ako menej optimálna, sa navrhujú viaceré rôzne ukazovatele úspechu. Tie sa budú používať na budúce hodnotenie a budú vypracované v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou, pričom sa zohľadnia zistenia kontroly vhodnosti 49 monitorovania a podávania správ v oblasti životného prostredia. Ukazovatele úspechu sú:

počet „udalostí“ (t. j. prípadov možnej hrozby pre ľudské zdravie) a prípadov, v ktorých boli v EÚ prekročené hraničné hodnoty. Členské štáty budú v novom systéme podávania správ požiadané, aby správy o týchto incidentoch a o poskytnutých riešeniach podávali efektívnejším spôsobom,

počet osôb v EÚ s prístupom k vode určenej na ľudskú spotrebu,

dlhodobé zdravotné účinky spôsobené kvalitou pitnej vody – to si bude vyžadovať ďalšie epidemiologické štúdie v spojení so špecializovanou organizáciou, ako je napr. WHO,

nové požiadavky na transparentnosť a minimálne informácie, ktoré musia byť dostupné online, napríklad miera úniku v sieťach. To umožní systematickú analýzu úrovne vykonávania a úspechov.

Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

So zreteľom na rozsah pôsobnosti návrhu a skutočnosť, že ide o prepracované znenie existujúcej smernice (98/83/ES), ktorú všetky členské štáty transponovali v plnom rozsahu, sa nezdá oprávnené ani primerané požadovať vysvetľujúce dokumenty o transpozícii.

Podrobné vysvetlenie toho, ako sa v návrhu zohľadnili odporúčania WHO týkajúce sa parametrov a parametrických hodnôt

Existujúce parametrické hodnoty stanovené v prílohe I k smernici 98/83/ES sú všeobecne založené na Usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie pre pitnú vodu. Tieto usmernenia sa pravidelne aktualizujú a naposledy boli zmenené na začiatku roka 2017 prvým dodatkom k štvrtému vydaniu 50 .

Medzi usmerneniami WHO a smernicou 98/83/ES bolo niekoľko rozdielov v určovaní parametrov a ich úrovní už v čase prijatia smernice v roku 1998. Napríklad:

usmernenia WHO nezahŕňajú normy pre skupinu pesticídov, zatiaľ čo smernica zahŕňa všetky pesticídy a ich produkty rozkladu,

usmerňovacie hodnoty WHO sú spojené s rizikom vzniku rakoviny počas života 10–5, zatiaľ čo EÚ sa politicky rozhodla pre obozretnejší prístup a zvolila ako prijateľnú hodnotu rizika 10–6.

Komisia a Regionálny úrad WHO pre Európu v decembri 2015 ukončili projekt spolupráce zameraný na parametre pitnej vody, ktorého záverečná správa bola zverejnená v roku 2018 51 (ďalej len „správa WHO“). Cieľom projektu bolo poskytnúť politicky relevantné a vedecky podložené poradenstvo ako podklad na preskúmanie prílohy I k smernici.

Odporúčania WHO uvedené v správe WHO a návrh sa vo veľkej miere zhodujú. V odporúčaniach sa konkrétne potvrdzuje, že je potrebné vybrať zo stoviek parametrov, pre ktoré existujú usmerňovacie hodnoty WHO, zoznam parametrov, ktoré sa budú regulovať. Komisia prevzala veľkú väčšiu odporúčaných parametrov a parametrických hodnôt z tohto zoznamu, v prípade niekoľkých parametrov však navrhla iný prístup. V tomto oddiele sa uvádza odôvodnenie, prečo sa návrh Komisie v niektorých prípadoch odkláňa od odporúčaní WHO.

1. Parametre, ktoré WHO odporučila vyradiť z prílohy I

V správe WHO sa uvádza odporúčanie, aby sa päť parametrov odstránilo zo smernice z dôvodu ich malého výskytu v pitnej vode, zvyčajne spôsobeného udalosťami kontaminácie:

benzén,

kyanid,

1,2-dichlóretán,

ortuť a

polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH).

WHO odôvodňovala odstránenie týchto parametrov vysvetlením, že by ich členské štáty v prípade potreby mohli ďalej monitorovať na základe usmerňovacích hodnôt WHO. Zainteresované strany, a najmä orgány členských štátov dôrazne bojovali proti ich odstráneniu, a to zo zdravotných dôvodov a takisto preto, lebo je potrebné mať záväznú hodnotu stanovenú na úrovni EÚ. Preto sa rozhodlo, že budú ponechané v prílohe I. Prístup založený na riziku stanovený v smernici však umožňuje dodávateľom vody za určitých okolností odstrániť parameter zo zoznamu látok, ktoré sa majú monitorovať; dodávatelia vody preto majú právo nemonitorovať tieto parametre, ak nie sú relevantné v zásobovanej oblasti. V neposlednom rade čistiarne, ktoré musia plniť tieto hraničné hodnoty, už boli postavené.

2. Parametrické hodnoty, ktoré WHO odporučila zvýšiť

V správe WHO sa odporúča aktualizovať hodnoty pre antimón (z 5 na 20 μg/l), bór (z 1 na 2,4 mg/l) a selén (z 10 na 40 μg/l) na základe svojich najnovších dostupných usmerňovacích hodnôt na zachovanie zdravia, ktoré boli zverejnené v prvom dodatku k štvrtému vydaniu usmernení WHO. Keďže však súčasné hodnoty platili desaťročia, predpokladá sa, že nevzniknú vyššie náklady, lebo postupy čistenia na splnenie týchto hraničných hodnôt už fungujú. V každom prípade prístup založený na riziku umožňuje dodávateľom vody za určitých okolností odstrániť parameter zo zoznamu látok, ktoré sa majú monitorovať. Preto boli v prílohe I k smernici zachované pôvodné prísnejšie hodnoty.

Pokiaľ ide o bór, udelili sa určité vnútroštátne výnimky v regiónoch s vysokým výskytom skál s obsahom bóru, kde sa bór vyskytuje prirodzene v podzemnej vode. Žiadosti o preskúmanie hodnoty bóru prišli aj od Európskeho parlamentu (E-9146/2016, P-0848/2016, E-10 109/2014). Aj keď neexistuje žiadne novšie oficiálne stanovisko, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v minulosti odporučil 52 , aby prírodná minerálna voda – na ochranu všetkých vekových skupín – neobsahovala viac ako 1,5 mg bóru.

3. Nové parametre, ktoré WHO odporučila začleniť

3.1. Chlorát a chlorit

V správe WHO sa odporučilo začleniť chlorát (ClO3) a chlorit (ClO2) ako nové parametre s hodnotou 0,7 mg/l pre obidve látky. Obidve látky sú prevažne dezinfekčné vedľajšie produkty, v ktorých sa používa chlórnan. WHO uznala, že táto hodnota môže byť príliš vysoká, a poznamenala, že ak je možné plniť nižšie hodnoty, tieto nižšie hodnoty sú primerané. Zistila sa jedna príčina problému, a to, že chlorát vzniká v roztokoch chlórnanu, ktoré nie sú čerstvé a uchovávajú sa dlhý čas, najmä v teplých teplotách.

V osobitnom stanovisku Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín z roku 2015 53 sa zistilo, že koncentrácie chlorátu 0,7 mg/kg v pitnej vode (hodnota, ktorú navrhuje WHO) by mohli viesť k tomu, že dojčatá a batoľatá budú príliš vystavené chlorátu. Agentúra ďalej zistila, že chlorát môže brzdiť príjem jódu, aj keď sú potrebné ďalšie údaje o zdraví ľudí týkajúce sa obmedzenia príjmu jódu chlorátom. EFSA spomenula aj Spoločný výbor expertov FAO/WHO pre prídavné látky v potravinách (ďalej len „JECFA“), ktorý hodnotil chlorát a odvodil hodnotu na zachovanie zdravia 0,01 mg/kg telesnej hmotnosti ako toxikologickú referenčnú hodnotu pre posúdenie chronického rizika, čo zodpovedá hodnote pitnej vody 0,24 mg/l.

Komisia sa preto domnieva, že je opodstatnené stanoviť hodnotu pre chlorát a chlorit na prísnejšej úrovni 0,25 mg/l, čo je približne trikrát menej, ako navrhuje WHO.

3.2. Plnofluórované zlúčeniny

V správe WHO sa odporučilo prijať parametrické hodnoty pre dve jednotlivé plnofluórované látky: perfluoroktansulfonan (PFOS) by mal mať hodnotu 0,4 µg/l a kyselina perfluorooktanová (PFOA) hodnotu 4 µg/l.

PFOS a PFOA boli spočiatku najbežnejšie plnofluórované zlúčeniny. Nachádzajú sa v podzemnej vode najmä v dôsledku kotaminácie pôdy hasiacimi penami, ktoré sa rozkladajú na tieto zlúčeniny a na iné plnofluórované látky. Môžu však byť dôsledkom aj bodových zdrojov znečistenia z priemyselných objektov a pochádzať z výrobkov s materiálmi odpudzujúcimi vodu a mastnotu, ako sú napríklad panvice s teflónovým povrchom, nepremastiteľný papier, gril na pizzu alebo vodotesné a špinu odpudzujúce vybavenie na šport vonku.

PFOS a PFOA sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky. PFOS bol pôvodne začlenený do zoznamu obmedzovaných látok v prílohe XVII k nariadeniu REACH 54 , teraz je však regulovaný ako perzistentná organická látka na základe nariadenia (ES) č. 850/2004 55 . PFOA, jej soli a látky súvisiace s PFOA boli pridané do zoznamu obmedzovaných látok v prílohe XVII k nariadeniu REACH 14. júna 2017 56 , lebo Komisia sa domnieva, že ich výroba, používanie alebo predaj spôsobujú neprijateľné riziko pre zdravie ľudí a životné prostredie.

Perfluorohexansulfonová kyselina a jej soli (PFHxS) bola 7. júla 2017 pridaná do zoznamu kandidátskych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podľa nariadenia REACH ako „veľmi perzistentná a veľmi bioakumulatívna látka“ podľa článku 57 písm. e) nariadenia REACH.

Existuje však širší súbor látok s rôznymi dĺžkami reťazca, ktoré môžu obsahovať perfluórované karboxylové kyseliny (vrátane PFOA), perfluóralkánové sulfónové kyseliny (vrátane PFOS), perfluóralkánové sulfinické kyseliny, fluórteloméralkoholy a perfluóralkánové sulfónamidy. PFOA a PFOS sú najbežnejšie látky, ako ich však nahrádzajú podobné perfluóralkylované a polyfluóralkylované zlúčeniny (PFAS) často s kratšími reťazcami, je pravdepodobné, že PFOA a PFOS už nebudú zástupcami tejto skupiny antropogénnych perzistentných chemických látok 57 .

V súčasnosti neexistuje legislatívny prístup, ktorý by reguloval celú skupinu týchto látok, a neexistuje konečný zoznam všetkých dostupných látok. Švédsko vykonáva intenzívny výskum PFAS 58 . Švédska národná potravinová agentúra odporučila limity pre pitnú vodu na základe prítomnosti 11 PFAS (PFBS, PFHxS, PFOS, 6:2 FTSA, PFBA, PFPeA, PFHxA, PFHpA, PFOA, PFNA a PFDA). Ak sa súhrn týchto 11 PFAS vyskytuje v koncentráciách väčších ako 0,09 µg/l, agentúra odporúča čo najskôr prijať opatrenia na zníženie kontaminácie. Spojené štáty majú zdravotné odporúčané úrovne pre PFOA/PFOS vo výške 0,07 µg/l. Zoznam prioritných látok stanovený na základe smernice 2008/105/ES 59 zahŕňa PFOS s hodnotou 0,00065 µg/l. Z toho vyplýva, že možno dosiahnuť nižšie parametrické hodnoty, ako odporúča WHO. Keďže tieto látky nepatria do životného prostredia, navrhuje sa prístup predbežnej opatrnosti podľa prístupu použitého pre pesticídy v smernici 98/83/ES. Komisia preto navrhuje odchýliť sa od odporúčania WHO 4 µg/l (PFOA) a 0,4 µg/l (PFOS) pre dve individuálne látky a namiesto toho navrhuje regulovať celú skupinu.

Navrhuje sa regulovať skupinu PFAS, ako ju vymedzuje OECD 60 , a navrhnúť hodnoty 0,1 μg/l individuálne pre PFAS a 0,5 μg/l pre PFAS celkovo, ako je to v prípade pesticídov. Keďže tieto hodnoty sú vyššie ako hodnoty uvádzané Švédskom alebo Spojenými štátmi, ich splnenie by malo byť uskutočniteľné.  

4. Endokrinné disruptory

WHO nenavrhla usmerňovacie hodnoty pre endokrinné disruptory, uviedla však (keďže vodné organizmy sú omnoho citlivejšie na účinky estrogénnych endokrinných disruptorov ako cicavce vrátane ľudí), že je možné používať preventívne referenčné hodnoty, ktoré sa približujú existujúcim alebo možným budúcim normám kvality životného prostredia na ochranu vodných organizmov. WHO navrhla tieto tri reprezentatívne endokrinné disruptory a referenčné hodnoty:

beta-estradiol: 0,001 µg/l,

nonylfenol: 0,3 µg/l a

bisfenol A: 0,01 µg/l.

Aj keď WHO uviedla, že v súčasnosti neexistujú dôkazy o zdravotných rizikách vyplývajúcich z pitnej vody, ktorá je malým zdrojom expozície, a že tieto riziká sú nepravdepodobné, prijalo sa rozhodnutie začleniť tieto parametre do smernice na základe zásady predbežnej opatrnosti.

WHO neodporúča začleniť do zoznamu parametrov na základe prílohy I k smernici celú škálu endokrinných disruptorov, lebo sa domnieva, že bežné monitorovanie celej škály týchto zlúčenín by bolo v súčasnosti náročné, nákladné a neúčinné pri predchádzaní kontaminácií pitnej vody.

Uvedené tri látky boli vybraté ako referenčné látky, lebo sa vie, že sa vyskytujú v zdrojoch povrchovej vody ovplyvnených spracovanou odpadovou vodou a inými výtokmi. Beta-estradiol je prírodný estrogén. V stanovisku Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká 61 (ďalej len „VVZER“) a súvisiacej dokumentácii sa určujú vlastnosti endokrinných disruptorov ako hlavný mechanizmus účinku na odvodenie normy kvality životného prostredia pre túto zlúčeninu. VVZER podporil stanovenie normy kvality životného prostredia na 0,4 ng/l, čo je blízko parametrickej hodnote 1 ng/l navrhovanej pre pitnú vodu.

Bisfenol A sa všeobecne používa pri výrobe niektorých plastov a epoxidových živíc. V súčasnosti je klasifikovaný ako reprodukčne toxická látka kategórie 1B na základe nariadenia (ES) č. 1272/2008 62 . Na základe návrhov francúzskych orgánov bolo v EÚ obmedzené najskôr používanie bisfenolu A v termálnom papieri (december 2016), potom bol bisfenol A pridaný do zoznamu kandidátskych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podľa nariadenia REACH na základe harmonizovanej klasifikácie ako reprodukčne toxická látka kategórie 1B (január 2017) a následne takisto na základe jeho vlastností endokrinného disruptora (jún 2017).

Nonylfenol je stavebný prvok etoxylátov alkylfenolu používaných v povrchovo aktívnych látkach, aj keď tie sú teraz v EÚ zakázané. Na nonylfenol sa takisto vzťahujú obmedzenia (príloha XVII k nariadeniu REACH) a bol zaradený na zoznam kandidátskych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy na základe jeho vlastností endokrinného disruptora (jún 2013) a na zoznam prioritných látok stanovený podľa smernice 2008/105/ES.

Preto sa navrhuje použiť hodnoty, ktoré WHO navrhuje pre tieto tri endokrinné disruptory. Keďže v prístupe smernice nie sú stanovené referenčné hodnoty a nie je určený účel parametrov a hodnôt, navrhuje sa zaradiť ich na zoznam parametrov v prílohe I. Tieto disruptory sú navyše pomerne nerozpustné vo vode a účinne sa odstránia prostredníctvom obvyklých metód úpravy adsorpciou (napr. brehová filtrácia, koagulácia, ozonizácia, granulované aktívne uhlie). Disruptory sa preto posudzujú ako akýkoľvek iný chemický parameter na základe smernice, čo znamená (ako je uvedené vyššie v texte), že dodávatelia vody môžu za určitých okolností odstrániť tieto parametre zo zoznamu látok, ktoré sa majú monitorovať, ak z posúdenia rizika vyplynie, že sú irelevantné.

Komisia sa domnieva, že zaradenie týchto troch endokrinných disruptorov do rozsahu pôsobnosti smernice je odôvodnené na základe zásady predbežnej opatrnosti. Zainteresované strany tento záver podporujú. Začlenenie týchto zlúčenín pomôže takisto chrániť zdravie ľudí ako súčasť rozšíreného zoznamu parametrov modelovaného v možnosti 1.2 v posúdení vplyvu.

5. Chróm a olovo

V správe WHO sa odporúča zachovať súčasnú parametrickú hodnotu 10 µg/l pre olovo a 50 µg/l pre chróm spolu.

WHO uvádza, že olovo je jedna z mála látok, o ktorých je známe, že má priame účinky na zdravie prostredníctvom pitnej vody, a koncentrácie by preto mali byť čo najnižšie. Komisia na tento účel preto navrhuje, aby sa po desiatich rokoch od nadobudnutia účinnosti smernice hodnota znížila na 5 µg/l. Počas tohto prechodného desaťročného obdobia bude zachovaná súčasná hodnota 10 µg/l.

WHO uvádza, že hodnota pre chróm sa ešte skúma. Z prebiehajúcich diskusií s mnohými toxikológmi vyplýva návrh zavedenia nižšej hodnoty pre chróm, a najmä pre toxickejší chróm VI. Komisia preto v prípade chrómu použije rovnaký prístup ako v prípade olova. Navrhuje znížiť hodnotu o 50 % na 25 µg/l po prechodnom období desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti smernice.

V návrhu sa ustanovuje aj pravidelné preskúmanie prílohy I (kde sú stanovené tieto parametrické hodnoty) a možnosť zmeniť prílohu I so zreteľom na vedecký pokrok. Preto existuje možnosť stanoviť prísnejšie hodnoty pre obidva tieto parametre pred koncom desaťročného prechodného obdobia, ak by to bolo opodstatnené na základe budúceho vedeckého vývoja.

   Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1 – Cieľ

Tento článok zostáva nezmenený.

Článok 2 – Vymedzenie pojmov

Existujúce vymedzenia pojmov boli mierne vyjasnené a vymedzili sa nové pojmy („dodávatelia vody“, „prioritné priestory“ a „zraniteľné a marginalizované skupiny“) v súlade s novými ustanoveniami v prepracovanom znení.

WHO odporučila doplniť vymedzenie pojmu „prioritné priestory“, aby sa uľahčilo uplatňovanie nových ustanovení týkajúcich sa posúdenia rizika domových rozvodov.

Článok 3 – Výnimky

Ustanovenia zostávajú nezmenené, jednoducho sa aktualizujú odkazy na smernicu.

Článok 4 – Všeobecné povinnosti

Článok zostáva z veľkej časti nezmenený, zmeny sa týkajú formálnych úprav alebo vyjasnenia znenia.

Článok 5 – Normy kvality

Článok zostáva z veľkej časti nezmenený, zmeny sa týkajú formálnych úprav alebo vyjasnenia znenia.

Článok 6 – Miesto zhody

Odseky 2 a 3 sa vypustili, no prevažná časť sa presunie do nových ustanovení o posúdení rizika domových rozvodov (nový článok 10).

Článok 7 – Prístup založený na riziku v oblasti zdravotnej bezpečnosti vody (nový)

Tento nový článok predstavuje celkový prístup založený na riziku, slúži ako úvod k novým článkom 8, 9 a 10 a takisto zavádza všeobecné ustanovenia týkajúce sa posúdení rizika (pravidelné aktualizácie a preskúmania a harmonogramy na vypracovanie posúdení rizika).

Článok 8 – Posúdenie nebezpečnosti v prípade vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu (nový)

Týmto novým článkom sa zavádzajú povinnosti týkajúce sa vykonávania posúdenia nebezpečnosti, najmä:

identifikácia miest odberu,

identifikácia nebezpečenstva a zdrojov kontaminácie,

monitorovanie parametrov, ktoré sú relevantné pre identifikované nebezpečenstvo a zdroje kontaminácie. Monitorujú sa len relevantné parametre alebo znečisťujúce látky. Môžu zahŕňať parametre, ktoré má spĺňať voda z vodovodu v súlade s touto smernicou, ale aj znečisťujúce látky alebo látky, ktoré sa už monitorujú vo vodných útvaroch v súlade s rámcovou smernicou o vode, alebo mikroplasty. Mikroplasty vyvolávajú mimoriadne obavy z dôvodu negatívnych účinkov na morské a sladkovodné prostredie, vodné organizmy, biodiverzitu a pravdepodobne aj na zdravie ľudí, lebo ich malá veľkosť uľahčuje príjem a bioakumuláciu organizmami alebo toxické účinky z komplexného mixu chemických látok, z ktorých sú tieto častice zložené.

Na základe identifikácie a monitorovania nebezpečenstva môžu členské štáty prijať tieto opatrenia:

oslobodiť dodávateľov vody od povinnosti ďalšej úpravy a/alebo monitorovania alebo naopak od nich požadovať uskutočnenie ďalšej úpravy a/alebo monitorovania,

preventívne opatrenia na ochranu miesta odberu,

zmierňujúce opatrenia zamerané na zdroj znečistenia vrátane výskumu na pochopenie účinkov, napríklad mikroplastov, na vodné ekosystémy a zdravie ľudí a na nájdenie riešení na zmiernenie možných rizík.

Článok 9 – Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou (nový)

Týmto článkom sa zavádza povinnosť dodávateľa vody uskutočniť posúdenie rizika pri zásobovaní vodou. Tieto ustanovenia nie sú nové; táto povinnosť sa zaviedla v roku 2015 zmenenou prílohou II k smernici. Časť prílohy II k smernici 98/83/ES bola preto presunutá do tohto článku 9. Časť C prílohy II teraz obsahuje len technické špecifikácie na úpravu frekvencie monitorovania parametrov, ktoré sú predmetom posúdenia rizika pri zásobovaní vodou.

Článok 10 – Posúdenie rizika domových rozvodov (nový)

Týmto novým článkom sa zavádzajú povinnosti súvisiace s uskutočňovaním posúdenia rizika domových rozvodov, najmä:

posúdenie rizík spojených s domovým rozvodným systémom vrátane rizík spojených s produktmi a materiálmi, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou,

monitorovanie týchto parametrov: olovo a Legionella. Organizácia WHO zistila, že Legionella spôsobuje v Únii najvyššie zdravotné zaťaženie zo všetkých patogénov prenášaných vodou. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb okrem toho odporúča vykonávať pravidelné kontroly a prijať vhodné kontrolné opatrenia pre umelé vodné systémy ako prostriedok na prevenciu prípadov legionárskej choroby v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu, nemocniciach, zariadeniach pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť alebo v iných prostrediach, kde môžu byť veľké časti populácie vystavené vyššiemu riziku 63 .

Členské štáty môžu na základe posúdenia rizika a monitorovania prijať opatrenia, ako je odborná príprava inštalatérov, informácie a poradenstvo pre majiteľov domov, vhodné metódy úpravy v spolupráci s dodávateľmi vody atď. Týmto článkom sa navyše čiastočne riešia aspekty pokryté pôvodným článkom 10 (produkty, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou) a zabezpečuje sa súlad s nariadením (EÚ) č. 305/2011, na základe ktorého sa stanovujú normy pre stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou.

Článok 11 – Monitorovanie (predtým článok 7)

Musia sa vypracovať programy monitorovania, ktoré pokrývajú všetky rôzne monitorovacie povinnosti vyplývajúce z tejto smernice. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či by programy monitorovania mali vypracovať vnútroštátne orgány alebo by sa ich vypracovanie malo delegovať napríklad na dodávateľov vody. Je však pravdepodobné, že väčšinu monitorovania už vykonávajú dodávatelia vody na zabezpečenie kvality vody z vodovodu. So zreteľom na skutočnosť, že sa zavádzajú nové monitorovacie povinnosti týkajúce sa posúdenia nebezpečnosti (článok 8) a posúdenia rizika domových rozvodov (článok 10), je potrebné objasniť tento článok a jeho súvis s prílohou II.

Odseky 1, 5 a odsek 6 sa nemenia.

Odsek 2 sa mení, aby sa odkázalo na monitorovanie, ktoré sa má uskutočňovať na základe nových článkov 8 a 9 (posúdenie nebezpečnosti a posúdenie rizika domových rozvodov), a na „bežné“ monitorovanie parametrov uvedených v prílohe I častiach A a B v súlade s prílohou II. V poslednom prípade môžu dodávatelia vody monitorovanie upraviť na základe posúdenia rizika pri zásobovaní vodou.

Pôvodný odsek 4 (možnosť prijať usmernenia pre monitorovanie) sa vypúšťa, lebo sa považuje za nepotrebný. Možnosť zmeniť prílohu II (ktorá sa týka špecifikácií monitorovania) sa ponecháva v článku 18 ods. 2 (prostredníctvom delegovaných aktov).

Článok 12 – Nápravné opatrenia a obmedzenie používania (predtým článok 8).

Odsek 1 sa nemení.

Odsek 2 sa mení a odkazuje na nový zoznam parametrov pre posúdenie rizika domových rozvodov, ktorý sa má presunúť do časti C prílohy I.

Odsek 3 sa mení s cieľom objasniť, že prekročenie hodnôt stanovených častiach A a B prílohy I sa automaticky považuje sa možnú hrozbu pre ľudské zdravie. Toto objasnenie sa považuje za potrebné so zreteľom na niekoľko prebiehajúcich konaní vo veci porušovania smernice 98/83/ES.

Dopĺňa sa nový odsek 4 s cieľom objasniť povinnosti týkajúce sa informácií pre spotrebiteľov v prípade prekročenia parametrických hodnôt a/alebo možnej hrozby pre ľudské zdravie. Väčšina povinností už existovala na základe smernice 98/83/ES; považovalo sa však za potrebné objasniť ich a zlúčiť ich do jedného odseku s cieľom uľahčiť ich vykonávanie, okrem iného aj z dôvodu niekoľkých prebiehajúcich konaní vo veci porušovania smernice 98/83/ES.

Odsek 5 sa nemení.

Pôvodný odsek 6 sa vypúšťa, lebo sa považuje za nepotrebný.

Pôvodný odsek 7 sa vypúšťa, lebo pôvodná časť C prílohy I o indikačných parametroch bola vypustená.

Povinnosti pôvodného odseku 8 sa začlenili do nového odseku 4.

Pôvodný článok 9 – Odchýlky

Pôvodný článok 9 sa vypúšťa. Zložitý proces udelenia troch odchýlok na tri roky už nie je opodstatnený. Pôvodne bol do smernice začlenený, aby členské štáty mohli splniť parametrické hodnoty stanovené v roku 1998. Systém je teraz zjednodušený, logika je však rovnaká ako v smernici 98/83/ES: keď členský štát prekročí parametrickú hodnotu, mal by sa uplatňovať článok 11 o nápravných opatreniach (zákaz alebo obmedzenie používania vody, informácie pre spotrebiteľov, zdravotné poradenstvo atď.). Nemalo by však byť potrebné formálne prostredníctvom rozhodnutia prijať parametrickú hodnotu, ktorá presahuje hodnotu stanovenú v smernici.

Pôvodný článok 10 – Zabezpečenie kvality úpravy, vybavenia a materiálov (vypúšťa sa)

Pôvodný článok 10 sa vypúšťa: tento článok sa už v rámci smernice 98/83/ES nepovažuje za potrebný a čiastočne ho nahrádza nový článok 10 o posúdení rizika domových rozvodov. Potrebná harmonizácia sa namiesto bude vykonávať na základe právnych predpisov o vnútornom trhu s vydaním mandátov na normalizáciu v rámci nariadenia o stavebných výrobkoch. Do vykonania mandátov na normalizáciu a uverejnenia harmonizovaných noriem v úradnom vestníku sa bude naďalej uplatňovať súčasný stav.

Článok 13 – Prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu (nový)

Ide o nový článok motivovaný najmä žiadosťami európskej iniciatívy občanov Right2Water a odpoveďou Komisie na túto iniciatívu. V článku sa stanovujú dve hlavné povinnosti:

po prvé, povinnosť členských štátov zlepšiť prístup k pitnej vode a propagovať používanie pitnej vody prostredníctvom viacerých opatrení, z ktorých niektoré sa uvádzajú v tomto článku (posúdenie podielu osôb bez prístupu k pitnej vode, ich informovanie o možnostiach pripojenia, propagácia používania vodovodnej vody vo verejných budovách a reštauráciách, zabezpečenie voľného prístupu k pitnej vode vo väčšine miest atď.),

po druhé, povinnosť členských štátov prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu k pitnej vode pre zraniteľné a marginalizované skupiny. V prípade, že tieto skupiny nemajú prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu v zmysle tejto smernice, členské štáty ich urýchlene informujú o kvalite vody, ktorú majú k dispozícii, a poskytnú im potrebné súvisiace zdravotné poradenstvo.

Malo by to prispieť k záväzku prijatému v rámci cieľa OSN č. 6 týkajúceho sa udržateľného rozvoja a s ním súvisiaceho zámeru „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých“. Koncepcia rovnakého prístupu k vode je zvyčajne trojrozmerná a zahŕňa zemepisné rozdiely poskytovaných služieb (napríklad z dôvodu nedostatočnej infraštruktúry), ťažkosti, s ktorými sa stretávajú zraniteľné a marginalizované skupiny (napr. utečenci, kočovné spoločenstvá, bezdomovci a menšinové kultúry, ako sú Rómovia, Sinti, Travelleri, Kalé, Gens du voyage atď., či už usadené, alebo nie), ktoré sa usilujú o prístup k vodárenským službám, a finančnú dostupnosť. Pokiaľ ide o dostupnosť, každá politika cenotvorby vody v Únii musí zohľadňovať zásadu úhrady nákladov a zásadu „znečisťovateľ platí“. Členské štáty môžu pri stanovovaní diferencovaných sadzieb za vodu brať do úvahy aj rozdielne ekonomické a sociálne podmienky obyvateľstva. Zásada úhrady nákladov preto členským štátom nebráni prijať popri opatreniach stanovených v novom článku 13 tejto smernice sociálne sadzby alebo opatrenia na ochranu obyvateľstva znevýhodneného v sociálno-ekonomickej oblasti.

Článok 14 – Informovanie verejnosti (nový)

Tento článok čiastočne nahrádza pôvodný článok 13 smernice 98/83/ES. Ustanovenia týkajúce sa prístupu k informáciám sú podrobnejšie, keďže sa predpokladá, že zvýšená transparentnosť zlepší dôveru spotrebiteľov v pitnú vodu vrátane jej kvality, výroby a riadenia. Povinnosti sú dvojaké:

po prvé, zabezpečiť, aby boli viaceré informácie (špecifikované v prílohe IV) dostupné online. Informácie, ktoré si spotrebiteľ pozerá, by mali byť relevantné pre jeho oblasť záujmu,

po druhé, poskytovať okrem toho určité špecifické informácie (napr. spotrebovaný objem a podrobnosti o sadzbách a nákladovej štruktúre) priamo spotrebiteľom (napríklad na faktúre).

Článok 15 – Informácie o monitorovaní vykonávania (nový)

Tento článok čiastočne nahrádza pôvodný článok 13 smernice 98/83/ES. Ustanovenia týkajúce sa podávania správ sa v porovnaní s pôvodnými ustanoveniami zjednodušili a nahradil ich nový systém, ktorý nezahŕňa samotné podávanie správ. Tým sa zabezpečí väčšia efektívnosť systému, pretože sa zamedzí dlhým časovým odstupom medzi referenčným dátumom nahlasovaných údajov a skutočným dátumom podania správy.

V článku sa stanovuje, že členské štáty by mali vytvoriť súbor údajov, v rámci ktorého sa zhromažďujú len údaje relevantné pre pitnú vodu na základe tejto smernice: udalosti, prípady prekročenia hodnôt stanovených v prílohe, posúdenie nebezpečnosti a posúdenie rizika domových rozvodov a opatrenia prijaté na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu.

Súbory údajov by mali byť vytvorené v súlade so smernicou INSPIRE. Na tento účel sa počíta s pomocou Európskej environmentálnej agentúry, ktorej úlohou bude okrem iného aj pravidelne prehliadať údaje a poskytovať Komisii prehľady o vykonávaní smernice na úrovni Únie, ktoré sa budú používať aj pri budúcich hodnoteniach smernice (článok 17).

Článok 16 – Prístup k spravodlivosti (nový)

Ide o nový článok, ktorý je v súlade s článkom 47 Charty základných práv a ktorým sa vykonáva Aarhuský dohovor, pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti. Občania a mimovládne organizácie by mali mať možnosť právne preskúmať rozhodnutia prijaté členskými štátmi na základe tejto smernice.

Článok 17 – Hodnotenie (nový)

Týmto novým článkom sa stanovuje rámec pre budúce hodnotenia (v zmysle usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu) smernice. Prvé hodnotenie by sa malo uskutočniť po 12 rokoch vykonávania smernice, keď budú k dispozícii údaje z aspoň dvoch cyklov posúdenia rizika pri zásobovaní vodou.

Článok 18 – Preskúmanie príloh (predtým článok 11)

Tento článok nahrádza článok 11 smernice 98/83/ES. Článok 11 sa týkal preskúmania príloh I, II a III k smernici prostredníctvom pôvodného regulačného postupu s kontrolou. Navrhuje sa nahradiť postup delegovanými aktmi (na zmenu všetkých príloh), okrem iného v súlade so záväzkom, ktorý inštitúcie prijali v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016, splniť „potrebu vysokej priority promptného zosúladenia všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou“.

Pravidelné preskúmanie prílohy I sa zachováva, aby sa zabezpečilo, že bude stále v súlade s najnovším vedeckým vývojom.

Článok 19 – Vykonávanie delegovania právomoci (nový)

Toto je nový štandardný článok na prijímanie delegovaných aktov.

Článok 20 – Postup výboru (predtým článok 12)

Toto je nový štandardný článok na prijímanie vykonávacích aktov.

Pôvodný článok 13 – Informácie a správy (vypúšťa sa)

Článok sa vypúšťa a väčšinou ho nahrádza nový článok 15.

Pôvodný článok 14 – Obdobie potrebné na dosiahnutie zhody (vypúšťa sa)

Tento článok sa vypúšťa, lebo v roku 1998 poskytoval určitý čas navyše (päť rokov) na vykonanie smernice 98/83/ES do roku 2003. Tento článok je medzičasom obsolétny a teda by sa mal vypustiť.

Pôvodný článok 15 – Mimoriadne okolnosti (vypúšťa sa)

Týmto článkom zo smernice 98/83/ES sa členským štátom poskytovala možnosť požiadať Komisiu o dlhšiu lehotu (až šesť rokov, okrem piatich rokov predpokladaných v pôvodnom článku 14) na zabezpečenie súladu so smernicou 98/83/ES. Tento článok je medzičasom obsolétny a teda by sa mal vypustiť.

Pôvodné články 16 (Zrušenie), 17 (Transpozícia) a 18 (Nadobudnutie účinnosti)

Tieto tri články sa vypúšťajú a nahrádza ich aktualizovaný štandardný text o zrušení, transpozícii a nadobudnutí účinnosti v prepracovaných smerniciach (pozri články 22, 23, 24 nové).

Článok 21 – Sankcie (nový)

Vložil sa štandardný nový článok o sankciách.

Článok 22 – Transpozícia

Tento článok zodpovedá štandardnému vzoru.

Článok 23 – Zrušenie

Tento článok zodpovedá štandardnému vzoru.

Článok 24 – Nadobudnutie účinnosti

Tento článok zodpovedá štandardnému vzoru. Smernica má nadobudnúť účinnosť 20 dní po uverejnení v úradnom vestníku.

Článok 25 – Adresáti (predtým článok 19)

Tento článok zostáva nezmenený.

Príloha I

Časť A

Časť A prílohy I sa týka parametrických hodnôt pre mikrobiologické parametre. Na základe odporúčania WHO sa do zoznamu doplnili nové parametre, konkrétne spóry Clostridium perfringens a koliformné baktérie, zákal (presunuté z pôvodnej časti C Indikačné parametre) a somatické kolifágy.

Časť B

Časť B prílohy I sa týka parametrických hodnôt pre chemické parametre. Na základe odporúčania WHO, resp. na základe zásady predbežnej opatrnosti sa doplnilo niekoľko nových parametrov (so súvisiacimi parametrickými hodnotami), konkrétne: bisfenol A, chlorát, chlorit, beta-estradiol, halogenoctové kyseliny, mikrocystín, nonylfenol, PFAS (individuálne a spolu), urán.

Časť C

Časť C prílohy I k smernici 98/83/ES sa týkala indikačných parametrov. Indikačné parametre sa vypustili z prílohy I (okrem niekoľkých, ktoré boli presunuté do časti A, ako napr. zákal) a presunuli sa do prílohy IV o informáciách pre spotrebiteľov. Dôvodom je, že indikačné parametre neposkytujú informácie týkajúce sa zdravia, ale skôr informácie, ktoré zaujímajú spotrebiteľov (ako chuť, farba, anióny, katióny atď.).

Nová časť C prílohy I sa týka parametrov, ktoré sa hodnotia na základe nového posúdenia domových rozvodov (stanoveného v novom článku 10), konkrétne olovo a Legionella.

Príloha II

Časť A – Všeobecné ciele a programy monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu

Časť A prílohy II sa týka všeobecných povinností týkajúcich sa programov monitorovania a zostáva prevažne nezmenená; výnimku predstavuje nový odkaz na prevádzkové monitorovanie a súvisiaci parameter (zákal) Doplnil sa na základe odporúčania WHO, keďže prevádzkové monitorovanie každodenne rýchle informácie na zabezpečenie správneho fungovania úpravy.

Časť B – Frekvencie

Časť B prílohy II sa týka frekvencie monitorovania. Špecifikujú sa dve kategórie parametrov:

2.hlavné parametre (E. coli, spóry Clostridium perfringens a somatické kolifágy), ktoré sa musia monitorovať vždy vo frekvenciách určených v tabuľke v časti B a nemôžu byť predmetom posúdenia rizika pri zásobovaní vodou, a

3.všetky ostatné parametre, ktoré sa musia monitorovať vo frekvenciách určených v tabuľke v časti B, pokiaľ sa vykonáva posúdenie rizika pri zásobovaní vodou v súlade s časťou C tej istej prílohy.

Tabuľka v časti B týkajúca sa frekvencií sa zjednodušila a poznámka 3 (pod tabuľkou) sa vypustila, lebo sa stala zbytočnou.

Časť C – Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou

Prvé odseky časti C sa presunuli do nového článku 9 o „posúdení rizika pri zásobovaní vodou“. Zvyšný text (špecifikácie výnimky z frekvencie monitorovania pri uskutočnení posúdenia rizika pri zásobovaní vodou) tejto časti C začlenenej do smernice 98/83/ES zmenou z roku 2015 zostáva prevažne nezmenený okrem niekoľkých zmien, ktoré sa týkajú formálneho zosúladenia znenia so znením zvyšného textu smernice.

Časť D – Metódy a miesta odberu vzoriek

Táto časť, začlenená do smernice 98/83/ES zmenou z roku 2015, zostáva prevažne nezmenená.

Príloha III

Časť A – Mikrobiologické parametre so špecifikovanými analytickými metódami

Prvé dva odseky časti A sa vypúšťajú, lebo sa týkali možnosti zmeniť časť A prílohy III prostredníctvom regulačného postupu s kontrolou, a možnosť zmeniť prílohu III prostredníctvom delegovaných aktov je už stanovená v článkoch 18 a 19.

Zoznam metód pre mikrobiologické parametre je aktualizovaný na zohľadnenie nových mikrobiologických parametrov zaradených do časti A prílohy I.

Časť B – Chemické parametre, pre ktoré sú špecifikované výkonnostné charakteristiky

Táto časť sa aktualizovala zmenou smernice 98/83/ES v roku 2015. Vtedy boli začlenené dve tabuľky; jedna obsahovala špecifikácie, ktoré sa majú používať do konca roku 2019. Navrhuje sa vypustiť túto druhú tabuľku so špecifikáciami, ktoré sú platné len do konca roku 2019, a zachovať len prvú tabuľku.

Tabuľka so zoznamom špecifikácií pre chemické parametre bola takisto aktualizovaná s cieľom zohľadniť nový zoznam chemických parametrov stanovených v časti B prílohy I.

Príloha IV (nová)

Príloha IV je nová príloha, v ktorej sa uvádzajú informácie pre spotrebiteľov, ktoré musia byť dostupné online. Z dôvodov proporcionality budú musieť veľkí dodávatelia vody poskytovať určité ďalšie špecifické informácie vrátane ročných informácií o celkovej výkonnosti vodárenského systému z hľadiska účinnosti vrátane miery únikov a energetickej účinnosti. Predpokladá sa, že väčšia transparentnosť, ktorú prinesie zvýšenie informovanosti o tejto otázke, by mohla ovplyvniť dodávateľov vody aj orgány členských štátov, aby riešili otázku strát a únikov vody.

Pôvodné prílohy IV a V

Príloha IV sa týkala lehôt na transpozíciu pôvodnej smernice 80/778/EHS do vnútroštátnych právnych predpisov (takisto so zreteľom na pristúpenia jednotlivých členských štátov). Príloha V bola pôvodnou tabuľkou zhody medzi smernicou 80/778/EHS a smernicou 98/83/ES. Tieto prílohy už nie sú opodstatnené a vypustili sa.

Príloha V (nová)

Príloha V (nová) je štandardná príloha, v ktorej sa uvádza zrušená smernica a jej následné zmeny, ako aj dátumy ich transpozície a uplatňovania.

Príloha VI (nová)

Príloha VI je nová tabuľka zhody medzi smernicou 98/83/EHS a návrhom novej prepracovanej smernice.

ê 1998/83 (prispôsobené)

2017/0332 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu Ö o fungovaní Európskej únie Õ o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok Ö 192 ods. 1 Õ 130s ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 64 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 65 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

ò nový

(1)Smernica Rady 98/83/ES 66 bola opakovane podstatným spôsobom zmenená 67 . Vzhľadom na nové zmeny je v záujme prehľadnosti vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

ê 1998/83 odôvodnenie 1 (prispôsobené)

keďže je potrebné prispôsobiť smernicu Rady 80/778/EHS z 15. júla 1980 o kvalite vôd pre ľudskú spotrebu 68 vedeckému a technickému pokroku; keďže skúsenosti získané z vykonávania tejto smernice ukazujú, že je potrebné vytvoriť dostatočne pružný a transparentný právny rámec pre členské štáty, aby mohli odstrániť nedostatky a splniť normy; keďže túto smernicu treba znovu preskúmať na základe Zmluvy o Európskej únii a najmä zásady subsidiarity;

ê 1998/83 odôvodnenie 2 (prispôsobené)

keďže v súlade s článkom 3b zmluvy, ktorý určuje, že žiadne opatrenie spoločenstva nesmie ísť nad rámec toho, čo je potrebné pre dosiahnutie cieľov zmluvy, treba revidovať smernicu 80/778/EHS s cieľom zamerať sa na splnenie základných kvalitatívnych a zdravotných parametrov, ponechajúc členským štátom možnosť pridať ďalšie parametre, ak to budú považovať za vhodné;

ê 1998/83 odôvodnenie 3

keďže podľa zásady subsidiarity opatrenie spoločenstva musí podporovať a dopĺňať opatrenie príslušných orgánov v členských štátoch;

ê 1998/83 odôvodnenie 4

keďže podľa zásady subsidiarity prírodné a sociálno-ekonomické rozdiely medzi regiónmi únie vyžadujú, aby väčšina rozhodnutí o monitorovaní a analýze, ako aj opatrení, ktoré treba prijať s cieľom odstránenia nedostatkov, sa prijala na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni tak, aby tieto rozdiely nebránili pri vytváraní rámca zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení určených v tejto smernici;

ê 1998/83 odôvodnenie 5

keďže normy spoločenstva pre základné a preventívne kvalitatívne parametre pre vodu určenú pre ľudskú spotrebu súvisiace so zdravím sú potrebné, ak minimálne ciele kvality životného prostredia, ktoré treba dosiahnuť v spojení s inými opatreniami spoločenstva, majú byť definované tak, aby sa zachovalo a podporilo udržateľné používanie vody určenej pre ľudskú spotrebu;

ê 1998/83 odôvodnenie 6 (prispôsobené)

ð nový

(2)ð Smernicou 98/83/ES sa stanovuje právny rámec na ochranu ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej nezávadnosti a čistoty. Táto smernica by mala sledovať ten istý cieľ.  ï keďže, vzhľadom na význam kvality vody určenej na ľudskú spotrebu pre ľudské zdravie, Ö V záujme jeho dosiahnutia Õ treba na úrovni Ö Únie Õ spoločenstva určiť základné kvalitatívne normy ð minimálne požiadavky ï , ktoré musí spĺňať voda určená na tento účel. ð Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu neobsahovala žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v niektorých prípadoch predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby spĺňala uvedené minimálne požiadavky.  ï 

ê 1998/83 odôvodnenie 7

keďže je potrebné zahrnúť vodu používanú v potravinárskom priemysle, pokiaľ nemožno preukázať, že použitie tejto vody neovplyvňuje nezávadnosť hotového výrobku;

ê 1998/83 odôvodnenie 8

keďže, aby vodárne mohli splniť normy kvality pre pitnú vodu, treba používať vhodné opatrenia na ochranu vody s cieľom zabezpečiť zachovanie čistoty povrchovej a podzemnej vody; keďže ten istý cieľ možno dosiahnuť pomocou vhodných opatrení pre spracovanie vody, ktoré sa použijú pred dodávkou;

ê 1998/83 odôvodnenie 9 (prispôsobené)

keďže plnenie európskej politiky v oblasti vody predpokladá, že bude včas prijatá vhodná rámcová smernica o vode;

ê 1998/83 odôvodnenie 10 (prispôsobené)

ð nový

(3)Z predmetu rozsahu pôsobnosti tejto smernice treba vylúčiť prírodné minerálne a liečivé vody, nakoľko pretože pre tento typ vôd boli vytvorené zvláštne predpisy ð na tieto vody sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES 69 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES 70 . Smernica 2009/54/ES sa však zaoberá prírodnými minerálnymi vodami aj pramenitými vodami a z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vyňať len prírodné minerálne vody. V súlade s článkom 9 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2009/54/ES by pramenité vody mali spĺňať ustanovenia tejto smernice. V prípade vody určenej na ľudskú spotrebu plnenej do fliaš alebo nádob určených na predaj alebo používaných pri výrobe, príprave alebo spracovaní potravín by voda mala spĺňať ustanovenia tejto smernice až po miesto zhody (t. j. vodovodný kohútik) a následne by sa mala považovať za potravinu v súlade s článkom 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 71 ï 

ê 1998/83 odôvodnenie 11

keďže sú pre všetky parametre, priamo súvisiace so zdravotnými a inými parametrami, potrebné opatrenia, ak došlo k zhoršeniu kvality; a keďže tieto opatrenia by mali byť dôsledne koordinované s vykonávaním smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991, týkajúcej sa uvádzania výrobkov na ochranu rastlín na trh 72 a smernice 98/8/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocidných výrobkov na trh 73 ;

ò nový

(4)Na základe záverov európskej iniciatívy občanov o práve na vodu (Right2Water) 74 sa začala celoúnijná verejná konzultácia a v rámci programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) 75 sa vykonalo hodnotenie smernice 98/83/ES. Z uvedených činností vyplynulo, že niektoré ustanovenia smernice 98/83/ES treba aktualizovať. Zistilo sa, že v štyroch oblastiach existuje priestor na zlepšenie, konkrétne ide o zoznam parametrických hodnôt na základe kvality, obmedzené používanie prístupu založeného na riziku, nepresné ustanovenia o informáciách pre spotrebiteľov a rozdiely v systémoch schvaľovania materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Európska iniciatíva občanov o práve na vodu okrem toho zistila, že ďalším výrazným problémom je skutočnosť, že časť obyvateľstva, najmä marginalizované skupiny, nemá prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu, čo sa tiež rieši ako záväzok v rámci cieľa č. 6 týkajúceho sa udržateľného rozvoja v programe OSN do roku 2030. Posledným identifikovaným problémom je celkovo chýbajúce povedomie o únikoch vody spôsobených nedostatočnými investíciami do údržby a obnovy vodárenskej infraštruktúry, ako sa tiež uvádza v osobitnej správe Dvora audítorov o vodárenskej infraštruktúre 76 .

(5)Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu podrobne preskúmal zoznam parametrov a parametrických hodnôt stanovených v smernici 98/83/ES, aby zistil, či ho treba prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Z výsledkov tohto preskúmania 77 vyplýva, že by sa mali kontrolovať črevné patogény a Legionella, pridať by sa malo šesť chemických parametrov alebo skupín parametrov a preventívne by sa mali zvážiť referenčné hodnoty pre tri reprezentatívne zlúčeniny narúšajúce endokrinný systém. Na základe princípu predbežnej opatrnosti by sa v prípade troch z týchto nových parametrov mali stanoviť parametrické hodnoty, ktoré sú prísnejšie ako hodnoty, ktoré navrhuje WHO, avšak stále sú dosiahnuteľné. Pokiaľ ide o olovo, WHO uvádza, že koncentrácie by mali byť také nízke, ako sa len dá dosiahnuť, a hodnoty chrómu WHO ešte stále preveruje; preto by sa v prípade oboch parametrov malo uplatňovať desaťročné prechodné obdobie, kým sa hodnoty sprísnia.

(6)WHO tiež odporúča, aby sa prísnosť troch parametrických hodnôt znížila a aby sa päť parametrov zo zoznamu odstránilo. Tieto zmeny sa však nepovažujú za nevyhnutné, pretože prístup založený na riziku zavedený v smernici Komisie (EÚ) 2015/1787 78 umožňuje dodávateľom vody, aby určitý parameter odstránili zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú za určitých podmienok monitorovať. Technické úpravy na splnenie týchto parametrických hodnôt už existujú.

ê 1998/83 odôvodnenie 12

keďže je potrebné na dostatočne striktnej úrovni určiť hodnoty jednotlivých parametrov pre látky, ktoré sú dôležité na celom území spoločenstva, aby bolo možné splniť cieľ tejto smernice;

ê 1998/83 odôvodnenie 13

keďže hodnoty parametrov vychádzajú z existujúcich vedeckých poznatkov a bol zohľadnený tiež princíp preventívnych opatrení; keďže tieto hodnoty boli vybrané, aby sa zabezpečilo, že voda určená pre ľudskú spotrebu sa bude môcť bezpečne konzumovať počas celého života, a takto predstavovať vysokú úroveň ochrany zdravia;

ê 1998/83 odôvodnenie 14

keďže treba vytvoriť rovnováhu, aby sa zabránilo mikrobiologickým a chemickým rizikám; keďže za týmto účelom a s ohľadom na budúcu revíziu hodnôt parametrov, hodnoty parametrov platne aplikované pre vodu určenú na ľudskú spotrebu by mali vychádzať z aspektov verejného zdravia a z metódy posudzovania rizika;

ê 1998/83 odôvodnenie 15

keďže v súčasnosti neexistuje na úrovni spoločenstva dostatok dôkazov, o ktoré by sa mohli opierať parametrické hodnoty chemikálií, ktoré negatívne pôsobia na činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním,, no zároveň rastie obava o možný dopad účinkov látok škodlivých zdraviu na ľudí a život v prírode;

ê 1998/83 odôvodnenie 16

keďže normy v prílohe I vychádzajú predovšetkým zo „Usmernení pre kvalitu pitnej vody“ Svetovej zdravotníckej organizácie a zo stanoviska Vedeckého poradného výboru Komisie povereného skúmaním toxicity a ekotoxicity chemických zlúčenín;

ê 1998/83 odôvodnenie 17 (prispôsobené)

(7)Od členských štátov Ö by sa malo vyžadovať, aby Õ musia určiťli hodnoty ostatných doplňujúcich parametrov, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe I, ak je potrebné chrániť ľudské zdravie na ich územiach.

ê 1998/83 odôvodnenie 18 (prispôsobené)

keďže členské štáty môžu určiť hodnoty pre iné doplňujúce parametre nezahrnuté v prílohe I, ak ich považujú za potrebné pre zabezpečenie kvality výroby, distribúcie a kontroly vody určenej na ľudskú spotrebu;

ê 1998/83 odôvodnenie 19

keďže, ak členské štáty považujú za potrebné prijať prísnejšie normy než tie, ktoré sú uvedené v častiach A a B prílohy I, alebo normy pre ďalšie parametre nezahrnuté v prílohe I, ale nevyhnutné pre ochranu ľudského zdravia, musia tieto normy oznámiť Komisii;

ê 1998/83 odôvodnenie 20

keďže členské štáty sú pri zavádzaní alebo zachovávaní prísnejších ochranných opatrení povinné dodržiavať zásady a predpisy zmluvy, tak ako sú interpretované Súdnym dvorom;

ò nový

(8)Preventívne plánovanie zdravotnej bezpečnosti a prvky založené na riziku sa v smernici 98/83/ES brali do úvahy len v obmedzenej miere. Prvé prvky prístupu založeného na riziku sa zaviedli už v roku 2015 v smernici (EÚ) 2015/1787, ktorou sa zmenila smernica 98/83/ES, s cieľom povoliť členským štátom výnimku z programov monitorovania, ktoré vypracovali, pokiaľ vykonajú dôveryhodné posúdenia rizika, ktoré môžu byť založené na usmerneniach WHO týkajúcich sa kvality pitnej vody 79 . Tieto usmernenia, v ktorých sa stanovuje prístup nazývaný „plán bezpečnosti pitnej vody“, sú spolu s normou EN 15975-2 týkajúcou sa bezpečnosti zásobovania pitnou vodou medzinárodne uznávanými zásadami, na ktorých sa zakladá výroba, distribúcia, monitorovanie a analýza parametrov vody určenej na ľudskú spotrebu. Mali by sa prevziať aj do tejto smernice. Je vhodné zaviesť úplný prístup založený na riziku, a to naprieč celým zásobovacím reťazcom, od oblasti odberu po distribúciu až k vodovodnému kohútiku, aby sa zabezpečilo, že sa tieto zásady neobmedzia len na aspekty monitorovania, aby sa čas a zdroje sústredili na dôležité riziká a na nákladovo efektívne opatrenia prijaté na úrovni zdroja zásobovania a aby sa predišlo analýzam a úsiliu v irelevantných otázkach. Tento prístup by mal pozostávať z troch zložiek: po prvé, členský štát vyhodnotí riziká súvisiace s oblasťou odberu („posúdenie nebezpečnosti“) v súlade s usmerneniami WHO a príručkou k plánom bezpečnosti pitnej vody (Water Safety Plan Manual) 80 ; po druhé, dodávatelia vody majú možnosť prispôsobiť monitorovanie hlavným rizikám („posúdenie rizika pri zásobovaní vodou“) a po tretie, členský štát posúdi možné riziká súvisiace s domovými rozvodnými systémami (napr. Legionella alebo olovo) („posúdenie rizika domových rozvodov“). Tieto posúdenia by sa mali pravidelne preskúmať, okrem iného v reakcii na ohrozenia vyplývajúce z extrémnych výkyvov počasia súvisiacich so zmenou klímy, na zmeny činnosti človeka v oblasti odberu alebo v reakcii na incidenty súvisiace so zdrojom. Prístupom založeným na riziku sa zabezpečuje nepretržitá výmena informácií medzi príslušnými orgánmi a dodávateľmi vody.

(9)Posúdenie nebezpečnosti by sa malo zameriavať na zníženie požadovanej úrovne úpravy pri produkcii vody určenej na ľudskú spotrebu, napríklad znížením tlakov spôsobujúcich znečistenie vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu. Na tento účel by členské štáty mali identifikovať nebezpečenstvá a zdroje možného znečistenia spojené s týmito vodnými útvarmi a monitorovať znečisťujúce látky, ktoré identifikujú ako relevantné, napríklad na základe zistených nebezpečenstiev (napr. mikroplasty, dusičnany, pesticídy alebo lieky v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 81 ), z dôvodu ich prirodzenej prítomnosti v oblasti odberu vody (napr. arzén) alebo na základe informácií od dodávateľov vody (napr. náhle zvýšenie určitého parametra v surovej vode). Tieto parametre by sa mali použiť ako markery, vďaka ktorým príslušné orgány prijmú opatrenia na zníženie tlaku na vodné útvary, napríklad preventívne alebo zmierňujúce opatrenia (v prípade potreby vrátane výskumu na pochopenie vplyvov na zdravie), na ochranu týchto vodných útvarov a na riešenie zdrojov znečistenia v spolupráci s dodávateľmi vody a zúčastnenými stranami.

(10)Pokiaľ ide o posúdenie nebezpečnosti, v smernici 2000/60/ES sa vyžaduje, aby členské štáty určili vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, monitorovali ich a prijali potrebné opatrenia, aby nedošlo k zhoršeniu ich kvality s cieľom znížiť úroveň úpravy vody čistením, ktorá sa požaduje pri produkcii vody na ľudskú spotrebu. Aby nedošlo k zdvojeniu povinností, členské štáty by pri posúdení nebezpečnosti mali používať monitorovanie vykonávané podľa článkov 7 a 8 smernice 2000/60/ES a podľa prílohy V k uvedenej smernici, ako aj opatrenia, ktoré zahrnuli do svojich programov opatrení podľa článku 11 smernice 2000/60/ES.

ê 1998/83 odôvodnenie 21 (prispôsobené)

ð nový

(11)Parametrické hHodnoty parametrov Ö použité na posúdenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu Õ musia byť dodržané v mieste, kde je voda určená na ľudskú spotrebu sprístupnená príslušnému používateľovi. ð Kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu však môže ovplyvniť domový rozvodný systém. Podľa poznatkov WHO spôsobuje Legionella v Únii najväčšie zdravotné zaťaženie spomedzi všetkých patogénov prenášaných vodou. Prenáša sa vdýchnutím z rozvodov teplej vody, napríklad pri sprchovaní. Je teda evidentne naviazaná na domový rozvodný systém. Zavedenie jednostrannej povinnosti monitorovať tento patogén vo všetkých súkromných a verejných priestoroch by viedlo k neprimerane vysokým nákladom, a preto je na riešenie tohto problému vhodnejšie posúdenie rizika domových rozvodov. Okrem toho by sa pri posúdení rizika domových rozvodov mali vziať do úvahy aj možné riziká vyplývajúce z produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Súčasťou posúdenia rizika domových rozvodov by teda okrem iného malo byť monitorovanie prioritných priestorov, posúdenie rizika domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj overovanie parametrov stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu na základe ich vyhlásenia o parametroch v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 82 . Spolu s vyhlásením o parametroch treba dodať aj informácie uvedené v článkoch 31 a 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 83 . Členské štáty by na základe tohto posúdenia mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili okrem iného zavedenie náležitých kontrolných a riadiacich opatrení (napr. v prípade výskytu ohnísk choroby) v súlade s usmerneniami WHO 84 a aby migrácia zo stavebných výrobkov neohrozovala ľudské zdravie. Avšak bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 305/2011, platí, že ak majú tieto opatrenia za následok obmedzenie voľného pohybu produktov a materiálov v Únii, musia byť tieto obmedzenia riadne odôvodnené a striktne proporcionálne a nesmú spôsobovať svojvoľnú diskrimináciu či skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi. ï

ò nový

(12)Ustanoveniami smernice 98/83/ES o zabezpečení kvality úpravy, vybavenia a materiálov sa nepodarilo vyriešiť prekážky na vnútornom trhu, pokiaľ ide o voľný pohyb stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V platnosti sú stále vnútroštátne schválenia výrobkov, pričom požiadavky sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Pre výrobcov je preto ťažké a nákladné obchodovať so svojimi výrobkami v celej Únii. Odstránenie technických prekážok sa dá účinne dosiahnuť len stanovením harmonizovaných technických špecifikácií pre stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011. Uvedené nariadenie umožňuje vypracovanie európskych noriem na harmonizáciu metód posúdenia stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ako aj prahových úrovní a tried, ktoré sa majú stanoviť pre úroveň parametra podstatnej vlastnosti. Na tento účel bola do normalizačného pracovného programu na rok 2017 zaradená osobitná požiadavka na normalizáciu v oblasti hygieny a bezpečnosti produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 85 . Norma má byť vydaná do roku 2018. Uverejnenie tejto harmonizovanej normy v Úradnom vestníku Európskej únie zabezpečí racionálne prijímanie rozhodnutí, aby sa na trhu umiestnili alebo sprístupnili bezpečné stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V dôsledku toho by sa ustanovenia o vybavení a materiáli, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, mali vypustiť, čiastočne nahradiť ustanoveniami týkajúcimi sa posúdenia rizika domových rozvodov a doplniť príslušnými harmonizovanými normami podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011.

ê 1998/83 odôvodnenie 22

keďže kvalita vody určenej na ľudskú spotrebu môže byť ovplyvnená domácim distribučným systémom; a keďže sa uznáva, že za domáci distribučný systém ani jeho údržba nemôžu byť zodpovedné členské štáty;

ê 1998/83 odôvodnenie 23 (prispôsobené)

ð nový

(13)Každý členský štát by mal Ö zabezpečiť, aby boli vytvorené Õ vytvoriť monitorovacie programy monitorovania s cieľom kontrolovať, či voda určená na ľudskú spotrebu spĺňa požiadavky tejto smernice.; keďže tieto monitorovacie programy musia uspokojovať miestne potreby a spĺňať minimálne požiadavky na monitorovanie určené v tejto smernici; ð Monitorovanie na účely tejto smernice väčšinou vykonávajú dodávatelia vody. Dodávateľom vody by sa mala udeliť väčšia flexibilita, pokiaľ ide o parametre, ktoré monitorujú na účely posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. Ak sa určitý parameter nezistí, dodávatelia vody by mali mať možnosť znížiť frekvenciu monitorovania alebo monitorovanie daného parametra úplne zastaviť. Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou by sa malo uplatňovať na väčšinu parametrov. Základný zoznam parametrov by sa však mal stále monitorovať s istou minimálnou frekvenciou. Táto smernica v zásade obsahuje ustanovenia o frekvencii monitorovania na účely kontrol súladu a iba obmedzené ustanovenia o monitorovaní na prevádzkové účely. Na zabezpečenie správneho fungovania úpravy vody môže byť nevyhnutné dodatočné monitorovanie na prevádzkové účely, ktoré sa ponecháva na voľné uváženie dodávateľov vody. Z tohto hľadiska sa dodávatelia vody môžu odvolať na usmernenia WHO a príručku k plánom bezpečnosti pitnej vody. ï 

ò nový

(14)Prístup založený na riziku by postupne mali uplatňovať všetci dodávatelia vody vrátane malých dodávateľov vody, keďže hodnotenie smernice 98/83/ES ukázalo, že v jej vykonávaní týmito dodávateľmi sú nedostatky, niekedy z dôvodu nákladov na uskutočňovanie nepotrebného monitorovania. Pri uplatňovaní prístupu založeného na riziku by sa mali zohľadniť bezpečnostné otázky.

ê 1998/83 odôvodnenie 24

keďže metódy použité na analýzu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu musia byť také, aby zabezpečili spoľahlivosť a porovnateľnosť dosiahnutých výsledkov;

ê 1998/83 odôvodnenie 25 (prispôsobené)

ð nový

(15)V prípade nezhody s normami uloženými touto smernicou príslušný členský štát musí ð okamžite ï preskúmať príčinu a zabezpečiť, aby sa čo najskôr prijalo nápravné opatrenie nevyhnutné pre na obnovu kvality vody. Ö V prípade, že dodávka vody predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, mala by sa dodávka takejto vody zakázať alebo by sa malo obmedziť jej používanie.  Õ ð Okrem toho je dôležité objasniť, že nesplnenie minimálnych požiadaviek na hodnoty týkajúce sa mikrobiologických a chemických parametrov by mali členské štáty automaticky považovať za potenciálnu hrozbu pre ľudské zdravie.  ï Ö V prípade, že na obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu je potrebné nápravné opatrenie, v súlade s článkom 191 ods. 2 zmluvy, malo by sa uprednostniť opatrenie, ktorým sa odstráni problém pri zdroji. Õ 

ê 1998/83 odôvodnenie 26 (prispôsobené)

keďže je dôležité zabrániť tomu, aby kontaminovaná voda spôsobila možné ohrozenie ľudského zdravia; keďže dodávky takejto vody musia byť zakázané alebo jej použitie obmedzené;

ê 1998/83 odôvodnenie 27

keďže v prípade nezhody s parametrom, ktorý má indikačnú funkciu, musí príslušný členský štát zvážiť, či táto nezhoda nepredstavuje riziko pre ľudské zdravie; keďže musí prijať nápravné opatrenie s cieľom obnoviť kvalitu vody, ak je to nevyhnutné pre ochranu ľudského zdravia;

ê 1998/83 odôvodnenie 28 (prispôsobené)

keďže, ak toto nápravné opatrenie je nevyhnutné pre obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu podľa článku 130r ods. 2 zmluvy, treba uprednostniť opatrenie, ktoré odstráni problém pri zdroji;

ê 1998/83 odôvodnenie 29

ð nový

(16)Členské štáty by ð už nemali ï mali byť oprávnené udeliťposkytnúť – za istých podmienok – odchýlkyvýnimky z tejto smernice;. ð Pôvodne bolo úlohou výnimiek umožniť členským štátom až deväťročné obdobie na vyriešenie nesúladu s parametrickou hodnotou. Ukázalo sa, že členské štáty i Komisiu tento postup zaťažuje. V niektorých prípadoch dokonca viedol k oneskoreniam pri prijímaní nápravných opatrení, pretože možnosť výnimky sa považovala za prechodné obdobie. Preto by sa ustanovenie o výnimkách malo vypustiť. Pri prekročení parametrických hodnôt by sa ustanovenia o nápravných opatreniach mali z dôvodu ochrany ľudského zdravia uplatňovať okamžite bez možnosti udelenia výnimky z parametrickej hodnoty. Výnimky udelené členskými štátmi podľa článku 9 smernice 98/83/ES, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice stále platné, by sa mali naďalej uplatňovať až do skončenia danej výnimky, no nemali by sa predlžovať.  ï keďže je potrebné vytvoriť vhodný rámec pre tieto výnimky, ktoré však nesmú predstavovať potenciálnu hrozbu pre ľudské zdravie, a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nie je možné zachovať inými primeranými prostriedkami;

ò nový

(17)Komisia v odpovedi na európsku iniciatívu občanov o práve na vodu „Right2Water“ v roku 2014 86 vyzvala členské štáty, aby všetkým občanom zabezpečili prístup k minimálnej dodávke vody v súlade s odporúčaniami WHO. Zaviazala sa tiež, že bude „prostredníctvom politík životného prostredia“ pokračovať v „zlepšovaní prístupu k bezpečnej pitnej vode […] pre všetkých obyvateľov 87 . Je to v súlade s cieľom OSN č. 6 týkajúcim sa udržateľného rozvoja a s ním súvisiacim zámerom „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých“. Pojem spravodlivého prístupu sa vzťahuje na širokú škálu aspektov, ako sú dostupnosť (napríklad z geografických dôvodov, z dôvodov chýbajúcej infraštruktúry alebo osobitnej situácie niektorých častí obyvateľstva), kvalita, prijateľnosť alebo cenová dostupnosť. Pokiaľ ide o cenovú dostupnosť vody, treba pripomenúť, že pri stanovovaní sadzieb za vodu v súlade so zásadou úhrady nákladov stanovenou v smernici 2000/60/ES môžu členské štáty prihliadať na rozdiely v ekonomických a sociálnych rozdieloch obyvateľstva, a teda schváliť sociálne sadzby alebo prijať opatrenia na ochranu obyvateľstva znevýhodneného zo sociálno-ekonomického hľadiska. Táto smernica sa zaoberá najmä aspektmi prístupu k vode súvisiacimi s kvalitou a dostupnosťou. S cieľom riešiť tieto aspekty v rámci reakcie na európsku iniciatívu občanov a prispieť k plneniu zásady 20 Európskeho piliera sociálnych práv 88 , ktorou je, že „každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody“, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby sa problematikou prístupu k vode zaoberali na vnútroštátnej úrovni a mali pritom istú mieru voľného uváženia, pokiaľ ide o presný druh opatrení, ktoré sa majú vykonať. Možno to uskutočniť pomocou akcií zameraných okrem iného na zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých, napríklad prístupom zdarma k pitným fontánkam v mestách, ako aj propagovaním používania takejto vody tým, že sa bude podporovať jej dodávanie zdarma do verejných budov a reštaurácií.

(18)Európsky parlament vo svojom uznesení k „ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water 89 “ konštatuje, „že členské štáty by mali osobitnú pozornosť venovať potrebám zraniteľných skupín spoločnosti 90 . Osobitná situácia menšinových kultúr, ako sú Rómovia, Sinti, Travelleri, Kalé, Gens du voyage atď., či už ide o usadené skupiny alebo nie, najmä fakt, že nemajú prístup k pitnej vode, sa uznáva aj v správe Komisie o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov 91 a v odporúčaní Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch 92 . Vzhľadom na tento všeobecný kontext je vhodné, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby tieto skupiny mali prístup k vode. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov definovať tieto skupiny, by medzi ne mali patriť aspoň utečenci, kočovné komunity, bezdomovci a menšinové kultúry, ako sú Rómovia, Sinti, Travelleri, Kalé, Gens du voyage atď., či už ide o usadené skupiny alebo nie. K takýmto opatreniam, ktoré sa ponechávajú na zhodnotenie členským štátom, môže patriť napríklad poskytovanie alternatívnych spôsobov dodávky (individuálne úpravovne vody), poskytovanie vody v cisternách (nákladné a cisternové vozidlá) a zabezpečenie potrebnej infraštruktúry pre tábory.

ê 1998/83 odôvodnenie 30

keďže, nakoľko príprava alebo distribúcia vody určenej na ľudskú spotrebu môže zahŕňať použitie určitých látok alebo materiálov, sú potrebné predpisy upravujúce použitie týchto látok a materiálov, aby sa zabránilo ich možným škodlivým účinkom na ľudské zdravie;

ê 1998/83 odôvodnenie 31

keďže vedecký a technický pokrok môže vyžadovať rýchle prispôsobenie technických požiadaviek určených v prílohách II a III; a keďže, aby sa uľahčilo použitie opatrení potrebných pre tento účel, je potrebné zabezpečiť postup, na základe ktorého Komisia môže schvaľovať takéto prispôsobenia s pomocou výboru zloženého zo zástupcov členských štátov;

ê 1998/83 odôvodnenie 32

keďže spotrebitelia by mali byť dostatočne a vhodne informovaní o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, o všetkých výnimkách poskytnutých členskými štátmi a o všetkých nápravných opatreniach prijatých príslušnými orgánmi; a keďže treba vziať do úvahy technické aj štatistické potreby Komisie, i práva jednotlivcov na dostatočné informácie o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu;

ê 1998/83 odôvodnenie 33

keďže v mimoriadnych prípadoch a pre geograficky vymedzené oblasti môže byť potrebné poskytnúť členským štátom dlhšiu lehotu pre splnenie niektorých ustanovení tejto smernice;

ê 1998/83 odôvodnenie 34 (prispôsobené)

keďže táto smernica by nemala ovplyvniť povinnosti členských štátov súvisiace s lehotou jej transpozície do vnútroštátneho práva alebo jej používaním, uvedeným v prílohe IV,

ò nový

(19)V 7. environmentálnom akčnom programe do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ 93 sa požaduje, aby verejnosť mala na vnútroštátnej úrovni prístup k jasným informáciám o životnom prostredí. V smernici 98/83/ES sa stanovuje len pasívny prístup k informáciám, čo znamená, že stačilo, aby členské štáty zabezpečili dostupnosť týchto informácií. Takéto ustanovenia by sa preto mali nahradiť, aby sa zabezpečilo, že aktualizované informácie budú ľahko dostupné napríklad na webovej stránke a odkaz na ňu by sa mal aktívne šíriť. Aktualizované informácie by mali obsahovať nielen výsledky programov monitorovania, ale aj dodatočné informácie, ktoré môžu byť pre verejnosť užitočné, napríklad informácie o ukazovateľoch (železo, tvrdosť, minerály atď.), ktoré majú často vplyv na to, ako odberatelia vnímajú vodu z vodovodu. Na tento účel by sa preto indikačné parametre zo smernice 98/83/ES, ktoré neposkytovali informácie týkajúce sa zdravia, mali nahradiť online informáciami o týchto parametroch. V prípade veľmi veľkých dodávateľov vody by mali byť dostupné online aj dodatočné informácie týkajúce sa okrem iného energetickej efektívnosti, riadenia, správy, štruktúry nákladov a uplatnenej úpravy. Predpokladá sa, že lepšia informovanosť odberateľov a väčšia transparentnosť prispejú k zvýšeniu dôvery občanov k vode, ktorá sa im dodáva. To by malo zasa viesť k zvýšenému používaniu vody z vodovodu a tým aj menšej tvorbe plastového odpadu a emisií skleníkových plynov, a mať pozitívny vplyv na zmiernenie zmeny klímy a životné prostredie ako celok.

(20)Z tých istých dôvodov a s cieľom zvýšiť povedomie o dôsledkoch spotreby vody by odberatelia mali dostať (napríklad na faktúre alebo pomocou inteligentných aplikácií) aj informácie o objeme spotrebovanej vody, o štruktúre nákladov, o ktoré sa opierajú sadzby, ktoré účtuje dodávateľ vody, vrátane variabilných a fixných nákladov, ako aj o cene za liter vody určenej na ľudskú spotrebu, čím sa umožní porovnanie s cenami vody vo fľašiach.

/21)Zásady, ktoré sa majú brať do úvahy pri stanovovaní sadzieb za vodu, najmä úhrada nákladov za vodárenské služby a zásada „znečisťovateľ platí“, sa stanovujú v smernici 2000/60/ES. Finančná udržateľnosť poskytovania vodárenských služieb však nie je vždy zaručená a niekedy sa prejaví nedostatočným investovaním do údržby vodárenskej infraštruktúry. Miera únikov vody, najmä v dôsledku takýchto nedostatočných investícií, je vďaka zlepšeniu monitorovacích techník čoraz zjavnejšia, preto by sa na úrovni Únie malo podporovať znižovanie strát vody na zlepšenie efektívnosti vodárenskej infraštruktúry. V súlade so zásadou subsidiarity by sa tento problém by sa mal riešiť väčšou transparentnosťou a lepšou informovanosťou odberateľov o miere únikov vody a energetickej efektívnosti.

(22)Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES 94 je zaručiť v členských štátoch právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v súlade s Aarhuským dohovorom. Zahŕňa širšie povinnosti týkajúce sa sprístupnenia informácií o životnom prostredí na požiadanie a aktívneho šírenia takýchto informácií. Aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES 95 má široký rozsah pôsobnosti a pokrýva zdieľanie priestorových informácií vrátane súborov s údajmi o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby sa uvedené smernice dopĺňali ustanoveniami tejto smernice týkajúcimi sa prístupu k informáciám a opatrení o zdieľaní údajov a nevytváral sa osobitný právny režim. Preto by smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES nemali byť dotknuté ustanoveniami tejto smernice o informáciách pre verejnosť a o informáciách o monitorovaní vykonávania.

(23)V smernici 98/83/ES sa pre malých dodávateľov vody neurčovali povinnosti týkajúce sa podávania správ. Na nápravu tohto stavu a s cieľom vyhovieť potrebe informácií o vykonávaní a dodržiavaní súladu by sa preto mal zaviesť nový systém, v ktorom by sa od členských štátov požadovalo zriadiť, aktualizovať a sprístupniť Komisii a Európskej environmentálnej agentúre súbory iba s relevantnými údajmi, ako napríklad o prekročení parametrických hodnôt a o incidentoch určitého významu. Zabezpečilo by sa tým čo najväčšie obmedzenie administratívneho zaťaženia všetkých subjektov. Na zabezpečenie riadnej infraštruktúry pre verejný prístup, nahlasovanie a zdieľanie údajov medzi verejnými orgánmi by členské štáty mali pri špecifikáciách údajov vychádzať zo smernice 2007/2/ES a jej vykonávacích aktov.

(24)Údaje, ktoré nahlasujú členské štáty, sú dôležité nielen na účely kontroly súladu, ale Komisii umožňujú aj monitorovať a hodnotiť schopnosť právnych predpisov napĺňať svoje ciele, čo poslúži ako základ pre ďalšie hodnotenie právnych predpisov v súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 96 . V tomto kontexte sú potrebné relevantné údaje, ktoré umožnia lepšie posúdiť efektívnosť, účinnosť, relevantnosť a pridanú hodnotu smernice na úrovni EÚ, a teda aj potrebu zabezpečiť vhodné mechanizmy podávania správ, ktoré môžu slúžiť aj ako ukazovatele v budúcich hodnoteniach tejto smernice.

(25)Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by Komisia mala smernicu vyhodnotiť v rámci určitého obdobia po dátume stanovenom na jej transpozíciu. Toto hodnotenie by malo vychádzať zo skúseností a údajov získaných a zozbieraných počas vykonávania smernice, z relevantných vedeckých, analytických, epidemiologických údajov, ako aj zo všetkých dostupných odporúčaní WHO.

(26)Táto smernica dodržiava základné práva a zásady uznané Chartou základných práv a Európskej únie. Usiluje sa najmä podporovať zásady týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, prístupu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov.

(27)Ako už Súdny dvor viackrát vyhlásil, zásadné vylúčenie možnosti, aby sa povinnosti, ktorú smernica stanovuje, mohli dovolávať dotknuté osoby, by nebolo v súlade so záväzným charakterom, ktorý článok 288 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie priznáva smernici. Tento aspekt platí predovšetkým pre smernicu, ktorej cieľom je chrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu. Preto v súlade s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia 97 by mala mať zainteresovaná verejnosť prístup k spravodlivosti s cieľom prispievať k ochrane práva na život v prostredí, ktoré je primerané pre zdravie a blaho človeka. Okrem toho v prípade, keď rovnaké nezákonné praktiky týkajúce sa porušenia práv udelených touto smernicou poškodzujú veľký počet osôb, tieto osoby by mali mať možnosť využiť mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov, ak takéto mechanizmy členské štáty vytvorili v súlade s odporúčaním Komisie 2013/396/EÚ 98 .

(28)S cieľom prispôsobiť túto smernicu vedeckému a technickému pokroku alebo špecifikovať požiadavky na monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti a posúdenia rizika domových rozvodov by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať právomoc zmeniť prílohy I až IV k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Najmä s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom členských štátov, a ich odborníci majú systematický prístup na stretnutia odborných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Okrem toho splnomocnenie stanovené v časti C poznámke 10 prílohy I k smernici 98/83/ES na stanovenie frekvencií a metód monitorovania rádioaktívnych látok sa z dôvodu prijatia smernice Rady 2013/51/Euratom 99 stalo bezpredmetným, a preto by sa malo vypustiť. Splnomocnenie stanovené v druhom pododseku časti A prílohy III k smernici 98/83/ES týkajúce sa zmien smernice už nie je potrebné a malo by sa vypustiť.

(29)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci na prijatie formátu a spôsobu prezentácie informácií o vode určenej na ľudskú spotrebu, ktoré sa majú poskytnúť všetkým odberateľom, ako aj na prijatie formátu a spôsobu prezentácie informácií o vykonávaní tejto smernice, ktoré majú poskytovať členské štáty a ktoré má zhromažďovať Európska environmentálna agentúra. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 100 .

(30)Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES 101 , by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie ustanovení tejto smernice a zabezpečiť uplatňovanie týchto sankcií. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(31)V smernici 2013/51/Euratom sa stanovujú osobitné pravidlá na monitorovanie rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Preto by sa v tejto smernici nemali stanovovať parametrické hodnoty týkajúce sa rádioaktivity.

(32)Keďže cieľ tejto smernice, t. j. ochranu ľudského zdravia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť len na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(34)Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt uvedených v časti B prílohy V na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva,

ê 1998/83 (prispôsobené)

ð nový

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľ

1.Táto smernica sa vzťahuje na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu.

2.Cieľom tejto smernice je ochrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej nezávadnosti a čistoty.

Článok 2

DefinícieVymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.„voda určená na ľudskú spotrebu“ je znamená: a) všetka voda v jej pôvodnom stave alebo po spracovaní, určenú na pitie, varenie, prípravu po úprave, ktorá je určená na pitie, varenie, prípravu ð či výrobu ï potravín alebo iné domáce účely ð vo verejných aj súkromných priestoroch ï, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z distribučnej rozvodnej siete, Ö dodaná Õ z cisterny alebo ð , v prípade pramenitých vôd, ï vo fľašiach či nádobách .;

b)    všetku vodu používanú v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu, pokiaľ sa príslušné vnútroštátne orgány Is this a material change? In that case, it should reflected in the recitals?] nepresvedčia, že kvalita vody nemôže ovplyvniť nezávadnosť potravín v ich konečnej podobe;

2.„domáci distribučný systém“ znamená potrubia, armatúry a zariadenia nainštalované medzi kohútikmi, ktoré bežne slúžia pre ľudskú spotrebu a distribučnú sieť, ale iba ak za ne nie je zodpovedný dodávateľ vody z titulu svojej funkcie dodávateľa vody podľa platného vnútroštátneho právneho predpisu; Ö domový rozvodný systém sú potrubia, armatúry a zariadenia nainštalované medzi vodovodnými kohútikmi bežne slúžiacimi na ľudskú spotrebu, Õ ð vo verejných aj súkromných priestoroch, ï Ö a rozvodná sieť, no iba v prípadoch, keď dodávateľ vody nie je za ne zodpovedný z titulu funkcie dodávateľa vody podľa platného vnútroštátneho práva Õ.

ò nový

3.„dodávateľ vody“ je subjekt, ktorý denne dodáva v priemere aspoň 10 m3 vody určenej na ľudskú spotrebu;

4.„malý dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva menej ako 500 m3 vody alebo zásobuje vodou menej ako 5 000 osôb;

5.„veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 500 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 5 000 osôb;

6.„veľmi veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 5 000 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 50 000 osôb;

7.„prioritné priestory“ sú veľké priestory s veľkým množstvom používateľov, ktorí sú potenciálne vystavení rizikám spojeným s vodou, ako napríklad nemocnice, zdravotnícke zariadenia, ubytovacie zariadenia, nápravné zariadenia a kempingy tak, ako ich vymedzujú členské štáty;

8.„zraniteľné a marginalizované skupiny“ sú osoby izolované od spoločnosti v dôsledku diskriminácie alebo chýbajúceho prístupu k právam, zdrojom či príležitostiam a ktoré sú v porovnaní so zvyškom spoločnosti vystavené rôznym možným rizikám súvisiacim so zdravím, bezpečnosťou, nedostatočným vzdelaním, účasťou na škodlivých praktikách alebo iným rizikám.

ê 1998/83 (prispôsobené)

Článok 3

Výnimky

1.Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)prírodné minerálne vody uznané ako také Ö zodpovedným orgánom v zmysle Õ príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, v súlade so smernicou Rady 80/777/EHS z 15. júla 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa využívania a predaja prírodných minerálnych vôd 102  smernice 2009/54/ES;

ê 1998/83

b)liečivé vody v zmysle smernice Rady 65/65/EHS z 26. januára 1965 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení týkajúcich sa zdravotníckych výrobkov 103 ; smernice 2001/83/ES.

ê 1998/83

2.Členské štáty môžu oslobodiť od ustanovení tejto smernice:

a)vodu určenú výlučne na tie účely, u ktorých sa príslušné orgány presvedčia v prípade ktorých sa príslušné orgány presvedčili o tom, že kvalita vody nemá žiaden priamy ani nepriamy účinok na zdravie príslušných spotrebiteľov;

b)vodu určenú pre na ľudskú spotrebu z individuálneho zdroja, poskytujúceho v priemere menej ako 10 m3 za deň alebo slúžiaceho menej ako 50 osobám, pokiaľ voda nie je dodávaná v rámci obchodnej alebo verejnej činnosti.

3.Členské štáty, ktoré uplatnia výnimky uvedené v odseku 2 písm. b), zabezpečia, aby obyvateľstvo, ktorého sa to týka, bolo s tým oboznámené aj so všetkými opatreniami a pochopilo škodlivé vplyvy na zdravie vyplývajúce zo znečistenia bolo oboznámené jednak o tejto skutočnosti a jednak o všetkých opatreniach, ktoré možno prijať na ochranu zdravia ľudí pred škodlivými dôsledkami kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu. Okrem toho dostane obyvateľstvo, ktorého sa to týka, ihneď vhodné poučenie, pokiaľ je zjavné, že kvalita takejto vody môže predstavovať hrozbu pre ľudské zdravie, pokiaľ existuje zjavné riziko potenciálnej hrozby pre ľudské zdravie vyplývajúce z kvality takejto vody.

ê 1998/83 (prispôsobené)

ð nový

Článok 4

Všeobecné povinnosti

1.Bez toho, aby by boli dotknuté ich povinnosti vyplývajúce z iných ustanovení spoločenstva Ö Únie Õ, členské štáty prijmú opatrenia potrebné pre na zabezpečenie nezávadnosti a čistoty vody určenej na ľudskú spotrebu. Na účely minimálnych požiadaviek tejto smernice je voda určená na ľudskú spotrebu bude nezávadná a čistá, ak Ö vyhovuje všetkým týmto požiadavkám Õ :

a)neobsahuje žiadne mikroorganizmy, a parazity, ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a

b)spĺňa minimálne požiadavky určené v častiach A a B prílohy I stanovené v častiach A a B prílohy I;

a ak, v súlade s relevantnými ustanoveniami článkov 5 až 8 a 10 a v súlade so zmluvou,

c)členské štáty Ö prijali Õ prijmú všetky ďalšie nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu spĺňala Ö spĺňať Õ požiadavky ð stanovené v článkoch 5 až 12 ï tejto smernice.

2.Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté s cieľom vykonávania tejto smernice, za žiadnych okolností neviedli, priamo alebo nepriamo, k zhoršeniu súčasnej kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, pokiaľ to je dôležité pre ochranu ľudského zdravia, alebo k zvýšeniu znečistenia kontaminácie vôd používaných na výrobu pitnej vody ð určenej na ľudskú spotrebu ï.

Článok 5

Normy kvality

1.Členské štáty určia hodnoty parametrov uvedených pre parametre v prílohe I , použiteľné platné pre vodu určenú na ľudskú spotrebu Ö hodnoty, ktoré nesmú byť menej prísne ako hodnoty uvedené v danej prílohe Õ .

2.    Hodnoty určené v súlade s odsekom 1 nesmú byť menej prísne ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe I. Pokiaľ ide o parametre uvedené v časti C prílohy I, hodnoty treba stanoviť iba pre monitorovacie účely a s cieľom plnenia povinností uložených v článku 8.

2.3.    Členský štát určí hodnoty ďalších parametrov, nezahrnutých v prílohe I, ak si to vyžiada ochrana ľudského zdravia na ich území alebo jeho časti.ak je to nutné z dôvodu ochrany zdravia ľudí na jeho území alebo časti jeho územia. Určené hodnoty by mali Ö musia Õ spĺňať aspoň požiadavky článku 4 ods. 1 písm. a).

Článok 6

Miesto zhody

1.Hodnoty parametrov určené v súlade s článkom 5 ð pre parametre uvedené v častiach A a B prílohy I ï budú splnené musia byť dodržané:

a)v prípade vody dodávanej z rozvodnej distribučnej siete v priestoroch alebo v objekte na mieste,v rámci priestorov alebo budovy, kde vyteká z vodovodných kohútikov bežne slúžiacich pre na ľudskú spotrebu;

b)v prípade vody dodávanej z cisterny na mieste, kde vyteká z cisterny;

c) v prípade ð pramenitých vôd ï vody plnenej do fliaš alebo nádob určených na predaj v mieste, kde je voda plnená sa voda plní do fliaš alebo nádob;.; 

d) v prípade vody používanej v potravinárskych podnikoch na mieste, kde sa voda používa v podniku.

2.    V prípade vody, na ktorú sa vzťahuje odsek 1 písm. a), ak možno dokázať, že nezhodu s parametrickými hodnotami určenými podľa článku 5 spôsobil domáci distribučný systém alebo jeho údržba, s výnimkou priestorov a budov, kde je voda dodávaná verejnosti, napr. v školách, nemocniciach a reštauráciách, sa predpokladá, že členské štáty si v zmysle tohto článku a článkov 4 a 8 ods. 2 splnili svoje povinnosti.

3.    Ak platí odsek 2 a existuje riziko, že voda zahrnutá v odseku 1 písm. a) nesplní parametrické hodnoty určené v súlade s článkom 5, členské štáty napriek tomu zabezpečia, aby:

a)boli prijaté vhodné opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika nesplnenia týchto parametrických hodnôt, napr. upozornením vlastníkov majetku na možné nápravné opatrenia, ktoré by mohli prijať, a/alebo

boli prijaté iné opatrenia, napr. vhodné spracovateľské techniky, ktoré zabezpečia zmenu typu alebo vlastností vody pred jej dodávkou, aby sa znížilo alebo odstránilo riziko, že voda po dodávke nebude spĺňať parametrické hodnoty;

a

b)príslušní spotrebitelia boli riadne informovaní a upozornení na všetky možné ďalšie nápravné opatrenia, ktoré by mali prijať.

ò nový

Článok 7

Prístup založený na riziku v oblasti zdravotnej bezpečnosti vody

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa na dodávky, úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu uplatňoval prístup založený na riziku, ktorý pozostáva z týchto krokov:

a)v prípade vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu sa uskutoční posúdenie nebezpečnosti v súlade s článkom 8;

b)v prípade vody dodávanej dodávateľom uskutoční dodávateľ vody posúdenie rizika pri zásobovaní vodou na účely monitorovania kvality ním dodávanej vody v súlade s článkom 9 a časťou C prílohy II;

c)v prípade domových rozvodov sa uskutoční posúdenie rizika v súlade s článkom 10.

2.Posúdenie nebezpečnosti sa uskutoční najneskôr [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie sa preskúma každé 3 roky a v prípade potreby sa aktualizuje.

3.Veľmi veľkí dodávatelia vody a veľkí dodávatelia vody vykonajú posúdenie rizika pri zásobovaní vodou najneskôr [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] a malí dodávatelia vody najneskôr [6 rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie sa preskúma pravidelne aspoň raz za 6 rokov a v prípade potreby sa aktualizuje.

4.Posúdenie rizika domových rozvodov sa uskutoční najneskôr [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie sa preskúma sa každé 3 roky a v prípade potreby sa aktualizuje.

Článok 8

Posúdenie nebezpečnosti v prípade vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu

1.Bez toho, aby boli dotknuté články 6 a 7 smernice 2000/60/ES, členské štáty zabezpečia, aby sa uskutočnilo posúdenie nebezpečnosti vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré poskytujú v priemere viac ako 10 m3 vody za deň. Posúdenie nebezpečnosti obsahuje:

a)identifikáciu a georeferenčné údaje všetkých miest odberu z vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti;

b)zmapovanie ochranných pásiem v prípade, že dané pásma boli zriadené na základe článku 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES, a chránených oblastí uvedených v článku 6 danej smernice;

c)identifikáciu nebezpečenstva a potenciálnych zdrojov kontaminácie v prípade vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. Na tento účel môžu členské štáty použiť posúdenie vplyvov ľudskej činnosti uskutočnené podľa článku 5 smernice 2000/60/ES a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici;

d)pravidelné monitorovanie vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti, z hľadiska prítomnosti relevantných znečisťujúcich látok vybraných z týchto zoznamov:

i)parametre uvedené v častiach A a B prílohy I k tejto smernici;

ii)látky znečisťujúce podzemné vody uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES 104 a znečisťujúce látky a ukazovatele znečistenia, v prípade ktorých členské štáty stanovili prahové hodnoty podľa prílohy II k danej smernici;

iii)prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES 105 ;

iv)iné relevantné znečisťujúce látky, napríklad mikroplasty, alebo špecifické znečisťujúce látky povodia, ktoré členské štáty stanovili na základe posúdenia vplyvov ľudskej činnosti uskutočneného podľa článku 5 smernice 2000/60/ES, a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici.

Členské štáty si z bodov i) až iv) vyberú parametre, látky alebo znečisťujúce látky, ktoré na základe nebezpečenstva identifikovaného v písmene c) alebo na základe informácií poskytnutých dodávateľmi vody podľa odseku 2 považujú za relevantné na účely monitorovania.

Pravidelné monitorovanie môžu členské štáty uskutočňovať aj na základe iných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa monitorovania.

2.Dodávatelia vody, ktorí monitorujú surovú vodu na účely prevádzkového monitorovania, sú povinní informovať príslušné orgány o trendoch a neobvyklých koncentráciách monitorovaných parametrov, látok alebo znečisťujúcich látok.

3.Členské štáty informujú dodávateľov vody používajúcich vodný útvar, na ktorý sa vzťahuje posúdenie, o výsledkoch monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) a na základe týchto výsledkov monitorovania môžu:

a)požiadať dodávateľov vody o uskutočnenie ďalšieho monitorovania alebo o úpravu niektorých parametrov;

b)povoliť dodávateľom vody znížiť frekvenciu monitorovania niektorých parametrov bez toho, aby boli povinní uskutočniť posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, pokiaľ nejde o hlavné parametre v zmysle časti B bodu 1 prílohy II a pokiaľ je nepravdepodobné, že by faktor, ktorý možno dôvodne očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody.

4.V prípadoch, keď sa dodávateľovi vody povolí znížiť frekvenciu monitorovania v zmysle odseku 2 písm. b), členské štáty dané parametre naďalej pravidelnej monitorujú vo vodnom útvare, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti.

5.Na základe informácií zhromaždených podľa odsekov 1 a 2 a podľa smernice 2000/60/ES členské štáty prijmú v spolupráci s dodávateľmi vody a inými zainteresovanými subjektmi tieto opatrenia alebo zabezpečia, aby tieto opatrenia prijali dodávatelia vody:

a)preventívne opatrenia na zníženie potrebnej miery úpravy a zabezpečenie kvality vody vrátane opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 písm. d) smernice 2000/60/ES;

b)zmierňujúce opatrenia, ktoré sa na základe monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) považujú za potrebné na identifikáciu a odstránenie zdroja kontaminácie.

Členské štáty každé takéto opatrenie pravidelne preskúmavajú.

Článok 9

Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou

1.Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia vody uskutočnili posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, pričom im dajú možnosť upraviť frekvenciu monitorovania parametrov uvedených v častiach A a B prílohy I, ktoré nie sú hlavnými parametrami podľa časti B prílohy II, na základe ich výskytu v surovej vode.

V prípade daných parametrov členské štáty zabezpečia, aby sa dodávatelia vody mohli odchýliť od frekvencií odberu vzoriek stanovených v časti B prílohy II v súlade so špecifikáciami stanovenými v časti C prílohy II.

Na tento účel sú dodávatelia vody povinní zohľadniť výsledky posúdenia nebezpečnosti uskutočneného podľa článku 8 tejto smernice a výsledky monitorovania uskutočneného podľa článku 7 ods. 1 a článku 8 smernice 2000/60/ES.

2.Posúdenia rizika pri zásobovaní vodou schvaľujú príslušné orgány.

Článok 10

Posúdenie rizika domových rozvodov

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa uskutočnilo posúdenie rizika domových rozvodov, ktoré pozostáva z týchto krokov:

a)posúdenie potenciálnych rizík domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj zisťovanie ich vplyvu na kvalitu vody v mieste, kde vyteká z vodovodných kohútikov bežne slúžiacich na ľudskú spotrebu, najmä v prípadoch, keď ide o vodu dodávanú pre verejnosť v prioritných priestoroch;

b)pravidelné monitorovanie parametrov uvedených v časti C prílohy I v priestoroch, v ktorých sa možná hrozba pre ľudské zdravie považuje za najvyššiu. Relevantné parametre a priestory, ktoré sa majú monitorovať, sa vyberú na základe posúdenia uskutočneného podľa písmena a).

Na účely pravidelného monitorovania uvedeného v prvom pododseku môžu členské štáty stanoviť stratégiu monitorovania zameranú na prioritné priestory;

c)overenie adekvátnosti parametrov stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, z hľadiska základných charakteristík spojených so základnými požiadavkami na stavby špecifikovanými v bode 3 písm. e) prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011.

2.V prípade, že členské štáty dôjdu na základe posúdenia uskutočneného podľa odseku 1 písm. a) k záveru, že v súvislosti s domovým rozvodným systémom alebo súvisiacimi výrobkami a produktmi existuje riziko ohrozenia zdravia ľudí, alebo v prípade, že z monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. b) vyplýva nesúlad s parametrickými hodnotami stanovenými v časti C prílohy I, členské štáty:

a)prijmú primerané opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu s parametrickými hodnotami stanovenými v časti C prílohy I;

b)prijmú všetky primerané opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby migrácia látok alebo chemických látok zo stavebných výrobkov používaných pri príprave alebo distribúcii vody určenej na ľudskú potrebu nepredstavovala priamu ani nepriamu hrozbu pre ľudské zdravie;

c)prijmú iné opatrenia v spolupráci s dodávateľmi vody, napríklad vhodné spracovateľské techniky, ktorými sa zabezpečí zmena typu alebo vlastností vody pred jej dodávkou, aby sa odstránilo alebo znížilo riziko, že voda nebude po dodávke spĺňať parametrické hodnoty;

d)náležite informujú a poučia spotrebiteľov o podmienkach spotreby a používania vody a možných opatreniach, ktorými sa zamedzí opätovný výskyt rizika;

e)organizujú odbornú prípravu inštalatérov a iných pracovníkov, ktorí majú na starosti domové rozvodné systémy a inštaláciu stavebných výrobkov;

f)v prípade baktérie Legionella zabezpečia zavedenie účinných kontrolných a riadiacich opatrení na prevenciu a odstránenie možných ohnísk choroby.

ê 1998/83 (prispôsobené)

Článok 117 

Monitorovanie

1.Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili pravidelné monitorovanie opatrenia potrebné na zabezpečenie pravidelného monitorovania kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorých cieľom je zistiť, či voda dostupná spotrebiteľom spĺňa požiadavky tejto smernice, a najmä parametrické hodnoty určené v súlade s článkom 5. Vzorky treba Ö sa musia Õ odoberať tak, aby reprezentovali kvalitu vody spotrebovanej počas celého roka. Okrem toho, členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili kontrolu opatrenia potrebné na zabezpečenie kontroly účinnosti použitého dezinfekčného spracovania v prípade, že dezinfekcia je súčasťou prípravy alebo distribúcie vody určenej na ľudskú spotrebu, a zachovanie čo najnižšej úrovne kontaminácie spôsobenej vedľajšími produktmi dezinfekcie bez zhoršenia kvality dezinfekcie.

ê 1998/83

ð nový

2.Aby sa zabezpečilo splnenie povinností uložených v odseku 1, príslušné orgány vypracujú ð sa súlade s časťou A prílohy II ï vhodné monitorovacie programy pre všetku vodu určenú programy monitorovania všetkej vody určenej na ľudskú spotrebu. Tieto monitorovacie programy V rámci programov monitorovania budú spĺňať minimálne požiadavky definované v prílohe II. ð sa vykoná: ï

ò nový

a)monitorovanie parametrov uvedených v častiach A a B prílohy I a parametrov stanovených v súlade s článkom 5 ods. 2, v súlade s prílohou II, a v prípade, že sa uskutočňuje posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, aj v súlade s článkom 9;

b)monitorovanie parametrov uvedených v časti C prílohy I na účely posúdenia rizika v prípade domových rozvodov, a to v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b);

c)monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti v zmysle článku 8 ods. 1 písm. d).

ê 1998/83

3.Miesta odberu vzoriek určia príslušné orgány a tieto miesta budú musia spĺňať relevantné požiadavky definované v časti D prílohy II.

ê 596/2009 článok 1 a príloha bod 2.2

4.    Pokyny Spoločenstva pre monitorovanie predpísané v tomto článku sa môžu vypracovávať v súlade s riadiacim postupom stanoveným v článku 12 ods. 2.

ê 1998/83 (prispôsobené)

45.    a) Členské štáty budú musia spĺňať špecifikácie pre analýzy parametrov uvedené v prílohe III Ö na základe týchto zásad: Õ

a)b)mMôžu sa použiť iné metódy Ö analýzy Õ než tie, ktoré sú špecifikované v časti 1 A prílohy III A1,  Ö pokiaľ Õ  ak možno dokázať, že dosiahnuté výsledky sú aspoň také spoľahlivé ako tie, ktoré sa získali určenými špecifikovanými metódami Ö , pričom sa Õ . Členské štáty, ktoré používajú alternatívne metódy, poskytnú Komisii poskytnú všetky potrebné relevantné informácie o týchto metódach a ich rovnocennosti;.

b)c)pPre parametre uvedené v časti B častiach 2 a 3 prílohy III sa môže použiť ľubovoľná metóda analýzy, ak spĺňa požiadavky definované v tejto prílohe.

56.    Členské štáty zabezpečia vykonávanie ďalšieho monitorovania látok a mikroorganizmov v jednotlivých prípadoch na základe individuálneho posúdenia jednotlivých prípadov, pre ktoré neboli určené parametrické hodnoty v súlade s článkom 5, ak existuje odôvodnené podozrenie, že v určitých množstvách alebo koncentráciách môžu predstavovať hrozbu pre ľudské zdravie.

ê 1998/83

Článok 128

Nápravné opatrenie opatrenia a obmedzenie používania

1.Členské štáty zabezpečia, aby všetky prípady nesplnenia parametrických hodnôt určených v súlade s článkom 5 boli s cieľom zistenia príčiny zistiť príčinu okamžite preskúmané.

2.Ak napriek opatreniam prijatým s cieľom splnenia povinností uložených v článku 4 ods. 1 voda určená na ľudskú spotrebu nespĺňa parametrické hodnoty určené v súlade s článkom 5 a podliehajúce článku 6 ods. 2, príslušný členský štát zabezpečí, aby sa čo najskôr prijalo nápravné opatreniea nevyhnutné pre obnovenie jej kvality a uprednostní ich presadzovanie, okrem iného, s ohľadom na mieru prekročenia príslušnej parametrickej hodnoty, ako i na možnú hrozbu pre ľudské zdravie.

ò nový

V prípade nedodržania parametrických hodnôt určených v časti C prílohy I sú súčasťou nápravných opatrení opatrenia stanovené v článku 10 ods. 2 písm. a) až f).

ê 1998/83 (prispôsobené)

ð nový

3.Bez ohľadu na to, či sú dodržané parametrické hodnoty boli splnené alebo nie, členské štáty zabezpečia, aby sa zakázalo alebo obmedzilo používanie dodávka vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá predstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie, bola zakázaná alebo jej použitie obmedzené, Öa aby sa prijalo akékoľvek iné Õ prípadne aby bolo prijaté iné také podobné Ö nápravné Õ opatrenie, ktoré je potrebné na pre ochranu ľudského zdravia potrebné. V takýchto prípadoch bude spotrebiteľ okamžite informovaný a dostane potrebné informácie.

ò nový

Každý prípad nedodržiavania minimálnych požiadaviek na parametrické hodnoty stanovené v častiach A a B prílohy I členské štáty automaticky považujú za možnú hrozbu pre ľudské zdravie.

4.V prípadoch opísaných v odsekoch 2 a 3 členské štáty urýchlene prijmú všetky tieto opatrenia:

a)informujú všetkých relevantných spotrebiteľov o možnej hrozbe pre ľudské zdravie a jej príčinách, ako aj o prekročení parametrických hodnôt a prijatých nápravných opatreniach vrátane zákazu alebo obmedzenia používania vody či iných opatrení;

b)spotrebiteľom poskytujú pravidelne aktualizované informácie o podmienkach spotreby a používania vody, pričom osobitnú pozornosť venujú potenciálne zraniteľným skupinám;

c)keď sa ubezpečia, že možná hrozba pre ľudské zdravie nepretrváva, informujú spotrebiteľov o tejto skutočnosti, ako aj o tom, že dodávky vody sa obnovili.

ê 1998/83 (nový)

45.Príslušné orgány alebo iné relevantné orgány rozhodnú, aké opatrenia v zmysle odseku 3 Ö sa musia Õ treba prijať, berúc do úvahy riziká pre ľudské zdravie, ktoré by mohlo spôsobiť prerušenie dodávky zásobovania alebo obmedzenie používania vody určenej na ľudskú spotrebu.

5.Členské štáty môžu vypracovať pokyny, aby pomohli príslušným orgánom splniť ich povinnosti v zmysle odseku 4.

6.V prípade nesúladu s parametrickými hodnotami alebo so špecifikáciami uvedenými v časti C prílohy I členské štáty zvážia, či tento nesúlad predstavuje riziko pre ľudské zdravie. Ak to bude potrebné pre ochranu ľudského zdravia, a aby obnovili kvalitu vody, prijmú nápravné opatrenia.

7.Členské štáty zabezpečia informovanie spotrebiteľov v prípade, že bolo prijaté nápravné opatrenie, pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú, že nezhoda s parametrickou hodnotou je bezvýznamná.

Článok 9

Odchýlky

1.Členské štáty môžu poskytnúť výnimky z parametrických hodnôt uvedených v časti B prílohy I alebo stanovených v súlade s článkom 5 ods. 3 až po maximálnu hodnotu, ktorú určia, ak odchýlka neprestavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nemožno inak zachovať inými primeranými prostriedkami.

Platnosť odchyliek bude obmedzená na čo najkratšie obdobie, ktoré nesmie presiahnuť tri roky, a na konci tohto obdobia sa uskutoční kontrola s cieľom zistiť, či sa dosiahol dostatočný pokrok. Ak chce členský štát poskytnúť druhú odchýlku, kontrolu spolu s odôvodnením svojho rozhodnutia o druhej odchýlke oznámi Komisii. Obdobie platnosti tejto druhej odchýlky nesmie prekročiť tri roky.

2.Vo výnimočných prípadoch členský štát môže požiadať Komisiu o tretiu odchýlku na obdobie maximálne troch rokov. Komisia rozhodne o takejto žiadosti do troch mesiacov.

3.Každá výnimka poskytnutá v súlade s odsekmi 1 alebo 2 bude špecifikovať nasledovné:

a)dôvody odchýlky,

b)príslušný parameter, výsledky predchádzajúceho relevantného monitorovania a maximálnu povolenú hodnotu v rámci odchýlky;

c)geografickú oblasť, množstvo vody dodanej každý deň, počet príslušného obyvateľstva a informáciu, či sa odchýlka dotkne nejakého dôležitého potravinárskeho podniku alebo nie;

d)vhodný monitorovací program, v prípade potreby s vyššou frekvenciou monitorovacích činností,

e)zhrnutie plánu nevyhnutných nápravných opatrení vrátane harmonogramu prác a odhadu nákladov a ustanovení pre revíziu,

f)požadovanú platnosť odchýlky.

4.Ak príslušné orgány rozhodnú, že nesúlad s parametrickou hodnotou je bezvýznamný, a ak opatrenie prijaté v súlade s článkom 8 ods. 2 stačí na vyriešenie problému do 30 dní, požiadavky odseku 3 sa nemusia uplatniť.

V tom prípade príslušné orgány alebo iné relevantné orgány určia iba maximálnu povolenú hodnotu pre príslušný parameter a lehotu poskytnutú na vyriešenie problému.

5.Odsek 4 už nemožno použiť, pokiaľ hodnota parametru u jedného určitého zásobovateľa vodou nebola v priebehu uplynulých 12 mesiacov dodržaná celkove viac ako 30 dní.

6.Každý členský štát, ktorý použije odchýlky uvedené v tomto článku, zabezpečí, aby obyvateľstvo dotknuté touto odchýlkou bolo okamžite informované vhodným spôsobom o tejto odchýlke, ako i o jej podmienkach. Okrem toho členský štát v prípade potreby zabezpečí vydanie pokynov pre skupiny obyvateľstva, pre ktoré by výnimka mohla predstavovať zvláštne riziko.

Tieto povinnosti neplatia za podmienok opísaných v odseku 4, ak príslušné orgány nerozhodnú inak.

7.Okrem odchyliek poskytnutých v súlade s odsekom 4, členský štát bude informovať Komisiu do dvoch mesiacov o každej odchýlke týkajúcej sa individuálnej dodávky vody prevyšujúcej v priemere 1000 m3 za deň alebo slúžiacej viac ako 5000 osobám vrátane informácií uvedených v odseku 3.

8.Tento článok sa nevzťahuje na vodu určenú na ľudskú spotrebu, ktorá sa ponúka na predaj vo fľašiach alebo v nádobách.

Článok 10

Zabezpečenie kvality úpravy, vybavenia a materiálov

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že žiadne látky alebo materiály v prípade nových zariadení používaných pri príprave alebo distribúcii vody určenej na ľudskú spotrebu, alebo nečistoty spojené s týmito látkami resp. materiálmi pre nové zariadenia, nezostali vo vode určenej na ľudskú spotrebu vo vyšších koncentráciách, než je potrebné na účel ich použitia, a že priamo ani nepriamo neznížia ochranu ľudského zdravia požadovanú v tejto smernici; interpretačný dokument a technické špecifikácie v zmysle článku 3 a článku 4 ods. 1 smernice Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov 106 budú rešpektovať požiadavky tejto smernice.

ò nový

Článok 13

Prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 smernice 2000/60/ES, členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby každému zabezpečili lepší prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a propagovali jej používanie na svojom území. Ide okrem iného o všetky tieto opatrenia:

a)identifikácia osôb bez prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a príčin chýbajúceho prístupu (napríklad príslušnosť osôb k zraniteľnej a marginalizovanej skupine), posúdenie možností zlepšenia prístupu pre tieto osoby a ich informovanie o možnostiach pripojenia na rozvodnú sieť alebo alternatívnych prostriedkoch prístupu k takejto vode;

b)inštalácia a údržba zariadení vo vonkajších a vnútorných priestoroch na účely voľného prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu na verejných priestranstvách;

c)propagácia vody určenej na ľudskú spotrebu týmito prostriedkami:

i)    kampane na informovanie občanov o kvalite takejto vody;

ii)    podpora zásobovania touto vodou v administratívnych a verejných budovách;

iii)    podpora bezplatného poskytovania takejto vody v reštauráciách, jedálňach a stravovacích službách.

2.Na základe informácií zhromaždených na základe odseku 1 písm. a) členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre zraniteľné a marginalizované skupiny.

V prípade, že tieto skupiny nemajú prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu, členské štáty ich okamžite informujú o kvalite vody, ktorú používajú, a o všetkých opatreniach, ktorými možno zamedziť nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie spôsobovaným akoukoľvek kontamináciou danej vody.

Článok 14

Informovanie verejnosti

1.Členské štáty zabezpečia, aby boli všetkým spotrebiteľom online prístupné adekvátne a aktuálne informácie o vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou IV. 

2.Členské štáty zabezpečia, aby všetci spotrebitelia dostávali pravidelne a aspoň raz za rok najvhodnejšou možnou formou (napríklad na faktúre alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie) tieto informácie bez toho, aby museli o ne žiadať:

a)informácie o nákladovej štruktúre sadzieb za kubický meter vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane fixných a variabilných nákladov, kde sa uvedú aspoň náklady na:

i)opatrenia, ktoré prijali dodávatelia vody na účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 5;

ii)úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu;

iii)zber a čistenie odpadovej vody;

iv)opatrenia prijaté na základe článku 13 v prípadoch, že dodávatelia vody prijali takéto opatrenia;

b)cena dodávanej vody určenej na ľudskú spotrebu na liter a kubický meter;

c)objem spotreby domácnosti, a to aspoň raz za rok alebo raz za zúčtovacie obdobie, spolu s ročnými trendmi spotreby;

d)porovnanie ročnej spotreby vody domácnosti s priemernou spotrebou na domácnosť v rovnakej kategórii;

e)odkaz na webové stránky s informáciami uvedenými v prílohe IV.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa špecifikuje formát informácií, ktoré sa majú poskytovať na základe prvého pododseku, a spôsob, akým sa majú predkladať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú s súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2.

3.Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES.

Článok 15

Informácie o monitorovaní vykonávania

1.Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2003/4/ES a smernica 2007/2/ES, členské štáty s pomocou Európskej environmentálnej agentúry:

a)do [6 rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] vytvoria a následne každých 6 rokov aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o opatreniach prijatých na základe článku 13 a o podiele obyvateľov s prístupom k vode určenej na ľudskú spotrebu;

b)do [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] vytvoria a následne každé 3 roky aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o posúdení nebezpečenstva vykonávaného na základe článku 8 a posúdení rizika v prípade domových rozvodov vykonávaného podľa článku 10, a okrem iného aj tieto údaje:

i)miesta odberu identifikované podľa článku 8 ods. 1 písm. a);

ii)výsledky monitorovania zozbierané podľa článku 8 ods. 1 písm. d) a článku 10 ods. 1 písm. b) a

iii)stručné informácie o opatreniach prijatých podľa článku 8 ods. 5 a článku 10 ods. 2;

c)vytvoriť a následne každoročne aktualizovať súbor údajov obsahujúci výsledky monitorovania uskutočneného v prípadoch, keď došlo k prekročeniu parametrických hodnôt stanovených v častiach A a B prílohy I, ktoré boli zozbierané podľa článku 9 a článku 11, ako aj informácie o nápravných opatreniach prijatých podľa článku 12;

d)vytvoriť a následne každoročne aktualizovať súbor údajov obsahujúci informácie o každej udalosti týkajúcej sa pitnej vody bez ohľadu na to, či došlo k prekročeniu parametrických hodnôt, pokiaľ táto udalosť spôsobila možnú hrozbu pre ľudské zdravie, trvala dlhšie ako 10 po sebe nasledujúcich dní a bolo postihnutých aspoň 1 000 osôb, s uvedením príčin tejto udalosti a nápravných opatreniach prijatých podľa článku 12.

V každom možnom prípade sa na prezentáciu týchto údajov použijú služby priestorových údajov v zmysle článku 3 bodu 4 smernice 2007/2/ES.

2.Členské štáty zabezpečia, aby Komisia, Európska environmentálna agentúra a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb mali prístup k súborom údajov uvedeným v odseku 1.

3.Európska environmentálna agentúra pravidelne alebo na žiadosť Komisie uverejňuje a aktualizuje prehľad za celú Úniu, ktorý zostaví na základe údajov zozbieraných členskými štátmi.

V prehľade za celú EÚ sú podľa potreby uvedené ukazovatele pre výstupy, výsledky a vplyvy tejto smernice, prehľadové mapy za celú Úniu a prehľadové správy členských štátov.

4.Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa špecifikuje formát informácií, ktoré sa majú poskytovať na základe odsekov 1 a 3, a spôsob, akým sa majú predkladať; okrem iného majú tieto akty obsahovať podrobné požiadavky na ukazovatele, prehľadové mapy za celú EÚ a prehľadové správy členských štátov podľa odseku 3.

Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2.

Článok 16

Prístup k spravodlivosti

1.Členské štáty zabezpečia, aby fyzické alebo právnické osoby alebo ich združenia, organizácie alebo skupiny mali v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo praxou prístup k opravnému prostriedku pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom s cieľom napadnúť vecnú alebo procesnú zákonnosť rozhodnutí, konaní alebo opomenutí súvisiacich s vykonávaním článkov 4, 5,12, 13 a 14, pokiaľ je splnená jedna z týchto podmienok:

a)existuje dostatočný záujem;

b)pretrváva porušovanie práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.

2.Členské štáty určia, v akom štádiu možno rozhodnutie, konanie alebo opomenutie napadnúť.

3.O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.

Záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve, sa na účely odseku 1 písm. a) považuje za dostatočný.

Tieto organizácie sa tiež považujú za nositeľa práv, ktoré môžu byť porušené v zmysle odseku 1 písm. b).

4.Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka, aby pred súdnym preskúmaním boli vyčerpané všetky opravné prostriedky v prípadoch, že takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

5.Každé takéto preskúmanie uvedené v odsekoch 1 a 4 musí byť spravodlivé, nestranné, včasné a nie neprimerane nákladné.

6.Členské štáty zabezpečia, aby mala verejnosť k dispozícii k informáciám o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.

Článok 17

Hodnotenie

1.Do [12 rokov od konečného termínu na transpozíciu tejto smernice] Komisia uskutoční hodnotenie tejto smernice. Ako podklad na toto hodnotenie budú okrem iného slúžiť:

a)skúsenosti získané pri vykonávaní tejto smernice;

b)súbory údajov od členských štátov vypracované podľa článku 15 ods. 1 a prehľady za celú EÚ pripravené Európskou environmentálnou agentúrou podľa článku 15 ods. 3;

c)relevantné vedecké, analytické a epidemiologické údaje;

d)odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie v prípadoch, keď sú k dispozícii;

2.V kontexte tohto hodnotenia Komisia venuje osobitnú pozornosť výsledkom vykonávania tejto smernice z hľadiska týchto aspektov:

a)prístup založený na riziku podľa článku 7;

b)ustanovenia týkajúce sa prístupu k vode podľa článku 13;

c)ustanovenia týkajúce sa informácií, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, podľa článku 14 a prílohy IV.

ê 1998/83 (prispôsobené)

Článok 1811

Revízia Preskúmanie Ö a zmena Õ príloh

1.Aspoň raz za päť rokov Komisia vykoná revíziu prílohy preskúma prílohu I na základe z hľadiska vedeckého a technického pokroku a v prípade potreby vypracuje návrhy na zlepšenia v súlade s postupom opísaným v článku 189c zmluvy.

ò nový

Komisia na základe posúdenia nebezpečenstva a ​posúdenia rizika v prípade domových rozvodov, ktoré uskutočnili členské štáty a ktorých výsledky sa nachádzajú v súboroch údajov vytvorených podľa článku 15, preskúma prílohu II a vyhodnotí, či je potrebné ju prispôsobiť alebo zaviesť nové špecifikácie monitorovania na účely daných posúdení rizika.

ê 596/2009 článok 1 a príloha bod 2.2

2. Aspoň raz za päť rokov Komisia zmení a doplní prílohy II a III, aby sa príslušným spôsobom zohľadnil vedecký a technický pokrok.

Tieto opatrenia, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 12 ods. 3.

ò nový

2.Komisia je v súlade s článkom 19 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa zmenia prílohy I až IV v prípade, keď to bude potrebné na ich prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku, alebo na špecifikovanie požiadaviek na monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 1 písm. d) a posúdenia rizika v prípade domových rozvodov podľa článku 10 ods. 1 písm. b).

Článok 19

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 18 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 18 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 18 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

ê 1882/2003 článok 2 a príloha II bod 29 (prispôsobené)

ð nový

Článok 2012

Ö Postup výboru Õ

1.Komisii pomáha výbor. Ö Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Õ

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, V prípade odkazu na tento článok sa uplatňujú články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES 107 so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8. ðuplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 ï.

Obdobie ustanovené v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

ê 596/2009 článok 1 a príloha bod 2.2

3.    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

ê 1998/83

Článok 13

Informácie a správy

1.    Členské štáty prijmú opatrenia, prostredníctvom ktorých zabezpečia sprístupnenie primeraných a aktuálnych informácií o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

2.    Bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí 108 , každý členský štát, s cieľom informovať spotrebiteľov, vydá raz za tri roky správu o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. Prvá správa sa bude vzťahovať na roky 2002, 2003 a 2004. Každá správa bude obsahovať minimálne všetky individuálne dodávky vody prevyšujúce v priemere 1000 m3 za deň alebo ktoré zásobuje viac ako 5000 osôb, bude zahŕňať tri kalendárne roky a bude zverejnená do jedného roka od uplynutia obdobia pre zverejnenie správy z ďalšieho kalendárneho roka.

3.    Členské štáty pošlú svoje správy Komisii do dvoch mesiacov od ich uverejnenia.

ê 596/2009 článok 1 a príloha bod 2.2

4.    Formáty a minimálne informácie požadované pre správy uvedené v odseku 2 sa určia so zvláštnym zreteľom na opatrenia uvedené v článku 3 ods. 2, článku 5 ods. 2 a 3, článku 7 ods. 2, článku 8, článku 9 ods. 6 a 7 a článku 15 ods. 1 a v prípade potreby sa zmenia a doplnia v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 12 ods. 2.

ê 1998/83

5.    Komisia preskúma správy členských štátov a raz za tri roky vydá súhrnnú správu o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu v spoločenstve. Táto správa bude uverejnená v priebehu deviatich mesiacov od prijatia správ členských štátov.

ê 596/2009 článok 1 a príloha bod 2.2

6.    Spolu s prvou správou o tejto smernici uvedenou v odseku 2 členské štáty vypracujú a predložia Komisii aj správu o opatreniach, ktoré prijali alebo prijmú s cieľom splniť svoje povinnosti v zmysle článku 6 ods. 3 a poznámky 10 v časti B prílohy I. Návrh na primeraný formát takejto správy sa predloží v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 12 ods. 2.

ê 1998/83

Článok 14

Obdobie potrebné na dosiahnutie zhody

Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na to, aby zabezpečili kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu zodpovedajúcu požiadavkám tejto smernice do piatich rokov odo dňa nadobudnutia jej účinnosti, bez toho, aby boli dotknuté poznámky 2, 4 a 10 v časti B prílohy I.

Článok 15

Mimoriadne okolnosti

1.    Členský štát môže za mimoriadnych okolností a pre geograficky vymedzené oblasti predložiť Komisii zvláštnu žiadosť o poskytnutie dlhšej lehoty, než je uvedené v článku 14. Dodatočná lehota nepresiahne tri roky a na jej konci sa uskutoční kontrola, o ktorej výsledku bude informovaná Komisia, ktorá môže na jej základe povoliť druhú, maximálne trojročnú dodatočnú lehotu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vodu určenú na ľudskú spotrebu, ktorá je ponúkaná na predaj vo fľašiach alebo nádobách.

2.    Každá takáto žiadosť, ktorá musí byť zdôvodnená, uvedie vzniknuté problémy a obsahovať aspoň všetky informácie špecifikované v článku 9 ods. 3

ê 596/2009 článok 1 a príloha bod 2.2

3.    Takáto žiadosť sa preskúma v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 12 ods. 2.

ê 1998/83

4.    Každý členský štát, ktorý použije tento článok, zabezpečí, aby obyvateľstvo dotknuté jeho žiadosťou bolo okamžite vhodne informované o výsledku tejto žiadosti. Okrem toho členský štát v prípade potreby zabezpečí vydanie pokynov pre skupiny obyvateľstva, pre ktoré by táto žiadosť mohla predstavovať zvláštne riziko.

ò nový

Článok 21

Sankcie

Členské štáty prijmú pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa majú uplatňovať v prípade porušení vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na uplatňovanie týchto sankcií. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty do ... [2 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] oznámia Komisii uvedené pravidlá a opatrenia a oznámia jej aj každú ich následnú zmenu.

ê 1998/83 (prispôsobené)

Článok 17 22

Transpozícia do vnútroštátneho práva

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s Ö článkom 2 a článkami 5 až 21 a prílohami I až IV do … [2 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] Õ touto smernicou do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti. Bezodkladne o tom budú informovať Komisiu. Komisii Ö bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení Õ.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Ö Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Õ  Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 16 23

Zrušenie

1. Päť rokov po nadobudnutí účinnosti  Smernica  Ö 98/83/ES, zmenená aktmi uvedenými v časti A prílohy V, Õ sa smernica 80/778/EHS týmto zrušuje Ö s účinnosťou od [deň nasledujúci po dni uvedenom v článku 22 ods. 1 prvom pododseku] Õ . Pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, toto zrušenie sa nijako nedotkne povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt jej transpozície do vnútroštátneho práva a uplatňovania opísaného v prílohe IV.bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe V časti B do vnútroštátneho práva.

Všetky oOdkazy na zrušenú smernicu budú mať formu odkazov Ö sa považujú za odkazy Õ na túto smernicu a budú sa vykladať v súlade s korelačnou tabuľkou znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.

Keď členský štát uvedie do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a prijme opatrenia požadované v článku 14 pre kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu v danom členskom štáte, bude platiť táto smernica a nie smernica 80/778/EHS.

ò nový

2. Výnimky udelené členskými štátmi podľa článku 9 smernice 98/83/ES, ktoré sú platné do [konečný termín na transpozíciu tejto smerníc] ostávajú v platnosti do konca ich trvania. Ich platnosť nemožno predĺžiť.

ê 1998/83 (prispôsobené)

Článok 18 24

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobudne nadobúda účinnosť 20. deň dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskeho spoločenstva Ö  Európskej únie  Õ.

Článok 2519

Adresáti

Táto smernica je adresovaná určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

(1)    Viaceré členské štáty splnili svoje základné potreby, pokiaľ ide o vodárenské služby, vďaka finančným prostriedkom politiky súdržnosti. Investície do vodárenského sektora z politiky súdržnosti EÚ na 2014 – 2020 predstavujú 14,8 miliardy EUR. Spomedzi ďalších očakávaných výsledkov bude mať viac ako 12 miliónov ľudí lepšie dodávky vody.
(2)    Ako sa preukázalo v poslednom cykle preskúmania vykonávania predpisov v oblasti životného prostredia, ktoré je k dispozícii na sídle: http://ec.europa.eu/environment/eir/index_en.htm.
(3)    Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).
(4)    Európska iniciatíva občanov Right2Water: http://www.right2water.eu/.
(5)    COM(2014) 177 final.
(6)    Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.
(7)    Pracovný program Komisie na rok 2015 [COM(2014) 910 final].
(8)    COM(2015) 614 final.
(9)     https://ec.europa.eu/info/better-regulation-guidelines-and-toolbox_sk
(10)    Pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení smernice o pitnej vode 98/83/ES v rámci REFIT SWD(2016) 428 final.
(11)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(13)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
(14)    Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).
(15)    Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).
(16)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45).
(18)    Pracovný program Komisie na rok 2017 [COM(2016) 710 final].
(19)    Naše oceány, moria a pobrežia: http://ec.europa.eu/environment/marine/good-environmental-status/descriptor-10/index_en.htm.
(20)    Oznámenie Komisie [COM(2018) 28 final] zo 16. januára 2018 o Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve.
(21)    Oznámenie Komisie s názvom Lepšia právna regulácia: Dosahovanie lepších výsledkov v záujme silnejšej Únie, COM(2016) 615 final.
(22)    Kontrola vhodnosti podávania správ a monitorovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia: http://ec.europa.eu/environment/legal/reporting/fc_overview_en.htm a COM(2017) 312 final: http://ec.europa.eu/environment/legal/reporting/pdf/action_plan_env_issues.pdf .
(23)    Stratégia digitálneho jednotného trhu: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/policies/shaping-digital-single-market.
(24)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).
(26)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).
(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).
(28)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).
(29)    COM(2011) 173 final.
(30)    Odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1).
(31)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water.
(32)    Ciele trvalo udržateľného udržateľného rozvoja, Európska komisia (2017): https://ec.europa.eu/europeaid/policies/sustainable-development-goals_en.
(33)    V posúdení vplyvu sa zistilo, že je možná kvantifikácia prostredníctvom proxy.
(34)    Predovšetkým treba spomenúť súbory nástrojov 10 a 50 na dvanásťtýždňovú internetovú verejnú konzultáciu a na doplnenie prístupov a nástrojov s cieľom zapojiť všetky relevantné zainteresované strany a zamerať sa na možné informačné medzery, čo sa dosiahlo následnými cielenými konzultáciami so zainteresovanými stranami.
(35)    Európska iniciatíva občanov Right2Water: http://www.right2water.eu/.
(36)    Stretnutie z 23. septembra 2016: https://circabc.europa.eu/w/browse/c8a02539-ab12-48b6-9367-38e40cafd6cb ; stretnutie z 26. mája 2015: https://circabc.europa.eu/w/browse/ca2f82a5-20ab-4106-9c44-7b67a911ac2f a stretnutie z 8. decembra 2015: https://circabc.europa.eu/w/browse/3fccab4b-812d-46be-8efe-1f866cf556c5 .
(37)     https://circabc.europa.eu/w/browse/4fea449b-0b66-4f0f-b934-0177cae4d7e2  
(38)    http://ec.europa.eu/environment/water/water-drink/review_en.html
(39)    http://publications.europa.eu/s/c6vG
(40)    https://circabc.europa.eu/d/a/workspace/SpacesStore/0b93e708-5e20-4c35-8fbd-8554a87e7cb5/09 %20-%201.1 %20Study%20Report%20-%20Products-Materials%20in%20contact%20with%20Drinking%20Water.pdf
(41)    http://publications.europa.eu/s/c6vH
(42)    http://ec.europa.eu/environment/water/water-drink/review_en.html
(43)    COM(2014) 177.
(44)    Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.
(45)    Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 3. augusta 2010 a rezolúcia Rady OSN pre ľudské práva 7/22 z 28. marca 2008 a 15/9 zo 6. októbra 2010.
(46)    http://www.un.org/en/sustainablefuture/
(47)    Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1693/2009.
(48)    Vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej v mene EÚ pri príležitosti Svetového dňa vody (Doc 7810/10), 22. marca 2010.
(49)    Kontrola vhodnosti podávania správ a monitorovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia: http://ec.europa.eu/environment/legal/reporting/fc_overview_en.htm a COM(2017) 312 final: http://ec.europa.eu/environment/legal/reporting/pdf/action_plan_env_issues.pdf .
(50)    Štvrté vydanie usmernení bolo zverejnené v roku 2011 a prvý dodatok k tomuto štvrtému vydaniu bol zverejnený na začiatku roka 2017.
(51)    http://ec.europa.eu/environment/water/water-drink/review_en.html
(52)    Stanovisko pracovnej skupiny pre znečisťujúce látky v potravinovom reťazci z 22. júna 2005 sa na žiadosť Komisie týkalo koncentračných limitov pre bór a fluór v prírodných minerálnych vodách http://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/scientific_output/files/main_documents/237.pdf .
(53)     https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4135
(54)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1), ďalej len „nariadenie REACH“.
(55)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7).
(56)    Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1000 z 13. júna 2017, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o kyselinu perfluoroktánovú (PFOA), jej soli a látky súvisiace s PFOA (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2017, s. 14)
(57)    Príklad zo Švédska preukazuje zníženie PFOS vo vode: http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0013935117308976.
(58)     http://www.kemi.se/en/global/rapporter/2015/report-7-15-occurrence-and-use-of-highly-fluorinated-substances-and-alternatives.pdf
(59)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).
(60)     https://www.oecd.org/env/ehs/risk-management/PFC_FINAL-Web.pdf
(61)     https://ec.europa.eu/health/scientific_committees/environmental_risks/docs/scher_o_131.pdf
(62)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(63)    Správa o dohľade s názvom Legionárska choroba v Európe v roku 2015, ktorú zverejnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb 14. júna 2017 https://ecdc.europa.eu/sites/portal/files/documents/Legionnares-disease-europe-2015.pdf .
(64)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(65)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(66)    Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).
(67)    Pozri prílohu V.
(68)    OJ L 229, 30.8.1980, s. 11. Smernica naposledy zmenená a doplnená aktom o pristúpení z roku 1994.
(69)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45).
(70)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
(71)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(72)    Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 96/68/ES (Ú. v. ES L 277, 30.10.1996, s. 25).
(73)    Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1.
(74)    COM(2014) 177 final.
(75)    SWD(2016) 428 final.
(76)    Osobitná správa Európskeho dvora audítorov SR 12/2017: „Vykonávanie smernice o pitnej vode: zlepšenie kvality vody a prístupu k nej v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, no investície sú naďalej veľmi potrebné“ (Implementing the Drinking Water Directive: water quality and access to it improved in Bulgaria, Hungary and Romania, but investment needs remains substantial).
(77)    Projekt spolupráce s regionálny úradom WHO pre Európu zameraný na parametre pitnej vody „Odporúčanie na podporu preskúmania prílohy I k smernici Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu [Drinking Water Parameter Cooperation Project of the WHO Regional Office for Europe „Support to the revision of Annex I Council Directive 98/83/EC on the quality of water intended for human consumption (Drinking Water Directive) Recommendation“], 11. september 2017.
(78)    Smernica Komisie (EÚ) 2015/1787 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia prílohy II a III smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 260, 7.10.2015, s. 6).
(79)    Usmernenia pre kvalitu pitnej vody (Guidelines for drinking water quality), štvrté vydanie, Svetová zdravotnícka organizácia, 2011 http://www.who.int/water_sanitation_health/publications/2011/dwq_guidelines/en/index.html.
(80)    Príručka k plánom bezpečnosti pitnej vody: krok za krokom v riadení rizika pre dodávateľov pitnej vody (Water Safety Plan Manual: step-by-step risk management for drinking water suppliers), Svetová zdravotnícka organizácia, 2009, http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/75141/1/9789241562638_eng.pdf.
(81)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(82)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).
(83)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
(84)    „Legionella a prevencia legionelózy“ ("Legionella and the prevention of Legionellosis"), Svetová zdravotnícka organizácia, 2007, http://www.who.int/water_sanitation_health/emerging/legionella.pdf.
(85)    SWD(2016) 185 final.
(86)    COM(2014) 177 final.
(87)    COM(2014) 177 final, s. 12.
(88)    Vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv (2017/C 428/09) zo 17. novembra 2017 (Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10).
(89)    P8_TA(2015)0294.
(90)    P8_TA(2015)0294, bod 62.
(91)    COM(2014) 209 final.
(92)    Odporúčanie Rady (2013/C 378/01) z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1).
(93)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
(94)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).
(95)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).
(96)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(97)    Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.
(98)    Odporúčanie Komisie z 11. júna 2013 o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie (Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60).
(99)    Smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 12).
(100)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(101)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).
(102)    Ú. v. ES L 229, 30.8.1980, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 96/70/ES (Ú. v. ES L 299, 23.11.1996, s. 26).
(103)    Ú. v. ES 22. 9.2.1965, s. 369. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 93/39/EHS (Ú. v. ES L 214, 24.8.1993, s. 22).
(104)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).
(105)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).
(106)    Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 12. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 93/68/EHS (Ú. v. ES L 220, 30.8.1993, s.1).
(107)    Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí zverených Komisii (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23).
(108)    Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 56.
Top

V Bruseli1. 2. 2018

COM(2017) 753 final

PRÍLOHY

k

návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady

o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

{SWD(2017) 448 final}
{SWD(2017) 449 final}
{SWD(2017) 451 final}


ê 1998/83 (prispôsobené)

ð nový

PRÍLOHA I

PARAMETRE A Ö MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA Õ PARAMETRICKÉ HODNOTY Ö POUŽÍVANÉ NA POSÚDENIE KVALITY VODY URČENEJ NA ĽUDSKÚ SPOTREBU Õ

ČASŤ A

Mikrobiologické parametre

Parameter

Parametrická hodnota

(množstvo/100 ml)

Escherichia coli (E. coli)

0

terococci

0

Naledujúce platí pre vodu ponúkanú na predaj vo fľašiach alebo v nádobách:

Parameter

Parametrická hodnota

Escherichia coli (E. coli)

0/250 ml

Enterococci

0/250 ml

Pseudomonas aeruginosa

0/250 ml

Počet kolónií 22 °C

100/ml

Počet kolónií 37 °C

20/ml

ò nový

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Spóry Clostridium perfringens

0

počet/100 ml

Koliformné baktérie

0

počet/100 ml

Enterococci

0

počet/100 ml

Escherichia coli (E. coli)

0

počet/100 ml

Počet heterotrofných mikroorganizmov (HPC) 22o

Bez abnormálnych zmien

Somatické kolifágy

0

počet/100 ml

Zákal

<1

NTU

ê 1998/83 (prispôsobené)

ð nový

ČASŤ B

Chemické parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Akrylamid

0,10

μg/l

poznámka 1

Ö Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou. Õ

Antimón

5,0

μg/l

Arzén

10

μg/l

Benzén

1,0

μg/l

Benzo(a)pyrén

0,010

μg/l

ð Beta-estradiol (50-28-2) ï 

ð 0,001 ï 

ð μg/l ï 

ð Bisfenol A ï 

ð 0,01 ï 

ð μg/l ï 

Bór

1,0

mg/l

Brómomičnany

10

μg/l

poznámka 2

Kadmium

5,0

μg/l

ð Chlorát ï 

ð 0,25 ï 

ð mg/l ï 

ð Chlorit ï 

ð 0,25 ï 

ð mg/l ï 

Chróm

50

ð 25 ï 

μg/l

ð Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre chróm 50 μg/l. ï 

Meď

2,0

mg/l

poznámka 3

Kyanid

50

μg/l

1,2-dichlóretán

3,0

μg/l

Epichlórhydrín

0,10

μg/l

poznámka 1

Ö Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou. Õ

Fluorid

1,5

mg/l

ð Halooctové kyseliny (HAA) ï 

ð 80 ï 

ð μg/l ï 

ð Súčet týchto deviatich reprezentatívnych látok: kyselina chlóroctová, dichlóroctová a trichlóroctová, kyselina brómoctová a dibrómoctová, kyselina brómchlóroctová, kyselina brómdichlóroctová, kyselina dibrómchlóroctová a kyselina tribrómoctová. ï 

Olovo

10 

ð 5 ï 

μg/l

poznámky 3 a 4

ð Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l. ï 

Ortuť

1,0

μg/l

ð Mikrocystín-LR ï 

ð 1,0 ï 

ð μg/l ï 

Nikel

20

μg/l

poznámka 3

Dusičnan

50

mg/l

poznámka 5

Ö Členské štáty musia zabezpečiť, aby podmienka [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), bola splnená a aby bola splnená hodnota 0,10 mg/l pre dusitany na výstupe z úpravovní vody. Õ

Dusitan

0,50

mg/l

poznámky 5

Ö Členské štáty musia zabezpečiť, aby podmienka [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), bola splnená a aby bola splnená hodnota 0,10 mg/l pre dusitany na výstupe z úpravovní vody. Õ

ð Nonylfenol ï 

ð 0,3 ï 

ð μg/l ï

Pesticídy

0,10

μg/l

poznámky 6 a 7

Ö „Pesticídy“ znamenajú:

organické insekticídy

organické herbicídy

organické fungicídy

organické nematocídy

organické akaricídy

organické algicídy

organické rodenticídy

organické slimicídy

súvisiace produkty (okrem iného regulátory rastu)

a ich relevantné metabolity, Õ ð ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 32 nariadenia (ES) č. 1107/2009 1  ï .

Ö Parametrická hodnota sa vzťahuje na každý jednotlivý pesticíd.

V prípade aldrínu, dieldrínu, heptachlóru a heptachlóepoxidu je parametrická hodnota 0,030 μg/l. Õ

Pesticídy – spolu

0,50

μg/l

poznámky 6 a 8

Ö „Pesticídy – spolu“ znamená súčet všetkých jednotlivých pesticídov vymedzených v predchádzajúcom riadku, zistených a kvantifikovaných monitorovaním. Õ

ð PFAS ï 

ð 0,10 ï 

ð μg/l ï 

ð „PFAS“ znamená každú jednotlivú perfluóralkylovanú a polyfluóralkylovanú látku (chemický vzorec: CnF2n+1−R). ï 

ð PFAS - spolu ï 

ð 0,50 ï 

ð μg/l ï 

ð „PFAS spolu“ znamená súčet perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (chemický vzorec: CnF2n+1−R). ï 

Polycyklické aromatické uhľovodíky

0,10

μg/l

poznámka 9

Ö Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(ghi)perylén a indeno(1,2,3-cd)pyrén Õ .

Selén

10

μg/l

Tetrachlóretén a trichlóretén

10

μg/l

Súčet koncentrácií špecifikovaných parametrov

Trihalometány – spolu

100

μg/l

poznámka 10

Ö Ak je to možné, členské štáty sa musia snažiť o dosiahnutie nižšej hodnoty, a to bez zhoršenia kvality dezinfekcie.

Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: chloroform, bromoform, dibromochlórmetán, bromodichlórometán. Õ

ð Urán ï 

ð 30 ï 

ð μg/l ï 

Vinylchlorid

0,50

μg/l

poznámka 1

Ö Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou. Õ

ê 1998/83 (prispôsobené)

è1 596/2009 článok 1 a príloha bod 2.2

è2 Korigendum, Ú. v. ES L 111, 20.4.2001, s. 31

Poznámka 1:

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

Poznámka 2:

Členské štáty by sa mali snažiť o nižšiu hodnotu, podľa možnosti bez zhoršenia kvality dezinfekcie.

V prípade vody podľa článku 6 ods. 1, písm. b),b) a d) musí byť hodnota splnená najneskôr do 10 kalendárnych rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Hodnota parametra pre bromát predstavuje pre obdobie päť až 10 rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice 25 μg/l.

Poznámka 3:

Hodnota platí pre vzorku vody určenú na ľudskú spotrebu, odobratú pomocou vhodnej metódy odberu vzoriek 2 na mieste odberu vody tak,, aby poskytoval reprezentatívnu vzorku priemerného týždenného odberu vody spotrebiteľom. Odber vzoriek a monitorovacie metódy sa musia použiť harmonizovane, ako je uvedené v článku 7 ods. 4 Členské štáty musia vziať do úvahy výskyt najvyšších hodnôt, ktoré môžu mať škodlivé účinky na ľudské zdravie.

Poznámka 4:

V prípade vody podľa článku 6 ods. 1 písm. a), b) a d) musí byť táto hodnota splnená najneskôr do 15 kalendárnych rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Hodnota parametra pre olovo v období 5 až 15 rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice predstavuje 25 μg/l.

Členské štáty musia zabezpečiť prijatie všetkých vhodných opatrení pre zníženie koncentrácie olova vo vode určenej na ľudskú spotrebu, pokiaľ to bude možné počas obdobia potrebného na dosiahnutie zhody s parametrickou hodnotou.

Pri vykonávaní opatrení na dosiahnutie zhody s touto hodnotou členské štáty musia postupne uprednostňovať oblasti, kde je koncentrácia olova vo vode určenej na ľudskú spotrebu najvyššia.

Poznámka 5:

Členské štáty musia zabezpečiť splnenie podmienky, že [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky obsahujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), a aby úpravovne vody splnili hodnotu 0,10 mg/l pre dusitany.

Poznámka 6:

„Pesticídy“ znamenajú:

organické insekticídy

organické herbicídy

organické fungicídy

organické nematocídy

organické acaricídy

organické algicídy

organické rodenticídy

organické slimicídy

súvisiace produkty (okrem iného regulátory rastu)

a ich relevantné metabolity, degradačné a reakčné produkty.

Sledovať treba iba pesticídy, ktorých prítomnosť je pravdepodobná v určitej vodárni.

Poznámka 7:

Parametrická hodnota sa vzťahuje na každý jednotlivý pesticíd. V prípade aldrinu, dieldrinu, heptachlóru a heptachlóepoxidu parametrická hodnota je 0,030 μg/l.

Poznámka 8:

„Pesticídy – celkom“ znamená súčet všetkých jednotlivých pesticídov zistených a kvantifikovaných monitorovaním.

Poznámka 9:

Špecifikované zlúčeniny sú:

benzob)fluórantén

benzok)fluórantén

benzo(ghi)perylén

indeno(1,2,3-cd)pyrén.

Poznámka 10:

Členské štáty by sa mali snažiť o nižšiu hodnotu, podľa možnosti bez zhoršenia kvality dezinfekcie.

Špecifikované zlúčeniny sú: chloroform, bromoform, dibromochlórmetán, bromodichlórometán.

V prípade vody podľa článku 6 ods. 1 písm. a), b) a d) táto hodnota musí byť splnená najneskôr do 10 kalendárnych rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Parametrická hodnota pre všetky THMs za obdobie od 5 až 10 rokov po nadobudnutí účinnosti smernice predstavuje 150 μg/l.

Členské štáty musia zabezpečiť prijatie všetkých vhodných opatrení, aby počas obdobia, potrebného na dosiahnutie zhody s parametrickou hodnotou, znížili koncentráciu THMs vo vode určenej na ľudskú spotrebu na minimum.

Pri vykonávaní opatrení potrebných na dosiahnutie tejto hodnoty členské štáty musia postupne uprednostňovať tie oblasti, kde sú koncentrácie THM vo vode určenej na ľudskú spotrebu najvyššie.

ČASŤ C

Indikačné parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Hliník

200

μg/l

Čpavok

0,50

mg/l

Chloridy

250

mg/l

poznámka 1

Clostridium perfringens (vrátane spór)

0

(počet/100 ml)

poznámka 2

Farba

Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

Vodivosť

2500

μs cm-1 pri teplote 20 °C

poznámka 1

Koncentrácia iónov vodíka

≥ 6,5 a ≤ 9,5

jednotky pH

poznámky 1 a 3

Železo

200

μg/l

Mangán

50

μg/l

Zápach

Prijateľný pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

Oxidačná schopnosť

5,0

mg/l O2

poznámka 4

Sírany

250

mg/l

poznámka 1

Sodík

200

mg/l

Chuť

Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

Počet kolónií 22oC

Bez abnormálnych zmien

Koliformné baktérie

0

(počet/100 ml)

poznámka 5

Celkový organický uhlík (TOC)

Bez abnormálnych zmien

poznámka 6

Zákal

Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

poznámka 7

RÁDIOAKTIVITA

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Tritium

100

Bq/l

poznámky 8 a 10

Celková indikačná dávka

0,10

mSv/rok

poznámky 9 a 10

Poznámka 1:

Voda nesmie byť agresívna.

Poznámka 2:

Tento parameter netreba merať, ak voda nepochádza z alebo nie je ovplyvnená povrchovou vodou. V prípade nezhody s touto parametrickou hodnotou príslušný členský štát musí preskúmať dodávku s cieľom zistiť, či nepredstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie spôsobenú prítomnosťou patogénnych mikroorganizmov, napr. cryptosporidia. Členské štáty musia zahrnúť výsledky všetkých týchto skúmaní do správ, ktoré sú povinné predložiť v zmysle článku 13 ods. 2

Poznámka 3:

Pre destilovanú vodu plnenú do fliaš alebo nádob minimálna hodnota sa môže znížiť na 4,5 pH jednotiek.

Pre vodu plnenú do fliaš alebo nádob, ktorá obsahuje prírodný oxid uhličitý alebo ku ktorej bol oxid uhličitý pridaný, môže byť minimálna hodnota nižšia.

Poznámka 4:

Tento parameter netreba merať, ak je analyzovaný parameter celkový organický uhlík.

Poznámka 5:

Pre vodu plnenú do fliaš alebo nádob platí jednotka počet/250 ml.

Poznámka 6:

Tento parameter netreba merať pri zásobovacom systéme menšom ako 10 000 m3/deň.

Poznámka 7:

Pri úprave povrchových vôd by sa členské štáty mali snažiť o parametrickú hodnotu neprevyšujúcu 1,0 NTU (jednotiek nefelometrickej kalnosti) vo vode pri výstupe z úpravovne vôd.

Poznámka 8:

Frekvencie monitorovania sa stanovia v prílohe II.

Poznámka 9:

Okrem tritia, draslíka–40, radónu a produktov rozpadu radónu; frekvencie monitorovania, monitorovacie metódy a najzávažnejšie miesta pre monitorovanie, budú stanovené neskôr v prílohe II.

Poznámka 10.

è1 1.Komisia prijme opatrenia vyžadované v poznámke 8 o frekvenciách monitorovania a v poznámke 9 o frekvenciách monitorovania, metódach monitorovania a najvhodnejších lokalitách na monitorovanie jednotlivých bodov podľa prílohy II. Tieto opatrenia, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 12 ods. 3.

Pri vypracovávaní týchto opatrení Komisia zohľadní okrem iného príslušné ustanovenia existujúcich právnych predpisov, resp. náležité programy monitorovania vrátane výsledkov monitorovania získané z takýchto programov.

 ç2.Členský štát nemusí monitorovať pitnú vodu pre tritium alebo rádioaktivitu, aby určil celkovú indikačnú dávku, ak sa na základe iných vykonaných monitorovaní presvedčí, è2 že úrovne tritia vypočítanej celkovej indikačnej dávky ç sú dosť hlboko pod parametrickou hodnotou. V tomto prípade oznámi dôvody svojho rozhodnutia Komisii vrátane výsledkov týchto iných vykonaných monitorovaní.

ò nový

Parametre posúdenia rizika domových rozvodov

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Legionella

< 1 000

počet/l

Ak parametrická hodnota <1 000/l pre Legionella nie je splnená, musí sa opätovne odobrať vzorka Legionella pneumophila. Ak Legionella pneumophila nie je prítomná, parametická hodnota pre Legionella je <10 000/l

Olovo

5

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l. 

ê 2015/1787 článok 1 ods. 1 a príloha I (prispôsobené)

ð nový

PRÍLOHA II

MONITOROVANIE

ČASŤ A

Všeobecné ciele a programy monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu

1.    Programy monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu Ö stanovené podľa článku 11 ods. 2 Õ musia:

a)overiť, či zavedené opatrenia na kontrolu rizík pre ľudské zdravie v celom dodávateľskom reťazci vody, počnúc ð oblasťou ï odberu vody v povodí, cez spracovanie a skladovanie až po distribúciu fungujú účinne a žeči voda v mieste zhody je vyhovujúcanezávadná a čistá;

b)poskytnúť informácie o kvalite vody dodávanej prena ľudskú spotrebu na to, aby sa preukázalo, že povinnosti stanovené v článkochu 4 a Ö parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom Õ5 a parametrické hodnoty stanovené v prílohe I sú splnené;

c)určiť najvhodnejšie prostriedky na zmiernenie rizika pre ľudské zdravie.

2.    Ö Programy monitorovania stanovené Õ pPodľa článku 11 7 ods. 2 vypracujú príslušné orgány monitorovacie programy, ktoré budú v súlade s parametrami a frekvenciami stanovenými v časti B tejto prílohy a ktoré pozostávajú ð musia obsahovať jednu ï z týchto súčastí:

a)odber a analýza samostatných vzoriek vody; alebo

b)merania zaznamenané priebežným procesom monitorovania.

ò nový

Programy monitorovania musia obsahovať aj program prevádzkového monitorovania, ktoré je doplnkom k overovaciemu monitorovaniu a umožňuje rýchlo získať poznatky o prevádzkovej výkonnosti a kvalite vody a prijať rýchle, vopred naplánované nápravné opatrenie. Takéto programy prevádzkového monitorovania sa musia zameriavať na konkrétnu dodávku, pričom sa v nich zohľadňujú výsledky posúdenia nebezpečnosti a posúdenia rizika pri zásobovaní vodou, a ich úlohou je potvrdiť efektívnosť všetkých kontrolných opatrení týkajúcich sa odberu, spracovania, distribúcie a skladovania. Na pravidelnú kontrolu účinnosti fyzického odstránenia filtráciou sa v rámci programu prevádzkového monitorovania musí monitorovať aj parameter zákalu, v prípade ktorého je nutné spĺňať parametrické hodnoty a frekvencie uvedené v tejto tabuľke:

Parameter

Parametrická hodnota

Zákal

0,3 NTU (95 %) a nie > 0,5 NTU v priebehu 15 za sebou idúcich minút

Objem (m3) vody distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci oblasti dodávky

Minimálna frekvencia

≤ 10 000

Denne

> 10 000

Online

ê 2015/1787 článok 1 ods. 1 a príloha I (prispôsobené)

ð nový

Monitorovacie pProgramy monitorovania môžu okrem toho pozostávať z týchto súčastí:

a)kontroly záznamov o funkčnosti a stave údržby zariadenia; a/alebo

b)inšpekcie povodia, ð oblasti odberu ï odberov vody, Ö a Õ čistiacej, skladovacej a distribučnej infraštruktúry ð bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na monitorovanie podľa článku 8 ods. 1 písm. c) a článku 10 ods. 1 písm. b)ï .

3.    Programy monitorovania môžu byť založené na hodnotení rizika, tak ako je stanovené v časti C.

34.    Členské štáty zabezpečia, aby sa programy monitorovania priebežne prehodnocovali a aspoň raz za päť ð šesť ï rokov aktualizovali alebo opätovne potvrdili.

ČASŤ B

Ö Hlavné Õ pParametre a frekvencie Ö odberu vzoriek Õ

1.Všeobecný rámec

Program monitorovania musí zohľadňovať parametre uvedené v článku 5 vrátane tých, ktoré sú dôležité na posúdenie vplyvu domácich distribučných systémov na kvalitu vody v mieste zhody, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1. Pri výbere vhodných parametrov na monitorovanie sa musia pre každý systém zásobovania vodou zohľadniť miestne podmienky.

Členské štáty zabezpečia, aby sa parametre uvedené v bode 2 monitorovali pri zachovaní príslušnej frekvencie odberu vzoriek, ako je stanovené v bode 3.

2.Zoznam parametrov

ð 1. Hlavné ï pParametre skupiny A

V súlade s frekvenciami monitorovania uvedenými v bode 3 tabuľke 1 sa monitorujú tieto parametre (skupina A):

a)Escherichia coli (E. coli), koliformné baktérie, počet kolónií 22 °C, farba, zákal, chuť, zápach, pH, vodivosť;

b)ďalšie parametre, ktoré boli v programe monitorovania stanovené ako relevantné v súlade s článkom 5 ods. 3 a prípadne aj prostredníctvom posúdenia rizík tak, ako je stanovené v časti C.

Za osobitných okolností sa do skupiny parametrov skupiny A doplnia tieto parametre:

a)amoniak a dusitan, ak sa používa chloraminácia;

b)hliník a železo, ak sa používajú ako chemické látky na úpravu vody.

ò nový

Spóry Escherichia coli (E. coli), Clostridium perfringens a somatické kolifágy sa považujú za „hlavné parametre“ a v súlade s časťou C tejto prílohy nesmú byť predmetom posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. Vždy sa musia monitorovať na základe frekvencií stanovených v bode 2 tabuľky 1.

ê 2015/1787 článok 1 ods. 1 a príloha I

Parametre skupiny B

Na určenie súladu so všetkými parametrickými hodnotami stanovenými v tejto smernici sa budú všetky ostatné parametre, ktoré nie sú analyzované v rámci skupiny A a určené podľa článku 5, monitorovať minimálne pri frekvenciách stanovených v bode 3 tabuľke 1.

ê 2015/1787 článok 1 ods. 1 a príloha I

23. Frekvencie odberu vzoriek

Tabuľka 1

Minimálna frekvencia odberov vzoriek a analýz na monitorovanie súladu

Objem vody distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci oblasti dodávky

(Pozri poznámky č. 1 a 2)

m3

Parameter skupiny A

počet vzoriek za rok

(pozri poznámku č. 3)

Parameter skupiny B

počet vzoriek za rok

≤ 100

> 0

(pozri poznámku č. 4)

> 0

(pozri poznámku č. 4)

> 100

≤ 1 000

4

1

> 1 000

≤ 10 000

4

+ 3

na každých 1 000 m3/deň a ich podiel na celkovom objeme

1

+ 1

na každých 4 500 m3/deň a ich podiel na celkovom objeme

> 10 000

≤ 10 0000

3

+ 1

na každých 10 000 m3/deň a ich podiel na celkovom objeme

> 10 0000

12

+ 1

na každých 25 000 m3/deň a ich podiel na celkovom objeme

ò nový

Všetky parametre stanovené v súlade s článkom 5 sa musia monitorovať aspoň podľa frekvencií stanovených v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ sa na základe posúdenia rizika pri zásobovaní vodou vykonaného v súlade s článkom 9 a časťou C tejto prílohy neurčí iná frekvencia odberu vzoriek.

Tabuľka 1

Minimálna frekvencia odberu vzoriek a analýz na monitorovanie súladu

Objem vody (m3) distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci zásobovanej oblasti

Minimálny počet vzoriek za rok

≤ 100

10a

> 100

≤ 1 000

10a

> 1 000

≤ 10 000

50b

>10 000

≤ 100 000

365

>100 000

365

a: Všetky vzorky sa musia odobrať v čase, keď je vysoké riziko, že črevné patogény úpravu vody prežijú.

b: Najmenej desať vzoriek sa musí odobrať v čase, keď je riziko rozšírenia črevných patogénov po úprave vody vysoké.

ê 2015/1787 článok 1 ods. 1 a príloha I

ð nový

Poznámka č. 1:    Zásobovaná oOblasť dodávky je geograficky vymedzená oblasť, v ktorej voda určená na ľudskú spotrebu pochádza z jedného alebo niekoľkých zdrojov a kde kvalitu vody možno považovať za približne rovnakú.

Poznámka č. 2:    Objemy sú vypočítané ako priemery za kalendárny rok. Pri určovaní minimálnej frekvencie sa môže namiesto množstva vody použiť počet obyvateľov v zásobovanej oblasti dodávky, pričom sa vychádza zo spotreby vody 200 l/(deň/hlavu).

Poznámka č. 3:    Uvedená frekvencia sa vypočíta takto: napr. 4 300 m3/deň = 16 vzoriek (4 na prvých 1 000 m3/deň + 12 na ďalších 3 300 m3/deň).

Poznámka č. 34:    Členské štáty, ktoré sa rozhodli udeliť v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) tejto smernice výnimku pre individuálne zdroje, uplatnia tieto frekvencie len na oblasti zásobovanédodávky, ktoré distribuujú vodou v objeme od 10 do 100 m3 za deň.

ê 2015/1787 článok 1 ods. 1 a príloha I (prispôsobené)

ð nový

ČASŤ C

Hodnotenie rizíkPosúdenie rizika Ö pri zásobovaní vodou Õ

1.    Členské štáty môžu stanoviť možnosť výnimky z parametrov a frekvencií odberu vzoriek v časti B za predpokladu, že hodnotenie rizík sa vykoná v súlade s touto časťou.

1.2.    Hodnotenie rizíkPosúdenie rizika ð pri zásobovaní vodou  ï uvedené v Ö článku 9 Õ bode 1 sa musí zakladať na všeobecných zásadách hodnotenia rizíkposúdenia rizika stanovených v zmysle medzinárodných normách, napr. norme EN 15975-2 týkajúcej sa „bezpečnosti zásobovania pitnou vodou, usmernenia pre riadenie rizík a krízové riadeniepokynov na riadenie rizika a krízového riadenia“.

3.    Pri hodnotení rizík sa berú do úvahy výsledky z monitorovacích programov vypracovaných podľa článku 7 ods. 1 druhého pododseku a článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 3 pre vodné útvary vymedzené podľa článku 7 ods. 1, ktoré poskytujú v priemere viac než 100 m3 vody denne v súlade s prílohou V k uvedenej smernici.

2.4.    Na základe výsledkov ð Po vykonaní ï hodnotenia rizíkposúdenia rizika ð pri zásobovaní vodou ï sa rozšíri zoznam parametrov Ö zahrnutých do monitorovania Õ v bode 2 časti B a/alebo sa zvýši sa frekvencia odberu vzoriek podľa bodu 3 Ö stanovená v Õ časti B, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)zoznam parametrov alebo frekvencie uvedené v tejto prílohe nepostačujú na splnenie povinností uložených podľa článku 117 ods. 1;

b)na účely článku 117 ods. 6 je potrebné dodatočné monitorovanie;

c)je potrebné zabezpečiť potrebné záruky uvedené v časti A bode 1 písm. a) časti A;.

ò nový

d)je potrebné zvýšenie frekvencie odberu vzoriek podľa článku 8 ods. 3 písm. a).

ê 2015/1787 článok 1 ods. 1 a príloha I (prispôsobené)

ð nový

3.5.    Na základe výsledkov ð Po vykonaní ï posúdenia rizikahodnotenia rizík ð pri zásobovaní vodou ï sa zoznam parametrov Ö zahrnutých do monitorovania Õ stanovený v bode 2 časti B a frekvencia odberu vzoriek stanovená v bode 3 časti B môžu znížiť, ak sú splnené Ö všetky Õ tieto podmienky:

a)frekvencia odberu vzoriek na E. coli nesmie byť za žiadnych okolností nižšia ako frekvencia stanovená v bode 3 časti B;

b)pre všetky ostatné parametre:

a)(i)miesto a frekvencia odberu vzoriek sa určujú vo vzťahu k pôvodu daného parametra, ako aj variabilite a dlhodobému trendu jeho koncentrácie, pričom sa zohľadní článok 6;

b)(ii)na to, aby bolo možné znížiť minimálne frekvencie odberov Ö vzoriek Õ parametra podľa bodu 3 časti B, musia Ö predstavujú Õ všetky výsledky získané zo vzoriek odobratých v pravidelných intervaloch počas obdobia najmenej troch rokov z miest odberu reprezentatívnych pre celú zásobovanú oblasť dodávky predstavovať menej než 60 % parametrickej hodnoty;

c)(iii)na to, aby bolo možné odstrániť parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať podľa bodu 2 časti B, musia Ö predstavujú Õ všetky výsledky získané zo vzoriek odobratých v pravidelných intervaloch počas obdobia najmenej troch rokov z miest odberu reprezentatívnych pre celú zásobovanú oblasť dodávky predstavovať menej než 30 % parametrickej hodnoty;

d)(iv)Ö rozhodnutie o Õ odstráneníie určitého parametra stanoveného v bode 2 časti B zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, musí vychádzať z výsledku posúdenia rizikahodnotenia rizík, v ktorom sa zohľadnia výsledky monitorovania zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu a ktoré potvrdia, že ľudské zdravie je chránené pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu, ako sa ustanovuje v článku 1;

e)(v)frekvencia odberu vzoriek Ö parametra Õ sa môže znížiť alebo sa/ parameter sa môže zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, odstrániť, tak ako sa uvádza v bodoch ii) a iii) iba vtedy, ak sa pri hodnotení rizík posúdení rizika potvrdí, že nie je pravdepodobné, že by niektorý z faktorov, ktoré možno logicky očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

ò nový

4.    Ak výsledky monitorovania preukazujúce, že podmienky stanovené v odseku 3 písm. b) až e) sú splnené, sú k dispozícii už ku dňu [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice], tieto výsledky monitorovania sa od uvedeného dátumu môžu použiť na prispôsobenie monitorovania podľa posúdenia rizika.

ê 2015/1787 článok 1 ods. 1 a príloha I

ð nový

6. Členské štáty zabezpečia:

a)aby boli hodnotenia rizík schválené ich príslušným orgánom; a

b)aby boli k dispozícii informácie o tom, že sa hodnotenia rizík uskutočnili, spolu so stručným prehľadom ich výsledkov.

ČASŤ D

Metódy a miesta odberu vzoriek

1.Miesta odberu vzoriek musia byť určené tak, aby sa zabezpečil súlad s miestami zhody definovanými v článku 6 ods. 1. V prípade distribučnej siete môže členský štát odoberať vzorky pre konkrétne parametre v zásobovanej oblasti dodávky alebo v úpravovni, ak sa dá dokázať, že nedôjde k negatívnej zmene meranej hodnoty príslušných parametrov. Pokiaľ je to možné, počet vzoriek treba rovnomerne rozložiť v čase a v priestore.

2.Odber vzoriek v mieste zhody musí spĺňať tieto požiadavky:

a)vzorky na testovanie súladu niektorých chemických parametrov (najmä meď, olovo ð , Legionella ï a nikel) sa odoberú z vodovodných kohútikov, ktoré používajú spotrebitelia, bez predchádzajúceho vyplachovania. Odoberie sa náhodná denná vzorka v objeme jeden liter. Ako alternatívu môžu členské štáty používať metódy pevne stanoveného času stagnácie, ktoré lepšie zohľadňujú ich vnútroštátnu situáciu, za predpokladu, že to na úrovni zásobovanej oblasti dodávky nepovedie k menšiemu výskytu prípadov nesúladu ako pri metóde náhodnej dennej vzorky;

b)vzorky na testovanie súladu mikrobiologických parametrov v mieste zhody sa odoberajú a podliehajú manipulácii podľa normy EN ISO 19458, účel odberu vzoriek B.

3.Odber vzoriek v distribučnej sieti, s výnimkou odberu vzoriek z kohútikov spotrebiteľov, musí byť v súlade s normou ISO 5667-5. V prípade zisťovania mikrobiologických parametrov sa vzorky odoberajú z distribučnej siete a podliehajú manipulácii podľa normy EN ISO 19458, účel odberu vzoriek A.

ê 1998/83

PRÍLOHA III

ŠPECIFIKÁCIE PRE ANALÝZU PARAMETROV

ê 2015/1787 článok 1 ods. 2 a príloha II bod 1

Členské štáty zabezpečia, aby boli analytické metódy používané na účely monitorovania a preukázania súladu s touto smernicou overené a dokumentované v súlade s normou EN ISO/IEC 17025 alebo inými rovnocennými normami uznanými na medzinárodnej úrovni. Členské štáty zabezpečia, aby laboratóriá alebo zmluvné strany, s ktorými laboratóriá na tento účel uzavreli zmluvu, uplatňovali systémy riadenia kvality v súlade s normou EN ISO/IEC 17025 alebo inými rovnocennými normami uznanými na medzinárodnej úrovni.

Ak analytická metóda spĺňajúca minimálne výkonnostné charakteristiky stanovené v časti B nie je k dispozícii, členské štáty zabezpečia, aby sa monitorovanie vykonalo pomocou najlepších dostupných techník, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady.

ê 2015/1787 článok 1 ods. 2 a príloha II bod 2 písm. a)

ČASŤ A

Mikrobiologické parametre so špecifikovanouými analytickouými metódouami

ê 596/2009 článok 1 a príloha bod 2.2

Nasledujúce zásady pre metódy mikrobiologických parametrov sa uvádzajú buď ako referenčné, ak je určená metóda CEN/ISO, alebo ako odporúčané, keďže sa očakáva, že Komisia v budúcnosti schváli ďalšie medzinárodné metódy CEN/ISO pre tieto parametre. Členské štáty môžu používať alternatívne metódy, ak splnia ustanovenia článku 7 ods. 5.

Tieto opatrenia o ďalších medzinárodných metódach CEN/ISO zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, okrem iného aj jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 12 ods. 3.

ê 2015/1787 článok 1 ods. 2 a príloha II bod 2 písm. b)

ð nový

Metódami pre mikrobiologické parametre sú:

a)Escherichia coli (E. coli) a koliformné baktérie (EN ISO 9308-1 alebo EN ISO 9308-2)

b)Enterococci (EN ISO 7899-2)

c)Pseudomonas aeruginosa (EN ISO 16266)

d)sčítanie kultivovateľných mikroorganizmov – počet kolónií ð alebo počet heterotrofných mikroorganizmov pri ï 22 °C (EN ISO 6222)

(e)sčítanie kultivovateľných mikroorganizmov – počet kolónií 36 °C (EN ISO 6222)

fe)Clostridium perfringens vrátane spór (EN ISO 14189)

ò nový

f)zákal (EN ISO 7027)

g)Legionella (EN ISO 11731)

h)somatické kolifágy (EN ISO 10705-2)

ê 2015/1787 článok 1 ods. 2 a príloha II bod 3 písm. a) (prispôsobené)

ČASŤ B

Chemické a indikačné parametre, pre ktoré sú špecifikované výkonnostné charakteristiky

ê 2015/1787 článok 1 ods. 2 a príloha II bod 3 písm. b) (prispôsobené)

ð nový

1.Chemické a indikačné parametre

Pre parametre uvedené v tabuľke 1 sú výkonnostné charakteristiky špecifikované v tom zmysle, že použitá metóda analýzy musí byť schopná zmerať aspoň koncentrácie zodpovedajúce parametrickej hodnote s určeným limitom kvantifikácie podľa definície v článku 2 ods. 2 smernice Komisie 2009/90/ES 4 , ktorý predstavuje 30 % alebo menej z príslušnej parametrickej hodnoty a neistoty merania, ako sa uvádza v tabuľke 1. Výsledok sa vyjadrí použitím minimálne toho istého počtu desatinných miest ako pre parametrickú hodnotu opísanú v častiach B a C prílohy I.

Do 31. decembra 2019 môžu členské štáty povoliť používanie výkonnostných charakteristík „správnosť“, „presnosť“ a „detekčný limit“ uvedených v tabuľke 2 ako alternatívy k charakteristikám „limit kvantifikácie“ a „neistota merania“ uvedeným v prvom odseku, resp. v tabuľke 1.

Neistota merania stanovená v tabuľke 1 sa nesmie používať ako dodatočná tolerancia voči parametrickým hodnotám stanoveným v prílohe I.

Tabuľka 1

Minimálna výkonnostná charakteristika „neistota merania“

Parametre

Neistota merania

(pozri poznámku č. 1)

% z parametrickej hodnoty (s výnimkou pH)

Poznámky

Hliník

25

Amoniak

40

ð Akrylamid ï

ð 30 ï

Antimón

40

Arzén

30

Benzo(a)pyrén

50

pozri poznámku č. 25

Benzén

40

ð Beta-estradiol (50-28-2) ï

ð 50 ï

ð Bisfenol A ï

ð 50 ï

Bór

25

Bromičnanyát

40

Kadmium

25

Chlorid

15

ð Chlorát ï

ð 30 ï

ð Chlorit ï

ð 30 ï

Chróm

30

Vodivosť

20

Meď

25

Kyanid

30

pozri poznámku č. 36

1,2-dichlóretán

40

ð Epichlórhydrín ï

ð 30 ï

Fluorid

20

ð Halooctové kyseliny (HAA) ï

ð 50 ï

Koncentrácia vodíkových iónov pH (vyjadrená v jednotkách pH)

0,2

pozri poznámku č. 7

Železo

30

Olovo

25

Mangán

30

Ortuť

30

ð Mikrocystín-LR ï

ð 30 ï

Nikel

25

Dusičnan

15

Dusitan

20

ð Nonylfenol ï

ð 50 ï

Oxidačná schopnosť

50

pozri poznámku č. 8

Pesticídy

30

pozri poznámku č. 49

ð Polyfluórované a perfluórované alkylované látky (PFAS) ï

ð 50 ï

Polycyklické aromatické uhľovodíky

ð 30 ï50

pozri poznámku č. 510

Selén

40

Sodík

15

Síran

15

Tetrachlóretén

30

pozri poznámku č. 611

Trichlóretén

40

pozri poznámku č. 611

Trihalometány – spolu

40

pozri poznámku č. 510

Celkový obsah organického uhlíka (TOC)

30

pozri poznámku č. 12

Zákal

30

pozri poznámku č. 13

ð Urán ï

ð 30 ï

ð Vinylchlorid ï

ð 50 ï

Akrylamid, epichlórhydrín a vinylchlorid sa musia riadiť špecifikáciou výrobku.

Tabuľka 2

Minimálne výkonnostné charakteristiky „správnosť“, „presnosť“ a „detekčný limit“ – môžu sa používať do 31. decembra 2019

Parametre

Správnosť

(pozri poznámku č. 2)

% z parametrickej hodnoty (s výnimkou pH)

Presnosť

(pozri poznámku č. 3)

% z parametrickej hodnoty (s výnimkou pH)

Detekčný limit

(pozri poznámku č. 4)

% z parametrickej hodnoty (s výnimkou pH)

Poznámky

Hliník

10

10

10

Amoniak

10

10

10

Antimón

25

25

25

Arzén

10

10

10

Benzo(a)pyrén

25

25

25

Benzén

25

25

25

Bór

10

10

10

Bromát

25

25

25

Kadmium

10

10

10

Chlorid

10

10

10

Chróm

10

10

10

Vodivosť

10

10

10

Meď

10

10

10

Kyanid

10

10

10

pozri poznámku č. 6

1,2-dichlóretán

25

25

10

Fluorid

10

10

10

Koncentrácia vodíkových iónov pH (vyjadrená v jednotkách pH)

0,2

0,2

pozri poznámku č. 7

Železo

10

10

10

Olovo

10

10

10

Mangán

10

10

10

Ortuť

20

10

20

Nikel

10

10

10

Dusičnan

10

10

10

Dusitan

10

10

10

Oxidačná schopnosť

25

25

10

pozri poznámku č. 8

Pesticídy

25

25

25

pozri poznámku č. 9

Polycyklické aromatické uhľovodíky

25

25

25

pozri poznámku č. 10

Selén

10

10

10

Sodík

10

10

10

Síran

10

10

10

Tetrachlóretén

25

25

10

pozri poznámku č. 11

Trichlóretén

25

25

10

pozri poznámku č. 11

Trihalometány – spolu

25

25

10

pozri poznámku č. 10

Zákal

25

25

25

Akrylamid, epichlórhydrín a vinylchlorid sa musia riadiť špecifikáciou výrobku

ê 2015/1787 článok 1 ods. 2 a príloha II bod 3 písm. c) (prispôsobené)

ð nový

2.Poznámky k tabuľkáme 1 a 2

Poznámka č. 1

Neistota merania je nezáporný parameter, ktorý charakterizuje rozptyl kvantitatívnych hodnôt prisudzovaných meranej veličine založený na použitých informáciách. Kritérium výkonnosti pri meraní neistoty (k = 2) je percentuálny podiel parametrickej hodnoty uvedenej v tabuľke alebo ð každá presnejšia hodnota ï lepší. Neistota merania sa odhaduje na úrovni parametrickej hodnoty, pokiaľ nie je uvedené inak.

Poznámka č. 2

Správnosť je miera systematickej chyby, t. j. rozdiel medzi strednou hodnotou veľkého počtu opakovaných meraní a skutočnou hodnotou. Ďalšie špecifikácie sú uvedené v ISO 5725.

Poznámka č. 3

Presnosť je miera náhodnej chyby a zvyčajne sa vyjadruje ako štandardná odchýlka (v rámci dávky a medzi dvomi dávkami) rozptylu výsledkov od priemeru. Prijateľná presnosť zodpovedá dvojnásobku relatívnej smerodajnej odchýlky. Tento pojem je podrobnejšie opísaný v ISO 5725.

Poznámka č. 4

Detekčný limit je buď:

trojnásobok smerodajnej odchýlky v rámci dávky prírodnej vzorky obsahujúcej nízku koncentráciu parametra; alebo

päťnásobok štandardnej odchýlky kontrolnej vzorky (v rámci dávky).

Poznámka č. 25

Ak sa hodnota neistoty merania nedá splniť, malai by sa vybrať najlepšiae dostupnáé technikay (až do hodnoty 60 %).

Poznámka č. 36

Uvedenou metódou sa stanovuje celkové množstvo kyanidu vo všetkých formách.

Poznámka č. 7

Hodnoty správnosti, presnosti a neistoty merania sa vyjadrujú v jednotkách pH.

Poznámka č. 8

Referenčná metóda: EN ISO 8467

Poznámka č. 49

Výkonnostné charakteristiky pre jednotlivé pesticídy sa uvádzajú orientačne. V prípade niektorých druhov pesticídov možno dosiahnuť hodnoty neistoty merania pohybujúce sa na úrovni len 30 %, pre viaceré iné pesticídy môžu byť povolené vyššie hodnoty až do úrovne 80 %.

Poznámka č. 510

Výkonnostná charakteristika sa vzťahuje na jednotlivé látky špecifikované pri 25 % z parametrickej hodnoty v časti B prílohy I.

Poznámka č. 611

Výkonnostná charakteristika sa vzťahuje na jednotlivé látky špecifikované pri 50 % z parametrickej hodnoty v časti B prílohy I.

Poznámka č. 12

Neistota merania by sa mala odhadnúť na úrovni 3 mg/l celkového obsahu organického uhlíka (TOC). Na stanovenie celkového obsahu organického uhlíka a rozpusteného organického uhlíka sa použije usmernenie CEN 1484

Poznámka č. 13

Neistota merania by sa mala odhadnúť na úrovni 1,0 NTU (nefelometrických jednotiek zákalu) v súlade s normou EN ISO 7027.

ê 1998/83 (prispôsobené)

PRÍLOHA IV

TERMÍNY PRE TRANSPOZÍCIU DO VNÚTROŠTÁTNEHO PRÁVA A PRE POUŽITIE

Smernica 80/778/EHS

Transpozícia 17.7.1982

Použitie 17.7.1985

Všetky členské štáty okrem Španielska, Portugalska a nových spolkových krajín Nemecka

Smernica 81/858/EHS

(Prispôsobenie v dôsledku pristúpenia Grécka)

Akt o pristúpení Španielska a Portugalska

   Španielsko:    transpozícia    1.1.1986

   Použitie    1.1.1986

   Portugalsko:    ranspozícia    1.1.1986

   použitie    1.1.1989

Smernica 90/656/EHS pre nové spolkové krajiny Nemecka

Akt pristúpenia Rakúska, Fínska a Švédska

   Rakúsko:    transpozícia    1.1.1995

   Použitie    1.1.1995

   Fínsko:    transpozícia    1.1.1995

   použitie    1.1.1995

   Švédsko:    transpozícia    1.1.1995

   použitie    1.1.1995

Smernica 91/692/EHS

Články 1 až 14

Použitie 31.12.1995

Článok 15

Zmenený a doplnený s účinnosťou od 1.1.1981

Zmenený a doplnený s účinnosťou od 1.1.1986

Zmenený a doplnený s účinnosťou od 1.1.1995

Článok 16

Článok 17

vložený článok 17a)

Článok 18

Článok 19

Zmenený a doplnený

Zmenený a doplnený

Článok 20

Článok 21

ê 1998/83 (prispôsobené)

PRÍLOHA V

KORELAČNÁ TABUĽKA

Táto smernica

Smernica 80/778/EHS

Článok 1 ods. 1

Článok 1 ods. 1

Článok 1 ods. 2

Článok 2 ods. 1

písm. a) a b)

Článok 2

Článok 2 ods. 2

Článok 3 ods. 1

písm. a) a b)

Článok 4 ods. 1

Článok 3 ods. 2

písm. a) a b)

Článok 3 ods. 3

Článok 4 ods. 1

Článok 7 ods. 6

Článok 4 ods. 2

Článok 11

Článok 5 ods. 1

Článok 7 ods. 1

Článok 5 ods. 2 prvá veta

Článok 7 ods. 3

Článok 5 ods. 2 druhá veta

Článok 5 ods. 3

Článok 6 ods. 1

Článok 12 ods. 2

Článok 6 ods. 2 až ods. 3

Článok 7 ods. 1

Článok 12 ods. 1

Článok 7 ods. 2

Článok 7 ods. 3

Článok 12 ods. 3

Článok 7 ods. 4

Článok 7 ods. 5

Článok 12 ods. 5

Článok 7 ods. 6

Článok 8

Článok 9 ods. 1

Článok 9 ods. 1 a článok 10 ods. 1

Článok 9 ods. 2 až 6

Článok 9 ods. 7

Článok 9 ods. 2 a článok 10 ods. 3

Článok 9 ods. 8

Článok 10

Článok 8

Článok 11 ods. 1

Článok 11 ods. 2

Článok 13

Článok 12 ods. 1

Článok 14

Článok 12 ods. 2 a 3

Článok 15

Článok 13 ods. 1

Článok 13 ods. 2 až 5

Článok 17 písm. a) (vložený Smernicou 91/692/EHS)

Článok 14

Článok 19

Článok 15

Článok 20

Článok 16

Článok 17

Článok 18

Článok 18

Článok 19

Článok 21

ò nový

PRÍLOHA IV

INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ, KTORÉ SA MAJÚ POSKYTOVAŤ ONLINE

Nasledujúce informácie sa musia spotrebiteľom sprístupniť online tak, aby boli ľahko použiteľné a zodpovedali ich potrebám:

(1)identifikácia príslušného dodávateľa vody

(2)najaktuálnejšie výsledky monitorovania parametrov uvedených v častiach A a B prílohy I vrátane frekvencie a miesta odberu vzoriek podľa záujmovej oblasti odberateľa, ako aj parametrická hodnota stanovená v súlade s článkom 5. Výsledky monitorovania nesmú byť staršie ako:

(a)jeden mesiac v prípade veľmi veľkých dodávateľov vody;

(b)šesť mesiacov v prípade veľkých dodávateľov vody;

(c)jeden rok v prípade malých dodávateľov vody;

(3)pri prekročení parametrickej hodnoty stanovenej v súlade s článkom 5 informácie o možnej hrozbe pre ľudské zdravie spolu so súvisiacimi odporúčaniami týkajúcimi sa zdravia a konzumácie alebo hypertextový odkaz na takéto informácie;

(4)súhrn príslušného hodnotenia rizika pri zásobovaní vodou;

(5)informácie o týchto indikačných parametroch a súvisiacich parametrických hodnotách:

(a)farba;

(b)pH (koncentrácia iónov vodíka);

(c)vodivosť;

(d)železo;

(e)mangán;

(f)pach;

(g)chuť;

(h)tvrdosť;

(i)minerály, anióny/katióny rozpustené vo vode:

boritan BO3-

uhličitan CO32-

chlorid Cl-

fluorid F-

hydrogénuhličitan HCO3-

dusičnan NO3-

dusitan NO2-

fosfát PO43-

kremičitan SiO2

síran SO42-

sulfid S2-

hliník Al

amoniak NH4+

vápnik Ca

horčík Mg

draslík K

sodík Na

Tieto parametrické hodnoty a iné neionizované zlúčeniny a stopové prvky sa môžu uvádzať s referenčnou hodnotou a/alebo vysvetlivkou;

(6)odporúčania spotrebiteľom týkajúce sa okrem iného zníženia spotreby vody;

(7)v prípade veľmi veľkých dodávateľov vody výročné informácie o:

(a)celkovej výkonnosti vodovodného systému z hľadiska účinnosti vrátane miery únikov a spotreby energie na kubický meter dodávanej vody;

(b)informácie o riadení a správe dodávateľa vody vrátane zloženia jeho vedúcich orgánov;

(c)množstvo vody dodávané ročne a trendy;

(d)informácie o nákladovej štruktúre taríf účtovaných spotrebiteľom na kubický meter vody vrátane fixných a variabilných nákladov predstavujúcich prinajmenšom náklady na spotrebu energie na kubický meter dodanej vody, opatrenia dodávateľov vody na posúdenie nebezpečenstva podľa článku 8 ods. 4, úprava a distribúcia vody určenej na ľudskú spotrebu, zber a čistenie odpadových vôd, ako aj náklady na opatrenia na účely článku 13, ak dodávatelia vody takéto opatrenia prijali;

(e)suma investícií, ktoré dodávateľ považuje za potrebné na zabezpečenie finančnej udržateľnosti poskytovania vodárenských služieb (vrátane údržby infraštruktúry) a suma skutočne získaných alebo navrátených investícií;

(f)uplatňované typy úpravy a dezinfekcie vody;

(g)súhrn a štatistika sťažností spotrebiteľov, ako aj včasnosti a adekvátnosti odpovedí na problémy;

(8)na požiadanie prístup k historickým údajom pre informáciu podľa bodov 2 a 3, a to spätne desať rokov.

 

é

PRÍLOHA V

Časť A

Zrušená smernica
so zoznamom jej neskorších zmien

(podľa článku 23)

smernica Rady 98/83/ES
(Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003
(Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1)

len bod 29 prílohy II

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009
(Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 14)

len bod 2.2 prílohy

smernica Komisie (EÚ) 2015/1787
(Ú. v. EÚ L 260, 7.10.2015, s. 6)

Časť B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(podľa článku 23)

Smernica

Lehota na transpozíciu

98/83/ES

25. decembra 2000

(EÚ) 2015/1787

27. októbra 2017

PRÍLOHA VI

TABUĽKA ZHODY

Smernica 98/83/ES

Táto smernica

článok 1

článok 1

článok 2 úvodná časť

článok 2 úvodná časť

článok 2 ods. 1 a 2

článok 2 ods. 1 a 2

-

článok 2 ods. 3 až 8

článok 3 ods. 1 úvodná časť

článok 3 ods. 1 úvodná časť

článok 3 ods. 1 písm. a) a b)

článok 3 ods. 1 písm. a) a b)

článok 3 ods. 2 a 3

článok 3 ods. 2 a 3

článok 4 ods. 1 úvodná časť

článok 4 ods. 1 úvodná časť

článok 4 ods. 1 písm. a) a b)

článok 4 ods. 1 písm. a) a b)

článok 4 ods. 1 druhý pododsek

článok 4 ods. 1 písm. c)

článok 4 ods. 2

článok 4 ods. 2

článok 5 ods. 1 a 2

článok 5 ods. 1

článok 5 ods. 3

článok 5 ods. 2

článok 6 ods. 1 písm. a) až c)

článok 6 písm. a) až c)

článok 6 ods. 1 písm. d)

-

článok 6 ods. 2

-

článok 6 ods. 3

-

-

článok 7

-

článok 8

článok 9

-

článok 10

článok 7 ods. 1

článok 11 ods. 1

článok 7 ods. 2

článok 11 ods. 2 úvodná časť

-

článok 11 ods. 2 písm. a) až c)

článok 7 ods. 3

článok 11 ods. 3

článok 7 ods. 4

-

článok 7 ods. 5 písm. a)

článok 11 ods. 4 úvodná časť

článok 7 ods. 5 písm. b)

článok 11 ods. 4 písm. a)

článok 7 ods. 5 písm. c)

článok 11 ods. 4 písm. b)

článok 7 ods. 6

článok 11 ods. 5

článok 8 ods. 1

článok 12 ods. 1

článok 8 ods. 2

článok 12 ods. 2 prvý pododsek

-

článok 12 ods. 2 druhý pododsek

článok 8 ods. 3

článok 12 ods. 3 prvý pododsek

-

článok 12 ods. 3 druhý pododsek

-

článok 12 ods. 4 písm. a) až c)

článok 8 ods. 4

článok 12 ods. 5

článok 8 ods. 5 až 7

-

článok 9

-

článok 10

-

-

článok 13

-

článok 14

-

článok 15

-

článok 16

-

článok 17

článok 11 ods. 1

článok 18 ods. 1 prvý pododsek

-

článok 18 ods. 1 druhý pododsek

článok 11 ods. 2

-

-

článok 18 ods. 2

-

článok 19

článok 12 ods. 1

článok 20 ods. 1

článok 12 ods. 2 prvý pododsek

článok 20 ods. 1

článok 12 ods. 2 druhý pododsek

-

článok 12 ods. 3

-

článok 13

-

článok 14

-

článok 15

-

-

článok 21

článok 17 ods. 1 a 2

článok 22 ods. 1 a 2

článok 16 ods. 1

článok 23 ods. 1

článok 16 ods. 2

-

článok 23 ods. 2

článok 18

článok 24

článok 19

článok 25

príloha I časť A

príloha I časť A

príloha I časť B

príloha I časť B

príloha I časť C

-

-

príloha I časť C

príloha II časť A ods. 1 písm. a) až c)

príloha II časť A ods. 1 písm. a) až c)

príloha II časť A ods. 2 prvý pododsek

príloha II časť A ods. 2 prvý pododsek

-

príloha II časť A ods. 2 druhý pododsek a tabuľka

príloha II časť A ods. 2 druhý pododsek

príloha II časť A ods. 2 tretí pododsek

príloha II časť A ods. 3

-

príloha II časť A ods. 4

príloha II časť A ods. 3

príloha II časť B ods. 1

-

príloha II časť B ods. 2

príloha II časť B ods. 1

príloha II časť B ods. 3

príloha II časť B ods. 2

príloha II časť C ods. 1

-

príloha II časť C ods. 2

príloha II časť C ods. 1

príloha II časť C ods. 3

-

príloha II časť C ods. 4

príloha II časť C ods. 2

príloha II časť C ods. 5

príloha II časť C ods. 3

-

príloha II časť C ods. 4

príloha II časť C ods. 6

-

príloha II časť D ods. 1 až 3

príloha II časť D ods. 1 až 3

príloha III prvý a druhý pododsek

príloha III prvý a druhý pododsek

príloha III časť A prvý a druhý pododsek

-

príloha III časť A tretí pododsek písm. a) až f)

príloha III časť A tretí pododsek písm. a) až h)

príloha III časť B ods. 1 prvý pododsek

príloha III časť B ods. 1 prvý pododsek

príloha III časť B ods. 1 druhý pododsek

-

príloha III časť B ods. 1 tretí pododsek a tabuľka 1

príloha III časť B ods. 1 druhý pododsek a tabuľka 1

príloha III časť B ods. 1 tabuľka 2

-

príloha III časť B ods. 2

príloha III časť B ods. 2

príloha IV

-

príloha V

-

-

príloha IV

-

príloha V

-

príloha VI

(1)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).
(2)    Pripojiť nadväzne na výsledky štúdie, ktoré sa v súčasnej dobe uskutočňujú.
(3)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(4)    Smernica Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd (Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36).
Top