—

so zreteľom na články 2, 9, 10, 19, 168 a 216 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

—

so zreteľom na články 3, 15, 21, 23, 25 a 26 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „UNCRPD“) a na jeho nadobudnutie platnosti v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (1),

—

so zreteľom na Kódex správania pre Radu, členské štáty a Komisiu, ktorým sa určujú vnútorné mechanizmy na vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany Európskej únie a na zastupovanie EÚ v súvislosti s týmto dohovorom,

—

so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 2. októbra 2015 k úvodnej správe Európskej únie (2),

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Séria európskych zmlúv č. 5, 1950) a jeho protokoly,

—

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu (ETS č. 35, 1961, revidovanú v roku 1996 ETS č. 163),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady Európy Rec(2002)5 Výboru ministrov členským štátom o ochrane žien proti násiliu a odporúčanie CM/Rec(2007)17 o štandardoch a mechanizmoch rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979 a na jeho opčný protokol zo 6. októbra 1999,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (3),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (4),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (COM(2015)0615), ktorý predložila Komisia 2. decembra 2015,

—

so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť, t. j. spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie, a na záväzok zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím v rozvojovej spolupráci,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 2. februára 2017 s názvom Správa o pokroku vo vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020 (SWD(2017)0029),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o zozname tém, ktorý prijal Výbor Organizácie spojených národov pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo vzťahu k úvodnej správe Európskej únie (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začleňovaní osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (10),

—

so zreteľom na brífing výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020,

—

so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie s názvom Diskriminácia v dôsledku prieniku rodu a zdravotného postihnutia,

—

so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030,

—

so zreteľom na výročnú správu európskej ombudsmanky za rok 2016,

—

so zreteľom na správy o základných právach za rok 2016 a 2017 Agentúry Európskej únie pre základné práva,

—

so zreteľom na tematické správy Agentúry Európskej únie pre základné práva,

—

so zreteľom na štatistické údaje Eurostatu z roku 2014 v oblasti zdravotného postihnutia týkajúce sa prístupu na trh práce, prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave, chudoby a nerovnosti príjmov,

—

so zreteľom na závery Rady k správe s názvom Udržateľná budúcnosť Európy: reakcia EÚ na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, uverejnené 20. júna 2017,

—

so zreteľom na dobrovoľný európsky rámec pre kvalitu sociálnych služieb (SPC/2010/10/8),

—

so zreteľom na novú mestskú agendu (A/RES/71/256),

—

so zreteľom na sendajský rámec pre znižovanie rizika katastrof,

—

so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

—

so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre kultúru a vzdelávanie, na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre petície (A8-0339/2017),

A.

keďže všetky osoby so zdravotným postihnutím majú ako plnoprávni občania (11) vo všetkých sférach života rovnaké práva a majú nárok na neodcudziteľnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislé bývanie, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti;

B.

keďže v Európskej únii žije približne 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím, z ktorých 46 miliónov tvoria ženy;

C.

keďže v ZFEÚ sa od Únie vyžaduje, aby sa pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností zameriavala na boj proti diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia (článok 10) a dáva jej právomoc prijímať právne predpisy týkajúce sa riešenia takejto diskriminácie (článok 19);

D.

keďže v článkoch 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie sa výslovne zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a stanovuje sa rovnaká účasť osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti;

E.

keďže UNCRPD je prvou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, ktorú EÚ ratifikovala, a ktorú podpísalo aj všetkých 28 členských štátov EÚ a ratifikovalo 27 z nich; keďže EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete a jednou z najvplyvnejších zainteresovaných strán na medzinárodnej úrovni;

F.

keďže EÚ sa zaviazala vykonávať program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci EÚ a v oblasti rozvojovej spolupráce s partnerskými krajinami;

G.

keďže v UNCRPD sa uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím „zahŕňajú osoby s dlhodobým telesným, duševným, intelektuálnym alebo zmyslovým postihnutím, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými“; ako zdôrazňuje najmä článok 9 UNCRPD, ktorý má v tejto súvislosti mimoriadnu dôležitosť;

H.

keďže judikatúra európskeho súdneho dvora posilňuje skutočnosť, že dohovor UNCRPD je pre EÚ a jej členské štáty záväzný pri vykonávaní práva EÚ, ako to platí pre nástroje sekundárneho práva (12); keďže je nevyhnutné posilniť platné právne predpisy EÚ a politické nástroje s cieľom vykonávať dohovor UNCRPD;

I.

keďže osoby so zdravotným postihnutím predstavujú rôznorodú skupinu a keďže ženy, deti, staršie osoby a jednotlivci, ktorí potrebujú komplexnú podporu alebo majú dočasné alebo neviditeľné zdravotné postihnutia, čelia ďalším problémom a viacerým formám diskriminácie;

J.

keďže osoby so zdravotným postihnutím čelia dodatočným výdavkom, nižším príjmom a vyššej nezamestnanosti; keďže prínosy týkajúce sa zdravotného postihnutia by sa mali považovať za štátnu podporu zameranú na pomoc ľuďom pri odstraňovaní bariér, aby sa mohli plne zúčastňovať v spoločnosti, a to aj prostredníctvom zamestnania;

K.

keďže deti so zdravotným postihnutím majú právo žiť so svojimi rodinami alebo v rodinnom prostredí v súlade s ich najlepšími záujmami; keďže rodinní príslušníci musia často obmedziť alebo zastaviť pracovné činnosti, aby sa starali o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím;

L.

keďže zásady dohovoru UNCRPD výrazne presahujú rámec diskriminácie a ukazujú cestu k plnému využívaniu ľudských práv všetkými osobami so zdravotným postihnutím a ich rodinami v inkluzívnej spoločnosti;

M.

keďže ešte stále existujú nové a revidované právne predpisy, ktoré neodkazujú na dohovor UNCRPD a prístupnosť; keďže prístupnosť je predpokladom účasti; keďže EÚ má ako strana dohovoru UNCRPD povinnosť zabezpečiť úzke zapojenie a aktívnu účasť osôb so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcich organizácií do vypracúvania a vykonávania právnych predpisov a politík, a zároveň rešpektovať rôzne podoby zdravotného postihnutia;

N.

keďže stereotypy, mylné predstavy a predsudky predstavujú hlavné príčiny diskriminácie vrátane viacnásobnej diskriminácie, stigmy a nerovnosti;

O.

keďže osoby so zdravotným postihnutím často trpia v dôsledku nedostatku podpory, ochrany, komunikácie a informácií o službách zdravotnej starostlivosti a právach, ochrane pred násilím a starostlivosti o deti a majú len malý alebo žiadny prístup k týmto službám a informáciám; keďže zdravotnícky personál by mal byť náležite vyškolený na osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím;

P.

keďže značná časť zo 4 miliónov ľudí, ktorí sa každý rok stanú bezdomovcami, trpí zdravotným postihnutím, pričom ako cieľová skupina UNCRPD a stratégie EÚ v oblasti zdravotného postihnutia sú do veľkej miery prehliadaní;

Q.

keďže napriek mnohým medzinárodným dohovorom a právnym predpisom a stratégiám na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni sa osoby so zdravotným postihnutím ešte stále v plnej miere nezúčastňujú na spoločenskom živote a uplatňovaní ich práv; keďže účasť osôb so zdravotným postihnutím možno dosiahnuť len vtedy, ak sú v súlade s článkom 29 UNCRPD zahrnuté do politického a verejného života, v ktorých sú často nedostatočne zastúpené;

R.

keďže správa Komisie o pokroku poukazuje na zjavné oneskorenie pri plnení povinností vyplývajúcich z UNCRPD na úrovni EÚ aj členských štátov; keďže pretrvávajú problémy a medzery v rámci stratégie, a že je potrebná dlhodobá perspektíva na zosúlaďovanie politík EÚ, právnych predpisov a programov s UNCRPD;

S.

keďže model nezávislého bývania zdôraznený v dohovore UNCRPD, zabezpečuje najvyšší možný stupeň prístupnosti; keďže prístup k iným službám, ako napríklad prístupná doprava, kultúrne a voľnočasové aktivity, je tiež súčasťou kvalitného života a môže prispieť k začleneniu osôb so zdravotným postihnutím;

T.

keďže je nevyhnutné mať inkluzívny a aktívny prístupu na trh práce, pretože to je jedným z hlavných prostriedkov na podporu nezávislosti pre osoby so zdravotným postihnutím; keďže prístup na trh práce je v súčasnosti na úrovni 58,5 % v porovnaní s 80,5 % pre osoby bez zdravotného postihnutia, pričom niektoré skupiny čelia ďalším typom diskriminácie na základe druhu zdravotného postihnutia, a keďže sociálne hospodárstvo poskytuje mnohé možnosti zamestnania pre osoby so zdravotným postihnutím;

U.

keďže prísnejšie usmernenia na európskej úrovni a primerané zdroje, ako aj odborná príprava v otázkach zdravotného postihnutia, by mohli posilniť účinnosť a nezávislosť orgánov pre rovnosť na vnútroštátnej úrovni;

V.

keďže jednou zo štyroch priorít, ktoré stanovila Komisia po Parížskej deklarácii o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, je podporovať vzdelávanie znevýhodnených detí a mladých ľudí zabezpečením toho, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy riešili ich potreby;

W.

keďže celkové náklady na udržiavanie osôb so zdravotným postihnutím mimo trhu práce sú vyššie ako náklady na ich zaradenie na pracovisko; keďže to platí najmä pre osoby s viacerými potrebami podpory, kde rodinní príslušníci môžu byť nútení stať sa opatrovateľmi;

X.

keďže počet osôb so zdravotným postihnutím v zamestnaní môže byť nižší, ako naznačujú údaje, pretože mnohé z nich patria do kategórie „nezamestnateľní“ alebo pracujú v chránenom sektore alebo väčšmi chránenom prostredí a nemajú štatút zamestnanca, preto nie sú viditeľní v oficiálnych údajoch a štatistikách;

Y.

keďže zamestnávatelia musia byť podporovaní a podnecovaní k tomu, aby zabezpečili posilnenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím, a to od vzdelávania až po zamestnanie; keďže na tento účel je zvyšovanie informovanosti zamestnávateľov jedným zo spôsobov, ako bojovať proti diskriminácii pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím;

Z.

keďže opatrenia na pracovisku sú kľúčové pre podporu pozitívneho duševného zdravia a pre predchádzanie duševným chorobám a psychosociálnemu postihnutiu;

AA.

keďže EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci a zohráva vedúcu úlohu v programoch začleňujúcich osoby so zdravotným postihnutím;

AB.

keďže diskriminácia v zamestnaní nie je samostatná otázka; keďže diskriminácia v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, bývania a nedostatočný prístup k doprave predstavujú v zamestnaní rovnakú diskrimináciu;

AC.

keďže 75 % osôb s ťažkým zdravotným postihnutím v EÚ nemá príležitosť plnej účasti na trhu práce; keďže nedostatočná zamestnanosť, ako aj nezamestnanosť môžu byť problémom najmä pre osoby, ktoré majú poruchu autistického spektra alebo pre nepočujúcich a ťažko počujúcich, ako aj pre slepých alebo hluchoslepých;

AD.

keďže ciele trvalo udržateľného rozvoja a pilier sociálnych práv by mohli byť potenciálnym nástrojom pre vykonávanie dohovoru UNCRPD;

AE.

keďže nedostatok právnej spôsobilosti predstavuje významnú prekážku pri výkone volebného práva, a to aj v európskych voľbách;

AF.

keďže 34 % žien so zdravotným problémom má počas svojho života skúsenosti s fyzickým alebo sexuálnym násilím, ktoré pácha ich partner;

AG.

keďže na základe článku 168 ods. 7 ZFEÚ sú členské štáty povinné vymedziť svoje politiky v oblasti zdravotníctva a poskytovať zdravotnícke služby, čo poukazuje na zásadný význam konzultácií a spolupráce s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť úspech Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia;

AH.

keďže v článku 25 UNCRPD sa posilňuje právo osôb so zdravotným postihnutím na najvyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie;

AI.

keďže osoby so zdravotným postihnutím sú obzvlášť citlivé na nedostatky v službách zdravotnej starostlivosti a podliehajú zdravotným rizikám, čo sa prejavuje vyššou mierou predčasných úmrtí;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

104.

105.

106.

107.

108.

109.

110.

111.

112.

113.

114.

115.

116.

117.

118.

119.

120.

121.

122.

123.

124.

125.

126.

127.

128.

129.

130.

131.

132.

133.

134.

135.

136.

137.

138.

139.

140.

141.

142.

143.

144.

145.

146.

147.

148.

149.

150.

151.

152.

153.

154.

155.