—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2016)0109),

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý bol otvorený na podpis 11. mája 2011 v Istanbule (ďalej len „Istanbulský dohovor“),

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 8, 19, 157, 216 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a),

—

so zreteľom na články 21, 23, 24, 25 a 26 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách, ktorá sa konala 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2005), Peking + 10 (2000), Peking + 15 (2010) a Peking + 20 (2015),

—

so zreteľom na ustanovenia právnych nástrojov Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, ako sú Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný dohovor o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a opčný protokol k nemu, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ako aj Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, v ktorom je zakotvená zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a Dohovor OSN o právach detí,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnou stranou je aj EÚ, vrátane záverečných pripomienok Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z roku 2015 pre EÚ (UNCRPD), v rámci ktorých je Európskej únii adresovaná výzva na pristúpenie k Istanbulskému dohovoru s cieľom lepšie chrániť ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím pred násilím,

—

so zreteľom na svoju správu o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorej sa v súvislosti s ďalším opatrením na boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím uvádza výzva adresovaná Európskej únii, aby pristúpila k Istanbulskému dohovoru;

—

so zreteľom na všeobecnú poznámku (General Comment) Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 26. augusta 2016 k článku 6 („Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím“) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách (2), uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách (3) a na uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám (5) a na posúdenie európskej pridanej hodnoty,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu (6),

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Rada Európskej únie prijala v marci 2011,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategic engagement for gender equality 2016 – 2019 (Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019) (SWD(2015)0278),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania (7),

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Holandska, Slovenska a Malty, zo 7. decembra 2015,

—

so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (8),

—

so zreteľom na smernicu 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (9) a nariadenie (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (10),

—

so zreteľom na smernicu 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (11) a smernicu 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (12),

—

so zreteľom na smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania a smernicu 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, v ktorých sa vymedzujú pojmy „obťažovanie“ a „sexuálne obťažovanie“ a odsudzuje sa ich páchanie,

—

so zreteľom na plán Komisie na prípadné pristúpenie EÚ k Istanbulského dohovoru uverejnený v októbri 2015,

—

so zreteľom na tretiu štvrťročnú správu o činnosti európskeho komisára pre ľudské práva zo 16. novembra 2016, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „rodovo motivované násilie“ v Istanbulskom dohovore,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedníctva Rady, Komisie a Európskeho parlamentu prijaté 3. februára 2017 na Malte, v ktorom sa požaduje rýchle pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015 (13) a na uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013 (14),

—

so zreteľom na štúdiu svojej tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci z roku 2016 o úlohe sebaobrany v oblasti predchádzania násiliu páchanému na ženách (Knowledge and Know-How: The Role of Self-Defence in the Prevention of Violence against Women), najmä v súvislosti s otázkou, do akej miery môže tréning v sebaobrane prispieť k vykonávaniu článku 12 Istanbulského dohovoru,

—

so zreteľom na článok 99 ods. 5 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, ako aj stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0266/2017),

A.

keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv a malo by sa plne rešpektovať, podporovať a uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre, ako aj v každodennom živote; keďže rovnosť medzi ženami a mužmi podľa indexu rodovej rovnosti nebola doposiaľ v plnej miere dosiahnutá v žiadnej krajine EÚ; keďže rodovo motivované násilie je zároveň príčinou i dôsledkom nerovností medzi ženami a mužmi;

B.

keďže obchodovanie s ľuďmi a moderné formy otroctva, ktoré postihujú najmä ženy, sa v EÚ vyskytujú i naďalej;

C.

keďže členské štáty musia uznať, že vždy keď bolo spáchané násilie, spoločnosť zlyhala v plnení svojej základnej povinnosti, ktorou je ochrana, a že v tej situácii je jedinou možnou alternatívou už len reakcia na to, čo sa stalo, napríklad vo forme odškodnenia obetí a trestného stíhania páchateľov;

D.

keďže EÚ musí v spolupráci s členskými štátmi prijať opatrenia potrebné na podporu a ochranu práv všetkých žien a dievčat na život bez násilia, či už fyzického alebo psychického, a to vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére;

E.

keďže problematiku rodovo motivovaného násilia nemožno zľahčovať či jednoducho odkladať na neskôr vzhľadom na to, že iba v samotnej EÚ sa týka až 250 miliónov žien a dievčat a má výrazný vplyv na spoločnosť, keďže pribúda strach a polarizácia, ako aj stres a psychické ochorenia, najmä ak uvážime, že je ohrozená bezpečnosť polovice obyvateľstva; keďže podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) sa odhaduje, že náklady spoločnosti v súvislosti so sexuálnym násilím v EÚ dosahujú ročne 226 miliárd EUR;

F.

keďže násilie páchané na ženách v EÚ (15) a rodovo motivované – fyzické a psychické – násilie je veľmi rozšíreným javom, treba ho považovať za extrémnu formu diskriminácie a za porušenie ľudských práv, ktoré sa dotýka žien na všetkých úrovniach spoločnosti bez ohľadu na vek, stupeň vzdelania, príjem, spoločenské postavenie a krajinu pôvodu alebo bydliska, a predstavuje výraznú prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi, a to aj z hospodárskeho a politického hľadiska; keďže sú potrebné ďalšie opatrenia s cieľom nabádať ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, aby oznamovali svoje skúsenosti a vyhľadali pomoc, a poskytovať im primeranú podporu v súlade s ich potrebami, ako aj informácie o ich právach, čím sa má zabezpečiť, aby mali prístup k spravodlivosti a páchatelia boli stíhaní;

G.

keďže zo správy Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: prieskum na úrovni EÚ) zverejnenej v marci 2014 vyplýva, že tretina všetkých žien v Európe sa minimálne raz v dospelom živote stala obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, 20 % má skúsenosť s obťažovaním na internete, každá dvadsiata žena bola znásilnená a viac než jedna desatina všetkých žien bola vystavená sexuálnemu násiliu;

H.

keďže každá desiata žena je vystavená sexuálnemu obťažovaniu alebo prenasledovaniu (tzv. stalking) prostredníctvom nových technológií a 75 % žien v rozhodovacích pozíciách čelí sexuálnemu obťažovaniu; keďže je teda zrejmé, že pred sexuálnym násilím si nemôže byť istá žiadna žena a žiadne dievča bez ohľadu na svoj vek a spoločenské postavenie;

I.

keďže treba prijať opatrenia na boj proti tomuto novému fenoménu rodovo motivovaného násilia na internete, ku ktorému patrí šikanovanie, obťažovanie a zastrašovanie najmä mladých žien, dievčat a LGBTI osôb;

J.

keďže občania a obyvatelia EÚ nie sú v dôsledku absencie európskej stratégie vrátane právneho aktu, ako aj existencie rozdielnych koncepcií a právnych predpisov v jednotlivých členských štátoch, okrem iného pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov a rozsahu pôsobnosti právnych predpisov, rovnako chránení pred rodovo motivovaným násilím, a teda celkovo pred násilím; keďže existujú aj rozdiely, pokiaľ ide o informácie, ponuku útulkov a prístup k nim, ako aj podporné služby a práva;

K.

keďže násilie páchané na ženách bezprostredne súvisí s rozdielnymi mocenskými vzťahmi medzi ženami a mužmi, ako aj so sexizmom a s rodovými stereotypmi, čo spôsobilo dominanciu mužov nad ženami, diskrimináciu žien mužmi a zamedzovanie úplnému napredovaniu žien;

L.

keďže násilie páchané na ženách prispieva k pretrvávaniu rodovej nerovnosti, ktorá bráni obetiam v prístupe k zamestnaniu, čo má zase negatívny vplyv na ich finančnú nezávislosť a celkovo na hospodárstvo;

M.

keďže dôležitým dôvodom, pre ktorý ženy neoznamujú prípady sexuálneho násilia, je ich ekonomická závislosť od páchateľa tohto násilia;

N.

keďže extrémna chudoba zvyšuje riziko násilia a iných foriem vykorisťovania, ktoré bránia ženám, aby sa v plnej miere zapájali do všetkých oblastí života a dosiahli rodovú rovnosť;

O.

keďže treba vyvinúť väčšie úsilie s cieľom posilniť účasť žien v politickom, hospodárskom a spoločenskom živote a zviditeľniť ženy vo vedúcich pozíciách v snahe bojovať proti objektivizácii a kultúre rodovo motivovaného násilia;

P.

keďže v Istanbulskom dohovore je stanovené, že vykonávanie všetkých ustanovení tohto dohovoru, obzvlášť opatrení na ochranu práv obetí, je nevyhnutné zabezpečiť bez diskriminácie najmä na základe pohlavia alebo rodu, rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, sexuálnej orientácie, rodovej identity, veku, zdravotného stavu, zdravotného postihnutia, rodinného stavu, postavenia migranta či utečenca alebo iného postavenia;

Q.

keďže ženy so zdravotným postihnutím sú vystavené 1,5- až 10-krát vyššiemu riziku, že sa stanú obeťami rodovo motivovaného násilia, a keďže oznamovanie násilných činov je pre ženy mimoriadne ťažké vzhľadom na ich závislé postavenie; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím nepredstavujú homogénnu skupinu, ale skupinu, ku ktorej patria ženy s rôznym postavením a v rôznych situáciách, ako aj ženy, ktoré sú vystavené najrôznejším formám fyzickej, psychosociálnej, duševnej alebo zmyslovej ujmy s funkčnými obmedzeniami alebo bez nich; keďže podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím sú zmluvné štáty povinné prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby ženy so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere a rovnocenne uplatňovať všetky ľudské práva a základné slobody;

R.

keďže určité skupiny žien a dievčat, napríklad migrantky, utečenky a žiadateľky o azyl, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ženy patriace k LBTI a Rómky, sú ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, a preto pokiaľ ide o násilie motivované sexizmom v spojení s rasizmom, xenofóbiou, homofóbiou, transfóbiou a intersexfóbiou a o diskrimináciu na základe veku, zdravotného postihnutia, etnickej príslušnosti alebo náboženstva, sú ohrozené vo výraznejšej miere; keďže ženy v Európe čelia diskriminácii vo viacerých ohľadoch, ktoré sa čiastočne prekrývajú, a keďže sa im tým odopiera prístup k spravodlivosti a službám podpory a ochrany a ony nemôžu využívať svoje základné práva; keďže ženám by sa v rámci vykonávania opatrení na ochranu mal poskytnúť prístup k špecializovanej pomoci;

S.

keďže násilie páchané na ženách vrátane domáceho násilia sa príliš často považuje za súkromnú záležitosť a jednoducho tak sa i toleruje; keďže táto forma násilia však v skutočnosti predstavuje systémom podmienené porušenie základných práv a závažný trestný čin, ktorý treba ako taký aj potrestať; keďže treba skoncovať s beztrestnosťou tým, že sa zabezpečí trestné stíhanie páchateľov a že ženám a dievčatám, ktoré prežili násilie, sa zo strany súdnictva poskytne primeraná podpora a uznanie, čím sa pretne začarovaný kruh mlčania a osamelosti, pokiaľ ide o tých, ktorí sa stali obeťami násilia, a to bez ohľadu na ich geografický pôvod alebo spoločenské postavenie;

T.

keďže medzi členskými štátmi sú výrazné kultúrne rozdiely, pokiaľ ide o pravdepodobnosť oznámenia prípadov znásilnenia alebo sexuálneho násilia dotknutými ženami, a keďže tento trend sa prejavuje skôr v oficiálnych štatistikách než v skutočnom počte prípadov znásilnenia alebo sexuálneho násilia v príslušnej krajine;

U.

keďže pri väčšine vrážd žien sú páchateľmi ich manželia, bývalí manželia, partneri alebo bývalí partneri, ktorí nedokážu akceptovať koniec manželstva alebo vzťahu;

V.

keďže v mnohých prípadoch rodovo motivovaného násilia obeť páchateľa pozná a často je od neho závislá, čo len zvyšuje obavy z oznámenia násilného činu;

W.

keďže rodové stereotypy a sexizmus vrátane nenávistných sexistických vyjadrení, na ktoré možno naraziť na celom svete na internete, ako aj vo verejnej a v súkromnej sfére, sú hlavnými príčinami akejkoľvek formy násilia páchaného na ženách;

X.

keďže fyzické, sexuálne alebo psychické násilie a zneužívanie majú pre obete mimoriadne vážne dôsledky a môžu spôsobiť fyzickú, sexuálnu, emocionálnu či psychickú ujmu alebo ekonomickú škodu; keďže tieto dôsledky pocítia aj rodiny a príbuzní, ako aj celá spoločnosť; keďže nato, aby boli deti považované za obete, nemusia byť vystavené priamemu násiliu, pretože domáce násilie môže byť traumatizujúce aj pre tých, ktorí sa stali jeho svedkom;

Y.

keďže v článku 3 Istanbulského dohovoru je jasne stanovené, že pojem „rodovo motivované násilie“ označuje násilie, ktoré „je zamerané proti žene, pretože je žena, alebo ženy neprimerane postihuje“, a keďže pojem „rod“ („gender“) označuje „spoločnosťou sformované role, vzory správania, činnosti a znaky, ktoré určitá spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“,

Z.

keďže členské štáty musia vytvoriť primerané inštitúcie, aby sa ženy cítili viac v bezpečí a mali možnosť oznámiť rodovo motivované násilie a aby sa tak znížil odhadovaný počet neoznámených prípadov;

AA.

keďže násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie a jeho následky možno výrazne obmedziť len kombináciou legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, okrem iného v oblastiach infraštruktúry, práva, súdnictva, kultúry, vzdelávania, sociálnej starostlivosti a zdravotníctva, a opatreniami, ktorými sa obetiam uľahčí prístup k bývaniu a zamestnaniu a zároveň sa im poskytne útočisko a zaistí sa rovnocenné zapojenie žien do všetkých oblastí spoločnosti; keďže občianska spoločnosť, najmä ženské organizácie, významne prispievajú k predchádzaniu všetkým formám násilia a k boju proti nim a ich činnosť treba uznať a podporovať, aby ju mohli vykonávať čo najlepšie;

AB.

keďže vzdelávanie a odborná príprava dievčat a žien je dôležitou európskou hodnotou, základným ľudským právom a zásadnou podmienkou posilnenia postavenia dievčat a žien na sociálnej, kultúrnej a profesijnej úrovni, ako aj z hľadiska plného uplatňovania všetkých ostatných sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a politických práv, a tým aj predchádzania násiliu páchanému na ženách a dievčatách;

AC.

keďže iba štát môže poskytnúť bezplatné a povinné všeobecné vzdelanie, ktoré je predpokladom rovnosti príležitostí pre všetky pohlavia;

AD.

keďže v Istanbulskom dohovore sa zdôrazňuje dôležitosť zmeny myslenia a postojov s cieľom preťať začarovaný kruh rodovo motivovaného násilia; keďže v tejto súvislosti sú preto nevyhnutné opatrenia v oblasti vzdelávania na všetkých úrovniach a pre všetky vekové kategórie s cieľom zrovnoprávniť ženy a mužov, zrušiť prideľovanie rolí podľa rodovej príslušnosti a rešpektovať osobnú integritu; keďže kurzy sebaobrany predstavujú účinný nástroj na zníženie viktimizácie a jej negatívnych dôsledkov vzhľadom na to, že vedú k spochybňovaniu rodových stereotypov a posilňovaniu práv žien a dievčat;

AE.

keďže konštatuje, že pristúpenie všetkých členských štátov k Istanbulskému dohovoru by podstatnou mierou prispelo k rozvoju integrovanej politiky a podpore medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti všetkým formám násilia voči ženám;

AF.

keďže EÚ musí vo svojich susedných regiónoch a vo svete urýchliť boj na odstránenie rodovo motivovaného násilia vrátane sexuálneho násilia využívaného ako vojnovej zbrane a keďže tento boj je súčasťou celosvetového úsilia o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

AG.

keďže Istanbulský dohovor je hybridnou dohodou, ktorá umožňuje pristúpenie EÚ súbežne s pristúpením jej členských štátov;

AH.

keďže Istanbulský dohovor podpísali všetky členské štáty, ale len štrnásť z nich ho ratifikovalo; keďže pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru nezbavuje členské štáty povinnosti jeho ratifikácie na vnútroštátnej úrovni;

AI.

keďže ratifikácia Istanbulského dohovoru si vyžaduje jeho riadne presadzovanie a účinné vykonávanie, ako aj prideľovanie dostatočných finančných a personálnych prostriedkov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.