Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52017IP0039

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2017 (2016/2307(INI))

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, p. 148–163 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

18.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 252/148

P8_TA(2017)0039

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2017 (2016/2307(INI))

(2018/C 252/15)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluva o EÚ),

—

so zreteľom na články 9, 145, 148, 152, 153 a 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 349 ZFEÚ o osobitnom postavení najvzdialenejších regiónov,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na Dohovor MOP č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia a odporúčanie MOP č. 202 o minime sociálnej ochrany,

—

so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

—

so zreteľom na cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 1 – odstrániť chudobu vo všetkých podobách a všade, a najmä na cieľ č. 3 – vykonávať vhodné systémy a opatrenia v oblasti sociálnej ochrany na vnútroštátnej úrovni pre všetkých vrátane minima sociálnej ochrany a do roku 2030 dosiahnuť podstatné rozšírenie pokrytia na chudobné a zraniteľné osoby,

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2017 (COM(2016)0725),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 16. novembra 2016 k odporúčaniu Rady o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2016)0726),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Smerom k pozitívnym zámerom fiškálnej politiky pre eurozónu (COM(2016)0727),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2017 (COM(2016)0728),

—

so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti zo 16. novembra 2016, ktorá sprevádza oznámenie Komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2017 (COM(2016)0729),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Návrhy rozpočtových plánov na rok 2017: celkové posúdenie (COM(2016)0730),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán (COM(2016)0581),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2016 s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646),

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Strednodobé preskúmanie/revízia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 – Rozpočet EÚ zameraný na výsledky (COM(2016)0603),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nové zručnosti pre Európu – Spolupracovať v záujme posilnenia ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2016 s názvom Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (COM(2016)0127) a jeho prílohy,

—

so zreteľom na návrh Komisie z 26. novembra 2015 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013 (COM(2015)0701),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 15. februára 2016 na rozhodnutie Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (COM(2016)0071) a na pozíciu Európskeho parlamentu k tomuto návrhu z 15. septembra 2016 (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Iniciatíva „Príležitosti pre mladých“ (COM(2011)0933),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na uznesenie Európskeho parlamentu k tomuto oznámeniu z 15. novembra 2011 (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2008/867/ES z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (3),

—

so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe,

—

so zreteľom na závery Rady o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe (13414/2015),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: realizácia priorít na rok 2016 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 s názvom Utečenci: sociálne začlenenie a integrácia do pracovného trhu (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016 (6),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci z 24. septembra 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: vykonávanie priorít na rok 2015,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015 (7),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020 (10),

—

so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-000121/2015 – B8-1102/2015 Rade a na svoje uznesenie s ňou spojené z 29. októbra 2015 o odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trhu práce (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Vytvorenie konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsob na prekonanie krízy (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020 (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (17),

—

so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (september 2015),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2015 s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám (18),

—

so zreteľom na dokument z 11. októbra 2016 s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – štvrťročný prieskum – jeseň 2016,

—

so zreteľom na piaty a šiesty prieskum Eurofound týkajúci sa európskych pracovných podmienok z roku 2010 a 2015 (19),

—

so zreteľom na dokument OECD s názvom Vyhliadky zamestnanosti 2016 zo 7. júla 2016,

—

so zreteľom na pracovný dokument OECD z 9. decembra 2014 o trendoch v nerovnosti príjmov a jej vplyve na hospodársky rast,

—

so zreteľom na správu Výboru pre sociálnu ochranu z 10. októbra 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti,

—

so zreteľom na plán Komisie a konzultáciu zameranú na riešenie problému vyváženia pracovného a súkromného života, ktorému čelia pracujúce rodiny,

—

so zreteľom na zasadnutia z 3. októbra a 8. novembra 2016 v rámci štruktúrovaného dialógu o pozastavení finančných prostriedkov pre Portugalsko a Španielsko,

—

so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2017,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0037/2017),

A.

keďže nezamestnanosť v EÚ od druhej polovice roka 2013 pomaly klesá, od roku 2013 sa vytvorilo 8 miliónov nových pracovných miest a nezamestnanosť v septembri 2016 predstavovala 8,6 %, čo je najnižšia úroveň od roku 2009; keďže však podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) je naďalej vysoký a predstavuje 14,8 % osôb vo veku od 15 do 29 rokov (20) (21); keďže napriek skutočnosti, že celková nezamestnanosť klesá, v niektorých členských štátoch je stále na poľutovaniahodne vysokej úrovni; keďže podľa Európskej komisie miera chudoby zamestnaných osôb je stále vysoká;

B.

keďže miera zamestnanosti je spravidla nižšia medzi ženami a v roku 2015 bola miera zamestnanosti mužov vo veku 20 – 64 rokov v EÚ-28 75,9 % v porovnaní s 64,3 % u žien; keďže rodový rozdiel v prístupe k zamestnaniu je naďalej jednou z hlavných prekážok pri dosahovaní rodovej rovnosti a je potrebné urýchlene vynaložiť úsilie na zmenšenie rozdielu v miere zamestnanosti mužov a žien;

C.

keďže ak sa súčasný trend posilní pomocou vhodných verejných politík, cieľ stratégie Európa 2020 týkajúci sa miery zamestnanosti vo výške 75 % by sa naozaj mohol dosiahnuť;

D.

keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí je v EÚ na úrovni 18,6 % a 21,0 % v eurozóne; keďže nezamestnaných je 4,2 milióna mladých ľudí z toho 2,9 milióna v eurozóne; keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí zostáva výrazne vyššia ako na jej najnižšej úrovni v roku 2008, čo nám pripomína, že vykonávanie a plné využívanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí členskými štátmi by malo byť prioritou; keďže nízke mzdy, ktoré sú niekedy pod hranicou chudoby, neplatené stáže, nedostatok kvalitnej odbornej prípravy a nedostatok pracovných práv sú bohužiaľ aj naďalej charakteristické pre zamestnanosť mladých ľudí;

E.

keďže podľa odhadov náklady spojené s NEETs predstavujú 153 miliárd EUR (1,21 % HDP) ročne, a to vo forme dávok a strát na príjmoch a daniach, zatiaľ čo celkové náklady na zavedenie systémov záruky pre mladých ľudí v eurozóne sa odhadujú na 21 miliárd EUR ročne alebo 0,22 % HDP;

F.

keďže počet NEETs zaznamenaný v roku 2015 bude naďalej klesať; keďže 6,6 milióna ľudí vo veku od 15 do 24 rokov sa stále nachádza v tejto situácii, čo zodpovedá 12 % tejto vekovej kategórie;

G.

keďže primárnu zodpovednosť za riešenie nezamestnanosti mládeže nesú členské štáty, pokiaľ ide o vytváranie a vykonávanie regulačných rámcov na trhu práce, systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aktívnych politík trhu práce;

H.

keďže osoby so zdravotným postihnutím sú naďalej vo výraznej miere vylúčené z trhu práce, pričom v posledných desiatich rokoch došlo iba k veľmi malému zlepšeniu, čiastočne pre nedostatok investícií do vhodných podporných opatrení; zdôrazňuje, že to často vedie k chudobe a sociálnemu vylúčeniu, čo negatívne ovplyvňuje cieľ stratégie Európa 2020;

I.

keďže štrukturálne problémy na trhu práce, ako je nízka účasť, ako aj nesúlad zručností a kvalifikácie, zostávajú v mnohých členských štátoch problémom;

J.

keďže miera dlhodobej nezamestnanosti (nezamestnanosť trvajúca viac než rok) v prvom štvrťroku 2016 medziročne poklesla o 0,7 % na 4,2 % pracovnej sily; keďže miera extrémne dlhej nezamestnanosti (nezamestnanosť trvajúca viac než dva roky) poklesla na 2,6 % pracovnej sily; keďže počet dlhodobo nezamestnaných je napriek tomu stále vysoký a dosahuje približne 10 miliónov osôb; keďže dlhodobá nezamestnanosť je problémom najmä mladších a starších uchádzačov o zamestnanie s podielom 30 % osôb vo veku 15 – 24 rokov a 64 % vo veku 55 – 64 rokov, ktorí si hľadajú zamestnanie dlhšie ako jeden rok; keďže mnohí starší pracovníci, ktorí sú neaktívni, nie sú zahrnutí do štatistík týkajúcich sa nezamestnanosti; keďže miera nezamestnanosti a jej sociálne dôsledky sa v európskych krajinách líšia a keďže je nevyhnutné vziať do úvahy špecifické mikroekonomické okolnosti;

K.

keďže ciele stratégie Európa 2020 sú zamerané na zníženie chudoby vymanením aspoň 20 miliónov osôb z rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia do roku 2020; keďže tento cieľ sa ešte ani zďaleka nepodarilo dosiahnuť, a preto je potrebné vynaložiť viac úsilia; keďže v roku 2015 bolo 119 miliónov ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo je asi o 3,5 milióna menej ako v roku 2014; keďže v roku 2012 sa v EÚ v tejto situácii nachádzalo 32,2 miliónov osôb so zdravotným postihnutím; keďže v roku 2013 bolo 26,5 milióna detí v 28 krajinách EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže vysoké úrovne nerovnosti znižujú výkon hospodárstva a potenciál udržateľného rastu;

L.

keďže sprevádzanie dlhodobo nezamestnaných je veľmi dôležité, pretože v opačnom prípade začne mať táto situácia vplyv na ich sebadôveru, blahobyt a budúci rozvoj, v dôsledku čoho sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením, čo ohrozuje udržateľnosť národných systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj európskeho sociálneho modelu;

M.

oslabenie sociálneho dialógu má negatívny vplyv na práva pracovníkov, kúpnu silu občanov EÚ a rast;

N.

keďže v EÚ možno pozorovať viacero pozitívnych trendov, čo naznačuje odolnosť a zotavenie európskeho hospodárstva;

O.

keďže sociálne hospodárstvo, ktoré tvorí dva milióny podnikov zamestnávajúcich viac ako 14,5 milióna ľudí v Únii, je dôležitým odvetvím, ktoré prispieva k odolnosti Európy a k oživeniu hospodárstva;

P.

keďže rast zostáva vo väčšine členských štátov nízky, pričom miera rastu v EÚ za rok 2016 sa dokonca znížila a zostala stabilná na úrovni 2 % aj napriek pozitívnym dočasným aspektom, čo preto poukazuje na to, že EÚ môže urobiť viac pre posilnenie hospodárskej a sociálnej obnovy v záujme jej väčšej udržateľnosti v strednodobom horizonte;

Q.

keďže ako uviedla Komisia (22) rozdiely v zamestnanosti a sociálne rozdiely v rámci členských štátov a medzi nimi pretrvávajú a sociálny vývoj naznačuje ďalšiu divergenciu v celej EÚ, ktorá brzdí rast, zamestnanosť a súdržnosť; keďže spoločnosti, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou rovnosti a investícií do ľudí, majú lepšie výsledky, pokiaľ ide o odolnosť v oblasti rastu a zamestnanosti;

R.

keďže nelegálna práca je stále realitou, ktorá má vážne dôsledky na rozpočty, čo vedie k strate daňových príjmov a znižovaniu odvodov sociálneho zabezpečenia, ako aj k negatívnemu vplyvu na zamestnanosť, produktivitu, kvalitu práce a rozvoj zručností;

S.

keďže najvzdialenejšie regióny čelia obrovským ťažkostiam spojeným s ich osobitnými špecifikami, ktoré obmedzujú ich potenciál v oblasti rastu a rozvoja; keďže nezamestnanosť, nezamestnanosť mládeže a dlhodobá nezamestnanosť v týchto regiónoch patria medzi najvyššie v EÚ, pričom v mnohých prípadoch prekračujú 30 %;

T.

keďže Európsky fond pre strategické investície (EFSI) už schválil 69 projektov v 18 krajinách a podpísal 56 operácií, pričom sa očakáva, že to povedie k investíciám vo výške viac než 22 miliárd EUR a k účasti približne 71 000 MSP;

U.

keďže v mnohých členských štátoch sa počet obyvateľov v produktívnom veku a pracovná sila naďalej zmenšujú; keďže účasť žien na trhu práce je pre členské štáty príležitosťou na riešenie tohto problému a posilnenie pracovnej sily v EÚ; keďže pokračujúci príchod utečencov a žiadateľov o azyl by takisto mohol prispieť k posilneniu pracovnej sily;

V.

keďže EÚ čelí demografickým výzvam, ktoré sú spojené nielen so starnutím populácie a poklesom pôrodnosti, ale ktoré zahŕňajú aj ďalšie prvky, ako je vyľudňovanie;

W.

keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v súčasnosti predstavuje 16 % a rozdiel v dôchodkoch 38 %, čo ženy s pribúdajúcim vekom vystavuje vyššiemu riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia;

X.

keďže zabezpečenie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia je kompetenciou členských štátov, ktorú EÚ koordinuje, ale neharmonizuje;

Y.

keďže stredná dĺžka života v dobrom zdraví u žien poklesla zo 62,6 v roku 2010 na 61,5 roku v roku 2013, pričom v roku 2014 bol zaznamenaný mierny nárast, a v prípade mužov stagnuje na úrovni 61,4 roku;

1.

 víta skutočnosť, že v ročnom prieskume rastu na rok 2017 sa kladie dôraz na význam zabezpečenia sociálnej spravodlivosti ako prostriedku na stimuláciu inkluzívnejšieho rastu, ako aj na vytváranie kvalitných a inkluzívnych pracovných miest a zlepšovanie zručností a na potrebu posilniť konkurencieschopnosť, inovácie a produktivitu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (CSR) týkajúcich sa reformy trhu práce sa poukáže aj na význam aktívnych politík trhu práce a budú sa presadzovať zamestnanecké práva a ochrana pracovníkov;

2.

 víta pokrok pri dosahovaní rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi aspektmi v rámci procesu európskeho semestra, pričom Komisia splnila niektoré požiadavky Európskeho parlamentu; zdôrazňuje však, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie o zlepšenie politickej viditeľnosti a dosahu hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie; víta návrh Komisie na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 predĺžením jeho účinnosti na roky 2018 – 2020 a začlenením nových sociálnych ukazovateľov s cieľom uviesť údaje zamestnanosti a sociálne údaje v spojení s vývojom makroekonomických údajov, aby analýza predstavovala komplexný obraz o prepojení a dosahoch rôznych politických možností; zdôrazňuje, že ukazovateľom zamestnanosti by sa mal pripisovať rovnaký význam ako hospodárskym ukazovateľom, čo umožní spustiť hĺbkové analýzy a nápravné opatrenia v príslušných členských štátoch;

3.

 zdôrazňuje, že cyklu európskeho semestra stále chýba prístup orientovaný na deti, ktorý by obsahoval záväzok v oblasti práv detí, začlenenia boja proti chudobe detí, ako aj cieľov týkajúcich sa blahobytu, do všetkých príslušných oblastí tvorby politiky; zdôrazňuje, že na nájdenie východiska z bludného kruhu znevýhodnenia je potrebný strategický prístup s jasnými zámermi a cieľmi;

4.

 požaduje programy ponúkajúce podporu a príležitosti ako súčasť integrovaného európskeho plánu investovania do detí a boja proti detskej chudobe vrátane vytvorenia záruky pre deti zameranej na úplné vykonávanie odporúčania Komisie investovať do detí, aby sa zabezpečilo, že každé dieťa v Európe, ktorému hrozí chudoba (vrátane utečencov), bude mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, slušnému bývaniu a zodpovedajúcej výžive;

5.

 zdôrazňuje, že investície do sociálneho rozvoja prispievajú k hospodárskemu rastu a konvergencii; berie na vedomie nedávne štúdie OECD (23) a MMF (24), v ktorých sa zdôrazňuje, že sociálne nerovnosti v Európe brzdia oživenie hospodárstva; požaduje väčšie úsilie v boji proti chudobe a rastúcej nerovnosti a tam, kde je to potrebné, väčšie investície do sociálnej infraštruktúry a podporu pre tých, ktorých hospodárska kríza postihla najviac; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že odporúčania pre jednotlivé krajiny budú osobitne zamerané na boj proti nerovnosti;

6.

 vyzýva Komisiu a Radu, aby zlepšili stratégiu pre ústredný cieľ rodovej rovnosti; podporuje použitie výročných správ Komisie o rodovej rovnosti v kontexte európskeho semestra s cieľom posilniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty, aby do svojich národných programov reforiem a programov stability a konvergenčných programov začlenili rodový rozmer a zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, a to stanovením cieľov a vymedzením opatrení na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov; vyzýva, aby sa odporúčania pre jednotlivé krajiny poskytovali so zreteľom na lepšie služby starostlivosti o deti, ktoré môžu mať priaznivý vplyv na účasť žien na trhu práce; opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby v prípade potreby zvážili používanie rodovo rozčlenených údajov v procese monitorovania európskeho semestra; navrhuje užšie zapojiť Európsky inštitút pre rodovú rovnosť do európskeho semestra;

7.

 zdôrazňuje, že verejný a súkromný dlh je v niektorých členských štátoch príliš vysoký, čo bráni investíciám, hospodárskemu rastu a zamestnanosti;

8.

 zastáva názor, že údaje uvedené v tabuľke ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie sú užitočné, ale nestačia na posúdenie vývoja zamestnanosti a sociálnej situácie v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby doplnili tabuľku ukazovateľov o údaje týkajúce sa kvality pracovných miest a chudoby s osobitným dôrazom na viacrozmernú detskú chudobu;

9.

 vyzýva Komisiu, aby definovala a kvantifikovala svoju koncepciu sociálnej spravodlivosti, ktorá sa má dosiahnuť prostredníctvom ročného prieskumu rastu na rok 2016 a európskeho semestra, pričom zohľadní politiku v oblasti zamestnanosti i sociálnu politiku,

10.

 vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlili zavádzanie všetkých programov, ktorými sa môže podporiť vytváranie dôstojných, kvalitných a dlhodobých pracovných miest pre všetky kategórie obyvateľstva, a predovšetkým pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že napriek miernemu poklesu miery nezamestnanosti v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí zostáva na úrovni 18,6 %; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prijatie iniciatívnejších nadväzných opatrení riadiacimi orgánmi týchto programov;

11.

 zdôrazňuje, že vykonávanie záruky pre mladých ľudí by sa malo posilniť na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a predĺžiť aspoň do roku 2020, za aktívnej účasti sociálnych partnerov a posilnených verejných služieb, a zdôrazňuje jej význam pre prechod zo školy do zamestnania; nalieha na Komisiu, aby predložila zodpovedajúce štúdie jej vplyvu na účely monitorovania dosiahnutých výsledkov a prijatia dodatočných opatrení a zohľadnila výsledky očakávaného auditu Dvora audítorov a vymieňala si najlepšie postupy a organizovala semináre s účasťou všetkých zainteresovaných subjektov tak, aby sa tento nástroj stal čo najúčinnejším; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby bola záruka pre mladých ľudí plne prístupná, a to aj pre zraniteľné osoby a osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že to tak nie je vo všetkých členských štátoch a vyzýva členské štáty, aby túto situáciu čo najskôr napravili, pretože je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD); zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby záruka pre mladých ľudí mala dosah na mladých, ktorí sú vystavení viacnásobnému vylúčeniu a extrémnej chudobe; poukazuje na to, že mimoriadna pozornosť by sa mala venovať mladým ženám a dievčatám, ktoré môžu čeliť rodovým prekážkam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre záruku pre mladých ľudí poskytli primerané financovanie v záujme jej riadneho vykonávania vo všetkých členských štátoch a s cieľom pomôcť ešte väčšiemu počtu mladých ľudí;

12.

 poukazuje na to, že na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) na rok 2017 boli vyčlenené viazané rozpočtové prostriedky vo výške 500 miliónov EUR; zdôrazňuje, že táto suma nie je dostatočná a je potrebné ju zvýšiť a zabezpečiť v súčasnom VFR; upozorňuje však takisto na to, že v súvislosti s revíziou VFR v polovici trvania je potrebné dosiahnuť dohodu o vhodnom dodatočnom financovaní YEI, aby sa pokryl zvyšok obdobia súčasného VFR;

13.

 zdôrazňuje potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu v oblasti zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že ďalšia podpora a investície v oblasti kultúrneho a kreatívneho sektora by mohli významne prispieť k investíciám, rastu, inováciám a zamestnanosti; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila osobitné príležitosti, ktoré ponúka celý kultúrny a kreatívny priemysel vrátane MVO a malých združení, napríklad v rámci YEI;

14.

 zdôrazňuje, že nedostatočné investície do systému verejného vzdelávania môžu oslabiť konkurenčné postavenie Európy a zamestnateľnosť jej pracovnej sily; zdôrazňuje potrebu investovať do ľudí v čo najskoršej fáze životného cyklu, aby sa znížila nerovnosť a podporilo sociálne začlenenie v mladom veku; zdôrazňuje tiež potrebu boja proti stereotypom od raného veku v školách, a to prostredníctvom presadzovania rodovej rovnosti na všetkých úrovniach vzdelávania;

15.

 vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky na vykonávanie a monitorovanie inkluzívnejších foriem systémov sociálnej ochrany a podporu príjmov s cieľom zabezpečiť, aby tieto systémy ponúkali nezamestnaným osobám a osobám vystaveným riziku chudoby a sociálneho vylúčenia slušnú životnú úroveň a aby poskytli prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a možnostiam pre vstup na trh práce;

16.

 víta nárast miery zamestnanosti; konštatuje však, že nárast miery zamestnanosti v členských štátoch bol bohužiaľ sprevádzaný zvýšeným výskytom atypických a neformálnych foriem zamestnávania vrátane pracovných zmlúv na nula hodín; zdôrazňuje, že trvalá udržateľnosť a kvalita vytvorených pracovných miest by mali byť prioritou; je veľmi znepokojený pretrvávajúcou vysokou nezamestnanosťou, najmä v krajinách, ktoré stále trpia krízou; uvedomuje si fenomén chudoby pracujúcich ako dôsledok znižovania miezd a zhoršovania pracovných podmienok, ktoré sa musia riešiť ako súčasť opatrení zameraných na zamestnanosť a sociálnu ochranu; nabáda členské štáty, aby vyvinuli ďalšie úsilie a ostali otvorené novým riešeniam a prístupom v záujme dosiahnutia cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti na úrovni 75 %, a to aj zameriavaním sa na skupiny, ktoré majú najnižšiu účasť na pracovnom trhu, ako sú ženy, starší pracovníci, pracovníci s nízkou kvalifikáciou a osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoju ponuku z hľadiska celoživotného vzdelávania a účinného zvyšovania kvalifikácie;

17.

 domnieva sa, že migrácia by mohla zohrávať dôležitú úlohu a zahŕňať vzdelávacie programy doplnené efektívnymi verejnými výdavkami s cieľom dosiahnuť kvalitné sociálne a ekologicky udržateľné investície na začlenenie pracovníkov do trhu práce a zníženie nezamestnanosti;

18.

 uznáva, že ženy sú stále nedostatočne zastúpené na trhu práce; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zaviedli proaktívne politiky a primerané investície zamerané a určené na podporu účasti žien na trhu práce; zdôrazňuje, že lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života má zásadný význam pre zvyšovanie účasti žien na trhu práce; poukazuje v tejto súvislosti na to, že podľa Komisie flexibilné pracovné podmienky, ako je práca na diaľku, pružný pracovný čas a kratší pracovný čas, môžu zohrávať dôležitú úlohu; súhlasí s Komisiou, že poskytovanie platenej materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky v členských štátoch má potenciál podporiť účasť žien na trhu práce; vyzýva zároveň členské štáty, aby stanovili vhodné politiky na podporu žien a mužov, ktorí vstupujú alebo sa vracajú na trh práce, zostávajú na ňom alebo sa v rámci neho rozvíjajú po rodičovskej dovolenke alebo inom druhu dovolenky súvisiacej so starostlivosťou, a to prostredníctvom udržateľných a kvalitných pracovných miest; vyjadruje poľutovanie nad rodovou nerovnosťou z hľadiska miery zamestnanosti a rozdielov v mzdách a dôchodkoch; požaduje politiky, ktoré povzbudzujú a podporujú ženy, aby si budovali kariéru v podnikaní, zjednodušujú prístup k financovaniu a podnikateľským príležitostiam a ponúkajú odbornú prípravu prispôsobenú konkrétnym potrebám;

19.

 uznáva však, že podpora zamestnanosti a opatrenia na zlepšenie aktívnej účasti na trhu práce musí byť súčasťou širšieho prístupu orientované na práva na odstránenie sociálneho vylúčenia a chudoby, ktorý berie do úvahy deti, rodiny a ich osobitné potreby;

20.

 vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a aby zvážili nové, inovačné spôsoby rozvoja adaptabilných a pružných trhov práce s cieľom splniť výzvy globálneho hospodárstva a zároveň zabezpečiť vysoké pracovné normy pre všetkých pracovníkov;

21.

 víta pripomenutie členským štátom, že systémy sociálneho zabezpečenia musia mať oporu v silných sociálnych normách, a že podpora dosiahnutia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a odstránenie diskriminácie prispievajú nielen k sociálnej spravodlivosti, ale aj k rastu. zdôrazňuje, že opätovne začlenenie rodičov do trhu práce by sa malo podporovať vytvorením podmienok pre kvalitné alebo inkluzívne zamestnávanie a pracovné prostredie, ktoré rodičom umožní vyvážiť ich pracovné a rodičovské úlohy;

22.

 uznáva, že popri vytváraní pracovných miest je zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných osôb na kvalitné pracovné miesta prostredníctvom individuálne prispôsobených opatrení, najmä prostredníctvom aktívnych politík zamestnanosti, zásadným faktorom v boji proti ich chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ak je sprevádzané dostupnosťou dôstojnej práce; poukazuje na to, že dôraz by sa mal klásť na lepšie opatrenia zamerané na vytváranie dôstojných pracovných miest; zdôrazňuje, že začlenenie osôb, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, má dvojaký účinok, ktorý je prínosom pre jednotlivcov, a to, že stabilizuje systémy sociálneho zabezpečenia a podporuje hospodárstvo; domnieva sa, že je potrebné zohľadniť sociálnu situáciu týchto občanov a ich osobitné potreby, a na európskej úrovni lepšie monitorovať politiky vykonávané na vnútroštátnej úrovni;

23.

 zdôrazňuje význam zručností a schopností získaných v neformálnom a informálnom vzdelávacom prostredí a ich potvrdzovania a certifikácie, ako aj význam prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a záväzkov a referenčných hodnôt strategického rámca pre vzdelávanie a odbornú prípravu 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili systémy uznávania neformálnych a informálnych zručností; vyzýva zároveň členské štáty, aby vykonávali politiky, ktoré zaručia nielen prístup ku kvalitnému, inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave za prijateľnú cenu, ale aj vykonávanie rámca celoživotného vzdelávania zameraného na flexibilnú dráhu vzdelávania, v ktorom sa podporí rovnocennosť a sociálna súdržnosť a možnosti zamestnania pre všetkých;

24.

 vyzýva na vytvorenie a rozvoj partnerstiev medzi zamestnávateľmi, sociálnymi partnermi, verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, verejnými orgánmi, sociálnymi službami a inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytnúť nástroje potrebné na zabezpečenie lepšej reakcie na potreby trhu práce a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti; pripomína, že sú nevyhnutné personalizované a individualizované nadväzujúce opatrenia schopné zabezpečiť účinnú pomoc pre dlhodobo nezamestnaných;

25.

 vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou nízkou mierou verejných investícií, keďže takéto investície môžu byť dôležitým impulzom pre tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) nedosiahol dostatočnú úroveň investícií do sociálnej infraštruktúry a ide o premrhanú príležitosť, ktorú treba urýchlene riešiť;

26.

 požaduje politiky, ktoré rešpektujú a podporujú kolektívne vyjednávanie a rozšírenie jeho záberu tak, aby sa vzťahovali na čo najväčší počet pracovníkov, a zároveň boli zamerané na lepši minimálnu mzdu vo forme minimálnych miezd stanovených na slušnej úrovni a za účasti sociálnych partnerov s cieľom ukončiť konkurenčné mzdové preteky ku dnu, podporiť celkový dopyt a hospodárske oživenie, znížiť mzdové nerovnosti a bojovať proti chudobe pracujúcich;

27.

 vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa k ľuďom so zmluvou na dobu určitú, ľuďom s čiastočným pracovným úväzkom alebo samostatne zárobkovo činným osobám pristupovalo rovnako aj pokiaľ ide o prepúšťanie a výplaty, teda aby mali primeranú sociálnu ochranu a prístup k vzdelávaniu a aby boli stanovené rámcové podmienky, ktoré im umožnia kariérny postup; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali rámcové dohody o práci na čiastočný úväzok a na úväzok na dobu určitú a aby účinne presadzovali smernicu, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní;

28.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na pomoc utečencom usadiť sa a integrovať sa, a aby zabezpečili, že verejné služby budú mať dostatočné zdroje a budú schopné včas predvídať požiadavky s cieľom uľahčiť ich integráciu;

29.

 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením zostáva vysoký; poukazuje na to, že vysoká úroveň nerovnosti a chudoby ovplyvňuje sociálnu súdržnosť a zároveň bráni sociálnej a politickej stabilite; vyjadruje poľutovanie nad tým, že politikám zameraným na efektívne riešenie tohto problému chýba potrebná ambícia na získanie dostatočnej ekonomickej páky; žiada členské štáty, aby urýchlili svoje aktivity zamerané na dosiahnutie cieľa Európa 2020 s cieľom znížiť počet osôb ohrozených chudobou o 20 miliónov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zo znižovania nerovnosti urobili svoju prioritu; žiada o lepšiu podporu a uznanie práce MVO, organizácií bojujúcich proti chudobe a organizácií združujúcich ľudí žijúcich v chudobe prostredníctvom podpory ich účasti na výmene osvedčených postupov;

30.

 vyjadruje svoje znepokojenie nad nízkou mierou účasti etnických menšín na trhu práce, najmä rómskej komunity; požaduje riadne vykonávanie smernice 2000/78/ES; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu, ktorú zohrávajú špecializované MVO pri podpore ich účasti na trhu práce a podporovať nielen zápis detí do školskej dochádzky, ale zabrániť aj jej predčasnému ukončeniu s cieľom prelomiť kruh chudoby;

31.

 domnieva sa, že v záujme vytvárania udržateľného rastu je dôležité odstrániť nedostatok investícií bez toho, aby to ohrozilo hospodársku a sociálnu udržateľnosť členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje vznik zaručenia konsolidácie verejných financií, čo je nevyhnutné v záujme ďalšieho poskytovania európskeho sociálneho modelu, ktorý charakterizuje EÚ;

32.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že v najnovších odporúčaniach Komisie sa ignorovala žiadosť Európskeho parlamentu o posilnenie uplatňovania článku 349 ZFEÚ, konkrétne prijatím odlišných opatrení a programov na zníženie asymetrií, ako aj na maximalizovanie sociálnej súdržnosti v EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zaviedli špecifické investičné programy pre svoje subregióny, v ktorých je miera nezamestnanosti vyššia ako 30 %; opakuje svoju výzvu Komisii, aby pomáhala členským štátom a európskym regiónom, najmä najvzdialenejším regiónom, pri návrhu a financovaní investičných programov v rámci VFR;

33.

 uvedomuje si pokračujúcu nestabilnú situáciu na európskom trhu práce, ktorý stále nie je schopný riešiť problém vysokej miery nezamestnanosti, pričom spoločnosti požadujú kvalifikovanú a vhodnú pracovnú silu; vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov podporovala formy spolupráce, ktoré zahŕňajú vlády, podniky vrátane podnikov sociálneho hospodárstva, vzdelávacie inštitúcie, individualizované podporné služby, občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov na základe výmeny osvedčených postupov a na účely prispôsobenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov v boji proti nesúladu zručností tak, aby zodpovedali potrebám trhu práce;

34.

 zdôrazňuje, že vzdelávanie je základné právo, ktoré by sa malo zaručiť všetkým deťom, a rozdiely v dostupnosti a kvalite vzdelávania by sa mali odstrániť s cieľom podporiť vzdelávanie pre všetkých a znížiť predčasné ukončovanie povinnej školskej dochádzky; zdôrazňuje, že zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami podporuje vytváranie inkluzívneho trhu práce v EÚ; vyjadruje presvedčenie, že kľúčovým prvkom politík vzdelávania a získavania zručností musia byť už od ranej fázy vzdelávania každého jednotlivca usmerňovanie a poradenstvo zamerané na individuálne potreby a na hodnotenie a rozvoj individuálnych zručností;; vyzýva členské štáty, aby lepšie zosúladili vzdelávanie a odbornú prípravu s potrebami trhu práce v celej EÚ, a zdôrazňuje význam vyhodnocovania rôznych situácií v oblasti zamestnanosti v členských štátoch s cieľom zohľadniť ich osobitosti a zvláštnosti;

35.

 uznáva, že pokrok v oblasti nových technológií a digitalizácie európskeho priemyslu predstavuje pre EÚ významné výzvy; zdôrazňuje, že produktívne modely EÚ a členských štátov podporované ich vzdelávacími modelmi musia byť zamerané na odvetvia s vysokou produktivitou, najmä tie, ktoré súvisia s IKT a digitalizáciou, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ na globálnej úrovni;

36.

 zdôrazňuje, že nedostatočné a nevhodne zamerané investície do vzdelávania v oblasti digitálnych zručností, programovania a odborov STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) ohrozujú konkurenčné postavenie Európy, dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily a zamestnateľnosť pracovnej sily; zastáva názor, že lepšie zosúladenie zručností a lepšie vzájomné uznávanie kvalifikácií bude prínosom pri prekonávaní priepasti z hľadiska nedostatku a nesúladu zručností na európskom trhu práce vo vzťahu k uchádzačom o zamestnanie, najmä mladým ľuďom; vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali komplexnú odbornú prípravu v oblasti digitálnych zručností, programovania a zručností, ktoré sú najviac žiadané zo strany zamestnávateľov, pre všetkých, pričom zároveň zachovajú vysokú úroveň vzdelávania tradičných predmetov, a aby zohľadnili prechod na digitálne hospodárstvo v kontexte zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie, ktorá by sa nemala obmedziť na znalosti z hľadiska potrieb používateľov;

37.

 poznamenáva, že v mnohých členských štátoch je potrebné zvýšené úsilie na vzdelávanie pracovnej sily vrátane vzdelávania dospelých a príležitostí na odbornú prípravu; zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania vrátane starších pracovníkov s cieľom prispôsobiť zručnosti potrebám trhu práce; požaduje zvýšenie propagácie predmetov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky zameranej na ženy a dievčatá s cieľom odstraňovať existujúce stereotypy v oblasti vzdelávania a bojovať proti dlhodobým rodovým rozdielom v zamestnaní, mzde a dôchodkoch;

38.

 uznáva význam nových technológií a dôležitosť digitálnej gramotnosti pre osobný život jednotlivca a úspešnú integráciu na trhu práce; navrhuje preto, aby členské štáty posilnili investície do lepšej infraštruktúry IKT a pripojenia škôl k internetu, a rozvíjali účinné stratégie s cieľom využiť potenciál IKT pri podpore informálneho učenia dospelých a zlepšili príležitosti v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania;

39.

 víta prínos programu Erasmus+ pri posilňovaní mobility a kultúrnych výmen v rámci EÚ a s tretími krajinami; vyzýva na lepšie presadzovanie a využívanie európskych nástrojov v oblasti transparentnosti, mobility a uznávania zručností a kvalifikácií s cieľom uľahčiť mobilitu, pokiaľ ide o učenie a prácu; opätovne potvrdzuje, že je nutné zabezpečiť príležitosti na mobilitu pre odbornú prípravu, znevýhodnených mladých ľudí a osoby trpiace rôznymi formami diskriminácie;

40.

 víta nový politický a investičný rámec, ktorý poskytuje Parížska dohoda a ktorý prispeje k vytvoreniu nových pracovných príležitostí v odvetviach s nízkymi emisiami uhlíka a odvetviach s nízkymi emisiami;

41.

 vyzýva Komisiu, aby zdôraznila význam zmenšovania fyzických aj digitálnych prekážok a bariér, ktorým stále čelia osoby so zdravotným postihnutím v členských štátoch;

42.

 víta výslovnú zmienku o starostlivosti o deti, bývaní, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaní, pokiaľ ide o zlepšenie prístupu k kvalitným službám;

43.

 pripomína, že voľný pohyb pracovníkov je základnou zásadou zmluvy; víta skutočnosť, že v ročnom prieskume rastu na rok 2017 sa kladie dôraz na dôležitosť zabezpečenia sociálnej spravodlivosti prostredníctvom primeranej spolupráce medzi rôznymi inštitúciami členských štátov; vyzýva preto členské štáty, aby inšpektorátom práce alebo ostatným príslušným orgánom poskytli dostatočné zdroje, a zároveň vyzýva na zlepšenie cezhraničnej spolupráce medzi kontrolnými službami a elektronickou výmenou informácií a údajov s cieľom zlepšiť efektívnosť kontrol určených na boj a prevenciu proti sociálnym podvodom a nelegálnej práci;

44.

 zdôrazňuje potrebu posilniť domáci dopyt prostredníctvom podpory verejných a súkromných investícií, presadzovaním sociálne a hospodársky vyvážených štrukturálnych reforiem, ktoré sú zamerané na znižovanie nerovnosti a podporujú kvalitné a inkluzívne pracovné miesta, udržateľný rast a sociálne investície, ako aj zodpovednú fiškálnu konsolidáciu, čím sa posilní priaznivé napredovanie smerom k prostrediu väčšej súdržnosti a vzostupnej sociálnej konvergencie pre podniky a verejné služby; zdôrazňuje význam investícií do ľudského kapitálu ako spoločnej stratégie; zdôrazňuje zároveň potrebu zmeny zamerania hospodárskych politík Únie na sociálne trhové hospodárstvo;

45.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť pracovníkom v digitálnej oblasti rovnaké práva a rovnakú úroveň sociálnej ochrany, ako majú podobní pracovníci v danom odvetví;

46.

 poukazuje na to, že mikropodniky a malé a stredné podniky (MMSP), ktoré predstavujú viac ako 90 % všetkých podnikov v Európe a sú motorom európskeho hospodárstva, ako aj zdravotnícke a sociálne služby a sociálne a solidárne podniky, účinne prispievajú k udržateľnému a inkluzívnemu rozvoju a vytváraniu kvalitnej zamestnanosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere zohľadňovali záujmy MSP v procese tvorby politiky prostredníctvom uplatňovania testu MSP v rámci celého legislatívneho procesu v súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“, a aby podporovali existujúce formy finančnej podpory pre mikropodniky, ako napríklad program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI); považuje za mimoriadne dôležité znížiť administratívnu záťaž týchto spoločností a odstrániť nepotrebné právne predpisy bez toho, aby tým boli dotknuté pracovné a sociálne práva; zdôrazňuje potrebu uľahčiť druhú šancu pre podnikateľov, ktorí zlyhali pri prvom pokuse bez toho, aby pri tom porušili zákon, a dodržiavali práva zamestnancov;

47.

 zdôrazňuje, že sociálne podnikanie je rastúca oblasť, ktorá môže podporiť ekonomiku a súčasne zmierniť depriváciu, sociálne vylúčenie a ďalšie sociálne problémy; preto sa domnieva, že vzdelávanie v oblasti podnikania by malo zahŕňať sociálny rozmer, a malo by sa zaoberať témami ako spravodlivý obchod, sociálne podniky a alternatívne obchodné modely vrátane družstiev, s cieľom usilovať sa o sociálnejšie, inkluzívnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

48.

 vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali, ako zvýšiť produktivitu prostredníctvom investovania do ľudského kapitálu, so zreteľom na skutočnosť, že sú to práve najkvalifikovanejší, riadne integrovaní a spokojní pracovníci, ktorí sa dokážu najlepšie vysporiadať s požiadavkami a výzvami podnikov a služieb;

49.

 nabáda členské štáty, aby sa zamerali na postavenie samostatne zárobkovo činných podnikateľov s cieľom zabezpečiť im primeranú sociálnu ochranu, pokiaľ ide o poistenie v prípade choroby, úrazu, nezamestnanosti a dôchodkové práva;

50.

 pripomína, že je dôležité zaviesť skutočnú kultúru podnikania, ktorá stimuluje mladých ľudí od útleho veku; vyzýva preto členské štáty, aby prispôsobili svoje programy vzdelávaniu a odbornej prípravy tejto zásade; upozorňuje členské štáty na význam vytvárania stimulov pre podnikanie, najmä prostredníctvom vykonávania fiškálnych pravidiel a zníženia administratívnej záťaže; vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi prijala opatrenia na zabezpečenie lepšej informovanosti o všetkých európskych fondoch a programoch, ktoré majú potenciál podporiť podnikanie, investície a prístup k financovaniu, ako napríklad Erasmus pre mladých podnikateľov;

51.

 podčiarkuje pákový efekt rozpočtu EÚ na štátne rozpočty; zdôrazňuje doplňujúcu úlohu rozpočtu EÚ pri dosahovaní cieľov Únie v rámci sociálnej politiky vytýčených v ročnom prieskume rastu na rok 2017, ktoré sú zamerané na vytvorenie viacerých a lepších pracovných miest v celej EÚ;

52.

 je znepokojený oneskorením vykonávania operačných programov počas súčasného programového obdobia; konštatuje skutočnosť, že do septembra 2016 bolo dezignovaných iba 65 % príslušných vnútroštátnych orgánov, a vyzýva členské štáty, aby aktívnejšie využívali európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a YEI s cieľom riešiť priority v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a podporovať vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sa osobitným a inkluzívnym spôsobom zaoberajú sociálnymi otázkami a otázkami zamestnanosti; zdôrazňuje však zároveň, že tieto finančné prostriedky by sa nemali použiť výlučne na vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pretože by to mohlo viesť k opomenutiu iných dôležitých oblastí investovania; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zjednodušenie postupov, najmä v prípade horizontálnych a odvetvových rozpočtových pravidiel, a odstrániť prekážky, ktoré bránia občianskej spoločnosti v prístupe k finančným prostriedkom;

53.

 poznamenáva, že hospodársky rast v EÚ a eurozóne je naďalej nevýrazný; zdôrazňuje, že je treba investovať do výskumu, inovácií a vzdelávania; poznamenáva, že v rozpočte EÚ na rok 2017 sú na programy v oblasti konkurencieschopnosti, rastu a pracovných miest, ako sú Horizont 2020, COSME a Erasmus+, vyčlenené viazané rozpočtové prostriedky vo výške 21 312,2 milióna EUR;

54.

 zdôrazňuje, že európske fondy a programy, ako sú Erasmus pre podnikateľov, Európske služby zamestnanosti (EURES), program pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME), program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a Európsky fond pre strategické investície (EFSI), zahŕňajú potenciál uľahčiť prístup k financovaniu a podporiť investície, a teda podnikanie; pripomína význam zásady partnerstva, doplnkovosti, prístupu zdola nahor, primeraného prideľovania zdrojov a dobrej rovnováhy medzi povinnosťou predkladať správy a zhromažďovať údaje od tých, ktorí z týchto fondov profitujú; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôkladné monitorovanie využívania finančných prostriedkov EÚ s cieľom zlepšiť účinnosť; vyzýva Komisiu, aby poskytla odporúčania pre jednotlivé krajiny k čerpaniu fondov EÚ v záujme rozšírenie pokrytia a zvýšenia účinnosti sociálnych a aktívnych politík trhu práce na vnútroštátnej úrovni;

55.

 víta pridelenie ďalších 500 miliónov EUR v roku 2017 oproti návrhu rozpočtu pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) a 200 miliónov EUR na podporu kľúčových iniciatív pre rast a tvorbu pracovných miest; pripomína, že treba lepšie využívať dostupné prostriedky a iniciatívy týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy, kultúry, športu a mládeže a podľa potreby zvýšiť investície do týchto sektorov, najmä pokiaľ ide o tematické oblasti s priamym významom pre stratégiu Európa 2020, ako je predčasné ukončovanie školskej dochádzky, vysokoškolské vzdelávanie, zamestnanosť mladých ľudí, odborné vzdelávanie a príprava, celoživotné vzdelávanie a mobilita s cieľom budovať odolnosť a znížiť nezamestnanosť, najmä medzi mladými a najzraniteľnejšími skupinami, predchádzať radikalizácii a zabezpečiť dlhodobé sociálne začlenenie;

56.

 víta návrh Komisie na rozšírenie EFSI a zdvojnásobenie jeho objemu s cieľom dosiahnuť 630 miliárd EUR do roku 2022, a zároveň zlepšiť geografické a odvetvové pokrytie; zdôrazňuje, že EFSI doteraz nebol mimoriadne úspešný pri zlepšovaní sociálneho a hospodárskeho zbližovania medzi členskými štátmi a ich regiónmi v rámci Únie, ani pri zameraní sa na sociálnu infraštruktúru; pripomína, že väčšina projektov bola schválená v hospodársky silnejších regiónoch západnej Európy, čím sa prehĺbili rozdiely v investíciách medzi členskými štátmi a zvýraznila európska nerovnováha; žiada Komisiu, aby pomáhala slabším regiónom s uplatňovaním procesu, ale aby nemenila základný predpoklad na výber projektov, ktorým je kvalita; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala sociálne podniky a MSP v prístupe k EFSI; vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku, aby prijali ďalšie a proaktívne kroky a aby zabezpečili, že primeraná pozornosť bude zameraná na všetky členské štáty a sektory, s cieľom umožniť im prístup k EFSI, najmä k tým investíciám, ktoré priamo prispievajú k odstráneniu chudoby a sociálneho vylúčenia; zdôrazňuje potrebu posilnenia administratívnej kapacity, napríklad poradenského centra; vyjadruje poľutovanie, že nie sú dostupné údaje o pracovných miestach, ktoré sa podľa očakávania majú vypracovať na základe investícií v rámci EFSI; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a kontrolovala investície v rámci EFSI a merala ich hospodársky a sociálny dosah, a aby zabezpečila, že EFSI nezdvojuje existujúce finančné programy alebo nenahrádza priame verejné výdavky; pripomína svoju výzvu, aby sa investovalo do ľudského a sociálneho kapitálu v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a cenovo dostupné bývanie;

57.

 poukazuje na to, že najvzdialenejšie regióny čelia radu štrukturálnych obmedzení, ktorých nemennosť a kombinácia vážne brzdia ich rozvoj; vyzýva Komisiu, aby posilnila uplatňovanie článku 349 ZFEÚ;

58.

 zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty dospeli k pevnejšiemu záväzku uplatňovať článok 174 ZFEÚ; zdôrazňuje, že väčšia územná súdržnosť znamená väčšiu hospodársku a sociálnu súdržnosť, a preto požaduje strategické investície do dotknutých regiónov, najmä do širokopásmovej siete, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť, zlepšila ich priemyselná a územná štruktúra a aby sa v konečnom dôsledku stabilizoval počet obyvateľov týchto regiónov;

59.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili všetky úrovne správy a príslušné zainteresované strany do určenia prekážok, ktoré bránia investíciám, a zamerali sa pritom na regióny a sektory, v ktorých je to najnaliehavejšie, ako aj na sprístupnenie primeraných nástrojov spájajúcich verejné a súkromné financovanie;

60.

 vyzýva Komisiu, aby zaviedla politiky určené na boj proti demografickému poklesu a rozptýleniu obyvateľstva; zdôrazňuje, že politika súdržnosti EÚ by mala prioritne venovať pozornosť regiónom, ktoré postihol demografický pokles;

61.

 zdôrazňuje, že univerzálny prístup k verejným, solidárnym a primeraným dôchodkom a starobným dôchodkom sa musí zaručiť všetkým; uvedomuje si výzvy, ktorým čelia členské štáty pri posilňovaní udržateľnosti dôchodkových systémov, zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť solidaritu v dôchodkových systémoch posilnením príjmov bez toho, aby sa nevyhnutne musel zvyšovať vek odchodu do dôchodku; zdôrazňuje význam verejných a zamestnaneckých dôchodkových systémov, ktoré poskytujú primeraný dôchodok podstatne nad hranicou chudoby a umožňujú dôchodcom zachovať si svoju životnú úroveň; domnieva sa, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľné, bezpečné a primerané dôchodky pre ženy a mužov je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti a kvalitných pracovných miest vo všetkých vekových skupinách, zlepšiť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a vyčleniť potrebné dodatočné verejné výdavky; je presvedčený, že reformy dôchodkových systémov by mali byť zamerané okrem iného na účinný vek odchodu do dôchodku a mali odrážať tendencie vývoja na trhu práce, pôrodnosť, zdravotný stav obyvateľstva a bohatstvo krajiny, pracovné podmienky a pomer hospodárskej závislosti; domnieva sa, že tieto reformy musia zohľadňovať aj situáciu miliónov pracovníkov v Európe, predovšetkým žien, mladých ľudí a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí doplácajú na neisté, netypické formy zamestnania, doby nedobrovoľnej nezamestnanosti a skrátenie pracovného času;

62.

 upozorňuje členské štáty, že vzhľadom na starnutie európskeho obyvateľstva a jeho dosah z hľadiska potreby zvýšenej neformálnej a formálnej starostlivosti treba v nadchádzajúcich desaťročiach investovať do podpory verejného zdravia a prevencie ochorení a zároveň zabezpečiť a zlepšiť udržateľnosť, bezpečnosť, primeranosť a účinnosť systémov sociálnej ochrany a poskytovanie kvalitných, dlhodobých sociálnych služieb; nabáda preto členské štáty, aby vypracovali stratégie, ktorými sa zabezpečí primerané financovanie, personálne vybavenie a rozvoj takýchto systémov a služieb a v rozsahu záberu systémov sociálneho zabezpečenia v prospech spoločnosti a jednotlivca; nalieha najmä na Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby:

—

podporovali vyššiu mieru zamestnanosti všetkých vekových skupín,

—

pracovali na znížení rodovej segregácie a rozdieloch v platoch mužov a žien,

—

prispôsobili trhy práce starším pracovníkom prostredníctvom pracovných podmienok orientovaných na vek, ktoré im umožnia pracovať až do dosiahnutia veku odchodu do dôchodku,

—

bojovali proti vekovým stereotypom na trhoch práce,

—

zabezpečili životný cyklus a preventívny prístup k bezpečnosti a ochrane zdravia v povolaní,

—

sa zamerali na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre osoby s povinnosťami v oblasti starostlivosti, a to prostredníctvom primeraných systémov starostlivosti a dovolenky a prostredníctvom podpory neformálnych opatrovateľov,

—

podporovali a informovali zamestnávateľov, najmä MSP, o tom, ako možno zlepšiť pracovné prostredie tak, aby pracovníkom každého veku umožňovalo, aby zostali produktívni,

—

podporovali verejné služby zamestnanosti s cieľom umožniť im poskytovať zmysluplnú pomoc starších uchádzačom o zamestnanie,

—

investovali do celoživotného vzdelávania pracovníkov každého veku v rámci pracoviska aj mimo neho, podporovali ho a rozvíjali systémy osvedčovania zručností a certifikácie,

—

pomáhali starším pracovníkom zostať dlhšie aktívnymi a pripraviť ich na odchod do dôchodku prostredníctvom pružných pracovných podmienok orientovaných na zamestnancov, ktoré im umožnia znížiť ich pracovný čas počas prechodu medzi prácou a odchodom do dôchodku,

63.

 zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia okrem sledovania vývoja cien bývania v členských štátoch monitorovala vývoj bezdomovectva a vylúčenia z bývania; vyzýva na prijatie naliehavých opatrení na riešenie rastúcej miery bezdomovectva a vylúčenia z bývania v mnohých členských štátoch; vyjadruje znepokojenie nad potenciálnymi sociálnymi dôsledkami vysokého objemu nesplácaných úverov v súvahách bánk, najmä nad vyhlásením Komisie, že by sa mal podporiť predaj nebankovým špecializovaným inštitúciám, čo by mohlo viesť k vlnám násilného vysťahovania; nabáda členské štáty, Komisiu a EIB, aby využívali Európsky fond pre sociálne investície na financovanie sociálnej infraštruktúry, vrátane uplatňovania práva na primerané a dostupné bývanie pre všetkých;

64.

 so znepokojením konštatuje, že v niektorých členských štátoch nie sú mzdy dostatočné na zabezpečenie slušného života, a transformujú tak pracovníkov na „chudobných pracujúcich“ a odrádzajú nezamestnaných od návratu na trh práce; v tejto súvislosti podporuje posilnenie kolektívneho vyjednávania;

65.

 nabáda členské štáty, aby vykonali potrebné opatrenia na sociálne začleňovanie utečencov, ako aj ľudí z etnických menšín alebo prisťahovaleckého pôvodu;

66.

 víta skutočnosť, že v ročnom prieskume rastu na rok 2017 sa kladie dôraz na potrebu podporovať reformy daní a dávok s cieľom zlepšiť pracovné stimuly a dosiahnuť, aby sa oplatilo pracovať, keďže daňové systémy môžu takisto prispieť k boju proti nerovnostiam v príjmoch a chudobe, ako aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti na globálnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby postupne presunuli daňové zaťaženie z práce na iné zdroje;

67.

 požaduje reformy v systémoch zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti s cieľom zamerať sa na rozvoj prevencie a podpory zdravia, zachovanie kvalitných a univerzálne dostupných služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti a na zníženie nerovností v prístupe k službám v oblasti zdravotnej starostlivosti;

68.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na odstránení prekážok mobility pracovnej sily za spravodlivých podmienok a zabezpečili, aby sa s mobilnými pracovníkmi EÚ zaobchádzalo rovnako ako s nemobilnými pracovníkmi;

69.

 vyzýva členské štáty, aby zvýšili pokrytie, efektívnosť a účinnosť aktívnych a udržateľných politík trhu práce v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi; víta výzvu v rámci ročného prieskumu rastu na rok 2017 na ďalšie úsilie s cieľom vypracovať opatrenia zamerané na podporu začleňovania znevýhodnených skupín do trhu práce, najmä osôb so zdravotným postihnutím, v záujme dosiahnutia dlhodobého pozitívneho hospodárskeho a sociálneho vplyvu;

70.

 vyzýva členské štáty, aby vychádzajúc z vlastných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a v súlade s vlastnými národnými právomocami a finančnou situáciou stanovili ambiciózne sociálne normy, najmä uplatnením systémov primeranej minimálnej mzdy počas celého života tam, kde neexistujú, a odstránením rozdielov v systémoch primeranej minimálnej mzdy, ktoré vznikli nedostatočným pokrytím alebo čerpaním;

71.

 víta iniciatívy Komisie zamerané na začatie konzultácií o vytvorení európskeho piliera sociálnych práv; domnieva sa, že táto iniciatíva by mala byť schopná podnecovať rozvíjanie flexibilnejších zručností a kompetencií, celoživotného vzdelávania a aktívnych opatrení na podporu kvalitnej zamestnanosti;

72.

 opakuje požiadavku adresovanú Európskej komisii v najnovšom stanovisku Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pre Výbor pre hospodárske a menové veci, aby zvážila zavedenie postupu pre sociálne nerovnováhy pri príprave odporúčaní pre jednotlivé krajiny s cieľom vyhnúť sa pretekom ku dnu z hľadiska noriem založených na účinnom využívaní ukazovateľov sociálnych vecí a zamestnanosti v rámci makroekonomického dohľadu;

73.

 vyzýva členské štáty, aby kládli väčší dôraz na prerušenie kruhu chudoby a na podporu rovnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom dôraznejšie odporúčania týkajúce sa sociálnej inklúzie a ochrany, a to aj nad rámec pracovnej sily, a aby sa zamerali najmä na investovanie do detí;

74.

 víta zapojenie sociálnych partnerov, národných parlamentov a ďalších relevantných zainteresovaných strán z občianskej spoločnosti do procesu európskeho semestra; pripomína, že sociálny dialóg a dialóg s občianskou spoločnosťou majú zásadný význam z hľadiska trvalej zmeny v prospech všetkých, a sú nevyhnutné na zvyšovanie účinnosti a primeranosti európskych a vnútroštátnych politík, a preto sa v nich musí pokračovať vo všetkých fázach európskeho semestra; zdôrazňuje potrebu účinnejšej angažovanosti prostredníctvom zabezpečenia vhodného načasovania, prístupu ku všetkým dokumentom a dialógu s partnermi na príslušnej úrovni;

75.

 pripomína rôzne požiadavky na program, v ktorom by bola pozícia Európskeho parlamentu silnejšia a zohľadňovaná predtým, ako Rada prijme rozhodnutie; ďalej žiada, aby bol Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci so zreteľom na svoje konkrétne právomoci na rovnakej úrovni s Výborom pre hospodárske a menové veci vždy, keď je Európsky parlament vyzvaný, aby poskytol stanovisko v rôznych fázach európskeho semestra;

76.

 domnieva sa, že by sa mal zvolať sociálny konvent EÚ, na ktorom by zástupcovia sociálnych partnerov, národných vlád a parlamentov a inštitúcií EÚ za účasti verejnosti diskutovali o budúcnosti a štruktúre európskeho sociálneho modelu;

77.

 znovu požaduje posilnenie úlohy Rady EPSCO v európskom semestri;

78.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0355.

(2)  Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.

(3)  Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0416.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0297.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0059.

(7)  Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 83.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0033.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0401.

(10)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.

(11)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0389.

(12)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.

(13)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.

(14)  Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 19.

(15)  Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 19.

(16)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0394.

(17)  Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 16.

(18)  http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_03/SR15_03_SK.pdf

(19)  http://www.eurofound.europa.eu/european-working-conditions-surveys-ewcs

(20)  https://www.eurofound.europa.eu/young-people-and-neets-1

(21)  Pozri správu Eurofound o nezamestnanosti mladých ľudí.

(22)  Spoločná správa o zamestnanosti za rok 2016, s. 2.

(23)  Správa OECD: „Sme v tom spolu: prečo menej nerovnosti znamená prínos pre všetkých“ (In it together: why less inequality benefits all), z roku 2015.

(24)  Správa MMF: „Príčiny a dôsledky nerovnosti príjmov“ (Causes and consequences of income inequality), z júna 2015.

Top