EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli29. 11. 2017

COM(2017) 712 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Vymedzenie prístupu EÚ, pokiaľ ide o patenty nevyhnutné pre normy

Úvod

Vzájomné pôsobenie medzi patentmi a normami má význam z hľadiska inovácie a rastu. Vďaka normám môžu podniky a spotrebitelia bežne využívať interoperabilné a bezpečné technológie. Patenty podnecujú výskum a vývoj a zabezpečujú primeranú návratnosť investícií pre inovatívne podniky. V normách 1 sa často odkazuje na technológie, ktoré sú chránené patentmi. Patent, ktorým sa chráni technológia podstatná pre normu, sa označuje ako patent nevyhnutný pre normu. Patenty nevyhnutné pre normy teda chránia technológie, ktoré majú zásadný význam pre dodržiavanie technických noriem a predaj výrobkov vychádzajúcich z týchto noriem.

Normami sa podporuje inovácia a rast v Európe, a to najmä tým, že sa nimi zabezpečuje interoperabilita digitálnych technológií, ktoré sú základom jednotného digitálneho trhu. Napríklad počítače, smartfóny alebo tablety sa pripájajú k internetu alebo iným zariadeniam prostredníctvom normalizovaných technológií, ako je long-term evolution (LTE), WiFi alebo Bluetooth. Všetky tieto technológie sú chránené patentom nevyhnutným pre normu. Bez rozsiahleho využívania normalizovaných technológií by takáto možnosť vzájomného prepojenia, teda interkonektivita, nebola možná 2 .

V čase totálnej prepojenosti sa interkonektivita stáva ešte dôležitejšou. Na to, aby spotrebitelia mohli využívať ďalšie produkty a služby (napr. domáce spotrebiče pre inteligentné domácnosti) a aby vznikli nové podnikateľské príležitosti pre európske podniky, je potrebné prepojiť širokú škálu nových výrobkov.

Digitalizácia hospodárstva otvára pre priemysel EÚ veľké príležitosti. Odhadovaný ekonomický potenciál aplikácií internetu vecí v zariadeniach pre ľudí, domácnosti, kancelárie, továrne, staveniská, maloobchodné prostredia, mestá, autá a vonkajší priestor sa do roku 2025 v rozvinutých krajinách zvýši až na 9 biliónov EUR ročne 3 . V nasledujúcich piatich rokoch môže digitalizácia výrobkov a služieb európskemu hospodárstvu priniesť dodatočné príjmy vo výške viac ako 110 miliárd EUR 4 . Nevyhnutným predpokladom pre plné využitie tohto ekonomického potenciálu je schopnosť hybridných zariadení a systémov vzájomne spolupracovať. Bez interoperability umožnenej normami by nebolo možné využiť až 40 % potenciálnych výhod, ktoré by mohli priniesť systémy internetu vecí 5 .Bez formálnej normalizácie a patentov nevyhnutných pre normy by napríklad neexistovali žiadne prepojené vozidlá. Nebola by možná ani diagnostika na diaľku či operácie uskutočňované v nemocniciach vo vzdialených častiach sveta, ani výmena informácií o pacientoch.

Majitelia patentov dávajú technológiu potrebnú pre tvorbu noriem k dispozícii v rámci normalizačných organizácií. Keď sa norma dokončí a majitelia patentov nevyhnutných pre normy sa zaviažu, že budú na ne udeľovať licencie za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok („podmienky FRAND“), technológia vzťahujúca sa k norme by mala byť dostupná všetkým potenciálnym používateľom normy. Z tohto dôvodu sú nevyhnutné bezproblémové postupy udeľovania licencií, ktorými sa zabezpečí spravodlivý, primeraný a nediskriminačný prístup k normalizovaným technológiám a odmeňovanie majiteľov patentov, vďaka ktorému budú naďalej investovať do výskumu a vývoja a aktivít v oblasti normalizácie. To zasa zohráva významnú úlohu pri rozvoji prepojenej spoločnosti, v ktorej noví účastníci trhu mimo tradičných odvetví IKT (výrobcovia domácich spotrebičov, prepojených automobilov atď.) potrebujú získať prístup k normalizovanej technológii.

Podľa dostupných údajov však udeľovanie licencií a vymáhanie patentov nevyhnutných pre normy neprebieha bezproblémovo a môže viesť ku konfliktom. Používatelia technológií obviňujú majiteľov patentov nevyhnutných pre normy z toho, že na základe slabých portfólií patentov účtujú nadmerné licenčné poplatky a že hrozia súdnymi spormi. Majitelia patentov nevyhnutných pre normy zasa tvrdia, že používatelia technológií sa priživujú na ich inováciách a vedome porušujú práva duševného vlastníctva namiesto toho, aby v dobrej viere rokovali o udelení licencií 6 . Tieto problémy môžu byť obzvlášť naliehavé, keď prístup k normalizovaným technológiám potrebujú získať hospodárske subjekty z nových priemyselných odvetví, ktoré nevedia, ako to chodí v tradičných odvetviach IKT. Spory a sklzy v rokovaniach medzi používateľmi technológií a majiteľmi patentov môžu v konečnom dôsledku oddialiť rozsiahle využívanie kľúčových normalizovaných technológií. To môže brániť vývoju prepojených výrobkov v Európe a napokon ohroziť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ.

Komisia vo svojom oznámení z apríla 2016 o prioritách v oblasti normalizácie pre jednotný digitálny trh 7 určila tri hlavné oblasti, v ktorých by sa dalo prostredie udeľovania licencií na patenty nevyhnutné pre normy zlepšiť: netransparentné informácie o závislosti od patentov nevyhnutných pre normy; nejasné oceňovanie patentovaných technológií vzhľadom na normy a vymedzenie podmienok FRAND; riziko neistoty pri vymáhaní patentov nevyhnutných pre normy. Okrem toho treba posúdiť aj úlohu komunít vyvíjajúcich slobodný softvér pri tvorbe noriem.

Je preto potrebné, aby sa v EÚ vo vzťahu k patentom nevyhnutným pre normy uplatňovala jednoznačná, vyvážená a rozumná politika s cieľom prispieť k rozvoju internetu vecí a využiť vedúcu úlohu Európy v tejto oblasti.

Vzhľadom na protichodné záujmy zainteresovaných strán, ktoré sú združené v niektorých normalizačných organizáciách, môže byť pre tieto organizácie ťažké poskytovať účinné poradenstvo k takým zložitým právnym otázkam a otázkam práv duševného vlastníctva. Iniciatívy zamerané na vytvorenie platforiem na udeľovanie licencií v tejto oblasti ešte ďaleko nepokročili a používatelia ich ešte neprijali, pretože vzhľadom na súčasné neisté regulačné prostredie vo vzťahu k patentom nevyhnutným pre normy môžu váhať tak urobiť a majú v tejto súvislosti malú motiváciu uzatvárať dohody.

Normalizácia v oblasti 5G a internetu vecí sa okrem toho týka celého sveta. Európsky priemysel si zachováva vedúce postavenie v mnohých sektoroch globálnych trhov. Komisia zaznamenala, že európska normalizácia zohráva v celosvetovom kontexte významnú úlohu 8 .

Komisia sa preto domnieva, že je naliehavo potrebné stanoviť hlavné zásady, ktoré prispejú k vytvoreniu vyváženého, bezproblémového a predvídateľného rámca pre patenty nevyhnutné pre normy. V týchto hlavných zásadách by sa mali odrážať dva hlavné ciele: stimulovať vývoj špičkových technológií a ich a začleňovanie do noriem zabezpečením spravodlivej a primeranej odmeny, ktorá bude za to prislúchať, a zaistiť hladké a čo najväčšie rozšírenie normalizovaných technológií na základe spravodlivých podmienok prístupu. Vyvážená a úspešná politika v oblasti udeľovania licencií na patenty nevyhnutné pre normy by mala byť v prospech začínajúcich podnikov v Európe a mala by slúžiť všetkým občanom EÚ, ktorí vďaka nej získajú prístup k výrobkom a službám založeným na najvýkonnejšej normalizovanej technológii.

V tomto oznámení sa apeluje na zodpovednosť všetkých subjektov zaangažovaných v procese udeľovania licencií na patenty nevyhnutné pre normy a všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby prispeli k fungovaniu tohto rámca v praxi. Toto oznámenie nemá poskytnúť výklad práva a nedotýka sa ani výkladu práva EÚ zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Oznámenie Komisiu nijako nezaväzuje, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, a najmä článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

1.Zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o závislosť od patentov nevyhnutných pre normy

Informácie o existencii patentu nevyhnutného pre normu, jeho rozsahu pôsobnosti a relevantnosti majú rozhodujúci význam z hľadiska spravodlivých podmienok udeľovania licencií. Sú tiež nevyhnutné na to, aby potenciálni používatelia normy mohli určiť, do akej miery sú závislí od patentu nevyhnutného pre normu, a identifikovať príslušných licenčných partnerov. Jediné informácie o patentoch nevyhnutných pre normy, ku ktorým majú používatelia v súčasnosti prístup, však možno nájsť v databázach vyhlásení, ktoré vedú normalizačné organizácie. Ich transparentnosť je však otázna. Pre začínajúce a malé a stredné podniky je preto mimoriadne náročné viesť rokovania o udelení licencie na patenty nevyhnutné pre normy a predvídať s nimi spojené riziká. Hlavným účelom vyhlásení je uistiť normalizačnú organizáciu a všetky tretie strany, že používatelia budú mať k danej technológii prístup. Poskytovateľ vyhlásenia sa zvyčajne zaviaže udeliť licencie za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (FRAND).

V databázach normalizačných organizácií môžu byť k jednej norme zaznamenané desiatky tisícov patentov nevyhnutných pre normu a tento trend rastie 9 . Vyhlásenia vychádzajú z posúdenia majiteľa patentu a nevzťahuje sa na ne preskúmanie nevyhnutnosti oznámeného patentu, ktorý sa môže v priebehu postupu prijímania normy ďalej vyvíjať. Zainteresované strany okrem toho uvádzajú, že poskytovatelia licencií dokonca ani v konkrétnych rokovaniach o udelení licencie nezvyknú doložiť svoje nároky presnejšími informáciami. To je mimoriadne neuspokojivé v súvislosti s internetom vecí, kde na trh s konektivitou neustále vstupujú noví účastníci trhu, ktorí majú len malé skúsenosti s udeľovaním licencií na patenty nevyhnutné pre normy. Komisia sa preto domnieva, že na zlepšenie informácií o patentoch nevyhnutných pre normy sú potrebné ďalej uvedené opatrenia.

1.1.Zlepšenie kvality a dostupnosti informácií zaznamenaných v databázach normalizačných organizácií

Podľa Komisie by normalizačné organizácie mali vo svojich databázach poskytovať podrobné informácie na podporu rámca pre udeľovanie licencií na patenty nevyhnutné pre normy. Hoci sa v databázach normalizačných organizácií zhromažďujú veľké množstvá údajov z vyhlásení 10 , tieto databázy často neposkytujú zainteresovaným stranám používateľsky ústretový prístup a nespĺňajú základné požiadavky, pokiaľ ide o kvalitu. Komisia preto zastáva názor, že kvalitu databáz a ich prístupnosť treba zlepšiť 11 . Údaje by mali byť v prvom rade ľahko prístupné prostredníctvom užívateľsky ústretových rozhraní, a to tak pre majiteľov patentov, ako aj používateľov a tretie strany. Vo všetkých oznámených informáciách by sa malo dať vyhľadávať na základe príslušných projektov v oblasti normalizácie, čo si môže zároveň vyžadovať transformáciu historických údajov na súčasné formáty. V rámci procesov zameraných na zabezpečenie kvality by sa takisto mala odstrániť duplicita a ďalšie zjavné nedostatky. A napokon, mali by existovať prepojenia na databázy patentových úradov, čo zahŕňa aj aktualizáciu informácií o stave patentov, ich vlastníctve a ich prevode. Úsilie o zlepšenie databáz musí byť spojené s prísnejším skúmaním dodržiavania požiadaviek na vyhlásenia, ktoré sú vymedzené v aktuálnych pravidlách normalizačných organizácií, s cieľom predchádzať neúplným vyhláseniam 12 .

1.2.Vývoj informačného nástroja na pomoc pri rokovaniach o udelení licencie

Podľa Komisie súčasný systém vyhlásení uplatňovaný v rámci normalizačných organizácií podporuje proces stanovovania technických noriem a nie je zameraný na udeľovanie licencií na patenty nevyhnutné pre normy v budúcnosti. Je však jasné, že rozšírenie súčasných postupov a účelu vyhlásení a databáz na vytvorenie nových nástrojov na zabezpečenie transparentnosti by malo jednoznačné prínosy, pričom tieto nástroje by mohli značne uľahčiť rokovania o udelení licencií bez toho, aby stratili svoj hlavný účel. V tejto súvislosti je dôležité zaoberať sa otázkou primeranosti. Hoci sa treba vyhnúť nadmernému zaťaženiu zainteresovaných strán, treba mať zároveň na pamäti, že pri konkrétnych rokovaniach o udelení licencie musia majitelia patentov používateľom patentov nevyhnutných pre normy bezpodmienečne zdôvodniť, prečo sú patenty z ich portfólia pre danú normu nevyhnutné alebo ako dochádza k ich porušovaniu 13 . Komisia sa preto domnieva, že navrhovaným postupným zlepšovaním spojeným s kontrolou nákladov sa môžu podstatne znížiť celkové transakčné náklady na rokovania o udelení licencie a tiež aj riziká porušovania patentov, čo prinesie prospech obom rokujúcim stranám 14 .

1.2.1.Aktuálnejšie a presnejšie vyhlásenia

Vyhlásenia sa vydávajú v počiatočnej fáze procesu normalizácie a zvyčajne sa už neskôr neskúmajú. Technické riešenia navrhované v rámci rokovaní o normách sa však vyvíjajú až dovtedy, kým sa nedohodne konečná norma 15 . Hoci sa väčšina vyhlásení týka patentových prihlášok, patentové nároky v rámci konečného patentu, ktorý sa udelí po prijatí normy, sa môžu značne líšiť, keďže ich obsah sa môže v priebehu procesu udeľovania značne zmeniť 16 . Nositelia práv by preto mali v čase prijatia konečnej normy (a jej následných zásadných revízií) a po vydaní konečného rozhodnutia o udelení patentu preskúmať relevantnosť svojich vyhlásení.

Vyhlásenia by mali obsahovať aj dostatok informácií na posúdenie závislosti od patentov. Majitelia patentov by mali prinajmenšom uviesť odkaz na časť normy, ktorá je relevantná pre daný patent nevyhnutný pre normu, a vzťah k patentovej rodine. Vo vyhláseniach by sa mal takisto jasne uvádzať kontakt na majiteľa/poskytovateľa licencie na prihlásený patent nevyhnutný pre normu.

Napokon treba ešte poznamenať, že súdne spory sa častejšie vedú v súvislosti s patentmi nevyhnutnými pre normy, ktoré sa týkajú kľúčových technológií 17 . S nimi súvisiace informácie majú význam pre všetkých potenciálnych nadobúdateľov licencie a môžu zohrávať úlohu pri znižovaní pravdepodobnosti súdnych sporov v budúcnosti. Normalizačné organizácie by preto mali majiteľom patentov a používateľom technológií poskytovať možnosť oznamovať referenčné číslo konania a hlavné výsledky konečných rozhodnutí, či už pozitívnych alebo negatívnych, týkajúcich sa prihlásených patentov nevyhnutných pre normy (ako aj ich nevyhnutnosti a platnosti) a motivovať ich k tomu, aby tak robili. Vzhľadom na to, že podniky zvyčajne vedú súdne spory len v súvislosti s niekoľkými cennými patentmi vo svojom portfóliu, a keďže by majitelia patentov aj ich používatelia mali mať záujem oznamovať rozhodnutia, ktoré sú v ich prospech, by mala byť záťaž spojená s týmto opatrením obmedzená.

1.2.2.Overovanie nevyhnutnosti

Z dostupných údajov vyplýva, že hrozí riziko príliš všeobecných vyhlásení a že existujú jednoznačné dôvody na zabezpečenie väčšej spoľahlivosti, pokiaľ ide o nevyhnutnosť patentov nevyhnutných pre normu 18 . Zainteresované strany tvrdia, že zaregistrované vyhlásenia vytvárajú pri rokovaniach s nadobúdateľmi licencie de facto predpoklad nevyhnutnosti 19 . Pri tomto scenári sa na plecia každého potenciálneho nadobúdateľa licencie, najmä malých a stredných a začínajúcich podnikov, kladie veľké bremeno spojené s nutnosťou overiť počas rokovaní o udelení licencie nevyhnutnosť veľkého počtu patentov nevyhnutných pre normy.

Tvrdenia o nevyhnutnosti je preto potrebné podrobnejšie skúmať. Na tento účel by bolo potrebné, aby skúmanie v správnom čase vykonávala technicky spôsobilá nezávislá strana, ktorá je na trhu uznávaná. Pri zavádzaní takejto požiadavky na skúmanie patentov nevyhnutných pre normy je však zároveň potrebné zohľadniť náklady 20 . Správna rovnováha medzi nákladmi a prínosmi tohto opatrenia by sa však mohla dosiahnuť, ak sa overovanie zavedie postupne, skúmanie sa bude uskutočňovať na žiadosť nositeľov práv alebo potenciálnych používateľov, hĺbka skúmania sa bude upravovať a overovanie sa bude zameriavať len na jeden patent v rámci skupiny súvisiacich patentov a na vzorky patentov 21 .

1.2.3.Spôsoby realizácie

Hoci je takáto väčšia transparentnosť jednoznačne prínosná, záťaž, ktoré je s ňou spojená, musí zostať primeraná. Opatrenia by sa preto mohli postupne rozširovať a uplatňovať len na nové a kľúčové normy, ako napríklad normy pre 5G.

Na začiatku by mohli byť zainteresované strany motivované k tomu, aby si cenili väčšiu transparentnosť, napr. poskytovaním osvedčení o tom, že ich portfóliá oznámených patentov nevyhnutných pre normy sú v súlade s kritériami transparentnosti. Takéto osvedčenia by sa neskôr dali využiť pri rokovaniach o udelení licencie a súdnych sporoch. Z nedávnej štúdie vypracovanej pre Komisiu navyše vyplýva, že normalizačné organizácie môžu uvažovať o zavedení (miernych) poplatkov za potvrdzovanie vyhlásení týkajúcich sa patentov nevyhnutných pre normy, ktoré by sa účtovali po uverejnení normy a udelení patentu. Cieľom by bolo motivovať majiteľov patentov nevyhnutných pre normy, aby vyhlásenia revidovali a ponechávali iba relevantné vyhlásenia 22 .

Pri uvažovaní o overovaní nevyhnutnosti by ako prirodzení kandidáti mohli vzhľadom na využívanie synergií a znižovanie nákladov prichádzať do úvahy patentové úrady 23 . Komisia podporí ďalšiu analýzu uskutočniteľnosti overovania nevyhnutnosti, aby zabezpečila účinné a primerané riešenia. V závislosti od výsledku tohto projektu by úlohou overovať nevyhnutnosť patentov nevyhnutných pre normy mohol byť poverený nezávislý európsky orgán.

2.Všeobecné zásady týkajúce sa udeľovania licencií na patenty nevyhnutné pre normy za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných (FRAND) podmienok

Komisia sa domnieva, že najlepšie predpoklady dospieť k spoločnému chápaniu toho, čo sú spravodlivé licenčné podmienky a spravodlivé sadzby majú strany rokovaní o udelení licencie, ak budú rokovať v dobrej viere. Udeľovanie licencií v súčasnosti brzdí nejasný a rôznorodý výklad významu pojmu FRAND. Mimoriadne vášnivá diskusia prebieha v súvislosti so zásadami oceňovania. V dôsledku rozdielnych názorov a sporov o udeľovaní licencií za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok vzniká riziko oneskoreného zavedenia nových technológií, normalizačných procesov a spustenia internetu vecí v Európe. Komisia sa preto domnieva, že v záujme zabezpečenia stabilnejších podmienok pre udeľovanie licencií, usmernenia strán pri rokovaniach a zníženia počtu súdnych sporov je potrebné a zároveň aj užitočné stanoviť prvý súbor kľúčových ukazovateľov, pokiaľ ide o koncepciu podmienok FRAND.

Ďalej uvedené orientačné prvky vychádzajú z výsledkov verejnej konzultácie 24 , analýzy najlepších postupov 25 , štúdií 26 , ako aj z vnútroštátnej judikatúry 27 . Komisia vyzýva zainteresované strany, aby viedli dialóg medzi sebou navzájom, ako aj s Komisiou, a ďalej tak objasňovali a rozvíjali najlepšie postupy. Komisia bude monitorovať dosiahnutý pokrok a podľa potreby prijme ďalšie opatrenia týkajúce sa udeľovania licencií za podmienok FRAND.

2.1.Zásady udeľovania licencií

Ako potvrdil Súdny dvor Európskej únie, „záväzok udeliť licencie za podmienok FRAND vytvára legitímne očakávania tretích osôb, že majiteľ patentu nevyhnutného pre normu im skutočne udelí licencie za takýchto podmienok“ 28 .

Obe strany musia byť ochotné rokovať v dobrej viere s cieľom stanoviť licenčné podmienky, ktoré budú spravodlivé, primerané a nediskriminačné. Zmluvné strany licenčnej zmluvy k patentu nevyhnutnému pre normu rokujúce v dobrej viere majú najlepšie predpoklady stanoviť podmienky FRAND, ktoré budú z hľadiska ich konkrétnej situácie najvhodnejšie.

Pritom by sa malo brať do úvahy hľadisko efektívnosti, primerané očakávania oboch strán, pokiaľ ide o výšku licenčného poplatku, a uľahčenie prijatia používateľmi s cieľom podporiť čo najväčšie rozšírenie danej normy. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že neexistuje jedno univerzálne riešenie, pokiaľ ide o to, čo je spravodlivé, primerané a nediskriminačné: to, čo sa považuje za spravodlivé a primerané, sa v jednotlivých odvetviach líši a v priebehu času mení. Komisia preto vyzýva zainteresované strany, aby v rámci svojich odvetví pokračovali v diskusii s cieľom stanoviť spoločné postupy udeľovania licencií na základe zásad uvedených v tomto oznámení.

Podľa Komisie by sa mali vziať do úvahy tieto zásady oceňovania duševného vlastníctva:

·Medzi licenčnými podmienkami a ekonomickou hodnotou patentovanej technológie musí existovať jednoznačná súvislosť. Hodnota pritom musí byť v prvom rade založená na samotnej technológii a nemala by v zásade zahŕňať žiadny prvok vyplývajúci z rozhodnutia zahrnúť technológiu do normy. V prípadoch, keď bola technológia vyvinutá najmä na účely normy a jej trhová hodnota mimo normy je minimálna, by sa mali vziať do úvahy alternatívne metódy hodnotenia, ako je napríklad relatívna dôležitosť technológie v rámci normy v porovnaní s inými príspevkami k norme.

·Pri stanovovaní hodnoty na základe podmienok FRAND by sa mala zohľadniť aktuálna pridaná hodnota 29 patentovanej technológie. Tá by mala byť stanovená bez ohľadu úspech výrobku na trhu, ktorý nesúvisí s patentovanou technológiou.

·Spravodlivým, primeraným a nediskriminačným oceňovaním by majitelia patentov nevyhnutných pre normy mali byť naďalej motivovaní k tomu, aby na účely noriem poskytovali najlepšie technológie, ktoré majú k dispozícii.

·A napokon, s cieľom vyhnúť sa kumulovaniu licenčných poplatkov sa pri stanovovaní hodnoty na základe podmienok FRAND nemôže jednotlivý patent nevyhnutný pre normu posudzovať izolovane. Strany musia vziať do úvahy primeranú celkovú sadzbu za normu, pričom musia posúdiť celkovú pridanú hodnotu danej technológie 30 . K naplneniu tohto cieľa možno už teraz prispieť zavedením opatrení v oblasti transparentnosti patentov nevyhnutných pre normy. Tento cieľ možno ďalej napĺňať v rámci práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, a to vytvorením odvetvových platforiem na udeľovanie licencií a patentových združení, alebo na základe vyjadrení osôb a subjektov zapájajúcich sa do normalizačnej činnosti k maximálnej sadzbe, ktorá by sa dala primerane predpokladať alebo očakávať.

2.2.Efektívnosť a nediskriminácia

Prvok nediskriminácie v rámci podmienok FRAND znamená, že nositelia práv nemôžu robiť rozdiely medzi používateľmi, ktorí sa „nachádzajú v podobnej situácii“ 31 .

Keďže neexistuje jedno univerzálne riešenie, pokiaľ ide o to, čo je spravodlivé, primerané a nediskriminačné (FRAND), riešenia sa môžu v jednotlivých odvetviach a v závislosti od príslušných obchodných modelov líšiť.

Ako už bolo uvedené, predpokladom rokovaní za podmienok FRAND je, že obe strany rokujú v dobrej viere. Do hry môže vstupovať aj hľadisko efektívnosti. Transakčné náklady spojené s rokovaním o licencii by mali byť obmedzené na nevyhnutné minimum. Navyše v odvetviach, kde sú rozšírené postupy krížového udeľovania licencií, treba vziať do úvahy aj vyššiu efektívnosť, ktorá sa takýmito postupmi dosiahne. Tieto aspekty je potrebné zohľadniť pri jednotlivom posudzovaní toho, či je návrh licencie zlučiteľný s podmienkami FRAND.

V súlade s už uvedeným prístupom sa Komisia domnieva, že postupy udeľovania licencií na patenty nevyhnutné pre normy v súvislosti s celosvetovo rozšírenými produktmi sa opierajú o rovnaké zásady efektívnosti 32 . Ako sa uvádza v nedávnom rozsudku 33 , prístup, pri ktorom sa udeľujú licencie pre jednotlivé krajiny, nemusí byť efektívny a nemusí byť v súlade s uznávanou obchodnou praxou v danom odvetví.

2.3.Patentové združenia a platformy na udeľovanie licencií v záujme uľahčenia udeľovania licencií na patenty nevyhnutné pre normy

Treba podporovať vytváranie patentových združení alebo iných platforiem na udeľovanie licencií v rámci rozsahu pôsobnosti práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Tieto združenia a platformy môžu vyriešiť mnohé problémy spojené s udeľovaním licencií na patenty nevyhnutné pre normy, a to tým, že zabezpečia lepšie skúmanie nevyhnutnosti, väčšiu transparentnosť celkových licenčných poplatkov a budú pôsobiť ako jednotné kontaktné miesta. Týmto spôsobom sa pre priemyselné odvetvia zaoberajúce sa internetom vecí, a najmä malé a stredné podniky, ktoré sa zatiaľ nestretli so spormi o licencie na patenty nevyhnutné pre normy, stanú licenčné podmienky majiteľov patentov nevyhnutných pre normy v konkrétnom odvetví jasnejšie.

Treba podporovať opatrenia, ktorými sa podnieti vytváranie združení pre kľúčové normalizované technológie, napr. uľahčenie prístupu k ponukám týkajúcim sa správy združení a technickej pomoci zo strany normalizačných organizácií 34 . Ak toto úsilie neprinesie v odvetviach zaoberajúcich sa internetom vecí želané výsledky, Komisia bude uvažovať o ďalších opatreniach.

2.4.Využívanie znalostí o podmienkach FRAND a ich prehlbovanie

Treba zvýšiť dostupnosť skúseností, odborných znalostí a vedomostí týkajúcich sa stanovovania podmienok FRAND. V priebehu mnohých rokov sa na základe licenčných zmlúv, mediácií, arbitráží a súdnych rozhodnutí získavali cenné poznatky a vyvíjali sa rôzne prístupy. Značné zdroje a úsilie sa venovali objasneniu, analyzovaniu a oceňovaniu patentov a technológií. Keďže neexistuje spoločný archív, kde by sa takéto znalosti uchovávali, môže dochádzať k zbytočnej duplicite úsilia a výskumu, s čím sú spojené značné náklady pre dotknuté strany. Vďaka väčšej dostupnosti informácií týkajúcich sa podmienok FRAND by sa mohla zvýšiť predvídateľnosť pre podniky, ktoré pôsobia napríklad v oblasti internetu vecí, mohol by sa uľahčiť proces udeľovania licencií vo všeobecnosti a v prípade riešenia sporov by mohla byť k dispozícii podpora a referenčné kritériá.

Komisia preto zriadi expertnú skupinu, ktorej úlohou bude zhromaždiť postupy uplatňované v rámci jednotlivých odvetví a ďalšie odborné znalosti v oblasti udeľovania licencií za podmienok FRAND. Komisia okrem toho využije všetky primerané nástroje, ktoré má k dispozícii, aby získala ďalšie informácie, z ktorých bude vychádzať pri tvorbe svojich politík.

3.Predvídateľné prostredie pre vymáhanie patentov nevyhnutných pre normy

Dôležitým faktorom v rámci systému udeľovania licencií, ktorý možno využiť, keď rokovania zlyhajú, sú spory týkajúce sa patentov nevyhnutných pre normy. Vyvážené a predvídateľné prostredie pre vymáhanie patentov má mimoriadne pozitívne účinky na správanie strán počas rokovaní, čo môže zasa urýchliť rozšírenie normalizovaných technológií. Zainteresované strany z oblasti internetu vecí však tvrdia, že neistota a nerovnováha v rámci systému vymáhania majú závažné dôsledky, pokiaľ ide o vstup na trh. V súvislosti s patentmi nevyhnutnými pre normy dochádza k väčšiemu počtu súdnych sporov ako pri iných patentoch 35 , čo ešte väčšmi zdôrazňuje potrebu jasného rámca pre urovnávanie sporov v tejto oblasti. Zatiaľ čo toto oznámenie je zamerané na špecifické usmernenia vo vzťahu k patentom nevyhnutným pre normy, v Usmernení k určitým aspektom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva 36 sa rámec pre vymáhanie práv duševného vlastníctva zavedený danou smernicou objasňuje všeobecnejšie. Vymožiteľnosť je jedným z kľúčových aspektov práv duševného vlastníctva 37 . Diskusia v súvislosti s patentmi nevyhnutnými pre normy sa zameriava najmä na možnosť získania súdneho príkazu, ktorým sa uloží povinnosť zdržať sa porušovania takéhoto patentu. Takýto súdny príkaz by mal chrániť majiteľov patentov nevyhnutných pre normy pred osobami, ktoré porušujú ich práva a nemajú záujem získať licenciu za podmienok FRAND. Zároveň je však potrebné chrániť používateľov, ktorí technológie používajú v dobrej viere, pred rizikom, že pod hrozbou súdneho príkazu akceptujú licenčné podmienky, ktoré nezodpovedajú kritériám FRAND, alebo v najhoršom prípade nebudú môcť predávať svoje výrobky (tzv. hold-ups).

3.1.Možnosť získať súdny príkaz na základe judikatúry vo veci Huawei/ZTE

Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Huawei 38 stanovil povinnosti pre obe zmluvné strany licenčnej zmluvy k patentu nevyhnutnému pre normu, pokiaľ ide o posudzovanie toho, či majiteľ patentu nevyhnutného pre normu môže požiadať o vydanie súdneho príkazu proti potenciálnemu nadobúdateľovi licencie bez toho, aby pritom porušil článok 102 ZFEÚ. Majitelia patentov nevyhnutných pre normy nemôžu požiadať o vydanie súdneho príkazu proti používateľom, ktorí sú ochotní nadobudnúť licenciu za podmienok FRAND, pričom Súdny dvor stanovil kritériá správania, na základe ktorých možno posúdiť, či sa potenciálny nadobúdateľ licencie dá považovať za ochotného nadobudnúť takúto licenciu.

Komisia sa domnieva, že ďalej uvedené prvky – ktoré vyplývajú z vnútroštátnej judikatúry pri uplatňovaní rozsudku vo veci Huawei 39 – poskytujú zainteresovaným stranám užitočné doplňujúce usmernenie.

Viacero súdov zdôraznilo, že potenciálny nadobúdateľ licencie na patent nevyhnutný pre normu musí dostať dostatočne podrobné a relevantné informácie, aby mohol stanoviť relevantnosť portfólia patentov nevyhnutných pre normu a súlad s podmienkami FRAND 40 . Konkrétne požiadavky sa môžu v jednotlivých prípadoch líšiť, podľa Komisie sú však na to, aby bolo možné posúdiť návrh FRAND a predložiť príslušný protinávrh, potrebné jasné vysvetlenia k týmto otázkam: nevyhnutnosť pre normu, výrobky používateľa patentu nevyhnutného pre normu, ktorými sa údajne patent porušuje, navrhovaný výpočet poplatku a nediskriminačný prvok FRAND.

V súvislosti so spomínaným protinávrhom z rozsudku vo veci Huawei vyplýva, že by mal byť konkrétny a špecifický, to znamená, že nemôže byť obmedzený na spochybnenie návrhu majiteľa patentu nevyhnutného pre normu a všeobecný odkaz na postup stanovovania licenčných poplatkov uplatňovaný treťou osobou. Mal by zároveň obsahovať informácie o presnom použití normy pri konkrétnom výrobku. Ochota strán podriadiť sa záväznému stanoveniu podmienok FRAND treťou osobou – ak sa dospeje k záveru, že (proti)návrh nie je v súlade s podmienkami FRAND – je však prejavom správania v súlade s podmienkami FRAND.

Pokiaľ ide o čas, keď je vhodné, aby potenciálny nadobúdateľ licencie predložil protinávrh, nie je možné stanoviť všeobecné kritérium, keďže pritom zohrávajú úlohu prvky špecifické pre jednotlivé prípady. K nim patrí napríklad počet vymáhaných patentov nevyhnutných pre normu a podrobnosti uvedené v žalobe o porušenie patentu. Medzi časom na odpovedanie na návrh, ktorý sa považuje za primeraný, a mierou podrobnosti a kvalitou informácií poskytnutých v pôvodnej ponuke majiteľa patentu nevyhnutného pre normu však pravdepodobne existuje určitá súvislosť. V tejto súvislosti budú mať na systém vymáhania patentov veľmi pozitívny vplyv opatrenia, ktorými sa zlepší transparentnosť, pokiaľ ide o závislosť potenciálneho nadobúdateľa od patentu nevyhnutného pre normu 41 .

Ak by už od počiatku boli k dispozícii spoľahlivejšie informácie o patentoch nevyhnutných pre normy (prostredníctvom systému vyhlásení, ako sa uvádza v časti 1), počet nahlásených patentov nevyhnutných pre normy by sa značne znížil. Táto skutočnosť by sa mala zohľadniť pri posudzovaní toho, aký čas, v ktorom by používatelia patentu nevyhnutného pre normu mali odpovedať na návrh FRAND, je primeraný.

Pokiaľ ide o záruku, ktorú by mali používatelia patentov nevyhnutných pre normy zložiť ako ochranu proti súdnemu príkazu, príslušná suma by mala byť stanovená v takej výške, aby odrádzala používateľov od tzv. patent hold-out strategies. Podobné aspekty by sa mohli vziať do úvahy pri posudzovaní rozsahu škôd. Komisia podporí výmenu najlepších postupov medzi expertmi a zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o spôsob výpočtu náhrady škody v prípadoch týkajúcich sa patentov nevyhnutných pre normy.

3.2.Posudzovanie primeranosti

Pri posudzovaní možnosti vydať súdny príkaz sú súdy viazané článkom 3 ods. 2 smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva 42 , a najmä tým, že sú povinné zabezpečiť, aby bol súdny príkaz účinný, primeraný a odradzujúci. Vzhľadom na rozsiahly vplyv, aký môže mať súdny príkaz na podniky, spotrebiteľov a verejný záujem, najmä v rámci digitalizovaného hospodárstva, by sa posúdenie primeranosti malo vykonávať opatrne v závislosti od okolností jednotlivých prípadov. Podľa názoru Komisie treba zohľadniť relatívny význam spornej technológie pre predmetnú aplikáciu a potenciálne vedľajšie účinky súdneho príkazu na tretie strany.

3.3.Súdne spory na základe portfólií patentov

Vnútroštátne súdy v súlade s rozsudkom vo veci Huawei, v ktorom sa hovorí o obchodných zvyklostiach v danej oblasti 43 , takisto konštatovali, že licencie na portfóliá udelené mimo územia daného štátu sú v súlade s podmienkami FRAND, za predpokladu, že portfólio je obmedzené na všetky patenty nevyhnutné pre normu, ktoré daný nadobúdateľ licencie potrebuje, aby mohol vyrábať alebo predávať svoj výrobok (pozri časť 2.2). V tejto súvislosti môžu majitelia patentov nevyhnutných pre normy ponúknuť viacero patentov vrátane patentov, ktoré pre danú normu nie sú nevyhnutné, nemôžu však nadobúdateľa licencie nútiť, aby prijal aj licenciu na tieto ďalšie patenty. Celková neochota ponúknuť alebo prijať všetky patenty nevyhnutné pre normu, ktoré nadobúdateľ licencie potrebuje, alebo odmietanie tak urobiť, môže byť prejavom zlej vôle. Na to, aby bol protinávrh v súlade s podmienkami FRAND, musí sa týkať všetkých patentov nevyhnutných pre normu, ktoré nadobúdateľ licencie potrebuje, a nemôže byť založený iba na jednotlivom patente, resp. jednotlivých patentoch. Portfóliá by však nemali zahŕňať konkurenčné technológie, ale iba doplnkové technológie, ak sú potrebné 44 . Napriek tomu, že potenciálni nadobúdatelia licencie môžu vždy spochybniť platnosť/nevyhnutnosť jednotlivých patentov, udelenie licencie na všetky patenty nevyhnutné pre normu, ktoré nadobúdateľ licencie potrebuje, môže byť obzvlášť efektívne. Komisia bude preto spolupracovať so zainteresovanými stranami (vrátane súdov, rozhodcov a mediátorov, ak to bude vhodné) s cieľom rozvíjať a používať jednotné metodiky, ako je napríklad výber vzorky, ktoré umožnia účinné a efektívne riešenie sporov týkajúcich sa patentov nevyhnutných pre normy, v súlade s praxou udeľovania licencií na portfóliá patentov, ktorá existuje v danom odvetví.

3.4.Alternatívne riešenie sporov

Podľa Komisie môžu mechanizmy alternatívneho riešenia sporov, ako je napríklad mediácia a rozhodcovské konanie, ponúknuť možnosť rýchlejšieho a menej nákladného riešenia sporov 45 . Hoci nie je možné uložiť stranám povinnosť využívať možnosti alternatívneho riešenia sporov, Komisia sa domnieva, že potenciálne prínosy tohto nástroja sa v súčasnosti nevyužívajú dostatočne.

Využívaniu možnosti alternatívneho riešenia sporov často bráni nepredvídateľnosť, pričom takéto riešenie je často predmetom kritiky pre nedostatočnú transparentnosť predchádzajúcich rozhodnutí. Úspech takýchto mechanizmov závisí nielen od vhodných postupov, ale aj od kvality expertov. Hneď, ako Jednotný patentový súd začne fungovať, mal by mať špecializované centrum pre arbitráž a mediáciu, v ktorom bude pôsobiť viacero špecializovaných sudcov. Tým sa zabezpečí vysoká kvalita a efektívnosť konaní, jednotné postupy a obmedzí sa priestor na taktizovanie pri výbere súdu. Tak, ako to Komisia oznámila vo svojej stratégii v oblasti duševného vlastníctva pre MSP z novembra 2016, v súčasnosti spolu s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo mapuje nástroje na mediáciu a arbitráž v oblasti duševného vlastníctva s cieľom uľahčiť ďalšie zavádzanie takýto služieb v danej oblasti, a to najmä pre malé a stredné podniky 46 .

Komisia sa domnieva, že v databázach normalizačných organizácií by sa mali uvádzať aj výsledky sporov, ako sa uvádza v kapitole o transparentnosti 47 .

3.5.Subjekty vymáhajúce práva z patentov a patenty nevyhnutné pre normy

Na trhu s licenciami na patenty nevyhnutné pre normy začínajú v čoraz väčšej miere pôsobiť subjekty vymáhajúce práva z patentov (patent assertion entities, PAE) 48 . Podľa štúdií 49 poskytuje európsky systém súdnych sporov – vrátane toho, ktorý vznikne v rámci Jednotného patentového súdu – dostatočné záruky na ochranu pred potenciálne škodlivými účinkami určitých subjektov vymáhajúcich práva z patentov v EÚ 50 . Na tieto subjekty by sa mali vzťahovať rovnaké pravidlá ako na každého iného majiteľa patentu, a to aj po prechode patentu nevyhnutného pre normu z jeho majiteľa na takýto subjekt. Priestor na zneužívanie by sa mal ďalej zmenšiť vďaka väčšej transparentnosti a predvídateľnosti. Ďalším ochranným opatrením proti takýmto praktikám je uplatňovanie zásady primeranosti zo strany súdov. Komisia bude pozorne sledovať, aký vplyv budú mať títo účastníci trhu na trh s licenciami na patenty nevyhnutné pre normy v Európe, a to najmä po zavedení európskeho patentu s jednotným účinkom.

3.6.Zvyšovanie informovanosti

Treba, aby relevantné zainteresované strany, najmä normalizačné organizácie a majitelia patentov nevyhnutných pre normy, aktívne zvyšovali informovanosť o procese udeľovania licencií na patenty za podmienok FRAND a jeho dôsledkoch pre malé a stredné podniky (majiteľov patentov aj používateľov noriem). Komisia bude podporovať aktivity zamerané na zvyšovanie informovanosti o tejto problematike.

4. Slobodný softvér a normy

V súvislosti so súčasným pokrokom v oblasti technológií možno konštatovať, že k inováciám popri normách prispieva aj využívanie slobodného softvéru (open source software, OSS), ktorý nachádza čoraz širšie využitie, okrem iného aj v oblasti noriem IKT. Integrácia projektov v oblasti slobodného softvéru a procesov tvorby noriem môže byť prínosná pre obe oblasti: na jednej strane môže zosúladenie slobodného softvéru a normalizácie urýchliť proces tvorby noriem a ich akceptácie v oblasti IKT (najmä v prípade malých a stredných podnikov) a na druhej strane môžu normy zabezpečiť interoperabilitu praktických využití slobodného softvéru 51 . Aktivity v tomto smere sa uskutočňujú v rámci rôznych normalizačných organizácií 52 .

Proces tvorby slobodného softvéru a proces normalizácie sú v niečom podobné (napr. procesy otvorenej spolupráce, prispievanie k inováciám) a v niečom sa líšia (politiky v oblasti práv duševného vlastníctva, flexibilita, udržiavanie, transparentnosť, vyváženosť procesov) Je preto potrebné venovať pozornosť vzájomnej súčinnosti medzi projektmi komunít vyvíjajúcich slobodný softvér a procesmi v rámci normalizačných organizácií.

Komisia podporuje riešenia v oblasti slobodného softvéru, napríklad prostredníctvom projektov v oblasti výskumu a inovácií financovaných v rámci programu Horizont 2020. Flexibilná a účinná súčinnosť medzi normalizačnou komunitou a komunitami vyvíjajúcimi slobodný softvér podporí a urýchli zavádzanie pokročilých technologických výdobytkov.

Komisia bude naďalej spolupracovať so zainteresovanými stranami, komunitami vyvíjajúcimi slobodný softvér a normalizačnými organizáciami s cieľom podporovať prínosný vzťah medzi normalizáciou a slobodným softvérom. Zároveň bude financovať štúdie s cieľom analyzovať vzájomné dopĺňanie sa, možnosti vzájomnej súčinnosti a rozdiely medzi týmito dvoma procesmi a odporučí riešenia pre hladkú spoluprácu medzi oboma druhmi komunít.

5. Záver

Na to, aby Európa mohla v plnej miere využívať výhody plynúce z jednotného trhu a jednotného digitálneho trhu, je potrebný vyvážený rámec práv duševného vlastníctva, ktorý podporuje udržateľný a efektívny ekosystém normalizácie a udržateľné a efektívne prostredie udeľovania licencií na patenty nevyhnutné pre normy.

V tomto oznámení sa navrhuje celostný prístup a stanovujú sa v ňom hlavné zásady pre udeľovanie licencií na patenty nevyhnutné pre normy, pričom sa zohľadňuje spôsob, akým sú jednotlivé priemyselné odvetvia organizované, ako aj hľadisko efektívnosti. V záujme úspešného uplatňovania uvedených zásad a zabezpečenia konkrétnych výsledkov ohlásených opatrení, najmä podpory účasti začínajúcich podnikov na zavádzaní internetu vecí, bude potrebná vzájomná spolupráca so všetkými zainteresovanými stranami. Komisia preto vyzýva všetky zainteresované strany, aby tieto zásady aktívne uplatňovali.

Komisia bude pozorne monitorovať trh s licenciami na patenty nevyhnutné pre normy, pričom sa osobitne zameria na technológie internetu vecí. Využije pritom skupinu expertov, ktorá bude zriadená, a v prípade potreby začne realizovať ďalšie štúdie. Na tomto základe zhodnotí dosiahnutý pokrok a posúdi, či sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie vyváženého rámca pre bezproblémové, účinné a efektívne udeľovanie licencií na patenty nevyhnutné pre normy.

(1)

     V nariadení (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii sú vymedzené pojmy „norma“ a „technická špecifikácia“. V tomto dokumente sa v záujme stručnosti používa pre oba významy pojem „norma“.

(2)

     Napríklad spoločnosť X predávajúca poplašné systémy pre obytné priestory, ktoré sa pripájajú k internetu cez WiFi aj LTE a poskytujú tak zákazníkom väčšiu bezpečnosť v prípade výpadku elektrického prúdu, by musela získať licenciu na takéto normalizované technológie.

(3)

     McKinsey, 2015. Pozri aj cieľ, ktorý predseda Komisie Juncker stanovil v súvislosti s 5G a internetom vecí v správe o stave Únie, 14. 9. 2016.

(4)

     PricewaterhouseCoopers, 2015 a Boston Consulting Group, 2015. Pozri tiež: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digitising-european-industry#usefullinks

(5)

     Pozri McKinsey (2015).

(6)

     Z ekonomického hľadiska ide naozaj o veľa: napríklad príjem z licenčných poplatkov za normy pre 2G, 3G a 4G predstavuje približne 18 miliárd EUR ročne (CRA 2016).

(7)

     Pri verejnej konzultácii, ktorú v roku 2014 uskutočnila Komisia, sa jednoznačne ukázalo, že názory na výzvy a riešenia spojené s oblasťou patentov nevyhnutných pre normy sa líšia. Pozri http://ec.europa.eu/growth/tools-databases/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=7833 .

(8)

     Patenty oznámené ETSI tvoria 70 % celosvetového počtu patentov nevyhnutných pre normy (IPlytics, 2017).

(9)

     Napríklad v súvislosti s normou pre GSM (Global System for Mobile Communication) a normami pre 3G alebo UMTS (Universal Mobile Telecommunication System), ktoré boli vypracované Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy (ETSI), bolo za nevyhnutné vyhlásených viac ako 23 500 patentov. Tieto normy sa vzťahujú na všetky smartfóny a zariadenia s mobilným pripojením. Ďalšie údaje sú uvedené v štúdii „Landscaping study on SEPs“, IPlytics (2017) a v dokumente „Patents and Standards – A modern framework for IPR-based standardization“, ECSIP (2014).

(10)

     Niektoré normalizačné organizácie požadujú, aby sa zverejňovali konkrétne informácie o patentoch, pretože si sú vedomé prínosov takéhoto postupu, zatiaľ čo iné umožňujú podávať všeobecné vyhlásenia. Táto časť oznámenia sa týka normalizačných organizácií, ktoré vyžadujú zverejňovanie konkrétnych informácií o patentoch.

(11)

     Pozri napríklad dlhodobo prebiehajúci projekt „DARE“ na zlepšenie databázy ETSI.

(12)

     Ďalšie podrobnosti sú uvedené v súhrnnej správe o verejnej konzultácii, ktorú GR GROW uskutočnilo v roku 2015: http://ec.europa.eu/DocsRoom/documents/14482/attachments/1/translations/en/renditions/native.

(13)

     Pozri CRA (2016).

(14)

     V súvislosti s účinným vymáhaním pozri časť 3.

(15)

     Napríklad potenciálny patent alebo patentová prihláška, ktorá bola pôvodne podaná v súvislosti s do úvahy prichádzajúcou technológiou, nemusia byť vo zverejnenej norme zahrnuté alebo podaná patentová prihláška môže byť počas procesu udeľovania patentu prepracovaná.

(16)

     Až 71 % patentov nevyhnutných pre normy, ktoré boli prihlásené v hlavných normalizačných organizáciách (v prípade ETSI je to až 73 %), sa napríklad udelí až po uverejnení normy (IPlytics, 2017).

(17)

     Pozri ECSIP (2014).

(18)

     Pozri IPlytics (2017) a CRA (2016) a zhrnutie verejnej konzultácie GR GROW o patentoch nevyhnutných pre normy (2015).

(19)

     Z viacerých štúdií o rôznych kľúčových technológiách vyplýva, že po dôkladnom overení sa nevyhnutnosť preukáže len pri 10 až 50 % oznámených patentov (CRA, 2016 a IPlytics, 2017).

(20)

     Náklady na overenie nevyhnutnosti môžu byť v porovnaní s príjmami z licencií na kľúčové technológie zanedbateľné (pozri CRA, 2016).

(21)

     Pokiaľ ide o analýzu nákladov a prínosov, pozri IPlytics (2017).

(22)

     Pozri CRA (2016).

(23)

     Pozri IPlytics (2017).

(24)

     Verejná konzultácia o patentoch a normách: moderný rámec pre normalizáciu zahŕňajúcu práva duševného vlastníctva.

(25)

     Licensing Terms of Standard Essential Patents: A Comprehensive Analysis of Cases, JRC 2017

(26)

     Study on Transparency, Predictability and Efficiency of SDO-based Standardization and SEP Licensing, uverejnená: 12. 12. 2016 (štúdia CRA).

(27)

     Pozri najmä Unwired Planet/Huaweï [2017] EWHC 711 (Pat).

(28)

     Vec C-170/13 Huawei Technologies, EU:C:2015:477, bod 53.

(29)

     Aktuálna hodnota je hodnota diskontovaná k času uzavretia licenčnej zmluvy. Možnosť diskontovania hodnoty v priebehu času je dôležitá, pretože licenčné zmluvy môžu platiť niekoľko rokov, a to niekedy aj v podnikateľských prostrediach, ktoré sa z hľadiska technológií vyvíjajú veľmi rýchlo.

(30)

     Otázke kumulovania licenčných poplatkov sa podrobnejšie venuje štúdia CRA.

(31)

     Unwired Planet/Huaweï [2017] EWHC 711 (Pat).

(32)

     Udeľovanie licencií za podmienok FRAND však vyžaduje, aby sa poplatok počítal spôsobom, ktorý nebude znevýhodňovať používateľov, ktorí by chceli vyvinúť produkt pre konkrétnu geograficky vymedzenú oblasť. 

(33)

     Unwired Planet/Huaweï [2017] EWHC 711 (Pat).

(34)

     Vytváranie združení možno napríklad podporiť opatreniami, ako je posilňovanie vzťahu medzi normalizačnými organizáciami a združeniami, motivovaním k účasti a zvýšením informovanosti univerzít a malých a stredných podnikov o tom, aké výhody by im plynuli z členstva v združení poskytovateľov licencií (ECSIP, 2015).

(35)

     ECSIP (2014).

(36)

     KOM(2017) 708.

(37)

     Smernica 2004/48/ES z 29. 4. 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, Ú. v. EÚ L 195 z 2.6.2004, odôvodnenie 3.

(38)

     Vec C-170/13 Huawei Technologies, EU:C:2015:477.

(39)

     Súdny dvor konštatoval, že článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľ patentu nevyhnutného pre normu vypracovanú organizáciou pre normalizáciu, ktorý voči tejto organizácii prijal neodvolateľný záväzok spočívajúci v tom, že tretím osobám udelí licenciu za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (FRAND), nezneužíva svoje dominantné postavenie v zmysle daného článku tým, že podá žalobu pre porušenie práv smerujúcu k ukončeniu porušovania práv vyplývajúcich z jeho patentu alebo smerujúcu k uloženiu povinnosti stiahnuť výrobky, na ktorých výrobu sa tento patent používa, z trhu, pokiaľ:

1.    pred podaním uvedenej žaloby jednak upozornil údajného porušovateľa práv na porušovanie práv, ktoré sa mu vytýka, pričom označil uvedený patent a spresnil spôsob, akým boli práva vyplývajúce z tohto patentu porušené, a následne po tom, čo údajný porušovateľ práv vyjadril svoju vôľu uzatvoriť licenčnú zmluvu za podmienok FRAND, predložil tomuto porušovateľovi práv konkrétny a písomný návrh na licenciu za takýchto podmienok, pričom spresnil najmä poplatok a spôsoby jeho výpočtu, a 

2.    uvedený porušovateľ práv, ktorý pokračuje v používaní dotknutého patentu, sa nezaoberá starostlivo v súlade s obchodnými zvyklosťami v danej oblasti a v dobrej viere týmto návrhom, čo musí byť určené na základe objektívnych skutočností a zahrnuje najmä absenciu akejkoľvek taktiky zdržiavania.

(40)

     OLG Düsseldorf, vec I-15 U 66/15, rozhodnutie zo 17. novembra 2016 a OLG Karlsruhe, vec 6 U 58/16, rozhodnutie z 8. septembra 2016.

(41)

     Pozri časť 1.

(42)

     Smernica 2004/48/ES z 29.4.2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, Ú. v. EÚ L 195, 2.6.2004, s. 16.

(43)

     Vec C-170/13 Huawei Technologies, EU:C:2015:477, bod 65.

(44)

     Pozri mutatis mutandis Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o transfere technológií, Ú. v. EÚ C 89, 28.3.2014, s. 3, body 250 – 255.

(45)

     K dispozícii už sú rôzne mechanizmy alternatívneho riešenia sporov, ako napríklad Centrum pre arbitráž a mediáciu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO).

(46)

     Pracovný dokument útvarov Komisie, „Putting intellectual property at the service of SMEs to foster innovation and growth“, SWD(2016) 373 z 22. 11. 2016.

(47)

     Pozri časť 1.2.1.

(48)

     O vymedzenie takýchto subjektov sa pokúsilo Spoločné výskumné centrum vo svojej štúdii s názvom „Patent Assertion Entities in Europe“, kapitola 3. http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC103321/lfna28145enn.pdf  

(49)

      http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC103321/lfna28145enn.pdf  

(50)

     Už uvedená štúdia Spoločného výskumného centra.

(51)

     V súvislosti s cloud computing pozri správu o normách a slobodnom softvéri „Report on standards and open source: bridging the gap“.

(52)

     OASIS, ECMA, ITU-T, ETSI atď.