EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 1. 2017

COM(2017) 46 final

NÁVRH OPRAVNÉHO ROZPOČTU č. 1
K VŠEOBECNÉMU ROZPOČTU NA ROK 2017

sprevádzajúci návrh na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť pomoc Spojenému kráľovstvu, Cypru a Portugalsku

So zreteľom na

–Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 314, v spojení so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä s jej článkom 106a,

–nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie 1 , a najmä na jeho článok 41,

–všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2017 prijatý 1. decembra 2016 2 ,

Európska komisia týmto predkladá Európskemu parlamentu a Rade návrh opravného rozpočtu č. 1 k rozpočtu na rok 2017.

ZMENY VO VÝKAZE PRÍJMOV A VÝDAVKOV PODĽA ODDIELOV

Zmeny vo výkaze príjmov a výdavkov podľa oddielov sú k dispozícii v databáze EUR-Lex ( http://eur-lex.europa.eu/budget/www/index-sk.htm ). Anglické znenie zmien v týchto výkazoch je pripojené na informačné účely ako príloha k rozpočtu.

OBSAH

1.    Úvod    

2.    Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie    

2.1Spojené kráľovstvo – záplavy v roku 2016

2.2Cyprus – sucho a požiare v roku 2016

2.3Portugalsko – požiare na Madeire v roku 2016

3.    Financovanie    

4.    Záver    

1.Úvod

Návrh opravného rozpočtu (ďalej len „NOR“) č. 1 na rok 2017 sa týka mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) vo výške 71 524 810 EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch. Mobilizácia sa vzťahuje na záplavy v Spojenom kráľovstve, sucho a požiare na Cypre a požiare v Portugalsku.

2.Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie

V nadväznosti na pôvodne predloženú neúplnú žiadosť z februára 2016 bola Komisii v septembri 2016 doručená sfinalizovaná žiadosť o finančnú pomoc z FSEÚ v súvislosti so záplavami v Spojenom kráľovstve. Komisii boli v septembri 2016 takisto doručené dve žiadosti o finančnú pomoc z FSEÚ týkajúce sa sucha a požiarov na Cypre, ako aj požiarov v Portugalsku.

Útvary Komisie príslušné žiadosti dôkladne preskúmali v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 3 , ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „nariadenie“), a najmä v súlade s jeho článkami 2, 3 a 4.

Najdôležitejšie skutočnosti vyplývajúce z týchto posúdení možno zhrnúť takto:

2.1Spojené kráľovstvo – záplavy v roku 2016

1.Od decembra 2015 do januára 2016 spôsobili silné dažde a vietor záplavy, ako aj škody na infraštruktúre, výsledkom ktorých bola poškodená verejná a súkromná infraštruktúra a súkromné obydlia, pričom došlo tiež ku škodám v poľnohospodárstve. Celkovo bolo v Spojenom kráľovstve postihnutých 11 regiónov 4 . Počas týchto udalostí došlo k viacerým silným búrkam, ako bola napríklad búrka Desmond (5. a 6. decembra) a búrka Eva (24. decembra).

2.Záplavy predstavujú živelnú pohromu, a preto patria do hlavnej oblasti uplatnenia Fondu solidarity.

3.Žiadosť Spojeného kráľovstva bola pôvodne doručená 26. februára 2016, teda v rámci lehoty 12 týždňov od prvých škôd, ktoré boli zaznamenané 5. decembra 2016. Orgány Spojeného kráľovstva v žiadosti zdôraznili, že posúdenie škôd nie je ukončené a príslušné čísla sú len provizórne. Konečný spis k žiadosti bol skompletizovaný až 22. septembra 2016 po tom, ako Komisia poslala orgánom Spojeného kráľovstva oficiálny list a stanovila lehotu do konca septembra 2016.

4.Spojené kráľovstvo nepožiadalo o vyplatenie zálohy.

5.Podľa pôvodného odhadu orgánov Spojeného kráľovstva výška celkových priamych škôd spôsobených katastrofou predstavuje sumu 2 300 mil. EUR. V ich konečnej žiadosti z 22. septembra bol tento údaj aktualizovaný a predstavoval 2 412,042 mil. EUR. Táto suma predstavuje 73 % stropu pre mobilizáciu FSEÚ v prípade „veľkej katastrofy“ uplatniteľného na Spojené kráľovstvo v roku 2016, ktorý zodpovedal sume 3 312,242 mil. EUR (t. j. 3 mld. EUR v cenách roku 2011).

6.Keďže celkové priame škody zostali pod úrovňou stropu pre mobilizáciu Fondu solidarity v prípade veľkej katastrofy, žiadosť bola predložená a posúdená na základe kritérií pre „regionálne živelné pohromy“ podľa článku 2 ods. 3 nariadenia, v ktorom sa „regionálna živelná pohroma“ vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v regióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5 % HDP uvedeného regiónu. Žiadosť Spojeného kráľovstva sa vzťahuje na viacero jednotlivých regiónov na úrovni NUTS 2 (pozri poznámku pod čiarou vyššie v texte). Oznámené priame škody vo výške 2 412,042 mil. EUR predstavujú 5,77 % váženého priemerného HDP regiónov postihnutých touto katastrofou (41 784 mil. EUR na základe údajov z roku 2014) a presahujú strop 1,5 % stanovený v článku 2 ods. 3 nariadenia. Žiadosť Spojeného kráľovstva je preto oprávnená na príspevok z Fondu solidarity.

7.Pokiaľ ide o vplyv a následky katastrofy, 16 143 domácností bolo zaplavených a približne 3 600 domácností sa muselo premiestniť do alternatívneho ubytovania. Spojené kráľovstvo takisto podalo správu, že zaplavených bolo aj 4 985 podnikov. Počas uvedeného obdobia bolo na záchranné práce a práce zamerané na obnovu povolaných 1 700 vojakov, pričom v nasadení bolo súčasne vždy približne 700 z nich. Boli vydané povodňové varovania a tam, kde to bolo potrebné, boli ľudia evakuovaní zo svojich domovov. Tam, kde to bolo možné, boli zaistené existujúce protipovodňové hrádze, a vybudovalo sa viac než 5 km dočasných protipovodňových hrádzí. Preventívne bolo do postihnutých oblastí premiestnených 43 doplnkových čerpadiel a boli odstránené aj akékoľvek prekážky vodných tokov s cieľom minimalizovať škody. Katastrofa mala zreteľný dosah na odvetvie cestovného ruchu (napr. zrušené rezervácie v hoteloch, menší počet turistov), pričom len na severe Anglicka má 35 % podnikov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu sídlo v oblastiach postihnutých záplavami. Stratou produkcie utrpeli aj poľnohospodárske podniky. Negatívny dosah sa prejavil škodami na pestovaných a uskladnených plodinách, znemožnením prístupu na poľnohospodársku pôdu, nákladmi spojenými s presunom hospodárskych zvierat a sanačnými prácami. Najväčšmi bola však zasiahnutá dopravná infraštruktúra. Poškodila alebo zničila dôležité mosty. Poškodenie lamingtonského viaduktu neďaleko Lockerbie viedlo napríklad k vyradeniu prevádzky hlavnej železničnej trate západného pobrežia spájajúcej Anglicko so Škótskom (West Coast Mainline).

8.Orgány Spojeného kráľovstva odhadli náklady na základné núdzové operácie a opatrenia na obnovu oprávnené podľa článku 3 ods. 2 nariadenia na 408,232 mil. EUR, pričom poskytli prehľad nákladov rozdelených podľa druhu operácie. Najväčší podiel nákladov na tieto operácie (vyše 338 mil. EUR) sa spája so sektorom dopravy. Druhá najväčšia časť nákladov sa týka zabezpečenia preventívnej infraštruktúry vo výške 32 mil. EUR.

9.Zasiahnuté regióny sa v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) (2014 – 2020) považujú za „menej rozvinuté regióny“, „prechodné regióny“ a „rozvinutejšie regióny“. Orgány Spojeného kráľovstva vyhlásili, že prostriedky, ktoré boli Spojenému kráľovstvu pridelené z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, sa používajú na podporu na obnovu pre poľnohospodárov, ktorá sa im poskytuje na základe ich žiadostí, pričom 12,5 mil. EUR sa presunulo na obnovu potenciálu poľnohospodárskej výroby poškodenej živelnými pohromami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení.

10.Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie rizika katastrof a ich riadenia, v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o porušení povinnosti. Nariadeniami o povodňových rizikách (2009) sa vykonáva smernica EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Smernicou sa zavádza rámec na vysokej úrovni pre znižovanie rizík povodňových škôd na úrovni Spoločenstva a umožňuje členským štátom používať ich existujúce hodnotenia povodňových rizík a plány v súvislosti s povodňovými rizikami na splnenie požiadaviek smernice. Environmentálna agentúra a iné orgány riadenia rizík používajú existujúce komplexné mapy a plány týkajúce sa povodňových rizík všade tam, kde je to možné. Tieto mapy a plány budú doplnené o plány riadenia povodňových rizík, ktoré po prvýkrát zahŕňajú opatrenia na riešenie všetkých príčin miestnych záplav v Anglicku.

11.Ku dňu predloženia žiadosti nebolo voči Spojenému kráľovstvu vedené konanie o porušení povinností v súvislosti s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa povahy katastrofy.

12.Orgány Spojeného kráľovstva potvrdili, že na oprávnené náklady sa nevzťahuje žiadne poistné krytie.

2.2Cyprus – sucho a požiare v roku 2016

1.Počas obdobia od októbra 2015 do júna 2016 zaznamenal ostrov Cyprus veľmi nízky úhrn zrážok sprevádzaný mimoriadne vysokými teplotami, čoho výsledkom bolo veľké sucho a súvisiaca neúroda, požiare lesných a trávnatých porastov, nedostatok vody v poľnohospodárstve a pre obyvateľstvo a súvisiace problémy v oblasti systémov dodávok vody. Situácia vyvrcholila v júni 2016 dvoma veľkými nekontrolovanými požiarmi, ktoré vzplanuli 18. a 19. júna a zničili vyše 2600 hektárov štátnych lesov.

2.Sucho a požiare predstavujú živelnú pohromu, a preto patria do hlavnej oblasti uplatnenia Fondu solidarity.

3.Žiadosť Cypru bola doručená 5. septembra 2016, teda v rámci lehoty 12 týždňov od prvých škôd, ktoré boli zaznamenané 14. júna 2016, keď boli prijaté prvé oficiálne opatrenia proti suchu. V nadväznosti na žiadosť Komisie boli 21. októbra 2016 predložené ďalšie informácie, ktoré potvrdili správnosť tohto dátumu. Žiadosť bola preto doručená v rámci lehoty stanovenej nariadením.

4.Cyprus vo svojej žiadosti požiadal o vyplatenie zálohy podľa článku 4a nariadenia. Komisia prijala 17. novembra 2016 vykonávacie rozhodnutie C(2016) 7572, ktorým schválila pre Cyprus zálohu 10 % predpokladaného finančného príspevku z fondu vo výške 729 876 EUR, ktorá bola Cypru následne vyplatená.

5.Podľa odhadu cyperských orgánov výška celkových priamych škôd spôsobených katastrofou predstavuje sumu 180,803 mil. EUR. Táto suma predstavuje 1,78 % HND Cypru a prekračuje strop pre mobilizáciu Fondu solidarity v prípade „veľkej katastrofy“ uplatniteľný na Cyprus v roku 2016, teda 100,412 mil. EUR (t. j. 0,6 % HND na základe údajov z roku 2014). Keďže odhadované celkové priame škody sú vyššie ako strop v prípade „veľkej katastrofy“, túto katastrofu možno kvalifikovať ako „veľkú živelnú pohromu“.

6.Pokiaľ ide o vplyv a následky katastrofy, nedostatok vody spôsobil závažné škody v poľnohospodárstve, domácnostiach a na životnom prostredí. Katastrofa zasiahla celkovo 374 dedín. Veľké časti okresov Nikózia, Larnaka a Famagusta utrpeli 100 % škodu, pokiaľ ide o plodiny zavlažované zrážkami (ako napr. jačmeň, pšenica a iné umelo nezavlažované krmoviny). Prítok vody do vodných nádrží prudko klesol, najmä priehrada Kouris, ktorá je hlavným zdrojom vody pre čistiarne odpadových vôd a zavlažovanie, mala málo vody. Podľa historických údajov od roku 1901 bol úhrn zrážok v období medzi októbrom 2015 a júnom 2016 šiestym najnižším za posledných 104 rokov a štvrtým najnižším za posledných 50 rokov. Okrem sucha zasiahla Cyprus v polovici júna 2016 vlna horúčav, ktorá mala za následok dva rozsiahle lesné požiare. Prvý z požiarov, ktorý zasiahol oblasť Argaka, vypálil 763 ha pafoského štátneho lesa. Druhý požiar, ktorý zasiahol oblasť Solea, vypálil 1897 ha štátneho lesa Adelfoi.

7.Cyperské orgány odhadli náklady na základné núdzové operácie a opatrenia na obnovu oprávnené podľa článku 3 ods. 2 nariadenia na 49 mil. EUR, pričom poskytli prehľad nákladov rozdelených podľa druhu operácie. Najväčší podiel nákladov na tieto operácie (vyše 46,082 mil. EUR) sa spája s nákladmi na zásah záchranárov proti nekontrolovaným požiarom. Druhá najväčšia časť nákladov sa týka bezprostredného obnovenia postihnutých prírodných oblastí s cieľom zamedziť bezprostredným účinkom erózie pôdy vo výške 2,484 mil. EUR.

8.Zasiahnutý región sa v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) (2014 – 2020) považuje za „rozvinutejší región“. Cyperské orgány nesignalizovali Komisii svoj úmysel prerozdeliť finančné prostriedky z programov v rámci EŠIF na opatrenia na obnovu.

9.Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie rizika katastrof a ich riadenia, v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o porušení povinnosti. Príslušným právnym predpisom Únie týkajúcim sa lesných požiarov je rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany, pričom relevantné sú najmä ustanovenia článku 6 (Riadenie rizík). S cieľom dosiahnuť súlad s právnymi predpismi Únie bola pre Cyprus vypracovaná v rámci dohody o spolupráci č. 21283-2003-10 SOSC ISP CY uzatvorenej medzi Spoločným výskumným centrom (JRC) Európskej komisie a ministerstvom lesov Cyperskej republiky mapa oblastí s rizikom vzniku požiaru. Riadenie rizík v prípade katastrof, konkrétne sucha v poľnohospodárstve, predpokladá podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zavedenie a mobilizáciu nástroja stabilizácie príjmov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Cyprus vyhlásil, že nemá v úmysle používať nástroj stabilizácie.

10.Ku dňu predloženia žiadosti nebolo voči Cypru vedené konanie o porušení povinností v súvislosti s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa povahy katastrofy.

11.Cyperské orgány potvrdili, že na oprávnené náklady sa nevzťahuje žiadne poistné krytie.

2.3Portugalsko – požiare na Madeire v roku 2016

1.V období medzi 8. a 13. augustom 2016 postihli portugalský ostrov Madeira rozsiahle nekontrolované požiare, ktoré zničili oblasť s rozlohou 6000 hektárov. Požiare boli zapríčinené vysokými teplotami, veľmi silným vetrom a extrémne nízkou vlhkosťou vzduchu. Tieto udalosti spôsobili zničenie základnej verejnej infraštruktúry, verejných budov, súkromných obydlí, podnikov a škody v poľnohospodárstve.

2.Požiare predstavujú živelnú pohromu, a preto patria do hlavnej oblasti uplatnenia Fondu solidarity.

3.Žiadosť Portugalska bola doručená 21. septembra 2016, teda v rámci lehoty 12 týždňov od prvých škôd, ktoré boli zaznamenané 8. augusta 2016. Žiadosť bola preto doručená v rámci lehoty stanovenej nariadením.

4.Portugalsko vo svojej žiadosti požiadalo o vyplatenie zálohy podľa článku 4a nariadenia. Komisia prijala 9. novembra 2016 vykonávacie rozhodnutie C(2016) 7250, ktorým schválila pre Portugalsko zálohu 10 % predpokladaného finančného príspevku z fondu vo výške 392 500 EUR, ktorá bola Portugalsku následne vyplatená.

5.Podľa odhadu portugalských orgánov výška celkových priamych škôd spôsobených katastrofou predstavuje sumu 157 mil. EUR. Táto suma predstavuje 15 % stropu pre mobilizáciu FSEÚ v prípade „veľkej katastrofy“ uplatniteľného na Portugalsko v roku 2016, ktorý zodpovedal sume 1 026,714 mil. EUR (0,6 % zo 171 119 mil. EUR v cenách roku 2014).

6.Keďže celkové priame škody zostali pod úrovňou stropu pre mobilizáciu Fondu solidarity v prípade veľkej katastrofy, žiadosť bola predložená a posúdená na základe kritérií pre „regionálne živelné pohromy“ podľa článku 2 ods. 3 nariadenia, v ktorom sa „regionálna živelná pohroma“ vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v regióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5 % HDP uvedeného regiónu. Keďže portugalská žiadosť sa vzťahuje na ostrov Madeira (PT30 - Região Autónoma da Madeira), uplatnený strop predstavuje 1 %, keďže ide o najvzdialenejší región v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oznámené priame škody vo výške 157 mil. EUR predstavujú 3,84 % HDP príslušného regiónu (4 085 mil. EUR na základe údajov z roku 2014) a presahujú teda strop vo výške 1 % stanovený v článku 2 ods. 3 nariadenia. Žiadosť Portugalska je preto oprávnená na príspevok z Fondu solidarity.

7.Pokiaľ ide o vplyv a následky katastrofy, vážne boli postihnuté hlavné mesto Funchal a obec Calheta, pričom katastrofa negatívne ovplyvnila každodenný život obyvateľov, spôsobila škody na ich majetku a vyžiadala si tri obete. Zničená oblasť má rozlohu 6 000 hektárov, z ktorých 560 patrí do chránených oblastí patriacich do siete „Natura 2000“. Poškodený bol takisto známy historický objekt Quinta do Monte, ktorý je v štátnom vlastníctve. Portugalsko navyše oznámilo škody na 233 domoch, z ktorých 154 bolo úplne zničených. Postihnutých bolo viacero poľnohospodárskych podnikov, 24 podnikov s iným zameraním a 5 hotelov, rovnako ako miestna škola a nemocnica. Okrem toho bola ovplyvnená základná infraštruktúra, ako napríklad elektrické vedenia zásobujúce 400 spotrebiteľov.

8.Portugalské orgány odhadli náklady na základné núdzové operácie a opatrenia na obnovu oprávnené podľa článku 3 ods. 2 nariadenia na 7,347 mil. EUR, pričom poskytli prehľad nákladov rozdelených podľa druhu operácie. Najväčší podiel nákladov na tieto operácie (vyše 1,816 mil. EUR) predstavujú náklady na dočasné ubytovanie. Druhá najväčšia časť nákladov sa vzťahuje na sanačné opatrenia vo výške 1,756 mil. EUR.

9.Zasiahnutý región sa v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) (2014 – 2020) považuje za „menej rozvinutý región“. Portugalské orgány signalizovali Komisii svoj úmysel prerozdeliť finančné prostriedky z programov v rámci EŠIF na opatrenia na obnovu.

10.Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie rizika katastrof a ich riadenia, v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o porušení povinnosti. V žiadosti Portugalska je uvedený prehľad existujúcich preventívnych opatrení. Uznesením Rady ministrov č. 56/2015 uverejneným v Úradnom vestníku Portugalskej republiky č. 147 z 30. júla 2015 bol napríklad schválený strategický rámec pre politiku v oblasti klímy, národný program pre zmenu klímy a národná stratégia pre prispôsobenie sa zmene klímy, pričom ide o strategické dokumenty v súlade s právnymi predpismi EÚ zamerané na predchádzanie a riadenie rizík súvisiacich s povahou katastrofických lesných požiarov.

11.Ku dňu predloženia žiadosti nebolo voči Portugalsku vedené konanie o porušení povinností v súvislosti s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa povahy katastrofy.

12.Portugalské orgány potvrdili, že na oprávnené náklady, okrem už uvedenej sumy 360 000 EUR, sa nevzťahuje žiadne poistné krytie.

3.Financovanie

Metodika na výpočet pomoci z Fondu solidarity bola stanovená vo výročnej správe o Fonde solidarity za obdobie rokov 2002 – 2003 a následne schválená Radou a Európskym parlamentom.

Keďže solidarita bola ústredným motívom zriadenia fondu, Komisia zastáva názor, že pomoc z fondu by mala mať progresívny charakter. Znamená to teda, že podľa doterajšej praxe by sa na tú časť škôd, ktorá presahuje strop pre mobilizáciu fondu v prípade „veľkej katastrofy“ (t. j. 0,6 % HND alebo 3 mld. EUR v cenách roku 2011, podľa toho, ktorá suma je najnižšia), mala uplatniť vyššia intenzita pomoci ako na škody, ktorých výška sa nachádza pod stanoveným stropom. V minulosti sa pri stanovení výšky finančnej pomoci pri veľkých katastrofách uplatňovala sadzba 2,5 % výšky celkových priamych škôd pod stropom pre veľké katastrofy a sadzba 6 % pre časť škôd, ktorá tento strop presahuje. Na regionálne živelné pohromy a katastrofy uznané podľa ustanovenia o „susednej krajine“ sa vzťahuje sadzba 2,5 %.

Finančná pomoc pridelená z Fondu solidarity nesmie prekročiť odhadované celkové náklady na oprávnené operácie uvedené v príslušných bodoch (vždy bod 5 príslušnej časti) vyššie, pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, Cyprus a Portugalsko.

Pri výpočte celkovej sumy pomoci v rámci FSEÚ sa v prípade Spojeného kráľovstva a Portugalska uplatnila sadzba 2,5 %, keďže celkové priame škody nepresiahli príslušné stropy pre veľké katastrofy uplatňované pre tieto krajiny. V prípade Cypru sa uplatnila sadzba 2,5 % pre škody do výšky stropu pre veľké katastrofy uplatňovaného na túto krajinu a sadzba 6 % sa uplatnila na tú časť celkových priamych škôd, ktoré tento strop prekročili.

Komisia preto navrhuje uplatniť rovnakú percentuálnu sadzbu a poskytnúť tieto sumy pomoci:

Toto je prvý návrh rozhodnutia o mobilizácii FSEÚ v roku 2017. Celková suma disponibilná na mobilizáciu FSEÚ na začiatku roku 2017 je 1 115 121 612 EUR a ide o sumu 563 081 210 EUR (t. j. 500 000 000 EUR v cenách roku 2011) pridelenú na rok 2017 v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia o viacročnom finančnom rámci (VFR) 5 doplnenú o celú sumu pridelených prostriedkov na rok 2016 vo výške 552 040 402 EUR (t. j. 500 000 000 EUR v cenách roku 2011), ktorá zostala nevyužitá a bola prenesená do druhého roka v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia o VFR.

Keďže celková výška navrhovanej pomoci je nižšia ako celková suma disponibilná na mobilizáciu FSEÚ v roku 2017, ustanovenia nariadenia o VFR týkajúce sa stropu sú splnené.

4.Záver

Komisia navrhuje mobilizovať Fond solidarity Európskej únie pre každý z vyššie uvedených troch prípadov týkajúcich sa Spojeného kráľovstva, Cypru a Portugalska a opraviť rozpočet na rok 2017 zvýšením prostriedkov v rámci rozpočtového článku 13 06 01 – Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo – o 71 524 810 EUR vo viazaných aj v platobných rozpočtových prostriedkoch.

Keďže Fond solidarity Európskej únie je osobitným nástrojom vymedzeným v nariadení o VFR, zodpovedajúce rozpočtové prostriedky by sa mali zahrnúť do rozpočtu mimo rámec stropov VFR.

Komisia je presvedčená, že sumu 71 524 810 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch bude možné v rámci rozpočtu na rok 2017 získať prerozdelením. V tomto skorom štádiu plnenia rozpočtu však Komisia zatiaľ nie je v pozícii určiť konkrétny zdroj týchto prostriedkov. Komisia navrhuje preto zaznamenať týmto NOR zápornú rezervu platobných rozpočtových prostriedkov do rozpočtového článku 40 03 01, a to vo výške 71 524 810 EUR.

Komisia v súlade s článkom 47 nariadenia o rozpočtových pravidlách 6 zníži negatívnu rezervu, len čo to bude možné, a to presunom rozpočtových prostriedkov z iných rozpočtových položiek v súlade s postupom stanoveným v článkoch 26 a 27 toho istého nariadenia.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L XXX, XX.XX.2017.

(3)      Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014 (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143).

(4)  UKC2-Northumberland, UKD1-Cumbria, UKD3-Great Manchester, UKD4-Lancashire, UKE2-North Yorkshire, UKE4-West Yorkshire, UKL1-West Wales and the Valleys, UKM2-Eastern Scotland, UKM3-South Western Scotland, UKM5-North Eastern Scotland a UKN0-Northern Ireland.

(5) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.