EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017AE3232

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu [COM(2017) 335 final – 2017/0138 (CNS)]

EESC 2017/03232

OJ C 197, 8.6.2018, p. 29–32 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

8.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/29


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu

[COM(2017) 335 final – 2017/0138 (CNS)]

(2018/C 197/05)

Spravodajca:

Victor ALISTAR

Pomocný spravodajca:

Petru Sorin DANDEA

Konzultácia

Rada Európskej únie, 10.7.2017

Právny základ

články 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Prijaté v sekcii

20.12.2017

Prijaté v pléne

18.1.2018

Plenárne zasadnutie č.

531

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

184/2/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Návrh Komisie obsahuje smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2011/16/EÚ, ktorou sa riadi administratívna spolupráca členských štátov v daňovej oblasti, a prílohu, v ktorej sa vymedzujú charakteristické znaky, ktorými sa môžu vyznačovať operácie agresívneho daňového plánovania. Komisia navrhuje použiť mechanizmus automatickej výmeny informácií ako nástroj, ktorý členský štát použije s cieľom poskytnúť ostatným členským štátom informácie o správach, ktoré boli predložené sprostredkovateľmi.

1.2.

EHSV súhlasí s návrhom Komisie, keďže súčasné právne predpisy, ktoré majú členské štáty k dispozícii, im neumožňujú výmenu informácií v prípade, že sa dozvedia o obchádzaní daňových povinností alebo o daňových únikoch.

1.3.

EHSV víta a podporuje rozhodnutie Komisie riešiť problém týkajúci sa sprostredkovateľov, ktorí umožňujú agresívne daňové plánovanie. Väčšia transparentnosť ich aktivít v dôsledku oznamovacej povinnosti navrhnutej v návrhu smernice bude sprostredkovateľov odrádzať od toho, aby svojim zákazníkom ponúkali systémy agresívneho daňového plánovania, vďaka čomu sa obmedzí škodlivé narúšanie základu dane v členských štátoch. Týmto spôsobom by sa mohla nastoliť rovnosť a spravodlivosť v daňovej oblasti medzi spoločnosťami, ktoré majú rámec pre agresívne daňové plánovanie, a spoločnosťami, ktoré takýto rámec nemajú, no podliehajú prísnejšiemu daňovému systému s cieľom kompenzovať narúšanie základu dane v jednotlivých členských štátoch. Návrh teda reaguje na želanie väčšiny európskych spoločností, aby sa zabezpečil spravodlivý daňový režim medzi daňovníkmi, a na rastúci tlak zo strany daňovníkov, ktorí sú fyzickými osobami.

1.4.

EHSV v tejto súvislosti víta rozhodnutie Komisie poskytnúť logistickú a technickú podporu členským štátom na zriadenie bezpečného centrálneho registra, ktorý by sa používal na registrovanie informácií, ktoré budú predmetom administratívnej spolupráce. EHSV vzhľadom na zložitosť niektorých systémov agresívneho daňového plánovania odporúča Komisii, aby poskytla pomoc členským štátom aj v oblasti odbornej prípravy zamestnancov, ktorí budú zodpovední za registrovanie a výmenu informácií.

1.5.

Návrh je veľmi široko koncipovaný. Treba zabezpečiť, aby smernica bola účinným prostriedkom na odrádzanie od agresívneho daňového plánovania. Mali by sa presnejšie sformulovať požiadavky z hľadiska vymedzenia transakcií podliehajúcich oznamovaniu, aby sa zabránilo nadmernému oznamovaniu zo strany podnikov a časovo náročnej administratíve pre daňové správy aj pre daňovníkov.

1.6.

EHSV konštatuje, že požiadavka súladu s princípom nezávislého vzťahu stanového v usmerneniach OECD o transferovom oceňovaní nie je exaktnou vedou a nevyhnutne zahŕňa subjektívny výklad zo strany daňovníkov a daňových správ. Výbor preto žiada, aby sa Komisia a členské štáty dohodli na vhodných a konštruktívnych usmerneniach v súvislosti s tým, či príslušné transakcie spĺňajú túto podmienku alebo nie.

1.7.

EHSV konštatuje, že konečnú zodpovednosť za uplatňovanie navrhovanej smernice majú daňovníci. V záujme toho, aby bola splnená požiadavka proporcionality, musia sa v maximálnej možnej miere obmedziť administratívne náklady pre podniky všetkých veľkostí.

1.8.

Výbor žiada Komisiu, aby prehodnotila 5-dňovú dĺžku lehoty na oznamovanie v snahe zaistiť, že táto lehota bude postačujúca pre subjekty, ktoré majú oznamovaciu povinnosť, a že sa zároveň dosiahne cieľ zefektívniť politiku v oblasti oznamovania. Preto sa zdá, že je potrebné a primerané túto lehotu predĺžiť.

1.9.

V návrhu smernice zostávajú niektoré aspekty nevyriešené, a to konkrétne spôsob jej uplatňovania na daňovníkov v digitálnom hospodárstve, keďže je ťažké určiť ich fyzickú prítomnosť ako zdaniteľných osôb v jurisdikciách členských štátov. Ďalší aspekt sa týka zrozumiteľnosti kritérií, ktoré sa v návrhu stanovujú v snahe zabezpečiť jednotný prístup v rámci vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich sankcie v prípade neoznámenia.

1.10.

EHSV upozorňuje na to, že pokiaľ ide o využívanie mechanizmov oznamovania, nemali by viesť k nestabilite daňovej legislatívy v dôsledku častých zmien a treba zohľadniť aj skutočnosť, že v oblasti priameho zdaňovania majú regulačnú právomoc členské štáty.

2.   Návrh Komisie

2.1.

V dôsledku globalizácie sa v bezprecedentnom rozsahu zvýšila mobilita kapitálu. V tejto súvislosti a vzhľadom na škandály (1) z posledných rokov týkajúce sa spoločností a jurisdikcií, ktoré podporovali systémy agresívneho daňového plánovania, čo často viedlo k zníženiu základu dane v členských štátoch, Komisia zaradila boj proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu medzi hlavné priority svojho programu.

2.2.

Návrh Komisie obsahuje smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2011/16/EÚ, ktorou sa riadi administratívna spolupráca členských štátov v daňovej oblasti, a prílohu, v ktorej sa vymedzujú charakteristické znaky, ktorými sa môžu vyznačovať operácie agresívneho daňového plánovania.

2.3.

V návrhu smernice sa zavádza oznamovacia povinnosť pre inštitúcie alebo profesionálov, ktorí poskytujú poradenstvo v oblasti daňového plánovania a na ktorých sa v smernici odkazuje ako na sprostredkovateľov. Môžu to byť daňoví poradcovia, banky, ratingové spoločnosti a iné subjekty, ktoré spĺňajú kritériá definície sprostredkovateľov zahŕňajúcej „všetky osoby, ktoré nesú voči daňovníkovi zodpovednosť za navrhovanie, uvádzanie na trh, organizovanie alebo riadenie vykonávania daňových aspektov cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu alebo série takýchto opatrení v priebehu poskytovania služieb súvisiacich so zdaňovaním“. Zodpovednosť za podávanie informácií môže mať za určitých okolností daňový poplatník.

2.4.

Subjekty, fyzické osoby a spoločnosti, poskytujúce poradenstvo v oblasti daňového plánovania budú mať povinnosť informovať o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu alebo o sérii takýchto opatrení najneskôr do piatich dní po tom, ako bol systém sprístupnený na vykonávanie. Informácie sa poskytnú orgánom daňovej správy a budú predmetom automatickej výmeny informácií medzi orgánmi daňovej správy v členských štátoch. Automatická výmena sa bude uskutočňovať štvrťročne.

2.5.

Komisia sa domnieva, že smernica bude mať odrádzajúci účinok na sprostredkovateľov poskytujúcich poradenstvo v oblasti agresívneho daňového plánovania, čo povedie k zníženiu počtu operácií tohto typu.

2.6.

Komisia zvážila tri legislatívne možnosti realizácie cieľov verejnej politiky: (nezáväzné) odporúčanie pre členské štáty zaviesť do svojej legislatívy povinné zverejňovanie, etický kódex pre sprostredkovateľov alebo smernicu EÚ, v ktorej sa od členských štátov bude vyžadovať, aby zaviedli režim povinného oznamovania.

2.7.

Komisia sa rozhodla podporiť tieto kroky smernicou, aby sa vo všetkých členských štátoch zabezpečilo jednotné vykonávanie opatrení, ktorých cieľom je zabrániť agresívnemu daňovému plánovaniu. Iniciatíva Komisie zodpovedá opatreniu č. 12 projektu OECD v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS), v ktorom sa odporúča odrádzať od činnosti sprostredkovateľov, ktorí poskytujú spoločnostiam poradenstvo v oblasti agresívneho daňového plánovania, a prináša súbor konkrétnych nástrojov.

2.8.

Návrh Komisie sa zakladá na zásade dialógu medzi daňovníkom a daňovým orgánom a na zásade lojálnej spolupráce medzi nimi na úrovni spoločného trhu. Mechanizmus, ktorý sa má zaviesť, spočíva v tom, že sa budú vopred oznamovať operácie, ktoré môžu predstavovať agresívne daňové plánovanie, a to na základe štyroch typov štandardných ukazovateľov, ktoré sú uvedené v prílohe k návrhu smernice. Malo by byť jasné, že oznámenie operácie neznamená automaticky, že ide o agresívne daňové plánovanie, ale otvára sa ním dialóg medzi daňovníkmi a daňovými jurisdikciami. Komisia sa teda rozhodla pre preventívny prístup, čo by malo viesť k zníženiu rizika, pokiaľ ide o sankcionovanie daňovníkov.

2.9.

Komisia vo svojom návrhu smernice stanovila povinnosť priameho oznamovania aj pre samotných daňovníkov, ak sa zistí, že sa mohol použiť systém alebo operácia agresívneho plánovania na návrh vnútorných zložiek spoločnosti bez účasti alebo poradenstva sprostredkovateľa alebo ak je sprostredkovateľ/konzultant viazaný ustanovením o zachovaní dôvernosti alebo ak je chránený vnútroštátnou legislatívou týkajúcou sa služobného tajomstva a, po tretie, ak sa na sprostredkovateľa alebo konzultanta nevzťahuje jurisdikcia členského štátu.

3.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

3.1.

EHSV víta a podporuje rozhodnutie Komisie riešiť problém týkajúci sa sprostredkovateľov, ktorí umožňujú agresívne daňové plánovanie. Väčšia transparentnosť ich aktivít v dôsledku oznamovacej povinnosti navrhnutej v návrhu smernice bude sprostredkovateľov odrádzať od toho, aby svojim zákazníkom ponúkali systémy agresívneho daňového plánovania, ktoré umelým spôsobom znižujú základ dane, ktorú majú zákazníci zaplatiť. Smernicou sa teda v konečnom dôsledku obmedzí negatívny jav narúšania základu dane v členských štátoch.

3.2.

Navrhovaná smernica nevychádza z predpokladu, že daňovníci majú v úmysle vyhýbať sa daňovým povinnostiam, ale zo zásady dobrej viery daňovníkov. Takisto treba zdôrazniť, že oznámenie daňových opatrení, ktoré môžu predstavovať agresívne daňové plánovanie, ešte neznamená, že k takémuto plánovaniu skutočne došlo.

3.3.

Prostredníctvom návrhu Komisie by sa mohla nastoliť rovnosť a spravodlivosť v daňovej oblasti medzi spoločnosťami, ktoré majú rámec pre agresívne daňové plánovanie a spoločnosťami, ktoré takýto rámec nemajú, no podliehajú prísnejšiemu daňovému systému s cieľom kompenzovať narúšanie základu dane v jednotlivých členských štátoch.

3.4.

Návrh je veľmi široko koncipovaný. Treba zabezpečiť, aby smernica bola účinným prostriedkom na odrádzanie od agresívneho daňového plánovania. Mali by sa presnejšie sformulovať požiadavky z hľadiska vymedzenia transakcií podliehajúcich oznamovaniu, aby sa zabránilo nadmernému oznamovaniu zo strany podnikov a časovo náročnej administratíve pre daňové správy aj pre daňovníkov.

3.5.

Treba zabrániť širokej škále výkladov, a preto sa od Komisie a členských štátov v záujme zefektívnenia návrhu požaduje, aby poskytli viac usmernení. Týka sa to najmä uplatnenia princípu nezávislého vzťahu stanového v usmerneniach OECD o transferovom oceňovaní.

3.6.

Okrem toho v návrhu smernice zostávajú niektoré aspekty nevyriešené, a to konkrétne spôsob jej uplatňovania na daňovníkov v digitálnom hospodárstve, keďže je ťažké určiť ich fyzickú prítomnosť ako zdaniteľných osôb v jurisdikciách členských štátov. Ďalší aspekt sa týka zrozumiteľnosti kritérií, ktoré sa v návrhu stanovujú v snahe zabezpečiť jednotný prístup v rámci vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich sankcie v prípade neoznámenia.

3.7.

EHSV sa domnieva, že treba vypracovať komplexnejšie posúdenie vplyvu, aby sa zabezpečilo, že navrhovaná smernica bude primeraná. Je potrebné posúdiť, aké časovo náročné by bolo dodržiavanie týchto pravidiel pre daňové správy a sprostredkovateľov/podniky.

3.8.

Komisia navrhuje použiť mechanizmus automatickej výmeny informácií, ako nástroj, ktorý členský štát použije s cieľom poskytnúť ostatným členským štátom informácie o správach, ktoré boli predložené sprostredkovateľmi. EHSV súhlasí s návrhom Komisie, keďže súčasné právne predpisy, ktoré majú členské štáty k dispozícii, im neumožňujú výmenu informácií v prípade, že sa dozvedia o obchádzaní daňových povinností alebo o daňových únikoch.

3.9.

Výbor žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili včasné a účinné vykonávanie smernice o mechanizmoch riešenia sporov (2).

3.10.

EHSV sa domnieva, že niektoré spoločnosti s cezhraničnými aktivitami pomocou systémov agresívneho daňového plánovania presúvajú významnú časť dosiahnutého zisku na územie členských štátov s jurisdikciami s nižšou mierou zdaňovania, v dôsledku čoho sa umelým spôsobom znižujú základy dane členských štátov a dochádza k závažnému narúšaniu vnútorného trhu. Výbor preto podporuje návrh Komisie, aby členské štáty do svojej legislatívy zahrnuli sankcie za porušovanie ustanovení smernice, ktoré sa budú vzťahovať na sprostredkovateľov, ako aj na daňovníkov, ktorí budú uplatňovať systémy agresívneho daňového plánovania.

3.11.

EHSV v tejto súvislosti žiada, aby Komisia v návrhu smernice zaviedla jasné pravidlá týkajúce sa zisťovania prípadov, keď sú daňovníci a sprostredkovatelia zodpovední za uplatňovanie systémov agresívneho daňového plánovania, pričom kategorizácia sankcií sa musí ponechať v právomoci členských štátov.

3.12.

Je nevyhnutné, aby Komisia chránila európske podniky a voľnú hospodárska súťaž na jednotnom trhu vrátane spravodlivého daňového zaťaženia. EHSV preto žiada, aby Komisia stanovila oblasti, v ktorých môže prostredníctvom delegovaných aktov dynamickým spôsobom určiť kategórie znakov (charakteristické znaky) systémov agresívneho daňového plánovania uvedené v prílohe smernice.

3.13.

EHSV upozorňuje na to, že pokiaľ ide o využívanie mechanizmov oznamovania, nemali by viesť k nestabilite daňovej legislatívy v dôsledku častých zmien a treba zohľadniť aj skutočnosť, že v oblasti priameho zdaňovania majú regulačnú právomoc členské štáty.

3.14.

EHSV víta rozhodnutie Komisie poskytnúť logistickú a technickú podporu členským štátom na zriadenie bezpečného centrálneho registra, ktorý by sa používal na registrovanie informácií, ktoré budú predmetom administratívnej spolupráce. EHSV vzhľadom na zložitosť niektorých systémov agresívneho daňového plánovania odporúča Komisii, aby poskytla pomoc členským štátom aj v oblasti odbornej prípravy zamestnancov, ktorí budú zodpovední za registrovanie a výmenu informácií.

3.15.

Výbor žiada Komisiu, aby prehodnotila 5-dňovú dĺžku lehoty na oznamovanie v snahe zaistiť, že táto lehota bude postačujúca pre subjekty, ktoré majú oznamovaciu povinnosť, a že sa zároveň dosiahne cieľ zefektívniť politiku v oblasti oznamovania. Preto sa zdá, že je potrebné a primerané túto lehotu predĺžiť.

3.16.

Výbor žiada Komisiu, aby opätovne preskúmala časový rámec pre hodnotenie vykonávania smernice s cieľom vypracovávať každé dva roky pravidelnú správu, ktorá by sa zverejňovala a sprístupňovala daňovníkom a občanom EÚ. EHSV sa vzhľadom na značné administratívne úsilie domnieva, že táto správa vypracovávaná každé dva roky zabezpečí transparentnosť, ak v nej budú centralizované kvantitatívne údaje bez toho, aby sa porušili legitímne práva spoločností.

V Bruseli 18. januára 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Luxleaks, Panama Papers a Paradise Papers.

(2)  Návrh smernice Rady o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v Európskej únii a stanovisko EHSV na tému Zlepšovanie mechanizmov riešenia sporov v oblasti dvojitého zdanenia (Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 29).


Top