29.7.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 276/1

---

OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia pre členské štáty týkajúce sa výberu orgánov, ktoré vykonávajú finančné nástroje

(2016/C 276/01)

OBSAH

1.

Odkazy na právne predpisy a texty

2

2.

Súvislosti

2

3.

Výber orgánov, ktoré vykonávajú finančné nástroje

4

3.1.

Výber v súlade s pravidlami a zásadami verejného obstarávania

4

3.1.1.

Výber v súlade s ustanoveniami smernice 2004/18/ES alebo smernice 2014/24/EÚ

4

3.1.2.

Pri zákazkách s hodnotou nižšou ako finančné limity stanovené v smernici: výber v súlade so zásadami ZFEÚ

7

3.2.

Určenie Európskej investičnej banky

7

3.3.

Určenie Európskeho investičného fondu

8

3.4.

Určenie medzinárodnej finančnej inštitúcie

8

3.5.

Interné zadanie

9

3.5.1.

Podmienky zadávania interným subjektom pred transpozíciou smernice 2014/24/EÚ alebo do 18. apríla 2016, podľa toho, čo bude skôr

9

3.5.2.

Podmienky zadávania interným subjektom po transpozícii smernice 2014/24/EÚ (článok 12 smernice 2014/24/EÚ) alebo po 18. apríli 2016

11

3.6.

Spolupráca medzi správnymi orgánmi

14

3.6.1.

Podmienky spolupráce medzi správnymi orgánmi pred transpozíciou smernice 2014/24/EÚ alebo do 18. apríla 2016, podľa toho, čo bude skôr

15

3.6.2.

Podmienky spolupráce medzi správnymi orgánmi po transpozícii smernice 2014/24/EÚ alebo po 18. apríli 2016

16

3.7.

Požiadavky článku 7 DNK

17

3.7.1.

Kritériá výberu

17

3.7.2.

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

18

3.7.3.

Prvky zadávacích podkladov

19

4.

Odkazy na právne predpisy a hypertextové odkazy

19

1.   Odkazy na právne predpisy a texty

Odkazy na právne predpisy	Články
nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 (1) nariadenie o spoločných ustanoveniach (ďalej len „NSU“)	článok 37 ods. 1 – Finančné nástroje článok 38 ods. 4 a 5 – Vykonávanie finančných nástrojov
nariadenie (EÚ) č. 480/2014 (2) delegované nariadenie Komisie (ďalej len „DNK“)	článok 7 – Kritériá výberu orgánov, ktoré vykonávajú finančné nástroje
nariadenie (EÚ) č. 1305/2013
smernica 2004/18/ES
smernica 2014/24/EÚ

2.   Súvislosti

Riadiace orgány, ktoré chcú používať finančné nástroje ako nástroj na dosiahnutie cieľov programu, môžu buď priamo podniknúť úlohy vykonávania, investovať do základného imania novovytvoreného alebo existujúceho právneho subjektu, alebo poveriť úlohami iné orgány (3). V takom prípade sa v článku 38 ods. 4 písm. b) NSU stanovujú rôzne možnosti poverenia úlohami vykonávania finančných nástrojov. Cieľom tohto usmernenia je poskytnúť objasnenia o možnostiach týkajúcich sa tohto poverenia (4).

Finančné nástroje sa môžu vykonávať prostredníctvom štruktúry s fondom fondov alebo bez neho. V prípade, že sa finančné nástroje vykonávajú prostredníctvom štruktúry s fondom fondov, zvyčajne budú vybrané dve úrovne orgánov: orgán vykonávajúci fond fondov a orgány vykonávajúce produkt(-y) osobitných finančných nástrojov, t. j. finanční sprostredkovatelia (oba orgány sú ďalej označované ako orgány vykonávajúce finančné nástroje). Riadiaci orgán rozhodne o najvhodnejšej štruktúre vykonávania na základe zistení hodnotenia ex ante, ktoré sa vyžaduje podľa článku 37 ods. 2 NSU.

V NSU je určených niekoľko druhov subjektov, ktorým môžu riadiace orgány zveriť vykonávanie finančných nástrojov bez spresnenia postupov, ktorými sa v prípade poverenia treba riadiť.

V článku 37 ods. 1 NSU sa však pripomínajú všeobecné zásady, ktoré musia riadiace orgány dodržiavať, a to aj pri výbere orgánov vykonávajúcich finančné nástroje: musia dodržiavať uplatniteľné právo, a to najmä týkajúce sa štátnej pomoci a verejného obstarávania, a sú preto zodpovedné za zabezpečenie, ak je to potrebné po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za kontrolu hospodárskej súťaže, aby boli dodržané všetky uplatniteľné pravidlá v súvislosti s výberom orgánov vykonávajúcich finančné nástroje. Podľa článku 38 ods. 4 NSU musia orgány vykonávajúce finančné nástroje zabezpečiť dodržiavanie uplatniteľného práva (okrem iného týkajúceho sa verejného obstarávania). V článku 38 ods. 5 NSU sa v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) takisto uvádza, že výber finančných sprostredkovateľov sa musí uskutočniť na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, ktoré bránia vzniku konfliktu záujmov (5).

Okrem toho sú v článku 7 ods. 1 a 2 DNK uvedené osobitné požiadavky, ktoré sa uplatňujú na výber orgánov vykonávajúcich finančné nástroje (s výnimkou EIB a EIF), a v článku 7 ods. 3 požiadavky na výber finančných sprostredkovateľov orgánmi vykonávajúcimi fondy fondov (vrátane EIB a EIF).

Výber orgánov vykonávajúcich finančné nástroje nemusí nevyhnutne kolidovať s výberom operácie finančného nástroja (6).

Výber operácie vykonáva riadiaci orgán (7). Na rozdiel od výberu orgánu vykonávajúceho finančný nástroj výber operácie nepodlieha pravidlám a zásadám verejného obstarávania ani nie je predmetom dodržiavania článku 7 DNK.

S výnimkou niekoľkých situácií, ktoré nepatria do rozsahu pravidiel verejného obstarávania a sú objasnené ďalej, služby vykonávané orgánmi vykonávajúcimi finančné nástroje zriadenými podľa regulačného rámca EŠIF patria do rozsahu pôsobnosti pravidiel a zásad verejného obstarávania. Z toho dôvodu musí byť výber týchto subjektov (či už orgánov vykonávajúcich fondy fondov, alebo finančných sprostredkovateľov) v súlade s uplatniteľným právom.

Identifikácia príslušnej smernice o verejnom obstarávaní (smernice 2004/18/ES alebo smernice 2014/24/EÚ) závisí od dátumu, keď verejný obstarávateľ (8) (t. j. riadiaci orgán programu kupujúci služby subjektu na vykonávanie finančného nástroja) začne výberové konanie, alebo od dátumu rozhodnutia o použití rokovania bez predchádzajúcej výzvy na súťaž o udelenie zákazky, ako aj od dátumu transpozície smernice 2014/24/EÚ. V prípadoch internej spolupráce a spolupráce medzi správnymi orgánmi je dátum, keď verejný obstarávateľ právoplatne rozhodol, že pred udelením verejnej zákazky (9) nebude uverejnená výzva na súťaž, relevantný na určenie toho, či sa uplatňujú podmienky stanovené judikatúrou alebo ustanovenia smernice 2014/24/EÚ (pozri ďalej oddiely 3.5 a 3.6) (10).

Termínom na transpozíciu smernice 2014/24/EÚ do vnútroštátneho práva bol 18. apríl 2016. Transponujúce opatrenia prijaté pred uvedeným dátumom musia verejní obstarávatelia uplatňovať. Po uvedenom dátume musia verejní obstarávatelia aj v prípade, že v členských štátoch nedošlo k transpozícii, uplatňovať ustanovenia smernice 2014/24/EÚ. Od 18. apríla 2016 sa musia v celom rozsahu dodržiavať všetky ustanovenia smernice vrátane ustanovení o internej spolupráci a spolupráci medzi správnymi orgánmi.

V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie smernica 2014/24/EÚ rieši osobitne zverenie úloh verejným subjektom vlastneným a kontrolovaným verejným obstarávateľom (vertikálna spolupráca alebo tzv. interná), ako aj spoluprácu medzi správnymi orgánmi (horizontálna spolupráca). Do dátumu transpozície smernice 2014/24/EÚ sa musia pri udeľovaní zákaziek v súvislosti s oboma typmi spolupráce dodržiavať podmienky stanovené judikatúrou (pozri oddiely 3.5.1 a 3.6.1).

Treba uviesť, že možná identifikácia orgánov vykonávajúcich finančné nástroje v programoch EŠIF neoslobodzuje verejných obstarávateľov od uplatňovania pravidiel a zásad verejného obstarávania pri výbere týchto orgánov.

3.   Výber orgánov, ktoré vykonávajú finančné nástroje

3.1.    Výber v súlade s pravidlami a zásadami verejného obstarávania

Okrem ďalej uvedených situácií a okrem prípadu, keď sa riadiace orgány rozhodnú vykonávať finančný nástroj priamo podľa článku 38 ods. 4 písm. c) NSU, musia vybrať orgány vykonávajúce finančné nástroje v súlade s pravidlami a zásadami verejného obstarávania. Tieto pravidlá musia dodržiavať aj sprostredkovateľské orgány (11) a orgány vykonávajúce fond fondov, ktoré sú verejnými obstarávateľmi.

Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami ZFEÚ, a najmä so zásadou voľného pohybu tovarov, slobodou usadenia a slobodou poskytovať služby, ako aj inými súvisiacimi základnými zásadami, ako je zásada rovnakého zaobchádzania, zákazu diskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti. V prípade verejných zákaziek presahujúcich určitú hodnotu sú vnútroštátne postupy obstarávania koordinované tak, aby uvedené zásady mali praktický účinok a aby bolo verejné obstarávanie otvorené pre hospodársku súťaž. Na tieto verejné zákazky sa uplatňujú smernice o verejnom obstarávaní (smernica 2004/18/ES alebo 2014/24/EÚ).

3.1.1.   Výber v súlade s ustanoveniami smernice 2004/18/ES alebo smernice 2014/24/EÚ

3.1.1.1.   Finančný limit

V prípade zákaziek na služby sa v článku 7 smernice 2004/18/ES a článku 4 smernice 2014/24/EÚ uvádzajú dva finančné limity, pri ktorých presiahnutí sa uplatňuje príslušná smernica (12):

—	135 000 EUR pre verejné zákazky na služby zadané verejnými orgánmi, ktoré sú uvedené v zozname ako ústredné orgány štátnej správy v prílohe IV k smernici 2004/18/ES a prílohe I k smernici 2014/24/EÚ,

—	209 000 EUR pre verejné zákazky na dodávku tovaru a služby zadané inými druhmi verejných obstarávateľov.

V súlade s článkom 7 smernice 2004/18/ES a článkom 4 smernice 2014/24/EÚ sa finančný limit vzťahuje na odhadovanú hodnotu služieb, ktoré má poskytnúť orgán vykonávajúci finančný nástroj bez dane z pridanej hodnoty (DPH).

Základom na výpočet odhadovanej hodnoty zákazky sú v prípade bankových a ostatných finančných služieb poplatky, splatné provízie, úroky a ostatné formy odmien (článok 9 ods. 8 smernice 2004/18/ES, článok 5 ods. 13 smernice 2014/24/EÚ).

3.1.1.2.   Usmernenia týkajúce sa postupov zadávania zákazky

Hoci usmernenie pre odborníkov z praxe na zabránenie vzniku najbežnejších chýb vo verejnom obstarávaní (13) platí pre zadávanie zákaziek podľa smernice 2004/18/ES, mohlo by slúžiť ako užitočný zdroj informácií pre verejných obstarávateľov. Obsahuje upozornenia na konkrétne body, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, ako je určovanie rozsahu verejného obstarávania, výber vhodného postupu zadávania zákazky, vymedzenie vhodných kritérií vylúčenia, výberu a udelenia (aby sa zabránilo zámene medzi nimi), potreba dodržiavať príslušné lehoty, aby mali uchádzači dosť času na prípravu a predloženie ponuky, a potreba riadne zdokumentovať hodnotenie ponúk na základe oznámených kritérií.

3.1.1.3.   Výber postupu zadávania zákazky

Verejní obstarávatelia by mali rozhodnúť, aký postup zadávania je pri výbere orgánov vykonávajúcich finančné nástroje najvhodnejší.

Pre osobitne zložité nákupy sú v smerniciach o verejnom obstarávaní k dispozícii osobitné konania, ako je rokovacie konanie alebo súťažný dialóg (pozri články 28 až 31 smernice 2004/18/ES a článok 26 smernice 2014/24/EÚ), ktoré za určitých podmienok umožňujú uspokojiť osobitné potreby verejného obstarávateľa.

Podľa článku 26 ods. 4 písm. a) smernice 2014/24/EÚ sa jeden alebo druhý z dvoch uvedených postupov môže použiť okrem iného v prípade, že potreby verejného obstarávateľa nemožno uspokojiť bez prispôsobenia riešení, ktoré sú ihneď dostupné, a v prípade, že zákazku nemožno zadať bez predchádzajúceho rokovania v dôsledku osobitných okolností súvisiacich s povahou, zložitosťou alebo právnou a finančnou štruktúrou alebo v dôsledku rizík, ktoré sú s nimi spojené. Je na verejnom obstarávateľovi, aby posúdil, či tieto osobitné okolnosti existujú.

V smernici sa takisto stanovuje možnosť použiť rovnaké postupy v prípade, že postup zadávania zákazky zlyhal. Podľa článku 26 ods. 4 písm. b) smernice 2014/24/EÚ sa rokovacie konanie alebo súťažný dialóg môžu použiť aj v prípade, že ako reakcia na verejnú alebo užšiu súťaž sú predložené len neregulárne alebo neprijateľné ponuky. V takej situácii, keď je tento postup použitý v súvislosti so všetkými uchádzačmi, ktorí spĺňajú kritériá uvedené v článkoch 57 až 64 smernice 2014/24/EÚ a ktorí počas predchádzajúcej verejnej alebo užšej súťaže predložili ponuky spĺňajúce formálne požiadavky verejného obstarávania, sa nevyžaduje uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

3.1.1.4.   Používanie rámcových dohôd

Verejní obstarávatelia môžu v snahe zabrániť potrebe vykonať zmeny zmlúv a riadiť budúce zmeny v rozsahu zverených úloh, zvážiť použitie rámcovej dohody (14).

Rámcové dohody poskytujú určitú pružnosť v riadení zmlúv o finančných službách, pretože umožňujú úpravu objemu služieb potrebám verejných obstarávateľov a/alebo prijímateľov. Keďže nie je vždy jednoduché predvídať objem dopytu prijímateľov po finančných nástrojoch, použitie rámcovej dohody môže poskytnúť pružnosť potrebnú na pokrytie nižších alebo vyšších objemov.

Treba pripomenúť, že verejní obstarávatelia nie sú povinní na základe rámcových dohôd zadať osobitné zákazky na celú predpokladanú sumu. Z toho dôvodu, ak sa rámcová dohoda vzťahuje na niekoľko druhov finančných nástrojov a zistí sa, že osobitný finančný nástroj nie je dobre navrhnutý alebo dobre prispôsobený potrebám konečných prijímateľov, neexistuje povinnosť podpísať akúkoľvek osobitnú zmluvu na vykonávanie tohto nástroja.

Používanie rovnakých podmienok pre rôzne finančné služby predstavuje riziko, že podmienky týkajúce sa ceny a kvality pre jednu osobitnú finančnú službu (alebo nástroj) budú ovplyvnené podmienkami, ktoré sa týkajú iných finančných služieb, aj keď medzi oboma službami (alebo nástrojmi) neexistuje vecná súvislosť. Z toho dôvodu, ak sa používajú rámcové dohody, odporúča sa používať rozdelenie na jednotlivé časti. To umožní posúdiť cenu a kvalitu každej časti samostatne a individuálne. Uchádzači môžu upraviť svoje ponuky kompenzovaním ekonomických alebo kvalitatívnych podmienok medzi časťami, aby predložili ponuky s najlepším pomerom kvality a ceny pre niekoľko z týchto častí alebo aby sa posnažili o jednu konkrétnu časť, ktorá viac vyhovuje ich osobitným kapacitám.

Verejným obstarávateľom sa odporúča pred vyhlásením postupu zadávania zákazky analyzovať osobitné ciele každej finančnej služby (alebo nástroja) v súvislosti s rozsahom koncových prijímateľov, pre ktorých je nástroj určený, s cieľom vymedziť predmet každej zákazky. Pružnosť rámcových dohôd umožňuje zadať zákazku v prípade, že je finančný nástroj z hľadiska dopytu úspešný, ako aj overiť, či osobitný druh finančného nástroja spĺňa potreby koncových prijímateľov v konkrétnom odvetví hospodárstva.

Odhadovaná hodnota rámcovej dohody (ktorá musí byť uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania), vypočítaná ako maximálna odhadovaná hodnota bez DPH všetkých zákaziek plánovaných počas celého trvania rámcovej dohody, by sa mala posúdiť vzhľadom na možnosť, že bude treba pokryť zvýšenia sumy poskytnutej orgánu vykonávajúcemu finančný nástroj na účely riadenia.

Pokiaľ ide o trvanie rámcovej dohody, podľa článku 33 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ platnosť rámcovej dohody nesmie presiahnuť štyri roky okrem výnimočných prípadov náležite odôvodnených najmä jej predmetom. Ako sa však objasňuje v odôvodnení 62 smernice, „zatiaľ čo zákazky založené na rámcovej dohode by sa mali zadávať pred skončením platnosti samotnej rámcovej dohody, trvanie jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode nemusí zodpovedať trvaniu tejto rámcovej dohody, ale podľa potreby môže byť kratšie alebo dlhšie“.

3.1.1.5.   Úpravy zmluvy

Podľa smernice 2004/18/ES sú úpravy zmluvy na základe príslušnej judikatúry možné, len ak boli všetci potenciálni uchádzači informovaní v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a ak boli zmeny bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu uvedené v pôvodných súťažných podkladoch v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní. V tomto prípade bude mať verejný obstarávateľ možnosť využiť rovnaký orgán vykonávajúci finančný nástroj pre následné zmeny v pôvodnom príspevku až do indikatívnej sumy obstarávania. Ak uvedené podmienky nie sú splnené a verejný obstarávateľ podstatne zmení zmluvu bez nového postupu obstarávania, táto zmena by predstavovala zmenu v pôvodných podmienkach obstarávania, čo je v rozpore so zásadou transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, a teda neregulárne.

Podľa smernice 2014/24/EÚ sú úpravy zmluvy možné bez nového postupu obstarávania najmä v nasledujúcich situáciách a za predpokladu dodržania osobitných podmienok stanovených v článku 72 smernice:

—

ak úpravy boli uvedené v pôvodných súťažných podkladoch v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, v ktorých sa stanovuje rozsah a povaha možných úprav alebo opcií, ako aj podmienky, za akých sa môžu použiť. V doložkách sa nesmú stanoviť úpravy ani opcie, ktoré by menili celkovú povahu zákazky alebo rámcovej dohody. S cieľom zahrnúť možnosť, že programový príspevok do finančného nástroja neskôr vzrastie, by mal verejný obstarávateľ pri obstarávaní príslušných finančných služieb odhadnúť vopred možné ďalšie programové príspevky a ich vplyv na odhadovanú hodnotu zákazky,

—

v prípade doplňujúcich služieb poskytnutých pôvodným dodávateľom, ktoré sú nevyhnutné a ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom obstarávaní, ak zmena dodávateľa nie je možná z ekonomických dôvodov a spôsobila by verejnému obstarávateľovi významné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov. V súlade s článkom 72 nesmie akékoľvek zvýšenie ceny presiahnuť 50 % hodnoty pôvodnej zákazky. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie smernice,

—

ak potreba úpravy bola vyvolaná okolnosťami, ktoré nemohol obozretný verejný obstarávateľ predvídať, úpravou sa nemení celková povaha zákazky a zvýšenie ceny nie je vyššie ako 50 % hodnoty pôvodnej zákazky alebo rámcovej dohody (v prípade niekoľkých úprav nasledujúcich po sebe sa uplatňujú už uvedené podmienky),

—

ak nový dodávateľ nahrádza dodávateľa, ktorému verejný obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v dôsledku jednej z týchto skutočností: i) jednoznačnej doložky o preskúmaní alebo opcii v súlade s prvým bodom; ii) iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne stanovené kritériá kvalitatívneho výberu, je univerzálnym alebo čiastočným nástupcom pôvodného dodávateľa v dôsledku reštrukturalizácie podniku vrátane prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo konkurzu, a to za predpokladu, že z toho nevyplývajú iné podstatné úpravy zmluvy, a že zámerom nie je obchádzať uplatňovanie smernice, alebo iii) v prípade, že samotný verejný obstarávateľ prevezme povinnosti hlavného dodávateľa voči jeho subdodávateľom, ak sa táto možnosť ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch podľa článku 71 smernice,

—	ak úpravy bez ohľadu na ich hodnotu nie sú podstatné (15),

—

ak je hodnota úpravy nižšia ako finančné limity stanovené v smernici 2014/24/EÚ a nepresahuje 10 % hodnoty pôvodnej zákazky v prípade zákaziek na poskytnutie služieb. Okrem toho sa úpravou nesmie meniť celková povaha zmluvy alebo rámcovej dohody. V prípade vykonania viacerých úprav nasledujúcich po sebe sa hodnota posudzuje na základe čistej kumulatívnej hodnoty úprav nasledujúcich po sebe (odlišne od uvedeného).

Záver:

Verejní obstarávatelia, ktorí chcú zvýšiť sumu programových príspevkov do finančných nástrojov vykonávaných už vybranými orgánmi (napríklad v rámci programového obdobia 2007 – 2013), musia dôkladne skontrolovať, či sú splnené podmienky na túto úpravu zmluvy.

S cieľom predvídať možné následné zvýšenia programových príspevkov v budúcnosti sa okrem toho verejným obstarávateľom odporúča, aby radšej uzavreli rámcové dohody, než vykonali úpravy zmluvy.

3.1.2.   Pri zákazkách s hodnotou nižšou ako finančné limity stanovené v smernici: výber v súlade so zásadami ZFEÚ

Pri zákazkách s hodnotou nižšou ako finančné limity stanovené v smerniciach o verejnom obstarávaní musí byť výber orgánov vykonávajúcich finančné nástroje v súlade so zásadami ZFEÚ, ak je o zákazku cezhraničný záujem.

Zásady ZFEÚ, ktoré treba rešpektovať, sú zásady týkajúce sa voľného pohybu tovaru, práva usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj rovnakého zaobchádzania, zákazu diskriminácie, vzájomného uznávania, transparentnosti a proporcionality.

Komisia v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora vydala výkladové oznámenie o právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na zadávanie zákaziek, na ktoré sa úplne alebo čiastočne nevzťahujú smernice o verejnom obstarávaní z 23. júna 2006 (16), v ktorom sú vypracované požiadavky vyplývajúce z uvedených zásad.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora zásady rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie zahŕňajú povinnosť transparentnosti, ktorá spočíva v zabezpečení zodpovedajúceho stupňa uverejnenia umožňujúceho otvorenie trhu hospodárskej súťaži v prospech každého potenciálneho uchádzača. Táto povinnosť vyžaduje, aby mali hospodárske subjekty nachádzajúce sa v inom členskom štáte prístup k adekvátnym informáciám týkajúcim sa zákazky ešte pred jej zadaním, aby prípadne mohli prejaviť záujem o získanie tejto zákazky.

Preto treba uverejniť dostatočne prístupné oznámenie pred zadaním zákazky. Toto oznámenie by mal uverejniť verejný obstarávateľ s cieľom otvoriť zadanie zákazky hospodárskej súťaži. Verejní obstarávatelia sú zodpovední za výber najvhodnejšieho masovokomunikačného prostriedku na uverejnenie svojich zákaziek.

Povinnosti vyplývajúce zo zásad ZFEÚ sa vzťahujú na zákazky, ktorých hodnota je nižšia ako finančné limity stanovené v smerniciach a o ktoré je cezhraničný záujem. Existenciu nepochybného cezhraničného záujmu musia posúdiť jednotliví verejní obstarávatelia na základe hodnotenia individuálnych okolností prípadu, ako je predmet zákazky, dôležitosť odhadovanej ceny v spojení s miestom výkonu prác alebo technickými charakteristikami zákazky (17), špecifikami predmetného odvetvia (veľkosť a štruktúra trhu, obchodné postupy atď.)

3.2.    Určenie Európskej investičnej banky

EIB je jedným z orgánov určených v NSU, ktorým môžu riadiace orgány zveriť vykonávanie finančných nástrojov [článok 38 ods. 4 písm. b) bod i) NSU].

Keďže vzťah medzi členskými štátmi a EIB sa riadi primárnym právom (18), prístup k štatutárnym činnostiam EIB nemôže podliehať procesným pravidlám a podmienkam, ktoré nie sú ustanoveniami upravujúcimi činnosti EIB podľa primárneho práva EÚ. Znamená to, že ustanovenia smerníc o verejnom obstarávaní (ktoré sú sekundárnym právom) sa nevzťahujú na mandáty, pokiaľ ide o riadenie finančných nástrojov uzavreté medzi riadiacimi orgánmi a EIB. Z toho dôvodu môžu byť tieto zmluvy uzavreté priamo s EIB.

Ak riadiaci orgán zadá zákazku priamo EIB na vykonávanie fondu fondov, EIB vyberie finančných sprostredkovateľov na vykonávanie finančných nástrojov na základe svojich interných pravidiel a postupov, ktoré – keďže EIB podlieha ZFEÚ – musia byť v súlade so zásadami ZFEÚ.

Ak EIB v súlade s článkom 7 ods. 3 DNK ďalej zveruje úlohy vykonávania finančným sprostredkovateľom, zabezpečí, aby pri výbere boli splnené aj osobitné požiadavky stanovené v uvedenom ustanovení (pozri oddiel 3.7).

Záver:

Riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány a orgány vykonávajúce fond fondov, ktoré sú verejnými obstarávateľmi, môžu priamo s EIB, t. j. bez súťažného postupu (19), uzavrieť mandáty, pokiaľ ide o vykonávanie finančných nástrojov.

3.3.    Určenie Európskeho investičného fondu

EIF bol založený v roku 1994 Radou guvernérov EIB (zastupujúcich členské štáty) na základe aktu primárneho práva EÚ (20). Týmto aktom, ktorý je pripojený k ZFEÚ, sa do štatútu EIB doplnil článok 30, ktorým sa rada splnomocňuje, aby založila EIF a jeho stanovy. Podľa uvedeného článku [ktorý bol nahradený všeobecným článkom o zriadení dcérskych spoločností EIB, súčasný článok 28 Protokolu (č. 5) o štatúte Európskej investičnej banky] má EIF právnu subjektivitu a finančnú nezávislosť podobnú ako EIB.

Podľa článku 2 stanov je úlohou EIF prispievať k uskutočňovaniu cieľov Európskej únie poskytovaním záruk a preberaním účasti v podnikoch. Okrem toho sa EIF môže zapájať do iných činností spojených s uvedenými úlohami alebo z nich vyplývajúcich.

Pokiaľ ide o EIB, pozícia EIF je charakterizovaná úzkou väzbou s Európskou úniou, pokiaľ ide o jej ciele. Zámerom EIF je prispievať k cieľom a úlohám Únie vykonávaním činností na uskutočňovanie cieľov Únie.

V článku 2 ods. 23 NSU sa „EIB“ vymedzuje na účely NSU ako zahŕňajúca EIB, EIF a každú (inú) dcérsku spoločnosť EIB. EIF je preto takisto určený v NSU medzi orgánmi, ktorým môžu riadiace orgány zveriť vykonávanie finančných nástrojov [článok 38 ods. 4 písm. b) bod i) NSU].

V dôsledku osobitného štatútu EIF môžu byť priamo uzatvárané mandáty so zreteľom na riadenie finančných nástrojov medzi riadiacimi orgánmi a EIF.

Ak riadiaci orgán zadá zákazku priamo EIF na vykonávanie fondu fondov, EIF vyberie finančných sprostredkovateľov na vykonávanie finančných nástrojov na základe svojich interných pravidiel a postupov, ktoré – keďže na EIF sa vzťahuje ZFEÚ – musia byť v súlade so zásadami ZFEÚ.

Ak EIF v súlade s článkom 7 ods. 3 DNK ďalej zveruje úlohy vykonávania finančným sprostredkovateľom, zabezpečí, aby pri výbere boli splnené osobitné požiadavky stanovené v uvedenom ustanovení (pozri oddiel 3.7).

Záver:

Riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány a orgány vykonávajúce fond fondov, ktoré sú verejnými obstarávateľmi, môžu priamo s EIF, t. j. bez súťažného postupu (21), uzavrieť mandáty, pokiaľ ide o vykonávanie finančných nástrojov.

3.4.    Určenie medzinárodnej finančnej inštitúcie

Riadiace orgány môžu zvážiť zverenie vykonávania finančného nástroja medzinárodnej finančnej inštitúcii, ako sa uvádza v článku 38 ods. 4 písm. b) bode ii) NSU.

NSU neobsahuje vymedzenie medzinárodnej finančnej inštitúcie. Medzinárodné finančné inštitúcie možno vymedziť ako finančné inštitúcie zriadené aspoň dvoma krajinami na základe medzivládnych dohôd na poskytovanie finančnej podpory pre činnosti hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Ich vlastníci alebo akcionári sú všeobecne vlády štátov, ale môžu to byť aj iné medzinárodné inštitúcie a/alebo iné organizácie.

Zverenie úloh vykonávania finančného nástroja medzinárodnej finančnej inštitúcii môže vykonať priamo riadiaci orgán za predpokladu, že členský štát, ktorý určil uvedený riadiaci orgán (22), je členom medzinárodnej finančnej inštitúcie a zverené úlohy patria do štatutárneho poslania inštitúcie. Táto možnosť je za rovnakých podmienok otvorená aj pre sprostredkovateľské orgány a orgány vykonávajúce fondy fondov, ktoré sú verejnými obstarávateľmi.

Pri určovaní medzinárodnej finančnej inštitúcie (okrem EIB a EIF) musia riadiace orgány overiť, či inštitúcia spĺňa kritériá výberu uvedené v článku 7 ods. 1 a 2 DNK.

Potom čo riadiaci orgán zverení úlohy vykonávania fondu fondov medzinárodnej finančnej inštitúcii, môže medzinárodná finančná inštitúcia vybrať finančných sprostredkovateľov na vykonávanie finančných nástrojov. Výber finančných sprostredkovateľov medzinárodnou finančnou inštitúciou sa bude vykonávať v súlade s pravidlami medzinárodnej finančnej inštitúcie.

Ak medzinárodná finančná inštitúcia v súlade s článkom 7 ods. 3 DNK ďalej zveruje úlohy vykonávania finančným sprostredkovateľom, zabezpečí, aby pri výbere boli splnené osobitné požiadavky stanovené v uvedenom ustanovení (pozri oddiel 3.7).

Záver:

Riadiace orgány môžu uzatvárať priamo s medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorej členom je členský štát, t. j. bez súťažného postupu (23), mandáty so zreteľom na riadenie finančných nástrojov za predpokladu, že zverené úlohy patria do štatutárneho poslania inštitúcie.

3.5.    Interné zadanie

Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú orgánmi verejnej moci, nevylučuje použitie pravidiel verejného obstarávania.

Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania však nesmie byť v rozpore so slobodou orgánov verejnej moci vykonávať úlohy vo verejnom záujme, ktoré boli na ne prenesené, používaním vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť interných služieb.

V tejto súvislosti môže riadiaci orgán zvážiť zverenie vykonávania finančného nástroja internému subjektu (24). Táto možnosť existuje aj v prípade sprostredkovateľských orgánov a orgánov vykonávajúcich fondy fondov, ktoré sú verejnými obstarávateľmi, za predpokladu dodržania ďalej opísaných podmienok.

Pred prijatím smernice 2014/24/EÚ boli podmienky uzatvárania zmlúv priamo so subjektmi vo vlastníctve alebo pod kontrolou verejného obstarávateľa (tzv. interné subjekty) vymedzené judikatúrou.

Podmienky, za akých je možné priame zadanie zákazky, boli následne vymedzené a rozšírené smernicou 2014/24/EÚ. Splnenie týchto podmienok musí byť dôkladne zvážené podľa jednotlivých prípadov.

Pri určení interného subjektu sa musí rovnako zabezpečiť dodržanie podmienok podľa článku 7 DNK.

3.5.1.   Podmienky zadávania interným subjektom pred transpozíciou smernice 2014/24/EÚ alebo do 18. apríla 2016, podľa toho, čo bude skôr

Podľa judikatúry platí, že ak sa verejný orgán, ktorý je verejným obstarávateľom, rozhodne nevykonávať úlohy, ktoré sú naň prenesené vo verejnom záujme, s použitím vlastných administratívnych, technických a iných zdrojov, môže priamo zadať vykonávanie týchto úloh iným subjektom, ak: i) sú v 100 % verejnom vlastníctve; ii) vykonáva nad predmetnými subjektmi kontrolu, ktorá je podobná tej, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi, a iii) uvedené subjekty vykonávajú podstatnú časť svojich činností pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa alebo obstarávateľov.

3.5.1.1.   Podmienka úplného verejného vlastníctva

Pokiaľ ide o prvé kritériá, vyžaduje sa 100 % verejné vlastníctvo subjektu.

3.5.1.2.   Podmienka týkajúca sa obdobnej kontroly

Verejný obstarávateľ musí vykonávať nad predmetným subjektom kontrolu, ktorá je podobná tej, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi. Táto kontrola sa môže vykonávať individuálne alebo spoločne (25).

Pojem verejného obstarávateľa

Kontrolu v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ musia vykonávať verejní obstarávatelia, ktorí sú uvedení v prílohe 1 k smernici. Podmienka účinnej kontroly je preto splnená napríklad v prípade, že oddelenie ministerstva chce uzavrieť zmluvu s interným subjektom štátu a účinnú kontrolu vykonáva iné oddelenie rovnakého ministerstva prostredníctvom účasti v riadiacich štruktúrach interného subjektu. Nie je však splnená napríklad v týchto situáciách:

—	keď ústredné ministerstvo chce uzavrieť zmluvu s interným subjektom štátu a účinnú kontrolu vykonáva iné ústredné ministerstvo prostredníctvom účasti v riadiacich štruktúrach interného subjektu,

—	keď regionálne ministerstvo chce uzavrieť zmluvu s interným subjektom štátu a účinnú kontrolu vykonáva ústredné ministerstvo prostredníctvom účasti v riadiacich štruktúrach interného subjektu.

Obdobná kontrola:

Podľa ustálenej judikatúry (26) existuje „obdobná kontrola“, pokiaľ predmetný subjekt podlieha kontrole umožňujúcej verejnému obstarávateľovi ovplyvňovať rozhodnutia tohto subjektu. Verejný obstarávateľ nepotrebuje vykonávať svoj rozhodujúci vplyv v praxi, stačí, že má možnosť vykonávať ho.

Musí ísť o možnosť rozhodujúceho vplyvu na strategické ciele, ako aj na významné rozhodnutia tohto subjektu (27). Inými slovami, verejný obstarávateľ musí byť schopný vykonávať nad týmto subjektom štrukturálnu a funkčnú kontrolu. Nemusí sa nevyhnutne vyžadovať každodenná prevádzková kontrola (28).

Podmienka obdobnej kontroly je splnená, keď sa verejný orgán zúčastňuje v dozornej alebo riadiacej rade subjektu (napríklad podporná alebo rozvojová banka) a má možnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia daného subjektu.

Na posúdenie toho, či verejný obstarávateľ môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia subjektu, Súdny dvor skúma: i) či existuje súkromná účasť na základnom imaní subjektu; ii) zloženie rozhodujúcich orgánov a iii) rozsah právomocí priznaných predstavenstvu (29).

Podľa Súdneho dvora účasť súkromnej spoločnosti, hoci aj menšinová, na základnom imaní spoločnosti, ktorej účastníkom je aj verejný obstarávateľ, vylučuje, že by verejný obstarávateľ mohol nad touto spoločnosťou vykonávať obdobnú kontrolu ako nad vlastnými útvarmi (30).

Naopak, skutočnosť, že zadávajúci verejný obstarávateľ sám alebo spolu s inými verejnými obstarávateľmi vlastní všetok majetok spoločnosti, nasvedčuje tomu – hoci nie je rozhodujúca –, že tento verejný obstarávateľ vykonáva nad touto spoločnosťou obdobnú kontrolu, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi (31).

Skutočnosť, že rozhodujúce orgány subjektu sú zložené zo zástupcov verejných obstarávateľov, ktorí vlastnia subjekt, naznačuje, že subjekt je pod kontrolou verejných obstarávateľov, ktorí sú teda schopní uplatňovať rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj na významné rozhodnutia tohto subjektu.

Je nevyhnutné overiť rozsah právomocí priznaných jeho predstavenstvu, aby sa posúdilo, či je subjekt trhovo orientovaný a či má takú mieru autonómie, že kontrola zo strany verejných obstarávateľov, ktorí sú jeho členmi, je neistá.

Do úvahy sa musí vziať právna forma spoločnosti, pretože určité formy spoločností môžu sledovať svoje ciele nezávisle od svojich akcionárov.

Ak zo stanov subjektu vyplýva, že predmetom jeho činnosti je sledovanie záujmov svojich vlastníkov a že nesleduje žiadny iný cieľ ako ten, ktorí sledujú v ňom združené orgány, je to znak obdobnej kontroly, akú verejný obstarávateľ vykonáva nad vlastnými útvarmi.

O kontrole, ktorú prostredníctvom štatutárnych orgánov vykonávajú verejní obstarávatelia nad rozhodnutiami subjektu, sa možno domnievať, že týmto orgánom umožňuje vykonávať nad týmto subjektom obdobnú kontrolu, akú vykonávajú nad vlastnými útvarmi.

Táto kontrola musí byť účinná (32). Nestačí, aby vykonávaná kontrola pozostávala v zásade zo slobody prenesenej podnikovým právom na väčšinu akcionárov, čoho výsledkom sú obmedzenia právomoci verejného obstarávateľa uplatňovať vplyv na rozhodnutia uvedených spoločností (33).

Obdobná kontrola sa môže vykonávať individuálne alebo spoločne:

Nie je nevyhnutné, aby sa kontrola vykonávala individuálne: je prípustná spoločná analogická kontrola. Podľa judikatúry môžu obdobnú kontrolu nad subjektom, ktorý je v spoločnom vlastníctve viacerých verejných obstarávateľov, vykonávať títo obstarávatelia spoločne, pričom nemusí byť nevyhnutné, aby ju vykonával každý z nich individuálne. Rozhodnutia môžu byť prípadne prijímané s väčšinovým rozhodovaním (34).

Súdny dvor pripustil, že za určitých okolností môže byť podmienka kontroly vykonávanej verejným obstarávateľom splnená aj vtedy, ak takýto orgán vlastní len 0,25 % základného imania vo verejnom podniku (35). Spoločná analogická kontrola je možná aj v prípade, že percento podielu je veľmi nízke, ak práva spojené s týmto podielom sú dostatočné na to, aby akcionári vykonávali účinnú kontrolu (36).

Keď sa riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo orgán vykonávajúci fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, zúčastňuje na zasadnutiach rozhodovacieho orgánu subjektu, ktorý je v kolektívnom vlastníctve a pod kolektívnou kontrolou viacerých verejných vlastníkov, treba posúdiť, či existuje spoločná analogická kontrola nad subjektom.

3.5.1.3.   Podmienka týkajúca sa podstatnej časti činností subjektu vykonávaných pre kontrolujúci verejný orgán alebo verejné orgány.

Subjekt musí vykonávať podstatnú časť svojich činností pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa alebo obstarávateľov, t. j. pri plnení úloh, ktorými ho poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a to bez ohľadu na konečného prijímateľa plnenia zákazky. Súdny dvor dosiaľ neurčil percento, ktoré môže predstavovať podstatnú časť činnosti subjektu (37).

Ak riadiaci orgán nie je výhradným vlastníkom subjektu ani nevykonáva nad ním výhradnú kontrolu, podmienka, aby subjekt vykonával podstatnú časť svojich činností pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa alebo obstarávateľov, je splnená aj vtedy, ak v čase zadania zákazky interný subjekt osobitne nevykonáva žiadne úlohy, ktoré mu zveril riadiaci orgán, ale ak podstatná časť činnosti daného subjektu spočíva v úlohách, ktoré mu zverili iné kontrolujúce orgány.

Záver:

Riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo orgán vykonávajúci fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, preto môže za uvedených podmienok zveriť úlohy vykonávania finančných nástrojov subjektu v 100 % verejnom vlastníctve (napríklad rozvojová banka), nad ktorým vykonáva kontrolu obdobnú tej, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi, za predpokladu, že tento subjekt vykonáva podstatnú časť svojich činností pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa alebo obstarávateľov. Výber finančných sprostredkovateľov internými subjektmi sa musí riadiť pravidlami a zásadami verejného obstarávania, pokiaľ sú interné subjekty samy verejnými obstarávateľmi.

3.5.2.   Podmienky zadávania interným subjektom po transpozícii smernice 2014/24/EÚ (článok 12 smernice 2014/24/EÚ) alebo po 18. apríli 2016

V súlade s článkom 12 smernice 2014/24/EÚ môže verejný obstarávateľ zadať verejnú zákazku kontrolovanej právnickej osobe, ak sú splnené tri kumulatívne podmienky.

3.5.2.1.   Podmienka týkajúca sa vlastníctva interného subjektu

V kontrolovanej právnickej osobe nesmie byť žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

Nekontrolná a neblokujúca súkromná kapitálová účasť v súlade so zmluvami sa týka súkromnej účasti vyplývajúcej z transparentného a nediskriminačného konania (38) v súlade so zásadami ZFEÚ.

Nevyžaduje sa, aby verejný obstarávateľ, ktorý využíva služby interného subjektu, vlastnil podielové akcie v tomto subjekte, pokiaľ je subjekt v 100 % verejnom vlastníctve, kontroluje interný subjekt (oddiel 3.5.2.2) a sú splnené kritériá činnosti (oddiel 3.5.2.3) (39).

3.5.2.2.   Podmienka kontroly verejných obstarávateľov nad interným subjektom

Verejný obstarávateľ musí vykonávať nad predmetnou právnickou osobou kontrolu podobnú tej, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi. Článkom 12 ods. 1 smernice sa kodifikujú kritériá určené judikatúrou, keď sa v ňom stanovuje, že verejný obstarávateľ sa považuje za vykonávajúceho takúto kontrolu, ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Ukazovatele rozhodujúceho vplyvu verejného obstarávateľa na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia subjektu uvedené v oddiele 3.5.1.2 sú preto relevantné.

Takúto kontrolu môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorú rovnakým spôsobom kontroluje verejný obstarávateľ (článok 12 ods. 1), alebo môže byť vykonávaná spoločne, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 12 ods. 3 smernice (40).

Okrem prípadov spoločnej kontroly je priame zadávanie verejných zákaziek takisto možné, ak kontrolovaná právnická osoba, ktorá je verejným obstarávateľom, zadá zákazku svojmu kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom za predpokladu, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva verejná zákazka, nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu (pozri článok 12 ods. 2 smernice).

3.5.2.3.   Podmienka vykonávania činnosti pre kontrolujúcich verejných obstarávateľov

Kontrolovaná právnická osoba musí vykonávať viac ako 80 % svojej činnosti pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a to bez ohľadu na konečného prijímateľa plnenia zákazky. Podľa článku 12 ods. 5 smernice 2014/24/EÚ sa na určenie percentuálneho podielu činností musí brať do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady vzniknuté príslušnej právnickej osobe alebo verejnému obstarávateľovi, pokiaľ ide o služby, tovary a práce za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky.

Ak z dôvodu dátumu, ku ktorému príslušná právnická osoba alebo verejný obstarávateľ boli založení alebo začali činnosť alebo v dôsledku reorganizácie ich činnosti takýto obrat alebo alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady, nie je za predchádzajúce tri roky k dispozícii alebo už nie je relevantný, musí byť postačujúce preukázať, najmä prostredníctvom podnikateľských plánov, že meranie činnosti je dôveryhodné.

Členským štátom sa povoľuje používať ktorúkoľvek metódu. Keď sa používa metóda priemerného celkového obratu, v obrate sa majú zohľadniť všetky činnosti subjektu (napr. rozvojová/podporná banka) a z neho viac ako 80 % musí byť generovaných z úloh, ktoré jej zveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom.

Vždy keď riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán určí interný subjekt ako orgán vykonávajúci fond fondov a tento subjekt je verejným obstarávateľom podľa príslušnej smernice o verejnom obstarávaní, pri výbere finančných sprostredkovateľov musí dodržiavať pravidlá a zásady verejného obstarávania. V súlade s článkom 7 ods. 3 DNK sa pri výbere musia dodržiavať aj osobitné požiadavky stanovené v uvedenom ustanovení (pozri oddiel 3.7).

Finančné inštitúcie v členskom štáte, ktorých cieľom je dosiahnutie verejného záujmu pod kontrolou verejného orgánu uvedeného v článku 38 ods. 4 písm. b) bode ii) NSU, môžu byť poverené úlohami vykonávania finančných nástrojov, keď sú splnené uvedené podmienky.

Záver:

Riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo orgán vykonávajúci fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, môže uzatvárať zmluvy na vykonávanie finančných nástrojov priamo s internými subjektmi za predpokladu, že sú dodržané požiadavky podľa článku 12 smernice 2014/24/EÚ. Výber finančných sprostredkovateľov internými subjektmi sa musí riadiť pravidlami a zásadami verejného obstarávania, ak sú interné subjekty samy verejnými obstarávateľmi.

Príklad 1: Región X vlastní 100 % regionálnej rozvojovej banky, ktorej úlohou podľa jej stanov je podporovať hospodársky rozvoj v regióne. Región X predsedá predstavenstvu banky, ktorého úlohou je poskytovať strategické orientácie činností banky a hlasovať o rozpočte, zamestnancoch a nomináciách vedúcich pracovníkov banky. Denné finančné rozhodnutia, t. j. rozhodnutia o poskytnutí úverov a záruk podnikom v regióne, ktoré nepatria do tzv. významných rozhodnutí, môže banka prijímať slobodne. Významné rozhodnutia (ako sú rozhodnutia o stratégiách požičiavania, zamestnancoch, rozpočte) podliehajú rozhodujúcemu vplyvu kontrolujúceho verejného obstarávateľa. Výsledkom uvedených opatrení je, že región X vykonáva nad bankou kontrolu podobnú tej, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi. Región X chce poveriť regionálnu rozvojovú banku úlohami vykonávania finančného nástroja. Keďže región účinne kontroluje banku, ktorú úplne vlastní, a keďže banka nemá komerčné činnosti okrem úloh vykonávaných pre región X, existuje medzi regiónom X a bankou interný vzťah, ktorý umožňuje regiónu X zveriť úlohy vykonávania finančného nástroja banke za predpokladu, že banka spĺňa požiadavky článku 7 DNK. Príklad 2: Región X vlastní 1 % národnej rozvojovej banky, ktorej úlohou podľa zákona je podporovať hospodársky rozvoj v členskom štáte. Región X je členom dozornej rady banky. Denné finančné rozhodnutia, t. j. rozhodnutia o poskytnutí úverov a záruk podnikom v regióne, ktoré nepatria do tzv. významných rozhodnutí, môže banka prijímať slobodne. Významné rozhodnutia (ako sú rozhodnutia o stratégiách požičiavania, zamestnancoch, rozpočte) však podliehajú rozhodujúcemu vplyvu kontrolujúceho verejného obstarávateľa. Na základe práv súvisiacich s jeho členstvom vykonáva región X nad bankou kontrolu podobnú tej, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi. Okrem úloh vykonávaných pre región X má banka komerčné činnosti, ktoré predstavujú 15 % jej priemerného celkového obratu. V júni 2016 (podľa smernice 2014/24/EÚ) chce región X poveriť banku úlohami vykonávania finančného nástroja. Keďže región účinne kontroluje banku (aj keď vlastní len 1 %) a keďže banka vykonáva viac ako 80 % svojich činností v rámci vykonávania úloh, ktoré jej zverili jej vlastníci (41) (podľa výpočtu na základe priemerného celkového obratu banky za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky), existuje medzi regiónom X a bankou interný vzťah, ktorý umožňuje regiónu X zveriť úlohy vykonávania finančného nástroja banke za predpokladu, že banka spĺňa požiadavky článku 7 DNK. Príklad 3: Štát vlastní 100 % rozvojovej banky, ktorej úlohou je podporovať hospodársky rozvoj v členskom štáte. Ministerstvo X je členom dozornej rady banky. Denné finančné rozhodnutia, t. j. rozhodnutia o poskytnutí úverov a záruk podnikom v regióne, ktoré nepatria do tzv. významných rozhodnutí, môže banka prijímať slobodne. Významné rozhodnutia (ako sú rozhodnutia o stratégiách požičiavania, zamestnancoch, rozpočte) však podliehajú rozhodujúcemu vplyvu kontrolujúceho verejného obstarávateľa, a preto ministerstvo X vykonáva nad bankou kontrolu podobnú tej, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi. Okrem úloh vykonávaných pre ministerstvo X má banka komerčné činnosti, ktoré predstavujú 15 % jej priemerného celkového obratu. V júni 2016 (podľa smernice 2014/24/EÚ) chce ministerstvo X poveriť banku úlohami vykonávania finančného nástroja. Keďže ministerstvo účinne kontroluje banku a keďže banka vykonáva viac ako 80 % svojich činností v rámci vykonávania úloh, ktoré jej zverili jej vlastníci (42) (podľa výpočtu na základe priemerného celkového obratu banky za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky), medzi ministerstvom X a bankou existuje interný vzťah, ktorý umožňuje ministerstvu X zveriť úlohy vykonávania finančného nástroja banke za predpokladu, že banka spĺňa požiadavky článku 7 DNK.

3.6.    Spolupráca medzi správnymi orgánmi  (43)

Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú orgánmi verejnej moci, nevylučuje použitie pravidiel obstarávania.

Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania však nesmie byť v rozpore so slobodou orgánov verejnej moci vykonávať úlohy vo verejnom záujme, ktoré boli na ne prenesené, s používaním ich vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť spolupráce s ostatnými orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na potrebu predísť narušeniu hospodárskej súťaže v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi sa v smernici 2014/24/EÚ viac objasnil pojem spolupráce medzi správnymi orgánmi.

Následne môže riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo orgán vykonávajúci fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, zvážiť použitie spolupráce medzi správnymi orgánmi na účel zverenia úloh vykonávania finančného nástroja za predpokladu splnenia podmienok pre túto spoluprácu (44).

Spolupráca medzi správnymi orgánmi na vykonávaní finančných nástrojov sa môže vykonávať prostredníctvom zmluvy medzi riadiacim orgánom, sprostredkovateľským orgánom alebo orgánom vykonávajúcim fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, a iným verejným obstarávateľom kontrolujúcim 100 % subjektu vo verejnom vlastníctve, ktorý je schopný vykonávať finančné nástroje (napr. interný subjekt). Dohoda o financovaní môže byť prípadne uzatvorená priamo medzi riadiacim orgánom, sprostredkovateľským orgánom alebo orgánom vykonávajúcim fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, a verejným obstarávateľom vykonávajúcim finančný nástroj. V zmluve/dohode o financovaní by mali byť zahrnuté modality odmeňovania orgánu vykonávajúceho finančný nástroj (45).

Pri používaní spolupráce medzi správnymi orgánmi musí riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo orgán vykonávajúci fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, zabezpečiť dodržiavanie ustanovení článku 7 ods. 1 a 2 DNK.

3.6.1.   Podmienky spolupráce medzi správnymi orgánmi pred transpozíciou smernice 2014/24/EÚ alebo do 18. apríla 2016, podľa toho, čo bude skôr

Pred prijatím smernice 2014/24/EÚ nepatrili podmienky, podľa ktorých sa mohli uzatvárať zmluvy (46) medzi verejnými orgánmi (spolupráca medzi správnymi orgánmi), do pravidiel verejného obstarávania a boli vymedzené judikatúrou.

Spolupráca medzi verejnými správnymi orgánmi, ktorá slúži na plnenie verejnej úlohy, ktorú musia všetky vykonávať, je povolená mimo rozsahu pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania (47). Pravidlá verejného obstarávania sa neuplatňujú, pokiaľ:

—	spolupráca medzi správnymi orgánmi sa týka výhradne verejných orgánov bez účasti súkromného účastníka,

—	je dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania, tak aby nebol súkromný poskytovateľ služieb uvedený do zvýhodneného postavenia voči konkurentom (48), a

—	vykonávanie tejto spolupráce sa riadi výhradne úvahami a požiadavkami týkajúcimi sa presadzovania cieľov vo verejnom záujme, ktorý musia orgány vykonávať (49).

Neexistuje judikatúra o spolupráci medzi správnymi orgánmi v súvislosti s finančnými nástrojmi. Príklady z iných oblastí však môžu ilustrovať názor Súdneho dvora o tom, či sa spolupráca riadi výhradne úvahami a požiadavkami týkajúcimi sa presadzovania cieľov vo verejnom záujme.

Súdny dvor pripustil, že miestne orgány sledujú ciel zabezpečiť plnenie úloh služby vo verejnom záujme, keď spolupracujú v oblasti zneškodnenia odpadu na účel vykonávania povinností stanovených v príslušných právnych predpisoch EÚ (50).

Súdny dvor takisto analyzoval spoluprácu medzi univerzitou a spoločnosťou vo verejnom vlastníctve, ktorá sa riadi súkromným právom, vo veci nákupu IT systému pre riadenie vysokoškolského vzdelávania. Súdny dvor dospel k záveru, že cieľom tejto spolupráce nie je vykonávanie verejnej úlohy, ktorú musia vykonávať univerzita aj spoločnosť, pretože spoločnosť nie je priamo poverená výkonom úlohy verejnej služby (51).

Spolupráca medzi správnymi orgánmi na vykonávaní finančných nástrojov si vyžaduje, aby si spolupracujúce orgány plnili úlohy vo verejnom záujme. Tak je to v prípade, ak sa všetky činnosti verejného obstarávateľa/povereného subjektu vykonávajú na základe verejného mandátu zvereného zákonom, takže vykonávanie finančného nástroja umožňuje orgánom vykonávať funkcie, ktoré sú im pridelené právnymi predpismi EÚ alebo vnútroštátnymi predpismi, ako je financovanie sociálnych opatrení alebo poskytovanie finančných prostriedkov osobitným druhom MSP alebo na podporu hospodárskeho rozvoja alebo výskumu. Sledovanie operačných cieľov a činností opísaných v programe (namiesto podporných činností, ako je vývoj IT nástrojov alebo prenájom kancelárií potrebných pre zamestnancov pracujúcich na vykonávaní EŠIF) riadiacim orgánom (sprostredkovateľským orgánom alebo orgánom vykonávajúcim fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom) možno považovať za úlohy vo verejnom záujme. Ak rovnaké ciele a činnosti sledujú iné verejné orgány, ich vykonávanie môže poskytnúť priestor pre spoluprácu medzi správnymi orgánmi.

Spolupráca medzi verejnými orgánmi sa musí riadiť výhradne úvahami a požiadavkami týkajúcimi sa sledovania cieľov vo verejnom záujme, čo si vyžaduje analýzu v jednotlivých prípadoch.

Odmena, ktorú riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo orgán vykonávajúci fond fondov (ktorý je verejným obstarávateľom na vykonávanie finančného nástroja) uhrádza orgánu vykonávajúcemu finančný nástroj, musí byť rovnocenná odmene, ktorú uhrádzajú iné verejné orgány (používajúce služby orgánu vykonávajúceho finančný nástroj) za rovnaké druhy finančných produktov poskytované rovnakým druhom prijímateľov za predpokladu dodržiavania príslušných regulačných ustanovení o nákladoch na riadenie a poplatkoch za riadenie (pozri najmä články 12 a 13 DNK).

Záver:

Pred transpozíciou smernice 2014/24/EÚ alebo do 18. apríla 2016, podľa toho, čo bude skôr, riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo orgán vykonávajúci fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, môže za predpokladu dodržania podmienok stanovených v judikatúre uzatvárať s orgánom verejnej moci, ktorý by mohol byť poverený úlohou vykonávania finančných nástrojov, dohody o spolupráci medzi správnymi orgánmi.

3.6.2.   Podmienky spolupráce medzi správnymi orgánmi po transpozícii smernice 2014/24/EÚ alebo po 18. apríli 2016

Podľa článku 12 ods. 4 smernice 2014/24/EÚ zmluva uzavretá výlučne medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice, ak sú splnené tri podmienky:

i)

zmluvou sa ustanovuje alebo vykonáva spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov. Ako sa uvádza v oddiele 3.6.1, sledovanie operačných cieľov a činností opísaných v programe (namiesto podporných činností, ako je vývoj IT nástrojov alebo prenájom kancelárií potrebných pre zamestnancov pracujúcich na vykonávaní EŠIF) riadiacim orgánom, sprostredkovateľským orgánom alebo orgánom vykonávajúcim fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, možno považovať za úlohy vo verejnom záujme;

ii)	vykonávanie takejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu (pozri dôsledky objasnené v oddiele 3.6.1 z hľadiska odmeny);

iii)	zúčastnení verejní obstarávatelia vykonávajú na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka. Obmedzenie sa teda nevzťahuje na činnosti na trhu mimo rámec spolupráce.

Podľa poslednej podmienky, ktorou sa upravuje prísne obmedzenie činností na trhu mimo rámec spolupráce, musia zúčastnení verejní obstarávatelia vykonávať menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka, na otvorenom trhu.

Ak účastníci spolupráce medzi správnymi orgánmi nevykonávajú ekonomické činnosti ani akýkoľvek druh súťaže s inými účastníkmi trhu, podmienka článku 12 ods. 4 písm. c) je splnená, pretože sa na otvorenom trhu nevykonáva žiadna činnosť.

Podľa článku 12 ods. 5 smernice 2014/24/EÚ sa na určenie percentuálneho podielu činností musí brať do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady vzniknuté príslušnej právnickej osobe alebo verejnému obstarávateľovi, pokiaľ ide o služby, tovary a práce za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky. Na základe vymedzenia tento výpočet nezahŕňa činnosti novovykonané v rámci spolupráce, t. j. nevykonávané žiadnym zo zúčastnených verejných obstarávateľov pred spoluprácou.

Ak nie sú za posledné tri roky k dispozícii údaje o obrate alebo alternatívnom ukazovateli založenom na činnosti (ako napr. náklady) alebo ak nie sú už relevantné, pretože príslušná právnická osoba alebo verejný obstarávateľ boli práve založení, začali činnosť alebo činnosť reorganizovali, stačí preukázať – najmä prostredníctvom podnikateľských plánov –, že meranie činnosti je dôveryhodné.

K dispozícii je aj škála zmluvných dojednaní opísaná v oddiele 3.6.1 (52).

Záver:

Po transpozícii smernice 2014/24/EÚ alebo po 18. apríli 2016 riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo orgán vykonávajúci fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, môže uzatvárať dohody o spolupráci medzi správnymi orgánmi, ktoré sú v súlade s podmienkami stanovenými v smernici, s inými verejnými obstarávateľmi, ktorí môžu byť poverení úlohou vykonávania finančných nástrojov. K dispozícii je aj škála zmluvných dojednaní opísaná v oddiele 3.6.1.

Príklad: Ministerstvo hospodárstva kontroluje rozvojovú banku v 100 % verejnom vlastníctve, ktorej úlohou je podľa vymedzenia zákona poskytovanie úverov a záruk malým a stredným podnikom na podporu inovácií na celom území krajiny. Región Y vykonáva program zameraný na podporu inovácií v regióne. Nekontroluje, a to ani individuálne, ani spoločne, národnú rozvojovú banku. Neexistuje preto medzi nimi interný vzťah. Spolupráca medzi správnymi orgánmi by mohla byť možná, pokiaľ sú splnené tieto podmienky: 1. Účelom zmluvy o spolupráci medzi ministerstvom hospodárstva a regiónom Y alebo medzi rozvojovou bankou a regiónom Y musí byť zabezpečenie toho, aby verejné služby, ktoré musí vykonávať ministerstvo a región Y, boli vykonané s cieľom dosiahnuť ciele, ktoré majú spoločné. Pokiaľ ide o región Y, stačí, že podpora pre inovácie v regióne je cieľom, na ktorý je zameraný program. 2. Vykonávanie spolupráce sa musí riadiť výhradne úvahami týkajúcimi sa verejného záujmu. Konkrétne odmena za službu sa musí regiónu poskytnúť za rovnakých podmienok ako ministerstvu. Ak finančné produkty, o ktorých vykonávanie požiada región banku, už banka poskytuje ministerstvu, banka účtuje regiónu za vykonávanie finančného nástroja poskytujúceho tieto produkty rovnaké náklady a poplatky. Ak finančné produkty, o ktorých vykonávanie požiada región banku, banka neposkytuje, národná rozvojová banka akceptuje, že bude účtovať regiónu rovnaké náklady a poplatky, ako by účtovala ministerstvu. 3. Zúčastnení verejní obstarávatelia musia vykonávať na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka. Národná rozvojová banka nesmie poskytovať financovanie typu, ktorý je predmetom spolupráce (t. j. typu finančného produktu poskytovaného určitému typu prijímateľov v určitom sektore, napríklad kapitál na inováciu pre začínajúce podniky), na otvorenom trhu na úrovni viac ako 20 % jej priemerného celkového obratu za tri roky predchádzajúce udeleniu zákazky. Za predpokladu, že národná rozvojová banka spĺňa požiadavky článku 7 DNK, región Y môže zadať zákazku danej banke a podpísať zmluvu priamo s bankou.

3.7.    Požiadavky článku 7 DNK

V článku 7 DNK sa stanovujú kritériá, ktoré má uplatniť riadiaci orgán pri výbere orgánov vykonávajúcich finančné nástroje. Pravidlá článku 7 ods. 1 a 2 sa vzťahujú na výber orgánov vykonávajúcich finančné nástroje (s výnimkou EIB a EIF) bez ohľadu na výšku zákazky a bez ohľadu na výberové konania predmetných orgánov (verejná súťaž, rokovanie, súťažné konanie, priame zadanie). Ustanovenia článku 7 ods. 3 DNK sa uplatňujú na výber finančných sprostredkovateľov orgánmi vykonávajúcimi fond fondov.

S pripomenutím zásad transparentnosti a zákazu diskriminácie stanovenými v ZFEÚ sa v článku 7 ods. 2 DNK stanovuje, že výber musí byť transparentný a odôvodnený na základe objektívnych dôvodov a nesmie viesť ku konfliktu záujmov.

Ak sú úlohy vykonávania finančných nástrojov zverené tretej strane v súlade s jedným z postupov zadávania stanoveným v smernici o verejnom obstarávaní, musia sa podľa článku 7 DNK zaviesť aspoň kritériá výberu, kritériá na vyhodnotenie ponúk a prvky zadávacích podkladov uvedené v bodoch 3.7.1 až 3.7.3. Mimo tejto situácie, t. j. v prípade priameho zadania zákazky, treba uplatniť kritériá výberu uvedené v článku 7 DNK, nie však ako kritériá výberu, kritériá na vyhodnotenie ponúk a prvky uvedené v zadávacích podkladoch.

3.7.1.   Kritériá výberu

Kritériá vymedzené v článku 7 ods. 1 písm. a) až f) a článku 7 ods. 2 prvého odseku DNK sú spojené s právnou, finančnou, ekonomickou a organizačnou spôsobilosťou orgánu, ktorému má byť zverené vykonávanie úloh finančného nástroja. Musí sa preto uplatniť nasledujúci minimálny súbor kritérií výberu.

3.7.1.1.   Právna spôsobilosť

Právnu spôsobilosť povereného orgánu treba skontrolovať, aby sa zabezpečilo, že vybraný orgán je oprávnený vykonávať úlohy vykonávania finančného nástroja podľa vnútroštátneho práva a práva EÚ. Vo výberovom konaní sa preto musí kontrolovať oprávnenie povereného orgánu vykonávať príslušné úlohy vykonávania na základe právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov [článok 7 ods. 1 písm. a) DNK].

3.7.1.2.   Hospodárska a finančná spôsobilosť

Orgán poverený úlohami vykonávania finančných nástrojov musí mať hospodársku a finančnú spôsobilosť na výkon tejto práce. Z toho dôvodu je potrebné, aby sa vo výberovom konaní zabezpečilo, že hospodárska a finančná životaschopnosť povereného orgánu je primeraná [článok 7 ods. 1 písm. b) DNK]. Primeranosť sa má kontrolovať podľa druhu úloh, ktoré budú orgánu zverené, a ich modalít vykonávania vrátane ich trvania.

3.7.1.3.   Organizačná spôsobilosť

Orgán poverený úlohami vykonávania finančných nástrojov musí mať organizačnú spôsobilosť na vykonávanie finančného nástroja v súvislosti s vykonávaním programu, t. j.:

—

primeranú schopnosť na vykonávanie finančného nástroja vrátane organizačnej štruktúry a riadiaceho rámca, poskytujúcu potrebné uistenie riadiacemu orgánu [článok 7 ods. 1 písm. c) DNK]. Riadiaci orgán musí vyhodnotiť, ako dobre je systém zavedený v orgáne, ktorému majú byť zverené úlohy vykonávania, nasmerovaný a kontrolovaný. Zavedený systém by sa mal vzťahovať na tieto aspekty: plánovanie, nastavenie, komunikácia, monitorovanie napredovania podľa cieľov, riadenie rizík a kontroly riadenia,

—

účinný a efektívny systém vnútornej kontroly [článok 7 ods. 1 písm. d) DNK]. Účinným a efektívnym systémom vnútornej kontroly by sa malo zabezpečiť, že orgán poverený vykonávaním finančného nástroja (nástrojov) má zavedené primerané kontrolné prostredie a dodržiava zavedené postupy na vykonávanie, meranie, sledovanie a zmiernenie rizík,

—	účtovný systém, ktorý poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie včasným spôsobom [článok 7 ods. 1 písm. e) DNK].

3.7.1.4.   Skúsenosti

S cieľom zabezpečiť výber najvhodnejších orgánov na efektívne vykonávanie finančných nástrojov musí riadiaci orgán náležite zohľadniť všeobecné skúsenosti orgánu povereného vykonávaním finančného nástroja s vykonávaním podobných finančných nástrojov (nemusí ísť nevyhnutne o skúsenosti s fondmi EÚ), ako aj konkrétne odborné znalosti a skúsenosti navrhovaných členov tímu (článok 7 ods. 2 DNK). Táto požiadavka by nemala brániť určeniu novovytvoreného subjektu na základe hodnotenia skúseností členov tímu. Hodnotenie skúseností členov tímu je spravidla kritériom na vyhodnotenie ponúk, pretože je relevantné z hľadiska ponuky (na vyhodnotenie, kto bude pracovať na zabezpečení obstarávaných služieb), a nie z hľadiska uchádzača.

3.7.2.   Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Druhý súbor kritérií vymedzených v článku 7 ods. 2 písm. a) až f) DNK súvisí s predmetom zákazky na vykonávanie finančného nástroja. Musí sa preto uplatniť nasledujúci minimálny súbor kritérií na vyhodnotenie ponúk. Ak by sa pri hodnotení ponúk predložených orgánmi vykonávajúcimi finančné nástroje používala len najnižšia cena alebo náklady (t. j. v súvislosti s finančnými nástrojmi len poplatky za riadenie alebo náklady na riadenie), nemohli by riadiace orgány uplatniť úplný minimálny súbor kritérií na vyhodnotenie ponúk. V dôsledku toho musia riadiace orgány, ktoré vyberajú orgány vykonávajúce finančné nástroje, uplatňovať ekonomicky najvýhodnejšiu metodiku na vyhodnotenie ponúk.

3.7.2.1.   Investičná metodika

Riadiaci orgán musí vyhodnotiť ponuky na základe investičnej metodiky navrhnutej v ponukách uchádzačov na výber finančných sprostredkovateľov, prípadne konečných prijímateľov; na základe podmienok uplatňovaných vo vzťahu k podpore poskytnutej konečným prijímateľom vrátane oceňovania a na základe navrhovaných opatrení na zosúladenie záujmov a zmiernenie možných konfliktov záujmov v prípadoch, keď orgán vykonávajúci finančný nástroj pridelí svoje vlastné finančné zdroje finančnému nástroju alebo sa podieľa na riziku. Ide o tieto kritériá:

—	komplexnosť a spoľahlivosť metodiky identifikácie a hodnotenia finančných sprostredkovateľov, prípadne konečných prijímateľov [článok 7 ods. 2 písm. a) DNK],

—

podmienky uplatňované vo vzťahu k podpore poskytnutej konečným prijímateľom vrátane oceňovania [článok 7 ods. 2 písm. c) DNK]. Oceňovanie má zahŕňať škálu cien pre rôzne druhy služieb a ďalších ponúkaných výhod v porovnaní so štandardnou obchodnou transakciou (napr. zníženie kolaterálov, facility v náhrade v prípade ťažkostí so splatením, prípadná možnosť poskytovať technické a/alebo finančné poradenstvo v osobitných oblastiach v zložitých projektoch atď.). Ak cena nie je vopred stanovená poskytovateľom pre daný druh služby, mala by byť stanovená a oznámená metóda výpočtu ceny alebo dostatočne podrobný odhad. Zmluvné podmienky môžu mať formu jednoduchého usmernenia s vysvetlením jednotlivých krokov, ktoré pomôže konečným prijímateľom pochopiť, ako majú prezentovať svoje žiadosti o investície, aké druhy služieb sa majú poskytnúť a aký druh odmeny bude pokrytý zmluvou,

—

v prípadoch, keď orgán, ktorý vykonáva finančný nástroj, pridelí vlastné finančné zdroje do finančného nástroja alebo sa podieľa na riziku, navrhované opatrenia na zosúladenie záujmov a na zmiernenie možných konfliktov záujmov [článok 7 ods. 2 písm. f) DNK]. Opatrením účinného zladenia záujmov medzi investormi by bolo vytvorenie vhodnej štruktúry rozdelenia zisku a rizika pre finančné zdroje investované orgánom (53).

3.7.2.2.   Schopnosť získať ďalšie prostriedky  (54)

S cieľom zabezpečiť čo najvyšší pákový efekt daného finančného nástroja je pri výbere orgánu povereného vykonávaním finančného nástroja jedným z kritérií, ktoré sa majú uplatniť, schopnosť získať ďalšie prostriedky na investovanie pre konečných prijímateľov okrem príspevkov programu [článok 7 ods. 2 písm. d) DNK]. Ponuky sa preto musia hodnotiť na základe spôsobilosti orgánu vykonávať ďalšie investície.

3.7.2.3.   Prínosnosť investičnej činnosti  (55)

S cieľom zabezpečiť pridanú hodnotu intervencie EŠIF je pri výbere orgánu povereného vykonávaním finančného nástroja jedným z kritérií, ktoré sa majú uplatniť, schopnosť preukázať, že vykonávanie finančného nástroja bude doplnkom k súčasnej činnosti orgánu [článok 7 ods. 2 písm. e) DNK].

3.7.2.4.   Úroveň nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie

Jedným z kritérií, ktoré treba uplatniť pri výbere ponuky orgánu vykonávajúceho finančný nástroj, je úroveň nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie, ktoré tvoria tzv. cenu služieb poskytovaných riadiacemu orgánu. Do úvahy sa musí vziať metodika navrhnutá pre ich výpočet.

3.7.3.   Prvky zadávacích podkladov

Odporúča sa zaradiť do zadávacích podkladov podmienky, s ktorými musia uchádzači súhlasiť. Zaradenie týchto podmienok do zadávacích podkladov nie je jediným spôsobom zaručenia ich dodržiavania, ale sa ním zabezpečí, že potenciálni uchádzači budú o týchto podmienkach vopred informovaní.

S cieľom zabezpečiť, aby bolo možné kontrolovať súlad postupov stanovených a vykonávaných orgánom povereným vykonávaním finančného nástroja (nástrojov) s príslušnými pravidlami, by mal orgán súhlasiť s tým, že sa podrobí auditu orgánov auditu členských štátov, Komisie a Európskeho dvora audítorov [článok 7 ods. 1 písm. f) DNK]. S cieľom zabezpečiť, aby orgán súhlasil s podrobením sa auditu, sa odporúča, aby bola táto podmienka uvedená v zadávacích podkladoch výzvy a v príslušnej dohode o financovaní (56). S cieľom zaručiť dodržiavanie článku 38 ods. 4 NSU sa takisto odporúča, aby sa v zadávacích podkladoch uviedlo, že orgán vykonávajúci finančný nástroj nesmie byť založený na území, ktorého jurisdikcie nespolupracujú s Úniou pri uplatňovaní medzinárodne dohodnutých daňových noriem, ani udržiavať obchodné vzťahy so subjektmi založenými na tomto území a musí transponovať tieto požiadavky do svojich zmlúv s vybranými finančnými sprostredkovateľmi.

4.   Odkazy na právne predpisy a hypertextové odkazy

SEK(2011) 1169 v konečnom znení, PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE o uplatňovaní právnych predpisov EÚ o obstarávaní na vzťahy medzi verejnými obstarávateľmi („spolupráca medzi verejnými orgánmi“)

http://ec.europa.eu/internal_market/publicprocurement/docs/public_public_cooperation/sec2011_1169_sk.pdf

smernica 2004/18/EÚ

smernica 2014/24/EÚ

Usmernenie o preferenčnej odmene EGESIF_15-0030-00.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom národnom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13.5.2014, s. 5).

(3)  Pozri článok 38 ods. 4 písm. a), b) a c) NSU.

(4)  Podľa článku 38 ods. 4 písm. a) NSU sa uplatňujú pravidlá výberu týchto subjektov objasnené v týchto usmerneniach, pokiaľ sa na výber orgánu vykonávajúceho finančné nástroje vyžaduje uzavretie zmluvy o poskytnutí verejnej služby.

(5)  Povinnosť dodržiavať otvorené, primerané, nediskriminačné výberové konanie, ktorým sa zabráni vzniku konfliktu záujmov, je dodržaná, keď sú finanční sprostredkovatelia vybraní v súlade s pravidlami a zásadami verejného obstarávania. Ak je možná priama zmluva s finančným sprostredkovateľom, verejní obstarávatelia by mali skontrolovať, či by viac ako jeden subjekt, s ktorým je možná priama zmluva, mohol poskytovať predmetnú finančnú službu. V takom prípade musia verejní obstarávatelia vykonať otvorené, transparentné, primerané, nediskriminačné výberové konanie, ktorým sa zabráni vzniku konfliktu záujmov medzi predmetnými subjektmi v súlade s článkom 38 ods. 5 NSU. Jeden spôsob zabezpečenia dodržiavania týchto požiadaviek, mimo procedurálnych požiadaviek smernice, je informovať všetky príslušné subjekty o plánovanej zmluve o poskytovaní finančných služieb, a potom ich vyzvať, aby predložili ponuku, ktorú by verejný obstarávateľ vyhodnotil.

(6)  Výber operácie sa musí chápať ako rozhodnutie poskytnúť príspevok z programu na finančný nástroj, a nie ako následné investície z finančného nástroja pre konečných prijímateľov.

(7)  Výber operácie finančného nástroja pre EFRR/KF/ESF musí riadiaci orgán vykonať podľa článku 125 ods. 3 písm. a) NSU. V prípade EPFRV sa výber operácie finančného nástroja musí uskutočniť v súlade s článkom 65 ods. 4, článkom 66 a článkom 49 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

(8)  Verejný obstarávateľ je vymedzený v článku 1 ods. 9 smernice 2004/18/ES („verejní obstarávatelia“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom, združenia vytvorené jedným alebo niekoľkými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito inštitúciami, ktoré sa spravujú verejným právom) a v článku 2 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ („verejní obstarávatelia“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami).

(9)  Relevantný dátum na určenie toho, ktorú smernicu uplatňovať, je dátum, keď si verejný obstarávateľ zvolí druh postupu, ktorým sa bude riadiť, a právoplatne rozhodne o tom, či je potrebné, aby na udelenie verejnej zákazky bola uverejnená predchádzajúca výzva na súťaž (porovnaj vec C-576/10, Komisia/Holandsko, bod 52).

(10)  Rozhodnutie o udelení musí byť zaznamenané, ale neexistuje právna požiadavka týkajúca sa presnej formy, ktorú by toto rozhodnutie malo mať. Hodnotenie kritérií podľa článku 7 DNK nepredstavuje rozhodnutie o udelení per se, ale rozhodnutie verejného obstarávateľa prijaté na základe hodnotenia možno vnímať ako dátum, keď sa verejný orgán právoplatne rozhodol, že na účel udelenia verejnej zákazky nebude uverejnená predchádzajúca výzva na súťaž.

(11)  Sprostredkovateľský orgán je vymedzený v článku 2 ods. 18 NSU ako „každý verejný alebo súkromný subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci orgán alebo certifikačný orgán alebo ktorý v mene tohto orgánu plní povinnosti voči prijímateľom vykonávajúcim operácie“. Sprostredkovateľské orgány by sa mali vyberať v súlade s uplatniteľnými pravidlami vrátane pravidiel o verejnom obstarávaní a ich výnimiek, ak sa uplatňujú. Článkom 123 ods. 6 NSU sa členským štátom umožňuje „určiť viacero sprostredkovateľských orgánov na plnenie určitých úloh riadiaceho alebo certifikačného orgánu, ktoré spadajú do zodpovednosti tohto orgánu“. Toto ustanovenie sa vzťahuje na EFRR, ESF, Kohézny fond a ENRF. V článku 66 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa uvádza rovnaká možnosť pre EPFRV, pričom sa stanovuje, že riadiaci orgán ďalej plne zodpovedá za účinnosť a správnosť riadenia a vykonávania úloh delegovaných na iný subjekt a zabezpečí, aby boli sprostredkovateľskému orgánu poskytnuté všetky potrebné údaje a informácie na vykonávanie uvedených úloh.

(12)  Tieto finančné limity sú každé dva roky predmetom preskúmania v súlade s článkom 6 smernice 2014/24/EÚ.

(13)  Úrad pre publikácie – ISBN 978-92-79-50323-8 – ešte neoznámené členským štátom v konečnom znení.

(14)  Pozri článok 1 ods. 5 smernice 2004/18/ES a článok 33 smernice 2014/24/EÚ.

(15)  Podľa článku 72 ods. 4 „úprava zmluvy alebo rámcovej dohody počas jej platnosti sa považuje za podstatnú…, ak sa v jej dôsledku povaha zmluvy alebo rámcovej dohody zásadne líši od povahy pôvodnej uzavretej zmluvy alebo rámcovej dohody. V každom prípade a bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa úprava považuje za podstatnú, ak je splnená jedna alebo viac z týchto podmienok:

a)	úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu obstarávania, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu obstarávania prilákali ďalších účastníkov;

b)	úpravou sa mení ekonomická rovnováha zmluvy alebo rámcovej dohody v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej zmluve alebo rámcovej dohode;

c)	úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti zmluvy alebo rámcovej dohody;

d)	ak nový dodávateľ nahradí dodávateľa, ktorému verejný obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v iných prípadoch, než sú prípady ustanovené v odseku 1 písm. d).“

(16)  Výklad Komisie potvrdil Všeobecný súd v rozsudku z 20. mája 2010 vo veci T-258/06, Spolková republika Nemecko/Európska komisia.

(17)  Vec C-278/14, SC Enterprise Focused Solutions SRL/Spitalul Județean de Urgență Alba Iulia, bod 20. Blízkosť k hranici môže takisto viesť k tomu, že sa zákazky s nízkou hodnotou považujú za zákazky s nepochybným cezhraničným záujmom [spojené veci C-147/06 a C-148/06, SECAP SpA (C-147/06) a Santorso Soc. coop. arl (C-148/06) proti Comune di Torino, bod 31].

(18)  Pozri článok 175 ZFEÚ.

(19)  Ako sa stanovuje v článku 13 ods. 6 DNK, v prípade neexistencie súťažného postupu sa uplatňujú finančné limity pre náklady na riadenie a poplatky za riadenie stanovené v článku 13.

(20)  Akt, ktorým sa mení Protokol o štatúte Európskej investičnej banky, ktorým sa Rada guvernérov splnomocňuje, aby zriadila Európsky investičný fond (Ú. v. ES L 173, 7.7.1994, s. 14).

(21)  Ako sa stanovuje v článku 13 ods. 6 DNK, v prípade neexistencie súťažného postupu sa uplatňujú finančné limity pre náklady na riadenie a poplatky za riadenie stanovené v článku 13.

(22)  Pokiaľ ide o programy Európskej územnej spolupráce, je to členský štát, v ktorom sa nachádza riadiaci orgán.

(23)  Ako sa stanovuje v článku 13 ods. 6 DNK, v prípade neexistencie súťažného postupu sa uplatňujú hraničné hodnoty pre náklady na riadenie a poplatky za riadenie stanovené v článku 13.

(24)  Za predpokladu, že sú splnené podmienky pre interné zadanie, môže sa priamo zadať zákazka finančným inštitúciám usadeným v členskom štáte, ktorých cieľom je dosiahnutie verejného záujmu pod kontrolou verejného orgánu uvedeného v článku 38 ods. 4 písm. b) bode ii) NSU, a orgánom, ktoré sa riadia verejným alebo súkromným právom uvedeným v článku 38 ods. 4 písm. b) bode iii) NSU.

(25)  Je zložité predstaviť si situáciu, kde by verejný obstarávateľ účinne kontroloval interný subjekt bez toho, aby daný subjekt aspoň čiastočne nevlastnil.

(26)  Vec C-107/98, Teckal.

(27)  Vec C-458/03, Parking Brixen, body 63 – 70, vec C-340/04, Carbotermo, bod 38, vec C-324/07, Coditel Brabant, bod 28, a vec C-573/07, Sea, bod 65.

(28)  Veci C-182/11 a C-183/11, Econord SpA/Comune di Cagno, Comune di Varese, Comune di Solbiate Comune di Varese, bod 27.

(29)  Vec C-324/07, Coditel Brabant SA/Commune d’Uccle, Région de Bruxelles-Capitale, bod 29.

(30)  Vec C-26/03, Stadt Halle a RPL Lochau, bod 49.

(31)  Vec C-340/04, Carbotermo a Consorzio Alisei, bod 37, a vec C-295/05, Asemfo [2007], Zb. s. I-2999, bod 57.

(32)  Vec C-324/07, Coditel Brabant SA/Commune d’Uccle, Région de Bruxelles-Capitale, bod 54.

(33)  Vec C-458/03, Parking Brixen, bod 69, a vec C-340/04, Carbotermo, bod 39. V súvislosti so skúmanou vecou sa Súdny dvor domnieval, že kontrola nie je podobná tej, akú vykonáva verejný obstarávateľ nad vlastným útvarmi, keď sa v stanovách spoločnosti nevyhradzuje verejnému obstarávateľovi žiadna kontrola ani osobitné hlasovacie práva na obmedzenie slobody konania prenesenej na predstavenstvo, ktorému sa poskytujú najširšie možné právomoci pre bežné a mimoriadne riadenie spoločnosti, a keď sa vplyv verejného obstarávateľa na interný subjekt vykonáva sprostredkovane cez holdingovú spoločnosť, keďže pôsobenie takéhoto prostredníka môže podľa okolností predmetného prípadu oslabiť prípadnú kontrolu verejného obstarávateľa nad akciovou spoločnosťou už len na základe toho, že v nej má majetkovú účasť.

(34)  Vec C-324/07, Coditel Brabant SA/Commune d’Uccle, Région de Bruxelles-Capitale, bod 54.

(35)  Vec C-295/05, Asemfo, body 56 až 61.

(36)  Vec C-182/11, Econord SpA/Comune di Cagno, bod 33.

(37)  Možno však uviesť, že Súdny dvor akceptoval 90 % (pozri vec C-295/05, Asemfo, bod 63).

(38)  Pozri Vec C-64/08, Engelmann, bod 50, a vec C-25/14, UNIS, bod 39, v ktorých sa pripomína, že povinnosť transparentnosti síce automaticky neukladá povinnosť vyhlásiť verejné obstarávanie, vyžaduje však primeraný stupeň zverejnenia umožňujúci sprístupnenie konkurencii, ako aj kontrolu nestrannosti zadávacieho konania.

(39)  Je zložité predstaviť si situáciu, kde by verejný obstarávateľ účinne kontroloval interný subjekt bez toho, aby daný subjekt aspoň čiastočne nevlastnil.

(40)  Podľa článku 12 ods. 3 smernice 2014/24/EÚ si spoločná kontrola vyžaduje splnenie týchto podmienok:

i)	orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov; jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov;

ii)	títo verejní obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby a

iii)	kontrolovaná právnická osoba nesleduje žiadne záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov.

(41)  Na účel príkladu sa predpokladá, že sú splnené podmienky vlastníctva interného subjektu stanovené v smernici 2014/24/EÚ.

(42)  Na účel príkladu sa predpokladá, že sú splnené podmienky vlastníctva interného subjektu stanovené v smernici 2014/24/EÚ.

(43)  Za predpokladu, že sú splnené podmienky pre spoluprácu medzi správnymi orgánmi, môže sa priamo zadať zákazka finančným inštitúciám založeným v členskom štáte s cieľom dosiahnuť verejný záujem pod kontrolou orgánu verejnej správy podľa článku 38 ods. 4 písm. b) bode ii) NSU a orgánom, ktoré sa riadia verejným právom, podľa článku 38 ods. 4 písm. b) bode iii) NSU.

(44)  Členský štát môže v rámci spolupráce medzi správnymi orgánmi takisto určiť sprostredkovateľský orgán. Tento sprostredkovateľský orgán by potom mohol zveriť úlohy vykonávania finančného nástroja v rámci spolupráce medzi správnymi orgánmi alebo ich zveriť internému subjektu sprostredkovateľského orgánu.

(45)  Ak je zmluva uzatvorená s interným subjektom, cena by mala byť uhradená orgánu vykonávajúcemu finančný nástroj buď priamo riadiacim orgánom, alebo nepriamo prostredníctvom verejného orgánu spolupracujúceho s riadiacim orgánom. Vo veci C-480/06 (Komisia/Nemecko) technické a komunálne služby mesta Hamburg (Stadtreinigung Hamburg) vyhradili štyrom okresom (Landkreise) kapacitu 120 000 ton ročne za cenu vypočítanú pre každého dotknutého účastníka podľa rovnakého vzorca. Cena bola uhradená prostredníctvom technických a komunálnych služieb prevádzkovateľovi zariadenia, ktorý je v zmluvnom vzťahu s technickými a komunálnymi službami mesta Hamburg (pozri bod 5).

(46)  Podľa právnych predpisov EÚ neexistuje žiadna formálna požiadavka, ktorá by sa na zmluvu vzťahovala.

(47)  Vec C-480/06, Komisia/Nemecko, body 37 a 44 až 47, a vec C-159/11, ASL Lecce, body 35 až 37.

(48)  Ak verejné orgány nemôžu splniť 100 % služieb v rámci spolupráce medzi správnymi orgánmi a musia na zvyšnú časť zadať zákazku súkromnému účastníkovi, musí sa to uskutočniť prostredníctvom prípadného postupu zadávania zákazky s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie.

(49)  Vec C-480/06, Komisia/Nemecko, body 44 až 47.

(50)  Vec C-480/06, Komisia/Nemecko, bod 37.

(51)  Vec C-15/13, Technische Universität Hamburg-Harburg, Hochschul-Informations-System GmbH/Datenlotsen Informationssysteme GmbH, body 16 a 35.

(52)  t. j. priama zmluva medzi riadiacim orgánom, sprostredkovateľským orgánom alebo orgánom vykonávajúcim fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, a iným verejným obstarávateľom kontrolujúcim 100 % subjektu vo verejnom vlastníctve, ktorý je schopný vykonávať finančné nástroje (t. j. interný subjekt), a priama zmluva medzi riadiacim orgánom, sprostredkovateľským orgánom alebo orgánom vykonávajúcim fond fondov, ktorý je verejným obstarávateľom, a verejným obstarávateľom vykonávajúcim finančný nástroj.

(53)  Pozri usmernenie o preferenčnej odmene EGESIF_15-0030-00.

(54)  Požiadavka, aby uchádzači preukázali schopnosť získať ďalšie prostriedky, by mohla prípadne byť kritériom výberu, ak by verejný obstarávateľ chcel vyhodnotiť, či zmluvný dodávateľ získal ďalšie prostriedky v minulosti, a nie v súvislosti s finančným nástrojom, ktorého riadenia sa zákazka týka.

(55)  Požiadavka, aby uchádzači preukázali prínosnosť investičnej činnosti, by prípadne mohla byť kritériom výberu, ak by verejný obstarávateľ chcel vyhodnotiť, či zmluvný dodávateľ je schopný zabezpečiť ďalšiu investičnú činnosť.

(56)  Treba uviesť, že pokiaľ ide o EIB (t. j. EIB a EIF podľa článku 2 ods. 23 NSU), riadiaci orgán musí podľa článku 9 ods. 3 DNK poveriť spoločnosť, ktorá musí fungovať v spoločnom rámci stanovenom Komisiou na vykonávanie auditov. Pokiaľ ide o iné orgány vykonávajúce finančné nástroje, ako je EIB, orgány auditu môžu vykonávať audity buď priamo, alebo nimi poveriť externé spoločnosti. Ak poverujú externé spoločnosti, musia ich vybrať na základe uplatňovania pravidiel a zásad verejného obstarávania.

---