EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52016PC0881

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o používaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín

COM/2016/0881 final - 2016/0407 (COD)

V Bruseli21. 12. 2016

COM(2016) 881 final

2016/0407(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o používaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Počas uplynulých dvoch rokov Európska únia pracovala súčasne na riešení samostatných výziev riadenia migrácie, integrovaného riadenia vonkajších hraníc EÚ a boja proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti. Na zabezpečenie ráznej reakcie na uvedené výzvy a na vybudovanie účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie je potrebná účinná výmena informácií medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a príslušnými agentúrami EÚ.

Schengenský informačný systém (SIS) je najúspešnejším nástrojom na účinnú spoluprácu imigračných, policajných, colných a súdnych orgánov v EÚ a v krajinách pridružených k Schengenskej dohode. Je potrebné, aby príslušné orgány v členských štátoch, ako napríklad polícia, pohraničná stráž a colná správa, mali prístup k vysokokvalitným informáciám o osobách alebo veciach, ktoré kontrolujú, s jasnými pokynmi k tomu, čo treba v jednotlivých prípadoch urobiť. Tento rozsiahly informačný systém je ústredným prvkom schengenskej spolupráce a plní veľmi dôležitú úlohu pri umožňovaní voľného pohybu osôb v rámci schengenského priestoru. Umožňuje príslušným orgánom zaznamenávať a prezerať údaje o hľadaných osobách, osobách, ktoré nemusia mať právo na vstup alebo zdržiavanie sa v EÚ, nezvestných osobách – najmä deťoch – a veciach, ktoré mohli byť ukradnuté, odcudzené alebo stratené. SIS neobsahuje len informácie o konkrétnej osobe alebo veci, ale aj jasné pokyny pre príslušné orgány k tomu, čo treba s danou osobou alebo vecou urobiť, keď sa nájde.

Komisia vykonala komplexné hodnotenie SIS 1 v roku 2016, tri roky po uvedení jeho druhej generácie do prevádzky. Z tohto hodnotenia vyplynulo, že SIS je skutočným prevádzkovým úspechom. V roku 2015 príslušné vnútroštátne orgány skontrolovali osoby a veci na základe údajov v SIS pri takmer 2,9 miliardy príležitostí a vymenili si viac ako 1,8 milióna doplňujúcich informácií. Napriek tomu, ako bolo oznámené v pracovnom programe Komisie na rok 2017, by sa mala na základe týchto dobrých skúseností ďalej posilňovať účinnosť a efektívnosť tohto systému. Komisia na tento účel predkladá prvý súbor troch návrhov na zlepšenie a rozšírenie používania SIS v dôsledku hodnotenia a súčasne pokračuje vo svojej práci na tom, aby boli existujúce a budúce systémy presadzovania práva a riadenia hraníc interoperabilnejšie, pričom nadväzuje na prebiehajúcu činnosť expertnej skupiny na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu.

Tieto návrhy sa týkajú používania systému a) na riadenie hraníc, b) na policajnú spoluprácu a justičnú spoluprácu v trestných veciach a c) na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Prvé dva návrhy spolu tvoria právne základy pre zriadenie, prevádzku a používanie SIS. Návrh na používanie SIS na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín je doplnkovým k návrhu na riadenie hraníc a dopĺňa ustanovenia, ktoré sú v ňom uvedené. Zavádza sa ním nová kategória zápisov a prispieva k vykonávaniu a monitorovaniu smernice 2008/115/ES 2 .

Z dôvodu variabilnej geometrie účasti členských štátov na politikách EÚ v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti treba prijať tri samostatné právne nástroje, ktoré budú napriek tomu spolu bezproblémovo fungovať tak, aby umožnili komplexné fungovanie a používanie systému.

Paralelne, s cieľom posilniť a zlepšiť riadenie informácií na úrovni EÚ, Komisia v apríli 2016 začala proces úvah o „Silnejších a inteligentnejších systémoch pre hranice a bezpečnosť“ 3 . Celkovým cieľom je zabezpečiť, aby príslušné orgány systematicky mali k dispozícii potrebné informácie z rôznych informačných systémov. Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia skúma existujúcu informačnú štruktúru s cieľom určiť informačné nedostatky a „mŕtve uhly“, ktoré vyplývajú z nedostatkov vo funkcionalitách existujúcich systémov, ako aj z fragmentácie celkovej štruktúry riadenia údajov EÚ. Komisia na podporu tejto činnosti zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu, ktorej predbežné zistenia takisto prispeli k tomuto prvému súboru návrhov, pokiaľ ide o problematiku kvality údajov 4 . Prejav predsedu Junckera o Stave únie v septembri 2016 sa týkal aj dôležitosti prekonania súčasných nedostatkov v riadení informácií a zlepšenia interoperability a prepojenia medzi existujúcimi informačnými systémami.

Na základe zistení expertnej skupiny na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu, ktoré budú predstavené v prvom polroku 2017, Komisia v polovici roka 2017 zváži druhý súbor návrhov na ďalšie zlepšenie interoperability SIS s inými informačnými systémami. Rovnako dôležitým prvkom tejto činnosti je revízia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011 5 o Európskej agentúre na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), ktorá pravdepodobne bude predmetom samostatných návrhov Komisie predložených takisto v roku 2017. Investovanie do rýchlej, účinnej a kvalitatívnej výmeny informácií a riadenia informácií a zabezpečenie interoperability databáz a informačných systémov EÚ je dôležitým aspektom riešenia súčasných výziev v oblasti bezpečnosti.

V tejto súvislosti je účelom tohto návrhu zlepšiť a rozšíriť používanie SIS tak, že sa pre orgány členských štátov stanoví povinnosť zaznamenávať v SIS všetky rozhodnutia o návrate vydané na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, aby sa umožnila ich viditeľnosť v rámci celej EÚ a tým sa zlepšilo ich presadzovanie. Návrhom sa rozširuje rozsah pôsobnosti súčasného SIS zavedením novej kategórie zápisov pre rozhodnutia o návrate.

Návrh týkajúci sa riadenia hraníc už obsahuje ustanovenia o vkladaní a spracúvaní zápisov na základe zákazov vstupu vydaných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES. Tieto opatrenia vychádzajú zo schengenského acquis, keďže podporujú kontroly na vonkajších hraniciach EÚ. Vkladanie zápisov súvisiacich s rozhodnutiami o návrate vydanými na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, do SIS a ich spracúvanie v tomto systéme podporuje spoločnú prisťahovaleckú politiku EÚ, a je preto stanovené v samostatnom nástroji. Návrh týkajúci sa návratu vychádza zo všeobecných ustanovení o zriadení, prevádzke a používaní SIS, ktoré sú stanovené v návrhu o riadení hraníc. Z dôvodu týchto úzkych väzieb by mal byť prijatý, nadobudnúť účinnosť a začať sa uplatňovať v rovnakom čase ako nástroj týkajúci sa riadenia hraníc.

Návrhom na rozšírenie používania SIS s cieľom sledovať návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín sa podporia a posilnia opatrenia Európskej únie smerujúce k integrovanej, udržateľnej a holistickej migračnej politike EÚ. Ako sa zdôraznilo v európskej migračnej agende 6 , návrat neregulárnych migrantov, ktorí nemajú právo zdržiavať sa v EÚ, do ich domovských krajín pri plnom rešpektovaní zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia je podstatnou súčasťou našej migračnej politiky. Systém EÚ v oblasti návratu však funguje nedokonale a nie je dostatočne účinný. Z dostupných štatistík Eurostatu vyplýva, že spomedzi neregulárnych migrantov, ktorí mali v posledných rokoch opustiť EÚ, v skutočnosti odišlo len približne 40 %. V roku 2015 bol odchod nariadený 553 395 štátnym príslušníkom tretích krajín, ale len 226 800 bolo naozaj vrátených.

V súvislosti so stupňovaním migračnej a utečeneckej krízy v roku 2015 výrazne vzrástla potreba prijať účinné kroky na boj proti neregulárnej migrácii a zvýšiť mieru návratu neregulárnych migrantov. Práve preto Komisia vykonáva všetky opatrenia oznámené v akčnom pláne EÚ v oblasti návratu 7 . Tieto opatrenia sú potrebné na zabezpečenie dôvery verejnosti v migračnú a azylovú politiku EÚ a na poskytnutie primeranej podpory osobám, ktoré potrebujú ochranu. Úspešnejší európsky systém v oblasti návratu neregulárnych migrantov do ich domovských krajín úzko súvisí s obnoveným úsilím o ochranu osôb, ktoré potrebujú ochranu.

Na zlepšenie účinnosti politiky EÚ v oblasti návratu je veľmi dôležitá spolupráca s krajinami pôvodu. V júni 2016 preto Európska rada dospela k záveru, že je potrebné, aby EÚ zaviedla a rýchlo realizovala rámec partnerstva pre spoluprácu s jednotlivými krajinami pôvodu alebo tranzitu na základe účinných stimulov a primeranej podmienenosti. Komisia sa aktívne zapája do rozvoja týchto partnerstiev. Schopnosť EÚ vracať neregulárnych migrantov však nesúvisí len so spoluprácou s krajinami pôvodu alebo tranzitu. Výzvy spojené s vracaním neregulárnych migrantov vyplývajú aj z vnútorných prekážok vnútroštátnych systémov v oblasti návratu, a najmä z ťažkostí, ktoré majú členské štáty pri výkone rozhodnutí o návrate.

V akčnom pláne EÚ v oblasti návratu a v oznámení s názvom Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť 8 Komisia identifikovala potrebu lepšieho využívania rozsiahlych informačných systémov na účel vybudovania účinnejšieho systému v oblasti návratu. Európska rada vo svojich záveroch z 25. až 26. júna 2015 vyzvala na začlenenie rozhodnutí o návrate do SIS v záujme zlepšenia ich účinnosti 9 . Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci potvrdila túto výzvu vo svojich záveroch z 8. až 9. októbra 2015 10 .

V súčasnosti neexistuje celoúnijný systém na výmenu informácií o rozhodnutiach o návrate vydaných členskými štátmi na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, a na monitorovanie toho, či štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa tieto rozhodnutia vzťahujú, skutočne opustili územie členských štátov. V takejto situácii je pre neregulárnych migrantov jednoduchšie vyhnúť sa výkonu existujúceho rozhodnutia alebo mu predísť tým, že sa jednoducho presťahujú do iného členského štátu. V takých situáciách verejné orgány členského štátu, ktoré zadržia neregulárneho migranta, nevedia o tom, že iný členský štát už vydal rozhodnutie o návrate na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES. Členský štát, ktorý migranta zadržal, preto musí znova od začiatku uskutočniť konanie o návrate, čím sa predlžuje neoprávnený pobyt a odďaľuje návrat neregulárneho migranta.

Viditeľnosť rozhodnutí iných členských štátov o návrate prostredníctvom zápisu v SIS v spojení s možnosťou výmeny doplňujúcich informácií prostredníctvom vnútroštátneho jednotného kontaktného miesta, napríklad útvarov SIRENE, môže prispieť k riešeniu tohto nedostatku informácií. To, že orgány členského štátu majú viac poznatkov o individuálnej situácii dotknutej osoby, im dáva možnosť rýchlo a včas prijať najvhodnejšie opatrenie. Informovanosť o všetkých okolnostiach súvisiacich s daným neregulárnym migrantom môže byť napríklad dôvodom na neposkytnutie lehoty na dobrovoľný odchod alebo na použitie opatrení na zabránenie riziku úteku. Okrem toho, informovanosť o existencii rozhodnutia o návrate vydaného iným členským štátom na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, by zjednodušila vzájomné uznávanie týchto rozhodnutí medzi migračnými úradmi v súlade s acquis 11 ; táto možnosť sa však používa zriedka z dôvodu aktuálneho nedostatku informácií.

Okrem toho členské štáty často nepoznajú počet neregulárnych migrantov, ktorí sa podriadia rozhodnutiam o návrate. Je to tak najmä v prípade neregulárnych migrantov, ktorí odchádzajú z EÚ dobrovoľne, napríklad bez získania asistencie pri dobrovoľnom návrate alebo bez toho, aby sa na nich vzťahoval nútený odsun. Systematickým začlenením rozhodnutí o návrate vydaných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, do SIS a primeraným opatrením prijatým na základe pozitívnej lustrácie zápisu o návrate môže SIS pomôcť overiť dodržiavanie týchto rozhodnutí o návrate a slúžiť ako lepší zdroj informácií pre opatrenia príslušných orgánov. Ak bude štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, kontrolovaný pri odchode z územia členských štátov, príslušné vnútroštátne orgány budú môcť nahlásiť odchod a potvrdiť dobrovoľné alebo nútené splnenie povinnosti návratu.

 Potvrdením návratu sa zase zníži potreba toho, aby verejné orgány investovali zdroje do nájdenia neregulárnych migrantov, ktorí v skutočnosti už opustili EÚ. V prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého odchod nebol potvrdený, a na základe oznámenia zo SIS o tom, že lehota na dobrovoľný odchod uplynula, budú verejné orgány takisto vedieť, že sa musia prijať nadväzujúce opatrenia s cieľom nájsť príslušné osoby, zabezpečiť ich odsun a vydať zákaz vstupu v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 2008/115/ES. Tento systém poskytne členským štátom ďalší nástroj na plnenie si povinnosti prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie výkonu rozhodnutí o návrate účinným a primeraným spôsobom, v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2008/115/ES. Účinnejšie sledovanie dodržiavania rozhodnutí o návrate vydaných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, by pomohlo objasniť počet prípadov nesplnenia rozhodnutí, čo by podľa očakávaní mohlo viesť k väčšiemu počtu návratov a zákazov vstupu.

SIS teda pomôže poskytnúť spoľahlivejšie údaje a štatistiky o počte rozhodnutí o návrate vydaných v súlade s ustanoveniami, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, a o miere ich plnenia.

Zásadnou prekážkou úspešného návratu sú ťažkosti so zistením totožnosti neregulárnych migrantov a chýbajúcimi platnými cestovnými dokladmi vydanými treťou krajinou, do ktorej navrátilci smerujú. Neoprávnene sa zdržiavajúci štátni príslušníci tretích krajín môžu mať pri zadržaní a v priebehu konania o návrate v členskom štáte doklad totožnosti alebo cestovný doklad, ale neskôr sa týchto dokladov môžu zbaviť, aby zabránili návratu alebo aby sa neoprávnene presunuli do iného členského štátu. V týchto prípadoch môžu informácie o doklade totožnosti alebo cestovnom doklade, ktoré sú k dispozícii členskému štátu, ktorý ako prvý zadržal neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny, zjednodušiť zistenie jeho totožnosti a vydanie platného cestovného dokladu pre migrantov, ktorí utiekli do iného členského štátu, zo strany cieľovej tretej krajiny. Na tento účel je nevyhnutné umožniť prenos príslušných údajov, ktoré sú k dispozícii v SIS, príslušným orgánom tretích krajín za prísnych podmienok. Tento prenos musí byť obmedzený na informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie zistenia totožnosti migranta a opätovného vybavenia migranta dokumentmi, a musia sa pri ňom dodržať ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov 12 , najmä ustanovenia kapitoly V uvedeného nariadenia, v ktorej sú stanovené podrobné pravidlá a podmienky prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám. Keď tento prenos vykonajú členské štáty, ktoré nezaznamenali informácie o doklade v zápise v SIS a nie sú majiteľmi týchto údajov, malo by sa vyžadovať predchádzajúce povolenie od členského štátu, ktorý zaznamenal informácie v SIS.

Týmto návrhom sa takisto zlepšia pravidlá o konzultačnom postupe, ktorý musia členské štáty dodržiavať, keď narazia na zápisy na účely návratu alebo chcú zaznamenať takéto zápisy, ktoré kolidujú s rozhodnutiami iných členských štátov, napríklad s platným povolením na pobyt. Týmito pravidlami by sa malo zabrániť výskytu sporných pokynov, ktoré môžu tieto situácie vyvolať, alebo by sa nimi mali vyriešiť, pričom by sa zároveň poskytli jasné usmernenia koncovým používateľom o opatreniach, ktoré treba v takých situáciách prijať, a orgánom členských štátov o tom, či by sa mal zápis vymazať.

Aby navrhovaný systém fungoval správne, treba pri odchode na vonkajších hraniciach vykonávať systematické kontroly s cieľom zabezpečiť, aby boli všetci dotknutí štátni príslušníci tretích krajín nahlásení ako osoby, ktoré opustili príslušné územie. Cieľom návrhu 13 , ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399 (Kódex schengenských hraníc) 14 , je prispôsobiť povinnosť systematicky kontrolovať štátnych príslušníkov tretích krajín v databázach tak, aby sa kontrola nevykonávala len pri vstupe, ale aj pri výstupe.

Vzhľadom na nadnárodnú povahu a výzvy pri zaisťovaní účinnej cezhraničnej výmeny informácií sú pre tieto návrhy osobitne zaujímavé odporúčania v rámci európskeho rámca interoperability, ktoré by sa mali rešpektovať pri navrhovaní alebo poskytovaní digitálnych verejných služieb. Európsky rámec interoperability je v súčasnosti predmetom revízie a nová verzia je v procese prijímania.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

Tento návrh je v súlade s ustanoveniami smernice 2008/115/ES a stavia na nich, pričom v uvedenej smernici sú stanovené spoločné normy a postupy pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Jeho cieľom je zabezpečiť väčšie plnenie rozhodnutí o návrate vydaných príslušným orgánom na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, a ich väčšiu viditeľnosť. Zavedením povinnosti zaznamenávať tieto rozhodnutia v SIS sa týmto návrhom podporí výkon týchto rozhodnutí.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh úzko súvisí s ďalšími existujúcimi politikami Únie a legislatívnymi návrhmi Komisie, konkrétne:

a)účinnou politikou EÚ v oblasti návratu, pokiaľ ide o prispenie k systému EÚ v oblasti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právo zdržiavať sa na území členských štátov, a jeho zlepšenie. Tento návrh by prispel k znižovaniu motivácie k neregulárnej migrácii do EÚ, čo je jeden z hlavných cieľov európskej migračnej agendy 15 ;

b)systémom Eurodac a dublinským systémom, pretože zavedením rozhodnutí o návrate do SIS sa podporia členské štáty pri sledovaní toho, či žiadatelia, ktorých žiadosť o azyl bola zamietnutá, opustili územie členských štátov a v súlade s rozhodnutím o návrate sa vrátili do tretej krajiny. Bude takisto dopĺňať návrh Komisie 16 na rozšírenie používania systému Eurodac na zisťovanie totožnosti neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepožiadajú o azyl a môžu sa bez odhalenia pohybovať po EÚ;

c)systémom vstup/výstup, pretože bude dopĺňať návrh Komisie 17 týkajúci sa systému vstup/výstup a jeho používania na identifikovanie a odhaľovanie osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu (aj v rámci územia členských štátov);

d)systémom EÚ pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) 18 , v ktorom sa navrhlo dôkladné posúdenie štátnych príslušníkov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti, ktorí majú v úmysle cestovať do EÚ, z bezpečnostného hľadiska vrátane ich kontroly v SIS;

e)kódexom schengenských hraníc, keďže bude dopĺňať zmenu Kódexu schengenských hraníc súvisiacu s povinnosťou systematicky kontrolovať štátnych príslušníkov tretích krajín pri výstupe v databázach;

f)návrhom Komisie o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1987/2006, keďže bude dopĺňať ustanovenia súvisiace so zaznamenávaním zákazov vstupu v SIS po návrate dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

V článku 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Európsky parlament a Rada, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom, splnomocňujú prijímať opatrenia v oblasti nelegálneho prisťahovalectva a neoprávneného pobytu vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú na území štátu neoprávnene. Tento článok je preto vhodným právnym základom pre používanie SIS na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Variabilná geometria

So zreteľom na variabilnú geometriu tento návrh sleduje porovnateľný režim ako smernica 2008/115/ES.

V súlade s článkom 4 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám, sa Dánsko v lehote šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení rozhodne, či bude transponovať tento návrh, ktorý je založený na schengenskom acquis, do svojho vnútroštátneho práva.

So zreteľom na Spojené kráľovstvo a Írsko má smernica o návrate hybridnú povahu, ako sa uvádza v odôvodneniach 26 a 27. Z toho vyplýva, že na tento návrh sa vzťahuje Protokol č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k zmluvám, ako aj Protokol č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k zmluvám. Podľa druhého uvedeného protokolu, ktorý nesúvisí so schengenským acquis, sa Spojené kráľovstvo a Írsko nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu; môžu však informovať Radu, že sa chcú zúčastňovať tohto nástroja.

Na základe príslušných dohôd o pridružení týchto krajín k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis je navrhované nariadenie záväzné pre Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Cieľom tohto návrhu je vytvoriť systém na výmenu informácií o rozhodnutiach o návrate vydaných členskými štátmi na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, s cieľom zjednodušiť ich výkon a monitorovať plnenie povinnosti návratu zo strany neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. To nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov. V súčasnosti nie je zavedený systém, ktorý by umožňoval systematickú výmenu informácií o rozhodnutiach o návrate vydaných členskými štátmi na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES; z toho dôvodu nemôžu byť vnútroštátne orgány informované o rozhodnutiach o návrate, ktoré v súvislosti so štátnymi príslušníkmi tretích krajín vydali iné členské štáty, a to ani v prípade zadržania neregulárnych migrantov počas ich neoprávneného pohybu v rámci EÚ a tranzitu cez ich územia. Cieľ tohto návrhu preto možno lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie.

Proporcionalita

V článku 5 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že činnosť Únie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmluvy. Forma zvolená pre toto opatrenie EÚ musí umožňovať, aby sa dosiahol cieľ návrhu a aby bol tento návrh vykonaný čo najúčinnejšie.

Cieľom navrhovaného nariadenia je zjednodušiť výkon a monitorovanie rozhodnutí o návrate vydaných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, v súvislosti s neoprávnene sa zdržiavajúcimi štátnymi príslušníkmi tretích krajín v záujme zabezpečenia účinnejšej a úspešnejšej politiky návratu. Členským štátom preto poskytne ďalší nástroj na plnenie povinnosti prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie výkonu rozhodnutí o návrate účinným a primeraným spôsobom v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice o návrate.

Na dosiahnutie týchto cieľov a v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

Výber nástroja

V záujme stanovenia jednotných a harmonizovaných postupov, ktoré sú priamo uplatniteľné, je vhodné prijať tento akt vo forme nariadenia. Tento návrh sa okrem toho týka používania centralizovaného európskeho informačného systému. Je preto potrebné, aby boli pravidlá jeho používania stanovené v nariadení.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V súlade s nariadením o SIS II 19 a rozhodnutím Rady 2007/533/SVV 20 Komisia tri roky po začiatku prevádzky tohto systému vypracovala celkové hodnotenie centrálneho systému SIS II, ako aj dvojstrannej a mnohostrannej výmeny doplňujúcich informácií medzi členskými štátmi. Hodnotenie bolo osobitne zamerané na preskúmanie uplatňovania článku 24 nariadenia o SIS II, v ktorom sa stanovujú podmienky vydávania zápisov na účely odopretia vstupu a pobytu v súvislosti so štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Návrhy vyplývajúce z hodnotenia sú zahrnuté v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Okrem toho, v súlade s článkom 19 smernice o návrate 2008/115/ES Komisia v roku 2014 uverejnila oznámenie o politike návratu EÚ 21 , v ktorom podáva správu o uplatňovaní smernice 2008/115/ES. Dospelo sa v ňom k záveru, že potenciál SIS v oblasti politiky návratu by sa mal zlepšovať; naznačuje sa v ňom, že revízia systému SIS II predstavuje príležitosť na zlepšenie konzistentnosti medzi politikou návratu a systémom SIS II, pričom sa zároveň navrhuje zaviesť pre členské štáty povinnosť zadávať do systému SIS II zápis na účely odopretia vstupu, pokiaľ ide o zákaz vstupu vydaný na základe smernice o návrate.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Od príslušných zainteresovaných strán vrátane delegátov vo výbore SISVIS a kontaktnej skupiny pre smernicu o návrate sa vyžiadala spätná väzba a návrhy na potenciálne používanie systému SIS na účely návratu. Na niekoľkých stretnutiach výboru SISVIS (10. mája 2016 a 30. júna 2016) a kontaktnej skupiny pre smernicu o návrate (16. novembra 2015, 18. marca a 20. júna 2016) prebehli diskusie. Dňa 5. februára 2016 sa konal spoločný seminár s delegátmi vo výbore SISVIS a kontaktnou skupinou pre smernicu o návrate. Seminára sa zúčastnili aj zástupcovia agentúr EÚ, napríklad Agentúry Európskej únie pre základné práva.

Získavanie a využívanie expertízy

V októbri 2015 Komisia zadala externú štúdiu 22 , ktorej účelom bolo posúdiť uskutočniteľnosť a technické a prevádzkové dôsledky zriadenia celoúnijného systému na výmenu údajov a monitorovanie plnenia rozhodnutí o návrate vydaných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, v rámci SIS. Táto štúdia bola dokončená v apríli 2016.

Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu sa nevykonalo. Návrh je však založený na výsledkoch už uvedenej štúdie uskutočniteľnosti.

V štúdii sa dospelo k záveru, že zaznamenávanie rozhodnutí o návrate vydaných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, v podobe zápisov v SIS by bolo technicky uskutočniteľné a malo by za následok hmatateľné výhody, osobitne so zreteľom na viditeľnosť informácií vo všetkých členských štátoch a zefektívnenie nadväzujúcich opatrení.

Tým by sa podporili orgány pri:

výkone rozhodnutia v prípade jeho nesplnenia,

monitorovaní splnenia povinnosti návratu v prípade každého rozhodnutia,

overovaní, či sa na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území, vzťahuje rozhodnutie vydané iným členským štátom,

vykonávaní rozhodnutí v mene iných členských štátov,

identifikovaní neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín na základe informácií o vykonateľných rozhodnutiach,

zhromažďovaní štatistických údajov o splnených a nesplnených rozhodnutiach.

Na druhej strane sa v štúdii dospelo k záveru, že niekoľko potrebných technických a prevádzkových zmien by malo vplyv na súčasné postupy, organizáciu a infraštruktúry. Dôsledkom zaznamenávania rozhodnutí o návrate vydaných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, v SIS by okrem iného boli nové/zmenené prevádzkové postupy, ďalšie kategórie údajov v zápisoch na účely návratu a nové funkcie SIS (napríklad funkcia na oznámenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, že uplynula lehota na dobrovoľný odchod). Zmeny by si vyžadovali vytvorenie primeranej infraštruktúry v členských štátoch slúžiacej na zaznamenávanie a spravovanie zápisov na účely návratu v SIS a ďalšie kapacity na uchovávanie v centrálnom SIS.

Analýza pracovnej záťaže odhalila, že všetci dotknutí účastníci (najmä príslušníci pohraničnej stráže, policajti a orgány vydávajúce rozhodnutia o návrate na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES) by čelili ďalšej pracovnej záťaži v dôsledku toho, že by museli spravovať zápisy na účely návratu a reagovať na vyšší počet pozitívnych lustrácií. Na záver sa v štúdii upozornilo na potrebu minimálnej úrovne harmonizácie v rámci členských štátov pri zaoberaní sa osobami, na ktoré sa už vzťahuje rozhodnutie o návrate, ktoré na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES vydal iný členský štát.

Základné práva

Týmto návrhom sa rozvíja a zlepšuje existujúci systém. Rozširuje sa ním rozsah pôsobnosti súčasného SIS zavedením novej kategórie zápisov pre rozhodnutia o návrate. Jeho vplyv na základné práva je preto obmedzený, keďže riadne fungovanie systému sa už preukázalo a dôležité a účinné záruky už boli zavedené. Napriek tomu má návrh potenciálny vplyv na základné práva fyzických osôb, pretože zahŕňa spracovanie osobných údajov. Táto skutočnosť bola zohľadnená a boli zavedené záruky, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie zásad stanovených v Charte základných práv Európskej únie, najmä v článku 8.

Tento návrh dopĺňa návrh na riadenie hraníc, ktorý tvorí spolu s návrhom v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach právny základ pre zriadenie, prevádzku a používanie SIS. Z toho dôvodu sa záruky obsiahnuté v návrhu o riadení hraníc týkajúce sa ochrany základných práv, a najmä ochrany údajov a práv dotknutej osoby, rovnako uplatňujú na tento návrh.

Okrem toho boli zavedené ustanovenia na zabezpečenie toho, že zápisy o návrate nepovedú k prijímaniu opatrení na výkon rozhodnutí o návrate vydaných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, ak ešte plynie lehota na dobrovoľný odchod, alebo ak bol výkon rozhodnutia pozastavený alebo odsun odložený (článok 3 ods. 2 a 3).

Prvky rozhodnutia o návrate vydaného na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, ktoré sa majú zaznamenať v SIS, sú obmedzené na prvky, ktoré sú nevyhnutne potrebné na to, aby príslušné orgány mohli identifikovať dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, v prípade potreby uskutočniť návrat a overiť, či bola splnená povinnosť návratu (článok 4).

Údaje sa budú v SIS uchovávať len počas takého obdobia, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie účelu návratu. V dôsledku toho sa bude vyžadovať, aby vydávajúci členský štát vymazal údaje ihneď po doručení potvrdenia o návrate (článok 6), ak už rozhodnutie nie je platné, ak daná osoba získala občianstvo EÚ alebo občianstvo štátu, ktorého štátni príslušníci požívajú právo na slobodu pohybu v rámci Únie, alebo ak osoba, na ktorú sa zápis vzťahuje, vie preukázať, že opustila územie členských štátov v súlade s rozhodnutím o návrate vydaným na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES (článok 7).

Prostredníctvom nových ustanovení o SIS sa väčšmi zviditeľnia situácie, v ktorých štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané členským štátom na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, zároveň majú povolenie alebo právo zdržiavať sa na príslušnom území udelené iným členským štátom. V takých prípadoch musia vnútroštátne orgány povinne začať postup konzultácií. V prípade potreby sa zápis na účely návratu vymaže (článok 8).

4.VPLYV NA ROZPOČET

Týmto návrhom sa rozširuje rozsah pôsobnosti súčasného SIS zavedením novej kategórie zápisov pre rozhodnutia o návrate vydané na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, a funkcií na vytváranie, aktualizáciu a vymazávanie zápisov na účely návratu. Okrem toho sa zavádza nová funkcia automatického informovania členského štátu, ktorý vydal zápis, o tom, že uplynula lehota na dobrovoľný odchod viažuca sa k jeho zápisom.

Z dôvodu doplnkovej povahy tohto návrhu je vplyv na rozpočet riešený samostatne a v nezávislom finančnom výkaze, ktorý sa týka len zriadenia tejto osobitnej kategórie zápisu.

Vo finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu sú zohľadnené zmeny potrebné na vytvorenie tejto novej kategórie zápisu. V odhade nákladov na úrovni 3,6 milióna EUR sú zahrnuté náklady na technickú modernizáciu SIS na účely návratu. Odhady nákladov týkajúce sa celkového vývoja centrálneho SIS, komunikačnej infraštruktúry a modernizácie vnútroštátnych systémov SIS nie sú zahrnuté v legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu, ale sú podrobne stanovené v legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k návrhu nariadenia Komisie o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol a návrhu nariadenia Komisie o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach.

V záujme vykonania modernizácií a zavedenia funkcionalít uvedených v tomto návrhu je naplánované preprogramovanie zvyšnej časti finančného krytia pre inteligentné hranice v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť. Nariadenie o Fonde pre vnútornú bezpečnosť – hranice 23 je finančný nástroj, ktorý zahŕňa rozpočet na vykonávanie balíka predpisov o inteligentných hraniciach. V článku 5 nariadenia sa stanovuje, že sa prostredníctvom programu na zriadenie informačných systémov podporujúcich riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice použije 791 miliónov EUR, a to za podmienok stanovených v článku 15. Z uvedených 791 miliónov EUR je 480 miliónov EUR vyhradených na rozvoj systému vstup/výstup a 210 miliónov EUR na rozvoj systému EÚ pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS). Zvyšná časť sa čiastočne použije na pokrytie nákladov na zmeny predpokladané v súčasnom návrhu.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Uplatňujú sa ustanovenia o preskúmaní a monitorovaní uvedené v článku 53 ods. 7 a 8 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Cieľom návrhu je stanoviť podmienky a postupy na používanie SIS pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, vo vzťahu ku ktorým príslušné vnútroštátne orgány na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, vydali rozhodnutie o návrate. V návrhu sa vyžaduje zaznamenávanie a spracúvanie údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, v SIS vo forme zápisov a výmena doplňujúcich informácií k týmto zápisom. Cieľom používania SIS na účely návratu je podporiť imigračné úrady pri sledovaní a presadzovaní návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právo zdržiavať sa v členských štátoch, pomôcť zabrániť neregulárnej migrácii, odradiť od nej a zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu medzi imigračnými úradmi.

Rozsah pôsobnosti (článok 1)

V záujme zabezpečenia účinného fungovania systému je kľúčové, aby boli všetky rozhodnutia o návrate vydané členskými štátmi na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, vložené do SIS. Znamená to, že členské štáty by mali zaznamenávať zápisy o a) rozhodnutiach o návrate vydaných podľa článku 6 ods. 1 smernice 2008/115/ES a b) rozhodnutiach uvádzajúcich povinnosť návratu vydaných neregulárnym migrantom, ktorým sa na hraničnom priechode odoprel vstup, alebo osobám zadržaným v spojení s neoprávneným prekročením vonkajších hraníc a osobám, ktoré nedostali povolenie zdržiavať sa na príslušnom území [článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2008/115/ES], ako aj c) rozhodnutiach s uvedením povinnosti návratu, ktoré boli vydané ako trestná sankcia [článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2008/115/ES].

Vkladanie zápisov na účely návratu (článok 3)

V článku 3 sa stanovuje účel a pravidlá zaznamenávania zápisov na účely návratu v SIS, ktoré umožnia príslušným orgánom overiť, či bola splnená povinnosť návratu, a podporia výkon rozhodnutí o návrate vydaných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES. Zápis by sa mal bezodkladne zaznamenať ihneď po vydaní rozhodnutia príslušnému neoprávnene sa zdržiavajúcemu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, aby sa umožnilo už uvedené overenie. V zápise by sa malo uviesť, či ešte plynie lehota na dobrovoľný odchod alebo či bol výkon rozhodnutia pozastavený alebo odsun odložený.

Ak nie sú dôvody domnievať sa, že by sa ohrozil účel konaní o návrate, dobrovoľný návrat by sa mal uprednostniť pred núteným návratom a navrátilcovi by sa mala poskytnúť lehota na dobrovoľný odchod v súlade s článkom 7 smernice 2008/115/ES. V zápise by sa malo takisto uviesť trvanie lehoty na dobrovoľný odchod a každé jej predĺženie, aby mohli verejné orgány rozhodnúť, či je v danom individuálnom prípade vhodné prijať opatrenie.

Kategórie údajov (článok 4)

V článku 4 sa stanovujú prvky údajov, ktoré môže obsahovať zápis na účely návratu, ktoré sú podobné prvkom zahrnutým v článku 20 návrhu na riadenie hraníc.

Údaje týkajúce sa lehoty na dobrovoľný odchod a toho, či bol výkon rozhodnutia o návrate vydaného na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES pozastavený alebo odložený, sú špecifické pre zápisy na účely návratu.

Účinná a včasná výmena doplňujúcich informácií (článok 5)

Účinná a včasná spolupráca a výmena doplňujúcich informácií medzi členskými štátmi si vyžaduje zriadenie jednotného kontaktného miesta. V článku 6 sa stanovuje, že každý členský štát musí určiť orgán zodpovedný za výmenu doplňujúcich informácií k zápisom zaznamenaným o štátnych príslušníkoch tretích krajín v súvislosti s návratom a neoprávneným pobytom. Na určený orgán sa vzťahujú ustanovenia príručky SIRENE uvedenej v článku 8 návrhu nariadenia o zriadení, prevádzke a používaní SIS v oblasti hraničných kontrol.

V záujme splnenia požiadaviek stanovených v článku 8 uvedeného návrhu týkajúcich sa neustálej dostupnosti a lehoty na odpovedanie na žiadosti (maximálne do 12 hodín) je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili, že orgány oprávnené prijímať rozhodnutia v súvislosti so zdržiavaním sa štátnych príslušníkov tretích krajín na ich území budú úzko zapojené do výmeny doplňujúcich informácií.

Potvrdenie o návrate (článok 6)

Článkom 6 sa pre členské štáty zavádza povinnosť potvrdiť odchod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je predmetom zápisu na účely návratu, členskému štátu (alebo orgánu), ktorý zápis vložil; platí to aj v prípade, ak je rovnaký členský štát zodpovedný za vydanie aj výkon zápisu. Týmto ustanovením sa orgánom, ktoré vydávajú a vykonávajú rozhodnutia o návrate vydané na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, umožňuje overiť, či bola splnená povinnosť návratu.

Týmto ustanovením sa vyžadujú systematické kontroly na výstupe s cieľom zabezpečiť, aby boli všetci dotknutí štátni príslušníci tretích krajín nahlásení ako osoby, ktoré opustili príslušné územie. Cieľom návrhu, ktorým sa mení nariadenie č. 562/2006 (Kódex schengenských hraníc) je prispôsobiť povinnosť systematicky kontrolovať štátnych príslušníkov tretích krajín v databázach tak, aby sa nevykonávala len pri vstupe, ale aj pri výstupe.

Nesplnenie povinnosti návratu (článok 7)

V článku 7 sa stanovujú ustanovenia pre prípady nesplnenia povinnosti návratu. Oznámenie uvedené v odseku 1 bude slúžiť na podporu členských štátov pri plnení povinností v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2008/115/ES, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nesplnili povinnosť návratu.

V odseku 2 sa stanovujú postupy na riešenie situácií, keď je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je predmetom zápisu na účely návratu, identifikovaný a zadržaný v inom členskom štáte. Nadväzujúce postupy, ktoré treba vykonávať v súlade s acquis EÚ v oblasti návratu a inými ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ vzťahujúcich sa na konkrétny prípad, zahŕňajú:

1. vydanie rozhodnutia o návrate na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES,

2. vrátenie štátneho príslušníka tretej krajiny do členského štátu, ktorý vydal zápis, na základe existujúcej bilaterálnej dohody v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice 2008/115/ES alebo

3. uznanie rozhodnutia o návrate členského štátu, ktorý vydal zápis, podľa smernice 2001/40/ES.

Postup konzultácií (článok 8)

V článku 8 tohto návrhu sa stanovujú postupy potrebné na predchádzanie odchýlkam medzi členskými štátmi alebo protichodným rozhodnutiam členských štátov a ich riešenie. Vzájomné konzultácie príslušných vnútroštátnych orgánov môžu pomôcť predchádzať takýmto sporným situáciám a riešiť ich a súčasne zohľadňovať záujem dotknutých strán. Na to, aby boli tieto konzultácie účinné, by sa mali vykonávať urýchlene.

Uchovávanie a vymazávanie zápisov (články 6, 8 a 9)

V článku 6 ods. 2 sa stanovuje, že zápisy na účely návratu treba po návrate dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny vymazať. Tento odsek dopĺňa ustanovenia o okamihu, v ktorom by mali nadobudnúť účinnosť zápisy na účely zákazov vstupu v SIS, ako sa stanovuje v článku 24 ods. 3 návrhu nariadenia o zriadení, prevádzke a používaní SIS v oblasti hraničných kontrol. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nedochádzalo k časovému odstupu medzi okamihom odchodu a aktiváciou zápisu na účely zákazu vstupu v SIS.

Článok 9 obsahuje podrobnejšie pravidlá o vymazávaní zápisov. Okrem situácií, na ktoré sa vzťahuje článok 6 a článok 8, v ktorých sa vymazanie zápisov uskutočňuje na základe návratu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo na základe postupu konzultácií, by sa mal zápis na účely návratu takisto vymazať, ak bolo rozhodnutie o návrate, ktoré bolo vydané na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, stiahnuté alebo zrušené. Druhá časť odseku 1 sa týka situácie, keď zápis treba vymazať z toho dôvodu, že odchod osoby nebol náležite zaznamenaný.

V rámci ďalšieho zlepšovania SIS sa bude skúmať možnosť uchovávania záznamov o rozhodnutiach o návrate v SIS po vykonaní návratu. Tieto informácie by mohli byť užitočné, ak by štátny príslušník tretej krajiny znovu vstúpil na územie členských štátov a zistilo by sa, že sa neoprávnene zdržiava v inom členskom štáte, než bol členský štát, ktorý vydal prvé rozhodnutie o návrate.

Ak návrat nebol potvrdený alebo ak nebol zápis na účely návratu vymazaný z iných dôvodov, maximálne obdobie uchovávania bude päť rokov v súlade s obdobím uchovávania zápisov na účely odopretia vstupu (článok 34 návrhu nariadenia o zriadení, prevádzke a používaní SIS v oblasti hraničných kontrol).

Prenos údajov do tretích krajín (článok 10)

Článok 10 obsahuje osobitné pravidlá týkajúce sa prenosu údajov do tretích krajín za prísnych podmienok.

Práva na prístup (článok 12)

Orgány zodpovedné za vydávanie rozhodnutí o návrate na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, sa môžu v jednotlivých členských štátoch značne líšiť. V závislosti od dôvodu neoprávneného pobytu (napr. zamietnutie azylu, prekročenie povolenej dĺžky pobytu na základe víz, uplynutie platnosti povolenia na pobyt) môže byť za vydávanie týchto rozhodnutí zodpovedných niekoľko orgánov vrátane súdnych orgánov, ak je návrat nariadený v dôsledku odvolania sa proti zamietnutiu povolenia alebo práva na pobyt, alebo ako trestná sankcia. Tieto orgány by preto mali mať možnosť prístupu do SIS na účely zaznamenávania, aktualizácie, vymazávania a vyhľadávania údajov. Okrem toho by právo na prístup k údajom v SIS mali mať orgány zodpovedné za zistenie totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín počas hraničných, policajných a iných kontrol na účely presadzovania práva.

V článku 12 sa zodpovedajúcim spôsobom stanovuje, že primeraný prístup k zápisom na účely návratu treba poskytnúť:

vnútroštátnym orgánom zodpovedným za zisťovanie totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín na územiach členských štátov, ako sa uvádza v článku 29 ods. 1 písm. a), b), c) a d) nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly]. Orgány zodpovedné za hraničné kontroly potrebujú prístup k údajom na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate a ktorí odchádzajú z územia členských štátov. Polícia a iné orgány presadzovania práva sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za identifikáciu a návrat osôb, ktoré sa zdržiavajú na vnútroštátnom území. Imigračné orgány sú zodpovedné za prijímanie rozhodnutí (vrátane rozhodnutí o návrate) o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín na príslušné územie a ich zdržiavaní sa na ňom,

vnútroštátnym súdnym orgánom (článok 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly]), ktoré by mali mať prístup k údajom v SIS, ak sú v súlade s vnútroštátnym právom príslušné na prijímanie rozhodnutí o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín na príslušné územie a ich zdržiavaní sa na ňom,

inštitucionálnym používateľom uvedeným v článkoch 30 až 31 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly] (Europol a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž) v rámci ich právomocí v Európskom stredisku pre boj proti prevádzačstvu (Europol) a pri úlohách súvisiacich s návratom (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž).

Uplatniteľnosť ustanovení nariadenia o SIS v oblasti riadenia hraníc (článok 13)

Na záver sa v článku 13 stanovuje, že všeobecné ustanovenia o SIS, ktoré sú zahrnuté v návrhu nariadenia o zriadení, používaní a prevádzke SIS v oblasti hraničných kontrol, sa vzťahujú aj na spracúvanie údajov zaznamenaných na účely tohto návrhu, pričom ide najmä o ustanovenia o povinnostiach členských štátov a agentúry, o vkladaní a spracúvaní zápisov, o podmienkach prístupu k zápisom a ich uchovávania, o spracúvaní údajov, ochrane údajov, zodpovednosti a monitorovaní a štatistike.

2016/0407 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o používaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky pre vstup do členských štátov, zdržiavanie sa alebo pobyt v nich, pri plnom rešpektovaní základných práv, a najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, je základnou súčasťou komplexného úsilia o riešenie neregulárnej migrácie a zvýšenie miery návratu neregulárnych migrantov.

(2)Účinnosť európskeho systému na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín je potrebné zvýšiť. Je to nevyhnutné v záujme zachovania dôvery verejnosti v migračnú a azylovú politiku Únie, ako aj poskytnutia podpory osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(3)Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby neoprávnene sa zdržiavajúci štátni príslušníci tretích krajín boli navracaní účinným a primeraným spôsobom v súlade s ustanoveniami smernice 2008/115/ES.

(4)Je potrebné vytvoriť systém platný v celej Únii, prostredníctvom ktorého by si členské štáty vymieňali informácie o rozhodnutiach o návrate vydaných v súvislosti so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, a prostredníctvom ktorého by sa monitorovalo, či štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa tieto rozhodnutia vzťahujú, opustili územie členských štátov.

(5)V nariadení (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly] 24 a nariadení (EÚ) 2018/xxx [policajná a justičná spolupráca] 25 sa stanovujú podmienky zriadenia, prevádzky a používania Schengenského informačného systému (SIS).

(6)Zápisy v SIS na účely návratu a výmena doplňujúcich informácií k týmto zápisom by mali príslušným orgánom pomôcť pri prijímaní potrebných opatrení na presadzovanie rozhodnutí o návrate vydaných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES. SIS by mal prispievať k zisteniu totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa takéto rozhodnutia o návrate vzťahujú a ktorí ušli a boli zaistení v inom členskom štáte, ako aj k výmene informácií o nich medzi členskými štátmi. Tieto opatrenia by mali pomôcť predchádzať neregulárnej migrácii, odrádzať od nej a zvýšiť spoluprácu medzi orgánmi členských štátov.

(7)V záujme zabezpečenia účinnosti návratu a zvýšenia pridanej hodnoty zápisov na účely návratu by členské štáty mali vkladať do SIS zápisy v súvislosti so všetkými rozhodnutiami o návrate, ktoré vydajú neoprávnene sa zdržiavajúcim štátnym príslušníkom tretích krajín na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES. Členské štáty by mali na tento účel vložiť zápis do SIS aj v prípade vydania rozhodnutí ukladajúcich alebo stanovujúcich povinnosť návratu v situáciách opísaných v článku 2 ods. 2 uvedenej smernice, a to najmä štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým bol odopretý vstup v súlade s Kódexom schengenských hraníc alebo ktorých príslušné orgány zaistili alebo zadržali v súvislosti s neoprávneným prekročením pozemných, námorných alebo vzdušných vonkajších hraníc členského štátu a ktorí následne nezískali povolenie alebo právo zdržiavať sa v danom členskom štáte, a štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým sa podľa vnútroštátneho práva uložil návrat ako trestná sankcia alebo v prípade ktorých návrat z trestnej sankcie vyplýva, alebo voči ktorým prebieha extradičné konanie.

(8)V tomto nariadení by sa mali stanoviť spoločné pravidlá vkladania zápisov týkajúcich sa návratu do SIS, ku ktorému by sa malo pristúpiť hneď po vydaní východiskových rozhodnutí o návrate na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES. V zápise by sa malo uvádzať, či bola dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnutá lehota na dobrovoľný odchod vrátane toho, či bola takáto lehota vzhľadom na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu predĺžená, či bol výkon rozhodnutia pozastavený alebo či bol odsun odložený.

(9)Je potrebné vymedziť kategórie údajov, ktoré je možné vkladať do SIS v súvislosti so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES. V zápisoch na účely návratu by sa mali uvádzať len údaje, ktoré sú potrebné na zistenie totožnosti dotknutých osôb, na to, aby príslušné orgány mohli prijímať informované rozhodnutia bez toho, aby strácali čas, a na to, aby sa v prípade potreby zaistila ich ochrana pred osobami, ktoré sú ozbrojené, násilnícke, sú na úteku alebo sa podieľajú na niektorej z činností uvedených v článkoch 1, 2, 3 a 4 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu 26 . V záujme uľahčenia zisťovania totožnosti a odhaľovania viacnásobných totožností by mal zápis obsahovať aj odkaz na doklad totožnosti a kópiu takéhoto dokladu, ak je k dispozícii.

(10)V záujme zabezpečenia efektívnej a rýchlej spolupráce medzi členskými štátmi by mal každý členský štát určiť orgán zodpovedný za výmenu doplňujúcich informácií v súvislosti so zápismi na účely návratu.

(11)Mali by sa stanoviť postupy, ktoré členským štátom umožnia overiť splnenie povinnosti návratu a potvrdiť odchod dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny členskému štátu, ktorý zápis na účely návratu vydal. Tieto informácie by mali prispieť ku komplexnejšiemu sledovaniu dodržiavania rozhodnutí o návrate na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES.

(12)Zápisy na účely návratu by sa mali vymazať hneď po tom, ako bol členský štát alebo príslušný orgán, ktorý vydal rozhodnutie o návrate na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, informovaný o tom, že návrat sa uskutočnil. Ak je k rozhodnutie o návrate spojené so zákazom vstupu, mal by sa tento zákaz v súlade s článkom 24 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly] vložiť do SIS. Členské štáty by mali v takýchto prípadoch prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie toho, aby medzi okamihom, keď štátny príslušník tretej krajiny opustí schengenský priestor, a aktiváciou zápisu o zákaze vstupu v SIS neexistoval časový odstup.

(13)SIS by mal zahŕňať mechanizmus, ktorý by umožňoval oznámiť členským štátom, že štátni príslušníci tretích krajín nesplnili povinnosť návratu v rámci stanovenej lehoty na dobrovoľný návrat. Tento mechanizmus by mal členským štátom pomôcť pri plnení povinností, ktoré im vyplývajú z článku 8 ods. 1 smernice 2008/115/ES, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nesplnili povinnosť návratu.

(14)Týmto nariadením by sa mali stanoviť záväzné pravidlá pre konzultácie medzi vnútroštátnymi orgánmi umožňujúce riešiť prípadné protichodné pokyny. Konzultácie by sa mali uskutočniť v prípadoch, keď sa na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú platné povolenie na pobyt alebo iné povolenie či právo, ktoré im umožňuje zdržiavať sa na príslušnom území, udelené jedným členským štátom alebo ktorí sú v procese udeľovania takýchto povolení, oprávnení či práv, vzťahuje zápis na účely návratu vydaný iným členským štátom, alebo v prípadoch, keď môže pri vstupe na územie členských štátov dôjsť k sporným situáciám.

(15)Zápisy by sa mali v SIS uchovávať, len pokým nesplnia účel, na ktorý doň boli vložené. V súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly] je dĺžka lehoty na preskúmanie zápisov o štátnych príslušníkoch tretích krajín päť rokov.

(16)Údaje spracúvané v SIS alebo prenášané pri výmene doplňujúcich informácií môžu vykonávajúcemu členskému štátu poskytnúť informácie, ktoré mu pomôžu rýchle zistiť totožnosť neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a opätovne ich vybaviť dokladmi na účely ich návratu do tretej krajiny. V jednotlivých prípadoch by malo byť možné poskytnúť takéto údaje a informácie na tento účel tretej krajine. Poskytovanie všetkých osobných údajov by malo podliehať jasným podmienkam, malo by sa uskutočňovať v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2016/679 a so súhlasom členského štátu, ktorý daný zápis vydal.

(17)Vnútroštátne orgány zodpovedné za návrat sa môžu v jednotlivých členských štátoch značne líšiť a takisto aj v rámci jedného členského štátu môžu byť za návrat v závislosti od dôvodov neoprávneného pobytu zodpovedné rôzne orgány. Na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, môžu rozhodnutia o návrate vydávať aj súdne orgány, napríklad ako výsledok odvolaní proti neudeleniu povolenia alebo práva zdržiavať sa na príslušnom území alebo ako trestnú sankciu. Všetky vnútroštátne orgány zodpovedné za vydávanie a výkon rozhodnutí o návrate v súlade so smernicou 2008/115/ES by mali mať právo na prístup k SIS, aby mohli vkladať zápisy na účely návratu, aktualizovať ich, vymazávať a vyhľadávať v nich.

(18)Vnútroštátnym orgánom uvedeným v článku 29 ods. 1 písm. a), b), c) a d) a v článku 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly] by sa mal v záujme zistenia totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín a ich návratu poskytnúť prístup k zápisom na účely návratu.

(19)V nariadení (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (nariadenie o Europole) sa stanovuje, že Europol podporuje a posilňuje činnosť príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti a poskytuje analýzy a hodnotenia hrozieb. S cieľom uľahčiť Europolu plnenie úloh, najmä v rámci Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu, je vhodné umožniť tejto agentúre prístup ku kategórii zápisov vymedzenej v tomto nariadení.

(20)V nariadení (EÚ) 2016/1624 sa stanovuje, že hostiteľský členský štát oprávni členov tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže alebo tímov pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom, nasadených Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, k nahliadaniu do európskych databáz, ak je takéto nahliadanie potrebné na plnenie operačných cieľov špecifikovaných v operačnom pláne pre hraničné kontroly, hraničný dozor a návrat. Cieľom nasadenia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, tímov pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom, a podporných tímov pre riadenie migrácie je poskytovať technickú a operačnú posilu členským štátom, ktoré o to požiadajú, najmä tým, ktoré čelia neúmerným migračným výzvam. Na splnenie úloh pridelených tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, tímom pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom, a podporných tímom pre riadenie migrácie je potrebný prístup k zápisom v SIS na účely návratu prostredníctvom technického rozhrania Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktoré sa pripája do centrálneho SIS.

(21)Ustanovenia o povinnostiach členských štátov a Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, vkladaní a spracúvaní zápisov, podmienkach prístupu k zápisom a ich uchovávania, spracúvaní údajov, ochrane údajov, zodpovednosti a monitorovaní a štatistike uvedené v nariadení (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly] by sa mali vzťahovať aj na údaje vložené do SIS a spracúvané v SIS v súlade s týmto nariadením.

(22)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 27 , na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(23)V rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES 28 ; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Navyše, v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(24)V rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES 29 ; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Navyše, v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(25)Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis 30 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia Rady 1999/437/ES 31 .

(26)Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 32 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES 33 .

(27)Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 34 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ 35 .

(28)Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko […],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovujú podmienky a postupy vkladania zápisov týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate vydané členskými štátmi v súlade s postupmi podľa smernice 2008/115/ES, do Schengenského informačného systému (SIS) zriadeného nariadením (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly] a ich spracúvania v tomto systéme, ako aj podmienky a postupy výmeny doplňujúcich informácií k takýmto zápisom.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„návrat“ je návrat podľa vymedzenia v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES;

b) „štátny príslušník tretej krajiny“ je štátny príslušník tretej krajiny podľa vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice 2008/115/ES;

c) „rozhodnutie o návrate“ je rozhodnutie o návrate podľa vymedzenia v článku 3 bode 4 smernice 2008/115/ES;

d)„rozhodnutie o návrate vydané na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES“ je rozhodnutie o návrate v zmysle písmena c) a správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa stanovuje alebo vyhlasuje, že štátny príslušník tretej krajiny sa zdržiava na príslušnom území neoprávnene, a ktorým sa ukladá alebo stanovuje povinnosť návratu, vydané podľa podmienok článku 2 ods. 2 smernice 2008/115/ES;

e)„dobrovoľný odchod“ je dobrovoľný odchod podľa vymedzenia v článku 4 bode 8 smernice 2008/115/ES;

f)„CS-SIS“ je technická pomocná jednotka centrálneho SIS, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly].

Článok 3
Vkladanie údajov do SIS

1.Údaje o štátnych príslušníkoch tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, sa vkladajú do SIS na účely overenia, či bola povinnosť návratu splnená, a na podporu výkonu daného rozhodnutia. Zápis sa do SIS vloží bezodkladne po vydaní rozhodnutia o návrate na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES.

2.V zápise sa bezodkladne zaznamená lehota na dobrovoľný odchod poskytnutá štátnym príslušníkom tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES.

3.V zápise sa bezodkladne zaznamená pozastavenie a odloženie výkonu rozhodnutia o návrate vydaného na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES.

Článok 4
Kategórie údajov

Údaje vkladané do SIS v súlade s článkom 3 tohto nariadenia zahŕňajú iba:

a)priezvisko (priezviská);

b)meno (mená);

c)rodné priezvisko (priezviská)

d)predtým používané mená a prezývky;

e)všetky zvláštne, objektívne a nemenné fyzické znaky;

f)miesto narodenia;

g)dátum narodenia;

h)pohlavie;

i)štátnu príslušnosť alebo príslušnosti;

j)údaj o tom, či je dotknutá osoba ozbrojená, násilnícka, či je na úteku alebo sa podieľa na niektorej z činností uvedených v článkoch 1, 2, 3 a 4 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu;

k)dôvod vydania zápisu;

l)orgán, ktorý vydal zápis;

m)odkaz na rozhodnutie, na základe ktorého sa zápis vydal;

n)opatrenia, ktoré sa majú prijať;

o)odkaz (odkazy) na ďalšie zápisy vydané v SIS;

p)kategória dokladu totožnosti danej osoby;

q)krajina, v ktorej bol doklad totožnosti danej osoby vydaný;

r)číslo (čísla) dokladu totožnosti danej osoby;

s)dátum vydania dokladu totožnosti danej osoby;

t)fotografie a podoby tváre;

u)daktyloskopické údaje;

v)farebnú kópiu dokladu totožnosti;

w)lehotu na dobrovoľný odchod;

x)údaj o tom, či bol výkon rozhodnutia o návrate vydaného na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, pozastavený alebo odložený.

Zápis sa nesmie vložiť bez údajov uvedených v písmenách. a), g), k), m), n) a w). Vložia sa aj všetky ostatné údaje, ak sú k dispozícii.

Článok 5
Orgán zodpovedný za výmenu doplňujúcich informácií

Každý členský štát určí orgán zodpovedný za výmenu doplňujúcich informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorých sa návrat týka, v súlade s ustanoveniami Príručky SIRENE uvedenej v článku 8 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly].

Článok 6 
Potvrdenie o návrate

1.Ak je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je predmetom zápisu na účely návratu, pri výstupe cez vonkajšie hranice členského štátu identifikovaný, členský štát, ktorý dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny identifikoval, oznámi členskému štátu, ktorý vydal zápis, prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií tieto údaje:

a)skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny bol identifikovaný;

b)miesto a čas kontroly;

c)údaj o tom, či štátny príslušník tretej krajiny opustil územie členských štátov;

d)údaj o tom, či pri návrate išlo o dobrovoľné splnenie povinnosti návratu alebo o nútený návrat;

e)cieľová tretia krajina.

Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je predmetom zápisu na účely návratu, odíde cez vonkajšie hranice členského štátu, ktorý vydal zápis, príslušnému orgánu sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi oznámi potvrdenie o návrate.

2.Členský štát, ktorý vydal zápis, po prijatí potvrdenia o návrate zápis okamžite vymaže.

3.Členské štáty poskytujú Európskej agentúre na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorá bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1077/2011 36 (ďalej len „agentúra“) každý mesiac štatistiky o počte potvrdených návratov, o tom, či v prípade návratu išlo o dobrovoľné splnenie povinnosti návratu alebo o nútený návrat, a o cieľových tretích krajinách. Tieto štatistiky neobsahujú osobné údaje.

Článok 7
Nesplnenie rozhodnutí o návrate vyda
ných na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES

1.CS-SIS informuje členské štáty o ich zápisoch na účely návratu, v prípade ktorých uplynula lehota na dobrovoľný odchod.

2.Ak príslušný orgán zistí totožnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je predmetom zápisu na účely návratu, a zistí, že povinnosť návratu nebola splnená, okamžite konzultuje s členským štátom, ktorý vydal zápis, prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií s cieľom bezodkladne určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať.

Článok 8
Postup konzultácií

1.Ak členský štát zvažuje udelenie povolenia na pobyt alebo iného povolenia, ktorým sa poskytuje právo zdržiavať sa na príslušnom území štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je predmetom zápisu na účely návratu vloženého iným členským štátom, prvý členský štát najprv konzultuje prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií s členským štátom, ktorý zápis vložil. Členský štát, ktorý zápis vložil, odpovie do siedmich dní. Ak sa členský štát, ktorý zvažuje udelenie povolenia na pobyt alebo iného povolenia, ktorým sa poskytuje právo zdržiavať sa na príslušnom území, rozhodne takéto povolenie udeliť, zápis na účely návratu sa vymaže.

2.Ak členský štát zvažuje vloženie zápisu na účely návratu týkajúceho sa štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného povolenia na pobyt alebo iného povolenia, ktorým sa poskytuje právo zdržiavať sa na príslušnom území, vydaného iným členským štátom, informuje prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií členský štát, ktorý povolenie vydal, aby mu umožnil rozhodnúť, či existujú dôvody na jeho odňatie. Členský štát, ktorý povolenie vydal, poskytne konečnú odpoveď do siedmich dní.

3.V prípade pozitívnej lustrácie zápisu na účely návratu týkajúceho sa štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného povolenia na pobyt alebo iného povolenia, ktorým sa poskytuje právo zdržiavať sa na príslušnom území, členský štát, ktorý dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny identifikoval, bezodkladne konzultuje so zainteresovanými členskými štátmi prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií s cieľom určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať.

4.Ak je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je predmetom zápisu na účely návratu, identifikovaný pri vstupe cez vonkajšie hranice, členský štát, ktorý dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny identifikoval, okamžite informuje členský štát, ktorý vydal zápis, prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií na účely vymazania zápisu.

5.Členské štáty každoročne poskytujú agentúre štatistiku o konzultáciách uskutočnených v súlade s odsekmi 1, 2, 3 a 4.

Článok 9
Vymazávanie zápisov

1.Bez toho, aby boli dotknuté články 6 a 8, sa zápisy na účely návratu vymažú, keď príslušný orgán stiahne alebo zruší rozhodnutie, na ktorom sa zápis zakladal. Zápisy na účely návratu sa takisto vymažú, keď dotknutý štátny príslušník tretej krajiny vie preukázať, že opustil územie členských štátov v súlade s rozhodnutím o návrate vydaným na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES.

2.Zápisy na účely návratu vložené v súvislosti s osobou, ktorá získala občianstvo niektorého členského štátu alebo ktoréhokoľvek štátu, ktorého štátni príslušníci požívajú právo na voľný pohyb v rámci Únie, sa vymažú, len čo sa členský štát, ktorý vydal zápis, dozvie alebo je informovaný podľa článku 39 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly], že daná osoba získala také občianstvo.

Článok 10
Prenos osobných údajov do tretích krajín na účely návratu

Údaje spracúvané v SIS a súvisiace doplňujúce informácie podľa tohto nariadenia sa môžu so súhlasom členského štátu, ktorý vydal zápis, preniesť do tretej krajiny alebo sprístupniť tretej krajine v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679 iba na účely zistenia totožnosti neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny a vydania dokladu totožnosti alebo cestovného dokladu neoprávnene sa zdržiavajúcemu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v záujme jeho návratu.

Článok 11
Štatistika

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o štatistike v článku 54 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly], agentúra zostavuje, za všetky členské štáty aj za každý členský štát osobitne, denné, mesačné a ročné štatistiky o počte zápisov na účely návratu vložených do SIS, vrátane údajov uvedených v článku 4 písm. x) tohto nariadenia, o oznámeniach podľa článku 7 ods. 1 tohto nariadenia a o počte zápisov na účely návratu, ktoré boli vymazané vzhľadom na splnenie povinnosti návratu. Agentúra zostavuje mesačné a ročné štatistiky o údajoch poskytnutých členskými štátmi v súlade s článkom 6 ods. 3 a článkom 8 ods. 5 tohto nariadenia. Tieto štatistiky neobsahujú osobné údaje.

Článok 12
Právo na prístup k údajom v SIS

1.Prístup k údajom vloženým v SIS a právo vyhľadávať v týchto údajoch sú vyhradené vnútroštátnym orgánom uvedeným v článku 29 ods. 1 písm. a), b), c) a d) a v článku 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly], a to na účely zistenia totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín a ich návratu.

2.Europol má v rámci svojho mandátu právo na prístup k údajom vloženým v SIS a právo vyhľadávať v týchto údajoch na účely podpory a posilnenia opatrení príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnej spolupráce pri predchádzaní prevádzačstvu a uľahčovaniu nelegálnej migrácie a boji proti nim v súlade s podmienkami stanovenými v článku 30 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly].

3.Členovia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže alebo tímov pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom, ako aj členovia podporných tímov pre riadenie migrácie majú v rámci svojho mandátu právo na prístup k údajom vloženým v SIS a právo na vyhľadávanie v týchto údajoch na účely vykonávania hraničných kontrol, hraničného dozoru a operácií návratu prostredníctvom technického rozhrania zriadeného a spravovaného Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ako je uvedené v článku 31 a článku 32 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly] a v súlade s podmienkami uvedenými v týchto ustanoveniach.

Článok 13
Uplatniteľnosť u
stanovení nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly]

Ak nie sú stanovené v tomto nariadení, vzťahujú sa na údaje vkladané do SIS a spracúvané v SIS v súlade s týmto nariadením ustanovenia o povinnostiach členských štátov a agentúry, vkladaní a spracúvaní zápisov, podmienkach prístupu k zápisom a ich uchovávania, spracúvaní údajov, ochrane údajov, zodpovednosti a monitorovaní a štatistike stanovené v článkoch 6 až 19, článku 20 ods. 3 až 4, ako aj v článkoch 21, 22, 28, článku 29 ods. 4 a článkoch 33 až 54 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly].

Článok 14
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od dátumu stanoveného Komisiou v súlade s článkom 58 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [hraničné kontroly].

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o používaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 37

Oblasť politiky: Migrácia a vnútorné záležitosti (hlava 18)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

 Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

 Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 38

 Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

 Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Cieľ – Smerom k novej migračnej politike

Nevyhnutnosť revidovať právny základ SIS s cieľom zahrnúť rozhodnutia o návrate vydané v súlade so smernicou 2008/115/ES a riešiť prebiehajúcu migračnú a utečeneckú krízu bola zdôraznená Komisiou pri niekoľkých príležitostiach. Napríklad v akčnom pláne EÚ v oblasti návratu 39 a v oznámení s názvom Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť 40 , ktorým sa plnia záväzky európskej migračnej agendy 41 , Komisia identifikovala potrebu lepšieho využívania rozsiahlych informačných systémov na účel vybudovania účinnejšieho systému v oblasti návratu.

Jedným z lákadiel pre neregulárnych migrantov je aj to, že systém EÚ v oblasti návratu, pomocou ktorého sa majú vracať neregulárni migranti alebo osoby, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté, nefunguje dostatočne dobre. Komisia vo svojom oznámení o politike návratu EÚ 42 dospela k záveru, že potenciál SIS v oblasti návratu sa dá ešte zlepšovať. Zámerom tohto návrhu nariadenia je riešiť túto otázku a zlepšiť súlad medzi politikou návratu a SIS. Jeho cieľom je stanoviť podmienky a postupy na používanie SIS na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, vo vzťahu ku ktorým príslušné vnútroštátne orgány vydali rozhodnutie o návrate v súlade so smernicou 2008/115/ES.

Na základe štúdie, ktorá sa uskutočnila na účely preskúmania uskutočniteľnosti a technických a prevádzkových dôsledkov zahrnutia rozhodnutí o návrate, ktoré boli vydané v súlade so smernicou 2008/115/ES, do SIS, a plne v súlade s cieľmi Komisie stanovenými v uvedených oznámeniach a strategickom pláne GR pre migráciu a vnútorné záležitosti na roky 2016 – 2020 43 , je cieľom tohto návrhu rozšíriť používanie SIS a zriadiť tak v kontexte SIS celoúnijný systém na výmenu údajov a monitorovanie dodržiavania rozhodnutí o návrate; ide o zmenu, ktorou sa významne posilní výmena informácií o rozhodnutiach o návrate vydaných členskými štátmi v súlade s ustanoveniami smernice 2008/115/ES 44 .

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Osobitný cieľ

Strategický plán GR pre migráciu a vnútorné záležitosti na roky 2016 – 2017 a plán riadenia na rok 2017

Osobitný cieľ č. 1.1: Znížiť stimuly pre neregulárnu migráciu (účinné politiky návratu)

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Kapitola 18 02 – Vnútorná bezpečnosť

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Zaznamenávanie rozhodnutí o návrate vydaných v súlade so smernicou 2008/115/ES ako zápisov v SIS prinesie hmatateľné výhody, osobitne so zreteľom na viditeľnosť informácií vo všetkých členských štátoch a zjednotenie nadväzujúcich opatrení.

Návrhom sa podporia príslušné vnútroštátne orgány pri ich úsilí o:

1. monitorovanie toho, či bola splnená povinnosť návratu v prípade každého rozhodnutia o návrate vydaného v súlade so smernicou 2008/115/ES,

2. výkon rozhodnutia v prípade jeho nesplnenia,

3. overenie toho, či štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene nachádza na príslušnom území, podlieha rozhodnutiu o návrate vydanému iným členským štátom,

4. výkon rozhodnutia v mene iných členských štátov,

5. identifikovanie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín na základe informácií o vykonateľných rozhodnutiach,

6. zhromažďovanie štatistických údajov o splnených a nesplnených rozhodnutiach o návrate.

Tento návrh bude mať priaznivý vplyv na prácu koncových používateľov. Pracovníci v teréne a vydávajúce orgány budú mať k dispozícii lepšie informácie, čo im umožní včas prijať najvhodnejšie opatrenie. V zásade sa návrhom nariadenia poskytuje orgánom členských štátov ďalší nástroj na plnenie si povinnosti prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie výkonu rozhodnutí o návrate vydaných v súlade so smernicou 2008/115/ES účinným spôsobom.

Niekoľko technických a prevádzkových zmien bude mať vplyv na súčasné postupy, organizáciu a infraštruktúru. Medzi primárne dôsledky zavedenia rozhodnutí o návrate vydaných v súlade so smernicou 2008/115/ES do SIS patria nové/zmenené prevádzkové postupy, ďalšie kategórie údajov v zápisoch na účely návratu a nové funkcie SIS (napríklad funkciu na oznámenie vydávajúcemu orgánu, keď uplynie lehota na dobrovoľný odchod). Tieto zmeny si vyžadujú vytvorenie primeranej infraštruktúry v členských štátoch na zaznamenávanie a správu zápisov na účely návratu v SIS a ďalšiu kapacitu na uchovávanie v centrálnom SIS.

Analýza pracovnej záťaže odhalila, že všetky zainteresované strany (konkrétnejšie príslušníci pohraničnej stráže, policajti a orgány vydávajúce rozhodnutia o návrate) budú čeliť ďalšej pracovnej záťaži v dôsledku toho, že budú musieť spravovať zápisy na účely návratu a reagovať na vyšší počet pozitívnych lustrácií.

Potrebná je aj minimálna úroveň harmonizácie v rámci členských štátov pri zaoberaní sa osobami, na ktoré sa už vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané iným členským štátom v súlade so smernicou 2008/115/ES.

Na záver, návrh má potenciálny vplyv na základné práva fyzických osôb, pretože zahŕňa spracovanie osobných údajov. Tento vplyv sa však zohľadnil počas procesu navrhovania, pričom sa zaviedli potrebné záruky na dodržiavanie zásad stanovených v Charte základných práv EÚ, najmä v článku 8.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Počas modernizácie systému

Po schválení predbežného návrhu a prijatí technických špecifikácií a vykonávacích ustanovení bude SIS modernizovaný s cieľom zaviesť navrhnuté zmeny. Agentúra eu-LISA bude koordinovať projektové riadenie modernizácie systému. Agentúra stanoví štruktúru projektového riadenia a poskytne podrobný harmonogram s míľnikmi realizácie navrhovaných zmien, vďaka čomu bude môcť Komisia podrobne monitorovať vykonávanie návrhu.

Osobitný cieľ – uvedenie modernizovaných funkcionalít SIS do prevádzky v roku 2020

Ukazovateľ – úspešné dokončenie komplexného testovania prepracovaného systému pred spustením.

Po sprevádzkovaní systému

Po sprevádzkovaní systému agentúra eu-LISA zabezpečí, aby boli zavedené postupy na monitorovanie fungovania SIS podľa cieľov súvisiacich s výstupom, nákladovou efektívnosťou, bezpečnosťou a kvalitou služieb. Dva roky po začiatku prevádzky SIS a potom každé dva roky je agentúra eu-LISA povinná predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o technickom fungovaní centrálneho SIS a komunikačnej infraštruktúry vrátane ich bezpečnosti a o dvojstrannej a mnohostrannej výmene doplňujúcich informácií medzi členskými štátmi. Okrem toho agentúra eu-LISA zostavuje dennú, mesačnú a ročnú štatistiku o počte záznamov v jednotlivých kategóriách zápisov, ročnom počte pozitívnych lustrácií dosiahnutých v jednotlivých kategóriách zápisov, o počte vyhľadávaní v SIS a počte prístupov do systému na účely vloženia, aktualizácie alebo vymazania zápisu celkovo a za každý členský štát.

Tri roky po začiatku prevádzky SIS a potom každé štyri roky Komisia vypracuje celkové hodnotenie centrálneho SIS a dvojstrannej a mnohostrannej výmeny doplňujúcich informácií medzi členskými štátmi. V tomto celkovom hodnotení sa preskúmajú dosiahnuté výsledky v porovnaní s cieľmi, posúdi sa, či ďalej platia dôvody pre vybudovanie systému, posúdi sa uplatňovanie tohto nariadenia v súvislosti s centrálnym SIS, bezpečnosť centrálneho SIS a prípadný vplyv na budúce operácie. Komisia zašle toto hodnotenie Európskemu parlamentu a Rade.

Osobitný cieľ – účinné používanie SIS na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Ukazovateľ – štatistické správy o počte zápisov, vydané agentúrou eu-LISA, a počte pozitívnych lustrácií poskytnuté členskými štátmi, umožnia Komisii posúdiť výsledky iniciatívy a jej vplyv, ako aj to, ako ju členské štáty vykonávajú.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1. Bojovať proti neregulárnej migrácii, zlepšiť fungovanie systému v oblasti návratu a posilniť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

2. Zabezpečiť dôveru verejnosti v migračnú a azylovú politiku EÚ a poskytnúť primeranú podporu osobám, ktoré potrebujú ochranu.

3. Zlepšiť vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate vydaných v súlade so smernicou 2008/115/ES medzi migračnými orgánmi v súlade s acquis EÚ a ich výkon v rámci celej EÚ.

4. Overovať dodržiavanie rozhodnutí o návrate a poskytovať lepšie informácie pre opatrenia príslušných orgánov.

5. Poskytovať spoľahlivejšie údaje a štatistiky o počte vydaných rozhodnutí o návrate a o miere ich plnenia.

6. Zaznamenať v systéme SIS všetky rozhodnutia o návrate vydané orgánmi členských štátov v súlade so smernicou 2008/115/ES.

7. Prispieť k identifikácii a výmene informácií medzi členskými štátmi o štátnych príslušníkoch tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané v súlade so smernicou 2008/115/ES.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

Cieľ návrhu, konkrétne zriadenie systému na výmenu informácií o rozhodnutiach o návrate vydaných v súlade so smernicou 2008/115/ES a na monitorovanie toho, či štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa tieto rozhodnutia vydané v súlade so smernicou 2008/115/ES vzťahujú, opustili územie členských štátov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov. Informácie o rozhodnutiach o návrate, ktoré sú uchovávané vo vnútroštátnych imigračných systémoch, sa systematicky nevymieňajú s inými členskými štátmi. V dôsledku toho iné členské štáty nevedia o rozhodnutiach o návrate vydaných vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa neoprávnene pohybujú po EÚ a prechádzajú inými členskými štátmi. Je dôležité zdôrazniť pridanú hodnotu celoúnijného systému, ktorý bude schopný účinne riešiť súčasné informačné nedostatky v oblasti politiky návratu, čo je niečo, čo nie je možné dosiahnuť s použitím samostatných vnútroštátnych systémov. V prípade používania vnútroštátnych systémov by pretrvávali problémy týkajúce sa nedostatočnej harmonizácie riadenia rozhodnutí o návrate medzi členskými štátmi. Okrem toho, zaznamenávanie rozhodnutí o návrate v SIS takisto poskytne iným členským štátom možnosť zistiť, či sa na kontrolovanú osobu nevzťahuje rozhodnutie (alebo niekoľko rozhodnutí) o návrate. Pridaná hodnota zapojenia EÚ bude teda spočívať vo zvýšení viditeľnosti rozhodnutí o návrate vydaných inými členskými štátmi.

Vytvorením zápisov o rozhodnutiach o návrate a na účely zákazu vstupu v SIS sa takisto zlepší kvalita informácií a pracovníkom v teréne sa umožní získať dostatočné, včasné, relevantné, presné informácie v užitočnom formáte. Koncoví používatelia budú mať k dispozícii lepšie informácie, a preto sa zapojením EÚ významne posilnia operačné aspekty ich práce.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1. Fáza vývoja by sa mala začať až po úplnom vymedzení technických a prevádzkových požiadaviek. SIS nebude modernizovaný, pokiaľ nebudú s konečnou platnosťou prijaté podkladové právne nástroje, ktorými sa stanovuje jeho účel, rozsah pôsobnosti, funkcie a technické podrobnosti.

2. Komisia uskutočňovala (a naďalej uskutočňuje) priebežné konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane delegátov vo výbore SISVIS v rámci komitologického postupu a kontaktnej skupiny pre smernicu o návrate. Na niekoľkých stretnutiach výboru SISVIS (10. mája 2016 a 30. júna 2016) a kontaktnej skupiny pre smernicu o návrate (16. novembra 2015, 18. marca a 20. júna 2016) prebehli diskusie. Dňa 5. februára 2016 sa konal spoločný seminár s delegátmi vo výbore SISVIS a kontaktnou skupinou pre smernicu o návrate.

3. Komisia si takisto vyžiadala externé odborné poradenstvo; zistenia boli poslúžili pri vypracovávaní tohto návrhu:

– v októbri 2015 Komisia zadala externú štúdiu 45 s účelom posúdiť uskutočniteľnosť a technické a prevádzkové dôsledky zriadenia celoúnijného systému na výmenu údajov a monitorovanie plnenia rozhodnutí o návrate v kontexte SIS. Táto štúdia bola dokončená v apríli 2016.

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Tento návrh je zlučiteľný s ustanoveniami smernice 2008/115/ES a stavia na nich, pričom v uvedenej smernici sú stanovené spoločné normy a postupy pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Cieľom je zabezpečiť viditeľnosť a vyššiu úroveň plnenia v súvislosti s rozhodnutiami o návrate, ktoré vydali príslušné orgány v súlade s postupmi stanovenými v smernici 2008/115/ES. Zavedením povinnosti zaznamenávať rozhodnutia o návrate v SIS sa týmto návrhom podporí výkon týchto rozhodnutí.

Tento návrh je takisto v súlade s ďalšími existujúcimi politikami EÚ a legislatívnymi návrhmi Komisie, konkrétne:

1. účinnou politikou EÚ v oblasti návratu, pokiaľ ide o prispenie k systému EÚ v oblasti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právo zdržiavať sa na území členských štátov, a jeho zlepšenie. Týmto by sa prispelo k znižovaniu motivácie k neregulárnej migrácii, čo je jedným z hlavných cieľov európskej migračnej agendy,

2. systémom Eurodac a dublinským systémom – zavedením rozhodnutí o návrate do SIS sa podporia členské štáty v sledovaní toho, či žiadatelia o azyl, ktorých žiadosti boli zamietnuté, opustili územie členských štátov a v súlade s rozhodnutím o návrate sa vrátili do tretej krajiny. Bude takisto dopĺňať návrh Komisie na rozšírenie používania systému EURODAC na zisťovanie totožnosti neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepožiadajú o azyl a môžu sa bez odhalenia pohybovať po EÚ,

3. systémom vstup/výstup – nové nariadenie bude dopĺňať návrh Komisie týkajúci sa systému vstup/výstup a jeho používanie na identifikovanie a odhalenie osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu (aj v rámci územia),

4. Kódexom schengenských hraníc – keďže bude dopĺňať zmenu Kódexu schengenských hraníc 46 súvisiacu s povinnosťou systematicky kontrolovať štátnych príslušníkov tretích krajín pri výstupe v príslušných databázach,

5. návrhom Komisie o zriadení, prevádzke a používaní schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1987/2006, keďže bude dopĺňať ustanovenia súvisiace so zaznamenávaním zákazov vstupu v SIS po návrate dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny.

1.6.Trvanie a finančný vplyv

 Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

   Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

   Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

☑ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2018 do roku 2020.

a potom bude nasledovať plná prevádzka.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 47

 Priame hospodárenie na úrovni Komisie

☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

   prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

 Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

☑ subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Komisia bude zodpovedná za celkové riadenie politiky a agentúra eu-LISA bude zodpovedná za vývoj, prevádzku a údržbu systému.

Na tento návrh sa vzťahujú aj výdavky týkajúce sa komunikačnej infraštruktúry (rozpočtové prostriedky GR HOME) uvedené v legislatívnom finančnom výkaze priloženom k návrhu nariadenia Komisie o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol 48 návrhu nariadenia Komisie o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach 49 . Výdavky uvedené v tomto návrhu sú doplnkové k už uvedeným návrhom, keďže SIS predstavuje jeden informačný systém.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Uplatňujú sa ustanovenia o preskúmaní a monitorovaní uvedené v článku 54 ods. 7 a 8 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol.

Komisia, členské štáty a agentúra budú pravidelne preskúmavať a monitorovať používanie SIS s cieľom zabezpečiť, aby naďalej fungoval účinne a efektívne. Komisii bude pri vykonávaní technických a prevádzkových opatrení opísaných v tomto návrhu asistovať výbor.

Agentúra eu-LISA je povinná každé dva roky podať Európskemu parlamentu a Rade správu o technickom fungovaní – vrátane bezpečnosti – SIS, komunikačnej infraštruktúre, ktorá ho podporuje, a o dvojstrannej a viacstrannej výmene doplňujúcich informácií medzi členskými štátmi.

Okrem toho je Komisia povinná každé štyri roky vykonať celkové hodnotenie SIS a výmeny informácií medzi členskými štátmi a postúpiť ho Parlamentu a Rade. Takto sa:

a) preskúmajú dosiahnuté výsledky v porovnaní s cieľmi;

b) posúdi, či ďalej platia dôvody pre vybudovanie systému,

c) preskúma, ako sa nariadenie uplatňuje na centrálny systém;

d) vyhodnotí bezpečnosť centrálneho systému;

e) preskúmajú dôsledky pre budúce fungovanie systému.

2.2.Okrem toho je agentúra eu-LISA teraz takisto povinná poskytovať denné, mesačné a ročné štatistiky o používaní SIS, čím sa zabezpečí neustále monitorovanie systému a jeho fungovania v porovnaní s cieľmi. Systém riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

Identifikovali sa tieto riziká:

1. Možné ťažkosti pre agentúru eu-LISA v súvislosti s riadením vývoja opísaného v tomto návrhu popri inom prebiehajúcom vývoji (napr. implementácia AFIS v SIS) a budúcom vývoji (napr. systém vstup/výstup, EIAS a modernizácia Eurodacu). Riziko by sa mohlo zmierniť zabezpečením toho, aby agentúra eu-LISA mala dostatok pracovníkov a zdrojov na vykonávanie týchto úloh, a priebežným riadením dodávateľa zabezpečujúceho udržiavanie prevádzkyschopnosti.

2. Ťažkosti pre členské štáty:

2.1. Ťažkosti finančnej povahy, pretože implementácia si vyžaduje aj investície zo strany členských štátov. Toto riziko by sa mohlo zmierniť poskytnutím finančných prostriedkov EÚ členským štátom, napr. zo zložky Hranice Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF – Hranice).

2.2. Vnútroštátne systémy musia byť prispôsobené centrálnym požiadavkám a rokovania s členskými štátmi o tejto problematike môžu spôsobiť oneskorenia vo vývoji. Toto riziko by sa dalo zmierniť včasným zapojením členských štátov do riešenia tejto otázky, aby sa zabezpečilo, že opatrenia bude možné prijať v primeranom čase.

2.3. Riziká spojené s konaniami na vnútroštátnej úrovni

2.3.1. Rozhodnutia o návrate sa nebudú vytvárať, aktualizovať alebo vymazávať včas:

– mechanizmus overovania toho, či sa osoba, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, skutočne vráti v lehote na dobrovoľný odchod, bude fungovať, len ak sa rozhodnutia o návrate bezprostredne po ich vydaní vložia ako zápisy do SIS,

– môže sa stať, že z dôvodu dočasnej nedostupnosti SIS na vonkajších hraniciach alebo zlyhania ľudského faktora nebude odchod určitej osoby zaznamenaný, t. j. že zápis na účely návratu zostane v SIS a zápis na účely zákazu vstupu nebude po odchode osoby zaznamenaný. Toto riziko možno zmierniť udelením prístupu k zápisom o rozhodnutiach o návrate príslušníkom pohraničnej stráže na vstupe, aby mohli vidieť zápis počas procesu vstupu a obrátiť sa na príslušné orgány s cieľom stanoviť ďalšie kroky v prípade pozitívnej lustrácie.

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

Zodpovednosť za centrálne komponenty SIS nesie agentúra eu-LISA. V záujme umožnenia lepšieho monitorovania používania SIS na analyzovanie trendov týkajúcich sa migračného tlaku, riadenia hraníc a trestných činov by agentúra mala byť schopná rozvíjať moderné kapacity na podávanie štatistických správ členským štátom a Komisii.

Účtovná závierka agentúry eu-LISA sa predkladá na schválenie Dvoru audítorov a podlieha postupu udeľovania absolutória. Útvar Komisie pre vnútorný audit vykoná audity v spolupráci s vnútorným audítorom agentúry.

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

Neuvádza sa

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Opatrenia na boj proti podvodom sú stanovené v článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, v ktorom sa uvádza:

1. Na účely boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 1073/1999.

2. Agentúra pristúpi k medziinštitucionálnej dohode, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), a bezodkladne vydá príslušné ustanovenia platné pre všetkých zamestnancov agentúry.

3. V rozhodnutiach týkajúcich sa financovania a vo vykonávacích dohodách, ako aj nástrojoch vyplývajúcich z nich sa výslovne uvedie, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby uskutočňovať kontroly na mieste príjemcov finančných prostriedkov agentúry a zástupcov zodpovedných za ich prideľovanie.

V súlade s týmito ustanoveniami správna rada Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijala 28. júna 2012 rozhodnutie týkajúce sa podmienok vnútorných vyšetrovaní v súvislosti s predchádzaním podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu, ktoré poškodzujú záujmy Únie.

Bude sa uplatňovať stratégia GR HOME na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo

DRP/NRP 50 .

krajín EZVO 51

kandidátskych krajín 52

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

18.0207 Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA).

DRP

NIE

NIE

ÁNO

NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

3

Bezpečnosť a občianstvo

eu-LISA

Rok
2018

Rok
2019

Rok
2020

SPOLU

• Operačné rozpočtové prostriedky

Hlava 1: Výdavky na zamestnancov

Záväzky

(1)

0,070

0,070

0,070

0,210

Platby

(2)

0,070

0,070

0,070

0,210

Hlava 2: Výdavky na infraštruktúru a prevádzkové výdavky

Záväzky

(1a)

0

0

0

0

Platby

(2a)

0

0

0

0

Hlava 3: Prevádzkové výdavky

Záväzky

(1a)

2,520

0,447

0,447

3,414

Platby

(2a)

1,008

1,959

0,447

3,414

Rozpočtové prostriedky
pre agentúru eu-LISA SPOLU

Záväzky

= 1 + 1a + 3

2,590

0,517

0,517

3,624

Platby

= 2 + 2a

+ 3

1,078

2,029

0,517

3,624






Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

Platby

(5)

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU

(6)

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU

Záväzky

= 4 + 6

Platby

= 5 + 6

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

Platby

(5)

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU

(6)

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 4
viacročného finančného rámca
SPOLU
(referenčná suma)

Záväzky

= 4 + 6

2,590

0,517

0,517

3,624

Platby

= 5 + 6

1,078

2,029

0,517

3,624





Okruh viacročného finančného
rámca

5

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
N

Rok
N+1

Rok
N+2

Rok
N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

GR: <…….>

• Ľudské zdroje

• Ostatné administratívne výdavky

GR SPOLU <…….>

Rozpočtové prostriedky

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
N 53

Rok
N+1

Rok
N+2

Rok
N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 5
viacročného finančného rámca
SPOLU

Záväzky

Platby

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky agentúry eu-LISA

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

Rok
2018

Rok
2019

Rok
2020

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 54

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Celkový počet

Náklady spolu

OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 55  
Vývoj centrálneho
systému

Zhotoviteľ

1

0,770

0,770

Softvér

1

1,500

1,500

Hardvér

1

0,250

0,250

Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet

2,520

2,520

OSOBITNÝ CIEĽ č. 2
Údržba centrálneho systému

Zhotoviteľ

1

0

1

0,078

1

0,078

0,156

Softvér

1

0

1

0,225

1

0,225

0,450

Hardvér

1

0

1

0,075

1

0,075

0,150

Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet

0

0,378

0,378

0,756

OSOBITNÝ CIEĽ č. 3
Stretnutia/odborná príprava

Činnosti odbornej prípravy

1

0,069

1

0,069

0,138

Osobitný cieľ č. 3 medzisúčet

0,069

0,069

0,138

NÁKLADY SPOLU

2,520

0,447

0,447

3,414

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry eu-LISA

3.2.3.1.Zhrnutie

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
2018

Rok
2019

Rok
2020

SPOLU

Úradníci (funkčná skupina AD)

Úradníci (funkčná skupina AST)

Zmluvní zamestnanci

0,070

0,070

0,070

0,210

Dočasní zamestnanci

Vyslaní národní experti

SPOLU

0,070

0,070

0,070

0,210

Nábor pracovníkov je naplánovaný na január 2018. Pracovníci musia byť k dispozícii začiatkom roka 2018, aby bolo možné včas začať s vývojom s cieľom zabezpečiť uvedenie do prevádzky v roku 2020. Zmluvný zamestnanec (ZZ) je potrebný na pokrytie potrieb pri realizácii projektu, ako aj prevádzkovej podpory a údržby po uvedení do prevádzky. Tieto zdroje sa použijú na:

podporu realizácie projektu ako členovia projektového tímu vrátane činností, ako je: vymedzenie požiadaviek a technických špecifikácií, spolupráca s členskými štátmi a podpora členských štátov počas realizácie, aktualizácie dokumentu na riadenie rozhrania (ICD), monitorovanie zmluvných dodávok, dodanie a aktualizácie dokumentácie atď.,

podporu prechodných činností na uvedenie systému do prevádzky v spolupráci s dodávateľom [sledovanie verzií, aktualizácie prevádzkových postupov, odborná príprava (vrátane činností odbornej prípravy v členských štátoch)] atď.,

podporu dlhodobých činností, vymedzenie špecifikácií, zmluvné prípravy v prípade zmeny systému alebo v prípade, že bude potrebné zmeniť novú zmluvu o udržiavaní prevádzkyschopnosti SISII (MWO) tak, aby pokrývala ďalšie zmeny (z technického a rozpočtového hľadiska),

zvýšenie podpory druhej úrovne po uvedení do prevádzky (EiO), počas priebežnej údržby a prevádzky.

Treba uviesť, že nový zdroj (FTE ZZ) bude pôsobiť popri zdrojoch interných tímov, ktoré budú vyhradené aj na iné projekty a činnosti a na činnosti spojené s kontrolou projektu, kontrolou plnenia zmluvných záväzkov a finančnou kontrolou a prevádzkové činnosti. Využívaním pozície ZZ sa zabezpečí primerané trvanie a kontinuita zmlúv tak, aby sa zaistila kontinuita prevádzky a uplatnenie tých istých špecializovaných pracovníkov pri činnostiach prevádzkovej podpory aj po skončení projektu. Činnosti prevádzkovej podpory si okrem toho vyžadujú prístup k produkčnému prostrediu, ktorý nemôže byť poskytnutý dodávateľom ani externým zamestnancom.

.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Rok
N

Rok
N+1

Rok N+2

Rok N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

•Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)

XX 01 01 02 (delegácie)

XX 01 05 01 (nepriamy výskum)

10 01 05 01 (priamy výskum)

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) 56

XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)

XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)

XX 01 04 yy  57

– ústredie

– delegácie

XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)

10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)

Iné rozpočtové riadky (uveďte)

SPOLU

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Externí zamestnanci

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

   Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

V záujme vykonania zmien uvedených v tomto návrhu je naplánované preprogramovanie zvyšnej časti finančného krytia pre inteligentné hranice v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť. Nariadenie o Fonde pre vnútornú bezpečnosť – hranice je finančný nástroj, ktorý zahŕňa rozpočet na vykonávanie balíka predpisov o inteligentných hraniciach. V článku 5 nariadenia sa stanovuje, že sa prostredníctvom programu na zriadenie informačných systémov podporujúcich riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice použije 791 miliónov EUR, a to za podmienok stanovených v článku 15. Z uvedených 791 miliónov EUR je 480 miliónov EUR vyhradených na rozvoj systému vstup/výstup a 210 miliónov EUR na rozvoj systému EÚ pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS). Zvyšná časť, 100,828 milióna EUR sa čiastočne použije na pokrytie nákladov na zmeny predpokladané v súčasnom návrhu.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

☑Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
N

Rok
N+1

Rok
N+2

Rok
N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt 

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU



3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

   vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku

Vplyv návrhu/iniciatívy 58

Rok
2018

Rok

2019

Rok

2020

Rok

2021

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

článok 6313

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

18.02.08 (Schengenský informačný systém), 18.02.07 (eu-LISA)

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

Rozpočet zahŕňa príspevok z krajín pridružených k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis.

(1) Správa Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) v súlade s článkom 24 ods. 5, článkom 43 ods. 3 a článkom 50 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článkom 59 ods. 3 a článkom 66 ods. 5 rozhodnutia 2007/533/SVV a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie. (Ú. v. EÚ…).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).
(3) COM(2016) 205 final zo 6.4.2016.
(4) Rozhodnutie Komisie 2016/C 257/03 zo 17. 6. 2016.
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1077/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Ú. v. EÚ L 286, 1.11.2011, s. 1).
(6) COM(2015) 240 final.
(7) COM(2015) 453 final.
(8) COM(2016) 205 final.
(9) Závery Európskej rady z 25. a 26. júna 2015 (ST 22 2015 INIT).
(10) Závery Rady o budúcnosti politiky návratu, k dispozícii na stránke: http://www.consilium.europa.eu/press-releases-pdf/2015/10/40802203341_sk.pdf  
(11) Smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín, Ú. v. ES L 149, 2.6.2001, s. 34 a rozhodnutie Rady 2004/191/ES z 23. februára 2004, ktorým sa ustanovujú kritériá a praktické opatrenia na náhradu finančného rozdielu vyplývajúceho z uplatňovania smernice 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych občanov tretích krajín, Ú. v. EÚ L 60, 27.2.2004, s. 55.
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(13) COM(2015) 670 final.
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1.
(15) COM(2015) 240 final.
(16) COM(2016) 272 final.
(17) COM(2016) 194 final.
(18) COM(2016) 731 final.
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4).
(20) Rozhodnutie Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ú. v. EÚ L 205, 7.8.2007, s. 63).
(21) COM(2014) 199 final.
(22) Study on the feasibility and implications of setting up within the framework of the Schengen Information System an EU-wide system for exchanging data on and monitoring compliance with return decisions (Štúdia o uskutočniteľnosti a dôsledkoch zriadenia celoúnijného systému na výmenu údajov a monitorovanie plnenia rozhodnutí o návrate v rámci Schengenského informačného systému) ( https://bookshop.europa.eu/en/study-on-the-feasibility-and-implications-of-setting-up-within-the-framework-of-the-schengen-information-system-an-eu-wide-system-for-exchanging-data-on-and-monitoring-compliance-with-return-decisions-pbDR0116353/ )
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 143).
(24) Nariadenie (EÚ) 2018/… o zriadení, používaní a prevádzke Schengenského informačného systému na účely hraničných kontrol (Ú. v. EÚ L …).
(25) Nariadenie (EÚ) 2018/… o zriadení, používaní a prevádzke Schengenského informačného systému na účely policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L …).
(26) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3).
(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).
(28) Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).
(29) Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20);
(30) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.
(31) Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).
(32) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.
(33) Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).
(34) Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.
(35) Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).
(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1077/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Ú. v. EÚ L 286, 1.11.2011, s. 1).
(37) ABM: riadenie podľa činností, ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.
(38) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(39) COM(2015) 453 final.
(40) COM(2016) 205 final.
(41) COM(2015) 240 final.
(42) COM(2014) 199 final.
(43) Ares(2016)2231546 – 12. 5. 2016.
(44) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).
(45) Study on the feasibility and implications of setting up within the framework of the Schengen Information System an EU-wide system for exchanging data on and monitoring compliance with return decisions (Štúdia o uskutočniteľnosti a dôsledkoch zriadenia celoúnijného systému na výmenu údajov a monitorovanie plnenia rozhodnutí o návrate v rámci Schengenského informačného systému) ( https://bookshop.europa.eu/en/study-on-the-feasibility-and-implications-of-setting-up-within-the-framework-of-the-schengen-information-system-an-eu-wide-system-for-exchanging-data-on-and-monitoring-compliance-with-return-decisions-pbDR0116353/ )
(46) COM(2015) 670 final.
(47) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej lokalite BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.
(48) Ú. v. EÚ L…
(49) Ú. v. EÚ L ….
(50) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(51) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(52) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
(53) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.
(54) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).
(55) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.
(56) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(57) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(58) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.
Top