Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52016PC0493

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o vytvorení viacročného plánu pre populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a ich lov, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 676/2007 a nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008

COM/2016/0493 final - 2016/0238 (COD)

V Bruseli3. 8. 2016

COM(2016) 493 final

2016/0238(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vytvorení viacročného plánu pre populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a ich lov, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 676/2007 a nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008

{SWD(2016) 267 final}
{SWD(2016) 272 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Rybolov v Severnom mori a priľahlých oblastiach je mimoriadne zložitou problematikou – pôsobia tu plavidlá z aspoň siedmich pobrežných členských štátov, ako aj z Nórska, a na lov celého radu rôznych druhov rýb a mäkkýšov používajú širokú škálu rozličného rybárskeho výstroja. Kľúčovou otázkou je, že mnohé z najvýznamnejších populácií druhov žijúcich pri morskom dne (t. j. na dne alebo blízko dna) sa lovia v rámci zmiešaného rybolovu. V praxi to znamená, že vždy, keď plavidlo vytiahne svoj rybársky výstroj, úlovok pozostáva z kombinácie rôznych druhov. Pomer jednotlivých druhov v takomto úlovku sa mení v závislosti od druhu použitého rybárskeho výstroja a od miesta a času jeho použitia.

Pre plavidlá loviace populácie rýb v rámci celkového povoleného výlovu (TAC) to znamená, že by mali zastaviť lov po vyčerpaní kvóty pre danú populáciu. Pred prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike 1 (ďalej len „základné nariadenie“) nemuseli plavidlá po vyčerpaní kvóty pre jeden z daných druhov lov zastaviť. Namiesto toho mohli pokračovať v love iných cieľových druhov a v dôsledku toho naďalej lovili druhy, pre ktoré boli kvóty už vyčerpané, hoci tieto úlovky nemohli legálne vylodiť. Tieto úlovky, ktorými prekročili kvóty, museli odhodiť.

Zavedením povinnosti vylodiť úlovky v základnom nariadení sa po jeho úplnom vykonaní stalo odhadzovanie úlovkov prekračujúcich kvótu nezákonným. Preto sa môže stať, že plavidlá budú musieť zastaviť rybolov už začiatkom roka, keď vyčerpajú kvótu pre prvú populáciu. V tomto prípade by sa z prvej populácie stal „blokačný druh“ (choke species), pretože po vyčerpaní kvóty pre túto populáciu už nemožno vykonávať lov ďalších populácií. Pri stanovovaní TAC je preto treba zohľadniť, že niektoré populácie sa lovia spolu v rámci zmiešaného rybolovu. Takýto prístup by sa pozitívne prejavil jednak na ochrane populácií a jednak na ich využívaní. A práve tento prístup je predmetom tohto návrhu.

Cieľom základného nariadenia je vyriešiť problémy nadmerného rybolovu a odhadzovania úlovkov efektívnejšie než v predchádzajúcich právnych predpisoch. Bez doplňujúcich právnych predpisov by však základné nariadenie mohlo viesť k nedostatočnému čerpaniu kvót na zmiešaný rybolov v Severnom mori a po troch rokov uplatňovania plánov pre odhadzovanie úlovkov by neumožňovalo žiadne výnimky z povinnosti vylodiť úlovky. Ak sa neprijmú primerané opatrenia, základné nariadenie by preto mohlo mať v nadchádzajúcich rokoch pre odvetvie rybolovu nepriaznivé ekonomické a sociálne dôsledky.

Vzhľadom na interakcie zmiešaného rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori je žiaduce riadiť rybolovné možnosti podľa modelu zmiešaného rybolovu, ktorý je na základe najnovšieho vedeckého pokroky už k dispozícii. Takýto prístup by bol zároveň v súlade s ekosystémovým prístupom k riadeniu rybárstva. Prvým krokom k takémuto flexibilnému riadeniu by bolo začlenenie všetkých relevantných populácií do jednotného plánu riadenia. Tento plán by obsahoval cieľové hodnoty rybolovnej úmrtnosti (vyjadrené ako rozpätie hodnôt pre každú populáciu vo všetkých možných prípadoch), na základe ktorých by sa pre dané populácie určoval ročný TAC. Do určovania TAC by to vnieslo flexibilitu, ktorá by mohla priniesť riešenie problémov v oblasti zmiešaného rybolovu. Tento plán by obsahoval aj ochranné mechanizmy, vďaka ktorým by bolo možné vytvoriť rámec na obnovu populácií v prípadoch, keď ich množstvá klesnú pod bezpečné biologické hranice.

Cieľom návrhu je plán hospodárenia s populáciami druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a lovu týchto populácií. Pomocou tohto plánu sa zabezpečí udržateľné využívanie týchto populácií tak, že sa budú využívať v súlade so zásadami maximálneho udržateľného výnosu a ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva. Vďaka plánu sa zabezpečí jednak stabilita rybolovných možností a jednak riadenie založené na najaktuálnejších vedeckých informáciách o populáciách, zmiešanom rybolove a ďalších aspektoch ekosystému a životného prostredia. Okrem toho sa vďaka plánu uľahčí zavedenie povinnosti vylodiť úlovky.

Návrh nie je iniciatívou v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT). Napriek tomu by prispel k zjednodušeniu príslušných právnych predpisov Únie. Návrhom sa majú nahradiť dva existujúce viacročné plány pre jeden druh, ktoré boli prijaté samostatnými nariadeniami 2 , 3 , a zlúčiť všetky viacročné plány pre rôzne populácie druhov žijúcich pri morskom dne do jedného nariadenia. Zavedením tohto nového prístupu by bolo možné dosiahnuť ciele ochrany a zároveň umožniť odstránenie obmedzení rybolovného úsilia, vďaka tomu by sa mnoho povinností v oblasti podávania správ a kontroly stalo nepotrebnými. Tým by sa podstatne znížila administratívna záťaž.

Plán bude platiť pre všetky rybárske plavidlá Únie pri rybolove v Severnom mori bez ohľadu na ich celkovú dĺžku, keďže to zodpovedá pravidlám spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) a vplyvu plavidiel na dotknuté populácie rýb.

Od 1. januára 2014 sa v základnom nariadení vymedzujú pravidlá SRP vrátane ustanovení týkajúcich sa viacročných plánov a zavádza sa povinnosť vylodiť úlovky v prípade populácií, na ktoré sa vzťahuje TAC, a tzv. regionalizácia. Príslušné ustanovenia plánu sú:

v súlade so zásadami a cieľmi viacročných plánov podľa článku 9 základného nariadenia ide o plán pre zmiešaný rybolov, ktorý sa v prvom rade zakladá najmä na cieli maximálneho udržateľného výnosu.

V článku 10 základného nariadenia sa uvádza obsah viacročných plánov. Kvantifikovateľné ciele (ak sú k dispozícii) zodpovedajúce maximálnemu udržateľnému výnosu sú teda vyjadrené ako rozpätie hodnôt, ktoré odporučila ICES. Toto rozpätie hodnôt umožňuje hospodáriť s týmito populáciami na základe maximálneho udržateľného výnosu a podľa všetkého umožňuje úpravy v prípade zmien vedeckých odporúčaní a zároveň zachovanie vysokej úrovne predvídateľnosti. Tieto ciele dopĺňajú ustanovenia o ochranných mechanizmoch pre prípad dosiahnutia minimálneho ochranného referenčného bodu. Tieto referenčné body sú pri populáciách rýb, pre ktoré sú k dispozícii, vyjadrené ako biomasa neresiacej sa populácie, ktorá sa získava od ICES, a to zvyčajne prostredníctvom referenčného porovnávania. Obdobne sú pri niektorých funkčných jednotkách homára štíhleho tieto prípadné referenčné body vyjadrené ako abundancia. Ak nie sú k dispozícii odporúčania k úrovni neresiacej sa biomasy alebo abundancie, ochranné opatrenia sa začnú uplatňovať vtedy, keď z vedeckých odporúčaní vyplynie, že populácia je ohrozená. Plán je síce zostavený tak, aby zohľadňoval konkrétne vlastnosti populácií druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a lovu týchto populácií, no z článku 10 základného nariadenia vyplýva, že štruktúra a určité prvky budúcich viacročných plánov budú podobné. Preto bol pri stanovovaní cieľov, cieľových hodnôt a ochranných mechanizmoch plánu a pri vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky použitý rovnaký prístup ako v nedávno prijatom nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/ z xxx, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 4 ;

Podľa článku 15 základného nariadenia sa povinnosť vylodiť úlovky v Severnom mori bude od roku 2016 uplatňovať na rybolov určitých druhov žijúcich pri morskom dne a druhov charakterizujúcich daný rybolov a od 1. januára 2019 na všetky ostatné druhy, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu. V súlade s článkom 16 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sú členské štáty povinné prideliť TAC plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou s prihliadnutím na pravdepodobné zloženie úlovku a povinnosť vylodiť všetky úlovky. Na dosiahnutie tohto cieľa môžu členské štáty prijímať vnútroštátne opatrenia, napríklad zachovávať istú rezervu v rámci dostupného vnútroštátneho TAC alebo vymeniť si kvóty s inými členskými štátmi;

V súlade s článkom 18 základného nariadenia môžu členské štáty s priamym hospodárskym záujmom predkladať spoločné odporúčania týkajúce sa o. i. niektorých opatrení, ktoré sa majú prijať, a to pokiaľ bola Komisii udelená právomoc prijímať vykonávacie alebo delegované akty na dosiahnutie cieľov viacročného plánu. Na tieto účely plán počíta s regionálnou spoluprácou medzi členskými štátmi pri prijímaní ustanovení týkajúcich sa povinnosti vylodiť úlovky a konkrétnych ochranných opatrení pre určité populácie.

V súlade s vedeckým odporúčaním výboru STECF 5 6 nie sú v pláne zahrnuté ročné hraničné hodnoty rybolovného úsilia (počet dní na mori).

Tento plán sa nevzťahuje na populáciu morony striebristej v Severnom mori, pretože sa loví prevažne mimo Severného mora. Komisia si však uvedomuje, že je potrebný plán hospodárenia, ktorý by sa vzťahoval aj na moronu striebristú. Musí sa vzťahovať na rybolov tejto populácie v zónach ICES IVb a c, VIIa a VIId–h. Platil by aj pre rekreačný rybolov morony striebristej.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES1, sa stanovuje všeobecný rámec SRP a určujú sa okolnosti, za ktorých Rada a Európsky parlament prijmú viacročné plány.

V nariadení Rady (ES) č. 1342/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2004, sa stanovujú pravidlá udržateľného využívania populácií tresky škvrnitej v Severnom mori a priľahlých vodách2.

V nariadení Rady (ES) č. 676/2007 z 11. júna 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov využívajúci populácie platesy a soley v Severnom mori3, sa stanovujú pravidlá udržateľného využívania populácií platesy veľkej a soley európskej v Severnom mori.

V nariadení Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov 7 sa uvádzajú hlavné technické ochranné opatrenia, t. j. pravidlá týkajúce sa zloženia úlovkov, minimálnej veľkosti ôk siete, minimálnej veľkosti vyloďovaných úlovkov a oblastí a období zákazu lovu určitých druhov rýb. Okrem toho sa v ňom stanovuje obmedzenie lovu unášanými sieťami. V súčasnosti je predmetom preskúmania a bude nahradené, ak bude prijatý návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1098/2007 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 a (EÚ) č. 1380/2013 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005, ktorý predložila Komisia 8 . 

V každoročných nariadeniach Rady, ktorými sa ustanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb v Severnom mori, sa stanovujú úrovne TAC predmetných populácií (najnovšie a v súčasnosti záväzné je nariadenie Rady (EÚ) 2016/72 z 22. januára 2016, ktorým sa na rok 2016 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/104 9 ).

V nariadení Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 10 (ďalej len „nariadenie Rady č. 1224/2009), sa stanovujú všeobecné požiadavky týkajúce sa kontroly rybolovu, ako aj osobitné požiadavky na kontrolu viacročných plánov. 

Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrh a jeho ciele sú v súlade s politikami Únie, najmä s environmentálnou, sociálnou, trhovou a obchodnou politikou.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Zásada subsidiarity

Ustanovenia návrhu sa týkajú ochrany morských biologických zdrojov, t. j. opatrení, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

Zásada proporcionality

Navrhované opatrenia sú v súlade so zásadou proporcionality, keďže sú vhodné, potrebné a na dosiahnutie želaných politických cieľov nie sú k dispozícii žiadne menej reštriktívne opatrenia.

Výber nástroja

Navrhovaný nástroj: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie sa uskutočnili na rozličných úrovniach vrátane zainteresovaných strán, vedcov, verejnosti (vrátane verejnej správy) a útvarov Komisie. Dodržal sa pri nich celý proces hodnotenia, aby pôvodné úlohy a otázky, ktoré sa mali riešiť, stanovilo GR MARE, ale kľúčové vstupy vo všetkých fázach prišli od vedcov a ďalších expertov, ako aj zainteresovaných strán, ktoré sa do procesu zapájali v celom jeho priebehu.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultácie so zainteresovanými stranami sa uskutočnili cielene počas analýzy rozsahu pôsobnosti a prostredníctvom konzultácie s Poradnou radou pre Severné more (North Sea Advisory Council, NSAC) 11 . Poradné rady sú organizácie zainteresovaných strán 12 zriadené v rámci predchádzajúcej reformy SRP v roku 2002, ktoré spájajú príslušné odvetvie (rybárstvo, spracovateľské a odvetvie odbytu) s ďalšími záujmovými skupinami, ako sú environmentálne a spotrebiteľské organizácie. Každá rada je zodpovedaná za jednu morskú oblasť. V prílohe III základného nariadenia sa počíta s Poradnou radou pre oblasť Severného mora (NSAC) a tiež sa v nej presne vymedzuje oblasť, za ktorú bude táto rada zodpovedať, konkrétne za podoblasť ICES IV a divíziu IIIa 13 .

GR MARE zorganizovalo dva semináre k vymedzeniu rozsahu pôsobnosti. Prvý sa konal 27. februára 2014 v Bruseli 14 . Účastníkmi boli pozvaní vedeckí experti a zástupcovia členských štátov ležiacich na pobreží Severného mora a poradných rád pre Severné more a pelagické oblasti. Na tomto seminári sa začali rokovania o príprave a vykonávaní viacročného plánu pre zmiešaný rybolov v Severnom mori.

Druhý seminár k vymedzeniu rozsahu pôsobnosti sa následne konal 29. a 30. septembra 2014 v Bruseli 15 . Účastníkmi boli pozvaní vedeckí experti, zástupcovia členských štátov ležiacich na pobreží Severného mora a Poradnej rady pre Severné more. Jeho hlavným účelom bolo dosiahnuť spoločné chápanie tohto nového právneho a politického rámca pre viacročné plány s cieľom prediskutovať návrh, ako by mohol vyzerať postup vzájomnej dohody pre Severné more, a prostredníctvom diskusných skupín rozvinúť kolektívne zmýšľanie o možných „stavebných prvkoch“ budúceho programu.

Okrem toho sa s radou NSAC prostredníctvom jej ohniskovej skupiny pre zmiešaný rybolov viedli rokovania na stretnutiach v októbri 2015 v Amsterdame a v marci 2015 v Kodani11.

Rozsiahla internetová verejná konzultácia sa uskutočnila v období od 9. februára do 4. mája 2015 16 . Od členských štátov, poradných rád, organizácií zastupujúcich priemysel, mimovládnych organizácií a verejnosti bolo prijatých celkom 25 podrobných príspevkov. Najdôležitejšie závery:

súčasné plány hospodárenia sú príliš prísne a príliš zložité. Treba ich nahradiť právnymi predpismi, ktoré sú založené na strategických cieľoch a všeobecných zásadách;

akékoľvek nové plány hospodárenia by mali zohľadňovať interakcie zmiešaného rybolovu;

povinnosť vylodiť úlovky predstavuje veľkú výzvu nielen pre odvetvie rybolovu, ale aj pre členské štáty pri prideľovaní kvót flotilám;

podrobné pravidlá by sa mali spravovať na regionálnej úrovni, ale musia byť v súlade s plánmi hospodárenia pre susedné oblasti;

mnohí prispievatelia sa zhodli na tom, že hlavnými cieľovými druhmi sú treska škvrnitá, treska jednoškvrnná, treska tmavá, treska merlang, solea európska, platesa veľká a homár štíhly. Názory na zaradenie ďalších cieľových druhov a stupeň ochrany iných druhov sa líšia. Vo všeobecnosti platí, že členské štáty a odvetvie rybolovu sa zameriavajú na hlavné cieľové druhy, zatiaľ čo mimovládne organizácie chcú pre každý z druhov lovených v Severnom mori osobitný cieľ;

technické opatrenia, ktoré sa zavedú na základe plánu hospodárenia, by sa mali dohodnúť na regionálnej úrovni.

Získavanie a využívanie expertízy 

Väčšinu prác a konzultácií potrebných na hodnotenie existujúcich právnych predpisov vykonali vedci pracujúci pod záštitou Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (Scientific, Technical and Economic Committee on Fisheries, STECF) 17 a Medzinárodnej rady pre výskum mora (International Council for the Exploration of the Sea, ICES) 18 , ako aj skupina pre hodnotenie morských zdrojov (Marine Resources Assessment Group, MRAG) na základe rámcovej zmluvy s Komisiou.

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Výbor STECF, rada ICES a skupina MRAG vykonali ešte pred reformou SRP niekoľko hodnotení súčasného plánu hospodárenia s populáciami tresky škvrnitej2 (ďalej len „plán pre tresku škvrnitú“) a plánu hospodárenia s populáciou soley európskej a platesy veľkej v Severnom mori3 (ďalej len „plán pre platesotvaré ryby“). V prípade plánu pre platesotvaré ryby vykonala skupina MRAG v roku 2009 posúdenie vplyvu možností od prvej fázy (obnova) po druhú fázu (hospodárenie) plánu 19 , keďže takéto preskúmanie sa predpokladá v samotnom pláne hneď nato, ako sa u obidvoch populácií spozoruje, že sa dva po sebe nasledujúce roky nachádzajú v bezpečných biologických hraniciach. Aj skupina expertov výboru STECF, ktorá sa stretla v októbri 2010 vo Vigu 20 , uskutočnila hodnotenie plánu pre platesotvaré ryby.

V roku 2011 sa uskutočnili dve stretnutia s cieľom vykonať retrospektívne preskúmanie niekoľkých plánov hospodárenia vrátane plánu pre tresku škvrnitú2: išlo o kombinovanú skupinu expertov výboru STECF a rady ICES v Kodani vo februári/marci 2011 21 a nadväzné stretnutie v Hamburgu v júni 20115. Obe stretnutia boli otvorené pre účastníkov z NSAC a administratív členských štátov. Jedným zo záverov týchto analýz bolo, že pri pláne pre tresku škvrnitú2 by sa využili výhody z prepojenia na plány pre homára štíhleho a tresku jednoškvrnnú, tresku merlang, tresku tmavú, soleu európsku a platesu veľkú v Severnom mori a že riadenie rybolovnej úmrtnosti podľa plánu nezodpovedá pôvodným očakávaniam.

Útvary Komisie nepodnikli žiadne kroky na revíziu týchto plánov z dôvodu medziinštitucionálneho sporu o riadiace právomoci. Keď medziinštitucionálna pracovná skupina zriadená na vyriešenie sporu predložila svoje závery 22 , a po prijatí novej SRP sa pri práci na hodnoteniach mohli zohľadniť nové politické súvislosti.

V roku 2014 rokovala skupina expertov výboru STECF od 10. do 14. marca vo Varese (Taliansko) s cieľom pripraviť retrospektívne hodnotenie plánu platesotvarých rýb7. Hodnotenie preskúmal výbor STECF na plenárnom zasadnutí v Bruseli v marci 2014 23 .

Súčasné plány hospodárenia považujú členské štáty, odvetvie rybolovu, vedci 24 , 25 , 26 , 27 , 28 , 29 , 30 , 31 , 32 , 33 , 34  a environmentálne organizácie za neúčinné, príliš prísne, zbytočne zaťažujúce a ekonomicky poškodzujúce odvetvie rybolovu v EÚ. Predmetom kritiky je najmä režim počtu „dní na mori“. Vo svojom hodnotení plánu pre tresku škvrnitú2 výbor STECF uviedol, že v pláne sa rybolovná úmrtnosť neriadi tak, ako sa to predpokladalo, a že krátkodobé hospodárske dôsledky plánu hospodárenia sú nejasné. Pokiaľ ide o plán pre platesotvaré ryby, výbor STECF uviedol, že zistená obnova populácií soley európskej a platesy veľkej pravdepodobne nevyplýva z obmedzení počtu dní na mori25.

Plán pre tresku škvrnitú2 je mimoriadne kritizovaný aj preto, lebo sa v ňom predpokladajú ďalšie obmedzenia, hoci populácia tresky škvrnitej v Severnom mori sa v posledných rokoch začala obnovovať. Vplyvom tohto plánu sa nielenže obmedzil rybolov tresky škvrnitej v Severnom mori, ktorý predstavuje približne 5 % vylodených rýb, ale rybárske plavidlá navyše nemohli opustiť prístav, a to dokonca aj vtedy, keď majú rybolovné kvóty na 95 % ostatných rýb. Odvetvie rybolovu túto situáciu rybolovu hodnotí ako mimoriadne nespravodlivú a neprimeranú.

Režim počtu dní na mori kritizovali aj niektoré zainteresované strany za to, že má úplne opačné účinky, ktoré skôr poškodzujú životné prostredie, než chránia populácie rýb, a to napríklad preto, lebo plavidlá s obmedzeným rozpočtom rybolovných dní musia loviť blízko pri pobreží, kde sa sústreďujú juvenilné ryby. Odvetvie rybolovu v Severnom mori okrem toho vo verejnej konzultácii k tejto iniciatíve uviedlo, že prísne obmedzenia času, aký môžu stráviť na mori, im sťažujú hľadanie rybolovných oblastí s nižšou abundanciou tresky škvrnitej, takže tieto obmedzenia zhoršujú problém nechcených úlovkov tresky škvrnitej pri zmiešanom rybolove. Systém riadenia dní na mori navyše vytvára značnú administratívnu záťaž pre Komisiu a orgány členských štátov.

Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu viacročného plánu pre Severné more sa uskutočnilo v rámci novej SRP a prepracovania nariadení o technických opatreniach. Nová SRP obsahuje okrem iného novú povinnosť vylodiť úlovky a lehotu na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu (MSY) a regionalizácie. V tejto súvislosti poskytli príspevok k týmto otázkam viaceré správy, štúdie a zmluvy. Medzi ne patria:

reforma SRP,24

vplyv zavedenia povinnosti vylodiť úlovky,¤25,26

sociálno-ekonomické aspekty SRP,27,28

vypracovanie nového nariadenia o technických opatreniach,29

problematika zmiešaného rybolovu v EÚ30 vrátane problému blokačných druhov,31

úvahy o oblastiach hospodárenia pre nové viacročné plány;32

úvahy o hospodárení pomocou maximálneho udržateľného výnosu.33

Podrobne sa skúmali dve legislatívne možnosti: Ďalšie dve možnosti (možnosť 1 – hospodárenie podľa základného nariadenia a možnosť 2 – vytvorenie jednotného viacročného plánu pre zmiešaný rybolov) boli hlbšie zanalyzované. V rámci možnosti 2 sa zvážilo niekoľko čiastkových možností týkajúcich sa: i) vymedzenia oblastí, ii) výberu metódy na uľahčenie zavedenia povinnosti vylodiť úlovky, iii) výberu rozpätí FMSY, iv) výberu druhov, na ktoré sa plán vzťahuje, v) dátumu, ku ktorému sa má dosiahnuť FMSY, a vi) časového rámca na obnovenie populácií na úrovne predbežnej opatrnosti. Z prvých 4 premenných by sa mohla uprednostňovaná možnosť vybrať na základe kvalitatívnej analýzy. Posledné dve premenné boli preskúmané kvantitatívnym posúdením vplyvu a porovnané s možnosťou 1.

Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 2 (jednotný viacročný plán pre zmiešaný rybolov), kde sa FMSY dosiahne najneskôr do roku 2020 a populácie sa rýchlo obnovia na úrovne predbežnej opatrnosti. Keď sa v prípade ktorejkoľvek konkrétnej populácie dosiahne FMSY, jej využívanie by nemalo presiahnuť FMSY pre danú populáciu. Uprednostňovaná možnosť (jednotný viacročný plán pre zmiešaný rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori) je na dosiahnutie každého z cieľov tejto iniciatívy oveľa účinnejšia než možnosť 1 (základné nariadenie). Uprednostňovaná možnosť má v porovnaní s možnosťou 1 pozitívny vplyv na životné prostredie. V priemere sú v porovnaní s možnosťou 1 pozitívne aj ekonomické a sociálne vplyvy. K pozitívnym vplyvom na životné prostredie sa pridávajú aj uprednostňované čiastkové možnosti „dosiahnuť FMSY najneskôr do roku 2020“ a „obnova populácií“. Z ekonomického hľadiska sa v priemere zvýši ziskovosť, a to zväčša vďaka zníženiu variabilných nákladov a vďaka dostupnosti rybolovných zdrojov. Zo sociálneho hľadiska sa zníži administratívna záťaž MSP a zachovajú sa pracovné miesta. Z hľadiska životného prostredia „obdobie na rýchlo obnovu“ znižuje riziko kolapsu populácie a zvyšuje množstvo priemernej biomasy.

Zrušením nepopulárneho režimu počtu dní na mori a povinnosti rybolovu v jednej oblasti sa navyše zjednoduší právny rámec a zníži administratívna záťaž členských štátov aj odvetvia.

Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie

Hoci tento plán nesúvisí s programom REFIT, znižuje regulačné zaťaženie, keďže by sa ním zrušili dve nariadenia, ktoré sa v ňom zlúčia.

V nariadení Rady (ES) č. 1342/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2004, sa stanovujú pravidlá udržateľného využívania populácií tresky v Severnom mori a priľahlých vodách2.

V nariadení Rady (ES) č. 676/2007 z 11. júna 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov využívajúci populácie severomorskej platesy a soley, sa stanovujú pravidlá udržateľného využívania populácií platesy veľkej a soley európskej v Severnom mori3.

Veľká väčšina podnikov v odvetví lovu a spracovania druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori sú MSP alebo mikropodniky (98 %). V rámci súčasného systému majú podniky a najmä MSP vysoké ekonomické náklady; tieto straty spôsobuje príliš zložitá regulácia a v budúcnosti sa im zamedzí (priame výhody zjednodušenia). Udržateľné využívanie populácií prinesie vyššiu ziskovosť, čo povedie k zlepšeniu hospodárskej výkonnosti. Rybári budú mať väčšiu slobodu pri rozhodovaní, kde a kedy loviť. Odstránením režimu rybolovného úsilia sa nielen zníži administratívna záťaž v odvetví vrátane intenzívneho podávania správ, ale aj zaťaženie vnútroštátnych správnych orgánov, ktoré tieto správy spracúvajú a monitorujú.

Základné práva

Neuplatňuje sa

4.VPLYV NA ROZPOČET

Žiadny vplyv na rozpočet.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania a postupy monitorovania, hodnotenia a podávania správ

V nariadení Rady (ES) č. 1224/200910 sa stanovuje právny rámec kontroly, inšpekcie a presadzovania s cieľom zaistiť dodržiavanie pravidiel SRP. V súlade s článkom 43 tohto nariadenia by sa vo viacročných plánoch mali stanoviť prahové hodnoty, pri prekročení ktorých sa úlovky populácií, na ktoré sa vzťahujú viacročné plány, musia vylodiť v určených prístavoch. Okrem toho sa v pláne stanovujú pravidlá pre konkrétne oblasti a konkrétne druhy rybolovu z hľadiska požiadaviek na predchádzajúce oznámenia v zmysle článku 17 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009.

V pláne sa počíta s pravidelným hodnotením jeho vplyvu na dotknuté populácie na základe vedeckých odporúčaní. Prvoradé je zistiť, v akom období je vhodné také hodnotenie uskutočniť, t. j. v období, keď bude možné prijať a vykonať regionalizované opatrenia a keď sa prejavia ich účinky na príslušné populácie a druhy rybolovu. V pláne by sa mala tiež zohľadniť pracovná metóda vedeckých orgánov vrátane ich pravidelného referenčného porovnávania. V poslednom čase nebolo možné poskytnúť vedecké odporúčania, a to pre nedostatok údajov alebo trendov, ktoré sa mali hodnotiť, keď sa hodnotenie týkalo obdobia troch rokov. Preto by sa tento plán mal hodnotiť každých päť rokov.

V tomto ohľade treba poznamenať, že pravidelné hodnotenie vplyvu plánu nebráni zákonodarcom plán zmeniť, ak si to bude vyžadovať vedecký, politický alebo sociálno-ekonomický vývoj.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V súlade s celkovým cieľom SRP týkajúcim sa ochrany rybolovných zdrojov a s osobitným zreteľom na články 9 a 10 základného nariadenia, ktoré požadujú vypracovanie viacročných plánov, medzi hlavné prvky plánu patria:

do rozsahu pôsobnosti plánu patria populácie druhov žijúcich pri morskom dne a lov daných populácií v Severnom mori;

ciele a cieľové hodnoty (dosiahnuť mieru rybolovnej úmrtnosti zodpovedajúcu zásade maximálneho udržateľného výnosu). V súlade s článkom 10 základného nariadenia by cieľové hodnoty mali byť kvantifikovateľné. Navrhované cieľové hodnoty sú vyjadrené ako rozpätia hodnôt rybolovnej úmrtnosti FMSY v zmysle odporúčania rady ICES. Tieto rozpätia hodnôt FMSY umožňujú hospodáriť s danými populáciami na základe maximálneho udržateľného výnosu a podľa všetkého umožňujú aj úpravy v prípade zmien vedeckých odporúčaní a zároveň zachovanie vysokej miery predvídateľnosti;

ochranné referenčné body, vyjadrené v tonách biomasy neresiacej sa populácie alebo v abundancii vyjadrenej v číselnom počte, ktoré sa uvádzajú v pláne, stanovuje ICES, a to spravidla prostredníctvom referenčného porovnávania. Ak odporúčania týkajúce sa referenčných bodov biomasy neresiacej sa populácie alebo abundancie neexistujú, opatrenia by sa mali prijať vtedy, keď sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že populácia je ohrozená.

S ochrannými referenčnými bodmi súvisia ochranné mechanizmy a špecifické ochranné opatrenia. Ak sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že niektorá z predmetných populácií je pod touto hranicou, TAC pre túto populáciu by sa mal znížiť. Toto opatrenie možno podľa potreby doplniť o opatrenia ako technické opatrenia alebo núdzové opatrenia Komisie alebo členských štátov.

Ustanovenia týkajúce sa povinnosti vylodiť úlovky, ktoré sa majú prijať v rámci regionalizácie, sú potrebné, aby v budúcnosti mohli byť prípadne udeľované výnimky z povinnosti vylodiť úlovky pre druhy, pri ktorých z vedeckých dôkazov vyplýva vysoká miera prežitia, ako aj výnimky de minimis, a to v závislosti na vývoji vedeckých odporúčaní.

Ustanovenia o kontrole sa týkajú predchádzajúceho oznámenia, denníkov a určených prístavov. Pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa predchádzajúceho oznámenia a denníka, všeobecné pravidlá nariadenia (ES) č. 1224/2009 treba prispôsobiť osobitostiam Severného mora a rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne v tejto oblasti. Pokiaľ ide o určené prístavy, v nariadení (ES) č. 1224/2009 sa vyžaduje, aby sa vo viacročných plánoch prijali hraničné hodnoty, pri prekročení ktorých by sa úlovky populácií druhov žijúcich pri morskom dne mali vyloďovať len v prístavoch so zvýšenou kontrolou.

Pravidelné vyhodnocovanie plánu na základe vedeckých odporúčaní. plán by sa mal hodnotiť každých päť rokov. Toto obdobie je dostatočne dlhé na to, aby umožnilo úplné vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky a prijatie a realizáciu regionálnych opatrení, a aby sa prejavili daných opatrení na príslušné populácie a druhy rybolovu. Okrem toho je to minimálne obdobie požadované vedeckými orgánmi. V poslednom čase nebolo možné poskytnúť vedecké odporúčania, a to pre nedostatok údajov alebo trendov, ktoré sa mali hodnotiť, keď sa hodnotenie týkalo obdobia troch rokov.

2016/0238 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vytvorení viacročného plánu pre populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a ich lov, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 676/2007 a nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 35 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1.V Dohovore Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve, ktorého zmluvnou stranou je aj Únia, sa stanovujú povinnosti týkajúce sa ochrany morských zdrojov vrátane uchovávania alebo obnovy populácií druhov rýb, ktoré sú predmetom rybolovu, a to na úrovni reálneho dosahovania maximálneho udržateľného výnosu (maximum sustainable yield, MSY).

2.Na svetovom samite o udržateľnom rozvoji v New Yorku v roku 2015 sa Únia a jej členské štáty zaviazali do roku 2020 účinne zregulovať rybolov a zastaviť nadmerný, nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov a deštruktívne rybolovné praktiky a zaviesť vedecky podložené plány hospodárenia s cieľom čo možno najrýchlejšej obnovy populácií rýb minimálne na úroveň, pri ktorej je možné dosahovať MSY zodpovedajúci ich biologickým vlastnostiam.

3.V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 36 sa stanovujú pravidlá spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie. SRP má prispievať k ochrane morského prostredia, udržateľnému hospodáreniu so všetkými komerčne využívanými druhmi a najmä k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu do roku 2020 v zmysle článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES 37 .

4.K cieľom SRP patrí okrem iného zabezpečiť, aby rybolov a akvakultúra boli dlhodobo environmentálne udržateľné a aby sa pri riadení rybárstva uplatňoval prístup predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup.

5.Na dosiahnutie cieľov SRP sa má prijať niekoľko ochranných opatrení, prípadne ich ľubovoľná kombinácia, napr. viacročné plány, technické opatrenia a určovanie a prideľovanie rybolovných možností.

6.Podľa článkov 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 majú viacročné plány vychádzať z vedeckých, technických a hospodárskych odporúčaní a obsahovať ciele, kvantifikovateľné cieľové hodnoty s jasnými časovými rámcami, ochranné referenčné body a ochranné mechanizmy.

7.V nariadení Rady (ES) č. 1342/2008 38 a (ES) č. 676/2007 39 sa stanovujú pravidlá udržateľného využívania populácií tresky škvrnitej, platesy veľkej a soley európskej v Severnom mori a priľahlých vodách. Tieto a ďalšie populácie druhov žijúcich pri morskom dne sa lovia v rámci zmiešaného rybolovu. Preto je vhodné zaviesť jednotný viacročný plán zohľadňujúci tieto technické interakcie.

8.Okrem toho by sa takýto viacročný plán mal vzťahovať na všetky populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a ich lov.

9.Niektoré populácie druhov žijúcich pri morskom dne sa lovia v Severnom mori aj v priľahlých vodách (transzonálne populácie rýb). Rozsah pôsobnosti ustanovení plánu týkajúcich sa cieľových hodnôt a ochranných mechanizmov pre populácie, ktoré sa lovia väčšinou v Severnom mori, by sa preto mal rozšíriť aj na oblasti mimo Severného mora. Okrem toho je pri tranzonálnych populáciách rýb, ktoré sa lovia prevažne mimo Severného mora, potrebné stanoviť vo viacročných plánoch cieľové hodnoty a ochranné mechanizmy pre tie oblasti mimo Severného mora, kde sa prevažne lovia, a rozsah pôsobnosti sa musí rozšíriť aj na Severné more.

10.Cieľom tohto plánu by malo byť prispieť k dosiahnutiu cieľov SRP, a najmä dosiahnuť a udržať MSY v prípade dotknutých populácií, a tým prispieť k vykonávaniu povinnosti vylodiť úlovky populácií druhov žijúcich pri morskom dne, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu, ako aj k uplatňovaniu ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva.

11.Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa rybolovné možnosti majú stanovovať v súlade s cieľovými hodnotami viacročných plánov.

12.Cieľovú rybolovnú úmrtnosť (F) zodpovedajúcu cieľu dosiahnutia a udržania MSY je vhodné stanoviť ako rozpätie hodnôt, ktoré sú v súlade s dosiahnutím MSY(FMSY). Tieto rozpätia, určené na základe vedeckých odporúčaní, sú nevyhnutné na zabezpečenie flexibility s cieľom zohľadniť vývoj vedeckých odporúčaní, prispieť k vykonávaniu povinnosti vylodiť úlovky a vziať do úvahy vlastnosti zmiešaného rybolovu. Rozpätia FMSY vypočítala Medzinárodná rada pre výskum mora (International Council for the Exploration of the Sea, ICES) a mali by zabezpečiť, aby dlhodobý výnos neklesol v porovnaní s MSY o viac ako 5 % 40 . Horná hranica rozpätia je obmedzená tak, že pravdepodobnosť poklesu Blim alebo Abundancelimit je v prípade danej populácie najviac o 5 %. Táto horná hranica zodpovedá aj pravidlu odporúčaní ICES (ICES „advice rule“) 41 , na základe ktorého v prípade, že neresiaca sa biomasa alebo abundancia vykazujú zlé hodnoty, F sa zníži na hodnotu, ktorá neprekračuje hornú hranicu rovnajúcu sa bodovej hodnote FMSY vynásobenej neresiacou sa biomasou alebo abundanciou v roku TAC a vydelenej hodnotou Btrigger alebo Abundancelimit maximálneho udržateľného výnosu. ICES používa tieto úvahy a pravidlo odporúčaní pri poskytovaní vedeckých odporúčaní k rybolovnej úmrtnosti a možnostiam výlovu.

13.Na účely stanovenia rybolovných možností by mala existovať prahová hodnota rozpätí FMSY pre bežné situácie a pre isté situácie (za predpokladu, že dotknutá populácia sa považuje za populáciu v dobrom stave) aj horná hranica. Rybolovné možnosti by malo byť možné stanoviť len do výšky hornej hranice, ak je to na základe vedeckých odporúčaní alebo dôkazov potrebné na účely dosiahnutia cieľov stanovených v tomto nariadení pre zmiešaný rybolov alebo zamedzenia vážnej škode na populácii v dôsledku vnútrodruhovej alebo medzidruhovej dynamiky populácií, alebo obmedzenia medziročných výkyvov rybolovných možností.

14.Ak nie sú cieľové hodnoty MSY k dispozícii, mal by sa uplatniť prístup predbežnej opatrnosti.

15.V prípade populácií, pre ktoré sú ciele MSY k dispozícii, a na účely uplatnenia ochranných opatrení je nevyhnutné stanoviť ochranné referenčné body vyjadrené ako minimálna úroveň neresiacej sa biomasy v prípade populácií rýb a minimálna úroveň abundancie v prípade homára štíhleho.

16.V prípade funkčných jednotiek homára štíhleho, pre ktoré sú ciele MSY k dispozícii, by mali platiť tieto minimálne úrovne abundancie: minimálna abundancia (Abundancebuffer) zodpovedajúca referenčnému bodu Bbuffer, ktorý definovala Poradná rada pre oblasť Severného mora v dlhodobom pláne hospodárenia s homárom štíhlym v Severnom mori 42 , a hraničná abundancia (Abundancelimit) zodpovedajúca abundancii MSY Btrigger (ekvivalent Blim) v zmysle definície ICES7.

17.Ak veľkosť populácie klesne pod tieto úrovne, malo by sa počítať s primeranými ochrannými opatreniami. Ak sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že sú potrebné nápravné opatrenia, mali by ochranné opatrenia zahŕňať zníženie rybolovných možností a špecifické ochranné opatrenia. Tieto opatrenia by sa mali podľa potreby doplniť všetkými ostatnými opatreniami, ako sú opatrenia Komisie v súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, alebo opatrenia členských štátov v súlade s článkom 13 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

18.Aby nedošlo k prekročeniu TAC pridelených pre všetky populácie lovené v rámci zmiešaného rybolovu, je potrebné prijať určité dodatočné opatrenia.

19.TAC pre homára štíhleho v zónach ICES IIa a IV je vhodné stanoviť ako súčet obmedzení výlovu stanovených pre každú funkčnú jednotku a štatistických obdĺžnikov mimo funkčných jednotiek v rámci danej oblasti TAC. Tým sa však nevylučuje prijatie opatrení na ochranu konkrétnych funkčných jednotiek.

20.S cieľom splniť povinnosť vylodiť úlovky stanovenú v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa v pláne mali stanovovať aj ďalšie opatrenia týkajúce sa riadenia.

21.Lehota na predloženie spoločných odporúčaní od členských štátov, ktoré majú priamy hospodársky záujem, by sa mala stanoviť v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013. 

22.S cieľom zabezpečiť dodržiavanie opatrení stanovených v tomto nariadení by sa mali okrem opatrení stanovených v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009 43 prijať aj špecifické kontrolné opatrenia.

23.Keďže v Severnom mori podnikajú mnohé malé plavidlá krátke rybárske výjazdy, mala by sa povinnosť predchádzajúceho oznámenia podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1224/2009 rozšíriť na všetky plavidlá s celkovou dĺžkou 8 m alebo viac, a predchádzajúce oznámenie by sa malo zasielať aspoň jednu hodinu pred odhadovaným časom príchodu do prístavu. Vzhľadom na dôsledky rybárskych výjazdov, pri ktorých sa loví len veľmi malé množstvo rýb z predmetných populácií, a vzhľadom na administratívnu záťaž vyplývajúcu z povinnosti zaslať súvisiace predchádzajúce oznámenie, je však vhodné požadovať takéto oznámenia až od istého objemu úlovku.

24.Rovnako je potrebné rozšíriť uplatňovanie povinnosti používať rybársky denník podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 1224/2009 na plavidlá s celkovou dĺžkou 8 m alebo viac.

25.Pre populácie druhov žijúcich pri morskom dne, ktoré je podľa článku 43 nariadenia (ES) č. 1224/2009 rybárske plavidlo povinné vylodiť v určenom prístave alebo na mieste blízko pobrežia, by sa mali stanoviť prahové hodnoty. Pri určovaní týchto prístavov alebo miest blízko pobrežia by členské štáty mali okrem toho uplatňovať kritériá uvedené v článku 43 ods. 5 uvedeného nariadenia tak, aby zabezpečili účinnú kontrolu populácií, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje.

26.V súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa mali prijať ustanovenia, na základe ktorých bude Komisia pravidelne posudzovať primeranosť a účinnosť uplatňovania tohto nariadenia. Takéto posudzovanie by malo vychádzať z pravidelného hodnotenia plánu na základe vedeckých odporúčaní; plán by sa mal hodnotiť každých päť rokov. Toto obdobie je dostatočne dlhé na to, aby umožnilo úplné vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky a prijatie a realizáciu regionálnych opatrení, a aby sa prejavili daných opatrení na príslušné populácie a druhy rybolovu. Vedecké orgány považujú tento odstup za minimálny prípustný.

27.S cieľom včas a primerane sa prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku a zabezpečiť flexibilitu a umožniť vývoj určitých opatrení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia v oblasti nápravných opatrení a vykonávania povinnosti vylodiť úlovky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Aby sa v prvom rade zabezpečila rovnaká účasť na príprave delegovaných aktov, dostávajú Európsky parlament a Rada všetky dokumenty v tom istom čase ako experti z členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

28.Nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 676/2007 by sa mali zrušiť.

29.V súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 bol pravdepodobný ekonomický a sociálny vplyv plánu riadne posúdený ešte predtým, ako bol vypracovaný jeho návrh.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I
PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa stanovuje viacročný plán (ďalej len „plán“) pre populácie druhov rýb žijúcich pri morskom dne vo vodách Únie v zónach ICES IIa, IIIa a IV (ďalej len „Severné more“) a ich lov.

2. Bez ohľadu odsek 1 sa články 4, 5, 6 a 8 uplatňujú na oblasti s výskytom populácií pre populácie skupiny 1 až 4 v zmysle definície v článku 2.

Článok 2 

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa okrem pojmov vymedzených v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 Európskeho parlamentu a Rady, článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 850/98, uplatňujú takto vymedzené pojmy:

1. „populácie druhov žijúcich pri morskom dne“ sú druhy súmerných a platesotvarých rýb a homár štíhly, ktoré žijú na dne vodného stĺpca alebo v jeho blízkosti.

2. „Skupina 1“ sú populácie druhov žijúcich pri morskom dne, v prípade ktorých sú v tomto pláne stanovené cieľové hodnoty spojené s biomasou vyjadrené ako rozpätia hodnôt FMSY a ochranné mechanizmy:

a)treska škvrnitá (Gadus morhua) v podoblasti IV a divíziách VIId a IIIa západ (Severné more, východná časť Lamanšského prielivu, Skagerrak), ďalej len „treska škvrnitá v Severnom mori;

b)treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus) v podoblasti IV a divíziách VIa a IIIa západ (Severné more, vody západne od Škótska, Skagerrak), ďalej len „treska jednoškvrnná“;

c)platesa veľká (Pleuronectes platessa) v podoblasti IV (Severné more) a divízii IIIa (Skagerrak), ďalej len „platesa veľká v Severnom mori“;

d)treska tmavá (Pollachius virens) v podoblastiach IV a VI a divízii IIIa (Severné more, Rockall a vody západne od Škótska, Skagerrak a Kattegat), ďalej len „treska tmavá“;

e)solea európska (Solea solea) v podoblasti IV (Severné more), ďalej len „solea európska v Severnom mori“;

f)solea európska (Solea solea) v divízii IIIa a poddivíziách 22 – 24 (Skagerrak a Kattegat, západná časť Baltského mora), ďalej len „solea európska v Kattegate“;

g)treska merlang (Merlangius merlangus) v podoblasti IV a divízii VIId (Severné more a východná časť Lamanšského prielivu), ďalej len „treska merlang v Severnom mori“.

3.    „Skupina 2“ sú funkčné jednotky (FJ) homára štíhleho (Nephrops norvegicus), v prípade ktorého sú cieľové hodnoty vyjadrené ako rozpätia hodnôt FMSY a ochranné mechanizmy spojené s abundanciou v tomto pláne stanovené takto:

i)homár štíhly v divízii IIIa (FJ 3 – 4); 

ii)homáry štíhleho v podoblasti IV (Severné more) podľa FJ:

homár štíhly v oblasti Farn Deeps (FJ 6);

homár štíhly vo Fladen Ground (FJ 7);

homár štíhly vo Firth of Forth (FJ 8);

homár štíhly v Moray Firth (FJ 9).

4. „Skupina 3“ sú populácie druhov žijúcich pri morskom dne, pre ktoré platia v Severnom mori obmedzenia výlovu a ktoré nepatria do skupiny 1.

5. „Skupina 4“ sú funkčné jednotky homára štíhleho (Nephrops norvegicus) a štatistické obdĺžniky mimo funkčných jednotiek v zóne ICES IIa a podoblasti IV, pre ktoré platia obmedzenia výlovu a ktoré nepatria do skupiny 2.

6.„Skupina 5“ sú populácie druhov žijúcich pri morskom dne, pre ktoré v Severnom mori neplatia obmedzenia výlovu.

7.„Skupina 6“ sú druhy, ktorých lov je zakázaný a ktoré sú uvedené ako zakázané druhy v právnom akte Únie prijatom v oblasti spoločnej rybárskej politiky v Severnom mori.

8. „Skupina 7“ sú populácie druhov žijúcich pri morskom dne, v prípade ktorých sú cieľové hodnoty vyjadrené ako rozpätia hodnôt FMSY a ochranné mechanizmy spojené s biomasou stanovené iných v právnych predpisoch Únie ako je toto nariadenie.

9. „celkový povolený výlov“ (TAC) je množstvo každej populácie, ktoré možno vyloviť počas jedného roka.

10. „MSY Btrigger“ je referenčný bod pre biomasu neresiacej sa populácie; pokiaľ táto biomasa klesne pod tento bod, je potrebné prijať špecifické a primerané opatrenia v oblasti riadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa kombináciou miery využívania a prirodzených výkyvov populácie obnovili nad úrovne, pri ktorých je možné získať MSY v dlhodobom horizonte.

KAPITOLA II
CIELE

Článok 3

Ciele

1. Plán prispeje k plneniu cieľov spoločnej rybárskej politiky uvedených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a to najmä uplatňovaním prístupu predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva, a jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácie lovených druhov obnovovali a zachovávali nad úrovňami, pri ktorých možno získať MSY.

2. Plán prispeje k eliminácii odhadzovania úlovkov tak, že v čo najväčšej možnej miere zabráni nechceným úlovkom a zníži ich množstvo, a okrem toho prispeje k vykonávaniu povinnosti vylodiť úlovky podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 v prípade druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu a toto nariadenie.

3. V pláne sa uplatní ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva s cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy rybolovných činností na morské ekosystémy. Je v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia, a najmä s cieľom dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu do roku 2020 v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2008/56/ES.

4. Medzi ciele plánu patrí najmä:

a)zabezpečiť splnenie podmienok uvedených v deskriptore 3 v prílohe I k smernici 2008/56/ES a

b)prispieť k plneniu ďalších relevantných deskriptorov uvedených v prílohe I k smernici 2008/56/ES úmerne k úlohe, ktorú rybolov zohráva pri ich plnení.

KAPITOLA III
CIEĽOVÉ HODNOTY

Článok 4

Cieľové hodnoty pre skupiny 1 a 2

1. Cieľová hodnota rybolovnej úmrtnosti pre skupiny 1 a 2 sa musí dosiahnuť čo možno najskôr a postupne najneskôr do roku 2020 a odvtedy sa bude udržiavať v rozpätiach hodnôt uvedených v prílohe I.

2. V súlade s článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zodpovedajú rybolovné možnosti rozpätiu cieľových hodnôt rybolovnej úmrtnosti stanovených v stĺpci A prílohy I k tomuto nariadeniu.

3. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa môžu rybolovné možnosti stanoviť na úrovniach, ktoré zodpovedajú nižším úrovniam rybolovnej úmrtnosti ako tým, ktoré sú stanovené v stĺpci A prílohy I.

4. Bez ohľadu na odseky 2 a 3 sa rybolovné možnosti pre populáciu môžu stanoviť na základe rozpätia cieľových hodnôt rybolovnej úmrtnosti stanovených v stĺpci B prílohy I, pokiaľ je príslušná populácia nad referenčným bodom pre minimálnu úroveň neresiacej sa biomasy stanoveným v stĺpci A prílohy II,

a)ak je to potrebné na základe vedeckých odporúčaní alebo dôkazov na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3 v prípade zmiešaného rybolovu;

b)ak je na základe vedeckých odporúčaní alebo dôkazov potrebné zamedziť vážnej škode na populácii v dôsledku vnútrodruhovej alebo medzidruhovej dynamiky populácií alebo

c)s cieľom obmedziť výkyvy rybolovných možností medzi po sebe idúcimi rokmi na najviac 20 %.

Článok 5

Cieľové hodnoty pre skupiny 3 a 4

1. Rybolovné možnosti pre populácie skupiny 3 a 4 musia byť v súlade s vedeckými odporúčaniami týkajúcimi sa maximálneho udržateľného výnosu.

2. Ak nie sú k dispozícii vedecké odporúčania k miere rybolovnej úmrtnosti zlučiteľnej s maximálnym udržateľným výnosom, rybolovné možnosti musia byť v súlade s vedeckými odporúčaniami s cieľom zabezpečiť udržateľnosť populácií v súlade s prístupom predbežnej opatrnosti.

Článok 6

Cieľové hodnoty pre skupinu 5

S populáciami skupiny 5 sa hospodári na základe prístupu predbežnej opatrnosti v súlade s vedeckými odporúčaniami.

KAPITOLA IV
OCHRANNÉ MECHANIZMY

Článok 7

Ochranné referenčné body pre skupiny 1 a 2

Ochranné referenčné body na zabezpečenie úplnej reprodukčnej schopnosti populácií sú uvedené v prílohe II:

a)    minimálna úroveň biomasy neresiacej sa populácie (MSY Btrigger) pre populácie rýb;

b)    hraničná úroveň biomasy neresiacej sa populácie (Blim) pre populácie rýb;

c)    minimálna úroveň abundancie (Abundancebuffer) pre homára štíhleho;

d)    hraničná úroveň abundancie (Abundancelimit) pre homára štíhleho.

Článok 8

Ochranné mechanizmy pre skupiny 1 a 2

1. Ak sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že pre daný rok je neresiaca sa biomasa ktorejkoľvek z populácií skupiny 1 pod úrovňou MSY Btrigger alebo že abundancia ktorejkoľvek z funkčných jednotiek skupiny 2 je pod úrovňou Abundancebuffer stanovenou v stĺpci A prílohy II, prijmú sa všetky primerané nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie alebo funkčnej jednotky nad úrovne, pri ktorých je možné získať maximálny udržateľný výnos. Predovšetkým platí, že odchylne od článku 4 ods. 2 sa rybolovné možnosti stanovia na úrovniach zodpovedajúcich rybolovnej úmrtnosti s prihliadnutím na pokles biomasy alebo abundancie, ktorá klesla pod rozpätie hodnôt stanovené v stĺpci A prílohy I.

2. Ak sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že biomasa neresiacej sa populácie ktorejkoľvek z príslušných populácií je pod úrovňou Blim alebo že abundancia ktorejkoľvek z funkčných jednotiek homára štíhleho je pod úrovňou Abundancelimit stanovenou v stĺpci B prílohy II k tomuto nariadeniu, prijmú sa ďalšie nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie alebo funkčnej jednotky nad úrovne, pri ktorých je možné získať maximálny udržateľný výnos. Odchylne od odsekov 2 a 4 článku 4 patrí medzi tieto opatrenia najmä pozastavenie cieleného lovu príslušnej populácie a primerané zníženie rybolovných možností.

Článok 9

Špecifické ochranné opatrenia pre skupiny 3 až 7

Ak sa z vedeckých odporúčaní vyplýva, že nápravné opatrenia sú potrebné na zachovanie ktorejkoľvek z populácie druhov žijúcich pri morskom dne skupín 3 až 7 alebo keď v danom roku úroveň neresiacej sa biomasy ktorejkoľvek z populácií skupiny 1 alebo úroveň abundancie ktorejkoľvek z funkčných jednotiek skupiny 2 pod ochranné referenčné body uvedené v stĺpci A prílohy II k tomuto nariadeniu, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 18 tohto nariadenia a článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 k týmto aspektom:

a)vlastnosti rybárskeho výstroja, najmä veľkosti ôk, veľkosť háčikov, konštrukcia výstroja, hrúbka vláken, veľkosť výstroja alebo používanie selektívnych zariadení na zaistenie či zlepšenie selektivity;

b)používanie rybárskeho výstroja, najmä čas ponorenia, hĺbka ponoru výstroja, na zaistenie alebo zlepšenie selektivity;

c)zákaz alebo obmedzenie rybolovu v konkrétnych oblastiach s cieľom chrániť neresiace sa ryby a juvenilné ryby alebo ryby nedosahujúce minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, alebo necieľové druhy rýb;

d)zákaz alebo obmedzenie rybolovu alebo použitia určitých typov rybárskeho výstroja v konkrétnych obdobiach s cieľom chrániť neresiace sa ryby, ryby nedosahujúce minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť alebo necieľové druhy rýb;

e)minimálne ochranné referenčné veľkosti s cieľom zabezpečiť ochranu mláďat morských organizmov;

f)ostatné vlastnosti súvisiace so selektivitou.

Článok 10

Celkový povolený výlov

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade kvót, ktoré majú k dispozícii rybárske plavidlá vykonávajúce zmiešaný rybolov, zloženie podľa druhov zodpovedalo zloženiu úlovkov, ktorý plavidlá pravdepodobne vylovia..

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, musí byť TAC pre populácie homára štíhleho v zónach ICES IIa a IV súčtom obmedzení výlovu vo funkčných jednotkách a štatistických obdĺžnikoch mimo funkčných jednotiek.

KAPITOLA V
USTANOVENIA SÚVISIACE S POVINNOSŤOU VYLODIŤ ÚLOVKY

Článok 11

Ustanovenia súvisiace s povinnosťou vylodiť úlovky pre skupiny 1 až 7

Pokiaľ ide o populácie druhov žijúcich pri morskom dne, ktoré patria do skupín 1 – 7, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 tohto nariadenia a článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 k týmto aspektom:

a)výnimky z uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky v prípade druhov, v prípade ktorých z vedeckých dôkazov vyplýva vysoká miera prežitia, s prihliadnutím na vlastnosti výstroja, rybolovné postupy a ekosystém, a to s cieľom uľahčiť vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky a

b)výnimky de minimis s cieľom uľahčiť vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky; takéto výnimky de minimis sa udeľujú v prípadoch uvedených v článku 15 ods. 5 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a v súlade s podmienkami, ktoré sa tam stanovujú;

c)osobitné ustanovenia o dokumentácii úlovkov, predovšetkým na účely monitorovania vykonávania povinnosti vylodiť úlovky a

d)stanovenie minimálnych ochranných referenčných veľkostí s cieľom zabezpečiť ochranu mláďat morských organizmov.

KAPITOLA VI
REGIONALIZÁCIA

Článok 12

Regionálna spolupráca

1. Na opatrenia uvedené v článkoch 8 a 10 tohto nariadenia sa uplatňuje článok 18 ods. 1 až 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

2. Na účely odseku 1 tohto článku môžu členské štáty s priamym hospodárskym záujmom predkladať spoločné odporúčania podľa článku 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, prvýkrát najneskôr dvanásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a potom každých dvanásť mesiacov po predložení každého hodnotenia plánu podľa článku 17. Takéto odporúčania môžu predložiť aj vtedy, keď to považujú za potrebné, najmä v prípade náhlej zmeny stavu ktorejkoľvek z populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Spoločné odporúčania k opatreniam týkajúcim sa daného kalendárneho roka sa predkladajú najneskôr 1. júla predchádzajúceho roka.

3. Právomocami udelenými podľa článkov 9 a 11 tohto nariadenia nie sú dotknuté právomoci, ktoré má Komisia podľa iných ustanovení právnych predpisov Únie vrátane nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

KAPITOLA VII
KONTROLNÉ OPATRENIA

Článok 13

Vzťah k nariadeniu (ES) č. 1224/2009

Ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak, na populácie druhov žijúcich pri morskom dne skupín 1 – 7 sa okrem opatrení stanovených v nariadení (ES) č. 1224/2009 uplatňujú kontrolné opatrenia stanovené v tejto kapitole.

Článok 14

Predchádzajúce oznámenia

1. Odchylne od článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa predchádzajúce oznámenie uvedené v danom článku zasiela aspoň jednu hodinu pred odhadovaným časom príchodu do prístavu. Príslušné orgány pobrežných členských štátov môžu v jednotlivých prípadoch udeliť povolenie na skorší vstup do prístavu.

2. Okrem povinnosti predložiť predchádzajúce oznámenie, ktorá sa stanovuje v článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009, majú kapitáni rybárskych plavidiel Únie s celkovou dĺžkou 8 až 12 m aj povinnosť podať príslušným orgánom pobrežného členského štátu aspoň jednu hodinu pred odhadovaným časom príchodu do prístavu informácie uvedené v článku 17 ods. 1 písm. a) až f) nariadenia (ES) č. 1224/2009, keď majú na palube aspoň jedno z týchto množstiev rýb:

a)skupina 1: 1 000 kg; a/alebo

b)skupiny 2 a 4: 500 kg; a/alebo

c)skupina 3: 1 000 kg; a/alebo

d)skupina 7: 1 000 kg.

Článok 15 
Požiadavky na denníky pre skupiny 1 až 7

Odchylne od článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sú kapitáni rybárskych plavidiel Únie, ktorých celková dĺžka je 8 m alebo viac a ktoré lovia populácie druhov žijúcich pri morskom dne, povinní viesť o svojej činnosti denník v súlade s článkom 14 uvedeného nariadenia.

Článok 16

Určené prístavy pre skupiny 1, 2, 3, 4 a 7

Hranice, ktoré platia pre živú hmotnosť druhov podliehajúcich viacročnému plánu a pri prekročení ktorých je rybárske plavidlo povinné vylodiť úlovky v určenom prístave alebo na mieste blízko pobrežia, ako sa stanovuje v článku 43 nariadenia (ES) č. 1224/2009, sú:

a)skupina 1: 2 tony;

b)skupiny 2 a 4: 1 tona;

c)skupina 3: 2 tony;

d)skupina 7: 2 tony.

KAPITOLA VIII
NADVÄZNÉ OPATRENIA

Článok 17

Hodnotenie plánu

Najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a potom každých päť rokov Komisia zabezpečí hodnotenie vplyvu plánu na populácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a na druhy rybolovu, ktoré využívajú dané populácie. Výsledky hodnotenia predloží Európskemu parlamentu a Rade.

KAPITOLA IX
PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 18

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 9 a 11 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesie voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 9 a 11 môže kedykoľvek odvolať Európsky parlament alebo Rada. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Pred prijatím delegovaného aktu bude Komisia viesť konzultácie s expertmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 44 .

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 9 a 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

KAPITOLA X
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Zrušenia

1. Nariadenia (ES) č. 1342/2008 a (ES) č. 676/2007 sa zrušujú.

2. Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

(1)

   Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2)

   Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 20.

(3)

   Ú. v. EÚ L 157, 19.6.2007, s. 1.

(4) xxx
(5)

    Hodnotenie viacročných plánov pre populácie tresky v Írskom mori, Kattegate, Severnom mori a na západe Škótska (STECF-11-07).

(6) Správa o hodnotení/rozsahu pôsobnosti plánov riadenia: Hodnotenie viacročného plánu hospodárenia s populáciami platesy veľkej a soley európskej v Severnom mori (STECF-14-03).
(7)

   Ú. v. ES L 125, 27.4.1998, s. 1.

(8) COM/2016/0134 final – 2016/074 (COD).
(9)

   Ú. v. EÚ L 22, 28.1.2016, s. 1.

(10) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
(11) http://www.nsrac.org.
(12) http://ec.europa.eu/fisheries/documentation/publications/cfp_factsheets/racs_en.pdf . 
(13) Severovýchodný Atlantik (ako aj iné morské oblasti) je rozdelený na štatistické obdĺžniky. ICES skombinovala rôzne kombinácie týchto obdĺžnikov tak, aby vznikli rôzne oblasti, podoblasti, divízie a poddivízie. Rôzne kombinácie týchto „zón“ ICES sa používajú na definovanie populácií rýb v oblasti ICES.
(14) Scoping workshop on mixed fisheries management for the North Sea (Seminár o riadení zmiešaného rybolovu v Severnom mori), Brusel, 27.2.2014. Prehľad. Ref.Ares (2015) 2301118-02/06/2015.
(15) 2nd Scoping workshop: mixed fisheries management for North Sea demersal stocks. (Druhý seminár k vymedzeniu rozsahu pôsobnosti: riadenie zmiešaného rybolovu populácií druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori). Prehľad rokovaní. Ref.Ares (2015) 2300556-02/06/2015.
(16) http://ec.europa.eu/dgs/maritimeaffairs_fisheries/consultations/north-sea-multiannual/index_en.htm
(17) Rozhodnutie Komisie z 26. augusta 2005, ktorým sa zriaďuje Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (2005/629/ES).  
(18) http://www.ices.dk/explore-us/what-we-do/Pages/default.aspx .
(19) Ekonomické a sociálne dôsledky viacročných plánov hospodárenia s platesou veľkou a soleou obyčajnou v Severnom mori, záverečná správa Fish/2006/09 .
(20) Správa podskupiny o cieľoch a stratégiách riadenia (SGMOS 10-06). Časť b) Posúdenie vplyvu viacročného plánu hospodárenia s platesou veľkou a soleou obyčajnou v Severnom mori.
(21) Správa o rozsahu pôsobnosti pre posúdenie vplyvu pre tresku škvrnitú v Baltskom mori a hodnotenie tresky škvrnitej v Kattegate, Severnom mori, na západe Škótska a v Írskom mori (STECF-11-02).
(22) http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/pech/dv/taskfor/taskforce.pdf .
(23) Správa o hodnotení/rozsahu pôsobnosti plánov hospodárenia: Hodnotenie viacročného plánu hospodárenia s platesou veľkou a soleou obyčajnou v Severnom mor (STECF-14-03).
(24) http://ec.europa.eu/fisheries/reform/impact_assessments_en.htm .
(25) Správa zo 45. plenárneho zasadnutia Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (PLEN-14-01).
(26) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/540360/IPOL_STU(2015)540360_EN.pdf .
(27) http://ec.europa.eu/fisheries/documentation/studies/socio_economic_dimension/index_en.htm .
(28) http://www.socioec.eu/images/SOCIOEC/Media_Centre/Deliverables/SOCIOEC%20Deliverable%  206%208%20Management%20Measures%20North%20Sea%2026%2003%202012.pdf.
(29) MRAG et al. (2014) . A study in support of the development of a new Technical conservation measures framework within a reformed CF (Štúdia podporujúca vypracovanie nového rámca technických ochranných opatrení v rámci reformovanej SRP). Časť 2: Retrospektívne a prospektívne hodnotenie spoločnej rybárskej politiky okrem jej medzinárodného rozmeru. Brusel. 265 s.
(30) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2014/529053/IPOL-PECH_ET(2014)529053_EN.pdf .
(31) http://stecf.jrc.ec.europa.eu/documents/43805/830996/2014-11_STECF+14-19+-+Landing+Obligations+-+part+4_JRC93045.pdf .
(32) http://stecf.jrc.ec.europa.eu/documents/43805/364146/2012-07_STECF+12-14+-+Management+plans+II+-+area+definitions_JRC73150.pdf .
(33) http://www.myfishproject.eu/project-myfish/deliverables .
(34)

    Poseidon Aquatic Resource Management, Časť 2. Administratívne skúsenosti s riadením úsilia vo vzťahu k severovýchodnému Atlantiku (december 2010) .

(35)

   Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).
(37) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
(38) Nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2004 (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 20).
(39) Nariadenie Rady (ES) č. 676/2007 z 11. júna 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov využívajúci populácie platesy a soley v Severnom mori (Ú. v. EÚ L 157, 19.6.2007, s. 1).
(40)

    Žiadosť EÚ o poskytnutie rozpätí FMSY pre vybrané populácie v Severnom a Baltskom mori adresovaná rade ICES .0-00

(41) Všeobecný kontext odporúčaní ICES, júl 2015.
(42) Dlhodobý plán hospodárenia s homárom štíhlym v Severnom mori .
(43) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).
(44) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva.
Top

V Bruseli3. 8. 2016

COM(2016) 493 final

PRÍLOHY

[…]

k

návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vytvorení viacročného plánu pre populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a ich lov, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 676/2007 a nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008

{SWD(2016) 267 final}
{SWD(2016) 272 final}


PRÍLOHY

[…]

k

návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vytvorení viacročného plánu pre populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a ich lov, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 676/2007 a nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008

PRÍLOHA I

Cieľová rybolovná úmrtnosť

(podľa článku 4)

1. Skupina 1

Populácia

Rozpätie cieľových hodnôt rybolovnej úmrtnosti zodpovedajúce dosiahnutiu maximálneho udržateľného výnosu (FMSY)

Stĺpec A

Stĺpec B

Treska škvrnitá v Severnom mori

0,22 – 0,33

0,33 – 0,49

Treska jednoškvrnná

0,25 – 0,37

0,37 – 0,52

Platesa veľká v Severnom mori

0,13 – 0,19

0,19 – 0,27

Treska tmavá

0,20 – 0,32

0,32 – 0,43

Solea európska v Severnom mori

0,11 – 0,20

0,20 – 0,37

Solea európska v Kattegate

0,19 – 0,22

0,22 – 0,26

Treska merlang v Severnom mori

Neurčené

Neurčené

2. Skupina 2

Funkčná jednotka (FJ) homára štíhleho

Rozpätie cieľových hodnôt rybolovnej úmrtnosti zodpovedajúce dosiahnutiu maximálneho udržateľného výnosu (FMSY) (ako miera rybolovu)

Stĺpec A

Stĺpec B

FJ 3 a 4 v divízii IIIa

0,056 – 0,079

0,079 – 0,079

FJ 6 vo Farn Deeps

0,07 – 0,081

0,081 – 0,081

FJ 7 vo Fladen Ground

0,066 – 0,075

0,075 – 0,075

FJ 8 vo Firth of Forth

0,106 – 0,163

0,163 – 0,163

FJ 9 v Moray Firth

0,091 – 0,118

0,118 – 0,118

PRÍLOHA II

Ochranné referenčné body

(podľa článku 7)

1. Skupina 1

Populácia

Referenčný bod minimálnej úrovne biomasy neresiacej sa populácie (v tonách) (MSY Btrigger)

Referenčný bod hraničnej úrovne biomasy (v tonách) (Blim)

Treska škvrnitá v Severno mori

165 000

118 000

Treska jednoškvrnná

88 000

63 000

Platesa veľká v Severnom mori

230 000

160 000

Treska tmavá

200 000

106 000

Solea európska v Severnom mori

37 000

26 300

Solea európska v Kattegate

2 600

1 850

Treska merlang v Severnom mori

Neurčené

Neurčené

2. Skupina 2

Funkčná jednotka homára štíhleho

Referenčný bod minimálnej úrovne abundancie (v miliónoch) (Abundancebuffer)

Referenčný bod hraničnej úrovne abundancie (v miliónoch) (Abundancelimit)

FJ 3 a 4 v divízii IIIa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

FJ 6 vo Farn Deeps

999

858

FJ 7 vo Fladen Ground

3583

2767

FJ 8 vo Firth of Forth

362

292

FJ 9 v Moray Firth

262

262

Top