EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 5. 2016

COM(2016) 283 final

2016/0148(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2016) 164 final}
{SWD(2016) 165 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V článku 21a nariadenia č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, ďalej tiež „nariadenie CPC“) 1 sa ustanovuje, že Komisia zhodnotí účinnosť a operačné mechanizmy tohto nariadenia a podrobne preskúma možné začlenenie ďalších právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov do prílohy. Na základe tohto hodnotenia Komisia podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu uvedeného nariadenia.

Komisia dokončila externé hodnotenie 2 fungovania nariadenia CPC, ktoré začala v roku 2012. Potom nasledovala verejná konzultácia 3 (2013 – 2014), spotrebiteľský samit v roku 2013 4 , dve dvojročné správy v rokoch 2009 5 a 2012 6 a správa Komisie v roku 2014 o fungovaní nariadenia CPC 7 . V roku 2015 sa vykonalo posúdenie vplyvu s cieľom posúdiť potrebu legislatívneho návrhu. Komisia obstarala aj právne a ekonomické štúdie 8 na podporu hodnotenia nariadenia CPC. Záver tejto revízie, ktorý mal byť pôvodne dokončený do konca roku 2014, bol odložený, aby sa zohľadnili aj politické priority súčasnej Komisie.

V stratégii pre jednotný digitálny trh 9 , ktorú Komisia prijala 6. mája 2015, bolo oznámené, že Komisia predloží návrh na revíziu nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa v záujme vytvorenia efektívnejších mechanizmov spolupráce medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. V stratégii jednotného trhu 10 , ktorú Komisia prijala 28. októbra 2015, sa opätovne zdôrazňuje, že Komisia zlepší presadzovanie spotrebiteľských právnych predpisov Únie vnútroštátnymi orgánmi prostredníctvom reformy nariadenia CPC.

Správa Komisie vypracovaná podľa článku 21a nariadenia CPC, ktorá zohľadňuje správu o posúdení vplyvu uskutočnenom v roku 2015, predstavuje výsledky hodnotení účinnosti a mechanizmov fungovania nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa. Konštatuje sa v nej, že súčasné nariadenie je potrebné nahradiť iným s cieľom reagovať na výzvy digitálneho hospodárstva a rozvoj cezhraničného maloobchodu v EÚ. Táto správa Komisie sa prijme spolu s návrhom Komisie na nariadenie, ktorým sa nahradí súčasné nariadenie CPC.

Tento návrh modernizovaného nariadenia je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2016 11 a vychádza zo skúseností siete CPC v oblasti spolupráce pri presadzovaní práva od roku 2007. V tejto dôvodovej správe sa uvádzajú dôvody návrhu so zameraním na hlavné prvky, najmä na nové nástroje spolupráce, ktoré sa navrhujú.

1.KONTEXT NÁVRHU

1.1.Politický kontext: potreba formálneho mechanizmu cezhraničnej spolupráce pri presadzovaní práva

Nariadením CPC sa harmonizuje rámec spolupráce medzi národnými orgánmi v EÚ 12 , aby ich opatrenia na presadzovanie práva mohli zahŕňať celý rozmer jednotného trhu 13 . Hlavným cieľom nariadenia CPC je zabezpečenie právnej istoty na jednotnom trhu jednotným presadzovaním kľúčového spotrebiteľského acquis Únie uvedeného v prílohe 14 . Platné vnútroštátne opatrenia týkajúce sa presadzovania spotrebiteľských právnych predpisov Únie nie sú dostatočné v cezhraničnom kontexte. Účinná celoeurópska cezhraničná spolupráca v oblasti presadzovania práva medzi verejnými orgánmi je preto dôležitá, aby sa obchodníkom nedodržiavajúcim predpisy zabránilo v zneužívaní medzier, územných a iných kapacitných obmedzení jednotlivých členských štátov v oblasti presadzovania práva.

Toto sa v súčasnosti vykonáva prostredníctvom mechanizmu varovania a mechanizmu vzájomnej pomoci 15 doplneného súborom minimálnych právomocí 16 , ktoré vnútroštátne orgány potrebujú na efektívnu a právne prijateľnú cezhraničnú spoluprácu. Existuje aj mechanizmus na riešenie nekalých praktík týkajúcich sa viac než dvoch krajín 17 , na základe ktorého členské štáty s pomocou Komisie spoločne riešia otázky spoločného záujmu.

1.2.Hodnotenie fungovania nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa

V roku 2012 Komisia najala zmluvného dodávateľa na vykonanie hodnotenia nariadenia CPC 18 , v ktorom sa dospelo k záveru, že nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa je prínosné pre príslušné orgány a spotrebiteľov a obchodníkov, a potvrdila sa vhodnosť a význam cieľov 19 . Ďalej sa poukázalo na to, že tieto ciele neboli úplne splnené a že nariadenie nebolo plne využité 20 . Hlavné zistenia sa týkajú 21 :

rozsahu pôsobnosti nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa: v hodnotiacej správe sa navrhuje preskúmať potrebu aktualizácie prílohy k nariadeniu o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa na zabezpečenie súladu medzi odvetvovými a horizontálnymi právnymi predpismi uvedenými v súčasnosti v prílohe, predovšetkým v odvetví dopravy a finančných služieb 22 ;

obmedzení vyplývajúcich z rozdielov vo vnútroštátnych procesných právnych predpisoch a právomociach v oblasti presadzovania práva: v hodnotiacej správe sa navrhuje preskúmať možnosti na zavedenie minimálnych procesných noriem v nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa a rozšíriť orgánom pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa 23 minimálne vyšetrovacie právomoci a právomoci v oblasti presadzovania práva s cieľom prekonať určité ťažkosti, pokiaľ ide o efektívnosť spolupráce 24 ;

fungovania siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa a spoločných opatrení a úlohy Komisie a ďalších aktérov: v hodnotiacej správe sa poukazuje na to, že rozsiahle porušovanie právnych predpisov vyskytujúce sa súčasne v niekoľkých členských štátoch nemusí byť úplne riešené podľa súčasného nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa 25 . Určila sa potreba poskytnúť ďalšie usmernenia pre sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa o spôsobe využívania a koordinácie spoločných opatrení na presadzovanie práva 26 vrátane objasnenia úlohy Komisie 27 pri týchto opatreniach.

1.3.Dôvody a ciele návrhu

Nariadením o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa posilnilo presadzovanie právnych predpisov o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa v rámci celej EÚ 28 . Vysoký stupeň nedodržiavania základných pravidiel Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa však pretrváva na hlavných spotrebiteľských trhoch. Súčasný rámec neumožňuje prísne a rovnaké presadzovanie týchto právnych predpisov v celej Únii, čo by bolo nutné na udržanie dynamického jednotného digitálneho trhu.

Z tohto dôvodu je na riešenie zistených nedostatkov nariadenia pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa potrebný legislatívny návrh. Všeobecným cieľom tohto návrhu je rozvinúť moderné, efektívne a účinné CPC mechanizmy na zníženie poškodzovania spotrebiteľov spôsobeného cezhraničným a rozsiahlym porušovaním spotrebiteľských právnych predpisov Únie. Zahŕňa to najmä zníženie počtu prípadov, keď prostredníctvom rámca pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa nebolo zistené ani dostatočne riešené dôležité cezhraničné a rozsiahle porušovanie právnych predpisov, a zabezpečenie toho, aby orgány na ochranu spotrebiteľa dosiahli podobné výsledky týkajúce sa tých istých nekalých praktík.

1.4.Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Komisia navrhuje zmodernizovať súčasné nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa prehĺbením úrovne harmonizácie s cieľom riešiť uvedené problémy a podporiť cezhraničné presadzovanie právnych predpisov Únie na ochranu spotrebiteľov na jednotnom trhu.

Návrh rozvíja zásady súčasného nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa v oblastiach, ktoré si vyžadujú posilnenie vzhľadom na rastúci rozsah porušovania predpisov na jednotnom trhu, najmä v jeho online časti. Jednou z takýchto oblastí je spolupráca na riešení rozsiahleho porušovania právnych predpisov. Okrem iných nástrojov spoločný postup na úrovni Únie navrhuje riešiť významné prípady vážneho porušenia právnych predpisov, ktoré sa týkajú aspoň 3/4 členských štátov, ktoré spolu predstavujú najmenej 3/4 obyvateľov EÚ. Navrhuje sa, aby Komisia rozhodla o zavedení spoločného postupu a mala povinnosť koordinovať úlohu v tomto procese. Aj členské štáty sa budú musieť povinne zúčastniť týchto spoločných postupov.

Navrhované nástroje sú významným krokom vpred pri spolupráci v oblasti presadzovania práva, pokiaľ ide o účinné, efektívne a primerané riešenie rozsiahleho porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie, ktoré prináša značnú ujmu pre spotrebiteľov a pre jednotný trh.

Keďže navrhované zmeny sú rôznorodé, Komisia v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie navrhuje nahradiť existujúce nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa novým nariadením, v ktorom budú začlenené tieto zmeny.

1.5.Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je zároveň úplne konzistentný a zlučiteľný s existujúcimi politikami Únie vrátane odvetvia dopravy, v ktorom osobitné právne predpisy o právach cestujúcich stanovujú pravidlá týkajúce sa náhrady škody spotrebiteľom 32 . Dopĺňa dohody o spolupráci (výmena informácií medzi orgánmi), ktoré sú k dispozícii v odvetvových nástrojoch obsiahnutých v nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Návrh nezdvojuje existujúce odvetvové pravidlá v súvisiacich právnych predpisoch Únie. Existujúce pravidlá sa budú uplatňovať na náhrady škody spotrebiteľom v dotknutých odvetviach aj v kontexte spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, najmä na výpočet výšky náhrady (napr. v oblasti osobnej leteckej dopravy). Tento návrh dopĺňa tieto pravidlá stanovením právomocí a postupov spolupráce na riešenie porušovania právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahleho porušovania právnych predpisov.

Nariadenie je v súlade s mechanizmom cezhraničnej spolupráce podľa smernice o platobných účtoch a smernice o hypotekárnych úveroch, ktorých ustanovenia sú zahrnuté v nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na existujúce mechanizmy spolupráce ustanovené týmito smernicami pre prípady porušovania právnych predpisov v rámci Únie sa kapitola III (mechanizmus vzájomnej pomoci) nevzťahuje na porušovanie týchto smerníc v rámci Únie. Kapitola IV sa bude v plnom rozsahu uplatňovať na rozsiahle porušovanie týchto smerníc. Na zabezpečenie jednotných postupov v oblasti finančných služieb je potrebné informovať Európsky orgán pre bankovníctvo o koordinovaných a spoločných postupoch v oddieloch I a II kapitoly IV nariadenia v rozsahu, v akom sa týkajú porušovania týchto dvoch smerníc (má úlohu pozorovateľa).

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

2.1.Právny základ

Právnym základom tohto návrhu, ako je to aj v prípade súčasne platného nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, je článok 114 ZFEÚ. Cieľom návrhu je odstrániť narúšanie hospodárskej súťaže a odstrániť prekážky vnútorného trhu (článok 26 ZFEÚ) a jeho cieľom je tiež zachovať a zvýšiť účinnosť a efektívnosť cezhraničných systémov presadzovania spotrebiteľských právnych predpisov Únie.

2.2.Subsidiarita

Ochrana spotrebiteľa patrí do spoločnej právomoci EÚ a členských štátov. Podľa článku 169 ZFEÚ Únia prispieva okrem iného k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie a vzdelávanie s cieľom obhajovať ich záujmy. Bezhraničný charakter digitálnych technológií prináša náročné úlohy v oblasti presadzovania práv spotrebiteľov v Únii zo strany orgánov verejnej moci, ktorých opatrenia sú obmedzené hranicami vnútroštátnej právomoci. Internetoví obchodníci však realizujú svoje obchodné modely a postupy v celej Únii aj vo svete bez akýchkoľvek hraníc.

Preto s cieľom zabezpečiť jednotné presadzovanie práv spotrebiteľov v celej Únii a účinne riešiť porušovanie právnych predpisov Únie o ochrane spotrebiteľa, ktoré zasahuje viaceré členské štáty, je potrebné zabezpečiť harmonizované ustanovenia na koordináciu verejných opatrení presadzovania práva. Ak by chýbal rámec Únie pre spoluprácu, členské štáty by museli sa museli buď riadiť veľkým počtom dvojstranných dohôd, alebo sa spoliehať na zdĺhavé a ťažkopádne súdne alebo a konzulárne výmeny dôkazov a dokumentov. Okrem toho by rozhodnutia voči obchodníkom so sídlom v inom členskom štáte neboli vždy vykonateľné. Presadzovanie práva v cezhraničných prípadoch by sa tak spomalilo, bolo by často neefektívne a spôsobilo by veľké oneskorenia a nedostatky v presadzovaní právnych predpisov. Takýto systém môže okrem toho viesť k presúvaniu sa obchodníkov v rámci Únie s cieľom vyhnúť sa plneniu výkonu rozhodnutia prijatého v jednom členskom štáte. To by vzápätí narušilo rovnaké podmienky a hospodársku súťaž na jednotnom trhu a znížilo dôveru spotrebiteľov k cezhraničným transakciám.

Všetky opatrenia uvedené v tomto návrhu sa týkajú cezhraničných situácií alebo rozsiahleho porušovania právnych predpisov v niekoľkých členských štátoch. Cezhraničné aspekty spotrebiteľských právnych predpisov Únie nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni opatrení jednotlivých členských štátov. Členské štáty konajúce osamotene nemôžu zabezpečiť efektívnu spoluprácu a koordináciu svojich činností. Najmä ak ide o otázky týkajúce sa viacerých členských štátov alebo celej Únie, je potrebné zabezpečiť jednotnosť presadzovania práva, pretože tieto opatrenia vychádzajú z príslušných právnych predpisov Únie, ktoré väčšinou obsahujú maximálne množstvo harmonizovaných ustanovení. Preto má, najmä pokiaľ ide o otázky, ktoré majú celoeurópsky dosah (rozsiahle porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie, keď sa porušovanie predpisov týka najmenej 21 členských štátov), má Komisia najlepšie predpoklady prevziať koordinačnú úlohu vzhľadom na rozsah a závažnosť problému, potrebu koordinovať mnohé orgány a zaručiť konzistentný výsledok pre spotrebiteľov a obchodníkov. V tejto súvislosti by opatrenia na úrovni EÚ priniesli jasné výhody (v porovnaní s opatreniami jednotlivých členských štátov) v podobe vyššej účinnosti a efektívnosti pre všetky dotknuté subjekty.

V prípade rozsiahleho porušovania právnych predpisov, ktoré nedosahuje prah rozmeru Únie, sa v súlade so zásadou subsidiarity v návrhu súčasne predpokladá, že takéto koordinované opatrenia budú koordinované predovšetkým členskými štátmi. Účasť Komisie na takýchto opatreniach ako koordinátora bude voliteľná, ak to bude vhodné vzhľadom na veľkosť a rozsah porušovania predpisov.

Návrh okrem toho, podobne ako v prípade súčasného nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, zahŕňa porušovanie právnych predpisov v rámci Únie, a ako nový prvok aj rozsiahle porušovanie právnych predpisov, ktoré majú spoločné črty a dochádza k nim vo viacerých alebo všetkých členských štátoch. Nezahŕňa domáce porušovanie predpisov, ktoré sa vyskytuje len v rámci jedného členského štátu.

Harmonizácia právomocí príslušných orgánov vyplývajúcich z tohto nariadenia je obmedzená na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahle porušovanie predpisov, v prípade ktorých právomoci orgánov verejnej moci vo vnútroštátnom práve väčšinou nemožno uplatniť, pretože ich použitie sa obmedzuje iba na domáce záležitosti. Navrhované minimálne právomoci na spoluprácu v cezhraničnom kontexte nemôžu zaviesť jednotlivé členské štáty individuálne, pretože hranice jurisdikcie by nedovolili použiť ich za štátnymi hranicami v prípadoch, ktoré majú vplyv na spotrebiteľov v iných členských štátoch. Preto by sa napríklad dôkazy získané prostredníctvom takýchto individuálnych právomocí, ktoré sú k dispozícii na vnútroštátnej úrovni, nemohli použiť v inom členskom štáte, pretože by neboli zákonne získané v tomto členskom štáte. Preto musia minimálne právomoci, ktoré sa majú použiť v cezhraničnom kontexte, vychádzať zo spoločných nástrojov, ktoré prekračujú hranice vnútroštátnej jurisdikcie. Tieto obmedzenia opatrení presadzovania práva jednotlivých členských štátov z hľadiska právomoci sú už uznané v odôvodneniach 2, 5, 6, 7 a 18 súčasného nariadenia CPC.

2.3.Proporcionalita

Návrh nemá vplyv na právomoci členských štátov v oblasti presadzovania práva. Niektoré členské štáty však možno budú potrebovať prispôsobiť svoje vnútroštátne procesné právo s cieľom zabezpečiť, aby ich orgány pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa mohli účinne využívať aktualizované minimálne právomoci v cezhraničnom kontexte na spoluprácu a riešenie porušovania právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahleho porušovania právnych predpisov.

Tento návrh, podobne ako súčasné nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, stanovuje spoločný súbor minimálnych právomocí pre všetky príslušné orgány v členských štátoch v kontexte porušovania právnych predpisov rámci Únie a rozsiahleho porušovania právnych predpisov. Zvolená úroveň harmonizácie je potrebná na dosiahnutie hladkej spolupráce a výmeny poznatkov medzi príslušnými orgánmi, ako aj v záujme nápravy súčasnej situácie, keď niektoré časti spotrebiteľského acquis Únie nemožno vykonávať konzistentným a jednotným spôsobom v rámci jednotného trhu, pretože príslušné orgány v niektorých členských štátoch majú nedostatok právomocí potrebných na vyšetrovanie a zastavenie takéhoto porušovania predpisov. Návrh však nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

Vďaka návrhu sa preto zlepší spolupráca pri presadzovaní práva bez toho, aby sa pre orgány členských štátov vytvorila neprimeraná alebo nadmerná záťaž.

2.4.Výber nástroja

Podobne ako v prípade súčasného nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, je jediným vhodným nástrojom na dosiahnutie uvedených cieľov nariadenie. Smernica ani rámcová smernica by po transpozícii v rámci hraníc jurisdikcie neviedli k dosiahnutiu cieľov a konflikty týkajúce sa jurisdikcie by preto pretrvávali.

3.VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI, POSÚDENIE VPLYVU A SPRÁVA O ZHODNOTENÍ SPOLUPRÁCE V OBLASTI OCHRANY SPOTREBITEĽA

3.1.Konzultácie so zainteresovanými stranami

V období od októbra 2013 do februára 2014 Komisia uskutočnila internetovú verejnú konzultáciu 33 s cieľom prípadnej reformy nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa 34 . Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili svoje názory na možnosti zlepšenia fungovania a účinnosti nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, a zamerali sa pritom na tri oblasti: i) metódy na zisťovanie trendov na trhu a prípadov porušovania právnych predpisov; ii) potrebu dodatočných právomocí na spoluprácu a spoločných procesných noriem pre orgány presadzovania práva a iii) vzhľadom na obmedzené verejné rozpočty na otázku, či a ako môže koordinované presadzovanie práva na úrovni Únie pomôcť účinnejšie riešiť rozsiahle porušovanie spotrebiteľských právnych predpisov Únie, ktoré poškodzujú spotrebiteľov a obchodníkov v celej Európe.

Celkovo bolo prijatých 222 odpovedí, ktoré boli vo všeobecnosti dostatočne reprezentatívne pre všetky zainteresované strany priamo dotknuté revíziou nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa 35 .

Všetky zainteresované strany (verejné orgány, združenia spotrebiteľov, európske spotrebiteľské centrá, podnikateľské subjekty a spotrebitelia) výrazne podporovali dodatočné minimálne právomoci, najmä právomoc vykonávať skúšobné nákupy na účely vyšetrovania, výslovnú právomoc (za určených podmienok) označiť obchodníkov porušujúcich právne predpisy, právomoc požadovať sankčné platby na vrátenie nezákonne nadobudnutých výnosov a právomoc požadovať predbežné opatrenia v čase pred ukončením celého konania. Tieto právomoci získali viac než 50 % podporu z každej skupiny zúčastnených strán 36 .

Pokiaľ ide o nároky spotrebiteľov na súdnu nápravu 37 , hlavnými podporovateľmi týchto opatrení boli orgány v Nemecku, Rakúsku a Spojenom kráľovstve. Niektoré iné členské štáty (krajiny východnej Európy, Taliansko, Írsko a Luxembursko) sa zdráhali viac, pretože sa obávali, že takéto opatrenia môžu byť pre orgány nákladné, iné orgány boli neutrálne. Združenia podnikov takisto menej podporovali tieto opatrenia 38 . Naopak, spotrebiteľské organizácie výrazne podporili toto opatrenie (všetkých 34, ktorí odpovedali v rámci verejných konzultácií, bolo jednomyseľne za opatrenie) 39 .

Pokiaľ ide o normy na riešenie porušovania predpisov v rámci nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa s cieľom odstrániť existujúce rozdiely vo vnútroštátnych procesných pravidlách, 88 % respondentov podporilo zavedenie spoločných procesných noriem a kritérií 40 . Medzi oblasti, kde by sa zavedenie normy považovalo za mimoriadne dôležité a podporilo by ho viac než 55 % zainteresovaných strán, patrili: uverejňovanie rozhodnutí, prístup k dokumentom, zhromažďovanie dôkazov, prieskum webových stránok a prijatie výsledkov vyšetrovania partnerského orgánu 41 .

Takmer všetci respondenti (na otázku ich odpovedalo 190) uznali, že rozsiahle porušovanie právnych predpisov si vyžaduje osobitné opatrenia 42 . Viac ako polovica týchto orgánov by mala záujem o jednotný postup EÚ v boji proti takémuto porušovaniu predpisov; iné orgány vo všeobecnosti uznávajú, že na účinné riešenie takéhoto porušovania predpisov je potrebná lepšia koordinácia 43 . Podnikateľské organizácie podporujú rozvoj koordinácie presadzovania práva na úrovni Únie, pretože jasne vidia prínosy jednotných kontaktných miest a jednotných pravidiel pre ich činnosť 44 . Spotrebiteľské organizácie takisto dôrazne podporujú postup pri spolupráci v oblasti presadzovania práva na úrovni Únie 45 .

Prakticky všetky orgány presadzovania práva v zásade podporujú zlepšenie mechanizmu dohľadu 46 . Európske spotrebiteľské centrá (83 %), združenia spotrebiteľov (75 %) a podniky (62 %) žiadali viac možností ovplyvňovať priority v oblasti presadzovania práva a možnosť oznamovať porušovanie predpisov prostredníctvom mechanizmu varovania 47 . orgány verejnej moci boli opatrnejšie, čo sa týka zapojenia tretích strán do mechanizmu dohľadu nad trhom, pretože sa obávajú, že by to mohlo mať nepriaznivý vplyv na ochranu ich vyšetrovaní 48 .

Tieto výsledky sa zohľadnili v návrhu, ktorým sa má nahradiť nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa.

3.2.Správa Komisie podľa článku 21a nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa

V súlade s článkom 21a nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa spolu s týmto návrhom Komisia prijíma správu, v ktorej posúdi efektívnosť nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa. Správa uvádza výsledok preskúmania a potvrdzuje, že vykonávanie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa v roku 2007 viedlo k rozvoju účinných verejných prostriedkov na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov v celej EÚ.

Správa identifikuje aj problémy v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa. Potvrdzuje hlavné problémy týkajúce sa účinnosti operačných mechanizmov na spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré boli zdôraznené už v rámci externého hodnotenia. Správa dochádza k záveru, že rozsah prílohy je potrebné aktualizovať a rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia na dôležité právne predpisy Únie o ochrane spotrebiteľa, ktoré v súčasnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia. Na zaradenie do prílohy k nariadeniu o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa navrhujú tieto právne predpisy Únie: smernica o hypotekárnych úveroch, smernica o platobnom účte, nariadenie o právach cestujúcich v železničnej doprave, nariadenie o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave, cenové ustanovenia nariadenia o leteckých službách a článok 20 smernice o službách 49 . V správe sa zdôrazňuje potreba zvýšiť rýchlosť, pružnosť a konzistentnosť spolupráce v oblasti presadzovania práva, a teda aj ochrany spotrebiteľa, najmä v online prostredí.

3.3.Posúdenie vplyvu

Správa o posúdení vplyvu vypracovaná Komisiou zahŕňa prvky týkajúce sa tohto návrhu. Výbor Komisie pre kontrolu regulácie vydal v novembri 2015 priaznivé stanovisko s výhradou pripomienok, ktoré boli riadne zohľadnené 50 .

Preskúmaných bolo päť možností politiky. Preferovanou možnosťou je možnosť revízie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa rozšírením rozsahu jeho pôsobnosti a posilnením jeho efektívnosti 51 . Táto možnosť politiky je uplatnená v tomto návrhu. Hoci preferovaná možnosť prináša vyššie náklady než možnosti politiky „žiadnej zmeny“ alebo „nezáväzných predpisov“ (1 a 2), podarí sa pomocou nej dosiahnuť všetky ciele politiky za rozumnú cenu pre vnútroštátne orgány a Komisiu, najmä v porovnaní s možnosťami politiky 4 a 5. Zlepší sa tak účinnosť verejných opatrení a riadenie cezhraničných maloobchodných trhov únie, keďže budú spravodlivejšie a transparentnejšie pre obchodníkov a spotrebiteľov. Náklady na verejné opatrenia a transakčné náklady pre hospodárske subjekty sa znížia. Všeobecne to zlepší konkurencieschopnosť hospodárstva Únie.

Návrh neprináša zmenu právomocí členských štátov v oblasti presadzovania práva. Členské štáty budú aj naďalej zodpovedné za ich inštitucionálne usporiadanie a označenie orgánov pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa a ďalších subjektov pôsobiacich v rámci nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Na koho bude mať tento návrh vplyv a aký

Spotrebitelia sú týmto návrhom ovplyvnení pri nakupovaní tovarov a služieb v cezhraničnom predaji online a offline, keďže jeho hlavným cieľom je zvýšiť ich ochranu na takýchto trhoch. Návrhom sa čiastočne odstráni riziko poškodenia, ktoré môžu spotrebitelia utrpieť, napríklad keď tovar zakúpený v zahraničí nie je dodaný alebo sú poskytnuté zavádzajúce informácie o spôsobe platby, alebo boli zaťažení platbou na základe predvolených nastavení bez ich výslovného súhlasu. Spotrebitelia budú mať úžitok zo zvýšenej ochrany pri cezhraničných nákupoch, a najmä pri nákupoch online. V prípade skúmanej podskupiny piatich online trhov v rámci posúdenia vplyvu sa odhaduje, že zníženie miery nedodržiavania predpisov (37 %) o desať percentuálnych bodov by mohlo viesť k zníženiu ujmy z odhadovaných 770 miliónov EUR ročne na približne 539 miliónov, t. j. o 30 % 52 . Nové opatrenie v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa proti rozsiahlemu porušovaniu predpisov by mohlo výrazne znížiť ujmy spôsobené spotrebiteľom v celej EÚ. Hoci skutočné zníženie poškodzovania spotrebiteľov v jednotlivých opatreniach bude závisieť od konkrétnych okolností každého prípadu, odhadovalo sa, že napríklad koordinované postupy v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa proti zavádzajúcim marketingovým nákupom v rámci aplikácií znížia ujmu spôsobenú spotrebiteľom o 68 miliónov EUR 53 .

Zástupcovia záujmov spotrebiteľov a európske spotrebiteľské centrá (ECC-Net) môžu mať cenné informácie a skúsenosti, ale v súčasnosti systematicky neposkytujú tieto údaje orgánom pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa. V novom nariadení budú vyzvané, aby tak urobili. Pomohlo by to orgánom pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa určiť prioritné oblasti v Únii alebo upozorniť orgány pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa na nové cezhraničné alebo rozsiahle nekalé praktiky.

Orgány pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa a jednotné úrady pre spoluprácu: v súčasnosti znášajú vyššie administratívne náklady v dôsledku neefektívnosti cezhraničnej spolupráce (napr. vyššie náklady na vyšetrovanie). Vzhľadom na zvýšenú koordináciu presadzovania práva sa vnútroštátne orgány vyhnú zdvojovaniu svojho úsilia. Konkrétne platí, že združovaním zdrojov na boj proti rozsiahlemu porušovaniu predpisov by sa ušetrili zdroje: napríklad by sa 28 vnútroštátnych opatrení nahradilo jedným koordinovaným opatrením, čo by viedlo k čistých úsporám v rozmedzí od cca 180 000 EUR (v prípade úspešného koordinovaného opatrenia) do cca 815 000 EUR (v prípade neúspešného opatrenia) 54 . Niektoré členské štáty budú musieť upraviť svoje vnútroštátne predpisy, aby ich príslušné orgány mohli zabezpečiť plynulé použitie dôkazov/výsledku vyšetrovania iných orgánov pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa, a zabezpečiť, aby mohli byť účinne využité dodatočné minimálne právomoci na spoluprácu v cezhraničnom kontexte v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami. Zo strednodobého hľadiska sa odhaduje, že sa dosiahnu úspory z koordinácie, čo vynahradí jednorazové náklady na prispôsobenie.

Hospodárske subjekty: výrobcovia, obchodníci, predajcovia, obchodné miesta, online sprostredkovatelia, najmä tí, ktorí pôsobia vo viac než jednom členskom štáte online a offline, trpia v dôsledku neistoty a vyšších nákladov spôsobených zložitosťou a rôznorodosťou 28 existujúcich režimov presadzovania práva v EÚ. Rozdielne prístupy k presadzovaniu práva medzi členskými štátmi si vyžadujú, aby si títo obchodníci obstarali právnu expertízu zo všetkých týchto systémov. Okrem toho všetci obchodníci trpia nekalou konkurenciou obchodníkov nedodržiavajúcich predpisy, ktorí vyvinuli obchodné modely umožňujúce obchádzanie zákonov poškodzujúce spotrebiteľov z inej krajiny. Návrh zvýši právnu istotu pre podniky a konzistentnejšie a jednotnejšie cezhraničné presadzovanie práva posilní konkurencieschopnosť obchodníkov dodržiavajúcich právo a zlepší úroveň rovnakých podmienok v rámci jednotného trhu. Návrh neukladá žiadne dodatočné právne záväzky pre podnikateľský sektor.

Rozsiahle porušovanie právnych predpisov, ktoré má vplyv na spotrebiteľov v celej Únii, si vyžaduje silnú a jednotnú odpoveď na úrovni Únie. Úloha Komisie v rámci siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa sa zvýši, najmä na koordináciu opatrení proti rozsiahlemu porušovaniu, ktoré spĺňa prahovú hodnotu rozmeru Únie.

3.4.Základné práva

Návrh bude mať pozitívny vplyv na základné práva, keďže umožní posilniť práva spotrebiteľov, predovšetkým pokiaľ ide o spravodlivý a otvorený prístup k výrobkom a službám v celej Únii. V súlade s článkom 52 Charty základných práv akékoľvek obmedzenie uplatňovania základných práv podlieha zásadám proporcionality a nevyhnutnosti a účinným opravným prostriedkom, ktoré sú k dispozícii na vnútroštátnych súdoch. Nariadením sa takisto zabezpečí riadny proces, transparentnosť a práva na obhajobu pre podniky, ktoré môžu byť dotknuté činnosťou príslušných orgánov podľa kapitoly IV nariadenia CPC.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Podľa odhadov sa budú konať približne štyri spoločné postupy za rok proti rozsiahlemu porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie. Bude to mať za následok dodatočnú záťaž pre Komisiu, ktorá si podľa odhadov vyžiada dvoch úradníkov na plný úväzok 55 na koordináciu týchto spoločných postupov 56 . Tieto zdroje sa získajú prerozdelením a zmenou náplne práce existujúcich zamestnancov. Komisii takisto vzniknú dodatočné náklady pri monitorovaní fungovania vzájomnej pomoci a mechanizmov varovania 57 . Celkové dodatočné náklady Komisie na lepšiu koordináciu a monitorovaciu úlohu sa odhadujú na menej ako 300 000 EUR ročne a tieto náklady sa pokryjú interným prerozdelením zdrojov.

Vplyv na rozpočet je už teda zahrnutý v pláne v rámci existujúceho programu Spotrebitelia na roky 2014 – 2020 58 a je v súlade s viacročným finančným rámcom. Podrobné informácie sa uvádzajú vo finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu.

5.INÉ PRVKY

5.1.Nadobudnutie účinnosti a databáza spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa

Návrh zahŕňa doložku o odložení začiatku uplatňovania nariadenia o jeden rok s cieľom umožniť členským štátom, príslušným orgánom a Európskej Komisii vykonať potrebné praktické opatrenia a legislatívne zmeny. Existujúce vykonávacie opatrenia 59 sa budú musieť nahradiť s cieľom zohľadniť zmeny zavedené týmto návrhom. Databáza spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa a platforma na výmenu informácií sa bude musieť upraviť tak, aby zohľadňovala zmeny zavedené týmto návrhom.

5.2.Vysvetlenie hlavných ustanovení návrhu

Návrh pozostáva z ôsmich kapitol, 53 článkov a jednej prílohy.

Kapitola I – Úvodné ustanovenia

V tejto kapitole sa vymedzuje rozsah pôsobnosti a hlavné pojmy používané v nariadení. V porovnaní so súčasným nariadením sa aktualizuje vymedzenie pojmov s cieľom zohľadniť rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia na rozsiahle porušovanie právnych predpisov a ukončené prípady porušovania predpisov (prípady krátkodobého porušovania predpisov, ktoré boli ukončené skôr, než sa mohli prijať vykonateľné opatrenia, ale ktoré môžu škodiť spotrebiteľom aj neskôr, napríklad zavádzajúce online reklamné kampane krátkeho trvania).

Na zabezpečenie jednotného a konzistentného presadzovania práva v prípadoch ukončeného porušovania právnych predpisov a na zabezpečenie právnej istoty pri cezhraničnom kontexte nariadenie zavádza obdobie premlčania pri možnosti ukladať sankcie (päť rokov od ukončenia takéhoto porušovania predpisov) a stanovuje pravidlá týkajúce sa počítania premlčacej doby a prerušenia.

Kapitola II – Príslušné orgány a ich právomoci

Táto kapitola stanovuje, ako určiť príslušné orgány a jednotné úrady pre spoluprácu pre potreby tohto nariadenia. Nanovo objasňuje úlohy jednotných úradov pre spoluprácu. Vyzýva členské štáty, aby zabezpečili hladkú spoluprácu medzi členmi siete na presadzovanie práva na svojom území. Členské štáty preto musia zabezpečiť, aby ostatné vnútroštátne orgány podporovali prácu príslušných orgánov, čo je dôležité najmä v prípadoch, kedy sa vyžadujú trestné opatrenia na ukončenie porušovania právnych predpisov.

V tejto kapitole sa stanovujú aj minimálne právomoci príslušných orgánov, ktoré sú potrebné na spoluprácu a na presadzovanie spotrebiteľského acquis Únie v cezhraničnom kontexte. V porovnaní so súčasným nariadením boli pridané ďalšie minimálne právomoci, napríklad právomoc vykonávať skúšobné nákupy a vykonať fiktívny nákup (mystery shopping), právomoc prijímať predbežné opatrenia, zablokovať webové stránky a právomoc ukladať sankcie a zabezpečiť náhradu škody spotrebiteľom v cezhraničnom kontexte. Boli objasnené niektoré existujúce minimálne právomoci na zabezpečenie ich rovnocenného rozsahu a uplatňovania vo všetkých členských štátoch, napríklad právomoc žiadať o informácie a dokumenty a právomoc vykonávať kontroly na mieste. Členské štáty si zachovávajú možnosť rozhodnúť, či príslušné orgány budú vykonávať minimálne právomoci priamo na základe vlastnej právomoci, alebo či tieto právomoci sa budú vykonávať na základe podania na súdy.

Kapitola III – Mechanizmus vzájomnej pomoci

Mechanizmus vzájomnej pomoci pozostáva z dvoch nástrojov: sú to žiadosti o informácie, ktoré príslušným orgánom umožnia získať informácie a dôkazy naprieč hranicami, a žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva, ktoré umožňujú jednému príslušnému orgánu požiadať iný príslušný orgán v inom členskom štáte prijať opatrenia na presadzovanie práva.

Mechanizmus vzájomnej pomoci sa použije na riešenie porušovania právnych predpisov v rámci Únie, ktoré negatívne ovplyvňujú spotrebiteľov v jednom členskom štáte, ale majú cezhraničný aspekt (napr. zodpovedný subjekt sa nachádza v inom členskom štáte). Nové nariadenie stanovuje, že požiadaný orgán má povinnosť odpovedať na žiadosti o vzájomnú pomoc v lehote stanovenej vo vykonávacích opatreniach. Okrem právomocí stanovených v nariadení môže požiadaný orgán použiť aj iné právomoci udelené podľa vnútroštátnych právnych predpisov s cieľom ukončiť porušovanie predpisov. Ak sa žiadosť o vzájomnú pomoc realizuje, požiadaný orgán koná v mene spotrebiteľov členského štátu požiadaného orgánu tak, ako keby išlo o spotrebiteľov jeho vlastného štátu.

S cieľom umožniť členským štátom so systémami na presadzovanie práva zahŕňajúcimi organizácie zastupujúce spotrebiteľov plne využívať mechanizmus vzájomnej pomoci sa v nariadení vymedzujú úlohy určených subjektov, ktorým môžu príslušné orgány nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov alebo získať potrebné dôkazy. Mechanizmus vzájomnej pomoci môže byť použitý pri žalobách proti rozsiahlemu porušovaniu právnych predpisov (kapitola IV), najmä ak sa dôkazy nachádzajú v členskom štáte, ktorý nie je dotknutý rozsiahlym porušovaním predpisov.

Nové nariadenie posilňuje mechanizmus na riešenie sporov medzi príslušnými orgánmi v rámci mechanizmu vzájomnej pomoci. Úloha Komisia v mechanizme vzájomnej pomoci je posilnená systematickým monitorovaním, usmerňovaním orgánov a možnosťou prijať stanoviská na žiadosť príslušných orgánov alebo z vlastného podnetu.

Kapitola IV – Koordinovaný dohľad, vyšetrovanie a mechanizmus presadzovania práva v prípade rozsiahleho porušovania právnych predpisov

V tejto kapitole sa stanovujú nástroje na riešenie rozsiahleho porušovania právnych predpisov. Patria sem koordinované opatrenia (oddiel I), spoločné opatrenia proti rozsiahlemu porušovaniu s rozmerom Únie (oddiel II) a spoločné vyšetrovania na spotrebiteľských trhoch (článok 32).

Oddiel I

Koordinované opatrenia na riešenie prípadov rozsiahleho porušovania právnych predpisov, ktoré nedosahujú prahové hodnoty rozsahu Únie, sú flexibilným nástrojom, ktorý umožňuje príslušným orgánom vybrať najvhodnejšie prostriedky na riešenie rozsiahleho porušovania predpisov spomedzi tých, ktoré stanovuje toto nariadenie. Tieto opatrenia by v zásade mali koordinovať príslušné orgány. Komisia môže prevziať úlohu koordinátora, iba ak je to potrebné vzhľadom na rozsah porušovania predpisov alebo keď porušovanie predpisov môže spôsobiť podstatnú ujmu pre kolektívne záujmy spotrebiteľov.

V tomto oddiele sa stanovujú možnosti na koordinované vyšetrovanie a opatrenia na presadzovanie práva. V prípade potreby bude výsledok koordinovaného vyšetrovania a hodnotenia prípadu spracovaný v spoločnom stanovisku. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie spotrebiteľských právnych predpisov Únie môžu príslušné orgány poveriť jeden orgán prijímaním opatrení na presadzovanie práva v prospech spotrebiteľov v iných členských štátoch dotknutých porušením predpisov. Príslušné orgány môžu takisto konať súčasne vo všetkých alebo niektorých dotknutých členských štátoch.

Hoci účasť na koordinovanom opatrení nie je možné delegovať určeným subjektom, tieto subjekty môžu byť poverené prijatím následných opatrení na presadzovanie koordinovaného opatrenia. Je to však možné iba vtedy, ak sa ostatné príslušné orgány nedohodnú a ak je zabezpečené, že sa zachová profesionálne a obchodné tajomstvo podľa tohto nariadenia.

Oddiel II

Tento oddiel obsahuje nový nástroj na riešenie prípadov rozsiahleho porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie, ktoré môžu poškodiť spotrebiteľov vo veľkej časti Únie. Stanovuje prahové hodnoty, ktoré určujú, ktoré podozrenia z porušenia predpisov majú rozmer Únie. Prahová hodnota je založená na dvoch kritériách, ktorými sú počet krajín a počet obyvateľov, pričom obidve musia byť splnené.

Komisia určí, či sú prahy rozmeru Únie splnené a rozhodnutím začne spoločné opatrenie. Má tiež povinnosť koordinovať vyšetrovania a opatrenia, ktoré musia členské štáty prijať na ukončenie porušovania predpisov. Účasť na spoločnom opatrení je povinná pre príslušné orgány v členských štátoch, ktorých sa porušovanie predpisov týka. V tejto časti sa takisto vymedzujú dôvody, pre ktoré príslušné orgány môžu odmietnuť účasť na spoločných opatreniach. Komisia uzavrie opatrenie rozhodnutím, ak sú splnené dôvody na uzavretie prípadu.

Hlavným nástrojom spoločného opatrenia je spoločné stanovisko príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré obsahuje výsledok vyšetrovania. Spoločné stanovisko by sa malo oznámiť obchodníkovi zodpovednému za porušovanie predpisov a obchodník by mal mať možnosť vyjadriť sa k spoločnému stanovisku.

Hlavným cieľom tohto spoločného opatrenia je ukončiť porušovanie právnych predpisov a v prípade potreby zabezpečiť odškodnenie spotrebiteľov prostredníctvom záväzkov obchodníka zodpovedného za porušovanie predpisov. Ak je nepravdepodobné, že obchodník ponúkne svoj záväzok (napr. pri porušovaní predpisov nečestnými obchodníkmi), príslušné orgány môžu prikročiť priamo k opatreniam na presadzovanie práva potrebným na ukončenie porušovania predpisov. Táto možnosť musí byť k dispozícii príslušným orgánom, aby výrobcovia nezneužívali postup na obchádzanie presadzovania práva.

Pre nadväzujúce opatrenia na presadzovanie práva by príslušné orgány mali vybrať jeden príslušný orgán, ktorý je najvhodnejší na prijímanie opatrení na presadzovanie práva s cieľom ukončiť porušovanie predpisov. Dohoda medzi príslušnými orgánmi, ktoré splnomocnia jeden príslušný orgán konať v mene ostatných, im umožňuje konať v mene spotrebiteľov z ostatných členských štátov tak, ako keby išlo o ich vlastných spotrebiteľov. V prípade potreby môžu príslušné orgány prijať opatrenia na presadzovanie práva súčasne.

Oddiel III

V tejto časti sa uvádzajú spoločné ustanovenia pre postupy na koordinované a spoločné opatrenia, napríklad právo obchodníka byť vypočutý, úlohu koordinátora, prijímanie rozhodnutí a jazykový režim. Návrh okrem toho nanovo vytvára právny základ pre koordinované vyšetrovania na spotrebiteľských trhoch (kontrolné akcie).

Kapitola V – Mechanizmus dohľadu

Nový mechanizmus dohľadu nahrádza súčasný systém varovaní v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa. Spája varovania podľa súčasného nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa so širšou výmenou informácií, ktoré sú relevantné a potrebné na včasné odhalenie rozsiahleho porušovania právnych predpisov.

Ostatné subjekty sa môžu zúčastňovať na mechanizme varovania prostredníctvom externých varovaní. Do mechanizmu varovania môžu byť zainteresované dve kategórie subjektov. Určené orgány a európske spotrebiteľské centrá sú zapojené v súlade s týmto nariadením. Druhá kategória zahŕňa subjekty vymenované členskými štátmi a Komisiou spomedzi spotrebiteľských organizácií, obchodných združení a iných subjektov s vhodnými odbornými znalosťami a legitímnym záujmom o ochranu spotrebiteľa, ktoré sa môžu zapojiť do mechanizmu varovania. Prístup všetkých týchto subjektov k mechanizmu varovania je obmedzený na vkladanie „upozornení pre informáciu“. V súlade s požiadavkami zachovania služobného tajomstva nemajú prístup k ďalším informáciám ani varovaniam, ktoré si vymieňajú príslušné orgány.

Kapitola VI – Iné aktivity v celej EÚ

Podobne ako v prípade existujúceho nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa táto kapitola stanovuje koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií o ďalších aktivitách týkajúcich sa spolupráce pri presadzovaní práva.

Kapitola VII – Profesionálne a obchodné tajomstvo a iné opatrenia

Služobné tajomstvo je mimoriadne dôležité nielen na ochranu záujmov tretích osôb, ale aj na zabezpečenie účinnosti vyšetrovania a aby sa zabránilo zničeniu dôkazov. Nariadenie zabezpečuje ochranu profesionálneho a obchodného tajomstva. Stanovuje tiež, že informácie zhromaždené s využitím minimálnych právomocí podľa tohto nariadenia sa použijú len na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov. Nariadením sa ďalej zabezpečuje, aby závery vyšetrovania, ktoré sa získavajú na základe použitia minimálnych právomocí, bolo možné použiť plynulo cez hranice, najmä v prípade, keď je potrebné riešiť prípady rozsiahleho porušovania právnych predpisov.

Týmto nariadením sa dvojročná povinnosť podávania správ v aktuálnom nariadení nahrádza dvojročnými vnútroštátnymi plánmi presadzovania práva, ktoré by mali zabezpečiť stanovenie priorít činností a efektívnejšie využívanie zdrojov na boj proti porušovaniu právnych predpisov v rámci jednotného trhu. Vzhľadom na cezhraničnú povahu porušovania právnych predpisov podľa tohto nariadenia, ktorého účinky presahujú hranice jurisdikcie jedného členského štátu, nariadenie zavádza zásady ukladania sankcií za takéto porušovanie predpisov.

Príloha

Príloha obsahujúca zoznam právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov, určuje rozsah uplatňovania ratione materiae nariadenia. V porovnaní so súčasným nariadením je príloha aktualizovaná tak, aby sa vypustili právne predpisy, ktoré už nie sú platné a rozšírilo uplatňovanie nariadenia na ďalšie právne nástroje Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Rozšírenie prílohy o ďalšie príslušné právne nástroje Únie by sa malo uplatňovať už pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

2016/0148 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 60 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 61 sa stanovujú harmonizované pravidlá a postupy na uľahčenie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na cezhraničnú ochranu spotrebiteľov. V článku 21a sa stanovuje úloha preskúmať účinnosť a operačné mechanizmy uvedeného nariadenia a podľa uvedeného článku Komisia dospela k záveru, že nariadenie (ES) č. 2006/2004 nie je postačujúce na účinné riešenie problémov s presadzovaním práva na jednotnom trhu, najmä na jednotnom digitálnom trhu.

(2)Stratégia pre jednotný digitálny trh, ktorú Komisia prijala 6. mája 2015, určila ako jednu z priorít potrebu posilniť dôveru spotrebiteľov rýchlejším, pružnejším a jednotným presadzovaním pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa. V stratégii jednotného trhu, ktorú Komisia prijala 28. októbra 2015, sa opätovne zdôraznilo, že presadzovanie právnych predpisov Únie na ochranu spotrebiteľa by malo byť ešte väčšmi posilnené nariadením o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa.

(3)Výsledné neúčinné presadzovanie práva v prípade cezhraničného porušovania predpisov, najmä v digitálnom prostredí, umožňuje obchodníkom obchádzať uplatňovanie práva premiestňovaním sa v rámci Únie, čím narúšajú hospodársku súťaž – voči obchodníkom, ktorí dodržiavajú právne predpisy a obchodujú vnútroštátne alebo cezhranične –, teda priamo poškodzujú spotrebiteľov a podkopávajú dôveru spotrebiteľov v cezhraničné transakcie na jednotnom trhu. Na odhaľovanie, vyšetrovanie a ukončenie porušovania právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahleho porušovania právnych predpisov je preto potrebná zvýšená úroveň harmonizácie, ktorá stanovuje účinnú a efektívnu spoluprácu v oblasti presadzovania práva medzi príslušnými verejnými orgánmi presadzovania práva.

(4)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 bola zriadená sieť príslušných verejných orgánov v rámci celej Únie. Účinná koordinácia medzi rôznymi príslušnými orgánmi zúčastnenými v sieti, ako aj inými verejnými orgánmi na úrovni členských štátov, je nevyhnutná. Koordinačnou úlohou jednotného úradu pre spoluprácu by mal byť poverený príslušný orgán v každom členskom štáte, ktorý má dostatočné právomoci a zdroje na výkon tejto kľúčovej úlohy v rámci siete príslušných orgánov.

(5)Spotrebitelia by mali byť chránení pred krátkodobým porušovaním právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahlym porušovaním právnych predpisov, ktoré trvajú len krátky čas, ale ktorých škodlivé účinky môžu pokračovať ešte dlho po tom, čo sa porušovanie predpisov skončilo. Príslušné orgány by mali mať v budúcnosti potrebné právomoci na vyšetrovanie a ukončenie takéhoto porušovania predpisov.

(6)Príslušné orgány by mali mať minimálny súbor vyšetrovacích a vykonávacích právomocí na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, na vzájomnú spoluprácu, a na odrádzanie obchodníkov od porušovania právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahleho porušovania právnych predpisov. Tieto právomoci by mali byť primerané na riešenie problémov pri presadzovaní práva v elektronickom obchode a digitálnom prostredí, kde osobitné obavy vyvoláva možnosť obchodníkov ľahko utajiť svoju totožnosť alebo ju zmeniť. Tieto právomoci by mali zabezpečiť, aby sa dôkazy mohli platne vymieňať medzi príslušnými orgánmi s cieľom dosiahnuť účinné presadzovanie práva na rovnakej úrovni vo všetkých členských štátoch.

(7)Členské štáty môžu rozhodnúť, či príslušné orgány budú uplatňovať tieto právomoci priamo na základe vlastnej kompetencie alebo tým, že sa obrátia na príslušné súdy. Ak členské štáty rozhodnú, že príslušné orgány majú uplatňovať svoje právomoci tak, že sa obrátia na príslušné súdy, mali by zabezpečiť, aby sa tieto právomoci uplatňovali účinne a včas a aby náklady na uplatňovanie uvedených právomocí boli primerané a nebránili vykonávaniu tohto nariadenia.

(8)Pri odpovediach na žiadosti podané prostredníctvom mechanizmu vzájomnej pomoci by mali príslušné orgány v prípade možnosti využívať aj ďalšie právomoci alebo opatrenia, ktoré im boli udelené na vnútroštátnej úrovni, vrátane právomoci začať konanie alebo postúpiť veci na trestné stíhanie. Je mimoriadne dôležité, aby sa tak súdom a iným orgánom, predovšetkým tým, ktoré sa zúčastňujú trestného konania, poskytli nevyhnutné prostriedky a právomoci, aby mohli spolupracovať s príslušnými orgánmi účinne a včas.

(9)Príslušné orgány by mali mať možnosť začať vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy, ak sa o porušovaní právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahlom porušovaní právnych predpisov dozvedia inými spôsobmi, než sú sťažnosti spotrebiteľov. Je to obzvlášť dôležité na zabezpečenie účinnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi na riešenie rozsiahleho porušovania právnych predpisov.

(10)Príslušné orgány by mali mať prístup ku všetkým dôkazom, údajom a informáciám potrebným na určenie toho, či došlo k porušeniu právnych predpisov v rámci Únie alebo k rozsiahlemu porušeniu právnych predpisov, a najmä na určenie zodpovedného obchodníka bez ohľadu na to, kto má tieto dôkazy, informácie alebo údaje o tom, kde sa nachádzajú a aký majú formát. Príslušné orgány by mali mať možnosť priamo požiadať tretie strany digitálneho hodnotového reťazca, aby poskytli všetky dôkazy o potrebných údajoch a informáciách.

(11)Príslušné orgány by mali mať možnosť overovať dodržiavanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa a získavať dôkazy o porušovaní právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahlom porušovaní právnych predpisov, najmä v tých prípadoch, ku ktorým dochádza počas nákupu tovaru a služieb alebo po ňom. Preto by mali mať právomoc vykonávať skúšobné nákupy a nákup tovaru alebo služieb v utajení.

(12)V digitálnom prostredí by mali byť príslušné orgány schopné ukončiť porušovanie právnych predpisov rýchlo a účinne, najmä ak obchodník predávajúci tovar alebo služby skrýva svoju identitu alebo sa premiestňuje v rámci Únie alebo do tretej krajiny s cieľom vyhnúť sa presadzovaniu práva. V prípadoch, keď hrozí riziko vážnej a nenapraviteľnej škody pre spotrebiteľov, by príslušné orgány mali byť schopné prijať dočasné opatrenia na prevenciu takejto ujmy alebo na jej zníženie, v prípade potreby aj vrátane pozastavenia funkcie internetovej stránky, domény alebo podobných digitálnych služieb alebo účtov. Okrem toho by príslušné orgány mali mať právomoc odstrániť alebo zabezpečiť, aby tretia strana poskytujúca služby odstránila webové sídlo, domény alebo podobné digitálne sídlo, služby alebo účty.

(13)S cieľom zabezpečiť, aby obchodníci boli dostatočne odrádzaní od porušovania alebo opakovaného porušovania právnych predpisov a neprofitovali z nich, pravidlá o sankciách, ktoré členské štáty prijali v súlade s požiadavkami právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov, by sa mali uplatňovať aj na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahle porušovanie právnych predpisov. Z rovnakých dôvodov by mali mať spotrebitelia právo na odškodnenie ujmy spôsobenej takýmto porušovaním predpisov.

(14)Pokiaľ ide o uplatňovanie nárokov spotrebiteľov, príslušné orgány by mali vyberať primerané, vhodné a opodstatnené opatrenia na zamedzenie alebo zníženie rizika opätovného výskytu alebo opakovaného porušovania predpisov, pričom sa zohľadní najmä očakávaný prínos pre spotrebiteľov a primerané administratívne náklady pravdepodobne spojené s vykonávaním týchto opatrení. Ak nemožno určiť dotknutých spotrebiteľov bez neprimeraných nákladov pre týchto obchodníkov, môže príslušný orgán rozhodnúť, že sa vrátené zisky získané porušovaním predpisov zaplatia do štátnej pokladnice alebo oprávnenej osobe určenej príslušným orgánom alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(15)Účinnosť a efektívnosť mechanizmu vzájomnej pomoci by sa mala zlepšiť. Treba včas poskytovať požadované informácie a včas prijímať potrebné opatrenia na presadzovanie práva. Komisia by preto mala vykonávacími opatreniami stanoviť príslušným orgánom záväzné lehoty na reakciu na žiadosti týkajúce sa informácií a presadzovania práva a objasniť procedurálne a iné aspekty vybavovania žiadostí o informácie a opatrení na presadzovanie práva.

(16)Komisia musí byť schopná lepšie koordinovať a monitorovať fungovanie mechanizmu vzájomnej pomoci, vydávať usmernenia, odporúčania a stanoviská členských štátov v prípadoch, keď sa vyskytnú problémy. Komisia musí takisto byť schopná účinne a rýchlo pomôcť príslušným orgánom riešiť spory súvisiace s výkladom povinností príslušných orgánov vyplývajúcich z mechanizmu vzájomnej pomoci.

(17)Treba vytvoriť harmonizované pravidlá stanovujúce postup koordinácie dohľadu, vyšetrovania a presadzovania práva v prípade rozsiahleho porušovania právnych predpisov. Koordinované opatrenia proti rozsiahlemu porušovaniu právnych predpisov by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány mohli rozhodnúť o najvhodnejších a najúčinnejších nástrojoch na ukončenie rozsiahleho porušovania právnych predpisov a na zabezpečenie náhrady škody spotrebiteľom.

(18)Koordinovaná kontrola online webových stránok elektronického obchodu (kontrolné akcie) je ďalšou formou koordinácie presadzovania práva, ktorá sa ukázala byť účinným nástrojom proti porušovaniu právnych predpisov a ktorá by sa v budúcnosti mala zachovať a posilniť.

(19)Rozsiahle porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie môže spôsobiť rozsiahle poškodzovanie väčšiny spotrebiteľov v Únii. Preto si vyžaduje osobitný postup na koordináciu, pričom Komisia má pôsobiť ako povinný koordinátor. S cieľom zabezpečiť, aby sa konanie začalo včas a jednotným a účinným spôsobom a aby boli podmienky overené jednotným spôsobom, by Komisia mala byť zodpovedná za overovanie splnenia podmienok na začatie konania. Dôkazy a informácie získané počas spoločného opatrenia by sa mali v prípade potreby uplatňovať plynulo vo vnútroštátnom konaní.

(20)V kontexte rozsiahleho porušovania právnych predpisov a takéhoto porušovania predpisov s rozmerom Únie je potrebné rešpektovať právo na obhajobu dotknutých obchodníkov. Vyžaduje si to najmä vyhradiť obchodníkovi právo byť vypočutý a používať v priebehu konania jazyk podľa jeho výberu.

(21)Ak obchodník, ktorý nesie zodpovednosť za rozsiahle porušovanie právnych predpisov alebo rozsiahle porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie, neukončí porušovanie predpisov dobrovoľne, príslušné orgány dotknutých členských štátov by mali určiť jeden príslušný orgán v niektorom členskom štáte, aby prijal opatrenia na presadzovanie ochrany práv spotrebiteľov s bydliskom v iných členských štátoch dotknutých porušením predpisov. Príslušný orgán sa má poveriť po zohľadnení jeho schopnosti prijať účinné opatrenia proti obchodníkovi, napríklad ak má obchodník sídlo v členskom štáte daného orgánu. Určený príslušný orgán by mal konať tak, ako keby spotrebitelia z iných členských štátov boli jeho vlastnými spotrebiteľmi. Ak je to potrebné a s cieľom zabrániť extrateritoriálnemu uplatňovaniu práva by viaceré alebo všetky členské štáty, ktorých sa porušovanie predpisov týka, mali mať možnosť prijímať vykonávacie opatrenia na ochranu svojich spotrebiteľov alebo spotrebiteľov s bydliskom v inom členskom štáte. Toto môže byť potrebné napríklad na ukončenie porušovania predpisov podobnej povahy dcérskymi spoločnosťami spoločnosti, ktoré sídlia vo viac než jednom členskom štáte, ak porušovanie predpisov postihuje spotrebiteľov iba v daných členských štátoch bez zjavného cezhraničného prvku (súbežné porušovanie právnych predpisov).

(22)Mechanizmus dohľadu a mechanizmus varovania by sa mal posilniť, aby sa zabezpečilo včasné a účinné odhalenie rozsiahleho porušovania právnych predpisov. Mal by sa spresniť okruh informácií, ktoré sa majú vymieňať, a prijatie následných opatrení po výmene informácií, aby sa zabezpečilo, že varovania, ktoré si vyžadujú činnosť, budú riadne vybavené a vyriešené. Komisia by mala koordinovať fungovanie mechanizmu dohľadu.

(23)Spotrebiteľské organizácie zohrávajú zásadnú úlohu pri informovaní spotrebiteľov o ich právach a ich vzdelávaní a ochrane ich záujmov vrátane urovnávania sporov. Spotrebitelia by mali byť nabádaní k spolupráci s príslušnými orgánmi s cieľom posilniť uplatňovanie tohto nariadenia. Spotrebiteľské organizácie, najmä spotrebiteľské organizácie, ktorým môžu byť delegované úlohy podľa tohto nariadenia, ako aj európske spotrebiteľské centrá, by mali mať možnosť informovať príslušné orgány o podozreniach z porušovania právnych predpisov a vymieňať si informácie potrebné na odhalenie, vyšetrovanie a ukončenie porušovania právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahleho porušovania právnych predpisov.

(24)Porušovanie právnych predpisov, ktoré je rozšírené v celej Únii, by sa malo účinne a efektívne vyriešiť. V záujme toho je potrebné koordinovať presadzovanie priorít a plánovanie na úrovni členského štátu a spojiť dostupné zdroje príslušných orgánov. Na tento účel by sa mal zaviesť systém dvojročných priebežných plánov presadzovania práva.

(25)Údaje týkajúce sa sťažností spotrebiteľov môžu pomôcť tvorcom politiky na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie posúdiť fungovanie spotrebiteľských trhov a odhaliť porušovanie právnych predpisov. S cieľom uľahčiť výmenu takýchto údajov na úrovni Únie Komisia prijala odporúčanie o používaní harmonizovanej metodiky klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov 62 . Toto odporúčanie je potrebné zaviesť, aby sa plne podporila spolupráca v oblasti presadzovania práva a uľahčilo odhaľovanie porušovania právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahleho porušovania právnych predpisov.

(26)Existujúce problémy presadzovania práva presahujú hranice Únie a je potrebné ochraňovať záujmy spotrebiteľov v Únii pred nepoctivými obchodníkmi so sídlom v tretích krajinách. Z tohto dôvodu je potrebné rokovať o uzavretí medzinárodných dohôd s tretími krajinami o vzájomnej pomoci pri presadzovaní právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov. Tieto medzinárodné dohody by mali zahŕňať predmet úpravy vymedzený v tomto nariadení a malo by sa rokovať na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť optimálnu ochranu spotrebiteľov Únie a riadnu spoluprácu s tretími krajinami.

(27)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a uplatňovania minimálnych právomocí príslušných orgánov, stanoviť lehoty a stanoviť ďalšie podrobnosti postupov na riešenie porušovania právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahleho porušovania právnych predpisov, ako aj podrobnosti mechanizmu dohľadu a administratívnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi, by sa právomoci presadzovania práva mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 63 .

(28)Postup preskúmania by sa mal použiť pri prijímaní aktov podľa článkov 10, 11, 12, 13, 15, 20, 27, 31, 32, 34, 35, 36, 37, 39, 43 a 46 tohto nariadenia, keďže tieto akty majú všeobecnú pôsobnosť.

(29)Týmto nariadením sa dopĺňajú odvetvové pravidlá Únie o spolupráci medzi odvetvovými regulátormi a odvetvové pravidlá Únie o odškodnení spotrebiteľov za škody vyplývajúce z porušovania týchto pravidiel. Týmto nariadením nie sú dotknuté iné systémy spolupráce a siete vymedzené v sektorových právnych predpisoch Únie. Toto nariadenie podporuje spoluprácu a koordináciu medzi sieťou na ochranu spotrebiteľa a sieťou regulačných orgánov a orgánov zriadených na základe odvetvových právnych predpisov Únie.

(30)Týmto nariadením nie sú dotknuté existujúce pravidlá Únie týkajúce sa právomoci národných regulačných orgánov zriadených odvetvovými právnymi predpismi Únie. Ak je to vhodné a možné, tieto orgány by mali využívať právomoci, ktoré im zaručuje právo Únie a vnútroštátne právo, a ukončiť alebo zakázať porušovanie právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahle porušovanie právnych predpisov, alebo pritom pomáhať príslušným orgánom.

(31)Na výpočet kompenzácie za poškodzovanie kolektívnych záujmov spotrebiteľov sa majú používať pravidlá Únie v oblasti pre cestujúcich, ako je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 64 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 65 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 66 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 67 . Ak odvetvové právne predpisy Únie nezahŕňajú náhradu škody spôsobenej porušením právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahlym porušovaním právnych predpisov, náhrada by sa mala stanoviť na základe uplatniteľného vnútroštátneho právneho predpisu.

(32)Týmto nariadením nie sú dotknuté úlohy a právomoci príslušných orgánov a Európskeho orgánu pre bankovníctvo, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych ekonomických záujmov spotrebiteľov v záležitostiach týkajúcich sa platobných účtov a úverových zmlúv týkajúcich sa obytných nehnuteľností v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ 68 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ 69 .

(33)Vzhľadom na existujúce mechanizmy spolupráce podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ sa mechanizmus vzájomnej pomoci (kapitola III) neuplatňuje na porušovanie týchto smerníc v rámci Únie.

(34)Týmto nariadením nie sú dotknuté sankcie stanovené v sektorových právnych predpisoch Únie a právnych predpisoch Únie na ochranu spotrebiteľov , ktoré sa uplatňujú na vnútroštátne porušovanie právnych predpisov. Príslušné orgány by mali v prípade potreby uplatniť ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa tieto predpisy vykonávajú, a to so zohľadnením súčasnej veľkosti a rozsahu porušovania predpisov a ním spôsobenej škody spotrebiteľom v iných členských štátoch.

(35)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie 70 . Toto nariadenie by sa z tohto dôvodu malo vykladať a uplatňovať s ohľadom na tieto práva a zásady. Pri uplatňovaní minimálnych právomocí stanovených v tomto nariadení by sa mali príslušné orgány usilovať nájsť primeranú rovnováhu medzi záujmami chránenými základnými právami, ktorými sú napríklad vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, sloboda podnikania a sloboda informácií.

(36)Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je spolupráca medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože tieto nemôžu zaistiť spoluprácu a koordináciu tým, že budú konať jednotlivo, a preto tento cieľ možno z dôvodu jeho územného a osobného rozsahu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je uvedená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(37)Nariadenie (ES) č. 2006/2004 by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú podmienky, za ktorých príslušné orgány členských štátov určené ako zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov spolupracujú medzi sebou a s Komisiou s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto právnych predpisov a hladké fungovanie vnútorného trhu, ako aj s cieľom posilniť ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahle porušovanie právnych predpisov, ako sú vymedzené v článku 3 písm. b) a c).

2. Toto nariadenie sa vzťahuje aj na krátkodobé porušovanie právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahle porušovanie právnych predpisov, aj keď sa tieto prípady porušovania predpisov skončili pred začatím alebo možným ukončením opatrení na presadzovanie práva.

3. Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa medzinárodného práva súkromného, najmä pravidlá súdnej právomoci a platného práva.

4. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie opatrení v oblasti súdnej spolupráce v trestných a občianskoprávnych veciach v členských štátoch, najmä fungovanie Európskej súdnej siete.

5. Týmto nariadením nie je dotknuté plnenie dodatočných povinností členských štátov, ktoré súvisia so vzájomnou pomocou, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych ekonomických záujmov spotrebiteľov, vrátane pomoci v trestných veciach vyplývajúcich z iných právnych aktov vrátane dvojstranných alebo mnohostranných dohôd.

6. Týmto nariadením nie sú dotknuté úlohy a právomoci príslušných orgánov a Európskeho orgánu pre bankovníctvo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom.

7. Kapitola III tohto nariadenia sa nevzťahuje na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie týkajúce sa týchto právnych predpisov:

a)smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie,

b)smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami.

8. Týmto nariadením nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES 71 .

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„právne predpisy na ochranu záujmov spotrebiteľov“ sú smernice tak, ako sú transponované do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, a nariadenia uvedené v prílohe;

b)„porušovanie právnych predpisov v rámci Únie“ je každé prebiehajúce alebo ukončené konanie alebo opomenutie v rozpore s právnymi predpismi na ochranu záujmov spotrebiteľov, ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov s bydliskom v členskom štáte inom, než je členský štát, v ktorom takéto konanie alebo opomenutie vzniklo alebo sa uskutočnilo, alebo kde je zodpovedný predávajúci alebo dodávateľ usadený, alebo kde sa nájdu dôkazy alebo prostriedky súvisiace s takýmto konaním alebo opomenutím;

c)„rozsiahle porušovanie právnych predpisov“ je:

1.každé konanie alebo opomenutie v rozpore s právnymi predpismi na ochranu záujmov spotrebiteľov, ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov s bydliskom v minimálne dvoch členských štátoch iných, než je členský štát, v ktorom takéto konanie alebo opomenutie vzniklo alebo sa uskutočnilo, alebo kde je zodpovedný predávajúci alebo dodávateľ usadený, alebo kde sa nájdu dôkazy alebo prostriedky súvisiace s takým konaním alebo opomenutím, a to bez ohľadu na to, či sa konanie alebo opomenutie skončilo, alebo

2.každé konanie alebo opomenutie v rozpore s právnymi predpismi n spotrebiteľských záujmov, ktoré majú spoločné znaky, ako napr. tie isté protiprávne praktiky alebo rovnaký porušovaný záujem, alebo ku ktorým dochádza súčasne najmenej v dvoch členských štátoch;

d)„žiadajúci orgán“ je príslušný orgán, ktorý podá žiadosť o vzájomnú pomoc;

e)„požiadaný orgán“ je príslušný orgán, ktorý prijme žiadosť o vzájomnú pomoc;

f)„obchodník“ je každá fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo z jej poverenia;

g)„dohľad nad trhom“ sú činnosti a opatrenia príslušného orgánu zodpovedného za odhaľovanie porušovania právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahleho porušovania právnych predpisov, ku ktorým došlo alebo dochádza;

h)„sťažnosť spotrebiteľa“ je vyhlásenie podložené primeranými dôkazmi, že sa obchodník dopustil alebo by sa mohol dopustiť porušenia právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov;

i)„poškodenie kolektívnych záujmov spotrebiteľov“ je skutočné alebo potenciálne poškodenie záujmov určitého počtu spotrebiteľov, ktorí sú dotknutí porušovaním právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahlym porušovaním právnych predpisov; a to najmä vtedy, keď toto porušovanie potenciálne alebo skutočne poškodilo, poškodzuje alebo pravdepodobne poškodí značný počet spotrebiteľov v podobnej situácii.

Článok 4

Premlčacie lehoty pri porušovaní právnych predpisov

1. Príslušné orgány môžu vyšetriť porušovanie právnych predpisov uvedené v článku 2 a zakázať obchodníkom dopúšťať sa takéhoto porušovania predpisov v budúcnosti. Príslušné orgány môžu uložiť sankcie za takéto porušovanie predpisov do piatich rokov od skončenia porušovania predpisov.

2. Premlčacia lehota na uloženie sankcií začína plynúť dňom skončenia porušovania predpisov.

3. Akékoľvek opatrenia prijaté príslušným orgánom na účely vyšetrovania alebo konania vo veci porušenia predpisov prerušujú premlčaciu lehotu na uloženie sankcií až do prijatia konečného rozhodnutia o danej otázke. Premlčacia lehota na uloženie sankcií sa pozastaví dovtedy, pokým je rozhodnutie, nariadenie alebo iné opatrenie príslušného úradu predmetom konania na súde.

KAPITOLA II

PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY A ICH PRÁVOMOCI

Článok 5

Príslušné orgány a jednotné úrady pre spoluprácu

1. Každý členský štát určí príslušný orgán verejnej moci zriadený na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni s osobitnou zodpovednosťou presadzovať právne predpisy na ochranu záujmov spotrebiteľov.

2. Príslušné orgány plnia svoje povinnosti podľa tohto nariadenia, ako keby konali v mene spotrebiteľov ich vlastnej krajiny a na ich vlastný účet.

3. Každý členský štát určí jeden príslušný orgán ako jednotný úrad pre spoluprácu.

4. Jednotný úrad pre spoluprácu zodpovedá za koordináciu činností vyšetrovania a presadzovania práva týkajúcich sa porušovania právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahleho porušovania právnych predpisov, vedených príslušnými orgánmi, inými orgánmi verejnej moci uvedenými v článku 6, určenými orgánmi uvedenými v článku 13 a osobami zúčastňujúcimi sa mechanizmu varovania uvedeného v článku 34.

5. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a jednotné úrady pre spoluprácu mali primerané zdroje potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia a na efektívne využívanie svojich právomocí podľa článku 8 vrátane dostatočných rozpočtových a iných zdrojov, odborných poznatkov, postupov a iných opatrení.

6. Ak je na ich území viac ako jeden príslušný orgán, členské štáty zabezpečia, aby sa ich príslušné úlohy jasne vymedzili a aby tieto orgány úzko spolupracovali s cieľom účinne plniť svoje príslušné úlohy.

Článok 6

Spolupráca s inými orgánmi verejnej moci a určenými orgánmi

1. Každý členský štát môže uložiť aj ďalším orgánom verejnej moci povinnosť, aby pomáhali príslušným orgánom pri plnení ich povinností.

2. Príslušný orgán môže požiadať ostatné orgány verejnej moci uvedené v odseku 1 o vykonanie všetkých potrebných opatrení na presadzovanie práva, ktoré majú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva, na ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahleho porušovania právnych predpisov.

3. Členské štáty zabezpečia, aby uvedené ďalšie orgány verejnej moci mali prostriedky a právomoci potrebné na účinnú spoluprácu s príslušnými orgánmi pri uplatňovaní tohto nariadenia. Tieto ostatné orgány verejnej moci pravidelne informujú príslušný orgán o opatreniach prijatých v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia.

4. Každý členský štát môže určiť orgány, ktoré majú oprávnený záujem na ukončení alebo zákaze porušovania právnych predpisov („určené orgány“), aby v mene príslušného požiadaného orgánu zhromažďovali potrebné informácie a prijímali potrebné opatrenia na presadzovanie práva, ktoré sú im k dispozícii podľa vnútroštátneho práva.

5. Členské štáty zabezpečia spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a určenými orgánmi najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa prípady porušenia právnych predpisov uvedené v článku 2 bezodkladne oznámili príslušným orgánom.

Článok 7

Informácie a zoznamy

1. Každý členský štát bezodkladne oznámi Komisii a ostatným členským štátom totožnosť príslušných orgánov, jednotného úradu pre spoluprácu a určených orgánov, ako sa stanovuje v článku 13, a subjektov zapojených do mechanizmu varovania, ako sa stanovuje článku 34, ako aj akékoľvek ich zmeny.

2. Komisia udržiava a aktualizuje verejne dostupný zoznam jednotných úradov pre spoluprácu, príslušných orgánov, určených orgánov a subjektov na svojom webovom sídle.

Článok 8

Minimálne právomoci príslušných orgánov

1. Každý príslušný orgán disponuje na účely uplatňovania tohto nariadenia potrebnými právomocami v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva a vykonáva ich v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2. Každý príslušný orgán má minimálne nasledujúce právomoci a uplatňuje ich za podmienok stanovených v článku 9 s cieľom:

a)získať prístup ku všetkým relevantným dokumentom, údajom alebo informáciám týkajúcim sa porušenia právnych predpisov podľa tohto nariadenia, a to v akejkoľvek forme alebo akomkoľvek formáte a bez ohľadu na médium alebo miesto, na ktorom sú uložené;

b)požadovať od akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby vrátane bánk, poskytovateľov internetových služieb, registrov a registrátorov domén a poskytovateľov hostingových služieb akékoľvek príslušné informácie, údaje alebo dokumenty v akejkoľvek forme a akomkoľvek formáte a bez ohľadu na médium alebo miesto, na ktorom sú uložené, okrem iného na účely identifikácie a sledovania finančných tokov a tokov údajov alebo zisťovania totožnosti osôb zapojených do finančných tokov a tokov údajov, údajov o bankových účtoch a vlastníctva internetových stránok;

c)požadovať od akéhokoľvek orgánu verejnej moci, inštitúcie alebo agentúry v členskom štáte príslušného orgánu akékoľvek relevantné informácie, údaje alebo dokumenty v akejkoľvek forme a akomkoľvek formáte a bez ohľadu na médium alebo miesto, na ktorom sú uložené, okrem iného na účely identifikácie a sledovania finančných tokov a tokov údajov alebo zisťovania totožnosti osôb zapojených do finančných tokov a tokov údajov, údajov o bankových účtoch a vlastníctva internetových stránok;

d)vykonať potrebné prehliadky na mieste vrátane právomoci vstúpiť do akýchkoľvek priestorov, na pozemky alebo do dopravných prostriedkov, alebo o to požiadať iné orgány s cieľom preskúmať, zhabať, vyhotoviť alebo získať kópie informácií, údajov alebo dokumentov bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené; zapečatiť akékoľvek priestory alebo informácie, údaje alebo dokumenty na nevyhnutné obdobie a v rozsahu potrebnom na účely kontroly; vyžadovať od ktoréhokoľvek zástupcu alebo člena personálu príslušného obchodníka vysvetlenie k skutočnostiam, informáciám alebo dokumentom vzťahujúcim sa na predmet a účelu kontroly a zaznamenať odpovede;

e)vykonávať testovacie nákupy tovarov alebo služieb s cieľom odhaliť porušovanie právnych predpisov podľa tohto nariadenia a získavať dôkazy;

f)vykonávať nákupy tovarov alebo služieb so skrytou totožnosťou s cieľom odhaliť porušovanie právnych predpisov a získavať dôkazy;

g)prijať dočasné opatrenia, aby sa zabránilo riziku vážnej a nenapraviteľnej ujmy spotrebiteľom, najmä pozastavenie činnosti webovej lokality, domény alebo podobnej digitálnej lokality, služby alebo konta;

h)začať vyšetrovanie alebo postupy na ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahleho porušovania právnych predpisov z vlastnej iniciatívy a v odôvodnených prípadoch o tom zverejňovať informácie;

i)prijať záväzok od obchodníka zodpovedného za porušenie právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahle porušenie právnych predpisov, že toto porušovanie predpisov ukončí a v odôvodnených prípadoch poskytne spotrebiteľom kompenzáciu za spôsobené škody;

j)písomne požiadať o ukončenie porušovania právnych predpisov zo strany obchodníka;

k)dosiahnuť ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov;

l)ukončiť činnosť webovej stránky, domény alebo podobnej digitálnej lokality, služby alebo konta alebo ich časti vrátane vznesenia požiadavky voči tretej strane alebo inému orgánu verejnej moci na vykonanie takýchto opatrení;

m)ukladať sankcie vrátane pokút a sankčných platieb za porušovanie právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahle porušovanie právnych predpisov a nedodržiavanie akýchkoľvek rozhodnutí, príkazov, dočasných opatrení, záväzkov alebo iných opatrení prijatých podľa tohto nariadenia;

n)nariadiť obchodníkovi zodpovednému za porušenie právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahle porušovanie právnych predpisov odškodniť spotrebiteľov, ktorí v dôsledku takéhoto porušenia predpisov utrpeli škodu, okrem iného formou peňažnej kompenzácie, ponúknutím možnosti na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľom alebo inými opatreniami zabezpečujúcimi poskytnutie nápravy voči spotrebiteľom, ktorí v dôsledku porušenia právnych predpisov utrpeli škodu;

o)nariadiť navrátenie zisku dosiahnutého porušovaním právnych predpisov vrátane príkazu na vyplatenie takéhoto zisku do verejného rozpočtu alebo príjemcovi určenému príslušným orgánom alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

p)uverejniť akékoľvek konečné rozhodnutia, dočasné opatrenia alebo príkazy vrátane zverejnenia totožnosti obchodníka zodpovedného za porušenie právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahle porušenie právnych predpisov;

q)uskutočňovať konzultácie so spotrebiteľmi, spotrebiteľskými organizáciami, určenými orgánmi a inými dotknutými osobami v súvislosti s účinnosťou navrhovaných záväzkov na ukončenie porušovania právnych predpisov alebo na odstránenie škôd, ktoré spôsobilo.

Článok 9

Výkon minimálnych právomocí

1. Príslušné orgány vykonávajú právomoci uvedené v odseku 8 v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnymi právnymi predpismi buď:

a)priamo na základe vlastnej právomoci, alebo

b)požiadaním príslušného súdu o vydanie potrebného rozhodnutia, prípadne aj podaním odvolania, ak žiadosť o vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešná.

2. Pokiaľ príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci tak, že sa obracajú na súdy, tieto súdy musia mať právomoc na vydanie potrebných rozhodnutí a konať v rámci tohto nariadenia.

3. Členské štáty zabezpečia, aby súdne poplatky a iné náklady spojené s prijatím rozhodnutí súdov v konaniach začatých v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia boli primerané a nebránili uplatňovaniu tohto nariadenia.

Článok 10

Vykonávacie právomoci

Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia podmienky uplatňovania a vykonávania minimálnych právomocí príslušných orgánov uvedených v článku 8. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

KAPITOLA III

MECHANIZMUS VZÁJOMNEJ POMOCI

Článok 11

Žiadosti o informácie

1. Požiadaný orgán na základe žiadosti žiadajúceho orgánu poskytne všetky relevantné informácie potrebné na zistenie, či došlo k porušeniu právnych predpisov v rámci Únie, a na ukončenie tohto porušovania predpisov. Požiadaný orgán bezodkladne informujte Komisiu o prijatí žiadosti o informácie a o odpovedi na ňu.

2. Požiadaný orgán vykoná zodpovedajúce vyšetrovania alebo prijme akékoľvek iné potrebné alebo vhodné opatrenia s cieľom zhromaždiť požadované informácie. Ak je to potrebné, tieto vyšetrovania sa uskutočnia s pomocou ďalších orgánov verejnej moci alebo určených orgánov.

3. Na základe žiadosti žiadajúceho orgánu môže požiadaný orgán povoliť, aby príslušní úradníci žiadajúceho orgánu sprevádzali úradníkov požiadaného orgánu v priebehu ich vyšetrovania.

4. Požiadaný orgán odpovie na žiadosť v súlade s postupom pre žiadosti o informácie v rámci lehôt stanovených Komisiou vo vykonávacom akte.

5. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia lehoty, štandardné formuláre a podrobnosti postupov pre žiadosti o informácie. Vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Článok 12

Žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva

1. Požiadaný orgán prijme na žiadosť žiadajúceho orgánu všetky potrebné opatrenia na presadzovanie práva na ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie vrátane uloženia sankcií a nariadenia alebo umožnenia odškodnenia spotrebiteľov za škodu spôsobenú porušením právnych predpisov.

2. Na účely splnenia svojich povinností uvedených v odseku 1 vykonáva požiadaný orgán právomoci ustanovené podľa článku 8 a iné dodatočné právomoci, ktoré mu vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov. Požiadaný orgán určí vhodné opatrenia na presadzovanie práva na ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie primeraným, vhodným a účinným spôsobom. Ak je to potrebné, tieto opatrenia sa určia a uskutočnia s pomocou iných orgánov verejnej moci.

3. Požiadaný orgán pravidelne informuje žiadajúci orgán a uskutočňuje s ním konzultácie súvisiace s prijatými krokmi a opatreniami. Prostredníctvom databázy zriadenej podľa článku 43 požiadaný orgán bezodkladne informuje žiadajúci orgán, príslušné orgány ostatných členských štátov a Komisiu o prijatých opatreniach a ich účinku na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie vrátane toho:

a)či boli uložené dočasné opatrenia,

b)či došlo k ukončeniu porušenia právnych predpisov,

c)aké sankcie boli uložené,

d)do akej miery boli odškodnení spotrebitelia,

e)či sa vykonali prijaté opatrenia.

4. Požiadaný orgán odpovie na žiadosť v súlade s postupom pre žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva a v rámci lehôt stanovených Komisiou vo vykonávacom akte.

5. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia lehoty, štandardné formuláre a podrobnosti postupov pre žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva. Vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Článok 13

Úloha určených orgánov

1. Požiadaný orgán môže poveriť určený orgán zberom potrebných informácií alebo prijatím potrebných opatrení na presadzovanie práva s cieľom ukončiť alebo zakázať porušovanie právnych predpisov. Požiadaný orgán tak môže urobiť len vtedy, keď určený orgán môže získať požadované informácie alebo dosiahnuť ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov rovnako účinne a efektívne ako požiadaný orgán.

2. Požiadaný orgán zabezpečí, aby takéto poverenie určeného orgánu nemal za následok zverejnenie informácií, ktoré podliehajú pravidlám dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva stanoveným v článku 41.

3. V prípadoch, keď určený orgán nedokáže zabezpečiť ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie v lehote stanovenej podľa článku 11 ods. 4 a článku 12 ods. 4, požiadaný orgán musí sám konať vo veci žiadosti podľa článkov 11 a 12.

4. Pred poverením určeného orgánu príslušný požiadaný orgán konzultuje so žiadajúcim orgánom svoj zámer poveriť určený orgán. Ak žiadajúci orgán nesúhlasí s poverením určeného orgánu, bezodkladne o tom písomne informuje požiadaný orgán a uvedie dôvody námietky. V takom prípade požiadaný orgán nesmie poveriť určený orgán a musí sám konať vo veci žiadosti.

6. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia lehoty, štandardné formuláre a podrobnosti postupov zahŕňajúcich určené orgány. Vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Článok 14

Postup pre žiadosti o vzájomnú pomoc

1. Pri žiadostiach o vzájomnú pomoc žiadajúci orgán poskytne dostatočné informácie, ktoré by umožnili požiadanému orgánu vyhovieť žiadosti, vrátane všetkých potrebných dôkazov, ktoré je možné získať iba v členskom štáte žiadajúceho orgánu.

2. Žiadosti posiela žiadajúci orgán jednotnému úradu pre spoluprácu členského štátu požiadaného orgánu a pre informáciu jednotnému úradu pre spoluprácu členského štátu žiadajúceho orgánu. Jednotný úrad pre spoluprácu členského štátu požiadaného orgánu bezodkladne postúpi žiadosti náležitému príslušnému orgánu.

3. Žiadosti o vzájomnú pomoc a všetky súvisiace oznámenia sa podávajú písomne na štandardných formulároch a posielajú sa elektronicky prostredníctvom databázy zriadenej podľa článku 43.

4. Používanie jazykov v žiadostiach o vzájomnú pomoc a pri akejkoľvek súvisiacej komunikácii si dohodnú príslušné orgány.

5. Ak nemožno dosiahnuť dohodu o používaní jazykov, žiadosti sa odosielajú v úradnom jazyku členského štátu žiadajúceho orgánu a odpovede v úradnom jazyku členského štátu požiadaného orgánu. V takom prípade každý príslušný orgán zabezpečí potrebné preklady žiadostí, odpovedí a iných dokumentov, ktoré dostane od iného príslušného orgánu.

6. Požiadaný orgán odpovie priamo žiadajúcemu orgánu a jednotným úradom pre spoluprácu členských štátov žiadajúceho a požiadaného orgánu.

Článok 15

Odmietnutie vyhovieť žiadosti o vzájomnú pomoc

1. Požiadaný orgán môže odmietnuť vyhovieť žiadosti o informácie podľa článku 11 v jednom alebo viacerých z nasledujúcich prípadov:

   a) podľa jeho názoru a po konzultácii so žiadajúcim orgánom informácia požadovaná žiadajúcim orgánom nie je potrebná k určeniu, či došlo k porušeniu právnych predpisov v rámci Únie alebo či existuje odôvodnené podozrenie, že by k nemu mohlo dôjsť;

   b) žiadajúci orgán nesúhlasí, aby informácie podliehali ustanoveniam o dôvernosti a služobnom a obchodnom tajomstve vymedzeným v článku 41;

   c) už sa začali trestné stíhania alebo súdne konania, alebo súdne orgány v členskom štáte požiadaného alebo žiadajúceho orgánu už vydali konečný rozsudok týkajúci sa toho istého porušenia právnych predpisov v rámci Únie a voči tomu istému obchodníkovi.

2. Požiadaný orgán môže odmietnuť vyhovieť žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva podľa článku 12 po konzultácii so žiadajúcim orgánom v jednom alebo viacerých z nasledujúcich prípadov:

   a) už sa začali trestné stíhania alebo súdne konania, alebo súdne orgány v členskom štáte požiadaného alebo žiadajúceho orgánu už vydali konečný rozsudok týkajúci sa toho istého porušenia právnych predpisov v rámci Únie a voči tomu istému obchodníkovi;

   b) podľa jeho názoru vychádzajúceho z náležitého vyšetrovania vykonaného požiadaným orgánom nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov v rámci Únie;

   c) podľa jeho názoru žiadajúci orgán neposkytol dostatočné informácie v súlade s článkom 12 ods. 1.

Žiadosť o opatrenia na presadzovanie práva nemožno odmietnuť z dôvodu, že boli poskytnuté nedostatočné informácie, ak žiadosť o informácie o tom istom porušení právnych predpisov v rámci Únie bola zamietnutá z dôvodu, že sa už začali trestné stíhania alebo súdne konania, alebo už bol vydaný konečný rozsudok týkajúci sa toho istého porušenia právnych predpisov v rámci Únie a voči tomu istému obchodníkovi, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c).

3. Požiadaný orgán oboznámi žiadajúcemu orgánu a Komisii odmietnutie vyhovieť žiadosti o vzájomnú pomoc a uvedie dôvody odmietnutia.

4. V prípade nezhody medzi žiadajúcim a požiadaným orgánom žiadajúci orgán alebo požiadaný orgán bezodkladne postúpi záležitosť Komisii, ktorá vydá stanovisko. V prípade, že sa jej predmetná záležitosť nepostúpi, Komisia môže vydať stanovisko z vlastnej iniciatívy.

5. Komisia monitoruje fungovanie mechanizmu vzájomnej pomoci, súlad príslušných orgánov s postupmi a lehotami na vybavovanie žiadostí o vzájomnú pomoc. Komisia má prístup k žiadostiam o vzájomnú pomoc a k informáciám a dokumentom, ku ktorých výmene dochádza medzi žiadajúcim a požiadaným orgánom.

6. V prípade potreby môže Komisia vydať usmernenia a poskytnúť členským štátom poradenstvo s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne fungovanie mechanizmu vzájomnej pomoci.

7. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia podrobnosti postupov na riešenie nezhôd medzi príslušnými orgánmi podľa odsekov 3 a 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

KAPITOLA IV

MECHANIZMUS KOORDINOVANÉHO DOHĽADU, VYŠETROVANIA A PRESADZOVANIA PRÁVA V PRÍPADE ROZSIAHLEHO PORUŠOVANIA PRÁVNYCH PREDPISOV

Oddiel I

Rozsiahle porušovanie právnych predpisov

Článok 16

Začatie koordinovaného postupu a určenie koordinátora

1. Ak má príslušný orgán dôvodné podozrenie, že dochádza k rozsiahlemu porušovaniu právnych predpisov, bezodkladne to oznámi príslušným orgánom ostatných členských štátov, ktoré sú týmto rozsiahlym porušovaním právnych predpisov dotknuté, ako aj Komisii.

2. Ak má Komisia dôvodné podozrenie, že dochádza k rozsiahlemu porušovaniu právnych predpisov, oznámi to príslušným orgánom, ktoré sú týmto rozsiahlym porušovaním právnych predpisov dotknuté.

3. Po prijatí oznámení uvedených v odsekoch 1 a 2 príslušné orgány, ktoré sú dotknuté týmto rozsiahlym porušovaním právnych predpisov, určia príslušný orgán, ktorý bude koordinovať daný postup.

4. Dotknuté príslušné orgány môžu vyzvať Komisiu, aby prevzala koordinačnú úlohu. Komisia bezodkladne informuje dotknuté príslušné orgány o tom, či prijíma koordinačnú úlohu.

5. Pri oznamovaní príslušnému orgánu podľa odseku 2 môže Komisia navrhnúť, že prevezme koordinačnú úlohu. Dotknuté príslušné orgány bezodkladne oznámia Komisii, či súhlasia s tým, aby postup koordinovala Komisia.

6. Ak Komisia odmietne prevziať koordinačnú úlohu alebo ak dotknuté príslušné orgány nesúhlasia s tým, aby postup koordinovala Komisia, dotknuté príslušné orgány určia príslušný orgán, ktorý bude postup koordinovať. Ak sa nedosiahne dohoda medzi príslušnými orgánmi, postup bude koordinovať príslušný orgán, ktorý ako prvý oznámil podozrenie z porušovania právnych predpisov ostatným príslušným orgánom.

Článok 17

Vyšetrovacie opatrenia prostredníctvom koordinovaných postupov

1. Dotknuté príslušné orgány zabezpečia účinné a efektívne zhromažďovanie dôkazov, údajov a informácií. Dotknuté príslušné orgány zabezpečia, aby sa vyšetrovania a inšpekcie vykonávali súčasne a aby sa dočasné opatrenia uplatňovali súčasne.

2. Dotknuté príslušné orgány môžu využiť mechanizmus vzájomnej pomoci podľa kapitoly III najmä na zhromažďovanie dôkazov a informácií od členských štátov iných, než sú členské štáty dotknuté koordinovaným postupom, alebo na zabezpečenie toho, aby dotknutý obchodník neobchádzal opatrenia na presadzovanie práva.

3. Príslušné orgány môžu podľa potreby uviesť výsledok vyšetrovania a posúdenia rozsiahleho porušovania právnych predpisov v spoločnej pozícii, na ktorej sa vzájomne dohodli.

4. V prípade potreby a bez toho, aby boli dotknuté pravidlá o služobnom a obchodnom tajomstve vymedzené v článku 41, dotknuté príslušné orgány sa môžu rozhodnúť uverejniť spoločnú pozíciu alebo jej časti na svojich webových stránkach a na webovom sídle Komisie a zistiť názory iných zainteresovaných strán.

Článok 18

Opatrenia na presadzovanie práva prostredníctvom koordinovaných postupov

1. Dotknuté príslušné orgány môžu vyzvať obchodníka zodpovedného za porušenie právnych predpisov, aby navrhol záväzky na ukončenie porušovania predpisov a podľa potreby odškodnil alebo prijal iné opatrenia na uľahčenie odškodnenia spotrebiteľov, ktorí utrpeli škodu. Obchodník môže navrhnúť záväzky aj z vlastnej iniciatívy s cieľom ukončiť porušovanie právnych predpisov a odškodniť spotrebiteľov.

2. Ak obchodník navrhuje záväzky, dotknuté príslušné orgány môžu podľa potreby uverejniť navrhované záväzky na svojich webových stránkach alebo podľa potreby na webovom sídle Komisie s cieľom zistiť názory ostatných zainteresovaných strán a overiť, či sú tieto záväzky dostatočné na ukončenie daného porušenia právnych predpisov a odškodnenie spotrebiteľov.

3. Dotknuté príslušné orgány môžu určiť jeden príslušný orgán na prijímanie opatrení na presadzovanie práva v mene ostatných príslušných orgánov s cieľom ukončiť alebo zakázať rozsiahle porušovanie právnych predpisov, zabezpečiť odškodnenie spotrebiteľov alebo uložiť sankcie. Pri určovaní príslušného orgánu na prijímanie opatrení na presadzovanie práva príslušné orgány berú do úvahy miesto sídla dotknutého obchodníka. Keď bol určený príslušný orgán na prijímanie opatrení na presadzovanie práva ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi, je spôsobilý konať v mene spotrebiteľov z každého takéhoto členského štátu, ako keby išlo o spotrebiteľov jeho vlastného štátu.

4. Príslušné orgány môžu rozhodnúť o prijatí opatrení na presadzovanie práva naraz vo všetkých alebo niektorých členských štátoch dotknutých rozsiahlym porušovaním právnych predpisov. V takomto prípade príslušné orgány zabezpečia, aby sa tieto opatrenia na presadzovanie práva začali uplatňovať súčasne vo všetkých dotknutých členských štátoch.

5. Poverenie určeného orgánu na prijímanie opatrení na presadzovanie práva podľa odsekov 1 až 4 je možné len v prípade, že dotknuté príslušné orgány vyjadria svoj súhlas s daným poverením a toto poverenie nepovedie k zverejneniu informácií, ktoré podliehajú pravidlám služobného a obchodného tajomstva uvedeným v článku 41.

Článok 19

Uzavretie koordinovaných postupov

Koordinačný orgán bezodkladne informuje Komisiu a príslušné orgány dotknutých členských štátov, keď sa rozsiahle porušovanie právnych predpisov ukončilo alebo zakázalo.

Článok 20

Vykonávacie právomoci

Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce podrobnosti spoločných postupov v prípade rozsiahleho porušovania právnych predpisov, najmä štandardné formuláre na oznámenia a inú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a Komisiou. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Oddiel II

Rozsiahle porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie

Článok 21

Spoločné postupy pri rozsiahlom porušovaní právnych predpisov s rozmerom Únie

1. Ak existuje dôvodné podozrenie, že rozsiahle porušovanie právnych predpisov poškodilo, poškodzuje alebo pravdepodobne poškodí spotrebiteľov najmenej v troch štvrtinách členských štátov, ktoré spoločne predstavujú najmenej tri štvrtiny obyvateľstva Únie („rozsiahle porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie“), Komisia začne uplatňovať spoločný postup. Na tento účel môže Komisia od príslušných orgánov požadovať potrebné informácie alebo dokumenty.

2. Rozhodnutie o začatí spoločného postupu sa oznámi úradom pre spoluprácu v členských štátoch, ktorých sa spoločný postup týka.

3. Príslušný orgán môže odmietnuť účasť na spoločnom postupe z jedného z týchto dôvodov:

a)v danom členskom štáte sa už začalo súdne konanie týkajúce sa toho istého porušenia právnych predpisov voči tomu istému obchodníkovi;

b)v danom členskom štáte už bol vydaný konečný rozsudok alebo konečné správne rozhodnutie týkajúce sa toho istého porušenia právnych predpisov voči tomu istému obchodníkovi.

4. Ak sa príslušný orgán po oznámení rozhodnutia o začatí spoločného postupu podľa odseku 2 rozhodne nezúčastniť na spoločnom postupe, bezodkladne o svojom rozhodnutí informuje Komisiu a ostatné dotknuté príslušné orgány, pričom uvedie dôvody podľa odseku 3 a poskytne potrebné podporné dokumenty.

5. Spoločný postup koordinuje Komisia.

Článok 22

Vyšetrovacie opatrenia

1. Dotknuté príslušné orgány, ktoré koordinuje Komisia, vedú súbežné vyšetrovanie s cieľom zistiť, či dochádza k rozsiahlemu porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie.

2. Dotknuté príslušné orgány môžu využiť mechanizmus vzájomnej pomoci podľa kapitoly III najmä na zhromažďovanie dôkazov a informácií od členských štátov iných ako členských štátov dotknutých spoločným postupom, alebo na zabezpečenie toho, aby dotknutý obchodník neobchádzal opatrenia na presadzovanie práva.

Článok 23

Spoločná pozícia

1. Výsledok vyšetrovania a posúdenia rozsiahleho porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie sa uvádza v spoločnej pozícii, na ktorej sa dohodli dotknuté príslušné orgány.

2. Ak nie je pravdepodobné, že porušovanie právnych predpisov prestane prijatím záväzkov obchodníka zodpovedného za toto porušovanie, príslušné orgány môžu prijať opatrenia na presadzovanie práva podľa článku 25 bez určenia spoločnej pozície a vyzvať obchodníka zodpovedného za porušovanie predpisov, aby navrhol záväzky.

3. V prípade potreby a bez toho, aby boli dotknuté pravidlá služobného a obchodného tajomstva vymedzené v článku 41, príslušné orgány sa môžu rozhodnúť uverejniť spoločnú pozíciu alebo jej časti na svojich webových stránkach a na webovom sídle Komisie alebo na inom vhodnom mieste s cieľom zistiť názory ostatných zainteresovaných strán.

Článok 24

Záväzky

1. Dotknuté príslušné orgány koordinované Komisiou môžu vyzvať obchodníka zodpovedného za rozsiahle porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie, aby navrhol záväzky s cieľom ukončiť porušovanie právnych predpisov a odškodniť spotrebiteľov, ktorí utrpeli škodu v dôsledku daného porušovania predpisov. Obchodník môže navrhnúť záväzky aj z vlastnej iniciatívy s cieľom skončiť porušovanie právnych predpisov a odškodniť spotrebiteľov.

2. Ak obchodník navrhuje záväzky, dotknuté príslušné orgány môžu podľa potreby uverejniť navrhované záväzky na svojich webových stránkach alebo a na webovom sídle Komisie s cieľom zistiť názory ostatných zainteresovaných strán a overiť, či sú tieto záväzky dostatočné na ukončenie daného porušenia právnych predpisov a odškodnenie spotrebiteľov.

3. Dotknuté príslušné orgány posúdia navrhované záväzky a výsledok posúdenia oznámia obchodníkovi v spoločnej pozícii. Ak sú záväzky dostatočné na ukončenie porušenia právnych predpisov, resp. podľa okolností na odškodnenie spotrebiteľov, príslušné orgány ich prijmú a stanovia časový limit, v rámci ktorého sa záväzky musia splniť.

4. Dotknuté príslušné orgány monitorujú plnenie záväzkov. Predovšetkým zabezpečia, aby dotknutý obchodník pravidelne informoval Komisiu o pokroku pri plnení záväzkov. Príslušné orgány môžu v relevantných prípadoch zisťovať názory spotrebiteľských organizácií, ďalších zainteresovaných strán a odborníkov s cieľom overiť, či sú opatrenia prijaté obchodníkom v súlade so záväzkami.

Článok 25

Opatrenia na presadzovanie práva

1. Dotknuté príslušné orgány sa dohodnú, ktorý príslušný orgán (resp. príslušné orgány) prijme opatrenia na presadzovanie práva voči obchodníkovi v mene ostatných príslušných orgánov v jednej z týchto situácií:

a)    je nepravdepodobné, že porušenie právnych predpisov prestane po prijatí záväzkov obchodníka zodpovedného za toto porušenie predpisov;

b)    obchodník nenavrhne záväzky;

c)    obchodník navrhne záväzky, ktoré nie sú dostatočné na ukončenie porušenia právnych predpisov a odškodnenie spotrebiteľov;

d)    obchodník nesplní záväzky v lehote stanovenej v odseku 3.

2. Keď bol určený príslušný orgán na prijímanie opatrení na presadzovanie práva ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi, je tento orgán spôsobilý konať v mene spotrebiteľov z každého takéhoto členského štátu, ako keby išlo o spotrebiteľov jeho vlastného štátu. Pri určovaní príslušného orgánu na prijímanie opatrení na presadzovanie práva príslušné orgány berú do úvahy miesto sídla dotknutého obchodníka.

3. Ak príslušné orgány nepostupujú v súlade s odsekom 2, prijmú opatrenia na presadzovanie práva súčasne vo viacerých alebo všetkých členských štátoch dotknutých rozsiahlym porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa tieto opatrenia na presadzovanie práva začali uplatňovať súčasne vo všetkých dotknutých členských štátoch.

4. Poverenie určeného orgánu na prijímanie opatrení na presadzovanie práva podľa odsekov 1 až 3 tohto článku je možné, len ak s ním príslušné orgány členských štátov dotknutých týmito opatreniami vyjadria súhlas a toto poverenie nepovedie k zverejneniu informácií, ktoré podliehajú pravidlám služobného a obchodného tajomstva uvedeným v článku 41.

Článok 26

Uzavretie spoločných postupov pri rozsiahlom porušovaní právnych predpisov s rozmerom Únie

1. Komisia rozhodne o uzavretí spoločného postupu v jednej z nasledujúcich situácií:

a) ak nie sú splnené podmienky spoločného postupu podľa článku 21 ods. 1;

b) dotknuté príslušné orgány dospejú k záveru, že nedošlo k rozsiahlemu porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie;

c) dotknuté príslušné orgány dospejú k záveru, že po splnení záväzkov obchodníka sa porušovanie právnych predpisov skončilo, resp. spotrebitelia boli v konkrétnych prípadoch odškodnení;

d) dotknuté príslušné orgány dospejú k záveru, že po uskutočnení opatrení na presadzovanie práva podľa článku 25 sa porušovanie právnych predpisov skončilo, resp. spotrebitelia boli v konkrétnych prípadoch odškodnení.

2. Komisia informuje jednotný úrad pre spoluprácu v dotknutých členských štátoch o rozhodnutí uzavrieť spoločný postup.

Článok 27

Vykonávacie právomoci

Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú podrobnosti spoločných postupov v prípade rozsiahleho porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie, najmä štandardné formuláre na oznámenia a inú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a Komisiou. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Oddiel III

Všeobecné ustanovenia vzťahujúce sa na koordinované postupy a spoločné postupy v rámci tejto kapitoly

Článok 28

Postup rozhodovania medzi členskými štátmi

V súvislosti so záležitosťami podľa tejto kapitoly dotknuté príslušné orgány konajú na základe konsenzu.

Článok 29

Úloha koordinátora

1. Úlohou koordinátora vymenovaného v súlade s článkami 16, 21 alebo 32 je najmä:

a)zabezpečiť, aby všetky dotknuté príslušné orgány a Komisia boli náležite a včas informované o priebehu postupu presadzovania práva, predpokladaných ďalších krokoch a opatreniach, ktoré sa majú prijať;

b)koordinovať vyšetrovania, inšpekcie a prijímanie dočasných opatrení, o ktorých rozhodujú dotknuté príslušné orgány v súlade s oddielmi I a II, monitorovať vyšetrovania, kontroly a dočasné opatrenia, ako aj ďalšie opatrenia podľa článku 8;

c)koordinovať prípravu a výmenu všetkých potrebných dokumentov medzi dotknutými príslušnými orgánmi a Komisiou;

d)udržiavať kontakt s obchodníkmi a ostatnými stranami, ktorých sa týkajú opatrenia dohľadu, vyšetrovania a presadzovania práva, pokiaľ nie je dotknutými príslušnými orgánmi a Komisiou dohodnuté inak;

e)koordinovať posudzovanie, konzultácie a monitorovanie zo strany dotknutých príslušných orgánov, ako aj ďalšie kroky potrebné na spracovanie a plnenie záväzkov, ktoré navrhli dotknutí obchodníci;

f)koordinovať ďalšie opatrenia na presadzovanie práva prijaté dotknutými príslušnými orgánmi vrátane podaní na súdy na vydanie potrebných príkazov a rozhodnutí, ukladania sankcií a prijatia opatrení na zabezpečenie odškodnenia spotrebiteľov;

g)koordinovať žiadosti o vzájomnú pomoc predložené dotknutými príslušnými orgánmi podľa kapitoly III.

2. Koordinátor nenesie zodpovednosť za kroky alebo opomenutia dotknutých príslušných orgánov pri využívaní právomocí stanovených v článku 8.

Článok 30

Povinnosť spolupráce a jazykový režim

1. Príslušné orgány koordinujú svoju činnosť dohľadu nad trhom a svoje opatrenia vyšetrovania a presadzovania práva súvisiace s rozsiahlym porušovaním právnych predpisov podľa oddielov I a II. Vymieňajú si všetky potrebné informácie a bezodkladne poskytujú akúkoľvek inú potrebnú pomoc jeden druhému aj Komisii.

2. Príslušné orgány dajú k dispozícii primerané zdroje na vykonávanie koordinovaných postupov vyšetrovania a presadzovania práva. Príslušné orgány môžu vyzvať úradníkov Komisie a ďalšie sprevádzajúce osoby oprávnené Komisiou, aby sa zúčastnili na koordinovaných vyšetrovaniach, postupoch presadzovania práva a ďalších opatreniach podľa tejto kapitoly.

3. Dotknuté príslušné orgány a Komisia sa dohodnú, aké jazyky budú používať pri oznámeniach a všetkých formách komunikácie súvisiacich s koordinovanými postupmi, spoločnými postupmi a zosúladenými vyšetrovaniami na spotrebiteľských trhoch podľa tejto kapitoly.

4. Ak dohodu nemožno dosiahnuť, oznámenia a iné formy komunikácia sa zasielajú v úradnom jazyku členského štátu, ktorý podáva oznámenie alebo použije inú formu komunikácie. V takom prípade každý dotknutý príslušný orgán zabezpečí potrebné preklady oznámení, komunikácie a iných dokumentov, ktoré dostane od iných príslušných orgánov.

5. Koordinátor vyzve Európsky orgán pre bankovníctvo, aby prevzal úlohu pozorovateľa, ak sa koordinované alebo spoločné postupy podľa oddielov I a II týkajú rozsiahleho porušovania týchto predpisov Únie:

a)smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie;

b)smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami.

Článok 31

Spoločná pozícia a vypočutie obchodníkov

1. Spoločná pozícia uvedená v článkoch 17 a 23 sa oznámi obchodníkovi zodpovednému za porušenie právnych predpisov. Obchodníkovi zodpovednému za porušenie právnych predpisov sa poskytne príležitosť, aby bol vypočutý vo veciach, ktoré sú súčasťou spoločnej pozície.

2. Obchodník je oprávnený komunikovať v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom je usadený alebo v ktorom má pobyt. Obchodník sa môže tohto práva vzdať alebo môže požadovať, aby sa pri komunikácii s príslušnými orgánmi používal iný úradný jazyk Únie.

3. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú podrobnosti uplatňovania práva obchodníkov na obhajobu pri koordinovaných a spoločných postupoch. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Článok 32

Zosúladené vyšetrovania na spotrebiteľských trhoch

1. Ak trhové trendy, sťažností spotrebiteľov alebo iné ukazovatele naznačujú, že mohlo dôjsť, došlo alebo môže dôjsť k rozsiahlemu porušovaniu právnych predpisov, dotknuté príslušné orgány sa môžu rozhodnúť vykonať koordinované vyšetrovanie na spotrebiteľských trhoch („kontrolná akcia“). Takéto zosúladené vyšetrovanie koordinuje Komisia.

2. Pri vykonávaní zosúladených vyšetrovaní dotknuté príslušné orgány efektívne využívajú právomoci stanovené v článku 8, ako aj ďalšie právomoci, ktoré im vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov.

3. Príslušné orgány môžu vyzvať úradníkov Komisie a ďalšie sprevádzajúce osoby oprávnené Komisiou, aby sa zúčastnili na kontrolných akciách.

4. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú podrobné postupy pre kontrolné akcie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

KAPITOLA V

MECHANIZMUS DOHĽADU NAD SPOLUPRÁCOU V OBLASTI OCHRANY SPOTREBITEĽA

Článok 33

Mechanizmus dohľadu

1. Komisia zabezpečuje mechanizmus dohľadu na výmenu informácií súvisiacu s porušovaním právnych predpisov alebo podozrením z takéhoto porušovania predpisov.

2. Mechanizmus dohľadu pozostáva z mechanizmu varovania podľa článku 34 a výmeny ďalších informácií relevantných pre zisťovanie porušovania právnych predpisov alebo podozrenia z takéhoto porušovania predpisov podľa článku 36.

3. Mechanizmus dohľadu sa uplatňuje prostredníctvom databázy uvedenej v článku 43.

Článok 34

Mechanizmus varovania

1. Príslušný orgán bezodkladne informuje Komisiu a ostatné príslušné orgány o akomkoľvek odôvodnenom podozrení, že na jeho území dochádza k porušovaniu právnych predpisov, ktoré môže ovplyvniť záujmy spotrebiteľov v iných členských štátoch („varovanie“), pričom použije štandardný formulár prostredníctvom databázy uvedenej v článku 43.

2. Komisia bezodkladne oznámi dotknutým príslušným orgánom akékoľvek dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu právnych predpisov na území Únie („varovanie“) prostredníctvom databázy uvedenej v článku 43.

3. Vo varovaní príslušný orgán alebo Komisia poskytnú najmä nasledujúce informácie o podozrení z porušenia právnych predpisov, pokiaľ sú dostupné:

a) opis činu alebo opomenutia, ktoré predstavujú porušenie právnych predpisov;

b) výrobok alebo služba dotknutá daným porušením predpisov;

c) členský štát dotknutý alebo potenciálne dotknutý daným porušením predpisov;

d) obchodník zodpovedný alebo podozrivý zo zodpovednosti za dané porušenie predpisov;

e) právny základ pre možné opatrenia s odkazmi na vnútroštátne právne predpisy a príslušné ustanovenia aktov Únie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu;

f) povaha súdneho konania, opatrení na presadzovanie práva alebo iných prijatých opatrení týkajúcich sa daného porušenia a ich dátumy a trvanie;

g) stav súdneho konania, opatrení na presadzovanie práva alebo iných prijatých opatrení týkajúcich sa daného porušenia predpisov;

h) príslušný orgán vykonávajúci súdne konanie a iné opatrenia;

i) či varovanie slúži „na informáciu“ alebo „ako výzva na konanie“.

4. Vo varovaní, ktoré predstavuje „výzvu na konanie“, môže príslušný orgán alebo Komisia vyzvať ostatné príslušné orgány, resp. Komisiu, aby overili, či k podobným podozreniam z porušovania právnych predpisov môže dochádzať aj na území ostatných členských štátov, alebo či v iných členských štátoch už boli prijaté nejaké opatrenia na presadzovanie práva voči takémuto porušovaniu predpisov.

5. Na účinné riešenie podozrení z porušovania právnych predpisov dotknuté príslušné orgány v závislosti od odpovedí na varovanie prijmú potrebné opatrenia stanovené v kapitolách III a IV.

6. Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú podrobnosti fungovania mechanizmu varovania, najmä štandardné formuláre pre varovania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Článok 35

Účasť ďalších subjektov na mechanizme varovania

1. Určené orgány a európske spotrebiteľské centra sa podieľajú na mechanizme varovania stanovenom v článku 34. Členské štáty určia spotrebiteľské organizácie a združenia a iné subjekty, napr. obchodné združenia, ktoré majú náležité odborné schopnosti a legitímny záujem na ochrane spotrebiteľa a ktoré sa majú podieľať na mechanizme varovania. Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o uvedených subjektoch.

2. Komisia môže určiť aj ďalšie subjekty zastupujúce záujmy spotrebiteľov a podnikateľov na úrovni Únie, ktoré sa majú podieľať na mechanizme varovania.

3. Subjekty uvedené v odsekoch 1 a 2 sú oprávnené oznamovať príslušným orgánom dotknutých členských štátov a Komisii podozrenia z porušovania právnych predpisov a poskytovať im informácie stanovené v článku 34 ods. 3, pričom využívajú štandardný formulár pre externé oznámenia, ktorý je k dispozícii v databáze uvedenej v článku 43 („externé varovanie“).

4. Externé varovania slúžia len „pre informáciu“. Príslušné orgány nie sú povinné začať konanie ani prijímať iné opatrenia na základe varovaní a informácií poskytnutých týmito subjektmi. Subjekty, ktoré poskytujú externé varovania, musia zabezpečiť, aby poskytované informácie boli správne, aktuálne a presné a v prípade potreby ich bezodkladne opravia alebo odvolajú. Na tento účel musia mať prístup k informáciám, ktoré poskytli, s výnimkou obmedzení uvedených v článkoch 41 a 43.

5. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia podrobnosti určovania a účasti iných subjektov v rámci mechanizmu varovania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Článok 36

Výmena ďalších informácií relevantných pre zisťovanie porušovania právnych predpisov

1. Prostredníctvom databázy uvedenej v článku 43 príslušné orgány bezodkladne informujú Komisiu a ostatné príslušné orgány o akomkoľvek opatrení, ktoré prijali s cieľom riešiť porušenie právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov na svojom území, ak majú podozrenie, že dané porušenie môže ovplyvniť záujmy spotrebiteľov v iných členských štátoch, pričom sa to vzťahuje najmä na:

a)akékoľvek oznámenie, príkaz, rozhodnutie alebo podobné opatrenie príslušného orgánu alebo iného orgánu týkajúce sa začatia vnútroštátnych konaní v súvislosti s porušením alebo podozrením z porušenia právnych predpisov;

b)každé rozhodnutie súdu alebo iného súdneho orgánu, súdne nariadenie, príkaz alebo iné podobné opatrenie, ktoré sa týka porušenia alebo podozrenia z porušenia právnych predpisov;

c)akékoľvek ďalšie informácie, rozhodnutie, nariadenie alebo konanie iných vnútroštátnych orgánov alebo určených orgánov, ktoré sa môžu týkať porušenia alebo podozrenia z porušenia právnych predpisov.

2. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia podrobnosti výmeny ďalších informácií relevantných pre zisťovanie porušovania právnych predpisov podľa tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

KAPITOLA VI

ĎALŠIE ČINNOSTI V RÁMCI CELEJ ÚNIE

Článok 37

Koordinácia ďalších činností prispievajúcich k dohľadu a presadzovaniu práva

1. Členské štáty informujú jeden druhého, ako aj Komisiu, o svojich činnostiach v týchto oblastiach:

   a) vzdelávanie ich úradníkov zúčastňujúcich sa presadzovania práva v oblasti ochrany spotrebiteľa vrátane jazykového vzdelávania a organizovania vzdelávacích seminárov;

   b) zhromažďovanie a výmena údajov o sťažnostiach spotrebiteľov;

   c) vytvorenie sietí príslušných úradníkov podľa jednotlivých odvetví;

   d) rozvoj informačných a komunikačných nástrojov;

   e) vypracúvanie noriem, metodík a usmernení pre úradníkov zúčastňujúcich sa presadzovania práva v oblasti ochrany spotrebiteľov;

   f) výmena ich úradníkov vrátane schopnosti vykonávať činnosti podľa kapitol III a IV.

2. Členské štáty koordinujú a spoločne organizujú činnosti uvedené v odseku 1.

3. Komisia a členské štáty si pravidelne vymieňajú informácie a údaje týkajúce sa sťažností spotrebiteľov. Na tento účel Komisia vypracuje a udržiava harmonizovanú metodiku klasifikácie a ohlasovania sťažností spotrebiteľov v spolupráci s členskými štátmi.

4. Komisia môže prijať vykonávacie akty potrebné na vytvorenie rámca pre spoluprácu podľa odsekov 1 a 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Článok 38

Výmena úradníkov medzi príslušnými orgánmi

1. Príslušné orgány sa môžu zúčastňovať na programoch výmeny príslušných úradníkov z iných členských štátov s cieľom zlepšiť spoluprácu. Príslušné orgány prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia príslušným úradníkom z iných členských štátov zohrávať účinnú úlohu v činnostiach príslušného orgánu. Na tento účel sú takíto úradníci oprávnení vykonávať povinnosti zverené im prijímajúcim príslušným orgánom v súlade s právnymi predpismi jeho členského štátu.

2. Počas výmeny sa k občianskoprávnej a trestnej zodpovednosti príslušného úradníka pristupuje rovnako ako k zodpovednosti úradníkov prijímajúceho príslušného orgánu. Príslušní úradníci z iných členských štátov dodržiavajú služobné predpisy a podliehajú príslušným vnútorným pravidlám správania prijímajúceho príslušného orgánu. Tieto pravidlá správania zaručujú hlavne ochranu jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov, spravodlivosť v konaní a riadne dodržiavanie ustanovení o dôvernosti a služobnom a obchodnom tajomstve uvedených v článku 41.

Článok 39

Výmena informácií o spotrebiteľskej politike

1. Členské štáty informujú jeden druhého, ako aj Komisiu, o svojich činnostiach pri ochrane záujmov spotrebiteľov, ako sú:

a) spotrebiteľské informácie a poradenstvo;

b) podpora činností zástupcov spotrebiteľov;

c) podpora činností orgánov zodpovedných za mimosúdne urovnanie spotrebiteľských sporov;

d) podpora prístupu spotrebiteľov ku spravodlivosti;

e) zhromažďovanie štatistických údajov, výsledkov výskumu alebo iných informácii týkajúcich sa spotrebiteľského správania a postojov.

2. Členské štáty môžu v spolupráci s Komisiou vykonávať spoločné činnosti v oblastiach uvedených odseku 1. Členské štáty v spolupráci s Komisiou vytvoria spoločný rámec pre činnosti uvedené v odseku 1 písm. e).

3. Komisia môže prijať vykonávacie akty potrebné na vytvorenie rámca pre výmenu informácií uvedených v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Článok 40

Medzinárodná spolupráca

1. Únia spolupracuje s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s cieľom chrániť záujmy spotrebiteľov. Podmienky spolupráce vrátane vytvorenia podmienok pre vzájomnú pomoc, výmenu dôverných informácií a programy výmeny pracovníkov môžu byť predmetom dohôd medzi Úniou a príslušnými tretími krajinami.

2. Na dohody uzatvorené medzi Úniou a tretími krajinami o spolupráci a vzájomnej pomoci pri ochrane a podpore záujmov spotrebiteľov sa vzťahuje ochrana dôverných informácií a osobných údajov rovnocenná s pravidlami stanovenými v článku 41.

3. Ak príslušný orgán získa informácie od orgánu tretej krajiny, príslušný orgán oznámi tieto informácie príslušným orgánom ostatných členských štátov, pokiaľ mu takéto konanie povoľujú dvojstranné dohody o pomoci s treťou krajinou a pokiaľ je to v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov.

4. Informácie oznámené podľa tohto nariadenia môžu byť oznámené aj príslušným orgánom orgánu tretej krajiny podľa dvojstrannej dohody o pomoci s treťou krajinou za predpokladu, že sa získal súhlas príslušného orgánu, ktorý pôvodne poskytol informácie, a postup je v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov.

KAPITOLA VII

SLUŽOBNÉ TAJOMSTVO A INÉ PODMIENKY

Článok 41

Použitie informácií a ochrana služobného a obchodného tajomstva

1. Informácie získané podľa článku 8, ktoré sa oznámia príslušným orgánom a Komisii, sa použijú len s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov.

2. Informácie oznámené v akejkoľvek forme osobám pracujúcim pre príslušné orgány, súdy, iné orgány verejnej moci a Komisiu, vrátane informácií oznámených Komisii a uložených v databáze uvedenej v článku 43, sú dôverné a podliehajú povinnosti služobného tajomstva v prípadoch, kedy by ich odhalenie narušilo:

a)ochranu súkromia a integrity jednotlivca, najmä pokiaľ ide o súlad s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa ochrany osobných údajov,

b)obchodné záujmy fyzických alebo právnických osôb vrátane duševného vlastníctva,

c)súdne konania a právne poradenstvo alebo

d)účel inšpekcií alebo vyšetrovaní.

–3. Bez ohľadu na odsek 2 môžu príslušné orgány použiť a zverejniť informácie nevyhnutné na:

a)dokázanie porušovania právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahleho porušovania právnych predpisov;

b)ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie alebo rozsiahleho porušovania právnych predpisov.

Článok 42

Použitie dôkazov a zistení v rámci vyšetrovania

1. Príslušné orgány môžu použiť všetky informácie, dokumenty, zistenia, vyhlásenia, overené kópie alebo informácie oznámené spravodajskými službami ako dôkazy bez ohľadu na ich formát a médium, na ktorom sú uložené.

2. Dôkazy, dokumenty, informácie, vysvetlenia a zistenia z vyšetrovania, ktoré pripravil príslušný orgán v jednom členskom štáte v súlade s článkom 8, sa môže v prípade konaní začatých podľa tohto nariadenia použiť príslušnými orgánmi v iných členských štátoch bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek.

Článok 43

Databáza a systém na výmenu informácií o porušovaní právnych predpisov

1. Komisia zriadi a udržiava potrebnú elektronickú databázu, v ktorej ukladá a spracováva prijaté informácie na podporu žiadostí o vzájomnú pomoc podľa kapitoly III, opatrení podľa kapitoly IV a mechanizmu dohľadu podľa kapitoly V. Táto databáza musí byť prístupná na nahliadanie príslušným orgánom a Komisii.

2. Informácie, ktoré poskytli ďalšie orgány, subjekty a určené orgány, sa uchovávajú a spracúvajú v tejto elektronickej databáze, tieto orgány, subjekty a určené orgány však nemajú prístup do tejto databázy.

3. Uložené údaje týkajúce sa porušenia právnych predpisov sa vymažú päť rokov po tom, čo sa porušovanie predpisov skončilo. Obdobie piatich rokov sa začína odo dňa, keď:

a)požiadaný orgán oznámi Komisii podľa článku 12 ods. 3, že sa porušovanie právnych predpisov v rámci Únie skončilo;

b)koordinačný orgán oznámi Komisii podľa článku 19, že sa rozsiahle porušovanie právnych predpisov ukončilo alebo zakázalo;

c)Komisia rozhodne podľa článku 26, že spoločný postup týkajúci s rozsiahleho porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie je uzavretý, pričom záväzky obchodníkov sa uchovávajú počas 10 rokov na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi na ochranu záujmov spotrebiteľov;

d)informácie boli vložené do databázy vo všetkých ostatných prípadoch.

4. Komisia prijme vykonávacie akty potrebné na vytvorenie databázy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Článok 44

Vzdanie sa nároku na náhradu výdavkov

Členské štáty sa vzdajú nárokov na náhradu nákladov vynaložených pri uplatňovaní tohto nariadenia. Členský štát žiadajúceho orgánu však zostáva zodpovedný členskému štátu požiadaného orgánu za všetky náklady a všetky straty spôsobené v dôsledku opatrení, ktoré súd odmietol alebo vyhlásil za neodôvodnené vzhľadom na podstatu daného porušenia právnych predpisov.

Článok 45

Národné plány presadzovania práva a stanovovanie priorít

1. Každé dva roky od xx/xx/20xx [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] každý členský štát predloží Komisii dvojročný plán presadzovania práva, pričom využije štandardný online formulár poskytnutý Komisiou. Plány presadzovania práva obsahujú najmä:

a)informácie týkajúce sa trhových trendov, ktoré môžu ovplyvniť záujmy spotrebiteľov v ich členskom štáte, pričom sa poukáže na problémy, ktoré sa môžu pravdepodobne vyskytovať aj v iných členských štátoch;

b)v relevantných prípadoch zhrnutie uplatňovania predchádzajúceho dvojročného plánu presadzovania práva vrátane prehľadu postupov podľa tohto nariadenia, sťažností spotrebiteľov a iných zaznamenaných sťažností, činností v oblasti dohľadu a presadzovania práva, ako aj dôležitých súdnych konaní, rozsudkov a iných nariadení alebo opatrení a dôvodov, pre ktoré sa predchádzajúci dvojročný plán nemohol v plnej miere uskutočniť;

c)informácie o organizácii, právomociach a zodpovednostiach príslušných orgánov, ako aj akékoľvek ich zmeny alebo plánované zmeny;

d)prioritné oblasti na presadzovanie právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov v nasledujúcich dvoch rokoch v príslušnom členskom štáte;

e)navrhované prioritné oblasti na presadzovanie právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov v rámci celej Únie;

f)prehľad prostriedkov dostupných a vyčlenených počas dvoch nasledujúcich rokov na presadzovanie právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov v danom členskom štáte;

g)výkaz o prostriedkoch vyčlenených na uplatňovanie tohto nariadenia na nasledujúce dva roky.

2. V prípade podstatnej zmeny okolností alebo trhových podmienok počas daných dvoch rokov po predložení posledného plánu presadzovania práva môžu členské štáty predložiť revidovaný plán presadzovania práva.

Článok 46

Monitorovanie a uplatňovanie vnútroštátnych plánov presadzovania práva

1. Komisia monitoruje uplatňovanie vnútroštátnych plánov presadzovania práva. Komisia môže vydať odporúčania týkajúce sa vykonávania vnútroštátnych plánov presadzovania práva, stanoviť kritériá týkajúce sa prostriedkov potrebných na vykonávanie tohto nariadenia a podporiť osvedčené postupy.

2. Komisia prijme vykonávacie akty potrebné na vytvorenie štandardných online formulárov a podrobností vnútroštátnych plánov presadzovania práva uvedených v článku 45. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 48 ods. 2.

Článok 47

Zásady ukladania sankcií za porušovanie právnych predpisov v rámci Únie a za rozsiahle porušovanie právnych predpisov

1. Pri ukladaní sankcií súvisiacich s porušovaním právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahlym porušovaním právnych predpisov príslušné orgány berú do úvahy okrem iného:

a)územný rozsah porušenia právnych predpisov;

b)celkové škody alebo pravdepodobné škody spôsobené spotrebiteľom v iných členských štátoch;

c)opakovanie porušenia právnych predpisov v tom istom členskom štáte alebo v Únii.

2. Komisia môže vydať odporúčania týkajúce sa sankcií za porušovanie právnych predpisov v rámci Únie a rozsiahle porušovanie právnych predpisov, ako aj koordinácie týchto sankcií podľa kapitoly IV.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 48

Výbor

1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 49

Oznámenia

Členské štáty bezodkladne oznamujú Komisii znenie všetkých ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú, alebo znenie dohôd, ktoré uzatvárajú v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, okrem tých, ktoré sa týkajú individuálnych prípadov.

Článok 50

Hodnotenie

Do [Najneskôr do xx/xx/20xx, nie však neskôr ako do siedmich rokov odo dňa začatia uplatňovania] Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia.

Táto správa bude obsahovať hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia vrátane posúdenia účinnosti presadzovania právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa tohto nariadenia a ďalej tiež preskúmanie toho, ako sa vyvíjalo dodržiavanie právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľov zo strany obchodníkov na kľúčových spotrebiteľských trhoch v rámci cezhraničného obchodu.

Článok 51

Zmena prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 2006/2004

Do prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 2006/2004 sa dopĺňajú tieto body:

„18. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu: Článok 20 (Ú. v. ES L 376, 27.12. 2006, s. 36).

20. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12. 2007, s. 14).

21. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1).    

22. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve: Články 22, 23 a 24 (Ú. v. ES L 293, 31.10.2008, s. 3).

23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie: Články 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 21, 22, 23, kapitola 10 a prílohy I a II (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

24. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami, články 4 až 18 a článok 20 ods. 2 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).“

Článok 52

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 2006/2004 sa zrušuje s účinnosťou od [dátum uplatňovania tohto nariadenia].

Článok 53

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa uplatňuje od [jeden rok po nadobudnutí jeho účinnosti].

Článok 51 sa však uplatňuje od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

5.3.Názov návrhu/iniciatívy

5.4.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 72

5.5.Druh návrhu/iniciatívy

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 73

X Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

5.6.Ciele

5.6.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

5.6.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

5.6.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

5.6.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

5.7.Dôvody návrhu/iniciatívy

5.7.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

5.7.2.Prínos zapojenia Európskej únie

5.7.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

5.7.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

5.8.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

X Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

5.9.Plánovaný spôsob hospodárenia 76

X Priame hospodárenie na úrovni Komisie

–X prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

–X    prostredníctvom výkonných agentúr

X Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

◻ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určeným v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

6.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

6.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

6.2.Systémy riadenia a kontroly

6.2.1.Zistené riziká

6.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

6.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

6.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

7.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

7.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Požadované nové rozpočtové riadky: Žiadne nové požadované rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

7.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

[Tento oddiel sa vyplní použitím tabuľky s rozpočtovými údajmi administratívnej povahy (druhý dokument v prílohe k tomuto finančnému výkazu) a na účely konzultácie medzi útvarmi sa vloží do aplikácie DECIDE.]

7.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

7.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–X    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

7.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

7.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.    

7.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Požadované zdroje sa uvádzajú bez toho, aby sa zohľadnili úlohy, ktoré bude vykonávať výkonná agentúra. Návrh nevedie k zvýšeniu zdrojov už zahrnutých do činnosti výkonnej agentúry.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

7.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–X    Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

7.2.5.Príspevky od tretích strán

X Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

7.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–X    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má nasledujúci finančný vplyv:

–◻    na vlastné zdroje

–◻    vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1, konsolidované znenie: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:02004R2006-20130708 .

(2) Externé hodnotenie nariadenia o ochrane spotrebiteľa, záverečná správa vypracovaná konzorciom pre hodnotenie spotrebiteľskej politiky zo 17. decembra 2012 (ďalej len „hodnotenie“), http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/cpc_regulation_inception_report_revised290212_en.pdf .

(3) Zhrnutie odpovedí zainteresovaných strán na verejné konzultácie o nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPC) (2006/2004/ES), http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/cross-border_enforcement_cooperation/docs/140416_consultation_summary_report_final_en.pdf .

(4) http://ec.europa.eu/consumers/events/ecs_2013/report/Summitconclusions.pdf .

(5) Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní nariadenia (ES) č. 2006/2004, KOM(2009) 336, v konečnom znení, 7.7. 2009 http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/Commission_report_sk.pdf.

(6) Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2006/2004, COM(2012) 0100 final, 12.3.2012 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52012DC0100&from=EN .

(7) COM(2014) 439 final  http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/cross-border_enforcement_cooperation/docs/140701_commission_report_cpc_reg_en.pdf .

(8) Zverejní sa spolu s legislatívnym návrhom.

(9) COM(2015) 192 final http://ec.europa.eu/priorities/digital-single-market/ .

(10) COM(2015) 550 final http://ec.europa.eu/growth/single-market/index_en.htm .

(11) COM(2015) 610.

(12) Týka sa to aj orgánov EHP, keďže nariadenie CPC sa týka aj EHP.

(13) Nariadenie poskytuje právny základ pre rozšírenie vnútroštátnych procesných pravidiel tak, aby sa mohli uplatňovať v cezhraničných situáciách, t. j. keď sa nečestné konanie obchodníka so sídlom v jednom členskom štáte zameriava na spotrebiteľov v inom členskom štáte.

(14) Príloha k nariadeniu CPC v súčasnosti obsahuje 18 rôznych právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa a pravidelne sa aktualizuje v prípade doplnenia, zmeny alebo zrušenia podstatných právnych predpisov. Zoznam zahŕňa smernice so širokým rozsahom pôsobnosti, napr. pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, nespravodlivé zmluvné podmienky, práva spotrebiteľov, záruky, elektronický obchod, ADR, ochrana elektronických osobných údajov alebo odvetvové právne predpisy o právach cestujúcich alebo spotrebiteľskí úvery.

(15) Články 6 až 8 nariadenia CPC.

(16) Článok 4 ods. 6 nariadenia CPC.

(17) Článok 9 nariadenia CPC.

(18) Externé hodnotenie nariadenia o ochrane spotrebiteľa, záverečná správa vypracovaná konzorciom pre hodnotenie spotrebiteľskej politiky, 17. decembra 2012:  http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/cpc_regulation_inception_report_revised290212_en.pdf .

(19) Oddiel 8.2 (s. 115) hodnotiacej správy.

(20) Oddiel 8.3.4 (s. 118) hodnotiacej správy.

(21) Oddiel 9 (s. 121) hodnotiacej správy.

(22) Oddiel 2 (s. 40) hodnotiacej správy.

(23) V tomto texte sa orgány v oblasti ochrany spotrebiteľa a príslušné orgány používajú zameniteľne a znamenajú to isté.

(24) Oddiel 4 (s. 58) a oddiel 9.4 (s. 121) hodnotiacej správy.

(25) Oddiel 5.9 (s. 94 – 95) a oddiel 9.5 (s. 122) hodnotiacej správy.

(26) Tamže.

(27) Tamže.

(28) Oddiel 1 správy Komisie, ktorá hodnotí účinnosť nariadenia (ES) č. 2006/2004 a ktorá je pripojená k tomuto návrhu.

(29) Oddiel 1.1 správy o posúdení vplyvu, ktorá je pripojená k tomuto návrhu; pozri tiež špeciálnu internetovú stránku o kontrolných akciách v oblasti ochrany spotrebiteľov: http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/sweeps/index_en.htm .

(30) Výročná správa siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa za obdobie rokov 2005 – 2015: http://ec.europa.eu/consumers/solving_consumer_disputes/non-judicial_redress/ecc-net/docs/ecc_net_-_anniversary_report_2015_en.pdf . Údaje uvedené v tejto správe poukazujú na širokú škálu otázok, ktorým spotrebitelia čelia v cezhraničnom kontexte. Päť najčastejších dôvodov sťažností: nedodanie (15 % všetkých prípadov), chybné výrobky (11 %), problémy so zmluvami (10 %), produkt alebo služba nie je v súlade s objednávkou (9 %) a nekalé praktiky (6 %).

(31) Tento odhad je založený na prístupe určenom v Spojenom kráľovstve na odhad finančnej ujmy spôsobenej spotrebiteľom. Vychádza z preverenia 2 682 webových stránok elektronického obchodovania v roku 2014 vo všetkých členských štátoch EÚ v uvedených odvetviach. Podrobnejšie informácie pozri v prílohe IV (s. 82) správy o posúdení vplyvu, ktorá je pripojená k tomuto návrhu.

(32) Napr. článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre náhradu a pomoc cestujúcim leteckej dopravy v prípade odmietnutia nástupu do lietadla a zrušenia alebo dlhého meškania letov (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1).

(33) Okrem verejných konzultácií sa v rokoch 2013 – 2015 konali prostredníctvom etablovaných sietí Komisie aj pravidelné konzultácie so spotrebiteľskými organizáciami, sieťami a vysokopostavenými úradníkmi vnútroštátnych orgánov. Okrem toho sa zorganizovali dva semináre (2014 a 2015) pre odborníkov z členských štátov, aby sa prediskutovali kľúčové oblasti pre revíziu nariadenia. Ďalšie rokovania sa uskutočnili v kontexte Európskeho spotrebiteľského samitu (v marci 2013 v Bruseli) a konferencie v Ríme (v júli 2014) zamerané na presadzovanie právnych predpisov, ako aj v Rade pre konkurencieschopnosť (v septembri 2014).

(34) Správa obsahujúca zhrnutie odpovedí zainteresovaných strán je k dispozícii na webovej stránke: http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/cross-border_enforcement_cooperation/docs/140416_consultation_summary_report_final_en.pdf .

(35) Veľká väčšina (83 %) zainteresovaných strán oboznámených s nariadením o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, ako sú vlády, orgány verejnej moci a spotrebiteľské organizácie, pozri oddiel 2.3 (s. 4) správy o konzultácii so zainteresovanými stranami.

(36) Na rozdelenie podľa typu respondenta, pozri tamže, oddiel 5.1 (s. 22).

(37) Oddiel 5.2 (s. 26 – 27), tamže.

(38) Tamže.

(39) Tamže.

(40) Tamže, oddiel 5.3 (s. 27).

(41) Tamže, oddiel 5.7 (s. 32).

(42) Tamže, oddiel 6.2 (s. 37).

(43) Tamže, tabuľky 6.5 a 6.6 (s. 43 – 44).

(44) Tamže, obrázok 6.5 (s. 38) a tabuľka 6.5 (s. 43).

(45) Tamže, obrázok 6.5 (s. 38) a tabuľka 6.5 (s. 43).

(46) Tamže, tabuľka 4.2 (s. 15).

(47) Tamže, tabuľka 4.5 (s. 19).

(48) Tamže, tabuľka 4.6 (s. 20).

(49) Oddiel 3 správy o posúdení vplyvu, ktorá sa prijíma spolu s týmto návrhom.

(50) Oddiel 9.5 správy o posúdení vplyvu.

(51) Oddiely 4 – 5 správy o posúdení vplyvu.

(52) Pozri oddiel 12.2 prílohy V správy o posúdení vplyvu.

(53) Pozri príklad v kolónke 9 správy o posúdení vplyvu.

(54) Príloha VI správy o posúdení vplyvu.

(55) Odhadujú sa dvaja úradníci na plný úväzok na štyri koordinované opatrenia na presadzovanie práva na základe skutočného stanoveného prahu na začatie nového koordinačného postupu presadzovania práva, ktorý je určený na základe skúseností získaných pri predchádzajúcich koordinovaných opatreniach presadzovania práva v prípade požičovne áut a nákupov v rámci aplikácií. Navrhovaná prahová hodnota je dostatočne vysoká na to, aby sa zabezpečilo, že sa koordinácia na úrovni EÚ začne vo väčšine prípadov závažného a rozsiahleho porušovania právnych predpisov a bude dostatočne pružná na to, aby sa zabezpečilo, že sa nevynechajú dôležité prioritné prípady, hoci nebude splnený kvantitatívny limit.

(56) V súčasnosti sa náklady na koordinované opatrenia na presadzovanie práva odhadujú na úrovni približne 37,8 % plného pracovného úväzku [ekvivalent plného pracovného úväzku (FTE) sa rovná jednému zamestnancovi pracujúcemu na plný úväzok a 220 pracovným dňom za rok] = približne 50,000 EUR na opatrenie; nový postup by si však vyžadoval väčšie zapojenie Komisie do koordinácie opatrenia a monitorovania jeho výsledku, preto sa odhadujú o niečo vyššie náklady na opatrenie. Priemerné náklady na úradníka Komisie za rok predstavujú 132 000 EUR (údaje o rozpočte GR z 26. 6. 2014).

(57) Na základe podobnej databázy RAPEX používanej orgánmi EÚ na zasielanie varovaní v oblasti bezpečnosti výrobkov sa odhaduje, že náklady by boli približne 20 % FTE = približne 27 000 EUR ročne, čo by mohlo byť pokryté prerozdelením a zmenou náplne práce súčasných zamestnancov.

(58) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 254/2014 z 26. februára 2014 o viacročnom programe Spotrebitelia na roky 2014 – 2020, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1926/2006/ES, Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 42 – 56.

(59) Rozhodnutie Komisie 2007/76/ES, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v oblasti vzájomnej pomoci (Ú. v. EÚ L 32, 6.2.2007, s. 192), zmenené rozhodnutím Komisie  http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:089:0026:0028:SK:PDF , zmenené rozhodnutím Komisie 2011/141/ES z 1. marca 2011 (Ú. v. EÚ L 59, 4.3.2011, s. 65), http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32011D0141&from=EN .

(60) Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004, s. 86.

(61) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1).

(62) Odporúčanie Komisie o používaní harmonizovanej metodiky klasifikácie sťažností a otázok spotrebiteľov (2010/304/EÚ), Ú. v. EÚ L 136, 2.6. 2010, s. 1 – 31.

(63) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2. 2011, s. 13 – 18).

(64) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre náhradu a pomoc cestujúcim leteckej dopravy v prípade odmietnutia nástupu do lietadla a zrušenia alebo dlhého meškania letov (OJÚ. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1).

(65) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14).

(66) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1).

(67) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1).

(68) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(69) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

(70) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.

(71) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. ES L 110, 1.5.2009, s. 30).

(72) ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(73) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(74)  Oznámenie Komisie „Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe“, COM(2015) 192 final: http://ec.europa.eu/priorities/digital-single-market/docs/dsm-communication_en.pdf .

(75)

     Externé hodnotenie nariadenia o ochrane spotrebiteľa, záverečná správa vypracovaná konzorciom pre hodnotenie spotrebiteľskej politiky, 17. decembra 2012:      http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/cpc_regulation_inception_report_revised290212_en.pdf .

(76) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb:  https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(77)  Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.

(78)  Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 42.

(79) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(80) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(81) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(82) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(83) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(84) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(85) Výstupy znamenajú produkty a služby, ktoré sa majú dodať (napr.: počet financovaných výmen študentov, počet vybudovaných kilometrov ciest atď.).

(86) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.

(87) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(88) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(89) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(90) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(91) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 5. 2016

COM(2016) 283 final

PRÍLOHA

k

návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa

{SWD(2016) 164 final}
{SWD(2016) 165 final}

PRÍLOHA

Smernice a nariadenia uvedené v článku 3 písm. a)

1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách): článok 13 (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

8. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1).

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

10. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1).

11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21): článok 1, článok 2 písm. c) a články 4 až 8.

12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36): článok 20.

13. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14).

14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

15. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3): články 22, 23 a 24.

16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú. v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1): články 9, 10, 11 a články 19 až 26.

18. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1).

19. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1).

20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

21. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63): článok 13.

22. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34): články 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 21, 22, 23, kapitola 10 a prílohy I a II.

23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214): články 3 až 18 a článok 20 ods. 2.

24. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1).